Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. marec 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2522201975
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2522201975.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek
senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, B., 2. A. B. B., nar. X.X.XXXX, bytom D. C. E. XXXX/XX, F. G., 3. H.
B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. B. XXXX/XX, H., všetci zastúpení spoločnosťou: Advokátska kancelária
JUDr. Boris Benkovič, s. r. o., IČO: 50 705 164, so sídlom Čukaráboň 7098/55, Dunajská Streda,

adresa na doručovanie: I. XXXX/X, F. G., proti žalovanému: Družstvo Kopaničiar, IČO: 53 568 583,
so sídlom Ľ. Podjavorinskej 1620/8, Nové Mesto nad Váhom, o nahradenie prejavu vôle, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č.
k. 25C/80/2022-17 zo dňa 1. decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie:
žalovaný j e p o v i n n ý dočasne sa zdržať nakladania s nehnuteľnosťami: pozemkami

zapísanými na LV č. XXXX, katastrálne územie A. J. K., obec A. J. K., L. H.: parcela registra „C“ č. 450/15
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 74 m2, parcela registra „C“ č. 500/164 orná pôda o výmere 5192
m2 v spoluvlastníckom podiele 1, najmä aby tieto nepreviedol a nezaťažil právami tretích osôb, a to až
do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietol (uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania so spoluvlastníckym podielom o veľkosti
1/4 k celku k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území A. J. K., obec A. J. K., L. H.,
vedených na LV č. XXXX v časti parcely registra „C“, evidovaných na katastrálnej mape ako pozemok
parcelnéčíslo450/15,druhpozemku:zastavanáplochaanádvorie,ovýmere74m2apozemokparcelné
číslo 500/164, druh pozemku: orná pôda, o výmere 5192 m2, až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej, alternatívne uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa prevodu spoluvlastníckeho podielu o

veľkosti 1/4 k celku k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území A. J. K., obec A. J. K., L.
H., vedených na LV č. XXXX v časti parcely registra „C“, evidovaných na katastrálnej mape ako pozemok
parcelnéčíslo450/15,druhpozemku:zastavanáplochaanádvorie,ovýmere74m2apozemokparcelné
číslo 500/164, druh pozemku: orná pôda, o výmere 5192 m2 a zároveň uložiť povinnosť žalovanému
zdržať sa zaťaženia spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/4 k celku k nehnuteľnostiam nachádzajúcim
sa v katastrálnom území A. J. K., obec A. J. K., L. H., vedených na LV č. XXXX v časti parcely registra

„C“, evidovaných na katastrálnej mape ako pozemok parcelné číslo 450/15, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 74 m2 a pozemok parcelné číslo 500/164, druh pozemku: orná pôda, o
výmere 5192 m2 právami tretích osôb, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej).

Rozhodnutie okresný súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 132 ods. 1 až 3, § 324 ods. 1 a

3, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. c) a d), § 326 ods. 1 a 2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 až 3, § 331
ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.Súd prvej inštancie vecne uzavrel, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné

zamietnuť. Pokiaľ ide o existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, tú mal za osvedčenú
skutočnosťou, že žalobcovia 1. až 3. a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, vo
vzťahu ku ktorým sa žalobcovia v konaní vo veci samej domáhajú nahradenia prejavu vôle žalovaného
ako predávajúceho pri uzatvorení kúpnej zmluvy, v dôsledku porušenia zákonného predkupného práva
žalobcov ako podielových spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností, s poukazom na § 603 ods. 3

Občianskeho zákonníka. Žalobcovia neosvedčili potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami,
nijakým spôsobom nepreukázali a ani netvrdili existenciu konkrétnych skutkových okolností, ktoré by
osvedčovali existenciu úmyslu žalovaného previesť nehnuteľnosti na inú osobu alebo ich prípadne
zaťažiť právami tretích osôb. Iba subjektívny predpoklad žalobcov, že by k tomu mohlo dôjsť bez
tvrdenia ďalších relevantných skutočností, ktoré by uvedený záver žalobcov aspoň osvedčovali, nemôže
byť podkladom pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorým by bolo obmedzené

vlastnícke právo žalovaného. V danom prípade nebola splnená základná podmienka pre nariadenie
neodkladného opatrenia, teda bezodkladná potreba úpravy pomerov medzi stranami, keďže zo žiadnych
významných skutočností nevyplýva, že by žalovaný mal úmysel akýmkoľvek spôsobom nakladať
s jeho spoluvlastníckym podielom. Pri inštitúte neodkladného opatrenia žalobcovia nie sú povinní úplne
preukázať tvrdené skutočnosti, to však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na

základe návrhu bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožňovali prijať záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. V predmetnom konaní však
zo strany žalobcov súd prvej inštancie nemal ani v najmenšom osvedčené, že by existoval akýkoľvek
úmysel žalovaného previesť svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam na inú osobu, prípadne
dané nehnuteľnosti zaťažiť právami tretích osôb. Vo veci samej je vedené riadne konanie a teda, ak

by v priebehu konania nastali skutočnosti odôvodňujúce dôvodnú obavu, že žalovaný nakladá alebo
má v úmysle nakladať s jeho spoluvlastníckym podielom, môžu žalobcovia podať opätovný návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia.

O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia okresný súd nerozhodoval, nakoľko uvedené
rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej, ktorým sa končí konanie.

Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalobcovia, ktorým navrhli vyhovenie návrhu v celom rozsahu

s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. Nesúhlasili s právnym
názorom okresného súdu, že neosvedčili potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, nijakým
spôsobomnepreukázaliaaninetvrdiliexistenciukonkrétnychskutkovýchokolností,ktorébyosvedčovali
existenciu úmyslu žalovaného previesť nehnuteľnosti na inú osobu alebo ich prípadne zaťažiť právami
tretích osôb. Naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov vyplýva zo skutočnosti, že nakladaním so

spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného môže byt oslabené ich právne
postavenie, ako aj uplatnenie nárokov z predkupného práva, ktoré sú predmetom samotnej žaloby.
V tomto prípade už došlo k porušeniu práv žalobcov, t. j. k porušeniu ich predkupného práva, hrozí
pod ťarchou prebiehajúceho konania zhoršenie ich právneho postavenia tým, že žalovaný sa bude
usilovať zbaviť nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu resp. ho zaťažiť, čím by nepochybne došlo

k podstatnému zhoršeniu postavenia žalobcov (poukaz na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 18Co/44/2015 a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/278/2014). Odôvodnenú obavu vyvodzujú
žalobcovia zo skutočnosti, že pri prevode spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti z pôvodného
spoluvlastníka na žalovaného, žalovaný mohol a mal vedieť o tom, že predmetná nehnuteľnosť je tzv.
„rodinným majetkom“ (t. j. majetkom vlastneným po viaceré generácie jednou rodinou, čo vyplýva z

príbuzenského vzťahu spoluvlastníkov a čo muselo byť žalovanému pri kúpe spoluvlastníckeho podielu
zrejmé)anadobudnutímspoluvlastníckehopodieluporušujepredkupnéprávoostatnýchspoluvlastníkov
– bratov pôvodného spoluvlastníka. Žalovaný mohol pri určitej miere obozretnosti usúdiť, že sa jedná
o prevod spoluvlastníckeho podielu v rozpore so zákonnými ustanoveniami, týkajúcimi sa zákonného
predkupnéhopráva.Navrhovanéobmedzenievpodobenariadenianeodkladnéhoopatreniajezpohľadu

žalobcov jediná možnosť ako zabezpečiť účel a cieľ súdneho konania, t. j. poskytnúť ochranu právam
žalobcov a ich vymožiteľnosť a vykonateľnosť, pričom iný spôsob ako neodkladné opatrenie, nie je
v tomto prípade účinný, nakoľko v prípade nevydania neodkladného opatrenia a zákazu nakladať s
nehnuteľnosťami, môže žalovaný do konečného rozhodnutia súdu vo veci samej previesť vlastníckeprávo na tretiu osobu resp. spoluvlastnícky podiel zaťažiť, a tým ohroziť práva žalobcov. Nariadenie
neodkladného opatrenia sa žalobcom javí ako potrebné aj z hľadiska zásady hospodárnosti konania,
nakoľko prípadným prevodom vlastníckeho práva žalovaného k jeho spoluvlastníckemu podielu na

nehnuteľnosti by sa súdny spor vo veci samej predlžoval v dôsledku zmeny okruhu strán sporu.
Nariadenie neodkladného opatrenia nebude mať negatívny dopad na sféru žalovaného za predpokladu,
že tento nemá úmysel scudziť alebo zaťažiť spoluvlastnícky podiel. Navrhli aj alternatívne rozhodnutie,
ktoré by neobmedzovalo žalovaného v užívaní spoluvlastníckeho podielu, avšak bránilo by mu v jeho
prevode resp. zaťažení. Majú za to, že boli splnené všetky podmienky pre nariadenie neodkladného

opatrenia minimálne v jeho alternatívne navrhnutej podobe. S argumentáciou okresného súdu, že
v priebehu konania môžu žalobcovia podať opätovný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
počas konania, nesúhlasia, nakoľko v tom čase už budú možnosti obrany žalobcov minimálne a budú
znamenať nehospodárnosť a zvýšené náklady pre účastníkov konania.

Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcov sa nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný od
1.7.2016 – ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným
subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu

prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia
použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP v spojení s § 367
ods. 2), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil

(§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné preto postupom podľa § 388 CSP napadnuté uznesenie zmenil.

Predmetomprieskumuodvolaciehosúdu,spoukazomnaobsahpreskúmavanéhouzneseniaijednotlivé
argumenty žalobcami predostreté nimi v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol
správne, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

Žalobcovia sa žalobou vo veci samej domáhajú voči žalovanému nahradenia prejavu vôle (uzavrieť

kúpnu zmluvu so žalobcami o prevode vlastníckeho práva).

Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú
podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne

zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis
nesprávne interpretoval).

Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť
pracovnejodmeny,akideotrvaniepracovnéhopomeru anavrhovateľzozávažnýchdôvodovnepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,

d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo
bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo
iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava
sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojímkonaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne
alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým
konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k

osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, ods. 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie, ods. 3 ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,

nezakladáprávoplatnérozhodnutie,ktorýmbolzamietnutýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
prekážku rozhodnutej veci.

Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby

využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho
porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Neodkladné opatrenie
má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie
vyžadovala okamžitý zásah súdu. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda
záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej úpravy
pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a
to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ďalším

zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných
skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana.Zcharakteruneodkladnéhoopatreniapritomvyplýva,žepredjehonariadenímsúdnevykonáva
plnohodnotné dokazovanie a nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
rozhodnutiavovecisamej,pričompriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovený

pre dokazovanie. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu
osvedčovania. Navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie
chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez
ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku
nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž
obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu
k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J.,

Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H.
Beck, 2016, 1106 s.). Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým
pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza
nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku,teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne
nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú
preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie

náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva
legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.).

Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej
ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom
tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu
z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia
objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), navrhovaným

neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený
nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením (Števček, M., Ficová, S. Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1092 s.).

Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd
o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento
inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.

Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne
vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu.

Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania,

pričomosvedčenéskutočnostimajúspĺňaťatribútvysokejpravdepodobnosti(nazákladečohosúdznich
pri rozhodovaní vychádza). Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku
(nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

Požiadavku na neodkladnú úpravu pomerov odôvodňujú žalobcovia tým, že majú vážnu obavu,
že žalovaný by mohol previesť pod ťarchou následkov súdneho konania vlastnícke právo
k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach v prospech tretej osoby.

V zmysle citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného
opatrenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov
strán alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava z
ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčená, t. j. musí
sa javiť ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Nariadenie neodkladného

opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa
tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu,
a ak sa právny vzťah medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom
nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Zároveň platí, že v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje neodkladné opatrenie, učiniť príslušné

tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti, resp.
neprípustnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na
nariadenieneodkladnéhoopatrenia,niejetotižčasovýpriestornavykonávanierozsiahlehodokazovania
(§ 328 ods. 2 CSP). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že
neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinnú stranu obmedzovať v

prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere, pretože iný postup by mohol znamenať prekročenie
ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení.Je potrebné zdôrazniť, že osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený
azrýchlenýprocesnýpostupsúduprirozhodovaníonávrhunajehonariadenie.Riadnedokazovaniesúd
v zmysle § 185 a nasl. CSP nevykonáva a o návrhu je povinný rozhodnúť v zákonnej lehote do 30 dní od

jeho doručenia. V danom prípade predpokladom pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia
bolo, aby navrhovateľ osvedčil splnenie dvoch základných podmienok, a to jednak potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov sporových strán (§ 325 ods. 1 CSP) a zároveň osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP).

Z obsahu spisu vyplýva, že na okresnom súde sa vedie konanie pod sp. zn. 25C/80/2022 (o nahradenie
prejavu vôle), keď žalobu podali žalobcovia dňa 16.11.2022 (zároveň s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia). V danej veci bolo osvedčené, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností v k. ú. A. J. K., špecifikovaných v odseku 1 tohto odôvodnenia, ktorej spoluvlastnícky
podiel vo veľkosti 1 žalovaný nadobudol na základe kúpnej zmluvy od (predchádzajúceho) podielového

spoluvlastníkaF.B..Žalobcoviasažalobouvovecisamejdomáhajúnahradeniaprejavuvôležalovaného
v kúpnej zmluve z dôvodu, že došlo k porušeniu ich zákonného predkupného práva v zmysle § 140
Občianskeho zákonníka, keď im ako podielovým spoluvlastníkom nebol predmetný spoluvlastnícky
podiel (na nehnuteľnostiach) ponúknutý na odkúpenie.

Podľa názoru odvolacieho súdu je daný prvý predpoklad neodkladného opatrenia a to, že žalobcovia
osvedčili existenciu právneho vzťahu medzi stranami, keď žalovaný nadobudol podiel na predmetnej
nehnuteľnosti, pričom žalobcovia ako podieloví vlastníci predmetnej nehnuteľnosti sa vo veci samej
domáhajú nahradenia prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu, keďže ako spoluvlastníci predmetnej

nehnuteľnosti namietali, že bolo porušené ich predkupné právo. Na rozdiel od súdu prvej inštancie
bol odvolací súd toho názoru, že žalobcovia preukázali aj existenciu hroziacej ujmy na ich práve, o
ktorom sa má rozhodovať a z toho vyplývajúcu nutnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Hoci
žalovaný nevykonal žiadny konkrétny úkon, ktorým by sa snažil nakladať s nehnuteľnosťou alebo, že
by mal v úmysle akýmkoľvek spôsobom nehnuteľnosť scudziť alebo zaťažiť, v danej veci s poukazom

na možnú reálnu hrozbu ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia, odvolací súd považoval návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že úmysel ako
bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku, je osvedčiteľný iba vo výnimočných
prípadoch a s nepomernými ťažkosťami, pričom ak by v danom prípade bolo potrebné čakať na takéto
(právne) úkony žalovaného, neodkladné opatrenie by už nebolo možné ani nariadiť, čím by takáto forma

právnej ochrany strany sporu (navrhovateľov neodkladného opatrenia) bola neefektívna, oneskorená a
iluzórna. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia pritom nie je poskytovať neefektívnu ochranu práv,
ale naopak poskytnúť ochranu včasnú a efektívnu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia po začatí
súdneho sporu postačuje aj potreba zachovať skutkový a právny stav, aký existoval ku dňu začatia
konania, aby sa spor vyriešil medzi totožnými stranami sporu, ako v čase začatia konania a v rozpore so

zásadou hospodárnosti konania sa spor nepredlžoval v dôsledku zmeny okruhu strán sporu (prípadným
reťazením prevodov). Zákaz dispozície s nehnuteľnosťou má v tomto význame aj už deklarovaný
preventívny účinok.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobcovia v súvislosti s obavou o takéto nakladanie
s nehnuteľnosťou žalovaným, mali možnosť dať zapísať do katastra nehnuteľností poznámku podľa §
38 zákona č. 162/1995 Z. z. o existencii predmetného sporu. Avšak napriek tomu, že by tak urobili,
poznámka o vedení súdneho sporu zapísaná v katastri nehnuteľností iba informuje o vedení súdneho
sporu a samotný zápis poznámky nikoho neobmedzuje. Okresný úrad nerozhoduje o tom, či bude

niekto obmedzený v nakladaní s nehnuteľnosťou, a preto okresný úrad nemôže nikoho poznámkou ani
obmedziť. Obmedziť v dispozícii s vecou môže iba súd, a preto nariadenie neodkladného opatrenia
súdom je aj v prípade existencie zapísanej poznámky o vedení súdneho sporu dôvodné. Obavu
žalobcov, že v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovaným na tretie osoby by uplatnenie
ich nároku z predkupného práva, ktorý je predmetom sporu vo veci samej bolo znemožnené, resp.

značne sťažené, je potrebné pokladať za právne relevantnú a opodstatnenú, pretože aj napriek tomu,
že zákonné predkupné právo by v takom prípade žalobcom síce zostalo zachované, jeho obsah by
však už bol ovplyvňovaný podmienkami, za ktorých by žalovaný previedol spoluvlastnícke podiely na
tretiu osobu, pričom pri prevode na blízku osobu by nadobúdateľ nemusel predkupné právo žalobcovvôbec rešpektovať. V konaní vo veci samej (o nahradenie prejavu vôle) by tak prípadný prevod
spoluvlastníckeho podielu zo strany žalovaného na tretiu osobu zmaril samotný účel konania (vo veci
samej). Odvolací súd mal tak osvedčenú naliehavosť potreby úpravy pomerov strán sporu. Z týchto

dôvodov odvolací súd považoval za potrebné dočasne fixovať existujúci právny stav k nehnuteľnosti
žalobcov pre dané sporové konanie ako i dočasne znemožniť žalovanému nakladať s nehnuteľnosťou
(v rozsahu v zmysle výroku).

Neodkladným opatrením podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. c) CSP (nenakladanie s určitými

vecami alebo právami) sa obmedzujú dispozičné oprávnenia vo vzťahu k určitej veci alebo právu,
prípadne viacerým veciam alebo právam. Právo nakladať s predmetom vlastníctva (ius disponendi) je
jedným zo základných subjektívnych oprávnení vlastníka. Jeho obsahom je disponovanie vecami alebo
právami prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných (napr. zmluva o nájme, zmluva
o výpožičke, záložná zmluva, predaj, zriadenie vecného bremena a pod.) alebo jednostranných (napr.
závet), ako aj faktických úkonov. Oprávnenie nakladať s vecami alebo právami predstavuje základ pre

realizáciu ich ekonomických hodnôt. Nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné
oprávnenie dochádza nevyhnutne k zásahu do základných práv povinnej osoby, najmä do základného
právavlastniťmajetokpodľačlánku20ÚstavySlovenskejrepubliky(ústavnýzákonSNRč.460/1992Zb.
v znení neskorších predpisov), ako i základného práva na ochranu majetku podľa článku 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie FMZV č. 209/1992

Zb.). Z daného hľadiska musí byť preto zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny a v súlade
s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je
nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Je preto vhodné vyhýbať sa všeobecnej formulácii
neodkladného opatrenia, ktorou by súd bez ďalšieho zakázal povinnej osobe nakladať s vecou alebo
právom a uprednostniť konkretizované vymedzenie povinností a obmedzení ad hoc (porov. Števček,

M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, s. 1097). Príliš všeobecne formulovaný zákaz nakladať
s vecami alebo právami vedie k neprimeranému obmedzovaniu povinnej osoby. Ak sa vo výroku uvedie
nenakladanie s vecou bez toho, aby sa uviedlo v súlade s návrhom na vydanie takého súdneho
rozhodnutia, ktoré čiastkové oprávnenie žalovaný ako vlastník nemôže vykonať (previesť vec, založiť

a pod.), dochádza k zásahu, ktorý je neprimeraný (porov. komentár Nové Aspi).

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že presné formulovanie povinnosti, ktorá sa
má plniť, je na súde samotnom. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na rozsudok NS SR zo dňa

28.09.2010 sp. zn. 5Cdo 254/2009, v ktorom najvyšší súd uviedol, že „požiadavka ustanovenia § 79
ods. 1 vety druhej OSP, aby zo žaloby vyplývalo, čoho sa žalobca domáha, neznamená, že by žalobca
bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku. Ak žalobca označil v žalobe presne,
určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob
určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak

použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca
domáhal. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia, prípadným návrhom
žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku súd musí dbať, aby
vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal“. Z uvedeného
je zrejmé, že nie je vylúčené, aby súd sám preformuloval navrhovaný výrok neodkladného opatrenia,

keďže takýto postup by v danom prípade neznamenal porušenie zásady ne ultra petitum, ktorá zakazuje
súdu prisúdiť viac, alebo niečo iné, než žalobca žiadal (§ 216 CSP), ale jednoducho vyjadruje inými
slovami to isté, čo v skutočnosti žalobcovia žiadali, keď v danom prípade žalobcovia svoju požiadavku
sformulovali aj všeobecne (zdržať sa nakladania so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1 k celku.....)
a zároveň ju aj špecifikovali (zdržať sa prevodu a zaťaženia právami tretích osôb spoluvlastníckeho

podielu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/4 k celku...). Pričom podľa odvolacieho súdu sa nejedná
ani o alternatívu tak ako to (mylne) žalobcovi uviedli v žalobe (alternatívnym petitom žalobca prejavuje
vôľu prijať namiesto žiadaného plnenia aj plnenie iné. Uplatní sa tam, kde podľa hmotného práva má
právo voľby plnenia žalovaný /§ 561 OZ, § 327 ObZ/. Ak žalovaný vykoná voľbu, už ju nemôže meniť
a výrok rozsudku sa z alternatívneho mení na jednoduchý. V prípade, ak si žalovaný nezvolí alternatívu,

súd vo výroku uloží obe alternatívne plnenia. Voľbu môže žalovaný uskutočniť až do núteného výkonu
rozhodnutia).Prirozhodovaníonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniavočižalovanémuodvolacísúdzohľadnil
aj princíp proporcionality a možné následky zásahov do práv strán sporu jeho nariadením. Odvolací
súd záverom dodáva, že v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nedôjde nariadením neodkladného

opatrenia k vytvoreniu nenávratného stavu a ani sa neprimeraným spôsobom do právnych vzťahov
strán sporu nezasiahne, nakoľko žalovanému naďalej zostávajú oprávnenia (možnosti) vlastníka
nehnuteľností - vec držať, užívať a požívať z nej plody a úžitky, dočasne je obmedzené len jeho právo s
vecou nakladať (vo výroku špecifikovaným spôsobom) do skončenia konania vo veci samej. Za daných
okolností prípadu mu nariadenie neodkladného opatrenia nemôže spôsobiť takú neprimeranú ujmu, aká

v opačnom prípade môže byť spôsobená žalobcom, a ak nie je úmyslom žalovaného spoluvlastnícky
podielknehnuteľnostiamscudziť(previesťhovrozporesust.§140ods.1Občianskehozákonníka,resp.
iným spôsobom s ním nakladať), zásah do jeho vlastníckeho práva uložením zákazu nakladania nebude
mať na neho žiaden negatívny dopad. Ak by naopak bolo jeho úmyslom spoluvlastnícky podiel scudziť,
prípadne zaťažiť, je daná bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobcov, a teda dôvod na nariadenie
neodkladného opatrenia. Žalovaný nebude neprimerane obmedzený na svojich právach a neodkladné

opatrenie môže splniť svoj účel sledujúci zabezpečenie dočasnej ochrany práv žalobcov, ktorých sa
domáhajú vo veci samej, pri súčasnom osvedčení tohto nároku žalobcov, resp. osvedčení, že existuje
aspoň minimálna pravdepodobnosť jeho existencie.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
s použitím § 388 CSP zmenil tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému dočasne
sa zdržať nakladania s nehnuteľnosťami: pozemkami zapísanými na LV č. XXXX, katastrálne územie
A. J. K., obec A. J. K., L. H.: parcela registra „C“ č. 450/15 zastavaná plocha a nádvorie o výmere
74 m2, parcela registra „C“ č. 500/164 orná pôda o výmere 5192 m m2 v spoluvlastníckom podiele 1,

najmä aby tieto nepreviedol a nezaťažil právami tretích osôb, a to až do právoplatného rozhodnutia vo
veci samej, pričom požadované znenie výroku žalobcami bolo preformulované z dôvodu jeho určitosti
a zrozumiteľnosti.

V súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného
opatrenia, ktoré nie je neodkladným opatrením vo veci samej (§ 123 a § 128 ods. 1 CSP), rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť (§ 262 ods. 1 CSP), o trovách konania
vzniknutých v súvislosti s týmto neodkladným opatrením (tak prvoinštančných, ako aj odvolacích) sa
preto bude rozhodovať v konečnom rozhodnutí, a to v rozhodnutí podľa § 334 alebo § 336 ods. 3 CSP,

prípadne v konečnom rozhodnutí v konaní vo veci samej.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).