Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/35/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8616010226

Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8616010226.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Emila
Dubňanského a JUDr. Moniky Halkociovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.11.2022, v trestnej
veci obžalovaného A. B. a spol. pre zločin subvenčného podvodu sčasti dokonaného a sčasti v štádiu

pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaných C.
D., E. F. a G. H. a krajského prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T/105/2016
zo dňa 30.04.2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste
vo vzťahu k obžalovaným C. D., E. F. a G. H..

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovaným

C. D., nar. XX.XX.XXXX vo E., trvale bytom I. J.XX,
okr. E.,
E. F., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom
B. J. J. XXXX/XX, C.,

G. H., K. H., nar. XX.XX.XXXX vo E.,
trvale bytom D. J. XX, okr. E.,

u k l a d á :

Podľa § 225 ods. 4 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkonu uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 319 Tr. poriadku z a mi e t a odvolanie krajského prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu zo dňa 30.04.2021 pod sp. zn. 1T/105/2016 uznal za vinných :

obž. A. B.zo zločinu subvenčného podvodu sčasti dokonaný a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 225
ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona,

obž. E. L.
z prečinu subvenčného podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 225 ods. 1 Trestného zákona,

obž. K. M.
z prečinu subvenčného podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 225 ods. 1 Trestného zákona,

obž. C. I.
z prečinu subvenčného podvodu sčasti dokonaný a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 225
ods. 1 Trestného zákona,

obž. A. N.
z prečinu subvenčného podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 225 ods. 1 Trestného zákona,

obž. K. O.
zo zločinu subvenčného podvodu sčasti dokonaný a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 225
ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona,

obž. C. D.
zo zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona,

obž. C. C.

z prečinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona,

obž. B. F.
zo zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona,

obž. E. F.
zo zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona,
obž. G. H.
zo zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona,

obž. P. E. E.
z prečinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona,

obž. O. F.

zo zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona,

ktorých sa mali dopustiť tak, že

obž. A. B.
dňa 03.01.2011 vo Svidníku, na základe účelovo uzatvoreného pracovného pomeru u zamestnávateľa
Družstvo podielnikov Ladomirová v likvidácii, za ktorého ako oprávnená osoba konal P. B. A.
O., trvajúceho od 18.12.2010 do 19.12.2010 a na základe potvrdenia o dočasnej pracovnej
neschopnosti č. K 605240 zo dňa 20.12.2010 z ochrannej lehoty poistného vzťahu zamestnanca u

zamestnávateľa Družstvo podielnikov Ladomirová v likvidácii, vystaveného B. Q. M. - všeobecným
lekárom, zamestnaným v spoločnosti A.V.Z., s.r.o., so sídlom ul. MUDr. Pribulu 1, Svidník, v období od
20.12.2010 do 25.06.2011, ktoré však nebolo medicínsky odôvodnené žiadnymi lekárskymi správami, si
menovaný uplatnil nárok na nemocenské dávky, v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistenív platnom znení, v celkovej výške 3.690,- €, ktoré mu Sociálnou poisťovňou boli vyplatené, čím takto
bola Sociálna poisťovňa uvedená do omylu v otázke splnenia podmienok priznania nemocenských
dávok a z uvedeného dôvodu Sociálnej poisťovni vznikla škoda vo výške 3.690,- €, ako aj dňa

09.01.2012 vo Svidníku, na základe účelovo uzatvoreného pracovného pomeru u zamestnávateľa
Svidnícka nemocnica s poliklinikou I. A. O., s.r.o., za ktorého ako oprávnená osoba konal P. B. A. O.,
trvajúceho od 30.06.2011 do 30.06.2011 a na základe potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti
č. L 497642 zo dňa 01.07.2011 z ochrannej lehoty poistného vzťahu zamestnanca u zamestnávateľa
Svidnícka nemocnica s poliklinikou I. A. O., s.r.o., vystaveného B. Q. M. - všeobecným lekárom,

zamestnaným v spoločnosti A.V.Z., s.r.o., so sídlom ul. MUDr. Pribulu 1, Svidník, v období od 01.07.2011
do 23.12.2011, ktoré však nebolo medicínsky odôvodnené žiadnymi lekárskymi správami, si menovaný
uplatnil nárok na nemocenské dávky, v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom
znení, v celkovej výške 3.452,40 €, ktoré mu však Sociálnou poisťovňou vyplatené neboli, pretože
táto dočasná pracovná neschopnosť bola menovanou lekárkou dodatočne stornovaná, čím takto bola
Sociálna poisťovňa uvedená do omylu v otázke splnenia podmienok priznania nemocenských dávok,

pričom v prípade ich vyplatenia by Sociálnej poisťovni vznikla škoda vo výške 3.452,40 €,

obž. E. L.
dňa 01.02.2012 vo Svidníku na základe potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. L 825524
zo dňa 03.10.2011 vystaveného B. Q. M. - všeobecným lekárom, zamestnaným v spoločnosti A.V.Z.,

s.r.o., so sídlom ul. MUDr. Pribulu 1, Svidník, v období od 02.10.2011 do 01.01.2012, ktoré však nebolo
medicínsky odôvodnené žiadnymi lekárskymi správami, si menovaná uplatnila nárok na nemocenské
dávky v celkovej výške 436,60 €, ktoré jej však Sociálnou poisťovňou vyplatené neboli, pretože táto
dočasná pracovná neschopnosť bola menovanou lekárkou dodatočne stornovaná, čím takto bola
Sociálna poisťovňa uvedená do omylu v otázke splnenia podmienok priznania nemocenských dávok,

pričom v prípade ich vyplatenia by Sociálnej poisťovni vznikla škoda vo výške 436,60 €,

obž. K. M.

dňa 03.02.2012 a dňa 07.02.2012 vo Svidníku, na základe účelovo uzatvoreného pracovného pomeru

u zamestnávateľa Družstvo podielnikov Ladomirová v likvidácii, za ktorého ako oprávnená osoba konal
P. B. A. O., trvajúceho od 30.09.2011 do 31.12.2011, v rámci ktorého odpracoval 1 deň a na základe
potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. L 825528 zo dňa 03.10.2011, z poistného vzťahu
zamestnanca u zamestnávateľa Družstvo podielnikov Ladomirová v likvidácii a na základe potvrdenia o
dočasnej pracovnej neschopnosti č. L 823354 zo dňa 02.01.2012, z ochrannej lehoty poistného vzťahu

zamestnanca u zamestnávateľa Družstvo podielnikov Ladomirová v likvidácii, vystavených B. Q. M. -
všeobecným lekárom, zamestnaným v spoločnosti A.V.Z., s.r.o., so sídlom ul. MUDr. Pribulu 1, Svidník,
v období od 01.10.2011 do 31.12.2011 a od 01.01.2012 do 27.02.2012, ktoré však neboli medicínsky
odôvodnené žiadnymi lekárskymi správami, si menovaný uplatnil nárok na nemocenské dávky, v zmysle
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení, v celkovej výške 1.612,50 €, ktoré

mu však Sociálnou poisťovňou vyplatené neboli, pretože tieto dočasné pracovné neschopnosti boli
menovanou lekárkou dodatočne stornované, čím takto bola Sociálna poisťovňa uvedená do omylu v
otázkesplneniapodmienokpriznanianemocenskýchdávok,pričomvprípadeichvyplateniabySociálnej
poisťovni vznikla škoda vo výške 1.612,50 €,

obž. C. I.
dňa 11.01.2012 vo Svidníku, na základe účelovo uzatvoreného pracovného pomeru u zamestnávateľa
Družstvo podielnikov Ladomirová v likvidácii, za ktorého ako oprávnená osoba konal P. B. A. O.,
trvajúceho od 01.09.2011 do 30.11.2011, v rámci ktorého odpracoval 1 deň, a na základe potvrdenia
o dočasnej pracovnej neschopnosti č. L 825052 zo dňa 02.09.2011 z poistného vzťahu zamestnanca

u zamestnávateľa Družstvo podielnikov Ladomirová v likvidácii, vystaveného B. Q. M. - všeobecným
lekárom, zamestnaným v spoločnosti A.V.Z., s.r.o., so sídlom ul. MUDr. Pribulu 1, Svidník, v období od
02.09.2011 do 30.11.2011, ktoré však nebolo medicínsky odôvodnené žiadnymi lekárskymi správami, si
menovaný uplatnil nárok na nemocenské dávky, v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v platnom znení, v celkovej výške 482,80 €, ktoré mu Sociálnou poisťovňou boli vyplatené, čím takto bola

Sociálna poisťovňa uvedená do omylu v otázke splnenia podmienok priznania nemocenských dávok a
z uvedeného dôvodu Sociálnej poisťovni vznikla škoda vo výške 482,80 €, ako aj dňa 07.02.2012 vo
Svidníku na základe potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. L 824056 zo dňa 01.12.2011 z
ochrannej lehoty poistného vzťahu zamestnanca u zamestnávateľa Družstvo podielnikov Ladomirováv likvidácii, vystaveného B. Q. M. - všeobecným lekárom, zamestnaným v spoločnosti A.V.Z., s.r.o.,
so sídlom ul. MUDr. Pribulu 1, Svidník, v období od 01.12.2011 do 27.02.2012, ktoré však nebolo
medicínsky odôvodnené žiadnymi lekárskymi správami, si menovaný uplatnil nárok na nemocenské

dávky, v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení, v celkovej výške 1.736,60
€, ktoré mu však Sociálnou poisťovňou vyplatené neboli, pretože táto dočasná pracovná neschopnosť
bolamenovanoulekárkoudodatočnestornovaná,čímtaktobolaSociálnapoisťovňauvedenádoomyluv
otázkesplneniapodmienokpriznanianemocenskýchdávok,pričomvprípadeichvyplateniabySociálnej
poisťovni vznikla škoda vo výške 1.736,60 €,

obž. A. N.
dňa 17.04.2012 vo Svidníku na základe potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. L 824089 zo
dňa 02.01.2012 vystaveného B. Q. M. - všeobecným lekárom, zamestnaným v spoločnosti A.V.Z., s.r.o.,
so sídlom ul. MUDr. Pribulu 1, Svidník, v období od 02.01.2012 do 01.03.2012, ktoré však v období od
02.01.2012 do 20.02.2012 nebolo medicínsky odôvodnené žiadnymi lekárskymi správami, si menovaný

uplatnil nárok na nemocenské dávky v celkovej výške 1.136,60 €, ktoré mu však Sociálnou poisťovňou
vyplatené neboli, pretože táto dočasná pracovná neschopnosť bola menovanou lekárkou dodatočne
stornovaná,čímtaktobolaSociálnapoisťovňauvedenádoomyluvotázkesplneniapodmienokpriznania
nemocenských dávok, pričom v prípade ich vyplatenia by Sociálnej poisťovni vznikla škoda vo výške
1.136,60 €,

obž. K. O.
dňa 09.01.2012 vo Svidníku, na základe účelovo uzatvoreného pracovného pomeru u zamestnávateľa
Svidnícka nemocnica s poliklinikou I. A. O., E., za ktorého ako oprávnená osoba konal P. B. A. O.,
trvajúceho od 30.06.2011 do 30.6.2011 a na základe potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti

č. L 497643 zo dňa 01.07.2011 z ochrannej lehoty poistného vzťahu zamestnanca u zamestnávateľa
Svidnícka nemocnica s poliklinikou I. A. O., s.r.o., vystaveného B. Q. M. - všeobecným lekárom,
zamestnaným v spoločnosti A.V.Z., s.r.o., so sídlom ul. MUDr. Pribulu 1, Svidník, v období od 01.07.2011
do 31.12.2011, ktoré však nebolo medicínsky odôvodnené žiadnymi lekárskymi úkonmi, si menovaný
uplatnil nárok na nemocenské dávky, v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v

platnom znení, v celkovej výške 3.610,80 €, ktoré mu však Sociálnou poisťovňou vyplatené neboli,
pretože táto dočasná pracovná neschopnosť bola menovanou lekárkou dodatočne stornovaná, čím
takto bola Sociálna poisťovňa uvedená do omylu v otázke splnenia podmienok priznania nemocenských
dávok, pričom v prípade ich vyplatenia by Sociálnej poisťovni vznikla škoda vo výške 3.610,80
€, ako aj dňa 28.01.2011 vo Svidníku, na základe účelovo uzatvoreného pracovného pomeru u

zamestnávateľa Družstvo podielnikov Ladomirová v likvidácii, za ktorého ako oprávnená osoba konal
P. B. A. O., trvajúceho od 29.12.2010 do 30.12.2010 a na základe potvrdenia o dočasnej pracovnej
neschopnosti č. J 264537 zo dňa 31.12.2010 z ochrannej lehoty poistného vzťahu zamestnanca u
zamestnávateľa Družstvo podielnikov Ladomirová v likvidácii, vystaveného B. Q. M. - všeobecným
lekárom, zamestnaným v spoločnosti A.V.Z., s.r.o., so sídlom ul. MUDr. Pribulu 1, Svidník, v období od

31.12.2010 do 24.06.2011, ktoré však nebolo medicínsky odôvodnené žiadnymi lekárskymi úkonmi, si
menovanýuplatnilnároknanemocenskédávky,vzmyslezákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenív
platnomznení,vcelkovejvýške3.452,40€,ktorémuSociálnoupoisťovňoubolivyplatené,čímtaktobola
Sociálna poisťovňa uvedená do omylu v otázke splnenia podmienok priznania nemocenských dávok a
z uvedeného dôvodu Sociálnej poisťovni vznikla škoda vo výške 3.452,40 €,

obž. C. D.
dňa 10.01.2011 vo Svidníku na základe účelovo uzatvoreného pracovného pomeru u zamestnávateľa
Družstvo podielnikov Ladomirová v likvidácii, za ktorého ako oprávnená osoba konal P. B. A. O.,
trvajúceho od 25.12.2010 do 26.12.2010 a na základe potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti

č. K 605270 zo dňa 27.12.2010 z ochrannej lehoty poistného vzťahu zamestnanca u zamestnávateľa
DružstvopodielnikovLadomirovávlikvidáciianazákladepotvrdeniaodočasnejpracovnejneschopnosti
č. K 605269 zo dňa 27.12.2010 z poistného vzťahu povinne nemocensky poistenej samostatne
zárobkovo činnej osoby, vystavených B. Q. M. - všeobecným lekárom, zamestnaným v spoločnosti
A.V.Z., s.r.o., so sídlom ul. Sov. hrdinov 372/3, Svidník, miesto výkonu lekárskej praxe ul. MUDr.

Pribulu 1, Svidník, v období od 27.12.2010 do 29.08.2011, ktoré však v období od 02.08.2011 do
29.08.2011 nebolo medicínsky odôvodnené, pretože nebolo dostatočne zdokumentované v zdravotnej
dokumentácii menovaného, si menovaný uplatnil nárok na nemocenské dávky, v zmysle zákona č.
461/2003Z.z.osociálnompoistenívplatnomznení,vovýške3.629,10€zozamestnaneckéhopoistnéhovzťahu a vo výške 139,- € z poistného vzťahu SZČO, a to len za obdobie neadekvátnej dočasnej
práceneschopnosti od 02.08.2011 do 29.08.2011, ktoré mu boli Sociálnou poisťovňou vyplatené a
dňa 13.12.2011 vo Svidníku, na základe účelovo uzatvoreného pracovného pomeru u zamestnávateľa

Svidnícka nemocnica s poliklinikou I. A. O., E., za ktorého ako oprávnená osoba konal P. B. A. O.,
trvajúceho od 30.08.2011 do 30.08.2011 a na základe potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č.
L 825016 zo dňa 31.08.2011 z poistného vzťahu zamestnanca u zamestnávateľa Svidnícka nemocnica
s poliklinikou I. A. O., s.r.o. a na základe potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. L 825017
zo dňa 31.08.2011 z poistného vzťahu povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej

osoby, vystavených B. Q. M. - všeobecným lekárom, zamestnaným v spoločnosti A.V.Z., s.r.o., so sídlom
ul. Sov. hrdinov 372/3, Svidník, miesto výkonu lekárskej praxe ul. MUDr. Pribulu 1, Svidník, v období
od 31.08.2011 do 26.12.2011, ktoré však nebolo medicínsky odôvodnené, pretože neboli dostatočne
zdokumentované v zdravotnej dokumentácii menovaného, si menovaný uplatnil nárok na nemocenské
dávky, v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení, z oboch poistných
vzťahov, v celkovej výške 2.349,90 €, ktoré mu Sociálnou poisťovňou boli vyplatené, čím takto bola

Sociálna poisťovňa uvedená do omylu v otázke splnenia podmienok priznania nemocenských dávok a
z uvedeného dôvodu Sociálnej poisťovni vznikla škoda spolu vo výške 6.118 €,

obž. C. C.
dňa 09.01.2012 vo Svidníku, na základe účelovo uzatvoreného pracovného pomeru u zamestnávateľa

Družstvo podielnikov Ladomirová v likvidácii, za ktorého ako oprávnená osoba konal P. B. A. O.,
trvajúceho od 02.10.2011 do 31.12.2011, v rámci ktorého odpracoval 1 deň a na základe potvrdenia
o dočasnej pracovnej neschopnosti č. L 825511 zo dňa 03.10.2011 z poistného vzťahu zamestnanca
u zamestnávateľa Družstvo podielnikov Ladomirová v likvidácii, vystaveného B. Q. M. - všeobecným
lekárom, zamestnaným v spoločnosti A.V.Z., s.r.o., so sídlom ul. Sov. hrdinov 372/3, Svidník, miesto

výkonu lekárskej praxe ul. MUDr. Pribulu 1, Svidník, v období od 03.10.2011 do 31.12.2011, ktoré však
v období od 03.10.2011 do 27.10.2011 nebolo medicínsky odôvodnené, pretože práceneschopnosť
nebola v zdravotnej dokumentácii žiadnym spôsobom verifikovaná, si menovaný uplatnil nárok na
nemocenské dávky, v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení, ktoré
mu Sociálnou poisťovňou boli vyplatené vo výške 482,40 €, ako aj dňa 07.02.2012 vo Svidníku na

základe potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. L 823351 zo dňa 03.01.2012 z ochrannej
lehoty poistného vzťahu zamestnanca u zamestnávateľa Družstvo podielnikov Ladomirová v likvidácii,
vystaveného B. Q. M. - všeobecným lekárom, zamestnaným v spoločnosti A.V.Z., s.r.o., so sídlom
ul. Sov. hrdinov 372/3, Svidník, miesto výkonu lekárskej praxe ul. MUDr. Pribulu 1, Svidník, v období
od 03.01.2012 do 04.03.2012, ktoré však nebolo medicínsky odôvodnené, pretože práceneschopnosť

nebola v zdravotnej dokumentácii žiadnym spôsobom verifikovaná, si menovaný uplatnil nárok na
nemocenské dávky, v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení, vo výške
1.196,10 €, ktoré mu Sociálnou poisťovňou boli vyplatené, čím takto bola Sociálna poisťovňa uvedená
do omylu v otázke splnenia podmienok priznania nemocenských dávok a z uvedeného dôvodu Sociálnej
poisťovni vznikla škoda spolu vo výške 1.678,90 €,

obž. B. F.
dňa 12.07.2011 vo Svidníku, na základe účelovo uzatvoreného pracovného pomeru u zamestnávateľa
Družstvo podielnikov Ladomirová v likvidácii, za ktorého ako oprávnená osoba konal P. B. A. O.,
trvajúceho od 01.04.2011 do 30.06.2011, v rámci ktorého odpracoval 1 deň a na základe potvrdenia

o dočasnej pracovnej neschopnosti č. L 496447 zo dňa 04.04.2011 z poistného vzťahu zamestnanca
u zamestnávateľa Družstvo podielnikov Ladomirová v likvidácii, vystaveného B. Q. M. - všeobecným
lekárom, zamestnaným v spoločnosti A.V.Z., s.r.o., so sídlom ul. Sov. hrdinov 372/3, Svidník, miesto
výkonu lekárskej praxe ul. MUDr. Pribulu 1, Svidník, v období od 02.04.2011 do 30.06.2011, ktoré
však nebolo medicínsky odôvodnené, pretože práceneschopnosť nebola v zdravotnej dokumentácii

žiadnym spôsobom odôvodnená, si menovaný uplatnil nárok na nemocenské dávky, v zmysle zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení, vo výške 482,80 €, ktoré mu Sociálnou poisťovňou
boli vyplatené, ako aj dňa 13.09.2011 vo Svidníku na základe potvrdenia o dočasnej pracovnej
neschopnosti č. L 567757 zo dňa 01.07.2011 z ochrannej lehoty poistného vzťahu zamestnanca u
zamestnávateľa Družstvo podielnikova Ladomirová v likvidácii, vystaveného B. Q. M. - všeobecným

lekárom, zamestnaným v spoločnosti A.V.Z., s.r.o., so sídlom ul. Sov. hrdinov 372/3, Svidník, miesto
výkonu lekárskej praxe ul. MUDr. Pribulu 1, Svidník, v období od 01.07.2011 do 26.02.2012, ktoré však v
období od 01.07.2011 do 26.10.2011 nebolo medicínsky odôvodnené, pretože adekvátna doba liečenia
spojená s práceneschopnosťou mohla byť od dňa 27.10.2011 do 26.02.2012, si menovaný uplatnil nárokna nemocenské dávky, v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení, ktoré
mu Sociálnou poisťovňou boli vyplatené za čas neadekvátnej DPN vo výške 4.832,10 €, čím takto bola
Sociálna poisťovňa uvedená do omylu v otázke splnenia podmienok priznania nemocenských dávok a

z uvedeného dôvodu Sociálnej poisťovni vznikla škoda spolu vo výške 5.314,90 €,

obž. E. F.
dňa 10.01.2011 vo Svidníku, na základe účelovo uzatvoreného pracovného pomeru u zamestnávateľa
Družstvo podielnikov Ladomirová v likvidácii, za ktorého ako oprávnená osoba konal P. B. A.

O., trvajúceho od 29.12.2010 do 30.12.2010 a na základe potvrdenia o dočasnej pracovnej
neschopnosti č. K 605272 zo dňa 27.12.2010 z ochrannej lehoty poistného vzťahu zamestnanca u
zamestnávateľa Družstvo podielnikov Ladomirová v likvidácii, vystaveného B. Q. M. - všeobecným
lekárom, zamestnaným v spoločnosti A.V.Z., s.r.o., so sídlom ul. Sov. hrdinov 372/3, Svidník, miesto
výkonu lekárskej praxe ul. MUDr. Pribulu 1, Svidník, v období od 31.12.2010 do 30.05.2011, ktoré však
v období od 31.12.2010 do 02.02.2011, od 11.02.2011 do 27.02.2011 a od 08.03.2011 do 30.05.2011

nebolomedicínskyodôvodnené,pretožeadekvátnadobaliečeniaspojenáspráceneschopnosťoumohla
byť od dňa 03.02.2011 do 10.02.2011 a od 28.02.2011 do 07.03.2011, si menovaný uplatnil nárok na
nemocenské dávky, v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení, ktoré mu
Sociálnou poisťovňou boli vyplatené vo výške 2.957,40 €, čím takto bola Sociálna poisťovňa uvedená do
omylu v otázke splnenia podmienok priznania nemocenských dávok a z uvedeného dôvodu Sociálnej

poisťovni vznikla škoda vo výške 2.957,40 €,

obž. G. H.
dňa 28.01.2011 vo Svidníku, na základe účelovo uzatvoreného pracovného pomeru u zamestnávateľa
Družstvo podielnikov Ladomirová v likvidácii, za ktorého ako oprávnená osoba konal P. B. A.

O., trvajúceho od 29.12.2010 do 30.12.2010 a na základe potvrdenia o dočasnej pracovnej
neschopnosti č. J 264509 zo dňa 31.12.2010 z ochrannej lehoty poistného vzťahu zamestnanca u
zamestnávateľa Družstvo podielnikov Ladomirová v likvidácii, vystaveného B. Q. M. - všeobecným
lekárom, zamestnaným v spoločnosti A.V.Z., s.r.o., so sídlom ul. Sov. hrdinov 372/3, Svidník, miesto
výkonu lekárskej praxe ul. MUDr. Pribulu 1, Svidník, v období od 31.12.2010 do 29.12.2011, ktoré však

v období od 31.12.2010 do 17.04.2011, od 02.05.2011 do 10.11.2011 a od 25.11.2011 do 29.12.2011
nebolomedicínskyodôvodnené,pretožeadekvátnadobaliečeniaspojenáspráceneschopnosťoumohla
byť od dňa 18.04.2011 do 01.05.2011 a od 11.11.2011 do 24.11.2011, si menovaná uplatnila nárok na
nemocenské dávky, v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení, ktoré jej
Sociálnou poisťovňou boli vyplatené vo výške 7.174,80 €, čím takto bola Sociálna poisťovňa uvedená do

omylu v otázke splnenia podmienok priznania nemocenských dávok a z uvedeného dôvodu Sociálnej
poisťovni vznikla škoda vo výške 7.174,80 €,

obž. P. E. E.
dňa 28.01.2011 vo Svidníku, na základe účelovo uzatvoreného pracovného pomeru u zamestnávateľa

Družstvo podielnikov Ladomirová v likvidácii, za ktorého ako oprávnená osoba konal P. B. A.
O., trvajúceho od 29.12.2010 do 30.12.2010 a na základe potvrdenia o dočasnej pracovnej
neschopnosti č. J 264518 zo dňa 31.12.2010 z ochrannej lehoty poistného vzťahu zamestnanca u
zamestnávateľa Družstvo podielnikov Ladomirová v likvidácii, vystaveného B. Q. M. - všeobecným
lekárom, zamestnaným v spoločnosti A.V.Z., s.r.o., so sídlom ul. Sov. hrdinov 372/3, Svidník, miesto

výkonu lekárskej praxe ul. MUDr. Pribulu 1, Svidník, v období od 31.12.2010 do 20.03.2011, ktoré
však nebolo medicínsky odôvodnené, pretože práceneschopnosť nebola v zdravotnej dokumentácii
podložená vyšetreniami, si menovaná uplatnila nárok na nemocenské dávky, v zmysle zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení, vo výške 1.551,60 €, ktoré jej Sociálnou poisťovňou
boli vyplatené, čím takto bola Sociálna poisťovňa uvedená do omylu v otázke splnenia podmienok

priznania nemocenských dávok a z uvedeného dôvodu Sociálnej poisťovni vznikla škoda vo výške
1.551,60 €,

obž. O. F.
dňa 08.02.2011 vo Svidníku na základe potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. J 264549

zo dňa 31.12.2010 (2011 v potvrdení) z poistného vzťahu zamestnanec ochranná lehota vystaveného
B. Q. M. - všeobecným lekárom, zamestnaným v spoločnosti A.V.Z., s.r.o., so sídlom ul. Sov. hrdinov
372/3, Svidník, miesto výkonu lekárskej praxe ul. MUDr. Pribulu 1, Svidník, v období od 31.12.2010 do
31.07.2011, ktoré však v období od 31.12.2010 do 17.04.2011 a od 21.04.2011 do 31.07.2011 nebolomedicínsky odôvodnené, pretože adekvátna doba liečenia spojená s práceneschopnosťou mohla byť
od dňa 18.04.2011 do 20.04.2011, si menovaná uplatnila nárok na nemocenské dávky vo výške 4.185,-
€, ktoré jej Sociálnou poisťovňou boli vyplatené, čím takto bola Sociálna poisťovňa uvedená do omylu v

otázke splnenia podmienok priznania nemocenských dávok a z uvedeného dôvodu Sociálnej poisťovni
vznikla škoda vo výške 4.185 €.

Za to im uložil:

obž. A. B.

Podľa § 225 ods. 4 Tr. zákona, s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zákona bez zistenia poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností, trest odňatia slobody vo výmere 3 roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona a § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, výkonu uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a súčasne uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona určil skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 3 roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze oznamovať potrebné údaje
o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať.

obž. E. L.

Podľa § 40 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona upustil od potrestania obž. E. L..

obž. K. M.

Podľa § 40 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona upustil od potrestania obž. K. M..

obž. C. I.

Podľa § 225 ods. 1 Tr. zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona
trest odňatia slobody vo výmere 1 rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1
Trestného zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.

obž. A. N.

Podľa § 40 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona upustil od potrestania obž. A. N..

obž. K. O.

Podľa § 225 ods. 4 Tr. zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona

trest odňatia slobody vo výmere 3 roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona a § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a súčasne uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona určil skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 2 roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze oznamovať potrebné údaje
o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať.obž. C. D.

Podľa § 225 ods. 4 Tr. zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona,
trest odňatia slobody vo výmere 3 roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona a § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, výkon uloženého trestu odňatia slobody

podmienečne odložil a súčasne uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona určil skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 3 roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze oznamovať potrebné údaje
o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať.

obž. C. C.

Podľa § 225 ods. 1 Tr. zákona, s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zákona bez zistenia poľahčujúcich a

priťažujúcich okolností trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1
Trestného zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.

obž. B. F.

Podľa § 225 ods. 4 Tr. zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona,
trest odňatia slobody vo výmere 3 roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona a § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a súčasne uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona určil skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 2 roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze oznamovať potrebné údaje
o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať.

obž. E. F.

Podľa § 225 ods. 4 Tr. zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona,
trest odňatia slobody vo výmere 3 roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona a § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, výkon uloženého trestu odňatia slobody

podmienečne odložil a súčasne uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona určil skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 2 roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze oznamovať potrebné údaje

o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať.

obž. G. H.

Podľa § 225 ods. 4 Tr. zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona,

trest odňatia slobody vo výmere 3 roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona a § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a súčasne uložil probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona určil skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 2 roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze oznamovať potrebné údaje
o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať.

obž. P. E. E.

Podľa § 225 ods. 1 Tr. zákona a podľa § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. j/ Tr.
zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona peňažný trest vo výške 300 eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
stanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace.

obž. O. F.

Podľa § 225 ods. 4 Tr. zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona
a s použitím § 39 ods. 2 písm. d, ods. 4 Tr. zákona per analogiam, trest odňatia slobody vo výmere 2 roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1
Trestného zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.

Obž. R. C. podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodil spod skutku obžaloby (bod 10 obžalobného

návrhu) Krajskej prokuratúry Prešov zo dňa 27.09.2016 č. Kv 37/12/7700, ktorý mal spáchať tak, že

- dňa 13.12.2011 vo Svidníku na základe potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. L 825518 zo
dňa 17.10.2011 z poistného vzťahu zamestnanec DP Ladomirová vystaveného B. Q. M. - všeobecným
lekárom, zamestnaným v spoločnosti A.V.Z., s.r.o., so sídlom ul. Sov. hrdinov 372/3, Svidník, miesto

výkonu lekárskej praxe ul. MUDr. Pribulu 1, Svidník, v období od 17.10.2011 do 29.02.2012, ktoré však
v období od 18.01.2012 do 29.02.2012 nebolo medicínsky odôvodnené, si menovaný uplatnil nárok
na nemocenské dávky, ktoré mu Sociálnou poisťovňou boli vyplatené za čas neadekvátnej DPN vo
výške 851,40 €, čím takto bola Sociálna poisťovňa uvedená do omylu v otázke splnenia podmienok
priznania nemocenských dávok a z uvedeného dôvodu Sociálnej poisťovni vznikla škoda vo výške

851,40 €, teda mal vylákať od iného plnenie z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, ktorého poskytnutie
je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňal, a to tým, že
verejnoprávnu inštitúciu uviedol do omylu v otázke ich splnenia, čím mal spáchať prečin subvenčného
podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona, lebo skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal poškodenú Sociálnu poisťovňu, ústredie, so sídlom Ul. 29.
augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30807484, s jej uplatneným nárokom na náhradu škody
na konanie pred iným príslušným orgánom.

Proti označenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal písomne odôvodnené odvolanie krajský

prokurátor, v ktorého dôvodoch po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku uviedol,
že odvolanie podáva len voči výroku o treste vo vzťahu pôvodne ku všetkým obžalovaným, kde na
verejnom zasadnutí intervenujúci krajský prokurátor odvolanie modifikoval tak, že dôvody odvolania sa
vzťahujú výslovne len voči obžalovaným, voči ktorým bolo individuálne odôvodnené, a to vo vzťahu
k obžalovaným A. N., E. L., K. I., C. M.,, C. D. a O. F. v ich neprospech a voči výroku o oslobodení

obžalovaného R. C. spod obžaloby, pričom voči zostávajúcim obžalovaným a aj voči výroku o náhrade
škody berie odvolanie späť.
V písomnej časti odvolania uviedol, že s rozhodnutím súdu vo vzťahu ku niektorým obžalovaným (L.,
N. Q. M.), pokiaľ ide uložené tresty, resp. lepšie povedané upustenie od potrestania sa nestotožňuje,
považujúc tento postup súdu za v rozpore tak s individuálnou, ako aj generálnou prevenciou. Následne

citoval doslovne znenie ust. § 31 ods.1, 4 ,5 písm. c/ Tr. zákona s tým, že ako to vyplýva z vyššie
uvedených zákonných ustanovení, trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok
individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnympáchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Osobu páchateľa ako aj jeho postoj k trestnej činnosti však podľa jeho
názoru treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. Podľa ustálenej súdnej judikatúry, z hľadiska posúdenia

možnosti nápravy obvineného má veľký význam celkový spôsob života a správanie obvineného pred
spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu. (R 11/1965). Vo vzťahu k
obžalovaným L., N. Q. M., ktorých súd uznal vinných a upustil od ich potrestania podľa § 40 ods. 1
písm. a) Tr. zákona má za to, že v prípade týchto obžalovaných vzhľadom k tomu, že vinu vyhlásili až
na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní vyhlasujúc, že sú nevinní sa nepriznávali k trestnej

činnosti, bolo potrebné túto skutočnosť zohľadniť zastávajúc názor, že u týchto obžalovaných bolo na
mieste (z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie) uloženie peňažného trestu hoc iba v dolnej
hranici aj vzhľadom k tomu, že išlo o úmyselný trestný čin, ktorým sa títo obžalovaní snažili získať
majetkový prospech (L. - 436,60 Eur, M. - 1 612,50 Eur, N. - 1 136,60 Eur) v rozsahu porovnateľnom s
majetkovým prospechom, ktorý získali iní obžalovaní (I., C., E.), ktorým trest buď za ten istý dokonaný
TČ resp. pokus TČ ukladaný bol, pričom ich konanie (L., M., N.) sa priblížilo k dokonaniu trestného

činu a k dokonaniu trestnému činu nedošlo len v dôsledku existencie skutočnosti nezávislej od vôle
obžalovaných a síce stornovaniu potvrdenia o DPN zo strany B. M.. Uloženie takého trestu by nebolo na
ujmu náhradu škody nakoľko ku škode (obohateniu na úkor Soc. poisťovne) nedošlo, ale nebolo to vôbec
pričinením obžalovaných. Uloženie „aspoň“ peňažného trestu je aktuálne o to viac, že z dokazovania
(a napokon aj odôvodnenia rozsudku na str. 58) vyplynulo, že obž. L. i N. sú zamestnaní a teda boli

by schopní peňažný trest zaplatiť. Napokon nič nebránilo súdu na HP doplniť dokazovanie a skúmať
podmienku (súhlas obžalovaných) na uloženie trestu povinnej práce. Pokiaľ ide o odvolania čo do výroku
o treste podané v neprospech obž. I. a D., týmto obžalovaným nie je podľa jeho názoru možné priznať
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zákona a teda nie je namieste ani zníženie hornej hranice
tr. sadzby t. j. použitie § 38 ods. 3 Tr. zákona. V súlade s ustálenou súdnou praxou poľahčujúcu okolnosť

spočívajúcu v tom, že páchateľ pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, bude možné priznať v
prípade, ak páchateľ dodržiaval právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si
svoje povinnosti voči štátu aj voči spoločnosti (voči zamestnávateľovi, rodine a pod.), nezneužíval svoje
práva voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku ani v zamestnaní, nedopúšťal
sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov. Pre priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti preto nestačí

len zistenie, že páchateľ dosiaľ nebol súdne trestaný. tomto konkrétnom prípade sa nestotožňuje s
vyhodnotením poľahčujúcich okolností spočívajúcom v (ne) priznaní poľahčujúcej okolnosti v zmysle
§ 36 písm. j) Tr. zákona, t. j. nesúhlasí s tým, že obžalovaný I. spáchal tri dopravné priestupky pred
spáchaním skutku a ďalších 21 priestupkov na úseku BaPCP po skutku a tomu súd priznal poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 j) TZ - vedenie riadneho života, obžalovaný D. spáchal tri dopravné priestupky

pred spáchaním skutku a ďalších 65 priestupkov na úseku BaPCP po skutku a tomu súd taktiež priznal
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 j) TZ - vedenie riadneho života, no pri obž. B., ktorý sa dopustil pred
spáchaním skutku (resp. v období jeho páchania - 26.05.2011) jedného dopravného priestupku a jeden
priestupok na úseku BaPCP po skutku už poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 j) TZ - vedenie riadneho
života súd nepriznal. Je síce pravdou, že obž. I. a D. nemajú (na rozdiel od obž. B.) záznam v registri

trestov, no na strane druhej sa na obž. B. hľadí akoby nebol odsúdený. Vo vzťahu k obžalovanej F.,
ktorú súd uznal vinnú a uložil jej aj s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 TZ per analogiam trest
odňatia slobody pod dolnú hranicu tr. sadzby a síce uložil jej trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s
podmienečným odkladom so skúšobnou dobou v trvaní 2 rokov má za to, v prípade tejto obžalovanej
vzhľadom k tomu, že vinu vyhlásila až na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní vyhlasujúc, že je

nevinná sa nepriznávala k trestnej činnosti, bolo potrebné túto skutočnosť zohľadniť zastávajúc názor,
že u tejto obžalovanej aj napriek vedeniu riadneho života pred skutkom, a vyhlásenia viny nebolo na
mieste (z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie) znižovať trest odňatia slobody pod dolnú
hranicu zákonom stanovenej tr. sadzby a to aj vzhľadom k tomu, že išlo o dokonaný úmyselný trestný čin,
ktorým táto Obžalovaná získala majetkový prospech v sume 4185 EURO. Vzhľadom na vyššie uvedené

skutočnosti navrhol, aby Krajský súd Prešov podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. poriadku zrušil
rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 1 T 105/2016 zo dňa 30.04.2021 a podľa § 322 ods. 3 Tr.
poriadku rozhodol sám tak, že zmení napadnutý rozsudok tak, že obžalovaným E. L., K. M. a A. N. uloží
peňažné tresty pri dolnej hranici trestnej sadzby, obžalovaním C. I. a C. D. uloží podmienečné tresty
odňatia slobody v intenciách rozsudku Okresného súdu Svidník, avšak bez použitia § 36 písm. j) Tr.

zákona a § 38 ods. 3 Tr. zákona a O. F. uloží podmienečný trest odňatia slobody v rámci zákonnej sadzby
za použitia § 36 písm. j/, písm. c/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 ods. 3 Tr. zákona s primeranou skúšobnou
dobou.Písomne odôvodnené odvolanie podal krajský prokurátor aj v neprospech obžalovaného R. C., čo do
oslobodzujúceho výroku rozsudku spod obžaloby Krajskej prokuratúry Prešov sp. zn. Kv 37/12/7700
zo dňa 27.09.2016, lebo skutok nie je trestným činom, keďže s oslobodzujúcim výrokom súdu sa

nestotožnil. Súd oslobodenie spod obžaloby (str. 55-57 rozsudku) v podstate odôvodnil tým, že z
vykonaného dokazovania (výpoveď obžalovaného, výpovede pracovníkov svidníckej pobočky Soc.
poisťovne, znalecký posudok + výpoveď MUDr. Kováča, ďalšie listinné dôkazy) nevyplýva, aby pracovný
pomer bol uzatvorený len za účelom, aby obž. C. išiel na PN a mohol čerpať nemocenské dávky. Súd
uviedol, že na základe dôkaznej situácie vo vzťahu k obž. C. nie je možné (na rozdiel od ostatných

obžalovaných) bez pochybností dokázať úmyselne konanie obžalovaného spočívajúce v účelovom
uzavretí pracovného pomeru a ani nebola preukázaná medicínska neodôvodnenosť vystavenej DPN L
825518, ktorej cieľom bolo uviesť Sociálnu poisťovňu do omylu ohľadom splnenia zákonných podmienok
pre priznanie nemocenských dávok a ich neoprávnené vylákanie z rozpočtu Sociálnej poisťovne.
Účelovosť uzavretia pracovného pomeru možno podľa jeho názoru dovodiť z nasledovných skutočností.
Obžalovaný C., potom ako ukončil pracovný pomer na družstve v Brusnici, v podstate opakovane

pracoval u Žákovcov. Pracovný pomer so zamestnávateľom Družstvo podielnikov Ladomirová trval
od 09.07.-16.10.2011, stým, že odpracoval jeden deň (09.07.2011) a následne v období od 10.7. do
14.10.2011 bol uznaný za dočasne PN. Ide tu teda o rovnakú schému ako pri ostatných obžalovaných
kedy títo pri účelových pracovných pomeroch odpracovali len jeden jediný deň na začiatku. Určitá
odlišnosť od schémy je pri tomto obžalovanom akurát vtom, že na konci pracovného pomeru odpracoval

2 dni (15.10. a 16.10.2011). Ďalej však „schéma“ pokračuje a to tak, že obž. Petráš je uznaný za
práceneschopného od 17.10.2011 a teda prakticky ihneď po skončení pracovného pomeru t. j. v rámci
ochrannej lehoty pričom táto práceneschopnosť trvala až do momentu, kedy bol uznaný za schopného
práce od 01.03.2012. So záverom súdu, že nebola preukázaná medicínska neodôvodnenosť vystavenej
DPN L 825518 (súd mal zrejme na mysli celé obdobie trvania DPN) sa nestotožňuje. Znalec B. F. sa v

rámci svojho výsluchu na HP dňa 16.12.2019 výslovne vyjadril, že adekvátna doba PN v prípade obž.
Petráša bola v trvaní od 17.10.2011 do 17.01.2012, a teda logicky DPN v období od 18.01. – 29.2. 2012
už medicínsky odôvodnené nebolo, tak ako to napokon bolo uvedené aj v obžalobe. Nie je možné sa
teda nekriticky stotožniť s tvrdením súdu o tom, že pochybnosti ohľadne medicínskej dôvodnosti DPN v
období od 18.01.-29.02.2012 možno pripísať nedostatočne vedenej dokumentácii zo strany ošetrujúcej

lekárky. Podľa jeho názoru časť DPN (aj na základe výsluchu znalca) neodôvodnenou jednoznačne
bola. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd Prešov v zmysle § 321 ods.
1 písm. b), c) Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 1 T 105/2016 zo
dňa 30.04.2021 v jeho oslobodzujúcej časti týkajúcej sa obž. R. C. a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku
vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Aj obžalovaní E. F., C. D. a G. H. podali prostredníctvom ich obhajcu (každý samostatne) odvolanie voči
označenému rozsudku, a to čo od výroku o vine, druhu a výmery trestu, kde v písomných dôvodoch
po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku uviedli všetci v úvode odvolania zhodne, že
podľa odôvodnenia rozhodnutia predsedom senátu v hore uvedenej právnej veci súd pri určení viny

vychádzal zo skutočnosti, že rovnaký spôsob uzatvárania pracovných zmlúv a uplatňovania si nárokov
na nemocenskú dávku bol u všetkých obžalovaných a vychádzal najmä z tej skutočnosti, že v prípade
ak takýto pracovnoprávny vzťah bol uzatvorený neplatne a účelovo, tak ani jeden z obžalovaných nebol
v ochrannej lehote, v ktorej by mal nárok na nemocenské dávky.
Všetci traja obžalovaní tiež rovnako namietali, že jeden zo spoluobžalovaných (E. F.) požiadal znaleckú

organizáciu Forensic o vypracovanie kompletného znaleckého dokazovania, o dôvodnosti vystavenej
práceneschopnosti, avšak táto znalecká organizácia skonštatovala, že na základe výpisu zdravotnej
poisťovne, ale aj ďalších lekárskych správ, ktoré doručil na pojednávaní a z ktorých vychádzal následne
aj znalec B. B. F., nie je možné vypracovať znalecký posudok a zistiť oprávnenosť nároku na
nemocenskú dávku. Z uvedeného je preto pochybné, čo platí všetkých obžalovaných rovnako, že na

jednej strane znalec z jedného odboru dokáže vypracovať znalecký posudok len z výpisu zdravotnej
poisťovne o vykonaných zdravotných úkonoch (dokonca v prípravnom konaní nemal znalec k dispozícii
ani lekárske správy) a na druhej strane znalecká organizácia nedokáže vypracovať znalecký posudok
na základe tých istých dokladov. Taktiež nemôže byť na ťarchu obžalovaných ani tá skutočnosť, že ide
o obdobie rokov 2010, 2011 a veľkú časť lekárskych správ už nemali, pretože táto bola odovzdaná

všeobecnému lekárovi, ktorý mal viesť zdravotnú dokumentáciu, avšak tak ako skonštatoval súd,
táto nebola vedená vôbec alebo bola vedená nedostatočne. Rovnako všetci traja argumentujú, že
súd vychádzal vo svojom odôvodnení rozsudku zo skutočnosti, že nielen oni ako obžalovaní, ale
aj ostatní spoluobžalovaní používali rovnaký „modus operandi“ pri uzatváraní pracovnej zmluvy, pričerpaní práceneschopnosti, pričom z vyjadrenia súdu nie je podstatné, či práceneschopnosť bola alebo
nebola oprávnená, pretože pracovný pomer vznikol podvodne. Majú za to, že nevedeli a v konaní, či
už v prípravnom alebo aj v konaní pred súdom nebolo preukázané, že konateľ spoločnosti, kde boli

zamestnaní podobným spôsobom uzatváral pracovnoprávny vzťah aj s inými osobami, ktoré súd dnes
s nimi spoluobžalované a následne s nimi končil pracovnoprávny vzťah a oni ako zamestnanci si čerpali
práceneschopnosť. Obžalovaní taktiež nemôžu predsa niesť zodpovednosť zato, či zamestnávateľ
nahlásil ich práceneschopnosť načas, keď tom nemali vedomosť.

Následne obžalovaný E. F. zvýraznil, že mal pred uzatvorením posudzovaného pracovného pomeru,
platne uzatvorený zmluvný vzťah s políciou Slovenskej republiky a v zmysle platných právnych
predpisov po ukončení pracovného služobného pomeru bol v ochrannej lehote 42 dní, pričom v prípade
oprávnenosti jeho práceneschopnosti by mal nárok na nemocenskú dávku aj z tohto služobného
vzťahu s políciou Slovenskej republiky. Jeho služobný pomer končil tesne pred uzatvorením pracovného
pomeru, čiže bol v ochrannej lehote. Z uvedeného dôvodu nemôže byť dôvodom na uznanie

viny skutočnosť, že účelovo uzatvoril pracovný pomer, aby bol v ochrannej lehote a mohol čerpať
nemocenské dávky. U obžalovaného E. F. je jasné a zrejmé, že jeho zdravotný stav, pre ktorý skončil
svoj služobný pomer v polícii Slovenskej republiky mu odôvodňovali nárok na nemocenské dávky.

Ďalej obžalovaný C. D. zase zdôraznil, že jeho zdravotný stav bol v rozhodnej dobe nepriaznivý,

najmä čo sa týka zdravotných problémov so zrakom a jeho práceneschopnosť bola odôvodnená v
plnom rozsahu. Operáciu oka mal v zahraničí a všetky zdravotné výkony boli robené v súkromnom
zdravotníckom zariadení, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou nepotrebovalo vykazovať výkony v
zdravotnej poisťovni, pretože tieto zdravotné výkony si hradil sám. Zároveň tým, že bol samostatne
zárobkovo činnou osobou, jeho ochranná lehota trvala bez ohľadu na uzatvorený pracovnoprávny vzťah

a preto považuje odôvodnenie rozhodnutia, že ide o rovnaký spôsob uzatvárania pracovných zmlúv a
uplatňovania si nárokov na nemocenskú dávku len za jednostranné tvrdenie bez preukázania dôkazov
v konaní. Zároveň však zdravotné výkony boli vykonávané v zahraničí a v súkromných zdravotníckych
zariadeniach a tieto si nevedú evidenciu ako zdravotná poisťovňa Zároveň obžalovaný C. D. poukázal
na to, že mu bola uložená skúšobná doba v trvaní 3 rokov a oproti ostatným spoluobžalovaným mu bola

určená dlhšia skúšobná doba z dôvodov jeho častých a opakovaných priestupkov na úseku dopravy.
obžalovaný zdôrazňuje, že ako fyzická osoba - podnikateľ najazdí cca 120 000 km a pri tomto počte
najazdených kilometrov sa občasne stávajú aj porušenia predpisov, či už prekročenia rýchlosti alebo
nejakej technickej závady, ktoré v tom čase boli bežne postihované a dnes sa už za priestupky ani
nepovažujú (napr. vypálená žiarovka). Má zato, že by mu nemalo byť na ťarchu jeho podnikanie a

finančné zabezpečenie rodiny.
Aj obžalovaná G. H., vo vzťahu k skutku jej kladenému za vinu v rámci odvolacích námietok uviedla, že z
výpovedeB.B.E.vyplýva,žečerpalapeňažnýnárokzosvojejpráceneschopnostioprávnene,pretožejej
zdravotný stav bol v tomto čase nepriaznivý a jediné možné riešenie bolo čerpanie práceneschopnosti.
Z výpovede B. E. vyplýva, že práceneschopnosť jeho pacienta je oprávnená a on ako lekár nesie

zodpovednosť za vystavenie dokladu o práceneschopnosti svojho pacienta.

Na základe všetkých týchto skutočností, najmä na základe dôkazov vykonaných v prípravnom konaní a
v konaní pred súdom navrhli obžalovaní E. F., C. D. a G. H., aby odvolací súd v zmysle ustanovenia §
321 ods. 1 písm. a), b), c) a e) Tr. poriadku napadnutý rozsudok zrušil, príp. ich zo skutku uvedeného

v rozsudku oslobodil podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku, lebo sa nepreukázalo, aby skutok tak, ako je
uvedený v obžalobe, sa aj stal.

Krajský prokurátor po oboznámení sa s obsahom odvolaní obžalovaných S. F., G. H. a C. D.
predložil písomné vyjadrenie, kde v jeho dôvodoch uviedol, že podstata odvolaní obžalovaných

spočíva v opakovaní argumentácie obhajoby prezentovanej v priebehu hlavného pojednávania i v
rámci záverečnej reči a síce spochybňovania a opodstatnenosti znaleckého posudku B. F.. S touto
argumentáciou sa prvostupňový súd náležíte vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia a z tohto
dôvodu považuje za nadbytočné na tomto mieste opakovať argumentáciu súdu, s ktorou sa stotožňuje.
Pokiaľ obžalovaný E. F. prostredníctvom svojho obhajcu prezentuje názor, že z titulu svojho predošlého

zamestnania (PZ SR) bol v ochrannej lehote a preto je vylúčená účelovosť uzatvorenia jeho pracovného
pomeru - aby bol v ochrannej lehote a mohol čerpať nemocenské dávky k tomuto uviedol, že z
vykonaných dôkazov po ich vyhodnotení jednotlivo ako aj vo vzájomnom súhrne v zmysle § 2 ods. 12
Tr. poriadku (v zhode so závermi súdu) vyplynulo, že obžalovaný neuzavrel pracovný pomer v úmyslereálne vykonávať prácu v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy, ale práve naopak pracovný pomer trvajúci
2 dni (po ukončení ktorého bol uznaný za práceneschopného v ochrannej lehote zamestnaneckého
vzťahu)uzavrelvýlučnescieľom,abyuviedolSociálnupoisťovňudoomyluohľadomsplneniazákonných

podmienok pre priznanie nemocenských dávok, ktoré takýmto spôsobom neoprávnene vylákal z
rozpočtu Sociálnej poisťovne.
Pokiaľ obžalovaná H. poukazuje na výpoveď svedka B. E. a síce, že čerpala peňažný nárok zo svojej PN
oprávnene, pretože jej zdravotný stav bol v tom čase nepriaznivý opätovne poukázal na odôvodnenie
rozsudku (str. 52-54), kde súd podrobne vysvetlil z akých dôvodov ani táto svedecká výpoveď nevyvracia

závery súdu o účelovosti uzavretia posudzovaného pracovného pomeru u tejto obžalovanej.
Pokiaľ obžalovaný C. D. prezentoval určité výhrady vo vzťahu k jemu uloženej dĺžke skúšobnej doby (v
porovnanísinýmiobžalovanými),ktorábolasúdomodôvodnenáspoukazomnajehočastéaopakované
priestupky na úseku dopravy prezentujúc názor, že by mu nemalo byť na ťarchu jeho podnikanie (v
oblasti prepravy) a finančné zabezpečenie rodiny má za to, že súd ukladal prihliadajúc v tomto smere
na osobu páchateľa (a jeho postoj k dodržiavaniu pravidiel hoc aj „len“ na úseku priestupkovej recidívy)

trest primeraný a zákonný zohľadniac konkrétne špecifiká u tohto obžalovaného (viď str. 61 rozsudku).
V zhode s názorom súdu má za to, že len samotná skutočnosť, že ide o priestupky nemôže zostať pri
hodnotení osoby obž. Tirera nepovšimnutá a takpovediac „bez následkov“. Napokon pokiaľ obžalovaní
E. F., G. H. a C. D. prostredníctvom ich obhajcu uvádzajú, že nevedeli a nebolo preukázané, že konateľ
spoločnosti,kdebolizamestnanípodobnýmspôsobomuzatváralpracovnoprávnyvzťah,následnekončil

pracovnoprávny vzťah a zamestnanci si čerpali práceneschopnosť je potrebné okrem dôkazov z ktorých
je zrejmá účelovosť uzatvárania pracovných pomerov poukázať najmä na výpoveď svedkyne B. Q.
B., ktorá o i. vypovedala o tom, že vtom čase medzi mladými ľuďmi kolovalo, že A. O. vie zamestnať
mladých ľudí a následne ich pošle maródovať. Preto považujem tvrdenie obžalovaných, že nevedeli
o tejto skutočnosti s poukazom na rovnaký „modus operandi“ o i. v spojení aj s dĺžkou trvania ich

pracovného pomeru (1-2 dni) za účelové. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský
súd v Prešove v zmysle § 319 Tr. poriadku zamietol odvolania obžalovaných E. F., G. H. a C. D. ako
nedôvodné.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a po takomto
preskúmaní zistil nasledovné.

V konaní pred okresným súdom boli vykonané dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci,
o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na spravodlivé rozhodnutie.
Vzhľadom k tomu preto urobil zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o vine. Svoje skutkové a právne
závery okresný súd v napadnutom rozsudku v potrebnom rozsahu presvedčivo odôvodnil, preto sa
krajský súd s jeho argumentáciou plne stotožnil a v podrobnostiach naň odkazuje.

Aj preto vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že odvolacie konanie pred krajským súdom je v spojení
s konaním pred okresným súdom – konaním tvoriacim jeden celok, keďže predmet konania je totožný,
krajský súd nemal dôvod opätovne bližšie rekapitulovať (opakovať) dôkazy a skutočnosti z nich plynúce,
na podklade ktorých prvostupňový súd urobil záver o vine obžalovaného.

Krajskýsúdpretoupriamilpozornosťpredovšetkýmnareakciuprotiodvolacímnámietkamobžalovaných
a krajského prokurátora, pričom zohľadnil len tie, ktoré sú právne relevantné, týkajúce sa
podstaty (predmetu) konania, majúce vplyv na posúdenie zákonnosti a dôvodnosti odsúdenia
obžalovaných, určeného druhu a výmery trestu, či dôvodnosti oslobodenia obž. R. C.. spod obžaloby

Krajský súd pri tomto postupe zistil existenciu skutočností podstatných pri uložených trestoch odňatia
slobody u obžalovaných C. D., E. F. a G. H., čo malo vplyv na určenie trestnej sadzby, a teda aj
výmery trestu uloženého obžalovaným. Išlo však iba o také skutočnosti, ktoré na podklade dokazovania
vykonanéhookresnýmsúdompoúpravevýrokuotrestebolomožnénapraviť(vprospechobžalovaných)

aj v odvolacom konaní.Krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že každý obžalovaný v rámci práva na obhajobu má
právo brániť sa, ako uzná za vhodné, uvádzať všetky skutočnosti, argumenty na svoju obranu, oproti
skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom o nich.

No súčasne platí, že súd pri hodnotení vykonaných dôkazov (vo vzájomných súvislostiach) jednotlivo,
ako aj v celom ich súhrnne v súlade s pravidlami stanovenými pre hodnotenie dôkazov bez toho,
aby narušil rovnováhu hodnotenia dôkazov, produkovaných ako v prospech, tak aj v neprospech
obžalovaného, musí prihliadať na obranu obžalovaného v kontexte všetkých dôkazov, a teda či

argumentácia obžalovaného v rámci obhajoby sa nevymyká pravidlám logiky, inak povedané, či
skutočnosti, ktoré obžalovaný v rámci obhajoby tvrdí, sú ním predkladanými dôkazmi, resp. argumentmi
nielen overiteľné, ale či sú súčasne aj spôsobilé dôkazy predložené spolu s obžalobou spochybniť, či
dokonca vyvrátiť do takej miery, že prokurátor nie je schopný uniesť dôkazné bremeno a bez rozumných
pochybností nie je možné potom na ich podklade obžalovaného uznať vinným zo spáchania žalovanej
trestnej činnosti.

V tejto súvislosti je preto potrebné uviesť, že časť obsahu námietok obžalovaných prezentovaného
v rámci obrany na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, resp. niektoré dôkazy hodnotí a vykladá vo svoj prospech, nie úplne a bez konfrontácie
s dôkazmi inými produkovanými v rámci dokazovania, čo sa čiastočne týka aj odvolacích námietok

krajského prokurátora.

Súčasne platí, že podstatná časť odvolacích námietok obžalovaných, ktorými argumentovali, už boli
prednesené v priebehu dokazovania v konaní pred okresným súdom, s ktorými sa v odôvodnení
napadnutého rozsudku okresný súd vysporiadal a ktoré si aj krajský súd osvojil.

Krajský súd preto v ďalšom postupe túto argumentáciu len dopĺňa o fakty plynúce z vykonaného
dokazovania, ktoré v súhrnne s dôvodmi už uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu
prvého stupňa vedú k záveru o náležitom zistení skutkového stavu veci pre meritórne (konečné)
rozhodnutie v posudzovanej veci obžalovaných.

Krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že vinu obžalovaných dokazujú predovšetkým
výpovede pracovníkov Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník, a to L. Q. C. - poverenej vedením
oddelenia nemocenského poistenia, B. C. C. - posudkového lekára a B. I. B. - vedúcej oddelenia
poistného. Všetci traja svedkovia zhodne poukazovali na javiacu sa účelovosť uzatvárania pracovných

pomerov zamestnancov v spoločnostiach, v ktorých ako konateľ, resp. likvidátor vystupoval A. O..
Pracovné pomery trvali veľmi krátko, po pár dňoch boli ukončené a následne bolo zamestnancom
vystavené potvrdenie o dočasne pracovnej neschopnosti, na základe ktorého si v Sociálnej poisťovni
uplatnili nárok na vyplatenie nemocenských dávok. Vzniklo tak podozrenie zo zneužívania sociálneho
systému neoprávneným čerpaním nemocenských dávok.

V nadväznosti na to preto správne po citácii konkrétnych ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, a následne v znení účinnom od 01.01.2011,
okresný súd poukazuje na to, že od 01.01.2011 došlo k zmene právnej úpravy pokiaľ ide o stanovenie
rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu, a to konkrétne k vypusteniu

písmena c) v § 54 ods. 2 citovaného zákona. Od 01.01.2011 sa pre zistenie denného vymeriavacieho
základu stalo rozhodujúcim obdobie 90 dní nemocenského poistenia pred dňom, v ktorom vznikol
dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Ak zamestnanec nespĺňal podmienku 90 dní nemocenského
poistenia pre výpočet nemocenskej dávky, aplikovalo sa ust. § 54 ods. 3 citovaného zákona a
rozhodujúcim obdobím pre zistenie denného vymeriavacieho základu bol kalendárny rok predchádzajúci

kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

V tomto kontexte preto dôvodne okresný súd zvýrazňuje, že zámerne v rozsudku citoval aj konkrétne
ustanovenia zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v období do 31.12.2010 a
od 01.01.2011, kedy došlo k uzatvoreniu pracovných pomerov u jednotlivých obžalovaných. Išlo pritom o

ustanovenia upravujúce podmienky vzniku nároku na výplatu nemocenských dávok a určujúce rozhodné
obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu. Z tohto dôvodu poukázal na zmeny v právnej
úprave, ktoré boli prijaté s účinnosťou od 01.01.2011. Pokiaľ z tohto pohľadu porovnal u jednotlivých
obžalovaných dátumy, kedy došlo k vzniku pracovného pomeru a teda aj k vzniku poistného vzťahu preúčely nemocenského poistenia, kedy došlo k ukončeniu pracovného pomeru a ako dlho pracovný pomer
(poistný vzťah) trval, je možné zistiť, že pracovný pomer trval vždy len nevyhnutnú dobu stanovenú
zákonom, ako podmienka pre výplatu nemocenských dávok, čo svedčí o vopred plánovanej účelovosti

uzatvárania pracovných pomerov.

Doposiaľ uvedenej argumentácii okresného súdu potom zodpovedajú aj konkrétne prípady (hodnotené
krajským súdom individuálne z hľadiska odvolacích námietok) obžalovaných C. D., E. F. a G. H. ktorí
pracovný pomer so zamestnávateľom Družstvo podielnikov Ladomirová v likvidácii uzavreli tak, že

u obž. C. D. - pracovný pomer trval od 25.12.2010 do 26.12.2010, žiadosť o nemocenské si menovaný
uplatnil za obdobie od 27.12.2010 do 29.8.2011 na základe DPN č. K 605270 z ochrannej lehoty
poistného vzťahu zamestnanca u označeného zamestnávateľa; u obž. E. F. - pracovný pomer trval
od 29.12.2010 do 30.12.2010, žiadosť o nemocenské si menovaný uplatnil za obdobie od 31.12.2010
do 30.5.2011 na základe DPN č. K 605272 z ochrannej lehoty poistného vzťahu zamestnanca
u označeného zamestnávateľa; u obž. - G. H. - pracovný pomer trval od 29.12.2010 do 30.12.2010,

žiadosť o nemocenské si menovaná uplatnila za obdobie od 31.12.2010 do 29.12.2011 na základe
DPN č. J 264509 z ochrannej lehoty poistného vzťahu zamestnankyne zamestnanej u označeného
zamestnávateľa.

Dokonca u obžalovaného C. D. v roku 2011, teda po zmene právnej úpravy, pokiaľ ide o určenie

rozhodného obdobia pre výpočet denného vymeriavacieho základu, pracovný pomer trval od 30.8.2011
do 30.8.2011, u zamestnávateľa Svidnícka nemocnica s poliklinikou I. A. O., s.r.o., kde ako konateľ
vystupoval A. O., pričom žiadosť o nemocenské si menovaný uplatnil za obdobie od 31.8.2011
do 26.12.2011 na základe DPN č. L 825016 z poistného vzťahu zamestnanca u označeného
zamestnávateľa.

Správne preto okresný súd zvýrazňuje, že u týchto pracovných pomerov uzavretých v roku 2011
možno pozorovať, že u tých obžalovaných, príkladmo aj u obžalovaného C. D., kde v zmysle platnej
právnej úpravy bolo potrebné splniť podmienku 90 dní nemocenského poistenia, trvali pracovné pomery
3 mesiace s tým, že u každého z nich nasledovala už po prvom odpracovanom dni ich dočasná

práceneschopnosť. U ostatných obžalovaných, u ktorých bolo možné vychádzať z nemocenského
poistenia z predchádzajúceho kalendárneho roka trval pracovný pomer jediný deň.

Bez rozumných pochybností potom okresný súd v logických súvislostiach uzatvára, že v posudzovanom
prípade nemožno hovoriť o náhodných udalostiach, ale o premyslenom konaní, tak zo strany

zamestnávateľa, ako aj zo strany zamestnanca, ktorého cieľom bolo dosiahnutie splnenia zákonných
podmienok pre priznanie nemocenských dávok a tým zneužitie sociálneho systému.

Následne v tomto kontexte zrozumiteľne okresný súd komparuje skutočnosti plynúce z dôkazov
dokumentujúcich úlohu ktorú v tomto reťazi potrebných úkonov – napokon pre neoprávnené vyplatenie

nemocenskýchdávok-zohrávalaajpôvodnespoluobžalovanáB.M..MnohépotvrdeniaoDPN,týkajúce
sa obžalovaných, boli totižto B. M. vystavené v dňoch, kedy podľa údajov z centrálneho dochádzkového
systému predložených Sociálnou poisťovňou, neordinovala, ale čerpala v týchto dňoch ošetrovné
(OČR), riadnu dovolenku, prípadne sprevádzala člena rodiny u lekára. Pre objektívnosť je potrebné
vysvetliť, že údaje dochádzkového systému sa týkajú zamestnaneckého vzťahu B. M. v Sociálnej

poisťovni, kde pracovala na polovičný úväzok. Popri tom vykonávala aj činnosť lekárky v spoločnosti
A.V.Z., s.r.o. Počas čerpania dovolenky v Sociálnej poisťovni, teda mohla vykonávať činnosť v A.V.Z.,
s.r.o. Podľa vyjadrenia Sociálnej poisťovne zo dňa 4.8.2014 (čl. 1743 spisu) si však B. M. uplatnila dávky
pri ošetrovaní člena rodiny - OČR zo všetkých poistných vzťahov, teda aj z A.V.Z., s.r.o..

Na podklade uvedeného je preto možné uzavrieť, že ak niekto (B. M.) čerpá ošetrovné a zároveň
vykonáva prácu, ktorú nemôže vykonávať kvôli OČR, vzbudzuje to pochybnosti a podozrenie o
účelovosti. Tak tomu bolo v prípade všetkých DPN vystavených v roku 2010, ktoré sú predmetom
obžaloby, pretože v decembri 2010 mala B. M. čerpať ošetrovné v období od 21.12.2010 do 31.12.2010.
V tom čase však vystavila DPN dňa 27.12.2010 obžalovanému D. a E. F. a dňa 31.12.2010 obžalovaným

O., G. H., E. a F.. V roku 2011 čerpala B. M. ošetrovné aj dňa 3.10.2011, kedy vystavila DPN
obžalovanému M. a C. a v roku 2012 dňa 2.1.2012, kedy vystavila DPN obžalovanému M..Vecne správne a v logickej súvislosti hodnotí okresný súd v rade na seba nadväzujúcich úkonov
(smerujúcich k neopravenému vyplateniu nemocenských dávok) aj postavenie K. A. O., ktorý pracovné
pomery (pracovné zmluvy) ako už bolo uvedené uzatvoril aj s obžalovanými C. D., E. F. a G. H. z pozície

zamestnávateľa zapísaného v obchodnom registri ako Družstvo podielnikov Ladomirová v likvidácii
u ktorého vykonával v tom čase funkciu likvidátora.

Okresný súd preto správne zvýrazňuje, že zo Zápisnice z členskej schôdze Družstva podielnikov
Ladomirová v likvidácii zo dňa 20.9.2007, v zmysle ktorej družstvo uvedeným dňom vstúpilo do

likvidácie a za likvidátora družstva bol menovaný K. A. O., pričom bolo schválené, že likvidátor koná
za družstvo samostatne a robí v mene družstva len úkony smerujúce k likvidácii družstva. Následné
početné uzatváranie nových pracovných pomerov zo strany likvidátora A. O. je tak v zjavnom rozpore
s uzneseniami prijatými na členskej schôdzi družstva, pričom takéto konanie menovaného svedka javí
aj dôvodné podozrenie z porušenia ustanovení § 75b ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka podľa ktorého likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti.

Pri výkone tejto pôsobnosti likvidátor najmä plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma
plnenia, koná za spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku
práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením doterajších právnych
vzťahov.

Je na mieste ešte pripomenúť, že K. A. O. vystupuje v predmetnej trestnej veci rovnako ako obvinený,
avšak jeho vec bola vylúčená na samostatné trestné konanie vedené na Okresnom súde Svidník pod sp.
zn. 1T/32/2017, v ktorom je obžalovaný pre pokračovací zločin subvenčného podvodu sčasti dokonaný
a sčasti v štádiu pokusu a spáchaný vo forme pomoci podľa § 14 ods.1 k § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona
k § 225 ods. 1, 4 písm. c/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/, h/ , j/, ods. 5 Tr. zákona.

V kontexte doposiaľ uvedeného následne okresný súd svoju argumentáciu dopĺňa aj ďalšie zistenie
plynúce z obsahu produkovaných dôkazov, kde zjavnú účelovosť uzatvárania označených pracovných
pomerov opisuje vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní aj svedkyňa B. Q. B..

Menovaná svedkyňa totižto uviedla, že proces uzavretia pracovného pomeru s A. O. v jej konkrétnom
prípade prebiehal tak, že pri jedinom stretnutí naraz podpísala pracovnú zmluvu i dohodu o ukončení
tejto pracovnej zmluvy, pričom pán O. ani neočakával, že menovaná do práce skutočne nastúpi. Práve
naopak, on sám ju nasmeroval na B. M., ktorá jej mala vystaviť dočasnú pracovnú neschopnosť, na
základe nejakej, svedkyňou uvedenej diagnózy.

Krajský súd poukazuje na zrejmú podobnosť s týmto postupom aj u obžalovaných C. D., E. F. a G. H.,
ktorý presne v tomto období uzatvárania pracovného pomeru so svedkom K. O. sú všetci vyšetrení u
B. M., ktorá im vystavuje potvrdenie o práceneschopnosti a dokonca si majú aj tzv. preniesť zdravotnú
kartu – zdravotnú dokumentáciu - k B. M. a takto sa stať jej pacientmi.

Svedkyňa B. Q. B., ako to uvádza okresný súd, ešte dodala, že medzi jej rovesníkmi vo Svidníku v
tom období kolovalo, že pán A. O. vie takýmto spôsobom zamestnať mladých ľudí a následne ich pošle
maródovať. Táto svedkyňa sa v prípravnom konaní ešte v postavení obvinenej priznala k spáchaniu
skutku, pre ktorý jej bolo vznesené obvinenie, na základe čoho bolo následne trestné stíhanie voči

menovanej podmienečne zastavené. Rovnako tak sa ku skutku priznali aj ďalší obvinení B. S., T. U., F. N.
a V. G., u ktorých bolo takisto trestné stíhanie podmienečne zastavené. Účelovosť uzavretia pracovného
pomeru a nepriamo tak aj vina ostatných obžalovaných je potvrdzovaná aj vyhláseniami o vine, ktoré
na hlavnom pojednávaní uplatnili obžalovaní A. N., E. L. a O. F.. K spáchaniu skutku v zmysle obžaloby
sa na hlavnom pojednávaní priznal aj obžalovaný K. M., aj keď neurobil priamo vyhlásenie o vine.

Práve uzavretie pracovného pomeru bolo prvým predpokladom pre vznik nároku obžalovaného na
vyplatenie nemocenskej dávky (došlo tým k vzniku nemocenského poistenia zamestnanca), pričom
dohodnutá mzda mala vplyv na určenie vymeriavacieho základu a na výšku samotnej nemocenskej
dávky. Následným uznaním a vystavením dočasnej pracovnej neschopnosti bola splnená ďalšia

podmienka pre priznanie náhrady príjmu v podobe nemocenskej dávky.

Krajský súd si v celosti osvojil aj argumentáciu okresného súdu vo vzťahu k ustáleniu
skutočností rozhodných pre preukázanie medicínskej nedôvodnosti vystavených dočasných pracovnýchneschopností, kde v závislosti od toho bola určená výška škody spôsobená konaním jednotlivých
obžalovaných vo vzťahu k poškodenej Sociálnej poisťovni. V tomto smere sa okresný súd opieral o
rozhodujúce dôkazmi a to závery znaleckých posudkov vypracovaných znalcom z odboru zdravotníctvo

a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, B. B. F. a jeho výpoveďou, ktorý u väčšiny obžalovaných určil
ako medicínsky neodôvodnené celé obdobie trvania dočasnej práceneschopnosti. Pokiaľ u niektorého z
obžalovaných, na základe predloženej lekárskej dokumentácie, znalec zistil medicínsku opodstatnenosť
trvania dočasnej práceneschopnosti, uviedol tieto konkrétne obdobia v znaleckom posudku a pokiaľ
konkrétny obžalovaný v danom období spĺňal aj zákonné podmienky pre priznanie nemocenských

dávok, tieto neboli zahrnuté do skutku obžaloby ako neoprávnene vyplatené. Menovite sa to týkalo
obžalovaného C. D. a C. C..

Obžalovaní C. D., E. F. a G. H. v odvolaniach predniesli námietky voči výsledkom znaleckého
skúmania B. B. F. v označených znaleckých posudkoch, ktoré opierali o vyjadrenie znaleckej organizácie
Forensic,ktorúmalobž.F.požiadaťovypracovaniekompletnéhoznaleckéhodokazovania,odôvodnosti

vystavenej práceneschopnosti, kde táto znalecká organizácia skonštatovala, že na základe výpisu
zdravotnej poisťovne, ale aj ďalších lekárskych správ, ktoré mal k dispozícii aj na pojednávaní a z ktorých
vychádzal následne aj znalec B. B. F., nie je možné vypracovať znalecký posudok a zistiť oprávnenosť
nároku na nemocenskú dávku. Obžalovaní preto argumentujú, že je preto pochybné, že na jednej strane
znalec z jedného odboru dokáže vypracovať znalecký posudok len z výpisu zdravotnej poisťovne o

vykonaných zdravotných úkonoch (dokonca v prípravnom konaní nemal znalec k dispozícii ani lekárske
správy) a na druhej strane znalecká organizácia nedokáže vypracovať znalecký posudok na základe
tých istých dokladov.

K predneseným námietkam krajský súd uvádza, že dlhodobá rozhodovacia činnosť súdov týkajúca sa

jednak procesného postavenia znalca a jeho úlohy v trestnom konaní, no predovšetkým týkajúca sa
spôsobu hodnotenia záverov znaleckých posudkov (aj v posudzovanom prípade) z hľadiska základných
kritérií rozhodných pre posúdenie ich preskúmateľnosti - správnosti a úplnosti, okrem iného konštatuje,
že výsledkom znaleckého skúmania je subjektívny úsudok znalca, ktorý musí byť preskúmateľný v súd-
nom konaní (hodnotenie obsahovej stránky znaleckého posudku) – znalecký posudok teda musí spĺňať

podmienku preskúmateľnosti a nesmie sa obmedziť len na odpovede na otázky bez toho, aby z neho
bolo zrejmé ako znalec k týmto záverom došiel.

Preskúmateľnosť znaleckého posudku je totižto základnou vlastnosťou znaleckého posudku. Príjemca
posudku musí byť schopný preskúmať znalcov postup, aby mohol znalecký posudok hodnotiť. Znalecký

posudok, ktorý nie je preskúmateľný, nie je dôkazom, ale je len obyčajným tvrdením, ktoré nie je možné
overiť. Preskúmateľnosť znaleckého posudku je preto nutná podmienka pre jeho hodnotenie ako dôka-
zu, preto aby nevznikli pochybnosti o jeho správnosti alebo o jeho nejasnosti, resp. neúplnosti z pohľadu
ustálených záverov (§ 146 Tr. poriadku).

Aby súd mohol znalecký posudok zodpovedne zhodnotiť, nesmie sa teda znalec obmedziť vo svojom
posudku na podanie len odborného záveru, ale z jeho posudku musí mať súd možnosť poznať, z kto-
rých zistení v posudku znalec vychádzal, akou cestou k týmto zisteniam dospel a na základe akých úvah
došiel k svojmu záveru – inak povedané - preskúmateľnosť znamená, že znalecký posudok obsahuje
aj podrobné údaje ako sa znalec dopracoval k záverom, aké metódy použil, z akých dôkazov vychá-

dzal a podobne.

Znalec má teda samostatné procesné postavenie v trestnom konaní a tomu zodpovedajúcu vlastnú zod-
povednosť za pravdivosť, objektívnosť, nezaujatosť znaleckého posudku, jeho úlohou nie je vykoná-
vať dokazovanie, hodnotiť dôkazy, riešiť právne otázky, ale jeho úlohou je vyjadrovať sa k skutkovým

odborným otázkam, ktoré spadajú do jeho kompetencie (t. j. do oblasti, v ktorej je zapísaný v zozna-
me znalcov).

Z toho vyplýva, že znalec, okrem vlastných poznatkov pre podanie posudku zistených metódami špeci-
fickými pre jeho odbor, môže svoj posudok založiť len na skutkovom stave, ktorý bol objasnený dôkaz-

mi vykonanými orgánmi činnými v trestnom konaní, či súdom v zmysle Trestného poriadku, nesmie vy-
konávať dôkazy sám a neprislúcha mu hodnotiť dôkazy ani z hľadiska ich vierohodnosti ani v tom sme-
re, či skutočnosť, o ktorej podáva správu, je preukázaná (pozri primerane V14/1978, R 33/1980).V trestných veciach teda z pohľadu konečného ustálenie skutkového stavu (a jeho právneho posúdenia)
rozhodujú orgány činné v trestnom konaní a v konečnom dôsledku o otázke viny napokon súd a nie zna-
lec a preto by sa znalec nemal stavať do pozície toho, kto robí závery o vine, respektíve, či boli alebo

neboli naplnené znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu.

Pri posúdení záverov znaleckého posudku znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne
lekárstvo, B. B. F. krajský súd hodnotil nielen naplnenie (už skôr uvádzaných) kritérií preskúmateľnosti
znaleckého posudku, ale aj zákonnosť postupu znalca pri výkone znaleckého skúmania.

V tomto prípade krajský súd zistil, čo sa odzrkadlilo aj v časti odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozsudku, že vypracovaniu znaleckých posudkov menovaného znalca predchádzalo riadne procesným
predpisom predpokladané pribratie znalca do konania a zadanie zo strany OČTK, no predovšetkým
určenie úloh, ktoré budú predmetom znaleckého skúmania so žiadosťou o odpoveď s vopred
sformulovanými otázkami. Znalec preto ihneď v úvode znaleckého posudku odkazuje, z akých

skutočnostíprivypracovaníznaleckéhoposudkuvychádzal,ktorébolizískanézpodkladovposkytnutých
zadávateľom znaleckého úkonu. Uvedené podklady boli priebežne dopĺňané zadávateľom v priebehu
celej doby od dátumu vyžiadania znaleckého posudku až do jeho vypracovania, dokonca dopĺňané aj
na hlavnom pojednávaní so súhlasom procesnej sudkyne a procesných strán. To svedčí len o tom, že
snahou zadávateľa, resp. súdu takisto aj znalca bolo pri znaleckom skúmaní vychádzať zo všetkých

dostupných podkladov.

Zákonnosť a dôvodnosť označených znaleckých posudkov znalca B. F., bez existencie zásadných
pochybností o jeho záveroch znaleckého skúmania bezpečne plynie potom z jeho obsahu, kde znalec
zrozumiteľne a v logických súvislostiach vysvetlil na základe akého postupu, aké metódy použil,

z akých dôkazov vychádzal a na podklade akých vstupných listinných dôkazov ustálil dôvody –
príčiny, pri ustálených diagnostických záveroch rozhodných pre preukázanie medicínskej nedôvodnosti
vystavených dočasných pracovných neschopností, a to aj u obžalovaných C. D., E. F. a H., čo potom
vytvára aj zákonný podklad pre záver o rozsahu spôsobeného následku konaním, okrem iného aj
menovaných obžalovaných v podobe výšky neoprávnene vyplatených nemocenských dávok.

Krajský súd konštatuje, že z vyjadrenia znaleckej organizácie Forensic nie je preskúmateľné,
prečo považuje závery znaleckých posudkov B. F. za neúplné, či obsahujúce chyby, ktoré by mali
zásadným spôsobom spochybniť závery jeho znaleckých posudkov, označené vyjadrenia neobsahuje
preskúmateľným spôsobom predložené o údaje ako znalci reprezentujúci tento ústav dospeli k záveru

o neúplnosti podstatných podkladov pre vypracovanie znaleckého posudku pri zadaní totožných úloh,
aké boli uložené znalcovi B. F. v posudzovanom prípade.

Hodnotené znalecké posudky u menovaných obžalovaných sú preto podľa názoru krajského súdu z
hľadiska sledovaných kritérií dôkazom vykonaným zákonne a ich obsah je z hľadiska posudzovanej

trestnej činnosti riadne preskúmateľný, čo bol aj dôvod prečo považuje krajský súd rozhodnutie
okresného súdu zamietnuť návrhu obžalovaných na vykonanie nového znaleckého dokazovania za
dôvodné a zákonné a z totožných dôvodov tomuto návrhu obžalovaného nevyhovel ani krajský súd.

Aj z dôvodu doposiaľ uvedeného preto okresný súd správe hodnotí aj konanie všetkých obžalovaných,

včítane obžalovaných C. D., E. F. a H. tak, že účelovo (fiktívne) uzavreli pracovný pomer s cieľom
dosiahnuť splnenie zákonných podmienok pre vyplatenie nemocenských dávok, čo znamená, že ak by
takýto pracovný pomer uzavretý nebol, nevznikol by im nárok na vyplatenie nemocenských dávok, aj
kebybolivrozhodnomobdobíobjektívneadôvodneuznanízapráceneschopných.Pretojepodľanázoru
súdu potrebné u všetkých obžalovaných považovať za neoprávnene vyplatenú plnú výšku nemocenskej

dávky, bez ohľadu na to, či v priebehu dlhodobej práceneschopnosti niektorí z obžalovaných mali reálne
zdravotné ťažkosti odôvodňujúce ich DPN, pretože bez účelovo uzavretého pracovného pomeru by im
nevznikol nárok ani na vyplatenie tejto časti medicínsky odôvodnených nemocenských dávok. V súlade
s týmto prezentovaným názorom, preto správne upravil okresný súd skutkovú vetu v časti vyčíslenej
škody, ktorá bola Sociálnej poisťovni spôsobená, a to aj vo vzťahu k obžalovanému C. D..

O podvodnom úmysle pri uzatváraní pracovných pomerov obžalovanými svedčí najmä to, že obžalovaní
nevedeli ani presne opísať svoje pracovné zaradenie, resp. akú prácu mali vykonávať, kto by im ju
mal prideľovať po nástupe do práce, nehovoriac o tom, že na pomery vtedajšej výšky priemernej mzdyvyplácanej zamestnancom pri obdobnom, porovnateľnom pracovnom zaradení v uvedenom období na
území svidníckeho, či stropkovského okresu mzdy dohodnuté v ich pracovných zmluvách zjavne tento
priemer prevyšovali, čo len dopĺňa dôvodné podozrenie, že úmysel obžalovaných zahŕňal zjavne cieľ

nastaviť „fiktívnu“ výšku mzdy v pracovnej zmluve o ktorej obe strany zmluvného vzťahu vedeli vopred,
že nikdy vyplatená nebude tak, aby následne dorovnanie mzdy v podobe nemocenskej dávky bolo
čo možno v najvyššej možnej miere o čom svedčia zdokumentované celkové sumy vyplatených (resp.
mimo vôle obžalovaných nevyplatených) nemocenských dávok obžalovaným.

Všetky tieto skutočnosti potom vo svojom súhrne, podľa názoru krajského súdu tak, ako to správne
uzavrel aj okresný súd, vytvárajú reťaz navzájom sa doplňujúcich priamych, ale aj nepriamych dôkazov,
ktoré vedú bez rozumných pochybností k dôvodnému záveru o tom, že skutok ktorý sa kladie
obžalovaným, konkrétne C. D., E. F. a G. H., za vinu sa stal, je trestným činom tak, ako bol právne
posúdený v odvolaním napadnutom rozsudku ako zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1,
ods. 4 písm. a/ Tr. zákona, pretože bolo dokázané, každí obžalovaní samostatne, že vylákali od

iného plnenie z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, ktorého poskytnutie je podľa všeobecne záväzného
právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňali, a to tým, že verejnoprávnu inštitúciu uviedli
do omylu v otázke ich splnenia a spôsobili tým väčšiu škodu.

K odvolacím námietkam krajského prokurátora v neprospech obžalovaného R. C., čo do

oslobodzujúceho výroku rozsudku spod obžaloby Krajskej prokuratúry Prešov sp. zn. Kv 37/12/7700
zo dňa 27.09.2016, lebo skutok nie je trestným činom, krajský súd opäť opierajúc sa o vyčerpávajúcu
argumentáciu okresného súdu uvádza nasledovné.

V prípade obžalovaného R. C. existujú dôvodné pochybnosti o jeho vine v súlade so zásadou „in dubio

pro reo“. V jeho prípade sú tu okolnosti, ktoré odlišujú jeho prípad od zvyšných obžalovaných a zakladajú
pochybnosti o vine. Pracovný pomer trval dlhší čas, od 9.7.2011 do 16.10.2011 (teda nielen 1 deň), prvý
deň pracoval, potom pracoval ešte 15.10. a 16.10., teda aj po prvej PN ešte nastúpil krátko do práce,
na rozdiel od schémy u iných obžalovaných. Znalec B. F. konštatoval dôvodnosť a adekvátnosť PN od
10.7. do 14.10., ale aj od 17.10.2011 do 17.1.2012. menovaný počas týchto období dokonca absolvoval

predpísané postupy, užíval lieky a liečba bola adekvátna. On sám vyhľadal A. O., je vyučený v tomto
odbore, u neho pracoval aj predtým a aj po skutku opakovane, v rôznych firmách, ale stále išlo o firmy A.
O.. Jediným problémom už bola nepreukázaná adekvátnosť PN od 18.1.2012 do 29.2.2012, čo ale bolo
možné pričítať aj nedostatočne vedenej zdravotnej dokumentácii a iba pochybnosti o dôvodnosti tejto
časti PN, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nemôžu byť podkladom pre vyslovenie jeho viny.

Tento postup v prípade obžalovaného R. C. tzv. modus operandi nie je predsa porovnateľný so
zostávajúcimi obžalovanými, keďže pracovný pomer nie uzatváraný účelovo, nejaví sa tak od začiatku,
no najmä obžalovaný u zamestnávateľa pracuje, vie riadne opísať svoje pracovné zaradenie, obsah
výkonu práce na rozdiel od ostatných obžalovaných, pracuje vo odbore v ktorom bol vyučený, tiež na

rozdiel od zostávajúcich obžalovaných opakovane sa k totožnému zamestnávateľovi vracia, napokon
obdobia práceneschopnosti sú predsa riadny spôsobom znalecky preukázané, počas ktorých mal aj
absolvovať dokonca nariadenú odbornú liečbu (vrátene kúpeľnej liečby), kde posledný (jeden) mesiac,
kedy znalec nedokázal ustáliť dôvodnosť práceneschopnosti je oproti povahe, závažnosti a rozsahu so
spôsobeným následkom oproti zostávajúcim obžalovaným, nedosahuje intenzitu závažnosti konania, čo

je možné pripísať aj čiastočne chýbajúcej zdravotnej (lekárskej) dokumentácii obžalovaného.

V tejto súvislosti krajský súd pripomína, že na preukázanie viny obžalovanému vo všeobecnosti platí, že
súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa
doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného

skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného
záveru.Výrokovinemôžebyťzaloženýtedalennatakýchdôkazoch,ktorécelkomvylučujúpochybnosť,
že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom
prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť
o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov.

Hodnotiac preto tieto dôkazy vo svojom súhrne aj krajský súd rovnako, ako okresný súd, nemohol
v posudzovanom prípade urobiť bez rozumných pochybností jednoznačný záver o vine obžalovaného
tak, ako mu bola kladená za vinu v obžalobnom návrhu krajského prokurátora.Krajský súd má zato, že v prejednávanom prípade za danej dôkaznej situácie, ak už nie sú k dispozícii
na vykonanie ďalšie dôkazy a za existencie takýchto zásadných pochybností o preukázaní viny

obžalovanému zo spáchania žalovanej trestnej činnosti je namieste v posudzovanom prípade použiť
jedno zo základných procesných pravidiel a to v pochybnosti v prospech páchateľa - in dubio pro reo
– lebo skutok nie je trestným činom preto vecne správne okresný súd obžalovaného R. C. podľa § 285
písm. b/ Tr. poriadku oslobodil spod obžaloby.

Odvolajúc sa na doposiaľ uvedené po posúdení riadne ustáleného skutkového stavu okresným súdom
a jeho právneho posúdenia krajský súd preskúmal aj odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku o druhu
a výmery trestu u odvolateľov obžalovaných C. D., E. F. a G. H. a obžalovaných, v neprospech ktorých
odvolanie, čo do výroku o treste podal krajský prokurátor, konkrétne A. N., E. L., K. M., C. I., a O. F. a
napokon aj z pohľadu odvolacích námietok krajského prokurátora voči C. D..

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal okresný súd do úvahy, pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Dokazovanie v tomto smere tak, ako ho vykonal okresný súd, bolo
vykonané v potrebnom rozsahu a vytvorilo spoľahlivý podklad pre rozhodnutie o odvolaním napadnutom
rozsudku o druhu a výmere trestu v posudzovanom prípade.

Hneď v úvode krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zákonnosť a dôvodnosť, no najmä
primeranosť druhu trestu a jeho výmery uložených menovaným obžalovaným zásadným spôsobom
ovplyvňuje neprehliadnuteľný fakt ktorým je doba ktorá uplynula od spáchania žalovaných skutkov, a to
od decembra roku 2010 po začiatok roka 2012 do vyhlásenia meritórneho rozhodnutia okresného súdu
v veci dňa 30.04.2021.

V súvislosti s uvedeným zistením súčasne platí, že pri hodnotení plynulosti priebehu dokazovania
v trestnom konaní, konkrétne aj na hlavnom pojednávaní a pri zohľadnení príčin prieťahov v konaní
je potrebné prihliadať na zložitosť prípadu, správanie osôb, ktoré mohli prispieť k prieťahom a tiež k
spôsobu, akým štátne orgány záležitosť prejednávali, keďže ich ustálenie má podstatný význam na

uplatnenie možnosti kompenzácie porušenia práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (v
primeranej dobe) prostredníctvom zmiernenia druhu, ale najmä výmery trestu (pozri primerane III. ÚS
353/2011 a III. ÚS 111/02, III. ÚS 154/06, III. ÚS 102/10, III. ÚS 353/2011).

Základnými kritériami na hodnotenie veci z hľadiska - zložitosti prípadu - je skutkový stav veci a platná

právna úprava relevantná na rozhodnutie o veci a samozrejme aj samotná povaha (právna a faktická
zložitosť) veci (pozri tiež II.ÚS 26/95, III. ÚS 102/10).

V tejto súvislosti, podľa názoru krajského súdu, síce nešlo v posudzovanom prípade o úplne bežnú
trestnú vec z hľadiska skutkového stavu, a to najmä právnej a faktickej zložitosti prípadu, no súčasne

platí, že bolo potrebné vypočúvať viacero obžalovaných, či svedkov (rozhodujúcich pre ustálenie
skutkový zistení), no aj napriek tomu už samotné prípravné konanie bolo vykonané v takej kvalite
a kvantite produkovaných dôkazov a v takom rozsahu, že vytvorilo riadny podklad pre podanie obžaloby
a po prenesení týchto dôkazov do dokazovania na hlavnom pojednávaní bolo možné v merite veci bez
zásadnejších prieťahov v konaní rozhodnúť.

Rovnako tak pri hodnotení správania sa osôb, ktoré mohli prispieť k prieťahom v konaní, krajský súd
nezistil zo strany účastníkov konania (strán v konaní), a to hlavne zo strany obžalovaných, včítane ich
obhajcov, aby na základe ich správania sa malo dôjsť k zásadným – zbytočným (bezdôvodným)
prieťahom v rámci vykonávaného dokazovania ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní,

aj keď objektívne je potrebné priznať, že aj niektorí obžalovaní tiež prispeli v úvode dokazovania
na hlavnom pojednávaní pri ospravedlňovaní svojej neúčasti z dôvodu práceneschopnosti, či iných
dôvodov, ktoré im v účasti na hlavnom pojednávaní bránili, do určitej miery k predlženiu rozhodovania
súdu v tomto prípade.
Z pohľadu doposiaľ uvedeného potom krajský súd zisťuje, že rozhodujúcim dôvodom pre neprimeranú

dĺžku sledovanej doby od spáchania skutku od decembra roku 2010 po začiatok roka 2012 až po
vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku dňa 30.04.2021 a vznik konštatovaných prieťahov v trestnom
konaní, je najmä dĺžka doby, od kedy došlo spáchaniu skutku a vôbec vzneseniu obvinenia obžalovaným
a následne podania obžaloby dňa 28.09.2016 na okresný súd v posudzovanom prípade.Súd v tomto prípade vykonal dokazovanie, kde reálne zákonný sudca v tomto prípade začal vykonávať
dokazovanie dňa 03.10.2019, pričom, ako už bolo bližšie vysvetlené, aj obžalovaní svojím správaním

čiastočne prispeli k predĺženiu konania pred súdom až do vyhlásenia rozsudku dňa 30.04.2021.
Súčasne je potrebné objektívne priznať, že podiel na dobe, ktorú je možné považovať za dôvodné
prieťahy v konaní v tomto prípade, malo aj rozhodovanie krajského súdu v rámci odvolacieho konania.
Krajský súd teda v posudzovanej veci meritórne rozhodoval až po cca viac ako 11 rokoch od spáchania
skutkov v tomto prípade, čo je možné objektívne považovať za extrémne dlhý čas po ktorý nebolo vo

veci obžalovaných meritórne rozhodnuté.

Krajský súd si osvojil záver okresného súdu pri ustálení existencie poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností podľa § 36, § 37 Tr. zákona v nadväznosti na to potom podľa názoru krajského súdu správne
aplikoval ustanovenia podľa § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona a u obžalovaných určil trestnú sadzbu, v rámci
ktorej potom aj určoval druh a výmeru trestu podľa hľadísk a kritérií (§ 34 ods. 1, 4 Tr. zákona) pre

naplnenie účelu trestu, a zohľadňujúc pritom aj pravidlo podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona, že trest má
postihovaťlenpáchateľatak,abybolzabezpečenýčonajmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosoby.

Ako už bolo v úvode naznačené, krajský súd vo vzťahu k výroku o treste, konkrétne jeho výmery tak,
ako ich uložil okresný súd obžalovaným C. D., E. F. a G. H., ktorí podali odvolanie v napadnutom

rozsudku, zistil skutočnosti vyvolávajúce dôvod pre úvahy súdu pri ukladaní druhu trestu no najmä
jeho výmery pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, odkazujúc pritom na ustálenú
rozhodovaciu prax súdov podľa ktorej dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obťažnosť veci, postoj
obvineného k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu
výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach je takou okolnosťou prípadu,

ktorá môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa §
40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (teraz § 39 ods. 1 Tr. zák.) a uloženie trestu odňatia
slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom (R 10/2011, pozri primerane tiež R
46/2017, či R 86/2015).

Po takto ustálených rozhodujúcich skutočnostiach, majúcich vplyv na vzniknuté prieťahy v tomto konaní
a po vykonanom dokazovaní okresným súdom k výroku o treste, potom krajský súd prihliadal pri
úvahách o uložení druhu a výmery trestu, najmä na jednotlivé hľadiská ukladania trestov, vyplývajúce
z ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy,

majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým je ochrana spoločnosti
pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradenie iných od páchania trestných činov, ako aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Prihliadal aj na ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zákona, podľa
ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu

a jemu blízke osoby.

Majúc teda na zreteli vyššie uvedený účel trestu, ako aj jednotlivé hľadiská ukladania trestu, dospel
krajský súd k záveru, že tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie bude primeraným
trestom pre obžalovaných C. D., E. F. a G. H. v danom prípade trest odňatia slobody uložený pod dolnou

hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby (ktorá v tomto prípade je podľa § 225 ods. 4 Tr. zákona
vo výmere 3 – 10 rokov) vo výmere 2 (dvoch) rokov s podmienečným odkladom uloženého trestu odňatia
slobody s určením skúšobnej doby na 30 ( tridsať ) mesiacov za použitia mimoriadneho zmierňujúceho
ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona, čím aj stratila význam reakcia na námietku krajského prokurátora voči
priznaniu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona obžalovanému C. D..

Z rovnakých dôvodov (prieťahov v konaní) považuje krajsky súd za zákonný a dôvodný postup
okresného súdu, ktorý u obžalovaných E. L., A. N. a K. M. podľa § 40 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona upustil
od ich potrestania odvolávajúc sa na jeho argumentáciu vo vzťahu k tejto výrokovej vete odvolaním
napadnutého výroku rozsudku.

Ani v prípade obžalovaného C. I. nevzhliadol krajský súd ako dôvodnú argumentáciu krajského
prokurátora pre nepriznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, keďže je potrebné
hodnotiť osobu obžalovaného (páchateľa) predovšetkým podľa spôsobu vedenia jeho života predspáchaním žalovanej trestnej činnosti tak, ako to plynie aj zo znenia označeného ustanovenia Trestného
zákona. Napokon aj v prípade obžalovanej O. F. krajský súd zisťuje naplnenia zákonných podmienok
pre aplikáciu zmierňovacieho inštitútu podľa § 39 ods. 2 písm. d/, 4 Tr. zákona s odkazom opäť na

ustálenú judikatúru a rozhodovaciu prax súdov stanovisko NS SR R 44/2017, preto uložený druh no
najmä výmeru trestu obžalovanej okresným súdom považuje za zákonný a dôvodný.

Ako už bolo naznačené predmetná trestná vec totiž nebola prejednaná v primeranej lehote, čím bolo
porušené právo obžalovaných na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva
účinným prostriedkom nápravy v zmysle čl. 13 tohto Dohovoru je v prípade takéhoto porušenia práva
priznaného dohovorom zohľadnenie dĺžky konania pri rozhodovaní o treste.

V tejto súvislosti poukazuje krajský súd na to, že už v čase vyhlásenia tohto rozsudku uplynulo od
spáchania skutku viac ako jedenásť rokov, pričom trestné stíhanie obžalovaných trvalo po tak dlhú
dobu bez toho, aby jeho dĺžku sám zásadným (bezdôvodným) spôsobom zapríčinili. Pre neprimeranosť
trvania doby od doby spáchania skutku a potom trestného konania po zohľadnení celkovej dĺžky
doterajšieho konania preto trest uložený obžalovaným, resp. ak bolo upustené od potrestania (aj s

prihliadnutím na už uvádzanú argumentáciu) je trestnom zákonným a dôvodným.

Krajský súd teda v súlade s čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky nepriamo aplikoval čl. 6 a čl. 13
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Z týchto dôvodov krajský súd rozhodnutie okresného súdu postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e/,
ods. 2 Tr. poriadku zrušil vo výroku o treste v celom rozsahu a sám na podklade dôkazov už vykonaných
okresným súdom vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a súčasne považoval
odvolanie krajského prokurátora za nedôvodné, ktoré postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.