Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, February 26, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoCsp/62/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120388989
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:6120388989.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov:

A. A. B. a Mgr. Matúš Staríček v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. E. XXX, F., 2/ B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. G. XX/XX, H., obaja zastúpení: Advokátska
kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., so sídlom Šumavská 3, Bratislava, IČO: 36 856 592, o
zaplatenie 45.755,24 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta
č.k. 28Csp/28/2021-136 zo dňa 2. decembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1/ a 2/ majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.) a žalovaným priznal
nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi (výrok II.).

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 497, 502 ods. 1, § 503 ods. 1 Obchodného

zákonníka, § 52 ods. 1, § 53 ods. 9, § 54a, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 511 ods. 1 a 2, § 565
Občianskehozákonníka(vtexteajako„OZ“),§1písm.a)zák.č.62/2020Z.z.oniektorýchmimoriadnych
opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, keď uviedol, že
posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými je zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľmi a
dodávateľom, keďže z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca a žalovaní uzavreli
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keď na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri
uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a na strane

druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.Pretosúdpredmetnúzmluvupovažovalzaspotrebiteľskú.Keďžežalovanívrámcisvojejobrany
vzniesli námietku premlčania práva žalobcu na zaplatenie sumy 47.832,46 eur s prísl., súd sa najskôr
zaoberal touto otázkou.

Súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými bola dňa 05.11.2014 platne uzavretá

spotrebiteľská úverová zmluva č. XXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným
medziúver vo výške 48.700 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať. Listom
zo dňa 20.11.2014 žalobca požiadal žalovaných, aby s účinnosťou od 01.12.2014 mesačne poukazovali
sumu 229,61 eur, vždy v 1. deň každého kalendárneho mesiaca v prospech účtu číslo XXXXXXXX/XXXX. Žalovaní tieto svoje zmluvné povinnosti porušili a medziúver v dohodnutých splátkach nesplácali.
Na riadne splácanie úveru boli žalovaní žalobcom vyzývaný upomienkami. Vzhľadom na skutočnosť, že
žalobcovia napriek výzvam úver nesplácali riadne a včas, žalobca ku dňu 29.09.2017 vyhlásil okamžitú

splatnosť úveru, v dôsledku čoho žalovaným vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi celú dlžnú sumu zostatku
úveru vo výške 47.832,46 eur.

Možnosť predčasného zosplatnenia úveru je upravená v § 565 Občianskeho zákonníka. Toto

ustanovenie, umožňuje veriteľovi uplatňovať si voči dlžníkovi celú pohľadávku, resp. jej nezaplatený
zvyšok, ak dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých splátok. Ak veriteľ takto dohodnuté
právo nepoužije najneskoršie do zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky, pokračuje sa v plnení v
splátkach. Veriteľ však svoje právo môže využiť po opätovnom porušení povinnosti dlžníkom. V prípade,
ak veriteľ svoje oprávnenie vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka využije, vyhlásenie predčasnej
splatnosti má významné právne následky. Žalobca oprávnenie vyplývajúcemu z § 565 Občianskeho

zákonníka využil, čím spôsobil zánik povinnosti žalovaného splácať poskytnutý úver v dohodnutých
splátkach.

Keďže medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, pre posúdenie

jednorazového predčasného zosplatnenia celého dlhu bolo potrebné zohľadniť aj špeciálne ustanovenie
k § 565 Občianskeho zákonníka, ktorým je § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, upravujúce osobitné
podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh. V zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť
právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením

splátky,akeďsúčasneupozornilspotrebiteľavlehoteniekratšejako15dnínauplatnenietohtopráva.Ak
Občiansky zákonník v tomto ustanovení hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho
zákonníka najskôr v lehote po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je
spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto prípade je možné
posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota 3 mesiacov pre uplatnenie takéhoto

práva veriteľom.

Občiansky zákonník v § 565 ako aj v § 53 ods. 9 upravuje len zákonné podmienky zosplatnenia celého
peňažného dlhu pre nezaplatenie splatnej splátky. Samy o sebe nemajú vplyv na začiatok plynutia

premlčacej doby. Tento je upravený v § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté
plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak
sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročný celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba
odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z tohto ustanovenia vôbec nevyplýva, že by počiatok plynutia
premlčacej doby mal nastať až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou

je spotrebiteľ v omeškaní s prihliadnutím a zohľadnením aj uplynutia 15 dňovej lehoty od upozornenia
spotrebiteľa na úmysel veriteľa jeho dlh zosplatniť pre nezaplatenie splátky.

V konaní bolo preukázané a súčasne ani nebolo sporné, že žalovaní poskytnutý úver riadne a včas

nesplácali. Rovnako nebolo sporné, že k zosplatneniu úveru došlo na základe omeškania s júnovou
splátkou, splatnou 01.06.2017. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru tak bezpochyby došlo pre
nezaplatenie splátky splatnej dňa 01.06.2017. Odo dňa zročnosti tejto nesplnenej splátky začala plynúť
premlčacia doba pre celý zosplatnený dlh. Žalovaní sa nezaplatením splátky splatnej dňa 01.06.2016
riadne a včas dostali do omeškania a od tohto dňa, s prihliadnutím na využitie práva žalobcu úver

zosplatniť, začala plynúť premlčacia doba pre splatnosť zostatku dlhu. Trojročná premlčacia doba
vyplývajúca z § 103 vety druhej Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z.
tak uplynula dňa 05.07.2020. Keďže žaloba bola podaná na súde až dňa 25.09.2020, teda oneskorene,
žalobcovi nebolo možné takto premlčané právo priznať.

Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že použitím § 103 Občianskeho zákonníka dochádza k
skráteniu plynutia premlčacej doby. Z § 103 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, kedy začína
plynúť premlčacia doba pri zosplatnenom dlhu, t.j. odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú sastal úver splatným. Žalobca mal teda postupovať v zmysle zásady, ktorá platila už v rímskom práve,
podľaktorej„vigilantibusiurascriptasunt“t.j.„právapatrialenbdelým“(pozorným,ostražitým,opatrným,
starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné

oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je
totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením,
či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Z dôvodu, že žalobca
nepostupoval v zmysle uvedenej zásady, a žalobu podal až dňa 25.9.2020 vystavil sa tak riziku, že v
dôsledku kvalifikovaného správania sa protistrany môže byť procesná ochrana jeho subjektívneho práva

zamietnutá.

Súd zároveň poukázal aj na § 54a Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého premlčané právo zo
spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť. Právo plynúce zo spotrebiteľskej
zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je

možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli dlžníka.
Cieľom tejto právnej úpravy je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv
boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase.

Na základe uvedených skutočností súd žalobu zamietol, považujúc nárok žalobcu za premlčaný.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spoj. s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého
žalovaným vznikol nárok na náhradu trov konania, keďže boli v konaní plne úspešní. O výške trov

konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, z dôvodov podľa §

365 ods. 1 písm. h) CSP a § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie na
nesprávnom výklade § 565 OZ v spojení s § 103 OZ a § 53 ods. 9 OZ. V zmysle čl. VI ods. 3 zmluvy
o úvere: „Ak klient nezaplatí niektorú zo splátok podľa článku II. ods. 3, resp. ods. 4 tejto zmluvy, resp.
niektorú zo splátok konštantného príplatku v zmysle čl. V. ods. 4 tejto zmluvy na základe upomienky po
dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je stavebná sporiteľňa oprávnená požadovať okamžité splatenie úveru.“.

V ustanovení § 53 ods. 9 OZ boli spresnené podmienky splácania záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv
v splátkach. Podľa tejto úpravy môže dodávateľ uplatniť právo vyplývajúce z § 565 OZ, t.j. žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí

určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a za splnenia ďalších
podmienok. Za danej situácie je rozhodujúci deň zosplatnenia úveru veriteľom.

Dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky bez ohľadu na

poslednú vetu § 565 OZ, ak sú splnené podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ.

Na uvedené reagovala už aj právna teória, osobitne HLUŠÁK, M.: Premlčanie a niektoré ďalšie otázky
pri strate výhody splátok. Bratislava: Súkromné právo 3/2019, s. 109 (zasielame v prílohe): „Ak teda

v spotrebiteľských vzťahoch neplatí logika, ktorá legitimizuje spätný začiatok plynutia premlčacej doby
podľa § 103, potom máme dočinenia s tzv. zakrytou medzerou v zákone, teda so situáciou, keď je
jazykový význam určitého ustanovenia (teda § 103) širší, než si to vyžaduje jeho teleologické pozadie,
teda „princípy, hodnoty a účely, z ktorých právna úprava vychádza, pričom právny predpis neobsahuje
pravidlo, ktoré by stanovilo výnimku z príliš široko formulovanej právnej normy“. Namieste je preto použiť

teleologickú redukciu, ktorou sa z dikcie zákonného znenia - teda v našom prípade zo záberu § 103 OZ
- vyjmú tie prípady, na ktoré teleologické pozadie tohto znenia nedopadá. V našom kontexte by to potom
malo znamenať, že § 103 OZ sa v prípadoch, na ktoré dopadá § 53 ods. 9 OZ, neuplatní.“.Na podporu svojich tvrdení a právnej argumentácie žalobca odkazuje aj na rozhodovaciu prax rôznych
odvolacích súdov, ktoré práve na účely správneho posúdenia plynutia premlčacej lehoty zohľadňovali

v obdobných prípadoch dátum predčasného zosplatnenia úveru a navyše aj deň doručenia vyhlásenia
predčasnej splatnosti dlžníkovi a veriteľom poskytnutú dodatočnú lehotu na splnenie dlhu. Poukázal na
Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20.11.2019 sp. zn. 19Co/29/2019, Uznesenie Krajského
súdu v Trnave zo dňa 26.11.2017 sp. zn. 23Co/44/2017, Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa
31.03.2020 sp. zn. 10Co/264/2018, Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.04.2016 sp. zn.

17Co/293/2015. K znakom právneho štátu patrí neoddeliteľne aj princíp právnej istoty (PL. ÚS 36/95),
ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je
tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach
dala rovnaká odpoveď (I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99). Za nezákonný možno považovať
taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom takýto postup
nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04).

Nález ÚS SR zo dňa 05.09.2018 sp. zn. II. ÚS 300/2018, publikovaný v ZNaU ÚS SR pod č. 37/2018:
„V zásadnej ústavnoprávnej rovine platí, že je v rozpore s inštitúciou právneho štátu a v rámci
neho s požiadavkou právnej istoty, resp. predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, aby všeobecné súdy

rozhodovali v obdobných veciach odlišným, ba až protichodným spôsobom. V každom prípade však
pri odchýlení od skoršej rozhodovacej praxe sa vyžaduje cielené zdôvodnenie odlišného stanoviska
prijatého v obdobnej otázke (II. ÚS 274/2015, II. ÚS 275/2015, II. ÚS 19/2016).“.

Nález ÚS SR zo dňa 21.11.2017 sp. zn. III. ÚS 289/2017, publikovaný v ZNaU ÚS SR pod č. 43/2017:
„Súd má poznať svoju vlastnú judikatúru, t. j. aj rozhodnutia iných sudcov (resp. senátu) toho istého
súdu, a túto judikatúru musí zohľadniť bez ohľadu na to, či na ňu samotné strany sporu poukazujú.
Naopak, postoj všeobecných súdov vyznačujúci sa odlišnosťou prístupu k prejednávaným veciam, ktoré
sú v podstate identické, bez toho, aby svoj odklon odôvodnili, je prejavom svojvôle, ktorá odporuje

základnému princípu materiálneho právneho štátu.“.

Vtomtoprípadežalovanínesplácaliposkytnutýúverriadneavčas,pretoichžalobcapísomnýmivýzvami
zo dňa 24.07.2017 upozornil, že v prípade neuhradenia nedoplatku môže požadovať okamžité splatenie

celého zostatku úveru. Výzvy boli obom žalovaným doručené 28.07.2017. Vzhľadom na skutočnosť,
že žalovaní nedoplatok neuhradili a nezaplatili žiadne ďalšie splátky úveru, žalobca ich listom zo dňa
29.09.2017 požiadal o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Výzvy boli obom žalovaným doručené
05.10.2017.

Keďže návrh na začatie konania bol na Okresný súd Banská Bystrica doručený dňa 25.09.2020, pri
zohľadnení trojročnej premlčacej lehoty [v spojení s § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých
mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v
justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony], plynúcej odo dňa nasledujúceho po predčasnom

zosplatnení úveru, došlo k uplatneniu nároku včas a v súlade s § 101 OZ.

Je nesprávny a nelogický záver súdov, ak zjednodušene počítajú začiatok plynutia premlčacej lehoty
od dátumu neuhradenia mesačnej splátky, s ktorou bol dlžník prvýkrát v omeškaní, keďže v danom

momente ešte veriteľ nemôže procesne úspešne žalovať nárok zo spotrebiteľskej zmluvy (chýba actio
nata).

Žalobca sa napokon odvoláva aj na viaceré zásadné rozhodnutia Ústavného súdu SR, v zmysle ktorých

sa všeobecným súdom vyčíta prílišný formalizmus pri výklade a aplikácii právnych predpisov: Nález ÚS
SR zo dňa 31.08.2017 sp. zn. I. ÚS 155/2017, publikovaný v ZNaU ÚS SR pod č. 28/2017, Nález ÚS
SR zo dňa 25.10.2017 sp. zn. III. ÚS 342/2017, Uznesenie ÚS SR zo dňa 02.04.2009 sp. zn. IV. ÚS
110/2009, publikované v ZNaU ÚS SR pod č. 93/2009.V zmysle čl. VI ods. 3 zmluvy o úvere: „Ak klient nezaplatí niektorú zo splátok podľa článku II. ods.

3, resp. ods. 4 tejto zmluvy, resp. niektorú zo splátok konštantného príplatku v zmysle čl. V. ods. 4
tejto zmluvy na základe upomienky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je stavebná sporiteľňa oprávnená
požadovať okamžité splatenie úveru.“.

Peňažný dlh žalovaných sa nestal splatný nezaplatením splátky, ale až úkonom žalobcu – vyhlásením
predčasnej splatnosti úveru. Žalovateľnosť alebo možnosť úspešne uplatniť právo žalobcu nastáva až
splatnosťou dlhu, t.j. dňom, keď mali dlžníci prvýkrát splniť dlh.

Samotné omeškanie dlžníka so splátkou, pre ktorú sa stal splatným celý dlh, nie je spôsobilé zmeniť

splatnosť ďalších splátok. Ak totiž veriteľ nepristúpi k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, počíta sa
premlčanie jednotlivo pre každú splátku. Iba právny úkon veriteľa (ak je to medzi stranami dojednané)
je spôsobilý zmeniť splatnosť neskôr splatných splátok. Akceptovanie názoru Okresného súdu Galanta
by viedlo k absurdnému záveru, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, ktoré sa stalo právne
perfektným dňa 30.09.2017, zakladá v krajnom prípade plynutie premlčacej lehoty napr. splátky pôvodne

splatnej 01.07.2024 už spätne od 02.06.2017 (!).

Týmto postupom dochádza k svojvoľnému a bezprecedentnému skráteniu premlčacej lehoty v rozpore
so zákonom stanovenou dĺžkou (§ 101 OZ). V tejto súvislosti upriamuje pozornosť aj na odlišné

stanovisko JUDr. Milana Ľalíka, bývalého podpredsedu Ústavného súdu SR a bývalého predsedu
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, k nálezu ÚS SR zo dňa 24.10.2013, sp. zn.
I. ÚS 547/2012, ktoré je výrazným „mementom“ poukazujúcim na absolútne neadekvátnu ochranu
spotrebiteľov zo strany všeobecných súdov

K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní. Uviedli, že súd prvej inštancie svoj záver o premlčaní
práva oprel o zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka, z ktorých jednoznačne vyplýva dôvodnosť
vznesenej námietky premlčania.

Kľúčovým ustanovením je § 103 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „Ak bolo dohodnuté
plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa
pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo
dňa zročnosti nesplnenej splátky.“

Zákon jasne ustanovuje začiatok plynutia premlčacej doby a viaže ho na zročnosť nesplnenej splátky,
pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh. Touto splátkou je splátka zročná dňa 01.06.2017, ako
uviedol aj súd prvej inštancie v ods. 41 odôvodnenia. Sama žalobkyňa túto splátku označila ako splátku,

ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu.

Spôsob počítania premlčacej doby v obdobných prípadoch je zákonom jasne stanovený a vyplýva
aj z rozhodovacej praxe súdov. Žalovaní vo svojich písomných podaniach odkázali na početné

rozhodnutia okresných a krajských súdov Slovenskej republiky, ktoré jednoznačne potvrdzujú správnosť
ich právneho názoru a zároveň právneho názoru súdu prvej inštancie v predmetnej veci

Žalobca v odvolaní poukazuje na početné súdne rozhodnutia, ktoré však priamo nesúvisia s predmetom

spornosti v prejednávanej veci. Žalobca sa v prevažnej časti vyjadruje o všeobecných otázkach, ako
napríklad miera ochrany spotrebiteľov, formalizmus práva, princíp právnej istoty alebo moment, kedy
nastane splatnosť celej pohľadávky po zosplatnení.Žalobca odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20.11.2019 sp. zn. 19Co/29/2019.
Avšak aj Krajský súci v Trenčíne v uvedenom rozsudku poukázal na aplikáciu § 103 Občianskeho

zákonníka, čo je zjavné z ods. 12 uvedeného rozhodnutia:

Odvolací súd napokon poznamenáva, že podľa § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka, ak sa pre
nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti

nesplnenej splátky. Citované ustanovenie neviaže začiatok premlčacej doby na dátum vyhlásenia
predčasnej splatnosti celého dlhu, ani na prípadný neskorší dátum uvedený veriteľom v listine, ktorou
dlh predčasne zosplatnil, ale na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal
zročným celý dlh. V prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie (§ 565 Občianskeho zákonníka)
ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, ale premlčacia doba sa aj v takomto prípade

začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky (§ 103 druhá veta Občianskeho zákonníka).
Je pravdou, že tým zákonodarca de facto skrátil premlčaciu dobu pre takýto prípad o tri mesiace
(keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka so splátkou dodávateľ nemôže ešte zosplatniť dlh, lebo by
porušil ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), avšak premlčacia doba nie je fixný inštitút
a je právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne (napr. pri právach z

prepravy je zákonom stanovená len jednoročná premlčacia doba) za predpokladu, že takto ustanovená
premlčaciadobajedostatočnánauplatneniepráv,tedažetakýmtostanovenímpremlčacejdobynedôjde
k znemožneniu resp. podstatnému sťaženiu možnosti veriteľa uplatňoval' svoje práva. V tomto prípade
bypodľanázoruodvolaciehosúdubolapremlčaciadobavtrvaní(defacto)dvaatrištvrterokadostatočná
na to, aby veriteľ uplatnil svoj nárok na plnenie celého predčasne zosplatneného dlhu na súde. Aj

keď by pri aplikácii citovaného ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka premlčacia doba uplynula
skôr než predpokladal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, odvolací súd považoval záver súdu
prvej inštancie, že najneskôr uplynula premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka tri roky od
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (resp. od doručenia tohto vyhlásenia žalovanej, ako je uvedené
vyššie) za správny, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku II potvrdil.

Z citovanej časti rozhodnutia vyplýva, že aj Krajský súd v Trenčíne sa priklonil k aplikácii § 103
Občianskeho zákonníka, avšak aj pri aplikácii § 101, zvolenej súdom prvej inštancie v danej veci, by
bolo právo veriteľa premlčané, preto nebolo potrebné sa zo strany odvolacieho súdu k právnemu názoru

súdu prvej inštancie vyjadrovať bližšie.

Žalobca poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.04.2016 sp. zn. 17Co/293/2015.
Aj v právnej veci posudzovanej Krajským súdom v Prešove bola žaloba veriteľa zamietnutá z dôvodu

premlčania, a to aj pri aplikácii § 101 Občianskeho zákonníka. Zrejme z uvedeného dôvodu sa Krajský
súd v Prešove nezaoberal bližšie aplikáciou § 103 Občianskeho zákonníka, o ktorom niet ani zmienka
v danom rozhodnutí, resp. nie je uvedené, prečo nebolo dané ustanovenie aplikované.

Žalobca pripája aj svoj myšlienkový rozbor. Zákonodarca však jasne v už spomenutom § 103
Občianskeho zákonníka ustanovil začiatok plynutia premlčacej doby, preto myšlienkový rozbor žalobcu
nie je spôsobilý spochybniť napadnutý rozsudok, v ktorom sa súd prvej inštancie aj k tomuto
myšlienkovému rozboru žalobcu vyčerpávajúco vyjadril (ods. 42, 45).

Sú toho názoru, že odvolací súd by mal postupovať podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, pričom na postup podľa
§ 387 ods. 3 CSP nie je daný dôvod.

K vyjadreniu žalovaných sa vyjadril žalobca. Uviedol, že žalovaní nesplácali poskytnutý úver riadne
a včas, preto ich žalobca písomnými výzvami zo dňa 24.07.2017 (doručenými 28.07.2017) vyzval
na úhradu omeškaných splátok, pričom ich upozornil, že v prípade neuhradenia nedoplatku môžepožadovať okamžite splatenie celého zostatku úveru. Tento list bol zároveň poslednou výzvou pred
zosplatnením úveru.

Následne listom zo dňa 29.09.2017 pristúpil žalobca k predčasnému zosplatneniu úveru z dôvodu,
že žalovaní od výzvy pred zosplatnením úveru zo dňa 10.03.2017 do dňa zosplatnenia úveru nielen
že nedoplatili sumu, s ktorou boli v omeškaní, ale zároveň od 24.07.2017 do 29.09.2017 došlo k
splatnosti ďalších dvoch splátok. Žalobca teda využil svoje právo zosplatniť pohľadávku. Z predložených

výpisov je preukázané, že ku dňu vyhlásenia splatnosti úveru boli žalovaní v omeškaní so splátkami
splatnými dňa 20.11.2016, 20.12.2016, 20.01.2017, 20.02.2017, 20.03.2017, 20.04.2017, 20.05.2017,
20.06.2017, 20.07.2017, 20.08.2017 a 20.09.2017. Ku dňu vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru boli
teda žalovaní preukázateľne po dobu dlhšiu ako 3 mesiace v omeškaní s prvou nezaplatenou splátkou
splatnou dňa 20.11.2016. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená pre splátku splatnú 20.09.2017,
ktorá bezprostredne predchádzala Vyhláseniu úveru za predčasne splatný zo dňa 29.09.2017. Táto

splátka je nesplnenou splátkou podľa § 103 OZ, kvôli nesplneniu ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru, a od ktorej začína plynúť premlčacia doba pre všetky splátky úveru splatné po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti. Premlčacia doba by tak začala plynúť 21.09.2017 a uplynula by 21.09.2020.

V zmysle zákona 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony, platí nasledovné:

„§ 1 Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo

bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva,
a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú,
b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po
nadobudnutí účinnosti tohto zákona.“

Keďže žaloba bola podaná dňa 25.09.2020, je zrejmé, že pri posúdení plynutia premlčacej lehoty v
súlade so zákonom 62/2020 Z.z. bola podaná pred uplynutím premlčacej doby. Poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 15CoCsp/13/2020 z 25.05.2020, rozsudok Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 12.04.2017, sp. zn. 17Co 228/2016, uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.
9CoCsp/45/2020 zo dňa 08.12.2020, uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2CoCsp/18/2021

zo dňa 31.05.2021, uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6CoCsp/12/2021 zo dňa 12.04.2021,
rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 11CoCsp/78/2020 zo dňa 07.04.2021, uznesenie
Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 11CoCsp/5/2020 zo dňa 25.03.2021, uznesenie Krajského súdu v
Košiciach, sp. zn. 3CoCsp/6/2020 zo dňa 15.01.2021, uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.
3Co/202/2019 zo dňa 20.11.2020 a uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 5Co/114/2017 zo dňa

28.04.2017. Z uvedených dôvodov opätovne uvádza, že žalobca považuje odvolanie za opodstatnené
a domáha sa, aby Krajský súd v Trnave v zmysle § 388 CSP rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa
02.12.2021 č.k. 28Csp/28/2021-136 zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi
proti žalovaným nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

K duplike žalobcu sa vyjadrili žalovaní. Uviedli, že po preštudovaní odvolacej repliky žalovaní vzhliadli u
žalobcu zásadnú zmenu obsahu jeho procesného útoku keď na strane 2 v záverečnom odseku uviedol,
že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená pre splátku splatnú 20.09.2017.

Aj súd prvej inštancie v ods. 41 napadnutého rozsudku ustálil ako omeškanú splátku, ktorá vyvolala
zročnosť celého dlhu, splátku z júna 2017, pričom označenie práve tejto splátky považoval za nespornú
skutočnosť. Sám žalobca práve spomenutú splátku označil ako tú, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu
v podaní zo dňa 11.08.2021 „vyjadrenie žalobcu“ a na pojednávaní dňa 04.11.2021.Žalobca nepochopiteľne a čisto účelovo v odvolacej replike zmenil obsah svojho procesného útoku, čo
sa však v odvolacom konaní nepripúšťa, pretože ide o neprípustné novoty s poukazom na § 366 CSP.
Aj keby to prípustné bolo, ide o zásadnú zmenu doterajšej argumentácie a teda zjavnú účelovosť.

Splátka z mesiaca september 2017 nebola a ani nemohla byť nesplnenou splátkou podľa § 103 OZ, kvôli
nesplneniu ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a od ktorej začína plynúť premlčacia
doba, a to s poukazom na nutnosť uplynutia 3-mesačnej lehoty od omeškania so zaplatením splátky v

zmysle § 53 ods. 9 OZ.

Splátkou, kvôli nesplneniu ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a od ktorej začína
plynúť premlčacia doba je v zmysle vyjadrenia samotného žalobcu splátka splatná v mesiaci jún 2017.
Žalobca podal žalobu až dňa 25.09.2020, po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby.

Na základe uvedeného žalovaní navrhujú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a priznal žalovaným právo na náhradu odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

K veci sa vyjadril žalobca podaním súdu došlým dňa 08.02.2023. Uviedol, že upriamuje pozornosť
odvolacieho súdu na skutočnosť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky (v nižšie uvedených konaniach)
nedávno rozhodoval o obdobnej (identickej) právnej otázke, ktorá je predmetom resp. dôvodom

podania odvolania v tomto konaní. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
4Cdo/132/2021 z 15.12.2022. Zároveň uviedol, že v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí je právne
nesporné, že premlčacia doba celej pohľadávky začína plynúť dňom nasledujúcim po splatnosti
splátky, ktorá bezprostredne predchádzala predčasnému vyhláseniu splatnosti pohľadávky, teda v

prejednávanom prípade dňom 21.09.2017.

Dňa25.03.2020súčinnosťouod27.03.2020bolprijatýzákonč.62/2020Z.z.oniektorýchmimoriadnych
opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a

ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V zmysle ust. § 1 uvedeného zákona:

„Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie
práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva,

a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú,
b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po
nadobudnutí účinnosti tohto zákona.“

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 1 zák. č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach
v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony tak premlčacia doba neplynula v období od 27.03.2020 do 30.04.2020,
t. j. spolu 35 dní. Súhlasí so závermi prvoinštančného súdu, že dlžnou splátkou, pre ktorú nastalo
zosplatnenie úveru, bola splátka so zaplatením ktorej boli žalovaní v omeškaní po dobu 3 mesiacov pred

uplatnenímprávažalobcunavyhláseniemimoriadnejsplatnosti.Zároveňvšakpoukazujenaskutočnosť,
že na účely plynutia premlčacej doby plynie premlčanie podľa vyššie citovaných záverov Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky až po uplynutí troch mesiacov od splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu tohto
práva (splátka splatná 20.09.2017) a teda v súdenom prípade odo dňa 21.09.2017, nakoľko skôr právo
veriteľa nebolo actio nata a nemohol si ho úspešne uplatniť na súde.

Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v prípade, ak žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku
dňu 29.09.2017 – toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 565 zákona č. 40/1964 Z.z. Občianskehozákonníka(ďalejaj„OZ“alebo„Občianskyzákonník“)vspojenísust.§53ods.9Občianskehozákonníka
pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.06.2017, ktorá bezprostredne predchádzala zosplatneniu po
dobu 3 mesiacov, a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka

po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom premlčacia doba
začala plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre
nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, t. j. odo dňa 21.09.2017.

V posudzovanom prípade teda došlo v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenie splátky splatnej dňa
20.06.2017. Avšak premlčacia doba pre všetky splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru (po 29.09.2017, t. j. od splátky splatnej 20.10.2017 tak začala plynúť odo dňa nasledujúceho
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu tohto
práva, t. j. od 21.09.2017 a uplynula by najskôr dňa 17.02.2021. K uvedenému je potrebné pripočítať

35 dní neplynutia lehôt pre COVID-19 (ustanovenie § 1 zák. č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych
opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a
ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) – na základe čoho je zrejmé, že pohľadávka žalovaného
ku dňu podania žaloby – dňa 25.09.2020 nebola premlčaná – nakoľko by (aj s poukazom na vyššie
citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) premlčala až dňa 26.10.2020, z ktorého

dôvodu pohľadávku nemožno považovať za premlčanú.

Zároveň žalobca podporne poukazuje aj na rozhodovaciu prax súdov, pričom príkladmo poukazuje na
rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6CoCsp/53/2021 z 18.01.2022.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/, a h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel

k záveru, že odvolacie námietky vznesené žalobcom sú čiastočne dôvodné, avšak nemajú vplyv na
správnosť rozhodnutia vo veci samej.

Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bolo zaplatenie sumy 45.755,24 eur

s príslušenstvom, kde súd prvej inštancie žalobu zamietol. Predmetom odvolacieho konania je
preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol
z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty a či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku), rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného

sporového poriadku).

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je teda posúdiť, či súd prvej inštancie správne určil, že žalobou
uplatnený nárok je premlčaný a teda, či správne určil začiatok plynutia premlčacej doby.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Odvolací súd sa plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že na prejednávanú vec ohľadom

určenia, či žalobou uplatnený nárok je premlčaný, je potrebné použiť ustanovenia § 53 ods. 9, § 101,
§ 103 a § 565 Občianskeho zákonníka. V zmysle vyššie citovaného § 565 Občianskeho zákonníka,
ak sa dlžník dostal do omeškania s plnením niektorej splátky, mohol veriteľ požiadať o zaplatenie
celej pohľadávky. Vo všeobecnosti premlčacia doba tejto celej zosplatnenej pohľadávky začne plynúť
v zmysle vyššie citovaného § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka odo dňa zročnosti nesplnenej

splátky, pre ktorú sa stal zročným celý dlh, a táto premlčacia doba je v zmysle § 101 Občianskeho
zákonníkatrojročná.Vspotrebiteľskýchsporochjevšakpotrebnéaplikovaťešteajustanovenie§53ods.
9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 (požiadať o zaplatenie
celejpohľadávky)najskôrpouplynutítrochmesiacovodomeškaniasozaplatenímsplátkyakeďsúčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Otázku, kedy pre spotrebiteľské vzťahy, na ktoré dopadá § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka začína
plynúť premlčacia doba, riešil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo
dňa 30. novembra 2022. Uviedol, že je potrebné ustáliť, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz

(§ 101 Občianskeho zákonníka), teda kedy najskôr mohol veriteľ úspešne podať žalobu na súd (R
17/2017). Najvyšší súd dospel k názoru, že veriteľ sa na súde mohol po prvý raz domáhať svojho
práva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so
splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (za súčasného splnenia upozornenia
na zosplatnenie). Práve tento deň je teda najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§

101 Občianskeho zákonníka), čo v danom kontexte znamená, že tento deň je aj začiatkom premlčacej
doby práva požadovať splnenie celého dlhu, čím sa naplní i zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba
pri zosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle veriteľa (§ 103 Občianskeho zákonníka). Teda premlčacia
doba celého zvyšného dlhu pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch začne plynúť prvý
deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa

stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15
dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po
prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka).

V danom prípade podľa súdu prvej inštancie splátka, pre ktorú sa stal zročným celý dlh je splátka splatná
k 1. júnu 2017. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie a za rozhodnú splátku, pre ktorú
sa stal zročným celý dlh, považuje taktiež splátku splatnú k 1. júnu 2017, pretože právny predchodca
žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť úveru dňa 29. júla 2017 a splátka, s ktorou boli dlžníci dňa 29.
septembra 2017 v omeškaní tri mesiace bola práve splátka splatná ku dňu 1. júna 2017.

Ďalej však bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a to v zmysle vyššie
citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Do omeškania s rozhodnou splátkou (splátka splatná
dňa 1. júna 2017) sa dlžníci dostali dňa 2. júna 2017 a od tohto dňa plynie trojmesačná doba podľa §

53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pričom až po jej uplynutí môže veriteľ požiadať o zaplatenie celej
pohľadávky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto
práva. Trojmesačná doba v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 4. septembra 2017,
keďže 2. septembra 2017 bola sobota a v zmysle § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak poslednýdeň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci
pracovný deň. Veriteľ sa teda mohol svojho práva prvý krát s úspechom domáhať na súde (podľa
§ 101 Občianskeho zákonníka) až deň nasledujúci po uplynutí tejto trojmesačnej doby, teda dňa 4.

septembra 2017, a teda tento deň je aj prvým dňom trojročnej premlčacej doby. Trojročná premlčacia
doba potom uplynula dňa 4. septembra 2020. Nakoľko právny predchodca žalobcu podal žalobu až dňa
25. septembra 2020, žaloba bola podaná až po uplynutí premlčacej doby.

Hoci žalobca uvádza, že ak žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie splátky splatnej dňa
20.06.2017, pričom premlčacia doba začala plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie, ktorej sa stal splatným celý dlh, t.j. 21.09.2017, v zmysle
bodu 8. čl. II. Úverovej zmluvy, splátka v zmysle tohto článku je splatná vždy prvý deň príslušného
mesiaca.Vkonečnomdôsledkuvšakivprípade,akbysplátkamalabyťsplatnávždyk20.dňuvmiesiaci,
by sa na uvedenom (o uplynutí premlčacej doby) nič nezmenilo a premlčacia lehota by uplynula dňa

21.09.2020.

Podľa § 1 písm. a) zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach, lehoty ustanovené právnymi
predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím

ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla
2020 neplynú.

Podľa § 8 písm. a) zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach, lehoty ustanovené právnymi

predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím
ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28.
februára 2021 neplynú.

Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie má zohľadniť zákon o niektorých mimoriadnych
opatreniach a premlčacia lehota sa predlžuje podľa § 1 a 8 cit. zákona o 35 dní, odvolací súd konštatuje,
že nie je dôvodná. Z dôvodovej správy k cit. zákonu je zrejmé, že účelom zákonodarcu bola ochrana
osôb v období časovo definovaných v § 1 a § 8 zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach pred
premlčaním alebo zánikom práv v dôsledku obmedzení súvisiacich s pandémiou COVID-19, ktoré by

mohli zabrániť uplatňovaniu alebo bráneniu ich práv na súde. Citované ustanovenia upravujú spočívanie
iba tých lehôt, ktoré by vo vyššie uvedenom časovom rozpätí uplynuli a po odpadnutí prekážky – v tomto
prípade zákonom vymedzeným termínom, ich plynutie pokračuje. Citované ustanovenia však nemožno
vykladať tak, že v danom vymedzenom časovom období neplynú (prerušujú sa) všetky premlčacie doby,
ktoré plynuli počas obdobia vymedzeného v citovaných ustanoveniach. Nemožno preto dať za pravdu

odvolateľovi, že premlčacia doba (ktorá v danom prípade uplynula dňa 4. septembra 2020), teda mimo
obdobia definovaného v § 1 a § 8 zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach, neplynula po dobu
35 dní a podľa jeho názoru pohľadávka žalovaného ku dňu podania žaloby- dňa 25.09.2020 nebola
premlčaná, nakoľko by premlčala až dňa 26.10.2020.

Podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí,
ak je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vecne správne rozhodol, keď žalobu žalobcu
zamietol z dôvodu, že nárok žalobcu je premlčaný. K premlčaniu nároku došlo síce až 4. septembra
2020, a nie ako uviedol súd prvej inštancie 5. júla 2020, avšak stále pred podaním žaloby dňa 25.
septembra 2020, takže odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

Vzhľadom na uvedené prijaté závery sa odvolací súd viac nezaoberal ďalšou už irelevantnou odvolacou
argumentáciou žalobcu. I podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujúskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
strany sporu, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné

argumenty strán (porov. napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/2004, III. ÚS
209/2004, II. ÚS 200/2009 a pod.). Preto na ostatnú argumentáciu žalobcu zaoberajúcu sa ďalšími
okolnosťami prejednávanej veci, avšak s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu už nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa§387ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkupotvrdil,atovrátanevecnesprávnehozávisléhovýroku
o náhrade trov konania.

V odvolacom konaní plne úspešným žalovaným súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči v spore neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu,
o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).