Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, February 13, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/149/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6621010585
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6621010585.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka LL.M., a

sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného U. L., pre
prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa
14. februára 2023, o odvolaní obžalovaného U. L. proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn.
2T/140/2021 zo dňa 18.10.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn.
2T/140/2021 zo dňa 18.10.2022 vo výroku o treste.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

o d s u d z u j e

obžalovaného U. L., nar. XX.XX.XXXX v H. X., trvale bytom H. X., Q. XX,

podľa § 231 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2020 za použitia § 36 písm. j), § 37 písm.

h), § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona a § 42 ods. 1 Trestného zákona k
súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 5 (piatich) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 12 (dvanásť)
mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona za použitia § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 Trestného
zákona obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 2
(dva) roky.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to
- 1 ks sprayová farba zn. Maxi Color RAL 500 2 Ultramarin Blau - modrá farba,
- 1 ks tekutá sivá farba zn Alkyton Duplicolor a
- 1 ks tekutá sivá farba zn. Praktik - základná syntetická farba.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušuje výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota,
sp. zn. 4T/33/2021 zo dňa 14.4.2020 právoplatného dňa 14.4.2022, ktorým bol obžalovanému podľa §
231 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2020 uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri)
mesiacespodmienečnýmodkladomjehovýkonuauloženímskúšobnejdobyvtrvaní12 (dvanásť),ďalej
mu bol podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uložený trest prepadnutia veci, a to; 1 ks sprayová
farba zn. Maxi Color RAL 500 2 Ultramarin Blau - modrá farba;1 ks tekutá sivá farba zn Alkyton Duplicolor

a 1 ks tekutá sivá farba zn. Praktik - základná syntetická farba, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto
výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú týmto rozhodnutím nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/140/2021 zo dňa 18.10.2022 bol

obžalovaný U. L., uznaný vinným z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 16.05.2021 v čase o 14.00 hod. v D. na U. ulici viedol po miestnej komunikácii osobné motorové
vozidlo zn. Chevrolet Spark, EČV: RS-XXX DJ, pričom s týmto úmyselne prešiel do protismernej časti
vozovky, kde narazil do protiidúceho vozidla zn. Škoda Fabia, EČV: PT-XXX AF, pričom uvedeným

konaním spôsobil užívateľovi vozidla zn. Škoda Fabia, P. H. jeho poškodenie v časti blatníka,
prevodovky, nárazníka, chladiča, krytu motora, svetiel, prednej kapoty, podbehu, mriežok nárazníka a
kapoty v celkovej výške 400,00 EUR.

Za to okresný súd obžalovaného U. L. odsúdil podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), §

38 ods. 2, 3, 8 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm.
a) Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu
v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

všetkého druhu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému P. H., škodu
vo výške 400,00 EUR.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré
dodatočne písomne zdôvodnil dňa 9.12.2023. V dôvodoch odvolania poukázal, že od začiatku trestného
konania vedeného proti jeho osobe je porušovaná zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci. Už
vo výsluchu pred vyšetrovateľom nie sú uvedené všetky jeho vyjadrenia, ktoré uvádzal, predovšetkým,
že bol napadnutý, zbitý, bolo mu ublížené na zdraví a zničený, rozbitý mobilný telefón. Orgány činné v

trestnom konaní sa od počiatku vyšetrovania zaoberali len poškodením vozidla. Nikoho nezaujímal jeho
zdravotný stav a ublíženie na zdraví, ktoré mu bolo v tejto veci spôsobené, nikto nemal záujem
riadne vyšetriť a ozrejmiť skutočnosť jeho napadnutia a poškodenia jeho osoby. Z jeho strany nikdy
nebol úmysel naraziť do niekoho, resp. sa zraziť s iným vozidlom. Svojim konaním len chcel zabrániť
páchateľom, ktorí ho fyzicky napadli a zbili, aby z miesta činu odišli. Po bitke, ktorú dostal od dvoch

páchateľ, bol tak rozrušený a zmätený, že nerozmýšľal nad podaním trestného oznámenia za ublíženie
na zdraví, ale sám im chcel zabrániť v úteku, kým nepríde polícia a neprešetrí okolnosti a dôvody
bitky, ktorú utŕžil. Chcel vytvoriť len prekážku, aby vozidlo neuniklo, nikdy nemal v úmysle do vozidla
naraziť. Ďalej uviedol, že po predmetnej zrážke, vodič motorového vozidla Škoda Fábia spolu s tromi
spolujazdcami z miesta nehody ušli a motorové vozidlo nechali na mieste činu. O pár minút po

tomto incidente dorazili príslušníci polície a záchranka, ktorá ho ihneď brala do nemocnice na ošetrenie.
Podľa dopravnej polície nešlo o žiadnu dopravnú nehodu a z toho dôvodu nebol spísaný žiadny záznam,
ani fotografie. Nikto od neho nežiadal ani vodičské oprávnenie, ani podrobenie sa dychovej skúške.
Poukázal, že na hlavnom pojednávaní bol doložený len kamerový záznam ako chcel zabrániť úniku
páchateľov, ktorí ho napadli, avšak kamerové záznamy na ktorých bol napadnutý pred OD PRIOR a

taktiež na ul. U., doložené neboli žiadne. Taktiež poukázal, že na hlavnom pojednávam nebol vypočutý
žiadny svedok, t. j. P. O. a P. D., ani poškodený P. H.. Do dnešného dňa nemá vedomosť o tom, na
základe čoho, na základe akého odborného posudku, resp. iného relevantného odborného ohodnotenia
škody, mu súd uložil povinnosť nahradiť škodu vo výške 400 eur. Záverom uviedol, že na hlavnom
pojednávaní mu bolo bránené v obhajovaní sa. Jednoznačne bolo porušené jeho právo na obhajobu.

Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v časti výroku o vine a výroku o treste a podľa §
322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol sám vo veci v zmysle § 285 písm. b) Trestného poriadku a spod
obžaloby ho v plnom rozsahu oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že skutok je trestným činom.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol zamietnuť odvolanie

proti výroku o vine, pretože súdom prvého stupňa boli preukázané všetky okolnosti tohto prípadu.V danom prípade zo strany obžalovaného sa nejednalo o okolnosť vylučujúcu trestnú zodpovednosť
obžalovaného. Pokiaľ ide o uložený trest, vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota,
ktorý bol na verejnom zasadnutí oboznámený, navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku

o treste zrušil a obžalovanému uložil súhrnný trest a súčasne vyslovil nesúhlas s tým, aby bolo upustené
od uloženia súhrnného trestu.

Obžalovaný U. L. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu poukázal, že on bol dobitý a okradnutý, bola
tam aj polícia, nič sa voči páchateľom neriešilo a on je trestne stíhaný, pričom ani nespôsobil takú škodu,

ako sa uvádza. Navrhol, aby ho odvolací súd oslobodil spod obžaloby.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote ustanovenej §
309 Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom
nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle §

312 Tr. por. a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por..

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie
obžalovaného čiastočne dôvodné, avšak z iných dôvodov, ako na ktoré poukázal obžalovaný.

Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok tak, ako bol písomne vyhotovený, spĺňa kritéria

obsiahnuté v ustanovení § 168 ods. 1 Tr. por. Z jeho dôvodov je zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd
za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa riadil pri vyhodnotení
vykonaných dôkazov. Z jeho obsahu je tiež zrejmé, ako sa vysporiadal s konkrétnou obhajobou
obžalovaného U. L. a akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval preukázané skutočnosti podľa
príslušných ustanovení Trestného zákona. Závery súdu prvého stupňa, ktoré v smere skutkových zistení

z týchto dôkazov vyvodil, považuje odvolací súd za logické a zodpovedajúce vykonaným dôkazom. Na
rozdiel od obhajoby obžalovaného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval v
prerokúvanej veci tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti,
a to v rozsahu nevyhnutnom na svoje rozhodnutie. Taktiež zistil, že všetky dôkazy v prerokúvanej veci
o ktoré súd oprel svoje rozhodnutie o vine boli získané zákonným spôsobom a súd prvého stupňa ich

hodnotil jednotlivo aj v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., ak súd prvého
stupňa postupoval podľa cit. ustanovenia, tak odvolací súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len
preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim
výsledkom. V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil

tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa.
Obžalovaný namieta hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné
hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na
hlavnom pojednávaní, a to že on bol napadnutý. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do
práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi,

návrhmiahodnotenímdôkazov.Súdneporušížiadneprávastranyvkonaní,aksineosvojíňounavrhnutý
spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom právnych predpisov.

Odvolací súd, s ohľadom na skutkové zistenia obsiahnuté vo výrokové časti rozsudku súdu
prvého stupňa, ako sú popísané, vrátane príslušného odôvodnenia napadaného rozsudku a k

nemu nadväzujúceho obsahu spisového materiálu zistil, že obecné kritéria vymedzujúce zavinenie
obžalovaného boli naplnené, pričom súd prvého stupňa sa s nimi vyrovnal a odvolací súd ich akceptuje.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia, odvolací súd pripomína, že obžalovaný U. L. síce nepopiera spáchanie
skutku vymedzeného v napadnutom rozsudku, avšak namieta zavinenie, keď uvádza, že chcel osobám,

ktoré sa nachádzali vo vozidle Škoda Fabia, zamedziť úteku, kým nepríde polícia a neprešetrí okolnosti
a dôvody bitky, ktorú od nich utŕžil.Zo spáchanej trestnej činnosti je obžalovaný jednoznačne usvedčovaný výpoveďou svedka P. O. a z
kamerového záznamu z miesta činu. Svedok P. O. okrem iného uviedol, že v mesiaci máj roku 2021,
bol v meste spoločne s P. D., jeho priateľkou a s jednou ženou z T.. P. D. volal v ten deň U. L., ktorý

mu povedal, že si príde pre telefón, ktorý mal D. u seba, jednalo sa o telefón U. L. a že má prísť pred
Prior na zadné parkovisko a tam si to vyriešia. D. sa bál ísť sám tak ich požiadal aby išli spoločne
s ním. Po príchode na miesto videli ako L. prichádza na parkovisko, P. D. mu šiel naproti, vrátil mu
uvedený telefón, ktorý ale už bol poškodený resp. zlomený a začali sa medzi sebou naťahovať. Na to
tam dobehol a asi raz ho kopol. L. odskočil ďalej a začal vykrikovať a vyhrážať sa. Následne všetci

sadli do auta a šli smerom na A. ulicu. Vybočoval z križovatky pri čínskej reštaurácii, kde uvidel auto,
ktoré ide do protismeru, tak zastal a zrazu nastal náraz do jeho auta. Na to z auta vyskočili tí, čo do
neho narazili a bol to U. L. s kamarátmi a následne začala bitka. Q. svedka je potvrdzovaná kamerovým
záznamom, z ktorého sú zistiteľné skutkové okolnosti a zrejmé, že obžalovaný úmyselne narazil svojim
motorovým vozidlom do vozidla, ktoré viedol svedok P. O.. Odvolací súd v danom prípade nevzhliadol
žiadnu okolnosť vylučujúcu protiprávnosť konania obžalovaného, pretože obžalovanému v tom čase zo

strany iných osôb nehrozilo žiadne nebezpečenstvo, za situácie, keď sa s ním v jeho motorovom vozidle
viezli jeho kamaráti. Obžalovaný v danom prípade konal v jednoznačnom úmysle zastaviť motorové
vozidlo Škoda Fabia, ktoré viedol P. O., a to prostredníctvom svojho motorového vozidla, keď narazil
do už stojaceho vozidla.

Pokiaľ obžalovaný namieta výšku škody na motorovom vozidle Škoda Fabia, tak táto bola stanovená
odborným vyjadrením (č. l. 73) vo výške 400 eur. Skutočnosť, že motorové vozidlo Škoda Fabia bolo
poškodené taktiež vyplýva z výpovede majiteľa vozidla poškodeného P. H. ako aj z fotodokumentácie.

Žalovaného prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí, kto

zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu.
Objektom trestného činu je vlastnícke právo (neporušenosť a použiteľnosť veci) .
Predmetomútokujepretocudziavec. Konaniespočívavtom,žepáchateľveczničí,poškodíalebourobí
neupotrebiteľnou. Hodnota poškodenej veci nie je rozhodujúca, rozhodujúcou skutočnosťou je výška
spôsobenej škody na veci, a to minimálne malá škoda. Malou škodou sa rozumie najmenej 266 eur. Z

hľadiska zavinenia ide o úmyselný trestný čin.

Vykonaným dokazovaním na súde prvého stupňa bolo bez akýchkoľvek rozumných pochybností
preukázané, že skutok sa stal, tak ako je to uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku a že
ho spáchal obžalovaný, preto sa odvolací súd nestotožnil obhajobou obžalovaného ku skutkovým a

právnym okolnostiam, ktorú považuje za účelovú so snahou zbaviť sa trestnej zodpovednosti.

Okresný súd taktiež po právnej stránke správne kvalifikoval konanie obžalovaného ako poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, pretože poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu.

Pokiaľ obžalovaný namietal, že súd na hlavnom pojednávaní nevypočul žiadneho svedka, tak táto jeho
námietka je neopodstatnená, pretože výpovede svedkov boli prečítané aj na základe jeho súhlasu
podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku a obžalovaný na hlavnom pojednávaní nenavrhoval vykonať
iné dôkazy.

Odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, žeby jednak v prípravnom konaní
a jednak v konaní pred súdom boli porušené jeho práva na obhajobu a spravodlivý proces.

Krajský súd v tejto časti považuje napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ale aj jeho postup, ktorý

verdiktu predchádzal, za zákonný, nevykazujúc znaky svojvôle.

Odvolací súd následne preskúmaval výrok o treste a zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu
nepostupoval podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, preto celý výrok o treste v celom rozsahu zrušil a
rozhodol o treste sám.

Pokiaľ ide ukladanie trestu, odvolací súd v súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prihliadol na
všetky významné skutočnosti, ktoré sú potrebné pre správnu individualizáciu trestu, pričom vychádzal
z účelu trestu. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľomtým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a

jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich
okolností. K osobe obžalovaného bolo zistené, že bol rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.
zn. 4T/33/2021 zo dňa 14.4.2020 právoplatného dňa 14.4.2022, uznaný vinným z prečinu podielnictva
podľa § 231 ods. 1 Trestného zákona vtedy účinného a bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere
4 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu a uložením skúšobnej doby v trvaní 12 mesiacov,

ďalej mu bol podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uložený trest prepadnutia veci, a to; 1 ks
sprayová farba zn. Maxi Color RAL 500 2 Ultramarin Blau - modrá farba;1 ks tekutá sivá farba zn Alkyton
Duplicolor a 1 ks tekutá sivá farba zn. Praktik. Odvolací súd, tak ako aj súd prvého stupňa vzal u osoby
obžalovaného do úvahy existenciu poľahčujúcej okolnosti § 36 písm. j) Tr. zák., pretože pred spáchaním
trestného činu viedol riadny život. Na druhej strane obžalovanému priťažovalo podľa § 37 písm. h)
Trestného zákona, že mu bol ukladaný trest za viac trestných činov. Odvolací súd obžalovanému ukladal

súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., a to podľa zásad na uloženie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 2
Tr. zák. V prípade obžalovaného L. druh a výmera trestu boli stanovené zákonným ustanovením podľa
§ 231 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2020 vzťahujúcim sa na najprísnejšie trestný skutok
umožňujúci obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere až na tri roky. Po zhodnotení všetkých
skutočností, ktoré majú význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel odvolací súd k záveru,

že z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie je primeraný a zákonu zodpovedajúci trest odňatia
slobody v trvaní piatich mesiacov. V prípade obžalovaného sú splnené zákonné podmienky na jeho
podmienečné odsúdenie podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák., preto odvolací súd vymeraný trest odňatia
slobody podmienečne odložil a podľa § 58 ods. 1 Tr. zák., určil obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní
dvanástich mesiacov.

Odvolací súd rovnako ako okresný súd obžalovanému podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 2 rokov,
pretože obžalovaný sa v prejednávanom prípade prejavil ako nedisciplinovaný vodič, ktorý závažným
spôsobom porušil predpisy na úseku cestnej dopravy.

Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel
odvolací súd k záveru, že takýto postih páchateľa je adekvátny, zodpovedá požiadavkám zabezpečenia
generálnej i individuálnej prevencie.
Vzhľadom k tomu, že krajský súd obžalovanému ukladal súhrnný trest, preto podľa § 42 ods. 2

Tr. zák. bol povinný zrušiť celý výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn.
4T/33/2021 zo dňa 14.4.2020 právoplatného dňa 14.4.2022 a obžalovanému opätovne uložiť podľa §
60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona aj trest prepadnutia veci, a to; 1 ks sprayová farba zn. Maxi Color
RAL 500 2 Ultramarin Blau - modrá farba;1 ks tekutá sivá farba zn. Alkyton Duplicolor a 1 ks tekutá sivá
farba zn. Praktik - základná syntetická farba.

Odvolací súd ďalej na základe podaného odvolania preskúmaval výrok o náhrade škody, ktorým okresný
súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému P. H.,
škodu vo výške 400,00 eur. Okresný súd správne zaviazal obžalovaného k uplatnenej náhrade škody
v uvedenej sume, pretože výška škody bola v trestnom konaní preukázaná vykonaným dokazovaním,
a to odborným vyjadrením a je súčasťou popisu skutku uvedenej vo výroku napadnutého rozsudku a

v takom prípade bol okresný súd povinný v zmysle ustanovenia § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaného
zaviazať k jej náhrade. Preto v tomto smere sú námietky obžalovaného právne irelevantné.

Spoukazomnazhorarozvedené dôvodysenátkrajskéhosúdurozhodoltakakojeuvedenévovýrokovej
časti tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4
Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.