Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. marec 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Sa/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200652
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8020200652.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudcom JUDr. Mariánom Hoffmannom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX/XX, XXX XX E. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29.
augusta č.8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. augusta 2020, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Správna žaloba

Žalobca sa správnou žalobou, doručenou včas správnemu súdu písomným podaním dňa 23. októbra
2020, domáhal preskúmania rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného správneho orgánu č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 18. augusta 2020, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené
rozhodnutie ústredia správneho orgánu rovnakého čísla zo dňa 11. decembra 2019 o zvýšení
invalidného dôchodku.

V dôvodoch správnej žaloby žalobca uviedol, že dňa 18. novembra 2019 dodatočne zaplatil poistné na
dôchodkové poistenie v sume 3 810,48 Eur, na základe čoho požiadal sociálnu poisťovňu o opätovné
prepočítanie invalidného dôchodku. Dňa 18. februára 2020 mu bolo doručené rozhodnutie ústredia
žalovaného, voči ktorému podal odvolanie v stanovenej lehote 12. marca 2020. Rozhodnutie sociálnej
poisťovne zo dňa 23. marca 2020, týkajúce sa rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X z 11. decembra 2019,
doručené mu dňa 23. marca 2020, tiež napadol odvolaním dňa 16. apríla 2020. Za obdobie od 1.

januára 2019 do 31. decembra 2009 dodatočne zaplatil dôchodkové poistenie v sume 962,88 Eur, za
obdobie od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013 v sume 1 296,- Eur, za obdobie od 1. januára
2014 do 1. marca 2014 v sume 219,48 Eur, za obdobie od 1. apríla 2014 do 30. apríla 2014 v sume
96,60 Eur a za obdobie od 1. septembra 2016 do 31. decembra 2016 dodatočne zaplatil dôchodkové
poistenie v sume 1 235,52 Eur. Žalobca namieta, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu vôbec nie zrejmé, akým spôsobom bolo zohľadnené pre určenie výšky invalidného dôchodku
dodatočnezaplatenéobdobiedôchodkovéhopoistenia.Napriektomu,žezaplatilpoistnénadôchodkové

poistenie za celý rok 2009, 2013 a 2016, podľa osobného listu dôchodkového poistenia mu rok 2016
vôbec nesedí. Za zaplatené obdobie dôchodkového poistenia od 1. marca 2016 až 2. novembra 2016
má síce započítaných 247 dní, ale pri tomto období nie je uvedený žiadny osobný vymeriavací základ,
ani všeobecný vymeriavací základ a je tam uvedený len osobný mzdový bod. Žalobca je toho názoru,že postupom a rozhodnutím prvostupňového a druhostupňového orgánu boli porušené jeho práva,
ktoré mu garantuje Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý nadobudol platnosť
dňa 25. júna 2010, zverejnením v zbierke č. 317/2010. Žalobca správnou žalobou žiada, aby správny

súd v súlade s § 191 od.1 a 3 Správneho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie ústredia žalovaného
zdôvodu,žerokyštúdia1996,1998a1999bolizrozhodnéhoobdobianazisteniepriemernéhoosobného
mzdovéhoboduvylúčenéarozhodnutiemunebolodoručenévzákonomstanovenejlehoteajevrozpore
s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a tiež druhostupňové rozhodnutie
správneho orgánu a vrátil vec na ďalšie konanie.

Ku správnej žalobe sa elektronickým podaním zo dňa 11. januára 2020 vyjadril žalovaný, podľa ktorého
z rozhodnutia generálneho riaditeľa jasne a zreteľne vyplýva o aké dôkazné prostriedky oprel svoje
rozhodnutie, pričom riadne zistil skutkový stav, z ktorého vychádzal pri rozhodovaní o odvolaní. Žalobca
bol o spôsobe výpočtu invalidného dôchodku informovaný listom zo dňa 23. marca 2020, ktorého

prevzatie dňa 30. marca 2020 potvrdil podpisom na doručenke a teda po dodatočnom zaplatení obdobia
dôchodkového poistenia boli tieto obdobia zhodnotené na určenie sumy invalidného dôchodku a suma
invalidného dôchodku bola zvýšená. Ďalej, žalobca bol v roku 2016 dôchodkovo poistený aj z pracovnej
činnosti zamestnanca a obdobie, za ktoré dodatočne zaplatil poistné na dôchodkové poistenie, bolo
hodnotené tak, aby s tieto doby neprekrývali s dobou zamestnania. Vymeriavací základ bol vypočítaný

v správnej sume 5 148,- Eur. Na osobnom liste dôchodkového poistenia, priloženom k rozhodnutiu
žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. decembra 2019, vymeriavací základ z technických
dôvodov nie je možné rozpísať za jednotlivé obdobia , za ktoré bolo doplatené poistné, je uvedený len
v jednom riadku za obdobie od 1. decembra 2016 do 31. decembra 2016 jednou sumou, pričom toto
nemá vplyv na určenie sumy invalidného dôchodku. Na určenie nároku na invalidný dôchodok bola

žalobcovi zhodnotená doba učebného pomeru od 1. septembra 1997 do 17. júna 1999. Nakoľko učebný
pomervrokoch1998a1999trvalcelýkalendárnyrok,niejemožnéurčiťzatietorokyosobnýmzdovýbod
a uvedené roky boli v súlade s uvedeným z rozhodujúceho obdobia na zistenie priemerného osobného
mzdového bodu vylúčené. Žalovaný sa v ďalšom pridržiava skutkových a právnych dôvodov, uvedených
v napadnutom rozhodnutí, nárok na invalidný dôchodok bol posúdený správne , v súlade s príslušnými

právnymi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutie je zákonné a správne. Preto žalovaný žiada,
aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalobca následne listom zo dňa 9. marca 2021 vyslovil s vyjadrením žalovaného správnej žalobe

nesúhlas. Uviedol, že poisťovňa stále nevysvetlila ako po dodatočnom zaplatení poistného za rok
2016 hodnotila dobu zamestnania a dobu doplateného poistného, aby sa neprekrývali, prípadne ako
určila vymeriavací základ za rok 2016. Rozpísať jednotlivé obdobia, za ktoré bolo doplatené poistné
mohol žalovaný vo svojom vyjadrení, aby bolo možné skontrolovať toto. Žalobca je toho názoru, že
školský rok 1999 trval do 17. júna 1999 a teda nie celý kalendárny rok ako uvádza sociálna poisťovňa .

Sociálna poisťovňa tak mala určiť OMB s koeficientom 0,3, pričom žalobca poukázal na informáciu na
webstránke žalovaného, podľa ktorej za náhradu dobu, dobu štúdia a dobu civilnej služby, ktoré boli
získané pred 1. januárom 2004 podľa právnych predpisov, účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali
celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod v zákonom stanovenej hodnote 0,3 . Osobný mzdový
bod 0,3 patrí za kalendárny rok po 31. decembri 2007, v ktorom poistenec po celý kalendárny rok

poberal invalidný dôchodok do dovŕšenia veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku,
ak invalidný dôchodok poznala a vyplatila sociálna poisťovňa. Ak tieto doby netrvali celý, ale len časť
kalendárneho roku, musí sa stanoviť osobný mzdový bod osobitne za túto časť kalendárneho roku.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia a priebeh administratívneho konania

Napadnutým rozhodnutím žalovaného zo dňa 18. augusta 2020, doručeným žalobcovi dňa 25. augusta

2020, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z, z. o sociálnom
poistení, zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu, podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne,
ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. decembra 2019, vo veci zvýšenia sumy invalidného dôchodkua potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Odvolací správny orgán dospel k záveru, že postup
Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny.

V dôvodoch rozhodnutia správny orgán prvého stupňa poukázal na skutočnosti, vyplývajúce
z administratívneho spisu a to rozhodnutie zo dňa 26. októbra 2017, ktorým bol ústredím žalovaného
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. októbra 2017 priznaný žalobcovi podľa §70 ods. 1,§ 82, §293dq a
§ 293dr zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov invalidný dôchodok od 24. februára
2017 v sume 161,50 Eur mesačne. Invalidný dôchodok bol priznaný podľa ČI. 52 ods. 1 písm. a) a

ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 0 koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. Ďalej na posudok
posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník zo dňa 28. júna 2017,
podľa ktorého je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov od 24. februára 2017, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na
75 %. Žalobca neformálnou žiadosťou dňa 28. novembra 2019, podľa § 142 ods. 3 písm. c/ zákona
č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z., dodatočne zaplatil poistné za obdobie od 1
januára 2009 do 31. decembra 2009 z vymeriavacieho základu 4012,32 Eur, od 1. januára 2013 do
31 decembra 2013 z vymeriavacieho základu 5400,00 Eur, od 1. januára 2014 do 1. marca 2014

z vymeriavacieho základu 914,51 Eur, od 1. januára 2016 do 31. decembra 2016 z vymeriavacieho
základu 5148,00 Eur a od 1. apríla 2014 do 30. apríla 2014 z vymeriavacieho základu 402,50 Eur.
Suma zaplateného poistného z uvedených vymeriavacích základov bola určená v súlade § 131 a §
132 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. K námietke účastníka konania, ktorou
namieta zohľadnenie len 7,9562 rokov na určenie sumy invalidného dôchodku je potrebné uviesť, že

podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, rozhodujúce obdobie na
zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené
podmienky nároku na dôchodkovú dávku s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak
tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný
mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety alebo obdobie dôchodkového

poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. Na
určenie nároku na invalidný dôchodok bola účastníkovi konania - žalobcovi zhodnotená doba učebného
pomeru od 1. septembra 1997 do 17. júna 1999. Nakoľko však učebný pomer v rokoch 1998 a 1999 trval
celý kalendárny rok, nie je možné určiť za tieto roky osobný mzdový bod a uvedené roky boli v súlade
s uvedeným z rozhodujúceho obdobia na zistenie priemerného osobného mzdového bodu vylúčené.

Suma invalidného dôchodku 239,40 Eur mesačne zodpovedá preukázanému obdobiu dôchodkového
poistenia 3 567 dní (10 rokov a 7 dní) a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75
%. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané ani v odvolacom konaní.
Pokiaľ ide o medicínsku podmienku vzniku nároku na invalidný dôchodok a spôsobu určenia jeho sumy,
dodatočná zmena miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí od 71 % do 100

% nebude mat' za následok zvýšenie alebo zníženie sumy invalidného dôchodku. Ďalej napadnuté
rozhodnutie odkazuje na prílohu rozhodnutia, ktorá tvorí obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce
obdobie na výpočet dôchodku, , sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové
poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom liste.

Rozhodnutie ústredia žalovaného zo dňa 11. decembra 2019 obsahuje výrok, v zmysle ktorého bol
žalobcovi podľa § 70 ods. 1, § 112, § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov od 24. februára 2017 zvýšený invalidný dôchodok na sumu 239,40
Eur mesačne, priznaný podľa čl. 52 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu

a Rady č. 883/2004 0 koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. Ďalej podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov bol žalobcovi od 1. januára 2018 zvýšený invalidný dôchodok
na sumu 246,60 Eur mesačne. Podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov mu bol od 1. januára 2019 zvýšený invalidný dôchodok na sumu 254,00

Eur mesačne a napokon podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov bol žalobcovi od 1. januára 2020 zvýšený invalidný dôchodok na sumu 261,60
Eur mesačne.V dôvodoch prvostupňový správny orgán konštatoval, že suma invalidného dôchodku sa u žalobcu
zvýšila po dodatočnom zaplatení poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 zákona č.

461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 1. januára 2009 do 31. decembra
2009, od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013, od 1. januára 2014 do 1. marca 2014, od 1. apríla
2014 do 30. apríla 2014 a od 1. januára 2016 do 31. decembra 2016, citujúc ustanovenia § 112 ods.1,
§ 70 ods.1, § 60 ods.10 zákona č. 461/2003 Z.z. Okrem už uvedeného ďalej konštatoval, že pred
vznikom invalidity, pred 24. februárom 2017 žalobca získal 3 657 dní obdobia dôchodkového poistenia,

pričom presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Pri posúdení
nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového
poistenia, vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z.
v znení neskorších predpisov považujú a získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo
preukázané. Ku dňu vzniku invalidity získal žalobca 10 rokov a 7 dní obdobia dôchodkového poistenia,
čím splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na

invalidný dôchodok. Ku dňu vzniku invalidity splnil aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok,
čím mu vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
neskorších predpisov 24. februára 2017. Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 600/2003 Z. z. Priemerný osobný mzdový bod je určený
ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a

obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie
sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov ako kalendárne
roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, sú to kalendárne roky 1997 až
2016. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 (366)
dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku

po 31. decembri 2007 priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou alebo obdobia dôchodkového
poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych
rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov,
z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie, a všeobecného vymeriavacieho základu. Sumy
všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky 1949 až 2002 sú uvedené v prílohe č. 3

k zákonu č. 461/2003 Z. z., za kalendárne roky 2003 až 2013 sú uvedené v príslušných opatreniach
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorými boli ustanovené sumy
všeobecných vymeriavacích základov za jednotlivé kalendárne roky. Všeobecný vymeriavací základ za
kalendárny rok 2016 sa podľa § 11 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. rovná všeobecnému vymeriavaciemu
základu za rok 2015. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky

rozhodujúceho obdobia je uvedený v osobnom liste. Pretože žalobca získal náhradnú dobu podľa § 9
zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a preukázal dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako
zamestnanie, v kalendárnom roku 1997 v počte 122 dní, v kalendárnom roku 2000 to je 222 dní, v
kalendárnom roku 2001 počet 50 dní, v kalendárnom roku 2002 počet 131 dní, v kalendárnom roku
2003 ďalších 32 dní, patrí žalobcovi za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3.

úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je tak 3,4441.
V rozhodujúcom období žalobca úhrnom získal 2 904 dní dôchodkového poistenia, to znamená 7,9562
rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Podiel úhrnu osobných
mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový
bod, je 0,4329. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok k 24. februáru 2017 získal žalobca 3

657 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste, ku
ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového
veku. Dôchodkový vek podľa §65 ods. 2a§ 65a zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov
dosiahnežalobca dovŕšením62rokova76dnídňa26.júla2044.Vobdobíodvznikunárokunainvalidný
dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku získal žalobca 10 014 dní, spolu s obdobím dôchodkového

poistenia 13 671 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 37,4548 rokov obdobia dôchodkového
poistenia a pripočítaného obdobia. Ďalej napadnuté rozhodnutie odkazuje na prílohu rozhodnutia, ktorá
tvorí obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích
základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné
mzdové body sú uvedené v osobnom liste.

Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca listom zo dňa 26. novembra 2019 požiadal ústredie
Sociálnej poisťovne o započítanie obdobia dôchodkového poistenia a o zvýšenie invalidného dôchodkuna podklade dňa 18. novembra 2019 dodatočne doplateného poistného na dôchodkové poistenie za
vyššie uvedené obdobia a tiež o prepočet invalidného dôchodku a o jeho zvýšenie, čo žiadal doplatiť
spätne a preukázal potvrdením o dodatočnom zaplatení poistného.

Napadnutému rozhodnutiu prechádzalo rozhodnutie ústredia žalovaného zo dňa 26. októbra 2017
č. XXX XXX XXXX X, ktorým bol žalobcovi podľa § 70 ods.1, § 82, § 293dq a § 293dr zákona
o sociálnom poistení priznaný invalidný dôchodok v sume 161,50 Eur mesačne na základe poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou
v zmysle odborného posudku o invalidite zo dňa 28. júna 2017, pričom u žalobcu bolo zohľadnené
obdobie poistenia v počte 858 dní, ktoré získal podľa predpisov Českej republiky, keďže na základe
obdobia dôchodkového poistenia, získaného podľa predpisov Slovenskej republiky v počte 2 533 dní
mu nárok na invalidný dôchodok z dôchodkového poistenia Slovenskej republiky nevznikol v súlade
s čl. 6 Nariadenia (ES) EP a Rady č. 883/2004. Ku dňu vzniku invalidity k 24. februáru 2017 získal

žalobca 9 rokov a 106 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pretože žalobca získal náhradnú dobu
podľa § 9 z.č.100/1988 Zb. a preukázal dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie v kalendárnom
roku 1997 v počte 122 dní, v kalendárnom roku 2000 v počte 222 dní, v kalendárnom roku 2001
v počte 50 dní, v kalendárnom roku 2002 v počte 131 dní, v kalendárnom roku 2003 v počte 32 dní,
patrí žalobcovi pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3, pri úhrne osobných mzdových bodov

za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia 1,8349. V rozhodujúcom období získal žalobca
úhrnom 1 780 dní dôchodkového poistenia, t.j. 4,8768 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63
ods.1 cit. zákona. Ďalej správny orgán v rozhodnutí uviedol, že ku dňu vzniku nároku na invalidný
dôchodok k 24. februáru 2017 žalobca spolu s obdobím poistenia, získaným podľa právnych predpisov
Českej republiky získal 3 391 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočíta obdobie

vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku, ktorý dosiahne dovŕšením
62 rokov a 76 dní dňa 26. júla 2044. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia
dôchodkového veku získal 10 014 dní, spolu s období dôchodkového poistenia 13 405 dní, čo na
účely výpočtu dôchodku predstavuje 36,7261 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného
obdobia. Rozhodnutím zo dňa 4. januára 2018 bol žalobcovi zvýšený invalidný dôchodok od 1. januára

2019 na sumu 166,90 Eur mesačne. Žiadosť o invalidný dôchodok žalobca spísal dňa 28. júna 2017,
s uplatnením nároku ku 7. júnu 2016.

III.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

Správny súd po preskúmaní obsahu žaloby zistil, že sa jedná o vec, ktorá patrí do právomocí správneho
súdnictva, jedná sa o žalobu v sociálnych veciach, je daná vecná a miestna príslušnosť Krajského

súdu v Prešove na rozhodnutie, žalobca je aktívne procesne legitimovaný, rovnako žalovaný je pasívne
procesne legitimovaný v predmetnej veci, správne žalobca označil predmet preskúmania v správnom
súdnictve - rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu a správna žaloba bola podaná včas v zákonnej
dvojmesačnej lehote, pričom konajúci súd nezistil dôvod na odmietnutie žaloby, alebo na zastavenie
konania.

Podľa § 2 ods. 1,2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (S.s.p.), účinného od 1.
júla 2016, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c/ S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujúv ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych
žalobách v sociálnych veciach.

Podľa §177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom

prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

SprávnažalobavsociálnychveciachjeupravenávtretejčastiTretejhlavySprávnehosúdnehoporiadku,

ktorá je definovaná v § 199 ods. 1 S.s.p. pre účely tohto zákona okrem iného aj ako rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

Podľa § 199 ods. 2 S.s.p., ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych

veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 202 ods. 2 S.s.p. alinea prvá správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

Podľa § 203 ods. 2 S.s.p. pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia

žalovaného a konanie, ktoré tomuto predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia správneho orgánu je vecne správne a v súlade so zákonom.

Podľa § 137 ods. 4 S.s.p. vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia

ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu
a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. S poukazom
na citované ustanovenie, oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na
úradnej tabuli súdu. Rozsudok správny súd verejne vyhlásil vyvesením písomného vyhotovenia bez
odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní (§ 137 ods.3 S.s.p.) dňa 28.03.2023. .

Podľa § 6 ods. 1,2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom v čase
dodatočného zaplatenia poistného, poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky
poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona. Poistenec podľa

tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového
poistenia podľa § 60 ods. 2, 4 a 5.

Podľa § 60 ods. 5 citovaného zákona obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa ustanovenia
§ 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.Podľa § 142 ods. 3 písm. d/ citovaného zákona poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj
dodatočne za obdobie, počas ktorého sa fyzická osoba sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na
strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení, poistenec má nárok
na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72
a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný

predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý stav má
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na
invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, pričom určenie obdobia dôchodkového
poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného
mzdového bodu či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva z ustanovenia § 60 - § 64 zákona č. 461/2003

Z.z.

Podľa § 209 ods. 1,2,4 č. 461/2003 Z. z. rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa
vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom
rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti
bolipodkladomnarozhodnutie,akýmiúvahamibolavedenáprihodnotenídôkazovapripoužitíprávnych

predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov,

odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a
právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti
Sociálnej poisťovne.

Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu
svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú.
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania
nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

V rámci posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu
v nadväznosti na prvostupňové rozhodnutie žalovaného, správny súd vychádzal zo skutkových zistení,
vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasťou ktorého bol administratívny spis
žalovaného správneho orgánu. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti konania správneho

orgánu sociálneho zabezpečenia a rozhodnutia, ktorým žalovaný správny orgán rozhodol o žiadosti o
priznanienárokunainvalidnýdôchodokvdôsledkuzohľadneniaprávnejskutočnostiúkonudodatočného
zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie. Žalobca pri tom nenamieta určenie miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, v danom prípade žiadal priznať invalidný dôchodok spätne
po započítaní dodatočne doplateného poistného a namieta spôsob výpočtu rokov obdobia dôchodkové

poistenia, tiež neurčitosť a neúplnosť dôvodov rozhodnutia.Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo
v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej
správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné

orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či
konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti.
Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho

vydaniu rozhodnutia (Najvyšší súd SR sp.zn. 2 Sžo32/2014).

Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo posúdiť, či dodatočné zaplatenie poistného žalobcom dňa
18. novembra 2019 za už vyššie uvedené obdobia, pri zohľadnení dátumu vzniku jeho invalidity od 24.
februára 2017 podľa odborného posudku, zakladá v celom rozsahu jeho nárok na priznanie invalidného

dôchodku podľa § 70 ods. 1 o sociálnom poistení a či má toto dodatočné zaplatenie poistného žalobcom
vplyv na sumu priznaného invalidného dôchodku.

Pre účely určenia nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. je potrebné

skúmať v čase rozhodovania ako rozhodné skutočnosti vo vzťahu k uplatnenému nároku, či je
žiadateľ o invalidný dôchodok invalidným, resp. existencia jeho invalidity, či získal potrebný počet rokov
dôchodkového poistenia uvedený v § 72 zák. č. 461/2003 Z.z. a skutočnosť, či ku dňu vzniku invalidity
osoba žiadajúca o priznanie invalidného dôchodku spĺňa alebo nespĺňa podmienky nároku na starobný
dôchodok alebo či jej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Doplatenie poistného za doby uvedené v § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení je skutočnosťou,
s ktorou zákon spája získanie obdobia dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného ako
osobitný druh obdobia dôchodkového poistenia popri období povinného dôchodkového poistenia a

období dobrovoľného dôchodkového poistenia.

Inštitút dodatočného zaplatenia dôchodkového poistenia možno využiť na zaplatenie dlžného poistného,
nakoľko zákon umožňuje dobrovoľný výber obdobia, za ktoré fyzická osoba platbu smeruje, pričom je

možné dodatočne zaplatiť dôchodkové poistenie i za obdobie, za ktoré fyzická osoba nebola povinná
platiť poistné. Z uvedeného dôvodu je potrebné obdobie, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné,
posudzovať ako dni dôchodkového poistenia u fyzickej osoby, ktorá ho dodatočne zaplatila napríklad
za obdobie, v ktorom sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole
po dovŕšení 16 rokov veku.

Keďže invalidita žalobcu vznikla dňom 24. februára 2017, k tomuto dňu pred doplatením poistného
žalobca získal 3 391 dní obdobia povinného dôchodkového poistenia, t.j. 9 rokov a 106 dní, ktoré
samotné zakladajú vznik nároku na invalidný dôchodok (poistenca vo veku 34 až 40 rokov).

Rozhodujúcim obdobím, určeným podľa § 63 ods.6 cit. zákona, sú kalendárne roky pred rokom splnenia
nároku, t.j. 1997 až 2016. Na základe dodatočného zaplatenia poistného správne určil orgán sociálneho
zabezpečenia, že žalobca získal 3 657 dní obdobia dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity
pri súčasnom získaní náhradnej doby podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb., s výnimkou rokov 1998
a 1999, keďže v prípade zhodnotenia preukázaného učebného pomeru od 1. septembra 1997 do

17. júna 1999, za toto obdobie nie je možné určiť osobný mzdový bod, za súčasného priznania
pomernej časti hodnoty osobného mzdového bodu, pripadajúceho na pomernú časť kalendárneho roku
(§ 255 ods.3 cit. zákona). Pri dodatočnom zaplatení poistného na dôchodkové poistenie postupuje
ďalej správny orgán pri hodnotení tohto obdobia tak, aby sa toto neprekrývalo s dobou zamestnania
a obdobie dôchodkového poistenia sa započítavalo len raz (v danom prípade obdobie roku 2016).

Správny súd konštatuje, že obdobie dôchodkového poistenia hodnotil žalovaný v administratívnom
konaní vecne správne a jeho preskúmaním došlo k priznaniu invalidného dôchodku žalobcu v súlade
so zákonom v sume zistenej podľa § 73 ods. 1 cit. zákona, teda ako súčinu priemerného osobného
mzdového bodu, generovaného osobitne v každom kalendárnom roku, obdobia dôchodkového poisteniazískaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku
nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
K žalobným námietkam žalobcu čo do dôvodov a určitosti napadnutého rozhodnutia, správny súd

konštatuje, že neoddeliteľnou účasťou rozhodnutia prvostupňového orgánu žalovaného v rámci prílohy
tohto, je osobný list dôchodkového poistenia, vrátane vysvetlenia, obsahujúci prehľad hodnôt osobných
mzdových bodov, zistených za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia, tiež vymedzené
obdobie hodnoteného dôchodkového poistenia s počtom dní a vymeriavacím základom rozhodujúceho
obdobia a to i pri hodnotení obdobia v roku 2016. Vo všeobecnosti sa v definovanom rozhodujúcom

období v každom roku určí osobný mzdový bod ako podiel ročného vymeriavacieho základu na poistné
a 12 násobku priemernej mzdy, zistenej v bežnom roku. Zistený priemerný osobný mzdový bod
v zmysle zákonnej definície je priemer osobných mzdových bodov v rozhodujúcom období. Všeobecný
vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky
zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za príslušný kalendárny rok.

Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovanej nezistil závažné
porušenie zákona, ani porušenie práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by
bolo potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 S.s.p.
v spojení s § 199 ods. 3 S.s.p.).

trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 S.s.p. Žalobca v
konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu
k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo

spravodlivé požadovať po žalobcovi, aby nahradil žalovanému dôvodne vynaložené trovy konania.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto
rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť na Najvyšší správny súd SR v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd

v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP).

Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľmusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom(§
449 ods. 1 SSP.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia
byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm.
c) ( v sociálnych veciach), písm. d) SSP (vo veciach azylu) , alebo ak je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).