Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 21, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/42/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6920201387
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6920201387.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcov: a/ L. P., nar.
XX. XX. XXXX, bytom U. XXX, b/ I. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX, c/ H. P., nar. XX. XX. XXXX,
bytom G. XX-XX/XX-XX, V., Q., d/ L. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, e/ R. H., nar. XX. XX. XXXX,
bytom W. XXX, Z. H., M. S., f/ maloletý G. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. J., J. T. XXXX/XX, zastúpený
žalobcom g/ a g/ G. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. J., J. T. XXXX/XX, všetci žalobcovia zastúpení
PAULOVIČ&PARTNERS,s.r.o.,Ulicaúzka140/2,98401Lučenec,IČO:54322120,protižalovanému:
KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31

595 545, zastúpený D.. M. F., I. v T., C. F. X/A, o náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 9C/16/2020-91 zo dňa 17. 01. 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v I. až VII. a v IX. a X. výroku potvrdzuje.

II. Žalobcovia a/ až g/ m a j ú nárok proti žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni a/ 15.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy do

troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi b/ 15.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni c/ 10.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni d/ 10.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni e/ 10.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi f/ 25.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi g/ 20.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Pokiaľ sa žalobcovia domáhali na žalovanom zaplatenia vyššej sumy nemajetkovej ujmy, súd žalobu

žalobcov v tejto časti z a m i e t a .
Žalobcom a/ až g/ sa voči žalovanému priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z
výšky priznanej sumy náhrady nemajetkovej ujmy. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo
výške 6.762,- eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pokiaľ ide o zodpovednosť žalovaného za protiprávne konanie
a protiprávny zásah, ktorým bola spôsobená ujma v osobnostnej sfére žalobcov, vodič motorového
vozidla E. G. zomrel priamo pri dopravnej nehode a jeho zodpovednosť je daná na základe jeho
protiprávneho konania, na základe ktorého bolo vedené proti vodičovi motorového vozidla trestné
stíhanie, ktoré však bolo zastavené v dôsledku jeho smrti, avšak jednoznačne je konštatované, že

dopravnú nehodu spôsobil vodič motorového vozidla R. Z. E. G., ktorý porušil ustanovenia zákona č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke. E. G., teda ako vodič motorového vozidla neoprávnene zasiahol aj
do práv na ochranu osobnosti žalobcov. Pokiaľ ide o zodpovednosť samotného žalovaného, žalovaný
je poisťovateľ, u ktorého bolo poistené motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda - ujma na
zdraví neb. E. P., ktoré motorové vozidlo riadil vodič E. G.. Žalobcovia žiadali zaviazať žalovaného na
náhradu nemajetkovej ujmy na základe Zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Okresný súd poukázal na poistný právny vzťah, ktorý je
viazaný priamo na prevádzku motorového vozidla a škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového
vozidla. Nie je sporné, že motorové vozidlo, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, za ktorú
v zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sa považuje aj nemajetková ujma pozostalých po obeti
dopravnej nehody, bolo poistené u žalovaného. Zdôraznil, že ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla, nie o poistenie vodiča ako fyzickej osoby osobitne bez prevádzky
motorového vozidla, a preto nemohlo dôjsť k zániku nároku žalobcov na prípadnú nemajetkovú ujmu,
keďže škoda bola spôsobená nielen konaním priameho vinníka, ale hlavne prevádzkou motorového
vozidla bez ohľadu na to, kto - ktorá konkrétna fyzická osoba škodu spôsobila. Ide o zodpovednosť
titulom poistného vzťahu, kde si nároky titulom škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla

možno uplatniť priamo voči poisťovni - žalovanému, a preto smrťou priameho vinníka dopravnej nehody
nedošlo k zániku povinnosti žalovaného plniť titulom uzavretého poistného vzťahu všetku škodu, ktorá
bola spôsobená v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla. Výšku peňažného zadosťučinenia súd
určil na základe voľnej úvahy pri dodržaní kritérií, ktorými sú závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti,
za ktorých neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Prihliadol aj na obzvlášť ťaživú

situáciu pre celú rodinu a pri určení výšky nemajetkovej ujmy vychádzal aj z právoplatných rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach. Súd konštatoval, že u žalobcov a/, b/ je primeraná
výška nemajetkovej ujmy po 15.000,- Eur, ako rodičov, ktorí prišli pri dopravnej nehode o svoju plnoletú
dcéru, s ktorou boli v každodennom kontakte. U žalobcov c/ až e/ považoval za primeranú výšku
nemajetkovej ujmy po 10.000,- Eur, ako sestry nebohej, s ktorou sestrou boli v intenzívnom, takmer

každodennom kontakte, buď priamo osobne alebo prostredníctvom sociálnych sietí. U žalobcu g/ je
primeraná výška nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- Eur, ako druha nebohej, ktorí boli v každodennom
kontakte posledných 14 rokov, z toho 6 rokov žili v spoločnej domácnosti, mali spolu dieťa, chceli
mať svadbu ako aj ďalšie dieťa. Čo sa týka maloletého žalobcu f/, tomuto súd priznal najvyššiu sumu
nemajetkovej ujmy vo výške 25.000,- Eur, keďže ide o maloleté dieťa, ktoré bolo najviac citovo a fyzicky

naviazané na nebohú matku, a preto takáto výška nemajetkovej ujmy je plne odôvodnená pre tohto
žalobcu. Pokiaľ sa žalobcovia domáhali určenia vyšších súm odškodnenia, súd žalobu žalobcov voči
žalovanému nad priznané sumy odškodnenia zamietol. Rozhodnutie oprel o ust. § 11;§ 13 ods. 1, 3;
§ 16; § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka; § 2 písm. d), e), f); § 4 ods. 1, 2 písm. a); § 15 ods. 1
veta prvá zákona č. 381/2001 Z: z.; § 797, § 106 ods. 1, § 101 OZ. O trovách konania rozhodol podľa

§ 255 ods. 1 CSP. O súdnych poplatkoch rozhodol podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 71/1992 Zb.; §
2 ods. 2 citovaného zákona.
3. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, a to proti výrokom I. až VII., a výrokom IX. a X. Odvolanie
odôvodnil s poukazom na to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP); rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Žalovaný
má za to, že okresný súd sa v rozsudku dostatočne nevysporiadal s relevantnou právnou argumentáciou
žalovaného a konštantnou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k otázke
zániku nároku z dôvodu úmrtia vinníka pri samotnej dopravnej nehode, čo je v rozpore s § 220 ods. 3

CSP, čím zaťažil rozsudok vadou arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti, vo výsledku tak vec aj nesprávne
právne posúdil. Uviedol, že v danom prípade nie je sporné, že pôvodcom neoprávneného zásahu do
osobnostného práva žalobcov bol vinník ako fyzická osoba - pôvodca subjekt zásahu. Žalobcovi tak
vznikol nárok výlučne voči vinníkovi. V prípade, že by spadal nárok pod rozsah krytia podľa zákonao PZP, potom by mal vinník ako poistený v zmysle § 4 ods. 2 Zákona o PZP právo, aby poisťovateľ
(žalovaný) za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky. Povinnosť poskytnúť
zadosťučinenie podľa ust. § 13 OZ je osobne spätá s osobou, ktorá sa dopustila neoprávneného zásahu

do osobnostných práv fyzickej osoby, tak že má osobný charakter, a preto zaniká smrťou takejto osoby.
Žalovaný sa žiadneho zásahu do osobnostných práv žalobcu nedopustil, ani za predmetnú dopravnú
nehodu nezodpovedá. Vo vzťahu k výške priznaných náhrad žalobcom žalovaný uviedol, že je v rozpore
sprincípomproporcionality,nakoľkonezodpovedáhospodárskej„realite“Slovenskejrepublikyapríjmom
jej občanov. Rozsudok navrhol zmeniť tak, že súd žalobu zamietne.

4. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť.
Nesúhlasili s odvolaním žalovaného a žalovaným vytýkané vady rozsudku považovali za nedôvodné
a neopodstatnené a právnu argumentáciu žalovaného v odvolaní za hrubo zavádzajúcu a účelovú.
Žalobcovia majú za to, že okresný súd sa rozsiahlo a dôkladne vysporiadal so skutkovým a právnym
stavom veci, vo veci rozhodol správne, zákonne a spravodlivo a svoje rozhodnutie dostatočne a
podrobne odôvodnil. K argumentácii žalovaného ohľadom údajného zániku nároku smrťou vodiča

žalobcovia uviedli, že žalovaný hrubo zavádza súd, keď účelovo a absolútne nelogicky tvrdí, že nárok
žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy smrťou vodiča, ktorý dopravnú nehodu zavinil, zanikol. Takýmto
výkladom by sa stratil zmysel a účel povinného zmluvného poistenia škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla v prípade smrti vodiča - vinníka dopravnej nehody. Pokiaľ sa týka neprimeranosti
výšky priznaných náhrad, žalobcovia uviedli, že v žiadnom prípade sa nechcú a ani sa nikdy

nechceli neprimerane obohatiť v súvislosti s tragickou smrťou ich blízkej osoby. Okresný súd sa v
odôvodnení rozsudku pod bodmi 54 až 60 dôkladne vysporiadal s primeranosťou priznanej výšky
náhrady nemajetkovej ujmy a zároveň v bode č. 58 uviedol viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej
republiky v obdobných veciach.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP),

viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1, 2 CSP), prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti v I. až VII.
a IX a X. výroku potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd preskúmal námietky žalovaného spolu s napadnutým rozsudkom, osvojil si dôvody
napadnutého rozsudku v zmysle § 387 ods. 2 CSP a na ne v celom rozsahu odkazuje. Rozhodnutie
okresného súdu je vecne správne, okresný súd zrozumiteľným a vyčerpávajúcim spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré v časti žalobe vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, ohľadne uplatnenej
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické,
legitímne a právne akceptovateľné. Okresný súd náležite zistil skutkový stav a vec správne právne
posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a
obmedzuje sa tak len na skonštatovanie jeho správnosti, s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na odvolacie námietky žalovaného.
8. Námietka žalovaného, že okresný súd sa v rozsudku dostatočne nevysporiadal s relevantnou právnou
argumentáciou žalovaného a konštantnou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky k otázke zániku nároku z dôvodu úmrtia vinníka pri samotnej dopravnej nehode, čo zaťažuje
rozsudok vadou arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti, nie je dôvodná.

9. K odvolacej námietke žalovaného o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolací súd poukazuje na
ust. § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a

ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
10. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré

jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami (rozhodnutia Ústavného súdu SR vo
veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04). Podľa Ústavného súdu SR „Z odôvodnenia
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane

a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, keď sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade
s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho
rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,
resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru“ (I. ÚS 243/07). Požiadavku na kvalitu súdneho rozhodnutia zvýrazňuje vo
svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na

spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia
však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie
povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr.
Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, či rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a
Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie jeho prieskumu v

rámci odvolacieho konania.
11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie však náležitosti riadne odôvodneného rozhodnutia spĺňa, preto
je preskúmateľné, v jeho odôvodnení sú zrozumiteľné a jednoznačným spôsobom uvedené dôvody,
ktoré ho viedli k rozhodnutiu, preto ho nemožno považovať za arbitrárne a nepreskúmateľné, tak ako
to namieta žalovaný.

12. Žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, tak ako na to správne poukázal okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia, kde sa podrobne a vyčerpávajúco vysporiadal s uvedenou námietkou žalovaného.
S uvedeným záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje.
Žalovaný v odvolaní tvrdil, že nárok žalobcov vyplývajúcich z porušenia osobnostných práv v predmetnej
veci zanikol úmrtím osoby, ktorá mala do práv žalobcov svojím konaním zasiahnuť. Žalovaný teda tvrdil,

že k zániku nároku žalobcov došlo smrťou E. G., vodiča motorového vozidla - vinníka dopravnej nehody,
ktorý pri dopravnej nehode zahynul spolu aj s poškodenou osobou - E. P.. Je síce pravdivé tvrdenie
žalovaného, že právo na ochranu osobnosti ako právo osobnej povahy smrťou fyzickej osoby zaniká
a neprechádza na dedičov, avšak žalobcovia sa v predmetnom konaní domáhajú ochrany osobnosti
pozostalej osoby v zmysle § 11 až 13 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001

Z. z. si nároky titulom škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla možno uplatniť aj priamo voči
poisťovni-žalovanému,takakonatosprávnepoukázalajokresnýsúdvodôvodnenísvojhorozhodnutia,
a preto nemôže byť zmyslom a účelom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, aby poisťovňa nemohla plniť titulom platne uzavretej poistnej zmluvy len z toho
dôvodu, že priamy vinník dopravnej nehody zomrel, čím by sa v podstate stratil zmysel a účel povinného

zmluvného poistenia škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla v prípade smrti vodiča (vinníka
dopravnej nehody). Správne preto okresný súd uzavrel, že smrťou priameho vinníka dopravnej nehody
nedošlo k zániku povinnosti žalovaného plniť titulom uzavretého poistného vzťahu všetku škodu, ktorá
bola spôsobená v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, kde za škodu na zdraví v zmysle § 4 ods.
2 možno považovať v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR aj nemajetkovú ujmu spôsobenú

pozostalým po obeti dopravnej nehody v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla.
13. Rovnako za nedôvodné odvolací súd považoval aj odvolanie žalovaného ohľadom neprimeranosti
výšky priznaných náhrad žalobcom.
14. Okresný súd v súvislosti s náhradou nemajetkovej ujmy správne nárok žalobcov posúdil v intenciách
§ 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka.

15. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
ods. 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa ods. 3
výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za
ktorých k porušeniu práva došlo.

16. Ustanovenie § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je právnou úpravou, v zmyslom ktorej je
odstránenie následkov zásahu do práv na ochranu osobnosti a nie „finančné odškodnenie“. Z ust. § 13
ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, ktoré skutočnosti je treba pri určení výšky nemajetkovej ujmy v
peniazoch zohľadniť, pričom sú nimi a) závažnosť vzniknutej ujmy, b) okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo. V zákone vymenované skutočnosti významné pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v

peniazoch predstavujú vo vzťahu k vyššie uvedeným kritériám iba zovšeobecnenie vyššie uvedených
rozhodných skutočností akcentovaných ESĽP. V prípade závažnosti ujmy je treba zohľadňovať
predovšetkým subjektívne hľadiská na strane osoby, do práv ktorej bolo zasiahnuté. Dôležité je tedazistenie, či osoba do práv ktorej bolo zasiahnuté, objektívne vníma ako závažnú ujmu najmä so zreteľom
na intenzitu, povahu, trvanie a rozsah nepriaznivého pôsobenia zásahu.
17. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch súdom predpokladá naplnenie radu zákonných predpokladov,

ktoré súčasne musia byť súdu skutočne známe a pre daný prípad individualizované. Určujúcim je okrem
iného predovšetkým zistenie, že v konkrétnom prípade ide o nemajetkovú ujmu vzniknutú v osobnostnej
sfére fyzickej osoby, ktorú táto fyzická osoba objektívne, najmä vzhľadom k povahe, intenzite trvania a
rozsahu pôsobenia nepriaznivého následku môže pociťovať a prežívať ako závažnú. Právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je jedným z čiastkových

a relatívne samostatných prostriedkov ochrany jednotného práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby.
Vznikávtedy,keďmorálnasatisfakcia akorýdzoosobnéprávo navyváženieazmiernenienepriaznivých
následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv nepostačuje.
18. Podľa ust. § 13 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka možno priznať postihnutej fyzickej osobe
tiež peňažné zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnostného práva na
súkromie a rodinný život v dôsledku usmrtenia blízkej osoby. Toto ustanovenie však nevymedzuje

prípadnú hranicu (minimálnu alebo maximálnu) pre určenie jeho výšky. Hovorí iba o tom, že
zadosťučinenie musí byť primerané. Určenie výšky nároku na prisúdenie náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch možno v zásade preto zisťovať značne obtiažne. Pokiaľ je takýto nárok uplatnený na súde,
túto výšku určí súd podľa svojej voľnej úvahy, avšak aj tá podlieha hodnoteniu. Rozsah odškodnenia
je daný stanovením absolútnych súm, na ktoré pozostalým vzniká nárok, ak preukážu existenciu

príbuzenského, či iného obdobného pomeru s usmrteným, a to bez ďalšieho dokazovania. Táto úprava
je však paušálna, nemožno ju považovať za vyčerpávajúce riešenie daného problému a nevylučuje
jednorazové odškodnenie za vzniknutú ujmu na osobnostných právach.
19. Okresný súd pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy správne poukázal u žalobcov jednak na
existenciu príbuzenského pomeru s usmrtenou E. P. (dcérou, sestrou, družkou a matkou maloletého),

ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu u jednotlivých žalobcov, jeho
dopad na žalobcov a závažné dôsledky. Okresný súd v tejto súvislosti správne akcentoval to, že u
žalobcov ide o najbližších rodinných príslušníkov nebohej, u ktorých bola prítomnosť najintenzívnejších
interpersonálnych väzieb na výsostne emocionálnom základe nespochybniteľná. Na strane žalobcov tak
došlo k závažnej ujme do ich osobnostných práv, pričom na ich strane je plne na mieste požiadavka

náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
však zákon neustanovuje žiadne medze. Vždy je nevyhnutné prihliadať na závažnosť vzniknutej
nemajetkovej ujmy a okolnosti za ktorých k nej došlo. Vychádza sa z čiastky uplatnenej žalobou, pričom
samozrejme niet peňažnej hodnoty, ktorá by vyvážila cenu ľudského života. Žiadna čiastka nemôže
plne reparovať následky spôsobené vyhasnutím života blízkeho človeka zomrelého nečakanou smrťou,

zavinenou konaním inej osoby. Niet sumy, ktorá by vyvážila stratu blízkeho človeka, avšak zmyslom
právnejúpravyprepriznanienáhradynemajetkovejujmyniejefinančnéodškodnenie,alelenzmiernenie
následkov zásahu do práv na ochranu osobnosti.
20. Výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je predmetom voľnej úvahy súdu, nie však
nepreskúmateľnou oblasťou. Okresný súd vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu a na

základe neho založil svoje rozhodnutie na konkrétnych preskúmateľných hľadiskách a dôkazoch, ktoré
preukazovali jednak závažnosť vzniknutej ujmy a jednak okolnosti, za ktorých k porušeniu práva
došlo. Okresný súd svoju úvahu riadne odôvodnil a uviedol aj jednotlivé kritériá, na základe čoho
posudzoval priznanie výšky nemajetkovej ujmy. Uvedené kritériá, tak ako ich posúdil okresný súd,
zodpovedajú princípom primeranosti, aj s poukazom na rozhodovaciu prax súdov. Odvolací súd preto

nepovažuje odvolaciu námietku žalovaného, že priznaná náhrada nemajetkovej ujmy je neprimeraná
a v rozpore s princípom proporcionality a nezodpovedá hospodárskej „realite“ Slovenska, za dôvodnú.
Práve naopak, okresný súd prihliadol na okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do
práva na ochranu osobnosti žalobcov a prihliadol aj na závažnosť, trvalosť a absolútnu neodčiniteľnosť
tohto zásahu. Rozhodnutie okresného súdu vo vzťahu k jednotlivým žalobcom ohľadne výšky náhrady

nemajetkovejujmyspĺňakritériáprimeranosti,proporcionalityaspravodlivosti.Prihliadolnato,žedošlok
nenapraviteľnejujmevrodinnomasúkromnomživotežalobcov,kstratemilovanejosoby,ažežalobcovia
utrpeli veľmi ťažkú citovú ujmu. Dokazovaním pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že medzi
žalobcami a zosnulou, ako dcérou, sestrou, družkou, a matkou maloletého dieťaťa, existovali veľmi silné
sociálne, rodinné a citové putá a išlo o plnohodnotne a všestranne fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými

sociálnymi a citovými väzbami. Zásah do osobnostných práv všetkých žalobcov je tak možno hodnotiť
ako najvyššej možnej intenzity. Pokiaľ ide o súdom prvej inštancie priznanú výšku náhrady nemajetkovej
ujmy, odvolací súd sa stotožňuje s priznanou náhradou nemajetkovej ujmy u všetkých žalobcov a/ až g/.21. Odvolací súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutých výrokoch za vecne správne a spravodlivé, a preto ho potvrdil.
22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 396, § 262 ods. 1 a §

255 ods. 1 CSP a žalobcom a/ až g/, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní v celom rozsahu, priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
23. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.