Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 20, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6421201763
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6421201763.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov

senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Anny Snopčokovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, štátny občan SR, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Banská Štiavnica, dieťa matky: B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, XXX XX W., štátny
občan SR, zastúpená JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom so sídlom Námestie SNP 87/8, 960 01
Zvolen, a otca: V.. W. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. B. XXXX/XX, XXX XX A. M., štátny občan
SR, o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6P/67/2021-413 zo dňa 09. 11. 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6P/67/2021-413 zo dňa 09. 11. 2022 v napadnutých
výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj len „okresný súd“, alebo „súd prvej
inštancie“) výrokom I. návrh otca na zníženie výživného zamietol. Výrokom II. návrh matky na zvýšenie
výživnéhozamietol.VýrokomIII.súdrozhodolotrováchkonaniatak,žežiadnemuzúčastníkovnepriznal
nárok na ich náhradu.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že otec maloletého návrhom doručeným súdu dňa
07.06.2021 žiadal znížiť výživné na maloletého zo sumy 200,- Eur mesačne na sumu 75,- Eur mesačne,
počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa domáhal určiť výživné na maloletého vo výške 75,- Eur mesačne, počnúc dňom vykonateľnosti
neodkladného opatrenia, až do právoplatnosti rozsudku vo veci zníženia výživného.
Svoj návrh otec maloletého odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného

súdu Žiar nad Hronom č.k.:24P/18/2019-477 zo dňa 12.02.2021, ktorým bolo manželstvo rodičov
maloletéhorozvedené,bolaurčenávyživovaciapovinnosťvovýške200,-Eurmesačne,došlokzásadnej
zmene jeho príjmových pomerov, keďže súd pri určení výživného vychádzal z jeho príjmov v roku 2019,
kedy dosahoval príjem ako SZČO a výsluhový dôchodca, avšak v dôsledku koronakrízy a poklesu
príjmov zo živnosti počas roka 2020 dosiahol ročný hrubý príjem vo výške 6.133,70 Eur, z ktorého
po odpočítaní odvodov, dane, paušálnych výdajov a pripočítaní daňového bonusu ostal ročný čistý
príjem vo výške 273,34 Eur. Z dôvodu poklesu príjmov zo živnosti v mesiacoch máj 2020 až december

2020 poberal finančnú pomoc od ÚPSVaR v celkovej výške 3.180,- Eur, a zároveň poberal výsluhový
dôchodok za rok 2020 v celkovej výške 4.560,12 Eur. Potom jeho čistý ročný príjem v roku 2020
bol 8.013,46 Eur, čo bolo priemerne 667,79 Eur mesačne. Jeho aktuálny čistý príjem predstavuje
sumu 1.039,28 Eur, z čoho príjem zo živnosti je 0,- Eur, podpora z ÚPSVaR je 870,- Eur (táto všakkončila ku 30.06.2021) a výsluhový dôchodok v sume 385,41 Eur po odpočítaní odvodov do Sociálnej
poisťovne v sume 180,99 Eur a odvodov do zdravotnej poisťovne v sume 35,14 Eur. Otec maloletého
tiež v návrhu uviedol, že jeho výdaje predstavujú sumu 1.170,95 Eur mesačne. V dôsledku koronakrízy

postupne prišiel o všetky zákazky a ostal s nulovým príjmom. O príjmy zo živnosti ho pripravila matka
maloletého, ktorá jeho odberateľov osobne pozná, a ktorých priebežne informovala o obsahu svojich
zväčšavymyslenýchpodanívočinemu,aztohtodôvodusaodberateliajehoslužiebrozhodlipouvoľnení
opatrení a skončení koronakrízy s ním spoluprácu neobnoviť. Z uvedeného dôvodu je nútený hľadať
si prácu v inom regióne a v inom odvetví. Nemá reálnu možnosť sa adekvátne zamestnať, keďže

z dôvodu vymyslených podaní matky maloletého musí niekoľko krát mesačne absolvovať podávanie
vysvetlení, prejednávanie priestupkov, trestných činov a súdnych pojednávaní na miestne príslušnom
úrade. Tvrdil, že nie je reálne, aby pracoval 20 dní mesačne, ale maximálne 10, a to aj nepravidelne, čiže
nie je reálne, aby bol potencionálnemu zamestnávateľovi ako zamestnanec k dispozícií počas všetkých
pracovných dní v mesiaci. Otec uviedol, že momentálne žije v Bratislave z dôvodu väčšej šance nájsť
prácu. Poukázal na to, že od júla 2021 zostane jeho jediným príjmom výsluhový dôchodok, keďže k

30.06.2021 končí podpora z ÚPSVaR „prvá pomoc plus“ pre SZČO postihnutých dopadmi koronakrízy.

3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že matka maloletého návrhom doručeným súdu 06. 09. 2021 žiadala
rozhodnúť o zvýšení výživného na maloletého zo sumy 200,- Eur na sumu 250,- Eur mesačne, a zároveň
žiadala o zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Matka svoj návrh na zvýšenie výživného

odôvodnila tým, že súd pri rozhodovaní o výške výživného v konaní vedenom na tunajšom súde o rozvod
manželstva a úprave práv a povinností k maloletému na čas po rozvode manželstva sp.zn.:24P/18/2019
vzal do úvahy otcov príjem, jeho odôvodnené a nevyhnutné výdavky, ako aj jeho prísľub v konaní
o určení príspevku na výživu manželke vedenom pod sp. zn.: 5Pc/6/2020, kde okrem iného uviedol,
že mimosúdne bude platiť zálohu za elektrickú energiu v sume 185,- Eur mesačne. Na základe tohto

jeho prísľubu sa potom neskôr odvíjala aj výška jeho výživného na maloletého, kde namiesto matkou
navrhovaných 250,- Eur mesačne súd určil výživné vo výške 200,- Eur mesačne. Otec maloletého však
tento prísľub nikdy nesplnil.

4. V ďalšom obsahu odôvodnenia súd konštatoval vykonané dokazovanie a závery z neho

vyplývajúce. Konštatoval, že z predložených lekárskych správ mal zistené, že maloletý je dieťa s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ktorý je v starostlivosti viacerých odborných ambulancií
(ambulancie klinickej imunológie a alergológie, ortopedickej ambulancie, ambulancie pediatrickej
neurológie, oftalmológie, urológie, kardiológie, detskej psychiatrickej ambulancie a ambulancie
klinického psychológa) a má naordinovanú medikamentóznu liečbu a používa ortopedické pomôcky

(ortézy). V júli 2022 absolvoval operačný zákrok kolena, v septembri 2022 bol hospitalizovaný na
ortopedickom oddelení Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline a podľa oznámenia zdravotnej
poisťovne Dôvera zo dňa 20.09.2022 má schválenú kúpeľnú starostlivosť. Súdu už bolo známe z
konaní vedených na tamojšom súde pod sp. zn. 23P/23/2020 a 24P/18/2019, že maloletý trpí primárne
genetickou poruchou - Ehlers-Danlosov syndrómom a poruchou imunity, s ktorými sú spojené ďalšie

zdravotné komplikácie. Taktiež súd zistil, že rozhodnutím riaditeľa Základnej školy s materskou školou
zo dňa 01.09.2022 maloletý má v 5. ročníku základnej školy od 01.09.2022 povolené individuálne
vzdelávanie.

5. Súd na vec aplikoval ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, § 75 ods.

1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a ust. § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Konštatoval, že výživné na
maloletého bolo naposledy určené rozsudkom č. k. 24P/18/2019-477 zo dňa 12. 02. 2020, ktorým boli
upravené práva a povinnosti rodičov voči maloletému na čas po rozvode manželstva a určené výživné
vo výške 200,- Eur mesačne. Otec maloletého v tom čase podnikal ako živnostník, pričom v dôsledku
poklesupríjmovzpodnikaniapočaspandémiepoberalmesačnekompenzačnépríspevkyzostranyštátu

vovýške540,-Eurazároveňpoberalvýsluhovýdôchodokvovýške385,41Eur.Súdpriurčenívýživného
v tomto období vychádzal z príjmu otca vo výške 1.000,- Eur. V súčasnosti je otec práceneschopný, čo
mal súd preukázané z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej dňa 02.02.2022, ktorú
otec predložil do konania dňa 13.06.2022, a ktorá je podľa oznámenia všeobecného lekára predĺžená
do 31.12.2022. Podľa tvrdenia otca je jeho jediným mesačným príjmom výsluhový dôchodok vo výške

403,19 Eur. Tu súd konštatoval podstatnú zmenu príjmových pomerov otca. Ako súdu vyplynulo z
dokazovania, nenastala však podstatná zmena jeho celkových majetkových pomerov, keďže i naďalej je
výlučným vlastníkom bytu v A. M., a tiež má naďalej spolu s matkou v bezpodielovom spoluvlastníctve
rodinný dom v obci Prenčov. Vo vzťahu k jeho osobným pomerom súd konštatoval, že zmena nastala vtom zmysle, že žije v spoločnej domácnosti s novou partnerkou, spoločne sa s ňou podieľa na nákladoch
na domácnosť. Zároveň súd konštatoval, že otcovi nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, a naďalej
trvá jeho vyživovacia povinnosť k maloletému W.. Porovnávajúc pomery na strane matky, súd dospel k

záveru, že došlo k podstatnej zmene jej príjmových pomerov, keďže v čase posledného rozhodovania
o výživnom na maloletého bola nezamestnaná a zároveň bola študentkou 3. ročníka externej formy
bakalárskeho programu špeciálna pedagogika a pedagogika osôb s poruchami učenia na Pedagogickej
fakulte Univerzity Konštantína filozofa v N.. Matka v tom čase poberala len prídavok na maloletého
W. cca vo výške 25,- Eur mesačne, kompenzačný príspevok na pohonné hmoty vo výške cca 35,-

Eur mesačne a manželské výživné v sume 50,- Eur mesačne. Náklady na vedenie svojej domácnosti
pokrývala z invalidného dôchodku syna Q. A. vo výške 210,- Eur. V súčasnosti je matka poberateľkou
peňažného príspevku na opatrovanie Q. A. vo výške 525,65 Eur mesačne, prídavku na dieťa v sume 30,-
Eur mesačne, peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo
s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia v sume 21,76 Eur mesačne, peňažného
príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky motorového

vozidla v sume 39,15 Eur pre potreby maloletého a v sume 39,15 Eur pre potreby Q. Bitušiaka. Nárok na
manželské výživné jej zanikol rozvodom manželstva. Podľa výsledkov dokazovania nenastala zmena
jej celkových majetkových pomerov, keďže je naďalej bezpodielovou spoluvlastníčkou rodinného domu
v W. spolu s otcom maloletého. Matka je i naďalej študentkou vysokej školy externou formou, pričom
možno konštatovať, že sa zvýšil výdavok matky na školné za akademický rok zo sumy 500,- Eur

na sumu 680,- Eur. U matky však nenastala zmena jej osobných pomerov, ani jej nepribudla ďalšia
vyživovacia povinnosť. Naďalej sa stará o ďalšieho plnoletého syna, ktorý s ňou stále žije v spoločnej
domácnosti a v súčasnosti poberá invalidný dôchodok vo výške 655,71 Eur. Takisto súd posúdil i
prípadnú zmenu na strane pomerov maloletého dieťaťa. Maloletý je dieťa s dlhodobo nepriaznivým
zdravotnýmstavom,považujúcesazafyzickúosobusťažkýmzdravotnýmpostihnutím,ktorésivyžaduje

jednak odbornú zdravotnú starostlivosť, ako aj nepretržitú osobnú starostlivosť zo strany matky. Súdu
vyplynuli z dokazovania zvýšené výdavky na maloletého súvisiace s pravidelným užívaním liekov, s
absolvovaním odborných vyšetrení mimo miesta bydliska maloletého, hospitalizáciami, operačnými
zákrokmi a kúpeľnou liečbou (s čím sú spojené zvýšené náklady na pohonné hmoty), so stravovaním
maloletého v súvislosti z bezlaktózovou diétou, ako aj s používaním ortopedických pomôcok. Matka

poukazovalanazvýšenévýdavkynamaloletéhovsúvislostisjehozdravotnýmstavom,akoajvsúvislosti
s celkovým nárastom životných nákladov. Súd tak konštatoval, že od posledného rozhodovania o
výživnom došlo v tomto smere k zvýšeniu výdavkov na maloletého. Súd tak vyhodnocoval, že otec
potrebu zníženia vyživovacej povinnosti spočiatku odôvodňoval znížením jeho príjmov z podnikania,
jednak v dôsledku koronakrízy, ako aj z toho dôvodu, že nemá reálnu možnosť sa adekvátne zamestnať,

keďže z dôvodu podaní matky maloletého musí niekoľko krát mesačne absolvovať podávanie vysvetlení
pred príslušnými orgánmi. Taktiež poukázal na realizáciu styku s maloletým v Banskej Štiavnici na
ÚPSVaR, kde musí dochádzať z Bratislavy, ako jeho súčasného bydliska. V priebehu konania otec
svoju nemožnosť dosahovať príjem a tým prispievať na výživu maloletého odôvodnil tým, že je od
16.08.2021 práceneschopný a od 19.08.2021 je hospitalizovaný dennou formou v psychiatrickom

stacionári v Bratislave. Nakoniec otec vyjadril názor, že aj keby bol zdravý, nemohol by plnohodnotne
pracovať, keďže minimálne sedem pracovných dní v mesiaci by nemohol byť zamestnávateľovi prípadne
odberateľovi jeho služieb k dispozícii. Túto argumentáciu otca však súd neakceptoval, a nie je ani
v záujme maloletého dieťaťa, a nakoniec dôvodom pre zníženie výživného. Otec maloletého je síce
práceneschopný s diagnózou epizóda stredne ťažkej depresie, bez obmedzenia vychádzok, a v rámci

liečby mu je odporúčaný pobyt v dennom psychiatrickom stacionári Centra mentálneho zdravia MATKA,
s.r.o. v Bratislave, avšak tento stacionár otec nenavštevuje počas všetkých dní v týždni, ani počas
celého dňa. Otec síce tvrdí, že nemôže naďalej živnostensky podnikať (i keď sa pred súdom vyjadril,
že by rád pokračoval v podnikaní, keď sa „toto všetko skončí“), podľa názoru súdu prvej inštancie mu
však nič nebráni v tom, aby si aspoň jeden deň v týždni brigádnicky privyrobil hoci aj ľahšou fyzickou

prácou (najmä keď je všeobecne známe, že fyzická práca prospieva pri liečbe depresie), a tým by aspoň
čiastočne získal ďalší príjem popri výsluhovom dôchodku, ktorý by mohol použiť na určené výživné pre
maloletého. Ďalej súd poukázal na tú skutočnosť, že otec žiadal znížiť výživné na maloletého už po
necelých troch mesiacoch od právoplatnosti rozsudku, ktorým bola naposledy určená jeho vyživovacia
povinnosť. Taktiež neušlo pozornosti súdu, že dôvodom zmeny bydliska otca a jeho presťahovania sa

do Bratislavy bola skutočnosť, že po ukončení koronakrízy si z dôvodu väčšej šance nájsť prácu chce
hľadať zamestnanie v tomto regióne. Potom možno vytknúť otcovi dôvodnosť a účelnosť nákladov na
cestovanie z Bratislavy do Banskej Štiavnice a okolí, ktoré vyčíslil v sume min. 200,- Eur mesačne. Súd
prvej inštancie zvýraznil, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, a je teda na otcovi,aby sám korigoval a zracionalizoval svoje výdavky a zabezpečil si v prvom rade finančné prostriedky
na plnenie vyživovacej povinnosti. Súd prihliadol i na to, že osobnú starostlivosť o maloleté dieťa
zabezpečuje výlučne matka a z dôvodu povolaného individuálneho vzdelávania maloletého v domácom

prostredí dokonca celodenne, ako aj skutočnosť, že otec na výživu maloletého nad rámec súdom
určeného výživného neprispieva. Po posúdení všetkých relevantných skutočností súd návrh otca na
zníženie výživného zamietol.

6. Súd prvej inštancie zamietol i návrh matky na zvýšenie výživného zo sumy 200,- Eur na sumu 250,-

Eur mesačne. Pri svojom rozhodovaní bral do úvahy, že sa síce zvýšili výdavky na maloleté dieťa,
ale tiež zohľadnil skutočnosť, že nastala na strane matky zmena jej príjmových pomerov, a to v tom
smere, že už nie je nezamestnaná bez akéhokoľvek príjmu, ale je poberateľkou peňažného príspevku
na opatrovanie vo výške 525,65 Eur mesačne. Súd pritom pri rozhodovaní o návrhu matky prihliadal aj
na zmenu príjmových pomerov na strane otca maloletého.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého
dieťaťa bez uvedenia odvolacích dôvodov v zmysle § 365 Civilného sporového poriadku. Uviedol,

že s rozhodnutím súdu nesúhlasí, nakoľko súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, čím
o veci nesprávne rozhodol. Súd disponoval informáciou o otcovej dlhodobej práceneschopnosti od
19. 08. 2021 doteraz, rovnako aj o diagnóze (epizóda stredne ťažkej depresie) aj o hospitalizácii
v dennom psychiatrickom stacionári. Sudkyňa tento stav zľahčovala a na základe predložených
dôkazov hospitalizáciu považovala len za nejakú formu odporúčanej liečby, popri ktorej v podstate

môže otec pracovať. Toto tvrdenie sudkyne neobstojí, nakoľko počas práceneschopnosti otec poberal
aj nemocenské dávky a je vylúčené, aby legálne pracoval, čo i len na brigádnicky úväzok, takže
odôvodnenie súdu je v rozpore s pracovným právom a podmienkami poberania nemocenských dávok.
Takéto riziko, postihnuteľné minimálne pokutou a zastavením vyplácania nemocenských dávok, mu v
žiadnomprípadenemôžepodsúvaťsúdarozhodovaťvjehoneprospech,pokiaľniejeschopnýaochotný

porušovať legislatívu Slovenskej republiky. Ďalej otec namietal, že sudkyňa nie je kompetentná posúdiť
zdravotný stav, progres a priebeh ochorenia, schopnosť vykonávať akékoľvek činnosti, vrátane práce,
pri stredne ťažkej depresii a pridružených ochoreniach. Nakoľko v tomto konaní došlo k prieťahom,
mohla vyžiadať spracovanie znaleckého posudku prípadne lekársku správu od ošetrujúceho lekára z
odboru psychiatria, čo neurobila. Tiež namietal, že je len domnienkou sudkyne, že odporúčaná liečba

je len nejaká forma dobrovoľných a nepovinných aktivít, skutočnosť je však taká, že lekár vždy formou
„odporúčania“ stanovuje proces diagnostiky a liečby. Napríklad pri podozrení na zlomeninu odporúča
RTG vyšetrenie, čo tiež nie je len dobrovoľná aktivita, ale záväzný postup pre pacienta v procese
diagnostiky a liečby. Z týchto dôvodov otec pripojil dekurz ošetrujúceho lekára - psychiatra. Taktiež
namietal, že sudkyňa v odôvodnení používa zavádzajúce tvrdenia, a to o skutočnosti, že na výživu syna

mimo súdom stanoveného výživného otec žiadnym spôsobom neprispieva. V čase, odkedy má otec
stanovenú vyživovaciu povinnosť na syna v období od 01.06.2019 až do 01.12.2022 namiesto súdom
určenej výšky súm výživného celkovo 7.336,63 Z. B. Bitušiakovej uhradil 8.301,49 Eur, teda o 964,86 Eur
viac, plus 6.677,01 Eur mimo výživného. Takže menovanej poslal dvojnásobok toho, na čo ho zaviazali
súdy svojimi rozhodnutiami. Zároveň sudkyni uniklo jeho vyjadrenie, že rovnako ako prispieval navyše v

časoch, keď sa mu darilo, bude nad rámec výživného prispievať i v budúcnosti. Problémom je aktuálne
obdobie, v ktorom ostal bez práce a na dlhodobej práceneschopnosti. Určite nie je v záujme dieťaťa,
aby jeden z rodičov bol úplne zruinovaný a psychicky zničený, takže rozhodnutie okresného súdu
nedáva zmysel. Naposledy určil súd jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletému rozsudkom v konaní
24P/18/2019-477, pričom vychádzal z výšky príjmu 1.000,- Eur a určil výživné vo výške 200,- Eur. Ku

dňu konania pojednávania bol príjem otca 403,19 Eur z výsluhového dôchodku a sudkyňa k tomu mohla
pripočítať nemocenské dávky cca. 300,- Eur. Sudkyni však bolo jasné, že vyplácanie nemocenských
dávok je časovo obmedzené, takže jediným pravidelným príjmom je výsluhový dôchodok. Rovnako
bola sudkyňa oboznámená s tým, že musí splácať pôžičku na bývanie, ktorú si vzali spolu s matkou
maloletého, a ona na splátky otcovi žiadnym spôsobom neprispieva, takže má otec výdaj vyše 135,- Eur

každý mesiac. Pokiaľ teda z príjmu 403,19 Eur vypočítala za tejto situácie adekvátnu výšku výživného
znova 200,- Eur, nemožno s ňou súhlasiť. Sudkyňa pri konaní nekonala nestranne a bolo zrejmé, že je na
strane B. A. ako údajne vzornej matke starajúcej sa o choré dieťa, ktorá nemôže ani len na horne office
pracovať, pričom študuje dva ročníky vysokej školy súbežne pri údajnej starostlivosti o dve choré deti.Otec dal do pozornosti súdu, že Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Banskej Štiavnici rieši niekoľko
podnetov na zanedbávanie starostlivosti o spomínané deti, jeden je maloletý syn a druhý síce plnoletý,
ale nesvojprávny syn B. A.. Na základe skutočností, ktoré ÚPSVaR preveroval a preveruje, odstúpil tieto

podnety na Okresnú prokuratúru v Žiari nad Hronom, nakoľko sa zistilo, že B. A. sa vo vzťahu k obom
deťom mala dopustiť trestného konania najmä vo veci zanedbania starostlivosti o ne. Otec preto navrhol,
aby odvolací súd rozhodol sám a určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému W. B. vo výške 85,-
eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. O trovách konania
žiadal otec maloletého rozhodnúť tak, aby súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na jeho náhradu.

Prílohou odvolania otca je dekurz V.. V. S., psychiatra, k pacientovi V.. W. B..

9. Odvolanie otca proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo doručené právnemu zástupcovi matky dňa
18. 01. 2023 a opatrovníkovi maloletého - ÚPSVaR Banská Štiavnica dňa 05. 11. 2023 s možnosťou
k uvedenému sa vyjadriť v lehote 10 dní.

10. K odvolaniu otca sa dňa 11. 01. 2023 vyjadril opatrovník maloletého dieťaťa - ÚPSVaR Banská
Štiavnica, odbor sociálnych vecí a rodiny. Uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím Okresného súdu v
Žiari nad Hronom zo dňa 09. 11. 2022. Úrad má za to, že súd pri rozhodovaní správne posúdil všetky
predložené dôkazy a rozhodol so zreteľom na najlepší záujem maloletého dieťaťa.

11. K odvolaniu otca maloletého dieťaťa sa dňa 24.01.2023 vyjadrila matka maloletého dieťaťa
prostredníctvom právneho zástupcu. Matka poukázala na vyjadrenia otca učinené pred súdom prvej
inštancie napr. ohľadom hospitalizácie otca v dennom stacionári, kde otec na otázku súdu sám uviedol,
že je to hospitalizácia dennou formou, predkladaný dôkaz je potvrdenie o tom, že tam chodí, pričom
piatky tam nechodieva, keďže má povolenú terapiu online formou, resp. individuálne. Otec takisto

uviedol, resp. dodal, že to nie je ani riadna hospitalizácia, ani ambulantná forma liečenia, „je to niečo
medzitým“.Zároveňmatkapoukázalanato,žesúdmalsprávnezistené,žeod10.08.2022vzniklootcovi
ďalšie živnostenské oprávnenie - služby súvisiace s produkciou filmu, videozáznamov a zvukových
nahrávok, k čomu sa otec na pojednávaní i vyjadril. Z výpovede otca tak vyplynulo, že mu „denná
hospitalizácia“ nie je prekážkou napr. v návšteve okresného úradu a pod. Matka má za to, že súd prvej

inštancie správne vyhodnotil možnosti otca dosahovať príjem, ktoré odôvodnenie obsiahol v bode 25.1.
odôvodnenia rozsudku. K tvrdeniam otca, že na maloletého prispieva i plnením mimo súdom určenej
vyživovacej povinnosti, matka uviedla, že tieto tvrdenia otca nie sú ani pravdivé ani preukázané, keď
otec do plnení nad stanovenú vyživovaciu povinnosť započítava aj rôzne iné nešpecifikované položky
ako napr. mesačné splátky úveru, poistné a pod., ktoré však nie sú plneniami voči maloletému dieťaťu

nad rámec stanovenej vyživovacej povinnosti. K opakovaným podnetom otca na Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny v Banskej Štiavnici na zanedbávanie starostlivosti o deti zo strany matky, matka uviedla, že
otec zavádza súd tvrdeniami o odstúpení týchto podnetov na Okresnú prokuratúru v Žiari nad Hronom
„nakoľko sa zistilo, že B. A. sa vo vzťahu k obom deťom mala dopustiť trestného konania, najmä vo
vzťahu zanedbania starostlivosti o ne“, pretože úrad tieto opakované podnety riešil a uzatvoril s tým,

že nie sú dôvodné. Matka preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil.

12. Vyjadrenie kolízneho opatrovníka a vyjadrenie matky bolo doručené otcovi maloletého dieťaťa dňa
29.01.2023 s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť v lehote 10 dní.

13. Otec maloletého sa k vyjadreniu matky k odvolaniu otca a k vyjadreniu kolízneho opatrovníka
nevyjadril.

14. V dôsledku podaného odvolania otca maloletého dieťaťa krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 65 a 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“)
a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario potvrdil postupom
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny.

15. Podľa § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

16. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.17. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine) plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé

sa živiť.

19. Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 ods. 4 a 5 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Na základe podaného odvolania otca maloletého dieťaťa, odvolací súd preskúmal odvolaním
napadnutý rozsudok a konanie pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia.
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, a preto
je odvolací súd viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie a z tohto pri svojom

rozhodovaní vychádzal. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe skutkových
zistení dospel k správnemu záveru v otázke návrhov rodičov na zmenu vyživovacej povinnosti
maloletého dieťaťa Odvolací súd tak vyhodnotil odvolanie otca maloletého dieťaťa ako nedôvodné.

22. Odvolací súd uvádza, že právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká narodením a vyživovacia

povinnosť trvá, pokiaľ dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri
rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje
dieťa, pričom vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou
alebo starostlivosťou o domácnosť, ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie
vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je

platenie výživného ako peňažného prostriedku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa
osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je bývanie, strava,
nákup, ošatenie, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne a osobnou starostlivosťou. Rodič,
ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky
vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí premisa, že dieťa

má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Základnou zásadou pre stanovenie
výšky výživného u povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Ak dieťa žije
s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, možno
zaviazať povinného rodiča i na plnenie všetkých preukázateľných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom
savychádzazpredpokladu,žedruhýrodičplnísvojuvyživovaciupovinnosťformouosobnejstarostlivosti

a uspokojovania bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny
zárobok, ktorý dosiahne v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba modifikovať možnosťami
rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti,
ako sú fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky a podobne. Pre posúdenie
možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho

reálne zárobkové možnosti dané jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí,
pracovných skúseností a podobne. Ak súd zistí, že rodič zmenil doterajšie zamestnanie za menej
výhodné, musí skúmať, či sa tak stalo z dôležitého dôvodu a ak to tak nie je, bude vychádzať z jeho
príjmu pred zmenou zamestnania. Ak stratil zamestnanie úplne, bude súd skúmať, z akého dôvodu sa
tak stalo, či dostal odstupné a v akej výške.

23. Na strane druhej základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu
je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Výška mesačných nákladov na dieťa predstavuje vyčíslenie
pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady predstavujúvšetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb, pričom medzi základné patrí bývanie, stravovanie,
ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, prípadne školské potreby a náklady
súvisiace s plnením školskej dochádzky.

24. V prejednávanej veci súd prvej inštancie konajúci vo veci rozhodoval o návrhu otca na zníženie
výživného, ktorý otec uplatnil na súde prvej inštancie dňa 07.06.2021, a ktorým sa domáhal zníženia
vyživovacejpovinnosti namaloletéhoW.B.,zosumy200,-Eururčenej pôvodne rozsudkomOkresného
súdu Žiar nad Hronom č. k. 24P/18/2019 zo dňa 12.02.2021, na sumu 75,- Eur mesačne. Návrh

na zníženie výživného otec maloletého dieťaťa teda podal na súde prvej inštancie tri mesiace po
nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo výživné na maloletého otcovi určené.

25. V priebehu konania matka maloletého dieťaťa podala návrh na zvýšenie výživného zo sumy 200,-
Eur mesačne na sumu 250,- Eur mesačne.

26. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol ako návrh otca na zníženie
výživného, tak i návrh matky na zvýšenie výživného a vyživovacia povinnosť otca voči maloletému tak
zostala neznemená, určená súdom vyššie uvedeným rozsudkom sumou 200,- Eur mesačne.

27. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol len otec maloletého dieťaťa, čo do výroku, ktorým súd

návrh na zníženie výživného zamietol, dôvodiac svojim zdravotným stavom, poukazujúc na v konaní
predkladané potvrdenie o práceneschopnosti, tvrdiac objektívnu nemožnosť zamestnať sa, resp.
dosahovať príjem, ktorý by umožnil plniť výživné na maloletého v súdom určenej výške. V podanom
odvolaní otec navrhol znížiť výživné na sumu 85,- Eur mesačne. Ako výrok závislý, bol odvolaním
napadnutý i výrok III. o trovách konania pred súdom prvej inštancie.

28. Odvolací súd, oboznámiac sa s obsahom celého spisového materiálu, výsledkami vykonaného
dokazovania, odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj odvolacími námietkami otca
obsiahnutými v podanom odvolaní, dospel k záveru o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie.
Odvolanie otca nie je dôvodné a nemožno mu vyhovieť.

29. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vykonal komparáciu pomerov na strane
oboch rodičov maloletého dieťaťa v čase ostatnej (poslednej) úpravy výživného a súčasných pomerov
rodičov a skúmal a hodnotil, či nastala podstatná zmenu pomerov i na strane maloletého dieťaťa.

30. Skutočnosťou nespornou a objektívne zistenou a ustálenou v konaní je tá okolnosť, že maloletý
je dieťaťom so zmeneným zdravotným stavom, jedná o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý
trpí viacerými vážnymi diagnózami a ktorý je v súčasnosti, s prihliadnutím na osobité potreby dieťaťa a
individuálne vzdelávanie maloletého, odkázaný na osobnú celodennú starostlivosť, ktorú mu v celom
rozsahu zabezpečuje matka.

31. Matka maloletého dieťa tak nie z vlastnej viny nedosahuje žiaden príjem zo zamestnania, keďže
nemá objektívnu možnosť zamestnať sa z dôvodu výkonu celodennej starostlivosti nielen o maloletého,
ale ani odvolací súd nemohol neprihliadnuť na tú okolnosť, že sa matka sa stará i o zdravotne ťažko
postihnutého Q., staršieho syna matky maloletého dieťaťa, za čo poberá príspevok na opatrovanie vo

výške 525,- Eur .

32. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v súvislosti so zmeneným zdravotným stavom
maloletého úzko súvisia a vznikajú i vyššie náklady na maloletého napr. v súvislosti so zadovažovaním
a podávaním medikamentóznej liečby, so zakupovaním zdravotných pomôcok (ortéz) so špeciálnymi

požiadavkami maloletého na bezlaktózovú stravu. V súvislosti so starostlivosťou o maloletého vznikajú
tiež zvýšené náklady na pohonné hmoty, ktorá skutočnosť je v konaní objektivizovaná i priznaním
kompenzačného príplatku na pohonné hmoty z dôvodu nutnosti prepravovania maloletého osobným
motorovým vozidlom. Je však nutné doplňujúco uviesť, že kompenzačný príspevok na pohonné hmoty
vo výške 39,- Eur pri súčasných cenách pohonných hmôt, pokrýva výdaje na pohonné hmoty len

čiastočne,voveľmimalejmiereaostatnénákladynaprepravumaloletého musímatkahradiťzvlastných
finančných prostriedkov.33. Na uvedené okolnosti, zistené súdom prvej inštancie a konštatované v odôvodnení rozhodnutia
odvolací súd poukazuje predovšetkým z dôvodu zvýraznenia záveru o dôvodnosti nákladov vzniknutých
v súvislosti so starostlivosťou o maloletého a zároveň so zvýraznením tej skutočnosti, že uvedené

náklady vznikajú v súvislosti so zmeneným zdravotným stavom maloletého, vznikajú bez ohľadu na vôľu
maloletého, resp. jeho rodičov bez možnosti úvahy, či matka zabezpečujúca starostlivosť o maloletého
tieto náklady chce vynaložiť alebo nie, keď medikamentózna liečba, rôzne výživové doplnky, ortézy,
zdravotnícke pomôcky a hygienické potreby (včítane balení plienok) sú pre maloletého nevyhnutné
pre minimálne zachovanie úrovne zdravotného stavu maloletého, pričom v záujme maloletého je

vynakladanie maximálneho úsilia (a s tým i spojených nákladov) na dosiahnutie zlepšenia zdravotného
stavu. Uvedená osobitná okolnosť dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu vytvára špecifickú
podmienku pre individuálne posúdenie dôvodnosti, opodstatnenosti a účelnosti nákladov spojených so
starostlivosťou o maloletého, zohľadniac životnú úroveň oboch rodičov, na ktorej má maloletý právo sa
podieľať.

34. Preto pokiaľ v podanom odvolaní otec poukazuje na svoju tvrdenú a preukazovanú
práceneschopnosť z dôvodu diagnózy (epizóda stredne ťažkej depresie) a objektívnu nemožnosť
výkonu práce zamestnania preukazuje hospitalizáciou v dennom psychiatrickom stacionári, v tejto
otázke, vyhodnotiac otcom predkladané dôkazy a prednášané tvrdenia je odvolací súd v zhode
so súdom prvej inštancie. Odvolací súd uvádza, že z výpovedí samotného otca maloletého dieťaťa

učinených pred súdom prvej inštancie nie je možné jednoznačne ustáliť a prijať záver o trvalej
hospitalizácii otca v zdravotníckom zariadení, ktorá by mu znemožňovala výkon hoc i brigádnickej
činnosti, resp. vylučovala možnosť zamestnať sa.
Z charakteristiky psychiatrického stacionára pre dospelých Centra mentálneho zdravia Matka
zverejnenej na webovej stránke uvedeného zariadenia vyplýva: „Denný psychiatrický stacionár

pre dospelých poskytuje zdravotnú starostlivosť systémom komunitnej liečby. Klienti do stacionára
prichádzajú cez deň, absolvujú terapeutický program a následne odchádzajú do svojich domov.
Takýto prístup umožňuje ľuďom s psychickým postihnutím žiť v podmienkach bežného života
uspokojivým spôsobom, pri zabezpečení odborného dohľadu zdravotného stavu. Poskytovanie
zdravotnejstarostlivostijevstacionáryplnehradenézdravotnýmipoisťovňami. Poskytovaniezdravotnej

starostlivosti v stacionári je od 8. 00 do 14. 00. .“

35. Uvedená tvrdená denná hospitalizácia otca má tak formu denne poskytovaných terapií v rozsahu
niekoľkých hodín, maximálne do 14. 00, pričom následne pacienti odchádzajú do svojich domovov.
Odvolací súd tiež doplňujúcu uvádza tú skutočnosť, že otec tvrdí práceneschopnosť a hospitalizáciu

v súvislosti s duševnou chorobou - depresiou, ktorú je však možné účinne riešiť a liečiť správne
nastavenou medikamentóznou liečbou, pričom je bežné, že osoby trpiace i uvedenou diagnózou sú
zapojené do bežného života. Uvedený druh ochorenia tak pacienta nepripútava na lôžko, nerobí
pacienta fyzicky neschopným akejkoľvek práce. Otec si musí byť vedomý tej skutočnosti, že má
zdravotneťažkopostihnutédieťa,ktoréjenasvojichrodičovcelkomodkázanéakovotázkestarostlivosti,

opatery, ale i výživy a z otcom navrhovanej sumy výživného 75,- Eur nie je možné pokryť ani základné
potreby dieťaťa. Pokiaľ celodennú starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, tomuto zabezpečuje
bývanie, celkovú starostlivosť pri všetkých samoobslužných úkonoch, o tohto sa celodenne stará, je
potom na otcovi, aby vyvinul maximálne úsilie na to, aby mohol voči svojmu zdravotne znevýhodnenému
dieťaťu plniť výživné v maximálnej možnej výške tak, aby životná úroveň a podmienky života maloletého

dieťaťa boli i vzhľadom, resp. napriek mnohým zdravotným handicapom maloletého, na čo najvyššej
úrovni. Otec maloletého sa preto nemôže uspokojiť a ani obhájiť tvrdením, že z dôvodu depresie nie je
objektívne schopný pracovať, vzhľadom na skutočnosť, že má zdravotne ťažko postihnuté dieťa, ktoré je
na neho odkázané. Maloletý sám nemá možnosť a nie je objektívne schopný si zabezpečiť prostriedky
na vlastnú výživu a na zabezpečenie základných životných potrieb, ktoré v jeho prípade obnášajú i

zdravotné pomôcky, lieky, či výživové doplnky, a v tomto smere je celkom odkázaný na svojich rodičov.
Otcom navrhované výživné na začiatku konania 75,- Eur, resp. 85,- Eur v zmysle odvolacieho návrhu je
suma neprimerane nízka, ktorá len minimálne pokrýva základné potreby maloletého dieťaťa.

36. Odvolací súd poukazuje, že otec maloletého dieťaťa je príjemcom i výsluhového dôchodku vo výške

cca. 400,- Eur mesačne, je osobou s vysokoškolským vzdelaním, a preto posudzujúc jeho možnosti,
schopnosti na trhu práce, je na otcovi, aby vyvinul maximálne možné úsilie na to, aby výživné voči
svojmu zdravotne ťažko postihnutému dieťaťu mohol plniť v čo najväčšom rozsahu. Tak ako bolo
uvedené vyššie, pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce jehoskutočnézárobkovépomery,alejehoreálnezárobkovémožnostidanéjehofyzickýmstavom,vzdelaním,
množstvom získaných vedomostí, pracovných skúseností a podobne. Nemožno pritom prehliadať ani
tie okolnosti, že otec je stále vlastníkom bytu v Banskej Štiavnici, ale v súčasnosti žije v Bratislave,

v domácnosti so svojou priateľkou, preto i možnosti na trhu práce v hlavnom meste má otec, ako
vysokoškolsky vzdelaná osoba, nepomerne väčšie. Pokiaľ teda otec tvrdí dlhodobú práceneschopnosť
a hospitalizáciu v dennom psychiatrickom stacionári z dôvodu stredne ťažkej depresie, pričom zároveň
v totožnom období si otec maloletého rozšíril predmet podnikateľskej činnosti a podľa vlastných
tvrdení by rád pokračoval v podnikaní, keď sa „toto všetko skončí“; konanie otca zistené zo súdom

vykonaného dokazovania, sa i odvolaciemu súdu javí ako účelové v snahe dosiahnuť rozhodnutie
súdu o znížení výživného na čo najnižšiu sumu. S prihliadnutím na zdravotný stav maloletého a
na otcom predkladané dôkazy, ktoré odvolací súd nevyhodnotil ako spôsobilé preukázať objektívnu
neschopnosť, resp. nemožnosť otca vykonávať akúkoľvek prácu, zamestnať sa, či dosahovať príjem čo
i len z brigádnickej činnosti, odvolací súd dospel k záveru o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým návrh otca na zníženie výživného zamietol. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho meritórnom výroku I. potvrdil ako vecne správny.

37. Ako výrok závislý odvolací súd preskúmal i výrok III. o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie
vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie správne
postupoval podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, ktorý je vyjadrením zásady, že v uvedenom

charaktere konania si každý z účastníkov konania znáša trovy sám. Z dôvodu vecnej správnosti odvolací
súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny i v závislom výroku o trovách konania.

38. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1, § 262 ods. 1
CSP a § 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď odvolací

súd nevzhliadol dôvod na aplikáciu ustanovenia § 54 a § 55 Civilného mimosporového poriadku.

39. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).