Rozsudok Judgement was issued on Friday, October 28, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/201/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112228859
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5112228859.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom: XXX XX C. D. E. XXX, občan SR, zastúpeného splnomocneným zástupcom:
JUDr.LadislavŠčury,advokát,Advokátskakancelária,ul.Mierová1725,02201Čadca,protižalovaným:
1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom: H. E. XXX, prechodne bytom: Petzvalova 8501/43B, 010 01 Žilina,
občan SR, 2/ Slovenská kancelária poisťovateľov so sídlom: Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO:
360 622 35, zastúpenému splnomocneným zástupcom: MGA IURIS s.r.o., so sídlom: Pri starej prachárni
10, 831 04 Bratislava, IČO: 47 233 028, o zaplatenie 14.642,10 s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v rade 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.156,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške

9% ročne zo sumy 7.156,50 € od 28.04.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba voči žalovanému v rade 1/ zamieta.

Žaloba sa voči žalovanému v rade 2/ zamieta v celom rozsahu.

Žalovaný v rade 1/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 8,7 %.

Žalovaný v rade 2/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.08.2012, podanou pôvodne len
proti žalovanému 1/ F. G. (o pripustení vstupu do konania žalovaného v rade 2/ rozhodol súd na
základe návrhu žalobcu zo dňa 11.2.2015, doručeného súdu dňa 16.02.2015, uznesením sp. zn.
4C/201/2012-103 zo dňa 18.02.2015), domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatením istiny vo výške
13.375,07 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 20.04.2012 do zaplatenia. Uplatnil si
náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu v Žiline č. 36T/32/2012 zo

dňa 19.04.2012 bol žalovaný odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere troch rokov.

2. Z rozsudku Okresného súdu Žilina 36T/32/2012-222 zo dňa 19.04.2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 19.04.2012, súd zistil, že súd schválil dohodu o vine a treste zo dňa 22.02.2012,
uzavretú medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry Žilina a obvineným F. G., podľa ktorej obvinený je
vinný, že dňa 07.03.2010 v čase asi o 22.46 hod. pred pohostinstvom zvaným Hošták v obci I. J., po
predchádzajúcom konflikte, úmyselne narazil ľavou prednou časťou osobného motorového vozidla zn.

Peugeot 307, českej štátnej poznávacej značky XXX XXXX, do vonkajšej časti ľavého kolena A. B., ktorý
stál pred uvedeným vozidlom, čím mu spôsobil vnútrokĺbnu zlomeninu horného konca píšťaly – jedného
kodylu bez posunu úlomkov a poranenie ihlicového nervu s prerušením vodivých vlákien s potrebnou
dobou práceneschopnosti v trvaní približne 5 mesiacov, teda inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu nazdraví, čím spáchal zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, za čo bol odsúdený
podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 36 písm. 1/ Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného
zákona a § 39 ods. 4 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere troch rokov. Výkon trestu bol

obvinenému podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne
odložený a podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu bola určená skúšobná doba s probačným dohľadom
nad jeho správaním v trvaní 3 roky.
3. Poškodený A. B. bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

4. Žalobca na odôvodnenie žaloby ďalej uviedol, že následkom dopravnej nehody dňa 07.03.2010, ktorú
spôsobil žalovaný, keď vozidlom Peugeot narazil žalobcovi do ľavej nohy v oblasti kolena žalobcu, a
v dôsledku vážnych zranení, spôsobených nehodou, bol žalobca práceneschopný od 08.03.2010 do
31.08.2010.
5. Dňa 09.05.2010 I. A. K. vypracoval znalecký posudok, evidenčné č. 42/2010, na základe zadania
Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, Obvodného oddelenia PZ Žilina – východ, 010 08 Žilina, v zmysle

ktorého posudku k zraneniam na tele žalobcu došlo nárazom motorového vozidla do oblasti kolena,
následným pádom na prednú kapotu vozidla, do čelného skla a následne pádom na zem.
6.Dňa06.02.2011 I.A.K.vypracovaldoplnokč.1/42/2010kznaleckémuposudkuč.42/2010nazáklade
zadania Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, odboru Kriminálnej polície, 010 78 Žilina, v zmysle ktorého
doplnku po doplnení výsluchov F. G. a A. B. znalec uviedol, že k zraneniu žalobcu nedošlo kopnutím do

kolena žalobcu ťažkou obuvou s tvrdou oceľovou špicou. Znalec bol v znaleckom posudku, ako i v jeho
doplnení, názoru, že žalobca bol zachytený osobným motorovým vozidlom okrajom prednej časti vozidla
do oblasti predno-bočnej strany kolena, čo spôsobilo zranenie žalobcu.
7. Žalobca si uplatnil v zmysle znaleckého posudku I. K. náhradu škody titulom bolestného vo výške
2.456,85 € (165 bodov x 14,89 €). V zmysle lekárskeho posudku I. F. zo dňa 09.02.2012 si uplatnil

náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 2.978,- € (200 bodov x 14,89 €).
Nakoľko v čase dopravnej nehody bol žalobca aj riadne zamestnaný, uplatňuje si aj náhradu škody
titulom ušlej mzdy, v zmysle potvrdenia jeho zamestnávateľa zo dňa 05.01.2012, vo výške 1.559,10
€ (6 mesiacov PN x priemerná čistá mesačné mzda 259,85 €), ako i nevyplatených diét vo výške
6.381,12 € (6 mesiacov PN x priemerne vyplácané mesačné diéty vo výške 1.063,52 €). Spolu tak

predstavuje uplatnený nárok na náhradu škody sumu 13.375,07 €. Zároveň si uplatnil i úrok z omeškania
od 20.04.2012, t.j. od nasledujúceho dňa od právoplatnosti odsudzujúceho trestného rozsudku.

8. Žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:

9. Z potvrdenia obchodnej spoločnosti Vnútroštátna a medzinárodná nákladná doprava D.K.C., s.r.o.,
Balkán 53, 960 01 Zvolen zo dňa 05.01.2012 (č.l. 4 spisu) súd zistil, že priemerná mesačná hrubá mzda
žalobcu v roku 2010 bola 289,65 € a priemerná čistá mzda 259,85 €. Žalobca bol v uvedenej spoločnosti
zamestnaný od 02.11.2009 do 01.05.2010 ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy a za uvedené
obdobie mu boli vyplatené diéty v čiastke 1.063,52 €. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú.

10. Z lekárskeho posudku I. D. F. (č.l. 5 spisu) zo dňa 9.2.2012 súd zistil, že liečenie žalobcu
prebiehalo v dobe od 07.03.2010 do 31.08.2010, žalobca bol práceschopný od 01.09.2010. Bolestné
bolo ohodnotené počtom bodov 160 a sťaženie spoločenského uplatnenia celkovým počtom bodov 200.

11. Žalovaný 1/ sa k žalobe vyjadril písomným podaním (č.l. 31 spisu), v ktorom uviedol, že rozsudkom
Okresného súdu Žilina zo dňa 19.04.2012 bol právoplatne uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, pričom žalobca z formálneho hľadiska na základe právnej neistoty
zo strany jeho ex offo právneho zástupcu pristal na konaní o vine a treste. Žalovaný 1/ spochybnil
výsledok trestného konania, poukázal, že poškodený bol hneď prevezený do miestnej nemocnice,

kde mu rýchla zdravotná pomoc chcela dať k náhrade výjazd, nebol uznaný za práceneschopného
a jeho práceneschopnosť vznikla až v okrese jeho trvalého bydliska. Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok
na náhradu škody titulom ušlej mzdy, žalovaný poukázal, že podľa potvrdenia zamestnávateľa žalobcu
zo dňa 05.01.2012 pracoval žalobca na dobu určitú od 02.11.2009 do 01.05.2010, a preto je potrebné
vychádzať od dátumu potvrdenia o práceneschopnosti do dátumu skončenia pracovného pomeru.

Žalovanýpoukázalajnafiktívnusumunevyplatenýchdiétvovýške6.381,12€,keďžesajednáopeniaze
určené na stravu v zahraničí a v žiadnom prípade sa nejedná o plat za prácu. Pokiaľ si žalobca uplatnil
nárok na bolestné, žalovaný poukázal, že poškodenému bola vyplatená suma od sociálnej poisťovne vo
výške 1.032,70 €. Poškodený si podal návrh na občiansko-súdne konanie na základe rozsudku zo dňa19.04.2012, č.k. 36T/32/2012, a uznesením zo dňa 04.07.2012 sp. zn. 36T/32/2012-236 bola zamietnutá
žiadosť poškodeného Krajským súdom v Žiline zo dňa 07.11.2012 sp. zn. 2Tos/104/2012-251.

12. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 13.09.2010 o výške vyplatených dávok po
31.12.2008 súd zistil, že A. B., nar. XX.XX.XXXX, boli vyplatené dávky nemocenského a ošetrovného
v celkovej výške 1.032,70 € v období od 18.03.2010 do 31.08.2010.
13. Z rozpisu vyplatených dávok (č.l. 39 spisu) súd zistil, že v máji 2010 bola žalobcovi vyplatená suma
272,10 €, v júni 2010 suma 191,70 €, v júli 2010 suma 185,50 €, v auguste 2010 suma 191,70 €

a v septembri 2010 suma 191,70 €.

14. Na základe návrhu žalobcu zo dňa 20.5.2013 na pripustenie zmeny žaloby doručeného súdu dňa
24.5.2013, spočívajúcej v jej rozšírení, súd uznesením zo dňa 04.06.2014 sp. zn. 4C/201/2012-50,
pripustil zmenu žalobného návrhu, podľa ktorého zmeneného návrhu sa žalobca domáhal, aby súd

zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 15.674,80 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
od 28.04.2012 do zaplatenia.
15. Na odôvodnenie navrhovanej zmeny žalobca v písomnom podaní (č.l. 43) uviedol, že rozsudkom OS
v Žiline č. 36T/32/2012 zo dňa 19.04.2012 bol ako poškodený v trestnom konaní odkázaný s nárokom na
náhradu škody na občianske súdne konanie. V rámci trestného konania ako poškodený vyčíslil náhradu

trov poškodeného v zmysle § 557 ods. 2 Trestného poriadku vo výške 2.299,73 €. Predmetom nebola
náhrada škody, ktorej sa domáha v tomto konaní v sume 13.375,07 €, ale išlo o náhradu trov trestného
konania, ktoré vynaložil na splnomocnenca. O náhrade trov trestného konania ako poškodeného
rozhodoval už súd v trestnom konaní, avšak tento rozhodol uznesením zo dňa 04.07.2012 tak, že
zamietol návrh o priznanie náhrady trov poškodeného s odôvodnením, že neexistujú také okolnosti

prípadu, pre ktoré by mali byť poškodenému priznané trovy v trestnom konaní. Podľa názoru žalobcu mu
nič nebráni ako poškodenému uplatniť si tieto trovy v konaní občianskoprávnom. Preto rozširuje žalobu
zo dňa 20.08.2012 o náhradu trov konania vo výške 2.299,73 €, ktoré trovy vyčíslil dňa 26.04.2012.
Úrok z omeškania si uplatňuje od 28.04.2012 do zaplatenia, teda posúva začiatok obdobia, za ktoré si
uplatňuje úrok z omeškania, z dátumu 20.04.2012 na dátum 28.04.2012.

16. V tomto písomnom podaní v reakcii na obranu žalovaného 1/, že žalobca mal pracovný pomer
uzatvorený na dobu určitú od 02.11.2009 do 01.05.2010, pričom žalovaný zároveň poukázal, že
práceneschopnosť žalobcu trvala od 08.03.2010 do 31.08.2010, žalobca uviedol, že pracovný pomer
žalobcovi neskončil dňa 01.05.2010 s poukazom na ust. § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, podľa
ktorého nesmie dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď, keď je zamestnanec uznaný dočasne za

práceneschopného pre úraz, ktorý si úmyselne nevyvolal sám, nakoľko sa jedná o ochrannú dobu.
Z uvedeného má podľa názoru žalobcu vyplývať, že pracovný pomer skončil žalobcovi až uplynutím
doby práceneschopnosti, a preto je výška náhrady škody uplatnená zákonne.

17. Z faktúry č. 012/2012, vyhotovenej dňa 27.04.2012 dodávateľom: Advokátska kancelária JUDr.

LadislavŠčurysúdzistil,žežalobcoviakoobjednávateľovibolafakturovanánáhradatrovvovecivedenej
na OS Žilina pod č.k. 36T/32/2012 v celkovej sume 2.299,73 €.
18. Z príjmového pokladničného dokladu č. 6967867 (č.l. 48 rub) súd zistil, že Advokátska kancelária
JUDr. Ladislav Ščury prijala od A. B. sumu 2.299,73 € titulom úhrady faktúry č. 012/2012.
19. Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 27.04.2012 súd zistil, že A. B. vyplatil JUDr. Ščurymu,

AK Čadca, Mierová 1725, sumu 2.299,73 € titulom úhrady faktúry č. 012/2012.
20. Z peňažného denníka JUDr. Ladislava Ščuryho za rok 2012 (č.l. 85), str. 9 denníka súd zistil, že pod
por. č. 232 je dňa 27.04. vedená platba od A. B. – 012/2012 vo výške 2.299,73 €.

21. Na základe podania žalobcu zo dňa 11.02.2015, doručeného súdu dňa 16.02.2015 (č.l. 97 spisu)
súd uznesením sp. zn. 4C/201/2012-103 zo dňa 18.02.2015 rozhodol o pripustení vstupu do konania
na stranu doterajšieho žalovaného, a to ako žalovaného v rade 2/, subjektu: Slovenská kancelária
poisťovateľov, so sídlom: Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 360 622 35.
22. Zároveň bola uznesenímpripustená zmena návrhu, ktorým zmeneným návrhom sa žalobca domáhal

voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 15.674,80 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne od 28.04.2012 do zaplatenia. Žalobca si voči žalovaným uplatnil náhradu trov
konania.23. Na odôvodnenie návrhu na pripustenie vstupu do konania žalovaného 2/ žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uviedol, že vzhľadom na to, že žalovaný F. G. v trestnom konaní vo
svojej výpovedi zo dňa 09.12.2010 uviedol, že pri inej dopravnej nehode mu bola škoda preplatená

českou poisťovňou, žalobca usúdil, že žalovaný má povinné zmluvné poistenie na osobné motorové
vozidlo s českým evidenčným číslom XXX XXXX zn. Peugeot 307 uzatvorené v Českej poisťovni,
a.s. a z toho dôvodu žalobca dopytoval českú poisťovňu za účelom, či je uvedené motorové vozidlo
žalovaného v ich spoločnosti poistené. Z Českej poisťovne mu bolo elektronicky oznámené, že k dátumu
dopravnej nehody nebola v ich poisťovni uzatvorená žiadna poistná zmluva na uvedené motorové

vozidlo. Následne žalobca elektronicky kontaktoval Slovenskú kanceláriu poisťovateľov so žiadosťou
zo dňa 29.01.2015, či uvedené motorové vozidlo bolo poistené v nejakej poisťovni v rámci povinného
zmluvného poistenia, na ktorú žiadosť mu bolo oznámené, že uvedené motorové vozidlo s českým
evidenčným číslom nebolo poistené povinným zmluvným poistením.
24. S poukazom na tieto skutočnosti a v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zák.č. 381/2001 Z.z. je Slovenská
kancelária poisťovateľov povinná nahradiť žalobcovi ako poškodenému poistné plnenie vo výške

15.674,80 €, t.j. žalovanú sumu za škodu spôsobenú prevádzkou uvedeného motorového vozidla, ktorý
vlastní žalovaný 1/, nakoľko predmetná nehoda sa stala na území Slovenskej republiky a žalovaný 1/
nemal v čase dopravnej nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie.

25. Súd vo veci vykonal pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu

žalobcu, výsluchom žalovaného 1/, výsluchom právneho zástupcu žalovaného 2/.

26. Žalobca na pojednávaniach prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na žalobe v celom
rozsahu.

27. Z neúčasti na nariadenom pojednávaní na deň 13.03.2015 sa žalovaný 1/ ospravedlnil z dôvodu,
že žalobu považuje za predčasnú, a to s poukazom na ust. § 11 ods. 6 zák.č. 381/2001 Z.z., podľa
ktorého: a) je poisťovateľ povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie
rozsahu jeho povinností poskytnúť poistné plnenie do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného
o škodovej udalosti a b): poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol

poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k
tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa
považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta
vrátila ako nedoručené.

28. Táto lehota SKP stále plynie, keďže nároky boli SKP predložené 21.01.2015, lehota uplynie
21.04.2015, preto je žaloba predčasná.

29. Žalovaný 2/ sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 14.04.2015. Vzniesol námietku
premlčania celého uplatneného nároku. Na odôvodnenie vznesenej námietky uviedol, že o tom, kto za

škodu zodpovedá, vedel žalobca odo dňa dopravnej nehody, teda od 07.03.2010 a o výške škody sa
dozvedel zo znaleckých posudkov I. A. K. zo dňa 09.05.2010, resp. jeho dodatku zo dňa 06.02.2011
a zo znaleckého posudku I. F. zo dňa 09.02.2012. O výške škody uplatňovanej titulom ušlej mzdy sa
žalobca dozvedel z potvrdenia zamestnávateľa zo dňa 05.01.2012. Nárok voči SKP bol uplatnený dňa
22.01.2015 a na súde návrhom doručeným súdu dňa 22.08.2015. Dvojročná premlčacia lehota začala

plynúť podľa názoru žalovaného 2/ dňa 09.02.2012 a uplynula dňa 09.02.2014.

30. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného 2/ k žalobe vyjadril písomným podaním (č.l. 136 spisu), v ktorom
uviedol, že námietku premlčania považuje za nedôvodnú s poukazom na ustanovenia § 112 veta prvá
OZ, na základe ktorého si žalobca včas uplatnil právo na náhradu škody v trestnom konaní a v tomto

trestnom konaní i pokračoval až do jeho skončenia. Keďže škoda mu nebola priznaná v trestnom konaní,
uplatnil si túto v konaní občianskoprávnom, počas doby trestného konania premlčacia doba neplynula.
Žalobca poukázal, že od začiatku bola celá trestná vec páchateľa F. G. nejasná. Dňa 07.03.2010 sa stala
predmetná dopravná nehoda v čase okolo 23.00 hod., na miesto samé prišli príslušníci polície, pričom
vec neriešili v lehotách stanovených zákonom, pretože až dňa 14.04.2010 začal poverený príslušník PZ

trestné stíhanie vo veci. Až dňa 22.02.2011 vzniesol vyšetrovateľ PZ obvinenie F. G., teda skoro rok
po dopravnej nehode. Dopravná nehoda sa riešila trestným konaním, ktoré bolo ukončené až dohodou
o vine a treste. OS v Žiline vydal dňa 19.04.2012 rozsudok č. 36T/32/2012, ktorým bola dohoda o vine
a treste schválená. Žalobca poukázal, že žalovaný 1/ spôsobil žalobcovi ťažkú ujmu na zdraví úmyselne.Poukázal, že pri škodách spôsobených na zdraví neplatí žiadna objektívna premlčacia doba podľa §
106 ods. 2 OZ, platí len subjektívna premlčacia doba podľa § 106 ods. 1 OZ. Podľa názoru žalobcu
sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, právoplatnosťou rozsudku OS Žilina č.

36T/32/2012 dňa 19.04.2012, od ktorého dátumu začala plynúť premlčacia doba.
31. Vzhľadom na riadne uplatnenie si v trestnom konaní nároku na náhradu škody premlčacia doba
neplynula od 07.03.2010 do 19.04.2012. Následne si tento nárok žalobca uplatnil v občianskoprávnom
konaní návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným súdu dňa 22.08.2012, teda 4 mesiace od
právoplatnosti rozsudku sp. zn. 36T/32/2012. Žalobca sa ako poškodený dozvedel o tom, kto za škodu

zodpovedá, až v okamihu, keď získal informáciu, ktorá mu napomohla učiniť si spoľahlivý úsudok, ktorá
konkrétna osoba za škodu zodpovedá. Aby mohol žalobca dôvodne žalovať povinný subjekt, musel by
mať doklad o tom, že žalovaný 1/ svojím protiprávnym konaním spôsobil škodu a za túto zodpovedá a nie
je možné od občanov požadovať, aby dopredu určili, či niekto vinný je, alebo nie je. Vo veci mohol predsa
už vyšetrovateľ trestné stíhanie zastaviť a v neposlednom rade súd v trestnom konaní mohol vyniesť
rozsudok o tom, že odporca vinný nie je, alebo vinný je žalobca, alebo iná tretia osoba. Žalobca teda

podal návrh dňa 20.08.2012, ihneď potom, ako sa dozvedel v zmysle § 106 ods. 1 OZ o tom, kto za škodu
zodpovedá a túto skutočnosť zistil až z doručeného rozsudku č. 36T/32/2012 zo dňa 19.04.2012, ktorý aj
v ten istý deň nadobudol právoplatnosť. Pokiaľ žalobca až dňa 06.02.2015 zažaloval žalovaného 2/ ako
poisťovateľa motorových vozidiel bez uzatvoreného povinného zmluvného poistenia, ešte neznamená,
že riadne a včas neuplatnil svoj nárok na náhradu škody voči skutočnému vinníkovi. Žalovaný 2/ je

povinný iba v prípade, že škodu nezaplatí žalovaný 1/, ju zaplatiť za žalovaného 1/ a preto je podľa
názoružalobcupodstatné,kedybolnárokuplatnenývočižalovanému1/aodtohtodňaplyniepremlčacia
doba. Keďže si žalobca uplatnil riadne nárok voči žalovanému 1/, a to ešte pred uplynutím premlčacej
doby, nie je možné považovať jeho nárok za premlčaný.

32. Žalovaný 2/ sa vyjadril k žalobe ďalším podaním (č.l. 140), v ktorom poukázal na ustanovenia §
4, §15, §24 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z.z., z ktorých vyplýva právo poškodeného uplatniť priamo voči
žalovanému 2/ nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorových vozidiel, a to za rovnakých
podmienok, ako voči poisťovateľovi z tejto zodpovednosti za škodu. Z hľadiska plynutia premlčacej doby

podľa§106ods.1OZvovzťahukžalovanému2/jepotomrozhodné,kedysapoškodenýdozvieoškode,
ktorá mu bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla a kedy sa dozvie o osobe zodpovednej
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. O tom, že prevádzkovateľom vozidla Peugeot
307 bol dňa 07.03.2010 žalovaný 1/ (ktorý za škodu zodpovedá z osobitnej zodpovednosti za škodu
podľa § 427 a nasl. OZ), sa dozvedel žalobca najneskôr dňa 31.03.2011, čo vyplýva z pripojeného

vyšetrovacieho spisu OR PZ Žilina, odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP-568/OVK-ZA-2010, kedy dňa
31.03.2011 žalobca nahliadol do vyšetrovacieho spisu.

33. K premlčaniu nároku na náhradu za bolesť žalobca poukázal na ustanovenie § 2 ods. 2 zák.č.
437/2004 Z.z., podľa ktorého bolesťou je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením, alebo

odstraňovaním jeho následkov, o ktorej škode sa poškodený dozvie odznením akútnej fázy bolesti,
spôsobenej či už samotným poškodením zdravia, alebo jeho liečením, alebo odstraňovaním jeho
následkov. Poškodený, ktorý bol v dôsledku poškodenia zdravia dočasne práceneschopným, sa o svojej
bolesti (ako škode na zdraví) dozvie najneskôr v posledný deň trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,
pričom u žalobcu jeho dočasná PN v dôsledku poškodenia zdravia dňa 07.03.2010 trvala do 31.08.2010.

Teda najneskôr v tento deň sa žalobca dozvedel o svojej bolesti a o výške náhrady za bolesť. V tento
deň teda v súlade s § 106 ods. 1 OZ začala plynúť i premlčacia doba a uplynula dňa 31.03.2013.
34. K premlčaniu nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia poukázal žalobca na ust.
§ 2 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého sťažením spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti
s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,

na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo naplnenie jeho spoločenských úloh.
O tejto škode sa poškodený dozvie okamihom ustálenia jeho zdravotného stavu. Samotný lekársky
posudok na ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v súlade s § 8 ods. 4 cit. zák. možno
vydať až potom, ako je zdravotný stav poškodeného ustálený (u SSU spravidla až po jednom roku
od poškodenia zdravia). Keďže žalobca v tomto konaní preukazuje výšku náhrady za SSU lekárskym

posudkom spracovaným I. D. F. zo dňa 09.02.2012, zdravotný stav žalobcu z hľadiska SSU bol ustálený
najneskôr 09.02.2012 (hoci tomu tak nepochybne bolo oveľa skôr), v ktorý deň sa teda žalobca dozvedel
o škode na zdraví a o tom, že mu za ňu zodpovedá žalovaný 1/ podľa § 427 a nasl. OZ. V uvedený deň
potom aj začala plynúť premlčacia doba a uplynula dňa 09.02.2014.35. K premlčaniu nároku na náhradu ušlej mzdy a nevyplatených diét žalovaný 2/ uviedol, že v súvislosti
so škodou na zdraví Občiansky zákonník takýto nárok nepozná a takýto nárok potom žalobca v podobe,
v akej ho uplatnil, ani nevznikol. Pri škode na zdraví má poškodený nárok na náhradu za stratu na

zárobku počas dočasnej práceneschopnosti (§ 445 a § 446 OZ) a po jej skončení (§ 445 a 447
OZ). Žalovaný 2/ poukázal, že osobitná povaha škôd spôsobených na zdraví vyžaduje osobitnú, od
všeobecného ustanovenia § 442 ods. 1 OZ, upravujúceho náhradu skutočnej škody a ušlého zisku,
odlišnúúpravuspôsobuarozsahunáhradyškody,spočívajúcuokreminýchajvúpravenáhradyzastratu
na zárobku, ktorú nemožno podriadiť pod pojem skutočnej škody alebo ušlého zisku. Podľa dôvodovej

správy k OZ (ust. § 445 a nasl. OZ) je likvidácia náhrady škody spôsobenej ublížením na zdraví založená
na zásade zabezpečiť takto poškodeným občanom postačujúce hmotné prostriedky pre ich ďalší život
(rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo 32/2002).
36. Z obsahu a kontextu podaní žalobcu je zrejmé, že má záujem uplatniť nárok na náhradu za
stratu na zárobku počas trvania dočasnej PN upravený v § 445 OZ, ktorý však uplatňuje v rozpore
s podmienkami ustanovenými v tomto ustanovení. Žalobca sa o „ušlej mzde a nevyplatených diétach“,

resp. o strate na zárobku počas trvania jeho PN, dozvedel najneskôr v posledný deň trvania jeho
dočasnej práceneschopnosti, t.j. dňa 31.08.2010. O tom, že mu za škodu spôsobenú 07.03.2010
zodpovedá z osobitnej zodpovednosti za škodu podľa § 427 a nasl. OZ žalovaný 1/, sa žalobca dozvedel
najneskôr dňa 31.03.2011, kedy začala plynúť premlčacia doba tohto nároku a uplynula 31.03.2013.
37. Žalovaný 2/ poukázal, že poškodenie zdravia pri dopravnej nehode 07.03.2010 nemá žiadny

vplyv na zánik pracovného pomeru žalobcu, dojednaného po dobu určitú uplynutím dojednanej doby
a nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobca poukazuje na ochrannú dobu, upravenú v § 64 ods. 1
písm. a) Zákonníka práce, ktorá sa vzťahuje iba na skončenie pracovného pomeru jednostranným
úkonom zamestnávateľa – výpoveďou. K zániku pracovného pomeru, dojednaného na dobu určitú,
dochádza kvalifikovaným uplynutím času v súlade s § 59 ods. 2 Zákonníka práce bez potreby vykonania

akéhokoľvek právneho úkonu niektorého z účastníkov pracovno-právnych vzťahov.
38. K premlčaniu nároku na náhradu trov trestného konania žalovaný 2/ uviedol, že vychádzajúc
zo žalobcom predloženej faktúry č. 012/2012, výdavkového pokladničného dokladu a príjmového
pokladničného dokladu, žalobca náklady, ktoré mu vznikli v trestnom konaní, vynaložil dňa 27.04.2012,
kedy zaplatil trovy právneho zastúpenia splnomocnencovi v trestnom konaní, vedenom voči žalovanému

1/. O tom, že mu za škodu zodpovedá žalovaný 1/, sa žalobca dozvedel najneskôr dňa 31.03.2011
a premlčacia doba tohto nároku začala plynúť 27.04.2012 a uplynula 27.04.2014 v súlade s § 106
ods. 1 OZ. Zároveň žalovaný 2/ poukázal, že súd v občianskom súdnom konaní nie je oprávnený
rozhodovať o náhrade trov, ktoré vznikli poškodenému v trestnom konaní, čo patrí do výlučnej právomoci
súdu v trestnom konaní, pričom OS Žilina uznesením zo 04.07.2012 č.k. 36T/32/2012-236 v spojení

s uznesením KS Žilina zo dňa 07.11.2012 vo veci sp. zn. 2Tos/104/2012 priznanie tejto náhrady trov
zamietol a túto náhradu mu nepriznal.
39. Žalovaný 2/ namietal i uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému 2/ na úroky z omeškania. Poukázal,
že jednou z povinností žalobcu ako poškodeného v súlade s § 24 ods. 3 vo vzťahu k § 15 ods. 1
zák. č. 381/2001 Z.z. je jeho povinnosť svoj nárok žalovanému 2/ riadne preukázať. Listom zo dňa

20.01.2015 však žalobca iba uplatnil nároky na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť pri dopravnej
nehode 07.03.2010, voči žalovanému 2/, avšak tieto žiadnym spôsobom nepreukázal. Popritom zák. č.
381/2001 Z.z. obsahuje v § 11 ods. 5 a 7 osobitnú úpravu úrokov z omeškania.

40. Žalovaný 1/ v písomnom podaní (č.l. 145) vzniesol námietky premlčania identické ako žalovaný 2/
v jeho písomnom podaní (č.l. 140 spisu).

41. Žalobca sa vo veci vyjadril podaním doručeným súdu 20.08.2015 (č.l. 150 spisu), v ktorom uviedol,

že nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nie je škodou, a preto by sa mal v tejto časti právny režim
premlčania riadiť všeobecným ustanovením § 101 OZ. Poukázal, že v trestnom konaní bol odkázaný
ohľadom práva na náhradu trov na občiansko-právne konanie. Poukázal na to, že sa až na pojednávaní
dňa 16.01.2015, pri výsluchu žalovaného 1/, dozvedel, že tento nemal motorové vozidlo Peugeot 307
poistené povinným zmluvným poistením.

42. Žalovaný 2/ v doplňujúcom vyjadrení (č.l. 158 spisu) poukázal na rozhodnutie NS SR z 27.08.2014
vo veci sp. zn. 2M Cdo 9/2013, v ktorom najvyšší súd poukazuje na ustanovenie § 15 ods. 1 a 2zák.č. 381/2001 Z.z., v zmysle ktorého náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému, poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať, pritom na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava, ako

na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. Tieto dva nároky na náhradu škody nemožno
stotožňovať, a to ani vo vzťahu k posúdeniu otázky premlčania, keď ide o situáciu, že jeden subjekt má
nárok na to isté plnenie od dvoch subjektov, pričom proti každému z nich z iného právneho dôvodu: Proti
škodcovi ide o nárok z titulu náhrady škody, proti jeho poisťovateľovi ide o osobitné právo na plnenie
založené všeobecne záväzným právnym predpisom.

43. Pokiaľ žalobca uvádza, že ním uplatnený nárok na náhradu trov konania nie je nárokom zo
zodpovednosti za škodu, vyvstáva potom otázka, z akej právnej skutočnosti mu tento nárok mal vzniknúť
(a to nielen voči žalovanému 2/, ale aj voči žalovanému 1/). Podľa názoru žalovaného 2/ takýto nárok
žalobcovi voči nemu ani nevznikol, žalovaný 2/ je totiž v súlade s § 24 ods. 2 vo vzťahu k § 24 ods. 3, § 15
ods. 1 cit. zákona povinný v prípadoch stanovených zákonom poskytnúť poškodenému poistné plnenie
v rozsahu a za podmienok stanovených v § 4 zák. č. 381/2001 Z.z. Náhrada trov konania poškodeného

v trestnom konaní nepatrí do rozsahu poistného krytia podľa zák. č. 381/2001 Z.z. (odhliadnuc od toho,
žežalobcatietonákladyvynaložileštepreduplatnenímnárokovvočižalovanému2/astýmtouplatnením
nároku voči žalovanému 2/ vecne vôbec nesúvisia). Avšak rozhodnutie o náhrade trov žalobcu, ktoré
mu vznikli v trestnom konaní, nepatrí do právomoci súdov v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ žalobca
požaduje, aby súd na žalobcom 2/ vznesenú námietku premlčania neprihliadol, túto svoju žiadosť bližšie

nezdôvodňuje. Ak v tejto súvislosti poukazuje iba na skutočnosť, že o tom, že vozidlo žalovaného 1/
nebolo predmetom poistenia podľa zák. č. 381/2001 Z.z., sa dozvedel až 16.01.2015, táto skutočnosť
svedčí o jeho ľahostajnosti a nezáujme, keď sa o tieto skutočnosti skôr ani nezaujímal.

44. Na pojednávaní konanom dňa 09.12.2015 navrhol právny zástupca žalobcu doplniť dokazovanie
dopytom na sociálnu poisťovňu na zistenie skutočnosti, dokedy trval pracovný pomer žalobcu
u spoločnosti Vnútroštátna a medzinárodná nákladná doprava Zvolen.

45. Žalovaný 1/ nenamietal správnosť vyhotovených lekárskych posudkov. Navrhol, aby žalobca

preukázal,akýmspôsobombolaukončenápracovnázmluva,nazákladektorejvykonávalprácuusvojho
vtedajšieho zamestnávateľa.

46. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 2.11.2009 (č.l. 180) medzi spoločnosťou D.K.C., s.r.o. Zvolen
ako zamestnávateľom a A. B., nar. XX.XX.XXXX ako zamestnancom súd zistil, že pracovný pomer

vznikol dňa 02.11.2009, ako druh práce bolo dohodnuté vedenie motorového vozidla a zabezpečenie
manipulácie s tovarom prepravovaným na vozidle s dokladmi. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu
určitú od 02.11.2009 do 01.05.2010.
47. Pracovný pomer bol skončený dňom 01.05.2010, ako vyplýva z listinného dôkazu s názvom:
Skončenie pracovného pomeru, vyhotoveného dňa 23.04.2010 spoločnosťou D.K.C., s.r.o. (č.l. 181

spisu), pričom ako dôvod skončenia pracovného pomeru je uvedené: skončenie pracovného pomeru
dohodnutého na dobu určitú podľa pracovnej zmluvy, t.j. do 1.mája 2010 podľa § 71 ZP.

48. Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 01.02.2016 (č.l. 186 spisu) súd zistil, že A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bol v období od 01.01.2010 do 25.01.2016 poberateľom dávok nemocenského poistenia.

49. Z výpisu identifikačných údajov, kontaktov a priebehov poistení pre vybranú fyzickú osobu – A. B.,
nar. XX.XX.XXXX (č.l. 187 spisu) súd zistil, že menovaný bol zamestnaný v spoločnosti D.K.C, s.r.o.,
Balkán 53, Zvolen 960 01 od 02.11.2009 (začiatok poistenia) do 01.05.2010 (koniec poistenia).
50. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za
obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2015 A. B. (č.l. 188 spisu) súd zistil, že za mesiac 03/2010 bolo

vyplatené nemocenské v sume 86,60 €, za mesiac 04/2010 v sume 185,50 € a za mesiac 05/2010 v
sume 191,70 €.

51. Na pojednávaní konanom dňa 10.02.2016 právny zástupca žalobcu po oboznámení listinných
dôkazov preukazujúcich vyplatenie nemocenských dávok Sociálnou poisťovňou A. B. (č.l. 38 a č.l.

188 spisu) vzal žalobu späť v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 1.032,70 €. Pokiaľ sa teda
žalobca domáhal voči žalovanému náhrady mzdy vo výške 1.559,10 €, túto sumu kráti o vyplatené
nemocenské dávky vo výške 1.032,70 €.52. Uznesením č.k. 4C/201/2012-206 zo dňa 14.06.2016 bolo konanie v časti uplatneného nároku na
zaplatenie istiny 1.032,70 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 28.04.2012

do zaplatenia zastavené.

53. Predmetom konania tak ostal nárok na zaplatenie istiny 14.642,10 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne z tejto sumy od 28.04.2012 do zaplatenia.

54. Z pripojeného spisu OS Žilina sp. zn. 36T/32/2012 súd zistil:

55. Znalec I. A. D. znaleckým posudkom č. 42/2010 (č.l. 19 spisu) vyhotoveným dňa 09.05.2010
obodoval zranenie poškodeného A. B., ktoré poškodený utrpel dňa 07.03.2010, počtom bodov 165
a odporučil poškodeného odškodniť za bolesť pri hodnote jedného bodu 14,89 € podľa zák. č. 437/2004

Z.z. v roku 2010 sumou 2.456,85 €.
56. Z doplnku č. 1/42/2010 k znaleckému posudku č. 42/2010, vyhotoveného znalcom I. A. D. (č.l. 48
spisu) súd zistil, že podľa názoru znalca bol poškodený zachytený osobným motorovým vozidlom,
okrajom prednej časti vozidla, do oblasti predno-bočnej strany kolena, čo spôsobilo zlomeninu vonkajšej
časti hlavice píšťaly, po tomto náraze došlo k pádu poškodeného na vozovku, na stranu od vozidla a pri

páde došlo k podvrtnutiu oblasti ľavého členka. Po doplnení výsluchov znalec uviedol, že k zraneniu A.
B.nedošlokopnutímdokolenapoškodenéhoťažkouobuvoustvrdouoceľovoušpicou,keďžeprikopnutí
do kolena špicou ťažkej obuvi by mohlo dôjsť k odlomeniu z hlavice píšťaly s viacerými úlomkami, bez
vpáčenia kĺbnej plochy, ako to bolo u poškodeného.
57. Znalec zotrval na záveroch znaleckého posudku č. 42/2010, že odlomenie z vonkajšej strany

hlavice píšťaly si vyžadovalo práceneschopnosť v trvaní 8 týždňov a pomliaždenie ihlicového nervu si
vyžadovalopráceneschopnosťvtrvaní5mesiacov.Kprípadnýmnásledkomtrvaléhocharakterusabude
dať v danom prípade vyjadriť až po uplynutí jedného roka od vzniku poranenia. Znalec nezistil nové
skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali hodnotenie bolesti, uvedené v počte bodov 165, zmeniť.

58. Zo záznamu o nazretí do vyšetrovacieho spisu (č.l. 80 spisu) súd zistil, že do vyšetrovacieho spisu
ČVS: ORP-568/OVK-ZA-2010 OR PZ, odboru kriminálnej polície, Žilina, nazrel poškodený A. B. dňa
31.03.2011 o 13.35 hod. na OR PZ OKP Žilina. Menovanému bol predložený na nazretie doposiaľ
zabezpečený spisový materiál a poškodený požiadal o vyhotovenie fotokópií ku dňu nazretia do
súdneho spisu zabezpečených všetkých výsluchov.

59. Dňa 22.02.2012 bola na Okresnej prokuratúre Žilina spísaná dohoda o vine a treste sp. zn. 3 Pv
385/10-35 (č.l. 205 spisu 36T/32/2012) za prítomnosti prokurátora Okresnej prokuratúry, obvineného
F. G., obhajkyne obvineného, poškodeného A. B. a splnomocneného zástupcu poškodeného JUDr.
Ladislava Ščuryho, v ktorej obvinený F. G. priznal, že dňa 07.03.2010 pred pohostinstvom zvanom C.

v obci I. J. po predchádzajúcom konflikte úmyselne narazil ľavou prednou časťou osobného motorového
vozidla zn. Peugeot 307, českej štátnej poznávacej značky XXX XXXX, do vonkajšej časti ľavého kolena
A. B., ktorý stál pred uvedeným vozidlom, čím mu spôsobil vnútrokĺbnu zlomeninu horného konca píšťaly
– jedného kondylu bez posunu úlomkov a poranenie ihlicového nervu s prerušením vodivých vlákien
s potrebnou dobou práceneschopnosti v trvaní približne 5 mesiacov, teda inému úmyselne spôsobil

ťažkú ujmu na zdraví, čím spáchal zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona,
pričom obvinený F. G. súhlasil, aby mu súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, s probačným
dohľadom vo výmere 3 roky, za súčasného uloženia obmedzenia spočívajúceho v povinnosti podrobiť
sa sociálnemu výcviku v zmysle § 51 ods. 3 písm. g) Trestného zákona a s návštevou probačného
úradníka 1x za 6 mesiacov.

60. Súd uznesením 36T/32/2012-236 zo dňa 04.07.2012 rozhodol o návrhu poškodeného A. B., nar.
XX.XX.XXXX na priznanie náhrady trov potrebných na účelné uplatnenie jeho nároku v trestnom
konaní, vedenom na OS Žilina pod sp. zn. 36T/32/2012 zo dňa 26.04.2012, doručený Okresnému
súdu Žilina dňa 17.05.2012, tak, že návrh zamietol. Na odôvodnenie uznesenia súd poukázal na

ust. § 557 ods. 1, 2 Trestného poriadku a uviedol, že súd v danom prípade neuložil odsúdenému
povinnosť uhradiť poškodenému škodu a v plnom rozsahu odkázal poškodeného, aby si svoj nárok
uplatnil v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ poškodený v návrhu v zmysle ust. § 557 ods. 2
Trestného poriadku poukazuje na možnosť súdu uložiť odsúdenému povinnosť uhradiť poškodenémutrovy vzniknuté jeho účasťou v trestnom konaní, aj napriek nepriznaniu nároku na náhradu škody, súd
dospel k záveru, že odsúdenému nie je možné uložiť povinnosť nahradiť poškodenému trovy vzniknuté
pribratím splnomocnenca z dôvodu, že poškodený si uplatňuje nielen škodu z titulu bolestného, ale aj za

sťaženie spoločenského uplatnenia a náhradu ušlej mzdy. Súd pritom ale nepovažuje výšku niektorých
uplatnených nárokov, najmä ušlej mzdy, za dostatočne preukázanú.
61. S poukazom na § 288 Trestného poriadku, ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na
vyslovenie povinnosti na náhradu škody, alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu
škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd

odkážepoškodenéhonaobčianskesúdnekonanie,prípadnenakonaniepredinýmpríslušnýmorgánom,
čo znamená, že o náhrade škody môže súd rozhodnúť už v tzv. adhéznom konaní. Ak však vykonané
dokazovanie neposkytuje dostatočný podklad na to, aby bol účastníkovi trestného konania, ktorý bol
poškodený trestným činom, riadne uplatnený nárok prisúdený, bolo by preto potrebné vykonanie ďalších
dôkazov, prípadne ďalšie dokazovanie neprichádza do úvahy, súd poškodeného odkáže na občianske
konanie, alebo na konanie pred iným príslušným orgánom. Vzhľadom na to, že výška trov poškodeného

spojených s pribratím splnomocnenca je závislá od výšky škody, ktorá poškodenému vznikla, súd
nemohol určiť cenu za jeden úkon právnej služby v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

62. Krajský súd Žilina uznesením zo dňa 07.11.2012 sp. zn. 2Tos/104/2012-251 rozhodol o sťažnosti
poškodeného A. B. proti hore uvedenému uzneseniu OS Žilina zo dňa 04.07.2012 tak, že sťažnosť

poškodeného zamietol. V odôvodnení uviedol, že pokiaľ bol poškodený s celým nárok na náhradu škody
odkázaný na občianske súdne konanie, alebo na konanie pre iným príslušným orgánom, alebo bol spod
obžaloby oslobodený, aplikácia ust. § 557 ods. 1 Trestného poriadku vôbec neprichádza do úvahy.
Ustanovenie § 557 ods. 2 Trestného poriadku predstavuje výnimku z pravidla uvedeného v § 557 ods.
1 a umožňuje súdu uložiť povinnosť nahradiť poškodenému celé trovy, alebo ich časť „podľa okolností

prípadu“, aj keď podmienky uvedené v ods. 1 nie sú dané, ale náhrada trov poškodeného je spravodlivá.
Takto môže byť napr. v prípade spôsobenia morálnej škody, kde prítomnosť poškodeného na súdnom
konaní je určitou satisfakciou poškodeného a pod. V danom prípade súd nezistil také okolnosti, ktoré
by nasvedčovali aplikácii zákonného ust. § 557 ods. 2 Trestného poriadku. Odvolací súd dal za pravdu
prvostupňovému súdu, že výška trov poškodeného spojených s pribratím splnomocenca je závislá od

výšky škody a vzhľadom na to, že nie je známa škoda, ktorá bola priznaná poškodenému, nie je možné
určiť ani cenu za jeden úkon právnej služby, a preto o nároku poškodeného nie je možné rozhodnúť.

63. Zákonné ustanovenia:

Podľa ust. § 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škodu

vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa ust. § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa ust. § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému šlo (ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné
a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa ust. § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie

jeho spoločenského uplatnenia.Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo
odstraňovaním jeho následkov.

Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne
nepriaznivénásledkypreživotnéúkonypoškodeného,nauspokojovaniejehoživotnýchaspoločenských
potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok").
Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. náhrada za bolesť sa poskytuje jednorázovo; musí byť
primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

Podľa ust. § 3 ods. 2 prvej vety zák. č. 437/2004 Z.z. náhrada za bolesť sa poskytuje na základe
lekárskeho posudku (§ 7 a 8).

Podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje
jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v

akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Podľa ust. § 4 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje
na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8).

Podľa ust. § 5 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

Podľa ust. § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. výška náhrady za bolesť a výška náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom
vznikol nárok na náhradu podľa ods. 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky
korún smerom nahor.

Podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2010 č. 207/2005 Z.z. bola ustanovená výška náhrady
za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2010 za jeden bod v sume
14,89 eura.

Podľa ust. § 446 OZ náhrada za stratu na zárobku počas PN poškodeného je rozdiel medzi jeho
priemerným zárobkom pred poškodením a nemocenským.

Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z., Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť
a) dohodou,

b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 59 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z., Zákonníka práce pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu

sa skončí uplynutím dohodnutej doby.

Podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 311/2001 Z.z., Zákonníka práce zamestnávateľ nesmie dať
zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za
práceneschopnéhoprechorobualeboúraz,aksitútoneschopnosťúmyselnenevyvolalalebonespôsobil

pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na
ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia.

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z., Zákonníka práce pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu
sa skončí uplynutím tejto doby.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách tento zákon upravuje poskytovanie
náhrad výdavkov a iných plnení (ďalej len "náhrada") pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení
na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe (ďalej len "dočasné pridelenie"), privyslaní do členského štátu Európskej únie (ďalej len "vyslanie do štátu Európskej únie"), pri vzniku
pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (ďalej len
"vznik pracovného pomeru"), pri výkone práce v zahraničí a pri ceste v súvislosti s mimoriadnym

výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť
a) zamestnancom v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere, ak osobitný predpis
neustanovuje inak,
b) členom družstiev, ak podľa stanov podmienkou členstva je aj pracovný vzťah,
c) fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak

je to v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnuté,
d) osobám, o ktorých to ustanovuje tento zákon.

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101
-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa§101OZpokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročnáaplynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 106 ods. 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky, ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak
ide o škodu na zdraví.

Podľa § 112 OZ ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa

písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

Podľa § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné

plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené

dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistnéplnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

Podľa § 15 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi

platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. poistný garančný fond sa tvorí z príspevkov členov kancelárie
podľa § 20 ods. 5, z mimoriadnych príspevkov podľa § 20 ods. 6 a z poistného podľa § 16.

Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z. kancelária poskytuje z poistného garančného fondu

poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez
poistenia zodpovednosti,

Podľa § 24 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z.z. poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa
odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody

proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.

Podľa § 24 ods. 5 prvej vety zák. č. 381/2001 Z.z. kancelária poskytuje poškodenému poistné plnenie
podľa odseku 2 za rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto
zákona.

Podľa ust. § 193 tretej vety zák. č. 150/2016 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len CSP)
ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok
alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj
rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

64. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd žalobe v časti uplatneného nároku
v sume 7.156,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z priznanej sumy od 28.4.2012 do
zaplatenia voči žalovanému v rade 1/ vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu voči žalovanému 1/ zamietol.

65. Súd žalobu voči žalovanému v rade 2/ zamietol v celom rozsahu, nakoľko dospel k záveru, že právo
žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy sa voči žalovanému 2/ v celom rozsahu premlčalo.

66. V predmetnom prejednávanom prípade si žalobca uplatnil voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na

zaplatenie žalovanej sumy 14.642,10 €, a to voči každému zo žalovaných z iného právneho dôvodu.
Voči žalovanému v rade 1/ si uplatnil nárok na náhradu škody a voči žalovanému v rade 2/ nárok ako
voči poisťovateľovi. Žalobca mal právo uplatniť si svoj nárok voči každému zo žalovaných osobitne alebo
voči obom naraz.

67. Žalovaní v rade 1/ a 2/ vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku. Keďže súd skúma
premlčanie len u existujúceho nároku, najprv skúmal, či nárok uplatnený žalobou je dôvodný.
68. Súd je v tomto konaní viazaný podľa ust. § 193 tretej vety CSP rozsudkom Okresného súdu
Žilina 36T/32/2012-222 zo dňa 19.04.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.04.2012, ktorým súd
schválil dohodu o vine a treste zo dňa 22.02.2012, uzavretú medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry

Žilina a obvineným F. G., podľa ktorej obvinený je vinný, že dňa 07.03.2010 úmyselne narazil ľavou
prednou časťou osobného motorového vozidla zn. Peugeot 307, českej štátnej poznávacej značky XXX
XXXX, do vonkajšej časti ľavého kolena A. B., čím mu úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, čím
spáchal zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona. Tým mal súd v tomto konaní
preukázanú existenciu základného predpokladu zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu, a to protiprávny

úkon. Zavinenie žalovaného 1/ súd neskúmal, nakoľko vychádzal z uvedeného rozsudku Okresného
súdu Žilina 36T/32/2012-222 zo dňa 19.04.2012, ktorým bol pri svojom rozhodovaní v zmysle ust. § 193
tretej vety CSP viazaný.69. Vznik škody mal súd preukázaný z vykonaného dokazovania v trestnom konaní. Z lekárskeho
posudku I. D. F. mal súd preukázané ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia z poškodenia na
zdraví zo dňa 7.3.2010 celkovým počtom bodov 200.

70. Zo znaleckého posudku č. 42/2010 zo dňa 09.05.2010 a jeho doplnku č. 1/42/2010 vyhotovených
znalcom I. A. D., ktoré sú obsahom vyšetrovacieho spisu č.: ČVS: ORP-568/OVK-ZA-2010 OR PZ,
odboru kriminálnej polície, Žilina, mal súd preukázané ohodnotenie zranenia poškodeného A. B., ktoré
poškodený utrpel dňa 07.03.2010, počtom bodov 165.

71. Pokiaľ teda žalovaný 1/ popieral, že k takému konaniu z jeho strany, ktoré by malo za následok vznik
škody na zdraví u žalobcu, nedošlo, tieto tvrdenia sú irelevantné vzhľadom na vykonané dokazovanie
v trestnom konaní a uzatvorenú dohodu o vine a treste zo dňa 22.2.2012, schválenú rozsudkom
Okresného súdu Žilina 36T/32/2012-222 zo dňa 19.04.2012.

72. S poukazom na ust. § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého sa výška náhrady za bolesť

a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci
roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa ods. 1, za jeden bod, pričom sa výsledná suma zaokrúhli
na celé desiatky korún smerom nahor a s poukazom na opatrenie Ministerstva zdravotníctva SR o
ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok

2010 č. 207/2005 Z.z. ktorým bola ustanovená výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia na rok 2010 za jeden bod v sume 14,89 eura, súd konštatoval, že nárok
na náhradu škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia bol uplatnený v správnych
sumách – bolestné v sume 2.456,85 € (165 bodov x 14,89 €) a sťaženie spoločenského uplatnenia
v sume 2.978,- € (200 bodov x 14,89 €).

73. Podľa ust. § 446 OZ žalobcovi patrí náhrada za stratu na zárobku počas práceneschopnosti vo výške
rozdielu medzi jeho priemerným zárobkom pred poškodením a nemocenským. V danom prejednávanom
prípade bol pracovný pomer žalobcu dohodnutý na dobu určitú od 02.11.2009 do 01.05.2010 a skončil

uplynutím tejto doby, teda neskončil na základe výpovede danej zamestnávateľom žalobcovi ako
zamestnancovi a nie je možné aplikovať ust. § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce upravujúce ochrannú
dobu v prípade výpovede. Žalobca bol, ako vyplýva z lekárskeho posudku I. D. F., práceneschopným od
8.3.2010 do 1.9.2010, pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú do 1.5.2010 v tento deň i skončil, čo
mal súd preukázané z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu zo dňa 23.04.2010 (č.l. 181 spisu). Žalobcovi

tak vznikol nárok na náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti za obdobie od vzniku
práceneschopnosti, do skončenia pracovného pomeru, teda do 1.5.2010. Podstatou tohto nároku je
vyrovnanie straty, ktorú poškodený utrpel znížením svojho príjmu počas trvania práceneschopnosti
v dôsledku utrpenej škody na zdraví, zapríčinenej protiprávnym konaním škodcu.

74. Z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu zo dňa 5.1.2012 mal súd preukázané, že priemerná čistá
mesačná mzda žalobcu v roku 2010 predstavovala sumu 259,85 €. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne
o nemocenských dávkach (č.l. 188 spisu) mal súd preukázané, že za mesiac 03/2010 bolo vyplatené
nemocenskévsume86,60€,zamesiac04/2010vsume185,50€azamesiac05/2010vsume191,70€.
75. Strata na zárobku - rozdiel medzi priemerným zárobkom žalobcu pred poškodením a nemocenským

tak predstavuje za jednotlivé mesiace, za ktoré patrí žalobcovi náhrada za stratu na zárobku počas PN,
nasledovné sumy:
76. za mesiac 03/2010 sumu 114,58 €. Suma je rozdielom pomernej časti priemernej mzdy za obdobie
od 8.3.2010 do 31.3.2010 vo výške 201,18 € a vyplateného nemocenského za mesiac 03/2010 vo výške
86,60 €.

77. za mesiac 04/2010 sumu 74,35 €. Suma je rozdielom priemernej mzdy za mesiac apríl vo výške
259,85 € a vyplateného nemocenského za mesiac 04/2010 vo výške 185,50 €.
78. za mesiac 05/2010 sumu 2,20 €. Suma je rozdielom pomernej časti priemernej mzdy za obdobie
od 1.5.2010 do 1.5.2010 vo výške 8,38 € a pomernej časti vyplateného nemocenského za mesiac máj
2010 v sume 6,18 €, vyplateného v celkovej výške 191,70 € za 05/2010.

79. Žalobcovi tak súd priznal nárok na náhradu za stratu na zárobku za obdobie od 8.3.2010 do
1.5.2010 v celkovej výške 191,13 € a vo zvyšnej časti žalobu zamietol, keďže pracovný pomer žalobcuu spoločnosti D.K.C., s.r.o., Balkan 53, Zvolen trval len do 01.05.2010 a žalobcovi patrí náhrada mzdy
počas PN len za čas trvania pracovného pomeru.

80. Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na „diéty“, teda nárok na cestovné náhrady, ktoré patria
zamestnancovi za splnenia podmienok uvedených v zákone č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách,
z účelu tohto zákona vymedzeného v ust. § 1 ods. 1 cit. zákona je zrejmé, že tento nárok žalobcovi
nepatrí. Cestovnými náhradami sú výdavky a iné plnenia pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení
na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, pri vyslaní do členského štátu Európskej

únie, pri vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného
vzťahu, pri výkone práce v zahraničí a pri ceste v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu
pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť. Z taxatívneho výpočtu príkladov v ust. §
1 ods. 1 cit. zákona vyplýva, kedy má právo fyzická osoba na cestovné náhrady, preto zamestnancovi
nemôžu patriť cestovné náhrady za obdobie trvania jeho práceneschopnosti. Súd preto žalobu v časti
uplatneného nároku na cestovné náhrady vo výške 6.381,12 € zamietol ako nedôvodnú.

81. Žalobcovi tak vznikol titulom náhrady škody na zdraví spôsobenej žalovaným 1/ nárok na
odškodnenie za bolestné vo výške 2.456,85 €, za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.978,-
€ a náhrada mzdy vo výške 191,13 €, náhrada škody tak predstavuje celkom sumu 5.625,98 €.

82. Žalobca si v konaní, a to návrhom zo dňa 20.5.2013, doručeným súdu dňa 24.5.2013, uplatnil
i nárok na zaplatenie sumy 2.299,73 €, titulom trov vynaložených na jeho zastupovanie v trestnom
konaní splnomocneným zástupcom JUDr. Ladislavom Ščurym. Uvádzal, že tento nárok nie je nárokom
na náhradu škody, ale žiadal o tomto nároku rozhodnúť ako o trovách trestného konania. Súd však

v občianskom súdnom konaní o trovách trestného konania nerozhoduje, ako na to aj vo svojich
písomných stanoviskách poukazoval žalovaný 2/.
83. Žalobou uplatnený nárok na náhradu trov zastúpenia poškodeného v trestnom konaní
splnomocneným zástupcom vyplýva zo vzťahu zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu spôsobenú jeho
protiprávnym konaním, za ktoré bol žalovaný 1/ v tomto trestnom konaní vedenom na OS Žilina pod

sp. zn. 36T/32/2012 uznaný vinným rozsudkom sp. zn. 36T/32/2012-222 zo dňa 19.04.2012, ktorý v ten
istý deň aj nadobudol právoplatnosť.

84. Súd po zaujatí uvedeného záveru považuje za potrebné uviesť, že žalobca je povinný žalobou
uplatnený nárok (iba) skutkovo vymedziť. Právne posúdenie zistených skutkových okolností a ich

podriadeniepodurčitúprávnunormujeúlohousúdu("iuranovitcuria").Pokiaľsúdrozhodujeonárokuna
plnenie na základe skutkových okolností, so zreteľom na povahu ktorých alebo spôsob opísania ktorých
prichádza do úvahy možnosť podriadenia žalobou uplatneného nároku pod inú hmotno-právnu normu,
než je uvedená v žalobe, musí vec právne posúdiť podľa zodpovedajúcej normy bez ohľadu na to, či
je v žalobe uvedený (alebo správne uvedený) právny dôvod požadovaného plnenia. V danom prípade,

so zreteľom na to, ako a čím žalobca vymedzil skutkový rámec, z ktorého vyvodzoval svoj nárok na
zaplatenie požadovanej sumy, je zrejmé, že pre uplatnenie nároku na zaplatenie spornej sumy v súdnom
konaní považoval za rozhodujúcu skutočnosť, že v trestnom konaní si v tzv. adhéznom konaní uplatnil
nárok na náhradu škody, s ktorým bol odkázaný na konanie občianskoprávne, keďže v trestnom konaní
nebola preukázaná výška škody vzniknutej žalobcovi protiprávnym konaním žalovaného 1/ a nebol

preto známy ani základ pre výpočet trov splnomocneného zástupcu poškodeného v trestnom konaní.
Z uvedeného dôvodu nebolo možné v trestnom konaní o trovách poškodeného rozhodnúť.
85. Je zrejmé, že žalobcovi vznikla majetková ujma vynaložením finančným prostriedkov za právne
služby splnomocneného zástupcu v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalobcu, ktorej výška,
pokiaľ by súd o trovách poškodeného v trestnom konaní rozhodoval, by sa odvíjala od sumy priznanej

náhrady škody v adhéznom konaní.

86. V občiansko-právnom konaní bola ustálená suma náhrady škody vo výške 5.625,98 €, ktorá je
základom pre výpočet trov splnomocneného zástupcu poškodeného, o ktorom nároku súd v občianskom
súdnom konaní nemôže rozhodovať ako o trovách trestného konania, ale je potrebné subsumovať

uplatnený nárok pod zákonné ustanovenie § 420 OZ.87. Súd na základe sumy priznanej náhrady škody na zdraví v sume 5.625,98 € dospel nasledovným
výpočtom v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. k sume náhrady škody 1.530,52 € vzniknutej žalobcovi
zaplatením za právne služby splnomocnenému zástupcovi JUDr. Ladislavovi Ščurymu:

A/ tarifná odmena (§10 ods. 1 vyhlášky vychádzajúc z priznanej výšky škody v sume 5.625,98 eur) spolu
1.190,32 eur
a) Príprava a prevzatie zastúpenia + prvá porada s klientom zo dňa 10.10.2011 – hodnota jedného úkonu
190,89 eur + režijný paušál za rok 2011 vo výške 7,41 eur + 20 DPH (39,66 eur)- 237,96 eur

b) Študovanie spisu na OR PZ č. ČVS: ORP-568/OVK-ZA-2010 zo dňa 30.11.2011 od 8:00 hod. do
9:00 – hodnota jedného úkonu 190,89 eur + režijný paušál za rok 2011 vo výške 7,41 eur + 20 DPH
(39,66 eur)- 237,96 eur
c) preštudovanie spisu dňa 21.12.2011 o 10:00 - hodnota jedného úkonu 190,89 eur + režijný paušál za
rok 2011 vo výške 7,41 eur + 20 DPH (39,66 eur)- 237,96 eur
d) konanie o dohode o vine a treste na Okresnej prokuratúre Žilina dňa 22.02.2012 od 8:30 hod. do 9:00

hod. - hodnota jedného úkonu 190,89 eur + režijný paušál za rok 2012 vo výške 7,63 eur + 20 DPH
(39,70 eur)- 238,22 eur
e) verejné zasadnutie na OS v Žiline zo dňa 05.04.2012 od 8:30 hod. do 8:50 hod. - hodnota jedného
úkonu 190,89 eur + režijný paušál za rok 2012 vo výške 7,63 eur + 20 DPH (39,70 eur)- 238,22 eur

B/ cestovné náhrady v zmysle zákona č.283/2002 Zb. o cestovných náhradách v znení noviel v celkovej
výške (83,02 eur + 20% DPH 16,60 eur) 99,62 eur
a) Osobné motor. Vozidlo : Mitsubishi Pajero, ŠPZ: L. XXX M., objem valcov: 3.200 cm3
Počet km: Čadca – Žilina a späť dňa 30.11.2011 – 66 km
Cena PHM(Diesel): 1.375 eur/1

Koeficient: 0,18
Priemerná spotreba: 9,5 l na 100 km
0,095 x 66 = 6,27 (6,27 x 1,375) + (66 x 0,18) = 8,62 +11,88 = 20,50 eur

b) Osobné motor. Vozidlo : Mitsubishi Pajero, ŠPZ: L. XXX M., objem valcov: 3.200 cm3

Počet km: Čadca – Žilina a späť dňa 21.12.2011 – 66 km
Cena PHM(Diesel): 1.394 eur/1
Koeficient: 0,18
Priemerná spotreba: 9,5 l na 100 km
0,095 x 66 = 6,27 (6,27 x 1,394) + (66 x 0,18) = 8,74 +11,88 = 20,62 eur

c) Osobné motor. Vozidlo : Mitsubishi Pajero, ŠPZ: L. XXX M., objem valcov: 3.200 cm3
Počet km: Čadca – Žilina a späť dňa 22.02.2012 – 66 km
Cena PHM(Diesel): 1.414 eur/1
Koeficient: 0,18

Priemerná spotreba: 9,5 l na 100 km
0,095 x 66 = 6,27 (6,27 x 1,414) + (66 x 0,18) = 8,87 +11,88 = 20,75 eur

d) Osobné motor. Vozidlo : Mitsubishi Pajero, ŠPZ: L. XXX M., objem valcov: 3.200 cm3
Počet km: Čadca – Žilina a späť dňa 05.04.2012 – 66 km

Cena PHM(Diesel): 1.479 eur/1
Koeficient: 0,18
Priemerná spotreba: 9,5 l na 100 km
0,095 x 66 = 6,27 (6,27 x 1,479) + (66 x 0,18) = 9,27 +11,88 = 21,15 eur

C/ náhrada za stratu času v zmysle §17 vyhlášky č.655/2004 Z.z.

a) Cesta Čadca –Žilina a späť dňa 30.11.2011 – 4 polhodiny x 12,35 eur - 49,40 eur
b) Cesta Čadca –Žilina a späť dňa 21.12.2011 – 4 polhodiny x 12,35 eur – 49,40 eur
c) Cesta Čadca –Žilina a späť dňa 22.02.2011 – 4 polhodiny x 12,71 eur – 50,84 eur

d) Cesta Čadca –Žilina a späť dňa 05.04.2012 – 4 polhodiny x 12,71 eur – 50,84 eur

- 200,48 eur + 20% DPH (40,10 eur) – spolu 240,58 eurspolu TPZ (1.190,32 eur + 99,62 + 240,58 eur) = 1.530,52 eur

88. Keďže základom pre výpočet trov poškodeného v trestnom konaní nebola suma 15.434,85 €, ako
vyplýva z vyčíslenia trov poškodeného v trestnom konaní zo dňa 26.4.2012 (č.l. 46), ale suma 5.625,98
€, na ktorú súd v tomto konaní priznal žalobcovi po vykonanom dokazovaní nárok, trovy konania
poškodeného tak predstavujú sumu 1.530,52 €, nie sumu vyčíslenú dňa 26.4.2012 poškodeným vo
výške 2.992,73 €. Vo zvyšnej časti prevyšujúcej sumu 1.530,52 € súd preto žalobu ako nedôvodnú

zamietol.

89. Žalobcovi tak súd priznal v tomto konaní nárok na zaplatenie celkom sumy 7.156,50 €,
pozostávajúcej zo sumy náhrady škody na zdraví v celkovej výške 5.625,98 € a zo sumy náhrady škody
titulom vynaložených trov na splnomocneného zástupcu v trestnom konaní vo výške 1.530,52 €.

90. Po ustálení výšky náhrady škody sa súd zaoberal námietkami premlčania vznesenými žalovanými
v rade 1/ a v rade 2/.

91. Pre premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí podľa § 15 zákona č. 381/2001

Z.z. rovnaká úprava, ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. V rozhodnutí NS SR
sp. zn. 2MCdo/9/2013 zo dňa 27.8.2014 Najvyšší súd SR uvádza: „Tvrdenie generálneho prokurátora,
ževčasnýmuplatnenímnárokuupoisťovateľajenárokvčasuplatnenýajprotiodporcovi2/akoškodcovi,
nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, naopak, je v rozpore s ustanovením § 15 zákona
č. 381/2001 Z.z., ktoré umožňuje poškodenému pri uplatnení si náhrady škody žalovať poisťovateľa

alebo/aj škodcu“. Rozhodovacia prax súdov je v tomto smere ustálená a nie je preto správne tvrdenie
žalobcu, že pokiaľ včas uplatnil svoj nárok na náhradu škody u žalovaného 1/ ako škodcu, bol tento
nárok uplatnený zároveň včas aj u poisťovateľa (v tomto prípade je žalovaným 2/ SKP vzhľadom na
neuzatvorenie zmluvy žalovaným 2/ s poisťovňou o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ev. č. XXX XXXX zn. Peugeot 307, prevádzkou

ktorého bola spôsobená škoda na zdraví žalobcovi).

92. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.08.2012, podanou pôvodne len
proti žalovanému 1/ F. G., domáhal voči žalovanému 1/ náhrady škody titulom bolestného vo výške
2.456,85 €, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 2.978,- €, titulom ušlej mzdy (náhrady

za stratu na zárobku počas PN) vo výške 1.559,10 € a nevyplatených diét vo výške 6.381,12 €, celkom si
tak uplatnil náhradu škody vo výške 13.375,07 €. Podaním zo dňa 20.5.2013 - návrhom na pripustenie
zmeny žaloby doručeným súdu dňa 24.5.2013, si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov poškodeného
v zmysle § 557 ods. 2 Trestného poriadku vo výške 2.299,73 €.
93. Konanie voči žalovanému v rade 2/ začalo dňa 13.2.2015, kedy bola na poštovú prepravu podaná

zásielka žalobcu (č.l. 102 spisu) obsahujúca podanie žalobcu zo dňa 11.2.2015, doručené súdu dňa
16.02.2015 – návrh na pripustenie vstupu do konania žalovaného v rade 2/, o ktorom návrhu žalobcu
súd rozhodol uznesením sp. zn. 4C/201/2012-103 zo dňa 18.02.2015.

94. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia

subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú
plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba, subjektívna premlčacia dobe je dvojročná a na začatie jej
plynutia je potrebné vždy rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného, týkajúcu sa jeho vedomostí
o škode ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno
objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody

uplatniť aj na súde a ďalej týkajúcu sa vedomosti poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá, teda
o zodpovednom subjekte. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu
zodpovedá, je potrebné vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch,
teda nestačí len možnosť dozvedieť sa o nich a len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna
premlčacia doba. V prípade nároku na náhradu škody spôsobenej na zdraví sa uplatňuje len subjektívna

premlčacia doba, vylúčenie objektívnej premlčacej doby je potrebné so zreteľom na osobitnú povahu
týchto práv, keďže škoda môže vzniknúť aj po uplynutí trojročnej alebo desaťročnej objektívnej doby, ale
najmä na požiadavku zabezpečiť poškodeným čo najúčinnejšiu ochranu.95. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že subjektívna premlčacia doba
začala plynúť žalobcovi pri jednotlivých uplatnených, a zároveň v tomto konaní priznaných nárokoch,
nasledovne:

- Dňa 09.05.2010, kedy žalobca nadobudol subjektívnu vedomosť o výške nároku na náhradu za bolesť
na základe znaleckého posudku č. 42/2010 zo dňa 09.05.2010 vyhotoveného znalcom I. A. D., ktorým
znalec obodoval zranenie poškodeného žalobcu.

- Dňa 9.2.2012, kedy žalobca nadobudol subjektívnu vedomosť o výške nároku na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku I. D. F. zo dňa 9.2.2012.

- Najneskôr posledným dňom práceneschopnosti žalobcu, teda 1.9.2010 nadobudol žalobca vedomosť
o výške nároku na náhradu za stratu na zárobku počas PN za obdobie od 8.3.2010 do 1.5.2010. Túto
vedomosť však žalobca podľa názoru súdu mohol nadobudnúť skôr, a to posledným dňom každého

mesiaca, v ktorom bola vyplatená dávka nemocenského za príslušný mesiac a za ktorý vznikol žalobcovi
nárok na mzdu od jeho zamestnávateľa.

96. Žalobca si uplatnil voči žalovanému v rade 1/ nárok na náhradu škody už v trestnom konaní, ktoré
bolo právoplatne skončené dňa 19.4.2012, a v ktorom bol rozsudkom sp. zn. 36T/32/2012-222 zo

dňa 19.04.2012 odkázaný s náhradou škody na občianskoprávne konanie, v ktorom podal žalobu dňa
22.8.2012.
Súd má za to, že vedomosť o zodpovednom subjekte, teda o tom, kto za škodu zodpovedá, mal žalobca
odo dňa 7.3.2010, kedy došlo ku vzniku škody, najneskôr túto vedomosť nadobudol dňa 19.4.2012
právoplatnosťou rozsudku sp. zn. 36T/32/2012-222 zo dňa 19.04.2012.

Vpriebehutrestnéhokonaniavšakpremlčaciadobaspočívalapodľa§112OZ,neplynula,pretojemožné
konštatovať, že voči žalovanému 1/ si žalobca tieto nároky uplatnil včas podaním žaloby dňa 22.8.2012,
teda pred uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej doby u jednotlivých nárokov.

97. V rámci plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, teda včas, si žalobca uplatnil voči

žalovanému1/návrhomzodňa20.5.2013napripusteniezmenyžaloby,doručenýmsúdudňa24.5.2013,
aj nárok na náhradu trov poškodeného v zmysle § 557 ods. 2 Trestného poriadku vo výške 2.299,73 €,
keďže subjektívnu vedomosť o vzniku tejto škody nadobudol žalobca najskôr dňa 27.4.2012 na základe
faktúry č. 012/2012 vyhotovenej dňa 27.04.2012 dodávateľom: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav
Ščury, v ktorý deň aj žalobca fakturovanú sumu advokátovi uhradil, ako to vyplýva z príjmového

pokladničného dokladu č. 6967867 a z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 27.04.2012 (č.l. 48
rub), ako i z peňažného denníka JUDr. Ladislava Ščuryho za rok 2012 (č.l. 85).

98. Vzhľadom na začatie konania voči žalovanému 2/ až dňa 13.2.2015, v ktorý deň si zároveň

žalobca uplatnil voči žalovanému 2/ všetky nároky, dovtedy uplatnené len voči žalovanému 1/, je možné
konštatovať, že konanie sa voči žalovanému 2/ začalo až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby všetkých uplatnených nárokov. Pokiaľ by aj žalobca nadobudol vedomosť o zodpovednom
subjekte, teda o tom, kto za škodu zodpovedá, až dňa 19.4.2012 právoplatnosťou rozsudku sp.
zn. 36T/32/2012-222 zo dňa 19.04.2012, (pričom ale súd má zato, že túto vedomosť mal žalobca

nepochybne od 7.3.2010), teda po nadobudnutí vedomosti žalobcom o výške nároku na náhradu za
bolesť najneskôr dňa 09.05.2010, o výške nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
najneskôr dňa 9.2.2012 a o výške nároku za stratu na zárobku najneskôr dňa 1.9.2010, je zrejmé
z uvedených dátumov, že dvojročná subjektívna premlčacia doba práva na náhradu škody všetkých
uvedených nárokov uplynula pred začatím konania voči žalovanému 2/ dňa 13.2.2015.

99. Takisto uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba práva na náhradu trov poškodeného, keďže
subjektívnu vedomosť o vzniku tejto škody nadobudol žalobca dňa 27.4.2012.
100. Na základe takto vykonaného dokazovania súd žalobu voči žalovanému v rade 2/ v celom rozsahu
zamietol z dôvodu, že právo žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy sa voči žalovanému 2/ v celom
rozsahu premlčalo.

101. Žalobca si k žalovanej sume uplatnil úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo žalovanej sumy od
28.04.2012 do zaplatenia.Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z účinného do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Rozsudok Okresného súdu Žilina 36T/32/2012-222 zo dňa 19.04.2012, v ktorom konaní si žalobca

uplatnil nároky na náhradu škody na zdraví titulom bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia
a náhrady za stratu na zárobku počas PN, nadobudol právoplatnosť dňa 19.04.2012, a žalobca si uplatnil
nárok na náhradu trov poškodeného v trestnom konaní na súde podaním dňa 26.4.2012. Žalovaný 1/
sa tak najneskôr od 28.4.2012 dostal do omeškania so zaplatením náhrady škody, súd preto žalobcovi
priznal voči žalovanému 1/ i nárok na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý bol uplatnený v zákonnej
výške, teda 9 % z priznanej sumy 7.156,50 € od 28.04.2012 do zaplatenia.

102. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci a podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa
ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
103. Žalovaný v rade 1/ má vzhľadom na výsledok konania voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 8,7 %.
104. Žalovanému v rade 2/ súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%
vzhľadom na plný úspech vo veci.
105. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa s ust. § 262 ods. 1 CSP po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.
Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP,

teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).