Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 11, 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118206412
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:5118206412.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu: A. B.

C., nar. XX.X.XXXX, bytom: D. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpeného splnomocneným zástupcom:
ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., IČO 36864455, so sídlom: Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina,
proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpenému: Generálna prokuratúra SR, Štúrova 2, 812 85
Bratislava, o zaplatenie 12.801,01 eur titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 293,97 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 293,97 eur odo dňa 25.01.2018 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.530,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,00 % ročne zo sumy 4.530,45 eur odo dňa 25.01.2018 až do zaplatenia, a to titulom majetkovej
ujmy, v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti, čo do uplatneného nároku na zaplatenie majetkovej ujmy, sa žaloba z a m
i e t a .

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7.500,- eur titulom nemajetkovej ujmy, v lehote
3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalobca má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 86,70 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.04.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplateniežalobcovisumy5.301,01€spolusúrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy5.301,01
€ odo dňa 25.01.2018 do zaplatenia titulom majetkovej ujmy a sumy 7.500,- € titulom nemajetkovej ujmy.

2. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že nárok na náhradu škody si uplatňuje z dôvodu začatia trestného
stíhania, vznesenia obvinenia a podania obžaloby voči žalobcovi, vo veci vedenej Špecializovaným
trestným súdom v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, pod sp. zn. BB-47T 57/2013, v spojení s
konaním na Najvyššom súde Slovenskej republiky, sp. zn. 6 To 9/2014 za zločin subvenčného podvodu
podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona a zločin poškodzovania finančných záujmov
Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim

rozsudkom.
3. Vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru, Úrad boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii Stred
– Banská Bystrica Uznesením sp. zn. ČVS: PPZ-104/BPK-S-2011 zo dňa 14.12.2011 začal trestné
stíhanie a súčasne vzniesol obvinenie voči žalobcovi pre spolupáchateľstvo na zločine poškodzovaniafinančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 20 k § 261 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona a
pre spolupáchateľstvo na zločine subvenčného podvodu podľa § 20 k § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a)
Trestného zákona.

4. Proti uvedenému Uzneseniu o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia sp. zn. ČVS:
PPZ-104/BPK-S-2011 zo dňa 14.12.2011, doručenému dňa 16.12.2011 podal žalobca v zákonnej
lehote dňa 19.12.2011 sťažnosť, ktorá bola Uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/1 Gv 233/11-5 zo dňa 07.02.2012 zamietnutá
ako nedôvodná.

5. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal dňa 21.11.2013 na Špecializovanom trestnom
súde v Pezinku, sp. zn. VII/1 Gv 233/11 obžalobu voči žalobcovi za zločin subvenčného podvodu
podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona a zločin poškodzovania finančných záujmov
Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
6. Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-47T

57/2013 zo dňa 26.05.2014 bol žalobca oslobodený spod obžaloby s odôvodnením, že skutok nie je
trestným činom.
7. Proti uvedenému rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica,
podal dňa 26.05.2014 po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní odvolanie prokurátor Úradu
špeciálnej prokuratúry.

8. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 To 9/2014 zo dňa 04.05.2016 bolo
odvolanie prokurátora zamietnuté.
9. V zmysle Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 15/2009: „Zastavenie
trestného stíhania, postúpenie veci inému orgánu alebo oslobodzujúci rozsudok, ak k týmto
rozhodnutiam došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, majú podľa

§ 6 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania
a vznesení obvinenia pre nezákonnosť.“
10. V súlade so zmyslom právnej úprav obsiahnutej v zákone č. 514/2003 Z. z. a s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ktoré ustálili, že zmyslom právnej úpravy
zodpovednosti štátu za škodu je, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným

zásahom štátu bola odčinená, si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, ktorým bolo začaté a vedené trestné stíhanie voči jeho osobe a neskončilo právoplatným
odsudzujúcim rozsudkom.
11. Žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vopred predbežne prerokovať s príslušným orgánom podľa

§ 4 a 11 a u žalovaného si uplatnil nárok na náhradu škody prostredníctvom návrhu zo dňa 23.11.2017
na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Žalovaný
návrh žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vyjadrením zo dňa 15.01.2018
odmietol.
12. V súlade s ustanovením § 17 zákona č. 514/2003 Z. z. žalobca uplatňuje nárok na náhradu

skutočnej škody, ktorá mu vznikla úhradou trov právneho zastúpenia a úhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, ktorá mu vznikla zásahom do jeho základných práv, keďže samotné konštatovanie porušenia
práva v tomto prípade nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, a to v nasledujúcej výške:
1. Skutočná škoda vo výške 5.301,01 EUR.

2. Nemajetková ujma v súlade s § 17 ods. 2, 3 a 4 zákona č. 514/2003 Z. z. vo výške 7.500,- EUR.
13. Žalobca si nárokuje náhradu skutočnej škody, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným
rozhodnutím, a to vo výške 5.301,01 EUR, ktoré vynaložil na trovy právneho zastúpenia v trestnom
konaní vedenom Špecializovaným trestným súdom v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, pod sp. zn.
BB-47T 57/2013 v spojení s konaním na Najvyššom súde Slovenskej republiky, sp. zn. 6 To 9/2014 tak,

ako boli vyčíslené právnym zástupcom vo vyúčtovaní trov právneho zastúpenia zo dňa 18.11.2016.
14. Nemajetkovú ujmu, ktorú pociťuje žalobca, je len veľmi ťažko preukázať, avšak vznesenie obvinenia,
vedenie trestného stíhania a konanie pred súdom voči žalobcovi výrazne ovplyvnilo jeho obvyklý spôsob
života, postavilo ho do pozície obvineného z trestného činu, vzhľadom k čomu je nevyhnutné, aby štát
niesol zodpovednosť za konanie svojich orgánov a aspoň čiastočne mu kompenzoval morálnu ujmu,

ktorá mu bola spôsobená.
15. Trestné stíhanie voči žalobcovi sa začalo vznesením obvinenia dňa 14.12.2011 a ukončené bolo
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 04.05.2016, teda trestné stíhanie trvalo takmer
4 a pol roka, resp. viac ako 52 mesiacov, počas ktorých bol v podstatnej miere ovplyvnený život žalobcu.16. Zdĺhavý a náročný proces, v rámci ktorého prebiehalo vyšetrovanie a dokazovanie, sa nepriaznivo
podpísal na rodinnom a pracovnom živote žalobcu. Počas celého svojho života sa snažil poctivo a
dôsledne pracovať, konkrétne v oblasti projektovej a inžinierskej činnosti. Pri výkone svojej práce

žalobca postupoval v súlade so zákonom, dodržiaval právne predpisy a vznesenie obvinenia bolo
preňho prekvapením v negatívnom slova zmysle, keďže si nebol vedomý toho, že by z jeho strany
došlo k akémukoľvek porušeniu alebo zanedbaniu povinností. V dôsledku psychického tlaku vyvolaného
trestným stíhaním nebol schopný venovať sa naplno svojmu povolaniu, čo značne ovplyvnilo jeho
rodinný rozpočet.

17. Trestné konanie predstavovalo obrovskú záťaž najmä vzhľadom na žalobcov pokročilý vek,
pričom negatívnym faktorom pôsobiacim na psychiku žalobcu bolo nielen samotné vedenie a úkony
prebiehajúceho trestného stíhania, ale najmä hrozba vysokého trestu a obava z možného odsúdenia.
18. Napätie spôsobené trestným stíhaním sa odrazilo aj vo vzťahoch v rodine žalobcu, ktoré sa v tomto
období podstatne zhoršili. Predovšetkým došlo k poškodeniu žalobcovho dobrého mena a mena celej
jeho rodiny medzi priateľmi a známymi, ktoré si roky budoval ako čestný človek a bezúhonný občan.

Neustálypsychickýstres,napätieastrachktorébyprežívalnamiestežalobcukaždýjedenslušnýobčan,
z rešpektu pred orgánmi činnými v trestnom konaní, sa dodnes odráža na jeho zdravotnom stave a
pracovných aktivitách.
19.Naprieksvojejnevinebolžalobcanapokonviacako52mesiacovvystavenýnepriaznivýmnásledkom
trestného stíhania, čo ovplyvnilo celý dovtedajší spôsob života žalobcu a malo nepriaznivý dopad na

jeho zdravotný stav.
20. Celým týmto procesom teda došlo k hrubému zásahu do ľudskej dôstojnosti žalobcu a k zníženiu
jeho vážnosti v spoločnosti, ktorú si ako slušný občan dlhé roky budoval.
21. Zásah do žalobcových osobnostných práv bol nielen intenzívny, ale aj dlhodobý, vzhľadom na
trvanie trestného konania v dĺžke takmer 4 a pol roka. Podľa názoru ESĽP: „Neprimeraná dĺžka konania

znamená pre sťažovateľa morálnu ujmu a žiadne dôkazy sa v tomto ohľade nevyžadujú.“ V rozhodnutí
Apicella v. Taliansko ESĽP uviedol, že nemajetková (morálna) ujma sa nepreukazuje, vzniká samotným
porušením základných práv a slobôd a súd špecificky v prípade neprimeranej dĺžky konania iba celkom
výnimočne nepriznáva zadosťučinenie v peniazoch.
22. Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 15/2009, v ktorom najvyšší

súd uviedol, že súdna judikatúra systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru,
že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím
na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti
nemu nemalo byť začaté.
23. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 64/2008 vyplýva, že ten, kto bol oslobodený spod

obžaloby, prípadne voči komu bolo trestné stíhanie zastavené, má právo na náhradu škody spôsobenej
uznesením o vznesení obvinenia; takéto právo by nemal iba vtedy, ak by si vznesenie obvinenia zavinil
sám, bol spod obžaloby oslobodený len pre to, že nie je za trestný čin trestne zodpovedný, resp. že mu
bola udelená milosť, alebo že trestný čin bol amnestovaný. V konkrétnom prípade nebola naplnená ani
jedna z uvedených negatívnych podmienok.

24. Zo zákonného ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého: Právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutiavydanéhovtomtokonaní.,vyplývapovinnosťžalobcupreukázať,žebolovydanénezákonné
rozhodnutie (rozhodnutie o začatí trestného stíhania, ktoré bolo ukončené oslobodením žalobcu spod
obžaloby), že žalobcovi vznikla škoda a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou

škodou. Je jednoznačne preukázané, že vo veci bolo vydané nezákonné rozhodnutie o začatí trestného
stíhania, ktoré bolo ukončené oslobodením žalobcu spod obžaloby, rovnako aj vznik majetkovej a
nemajetkovej ujmy, ktorá žalobcovi vznikla následkom vydania uvedeného nezákonného rozhodnutia.
Z týchto dôvodov je preukázané, že žaloba o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je
dôvodná a vo veci sú splnené všetky zákonom požadované podmienky na priznanie náhrady škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím.
25. Vzhľadom na skutočnosť, že dotknutý orgán sa k uplatnenému nároku vyjadril listom zo dňa
15.01.2018, doručeným dňa 24.01.2018, žalobca si podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. uplatnil
úrok z omeškania odo dňa 25.01.2018 vo výške 5,00 % ročne zo sumy 5.301,01 EUR odo dňa
25.01.2018 až do zaplatenia.

26. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania.

27. Žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:28. Žalobca adresoval prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 23.11.2017 (č.l. 7)

Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky Návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhrady
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, a to uznesením sp. zn. ČVS: PPZ--104/BPK-S-2011 zo
dňa 14.12.2011, ktorým bolo začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie voči osobe žalobcu
a tiež voči A. F. G. a A. B. B..
29. Žalobca si návrhom na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uplatnil nárok na náhradu

trov právneho zastúpenia vo výške 5.301,01 eur a nemajetkovú ujmu v súlade s § 17 ods. 2 a 4 Zákona
č. 514/2003 Z.z. vo výške 7.500,- eur. Žalobca na odôvodnenie návrhu uviedol dôvody identické ako
v žalobe.
30. Okrem toho uviedol, že podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“):
„Neprimeraná dĺžka konania znamená pre sťažovateľa morálnu ujmu a žiadne dôkazy sa v tomto ohľade
nevyžadujú."

31. S poukazom na uvedený výrok ESĽP žalobca uviedol, že možno dĺžka súdneho konania v trvaní 52
mesiacov je obvykle štandardná, avšak v žiadnom prípade nesúhlasí s tým, že je štandardná v prípade,
keď sa vedie trestné stíhanie voči nevinnej osobe a ide iba o umelo vykonštruovaný spor založený na
nepodložených domnienkach a neoverených tvrdeniach. V takomto prípade to možno právom pociťovať
ako neprimerane dlhé konanie.

32. Len samotné konštatovanie, že došlo k porušeniu práva, považuje za nedostatočné zadosťučinenie.
Konštatovanie o porušení práva mu nikdy nevráti späť 4 a pol roka života, kedy mal problémy so
spánkom a bol vystavený obrovskej záťaži v podobe pretrvávajúceho strachu, psychického stresu a
napätia, a rovnako nevráti späť ani stratenú dôveru jeho okolia.
33. Celým týmto procesom došlo k hrubému zásahu do ľudskej dôstojnosti žalobcu a k zníženiu vážnosti

v spoločnosti, ktorú si ako slušný občan budoval. Preto žiada, aby bol jeho prípad starostlivo posúdený
a bola mu nahradená škoda, ktorá mu v dôsledku nezákonného stíhania voči jeho osobe vznikla, a to
v celkovej výške 12.801,01 eur.

34. Z vyjadrenia Generálnej prokuratúry SR zo dňa 15.01.2018 vo veci žiadosti žalobcu o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody (č.l. 10) súd zistil, že žiadosť bola po preskúmaní príslušného
spisového materiálu odmietnutá. Z vyjadrenia Generálnej prokuratúry SR vyplynulo, že nárok A. B. C.
nebude uspokojený, a to z dôvodu, že v danej veci bolo trestné stíhanie začaté a obvinenie bolo A. F.
G., A., B. B. a A. B. C. vznesené dna 14.12.2011 za trestné činy poškodzovania finančných záujmov

Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, 3 Trestného zákona a subvenčného podvodu podľa §
225 ods. 1, 4 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Podstata tohto trestného stíhania spočívala v tom, že v rámci projektu „Stavebné úpravy objektov
Základnej a materskej školy Varín", realizovaného počnúc rokom 2009 v obci Varín, časť finančných
prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev a štátneho rozpočtu SR bola vylákaná

a následne použitá obvinenými iným, ako voči poskytovateľovi — Ministerstvu výstavby a regionálneho
rozvoja SR Bratislava deklarovaným spôsobom, teda jednotlivé stavebné materiály (čadičové dosky,
podlahy, potrubia) a zariadenie kuchyne školy neboli dodané v dokladovanom množstve a kvalite A.
B. B. a A. B. C., hoci v žiadostiach o platbu, predkladaných starostom obce Varín ministerstvu, A.
F.. G. ich pôvodnú a nezmenenú kvantitu a kvalitu deklaroval ku škode nástupcu poskytovateľa —

Ministerstva pôdohospodárstva SR Bratislava, spolu vo výške 68 763,43 € (58 448,91 € pochádzajúcich
z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a 6 876,34 € pochádzajúcich zo štátneho
rozpočtu SR).
35. Po rozsiahlom dokazovaní v prípravnom konaní pozostávajúcom z početných výsluchov obvinených,
svedkov a poškodeného, po zabezpečení všetkých do úvahy prichádzajúcich početných listín a po

znaleckom dokazovaní z odboru Stavebníctvo, podal prokurátor ÚŠP GP SR Bratislava na týchto
obvinených dňa 21.11.2013 Špecializovanému trestnému súdu Pezinok (ďalej aj ŠTS) obžalobu za
citované trestné činy v podstate na tom skutkovom základe, ako to už bolo uvedené, pričom škodu ustálil
na sumu minimálne vo výške 60 808,34 €.
36. Za daného skutkového stavu, keď predmetné stavebné práce a dodávky tovarov nepochybne

v zmysle projektu zrealizované a dodané neboli, osobitne keď v prípade zariadenia kuchyne došlo
preukázateľne dokonca až k prelepovaniu pôvodných štítkov lacnejšieho zariadenia, deklarujúc ho
za drahšie, nebol zo stany prokurátora možný iný postup, ako podanie obžaloby v zmysle § 234
ods. 1 Trestného poriadku. Podľa tohto ustanovenia, ak výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňujúpostavenie obvineného pred súd, prokurátor podá obžalobu príslušnému súdu. Vychádzajúc z tohto
ustanovenia podanie obžaloby je len „postavením obvineného pred súd", nie vyslovenie jeho viny. Za
dôkazného stavu popísaného v obžalobe v žiadnom prípade do úvahy neprichádzal iný postup alebo

rozhodnutievprípravnomkonaní,napr.zastavenietrestnéhostíhaniaobvinenýchpodľa§215Trestného
poriadku.
37. Daný procesný stav a dôvodnosť podania obžaloby, a teda postavenia obvinených pred súd v zmysle
§ 234 ods. 1 Trestného poriadku deklaroval Špecializovaný trestný súd tým, že predmetnú obžalobu
prijal a bezodkladne na deň 07.02.2014 vytýčil presný termín hlavného pojednávania, v ktorom sa

pokračovalo v následnom období. Súd tak nemal žiadne pochybnosti o dôvodnosti a zákonnosti takto
podanej obžaloby, inak by v pochybnostiach musel nariadiť predbežné prejednanie obžaloby v zmysle
§ 243 Trestného poriadku a vydať niektoré z rozhodnutí podľa § 244 ods. 1 Trestného poriadku, t. j.
najmä uznesenie o zastavení trestného stíhania podľa § 244 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, alebo
by postupoval podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, teda by obžalobu odmietol a vrátil by vec
prokurátorovi, ak by zistil závažné procesné pochybenia.

38. Ďalším podstatným argumentom je aplikácia súdnej zásady in dubio pro reo - v
pochybnostiach v prospech obžalovaných, ktorú však môžu aplikovať len súdy, nie prokurátor, pretože
ten podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zastaví trestné stíhanie len vtedy, ak je nepochybné,
že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, pričom takýto procesný stav v prípravnom konaní
v danej veci rozhodne nenastal. Svedčí o tom konštatovanie aj NS SR uvedené v jeho uznesení sp. zn.

6To 9/2014 zo 4. mája 2016. Týmto uznesením síce NS SR podľa § 319 Trestného poriadku zamietol
akonedôvodnéodvolanieprokurátorapodanéprotioslobodzujúcemurozsudkuŠTS,pracoviskoBanská
Bystrica sp. zn. BB-4T/57/2013 z 26.05.2014 vydaného podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku u
obžalovaných A. F.. G. a A. B. C., avšak na str. 9 tohto uznesenia doslovne konštatoval: „Najvyšší súd
Slovenskej republiky sa stotožňuje s právnym záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku,

podľa ktorého vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že finančné prostriedky v položke izolácie,
parkety a kuchynské zariadenie v tých častiach a v rozsahu, ako boli uvedené v obžalobe, na tento účel
použité neboli, ale boli použité na iný účel, ktorý však nie je možné označiť za účel iný, než na ktorý bol
NFP a príspevok obce schválený a použitý. Rovnako aj skutočnosť, že finančné prostriedky, ktoré sa
ušetrili pri uskutočňovaní izolácií podláh a zariadení kuchyne a ktoré boli použité v rámci rekonštrukcie

základnej a materskej školy vo Varíne, nemôže viesť k záveru, že žiadateľ nespĺňal podmienky na
preplatenie, a teda že iného uviedol do omylu v otázke ich splnenia, nakoľko neexistuje jednoznačný
dôkaz o nepravdivosti takéhoto tvrdenia obžalovaných. Preto správne postupoval súd prvého stupňa,
pokiaľ vyhodnotil takúto pochybnosť v prospech obžalovaných v zmysle zásady in dubio pro reo.
Špecializovaný trestný súd zároveň správne vyhodnotil skutočnosť, že hoci obžalovaný A. G. a A. C.

nezačali tzv. zmenové konanie na ministerstve, poukazujúc na časové hľadisko rekonštrukcie objektu,
aby sa nenarušila povinná školská dochádzka, nemôže to zakladať ich trestno-právnu zodpovednosť
za uvedený trestný čin."
39. V predmetnej veci žiadny orgán, teda ani súdy, nekonštatovali, že by uznesenie o vznesení
obvineniabolonezákonné,resp.žebyprokurátorpostupovalvrozporesustanoveniamitrestnoprávnych

predpisov. To, že bol A. B. C. spod obžaloby prokurátora oslobodený, ešte automaticky neznamená, že
by uznesenie o vznesení obvinenia bolo nezákonné.
40. V tejto súvislosti Generálna prokuratúra SR poukázala aj na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 13.11.2013 sp. zn. ÚS 163/2013-50, z ktorého vyplýva, že uznesenie o vznesení obvinenia,
navydaniektoréhobolivčasejehovydaniasplnenévšetkyzákonnépredpoklady,nemožnobezďalšieho

považovať za nezákonné iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní
určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila.
41. Zhodne s týmto nálezom rozhodol aj ESĽP vo veci H. proti Českej republike (sťažnosť č. 57404/08),
v ktorej poukázal na to, že skutočnosť, že bol sťažovateľ v prejednávanej veci zbavený obžaloby, samo
o sebe neznamená, že jeho trestné stíhanie bolo od začiatku nezákonné alebo od začiatku vadné.

42. Aj uznesenie NS SR, na ktoré žiadateľ v žiadosti poukazuje, obsahuje tiež konštatovanie (ktoré
však v žiadosti účelovo neuvádza), že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody sa musí
prihliadnuť vždy na konkrétne okolnosti prípadu a že súčasne musia byť splnené aj ďalšie predpoklady,
a to predpoklady, ktoré ustanovuje zákon č. 514/2003 Z. z.
43. A. B. C. bol spod obžaloby bol oslobodený na základe súdom uplatnenej zásady "in dubio pre

reo", ktorá okolnosť tiež len svedčí o tom, že uznesenie o jeho stíhaní nemožno preto považovať za
nezákonné. Z týchto podstatných dôvodov bola žiadosť odmietnutá.44. Zo špecifikácie úkonov právnej služby uvedenej právnym zástupcom žalobcu – ADVOKÁTI Müller §
Dikoš, s. r. o. vo vyúčtovaní zo dňa 18.11.2016 (č.l. 12) súd zistil, že obhajca si vyúčtoval trovy právneho
zastúpenia v trestnej veci A. F. G., A. B. B. a A. B. C., stíhaných pre spolupáchateľstvo na zločine

poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 20 k 261 ods. 1, ods. 3 Trestného
zákona a pre spolupáchateľstvo na zločine subvenčného podvodu podľa § 20 k § 225 ods. 1, ods. 4
písm. a/ Trestného zákona nasledovne:
45. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby pri obhajobe v trestnom konaní je
jedna osmina výpočtového základu.

46. V zmysle ust. § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. účinnej od 01.06.2010, ak ide o spoločné úkony pri
zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, zníži sa základná sadzba tarifnej odmeny o 50 %. V uvedenom
trestnom konaní boli úkony vykonávané pri zastupovaní 2 osôb, základná sadzba teda predstavuje
sumu: 138,94 EUR za rok 2011, 143,05 EUR za rok 2012, 130,38 EUR za rok 2013 (od 1.7.2013), 135,25
EUR za rok 2014, 138,93 EUR za rok 2015 a 143,05 EUR za rok 2016, pretože sa jedná o trestný čin, na
ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov a neprevyšuje

desať rokov, a to podľa § 12 ods. 3, písm. b/ Vyhl. č. 655/2004 Z.z..
47. V súlade s § 16 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. paušálna náhrada za každý úkon predstavuje: 7,41
EUR za rok 2011, 7,63 EUR za rok 2012, 7,81 EUR za rok 2013, 8,04 EUR za rok 2014, 8,39 EUR za
rok 2015 a 8,58 EUR za rok 2016.

48. Tarifná odmena za jednotlivé úkony právnej služby a paušálna náhrada:
1. príprava a prevzatie veci, vrátane prvej porady dňa 19.12.2011 .138,94 EUR + 7,41 EUR
2. účasť na výsluchu obv. A. B. C. dňa 10.01.2012 v čase od 13.00 hod. do 13.30
hod. ..............................................................................................143,05 EUR + 7,63 EUR
3. preštudovanie vyšetrovacieho spisu dňa 16.01.2012 ...................143,05 EUR + 7,63 EUR

4. účasť na výsluchu svedka A. B. I. dňa 09.02.2012 v čase od 07.30 hod. do 09.15
hod. ....................................................................................143,05 EUR + 7,63 EUR
5. účasť na výsluchu svedka C. D. dňa 09.02.2012 v čase od 13.00 hod. do 14.00
hod. ....................................................................................143,05 EUR + 7,63 EUR
6. Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku Obci Varín –

oznámenie – adresované Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja SR dňa
17.02.2012 ..................................................................................................... 143,05 EUR + 7,63 EUR

7. Žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa adresovaná Úradu špeciálnej prokuratúry zo dňa
27.02.2012 ........................................................................143,05 EUR + 7,63 EUR

(v tejto časti - t.j. celkom čo do sumy 150,68 eur vzal žalobca žalobu späť – poznámka súdu)

8. účasť na výsluchu svedka C. B. F. dňa 21.03.2012 v čase od 8,00 hod. do 9,45 hod.. C. J. v čase od
9.45 hod. do 10.20 hod. a K. L. v čase od 0.25 hod. do 10.45 hod. ........................................... 286,10
EUR + 7,63 EUR

9. účasť na výsluchu svedka A. C. M. dňa 23.04.2012 v čase od 08.30 hod.
do 10.15 hod. a C. N. dňa 23.04.2012 v čase od 10.20 hod. do 11.20
hod. ......................................................................................................286,10 EUR + 7,63 EUR
10.sťažnosť proti uzneseniu ČVS: PPZ-104/BPK-S-2011 zo dňa 26.04.2012, podaná dňa
27.04.2012 ...................................................................................143,05 EUR + 7,63 EUR

11.účasť na výsluchu svedka A. B. F. dňa 26.04.2012 v čase od 09.00 hod. do
09.45 hod. a svedka A. C. O. dňa 26.04.2012 v čase od 10.15 hod. do 10.45
hod. ..............................................................................................143,05 EUR + 7,63 EUR
12. účasť na výsluchu svedka C. M. dňa 03.05.2012 v čase od 08.00 hod. do
09.30 hod. a svedka P. Q. dňa 03.05.2012 v čase od 10.00 hod. do 10.35

hod. ......................................................................................................286,10 EUR + 7,63 EUR
13.účasť na výsluchu svedka C. R. J. dňa 16.05.2012 v čase od 08.15 hod. do 08.30
hod. ....................................................................................143,05 EUR + 7,63 EUR
14.účasť na výsluchu svedka C. O. dňa 16.05.2012 v čase od 09.45 hod. do 10.30
o........................................................................................143,05 EUR + 7,63 EUR

15.účasť na výsluchu svedka A. C. M. v čase od 09.30 hod. do 9,25
hod. .................................................................................................... 143,05 EUR + 7,63 EUR
16.účasť na výsluchu svedka C. N. dňa 30.07.2013 v čase od 8,30 hod. do 10.30
hod. ....................................................................................130,38 EUR + 7,81 EUR17.účasť na výsluchu obv. A. B. B. dňa 01.08.2013 v čase od 10.00 hod. do 11,25
hod. ..............................................................................................130,38 EUR + 7,81 EUR
18.účasť na výsluchu obv. A. B. C. dňa 01.08.2013 v čase od 13.00 hod. do 13.45

hod. ..............................................................................................130,38 EUR + 7,81 EUR
19.účasť na výsluchu svedka A. C. S. dňa 16.08.2013 v čase od 9.05 hod. do 9.55
hod. ..................................................................................... 130,38 EUR + 7,81 EUR
20.účasť na výsluchu svedka P. Q. dňa 04.09.2013 v čase od 8.45 hod. do 9.20
hod. ..............................................................................................130,38 EUR + 7,81 EUR

21.účasť na výsluchu znalca A. A. T. dňa 17.09.2013 v čase od 8,30 hod. do 9.45
hod. ..............................................................................................130,38 EUR + 7,81 EUR
22.účasť na preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 27.09.2013 ......130,38 EUR + 7,81 EUR 23.účasť
na hlavnom pojednávaní na Špecializovanom trestnom súde Pezinok, prac. Banská Bystrica dňa
07.02.2014 v čase od 9.00 hod. do 10.55 hod. .......135,25 EUR + 8,04 EUR
24.účasť na hlavnom pojednávaní na Špecializovanom trestnom súde Pezinok, prac. Banská Bystrica

dňa 04.03.2014 v čase od 9.00 hod. do 14.30 hod. .......270,05 EUR + 8,04 EUR
25.účasť na hlavnom pojednávaní na Špecializovanom trestnom súde Pezinok, prac. Banská Bystrica
dňa 20. a 24.3.2014 v čase od 9.00 hod. do 16.40 hod. (dňa 20.3.2014) a v čase 9.00 hod. do 13.00
hod. (dňa 24.3.2014) .................................... 676,25 EUR + 8,04 EUR
26.účasť na hlavnom pojednávaní na Špecializovanom trestnom súde Pezinok, prac. Banská Bystrica

dňa 28. a 29.4.2014 v čase od 9.30 hod. do 14.21 hod. (dňa 28.4.2014) a v čase 9.30 hod. do 14.40
(dňa 29.4.2014) ............................................ 541,00 EUR + 8,04 EUR

27.vyjadrenie k znaleckému posudku znalca A. A. T. zo dňa
20.5.2014..................................................................................... 135,25 EUR + 8,04 EUR

(v tejto časti - t.j. celkom čo do sumy 143,29 eur vzal žalobca žalobu späť – poznámka súdu)

28.účasť na hlavnom pojednávaní na Špecializovanom trestnom súde Pezinok, prac. Banská Bystrica
dňa 21. a 22.5.2014 v čase od 9,30 hod. do 14,33 hod. (dňa 21.5.2014) a v čase od 9,30 hod. do 16,00
hod. (dňa 22.5.2014) ............................... 676,25 EUR + 8,04 EUR

29. účasť na vyhlásení rozsudku na Špecializovanom trestnom súde Pezinok, prac. Banská Bystrica
dňa 26.5.2014 v čase od 14,00 hod. do 14,25 hod. ...... 135,25 EUR + 8,04 EUR
30.vyjadrenie k odvolaniu prokurátora zo dňa 27.01.2016 ..............143,05 EUR + 8,58 EUR
+ porady s klientom – 20 hod. .......................................................1.271,60 EUR + 61,04 EUR

49. V súvislosti s poskytovaním právnych služieb vznikol žalobcovi aj nárok na náhradu účelne a
preukázateľne vynaložených hotových výdavkov, a to cestovného.
50. Vzhľadom na uvedené si v súlade s § 15 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. žalobca uplatnil náhradu cestovných
výdavkov vynaložených pri ceste a súčasne podľa § 17 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. náhradu za stratu času,

a to nasledovne:

za cestu na pojednávanie Banská Bystrica dňa 07.02.2014 vo výške ............... 50,33 EUR
(použitý dopravný prostriedok Volkswagen PASSAT S., cena pohonných hmôt za liter 1,356 EUR krát
priemerná spotreba pohonných hmôt na 1 km t.j. 0,069 plus náhrada za používanie cest. mot. vozidiel

pri prac. cestách opatrenie č. 260/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov vo výške 0,183 EUR, a to celé
vynásobené počtom ubehnutých km Žilina–Banská Bystrica a späť 182 km)
náhradu za stratu času za 8 polhodín vo výške ........................................................107,20 EUR

za cestu na pojednávanie Banská Bystrica dňa 04.03.2014 vo výške ............... 50,33 EUR

(použitý dopravný prostriedok Volkswagen PASSAT S., cena pohonných hmôt za liter 1,356 EUR krát
priemerná spotreba pohonných hmôt na 1 km t.j. 0,069 plus náhrada za používanie cest. mot. vozidiel
pri prac. cestách opatrenie č. 260/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov vo výške 0,183 EUR, a to celé
vynásobené počtom ubehnutých km Žilina–Banská Bystrica a späť 182 km)
náhradu za stratu času za 8 polhodín vo výške .......................................................107,20 EUR

za cestu na pojednávanie Banská Bystrica dňa 20.03.2014 vo výške ............... 50,24 EUR
(použitý dopravný prostriedok Volkswagen PASSAT S., cena pohonných hmôt za liter 1,349 EUR krát
priemerná spotreba pohonných hmôt na 1 km t.j. 0,069 plus náhrada za používanie cest. mot. vozidielpri prac. cestách opatrenie č. 260/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov vo výške 0,183 EUR, a to celé
vynásobené počtom ubehnutých km Žilina–Banská Bystrica a späť 182 km)
náhradu za stratu času za 8 polhodín vo výške .......................................................107,20 EUR

za cestu na pojednávanie Banská Bystrica dňa 24.03.2014 vo výške ............... 50,10 EUR
(použitý dopravný prostriedok Volkswagen PASSAT S., cena pohonných hmôt za liter 1,337 EUR krát
priemerná spotreba pohonných hmôt na 1 km t.j. 0,069 plus náhrada za používanie cest. mot. vozidiel
pri prac. cestách opatrenie č. 260/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov vo výške 0,183 EUR, a to celé

vynásobené počtom ubehnutých km Žilina–Banská Bystrica a späť 182 km)
náhradu za stratu času za 8 polhodín vo výške .......................................................107,20 EUR

za cestu na pojednávanie Banská Bystrica dňa 28.04..2014 vo výške ............... 50,01 EUR
(použitý dopravný prostriedok Volkswagen PASSAT S., cena pohonných hmôt za liter 1,330 EUR krát
priemerná spotreba pohonných hmôt na 1 km t.j. 0,069 plus náhrada za používanie cest. mot. vozidiel

pri prac. cestách opatrenie č. 260/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov vo výške 0,183 EUR, a to celé
vynásobené počtom ubehnutých km Žilina–Banská Bystrica a späť 182 km)
náhradu za stratu času za 8 polhodín vo výške .......................................................107,20 EUR

za cestu na pojednávanie Banská Bystrica dňa 29.04.2014 vo výške ............... 50,01 EUR

(použitý dopravný prostriedok Volkswagen PASSAT S., cena pohonných hmôt za liter 1,330 EUR krát
priemerná spotreba pohonných hmôt na 1 km t.j. 0,069 plus náhrada za používanie cest. mot. vozidiel
pri prac. cestách opatrenie č. 260/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov vo výške 0,183 EUR, a to celé
vynásobené počtom ubehnutých km Žilina–Banská Bystrica a späť 182 km)
náhradu za stratu času za 8 polhodín vo výške .......................................................107,20 EUR

za cestu na pojednávanie Banská Bystrica dňa 21.05.2014 vo výške ............... 50,38 EUR
(použitý dopravný prostriedok Volkswagen PASSAT S., cena pohonných hmôt za liter 1,360 EUR krát
priemerná spotreba pohonných hmôt na 1 km t.j. 0,069 plus náhrada za používanie cest. mot. vozidiel
pri prac. cestách opatrenie č. 260/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov vo výške 0,183 EUR, a to celé

vynásobené počtom ubehnutých km Žilina–Banská Bystrica a späť 182 km)
náhradu za stratu času za 8 polhodín vo výške .......................................................107,20 EUR

za cestu na pojednávanie Banská Bystrica dňa 22.05.2014 vo výške ............... 50,38 EUR
(použitý dopravný prostriedok Volkswagen PASSAT S., cena pohonných hmôt za liter 1,360 EUR krát

priemerná spotreba pohonných hmôt na 1 km t.j. 0,069 plus náhrada za používanie cest. mot. vozidiel
pri prac. cestách opatrenie č. 260/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov vo výške 0,183 EUR, a to celé
vynásobené počtom ubehnutých km Žilina–Banská Bystrica a späť 182 km)
náhradu za stratu času za 8 polhodín vo výške .......................................................107,20 EUR

za cestu na pojednávanie Banská Bystrica dňa 26.05.2014 vo výške ............... 50,38 EUR
(použitý dopravný prostriedok Volkswagen PASSAT S., cena pohonných hmôt za liter 1,360 EUR krát
priemerná spotreba pohonných hmôt na 1 km t.j. 0,069 plus náhrada za používanie cest. mot. vozidiel
pri prac. cestách opatrenie č. 260/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov vo výške 0,183 EUR, a to celé
vynásobené počtom ubehnutých km Žilina–Banská Bystrica a späť 182 km)

náhradu za stratu času za 8 polhodín vo výške .......................................................107,20 EUR

Trovy právneho zastúpenia ........................................................................... 7.782,20 EUR
Náhrada za stratu času ..................................................................................... 964,80 EUR
Náhrada cestovných výdavkov ......................................................................... 452,16 EUR

20% DPH ......................................................................................................... 1.402,86 EUR
Spolu ............................................................................................................... 10.602,02 EUR

A. F. G.:
Sťažnosť proti porušovaniu základných práv vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy podľa čl. 127 Ústavy

SR zo dňa 16.04.2012:
1. príprava a prevzatie veci..........................................................127,16 EUR + 7,63 EUR
2. podanie na súd zo dňa 16.04.2012...........................................127,16 EUR + 7,63 EUR
3. podanie na súd zo dňa 20.08.2012...........................................127,16 EUR + 7,63 EURSpolu: ..................................................................................................................... 404,37 EUR
20% DPH ................................................................................................................ 80,87 EUR

Spolu s DPH: .........................................................................................................485,24 EUR

51. Z Faktúry č. 2017029 vyhotovenej dodávateľom: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r. o. odberateľovi: A.

B. C. dňa 15.03.2017, splatnej dňa 29.03.2017 (č.l. 15) súd zistil, že faktúrou bola vyúčtovaná paušálna
odmena v celkovej sume s DPH 5.301,01 € za poskytovanie právnych služieb v konaní 6To 9/2014.

52. Z výpisu z účtu – detail pohybu (č.l. 16) súd zistil, že platiteľ C. B. uhradil na účet špecifikovaný vo
výpise z účtu sumu 5.301,01 € bezhotovostným prevodom.

53. Žalobca súdu predložil na preukázanie realizácie úkonov právnej služby záznamy z porady právneho
zástupcu s klientom (č.l. 18 – č.l. 21 spisu):
- zo dňa 09.01.2012 v čase od 11.00 hod. do 12.00 hod. (porada advokáta s klientom pred výsluchom),
- zo dňa 19.01.2012 v čase od 08.30 hod. do 12.30 hod. (za účelom oboznámenia klienta s priebehom

trestného konania a štúdium spisového materiálu),
- zo dňa 30.01.2012 v čase od 09.15 hod. do 13.15 hod. (vykonanej za účelom oboznámenia
klienta s ďalším priebehom trestného konania, obsahom vyšetrovaných skutkových okolností a ďalším
postupom v predmetnej trestnej veci),
- zo dňa 08.02.2012 v čase od 09.00 hod. do 10.00 hod. (za účelom oboznámenia sa so skutkovými

okolnosťami a príprava na výsluchy svedkov v prebiehajúcom vyšetrovaní).

54.Žalovanýsakžalobevyjadrilpodanímzodňa30.07.2018(č.l.52),vktoromuviedol,ženárokžalobcu
tak,akositentouplatnilvnávrhuzodňa10.04.2018,vcelomrozsahuneuznávaanávrhžiadazamietnuť,

nakoľko žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o existencii nezákonného rozhodnutia.
55. Žalobca označil za nezákonné rozhodnutie, od ktorého odvodzuje svoj nárok na náhradu škody,
uznesenie vyšetrovateľa Prezídia policajného zboru, Úrad boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii
Stred - Banská Bystrica sp. zn. ČVS:PPZ- 104/BPK-S-2011 zo dňa 14.12.2011 o vznesení obvinenia
voči jeho osobe, a to z dôvodu, že uvedené trestné konanie skončilo rozsudkom Špecializovaného

trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB - 47T 57/2013 zo dňa 26.5.2014,
ktorým bol žalobca spod obžaloby oslobodený. Neskoršie rozhodnutie o oslobodení obžalovaného spod
obžaloby v žiadnom prípade nezakladá záver o tom, že uznesenie o vznesení obvinenia voči jeho
osobe bolo nezákonné. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak,
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné

rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Konštrukcia, ktorú uvádza žalobca, t. j. že uznesenie o vznesení obvinenia je nezákonné s
poukazom na skutočnosť, že bol spod obžaloby oslobodený, nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona
č. 514/2003 Z. z. Tento zákon v žiadnom z ustanovení takúto konštrukciu neupravuje a nepriznáva jej
status nezákonného rozhodnutia. Žalobca pritom odkazuje výlučne na závery niektorých rozhodnutí

Najvyššieho súdu SR opomínajúc skutočnosť, že tieto závery v právnom poriadku Slovenskej republiky
nemajú právnu záväznosť, a preto nemôžu byt' základom pre uplatnenie nároku, ktorý nemá žiadnu
oporu v zákone.
56. Konštrukcia predkladaná žalobcom je v rozpore so samotným znením zákona, nakoľko z vyššie
citovaného ustanovenia je zrejmé, že tento zákon vymedzuje striktne a jednoznačne, aké rozhodnutie

možno považovať za nezákonné. Nezákonným rozhodnutím je iba právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
57. V právnom poriadku Slovenskej republiky neexistuje zákon, ktorý by za orgán príslušný na zmenu,
resp. zrušenie rozhodnutia o vznesení obvinenia orgánu činného v trestnom konaní určoval súd. Súd
teda v tomto prípade nemôže byť príslušným orgánom na zrušenie rozhodnutia o vznesení obvinenia v

zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., a už vôbec nie extenzívnym výkladom tohto zákona, ktorý
je vzhľadom na znenie citovaného zákonného ustanovenia vylúčený (je to iba právoplatné rozhodnutie,
ktoré bolo zmenené alebo zrušené príslušným orgánom).58. Extenzívny výklad je o to viac neprípustný, že zákon č. 514/2003 Z. z. stojí na prísnej absolútnej
objektívnej zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu, preto rozširovanie skutkových podstát, ktoré sú
základom pre priznanie nároku na náhradu škody, by bolo zásahom súdnej moci do tvorby práva,

ktorá v právnom poriadku Slovenskej republiky nie je zverená súdom, ale zákonodarnej moci. Je
vecou zákonodarcu, aby do znenia zákona č. 514/2003 Z. z. pojal právnu úpravu takejto konštrukcie
nezákonného rozhodnutia a stanovil jej zákonný rámec. Ak tak zákonodarca neurobil, nie je dôvod,
aby činnosť zákonodarnej moci nahrádzala moc súdna, tzv. extenzívnym výkladom tohto zákona, ktorý
predstavuje neprípustný zásah do výkonu právomocí orgánov činných v trestnom konaní.

59. Prípadné rozhodnutie súdu, ktoré by legitimizovalo takúto konštrukciu nezákonného rozhodnutia,
by bolo v rozpore so všetkými zásadami trestného práva účinného na území Slovenskej republiky,
pretože uznesenie o vznesení obvinenia nepredpokladá istotu, že skutok sa stal a že ho skutočne
spáchal obvinený, ale vyjadruje istú mieru pravdepodobnosti o jeho spáchaní touto osobou. Uznesenie o
vzneseníobvineniatakniejenezákonnýmzdôvodu,ževčasejehovydaniaexistujúcapravdepodobnosť
o spáchaní trestného činu sa v neskorších štádiách trestného konania z rôznych dôvodov nepotvrdí

(porovnaj 11. ÚS 163/2013). Iný záver by nepochybne viedol k popretiu základnej ústavnej zásady o
prezumpcii neviny, k popretiu účelu samotného trestného konania, resp. jeho časti, t. j. prípravného
konania, ktoré by fakticky stratilo svoj význam a viedlo by k záveru o tom, že stíhať možno len osoby,
ktorých vina je v čase vznesenia obvinenia bez akýchkoľvek pochybností preukázaná.
60. Akékoľvek spájanie resp. spoločné posudzovanie dvoch typov rozhodnutí, a to a/ rozhodnutia o

vznesení obvinenia (§ 206 Trestného poriadku) a b/ rozsudku o vine resp. nevine obvineného (§ 284 a
nasi. Trestného poriadku) v kontexte zákonných ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. je neprijateľné a
nelogické a nemožno k nemu dospieť ani extenzívnym výkladom tohto zákona. Predpoklady pre vydanie
týchto dvoch typov rozhodnutí upravuje Trestný poriadok, ako základná procesná norma trestného
práva, ktorá logicky a systematicky nadväzuje na ústavný rámec trestného konania. Kým rozhodnutie o

vznesení obvinenia má svoj základ v prijatí odôvodneného záveru o tom, že trestný čin spáchala určitá
osoba (§ 206 ods. 1 Trestného poriadku), ktoré však v žiadnom prípade nemožno stotožniť so záverom
o vine tejto osoby, odsudzujúci, resp. oslobodzujúci rozsudok má svoj základ v závere súdu o vine, resp.
nevine tejto osoby, a to v prípade uznania viny bez akýchkoľvek pochybností (tento záver môže prijať
v zmysle Ústavy SR jedine súd).

61.Zuvedenéhotedavyplýva,ženakaždéztýchtorozhodnutíkladiezákoninénároky.Kýmprivznesení
obvinenia postačuje dôvodné podozrenie o spáchaní trestného činu určitou osobou, pri rozhodnutí o
vine musí byť vina obžalovaného preukázaná bez akýchkoľvek pochybností.
62. Orgány činné v trestnom konaní majú zákonnú povinnosť stíhať osobu, ktorá je dôvodne podozrivá
zospáchaniatrestnéhočinu.Pretoprivzneseníobvineniajeprípustnáistámierapochybnostiospáchaní

tohto skutku obvineným, pričom uvedené je predmetom ďalšieho vyšetrovania, ktoré predstavuje
najvýznamnejšiu časť prípravného konania. Zákon predpokladá ako ďalšie štádium trestného konania
konanie pred súdom (súdne konanie), v ktorom súd ako jediný Ústavou SR a zákonom zmocnený orgán,
rozhodne o vine resp. nevine obvineného.
63. Nie je možné súhlasiť s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, z ktorých niektoré prijali záver o tom,

že v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia, má oslobodzujúci rozsudok rovnaké dôsledky, ako zrušenie uznesenia
o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť, k čomu dospeli tzv. extenzívnym
výkladom zákona č. 514/2003 Z. z., nakoľko takýto záver popiera základný účel trestného konania a
vytvára neprípustný nátlak súdnej moci na činnosť orgánov činných v trestnom konaní.

64. Sankcionovanie orgánov činných v trestnom konaní civilnými súdmi za ich činnosť, uskutočňovanú
na základe a v medziach zákona, je preto neprípustným zásahom do ich právomoci. Podľa čI. 144 ods.
1 Ústavy SR sudcovia sú pri výkone funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným
zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa ČI. 7 ods. 2a5 zákona. S poukazom na vyššie uvedené a tiež s
poukazom na citovaný článok Ústavy SR, podľa ktorého rozhodnutia súdov Slovenskej republiky nemajú

všeobecnú právnu záväznosť, má vziať súd vyššie uvedené do úvahy a nenasledovať bezvýhradne tieto
rozhodnutia.
65. Keďže pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným rozhodnutím je
potrebné súčasné splnenie troch kumulatívnych podmienok, t. j. existencia nezákonného rozhodnutia,
vznik škody a príčinná súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a vznikom škody, pričom v tomto

prípade nie je splnená základná z podmienok, a to existencia nezákonného rozhodnutia, nie je daný
v tejto veci už samotný základ nároku uplatňovaného žalobcom, z ktorého dôvodu žalovaný navrhol
žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.66. Hoci žalovaný popiera samotný základ nároku uplatnený žalobcom v tomto konaní, z opatrnosti pre
úplnosť uvádza, že pokiaľ ide o nárok žalobcu v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy, tento je
v celom rozsahu nepreukázaný.

67. Žalovaný sa bližšie vyjadrí k samotnej výške uplatnenej náhrady škody na pojednávaní.

68. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 17.09.2018 (č.l. 61) zotrval
na podanej žalobe v celom rozsahu. Argumentoval: že pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení namieta

nedôvodnosť žalobcom uplatneného nároku, ktorý podľa jeho názoru nemá žiadnu oporu v zákone,
pričom základom takéhoto nároku nemôže byť ani ustálená judikatúra najvyšších súdnych autorít; že
pokiaľ žalovaný nepovažuje za nezákonné rozhodnutie o oslobodení obžalovaného spod obžaloby,
z ktorého dôvodu mal žalovaný za to, že žalobca nepreukázal tvrdenia o existencii nezákonného
rozhodnutia; že ak podľa žalovaného nie je ani preukázaný nárok v časti náhrady nemajetkovej ujmy, tak
žalobcapovažujevyjadreniežalovanéhoavňomuvádzanédôvodyvcelomrozsahuzaneopodstatnené.

69.Vdanomprípadebolazostranyžalobcupreukázanáexistencianezákonnéhorozhodnutiavkontexte
zákona č. 514/2003 Z. z. vo vzťahu k dôvodnosti uplatneného nároku, pričom došlo ku vzniku škody
na strane žalobcu v príčinnej súvislosti s predmetným rozhodnutím, a teda sú splnené základné
predpoklady nároku na náhradu škody.
70. Pokiaľ žalovaný odkázal na neprípustnosť extenzívneho výkladu zákona č. 514/2003 Z. z. zo

strany súdnej moci a poukázal na to, že rozhodnutia súdov SR nemajú všeobecnú právnu záväznosť, v
tej súvislosti žalobca uvádza, že v právnom poriadku Slovenskej republiky je prípustná tzv. sudcovská
tvorba práva, ktorá slúži na vypĺňanie alebo dotváranie práva tam, kde absentuje právna úprava alebo
existuje medzera v práve. Žalobca zároveň kladie dôraz na princíp právnej istoty, ktorý je jedným z
kľúčových princípov civilného sporového konania a v rámci ktorého môže každý legitímne očakávať, že

jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ak
takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor
bude rozhodnutý spravodlivo.
71. Vo vzťahu k vyššie uvedenej interpretácii zákona č. 514/2003 Z. z. žalobca poukázal na právny názor
Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn. 3 Cdo 181/2017, ktorého účastníkom bol žalovaný. Najvyšší súd

tu zaujal jednoznačné stanovisko k rozhodovacej praxi súdov ohľadom nároku na náhradu škody podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. a odkázal na ustálený právny názor prezentovaný v rozhodnutí sp. zn. 4 MCdo
15/2009, publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
ako judikát R 37/2014.
72. Od vydania uvedeného rozhodnutia Najvyšší súd SR nevydal rozhodnutie, ktoré by bolo v rozpore

s jeho právnymi závermi. Rovnaký právny názor vo vzťahu k výkladu zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zastáva taktiež Ústavný súd Slovenskej
republiky, a to napr. v rozhodnutí zo dňa 07.07.2016, sp. zn. I.ÚS 320/2016.
73. K výške nemajetkovej ujmy žalobca uviedol, že žalobca nepovažuje za dostatočné zadosťučinenie
jeho oslobodenie spod obžaloby, keďže ujmu, ktorú utrpel vo svojom živote, nie je možné odčiniť len

týmto spôsobom. Zároveň je však nesmierne zložité preukázať takúto ujmu a jej následky v súkromnom
živote žalobcu a v jeho spoločenskom uplatnení. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme, jej výške a závažnosti
a následkom preto žalobca navrhol, aby súd ako dôkazný prostriedok vykonal výsluch žalobcu, jeho
manželky, ako aj ďalších svedkov, ktorých žalobca označí súdu dodatočne v písomnom podaní.

74. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 15.10.2018 navrhol dokazovanie
výsluchom svedkov A. B. C. a C. C.. K podaniu zároveň pripojil čestné prehlásenia zo dňa 24.09.2018
syna žalobcu C. C. (č.l. 83) a manželky žalobcu A. B. C. B. (č.l. 84).

75. C. C. v čestnom prehlásení uviedol:

76. Môj otec mal so mnou a mojou rodinou v období pred začatím súdneho konania harmonický vzťah.
Napriek tomu, že žijem 200 km od bydliska mojich rodičov, pravidelne sme sa stretávali a moje deti sa

vždy na stretnutia so starým otcom tešili. Otec vždy viedol čestný život a ctil si všetky zákony a veľmi
ťažko niesol už len každú pokutu súvisiacu s riadením motorového vozidla. K takýmto hodnotám ma
viedol a vychovával.77. V období od decembra 2011 sa však otec začal meniť v súvislosti so začatým súdnym procesom voči
jeho osobe. Prvé mesiace sa mi nechcel ani zdôveriť s tým, čo sa deje. Otec sa začal trápiť, prestával
komunikovať so mnou a s vnúčatami. Pri našich návštevách mal tendenciu len zdvorilo s nami stráviť

minimálny čas a odchádzal do svojej izby, kde trávil čas osamote.
78. Keď však prestal mať záujem o vnukov futbal, pod tlakom argumentov mi povedal, čo sa deje. Žiaľ,
na ten rozhovor nezabudnem, otec veľmi trpel, keď mi rozprával príbeh, čo sa stalo. On, ktorý vždy
pracoval čestne a ctil pravidlá, zrazu musel niesť bremeno súdeného. Bál sa našej reakcie, reakcie
rodiny, či okolia na to, že je súdený, aj keď si nebol vedomý pochybenia. Otcove slzy mi len potvrdzovali

jeho ťažké chvíle.
79. Súdny proces trval roky a otec za toto obdobie veľmi zostarol a zhoršil sa mu zdravotný stav. Nebol
ochotný komunikovať so mnou ani s vnúčatami. Prestal nám telefonovať, nemal záujem o novinky
súvisiace s vnúčatami. Naše spoločné stretnutia už neboli o smiechu a radosti, ale o tichu a napätej
atmosfére.
80.Vtomtoobdobísomzačalregistrovaťajzhoršenievzťahumedzirodičmi,prichádzalozotcovejstrany

k mnohým prehnaným reakciám, ktoré často končili ostrou výmenou názorov.
81. Aj keď prišiel oslobodzujúci rozsudok v roku 2016, naše vzťahy sa už nevrátili nikdy pred obdobie
začiatku súdneho procesu. Otcovo zdravie sa žiaľ už nezlepší.

82. A. B. C. v čestnom prehlásení uviedla:

83. So žalobcom som žila v spoločnej domácnosti v čase úkonov a prešetrovania trestného konania a
bola som priamym svedkom nepriaznivého vplyvu trestného konania na manžela. Ako človek, ktorý bol
čestný, zásadový, dodržiaval predpisy, sa nevedel vyrovnať s tým, že začali úkony trestného stíhania

voči nemu, nebol si vedomý žiadnej viny, porušenia predpisov. V dôsledku permanentného stresu bol
podráždený, nervózny, čo malo negatívny vplyv na náš dovtedy pokojný, stabilný manželský život.
Nevedel sa sústrediť na rozhovory so mnou o chode, riešení bežných problémov v našej domácnosti
a nakoniec o tieto rozhovory nemal záujem a nemal na ne čas. Tieto jeho zmeny správania pretrvávali
celé dlhé obdobie trestného konania a boli dôsledkom neustálych hádok a rozbrojov. Svoj čas a energiu

venoval príprave na obhajobu, robil si poznámky k výpovediam svedkov, k prebiehajúcim úkonom
trestného konania. Neustály stres ovplyvnil jeho vnímanie informácii o vnúčatách. Nevedel zdieľať a
úprimne sa tešiť a radovať z ich bežných detských úspechov, z úspechov v škole, pri športovaní. Začal
strácať aj záujem o hranie a trávenie času s nimi pri ich návštevách u nás, pretože v podvedomí sa stále
zaoberal trestným stíhaním, čo už bolo neúnosné na naše rodinné vzťahy. Manžel sa v tom čase vyhýbal

stretnutiam s kamarátmi a náhodné stretnutia rýchlo ukončoval, bol pri nich roztržitý, mal nepríjemný
pocit, že rozprávajú o ňom v súvislosti s prebiehajúcim trestným stíhaním. Tento nepríjemný pocit mal
i pri pohrebe svojho brata, čo znásobilo jeho žiaľ.
84. Celé dlhé obdobie úkonov trestného stíhania bolo i pre mňa veľmi nepríjemné, náročné a len ťažko
môžem opísať všetky svoje pocity neistoty a očakávania, čo bude ďalej. Bolo to obdobie, ktoré negatívne

poznačilo náš vzťah a ktoré by som už nechcela nikdy zažiť.

85. Žalovaný navrhol svojím podaním zo dňa 06.06.2019 (č.l. 106) vykonanie dokazovania vyšetrovacím

spisom ČVS: PPZ-104/BPK-S-2011 Úradu boja proti korupcii, Banská Bystrica a sp. zn. BB 47T 57/2013
Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, pre posúdenie uplatnených
trov obhajoby.

86. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 25.07.2019 (č.l. 129) poukázal, že skutočná škoda
predstavuje trovy právneho zastúpenia vynaložené žalobcom na obhajobu v trestnom konaní a ich
dôvodnosť z pripojeného trestného spisu nepochybne vyplýva.
87. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, uviedol, že základné dôkazy preukazujúce odôvodnenosť
uplatneného nároku na nemajetkovú ujmu vyplývajú z pripojeného spisu Špecializovaného trestného

súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-47T 57/2013, a to predovšetkým dĺžka konania,
okolnosti vznesenia obvinenia, či miera zásahu do súkromia žalobcu. Zdôraznil tiež skutočnosť, že
trestné konanie bolo vedené na Špecializovanom trestnom súde, čo svedčí o mimoriadnej závažnosti
trestného stíhania a hrozbe vysokého trestu, tým pádom aj ujma, ktoré žalobca utrpel, je vzhľadom natieto okolnosti porovnateľne vyššia. Ďalej poukázal na negatívnu medializáciu prípadu žalobcu a v tej
súvislosti predložil súdu články týkajúce sa daného prípadu:
- Internetový článok MY Žilina z 14.10.2012 (č.l. 131)

- Internetový článok topky.sk z 15.10.2012 (č.l. 134)
- Novinový článok MY náš región č. 20/2014 z 26.05. – 01.06.2014 (č.l. 135)
88. Uviedol, že s poukazom na dĺžku trvania trestného stíhania žalobcu je potrebné vziať do úvahy,
že neprimeraná dĺžka trestného konania je považovaná za skutočnosť spôsobujúcu morálnu ujmu, a to
nielen z pohľadu judikatúry ESĽP, ale rovnaké stanovisko je uplatňované zo strany najvyšších súdnych

autorít Českej republiky, konkrétne napr. v rozhodnutí Ústavného súdu ČR, sp. zn. II.ÚS 862/2010 z
19.05.2010 alebo v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 30 Cdo 2742/2009 z 10.03.2011. Označené
rozhodnutia vychádzajú z vyvrátiteľnej domnienky, že neprimeraná dĺžka trestného konania spôsobuje
morálnu ujmu, čím prekonávajú zaužívaný prístup k dôkaznému bremenu a opierajú sa o objektívne a
nepochybne existujúce nepriaznivé dopady dlhotrvajúcej neistoty obvineného o výsledok konania. Preto
už len samotná skutočnosť, že voči žalobcovi bolo vedené nezákonné trestné stíhanie, je podľa názoru

žalobcu dostatočným podkladom pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v primeranej výške.
89. Právny zástupca žalobcu zároveň súdu predložil Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo
dňa 13.02.2019, sp. zn. 19C/78/2018. Uviedol, že napriek tomu, že predmetné konanie zatiaľ nebolo
právoplatne skončené, označené rozhodnutie zasiela súdu vzhľadom na skutkovú a právnu podobnosť
s týmto konaním, keďže rozhodnutie sa týka náhrady škody uplatnenej spoluobvineným žalobcu.

90. Súd zistil z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19C/78/2018 zo dňa 13.02.2019
(č.l. 136), že konanie bolo vedené v právnej veci žalobcu A. F. G., v konaní zastúpeného: ADVOKÁTI
Müller § Dikoš, s. r. o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, proti žalovanému Slovenskej republike,
v zastúpení Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, o náhradu škody. Súd predmetným

rozsudkom rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 9.075,62 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.075,62 Eur od 25.01.2018 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu
zamietol a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Podľa odôvodnenia rozsudku
sa žalobca žalobou doručenou súdu dňa 11.04.2018 domáhal náhrady škody vo výške 5 301,01 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 25.01.2018, náhrady nemajetkovej ujmy vo výške

15 000 Eur a náhrady trov konania. Nárok na náhradu škody si uplatnil z dôvodu začatia trestného
stíhania, vznesenia obvinenia a podania obžaloby vo veci vedenej Špecializovaným trestným súdom,
pracovisko Banská Bystrica, pod sp. zn. BB – 4T/57/2013 v spojení s konaním vedeným na Najvyššom
súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 6To/9/2014. Vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru, Úrad boja
proti korupcii, Odbor boja proti korupcii Stred – Banská Bystrica uznesením sp. zn. ČVS: PPZ-104/

BPK-S-2011 zo dňa 14.12.2011 začal trestné stíhanie a vzniesol obvinenie voči žalobcovi pre zločin
poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 3 Trestného
zákona spáchaného vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 a pre zločin subvenčného podvodu podľa
§ 225 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona spáchaného vo forme spolupáchateľstva podľa §
20 Trestného zákona. Žalobca proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažnosť, ktorú prokurátor

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky uznesením sp. zn. VII/1 Gv
233/11 – 5 zo dňa 07.02.2012 zamietol ako nedôvodnú. Vyšetrovateľ ďalej žalobcovi opatrením zo
dňa 14.02.2012 ako obvinenému nepovolil účasť na vyšetrovacích úkonoch, voči čomu sa žalobca
bránil podaním žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa, ktorý dozorujúci prokurátor vyhodnotil
ako správny a zákonný. Žalobca podal aj ústavnú sťažnosť, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky

uznesením č. k. II. ÚS 169/2012 – 11 zo dňa 14.06.2012 odmietol pre nedostatok právomoci. Uznesením
č. k. IV. ÚS 157/2013 – 12 zo dňa 27.03.2013 ústavný súd odmietol ako celok aj sťažnosť smerujúcu voči
postupu vyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora. Dňa 21.11.2013 podal prokurátor Úradu špeciálnej
prokuratúry obžalobu na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku. Rozsudkom Špecializovaného
trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB – 4T/57/2013 zo dňa 26.05.2014 v spojení s

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6To/9/2014 zo dňa 04.05.2016 bol žalobca
oslobodený spod obžaloby sp. zn. VII/1 Gv 233/11.

91.Článok,zverejnenývnovináchMYnášregión,atozverejnenývzmysležalovanýmnerozporovaného
tvrdenia žalobcu – 26.05. - 01.06.2014 v čísle 20/2014, s názvom „V kauze zneužitia eurofondov vo
Varíne sú podozriví dvaja svedkovia“, informoval, že v rámci rekonštrukcie základnej a materskej
školy za vyše jeden a pol milióna eur vo Varíne čelia tri osoby žalobe zo zločinov subvenčnéhopodvodu a poškodzovania finančných záujmov európskych spoločenstiev. Podstata podvodu spočíva
vo výmene štítkov na zariadení školskej kuchyne, aby mohla byť vyfakturovaná ministerstvu výstavby a
regionálneho rozvoja omnoho vyššia cena. Na podvode mali dvaja svedkovia zarobiť 20-tisíc.

92. Článok ďalej informoval čitateľov, že predseda senátu Špecializovaného trestného súdu oznámil,
že poskytne výpovede svedkov orgánom činným v trestnom konaní a prokurátor Špeciálnej prokuratúry
oznámil po stredajších výpovediach svedkov priamo na pojednávaní, že začne konanie pre dôvodné
podozrenie z krivej výpovede.

93. Článok s názvom „Vo Varíne vyšetrujú zneužitie eurofondov“ zverejnený na internete dňa 14.10.2012
v MY Žilina: myzilina.sme.sk informoval o rekonštrukcii základnej školy vo Varíne za vyše jeden a pol
milióna eur - za peniaze Európskej únie s tým, že Policajné prezídium potvrdilo, že vyšetrovateľ Úradu
boja proti korupcii obvinil troch ľudí z poškodzovania finančných záujmov Európskeho spoločenstva a zo
subvenčného podvodu. Článok tiež informoval, že pri rekonštrukcii boli vyhadzované tisíce eur zbytočne,

že nové zariadenia boli horšie ako predchádzajúce a boli iné ako v projekte. Neskôr na nich vymenili
štítky označujúce drahšiu techniku, ako v skutočnosti bola.

94. Článok s názvom „Vo Varíne vyšetrujú zneužitie eurofondov, súvisiace s rekonštrukciou školy“

zverejnený dňa 15.10.2012 na internete: www.topky.sk informoval, že Policajné prezídium denníku
potvrdilo, že vyšetrovateľ Úradu boja proti korupcií obvinil troch ľudí z poškodzovania finančných
záujmov Európskeho spoločenstva a zo subvenčného podvodu.

95. Na pojednávaní konanom dňa 26.02.2020 žalobca vypovedal:
96. Ako morálna a charakterová, pevná a vyrovnaná osoba, veľmi zle na mňa pôsobili výsluchy, bolo
vypočutých veľa ľudí, z čoho som mal dojem, že sa chýria nepravdivé informácie. Zloba ľudí zapríčinila
túto situáciu, ktorých som niekoľkých ani nepoznal. Očierňovali moje dobré meno, ktoré som si celý život
budoval, nemal som žiadnych nepriateľov, ba skôr priateľov, práve ktorým som v živote pomohol a nikdy

neublížil, sa mi odvďačili a bezdôvodne hovorili na mňa nepravdy a polopravdy. Ich klamstvá však boli
zobraté prokurátorom za pravdivé na trestné stíhanie.
97. Veľmi zle som znášal prebiehajúce úkony trestného konania, keď som zistil, že svedkovia nehovoria
vždy pravdu, to ma upevnilo a o to som sa viac snažil pripravovať na jednotlivé pojednávania, ale za
akú cenu. V tomto období som nemohol spávať, v noci som sa často budil, nechutilo mi jesť, veľmi som

schudol, bol som neustále podráždený v dôsledku permanentného stresu, lebo mi hrozil vysoký trest,
ktorý som si začal uvedomovať.
98. Moje správanie bolo ovplyvnené danou situáciou a malo negatívny vplyv na našu rodinnú pohodu
a narušilo dovtedy veľmi dobré, stabilné vzťahy. Prestal som chodiť do Varína na rôzne rodinné oslavy,
medzi kamarátmi som sa neukazoval, pri náhodných stretnutiach som ich rýchlo ukončoval. Návštevy

starších súrodencov, sestry a brata som riešil v dopoludňajších hodinách v spojení s návštevou cintorína.
Veľmi ťažko som znášal bratov pohreb v júli 2013, keď som stretol veľa známych ľudí.
99. S manželkou sme sa často hádali a nevedeli sa dohodnúť na hocijakej maličkosti. S odstupom času
si to uvedomujem, že som väčšinou ja chyboval, ale kto by to zvládol cca 4 – 4,5 roka žiť v strese,
že ti hrozí obvinenie a možnože aj väzenie. Stále som tvrdil, že som nevinný, ničím som sa neobohatil,

nepokradol a nič som nespreneveril. Človek je nervózny, nemôže spať, má všelijaké nočné mory a tie
sú najhoršie a zrazu ťa niekto otravuje nejakou maličkosťou, napr. manželka.
100. Deti s rodinami celý život a radi a často chodili k nám. Chodili sme spolu na turistiku, výlety a taktiež
i na dovolenky a tešili sme sa na prázdniny, či zimné alebo letné. Často sme športovali, hrávali sa na
záhrade volejbal, futbal, chodili sme na prechádzky, robili sme opekačky a pod.

101. Je pravda, že som sa im posledné roky málo sa venoval. Mal som na to svoje dôvody a deťom
som to nevysvetľoval. To mali ako rodičia zobrať hranie miesto mňa na seba. Čo sa týka komunikácie,
pripisujem to aj mojej silnej hluchote, že i keď mám tie strojčeky, nie vždy dobre počujem.
102. V žalobe uvádzam, že 14.12.2011 začalo trestné stíhanie voči mojej osobe, doručené 16.12.2011.
V zákonnej lehote 19.10.2011 bola podaná sťažnosť, dňa 07.02.2012 bola zamietnutá prokurátorom ako

bezdôvodná. Cítil som, že toto všetko bude trvať dlhšiu dobu, možno i niekoľko rokov.
103. Ako autorizovaný stavebný inžinier som podnikal podľa Autorizačného osvedčenia a zákona
Slovenskej komory stavebných inžinierov v odvetví Architektonické a inžinierske služby, vrátane
projektovania. Táto činnosť je viazaná na bezúhonnosť a je registrovaná v celoslovenskom registri.Mojou povinnosťou bolo túto skutočnosť nahlásiť a prejednať na regionálnej pobočke Slovenskej komory
v Žiline. Dohodli sme sa ústne s tým, že práce, ktoré mám rozpracované, dokončím a žiadne nové
nebudem začínať a ukončím podnikanie k 31.12.2012 s tým, že odovzdám doklady a spolu s pečiatkou

budú uložené v depozite na regionálnej pobočke v Žiline.
104. (Žalobca tiež uviedol v písomnom vyhotovení svojho vyjadrenia - č.l. 186c, že podnikanie mu bolo
zrušené ako 68-ročnému – poznámka súdu.)
105. Keď budem spod žaloby oslobodený, písomne si môžem vyžiadať a doplniť doklady komory
a budem môcť podnikať, v podnikaní pokračovať. Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu

v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 26.05.2014 som bol spod žaloby oslobodený. Vzápätí
sa prokurátor odvolal. Uznesením NS SR 04.05.2016 bolo odvolanie prokurátora zrušené. Ďalej som
už ako 72-ročný nepodnikal. Od 01.01.2013 mám jediný príjem, starobný dôchodok vo výške 452,70 €.
Súčasne od 01.01.2020 vo výške 539,10 €.
106. Náhrada skutočnej škody, ktorá vznikla uhradením trov právneho zastúpenia vo výške 5.301,01
€, bola uhradená.

107. Nemajetkovú ujmu 7.500,- €, ktorú pociťujem, je len ťažko preukázať, avšak vznesenie obvinenia,
vedenie trestného stíhania a konanie pred súdom voči mojej osobe jasne ovplyvňovalo môj spôsob
života postavením do pozície obvineného z trestného činu. Kompenzovať morálnu ujmu, ktorá mi bola
spôsobená, taktiež treba brať do úvahy čiastočne škodu, ktorá mi bola spôsobená zrušeným podnikaním
nie vlastnou vinou. V čase podnikania za posledné roky od roku 2008 – 2012 som mal priemerný ročný

príjem podľa daňových priznaní 10.967,- €. Výška nemajetkovej ujmy počas trestného stíhania v trvaní
4,5 roka je nižšia, ako som mal priemerný ročný príjem.

108. Svoju výpoveď žalobca predložil aj v písomnej forme (č.l. 186a - 186d spisu).

109. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanom žalobnom návrhu a odkázala na písomné
vyjadrenia a predložené listinné dôkazy s tým, že boli naplnené všetky predpoklady nároku žalobcu na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, stanovené zákonom č. 514/2003 Z.z..
110. Čo sa týka nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, tento nárok si žalobca uplatňuje

z dôvodu, že samotné zastavenie trestného stíhania nemožno považovať za dostatočné zadosťučinenie
vzhľadom na ujmu, ktorú žalobca utrpel. On sám si nebol vedomý nejakého pochybenia z jeho strany
a napriek tomu, že veril v spravodlivé rozhodnutie, trestné konanie trvajúce 4,5 roka vo veľkej miere
ovplyvnilo či už jeho súkromný, pracovný, ale aj spoločenský život a výrazne sa podpísalo na fungovaní
jeho osobnosti, ako aj v medziľudských vzťahoch. Trestné stíhanie sa podpísalo aj na pracovných

aktivitách žalobcu. Predložila súdu výpis zo Slovenskej komory stavebných inžinierov a Potvrdenie
o vyčiarknutí zo zoznamu stavebných inžinierov a uviedla, že skončenie týchto pracovných aktivít
žalobcu priamo bezprostredne súviselo s jeho trestným stíhaním.

111. Z Potvrdenia Slovenskej komory stavebných inžinierov zo dňa 08.01.2013 (č.l. 185) o vyčiarnutí zo
Zoznamu autorizovaných inžinierov, adresovaného žalobcovi, súd zistil, že na základe žiadosti žalobcu
a Uznesenia č. 4/2 Autorizačnej komisie SKSI bol žalobca od 1. januára 2013 (vrátane)
vyčiarknutý zo Zoznamu autorizovaných stavebných inžinierov, v ktorom bol žalobca evidovaný pod
reg. číslom 3234*A*1 v kategórii Pozemné stavby.

112. Z výpisu zo stránky Slovenskej komory stavebných inžinierov (č.l. 186 ) súd zistil, že členstvo
žalobcu ako autorizovaného stavebného inžiniera v rozsahu oprávnenia kategórie 1: Pozemné stavby,
podkategórie 100: budovy, vzniknuté v komore dňa 12.03.2002, je vedené odo dňa 01.01.2013 ako
„neaktívne“ z dôvodu: Vyčiarknutie.

113. Na otázku súdu, z akých súm pozostáva suma 5.301,01 €, právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že
sa jedná o úkony právnej služby uvedené v tomto vyúčtovaní, vydelené 1, keďže v danom prípade išlo
o zastupovanie dvoch obvinených, teda jedná sa o polovicu zo sumy 10.602,02 €.

114. Čo sa týka nákladov právneho zastúpenia v súvislosti s podaním sťažnosti vo výške 485,24 € (č.l.
14 spisu), táto sťažnosť nebola podaná v súvislosti so žalobcom, ale v súvislosti s A. F. G..115. Žalovaný na pojednávaní prostredníctvom poverenej prokurátorky Okresnej prokuratúry Žilina
v celom rozsahu zotrval na svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.07.2018.
116. Pokiaľ ide o uplatnené trovy právneho zastúpenia uvedené vo vyúčtovaní, žalovaný namietol

vyúčtovanie úkonov:
- pod bodom 6: Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku Obci Varín, Oznámenie
adresované Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja SR dňa 17.02.2012 vo výške 143,05 € + 7,63
€;
- pod bodom 7: Žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa adresovaná Úradu špeciálnej prokuratúry

zo dňa 27.02.2012 vo výške 143,05 € + 7,63 €;
- pod bodom 30: Vyjadrenie k odvolaniu prokurátora zo dňa 27.01.2016 vo výške 143,05 € + 8,58 €.
117. Žalovaný uvedené zistil nahliadnutím do pripojených spisov v súvislosti s posúdením uplatnených
trov obhajoby. Jednalo sa o porovnanie, resp. verifikáciu úkonov, ktoré si žalobca vyúčtoval. Tieto úkony
boli vyúčtované v súlade, ako boli uplatnené, okrem úkonov pod por. č. 6, 7 a 30.
118. Žalovaný nepovažuje úkony por. č. 6, 7 a 30 za úkony právnej služby v zmysle § 14 Vyhlášky

655/2004 Z.z., ktorý stanovuje, ktoré úkony sú účelne vynaložené, a tieto úkony nie je možné
subsumovať pod toto zákonné ustanovenie.
119. Pokiaľ ide o nárok žalobcu v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy, tak tento je v celom
rozsahu nepreukázaný. Nebol produkovaný dôkaz o zásahu do osobnostných práv žalobcu v takom
rozsahu, že by bola v značnej miere znížená jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti. S poukazom na

vyššie uvedené žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

120. Na pojednávaní bola vypočutá svedkyňa A. B. C., manželka žalobcu. Uviedla, že jej je známe, čo je
predmetom konania - manžel si uplatňuje nárok na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy z dôvodu,

že bol v inom konaní obvinený a bol trestne stíhaný, v ktorom trestnom konaní bol oslobodený.
121. Svedkyňa vypovedala:
122. Ja predpokladám, že žalobca má právo na majetkovú a nemajetkovú ujmu, keďže k tejto došlo. Má
právo si ju uplatňovať. Pre nás bolo veľmi stresujúce celé obdobie toho trvania trestného konania, bola
zaplatená úhrada za advokátske zastupovanie a čo sa týka nemajetkovej ujmy, je tam síce vyčíslená,

ale túto nie je možné presne vyčísliť, ale tá je dôvodná z toho dôvodu, že dôvody pre jej uplatnenie trvajú
dokonca ešte aj doposiaľ, keďže to obdobie, počas ktorého trvalo trestné stíhanie, trestné konanie, bolo
pre nás veľmi náročné, a nemalo vplyv len na náš spoločenský život, ale manžel bol veľmi podráždený,
nervózny, nebolo možné vôbec s ním komunikovať, aj keď si bol vedomý, že neporušil žiadny zákon, ale
nad nami to stále viselo, bolo to veľmi náročné obdobie. Manžel žil celý život vo Varíne, k tejto udalosti,

ktorá bola predmetom trestného konania, vyšetrovania, došlo vo Varíne, poznalo ho veľa ľudí, a keď
sme prišli do Varína, cítili sme sa tak, ako keby na nás ľudia pozerali tak, že manžel niečo zlé spravil.
Pretože ľudská zloba je proste hrozná. Cítili sme to dokonca aj na pohrebe brata žalobcu, kedy som
cítila, že manžel by z toho pohrebu najradšej odišiel, stále mal pocit, že ľudia na neho zle hľadia. Priamo
verbálne mu to nedali najavo.

123. Čo sa týka predmetu trestného konania, je mi aj známe, čo bolo v trestnom konaní vyšetrované,
jednalo sa o rekonštrukciu školy vo Varíne, jedálne a materskej školy. Potom, keď mi manžel dovolil sa
do tých dokladov pozrieť, aj som zistila, že išlo o to, že zlobou a klamstvom niekoho bol obvinený z toho,
že tam boli fakturované práce, ktoré v skutočnosti neboli vykonané, resp. tam bola zámena tých okien.
Ja som okrajovo vedela, o čo sa jedná.

124. Ja som manželovi hovorila a hovorila mu to aj jeho sestra, že sa nemá prečo cítiť vinný, pokiaľ
nič nespáchal a jedná sa len o obyčajnú ľudskú zlobu, na základe ktorej bola dopustená táto situácia.
Poukazujem aj na to, že o týchto veciach sa písalo aj v regionálnom časopise Varínčan. Písalo sa
o tom, že prebieha trestné konanie, a to ma zarazilo, že po ukončení tohto trestného konania a vlastne
vydania oslobodzujúceho rozsudku už tieto okolnosti boli v miestnej tlači ignorované, neboli zmienené.

V časopise Varínčan síce nebolo uvedené meno manžela, ale keďže obec Varín je malá, obyvatelia
Varína vedeli, o ktorú osobu sa jedná, pretože bolo známe, že žalobca vykonával nad týmito stavbami
dozor. My síce bývame v Žiline, vo Varíne nebývame, ale chodievali sme tam veľmi často, pretože
manžel tam mal brata, má tam sestru, má tam netere a synovcov. Teraz chodievame tiež do Varína,
ale menej často.

125. Svedkyňa potvrdila po nazretí na čestné prehlásenie zo dňa 24.09.2018 (č.l. 84), že toto ona
spísala a podpísala. Uviedla, že v tomto čestnom prehlásení sa ani nedali uviesť všetky negatíva, ktorésprevádzali toto obdobie trestného stíhania. Nebude uvádzať žiadne ďalšie tvrdenia, poznamenáva
však, že sa jednalo o najhoršie obdobie života ich rodiny.
126. Na otázku súdu, či malo toto obdobie vplyv na zdravie členov rodiny a žalobcu, svedkyňa uviedla,

že manžel bol stále podráždený, bol v strese, stále horšie počuje a svedkyňa nevie spávať. A to odvtedy,
ako sa to začalo. Teraz sa to trošku dáva do kopy, že už viacej komunikujú medzi sebou. Svedkyňa ale
manželovi od začiatku verila, lenže tie okolnosti človeka, tá ľudská zloba, tá ovplyvní všetko, tá ovplyvní
rodinný život.

127.Právnyzástupcažalobcusapodanímzodňa03.06.2020(č.l.218)vyjadrilknámietkamžalovaného,
pokiaľ tento na pojednávaní rozporoval úkony právnej služby uvedené pod bodmi 6, 7 a 30. S uvedenými
námietkami žalovaného nesúhlasí, predložené vyúčtovanie trov právneho zastúpenia zo dňa 18.11.2016
bolo totiž vykonané v súlade s ustanovením § 1 ods. 4 a § 14 vyhlášky, s poukazom na ust. § 14 ods. 8
vyhlášky, podľa ktorého za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v ods. 1 – 5, patrí odmena ako za
úkony,ktorésúimpovahouaúčelomnajbližšie.Napriektomu,ženamietanéprávneúkony,tedazaslanie

Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku obci Varín, Žiadosť o preskúmanie postupu
vyšetrovateľa a Vyjadrenie k odvolaniu prokurátora nie sú výslovne uvedené v § 14 ods. 1 vyhlášky,
vzhľadom na vyššie citované ustanovenia sú tieto nesporne úkonmi právnej služby. S prihliadnutím na
ich obsah a povahu ich možno subsumovať pod ustanovenie § 14 ods. 1 písm. b) – písomné podanie na
súd alebo iný orgán vo veci samej, teda advokátovi prislúcha i za tieto úkony odmena vo výške základnej

sadzby tarifnej odmeny.

128. Na pojednávaní konanom dňa 31.07.2020, vykonanom v neprítomnosti žalobcu na pojednávaní

riadne zastúpeného svojou právnou zástupkyňou, súd konštatoval po predchádzajúcom oboznámení
sa (v rámci prípravy na pojednávanie) s vyšetrovacím spisom ČVS: PPZ-104/BPK-S-2011 Úradu boja
proti korupcii, Banská Bystrica a so spisom sp. zn. BB 47T 57/2013 Špecializovaného trestného súdu
v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, k jednotlivým úkonom právnej služby, v špecifikácii uvedenej vo
vyúčtovaní trov právneho zastúpenia zo dňa 18.11.2016, nasledovné:

- pod por. č. 1 - súd konštatoval, že v pripojených spisoch je na č.l. 52 žurnalizovaná plná moc zo
dňa 09.01.2012 udelená žalobcom právnemu zástupcovi: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., s čím tak
nekorešponduje úkon právnej služby uvedený pod por.č. 1, v zmysle ktorého príprava a prevzatie veci,
vrátane prvej porady, je datované 19.12.2011. Právna zástupkyňa žalobcu k tomu uviedla, že podľa jej

úsudku ide v tomto prípade len o chybu v dátume úkonu právnej služby pod por.č. 1, správnym je dátum
09.01.2012, ktoré tvrdenie tiež uviedla právna zástupkyňa v následnom podaní zo dňa 11.09.2020;

- pod por.č. 2 – účasť na výsluchu obvineného A. B. C. 10.01.2012 – č.l. 205 spisu;
- pod por.č. 3 – preštudovanie vyšetrovacieho spisu 16.01.2012 – č.l. 2650 spisu;

- pod por.č. 4 – účasť na výsluchu svedka A. B. I. dňa 09.02.2002 – č.l. 382;
- pod por.č. 5 – účasť na výsluchu svedka C. D. dňa 09.02.2012 – č.l. 379;
- pod por.č. 6 – Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku obci Varín, oznámenie
adresované Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja SR dňa 17.02.2012 – súd uvedený dokument
v pripojených spisoch nedohľadal; bol následne žalobcom predložený dodatočne ako príloha podania

zo dňa 11.09.2020;

- pod por.č. 7 – žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa adresovaná Úradu špeciálnej prokuratúry
zo dňa 27.02.2012 – súd uvedený dokument v pripojených spisoch nedohľadal
(v tejto časti - t.j. celkom čo do sumy 150,68 eur vzal následne žalobca žalobu späť poznámka súdu);

- pod por.č. 8 – účasť na výsluchu svedka C. B. F. dňa 21.03.2012 a C. J. a K. L. – č.l. 328, 354 a 343;
- pod por.č. 9 - účasť na výsluchu svedka A. C. M. dňa 23.04.2012 a C. N. v ten istý deň – č.l. 299 a 358;
- pod por.č. 10 – sťažnosť proti uzneseniu ČVS: PPZ-104-BPK-ST-2011 zo dňa 26.04.2012, podaná
dňa 27.04.2012 – č.l. 455 spisu - súd konštatoval v súvislosti s touto podanou sťažnosťou, že sťažnosti

v zmysle rozhodnutia na č.l. 457 vyhovené nebolo, čím bola spochybnená účelnosť tohto úkonu právnej
služby. V podaní zo dňa 11.09.2020 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že trvá na jeho
účelnosti a uplatňuje si zaň náhradu škody, keď bez ohľadu na obsah podania alebo dôvody zamietnutia
sťažnosti je tento úkon relevantným opravným prostriedkom;- pod por.č. 11 – účasť na výsluchu svedka A. B. F. a A. C. O. dňa 26.04.2012 – č.l. 397 a č.l. 400;
- pod por.č. 12 - účasť na výsluchu svedka C. M. a P. Q. dňa 03.05.2012 – č.l. 366 a 403;

- pod por.č. 13 - účasť na výsluchu svedka C. R. J. dňa 16.05.2012 – č.l. 340;
- pod por.č. 14 - účasť na výsluchu svedka C. O. dňa 16.05.2012 – č.l. 422;
- pod por.č. 15 - účasť na výsluchu svedka A. C. M. – č.l. 363. - súd konštatoval, že nie je pod por.č. 15
uvedený dátum tohto úkonu právnej služby, žalobca v podaní zo dňa 11.09.2020 uviedol s poukazom
na zápisnicu na č. l. 363, že k tomuto úkonu došlo dňa 02.08.2012;

- pod por.č. 16 – účasť na výsluchu svedka C. N. dňa 30.07.2013 – č.l. 225;
- pod por.č. 17 - účasť na výsluchu obvineného A. B. B. dňa 01.08.2013 – súd zápisnicu o výsluchu
nedohľadal. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že sa jednalo o spoluobvineného, z čoho vyplýva
účelnosť vynaložených nákladov a v podaní zo dňa 11.09.2020 uviedla, že zápisnica z výsluchu sa
nachádza na č. l. 200 spisu;

- pod por.č. 18 - účasť na výsluchu obvineného A. B. C. dňa 01.08.2013 č.l. 209;
- pod por.č. 19 – účasť na výsluchu svedka A. C. S. dňa 16.08.2013 – č.l. 417 spisu;
- pod por.č. 20 - účasť na výsluchu svedka P. Q. dňa 04.09.2013 – č.l. 369;
- pod por.č. 21 – účasť na výsluchu znalca A. A. T. dňa 17.09.2013 – č.l. 579 spisu;

- pod por.č. 22 – účasť na preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 27.09.2013 – č.l. 2702 spisu;
- pod por.č. 23 – účasť na hlavnom pojednávaní dňa 07.02.2014 – č.l. 2748;
- pod por.č. 24 – účasť na hlavnom pojednávaní dňa 04.03.2014 – č.l. 2761;
- pod por.č. 25 – účasť na hlavnom pojednávaní v dňoch 20. a 24.03.2014 – č.l. 2797 a 2817;
- pod por.č. 26 – účasť na hlavnom pojednávaní dňa 28. a 29.04.2014 – č.l. 2840 a 2847;

- pod por.č. 27 – vyjadrenie k znaleckému posudku znalca A. A. T. zo dňa 20.05.2014 – súd konštatoval,
že tento dokument sa v pripojenom spise nenachádza;
(v tejto časti - t.j. celkom čo do sumy 143,29 eur vzal následne žalobca žalobu späť
poznámka súdu);

- pod por.č. 28 – účasť na hlavnom pojednávaní v dňoch 21. a 22.05.2014 – č.l. 2870 a 2878 spisu;
- pod por.č. 29 – účasť na vyhlásení rozsudku dňa 26.05.2014 – č.l. 2901 spisu;
- pod por.č. 30 – vyjadrenie k odvolaniu prokurátora zo dňa 27.01.2016 – súd konštatoval, že uvedený
dokument v pripojenom spise nedohľadal. Žalobca v podaní zo dňa 11.09.2020 uviedol, že dokument
sa nachádza na č.l. 2944 spisu.

129. Právny zástupca žalobcu sa k sporným a k nepreukázaným úkonom právnej služby vyjadril svojím
podaním zo dňa 11.09.2020 (č.l. 244) a ozrejmil skutočnosti vo vzťahu k nasledovným úkonom pod

radovými číslami:

- č. 1 – príprava a prevzatie veci, vrátane prvej porady dňa 19.12.2011 –
v prípade tohto úkonu označeného vo vyúčtovaní trov PZ ide len o chybu v písaní, správnym dátumom
je skutočne deň 09.01.2012;

- č. 6 – Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku Obci Varín – oznámenie adresované
Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja SR dňa 17.02.2012 – ide o dokument, ktorý sa v
pripojenom trestnom spise nenachádza, keďže bol adresovaný inému orgánu. Súčasne tento dokument
predkladá súdu a trvá na jeho účelnosti v súvislosti s obhajobou žalobcu v predmetnom trestnom konaní,

pričom sa nepochybne jedná o úkon podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.;

- č. 7 – Žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa adresovaná Úradu špeciálnej prokuratúry zo
dňa 27.02.2012 – uvedený dokument sa nachádza na č. l. 54 spisu, avšak vzhľadom k tomu, že ide o
dokument,ktorýsanetýkažalobcu,žalobcanaňomnetrváaneuplatňujesináhraduškodyzatentoúkon;

- č. 10 – sťažnosť proti uzneseniu ČVS: PPZ-104/BPK-S-2011 zo dňa 26.04.2012, podaná dňa
27.04.2012 – trvá na jeho účelnosti a naďalej si zaň uplatňuje náhradu škody, pričom sa domnieva, žebez ohľadu na obsah podania alebo dôvody zamietnutia sťažnosti je tento úkon relevantným opravným
prostriedkom, ktorý môže viesť ku zvráteniu resp. zmene v trestnom konaní;

- č. 15 – účasť na výsluchu svedka A. C. M. – na základe zápisnice na č. l. 363 k tomuto úkonu došlo
dňa 02.08.2012;

- č. 17 – účasť na výsluchu obvineného A. B. B. dňa 01.08.2013 – zápisnica z výsluchu sa nachádza
na č. l. 200 spisu;

- č. 27 – vyjadrenie k znaleckému posudku znalca A. A. T. zo dňa 20.5.2014 – toto vyjadrenie
pravdepodobne napokon nebolo predložené Špecializovanému trestnému súdu, a preto si žalobca
neuplatňuje náhradu škody za tento úkon;

- č. 30 – vyjadrenie k odvolaniu prokurátora zo dňa 27.01.2016 – nachádza sa na č. l. 2944 spisu.

130. Z hľadiska rozporovania výšky alebo účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia žalobca
poukázal na Rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 27.07.2016, sp. zn.: 10Co/724/2015, v ktorom sa
konštatuje, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody sa neposudzuje účelnosť trov vynaložených
v súvislosti s nutnou obhajobou v trestnom konaní, ale posudzuje sa len, o čo sa majetok poškodeného

zmenšil v príčinnej súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia. Náhrada nákladov konania vedúcich
k oslobodeniu spod obžaloby je z hľadiska právneho štátu primeraným a nutným krokom k dosiahnutiu
spravodlivosti.

131. Ako prílohu svojho podania pripojil právny zástupca žalobcu list zo dňa 17.02.2012 (č.l. 246) vo

veci: Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku obci Varín – oznámenie, vyhotovený spol.
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Igor Müller & Mgr. Martin Dikoš, s.r.o., adresovaný Ministerstvu
výstavby a regionálneho rozvoja SR.
132. Z uvedeného dokumentu súd zistil, že ministerstvu bolo oznámené, že Zmluvou o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku č.j. Z2211012010801 zo dňa 28.05.2009 bola medzi Ministerstvom

výstavby a regionálneho rozvoja SR ako poskytovateľom a Obcou Varín ako prijímateľom uzatvorená
zmluva na poskytnutie nenávratného finančného príspevku na projekt Stavebné úpravy objektov ZŠ
+ MŠ Varín, číslo výzvy ROP-1.1-2008/01. Prijímateľ NFP použil prostriedky v súlade s podmienkami
určenými v zmluve, pričom projekt realizoval riadne a včas. Poskytovateľ NFP vykonal u prijímateľa
dňa 22.01.2010 v zmysle čl. 12 Zmluvy kontrolu overovania na mieste v zmysle príslušných právnych

predpisov SR a ES a uzatvorenej zmluvy.
133. Vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii v Banskej Bystrici pod ČVS:
PPZ-104/BPK-S-2011 dňa 14.12.2011 začal trestné stíhanie a vzniesol obvinenie pre spolupáchateľstvo
na zločine poškodzovania finančných záujmov ES podľa § 20 k § 261 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona
a pre spolupáchateľstvo na zločine subvenčného podvodu podľa § 20 § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a/

Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené v uznesení vyšetrovateľa, a to bývalému
starostovi obce Varín, výrobnému riaditeľovi zhotoviteľa, ako i autorskému a stavebnému dozoru A. B.
C., ktorého zastupovanie v tejto trestnej veci prevzal.
134. Začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia považuje obhajoba za predčasné a nedôvodné.
Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený

skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie. Vyšetrovateľ podľa názoru obhajoby takýmto spôsobom nepostupoval.

135. Samotné trestné oznámenie v tejto veci bolo na políciu podané, podľa názoru obhajoby, v
zlom úmysle privodiť trestné stíhanie bývalému starostovi obce Varín. Trestné oznámenie smerovalo k
rôznym druhom vád, za ktoré podľa oznamovateľa zodpovedal bývalý starosta obce. Z týchto dôvodov
z poverenia Obce Varín vykonala stavebná komisia obce Varín ohliadku vykonaných prác podľa
schváleného rozpočtu. Komisia dospela k záverom, ktoré bez všetkého prevzal vyšetrovateľ do svojho

uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. .
136. Takýto postup je podľa názoru obhajoby nezákonný a je v rozpore so Zmluvou o poskytovaní
nenávratného finančného príspevku Obci Varín, ktorá upravuje z týchto dôvodov postup zmluvných strán
v rôznych situáciách. V zmysle vyššie uvedenej Zmluvy, konkrétne čl. 10 bod 12, ak prijímateľ zistínezrovnalosť súvisiacu s projektom, je povinný túto nezrovnalosť bezodkladne oznámiť poskytovateľovi
a zároveň mu predložiť príslušné dokumenty týkajúce sa tejto nezrovnalosti. Túto povinnosť má
prijímateľ do 31.08.2020. V zmysle čl. 12 Zmluvy sú oprávnené osoby na výkon kontroly (auditu)

overovania na mieste, najmä: a) Poskytovateľ a ním poverené osoby, b) Najvyšší kontrolný úrad SR,
príslušná Správa finančnej kontroly, Certifikačný orgán a nimi poverené osoby, c) Orgán auditu a jeho
spolupracujúce orgány a nimi poverené osoby, d) Splnomocnení zástupcovia Európskej Komisie a
Európskeho dvora audítorov, e) Osoby prizvané orgánmi uvedenými v písm. a - d, v súlade s príslušnými
právnymi predpismi SR a ES.

137. Z uvedeného je zrejmé, že stavebná komisia obce Varín, ako prijímateľa NFP, nepatrí medzi
oprávnené osoby na výkon kontroly overovania na mieste realizácie projektu. Z
výpovedí členov stavebnej komisie naviac vyplývajú podstatné rozpory, akým spôsobom dospeli ku
svojim zisteniam, čím bola vážnym spôsobom spochybnená hodnovernosť „kontroly“ stavebnej komisie.
138. V rámci všeobecných zmluvných podmienok sú definované celkové oprávnené výdavky, schválené
oprávnenévýdavky,skupinavýdavkov,verejnéobstarávanieatď.ZoZmluvyúplnejednoznačnevyplýva,

že len poskytovateľ môže konštatovať, či zo strany prijímateľa došlo k porušeniu finančnej disciplíny v
zmysle § 31 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Práva a povinnosti zo zmluvy a zo zákona nie je
možné nahrádzať bežnou, účelovou a spochybniteľnou kontrolou - stavebnou komisiou obce Varín.
139. Z vyššie uvedených dôvodov zastáva obhajoba právny názor, že poskytovateľovi NFP nevznikla

žiadna škoda v zmysle trestnoprávnej zodpovednosti, ktorú by si mal uplatňovať v adhéznom konaní.
Je mimoriadne dôležité, aby orgány činné v trestnom konaní postupovali v zmysle základných zásad
trestného konania a zbytočnou ingerenciou nezasahovali do obchodno-právnych vzťahov v zmysle
procesnej zásady ultima ratio.
140. Vyššie uvedené stanovisko predkladá z dôvodu nevyhnutnosti objektívneho posúdenia

predmetného prípadu, pretože podľa názoru obhajoby trestné stíhanie bolo začaté predčasne a
nedôvodne.

141. V reakcii na výzvu súdu zo dňa 16.06.2021 právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 07.07.2021

(č.l. 277) uviedol, že sa pridržiava obsahu svojho vyúčtovania zo dňa 18.11.2016 s tým, že vyčíslenie
Okresného súdu Banská Bystrica v jeho rozsudku sp. zn.19C/78/2018 -132 zo dňa 13.02.2019
nepovažuje za správne, pričom toto nie je záväzné pre posúdenie nároku žalobcu na zaplatenie
majetkovej ujmy v tomto konaní.

142.OkresnýsúdBanskáBystricaposudzovaníjednotlivýchúkonovprávnejslužbyvovzťahukdruhému
obžalovanému priznal nárok na zaplatenie trov obhajoby za obdobie súdneho konania až od r. 2014,
pričom vo vzťahu k žalobcovi je nesporné prevzatie obhajoby dňom 09.01.2012. Okresný súd Banská
Bystrica určil hodnotu jedného úkonu právnej služby v r. 2014 vo výške 46,38 EUR a v r. 2016 v
sume 52,44 EUR, a to v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhláška“), ktorý upravuje zastupovanie
dvoch alebo viacerých osôb. Predmetné ustanovenie však bolo zo strany Okresného súdu Banská
Bystrica aplikované nesprávne, pričom žalobca poukazuje na právny názor obsiahnutý v komentári
k Vyhláške, ktorý odstránil problémy pri interpretácií predmetného ustanovenia: „Prípadné znižovanie
odmeny o 50 % už pri prvej z viacerých zastupovaných osôb je aj negatívnym aplikačným prejavom

výkladového rezidua vo vzťahu k predchádzajúcim úpravám. V tejto súvislosti je nevyhnuté podotknúť,
že s účinnosťou od 31. mája 2010 bola za daných okolnosti základná sadzba tarifnej odmeny krátená
iba o 20 %. Pri jej aktuálnom znižovaní o jednu polovicu by paušálne krátenie o u všetkých spoločne
zastupovaných osôb o 50 % malo zjavne absurdné dôsledky, kedy by v prípade zastupovania dvoch
osôb vznikol advokátovi nárok na odmenu v rovnakej výške, ako pri zastupovaní jednej osoby. To

však odporuje samotnej podstate a zmyslu ustanovení advokátskej tarify o zvyšovaní odmeny pri
subjektívnej kumulácii. Hoci pri výklade a aplikácií ustanovení právnych predpisov je nepochybne
potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia, od tohto sa je nevyhnutné odchýliť v prípade,
keď to vyžaduje účel normy, systematická súvislosť alebo požiadavka ich ústavne súladného výkladu;
v prípade takého znenia ustanovenia právneho predpisu, ktoré umožňuje viac verzií interpretácie alebo

v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia je nutné uprednostniť
výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým výkladom.“ (FIAČAN, I. - KERECMAN, P. -
BARICOVÁ, J. - HELLENBART, V. - SEDLAČKO, F. a kol. 2015. Vyhláška o odmenách a náhradáchadvokátov za poskytovanie právnych služieb (advokátska tarifa). Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C.
H. Beck, 2015, s. 99)
143. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o

spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, až u druhej a každej ďalšej osoby. Ak ide
o spoločný úkon pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, tarifná odmena sa u prvého zastúpeného
vzhľadom na znenie § 13 ods. 2 Vyhlášky nemení. Správna je tak interpretácia uvedeného ustanovenia,
podľa ktorej sa pri zastupovaní viacerých osôb postupuje odlišne pri prvej zastúpenej osobe v porovnaní
s každou ďalšou zastúpenou osobou. (100 % + 50 % + 50 % ...) viď SABADOŠ, T. 2016. Interpretačná

nejednoznačnosť § 13 ods. 2 Vyhlášky o advokátskej tarife. In J. slovenskej advokácie 6/2016. ISSN
1335-1079, 2016, Ročník XXII, s.16-21.
144. Vzhľadom na uvedené trvá na správnosti predloženého vyúčtovania trov žalobcu, kde je hodnota za
úkon právnej služby určená v súlade s uvedenou argumentáciou, teda konkrétne v r. 2014 nasledovne:
- 1/8 výpočtového základu pri aplikácii ust. § 1 ods. 4 Vyhlášky vo výške 90,17 EUR (90,17 + 45,085
= 135,25 EUR)

145. Rok 2014 uviedol žalobca len príkladom, pričom uvedené platí rovnako pre celé obdobie
vyúčtovania trov obhajoby. Okrem toho nie je ani zrejmé, na základe čoho dospel Okresný súd Banská
Bystrica k ním stanoveným sumám.
146. Za správny nepovažuje ani výpočet náhrady za stratu času, ktorý Okresný súd Banská Bystrica
takisto nedôvodne krátil o 50 % a za r. 2014 ho určil na sumu 6,50 EUR. Za správnu považuje žalobca

sumu náhrady za stratu času vo výške 13,40 EUR v r. 2014. Okrem toho cesta zo sídla advokátskej
kancelárie na Okresný súd Banská Bystrica časovo predstavuje 8 polhodín, nie 6 polhodín ako stanovil
Okresný súd Banská Bystrica.
147. Vyčíslenie Okresného súdu Banská Bystrica je chybné tiež v časti náhrady hotových výdavkov,
pretože napriek tomu, že v danom prípade sa jednalo o úkony za obdobie rokov 2014 a 2016, režijný

paušál v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky je v rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica priznaný v sume
za r. 2013 (7,81 EUR) a za r. 2015 (8,39 EUR).
148. S poukazom na vyššie uvedené pochybenia Okresného súdu Banská Bystrica pri hodnotení
vyúčtovania trov obhajoby žalobca navrhol, aby súd na vyčíslenie v rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 13.02.2019, sp. zn. 19C/78/2018 neprihliadal a žalobcovi priznal náhradu škody za

majetkovú ujmu v zmysle vyúčtovania zo dňa 18.11.2016, ako aj následných písomných podaní žalobcu
v súvislosti so špecifikáciou úkonov právnej služby.

149. Súd vo veci vykonal dňa 13.10.2021 pojednávanie.

150. Právny zástupca žalobcu uviedol, že netrvá a neuplatňuje si náhradu škody za úkon právnej služby
uvedený pod por.č. 7 a úkon uvedený pod por.č. 27, v tejto časti vzal žalobu späť.

151. Súd na pojednávaní konštatoval, že v porovnaní s rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp.

zn. 19C/78/2018 zo dňa 13.02.2019, v ktorom konaní v právnej veci žalobcu A. F. G. (spoluobvineného
A. B. C.) proti žalovanému SR o náhradu škody, čo sa týka uplatneného nároku na náhradu majetkovej
škody titulom trov obhajoby, nepriznal OS Banská Bystrica náhradu škody za úkony právnej služby,
ktoré boli realizované pred dátumom 04.02.2014, keďže až v tento deň došlo k prevzatiu a príprave
obhajoby A. F. G., vrátane prvej porady s klientom. Pokiaľ si teda žalobca uplatňuje nárok na náhradu

škody aj za úkony právnej služby pod rad. č. 1 – 22, ktoré boli realizované pred dátumom 04.02.2014
s tým, že obhajca zastupoval dve alebo viaceré osoby, na otázku súdu, či sa žalobca k tomuto zisteniu
súdu vyjadrí, resp. vezme žalobu v príslušnej časti späť, právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že neberie
z tohto dôvodu žalobu v časti späť a zotrváva na nároku tak, ako bol uplatnený. Podľa jej vedomosti
nebola založená plná moc na zastupovanie A. F. G. v trestnom spise.

152. Právna zástupkyňa žalobcu v rámci záverečnej reči zotrvala na podanej žalobe s tým, že vzhľadom
na vykonané dokazovanie má za to, že žaloba bola podaná dôvodne a v danom prípade sú naplnené
zákonné predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
titulom majetkovej a nemajetkovej ujmy. Majetková škoda pozostáva z finančných prostriedkov

vynaložených žalobcom na trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní, ktorá škoda bola žalobcovi
spôsobená v príčinnej súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia. Predloženými listinnými dôkazmi
žalobca preukázal, že zaplatil advokátovi trovy právneho zastúpenia vo výške, v akej si ich v tomto
konaní uplatnil a teda došlo k reálnemu zníženiu jeho majetku. V zmysle písomných podaní vo vzťahuk špecifikácii jednotlivých právnych úkonov vzal žalobca žalobu v časti späť a navrhol, aby súd zaviazal
žalobcu na zaplatenie sumy 5.007,04 € spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy od 25.01.2018 do
zaplatenia.

153. Zároveň je toho názoru, že žalobcovi jednoznačne prislúcha i nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy v primeranej výške. Výšku nemajetkovej ujmy v peniazoch ponecháva na zvážení súdu, avšak
žiada, aby zobral zreteľ na všetky okolnosti prípadu, na povahu trestnej veci, dĺžku trestného konania,
ako i prirodzené dopady trestného stíhania do osobnostnej sféry žalobcu. Zároveň je potrebné,
aby súd zohľadnil rozhodovaciu prax všeobecných súdov Slovenskej a Českej republiky, ako aj

rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva. Poukazuje v tomto smere na následky
spôsobené trestným stíhaním, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, ako aj na skutočnosť, že
žalobca nedal žiadny podnet na začatie trestného stíhania. Vedením takéhoto trestného stíhania bol
vo výraznej miere ovplyvnený žalobcov súkromný, pracovný, ale i spoločenský život, zároveň tiež jeho
osobnosť a psychika. Poukazuje v tomto smere na následky v jeho rodinnej sfére, ktoré vyplynuli
z výsluchu žalobcu, ako aj jeho manželky a z predložených čestných prehlásení. Poukazuje na strádanie

v pracovnej oblasti, kde došlo v dôsledku vedeného trestného stíhania ku strate príjmu žalobcu, aj
v dôsledku toho, že bol vyčiarknutý zo Zoznamu stavebných inžinierov. Zároveň žalobca preukázal
listinnými dôkazmi vo vzťahu k medializácii prípadu trestného stíhania žalobcu, že došlo k rozširovaniu
informácií o trestnom stíhaní na verejnosť a k poškodeniu jeho dobrého mena. Zároveň je potrebné
vziať do úvahy závažnosť trestného činu, z ktorého bol žalobca obvinený, teda že konanie bolo vedené

na špecializovanom trestnom súde a tiež hrozbu vysokého trestu s tým spojenú. Žalobca zdôrazňuje,
že jeho trestné stíhanie trvalo 4,5 roka a aj táto skutočnosť mala za následok morálnu ujmu na strane
žalobcu. Pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy je potrebné prihliadnuť na to, že takúto ujmu je veľmi
ťažké nejakým spôsobom kvalifikovať alebo preukázať, keďže ide o zásah v osobnej sfére človeka,
ktorá nie je nejakým spôsobom hmatateľná, avšak samozrejme je i táto sféra hodná odškodnenia.

Keďže je však problematické dokazovanie takéhoto rozsahu, žalobca je tiež toho názoru, že miera
dôkaznej povinnosti kladená na žalobcu pre unesenie takéhoto dôkazného bremena musí byť i prakticky
splniteľná. Má za to, že na základe týchto skutočností, ako i vykonaného dokazovania v predmetnej veci
je nárok žalobcu v časti náhrady nemajetkovej ujmy v dostatočnej miere odôvodnený a preukázaný.

154. Právna zástupkyňa žalovaného v rámci záverečnej reči uviedla, že zotrváva na svojich vyjadreniach
k žalobe a k opodstatnenosti uplatnených nárokov obhajoby prezentovaných na pojednávaní dňa
26.02.2020. Navrhla žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú.

155. Pojednávanie bolo odročené na deň 12.11.2021.

156. Zákonné ustanovenia:

Podľa článku 46 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky:
Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu
či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.
Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

Podľa čl. 36 ods. 3 a 4 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH
PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky:
Každý má právo na náhradu škody, ktorú mu spôsobilo nezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho

orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávny úradný postup.
Podmienky a podrobnosti upravuje zákon..

Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj cit. zák.) štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods.1 písm. f) zák. č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní
alebo správnom konaní.

Podľaust.§5ods.1cit.zák.právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmáúčastník

konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ust. § 6 ods. 1 cit. zák. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje

o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je

vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak
nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak
bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,
možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Podľa ust. § 8 ods. 6 písm. a) cit. zákona právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba uloženie trestu,
ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.

Podľa ust. § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa ust. § 16 ods. 1 cit. zák. zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa
týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa
poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný
uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

Podľa ust. § 16 ods. 4 cit. zák ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí
iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený

požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne
prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota
omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na
náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí
začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa ust. § 17 ods. 1 cit. zák. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.Podľa ods. 2 cit. zák. ust. prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa ods. 3 cit. zák. ust. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa ods. 4 cit. zák. ust. výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia
ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného

predpisu. 8)

Pod poznámkou č. 8a pri § 17 ods. 4 je uvedený odkaz na zákon č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb
poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008 Z.z.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými
trestnými činmi (zákona účinného do 31.12.2017) na výpočet odškodnenia, ak ide o ujmu na zdraví,
sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu upravujúceho poskytovanie náhrady za bolesť
a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia; 1) náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
nemožno zvýšiť. 2) Ak bola trestným činom spôsobená smrť, poškodený má nárok na vyplatenie

odškodnenia v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy. Ak právo na odškodnenie majú viacerí
poškodení, rozdelí sa uvedená suma medzi nich rovnakým dielom. Poškodený trestným činom
znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania má nárok aj na vyplatenie odškodnenia
za spôsobenú morálnu škodu v sume desaťnásobku minimálnej mzdy.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 215/2006 Z.z. (zákona účinného do 31.12.2017) celková suma
odškodnenia poskytnutá podľa tohto zákona nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy.

Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z.z. (účinného od 01.01.2018, ktorým bol zrušený

zákon č. 215/2006 Z.z.) na výpočet odškodnenia, ak ide o ujmu na zdraví, sa primerane použijú
ustanovenia osobitného predpisu upravujúceho poskytovanie náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia; náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nemožno zvýšiť.

Podľa ustanovenia § 12 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z.z. ak bola trestným činom spôsobená smrť,

obeť násilného trestného činu má nárok na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu
vo výške dvadsaťpäťnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy12) platnej na obdobie kalendárneho
roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu. Ak bola trestným činom spôsobená smrť a je len
jedna pozostalá obeť násilného trestného činu, ktorá bola odkázaná výživou na zomretého, má nárok na
vyplatenieodškodneniavovýškepäťdesiatnásobkusumymesačnejminimálnejmzdyplatnejnaobdobie

kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu.

Podľaustanovenia§12ods.3zákonač.274/2017Z.z. pritrestnomčineobchodovaniasľuďmi,trestnom
čine znásilnenia, trestnom čine sexuálneho násilia, trestnom čine sexuálneho zneužívania, trestnom
čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo trestnom čine nedobrovoľného zmiznutia má obeť

násilného trestného činu nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu vo výške
desaťnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo
k spáchaniu trestného činu.

Podľa ustanovenia § 12 ods. 4 zákona č. 274/2017 Z.z. obeti násilného trestného činu sa v prípade

ujmy na zdraví môže ako odškodnenie poskytnúť najviac finančná suma predstavujúca rozdiel medzi
výškou odškodnenia vypočítaného podľa odsekov 1 až 3 a súčtom všetkých finančných súm, ktoré už
obeť násilného trestného činu dostala ako náhradu ujmy na zdraví.Podľa ustanovenia § 12 ods. 5 zákona č. 274/2017 Z.z. ak o náhrade ujmy na zdraví už bolo rozhodnuté
právoplatným rozsudkom alebo trestným rozkazom, pri výpočte a poskytnutí odškodnenia v prípade
ujmy na zdraví sa vychádza z rozsahu spôsobenej ujmy na zdraví uvedenej v rozsudku alebo v trestnom

rozkaze.

Podľa ustanovenia § 13 zákona č. 274/2017 Z.z. celková suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto
zákona nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie
kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu. 12)

Pod poznámkou č. 12) pri § 13 je uvedený odkaz na zákon č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde v znení
neskorších predpisov.

Podľa ust. § 1 písm. a) Nariadenie vlády č. 422/2008 Z.z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy,
predstavuje suma minimálnej mzdy 295,50 eura za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou

mzdou s účinnosťou od 1. januára 2009.

Podľa ust. § 1 písm. a) Nariadenie vlády 441/2009 Z.z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy,
predstavuje suma minimálnej mzdy 307,70 eura za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou
mzdou, s účinnosťou od 1. januára 2010.

Podľa ust. § 18 ods. 1 cit. zák. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie

zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa ust. § 18 ods. 3 cit. zák. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú
účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena
advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

pred príslušným orgánom.

Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

157. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd:
- konanie v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 293,97 eur (za vyúčtované úkony právnej
služby pod rad. č. 7. a 27. vo vyúčtovaní zo dňa 18.11.2016) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %

ročne zo sumy 293,97 eur odo dňa 25.01.2018 do zaplatenia zastavil;
-žalobevčastiuplatnenéhonárokunazaplateniesumy4.530,45€spolusúrokomzomeškaniavovýške
5 % ročne z priznanej sumy od 25.01.2018 do zaplatenia titulom majetkovej ujmy a v časti uplatneného
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 7.500 € vyhovel;
- vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

158. K prvému odseku výroku rozsudku súd uvádza:
159. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie
zastaví. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

160.Vzhľadomnačiastočnéspäťvzatiežalobyvpodanížalobcuzodňa11.09.2020súdrozhodolnajskôr
o tomto procesnom návrhu a pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené
v prvom odseku výroku rozsudku.161.Zákonč.514/2003Z.z.upravujezodpovednosťštátuzaškoduspôsobenúorgánmiverejnejmocipri
výkone verejnej moci a zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu spôsobenú orgánmi
územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Pod výkonom verejnej moci sa rozumie rozhodovanie

a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
fyzických alebo právnických osôb. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je
objektívna (bez zreteľa na zavinenie), nemožno sa jej zbaviť. Vzniká za predpokladu, že bola spôsobená
orgánmi verejnej moci za podmienok ustanovených zákonom a pri výkone verejnej moci nezákonným
rozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom.

162. Právo na náhradu škody majú tí, ktorí boli účastníkmi tohto konania a boli poškodení nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci je objektívnou, existuje teda bez ohľadu na zavinenie a nemožno sa jej zbaviť. Je založená
na súčasnom splnení troch podmienok: 1. existencii nezákonného rozhodnutia štátneho orgánu, resp.

nesprávnehoúradnéhopostupu;2.vznikuškody;3.príčinnejsúvislostimedzinezákonnýmrozhodnutím,
resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
163. Prvým z predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu je teda existencia nezákonného
rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu. Tento predpoklad je splnený s poukazom na ust. § 6
ods. 1 cit. zákona, ak bolo príslušné rozhodnutie zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným

orgánom, alebo ak došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

164. Navrhovateľ sa v konaní domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím -
uznesením o vznesení obvinenia.

165.Súdmalpreukázané,žežalobcasaprostredníctvomprávnehozástupcuobrátilsožiadosťouzodňa
23.11.2017 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánov činných v trestnom konaní na Generálnu prokuratúru SR. Generálna prokuratúra SR oznámila
listom zo dňa 15.01.2018, že uznesenie o stíhaní žalobcu nemožno považovať za nezákonné, a preto
žiadosť žalobcu na náhradu škody vo výške 5.301,01 eur predstavujúcej trovy právneho zastúpenia a vo

výške 7.500 eur titulom nemajetkovej ujmy považuje v celom rozsahu za nedôvodnú a túto odmieta.

166. V konaní nebolo sporné, s poukazom na zhodné tvrdenia strán a skutkový stav týkajúci sa trestného
konania, vyplývajúci z pripojených spisov ČVS: PPZ-104/BPK-S-2011 Úradu boja proti korupcii, Banská
Bystrica a sp. zn. BB 47T 57/2013 Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská

Bystrica, že v súvislosti s vykonávaním autorského a stavebného dozoru žalobcom na projekte Stavebné
úpravy objektov ZŠ + MŠ Varín bolo
- uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úrad boja proti korupcii, Odbor boja proti
korupcii Stred – Banská Bystrica sp. zn. ČVS: PPZ-104/BPK-S-2011 zo dňa 14.12.2011 začaté trestné
stíhanie a súčasne vznesené obvinenie voči žalobcovi pre spolupáchateľstvo na zločine poškodzovania

finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 20 k § 261 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona a
pre spolupáchateľstvo na zločine subvenčného podvodu podľa § 20 k § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a)
Trestného zákona;
- že proti uvedenému uzneseniu žalobca podal v zákonnej lehote dňa 19.12.2011 sťažnosť, ktorá bola
uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp.

zn. VII/1 Gv 233/11-5 zo dňa 07.02.2012 zamietnutá ako nedôvodná;
- že prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal dňa 21.11.2013 na Špecializovanom trestnom
súde v Pezinku, sp. zn. VII/1 Gv 233/11 obžalobu voči žalobcovi za zločin subvenčného podvodu
podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona a zločin poškodzovania finančných záujmov
Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona;
-žerozsudkomŠpecializovanéhotrestnéhosúduvPezinku,pracoviskoBanskáBystrica,sp.zn.BB-47T
57/2013 zo dňa 26.05.2014 bol žalobca oslobodený spod obžaloby s odôvodnením, že skutok nie je
trestným činom;
-žeprotiuvedenémurozsudkuŠpecializovanéhotrestnéhosúduvPezinku,pracoviskoBanskáBystrica,

podal dňa 26.05.2014 po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní odvolanie prokurátor Úradu
špeciálnej prokuratúry;
- a že uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 To 9/2014 zo dňa 04.05.2016 bolo
odvolanie prokurátora zamietnuté.167. Sporným primárne bolo, či bol daný základný predpoklad zodpovednosti za škodu žalovaného,

t.j. existencia nezákonného rozhodnutia, vzhľadom na obranu žalovaného, ktorý spochybnil existenciu
základnej podmienky pre vznik zodpovednosti za škodu, a to nezákonného rozhodnutia, čím nie je podľa
názoru žalovaného daný základ nároku, ako to žalovaný podrobne vyargumentoval vo svojom vyjadrení
k žalobe (oboznámenom v odsekoch 54 – 67 tohto rozsudku).

168. Súd uvádza k otázke striktného vymedzenia zodpovednosti za škodu v zákone č. 514/2003 Z.z.
tvrdeného žalovaným a k argumentácii žalovaného
- o neprípustnosti extenzívneho výkladu zákona č. 514/2003 Z.z., keď rozšírenie skutkových podstát
by bolo zásahom súdnej moci do tvorby práva, ktorá v právnom poriadku Slovenskej republiky nie je
zverená súdom, ale zákonodarnej moci

- a pokiaľ zákonodarca do znenia zákona č. 514/2003 Z. z. nepojal právnu úpravu zodpovednosti za
škodu, čo sa týka uznesenia o vznesení obvinenia, pre prípad rozhodnutia o oslobodení obžalovaného
spod obžaloby, nie je dôvod, aby činnosť zákonodarnej moci nahrádzala moc súdna extenzívnym
výkladom tohto zákona, ktorý predstavuje neprípustný zásah do výkonu právomocí orgánov činných v
trestnom konaní,

nasledovné:

169. Pôsobenie jednotlivých druhov orgánov štátnej moci vyplýva z teórie trojdelenia štátnej moci na
moc zákonodarnú, výkonnú a súdnu.

170. ... jeden z autorov teórie deľby moci Charles de Secondant Montesquieu v III. kapitole jedenástej
knihy známeho diela Duch zákonov uvažuje: „Odveká skúsenosť ukazuje, že každý človek, ktorý vlastní
moc, má sklon zneužívať ju, pokračuje, kým nenarazí na určité hranice... Aby nikto nemohol moc
zneužívať, treba vytvoriť taký systém, aby sa jedna i druhá moc navzájom obmedzovali“ ... Na inom

mieste tohto diela Montesquieu napísal: „Keď sa chceli panovníci stať despotickými vládcami, začali
tým, že vo svojej osobe spojili všetky úrady.“ Deľba moci – personálne a inštitucionálne oddelenie
jednotlivých základných mocí v štáte, patrí preto oddávna k zárukám proti koncentrácii v rukách
jednotlivca.
171. Podstatou teórie deľby moci je zabezpečenie rovnováhy všetkých troch mocí. Iba vtedy, keď

žiadna z mocí nemá dominantné postavenie, sa moci môžu účinne vzájomne kontrolovať, brzdiť svoju
rozpínavosť. Zásadu rovnováhy mocí a vzájomných bŕzd medzi nimi však dopracovali až (hore uvedení)
teoretici americkej ústavy v známych Listoch federalistov. Predpokladom uplatnenia tejto zásady sú
Lockom a Montesquieuom rozpracované zásady už spomenutej oddelenosti zákonodarnej, výkonnej
a súdnej moci, ich nezávislosti, vzájomnej nezodpovednosti a nezlučiteľnosti (inkompatibility). (Ottová

Eva: Teória práva. 2. doplnené a prepracované vydanie. HEURÉKA 2006, s. 74, 76)

172. Súd poukazuje, že v zmysle trojdelenia štátnej moci a jej uplatňovania v praxi v pomeroch SR
súdy síce nemôžu prijímať všeobecne záväzné právne predpisy, čo ale neznamená, že nemôžu právo
dotváraťvprípade,akjezákonnáúpravanedostatočná,alebokeďsavnejvyskytujemedzera.Vprípade

dotvárania práva súdom v rámci sudcovskej tvorby práva sa teda nejedná o zasahovanie súdnej moci do
moci zákonodarnej, ale o vypĺňanie medzier v právnych predpisoch alebo v prípade, ak zákonná úprava
absentuje. Jedná sa o vývojový proces pri rozhodovaní súdov reagujúci na zmenené spoločenské
podmienky, ktoré sa doposiaľ nepremietli do zákonnej úpravy, alebo na situácie, ktoré právom doposiaľ
upravené neboli. Aj keď je rozdiel v postavení súdnych rozhodnutí v kontinentálnom systéme práva

a v anglo-americkom systéme práva common law, keď v systéme common law sa rozhodnutie súdu
ako precedens automaticky stáva prameňom práva, ak upravuje doposiaľ právom neregulovaný prípad,
aj v kontinentálnom systéme práva zastávajú významné miesto súdne rozhodnutia, keďže sa nižšie
súdy pri rozhodovacej činnosti riadia aj rozhodnutiami vyšších súdov. Právne normy vzhľadom na
neustály vývoj spoločnosti nemôžu niekedy (resp. nemusia vždy) poskytnúť odpoveď na právne riešenie

všetkých aktuálnych situácií, ktoré prináša život. V základných princípoch, na ktorých spočíva Civilný
sporovýporiadok(CSP)jezakotvenýzákazodopretiaspravodlivosti.Súdtedanemôžesporneprejednať
a nerozhodnúť, ak chýba výslovná právna úprava prejednávanej veci. Analógiou je možné aplikovať
ustanovenia svojím obsahom a účelom podobné aj na situácie, ktoré do hypotézy právnej normyzakotvené neboli. Významnú úlohu pri dotváraní práva majú rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré sú
prameňompráva,atodefacto,niejeiure. JudikatúraNajvyššiehosúduSRjevšakpresúdyzáväzná,čo
sa aj premietlo do základných princípov ovládajúcich občianske súdne konanie, konkrétne do článku 2

ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. – Civilného sporového poriadku (v texte aj len ako „CSP“), podľa ktorého:
Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

173. ... z hľadiska záväznosti judikatúry platí, že už raz urobený výklad právnej normy autoritatívnym
orgánom by mal byť východiskom pre rozhodovanie nasledujúcich prípadov rovnakého druhu, pokiaľ
nedôjde k následnému osvojeniu si dostatočne relevantných dôvodov podložených racionálnymi
a presvedčivými argumentmi svedčiacimi pre zmenu judikatúry. To všetko z dôvodu rešpektovania
princípov právnej istoty predvídateľnosti práva, ochrany oprávnenej dôvery v právo a princípu formálnej

spravodlivosti (rovnosti). Tieto princípy však neplatia bezvýnimočne, a preto, ak existuje dostatočne
legitímny dôvod na ich obmedzenie, resp. dostatočne legitímny dôvod na zmenu doterajšej interpretácie
právnej normy, potom je možný zásah do právnej istoty a rovnosti jednotlivca ospravedlniť, ale len
pri dodržaní zákonom vymedzených procedurálnych postupov. Inak ustálenú judikatúru súdov a v nej
obsiahnutú interpretáciu treba považovať za zákon v materiálnom zmysle a za súčasť príslušnej právnej

normy. (Števček, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Vydavatelství C. H. Beck 2016. s. 195
– 196).

174. Východiskovým princípom CSP je práve princíp právnej istoty zakotvený v článku 2 CSP, keď
sa civilné spory prejednávajú a rozhodujú v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších

súdnych autorít - Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, ESĽP, s cieľom predvídateľnosti súdnych
rozhodnutí. CSP priorizuje objektívny teleologický výklad pred jazykovým (gramatickým) výkladom.
Právne predpisy je potrebné vykladať ústavnokonformne a eurokonformne, rešpektujúc judikatúru
ESĽP a Súdneho dvora EÚ. Najvyšší súd interpretuje právo predovšetkým metódou teleologického
výkladu, t.j. v súlade s účelom zákona, a to jednak svojou rozhodovacou činnosťou a jednak prijímaním

zjednocovacích stanovísk.

175. Autorita súdov je esenciálnou súčasťou autority práva nielen preto, že súdy záväzne riešia
výkladové spory, ale aj preto, že záväzne ustaľujú skutkový stav. Mierové spolužitie medzi ľuďmi sa nedá
garantovať bez všeobecne uznávanej autority súdov, ktoré záväzne odpovedajú na otázky práva, ako

aj otázky faktov. (Káčer, M.: Opodstatnenie procesnej spravodlivosti. Právny obzor 2021, č. 5, s 340)

176. Dotváranie práva rozhodnutiami súdov, ktoré je typické pre prípady ochrany osobnostných práv,
ako aj pre právo proti nekalej súťaži, nekladie dôraz len na ich predvídateľnosť, ale očakáva sa aplikácia
zákona v súlade s jeho zmyslom a účelom. Súd musí prihliadať na vzájomné vzťahy jednotlivých do

úvahy pripadajúcich argumentov a ich úlohu v konkrétnom prípade vyvážiť so zreteľom na špecifikum
danej kauzy, a nie tieto kritériá iba mechanicky aplikovať. Takýto prístup je zároveň prístupom modernej
judikatúry, ktorá postupne nahrádza formálne legalistický pohľad na právo postojom, ktorým sa sudca
usiluje poskytnúť najlepšie zargumentovanú odpoveď na právne a skutkové otázky, ktoré pred neho
strany sporu predložia. (Nález Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2008 sp. zn. I ÚS 243/07. In: Zlocha Ľ.:

Nárok na primerané zadosťučinenie, jeho preukazovanie a odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právny
obzor 2020, č. 3, s. 207)

177. Pokiaľ aj zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje zákonné ustanovenie, ktoré by výslovne zakotvovalo
zodpovednosť štátu spôsobenú uznesením o vznesení obvinenia, ktoré sa v trestnom konaní ukázalo

ako neopodstatnené a trestné konanie bolo skončené buď jeho zastavením, alebo oslobodením od
obžaloby, zákonodarca teda v zákone pre takýto prípad výslovne zodpovednosť za škodu neuvádza,
nie je vylúčené, aby súdy v rámci sudcovskej tvorby práva, v súlade s účelom zákona, teda pri
jeho teleologickom výklade, aplikačnou praxou ustálili, že rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti
(zákonnosti) začatia (vedenia) trestného konania je jeho neskorší výsledok.

178. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 15/2009:...Za ústavne konformný treba preto považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia,
zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o

spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného
stíhaniasatrestnékonaniekončí,toznamená,žezanikajúúčinkyrozhodnutiaozačatítrestnéhostíhania
a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného)
konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného

činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania o vznesení
obvinenia.
Ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré bolo
zastavené, treba hľadať nielen v ustanovení čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ale vo
všeobecnej rovine predovšetkým v čl. 1 ods. 1 tohto základného zákona, teda v princípoch materiálneho
právneho štátu. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu

zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca.
Nemožno totiž prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho
ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom
konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za
postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto

situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či
sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo.
Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo
právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
účinného od 1. júla 2004 a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej
len zákon č. 58/1969 Zb.) účinného do 30. júna 2004. Súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej
úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym
či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Systematickým a
logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo

k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z
toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu
škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 23. februára 1990
sp.zn. 1 Cz 6/90 publikovaný pod č. 35 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1991 a

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna 1993 sp.zn. 1 Cdo 53/93 publikovaný
pod č. 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky ročník 1994). Rozhodujúcim
meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok
trestného konania. Tieto závery prijaté v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. sú napriek zmene právnej
úpravy stále použiteľné.

Rovnaký právny názor dovolací súd zaujal aj v rozhodnutí z 30. novembra 2009 sp.zn. 4 Cdo 183/2009.

179. Súd poukazuje aj na právny záver Najvyššieho súdu SR vyslovený v uznesení sp. zn. 3 Cdo
181/2017 zo dňa 25. apríla 2018, ktorý zmienil vo svojej replike aj žalobca, v ktorom uznesení

NS SR v odseku 18.2. konštatuje, že od publikovania judikátu R 37/2014 sa rozhodovacia prax
najvyššieho súdu ustálila (nie je rozdielna) v tom, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo
k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho,
že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie voči nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody
spôsobenej začatím trestného stíhania sa preto posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší
výsledok trestného konania.

180. Správnosť alebo nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní sa v prípade objektívnej
zodpovednosti štátu nevyhodnocuje a zavedenie objektívnej zodpovednosti štátu upravenej zákonom

č. 514/2003 Z.z. neznamená sankcionovanie orgánov činných v trestnom konaní súdmi za ich činnosť
v trestnom konaní, ale táto zodpovednosť má len odčiniť následky vzniknuté vedením trestného konania
proti osobe, ktorej vina sa nepreukázala a voči ktorej teda trestné konanie, v zásade, nemalo byť vôbec
vedené.181. Súd poukazuje na vyššie uvedenú ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít, v súlade
s ktorou je povinný rozhodovať, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

182. S poukazom na ustálenú aplikačnú prax, podľa ktorej rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti
(zákonnosti) začatia (vedenia) trestného konania je teda jeho neskorší výsledok, mal tak súd
preukázané, že vzhľadom na výsledok trestného konania, v ktorom bol žalobca oslobodený spod
obžaloby, sa naplnili predpoklady pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím – uznesením o začatí trestného stíhania, keďže sa nenaplnil predpoklad o spáchaní
trestného činu obvineným. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné
stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa v tomto prípade neviaže na
(ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný
výsledok trestného stíhania. Ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol
oslobodený spod obžaloby, má právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia

(R 35/1991).

183. V konaní nebol preukázaný dôvod pre odklon od ustálenej súdnej praxe. Súd tak dospel k záveru,
že základný predpoklad pre existenciu zodpovednosti štátu za škodu, a to nezákonné rozhodnutie, bol
splnený. Vzhľadom na výsledok trestného konania, v ktorom bol žalobca oslobodený spod obžaloby, je

možné konštatovať, že uznesenie o začatí trestného stíhania je nezákonné.

184. Súd ďalej skúmal vznik škody. Žalobca si uplatnil nárok na škodu majetkovú, ako i nárok na
nemajetkovú ujmu.

185.Zodpovednosťštátupodľazákonač.514/2003Z.z.mácharakterobčiansko-právnejzodpovednosti.
Zákon č. 514/2003 Z.z. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento
špeciálny zákon neobsahuje vlastnú úpravu, právne vzťahy sa podľa § 25 cit. zákona spravujú, ak §
26 neustanovuje inak, Občianskym zákonníkom. Preto bolo potrebné aplikovať v tomto smere príslušné

ustanovenia všeobecnej úpravy, a to § 442 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka.

186. Pod pojem škody je možné zahrnúť:

- reálnu škodu, vzniknutú poškodením veci, ktorú je možné reparovať uvedením do predošlého stavu;

- majetkovú škodu, ktorá sa neprejavuje poškodením veci, ale znamená zníženie majetkového stavu
poškodeného, merateľnú peniazmi (strata na príjme, zisku, vzniknuté náklady, zníženie hodnoty
majetku);
- nemajetkovú škodu, prejavenú v nemajetkovej sfére poškodenej osoby, v porušení vzťahov upínajúcich
sa na rôzne nemajetkové dobrá, ako život, česť, sloboda, ktorá ujma sa môže prejavovať ako psychická

trauma, bolesti, sťaženie spoločenského uplatnenia, strata radosti zo života, strata radosti z dovolenky
a pod.

187. V prípade majetkovej škody sa škoda chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére

poškodeného,jeobjektívnevyjadriteľnávpeniazochajenapraviteľnáposkytnutímmajetkovéhoplnenia,
predovšetkým peňažného. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda
a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu,
zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci

do predošlého stavu.

188. Náhrada majetkovej škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. zahŕňa v zmysle § 17 ods. 1 v spojitosti
s § 18 ods. 1 a 3 náhradu trov právneho zastúpenia v trestnom konaní, ktorý nárok si žalobca v tomto
konaní uplatnil.

189. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 53/93:
Ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri
splnení ďalších zákonných predpokladov, podľa ustanovení § 1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb. zásadneprávo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak v
súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil
náklady na trovy nutnej obhajoby a to bez zreteľa na to, či mu bol obhajca ustanovený, alebo si ho zvolil

sám.

190. Súd skúmal, či žalobcovi majetková škoda skutočne vznikla, či teda jej existenciu preukázal
a uniesol tak dôkazné bremeno tohto tvrdenia a či medzi nezákonným rozhodnutím - uznesením o

vznesení obvinenia a zo strany žalobcu tvrdeným vznikom škody existuje príčinná súvislosť, teda či
uznesenie o vznesení obvinenia malo za následok vznik škody.

191. Príčinná súvislosť je priama väzba javov, v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav
(následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím a škodou vzťah
príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Pri

zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju
vyvolala.Rozhodujúcenieječasovéhľadisko,alevecnásúvislosťpríčinyanásledku.Atribútompríčinnej
súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku
a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí,
ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe

skutočnostíprichádzajúcichdoúvahyakopriamapríčinaškodyexistujeskutočnosť,sktorouspájazákon
zodpovednosť za škodu.

192. Súd dospel pri zisťovaní príčin vzniku majetkovej škody a hodnotení vzťahu medzi vzniknutou
škodou a príčinami, ktoré škodu spôsobili, k záveru, že škoda vznikla žalobcovi v priamej príčinnej

súvislosti s nezákonným rozhodnutím, keďže došlo k úbytku v jeho majetkovej sfére vynaložením
finančných prostriedkov na úhradu právnych služieb poskytnutých mu obhajcom v trestnom konaní,
v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané.

193. Súd tak dospel k záveru, že základ nároku je daný a ďalším dokazovaním bolo potrebné zistiť, či

uplatnená výška náhrady škody titulom trov právneho zastúpenia je dôvodná.

194. Skutočnosť, že žalobca mal v trestnom konaní obhajcu, bola nesporná. Žalobca si uplatnil náhradu
škody titulom vynaložených trov obhajoby v trestnom konaní vo výške 5.301,01 eur a predložil: 1.
Špecifikáciu úkonov právnej služby pri obhajobe obvineného žalobcu zo dňa 18.11.2016; 2. Faktúru

č. 2017029, ktorou vyfakturoval dodávateľ - ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r. o. odberateľovi - A. B.
C. paušálnu odmenu v celkovej sume s DPH 5.301,01 € za poskytovanie právnych služieb v konaní
6To 9/2014; 3. Výpis z účtu preukazujúci úhradu sumy 5.301,01 eur žalobcom obhajcovi.
195. Súd tak mal preukázanú reálne vynaloženie žalobcom trov obhajoby.

196. Súd preskúmal nárok uplatnený žalobcom podľa ustanovení vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

197. Sporným bol uplatnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, vzhľadom na popretie
žalovaným účelnosti úkonov právnej služby uvedených pod bodmi 6, 7 a 30 vyúčtovania trov právneho

zastúpenia, ku ktorým námietkam sa právna zástupkyňa žalobcu vyjadrila v podaní zo dňa 11.09.2020.
Predmetným podaním vzala – podľa obsahu podania - žalobu späť v časti uplatneného nároku na
zaplatenie sumy 293,97 eur, predstavujúcej súčet vyúčtovanej odmeny za úkony právnej služby pod
radovými číslami 7. a 27.

198. Súd akceptoval vysvetlenie právneho zástupcu žalobcu k účelnosti úkonov právnej služby, ako
i k chýbajúcim dokumentom v trestnom spise (konštatovaným súdom na pojednávaní), preukazujúcim
vykonanie zo strany právneho zástupcu žalobcu tvrdených úkonov právnej služby označením čísiel
listov v pripojených spisoch, pod ktorými sú tieto dokumenty v pripojených spisoch žurnalizované. Súd
poznamenáva, že žalovaný tieto tvrdenia žalobcu nepoprel. Žalovaný výslovne spochybnil len úkony

právnej služby uvedené pod radovými číslami 6., 7. a 30., z ktorých vo vzťahu:
- k úkonu pod radovým č. 7 vzal žalobca žalobu späť;
- k úkonu pod radovým č. 6 žalobca predložil chýbajúci list - oznámenie obhajcu adresované Ministerstvu
výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 17.02.2012 vo veci Zmluvy o poskytnutí nenávratnéhofinančného príspevku Obci Varín, pričom súd dospel podľa obsahu listu (oboznámeného v odsekoch132
– 140 tohto rozsudku) k záveru, že tento úkon právnej služby bol nepochybne realizovaný účelne, v
súvislosti s obhajobou žalobcu v trestnom konaní a jedná sa tak o úkon podľa § 14 ods. 1 písm. b)

vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej);
- k úkonu pod radovým č. 30 označil žalobca číslo listu 2944 pripojeného spisu, na ktorom sa podanie -
vyjadrenie k odvolaniu prokurátora zo dňa 27.01.2016 nachádza. Opäť sa nepochybne jedná o podanie,
ktoré je potrebné považovať za úkon podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

199. Súd teda dospel k záveru, že sa nepochybne v prípade vyúčtovaných úkonov právnej služby
uvedených pod bodmi 6 a 30 jednalo o úkony právnej služby, realizované podľa § 14 ods. 1 písm. b)
vyhl. (písomné podanie na súd alebo iný orgán) v súvislosti s obhajobou žalobcu v trestnom konaní, a to
vzhľadom na ich obsah a povahu.

200. V prípade úkonov pod radovými číslami 1. až 22. sa jednalo o zastupovanie jednej osoby –
žalobcu. Súd mal preukázané z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19C/78/2018 zo dňa
13.02.2019, že k zastupovaniu dvoch osôb v trestnom konaní, t.j. okrem žalobcu aj A. F. G., došlo až od
04.02.2014 udelením plnomocenstva A. F. G. obhajcovi – spol. ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r. o.

201. Súd poukazuje na ods. 33 a 34 rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19C/78/2018 zo
dňa 13.02.2019, z ktorého vyplýva, že k prevzatiu a príprave obhajoby vrátane prvej porady s klientom
- A. F. G. došlo dňa 04.02.2014, pričom OS Banská Bystrica aj konštatuje, že vo vyšetrovacom spise,
čo sa týka zastupovania A. F. G., sa nachádza jediné plnomocenstvo, a to zo dňa 04.02.2014 (str.
17 predmetného rozsudku). Aj v ods. 36 predmetného rozsudku OS Banská Bystrica súd uvádza, aký

zistený skutkový stav bol podkladom pre jeho záver, že k udeleniu splnomocnenia zo strany A. F. G.
došlo až dňa 04.02.2014.
202. Z toho vyplýva, že pokiaľ je uvedené vo vyúčtovaní trov právneho zastúpenia zo dňa 18.11.2016
(č.l. 12), že v trestnom konaní boli úkony vykonávané pri zastupovaní dvoch osôb, tak toto tvrdenie
zodpovedá skutočnosti až od dátumu 04.02.2014, čo sa týka vyúčtovania trov právneho zastúpenia za

úkony právnej služby uvedené pod rad.č. 23 – 30 (pod rad. č. 23 je uvedený úkon právnej služby –
ÚčasťnahlavnompojednávanínaŠpecializovanomtrestnomsúdePezinok,pracoviskoBanskáBystrica
dňa 07.02.2014, pričom predchádzajúci úkon právnej služby pod rad. č. 22 – účasť na preštudovaní
vyšetrovacieho spisu je datovaný dňom 27.09.2013).

203. Uvedené zistenie súdu nebolo zo strany právnej zástupkyne žalobcu namietané a právna
zástupkyňa sa na poslednom pojednávaní vyjadrila v tom zmysle, že podľa jej vedomostí trestný spis
vôbec neobsahuje plnú moc na zastupovanie A. F. G..

204. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu za uhradené úkony právnej služby na základe vyúčtovania
obhajcu zo dňa 18.11.2016 vo výške, ako za úkony vykonávané pri zastupovaní dvoch osôb. Celková
suma pri zastupovaní dvoch osôb predstavovala 10.602,02 eur a žalobca si uplatnil nárok na jednu
polovicu z takto vypočítanej sumy. Pokiaľ by aj patrila obhajcovi za zastupovanie žalobcu odmena ako
za zastupovanie len jednej osoby v trestnom konaní v prípade úkonov právnej služby pod rad. číslami 1.

– 22., bolo by priznanie súdom práva na odmenu za úkony právnej služby ako pri zastupovaní len jednej
osoby v rozpore s ustanovením § 216 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd môže prekročiť žalobný návrh
a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Súd preto priznal žalobcovi len sumu skutočne uplatnenú,
t.j. jednu polovicu z vyúčtovanej odmeny za úkony právnej služby pod rad. číslami 1. – 22. v zmysle

vyúčtovania zo dňa 18.11.2016.
205. Čo sa týka úkonov právnej služby pri zastupovaní dvoch osôb, uvedených pod. rad. číslami 23. –
30., pokiaľ žalobca v podaní zo dňa 11.09.2020 poukazoval na právny názor v publikácii: „Vyhláška o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (advokátska tarifa). Komentár.“,
tak s totožnou argumentáciou sa v inom konaní vysporiadal Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. II. ÚS

137/2018 zo dňa 08.03.2018 (ods. 37 – 39) nasledovne:

Po preskúmaní uznesenia okresného súdu, proti ktorému nosná námietka
sťažovateľa smeruje, ústavný súd konštatuje, že interpretáciu príslušného ustanoveniavyhlášky okresným súdom nemožno považovať za arbitrárnu či zjavne neodôvodnenú.
Hoci platné znenie § 13 ods. 2 vyhlášky môže v sebe niesť istú výkladovú pochybnosť,
postup, ktorý zvolil konajúci súd, keď rozhodol, že v prípade zastupovania viacerých

osôb (účastníkov) advokátom patrí advokátovi tarifná odmena za zastupovanie všetkých
zastúpených po jej znížení o 50 % a takto znížená odmena sa násobí počtom
zastúpených osôb v konaní, zodpovedá jednak zneniu citovaného ustanovenia a jednak
zodpovedá aj zaužívanej súdnej praxi (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1 Sžo 105/2007 z 5. februára 2008, uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 401/2014 z 28. júna 2016).

Naopak, zo žiadneho z ustanovení vyhlášky nemožno bez akýchkoľvek
pochybností vyvodiť oprávnenosť súdu na postup, ktorého sa sťažovateľ dovoláva, teda
pri vyčíslení odmeny advokáta za zastupovanie viacerých osôb sčasti aplikovať § 9 ods. 1
a § 10 ods. 1 vyhlášky (pri prvom zastúpenom) a až následne pri ostatných zastúpených už

postupovať podľa § 13 ods. 2 vyhlášky. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na svoju
ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej pri výpočte náhrady trov konania, ktoré vznikli
v konaní pred ústavným súdom z titulu právneho zastúpenia viacerých osôb
advokátom/advokátkou, sa výška základnej sadzby tarifnej odmeny v súlade s § 13 ods. 2
vyhlášky zníži u všetkých spoločne zastupovaných osôb o 50 % (porovnaj najmä

I. ÚS 417/2010, I. ÚS 64/2011, II. ÚS 25/2011, II. ÚS 453/2010, II. ÚS 520/2010,
III. ÚS 354/2010, III. ÚS 356/2010, III. ÚS 452/2010, IV. ÚS 62/2011, IV. ÚS 475/2010,
IV. ÚS 277/2012).

Pokiaľ sťažovateľ vo svojej sťažnosti na podporu „správnosti“ svojho právneho

názoru týkajúceho sa interpretácie a aplikácie § 13 ods. 2 vyhlášky odkazuje
na „rozhodnutie ústavného súdu“ (bez uvedenia spisovej značky, pozn.), podľa odôvodnenia
ktorého „prípadné znižovanie odmeny o 50 % už pri prvej z viacerých zastupovaných osôb
je... negatívnym aplikačným prejavom výkladového rezidua vo vzťahu k predchádzajúcim
úpravám...“, ústavný súd uvádza, že lustráciou vo svojom elektronickom informačnom

systéme nezistil, že by citovaná právna veta, resp. pokračujúca časť tejto argumentácie,
mala svoj pôvod v niektorom z rozhodnutí ústavného súdu, t. j. vyplynula z jeho
rozhodovacej činnosti (táto podľa zistenia ústavného súdu pochádza z publikácie FIAČAN,
I., KERECMAN, P., BARICOVÁ, J., HELLENBART, V., SEDLAČKO, F. a kol. Vyhláška
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb – advokátska tarifa,

komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2015, s. 99, pozn.).

206. Súd preskúmal žalobcom uplatnený nárok a priznal mu právo na náhradu trov konania vrátane trov
právneho zastúpenia v celkovej sume 4.530,45 eur, vychádzajúc z nasledovného výpočtu:

207. Výška tarifnej odmeny bola určená vo výške 1/8 výpočtového základu, pričom súd vychádzal z §
12 ods. 3 písm. b) vyhl. 655/2004 Z. z. v znení účinnom k príslušnému obdobiu, pretože pre daný trestný
čin bola určená horná hranica trestnej sadzby prevyšujúca 5 rokov a neprevyšujúca 10 rokov.

208. Tarifná odmena za jednotlivé úkony právnej služby a paušálna náhrada:
1. úkon právnej služby: príprava a prevzatie veci, vrátane prvej porady dňa 19.12.2011: odmena vo
výške 69,47 EUR (§ 14 ods. 1 písm. a), § 12 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z.) + 7,41 EUR (režijný
paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl.), plná výška VZ = 741 eur (§ 1 ods. 3 vyhl.), (správne má byť uplatnená
odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny - 1/8 VZ za rok 2011 – 92,62 eur)

2. úkon právnej služby: účasť na výsluchu obv. A. B. C. dňa 10.01.2012 v čase od 13.00 hod. do 13.30
hod.: odmena vo výške 71,52 EUR (§ 14 ods. 1 písm. c), § 12 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z.) +
7,63 EUR (režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl.), plná výška VZ = 763 eur (§ 1 ods. 3 vyhl.), (správne
má byť uplatnená odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny - 1/8 VZ za rok 2012 – 95,37 eur )
3. úkon právnej služby: preštudovanie vyšetrovacieho spisu dňa 16.01.2012: 71,52 EUR (§ 14 ods.

1 písm. c), § 12 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z.) + 7,63 EUR (režijný paušál podľa § 16 ods. 3
vyhl.), plná výška VZ = 763 eur (§ 1 ods. 3 vyhl.), (správne má byť uplatnená odmena vo výške základnej
sadzby tarifnej odmeny - 1/8 VZ za rok 2012 – 95,37 eur)4. úkon právnej služby: účasť na výsluchu svedka A. B. I. dňa 09.02.2012 v čase od 07.30 hod. do
09.15 hod.: 71,52 EUR (§ 14 ods. 1 písm. c), § 12 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z.) + 7,63 EUR
(režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl.), plná výška VZ = 763 eur (§ 1 ods. 3 vyhl.), (správne má byť

uplatnená odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny - 1/8 VZ – 95,37 eur)
5. úkon právnej služby: účasť na výsluchu svedka C. D. dňa 09.02.2012 v čase od 13.00 hod. do 14.00
hod.: 71,52 EUR (§ 14 ods. 1 písm. c), § 12 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z.) + 7,63 EUR (režijný
paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl.), plná výška VZ = 763 eur (§ 1 ods. 3 vyhl.), (správne má byť uplatnená
odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny - 1/8 VZ – 95,37 eur)

6.úkonprávnejslužby: ZmluvaoposkytnutínenávratnéhofinančnéhopríspevkuObciVarín-oznámenie
- adresované Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja SR dňa 17.02.2012: 71,52 EUR (§ 14 ods.
1 písm. b), § 12 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z.) + 7,63 EUR (režijný paušál podľa § 16 ods. 3
vyhl.), plná výška VZ = 763 eur (§ 1 ods. 3 vyhl.), (správne má byť uplatnená odmena vo výške základnej
sadzby tarifnej odmeny - 1/8 VZ – 95,37 eur)
7. úkon právnej služby: Žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa adresovaná Úradu špeciálnej

prokuratúry zo dňa 27.02.2012: žalobca vzal žalobu v tejto časti späť – č.l. 244 súdneho spisu,
8. úkon právnej služby: účasť na výsluchu svedka C. B. F. dňa 21.03.2012 v čase od 8,00 hod. do 9,45
hod., C. J. v čase od 9.45 hod. do 10.20 hod. a K. L. v čase od 10.25 hod. do 10.45 hod.: 95,37 EUR (§
14 ods. 1 písm. c), § 12 ods. 3 písm. b), § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z.) + 7,63 EUR (režijný
paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl.), plná výška VZ = 763 eur (§ 1 ods. 3 vyhl.), (správne má byť uplatnená

odmenavovýškezákladnejsadzbytarifnejodmeny-1/8VZ–95,37euratozakaždézačatédvehodiny)
9. úkon právnej služby: účasť na výsluchu svedka A. C. M. dňa 23.04.2012 v čase od 08.30 hod. do
10.15 hod. a C. N. dňa 23.04.2012 v čase od 10.20 hod. do 11.20 hod.: 95,37 EUR (§ 14 ods. 1 písm.
c), § 12 ods. 3 písm. b), § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z.) + 7,63 EUR (režijný paušál podľa
§ 16 ods. 3 vyhl.), plná výška VZ = 763 eur (§ 1 ods. 3 vyhl.), (správne má byť uplatnená odmena vo

výške základnej sadzby tarifnej odmeny - 1/8 VZ – 95,37 eur a to za každé začaté dve hodiny)
10. úkon právnej služby: sťažnosť proti uzneseniu ČVS: PPZ-104/BPK-S-2011 zo dňa 26.04.2012,
podaná dňa 27.04.2012: 71,52 EUR (§ 14 ods. 1 písm. b), § 12 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z.)
+ 7,63 EUR (režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl.), plná výška VZ = 763 eur (§ 1 ods. 3 vyhl.), (správne
má byť uplatnená odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny - 1/8 VZ – 95,37 eur)

11. úkon právnej služby: účasť na výsluchu svedka A. B. F. dňa 26.04.2012 v čase od 09.00 hod. do
09.45 hod. a svedka A. C. O. dňa 26.04.2012 v čase od 10.15 hod. do 10.45 hod.: 71,52 EUR (§ 14
ods. 1 písm. c), § 12 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z.) + 7,63 EUR (režijný paušál podľa § 16
ods. 3 vyhl.), plná výška VZ = 763 eur (§ 1 ods. 3 vyhl.), (správne má byť uplatnená odmena vo výške
základnej sadzby tarifnej odmeny - 1/8 VZ – 95,37 eur a to za každé začaté dve hodiny)

12. úkon právnej služby: účasť na výsluchu svedka C. M. dňa 03.05.2012 v čase od 08.00 hod. do 09.30
hod. a svedka P. Q. dňa 03.05.2012 v čase od 10.00 hod. do 10.35 hod.: 95,37 EUR (§ 14 ods. 1 písm.
c), § 12 ods. 3 písm. b), § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z.) + 7,63 EUR (režijný paušál podľa §
16 ods. 3 vyhl.), plná výška VZ = 763 eur (§ 1 ods. 3 vyhl.), správne má byť uplatnená odmena vo výške
základnej sadzby tarifnej odmeny - 1/8 VZ – 95,37 eur a to za každé začaté dve hodiny)

13. úkon právnej služby: účasť na výsluchu svedka C. R. J. dňa 16.05.2012 v čase od 08.15 hod. do
08.30 hod.: 71,52 EUR (§ 14 ods. 1 písm. c), § 12 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z.) + 7,63 EUR
(režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl.), plná výška VZ = 763 eur (§ 1 ods. 3 vyhl.),
14. úkon právnej služby: účasť na výsluchu svedka C. O. dňa 16.05.2012 v čase od 09.45 hod. do 10.30
hod.: 71,52 EUR (§ 14 ods. 1 písm. c), § 12 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z.) + 7,63 EUR (režijný

paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl.), plná výška VZ = 763 eur (§ 1 ods. 3 vyhl.),
15. úkon právnej služby: účasť na výsluchu svedka dňa 02.08.2012 A. C. M. v čase od 09.30 hod. do
9,25 hod.: 71,52 EUR (§ 14 ods. 1 písm. c), § 12 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z.) + 7,63 EUR
(režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl.), plná výška VZ = 763 eur (§ 1 ods. 3 vyhl.),
16. úkon právnej služby: účasť na výsluchu svedka C. N. dňa 30.07.2013 v čase od 8,30 hod. do 10.30

hod.: 65,19 EUR (§ 14 ods. 1 písm. c), § 12 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z.) + 7,81 EUR (režijný
paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl.), plná výška VZ = 695,41 eur (§ 1 ods. 3 a 4 vyhl.),
17. úkon právnej služby: účasť na výsluchu obv. A. B. B. dňa 01.08.2013 v čase od 10.00 hod. do 11,25
hod.: 65,19 EUR (§ 14 ods. 1 písm. c), § 12 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z.) + 7,81 EUR (režijný
paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl.), plná výška VZ = 695,41 eur (§ 1 ods. 3 a 4 vyhl.),

18. úkon právnej služby: účasť na výsluchu obv. A. B. C. dňa 01.08.2013 v čase od 13.00 hod. do 13.45
hod.: 65,19 EUR (§ 14 ods. 1 písm. c), § 12 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z.) + 7,81 EUR (režijný
paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl.), plná výška VZ = 695,41 eur (§ 1 ods. 3 a 4 vyhl.),19. úkon právnej služby: účasť na výsluchu svedka A. C. S. dňa 16.08.2013 v čase od 9.05 hod. do
9.55 hod.: 65,19 EUR (§ 14 ods. 1 písm. c), § 12 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z.) + 7,81 EUR
(režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl.), plná výška VZ = 695,41 eur (§ 1 ods. 3 a 4 vyhl.),

20. úkon právnej služby: účasť na výsluchu svedka P. Q. dňa 04.09.2013 v čase od 8.45 hod. do 9.20
hod.: 65,19 EUR (§ 14 ods. 1 písm. c), § 12 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z.) + 7,81 EUR (režijný
paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl.), plná výška VZ = 695,41 eur (§ 1 ods. 3 a 4 vyhl.),
21. úkon právnej služby: účasť na výsluchu znalca A. A. T. dňa 17.09.2013 v čase od 8,30 hod. do 9.45
hod.: 65,19 EUR (§ 14 ods. 1 písm. c), § 12 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z.) + 7,81 EUR (režijný

paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl.), plná výška VZ = 695,41 eur (§ 1 ods. 3 a 4 vyhl.),
22. úkon právnej služby: účasť na preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 27.09.2013: 65,19 EUR (§
14 ods. 1 písm. c), § 12 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z.) + 7,81 EUR (režijný paušál podľa § 16
ods. 3 vyhl.), plná výška VZ = 695,41 eur (§ 1 ods. 3 a 4 vyhl.),
+ porady s klientom - 10 hod . ...........................................................630,52 EUREUR
(2/3 z 95,37 x 1 + 2/3 z 95,37 x 4 + 2/3 z 95,37 x 4 + 2/3 z 95,37 x 1 = 635,80 eur, § 14 ods. 2 písm.

a) vyhl., 4x režijný paušál za rok 2012 podľa § 16 ods. 3 vyhl.)
Trovy právneho zastúpenia...............................................................................2.354,70 EUR
209. Úkony 23. až 30. - zastupovanie dvoch osôb. Pri spoločnom zastupovaní viacerých osôb jedným
advokátom sa základná sadzba tarifnej odmeny za každý úkon právnej služby u každého z nich zníži
o 50 %, a takto znížená odmena sa násobí počtom zastúpených osôb v konaní. (uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 137/2018 zo dňa 08.03.2018).
23. úkon právnej služby: účasť na hlavnom pojednávaní na Špecializovanom trestnom súde Pezinok,
prac. Banská Bystrica dňa 07.02.2014 v čase od 9.00 hod. do 10.55 hod.: 90,17 EUR (§ 14 ods. 1 písm.
c), § 12 ods. 3 písm. b), § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) + 8,04 EUR (režijný paušál podľa § 16 ods.
3 vyhl.), plná výška VZ = 721,40 eur (§ 1 ods. 3 a 4 vyhl.), (základná sadzba tarifnej odmeny za jeden

úkon je 90,17/2 x 2 = 90,17 eur)
24. úkon právnej služby: účasť na hlavnom pojednávaní na Špecializovanom trestnom súde Pezinok,
prac. Banská Bystrica dňa 04.03.2014 v čase od 9.00 hod. do 14.30 hod.: 180,34 EUR (§ 14 ods. 1
písm. c), § 12 ods. 3 písm. b), § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) + 8,04 EUR (režijný paušál podľa §
16 ods. 3 vyhl.), plná výška VZ = 721,40 eur (§ 1 ods. 3 a 4 vyhl.), (základná sadzba tarifnej odmeny za

jeden úkon je 90,17/2 x 2 = 90,17 eur x 2, nakoľko ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac
ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, t.j. spolu odmena vo výške 180,34 eur)
25. úkon právnej služby: účasť na hlavnom pojednávaní na Špecializovanom trestnom súde Pezinok,
prac. Banská Bystrica dňa 20. a 24.3.2014 v čase od 9.00 hod. do 16.40 hod. (dňa 20.3.2014) a v čase
9.00 hod. do 13.00 hod. (dňa 24.3.2014) : 450,85 EUR (§ 14 ods. 1 písm. c), § 12 ods. 3 písm. b), §

13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) + 8,04 EUR (režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl.), plná výška VZ =
721,40 eur (§ 1 ods. 3 a 4 vyhl.), (základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon je 90,17/2 x 2 = 90,17
eur x 5, nakoľko ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena
za každé dve skončené hodiny, t.j. spolu odmena vo výške 450,85 eur)
26. úkon právnej služby: účasť na hlavnom pojednávaní na Špecializovanom trestnom súde Pezinok,

prac. Banská Bystrica dňa 28. a 29.4.2014 v čase od 9.30 hod. do 14.21 hod. (dňa 28.4.2014) a v čase
9.30 hod. do 14.40 (dňa 29.4.2014): 360,68 EUR (§ 14 ods. 1 písm. c), § 12 ods. 3 písm. b), § 13 ods. 2
vyhl. č. 655/2004 Z. z.) + 8,04 EUR (režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl.), plná výška VZ = 721,40 eur
(§ 1 ods. 3 a 4 vyhl.), (základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon je 90,17/2 x 2 = 90,17 eur x 4,
nakoľko ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé

dve skončené hodiny, t.j. spolu odmena vo výške 360,68 eur)
27. úkon právnej služby: vyjadrenie k znaleckému posudku znalca A. A. T. zo dňa 20.5.2014: žalobca
vzal žalobu v tejto časti späť (č.l. 245 súdneho spisu),
28. úkon právnej služby: účasť na hlavnom pojednávaní na Špecializovanom trestnom súde Pezinok,
prac. Banská Bystrica dňa 21. a 22.5.2014 v čase od 9,30 hod. do 14,33 hod. (dňa 21.5.2014) a v čase

od 9,30 hod. do 16,00 hod. (dňa 22.5.2014): 450,85 EUR (§ 14 ods. 1 písm. c), § 12 ods. 3 písm. b), §
13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) + 8,04 EUR (režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl.), plná výška VZ =
721,40 eur (§ 1 ods. 3 a 4 vyhl.), (základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon je 90,17/2 x 2 = 90,17
eur x 5, nakoľko ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena
za každé dve skončené hodiny, t.j. spolu odmena vo výške 450,85 eur)

29. úkon právnej služby: účasť na vyhlásení rozsudku na Špecializovanom trestnom súde Pezinok,
prac. Banská Bystrica dňa 26.5.2014 v čase od 14,00 hod. do 14,25 hod.: 22,54 EUR (§ 14 ods. 5 písm.
b), § 12 ods. 3 písm. b), § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) + 8,04 EUR (režijný paušál podľa § 16 ods.3 vyhl.), plná výška VZ = 721,40 eur (§ 1 ods. 3 a 4 vyhl.), (základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon je 90,17/2 x 2 = 90,17 eur / 4 = 22,54 eur v zmysle § 14 ods. 5 písm. b vyhlášky)
30. úkon právnej služby: vyjadrenie k odvolaniu prokurátora zo dňa 27.01.2016: 95,37 EUR (§ 14 ods.

1 písm. b), § 12 ods. 3 písm. b), § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) + 8,58 EUR (režijný paušál podľa
§ 16 ods. 3 vyhl.), plná výška VZ = 763 eur (§ 1 ods. 3 a 4 vyhl.), (základná sadzba tarifnej odmeny za
jeden úkon je 1/8 VZ - 95,37 eur).

210. Cestovné náhrady (§ 15 písm. a) a § 16 ods. 4 vyhl.) + náhrada za stratu času (§ 15 písm. b) a

§ 17 vyhl., 1/60 VZ – 13,40 eur):
1. za cestu na pojednávanie Banská Bystrica dňa 07.02.2014 vo výške............50,33 EUR (6,9/100 km
x 1,356 eur/l x 182 km) + základná náhrada (182 km x 0,183 eur)
- náhrada za stratu času za 6 začatých polhodín vo výške.....................................80,40 EUR
2. za cestu na pojednávanie Banská Bystrica dňa 04.03.2014 vo výške............50,33 EUR (6,9/100 km
x 1,356 eur/l x 182 km) + základná náhrada (182 km x 0,183 eur)

- náhrada za stratu času za 6 začatých polhodín vo výške.....................................80,40 EUR
3. za cestu na pojednávanie Banská Bystrica dňa 20.03.2014 vo výške............50,24 EUR (6,9/100 km
x 1,349 eur/l x 182 km) + základná náhrada (182 km x 0,183 eur)
- náhrada za stratu času za 6 začatých polhodín vo výške.....................................80,40 EUR
4. za cestu na pojednávanie Banská Bystrica dňa 24.03.2014 vo výške............50,10 EUR (6,9/100 km

x 1,337 eur/l x 182 km) + základná náhrada (182 km x 0,183 eur)
- náhrada za stratu času za 6 začatých polhodín vo výške....................................80,40 EUR
5. za cestu na pojednávanie Banská Bystrica dňa 28.04..2014 vo výške...........50,01 EUR (6,9/100 km
x 1,330 eur/l x 182 km) + základná náhrada (182 km x 0,183 eur)
- náhrada za stratu času za 6 začatých polhodín vo výške.....................................80,40 EUR

6. za cestu na pojednávanie Banská Bystrica dňa 29.04.2014 vo výške............50,01 EUR (6,9/100 km
x 1,330 eur/l x 182 km) + základná náhrada (182 km x 0,183 eur)
- náhrada za stratu času za 6 začatých polhodín vo výške......................................80,40 EUR
7. za cestu na pojednávanie Banská Bystrica dňa 21.05.2014 vo výške............50,38 EUR (6,9/100 km
x 1,360 eur/l x 182 km) + základná náhrada (182 km x 0,183 eur)

- náhrada za stratu času za 6 začatých polhodín vo výške....................................80,40 EUR
8. za cestu na pojednávanie Banská Bystrica dňa 22.05.2014 vo výške............50,38 EUR (6,9/100 km
x 1,360 eur/l x 182 km) + základná náhrada (182 km x 0,183 eur)
- náhrada za stratu času za 6 začatých polhodín vo výške 80,40 EUR
9. za cestu na pojednávanie Banská Bystrica dňa 26.05.2014 vo výške............50,38 EUR (6,9/100 km

x 1,360 eur/l x 182 km) + základná náhrada (182 km x 0,183 eur)
- náhrada za stratu času za 6 začatých polhodín vo výške .....................................80,40 EUR

Trovy právneho zastúpenia (2 osoby).....................1.707,62 EUR, z toho 1 = 853,81 EUR
Náhrada za stratu času.............................................723,60 EUR, z toho 1 = 361,80 EUR

Náhrada cestovných výdavkov...........................................................................452,16 EUR
Spolu trovy právneho zastúpenia za dve osoby....................................................2.883,38 EUR
2.883,38 / 2 = 1.441,69 eur za jednu osobu
Súdny poplatok .........................................................................................................20 eur
(2.354,70 eur + 1.441,69 eur + 20 eur = 3.816,39 eur)

20 % DPH (§ 18 ......vyhl.) zo sumy 2.354,70 EUR ...........................................470,94 EUR
20 % DPH (§ 18 ...... vyhl.) zo sumy 1.215,61 EUR (853,81 + 361,80) ............243,12 EUR
DPH spolu: .............................................................................................................714,06 EUR

Spolu trovy právneho zastúpenia.......................4.579,66 eur ( 3.816,39 + 714,06)

211. Súd na základe vyššie uvedeného výpočtu priznal žalobcovi právo na zaplatenie majetkovej ujmy

vo výške 4.530,45 eur titulom zaplatených právnych služieb a pokiaľ sa žalobca po čiastočnom späťvzatí
domáhal zaplatenia sumy 5.007,04 eur, súd vo zvyšnej časti uplatneného nároku, zaplatenie ktorej sumy
si žalobca uplatnil na základe nesprávneho vyúčtovania, žalobu zamietol.212. Žalobca si uplatnil i nárok na úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo žalovanej sumy 5.301,01
eur od 25.01.2018 do zaplatenia. Súd o takto uplatnenom príslušenstve žalovanej náhrady škody
rozhodol podľa ust. § 16 ods. 4 tretej vety cit. zákona, podľa ktorého ak súd rozhodnutím o náhrade

škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť
najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty
na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. V danom prejednávanom
prípadesaorgánštátuvyjadrilkžiadostižalobcuzodňa23.11.2017opredbežnéprerokovanienárokuna
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím listom zo dňa 15.01.2018, doručeným právnemu

zástupcovi žalobcu dňa 24.01.2018 tak, že nárok žalobcu neuspokojí.

213. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania:
- v zákonnej výške (podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013, v zmysle
ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu),

- od 25.01.2018,
a keďže sa žalovaný v zmysle cit. ustanovenia § 16 ods. 4 tretej vety zákona č. 514/2003 Z.z. dostal
do omeškania od 24.01.2018, súd žalobe vyhovel aj v časti uplatneného nároku na úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne z priznanej sumy majetkovej ujmy za obdobie od 25.01.2018 do zaplatenia, ako si
žalobca tento nárok žalobou uplatnil.

214. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 7.500 eur, ktorý bol tiež sporný.

215. Občianskoprávna ochrana osobnostných práv, ktorá má základ v ustanovení § 13 Občianskeho
zákonníka, pre prípad neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby vymedzuje triádu
prostriedkov občianskoprávnej ochrany – žalobu zdržovaciu (negatórnu), odstraňovaciu a žalobu
satisfakčnú. Zákon č. 514/2003 Z.z. nie je právnym základom pre podanie negatórnej žaloby, ani
pre podanie odstraňovacej žaloby. Dovoľuje podať iba satisfakčnú žalobu, aj to v obmedzenej miere

v porovnaní s možnosťami poskytnutými Občianskym zákonníkom. (Drgonec, J.: Základné právo na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Justičná
revue 2012, č. 2, str. 184)

216. Peňažnú formu náhrady za nemajetkovú ujmu podľa § 13 ods. 2 OZ je potrebné odlíšiť od tých

prípadov, keď za nemajetkovú ujmu zodpovedá štát (príp. samospráva) podľa § 17 ZMV za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu alebo
pôvodcom zásahu do autorských práv (pozri § 442 OZ). Takisto ju treba odlíšiť od prípadu, ak nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy vznikol ako priamy následok zásahu do telesnej integrity poškodeného
(bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 444 OZ). [Fekete, I.: Občiansky zákonník I.

zväzok (Všeobecná časť). Veľký komentár. 3. aktualizované a rozšírené vydanie. Eurokódex 2017, s.
262, 265]

217. Primárnou funkciou náhrady nemajetkovej ujmy je funkcia satisfakčná, teda primerane s ohľadom
navšetkyokolnostikonkrétnehoprípadu,optimálneatýmúčinnevyvážiťazmierniťnepriaznivýnásledok

neoprávneného zásahu. Vzhľadom na to, že nemajetková ujma vzniknutá porušením osobnostných
práv sa vo všeobecnom slova zmysle ani nedá odškodniť a jej rozsah nie je možné ani exaktne
kvantifikovať a vyčísliť, namiesto nej je len možné poskytnutie zadosťučinenia. [ÚS ČR zo 6.3.2012, sp.
zn. I. ÚS 1586/09. In: Fekete, I.: Občiansky zákonník I. zväzok (Všeobecná časť). Veľký komentár. 3.
aktualizované a rozšírené vydanie. Eurokódex 2017, s. 262, 265]

218. Nemajetková (ideálna, morálna) ujma je ujmou imateriálnou, ktorá vzniká bez toho, aby došlo (nad
rámec vzniknutej škody) ku zmene rozsahu majetku poškodeného. Spočíva v zásahu do osobnostných
práv poškodeného; staršia náuka ju definuje ako ujmu citovú (Rouček/Sedláček V 1293 9). Jedná sa
o utrpenie na nehmotných hodnotách, ktoré sa dotýkajú morálnej integrity poškodenej osoby, medzi

ktoré patrí najmä jej dôstojnosť, česť, dobrá povesť, ale aj iné hodnoty, ktoré sa spravidla premietajú
aj vo vnútornom živote človeka – sloboda pohybu, rodinný život a pod. (NS 30 Cdo 3849/2014 = Rc
90/2016. In: Petrov, J., Výtisk, M., Beran V. a kol.: Občanský zákoník. Komentář. 2. vydanie. C. H. Beck
2017, s. 3003)219. Ako uvádza Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. I. ÚS 1586/09 zo dňa 06.03.2012:

KotázkeľudskejdôstojnostisaÚstavnýsúdvyjadrilnapr.vnálezesp.zn.IVÚS412/04zodňa7.12.2005
(N 223/39 SbNU 353) takto: „Ťažiskom ústavného poriadku Českej republiky je jednotlivec a jeho práva
garantované ústavným poriadkom Českej republiky. Jednotlivec je východiskom štátu. Štát a všetky
jeho orgány sú ústavne zaviazané k ochrane a šetreniu práv jednotlivca. Poňatie našej ústavnosti

sa pritom neobmedzuje na ochranu základných práv jednotlivcov (napr. práva na život, zaručenie
právnej subjektivity), ale v súlade s povojnovou zmenou v chápaní ľudských práv (ktorá našla vyjadrenie
napr. v Charte OSN či vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv), sa stala základnou bázou, z ktorej
vychádza interpretácia všetkých základných práv, ľudská dôstojnosť, ktorá okrem iného vylučuje, aby
sa s človekom zachádzalo ako s predmetom. Otázky ľudskej dôstojnosti sú v tomto poňatí chápané ako
súčasť kvality človeka, súčasť jeho ľudskosti. Garantovanie nedotknuteľnosti ľudskej dôstojnosti človeku

umožňuje plne užívať svoju osobnosť. Tieto úvahy potvrdzuje preambula Ústavy Českej republiky, ktorá
deklaruje ľudskú dôstojnosť za nedotknuteľnú hodnotu stojacu v základe ústavného poriadku Českej
republiky. Rovnako tak Listina základných práv a slobôd garantuje rovnosť ľudí v dôstojnosti (čl. I)
a garantuje subjektívne právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti (čl. 10 ods. 1). Z ústavného poriadku
preto plynie, že pojem ľudskej dôstojnosti je čo do rozsahu omnoho širší, než je rozsah tohto pojmu

v občianskom zákonníku (najmä § 11 nasl.). Strohá a nedostatočná úprava obsiahnutá v civilnom kódexe
sa sústreďuje len na otázky ochrany osobnosti a ex definitione poskytuje ochranu v horizontálnych
vzťahoch v situáciách, kedy dochádza k interferenciám pri výkone práv inými osobami (napr. pri výkone
slobody prejavu). S človekom nemožno manipulovať ako s vecou. Inými slovami, v žiadnom aplikačnom
postupe či v normatívnom akte verejnej moci nesmie byť obsiahnuté nič, čo by porušovalo základné

práva vyložené v hraniciach ľudskej dôstojnosti.
V náleze sp. zn. I. ÚS 557/09 zo dňa 18.8.2009 (N 188/54 SbNU 325) Ústavný súd uviedol: „Ako
ľudská dôstojnosť, tak spôsobilosť na práva v širšom zmysle slova (hmotnoprávnom i procesnom,
vyjadrené jazykom práva civilného) charakterizujú právne jednotlivca, voči ktorému je verejná moc
povinná zachovávať rešpekt. Bez uznania tohto postulátu by ostatné ústavným poriadkom Českej

republiky garantované základné práva a slobody boli len prázdnymi floskulami. G. Dürig [G. D.
Der Grundrechtssatz von der Menschenwürde, Archiv des öffentlichen Rechts 81 (1956), s. 127],
sformuloval známu teóriu objektu, ktorú prevzala judikatúra nemeckého Spolkového ústavného súdu
viažuca sa k otázkam ľudskej dôstojnosti. Podľa tejto teórie dochádza k porušeniu ľudskej dôstojnosti
v prípade, keď je konkrétny jednotlivec postavený štátnou mocou do role objektu, kedy sa stáva púhym

prostriedkom a je umenšený do podoby druhovo zameniteľnej veličiny. Možno dovodiť, že človek tak
býva nielen objektom spoločenských „pomerov“, ale stáva sa aj objektom práva, ak je nútený sa mu
úplne podrobovať pri jeho interpretácii a aplikácii, t.j. bez zohľadnenia jeho individuálnych záujmov,
resp. základných práv.“

220. Súd poznamenáva, že aj keď sa citované rozhodnutie - nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.
ÚS 1586/09 zo dňa 06.03.2012 týka rozhodovania o ústavnej sťažnosti vo veci ochrany osobnosti
pri posúdení nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nepravdivým tvrdením v periodiku
v súvislosti s otázkou, v akom rozsahu, akým spôsobom a za akých okolností majú byť informácie
z osobného súkromia sťažovateľa sprístupnené médiami iným subjektom a z toho vyplývajúceho nároku

na nemajetkovú ujmu, je v prípade vyhodnotenia zásahu do osobnej sféry žalobcu, čo sa týka otázky
ľudskej dôstojnosti ako súčasti kvality človeka, aplikovateľné toto rozhodnutie aj na prejednávaný
prípad.

221. Zákonom č. 514/2003 Z.z. bolo zavedené právo na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom pri výkone
verejnej moci za podmienok stanovených zákonom pre prípad, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom. Nemajetková ujma sa uhrádza v peniazoch, ak ju nie je možné
uspokojiť inak. Niektoré kritériá na určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch sú stanovené v § 17

ods. 3 cit. zákona, v zmysle ktorého sa výška nemajetkovej ujmy v peniazoch určuje s prihliadnutím
najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

222. Preukázanie tvrdenia o vzniku nemajetkovej ujmy je nutné doložiť relevantnými dôkazmi, podobne
ako pri náhrade majetkovej ujmy.

223. Predpokladom priznania primeraného zadosťučinenia súdom je existencia neoprávneného zásahu
do nemateriálnej sféry a z toho plynúca ujma, ktorá sa v tejto sfére v dôsledku neoprávneného zásahu
prejaví. Pri nároku na náhradu škody musí žalobca uniesť nielen bremeno tvrdenia vo vzťahu k vzniku
škody, ale aj vznik škody exaktne preukázať a vyčísliť. Už zo samotnej povahy nemajetkovej ujmy je
zrejmé, že presné vyčíslenie nemajetkovej ujmy nie je možné. Na určenie výšky nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch je rozhodujúca úvaha súdu, ktorá samotná podlieha hodnoteniu.

Základom úvahy súdu je potom zistenie takých skutočností, ktoré súdu umožnia založiť svoju úvahu na
určitom kvalitatívnom posúdení základných súvislostí posudzovaného prípadu. (Rozsudok Najvyššieho
súduČRzodňa28.7.2007,sp.zn.30Cdo2625/2007.In:ZlochaĽ.:Nároknaprimeranézadosťučinenie,
jeho preukazovanie a odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právny obzor 2020, č. 3, s. 202.)

224. V právnej doktríne sa dokonca vyskytli názory, keď dôkazy ohľadne nemajetkovej ujmy by nemali
byť požadované v prípadoch, keď zásah do nemajetkovej sféry sa javí ako celkom zrejmý a jasný.
(Ondrejová, D.: Přiměřené zadosťučinení v nekalé soutežiI. Podstata, funkce a nepeněžitá podoba
přiměřeného zadosťučinění. Bulletin advokacie č. 12/2018, str. 23 a nasl. In: Zlocha Ľ.: Nárok na
primerané zadosťučinenie, jeho preukazovanie a odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právny obzor

2020, č. 3, s. 202.)

225. V danom prejednávanom prípade súd nepovažoval len konštatovanie nezákonnosti a priznanie
majetkovej škody za dostatočné a po zohľadnení okolností prípadu a osoby poškodeného, s poukazom
na prekonané útrapy, ako i vzhľadom na následky v rodinnom živote a na zdraví a na mimoriadne

následky v pracovnom živote, súd priznal aj nemajetkovú ujmu v uplatnenej sume 7 500 eur.

226. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že zmluvným štátom je daná pomerne široká voľnosť v tom, akú formu
odškodnenia si zvolia, aby taká forma odškodnenia dostatočne vyvážila ujmu, ktorá bola spôsobená.
Poskytnutie nemajetkovej ujmy je závislé od okolností individuálneho prípadu, voči ktorým by iná forma

odškodnenia sama o sebe nebola adekvátnou (primeranou).

227. V prípade žalobcu sa jedná o osobu, ktorá predtým nebola trestne stíhaná, osobu ctiacu
zákony, majúcu rešpekt pred orgánmi činnými v trestnom konaní, pre ktorú bolo trestné stíhanie
neadekvátnou psychickou záťažou, ktorá sa prejavila na zdravotnom stave žalobcu (stres, poruchy

spánku, nechutenstvo), na rodinnom, spoločenskom a pracovnom živote.

228. Ako konštatuje Ústavný súd ČR vo svojom náleze Pl. ÚS 35/09 zo dňa 6.12.2011 (N 204/63, SbNU
381):

...nemožno tiež prehliadať skutočnosť, že každé začatie trestného stíhania ovplyvňuje negatívne
osobný život stíhaného, a to bez ohľadu na výsledok trestného stíhania. Je síce pravda, že do
okamihu právoplatnosti je potrebné ctiť prezumpciu neviny, avšak samotný fakt trestného stíhania je
pre obvineného záťažou nielen psychickou, ale veľakrát práve i finančnou. Už samotné trestné stíhanie

výrazne zasahuje do súkromného a osobného života jednotlivca, do jeho cti a dobrej povesti, a to tým
skôr, ak sa jedná o obvinenie neopodstatnené, čo je neskôr právoplatne potvrdené oslobodzujúcim
rozsudkom súdu, podľa ktorého sa skutok, z ktorého bol jednotlivec obvinený a obžalovaný, nestal,
prípadne nebol trestným činom. Z uvedených dôvodov potom Ústavný súd už vo svojom náleze sp. zn.
IV. ÚS 428/05 zo dňa 11.10.2006 (N 185/43 SbNU 115) vychádzal z presvedčenia, že samotné trestné

stíhanie je spôsobilé vyvolať vznik nemateriálnej ujmy. Tým skôr je štát povinný reparovať materiálnu
škodu, ktorá v súvislosti s trestným stíhaním jednotlivcovi vznikla.229. Z čestného prehlásenia syna žalobcu C. C. mal súd preukázané, že pred začatím trestného
stíhania boli v rodine žalobcu harmonické vzťahy, pravidelné kontakty. Po začatí trestného stíhania sa
žalobca prestal zaujímať o rodinné záležitosti, ignoroval blízke osoby, vrátane vnukov, o ktorých pred

začatím trestného stíhania prejavoval aktívny záujem. Žalobca po začatí trestného stíhania komunikoval
s rodinnými príslušníkmi len zdvorilo, formálne, trávil čas bez nich, v čase ich návštev bol vo svojej
izbe, uzatváral sa do seba, v rodine vládlo napätie. Osobitne došlo k negatívam v manželstve žalobcu,
prejavujúcim sa v konfliktnej komunikácii medzi manželmi vyplývajúcej z psychického napätia žalobcu
spôsobeného trestným stíhaním. Žalobcovi sa následkom psychického napätia zhoršil zdravotný stav.

Vzťahy v rodine sa po skončení trestného stíhania už nevrátili na úroveň, v akej boli pred jeho začatím.

230. Z čestného prehlásenia a zo svedeckej výpovede manželky žalobcu A. B. C. mal súd preukázané,
že žalobca ako čestný a zásadový človek, dodržiavajúci predpisy, sa nevedel vyrovnať s tým, že sa
voči nemu začali úkony trestného stíhania, pričom si nebol vedomý žiadnej viny, porušenia predpisov.
V dôsledku permanentného stresu bol podráždený, nervózny, čo malo negatívny vplyv na ich dovtedy

pokojný, stabilný manželský život. Začal strácať aj záujem o vnukov, pretože v podvedomí sa stále
zaoberal trestným stíhaním. Vyhýbal sa stretnutiam s kamarátmi a náhodné stretnutia rýchlo ukončoval,
bol roztržitý, mal nepríjemný pocit, že rozprávajú o ňom v súvislosti s prebiehajúcim trestným stíhaním.
Celé dlhé obdobie úkonov trestného stíhania negatívne poznačilo ich vzťah. Pre celú rodinu bolo veľmi
stresujúce celé obdobie trestného konania, pričom následky tohto obdobia pretrvávajú doposiaľ.

231. Súd poznamenáva, že v prípade čestných prehlásení zo dňa 24.09.2018 syna žalobcu C. C.
(č.l. 83) a manželky žalobcu A. B. C. (č.l. 84) sa jednalo o súkromné listiny, nie teda o svedecké
výpovede, vzhľadom na absenciu poučenia súdu týchto osôb ako svedkov pred vyhotovením týchto

čestných prehlásení o povinnostiach týchto osôb podľa § 196 ods. 2 druhej vety CSP (žalobca nenavrhol
vykonanie dokazovania písomnou výpoveďou svedkov). Čo sa týka čestného prehlásenia A. B. C.,
manželka žalobcu bola v konaní vypočutá ako svedok a potvrdila, že predmetné čestné prehlásenie
napísala. Pokiaľ žalobca pôvodne navrhoval vykonanie dokazovania výsluchom C. C. ako svedka,
následne od tohto návrhu na vykonanie dokazovania upustil.

232.Súdpoukazuje,žežalovanýtietolistinnédôkazy–čestnéprehláseniaúčinnenepoprel(§151ods.2
CSP), nepoprel tvrdenia v nich uvedené, a v zásade účinne nepoprel ani jeden z dôkazných prostriedkov
vykonaných v konaní na preukázanie vzniku nemajetkovej ujmy žalobcovi, teda ani výpoveď svedkyne,
keďže len vo všeobecnosti na svoju obranu uviedol, že pokiaľ ide o nárok žalobcu v časti o zaplatenie
náhrady nemajetkovej ujmy, že tento je v celom rozsahu nepreukázaný, keď nebol produkovaný dôkaz

o zásahu do osobnostných práv žalobcu v takom rozsahu, že by bola v značnej miere znížená jeho
dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti. V prípade takejto obrannej argumentácie žalovaného sa jedná
o nekonkrétne tvrdenia, nesúce sa len vo všeobecnej rovine.

233. Z výsluchu žalobcu a z tvrdení v jeho písomných podaniach vyplynulo, že okrem pocitu strachu –

obáv z následkov (nedôvodného) trestného stíhania, keď žalobcovi hrozil vysoký trest, mal žalobca aj
výrazný pocit nespravodlivosti, keďže klamstvá v konaní vypočutých svedkov boli vzaté prokurátorom
ako pravdivé pre trestné stíhanie, pritom išlo o umelo vykonštruovaný spor založený na nepodložených
domnienkach a neoverených tvrdeniach. Bolo očierňované dobré meno žalobcu, ktoré si celý život
budoval. Nemohol spávať, v noci sa často budil, nechutilo mu jesť, veľmi schudol, bol neustále

podráždený, a to v dôsledku permanentného stresu, lebo mu hrozil vysoký trest, ktorý si začal
uvedomovať. Málo sa venoval deťom.

234. Duševné útrapy sú ako psychická ujma súčasťou imateriálnej ujmy. Musia však dosiahnuť určitú
kvalifikovanú intenzitu – mieru utrpenia. Zmyslom satisfakcie nie je, aby sa odčiňovala akákoľvek

nemajetková ujma. Človek žijúci v spoločnosti musí kdečo zniesť. (Beck VI 2951 28). Ani tu nie je
rozhodujúci subjektívny pocit jednotlivca, ale určité objektívne posúdenie – posúdenie testom bežného
človeka(porovnaji825).(Petrov,J.,Výtisk,M.,BeranV.akol.:Občanskýzákoník.Komentář.2.vydanie.
C. H. Beck 2017, s. 3112)

235. V danom prejednávanom prípade má súd za to, že duševné útrapy žalobcu dosiahli kvalifikovanú
intenzitu, keďže boli dlhodobé, ako i vzhľadom na osobu žalobcu (nikdy nebol trestne stíhaný, ctil
zákony) a vzhľadom na priebeh trestného konania trvajúceho viac ako 52 mesiacov, počas ktorého bol
rozhodujúci predovšetkým stresový faktor, v dôsledku ktorého sa u žalobcu prejavili rôzne zdravotnéťažkosti, ako nechutenstvo, podráždenosť, nespavosť. Niekoľkoročná situácia trestného stíhania tak
ovplyvnila celý dovtedajší spôsob života žalobcu a mala nepriaznivý dopad na jeho zdravotný stav,
vrátane psychiky žalobcu, na ktorú pôsobila najmä hrozba vysokého trestu a obava z možného

odsúdenia.

236. Z výpovede žalobcu, z výsluchu svedkyne A. B. C. – manželky žalobcu, z jej čestného prehlásenia
zo dňa 24.09.2018, ako i z čestného prehlásenia syna žalobcu C. C. zo dňa 24.09.2018 tak vyplynulo, že

vzťahy v rodine žalobcu boli pred začatím trestného stíhania žalobcu srdečné, rodinní príslušníci rodiny
žalobcu udržiavali pravidelný kontakt, vzájomne sa o seba zaujímali.

237. Po začatí trestného stíhania žalobca obmedzil kontakty s rodinou na minimum, uzatváral sa do
seba, kontaktom sa vyhýbal. Nezaujímal sa o rodinné záležitosti, ani o veci bežného života v rámci
spolužitia s manželkou, všetku energiu a čas venoval príprave svojej obhajoby. Dôsledok toho bolo

ochladnutie rodinných vzťahov a manželské konflikty.

238. Súd tak mal preukázané, že trestným stíhaním bolo zasiahnuté do súkromnej sféry žalobcu, čím
došlo k zníženiu kvality jeho života, vrátane narušenia rodinných väzieb, a to neúčasťou na rodinnom
živote, ktorému sa začal cielene vyhýbať, nakoľko jeho aktuálnou prioritou bolo venovať sa svojej

obhajobe v trestnom konaní.

239. Je tak možné konštatovať, že došlo k významnému zásahu do rodinného života žalobcu, ktorý
nedosahoval počas obdobia trestného stíhania tú kvalitu, akú mal pred jeho začatím, pričom následky
spôsobené trestným stíhaním v rodinnom živote pretrvávajú doposiaľ a rodinný život sa len pomaly

a postupne stabilizuje. Tým bola žalobcovi nepochybne spôsobená imateriálna ujma v jeho osobnej
sére a žalobca má z tohto dôvodu nárok na primerané finančné zadosťučinenie.
240. Právo na súkromný a rodinný život totiž patrí ako súčasť práva na ochranu osobnosti medzi práva
absolútne v zmysle súkromnoprávnom (pôsobnosť erga omnes). (Petrov, J., Výtisk, M., Beran V. a kol.:
Občanský zákoník. Komentář. 2. vydanie. C. H. Beck 2017, s. 3120)

241. Konanie žalovaného založilo jeho objektívnu zodpovednosť za nemateriálnu ujmu, ktorá žalobcovi
vznikla. Jej dôsledkom bol negatívny dopad na osobu žalobcu, došlo k ohrozeniu jeho vážnosti
na verejnosti, v kruhu jeho známych, priateľov. Žalobca zažil psychickú traumu a aj keď netvrdil,

že by bol atakovaný svojím okolím otázkami týkajúcimi sa jeho trestného stíhania, z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že došlo aj k medializácii predmetného trestného stíhania zverejnením
viacerých článkov (žalobca predložil 3 články) na internete a v novinách, svedkyňa tvrdila zverejnenie
prípadu v regionálnom časopise Varínčan.

242. Súd sa stotožňuje s konštatovaním Okresného súdu Banská Bystrica v jeho rozsudku sp. zn.
19C/78/2018 zo dňa 13.02.2019, že pokiaľ prejednáva predmetný trestný čin v trestnom konaní
osobitná zložka polície a osobitný súd, nie je tomu z dôvodu jeho porovnateľnej vysokej spoločenskej
nebezpečnosti, akú majú napr. trestné činy prvej, druhej či tretej hlavy osobitnej časti Trestného zákona,
v ktorých sa do popredia trestnoprávnej ochrany kladie človek, jeho zdravie, telesná integrita, česť,

dôstojnosť a iné jeho základné práva a slobody, tiež ochrana rodiny a mládeže, pretože pre spoločnosť
neznamená predmetný trestný čin väčšie riziko nebezpečenstva vzniku ujmy na zdraví alebo živote, ale
jetoskôrzhľadiska„výnimočnosti“trestnéhočinuvtomzmysle,žepredmetomochranysúnajmäzáujmy
Európskej únie (nie fyzických osôb, morálnych či etických noriem spoločnosti) a v rámci kriminálnej
mapy Slovenska nejde o bežne sa vyskytujúce porušenie právnych predpisov, pričom uvedené vyžaduje

špecializáciu viac v smere znalosti a orientovania sa v predpisoch európskeho práva.
243.Súdalepoukazuje,žezdôvoduprejednania predmetnejtrestnejvecinaŠpecializovanomtrestnom
súde vyplynul väčší záujem médií o samotné trestné konania a tým aj informovanie a vedomosť
verejnosti o prebiehajúcom trestnom konaní a s tým spojený negatívny postoj verejnosti voči obvineným
ako potenciálnym páchateľom, keďže laická verejnosť nie je schopná si v plnej miere uvedomiť potrebu

aplikácie zásady prezumpcie neviny, ovládajúcej trestné konanie. Súd mal preukázané z tvrdení žalobcu
a svedkyne, ktoré tvrdenia žalovaný nenamietal, že žalobca bol vystavený ľudskej zlobe a očierňovaniu
jeho mena, z ktorého dôvodu svoje kontakty s priateľmi, známymi a rodinou obmedzil na minimum.244. Verejnosť bola článkami, ktoré v konaní predložil žalobca, informovaná, že trestné konanie sa vedie
na Špecializovanom trestnom súde, čo pochopiteľne vyvolalo zvýšený záujem verejnosti o tento prípad.
245. Aj z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica vyplynulo, že trestné konanie bolo do istej miery

medializované, na pojednávania dokonca chodili aktivisti a žalobca vo veci vedenej na OS Banská
Bystrica sp. zn. 19C/78/2018 (- druhý spoluobvinený) bol označený za člena organizovanej skupiny.
V predstave verejnosti sa aj v prípade osoby A. B. C. tak mohlo jednať o člena organizovanej skupiny
a tým o mimoriadnu závažnosť trestného stíhania a hroziaci vysoký trest, preto aj ujma, ktoré žalobca
utrpel na svojej cti a dôstojnosti, nadobúda za týchto okolností významnejší rozmer.

246. Nakoľko došlo k rozširovaniu informácií o trestnom stíhaní žalobcu na verejnosť, bolo vo zvýšenej
miere poškodené dobré meno žalobcu. Z výpovede svedkyne mal súd preukázané, že obyvatelia Obce
Q. boli informovaní o prebiehajúcom trestnom konaní aj z regionálneho časopisu Varínčan, v ktorej obci
žalobca vyrastal a v ktorej obci žijú mnohí členovia žalobcovej rodiny. Svedkyňa tiež poukázala, že zatiaľ
čo bola – na jednej strane - okolnosť trestného stíhania medializovaná, na strane druhej už bola okolnosť

výsledku trestného stíhania miestnou tlačou odignorovaná.
247. Medializácia je vo všeobecnosti spôsobilá vyvolať rozsiahlejšiu ujmu na cti, vážnosti, dôstojnosti
či súkromí dotknutej osoby. (Petrov, J., Výtisk, M., Beran V. a kol.: Občanský zákoník. Komentář. 2.
vydanie. C. H. Beck 2017, s. 3116)

248. Z dôvodu začatého trestného stíhania boli prerušené kontakty medzi žalobcom a jeho priateľmi,
žalobca sa začal vyhýbať pohybu na verejnosti. Uvedené mal súd preukázané z výpovede svedkyne –
manželky žalobcu a z čestného prehlásenia syna žalobcu, ako i z tvrdenia samotného žalobcu. Žalobca
tak bol vylúčený zo spoločnosti priateľov, známych. Žalobca vzhľadom na šírenie správ o jeho trestnom
stíhaní na verejnosti nemal ani možnosť sa k týmto skutočnostiam vyjadrovať, a to najmä z dôvodu, že

trestné konanie stále prebiehalo.

249. Žalobca teda obmedzil spoločenské kontakty na minimum a stretávaniu s ľuďmi sa počas trestného
stíhania vyhýbal, cítil sa pri týchto kontaktoch nepríjemne, keď obyvatelia Q., do ktorej obce žalobca
často chodieval za účelom návštevy svojej rodiny, mali vedomosť o prebiehajúcim trestnom konaní,

a to aj z dôvodu, že ku skutku, z ktorého bol žalobca obvinený, malo dôjsť na území tejto obce.
Trestným stíhaním tak došlo k hrubému zásahu do cti a dôstojnosti žalobcu a k zníženiu jeho vážnosti
v spoločnosti.

250. Negatívny vplyv malo trestné stíhanie žalobcu aj na oblasť pracovného života, a to vplyv nezvratný.
Súd mal preukázané z Potvrdenia Slovenskej komory stavebných inžinierov zo dňa 08.01.2013 a z
výpisu zo stránky Slovenskej komory stavebných inžinierov, že žalobca bol od 01.01.2013 na základe
svojej žiadosti a Uznesenia č. 4/2 Autorizačnej komisie SKSI vyčiarknutý zo Zoznamu autorizovaných

stavebných inžinierov, v ktorom bol žalobca evidovaný pod reg. číslom 3234*A*1 v kategórii Pozemné
stavby, podkategórie 100: budovy, a to odo dňa 12.03.2002. Z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že
žalobca bol nútený ukončiť svoje dlhoročné členstvo v SKSI, a to pre spochybnenie jeho bezúhonnosti
prebiehajúcimtrestnýmkonaním.Bolotakpreukázané,žedôvodompreukončeniečlenstvabolovýlučne
začatie neopodstatneného trestného konania. Aj keď bolo členstvo ukončené v dôchodkovom veku

žalobcu, nič z vykonaného dokazovania nenaznačuje tomu, že by žalobca mienil z dôvodu svojho veku
(68 rokov) ukončiť svoju aktívnu činnosť v tejto profesionálnej oblasti. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca
bol donútený svoje profesionálne pôsobenie ako autorizovaný inžinier ukončiť predčasne, pričom po
ukončení trestného konania, trvajúceho štyri a pol roka, už svoje členstvo v SKSI vo veku 72 rokov
viac neobnovil. Skončenie tejto profesionálnej činnosti žalobcu počas jeho aktívneho profesionálneho

života teda bezprostredne súviselo s jeho trestným stíhaním a žalobca namiesto toho, aby sa slobodne
realizoval na profesionálnom poli, bol nútený v atmosfére stresu sprevádzajúcej trestné konanie si
pripravovať svoju obhajobu.

251. Z uvedených dôvodov má súd za to, že je spravodlivé priznať žalobcovi finančné zadosťučinenie

aj za zásah do tejto oblasti jeho osobnej sféry – do pracovného života žalobcu.

252. Na tomto mieste však súd poukazuje, že pokiaľ žalobca tvrdil v súvislosti s uplatneným nárokom
na nemajetkovú ujmu, že mu bola spôsobená škoda zrušeným podnikaním a v čase podnikania malza obdobie rokov 2008 – 2012 priemerný ročný príjem 10.967 eur, pričom výška nemajetkovej ujmy
počas trestného stíhania v trvaní 4,5 roka je nižšia, ako mal priemerný ročný príjem, môže to evokovať,
že náhradou nemajetkovej ujmy mienil žalobca saturovať aj majetkovú ujmu spočívajúcu v zníženom

príjmežalobcu.Súdpretopovažujezapotrebnéuviesť,ženieje účelomzadosťučineniazanemajetkovú
ujmu odčiniť v peňažnej forme ujmu majetkovú, prejavenú ako prípadné zníženie majetkového stavu
poškodeného, v tomto prípade znížením príjmu. Súd poukazuje, že nepriznal v tomto konaní náhradu
za nemajetkovú ujmu z dôvodu prípadnej majetkovej škody žalobcu, o ktorej sa žalobca zmienil, resp.
ktorú naznačil vyššie uvedenými tvrdeniami, ale za imateriálnu ujmu špecifikovanú v odôvodnení tohto

rozsudku.

253. Primerané zadosťučinenie je v prvom rade satisfakčný prostriedok, preto sa pri ňom v zásade
neberú do úvahy prvky, ktoré majú materiálnu povahu, keďže tento prostriedok neslúži na repatriáciu
materiálnej ujmy. ...zaplatenie zadosťučinenia predstavuje pre rušiteľa aj istú finančnú ujmu, avšak
táto preventívno-sankčná stránka hrá pri poskytovaní zadosťučinenia vedľajšiu úlohu. Rozhodujúca je

imateriálna stránka satisfakcie. Subjektívne a sankčné kritériá nie sú teda určujúcimi kritériami. (Zlocha
Ľ.: Nárok na primerané zadosťučinenie, jeho preukazovanie a odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
Právny obzor 2020, č. 3, s. 207)

254. Trestné stíhanie malo, ako to súd vyššie na viacerých miestach uvádza, vplyv aj na zdravotný
stav žalobcu, ktorý trpel permanentným stresom, mal poruchy spánku, trpel nechutenstvom, výraznejšie
sa mu začal zhoršovať sluch (uvedené vyplynulo z výpovede svedkyne). Žalovaný tieto dôkazy
nespochybnil, tvrdenia žalobcu a svedkyne účinne nepoprel, súd ich mal tak za preukázané.

255. Súd tak mal preukázané, že trestné stíhanie zanechalo následky v osobnej sfére žalobcu – v oblasti
rodinného, pracovného a spoločenského života, ako aj na zdravotnom stave žalobcu.

256. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázanú v dostatočnom rozsahu dôvodnosť uplatneného
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, týkajúcej sa priamo osoby žalobcu, pričom

mal jednoznačne preukázané, že nemajetková ujma vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci – uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja
proti korupcii, Odbor boja proti korupcii Stred – Banská Bystrica sp. zn. ČVS: PPZ 104/BPK-S-2011 zo
dňa 14.12.2011, ktorým bolo začaté trestné stíhanie a súčasne bolo vznesené obvinenie voči žalobcovi
pre spolupáchateľstvo na zločine poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev a pre

spolupáchateľstvo na zločine subvenčného podvodu.

257. Súd preto priznal žalobcovi ním uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 7.500
eur v celom rozsahu.

258. K výške nemajetkovej ujmy súd uvádza:

259. Ustanovenie § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. bolo s účinnosťou do 31.12.2012 v znení:
Výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna

tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za
predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody.
260. Od 01.01.2013 došlo zákonom č. 412/2012 Z.z. k novele zákona 514/20030 Z.z., v zmysle ktorej
je znenie ustanovenia § 17 ods. 4 až do súčasnosti nasledovné: Výška náhrady nemajetkovej ujmy
priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným

násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu 8a). V zmysle novelizovaného ustanovenia § 17
ods. 4 tak bola zavedená limitácia nemajetkovej ujmy podľa osobitného predpisu, ktorým predpisom je
podľa odkazu 8a) zákon č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi.
Uvedený zákon bol s účinnosťou od 01.01.2018 zrušený zákonom č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných
činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s prijatím ktorého zákona ale nebol novelizovaný odkaz

pri § 17 ods. 4, z ktorého dôvodu sa stal tento odkaz obsolétnym.

261. Napriek tomu súd v zmysle ustálenej súdnej praxe posudzoval výšku nemajetkovej ujmy, ktorú
si v konaní uplatnil žalobca, vychádzajúc z výšky maximálnej ujmy, ktorú je možné priznať v zmysleaktuálne účinného zákona č. 274/2017 Z.z., ktorý upravuje výšku ujmy obetí trestných činov obdobne,
ako zákon č. 215/2006 Z.z.

262. ... zákon č. 215/2006 Z.z. je transpozíciou smernice Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004
o odškodňovaní obetí trestných činov, ktorej výklad v súvislosti s rozsahom odškodnenia bol predmetom
nedávneho rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) vo veci C-129/19.
Súdny dvor síce skonštatoval, že členské štáty disponujú určitou mierou voľnej úvahy pri určení
výšky odškodnenia obetí trestných činov, toto odškodnenie však musí byť spravodlivé a primerané, čo

znamená, že nesmie byť symbolické alebo zjavne nedostatočné vzhľadom na závažnosť následkov,
ktoré má spáchaný trestný čin vo vzťahu k obeti. (Kerecman, P.: O ústavnosti limitácie výšky náhrady
nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci. Justičná revue 2021, č. 1, s. 4)

263. Zákon č. 514/2003 Z.z. upravuje, za splnenia ktorých predpokladov možno poskytnúť aj náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch. V niektorých prípadoch je so zreteľom na individuálne okolnosti, za

ktorých došlo k zásahu do chránených práv poškodeného, zrejmé, že iba konštatovanie porušenia práva
samo nie je dostatočným zadosťučinením. V takom prípade právny poriadok upravuje možnosť úhrady
aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Vzniká pri tom otázka, podľa čoho sa má určiť primeraná výška tejto
náhrady. Zákon č. 514/2003 Z.z. (len) demonštratívnym spôsobom vymenúva kritériá, podľa ktorých sa
určuje rozsah tejto náhrady. Vzhľadom na rozmanitosť jednotlivých prípadov zákon ani nemôže zvoliť

taxatívny výpočet týchto kritérií, preto volí normu s relatívne neurčitou hypotézou, ktorá vyžaduje, aby
súd s prihliadnutím na konkrétne okolnosti každého individuálneho prípadu sám vymedzil, čo je v tom-
ktorom prípade významné pre určenie výšky finančného zadosťučinenia. Neurčité právne pojmy nesmú
ale zvádzať k ľubovôli súdu; ani tie mu totiž neumožňujú absolútne neobmedzenú úvahu.
264. Súdna prax sa ustálila na názore, že súd je po takom zistení povinný vziať do úvahy aj iné

hmotnoprávne predpisy právneho poriadku SR, ktoré upravujú odškodnenie, napr. zákon č. 215/2006
Z.z. Konečnému rozhodnutiu by mala predchádzať jeho právna úvaha založená na porovnaní ujmy
spôsobenej trestným činom, pri ktorom bola spôsobená smrť (vtedy má poškodený právo na vyplatenie
päťdesiatnásobku minimálnej mzdy), alebo trestným činom znásilnenia, sexuálneho násilia alebo
sexuálneho zneužívania (pri ktorom je limit odškodnenia vo výške desaťnásobku minimálnej mzdy). Súd

by sa mal v každom individuálnom prípade zamyslieť nad tým, v čom je nemajetková ujma žalobcu v jeho
spoločenskom, pracovnom, rodinnom živote spôsobená nezákonným rozhodnutím väčšia v porovnaní
s ujmami spôsobenými uvedenými trestnými činmi. (Poznámka k uzneseniu Najvyššieho súdu SR
3Cdo 25/2019. Zo súdnej praxe 2019, č. 5, str. 210)

265. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 7/2017 poukázal na judikatúru ESĽP, podľa ktorej náhrada
nemajetkovej ujmy v obdobných prípadoch musí byť rozumne primeraná utrpenej ujme na povesti (napr.
Tolstoy Miloslavsky v. Spojené kráľovstvo). ESĽP konštatoval, že pri určovaní výšky náhrady ujmy treba
vychádzať z dôkazov preukazujúcich výšku ujmy (napr. Flux v. Moldavsko, Steel a Moris v. Spojené
kráľovstvo). Okrem toho ESĽP vyjadril názor, podľa ktorého výška náhrady v konkrétnom prípade

musí zohľadňovať výšku náhrady priznávanú vnútroštátnymi súdmi v iných prípadoch týkajúcich sa
poškodenia dobrej povesti (napr. Público – Comunicacáo Social, S. A. v. Portugalsko). Napokon
ESĽP zdôraznil, že pri určovaní výšky náhrady za porušenie osobnostných práv musí byť zohľadnená
výška náhrady, ktorá je priznávaná za telesné zranenia, alebo ktorá sa priznáva obetiam násilných
činov, pričom náhrada za porušenie iných osobnostných práv by nemala bez existencie závažných

a dostatočných dôvodov prevyšovať maximálnu výšku náhrady, priznávanú za telesné zranenia alebo
násilné činy (napr. Iltalehti a Karhuvaara v. Fínsko). (Zo súdnej praxe 2019, č. 5, str. 209)

266. Najvyšší súd uviedol v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 19/2018, že určenie maximálnej hranice
nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení

zákona č. 412/2012 Z.z.) tak, aby priznaná náhrada nebola vyššia ako náhrada za ujmu, ktorú utrpeli
obete trestných činov, je pokračovaním v už nastolenom trende legislatívnych úprav pod vplyvom
rozhodnutí ESĽP (napr. rozhodnutí vo veciach Tolstoy Miloslavsky v. Spojené kráľovstvo; Flux v.
Moldavsko; Steel a Moris v. Spojené kráľovstvo; Público – Comunicacáo Social, S. A. v. Portugalsko;
Iltalehti a Karhuvaara v. Fínsko). (Zo súdnej praxe 2019, č. 5, str. 209)

267. Pokiaľ ide o posúdenie a určenie výšky tejto náhrady, v danom prejednávanom prípade súd
prihliadol na závažnosť vzniknutej ujmy, keďže bolo zasiahnuté do mimoriadne citlivej oblasti života
fyzickej osoby – občianskej bezúhonnosti a vážnosti v spoločnosti. Žalobca v konaní preukázal, žebezpochyby išlo o citeľný neoprávnený zásah do jeho práva na rodinný život, na osobnú česť, ľudskú
dôstojnosť, na možnosť realizácie sa v profesionálnej oblasti, ktorý zásah bol značnej intenzity a mal
nepriaznivédôsledkyprežalobcu,najehorodinnévzťahyanapostaveniavspoločnosti.Trestnéstíhanie

žalobcu predstavovalo značný zásah do jeho osobnostných práv, ktorého negatívne následky pociťoval
žalobca veľmi intenzívne počas priebehu celého trestného stíhania a ktoré pretrvávajú doposiaľ.

268. Podľa vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 1586/09 zo dňa 06.03.2012

(odsek 219 tohto rozsudku) : Poňatie našej ústavnosti sa pritom neobmedzuje na ochranu základných
právjednotlivcov(napr.právanaživot,zaručenieprávnejsubjektivity),alevsúladespovojnovouzmenou
vchápaníľudskýchpráv(ktoránašlavyjadrenienapr.vCharteOSNčivoVšeobecnejdeklaráciiľudských
práv), sa stala základnou bázou, z ktorej vychádza interpretácia všetkých základných práv, ľudská
dôstojnosť, ktorá okrem iného vylučuje, aby sa s človekom zachádzalo ako s predmetom. Otázky ľudskej
dôstojnosti sú v tomto poňatí chápané ako súčasť kvality človeka, súčasť jeho ľudskosti. Garantovanie

nedotknuteľnosti ľudskej dôstojnosti človeku umožňuje plne užívať svoju osobnosť.,
ktoré úvahy potvrdzuje preambula Ústavy Českej republiky, deklarujúca ľudskú dôstojnosť za
nedotknuteľnú hodnotu stojacu v základe ústavného poriadku Českej republiky a rovnako tak Listina
základných práv a slobôd garantuje rovnosť ľudí v dôstojnosti a garantuje subjektívne právo na
zachovanieľudskejdôstojnosti. VpredmetnomnálezeďalejústavnýsúdČRpoukazuje,že:Zústavného

poriadku preto plynie, že pojem ľudskej dôstojnosti je čo do rozsahu omnoho širší, než je rozsah
tohto pojmu v občianskom zákonníku (najmä § 11 nasl.). ... S človekom nemožno manipulovať ako
s vecou. Inými slovami, v žiadnom aplikačnom postupe či v normatívnom akte verejnej moci nesmie byť
obsiahnuté nič, čo by porušovalo základné práva vyložené v hraniciach ľudskej dôstojnosti.

269. Z uvedeného tiež vyplýva, že človek je od narodenia slobodný, a vo svojej slobode dôstojný a ako
k takému sa má k nemu pristupovať. Majú tak k sebe pristupovať ľudia navzájom, a tým skôr majú
takto k ľuďom pristupovať štátne orgány, a to bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru
a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo

etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Základné práva a slobody sa podľa článku 12 ods.
2 Ústavy SR zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým, bez ohľadu na tieto rozdiely medzi ľuďmi.
270. Záruka slobody - slobodného života je vyjadrená aj v preambule Ústavy Slovenskej republiky, ako
i v článku 12 ods. 1 Ústavy, v ktorom článku je taktiež zaručená ľuďom rovnosť v dôstojnosti aj v právach.

271. Pre prípad, že je začaté trestné konanie voči osobe, ktorej vina sa v priebehu trestného konania
nepreukáže, má takáto osoba právo na náležitú náhradu za ujmu, ktorá jej nedôvodným trestným
stíhaním vznikla, a to za útrapy, ktorým bola v trestnom konaní vystavená, vrátane zasahovania do
jej dôstojnosti, a to aj pre prípad, že boli príslušné úkony zrealizované štátnym orgánom oprávnene,

v súlade so zákonom, za účelom zistenia, či podozrenie o spáchaní trestného činu je dôvodné, či
teda orgánmi činnými v trestnom konaní označená osoba ako potenciálny páchateľ trestného činu
skutočne trestný čin spáchala a či vôbec jej konanie, pre ktoré jej bolo vznesené obvinenie a prípadne
aj podaná obžaloba, je možné kvalifikovať ako trestný čin. Súd opakovane poukazuje na právny záver v
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 15/2009, podľa ktorého: Na jednej strane je povinnosťou

orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže
zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do
základných práv. V takejto situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili
pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo.

272. V prípade, že sa podozrenie o spáchaní trestného činu nepreukáže a obvinenej (príp. následne aj
obžalovanej) osobe vznikne ujma a zároveň trestné konanie trvá dlhšiu dobu, je zrejmé, že následky
sú pre postihnutú, nedôvodne obvinenú osobu, o to väčšie, keďže spoločnosť ľudí má prirodzene voči
obvinenému negatívny postoj, a to o to viac, ak sa informácie o trestnom konaní dostanú do vedomostnej
sféry verejnosti, či už ústnym podaním, alebo informovaním v médiách, ktoré nie vždy pripomenú,

že sa jedná o osobu, na ktorú sa má, a to až do doby vyhlásenia rozsudku, ktorým bude uznaná
vinnou z trestného činu, pre ktorý jej bolo vznesené obvinenie, hľadieť ako na nevinnú, t.j. že musí byť
bezpodmienečne uplatňovaná zásada prezumpcie neviny.273. Pokiaľ sa nakoniec preukáže, že došlo vznesením obvinenia a následným podaním obžaloby
k omylu, t.j. k nedôvodnému obvineniu dotknutej osoby, má pochopiteľne takáto osoba neodňateľné
právo na satisfakciu za strádanie, ktorému bola vystavená počas trestného stíhania. Práve s týmto

zámerom a za týmto účelom bol prijatý s účinnosťou od 1. júla 2004 zákon č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ktorý
zrušil predtým účinný od 01. júla 1969 zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom), ktorý zakotvil prísnu objektívnu
zodpovednosť štátu za ujmu spôsobenú ľuďom činnosťou štátnych orgánov, aj keď tieto orgány

vykonávalipotrebnéúkonyvtrestnomkonanínazákladezákona,scieľomzisteniapravdyookolnostiach
spáchania trestného činu.

274. Súd na tomto mieste poukazuje, že v tomto prípade boli medializované konkrétne informácie
o podstate trestných činov subvenčného podvodu a poškodzovania záujmov Európskych spoločenstiev
a síce, že podvod spočíval vo výmene štítkov na zariadení školskej kuchyne, aby mohla byť

vyfakturovaná Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja omnoho vyššia cena, pričom na podvode
mali dvaja svedkovia zarobiť 20-tisíc. Tým boli verejnosti predkladané konkrétne informácie, na základe
ktorých si verejnosť mohla vytvoriť dostatočný názor na intenzitu spoločenskej nebezpečnosti konania
týchto potenciálnych páchateľov (vrátane ich možného nezákonného obohatenia sa), avšak bez
uvedomenia si, že je potrebné predovšetkým aplikovať zásadu prezumpcie neviny. Súd poukazuje, že

mediálne informácie o trestnej činnosti obvinených osôb sú mnohokrát predkladané takým spôsobom,
ako keby obvinenému bola už vina preukázaná, v dôsledku čoho je obvinený vystavený predčasne
morálnemu lynču spoločnosti.

275. Okolnosti, za ktorých došlo k zásahu a rozsah žalovaným vyvolanej nemajetkovej ujmy na osobe
poškodeného, jeho doterajšom živote a prostredí, v ktorom žije a pracuje, opodstatňujú záver, že
konaním žalovaného bola nielen v značnej miere znížená dôstojnosť žalobcu, ale aj jeho vážnosť
v spoločnosti, bolo zasiahnuté do jeho rodinného života.

276. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že žalobca nedal žiadny podnet na začatie trestného stíhania.
Takáto skutočnosť nebola v konaní preukázaná a nebola ani tvrdená.

277. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 7.500 eur. Výšku
náhrady, ktorú žalobca v konaní požadoval, súd považoval za primeranú všetkým okolnostiam, na

ktoré, ako je uvedené vyššie, vzal na zreteľ, aj s poukazom na maximálnu výšku odškodnenia, ktorá
predstavuje podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v spojitosti s ust. § 13 zákona č. 274/2017
Z.z. päťdesiatnásobok sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v
ktorom došlo k spáchaniu trestného činu. V zmysle odôvodnenia uznesenia vyšetrovateľa Prezídia
Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii Stred – Banská Bystrica sp. zn.

ČVS: PPZ 104/BPK-S-2011 zo dňa 14.12.2011, ktorým bolo začaté trestné stíhanie a súčasne bolo
vznesené obvinenie voči žalobcovi, malo dôjsť k spáchaniu zločinov poškodzovania finančných záujmov
Európskych spoločenstiev subvenčného podvodu v rokoch 2009 a 2010.

278. Odškodnenie v maximálnej výške päťdesiatnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na

obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu, tak predstavuje:

- v roku 2009 - sumu 12.775 eur, ako 50 – násobok sumy minimálnej mzdy na rok 2009 vo výške 295,50
eur (ust. § 1 písm. a) Nariadenie vlády č. 422/2008 Z.z.)

- v roku 2010 - sumu 15.385 eur, ako 50 – násobok sumy minimálnej mzdy na rok 2010 vo výške 307,70
eur (ust. § 1 písm. a) Nariadenie vlády č. 441/2009 Z.z.)

Pre úplnosť súd uvádza, že v roku 2021 predstavuje už sumu 31.150 eur, ako 50 – násobok sumy
minimálnej mzdy na rok 2021 vo výške 623 eur (ust. § 1 písm. a) zákona č. 294/2020 Z.z. ktorým sa

mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov)279. Súd dospel k záveru, že žalobcovi náhrada za nemajetkovú ujmu v požadovanej a zároveň súdom
priznanej výške patrí, a to za útrapy spojené s dlhodobým - 52 mesiacov trvajúcim trestným stíhaním,
ako i za následky spôsobené trestným stíhaním. Súd má v zmysle ustálenej súdnej praxe rozhodnúť

o výške náhrady za nemajetkovú ujmu s prihliadnutím na porovnanie ujmy s ujmou osoby, ktorá by sa
stala obeťou úmyselného násilného trestného činu a ktorej by bola týmto trestným činom spôsobená
ujma na zdraví alebo smrť.

280. Súd je však toho názoru, že k spravodlivému záveru o výške nemajetkovej ujmy nie je možné

dospieť jednoduchým mechanickým porovnaním týchto dvoch druhov ujmy, ale je potrebné vychádzať
z konkrétnych okolností každého jednotlivého prípadu. Súd má za to, že odškodnenie sumou 7.500
eur zodpovedá času trvania trestného stíhania, keď priznaná suma 7.500 eur predstavuje v prepočte
na každý jeden kalendárny mesiac z celkového času trestného stíhania sumu 144,23 eur, ktorá suma
je rozumne primeraná okolnostiam prípadu vo vzťahu k následkom v súkromnom živote, dlhodobému
strádaniu v priebehu trestného stíhania, ako i k následkom v spoločenskom uplatnení. Priznaná suma

je podľa názoru súdu v spravodlivej výške a nie je – na jednej strane - ani zjavne nedostatočná –
symbolická, na strane druhej nie je ani nadhodnotená a zodpovedá závažnosti následkov vzniknutých
z dôvodu trestného stíhania.

281. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa nasledovných zákonných ustanovení:

Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

282. Žalobca sa domáhal celkovo zaplatenia sumy 5.031,01 eur titulom majetkovej ujmy a sumy 7.500
eur titulom ujmy nemajetkovej, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.031,01

eur od 25.01.2018 do zaplatenia, pričom pre účely výpočtu rozsahu nároku na trovy konania bol úrok
z omeškania vypočítaný do dňa 12.11.2021 (dátum vyhlásenia rozsudku), vo výške 1.007,91 eur, teda
priznanie sumy 13.808,92 eur (5.031,01 + 7.500 + 1.007,91 eur) by predstavovalo plný úspech žalobcu.

283.Súdžalobcovipriznalsumu4.530,45eurspolusúrokomzomeškaniavovýške 5%ročnezosumy

4.530,45 eur od 25.01.2018 do zaplatenia, vyčísleným vo výške 861,40 eur, čo spolu predstavuje
12.891,85 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

284. Žalobca bol teda úspešný v rozsahu 93,35 % a žalovaný v rozsahu 6,65 %, čo zároveň predstavuje
neúspech žalobcu ( 12.891,85 / 13.808,92 = 0,9335 * 100 = 93,35 %).

285. Úspešnejšou stranou sporu bol teda žalobca, ktorého čistý úspech (úspech mínus neúspech)
predstavuje 86,70 %, v ktorom rozsahu súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník
samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva.
Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP,
teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).