Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 24, 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814206925
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Bajánková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:5814206925.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov: 1/ G. E., rod. U.Á., nar. XX.XX.XXXX, 2/ Z. E.,
nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Z. XXX/XX, H., obaja práv. zast. JUDr. Dušan Serek, advokát so
sídlom Hattalova 373/3, Námestovo, proti žalovaným: 1/ Z.. N. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. XXX/XX, H., 2/ P.. A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ť. XXX, 3/ G. N., rod. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XXX/XX, H., 4/ Z.. G. Q., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, Q., všetci práv. zast. Mgr

Gabriel Vons, advokát so sídlom Komenského 497, Námestovo, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva,vedenomnaOkresnomsúdeNámestovopodsp.zn.8C/138/2014,odovolanížalobcov
proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 13. augusta 2019 sp. zn. 5Co/86/2019, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Žiline z 13. augusta 2019 sp. zn. 5Co/86/2019 a vec mu vracia
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k. 8C/138/2014-344 zo dňa 04.12.2018 zamietol žalobu,
ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali vyslovenia nasledovných výrokov: I. Súd zrušuje podielové
spoluvlastníctvo žalobcov v rade 1/ a 2/ a žalovaných v rade 1/ až 4/ k stavbe - rodinnému domu so
súp. č. XXX, postavenom na pozemku KN-C parcela č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere
117 m2 zapísanom na LV č. XXX, k. ú. a obec H. pod B2 na žalobkyňu v rade 1/ v spoluvlastníckom
podiele 1/8-ina, pod B3 na žalobcu v rade 2/ v spoluvlastníckom podiele 3/8-iny, pod B4 na žalovanú

v rade 1/ v spoluvlastníckom podiele 1/8-ina, pod B5 na žalovaného v rade 2/ v spoluvlastníckom
podiele 1/8-ina, pod B6 na žalovanú v rade 3/ v spoluvlastníckom podiele 1/8-ina a pod B7 na žalovanú
v rade 4/ v spoluvlastníckom podiele 1/8-ina. II. Byt č. 1 vo vchode č. 1 umiestnený na prízemí
rodinného domu so súp. č. XXX pozostávajúci z 2 bytových miestností, zádveria, kúpeľne, chodby,
obytnej kuchyne, špajzy spolu s príslušenstvom tohto bytu nachádzajúcom sa v suteréne rodinného
domu pozostávajúcom z dvoch miestností označených ako práčovňa a kotolňa a ďalej z chodby o

celkovej podlahovej ploche 114,20 m2 tak, ako je tento byt s príslušenstvom špecifikovaný v odbornom
posudku P.. A. U. č. 8/2017 zo dňa 25.10.2017 prikazuje do podielového spoluvlastníctva žalovaných v
rade 1/ až 4/, pre každého v spoluvlastníckom podiele po 1-ine. III. Byt č. 2 vo vchode č. 2 umiestnený
na prvom poschodí rodinného domu so súp. č. XXX pozostávajúci z 3 obytných miestností, kuchyne,
kúpeľne, špajze, spolu s chodbou a schodmi, ďalej z kotolne, zádveria spolu s chodbou a schodmi
nachádzajúcimi sa na prízemí rodinného domu a spolu s príslušenstvom tohto bytu nachádzajúcom

sa v suteréne rodinného domu pozostávajúcom z troch miestnosti označených ako garáž, pivnica a
sklad a ďalej z chodby a schodov o celkovej podlahovej ploche 154,30 m2 tak, ako je tento byt s
príslušenstvom špecifikovaný v odbornom posudku P.. A. U. č. 8/2017 zo dňa 25.10.2017 prikazuje
do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v rade 1/ v spoluvlastníckom podiele 2/8-iny a žalobcu v
rade 2/ v spoluvlastníckom podiele 6/8-in. IV. Súd prikazuje spoločné časti rodinného domu so súp. č.
XXX, ktorými sú základy, pultová strecha, obvodové múry, priečelia, dva vchody, vonkajšie schodiská,

vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie a spoločné zariadenia rodinného
domu so súp. č. XXX, ktorými sú komín, vodovodná prípojka, vodomerná šachta, kanalizačná prípojka,elektrická prípojka, a to aj v tom prípade, ak sú umiestnené mimo rodinného domu a slúžia výlučne
tomuto rodinnému domu do podielového spoluvlastníctva vlastníkom bytu č. 1 v podiele 11420/26850-
ín a vlastníkom bytu č. 2 v podiele 15430/26850-ín. V. Odborný posudok P.. A.F. U., znalca z odboru

stavebníctvo, odhad pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti č. 8/2017 zo dňa 25.10.2017 tvorí
neoddeliteľnú súčasť rozsudku. VI. Sporové strany sú povinné strpieť vykonanie stavebných úprav na
rodinnom dome so súp. č. XXX spočívajúcich vo vybudovaní jednej deliacej priečky v suteréne a dvoch
deliacich priečok na prízemí rodinného domu, ďalej vo vybúraní priečky v kúpeľni v byte č. 1 spolu s
predĺžením kúpeľne a jej dobudovaním spočívajúcom vo vybudovaní sprchovacieho kúta a taktiež vo

vybudovaní samostatného vchodu do kotolne v suteréne bytového domu tak, ako sú tieto stavebné
úpravy špecifikované v odbornom posudku P.. A. U. č. 8/2017 zo dňa 25.10.2017 s tým, že na celkových
nákladoch spojených s týmito stavebnými úpravami sú sporové strany povinné podieľať sa nasledovne:
žalobkyňa v rade 1/ v podiele 1/8-ina, žalobca v rade 2/ v podiele 3/8-iny, žalovaná v rade 1/ v podiele
1/8-ina, žalovaný v rade 2/ v podiele 1/8-ina, žalovaná v rade 3/ v podiele 1/8-ina a žalovaná v rade
4/ v podiele 1/8-ina.

1.1. Súd predmetnú nehnuteľnosť z pohľadu delenia navrhovaného oboma stranami (každá zo strán
predložila vlastný návrh rozdelenia) považoval vec za reálne nedeliteľnú, pretože žalobcovia sa
vyjadrili, že nie sú ochotní znášať všetky náklady spojené s vynaložením stavebných úprav, a žalovaní
sa odmietli podieľať na stavebných úpravách v prípade vyporiadania podielového spoluvlastníctva
rozdelením nehnuteľnosti spôsobom navrhovanými žalobcami, keďže podľa ich spôsobu vyporiadania

by boli značne znevýhodnení oproti žalobcom a rovnako žalobcovia odmietali vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo rozdelením nehnuteľnosti spôsobom navrhovanými žalovanými a finančne sa na
takýchto stavebných úpravách podieľať. Za nákladný považoval súd prvej inštancie aj finančný
ekvivalent stavebných úprav vzhľadom k oceneniu nehnuteľnosti za m2.
1.2. Keďže prvý spôsob autoritatívneho vyporiadania - rozdelenie nehnuteľností súd nepovažoval za

možný, autoritatívne do úvahy prichádzali ďalšie spôsoby vyporiadania, a to prikázanie nehnuteľnosti
za primeranú náhradu niektorému zo spoluvlastníkov, prihliadajúc na účelné využitie, prípadne predaj
nehnuteľnosti a rozdelenie výťažku. Skonštatoval, že sporové strany (žalobcovia na jednej strane a
žalovaní na druhej strane) sú spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností v ideálnom podiele (v 1-
ici) kritérium veľkosti spoluvlastníckeho podielu teda nesvedčí žiadnej z nich. Za rozhodujúce preto

považoval kritérium účelného využitia veci a pri úvahe o účelnom využití veci prihliadol predovšetkým na
skutočnosť, že predmetom sporu je obývaný rodinný dom, stavaný ako dvojbytovka, ktorý je aj reálne
od svojho vybudovania užívaný a rozdelený na dve samostatné bytové jednotky a je užívaný dotknutými
stranami sporu, ktoré sa aj podieľali na jeho výstavbe či už finančne, alebo osobne, ale predovšetkým
predmetnú nehnuteľnosť považujú za svoj domov, pričom reálnou užívateľkou prízemia tohto domu,

ako samostatnej bytovej jednotky je E. E. (matka žalovaných v rade 1/ až 4/ a zároveň testina a stará
matka žalobcov v 1/ a v 2/ rade), ktorá je reálne aj jeho stavebníčkou a tiež je osobou vyššieho veku,
pričom strany sporu tak žalobcovia ako aj žalovaní majú k predmetnej nehnuteľnosti vybudovanú citovú
väzbu. Pre úplnosť súd uviedol, že v posudzovanom prípade by tak bolo súdne rozhodnutie ďalšími
spôsobmi vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti upraveného zákonom v rozpore

s dobrými mravmi, priečilo by sa účelu tohto zákona a ani jedna zo strán takýto návrh nepodala a
razantne ho odmietla. Vzhľadom na spomínané skutočnosti okresný súd považoval žalobu žalobcov
za nedôvodnú a v celom rozsahu ju ako nedôvodnú zamietol. Pri rozhodovaní o trovách konania súd
však prihliadol na okolnosti hodné osobitného zreteľa vychádzajúc z ustanovenia § 257 CSP, ktoré
spočívajú v okolnostiach súdenej veci, a to v tom, že žalobcovia nemali inú možnosť, ako sa domáhať

zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva so žalovanými inak ako cestou súdu a podať tak
predmetnúžalobu,pričomžalovanívpriebehukonaniataktieždeklarovali,ženemajúzáujemnazotrvaní
v podielovom spoluvlastníctve a predniesli svoj návrh na jeho zrušenie a vyporiadanie, ktorému súd
rovnako nevyhovel.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej ako „odvolací súd“) rozsudkom z 13. augusta 2019 sp. zn. 5Co/86/2019
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
odvolaciehokonania.Srozhodnutímsúduprvejinštancie,právnymposúdenímveci,akoajzdôvodnením
rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento odkázal.
Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uviedol, že obe sporové strany sa v

danom prípade zhodli, že by súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva a jeho následnom
vysporiadaní, ale len za predpokladu, že by súd rozhodol o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
nimi navrhovaným spôsobom podľa nimi predložených odborných posudkov. Zároveň sa však odmietli
finančne podieľať na stavebných úpravách navrhnutých protistranou. Preto reálna deľba neprichádzalado úvahy. Odvolací súd následne dal do pozornosti, že z dôvodov hodných osobitného zreteľa
súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a
rozdelením výťažku. Spoločnou podmienkou, ktorá musí byť splnená, ak súd chce upustiť od zrušenia

spoluvlastníctva, je okolnosť, že taký postup je odôvodnený dôvodmi hodnými osobitného zreteľa.
Odvolacísúdkonštatoval,žesasnázoromokresnéhosúduplnestotožňuje,nakoľkomalzapreukázané,
že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu ďalšími spôsobmi by bolo v rozpore s
dobrými mravmi vzhľadom na aktuálnu bytovú situáciu a s prihliadnutím na účelné využitie veci.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia (ďalej ako „dovolatelia“) dovolanie,
ktorého prípustnosť odôvodnili poukazom na § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Uviedli, že rozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a to v otázke možnosti reálnej deľby nehnuteľnosti s
prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckych podielov.
3.1. Skonštatovali, že záver súdov v základnom konaní o nemožnosti reálnej deľby z dôvodu, že

žalobcami navrhovaným riešením by vznikli také dve bytové jednotky, ktoré by zakladali vážny nepomer,
t. j. zvýhodnenie žalobcov oproti žalovaným prikázaním im väčšieho 3-izbového bytu. Argumentovali,
že stavba ako taká bola od počiatku vybudovaná ak dvojbytová, byt na prízemí postavený a užívaný
ako 2-izbový a byt na poschodí bol bytom 3-izbovým. Pri reálnom rozdelení nemusia vzniknúť rovnako
hodnotné samostatné podiely predtým spoločnej nehnuteľnosti, na vyrovnanie tejto disproporcie slúži

primeraná finančná náhrada, tzv. kombinovaný spôsob vyporiadania. V tejto súvislosti poukázali na
rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/169/95 a 5Cdo/96/2010.
3.2. Dovolatelia nesúhlasili ani so záverom súdov o nemožnosti reálnej deľby pre značnú nákladovosť
stavebných prác, ktoré sú pre reálne rozdelenie spoločnej veci nevyhnutné a z dôvodu, že strany sporu
sa nechceli podieľať na finančných nákladoch spojených s rozdelením spoločnej veci ako to navrhovala

druhá strana sporu. Tvrdili, že tento záver je v rozpore s judikatúrou vyslovenou v R 45/1991, ktorá
konštatuje reálnu nedeliteľnosť veci iba v prípade, ak by sa žiadny zo spoluvlastníkov nechcel podieľať
na nákladoch spojených so stavebnými úpravami. Keďže každá strana vyslovila ochotu financovať
stavebné úpravy svojho riešenia, bolo na súde rozhodnúť, ku ktorému z riešení sa prikloní. Namietali aj
správnosť výkladu pojmu nákladovosti stavebných prác. Poukázali na rozhodovaciu prax najvyššieho

súdu R 45/1991 a R 61/1968. Argumentovali, že hodnota celej veci predstavuje 77 884,81 € a hrubý
odhad stavebných prác, ktoré predstavuje nimi navrhované riešenie rozdelenia stavby je 2 406 €, ktorú
sumu nemožno považovať za nákladnú stavebnú úpravu.

4. Žalovaní navrhli dovolanie odmietnuť, alternatívne zamietnuť. Žalovaní mali za to, že dovolatelia

svoje dovolanie postavili na právnej otázke reálnej deľby, nijakým spôsobom však nenamietali správnosť
právneho posúdenia odvolacieho súdu z hľadiska zamietnutia žaloby z dôvodov osobitného zreteľa, v
tejto súvislosti nepoložili žiadnu právnu otázku ani neuviedli žiadnu judikatúru dovolacieho súdu, s ktorou
by tento záver bol v rozpore.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§
35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana sporu v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) zastúpená
v súlade s § 429 CSP, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal,
či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, a bez
nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je prípustné, a vzhľadom na

uplatnený dovolací dôvod zároveň aj dôvodné.

6.Podľa§421ods.1CSPjedovolanieprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne. Výpočet dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 CSP je taxatívny. Všetky dôvody
prípustnosti dovolania, ktoré sú vymenované v tomto ustanovení, sa vzťahujú na právnu otázku, ktorej
vyriešenie viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu.

7. Predpokladom prípustnosti dovolania okrem vymedzenej právnej otázky je aj to, aby rozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia tejto právnej otázky.
7.1. Ustanovenie § 142 ods. 1 OZ, ktoré upravuje zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
stanovuje nielen jeho možné spôsoby, ale aj záväzné poradie (1/ rozdelenie veci, 2/ prikázanie veci zanáhradu, 3/ nariadenie jej predaja), v ktorom môžu byť použité tieto jednotlivé spôsoby vyporiadania (R
1/1989, str. 3, tiež Rc 54/73, obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/169/95, sp. zn.
2MCdo/3/2004). Súdy v základnom konaní takto postupovali, žalobu zamietli z dôvodu, že reálna deľba

spoločnej veci nie je možná a ďalší v poradí spôsob vyporiadania spoluvlastníctva nie je možný, pretože
sú tu dôvody osobitného zreteľa. Od vyriešenia právnych otázok vymedzených v dovolaní týkajúcich sa
reálnej deľby preto záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.

8. Dovolatelia vyvodzujúc svoje dovolanie z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP namietali, že odvolací súd

sa odklonil od rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/169/95 a 5Cdo/96/2010 a R 45/1991 a
R 61/1968, a to pri riešení právnej otázky možnosti reálnej deľby nehnuteľnosti s prihliadnutím na
veľkosť spoluvlastníckych podielov a aj pri správnosti výkladu pojmu nákladovosti stavebných prác a
ich finančného znášania.

9. Otázku interpretácie ustanovenia § 142 ods. 1 OZ už najvyšší súd, ako dovolatelia správne uviedli,

riešil vo viacerých rozhodnutiach.
9.1. V rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/169/95 zo dňa 29.2.1996 vyslovil, že reálne rozdelenie podľa výšky
podielov prichádza do úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva.
Rozdelením nemusia vždy vzniknúť rovnako hodnotné samostatné podiely predtým spoločnej
nehnuteľnosti (pozemky nemusia mať rovnakú výmeru, rovnakú kultúru, bonitu, stavby nemusia mať

rovnaký vek a stavebné charakteristiky a pod.). Na tieto okolnosti sa v praxi súdov pri vyporiadaní
prihliada tým, že sa vyjadrí primeraná peňažná náhrada, ktorá sa priznáva príslušnému spoluvlastníkovi.
9.2. Na uvedený názor nadviazal najvyšší súd aj v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/93/2010 z 29. novembra
2010 (dovolatelia označili nesprávne rozhodnutie sp. zn. 5Cdo/96/2010 z 29. novembra 2010,
takéto rozhodnutie sa však v databáze najvyššieho súdu nenachádza), v ktorom vyslovil, že pokiaľ

ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho
rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej
rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie
veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To znamená,
že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti

spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv.
kombinovanýmspôsobomvyporiadania).Pritomsúddbá,abyrozdelenímnevzniklinefunkčnévecialebo
aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných
podielov. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich rozdelenie nie je dobré možné, ak by ani po adaptácii
nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci alebo ich časti vzniknuté rozdelením by z hľadiska povahy

a funkčného využitia nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom.
9.3. Odvolací súd mal teda nesprávne za to, že v prípade zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva podľa návrhu žalobcov, novovzniknutá bytová jednotka, ktorá by bola prikázaná do
podielového spoluvlastníctva žalovaných, by bola zjavne znevýhodnená oproti novovzniknutej bytovej
jednotke, ktorá by bola prikázaná do podielového spoluvlastníctva žalobcom, a to napriek tomu, že

podiel žalovaných a žalobcov na predmetnej nehnuteľnosti je rovnaký (1), čím by mali vzniknúť dve
zhruba rovnocenné bytové jednotky, čo by v danom prípade nebolo zachované. Dovolací súd má za
to, že v zmysle oboch navrhnutých variant by vznikli dve samostatné bytové jednotky, ktoré s ohľadom
na realizáciu stavebného zámeru (išlo o dve samostatné bytové jednotky) ako aj spôsob súčasného
využitia (nehnuteľnosť je obývaná ako dva samostatné byty), zodpovedajú požiadavkám uvedeným v

bodoch 9.2. a 9.3. Pokiaľ vzniknú rozdelením samostatné veci, nie je rozhodujúce, či budú rovnaké
aj hodnotovo, a to z hľadiska vybavenia, stavu zachovalosti, resp. veku; k týmto skutočnostiam sa pri
vyporiadaní prihliada a zohľadňuje formou finančnej náhrady.

10. Konštantná judikatúra už dobová, ale zatiaľ neprekonaná (R 71/2018) rieši aj otázku nákladovosti

stavebných úprav potrebných na realizáciu reálnej deľby spoločnej veci. V rozhodnutí sp. zn. 4Cz/3/1968
z 24.1.1968, ktoré bolo uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk vydanej Najvyšším súdom
ČSSR pod č. 61 ročník 1968 najvyšší súd vyslovil, že samotná možnosť reálneho rozdelenia na dve či
viac samostatných vecí však nebude postačujúca, lebo bude treba ešte uvážiť, do akej miery možno
požadovať na účastníkoch vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením (najmä stavby). Ak by

reálne rozdelenie nebolo uskutočniteľné bez nákladných stavebných úprav, bolo by potrebné považovať
z tohto hľadiska vec za reálne nedeliteľnú.
10.1. V rozhodnutí sp. zn. 3Cz/18/1988 z 30.6.1988 (uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a
stanovísk vydávanej Najvyšším súdom ČSFR pod č. 45 ročník 1991) najvyšší súd na uvedenú judikatúrunadviazal a rozvinul ju. Uviedol, že nedeliteľnou stavba nie je len vtedy, ak z hľadiska stavebno-
technického je rozdelenie nemožné, teda ak by stavebnými úpravami, vykonanými podľa stavebných
predpisov nevznikli samostatné veci. Vždy je potrebné tiež posúdiť, či je rozdelenie dobre možné,

teda vypriadať sa domnienkou nedeliteľnosti, ktorá nastupuje spravidla vtedy, ak je rozsah finančnej
náročnostiprácsrozdelenímspojenýchvzrejmomnepomerekcenepôvodnejstavby.Ďalejvrozhodnutí
vyslovil názor, že pred prípadným reálnym rozdelením je nutné vylúčiť domnienku nedeliteľnosti ešte
z ďalšieho hľadiska: je potrebné zistiť, či spoluvlastníci alebo niektorí z nich sú ochotní náklady na
rozdelenie uhradiť. Ak by totiž žiadny zo spoluvlastníkov nebol ochotní v súvislosti s prevedením

nevyhnutných stavebných úprav nič vynaložiť, pričom by súčasne bolo možné dôvodne vylúčiť prípadnú
účelovosť takéhoto tvrdenia, musela by i z tohoto hľadiska byť stavba považovaná za neoddeliteľnú.
10.2. Dôvodne dovolatelia namietajú odklon od uvedenej judikatúry aj v tejto otázke. Obe strany
sporu deklarovali ochotu podieľať sa na nákladoch spojených s realizáciou reálnej deľby spoločnej
nehnuteľnosti, avšak za predpokladu, že bude realizovaná podľa ich návrhu. Ako už bolo povedané, súd
v prípade aplikácie ustanovenia § 142 ods. 1 OZ nie je viazaný návrhmi strán sporu, je viazaný zákonom,

ktorý stanovuje v prísnej poradie rozdelenia spoluvlastníctva. V prípade viacerých návrhov spôsobu
reálnej deľby, ktorá pravda zodpovedá všetkým uvedeným kritériám, musí rozhodnúť autoritatívne.

11. Dovolací súd konštatuje, že v posudzovanom prípade sa odvolací súd pri riešení nastolených otázok
odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Tento odklon viedol k nesprávnym právnym

záverom, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie a založil tým prípustnosť a dôvodnosť
dovolania žalobcov podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Dovolací súd preto zrušil rozsudok odvolacieho
súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1, § 450 CSP).

12. V novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne o trovách pôvodného konania aj o trovách dovolacieho

konania (§ 453 ods. 3 CSP).

13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.