Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 4, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/283/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516212676
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7516212676.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., Bratislava,
Mýtna 48IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava, Mýtna 48, IČO: 37 927
795, proti žalovanému P. Ž., V.. X.XX.XXXX, L. S., H. XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Vladimír
Filičko, PhD., s. r. o., Košice, Kováčska 28, IČO: 52 253 791 o zaplatenie 1 129,26 eur s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku 11Csp/102/2016-70 z 26.4.2019 Okresného súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. do sumy 725,28 eur s 8,00% úrokom z omeškania ročne
počítaným zo sumy 725,28 eur od 19.8.2016 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti mení tak, že žalobu

nad sumu 725,28 eur s prísl. z a m i e t a .
Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 28%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. konanie do výšky 361,80 eur s 8,50%
ročným úrokom z omeškania od 4.10.2013 do zaplatenia zastavuje, II. žalovaný je povinný uhradiť
žalobcovi 767,46 eur s 8,50% úrokom ročne od 4.10.2013 do zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti tohto
rozsudku a III. žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi 36% trov tohto konania, ktoré budú vyčíslené v
osobitnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.

2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa pôvodný žalobca (Consumer Finance Holding, a.s.)
žalobou, podanou uňho 18.8.2016 domáhal a ako ju skutkovo a právne odôvodnil, že pôvodný žalobca
18.10.2016postúpilpohľadávkuzozmluvy6126078uzavretej7.8.2012medzinímažalovanýmvovýške
1 297,03 eur spolu so všetkými úrokmi a ostatným príslušenstvom a zabezpečením zriadeným vo vzťahu
k pohľadávke na Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154 a uznesením
č. k. 11Csp/102/2016-20 z 8.3.2017 pripustil, aby z konania vystúpil žalobca Consumer Finance Holding,
a.s. Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 a na jeho miesto vstúpil Intrum Justitia Slovakia,

s.r.o. Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154 v súlade s § 80 ods.1 až 3 CSP a § 524 ods.1,2 O. z..
Ďalejuviedolakosakžalobevyjadrilžalovaný,ktorýtvrdil,žesnimnikdynebolauzavretázmluvaoúvere
č. 6126078, na základe ktorej mu mal byť poskytnutý úver vo výške 2 010,24 eur, ale bola s ním uzavretá
zmluva o úvere č. 727361, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške
1 200,- eur, namietal nesprávnu hodnotu RPMN uvedenú v zmluve (32%), pričom jej reálna hodnota je
34,27%, a že v zmluve preukázateľne absentujú obligatórne náležitosti uvedené v § 9 ods.2 zákona o
spotrebiteľských úveroch, konkrétne písmeno d), f), j), k) a y), a že z uvedeného dôvodu je tak zmluva

bezúročná a bez poplatkov a vzniesol námietku premlčania nároku uplatneného žalobcom. Žalobca k
vznesenej námietke premlčania uviedol, že žalovaný svoje platobné povinnosti riadne neplnil, a preto
právny predchodca žalobcu v zmysle ustanovenia č. 12 bod 2.2 všeobecných obchodných podmienok v
spojení s § 565 Občianskeho zákonníka vyzval listom zo 12.9.2013 žalovaného na jednorázovú úhradudlžnej sumy v lehote 3 dní od doručenia výzvy. Žalovaný si predmetnú písomnosť v odbernej lehote
neprebral, zásielka tak bola následne zaslaná späť na adresu predchádzajúceho veriteľa pohľadávky s
dátumom vrátenia zásielky 30.9.2013. Žalobca si tak úrok z omeškania uplatnil 4. dňom odo dňa vrátenia

zásielky, a to odo dňa 4.10.2013. Akceptujúc predčasné zosplatnenie pohľadávky právnym úkonom z
12.9.2013 v súlade s § 103 druhá veta OZ v spojení s § 565 OZ začala odo dňa nasledujúceho po
splatnosti v poradí 12. splátky splatnej 20.8.2013, pre ktorú bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru
listom z 12.9.2013 plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva ohľadom celého zvyšku nesplateného
zosplatneného úveru. Súdne konanie bolo začaté 18.8.2016, t.j. pred uplynutím 3-ročnej premlčacej

doby, ktorá začala plynúť najskôr od 21.8.2013. V nadväznosti na vyjadrenie žalovaného oznámil právny
zástupca žalobcu, že s prihliadnutím na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru na podanej žalobe v
časti prevyšujúcej rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru 1 200,00 eur a doteraz zaplatenou sumou
na úver vo výške 432,54 eur ďalej netrvá a vzal v časti istiny 361,80 eur a 8,5% ročného úroku z
omeškania zo sumy 361,80 eur od 4.10.2013 do zaplatenia späť a žiadal, v tejto časti konanie zastaviť
a žalovaného zaviazal len na zaplatenie čistej istiny poskytnutého úveru 767,46 eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 8,5% zo sumy 767,46 eur od 4.10.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní
po právoplatnosti rozsudku. K námietke žalovaného, že nesprávne boli mu zasielané zásielky, nie na
adresu, ktorú uviedol v zmluve: H. XX, D. L. S. XX, že k zosplatneniu úveru nedošlo, a teda že nielen
zosplatnenie úveru, ale tiež postúpenie pohľadávky je neplatné, a preto žalobca nie je aktívne vecne
legitimovaný uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo

zmluvy neplnil, a preto 9.12.2013 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k okamžitej úhrade
všetkých splátok jednorázovo v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami, a to vo výške 1
735,63 eur v lehote do 3 dní od doručenia tejto upomienky. Toto zosplatnenie bolo doručené žalovanému
na adresu L. S. XX, XXX XX L. S.. Súd zistil z relácie poštového doručovateľa, že zásielka bola uložená
na pošte 17.9.2013 a žalobcovi bolo v tento deň aj oznámené uloženie tejto zásielky. Zásielku ani v

odbernej lehote neprevzal. Súd teda mal za to, že zásielka bola doručená žalovanému na adresu síce
nie úplne presnú, ale zrejme pošte L. S. známu a žalovanému bolo zaslané aj oznámenie 17.9.2013
o uložení tejto zásielky. Zásielku si žalovaný nevyzdvihol v odbernej lehote, a preto súd mal za to, že
po vrátení zásielky došlo k platnému doručeniu. K aktívnej legitimácii žalobcu uviedol, že pohľadávka
bola postúpená platne a poukázal na § 526 ods.2 O. z., ak postúpenie oznámi dlžníkovi postupca, nie je

dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že
ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má postúpil tretej osobe
právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví
svojho záväzku je oznámenie jeho pôvodného veriteľa samozrejmé za predpokladu, že oznámenie
spĺňa náležitosti právneho úkonu, teda je určité a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a slobodne.

Platí to bez ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení je platná, resp. či vôbec vznikla. Dlžník sa
v tomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, alebo jej neexistencie.
To by mohol len vtedy, ak by postúpenie preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Podľa názoru
súdu relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená
aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho,

aby skúmal ako prejudicionálnu otázku existenciu resp. platnosť zmluvy o postúpení. Žalobca teda v
spore preukázal, že je právnym nástupcom pôvodného veriteľa na základe postúpenia pohľadávky.
Tým je preukázaná jeho aktívna vecná legitimácia v tomto konaní. Citoval znenie § 52 ods.1 až 3
O. z., § 9 ods.1,2, § 11 ods.1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. a vykonaným dokazovaním mal za
preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol zmluvný záväzkový vzťah

na základe uzavretej zmluvy o pôžičke zo 7.8.2012, v zmysle ktorej právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému sumu 1 200,00 eur, pričom žalovaný ako dlžník sa zaviazal uhradiť žalobcovi ako veriteľovi
poskytnuté peňažné prostriedky v pravidelných 48 mesačných splátkach po 43,09 eur. V zmluve chýba
obligatórna náležitosť zakotvená pod písmenom l) vyššie citovaného zákonného ustanovenia, v zmysle
ktorého musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, chýba údaj o konečnej splatnosti

úveru, nakoľko ten je v zmluve stanovený len údajom 08/2016, v dôsledku čoho považoval predmetný
spotrebiteľskýúverzabezúročnýabezpoplatkov(ustanovenie§11ods.1písm.b)zák.č.129/2010Z.z.).
Zároveň uviedol, že výška dohodnutých úrokov 32% je v zmysle § 39 O. z. v rozpore s dobrými mravmi,
ako i v rozpore s § 53 ods.6 O. z., lebo podľa priemerných úrokových sadzieb zverejnených Národnou
bankou Slovenska v rozhodujúcom období, t.j. v čase uzavretia zmluvy predstavovala priemerná výška

odplaty za úvery hodnotu 12,89% ročne, a preto v tejto časti považoval dohodu o výške úrokov za
neplatnú. Ku vznesenej námietke premlčania uplatneného nároku posúdil opodstatnenosť tejto námietky
a vychádzal z toho, že žalovanému vznikla povinnosť, vzhľadom na skutočnosť, že úver je bezúročný a
bez poplatkov vrátiť sumu, ktorú mu predchodca žalobcu požičal, t.j. 1 200,00 eur. Žalovaný však zaplatillen sumu 432,54 eur, čo súd zistil z prehľadu splátok a úhrad po odpočítaní tejto sumy od požičanej sumy
1 200,00 eur. Žalovanému teda vznikla povinnosť vrátiť sumu 767,46 eur. Citoval znenie § 101, § 103
O. z. a uzavrel, že v danom prípade v dôsledku nesplnenia si povinnosti zo strany žalovaného došlo po

splatnosti 12. splátky splatnej 20.8.2013 k predčasnej splatnosti celého dlhu 12.9.2013. Dňom 21.8.2013
začínaplynúť3-ročnápremlčacialehotanauplatneniesinárokuzdlžnejsumy.Premlčacialehotauplynie
21.8.2016. Žalobca si však svoj nárok uplatnil žalobou na súde 18.8.2016, teda pred uplynutím tejto
lehoty a mal za to, že nárok žalobcu bol uplatnený včas. Žalobca uznal tvrdenie právneho zástupcu
žalovaného, že úver je bezúročný a bez poplatkov a vzhľadom na toto jeho tvrdenie vzal sčasti žalobu

späť a žiadal len, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť mu sumu 767,46 eur s úrokom z omeškania 8,5%
od 4.10.2013 až do zaplatenia. Citoval znenie § 144, § 145 ods.2 CSP a nakoľko čiastočné späťvzatie
žaloby sa stalo účinným konanie do výšky 361,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne
zo sumy 361,80 eur od 4.10.2013 do zaplatenia zastavil. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu
767,46 eur, lebo v konaní bolo preukázané, že žalovaný túto sumu dlhuje žalobcovi, čo v konaní ani
nenamietal. Ďalej citoval znenie § 517 ods.1,2 O. z. a keďže žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania

vo výške 8,50% ročne zo sumy 767,46 eur od 4.10.2013 až do zaplatenia dospel k záveru, že aj tento
nárok mu patrí, lebo žalovaný sa dostal do omeškania 4.10.2013 (t.j. 4. deň od vrátenia zásielky, ktorou
bol vyzvaný na zaplatenie celej dlhovanej sumy). O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods.1,2,
§ 262 ods.1 CSP. Pri určovaní pomeru úspechu a neúspechu strán vychádzal z toho, že žalobca bol
neúspešný v časti nároku (361,80 eur), ktorú vzal späť, čo predstavuje z hodnoty 1 129,26 eur 32%, a

preto žalovaný je povinný uhradiť 36% trov konania žalobcovi.

3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný vo vzťahu k druhému a tretiemu výroku, ktoré
odôvodnil § 365 ods.1 písm. f), h) CSP.
3.1.Poukázal na to, čím sa pred súdom bránil a na podklade jeho obrany došlo zo strany žalobcu

k čiastočnému späťvzatiu žaloby. Súd priznal žalovanému zvyšok uplatneného nároku, pričom so
základnou obranou žalovaného sa vysporiadal tak, že: nárok žalobcu nie je premlčaný, (viď bod 20.
odôvodnenia rozsudku). Má za to, že uvedené závery vychádzajú jednak z nesprávnych skutkových
zistení súdu, ako i z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3.2.K premlčaniu uplatneného nároku - Uviedol, že v zmysle § 565 v spojení s § 53 ods.9 O. z., nemôže

obstáť záver súdu, podľa ktorého mala začať plynúť premlčacia doba uplatneného nároku neuhradením
12. splátky splatnej 20.8.2013. Od splatnosti 12. splátky po zosplatnenie dlhu totiž neuplynula zákonom
stanovená doba a citoval znenie § 53 ods.9, § 565 O. z. Uvedené je odôvodnené tým, že podľa
dokumentu Prehľad splátok a úhrad platí, že k 20.9.2013 už žalobca na zaplatenie evidoval celú
istinu úveru spolu s odplatou za jeho poskytnutie vo výške 1 044,12 eur. V zmysle § 53 ods.9 v

spojení s § 565 O. z. platí, že pri spotrebiteľských zmluvách možno zo strany veriteľa pristúpiť k
zosplatneniu úveru najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Splátka
č. 12, na základe neuhradenia ktorej malo dôjsť podľa názoru súdu k zosplatneniu úveru bola splatná
20.8.2013. pričom zároveň platí, že k zosplatneniu úveru došlo k 20.9.2013. V tomto časovom období
však neuplynuli zákonom vyžadované tri mesiace na zosplatnenie spotrebiteľského dlhu 53 ods.9 O.

z. a splátka č. 12 teda nemôže byť splátkou na základe neuhradenia, ktorej došlo k zosplatneniu
úveru. Splátkou, na základe ktorej mohol veriteľ pristúpiť k zosplatneniu úveru bola najskôr splátka č.
10 splatná 20.6.2013. Práve od splatnosti splátky č. 10 splatnej 20.06.2013 do zosplatnenia dlhu, ku
ktorému došlo 20.9.2013 uplynulo zákonom požadované obdobie - 3 mesiace. Citoval znenie § 103 O.
z. v zmysle ktorého platí, že pri zosplatnení plnenia v splátkach je potrebné počítať premlčaciu dobu

spätne odo dňa splatnosti splátky, pre ktorej nezaplatenie došlo k zosplatneniu celého dlhu, nie odo dňa
splatnosti určenej veriteľom v zosplatnení dlhu. V prejednávanom prípade, ako bolo vyššie uvedené,
došlo k zosplatneniu pôžičky pre nezaplatenie splátky č. 10 splatnej 20.6.2013. Premlčacia doba nároku
uplatneného žalobcom teda začala plynúť 21.6.2013. Vzhľadom na to, že k podaniu žaloby došlo až
18.8.2016. platí, že nárok uplatnený žalobcom je v celom rozsahu premlčaný.

3.3.Ďalším nesprávnym skutkovým záverom súdu je, žalovanému malo byť z oznámenia o uložení
zásielky zo 17.9.2013 jasné, že pre neho došlo k uloženiu nejakej zásielky na pošte Veľká Ida.
K uvedenému záveru je potrebné uviesť, že žalovaný sa o doručovaní uvedenej zásielky dozvedel
až v tomto konaní. Zásielka bola totiž žalovanému doručovaná v úplne inej obci (L. S.) ako mal
korešpondenčnú adresu (H.). Žalovaný si teda uvedenú zásielku, z dôvodu chyby na strane pôvodného

veriteľa, ktorý nesprávne uviedol doručovaciu adresu, nemohol prevziať, keďže o nej nebol nijako
informovaný. Takéto doručovanie so sebou nemôže v žiadnom prípade priniesť žiadne právne
následky. Zosplatnenie úveru ako jednostranný adresovaný právny úkon môže nadobudnúť právne
účinky iba v prípade, ak bol tento úkon doručený adresátovi, prípadne sa tento úkon dostal clojeho dispozície (to znamená, že bol doručovaný dotknutej osobe a na správnu adresu). V zmysle
ustálenej hmotnoprávnej právnej praxi platí, že adresát musí mať objektívnu možnosť sa oboznámiť s
obsahom adresovaného právneho úkonu (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 8.6.2011 sp.

zn.: 26 Cdo/268/2011, prípadne uznesenie Najvyššie súdu SR z 28.1.2011, sp. z.: 5 Cdo/129/2010).
Táto možnosť bola žalovanému nesprávnym postupom právneho predchodcu žalobcu odňatá, a teda
doručenie zosplatnenia úveru nemožno považovať za platné.
3.4.Z uvedených dôvodov má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na

základe vyššie uvedeného navrhol, aby súd rozhodujúci o odvolaní zmenil Rozsudok Okresného
súdu Košice - okolie vydaný 26.4.2019 v konaní vedenom pod sp. zn.: 11Csp/102/2016 v časti
druhého a tretieho výroku rozsudku a rozhodol tak, že: Konanie do výšky 361,80 eur s 8,50% ročným
úrokom z omeškania od 04.10.2013 do zaplatenia zastavuje. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamieta.
Žalovanému súd priznáva náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4.K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu považuje
v celom rozsahu za vecne správne. Je toho názoru, že súd sa dostatočne vysporiadal s právnou a aj
skutkovou stránkou veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a s
jeho rozhodnutím, ktoré je tak vecne správne sa v plnej miere stotožňuje. Súd sa taktiež vysporiadal s
námietkou premlčania vznesenou žalovaným, na podporu správnosti napadnutého rozhodnutia predložil

rozhodnutia odvolacieho súdu. Návrh rozhodnutia - Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu 1.inštancie v zmysle § 387 ods.1 CSP potvrdil ako vecne správne v celom rozsahu
a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

5.Výrok I. nebol odvolaním dotknutý, preto nadobudol v zmysle § 227 CSP právoplatnosť a nebol v

odvolacom konaní preskúmavaný.

6.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok

vo výroku II. v časti do sumy 725,28 eur s 8,50% úrokom ročne od 4.10.2013 do zaplatenia potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správny, na čom nič nemení ani podané odvolanie a v
prevyšujúcej časti nad sumu 725,28 eur zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1
CSP) rozsudku, ani na jeho zrušenie (§ 389 ods.1 CSP), preto ho, podľa § 388 CSP zmenil tak, že v
tejto časti žalobu zamietol.

7.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a

ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §

191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové

zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.

7.1.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd nezistil dostatočne skutkový stav lebo jeho
skutkové zistenia sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.8.Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo

skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne

právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

8.1.Súd síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil a na daný skutkový stav ho
nesprávne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery
o právach a povinnostiach stranách sporu.

9.Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie

okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

10.Skutkové zistenia je možné získať buď z vykonaných dôkazov alebo zo skutočností, ktoré neboli
medzi účastníkmi sporné, alebo ak o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
10.1.S prihliadnutím na skutočnosť, že odvolací súd sa odchýlil od skutkových zistení súdu prvej

inštancie, zopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi a z týchto skutkových zistení vychádzal pri svojom
rozhodnutí.

11.Podľa § 53 ods.9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

12.Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

13.Podľa § 100 ods.1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

14.Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15.Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých

splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

16.Podľa § 54a OZ premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne
zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods.2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo

spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na
základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

17.Každá splátka nadobúda splatnosť osobitne, podľa zmluvne dojednaných podmienok. Oprávnenie
veriteľa požadovať splatné plnenie, teda časový okamih vzniku žalobného práva, sa tak vždy bude

vzťahovať len na konkrétnu splátku. Z toho vyplýva, že každá splátka sa bude premlčovať inak v
tom zmysle, že premlčacia lehota plynie pre každú splátku osobitne. Zákonodarca ustanovil odlišne
len začiatok plynutia premlčacej lehoty, nie jej dĺžku. Z toho vyplýva, že každá splátka sa premlčujevo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote počítanej odo dňa nasledujúceho po splatnosti príslušnej
splátky.

18.Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú dohodnutú splátku k určitému
termínu. Splatnosť jednotlivých splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu. Premlčanie sa v zmysle §
103 prvá veta OZ viaže na jednotlivé splátky a nie na celý dlh. V prípade, ak niektorá splátka nie je včas
zaplatená, môže byť dohodnutá, prípadne stanovená rozhodnutím tzv. strata výhody splátok. V prípade,
že sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo

dňa zročnosti nesplnenej splátky.
18.1.Predčasnú splatnosť peňažného záväzku môže veriteľ za podmienok stanovených v § 53 ods.9
vyvolať jednostranným právnym úkonom. Tento právny úkon musí spĺňať dve kumulatívne podmienky -
prvou je, že právo na jednorazové splatenie pohľadávky bude mať veriteľ najskôr po uplynutí 3 mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky. Druhou podmienkou je, že pred zosplatnením pohľadávky má
povinnosť upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na výkon tohto práva.

19.Žalovaný namietal, že mu nebolo doručené upozornenie, v lehote nie kratšej ako 15 dní na to, že
právny predchodca žalobcu vykoná toto právo.
19.1.Uplatnená námietka žalovaného je dôvodná, lebo režim doručovania hmotnoprávnych úkonov
sa spravuje § 45ods.1 O. z., v zmysle ktorého pri týchto úkonoch sa nevyžaduje skutočné

doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon. Účinnosť adresovaných jednostranných
hmotnoprávnych úkonov v režime O. z. predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi,
t.j. že sa dostane do sféry jeho dispozície. Slovné spojenie „dostane sa do jeho dispozičnej sféry“
nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov, je ním potrebné rozumieť objektívnu možnosť
neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax

takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale
i prípady, kedy doručením listu obsahujúceho prejavu vôle do bydliska alebo sídla adresáta, či do jeho
poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky,
nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky.
Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu,

postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah. Uvedené argumenty potvrdzuje i rozsudok
Najvyššieho súdu ČR z 8.6.2011, sp. zn. 26Cdo/268/2011, resp. uznesenie Najvyššieho súdu SR z
28.1.2011, sp. zn. 5Cdo/129/2010.
19.2.Z obsahu žiadosti (č. l. 3) je zrejmé, že žalovaný uviedol ako kontaktnú adresu H. XX, XXX XX L. S..
19.3.Z poštovej obálky (č. l. 6) je zrejmé, že zásielka bola žalovanému doručovaná na adresu L. S. XX,

čo evidentne nie je správna adresa, ako ju označil žalovaný. V kontexte s uvedeným možno uzavrieť,
že žalovanému zásielka, ktorá obsahovala právny úkon, ktorým mal byť žalovaný upozornený, že môže
dôjsť k zosplatneniu pôžičky, nebola mu doručená, lebo sa nedostala do jeho dispozičnej sféry, v
dôsledku čoho nebola splnená podmienka vyplývajúca z § 53 ods.9 O. z..
19.4.Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že druhá kumulatívna podmienka

predčasného zosplatnenia nebola splnená (pred zosplatnením pohľadávky nebol žalovaný upozornený
v lehote nie kratšej ako 15 dní na výkon tohto práva) nedošlo k zosplatneniu pôžičky a tá mala byť
zaplatená podľa uzatvorenej zmluvy do 8/2016.

20.Podľa § 17 ods.1 z. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a

a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku

alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
20.1.Podľa § 17 ods.1 z. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch Pôvodný veriteľ je povinný
písomne informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky do piatich pracovných dní odo dňa postúpenia

pohľadávky. Porušenie povinnosti podľa prvej vety je osobitne závažným porušením povinností podľa
osobitného predpisu.
20.2.Veriteľ (pôvodný žalobca) postúpil svoje práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na
terajšieho žalobcu zmluvou z 18.10.2016 a túto skutočnosť oznámil žalovanému listom z 21.10.2016(na adresu Gomboš 50, Veľká Ida, č. l. 19,20). Konečná splatnosť úveru nastala 8/2016, teda v čase
postúpenia pohľadávky, boli splnené podmienky pre jej postúpenie, lebo išlo o pohľadávku po konečnom
termíne splatnosti.

21.Z prehľadu splátok (č. l. 7) je zrejmé, že žalovaný mal 20.6.2013 zaplatiť 43,09 eur a 21.6.2013
zaplatil 22 eur, 20.7.2013 mal zaplatiť 43,09 eur a 26.7.2013 zaplatil 22 eur.
21.1.V súlade s § 103 v nadväznosti na § 101 O. z., keďže žaloba bola na súd doručená 18.8.2016,
premlčujú sa všetky splátky, ktorých zročnosť nastala pred 18.8.2013, teda nezaplatená časť splátky

21,09 eur za mesiace 6,7/2013 t. j. spolu 42,18 eur.

22.Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

22.1.Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22.2.Vo všeobecnosti možno povedať, že dlžník je v omeškaní vtedy, ak záväzok nesplní v určenom
čase, na určenom mieste a dohodnutým spôsobom. Omeškanie dlžníka trvá až do doby poskytnutia

riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Základnou podmienkou
omeškania dlžníka je splatnosť dlhu. Nárok veriteľa je splatný, keď dlžník plnenie, na ktoré je povinný,
musí splniť.

23.Žalovaný nebol v omeškaní so splatením celého dlhu 4.10.2013, tak ako to žiadal žalobca, ale až

podaním žaloby, preto mu bol priznaný úrok z omeškania od dňa nasledujúceho po podaní žaloby t. j.
19.8.2016.

24.Vychádzajúc z uvedeného II. výrok rozsudku do sumy 725,28 eur s 8,00% úrokom z omeškania ročne
od 18.8.2016 do zaplatenia potvrdil a v prevyšujúcej časti, zmenil tak, že žalobu nad sumu 725,28 eur

t. j. 42,18 eur s príslušenstvom ako aj v časti príslušenstva predstavujúci rozdiel medzi žalovaným a
priznaným úrokom z omeškania (0,5% ročne) zamietol.

25.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

25.1.Podľa § 396 ods.2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
25.2.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25.3.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25.4.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
25.5.Pri určovaní pomeru úspechu a neúspechu strán súd vychádzal z toho, že žalobca bol neúspešný
v časti nároku (403,98 eur), čo predstavuje z hodnoty 1 129,26 eur 36% a po odrátaní od úspechu 64%

- úspech, jeho celkový úspech predstavuje 28%.

26.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konaťpred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).