Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 28, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/198/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108223972
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5108223972.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou v právnej veci navrhovateľa:
A. B., nar. X.X.XXXX, občan SR, trvale bytom B., C. D. E. XXX/X, zastúpeného splnomocnenou
zástupkyňou JUDr. Máriou Badovou, advokátkou, so sídlom Vajanského 1/2765, 010 01 Žilina, proti
odporkyni: F. B., B. G., nar. XX.X.XXXX, občan SR, trvale bytom B., C. D. E. XXX/X, zastúpená
splnomocneným zástupcom JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom, so sídlom Mierova 1725, 022 01

Čadca, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

Súd vyporiadava majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov tak, že do výlučného
vlastníctva navrhovateľa A. B. sa prikazujú nehnuteľnosti dom č. s. XXX H. C. D. I. B., postavený na
parcele D. E. XXX, zast. plochy a nádvoria, pozemok parc. č. D. E. XXX, zast. plochy a nádvoria
o výmere 121 m2 v kat. území B., zapísané na Okresnom úrade Žilina, katastrálnom odbore na LV č.
XXXX vo všeobecnej hodnote 89.300 eur a nasledovné hnuteľné veci:
1/ hrncová súprava zn. Zepter, 2/ rozkladacia sedačka, 3/ stôl, 4/ stolička kancelárska otočná, 5/

sektorový nábytok – obývačka, 6/ PC, 7/ hrnce, 8/ taniere, 9/ plávajúca podlaha a lišty, 10/ kuchynský
stôl, 11/ štvorplatnička plynová, 12/ záves do obývačky a kuchyne, 13/ podlahová krytina, 14/ záves
do sprchy, 15/ 2 sedacie stoličky do obývačky, 16/ žalúzie, 17/ sklo na stôl, 18/ kuchynské nože 5 ks,
19/ svietidlo do kuchyne, 20/ svietidlo do obývačky, 21/ vešiak na oblečenie, 22/ ako i všetky ostatné
hnuteľnévecinadobudnutézatrvaniamanželstva,ktorékudňuuzavretiazmieru,tedakudňu22.2.2012,
užíva A. B., spolu v hodnote 1.900,- eur.

Do výlučného vlastníctva odporkyne F. B. sa prikazujú nasledovné hnuteľné veci:
1/ jedálenský stôl + 6 stoličiek z masívu 230,- €
2/ sektorový nábytok obývacej izby 100,- €
3/ TV zn. Orava 1,- €
4/ kompletné vybavenie kuchyne zakúpené od r. 1992-2006 (hrncová súprava, súprava tanierov a šálok,
kávová súprava, čajová súprava, taniere, príbory, kuchynské náradie – varechy, nože, dosky a iné)

100,- €
5/ vysávač zn. Zelmer 16,60 €
6/ 3 ks sklenená polička 16,60 €
7/ videoprehrávač zn. Sony 20,- €
8/ 3 ks veľká skriňa, 1 ks malá skriňa 16,60 €
9/ poháre v kuchyni a v obývačke 16,60 €

10/ písací rohový stôl 15,- €
11/ manželská posteľ 5,- €
12/ 5 ks svietidiel v celom dome aj ostatné svietidlá a stojanová lampa 100,- €
13/ 4 ks čalúnené stoličky 1,- €
14/ horský bicykel Olpran 100,- €
15/ mikrovlnná rúra 33,- €
-------------------------------------------------------

Spolu v hodnote: 771,40 eurNa vyrovnanie podielu z vyporiadaného BSM je navrhovateľ povinný vyplatiť odporkyni sumu 43.731,04
eur do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania účastníkov a štátu súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.10.2008 domáhal, aby súd vyporiadal
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej v texte aj „BSM“) - účastníkov, ktoré zaniklo rozvodom
manželstva. Vo svojom návrhu uviedol, že k mimosúdnej dohode s odporkyňou nedošlo napriek tomu, že

sa o to navrhovateľ pokúšal osobne, telefonicky, ako i písomne, tiež na rokovaní v advokátskej kancelárii
jeho právnej zástupkyne. Uviedol, že spoločnú domácnosť nikdy trvale neopustil.
V návrhu špecifikoval veci, ktoré podľa jeho názoru patrili do BSM. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, jedná sa
o dom č. súp. XXX H. C. D. I. B., postavený na zast. ploche C KN parc. č. XXX zast. plocha a nádvorie,
C KN parc. č. XXX o výmere 121 m2 v kat. území B..

Investície do spoločného nehnuteľného majetku boli vynaložené z časti z kúpnej ceny za predaj
spoločného bytu účastníkov č. XX H. J. K., I. I. E. X, D. A. I. J. E. G.. XX postavenom na zast. ploche
C KN parc. č. XX/XX a spoluvlastníckeho podielu 688/10000 v spoločných častiach a zariadeniach
tohto domu a zastavaného pozemku a nádvoria C KN parc. č. XX/XX o výmere 843 m2 v kat. úz. B.,
ktorý bol zapísaný na LV č. XXXX za dohodnutú kúpnu cenu 50.000,- Sk, čoho dôkazom je kúpna

zmluva zo dňa 14.1.2005, vklad vlastníckeho práva ktorej bol povolený rozhodnutím Správy katastra
Žilina pod č. V 227/2005 dňa 19.1.2005. Tento byt predtým účastníci nadobudli na základe zmluvy
o prevode vlastníctva nebytového priestoru uzavretej dňa 26.9.1994, vklad vlastníckeho práva ktorej
bol povolený rozhodnutím Správy katastra pod č. V 2359/94 za dohodnutú kúpnu cenu 33.844,- Sk.
Na kúpu nebytového priestoru darovali navrhovateľovi jeho rodičia finančné prostriedky spolu vo výške

32.000,- Sk.
Podľa kúpnej zmluvy, ktorú predbežne uzavreli dňa 26.9.1996 na kúpu rodinného domu č. 652 v Rajci za
kúpnu cenu 200.000,- Sk, časť kúpnej ceny vyplatili pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti a pri uzavretí
riadnej kúpnej zmluvy zo dňa 15.1.1997, vklad vlastníckeho práva ktorej bol povolený dňa 14.2.1997 pod
V 500/97, vyplatili kúpnu cenu vo výške 201.845,- Sk. Finančné prostriedky na kúpu tejto nehnuteľnosti

vo výške 400.000,- Sk boli účastníkom požičané otcom navrhovateľa, L. B. a neboli do právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva vrátené.
Na základe stavebného povolenia vydaného pod č. 97/003197/OÚ-OŽP/Kd zo dňa 16.7.1997 začali
s rekonštrukciou, teda prestavbou a prístavbou rodinného domu pre účely bývania, na ktorú však
účastníci nemali dostatok finančných prostriedkov, pričom náklady na čiastočnú rekonštrukciu bytových

priestorov boli vyčíslené predpokladaným rozpočtom, sumou 1.520.000,- Sk. Preto požičal otec
navrhovateľa účastníkom na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 15.1.1997 sumu 700.000,- Sk, ktorá
taktiež do právoplatnosti rozsudku o rozvode nebola vrátená. Po realizácii prestavby a prístavby
bolo vydané kolaudačné rozhodnutie Odborom životného prostredia, Okresného úradu v Žiline pod č.
2000/03133/OÚ/OŽP-Čm zo dňa 22.8.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť toho istého dňa.

Časť týchto investícii bola vynaložená zo stavebného sporenia navrhovateľa založeného v K. G. G.
na základe zmluvy č. 0048088 1 01 s cieľovou sumou 200.000,- Sk, pričom finančné prostriedky na
toto stavebné sporenie boli poukazované z účtu rodičov navrhovateľa tak, že tam mal nasporenú
sumu 154.318,- Sk, a teda tieto finančné prostriedky boli darované rodičmi navrhovateľa výlučne
navrhovateľovi. Následne bol navrhovateľovi poskytnutý úver pod ev.č.0 010627 8 01 vo výške 200.000,-

Sk, ktorý navrhovateľ sčasti splácal vkladmi na účet z finančných prostriedkov, ktoré mu boli darované
jeho rodičmi, a to spolu vo výške 47.500,- Sk a sčasti bol splácaný z účtu matky navrhovateľa, M. B.,
založeného v Priemyselnej banke, a.s., č. účtu XXXXXXXXXX, čo preukazuje výpis z tohto účtu zo dňa
13.5.1999, z ktorého bola uhradená predposledná splátka poskytnutého úveru.
Na základe zmluvy o poskytnutí podpory pod č. 511/5783/1997 Štátnym fondom rozvoja bývania ku dňu

právoplatnosti rozsudku o rozvode, teda k 29.11.2007, zostal nedoplatok vo výške 1.941,- Sk.
V dome č. súp. 652 v Rajci sa okrem bytu, ktorý rekonštruovali účastníci konania na 1. poschodí
a podkroví, nachádzal v prízemí priestor, ktorý bol rekonštruovaný živnostníkom L. B. – KOPOTEX,
s miestom podnikania 015 01 B., C. X. A. E. XXX/XX, IČO: 33 854 768 a v týchto nebytových priestoroch
bola zriadená prevádzka „Lahôdky – teplé, studené jedlá“. Dňa 30.12.2003 bol podpísaný protokol

odovzdania technického zhodnotenia nebytového priestoru, ktorý bol následne vyúčtovaný faktúrou č.1/2007tz, splatnou dňa 10.3.2007, ktorou bola vyúčtovaná zostatková hodnota zhodnotenia nebytového
priestoru spolu vo výške 566.087,- Sk. Z tejto faktúry odporkyňa v druhom rade uhradila sumu vo výške
7.500,- Sk a časť vyúčtovanej sumy 37.500,- Sk uhradil navrhovateľ, pričom do dňa podania žaloby

zostal neuhradený zvyšok vo výške 521.087,- Sk. Do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva
zostali tak neuhradené pôžičky a zostatok nesplatenej podpory spolu vo výške 1.623.028,- Sk.

Navrhovateľ v návrhu na začatie konania uviedol aj súpis hnuteľných vecí, patriacich do BSM a ich ceny.
(POZNÁMKA SÚDU: Ohľadom vyporiadania hnuteľných vecí patriacich do BSM uzatvorili účastníci

konania v priebehu konania zmier.)

Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. B. (č.l. 7 spisu) súd zistil, že ako bezpodieloví spoluvlastníci domu č.
súp. XXX, postaveného na parc. č. XXX o výmere 121 m2 ako i uvedeného pozemku parc. č. XXX sú
vedení A. B. a F., B. G. titulom kúpnej zmluvy č. V 500/97-55/97.

Zo znaleckého posudku 12/2008 vyhotoveného dňa 3. marca 2008 znalcom Ing. Štefanom Smieškom
na základe objednávky navrhovateľa súd zistil, že všeobecná hodnota nehnuteľností – rodinného
domu č. súp. XXX bola stanovená vo výške 2.458.472,95 Sk a všeobecná hodnota pozemku č. XXX
bola stanovená vo výške 89.842,50 Sk, spolu tak všeobecná hodnota oceňovaných nehnuteľností
predstavuje 2.548.315,45 Sk.

Ku znaleckému posudku boli pripojené nasledovné prílohy:

- Kolaudačné rozhodnutie č. 200/03133/OÚ/OŽP-Čm zo dňa 22.8.2000, z ktorého súd zistil, že
navrhovateľovi A. B. a manželke F., XXX XX B., H. G. XX, bolo povolené užívanie stavby: prestavba
a prístavba rodinného domu pre účely bývania, parc. č. XXX KN v k. ú. B..

- Aproximatívny rozpočet stavby rodinného domu investora A. B. s manželkou zo dňa 20.11.2000,
z ktorého súd zistil, že celkové náklady na spotrebu stavebného materiálu predstavujú 1.520.000,- Sk.
- Kúpna zmluva uzatvorená dňa 14.1.2005 medzi A. B. a F. B. ako predávajúcimi a J. N. ako kupujúcou,
ktorej vklad bol povolený Správou katastra Žilina pod č. V 227/05-2 dňa 19.1.2005, z ktorej súd zistil,
že predmetom zmluvy bol prevod bytového priestoru č. XX H. J. K., I. I. X, o celkovej podlahovej ploche

65,01 m2 a spoluvlastníckeho podielu 688/10000 na pozemku t.j. na parc. č. D. XX/XX o výmere 843 m2,
t.j.58m2,ktorénehnuteľnostisúuvedenévKatastrinehnuteľnostivŽilinenaLVč.XXXXakodomč.súp.
XX na parc. č. XX/XX, zastavaná plocha, o výmere 843 m2 v kat. úz. B.. Podľa článku III. zmluvy bola
kúpna cena medzi účastníkmi zmluvy dohodnutá na 50.000,- Sk, ktorú sa kupujúca zaviazala uhradiť
pri podpise zmluvy.

Z výpisu z účtu majiteľa zmluvy A. B. vedeného v Prvej stavebnej sporiteľni, č. zmluvy 0048088 1 01
súd zistil, že cieľová suma predstavuje 200.000,- Sk, začiatok zmluvy: 30.12.1992, vklady: 15.000,-
Sk, prémiové zvýhodnenie od: 30.12.1992, štátna prémia: 5.540,10 Sk, úroky z vkladov a štátnej

prémie:3.467,10Sk.Prevodzostatkuz31.12.1996predstavuje112.546,60Sk,poplatokzavedenieúčtu
100.000,- Sk, vklad 15.10.1997 15.000,- Sk, úroky 31.12.1997 3.467,10 Sk, štátna prémia 31.12.1997
5.540,10 Sk, konečný zostatok 31.12.1997 136.453,80 Sk.

Z listu Prvej stavebnej sporiteľne zo dňa 18.4.1997, adresovaného A. B. vo veci rozdelenia zmluvy

o stavebnom sporení súd zistil, že na základe žiadosti A. B. rozdelila Prvá stavebná sporiteľňa zmluvu
o stavebnom sporení č. 0 048 088 1 01 k 18.4.1997 na dve zmluvy s tým, že prvá zmluva č. 0 048 088
1 01 má uvedenú cieľovú sumu 200.000,- Sk, začiatok zmluvy: 30.12.1992, prémiové zvýhodnenie,
zostatok na účte: 112.446,60 Sk. Druhá zmluva č. 0 048 088 9 02 má uvedenú cieľovú sumu 50.000,-
Sk, začiatok zmluvy 1.4.1997.

Zo žiadosti A. B. zo dňa 6.2.1998 súd zistil, že A. B. požiadal K. G. G. o stavebný úver vo výške 200.000,-
Sk.

Z listu Prvej stavebnej sporiteľne zo dňa 6.5.1998 adresovaného A. B. vo veci zmluvy o stavebnom

sporení č. 0048088-1-01, ev. číslo úveru : 0 010 627 8 01 súd zistil, že k zmluve A. B. o stavebnom
sporení č. 004808-1-01 bola pridelená cieľová suma ku dňu 30.4.1998, nakoľko bol A. B. poskytnutý
medziúver vo výške 200.000,- Sk, bolo vykonané zúčtovanie pridelenej cieľovej sumy s medziúverom,zostatok na konte stavebného úveru po zúčtovaní pridelenej cieľovej sumy s medziúverom je 62.329,50
Sk. Výška mesačnej splátky stavebného úveru je pri 6% úrokovej sadzbe 1.280,- Sk.

Z výpisu z účtu M. B., vedeného v Priemyselnej banke, a.s. pod č. účtu: XXXXXXXXXX (č.l. 32 spisu)
súd zistil, že z tohto účtu bola dňa 13.5.1999 prevedená na účet XXXXXXXXXX/XXXX suma 1.280,- Sk.

Z potvrdení o vklade (č.l. 33) súd zistil, že na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX bola dňa 24.2.1994 vložená

suma 7.500,- Sk a dňa 11.9.2003 suma 15.000,- Sk.

Zo zmluvy č. 511/6783/1997 o poskytnutí podpory vo forme úveru, uzatvorenej dňa 15.4.1998 medzi
Štátnym fondom rozvoja bývania (ďalej len ŠFRB) ako veriteľom a A. B., nar. X.X.XXXX ako dlžníkom,
meno manželky: F. B., B. G., súd zistil, že na základe žiadosti dlžníka bola podľa § 8 zák. č. 124/1996
Z.z. poskytnutá pre účel v súlade s § 5 ods. 1 písm. d/ stavebné úpravy stavby: prestavba a prístavba

RD Rajec, podpora formou úveru vo výške 201.000,- Sk.

Z listu Štátneho fondu rozvoja bývania zo dňa 23.4.2008 adresovaného A. B. súd zistil, že k 29.11.2007
predstavuje výška poskytnutého úveru: 201.000,- Sk, zostatok nesplatenej istiny: 18.699,23 Sk
a zostatok nesplatených úrokov do konca splácania 710,77 Sk, nedoplatok predstavuje 1.941,- Sk.

Zostatok nesplateného úveru tak predstavuje suma 19.410,- Sk (istina 18.699,23 Sk + zostatok
nesplatených úrokov 710,77 Sk) = 644,29 €.

Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 15.1.1997 medzi L. O., A. N. a I. P. ako predávajúcimi a A. B. a F.
B. ako kupujúcimi, ktorej vklad bol povolený dňa 14.2.1997 Správou katastra Žilina pod č. V/97-2, súd

zistil, že predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam domu č. súp. XXX
postavenému na KN parc. č. XXX, zastavaná plocha a pozemku pod domom parc. č. XXX – zastavaná
plocha o výmere 121 m2 za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu, ktorá spolu u všetkých predávajúcich
predstavujesumu200.100,-Sk.PodľaboduIII.zmluvysakupujúcizaviazalizaplatiťpredávajúcimkúpnu
cenu nasledovne: 1/ L. O. sumu 66.700,- Sk, 2/ A. N. sumu 66.700,- Sk a 3/ I. P. sumu 66.700,- Sk. Podľa

bodu IV. zmluvy hodnota prevádzaných nehnuteľností je vyčíslená v znaleckom posudku Q. A. R., znalca
z odboru stavebníctvo, odvetvie oceňovania nehnuteľností a predstavuje spolu sumu 201.845,- Sk.

Zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi L. B. ako veriteľom a A. B. ako dlžníkom dňa 15.11.1996 súd zistil,

že predmetom zmluvy bolo požičanie peňažnej sumy 400.000,- Sk za účelom kúpy rodinného domu
XXX/X na ul. D.. Podľa bodu 3 zmluvy dlžník sa zaviazal požičanú sumu vrátiť do 5 rokov od podpísania
zmluvy, najneskoršie po vzájomnej dohode do 10 rokov.

Zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi veriteľom L. B. a dlžníkom A. B. dňa 20.3.1998 súd zistil, že

predmetom zmluvy bolo požičanie peňažnej sumy 700.000,- Sk na rekonštrukciu rodinného domu na ul.
D. XXX/X, XXX XX B., ktorú sumu sa dlžník zaviazal vrátiť do 10 rokov od podpísania zmluvy.

Zo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru, uzatvorenej dňa 26.9.1994 medzi Mestom Rajec
ako predávajúcim a A. B. a manželkou F. B. ako kupujúcimi súd zistil, že predmetom zmluvy bol nebytový

priestor č. XX H. J. K. J. E. G.. XX a spoluvlastníckeho podielu 688/10000 na spoločných častiach
a zariadeniach domu a na pozemku parc. č. KN XX/X o výmere 843 m2 zastavaná plocha, k.ú. B.
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov za dohodnutú cenu 23.404,- Sk za nebytový priestor
a 10.440,- Sk za spoluvlastnícky podiel na pozemku.

Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania vyjadrila písomným podaním, v ktorom uviedla, že s návrhom
navrhovateľa nesúhlasí, pretože skutočnosti v ňom uvedené sa nezakladajú na pravde, navrhovateľ
v návrhu účelovo klame tak, aby získal do svojho vlastníctva väčšinu majetku patriaceho do BSM, a to
najmä rodinný dom súp. č. XXX s prísl. v kat. úz. B. bez toho, aby bolo riadne vysporiadané BSM, k čomu

slúžiapredovšetkýmfiktívnezmluvyopôžičkeposkytnuténavrhovateľovijehootcomL.B..Nezakladása
na pravde tvrdenie navrhovateľa, že tento nikdy trvale neopustil spoločnú domácnosť, pretože v mesiaci
marci 2006 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, pričom najprv býval so svojou priateľkou v K.
a teraz býva spolu so svojimi rodičmi v B.. Spoločnú domácnosť navštevuje iba sporadicky, a to zaúčelom návštevy maloletých detí účastníkov, s ktorými sa stretáva čoraz menej. Pokiaľ navrhovateľ
v návrhu tvrdí, že rodinný dom č. súp. XXX, v kat. území B. zakúpili účastníci zo zapožičaných finančných
prostriedkov od otca navrhovateľa, nie je to pravda, pretože dom zakúpili z finančných prostriedkov,

ktoré dostali za predaj bytu č. XX s prísl. a z našetrených finančných prostriedkov, pričom tento dom
rekonštruovali z pôžičiek poskytnutých zo stavebného sporenia v K. G. G. a z úveru zo Štátneho fondu
rozvoja bývania (ktorý odporkyňa doplácala po rozvode, a to až do júla 2008). Jediným úverom, ktorým
pomohol účastníkom otec navrhovateľa, bol úver vo výške 32.000,- Sk, ktorý mu však účastníci splatili
po čiastkach, pričom posledná splátka mu bola vyplatená v roku 2006. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že

jeho otec technicky zhodnotil dom č. súp. XXX, bolo to len v tom smere, že svokor zrekonštruoval iba
priestory na prízemí, ktoré používal dlhé roky na podnikateľskú činnosť, pričom im nezaplatil žiaden
nájom s tým, že nezaplatením nájomného mu vrátili i vykonané technické zhodnotenie. Za účelové
pokladá odporkyňa i predložené zmluvy o pôžičke zo strany navrhovateľa, poskytnuté jeho otcom, ktoré
navrhovateľžiadazahrnúťdoBSM,pretožeodporkyňažiadnezmluvyopôžičkáchnepodpísalaatietosú
zo strany navrhovateľa fiktívne, ktorými má docieliť to, aby sa navýšil jeho podiel pri vysporiadaní BSM.

Tieto faktúry sú i predmetom konaní vedených na OS Žilina pod č.k. 18Ro 133/2008 a 24 Ro 103/2008
a keďže tieto konania sú podstatné pre rozhodnutie vo veci vysporiadania BSM, odporkyňa navrhla, aby
súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 pís. b/ O.s.p., pretože rozhodnutie v predmetných sporoch závisí
od otázky, ktorú nie je súd oprávnený v tomto konaní riešiť. Poukázala na ustálenú judikatúru súdov,
ktoré jednoznačne pokladajú právny úkon v dôležitej veci bez súhlasu druhého manžela za relatívne

neplatný podľa § 40a OZ a pri zmluve o pôžičke, kde vystupuje iba jeden z manželov ako dlžník, je
zaviazaný a oprávnený na jej zaplatenie len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel a táto sa netýka
spoločných vecí, teda spoločného BSM.

Z rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18C 180/2008-139 zo dňa 3.4.2009 súd zistil, že v právnej
veci navrhovateľa L. B., nar. X.X.XXXX proti odporcovi v rade 1/: A. B., v rade 2/: F. B., o zaplatenie
1.100.000,- Sk s prísl. súd zaviazal odporcu v rade 1/ zaplatiť navrhovateľovi sumu 36.513,31 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 13.277,57 €, počítaným od 16.11.2011 do
zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 23.235,74 € počítaným od 23.1.2008 až do

zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd zaviazal odporcu v rade 1/ povinnosťou
zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 4.568,31 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa
JUDr. Márie Badovej. Podľa odôvodnenia rozsudku sa návrhom zo dňa 11.8.2008 navrhovateľ domáhal
voči odporcom v rade 1/ a 2/ uloženia povinnosti na zaplatenie sumy 1.100.000,- Sk a náhrady trov
konania, ktorý uplatnený nárok odôvodnil tým, že navrhovateľ odporcom ako manželom požičal na

základe zmluvy o pôžičke zo dňa 15.11.1996 sumu 400.000,- Sk a zmluvou o pôžičke zo dňa 20.3.1998
sumu 700.000,- Sk, ktoré sumy odporcovia navrhovateľovi nevrátili. Pred začatím pojednávania právny
zástupca navrhovateľa zobral návrh voči odporcovi v rade 2/ späť, na základe čoho súd uznesením
v konaní voči odporcovi v 2/ zastavil. Odporca v rade 1/ na pojednávaní konanom dňa 3.4.2009 uviedol,
že žalovanú istinu nespochybňuje a uplatnený nárok navrhovateľom v tomto konaní uznáva v celom

rozsahu, čo do dôvodu, rozsahu a výšky, t.j. 1.100.000,- Sk, a to spolu s príslušným úrokom z omeškania
tak, ako to požadoval navrhovateľ v žalobnom návrhu.
Z odporu zo dňa 9.10.2008 (č.l. 428 spisu) proti platobnému rozkazu č.k. 18Ro 133/2008-25 zo dňa
19.9.2008 podaného odporkyňou v rade 2/ zastúpenou splnomocneným zástupcom, advokátom JUDr.
Ladislavom Ščurym, súd zistil, že odporkyňa 2/ považovala napádaný platobný rozkaz za nezákonný

a účelový, pretože ona sa prvýkrát o tom, že navrhovateľovi obaja s exmanželom odporkyne 2/ dĺžia
čiastku vo výške 1.100.000,- Sk s prísl., dozvedela dňa 26.9.2008, kedy jej bol doručený predmetný
návrh spolu s platobným rozkazom. K samotnej žalobe odporkyňa 2/ uviedla, že titul žaloby (zmluvy
o pôžičke zo dňa 15.11.1996 a 20.3.1998) je nezákonný, pretože tieto podpísal iba odporca v rade 1/
počas ich manželstva, a to aj napriek tomu, že sa nejedná o bežnú vec, týkajúcu sa spoločných vecí

patriacichdoBSM,pretoževýškaistinypredstavuje1.100.000,-Sk.Pretakýtopodpiszmlúvbolpotrebný
súhlas odporkyne, pretože inak je takýto právny úkon neplatný podľa § 145 ods. 1 a § 40a OZ. Preto
žiadala súd, aby sa v rámci prejudiciálnej otázky v tejto veci venoval aj relatívnej neplatnosti právneho
úkonu, ktorej sa touto cestou dovoláva voči navrhovateľovi ako i odporcovi v rade 1/.
Z uznesenia č.k. 18C/180/2008-135 zo dňa 3.4.2009 súd zistil, že konanie voči odporcovi v rade 2/ bolo

zastavené a navrhovateľ bol zaviazaný nahradiť odporkyni v rade 2/ trovy konania vo výške 1.701,22 €
na účet právneho zástupcu odporkyne advokáta JUDr. Ladislava Ščuryho.

Zo spisu sp. zn. 24C/153/08 súd zistil:Návrhom na vydanie platobného rozkazu sa domáhal navrhovateľa, L. B. – KOPOTEX voči odporcom
v rade 1/ A. B. a v rade 2/ F. B., podaným dňa 12.8.2008, zaplatenia sumy 588.297,- Sk spolu
s úrokom z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 9,5% ročne od 1.7.2008 do zaplatenia a náhrady

trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že uzatvoril dňa 1.7.1998 s odporcami v rade 1/ a 2/ zmluvu
o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej bolo dohodnuté, že môže v nebytových priestoroch
v dome na ul. D. E. XXX vykonávať stavebné úpravy so súhlasom prenajímateľov tak, aby v nich mohol
podnikať v predmete činnosti uvedenej v jeho živnostenskom liste. Dňa 28.7.1998 bol uzavretý dodatok
k tejto zmluve, označený aj ako prehľad technicko-ekonomických údajov pri preberaní a odovzdaní

nebytového priestoru, v ktorom je výslovne uvedené, že prenajímatelia, teda odporcovia v rade 1/ a 2/,
súhlasia so stavebnou úpravou nebytového priestoru tak, aby mohol slúžiť k podnikaniu a reštauračné
zariadenie. Dňa 30.12.2003 bol podpísaný protokol odovzdania technického zhodnotenia nebytového
priestoru a následne dňa 1.3.2007 bola vystavená faktúra č. 1/2007tz splatná dňa 10.3.2007, ktorou
bola vyúčtovaná zostatková hodnota zhodnotenia nebytového priestoru spolu vo výške 566.087,- Sk. Po
doručení tejto faktúry mu odporca v rade 1/ oznámil listom zo dňa 13.3.2007, že došlo k dohode medzi

ním a odporkyňou v 2/, že časť tohto zhodnotenia mu budú splácať mesačnými splátkami, každý z nich
po 2.500,- Sk. Do dňa podania žaloby bolo navrhovateľovi uhradených spolu 45.000,- Sk, zvyšok sumy
521.087,- Sk však navrhovateľovi neuhradili.

Zo spisu sp. zn. 27C 247/06 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 26.9.2007 na návrh navrhovateľky F. B.
proti odporcovi A. B. súd rozhodol o rozvode manželstva účastníkov a o zverení maloletých detí mal. R.
B., nar. XX.X.XXXX a mal. A. B., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky a o povinnosti
odporcu platiť na výživu maloletých detí, na každé dieťa 3.000,- Sk mesačne. Rozsudok v časti rozvodu
manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2007.

Z odôvodnenia rozsudku súd zistil, že manželstvo bolo uzavreté v roku 1992 asi po 1,5 ročnej známosti,
v spoločnej domácnosti účastníci nežijú od marca 2006, kedy odporca odišiel a od tej doby účastníci
spolu nežili, iba odporca prichádzal za maloletými deťmi. Odporca sa vyjadril, že nemá záujem o ďalšie
zotrvanie v manželstve, potvrdil, že hlavnou príčinou rozvratu je to, že si našiel priateľku a táto intímna
známosťtrvápodobu4rokya3mesiace.Potvrdil,žeodmarca2006nežijesnavrhovateľkouvspoločnej

domácnosti. Odporca na pojednávaní uviedol, že má priemerný čistý mesačný zárobok 19.900,- Sk
a má príjem z prenájmu časti rodinného domu. Na základe uzavretej dohody odporca poberá sumu
4.250,- Sk a navrhovateľka sumu 6.750,- Sk. Odporca platí 2.500,- Sk rodičom a totožnú sumu podľa
dohody by mala platiť aj navrhovateľka, a to z dôvodu dlhu, ktorý majú obidvaja účastníci voči rodičom
odporcu. Navrhovateľka platí energie a zostáva jej čistý zisk z prenájmu 1.750,- Sk mesačne. Spoločne

s navrhovateľkou sú účastníci spoluvlastníkmi rodinného domu. Odporca neplatí poistky a má tri úvery,
5.054,- Sk, 718,- Sk a 854,- Sk. Za prenájom bytu v Prievidzi od marca 2006 do júna 2007 platil 5.500,-
Sk mesačne. Prevažne býva u svojich rodičov, s ktorými vedie spoločnú domácnosť a platí mesačne
1.200,- Sk. Ďalej uvádzal výdavky s cestovným vo výške 2.000,- Sk mesačne do Prievidze a späť, platí
splátku 1.000,- Sk mesačne ŠFRB. Na každé dieťa platí výživné po 3.000,- Sk mesačne.

Na základe návrhu navrhovateľa a odporkyne súd podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. uznesením zo dňa
8.10.2009 konanie prerušil až do právoplatného skončenia konania vedeného pred OS Žilina pod sp.
zn. 24C/153/2008, v ktorom sa navrhovateľ L. B. – KOPOTEX domáhal voči navrhovateľovi a odporkyni

zaplatenia sumy 588.297,- Sk.
Z uznesenia č.k. 24C 153/2008-134 zo dňa 27.4.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.5.2010, súd
zistil, že medzi účastníkmi bol schválený zmier, na základe ktorého sa odporcovia v rade 1/ a 2/ zaviazali
zaplatiť navrhovateľovi, každý z odporcov, sumu 3.319,40 € (100.000,- Sk) dvomi splátkami po 1.659,70
€, pričom prvá splátka bola splatná do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru a druhá

splátka bola splatná do jedného roka od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru. Navrhovateľ L.
B. vyhlásil, že podpisom tohto zmieru sa výslovne vzdáva zaplatenia zvyšku žalovanej sumy 12.889,10
€ (388.297,- Sk) a v budúcnosti sa už nebude domáhať jej uhradenia proti odporcom.

Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 29.9.2010 oznámil, že v návrhu na začatie konania došlo
ku chybe v písaní, pretože ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov, teda
ku dňu 29.11.2007, podľa oznámenia zostatkov úveru ŠFRB jeho výška činila 19.410,- Sk/644,29 €.
Zvyšok nesplatenej časti poskytnutej podpory po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva vovýške 5.413,28 Sk /179,69 € uhradil navrhovateľ zo svojho účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX založeného
v Tatra banke, a.s. dňa 5.8.2008. Navrhovateľ uviedol, že si uplatňuje dar finančných prostriedkov, ktoré
vložil do spoločne nadobudnutého majetku zo stavebného sporenia, založeného v K. G. G., na základe

zmluvy č. 00480088, na ktorom mal celkovo nasporenú sumu 154.318,- Sk, čo činí 5.122,42 €, pričom
tieto finančné prostriedky mu darovali jeho rodičia, ako i finančné prostriedky poskytnuté na základe
úverovej zmluvy, uzavretej s PSS, a.s. ev. č. 0 010 627 8 01 vo výške 200.000,- Sk, čo činí 6.638,78
€, ktoré boli podľa dôkazov pripojených k návrhu navrhovateľa, splácané z účtu jeho matky, M. B., v
Priemyselnej banke, a.s., so sídlom v Košiciach.

Pokiaľ predmetom ocenenia znaleckým posudkom č. 12/2008 Q. Q. G. bol nehnuteľný majetok v BSM,
je zrejmé zo znaleckého posudku, že bolo ocenené aj ústredné vykurovanie (položka č. 24) a kuchynská
linka tvoriaca vybavenie kuchyne (položka č. 36.11). Finančné prostriedky na ich zadováženie boli
vynaložené rodičmi navrhovateľa, o čom svedčí faktúra č. 99345 vystavená živnostníkom: S. N. P-CH-E
montáže, 971 01 Bystrica, dňa 16.8.1999, splatná dňa 26.8.1999, na sumu 85.398,- Sk/2.834,69 €, ktorý
mu následne ústredné vykurovanie nachádzajúce sa v dome č. súp. XXX daroval a navrhovateľ tento

dar od neho prijal. Matka navrhovateľa M. B. zakúpila kuchynskú linku, o čom svedčí faktúra č. 03/2000
vystavená T. M. s miestom podnikania XXX XX B., C. H. XXX/X, dňa 2.3.2000, splatná dňa 16.3.2000 na
sumu 68.880,- Sk/2.286,40 €, ktorú navrhovateľovi darovala a navrhovateľ tento dar prijal. Zo spoločne
nadobudnutého majetku si teda navrhovateľ uplatňuje úhradu toho, čo zo svojho naň vynaložil, teda
pokiaľ ide o finančné prostriedky zo stavebného sporenia v PSS, a.s., zo splateného úveru Priemyselnej

banke, a.s., spolu vo výške 11.761,12 €, úhradu ústredného vykurovania a kuchynskej linky spolu vo
výške 5.121,09 €, čo činí spolu 16.822,29 € - čl. 90. Navrhovateľ uznal, že odporkyňa uhradila za neho
na nesplatenej časti podpory zo ŠFRB sumu 142,27 €.

Z výpisu z účtu Miroslava Rybárika zo dňa 10.8.2010 vedeného v Tatra banke, a.s. (č.l. 98) súd zistil, že
na účet č. XXXX/XXXXXX-XXXXXXXXXX bola dňa 5.8.2008 prevedená suma 5.413,28 € - variabilný
symbol: XXXXXXXXXX (čo korešponduje s č. zmluvy 511/6783/1997 uzatvorenej so ŠFRB).

Z faktúry č. 03/2000 vyhotovenej dodávateľom: Bartolomej Galovič – DREVOVÝROBA dňa 2.3.2000,
splatnej dňa 16.3.2000, odberateľovi M. B., súd zistil, že predmetom fakturácie bolo zhotovenie
kuchynskej linky, faktúrou bola vyfakturovaná suma 68.880,- Sk celkom (56.000,- Sk suma bez DPH +
12.880,- Sk DPH 23%).
Z príjmového pokladničného dokladu (č.l. 100 rub spisu) súd zistil, že T. M. – DREVOVÝROBA prijal od

M. B. dňa 3.3.2000 sumu 68.880,- Sk.

Z faktúry č. 99345 vyhotovenej dodávateľom : S. N. – P-CH-E montáže dňa 16.8.1999 splatnej dňa
26.8.1999,súdzistil,žeodberateľoviL.B.bolavyúčtovanásuma85.398,40Skzaplynovýkotol(17.100,-

Sk), ohrievač vody (12.300,- Sk), expanzomat 351 (1.160,- Sk), regulátor KHS (1.899,- Sk), a ďalší
materiál (guľový kohút, rúra čierna, čerpadlo, poistný ventil, odbočka, koleno a iné, montáž uvedeného
materiálu – 17.200,- Sk, doprava 2.220,- Sk, revízna správa 1.200,- Sk, celkom 85.398,40 Sk vrátane
10% DPH).
Z príjmového pokladničného dokladu (č.l. 101 rub) súd zistil, že firma P-CH-E, stavebné montáže, 971

01 Prievidza prijala od L. B. dňa 17.8.1999 sumu 85.398,- Sk.

Odporkyňa sa vo veci vyjadrila v podaní doručenom súdu dňa 12.11.2010 (č.l. 104 spisu), v ktorom
uviedla, že čo sa týka pôžičky vo výške 36.513,31 € (1.100.000,- Sk), ktorá bola predmetom konania na

OSŽilinapodč.k.18C/180/2008,vtomtokonanívystupovalaakoodporkyňavrade2/,pričompredmetné
konanie bolo voči nej uznesením OS Žilina č.k. 18C 180/2008-135 zo dňa 3.4.2009 zastavené, nakoľko
navrhovateľ vzal proti nej svoj návrh späť, pretože namietala relatívnu neplatnosť predmetných zmlúv
o pôžičke. Keďže konanie bolo voči nej zastavené, má odporkyňa za to, že rozsudok v predmetnej veci
18C/180/2008-139 nie je voči nej právne záväzný, petit rozsudku sa jej netýka. Z tohto dôvodu namieta

uplatnenú pohľadávku navrhovateľa vo výške 36.513,31 € a má za to, že táto nepatrí do masy BSM.
Navyše z rozsudku je zrejmé, že pohľadávku má výlučne zaplatiť sám navrhovateľ v tomto konaní.
Čo sa týka pohľadávky uplatnenej navrhovateľom voči L. B., titulom uzavretého a schváleného zmieru
vo veci vedenej na OS Žilina pod č.k. 24C/153/2008, táto pohľadávka nepatrí do masy BSM, pretožetúto vyplácala odporkyňa z finančných prostriedkov, ktoré nadobudla po rozvode manželstva a ďalšiu
splátku zaplatí do 5.5.2011. Čo sa týka úveru v Priemyselnej banke, a.s., o tomto nemá odporkyňa
žiadnu vedomosť, pričom časť finančných prostriedkov na splatenie úveru PSS, a.s. zaplatila matka

navrhovateľaačasťzaplatilizosvojichfinančnýchprostriedkov,patriacichdoBSM.Finančnéprostriedky
na kuchynskú linku, ako i na ústredné vykurovanie boli účastníkom konania darované a tieto boli
zaplatené firmou otca navrhovateľa: Miroslav Rybárik – KOPOTEX. Keďže išlo o dar, tieto veci nepatria
do masy BSM. Pokiaľ navrhovateľ uviedol, že si uplatňuje našetrené finančné prostriedky zo stavebného
sporenia založeného v PSS, a.s., na ktorom mal nasporenú sumu 154.318,- Sk a tieto mu darovali

jeho rodičia, ako i finančné prostriedky poskytnuté na základe úverovej zmluvy uzavretej v PSS, a.s.
vo výške 200.000,- Sk, ktoré boli splácané z účtu matky navrhovateľa, tieto skutočnosti sú len sčasti
pravdivé. Z dvoch vkladových lístkov predložených odporkyňou vyplýva, že stavebné sporenie splácali
účastníci konania ako manželia, pretože podľa týchto vkladových lístkov vklad uskutočnil navrhovateľ
v hotovosti. Z účtu matky navrhovateľa bola zaplatená iba časť pôžičky v PSS, a.s., navrhovateľ však
nezdokladoval v akej výške. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že mal nasporiť finančné prostriedky ešte za

slobodna, na preukázanie týchto tvrdení však navrhovateľ nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Pokiaľ
navrhovateľ tvrdil, že ekonomicky zabezpečoval spoločnú domácnosť a zaslúžil sa o nadobudnutie
spoločného majetku predovšetkým on, pretože odporkyňa bola v čase nadobudnutia majetku na
materskej dovolenke a poberala len rodičovský príspevok a rodičia navrhovateľa mali hradiť účastníkom
i rodinné dovolenky a nosili im dary hnuteľných vecí, odporkyňa potvrdila, že v čase nadobudnutia

majetku bola na materskej dovolenke – pri narodení ich prvého dieťaťa len jeden rok, potom nastúpila
do zamestnania, pretože navrhovateľ bol v tom čase nezamestnaný. Pri narodení druhého dieťaťa
navrhovateľ pracoval ako strážnik v SPP, kedy jeho príjem predstavoval približne 7.500,- Sk až 8.000,-
Sk. Keď však účastníci nemali peniaze, posielal odporkyňu požičať si od jej rodičov, ktorí jej vždy ochotne
pomohliadalipeniazebeztoho,abysiviedlinejakúevidenciualebodávalipodpisovaťdarovaciezmluvy.

Rodičia odporkyne účastníkom konania taktiež finančne vypomohli, hlavne už pri dostavbe rodinného
domu a konečných úpravách, keď už nemali finančné prostriedky napr. na vyplatenie vchodovej brány,
všetky kľúče na dverách a iné veci, ktoré bolo potrebné vyplatiť.

Finančnéprostriedkynahradeniedovoleniekadarovdostávalipripríležitostisviatkovodrodičovzoboch

strán, teda i od rodičov navrhovateľa a rodičov odporkyne, bolo to vzájomné s tým, že každý im prispieval
rovnakou čiastkou. Odporkyňa bola spolu s deťmi v roku 2001 v Chorvátsku so svojou sestrou a jej
manželom, ktorí ich zobrali so sebou. Dovolenky absolvovali kvôli astme staršieho syna R.. Práve v tom
období bol navrhovateľ na dovolenke v Turecku, na ktorú mu zrejme prispeli jeho rodičia. Odporkyňa
v rokoch 1998 až 2001 pracovala na Poliklinike v Rajci a v roku 2002 začala pracovať ako predavačka

v Jednote SD. Navrhovateľ zo svojho príjmu prispieval na spoločnú domácnosť a jej chod minimálne
a odporkyňa všetko hradila zo svojho, vrátane pôžičiek na ŠFRB a stavebné sporenie. Navrhovateľ v tom
čase začal vyhľadávať iné známosti, s ktorými absolvoval spoločné dovolenky a bral si rôzne pôžičky
a celú domácnosť finančne zabezpečovala odporkyňa. Celé mzdy, ktoré zarobila v Jednote SD, boli
zasielané na účet A. B., vedený v G. G., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, resp. na účet XXXXXXXXXX/

XXXX, z ktorých boli hradené pôžičky v PSS, a.s a ŠFRB.
Čo sa týka pôžičky zo ŠFRB, táto bola vzatá za trvania manželstva a bola splácaná zo spoločného
sporožírového účtu (vedeného na meno: A. B.) a nie tak, ako uvádza navrhovateľ vo svojom návrhu.
Od začiatku splácania pôžičky boli peniaze poukazované od zamestnávateľa odporkyne (Poliklinika
Rajec, Jednota SD), neskôr ich odporkyňa vkladala v hotovosti. Po rozchode účastníkov boli zo

strany odporkyne na pôžičky platené splátky, v roku 2006 od 05/2006 z účtu odporkyne a do 12/2006
navrhovateľ odporkyni prispieval iba polovicou. V roku 2007 uhradila 1-12/2007 splátku po 1.941,- Sk
= 23.292,- Sk, z toho navrhovateľ zaplatil 8.000,- Sk a odporkyňa zvyšok vo výške 14.292,- Sk, teda
o 6.292,- Sk zaplatila viac ako navrhovateľ. V roku 2008 uhradila 1.-6. splátku po 1.941,- Sk, spolu
11.646,- Sk. Odporkyňa tak zaplatila sama a doplatila navyše oproti navrhovateľovi pôžičku v sume

17.938,- Sk/595,43 € do ŠFRB.
Naďalej trvá na to, že rodinný dom zakúpili iba za kúpnu cenu 200.000,- Sk, pričom tieto
finančné prostriedky mali nasporené a vyplatili ich priamo predávajúcim. Celé konanie navrhovateľa
ohľadom konvalidácie pôžičiek, ktoré predstavujú 55.231,15 €, pokladá za účelové, pretože zakúpenie
a prestavba rodinného domu v 90-tych rokoch nestála také finančné prostriedky, za ktoré je možné

v dnešnej dobe zakúpiť rodinný dom. Pokiaľ by spočítala náklady a pôžičky, ktoré uvádza vo svojom
návrhu navrhovateľ, tak tieto ďaleko presahujú dnešnú hodnotu rodinného domu č. súp. XXX v kat. úz.
B., z čoho je zrejmá manipulácia navrhovateľa ohľadom fiktívnych pohľadávok voči jeho rodičom, ktoré
sa snažil účelovo riešiť v súdnych konaniach, najmä č.k. 18C 180/2006.Z výpisov z účtu A. B., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, (č.l. 113-119 spisu) vedeného v G. G., súd

zistil, že podľa výpisov zo dňa 31.1.2006, 28.2.2006, 30.11.2002, 31.7.2001, 28.2.1999, 30.11.1998 na
základe trvalého príkazu na úhradu bol v dňoch 5.12.2006, 5.2.2006, 5.11.2002, 5.7.2001, 5.8.2000,
5.2.1999, 5.11.1998 prevedené na účet ŠFRB XXXXXXXXXX/XXXX splátky v pravidelnej výške
1.941,- Sk. Podľa výpisov z účtu zo dňa 30.11.2002, 31.7.2001, 31.8.2000 (č.l. 115-117 spisu) boli
v dňoch 18.11.2002, 18.7.2001 a 14.8.2000 realizované jednorazové príkazy na úhradu na účet č.

XXXXXXXXXX/XXXX a boli zakaždým prevedené sumy 1.280,- Sk.

Z výplatných pások A. B. súd zistil, že za mesiac 08/98 predstavovala mzda k výplate sumu 7.958,- Sk
a za mesiac 07/97 sumu 5.790,- Sk, mzdy boli v celom rozsahu poukázané na sporenie.
Z výplatnej pásky F. B. za august 1998 súd zistil, že celkový príjem predstavoval 6.950,- Sk, z ktorého
príjmu sa vykonávali zrážky zo mzdy na pôžičky vo výške 400,- Sk a titulom sporenia vo výške 2.000,-

Sk. Podľa výplatnej pásky F. B. z januára 1997 predstavovala čistá mzda 5.023,- Sk, zrážky zo mzdy na
pôžičky – sporiteľňa 400,- Sk (pri tejto položke je ručne dopísané : splácanie mladomanželskej pôžičky),
zrážka na sporenie vo výške 1.500,- Sk.
Z prevodných príkazov Slovenskej sporiteľne vykonaných príkazcom A. B. zo dňa 14.7.2000 a
18.11.2002 (č.l. 122 spisu) súd zistil, že na účet príjemcu č. XXXXXXXX boli prevedené splátky pôžičky

– stavebného sporenia, každá splátka vo výške 1.280,- Sk.
Z účtu F. B. (č.l. 123 spisu) zo dňa 30.9.2007 súd zistil, že na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX B. A. bola
poukázaná suma 2.000,- Sk titulom splátky pôžičky.
Z potvrdení o vklade Slovenskej sporiteľne, a.s. (č.l. 124) súd zistil, že na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX
boli vložené finančné prostriedky v jednom prípade v sume 11.000,- Sk a v druhom prípade 4.000,- Sk.

Na pojednávaní konanom dňa 29.4.2011 navrhovateľ uviedol, že si s odporkyňou zobrali úver zo ŠFRB
v hodnote 201.000,- Sk, ktorý bol splatený v roku 2008. Ku dňu zániku BSM predstavoval zostatok
nesplatenej časti úveru 18.699,- Sk. Odporkyňa splácala sama neuhradenú časť úveru po rozvode aj

za navrhovateľa, pričom poslednú splátku vo výške 5.413,- Sk zaplatil navrhovateľ.
Mali ďalšiu pôžičku v hodnote 200.000,- Sk z Prvej stavebnej sporiteľne, ktoré stavebné sporenie bolo
založené30.12.1992namenonavrhovateľa,nastavebnésporeniedávalinavrhovateľovipeniazerodičia
pravidelne ročne vo výške 15.000,- Sk a nasporili tak 154.318,- Sk. Tieto finančné prostriedky vkladali
v hotovosti priamo v banke na tento účet.

V tom období zarábal 3.500,- Sk a odporkyňa približnú sumu, nemali vtedy našetrené žiadne peniaze.
Z tejto pôžičky sa nakupoval stavebný materiál na dom, a to okná v hodnote 136.200,- Sk, radiátory
v hodnote 45.992,- Sk. Navrhovateľ si od L. B. zobral ďalšiu pôžičku dňa 20.3.1998 vo výške 700.000,-

Sk, ktoré peniaze mu dali rodičia priamo do ruky, peniaze si vyberali z banky. Za tieto peniaze
sa kupoval materiál podľa potreby na rekonštrukciu rodinného domu. Pôžička mu bola poskytnutá
v sume 150.000,- Sk dňa 23.3.1998, 200.000,- Sk dňa 20.4.1998, 200.000,- Sk dňa 20.3.1999
a 150.000,- Sk dňa 18.10.1999. Podľa projektu pána T. bol rozpočet na rekonštrukciu rodinného
domu vo výške 1.520.000,- Sk. V skutočnosti však náklady na rekonštrukciu predstavovali 1.709.819,-

Sk, ktorá čiastka bola napočítaná na základe súm pôžičiek, ktoré si zobrali s odporkyňou, ako aj
nákladov vynaložených na rekonštrukciu nehnuteľnosti. Predpokladaný rozpočet bol presiahnutý, lebo
pri rekonštrukcii sa zväčšovala terasa, na prízemí pod terasou sa robili toalety, tiež sklad, ktorý bol
oddelený sadrokartónovou stenou, celý objekt sa zatepľoval zospodu a robila sa izolácia. S odporkyňou
vlastne kúpili starší dom v B. za sumu 400.000,- Sk, pri podpise ktorej kúpnej zmluvy, ako aj pri vydávaní

peňazí, bola prítomná aj odporkyňa. Rodičia navrhovateľa dali peniaze trom bývalým majiteľom tohto
rodinného domu.
Čo sa týka pôžičky 200.000,- Sk z PSS a.s., rodičia mu nasporili sumu 154.000,- Sk, ale štát prispieval
sumou 40% z nasporenej sumy, takže spolu predstavovala suma poskytnutá zo stavebného sporenia
sumu 200.000,- Sk. Zo stavebného sporenia uhradili faktúru v hodnote 136.200,- Sk za plastové okná

a dverí, ďalej uhradili TMS Žilina za radiátory sumu 45.099,60 Sk a ešte tam ostal zvyšok, ktorý sa
nevyčerpal do určitého času, preto tie peniaze prepadli. Počas trvania manželstva boli navrhovateľovi
poskytnuté úvery z nebankových spoločností, a to Cetelem, HomeCredit a iných, tiež si vzal úver z I. T.,
a to na zakúpenie auta. Všetky úvery, ktoré si navrhovateľ vzal za trvania manželstva, splatil, odporkyňanemala nikdy povinnosť tieto pôžičky za trvania manželstva splácať. So splácaním týchto pôžičiek
navrhovateľovi rodičia nepomohli.

Odporkyňa tvrdila, že celú kúpnu cenu za rodinný dom 200.000,- Sk vyplatili v hotovosti z našetrených
finančných prostriedkov. Za rodinný dom v B. zaplatili kúpnu cenu pôvodným vlastníkov v takej výške,
aká je uvedená na kúpno-predajnej zmluve, pričom o žiadnej budúcej kúpnej zmluve nemala odporkyňa
vedomosť, ani nevie o tom, že by sa na základe takejto zmluvy zaplatila budúcim predávajúcim nejaká
suma. Tiež nemá vedomosť o žiadnej zálohe na kúpnu cenu.

Na vykonanie rekonštrukcie rodinného domu boli investované finančné prostriedky z úveru v K. G. G.,
akoajzúveruzoŠFRB.Poukázalanadôvodrozvratumanželstva,kuktorémudošlopremimomanželskú
známosť navrhovateľa. Navrhovateľ si žil neúmerným spôsobom, nad pomery, v dôsledku čoho si bral
predmetnépôžičkyaodporkyňamávedomosťotom,žeprávetietopôžičkyzaplatilizanehojehorodičia,
teda tvrdené finančné prostriedky poskytnuté titulom pôžičiek neboli investované do rodinného domu,
ale jedná sa o rozmary navrhovateľa, ktoré nakoniec zaplatili jeho rodičia.

Prízemie rodinného domu bolo rekonštruované rodičmi navrhovateľa, pričom v rámci súdneho sporu
24C 153/2008 účastníci konania rodičom zaplatili každý z nich sumu 100.000,- Sk. Tieto zaplatené
investície nepatria do masy BSM, pretože boli vyplatené už po rozvode manželstva. Odporkyňa bola
vždy len krátko na materských dovolenkách, väčšinu času pracovala. Prvé poschodie rodinného domu
sa rekonštruovalo i z našetrených finančných prostriedkov. Jedná sa o starší rodinný dom, asi 80-ročný,

ktorý má rozmery 8 x 11 m2 s tým, že na prízemí je veľký obchodný priestor spolu so skladmi a sociálnym
zariadením. Z prízemia vedie schodište na prvé poschodie, na ktorom sú tri obytné miestnosti +
príslušenstvo. V roku 1996 – 1999, kedy sa vykonávala rekonštrukcia rodinného domu, nebolo podľa
názoru odporkyne potrebné na rekonštrukciu vynaložiť, vrátane kúpnej ceny, čiastku 2.300.000,- Sk,
preto čiastku 700.000,- Sk nebolo potrebné si požičať od rodičov navrhovateľa a pokiaľ sa práce

vykonávali svojpomocne, ďalšia čiastka, ktorá sa mala použiť na vyplatenie kúpnej ceny mimo kúpnej
zmluvy, je taktiež zrejme fiktívna.
Čo sa týka pôžičky 200.000,- Sk zo ŠFRB, tento úver skutočne splatila po rozvode odporkyňa, v roku
2007 zaplatila v novembri a decembri dve splátky po 1.941,- Sk, v roku 2008 zaplatila 6 splátok po
1.941,- Sk. To bola tá druhá pôžička a o iných pôžičkách odporkyňa vedomosť nemala. Vedela len to,

že pri kúpe domu sa dohodli s bývalými svokrovcami, že si prerobia prízemie domu na podnikateľské
priestory a nebudú im v rámci tejto prestavby platiť žiadny nájom a manželia si prerobia vrchné
poschodie, v ktorom si manželia vystavali dve izby, nemenil sa tam ani krov, ani strecha. Pokiaľ rozpočet
rekonštrukcie uvažoval so sumou 1.520.000,- Sk, do tejto sumy bola zahrnutá aj prístavba za domom,
ktorú však následne nerealizovali.

Odporkyňa sa o úveroch navrhovateľa od nebankových spoločností z obdobia rokov 1996 – 1999
dozvedela až po rozvode manželstva, teda o úveroch navrhovateľa nevedela a nevedela ani o pôžičkách
otca navrhovateľa, ktoré mal otec navrhovateľovi poskytnúť.

Súd na návrh odporkyne vykonal dokazovanie výzvou zo dňa 4.5.2011 na nebankové spoločnosti

a banky na oznámenie, či v období rokov 1998 – 2007 boli s navrhovateľom A. B., resp. aj s odporkyňou
F. B., uzatvorené zmluvy o úvere, prípadne iné zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov. Ďalej bolo
na návrh odporkyne vykonané dokazovanie výzvou na Daňový úrad Žilina II na predloženie daňových
priznaní otca navrhovateľa za obdobie rokov 1993 - 1999 na skutočnosť, či otec navrhovateľ disponoval
takými finančnými prostriedkami, ktoré následne mal navrhovateľovi požičať.

Zo správy Všeobecnej úverovej banky, a.s. zo dňa 9.5.2011 (č.l. 144 spisu) súd zistil, že A. B. mal ako
dlžník samostatne uzatvorené tri zmluvy o poskytnutí úveru :
1/ zo dňa 17.9.2004 vo výške 663,88 € (20.000,- Sk), splatené 17.5.2006,

2/ zo dňa 27.7.2005 vo výške 1.095,- € (33.000,- Sk) splatené 27.3.2008,
3/ zo dňa 24.7.2008 vo výške 3.319,39 € (100.000,- Sk) splatené 29.1.2010.

Zo správy spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. zo dňa 10.5.2011 súd zistil, že navrhovateľ uzatvoril
s touto spoločnosťou dňa 2.7.2004 úverovú zmluvu, ktorej predmetom bol úver vo výške 25.968,- Sk za

účelom zaplatenia zájazdu do Grécka na Krétu pre dve osoby, s predajnou cenou zájazdu 37.102,- Sk,
pričom cena 11.130,- Sk za zájazd bola zaplatená v hotovosti a splácanie úveru vo výške 25.968,- Sk
bolo dohodnuté v 6 mesačných splátkach vo výške 4.328,- Sk s dátumom prvej splátky 20.8.2004.Zo správy Home Credit Slovakia, a.s súd ďalej zistil, že navrhovateľ uzatvoril s touto spoločnosťou
zmluvudňa2.7.2004č.3407008825,pričomzostatokúveruk30.4.2011je0,-€(splatenázmluva)aďalej
uzatvoril 2.5.2005 zmluvu č. 5411021394 a zostatok úveru k 30.4.2011 predstavuje 1.653,44 €. Tento

úver bol čerpaný z úverovej karty, ktorá bola klientovi vydaná na základe DUO zmluvy č. 3407008825.

Zo správy spoločnosti GE Money, a.s. zo dňa 17. mája 2011 (č.l. 154 spisu) súd zistil, že s klientmi: A.
B. a F. B. boli uzatvorené zmluvy o úvere č. 1073781999, 1057782001, ktoré sú už splatené a zmluva
č. 1114725709 uzatvorená dňa 11.3.2008 je živá a klient A. B. ju spláca (táto zmluva bola uzavretá po

právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené, preto sa ňou súd nezaoberal).
Zo zmlúv o úvere č. 1057782001 (č.l. 155) uzatvorenej medzi spoločnosťou GE Money, a.s. a A. B. dňa
19.7.2006 súd zistil, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 32.000,- Sk.
Zo zmluvy o úvere č. zmluvy 1073781999 (č.l. 156 spisu) uzatvorenej medzi spoločnosťou GE Money
a.s. a A. B. dňa 18.7.2006 súd zistil, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 32.000,- Sk.

Zo správy spoločnosti Tatra banka, a.s. zo dňa 20.5.2011 (č.l. 158 spisu) súd zistil, že A. B. mal
v období rokov 1998 – 2007 uzatvorenú zmluvu o úvere, kreditnej karte a Home Credit kartu. Súdu
bola predložená žiadosť navrhovateľa zo dňa 28.3.2003 o vydanie súkromnej kreditnej karty VISA,
pričom z vyjadrenia banky zo dňa 28.2.2003 súd zistil, že banka súhlasila s vydaním karty s celkovým
úverovým rámcom vo výške 40.000,- Sk. Z novej žiadosti navrhovateľa zo dňa 14.4.2004 súd zistil, že

navrhovateľovi bol poskytnutý spotrebný úver v sume 50.000,- Sk.

Spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. súdu prípisom zo dňa 1.6.2011 doručila kópie zmlúv ku
všetkým spotrebiteľským úverom vystavených touto spoločnosťou na meno klienta B. A.. Zo zmlúv
o poskytnutí spotrebiteľského úveru súd zistil, že dňa 23. júna 2004 bol poskytnutý úver vo výške 7.310,-

Sk na nákup videa, dňa 14.4.2002 úver vo výške 4.400,- Sk na nákup vysávača, dňa 14.5.2005 úver
vo výške 5.235,- Sk na nákup autorádia, dňa 12.1.2006 úver vo výške 111.250,- Sk bez uvedenia účelu
použitia finančných prostriedkov.

Zo správy G. G., (č.l. 173 spisu) súd zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s. za obdobie od 1.1.1998 do

31.12.2007 poskytla účastníkom konania úvery : DÚO nad 5 rokov – mladomanželské pôžičky 2,5% č.
XXXXXXXXXX/XXXX(úverboldňa1.10.1999zrušený)aDÚOdo5rokov–spotrebnýč.XXXXXXXXXX/
XXXX (úver bol dňa 30.3.2006 zrušený).
Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0423335865 uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako
veriteľom a B. A. a B. F. ako dlžníkmi dňa 8.4.2005 súd zistil, že predmetom tejto zmluvy o úvere

bolo poskytnutie splátkového spotrebného úveru vo výške 200.000,- Sk a ako účel úveru bola uvedená
kúpa nového auta. Splácanie úveru bolo dohodnuté v mesačných splátkach vo výške 4.295,- Sk so
splatnosťou prvej splátky dňa 20.5.2005 a poslednej splátky 20.3.2010.

Zo správy Daňového úradu Žilina II zo dňa 13.7.2011 (č.l. 187 spisu) súd zistil, že daňový subjekt

Anton Rybárik – KOPOTEX, IČO: 33 854 769 podal priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za
zdaňovacie obdobie 1994 - 1999. Za zdaňovacie obdobie roku 1994 predstavoval základ dane 58.366,-
Sk/1937,40 €, daň: 5610,- Sk/186,22 €, za zdaňovacie obdobie roku 1995 predstavoval základ dane
29.770,- Sk /988,18 €, daň: 1.320,- Sk/ 43,82 €, za zdaňovacie obdobie rokov 1996 a 1997 predstavoval
základ dane 0,- Sk, daň 0,- Sk, za zdaňovacie obdobie roku 1998 predstavoval základ dane 4.929,-

Sk /163,61 €, daň: 0,- Sk, za zdaňovacie obdobie roku 1999 predstavoval základ dane 22.088,- Sk, daň:
1.088,- Sk.

Na pojednávaní konanom dňa 29.4.2011 bola navrhovateľovi uložená povinnosť predložiť súdu výplatné
pásky svojej matky M. B. za obdobie, kedy boli poukazované čiastky na stavebné sporenie v PSS, a.s.

Navrhovateľ súdu podaním doručeným 27.9.2011 oznámil, že stavebné sporenie na jeho meno bolo
založené 21.12.1992 a prvá splátka bola vložená v hotovosti vo výške 15.000,- Sk (497,90 €) dňa
31.12.1992. Sporenie založila matka navrhovateľa M. B., ktorá v hotovosti vkladala peňažné prostriedky
na stavebné sporenie až do 31.12.1997, posledný vklad bol uskutočnený dňa 15.10.1997, kedy bolo
našetrených 136.453,91 Sk (4.529,44 €).

Dňa 15.5.1997 bol založený stavebný úver na č. účtu XXXXXXX X XX v K. a tento bol poukazovaný
z účtu XXXXXXX X XX dňa 15.5.1997 vo výške 200.000,- Sk /6.638,78 € na č. účtu XXXXXXXX, ktorý
bol spoločný s F. B.. Od 16.6.1997 bol matkou navrhovateľa splácaný úver z jej účtu č. XXXXXXXXXX/
XXXX až do 16.5.2000, pričom jedna splátka bola vo výške 1.750,- Sk /58,09 €, 14 splátok po 1.167,- Sk /38,74 €, 24 splátok po 1.280,- Sk /42,49 €, spolu tak matka navrhovateľa uhradila 48.808,- Sk / 1.620,13
€. Matka tak uhradila 90.000,- Sk na stavebné sporenie a 48.808,- Sk, spolu 138.808,- Sk/4.607,58
€. Od dátumu 12.6.2000 boli splátky vo výške 1.280,- hradené zo spoločného účtu navrhovateľa

a odporkyne, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX a z účtu XXXXXXXXX/XXXX až do 31.12.2002 – 31 splátok
x 1.280,- Sk/42,49 €, spolu 39.680,- Sk/1.317,13 €. Spolu s matkou bola uhradená čiastka 178.499,-
Sk/5.924,71 €. Na účte K. bola pripísaná štátna prémia + úrok zo stavebného sporenia mínus poplatky
zo stavebného sporenia mínus úrok, poplatky z úveru K., čo predstavuje čiastku 200.000,- Sk /6.638,78
€. Dňa 30.4.1998 bol úver z K. vo výške 200.000,- Sk/6.638,78 € vyrovnaný s našetreným stavebným

sporením a medziúverom, pričom medziúver sa musel splácať až do 31.12.2008.

Z opisu účtu č. XXXXXXX X XX vedeného v PSS, a.s. za roky 1997, 1998 (č.l. 204-206 spisu) súd zistil,
že z účtov č. XXXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXX/XXXX, (podľa tvrdenia navrhovateľa sa jedná o účty
matky navrhovateľa), bola poukázané na účet č. XXXXXXX X XX v roku 1997 suma 174,31 € (č.l. 204),
v roku 1998 suma 491,13 € (č.l. 205, 206 spisu), v roku 2000 suma 212,45 € (č.l. 208) a v roku 2002

suma 381,41 € (č.l. 210). Celkom tak bola z účtov matky navrhovateľa č. XXXXXXXXXX/XXXX a č.
XXXXXXXX/XXXX poukázaná na účet stavebného sporenia č. účtu XXXXXXX X XX suma 1.259,63 €.

Navrhovateľ sa vyjadril k správam nebankových spoločností a bánk podaním doručeným súdu dňa
19.10.2011 a uviedol, že čo sa týka zmlúv uzatvorených s VÚB a.s., úver poskytnutý na základe zmluvy

zo dňa 17.9.2004 vo výške 663,88 € (20.000,- Sk), splatenej dňa 17.5.2006, bol použitý na opravu
osobného auta, typ Škoda Forman, ktoré používali spoločne s odporkyňou za trvania ich manželstva.
K zmluve zo dňa 27.7.2005, na základe ktorej bol poskytnutý úver 1.095,- € (33.000,- Sk), splatenej
dňa 27.3.2008, uviedol, že finančné prostriedky z tohto úveru boli použité na nákup bezpečnostného
zariadenia do osobného motorového vozidla, handsfree a výbavu do auta.

Zmluvu č. 3407008825 zo dňa 2.7.2004 uzatvoril navrhovateľ za účelom zaplatenia za rodinnú
dovolenku na Kréte a na základe zmluvy č. 5411021394 zo dňa 2.5.2005 v nesplatenej časti 1.653,45
€ čerpal z úverovej karty.
Čo sa týka zmlúv uzatvorených s obchodnou spoločnosťou GE Money, a.s., úver vo výške 32.000,-
Sk čerpaný na základe zmluvy uzatvorenej dňa 19.7.2006, použil navrhovateľ sčasti na úhradu nájmu

za 5 mesiacov, pretože v tomto čase už nebýval v spoločnej domácnosti s odporkyňou a časť úveru
použil na vybavenie bytu, napr. kúpu gauča do prenajatého bytu. Úver vo výške 32.000,- Sk na základe
zmluvy o úvere zo dňa 18.7.2006 použil na vybavenie kuchyne (elektrická štvorplatnička, kuchynský
riad, závesy, záclony, garniže, mraznička a pod.), teda na vybavenie osobitnej domácnosti, pretože už
nebýval v spoločnej domácnosti s odporkyňou.

Pokiaľ z vyjadrenia R. T., L. vyplýva, že navrhovateľ mal uzatvorenú zmluvu o úvere, kreditnej karte
a Home Credit karte, navrhovateľ uviedol, že kreditná karta VISA na čl. 160 – 165 bola využitá vo výške
20.000,- Sk v zahraničí v Chorvátsku a vo výške 50.000,- Sk bola použitá na úhradu nákladov dovolenky

v Chorvátsku.
Spotrebiteľské úvery spoločnosťou CETELEM Slovensko, a.s. boli poskytnuté jednak navrhovateľovi
a jednak odporkyni, pričom suma 6.990,- Sk na základe zmluvy na č.l. 168 bola použitá na kúpu videa,
suma úveru vo výške 4.400,- Sk na základe zmluvy na č.l. 169 bola použitá na kúpu vysávača, suma
úveru vo výške 80.000,- Sk, poskytnutá na základe zmluvy na č.l. 170, bola použitá na kúpu oblečenia

a osobných potrieb, rádia, MP3 prehrávača, počítača a kolieskových korčúľ, pretože v tomto čase už
navrhovateľ nebýval v spoločnej domácnosti s odporkyňou, suma úveru vo výške 4.990,- Sk na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere čl. 171 bola použitá na kúpu autorádia v NAY elektrodom, úver vo
výške 220.000,- Sk na základe zmluvy č.l. 172 bol použitý na kúpu nábytku (sedacia súprava, televízor,
sektorovýnábytok,komodaapod.),pretoževtomtočaseužnavrhovateľnebývalvspoločnejdomácnosti

s odporkyňou, suma 200.000,- Sk na základe zmluvy zo dňa 14.5.2005 č.l. 174 spisu bola použitá na
kúpu osobného auta.

Pokiaľ Slovenská sporiteľňa súdu oznámila, že navrhovateľovi a odporkyni bola poskytnutá
mladomanželská pôžička, pričom úver bol zrušený a spotrebný úver zo dňa 30.3.2006, ktorý bol taktiež

zrušený, a poskytnutý na základe pripojenej zmluvy o úvere č. 0423335865, zo zmluvy je zrejmý účel
poskytnutia úveru, a síce na kúpu osobného motorového vozidla.Odporkyňa sa vyjadrila k tvrdeniam navrhovateľa podaním doručeným súdu dňa 28.10.2011, v ktorom
poukázala na dôkazy doručené zo strany bankových a nebankových spoločností, ktorými sa
jednoznačne potvrdilo, že navrhovateľ žije ľahtikársky život, pričom sa neúmerne zadlžuje. Na jeho

životný štýl, ktorý vedie, mu nepostačuje jeho súčasný príjem, pričom si berie napríklad na dovolenky
a iné svoje rozmary pôžičky.
Z odpovede Daňového úradu Žilina II je podľa názoru odporkyne zrejmé, že L. B. počas svojho
podnikania od roku 1994 nezarobil také finančné prostriedky (čistý príjem), aby mohol financovať
tak náročnú rekonštrukciu, ako tvrdí jeho syn, a aby mohol navyše svojmu synovi - navrhovateľovi,

poskytnúť ešte aj obnos finančných prostriedkov vo výške 1.100.000,- Sk tak, ako to tvrdí navrhovateľ.
Pokiaľ navrhovateľ vo svojich vyjadreniach odkazuje na rozpočet na celkovú rekonštrukciu domu, ktorý
bol vo výške 1.500.000,- Sk, k tomu je potrebné uviesť, že v rámci projektu a vypracovaného rozpočtu
bola naprojektovaná veľká prístavba so schodišťom, dverami, oknami, strešnou krytinou, ktorá vôbec
nebolauskutočnená.Nemenilsakrovaanistrešnákrytinaaztohtodôvodubolarekonštrukciapodstatne
lacnejšia. Do bytovej časti sa nemenilo schodište so zábradlím a toto ostalo staré, čo spôsobuje, že

dom je dnes malý, bez dvora a záhrady. Navyše celé prízemie prerobili rodičia navrhovateľa, ktorým
účastníci konania vyplatili po 100.000,- Sk. Okrem toho navrhovateľ opomenul uviesť, že bytový priestor
bol zrekonštruovaný takmer úplne svojpomocne, pričom z rodiny odporkyne im pomáhal jej otec, jej brat,
a švagor, ktorý je elektrikár a robil celú elektroinštaláciu.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení ani neuviedol, že v roku 2005 si zobrali pôžičku v G. vo výške 200.000,-

Sk za účelom zakúpenia motorového vozidla Škoda Fabia Combi, ktoré zakúpili za sumu 450.000,-
Sk, pričom v hotovosti mali 250.000,- Sk. Keby v tom čase mali pôžičku od jeho rodičov, boli by určite
túto vyplatili namiesto toho, aby si kúpili auto. Navrhovateľ tiež neuviedol, že do BSM patria i finančné
prostriedky 50.000,- Sk, ktoré účastníci dostali za odpredaj pôvodného bytu.
Odporkyňa trvá na svojom vyjadrení, že výlučne sama pôžičku v SLSP, a.s. dosplácala v sume 17.938,-

Sk /595,43 €. Popiera tvrdenie navrhovateľa, že jeho matka splácala akúkoľvek pôžičku, pretože táto
bola splácaná zo spoločného sporožirového účtu, kam financie prichádzali len zo strany odporkyne,
nakoľko tam zasielali zamestnávatelia odporkyne jej výplatu, o ktorej skutočnosti súdu odporkyňa
poskytla dôkazy – výpisy z účtu G.. Čo sa týka stavebného sporenia, toto založili v roku 1997, pričom
vklady na tento účet išli prevažne z príjmov účastníkov a pokiaľ tam nejaký vklad uskutočnila i matka

navrhovateľa, tak to bol z jej strany dar obidvom manželom.

Na pojednávaní vykonanom dňa 31.10.2011 bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedka M. B..

Na pojednávaní účastníci uviedli, aby sa hnuteľné veci na pojednávaní neprejednávali, o vyporiadaní
týchto vecí sa dohodnú.

Navrhovateľuviedol,žedoBSMnepatriaosobnémotorovévozidláŠkodaFabiaCombiaŠkodaForman,
ktoré boli odpredané ešte pred zánikom manželstva.

Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že k návrhu na začatie konania nebola pripojená zmluva
uzatvorená dňa 26.9.1996, ktorá bola uvedená ako príloha k návrhu na začatie konania.
Z tejto zmluvy, a to kúpno-predajnej zmluvy (č.l. 317 spisu) uzatvorenej dňa 26.9.1996 súd zistil, že
ako predávajúci sú na zmluve uvedení L. O., I. P. a A. N. a ako kupujúci L. B. a M. B.. Na zmluve je

uvedený text: Manželia B. odovzdali zálohu na kúpu rodinného domu č. XXX, C. D., B., dňa 26.9.1996
vo výške 200.000,- G. L. O. – 80.000,- Sk, I. P. – 60.000,- Sk a A. N. – 60.000,- Sk. Doplatok kúpnej
ceny vo výške 200.000,- Sk bude odovzdaný pri uzavretí kúpno-predajnej zmluvy (v texte je predložka
„pri“ pred slovami „uzavretí kúpno-predajnej zmluvy“ napísaná ručným písmom nad písacím strojom
napísanou predložkou „po“, následne perom prečiarknutou). V spodnej časti zmluvy sú uvedené podpisy

predávajúcich, L. O., I. P. a L. N. a pri mene kupujúcich L. B. a M. B. sú tiež uvedené podpisy.

Právny zástupca odporkyne uviedol, že o tejto zmluve odporkyňa nič nevie. Túto zmluvu odporkyňa vidí
prvýkrát v živote, o jej existencii nemá žiadnu vedomosť. Navyše zmluvu považuje za neplatnú, pretože

v prípade prevodu nehnuteľností musí byť zmluva zavkladovaná na správe katastra.Navrhovateľ uviedol, že zmluva bola podpísaná v čase, kedy bola odporkyňa tehotná, dňa 25.3.1998
odišla do pôrodnice a zmluvu ešte predtým podpísala. Sumu 700.000,- Sk si navrhovateľ požičal od
svojich rodičov, ktorí mali peniaze na termínovaných vkladoch, mali kupónovú privatizáciu, takže z týchto

zdrojov sa tieto peniaze čerpali. Mali tam zrejme vklad, ktorý následne vypovedali, navrhovateľ presne
nevie, akým spôsobom sa toto dialo. Ďalšiu čiastku 200.000,- Sk dostal 20.4.1998, ďalšiu 200.000,- Sk
dňa 4.6.1999 a 18.10.1999 sumu 150.000,- Sk. Práce na rekonštrukcii domu boli zabezpečené jednak
firmami a jednak zo strany rodinných príslušníkov, elektroinštaláciu vyhotovoval švagor odporkyne,
vodovodnú inštaláciu majster z Rajca, strechu zatepľoval majster z Kamennej Poruby. Pri kladení

drevenej podlahy bol majster zo Žiliny. Vodovodnú inštaláciu vyhotovil U. B., strýko navrhovateľa,
vyučený vodár. Murovacie práce pri zdvihnutí podkrovia vykonával majster z Rajca. Pri zdvíhaní
podkrovia bol aj brat odporkyne, I. G.. Toalety a vybavenie realizoval majster z Kamennej Poruby.
Vstupnú bránu vyrobil a osadil majster z Rajca a bránu vyrábal v Malej Čiernej. Interiérové dvere vyrobil
majster v Kamennej Porube a kuchynskú linku pán M. z Rajca. Svietidlá a sadrokartón sa vybavili cez
švagra odporkyne pána A. G., ktoré práce vykonávali zamestnanci jeho firmy. Zábradlia, vchody do

podkrovia boli vyrobené tou istou osobou, ktorá robila vstupné dvere, teda majstrom v Malej Čiernej, pri
osadzovaní ktorých schodov bol tento majster aj prítomný a bol tam tiež navrhovateľ, brat navrhovateľa
a otec navrhovateľa. Za elektroinštaláciu vyhotovenú švagrom navrhovateľa sa neplatilo nič. Všetky
práce na dome boli ukončené v roku 2002 alebo 2003. Následne sa robili dokončovacie práce, ktoré
neboli až také nákladné, ale suma 700.000,- Sk vynaložená na všetky rekonštrukčné práce sa vyčerpala

do skončenia a nasťahovania sa do domu.
Účastníci mali ešte spoločnú pôžičku – medziúver vo výške 150.000,- Sk, ktorý bol použitý na
dokončovacie práce, napr. na batérie a ďalšie veci, ktoré im chýbali. Napr. vaňa, obklady, sadrokartón.
Táto suma bola poukázaná na spoločný účet účastníkov konania, od ktorého vyberaciu kartu mala
odporkyňa. Na rekonštrukciu domu bolo teda použitých 700.000,- Sk, 200.000,- Sk a 150.000,- Sk.

Pokiaľ na žiadnej zo zmlúv o pôžičke nie je podpis odporkyne, je to z dôvodu, že vzťahy medzi
navrhovateľom a odporkyňou boli silnejšie, navzájom si dôverovali a navrhovateľ tieto zmluvy podpisoval
sám, lebo to nerobil kvôli sebe, ale kvôli rodine.
Hnuteľné veci zakúpené z finančných prostriedkov získaných z viacerých pôžičiek si navrhovateľ zakúpil
do prenajatého bytu, do ktorého sa odsťahoval po odchode zo spoločnej domácnosti s odporkyňou, keď

začal bývať v K. H. C. M. XX. Pokiaľ do písomného vyjadrenia uviedol, že finančné prostriedky použil
na rodinnú dovolenku na Kréte, svoje vyjadrenie opravuje, nakoľko na tejto dovolenke bol so svojou
bývalou priateľkou. Na dovolenke v Chorvátsku bol s odporkyňou a maloletými deťmi pochádzajúcimi
z manželstva. Čo sa týka ďalších pôžičiek, MP3 prehrávač, osobné potreby, počítač navrhovateľ doteraz
vlastní. Vysávač, video a autorádio boli kúpené do spoločnej domácnosti s odporkyňou.

Odporkyňa uviedla, že dňa 15.1.1997 uzatvorili účastníci s tromi predávajúcimi zmluvu o kúpe rodinného
domu č. súp. XXX a v tento deň aj predávajúcim vyplatili sumu 201.000,- Sk. Pokiaľ navrhovateľ
tvrdí, že v januári 1996 bola uzatvorená zmluva o pôžičke na sumu 400.000,- Sk, odporkyňa o takejto
zmluve nevie, taktiež nebola pri podpisovaní žiadnej zmluvy pred odchodom do pôrodnice. Taktiež

o žiadnych pôžičkách v celkovej výške 1.100.000,- Sk, ktoré mali byť poskytnuté rodičmi navrhovateľa
navrhovateľovi, odporkyni nie je nič známe. Podľa jej názoru boli všetky tieto zmluvy podpísané až
potom, keď sa navrhovateľ odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Účastníci dom prerábali od roku
1998 do roku 2000 a rodičia navrhovateľa si začali spodný priestor na podnikateľské účely prerábať
skôr. Účastníci začali vykonávať práce na rekonštrukcii v roku 1998, potom, ako postupne dostávali

pôžičky z K., ktoré vyberal navrhovateľ a pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že tieto finančné prostriedky vyberala
odporkyňa, nie je to pravda. Za tieto finančné prostriedky sa kupoval stavebný materiál, materiál na
priečku, dlažby, obklady, batérie, vaňa. Parkety sa dávali do podkrovia staré, boli to parkety, ktoré ostali
rodičom navrhovateľa z prerábania ich rodinného domu a kupovala sa plávajúca podlaha do dvoch izieb.
Druhú pôžičku vo výške 200.000,- Sk mali zo ŠFRB, z ktorej pôžičky sa nakupovali plastové okná na

celý dom a radiátory. Odporkyňa poprela, že by sa krov na dome dvíhal, pretože tento sa nemenil, je
tam starý krov a stará krytina. Potvrdila tvrdenie navrhovateľa, že na kladení podláh a vyhotovovaní
omietok sa zúčastňovali majstri, vodoinštaláciu aj plyn vyhotovovali dvaja strýkovia navrhovateľa, avšak
vstupnú bránu platili rodičia odporkyne. Potvrdila, že interiérové dvere v počte 4 ks vyhotovil majster
z Kamennej Poruby, ale sestra odporkyne ich dala nastriekať, aj nalakovať vo svojej firme Rezbár Rajec.

Sadrokartónové stropy sa vyhotovovali až v roku 2005, pretože navrhovateľ pôvodne vyhotovoval sám
s otcom stropy, avšak zle, lebo opadávali celé kusy omietok, preto dali v roku 2005 zhotoviť nové stropy
pracovníkom švagra odporkyne A. G., ktorý vtedy zabezpečoval aj svietidlá. Za tieto práce a materiálúčastníci platili, ale A. G. im to vyúčtoval lacnejšie, bolo to však už z peňazí, ktoré si našetrili, pretože
v dome bývali od roku 2000 a toto sa robilo v roku 2005.

Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že jeho strýko mu vyhotovil vodárenské práce, nie je to pravda, lebo tieto práce
si vyfakturoval S. N. P-CH-E montáže, a to odberateľovi L. B., a pokiaľ boli práce vyfakturované L. B.,
navrhovateľ nemôže duplicitne uvádzať, že tieto práce zaplatil on.
Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že si vzal pôžičku na dovolenku v Chorvátsku, boli síce v tom roku
s navrhovateľom na spoločnej dovolenke v Chorvátsku, ale boli na svojom aute a táto dovolenka ich

nevyšla aj s vreckovým ani na 20.000,- Sk, pretože na dovolenke odporkyňa varila z donesených
potravín. Zároveň bol navrhovateľ v tom istom roku na dovolenke so svojou priateľkou na Kréte. Je však
pravdou, že navrhovateľ si bral rôzne pôžičky, viedol hýrivý život a v tej dobe, od roku 1998 do roku 2006,
kedy sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, trávil veľa času mimo spoločnej domácnosti. Vymýšľal si
rôzne služobné cesty a školenia a podľa názoru odporkyne si tieto pôžičky bral za účelom financovania
svojho vedľajšieho života.

Podľa názoru odporkyne mohli vynaložiť na rekonštrukciu prvého poschodia a podkrovia sumu do
500.000,- Sk. Rekonštrukciu prízemia rodinného domu v plnom rozsahu hradili rodičia navrhovateľa.
Dom je čiastočne podpivničený, je tam malá pivnica, ktorá sa však neprerábala. Odporkyňa bola na
materskej dovolenke s prvým synom rok a s druhým tri roky, ale po roku materskej s prvým synom a po
dvoch rokoch materskej s druhým synom išla odporkyňa pomáhať rodičom navrhovateľa do zariadenia

„lahôdky“ na prízemí rodinného domu. Taktiež aj navrhovateľ bol na rodičovskej dovolenke, keďže bol
nezamestnaný. Sumu 200.000,- Sk, ktorú účastníci použili na zakúpenie domu, získali zo svadobných
darov a tiež si za 5 rokov našetrili.

Svedkyňa M. B. v pomere k účastníkom konania, navrhovateľ je jej synom a odporkyňa bývalou
nevestou, uviedla, že s odporkyňou sa nerozpráva a dá sa povedať, že sa na ňu hnevá preto,
lebo ju sklamala vo veľa veciach. Svedkyňa uviedla, že rodinný dom s manželom väčšinou zaplatili
a zrekonštruovali. S pôvodnými vlastníkmi jednali o predkupnom práve a dohodli sa na sume 400.000,-
Sk, bolo to v roku 1996. Sumu 200.000,- Sk im dali priamo do ruky a dohodli sa, že ďalšia suma 200.000,-

Sk bude vyplatená pri kúpnej zmluve. O predkupnom práve sa dohodli u vlastníkov v B. R. a kúpna
zmluva bola uzatvorená v byte u navrhovateľa a odporkyne. Pri uzatvorení kúpnej zmluvy však svedkyňa
prítomná nebola. Peniaze doniesol manžel svedkyne. Svedkyňa s manželom chceli v rodinnom dome na
prízemí podnikať, ale navrhovateľ a odporkyňa trvali na tom, že vlastníkmi rodinného domu chcú byť oni,
pretože podľa vyjadrenia navrhovateľa, by potom nedostali pôžičku z fondu rozvoja bývania. Svedkyňa

ďalej uviedla, že rekonštrukcia domu sa začala tým, že účastníkom prišlo stavebné sporenie, ktoré mali
účastníci našetrené, na účet v 5. mesiaci 1997 zo G. G., a to vo výške 200.000,- Sk a za tieto peniaze
nakupoval navrhovateľ materiál. Peniaze sa vyberali v hotovosti a niektoré vyberala aj odporkyňa cez
bankomat. Tieto peniaze boli v 3. mesiaci roku 2008 vyčerpané a účastníci už žiadne peniaze nemali.
Potom vybral manžel svedkyne z ich peňazí v roku 1997 určitú sumu, svedkyňa trvala na tom, aby

všetky jej úspory sa vybrali z vkladných knižiek, kde mala úspory na terminovaných vkladoch, a aby sa
následne urobila nejaká pôžička. Následne manžel svedkyne urobil pôžičku na rekonštrukciu vo výške
700.000,- Sk. Tieto peniaze začali dávať synovi, za peniaze sa nakupoval murársky materiál, platili sa
murárske práce, nakupovali sa dlažby, dvere, zárubne, drevená podlahovka do kuchyne, rohová vaňa
a ďalšie zariaďovacie predmety. Všetky tieto investície slúžili pre bytový, aj nebytový priestor rodinného

domu. Svedkyňa uviedla, že z podnikateľských peňazí svedkyne a manžela sa zaplatil rozvod vody, na
základe dohovoru, ktorý mal navrhovateľ so svojím otcom – manželom svedkyne, sa hradili elektrické
hodiny, z podnikateľských peňazí sa tiež nakupoval vodoinštalačný materiál, tieto išli do nákladov.
Navrhovateľ a odporkyňa zase hradili kúrenie, teda radiátory v podnikateľskom, aj nepodnikateľskom
priestore, taktiež si zakupovali sami okná. Na nadstavbe si vyhotovili účastníci dve eurookná, a to

z peňazí požičaných svedkyňou a jej manželom.
Takisto okná na podnikateľskom priestore boli hradené z peňazí navrhovateľa a odporkyne. Na otázku
súdu, čo sa kupovalo za 700.000,- Sk (tvrdenú poskytnutú pôžičku otcom navrhovateľa), svedkyňa
uviedla, že za tieto peniaze sa kupovala podlahovka za 24.000,- Sk, dosky, lišty okolo stien, robilo sa
podkrovie, okná, zatepľovanie, izolovanie, kúpeľňa so špajzou, terasa, schody do podkrovia. Keďže

účastníci mali začiatkom roku 1998 vyčerpané stavebné sporenie, ďalšie dva roky sa všetko kupovalo
z pôžičky 700.000,- Sk – stavebné práce, murárske práce, vnútorné omietky, fólia za 14.000,- Sk
do podkrovia, ukladanie dlážok, parkiet, ďalej sa vynakladali prostriedky za stravu, pohonné hmoty,
občerstvenie. Celá rekonštrukcia prízemia stála 566.000,- Sk.Stavebné sporenie založila svedkyňa synovi v roku 1992, na konci roka a na toto stavebné sporenie
dávala finančné prostriedky do konca roka 1997 svedkyňa, následne si účastníci na toto stavebné
sporenie brali úver, ktorý splácala svedkyňa až do 5. mesiaca roku 2000 prevodom zo svojho účtu

v Priemyselnej banke. Následne začali splácať tento úver účastníci zo svojho účtu. Svedkyňa pracovala
v plynárňach, až kým nešla do dôchodku v roku 1999. Jej príjem predstavoval 25.000,- Sk mesačne.
Dôchodok mala len vo výške 6.000,- Sk, lebo mala odpracovaných málo rokov. Manžel svedkyne
podnikal od roku 1994 a mali našetrené celoživotné úspory, čo sa však netýkalo podnikateľských peňazí,
pretože tie išli cez podnikateľský účet. V roku 2000 si už museli zobrať pôžičku 300.000,- Sk, lebo bolo

potrebné dokúpiť veľa vecí, túto pôžičku splatili až v roku 2000, keď predali predajňu v dome služieb
za 260.000,- Sk.
Svedkyňa si viedla dva zošity, do jedného si značila výdavky na podnikateľské a do druhého na
nepodnikateľské priestory. Evidenciu na nepodnikateľské priestory má len do roku 1999, podnikateľský
priestor má aj za rok 2000, uložené v počítači. Práce pri rekonštrukcii podnikateľského priestoru boli
vykonávané len svojpomocne, teda nie prostredníctvom dodávateľských firiem. Dom sa nezatepľoval,

len sa robila nová fasáda. Čo sa týka varenia na stavbe, toto zabezpečovala matka svedkyne, kým bola
svedkyňa v práci a v sobotu varila svedkyňa. Odporkyňa sa nikdy o tieto záležitosti nestarala. Starala
sa síce o maloleté deti, ale ani sa tam s nimi neprišla pozrieť. Vstupná brána bola vyhotovená tak,
že v Novej Bani kúpili drevo, dali ho vysušiť v Konskej a potom ho zaviezli do Čiernej ku stolárovi,
ktorý to prišiel aj namontovať. Svedkyňa uviedla ďalej, že rekonštrukcia trvala 3 roky a svedkyňa

zabezpečovalanastavbuveľastravy,alkoholu,cigariet.Pôvodnívlastnícirodinnéhodomu pánO.apani
N. žijú, ale sú veľmi chorí a pani P. už umrela. Svedkyňa uviedla, že čo sa týka sumy 566.000,- Sk, za
ktorú bolo rekonštruované prízemie rodinného domu, jednalo sa o manželove podnikateľské peniaze
a v roku 2000 brali pôžičku vo výške 300.000,- Sk. Čo sa týka sumy 700.000,- Sk poskytnutej ako
pôžička navrhovateľovi, svedkyňa má doklady, ako sa vyberali peniaze, že ich mali našetrené a jednalo

sa o celoživotné úspory svedkyne a manžela, to sa podnikateľských peňazí vôbec netýkalo. Suma
400.000,- Sk bola z peňazí svedkyne, ona mala plat približne ročne 200.000 Sk - 400.000 Sk a na tú
dobu to bol dobrý plat. Svedkyňa uviedla, že prvú zmluvu o pôžičke na sumu 400.000,- Sk podpísali
v roku 2006 alebo v roku 2007 a obidve zmluvy boli podpísané v tom čase, ale k tomu má doklady jej
manžel, svedkyňa nie.

Svedkyňa uviedla, že zakúpila kuchynskú linku do bytového priestoru rodinného domu a darovala ju
svojmu synovi, ale s tým, aby ju užívali všetci. Čo sa týka plynového kotla, s tým svedkyňa nemá nič
spoločné a k tomu sa vyjadrí jej manžel. Plynový kotol bol na meno manžela, je v nebytovom priestore,
aleslúžiajprebytovýpriestor.Jevovlastníctvesynasvedkyne.Svedkyňauviedla,žezrodinyodporkyne
pomáhali pri rekonštrukcii rodinného domu jej švagor a jej brat.

Po vykonaní pojednávania bolo súdu dňa 7.11.2011 doručené vyjadrenie svedkyne M. B., v ktorom
svedkyňa uviedla, že ku koncu výsluchu sa pomýlila vo výpovedi, keď povedala, že pôžičky boli
poskytnuté v roku 2006 a v roku 2007. Správne mala uviesť dátumy 15.11.1996 a 20.3.1998. Svedkyňa
uviedla, že čestne prehlasuje, že k omylu došlo v dôsledku emócií a stresu, ktorý svedkyňa mala a tiež

ku koncu výsluchu z vyčerpania, ktoré bolo spôsobené tým, že ako diabetička užíva 4 x inzulín.

Odporkyňa sa podaním doručeným súdu dňa 30.11.20111 (č.l. 291 spisu) vyjadrila k vyjadreniu
navrhovateľa zo dňa 18.10.2011 ohľadom pôžičiek čerpaných navrhovateľom za trvania manželstva.
Čo sa týka úverov z VÚB, zmluva o pôžičke zo dňa 17.9.2004, na základe ktorej bolo požičaných

20.000,- Sk, určite nebola použitá na opravu motorového vozidla Škoda Forman, pretože tento vlastnili
bývalí svokrovci B., a tento i používali. Odporkyňa nemá vedomosť o tom, že by toto motorové vozidlo
odporkyňa s navrhovateľom ako rodina používala, preto nevidí dôvod, prečo by ho mali opravovať.
Zmluvaopôžičkezodňa27.7.2005vovýške33.000,-Skmalabyťpodľavyjadrenianavrhovateľapoužitá
na zakúpenie ďalšej výbavy vozidla – bezpečnostného zariadenia, handstree a ďalšej výbavy do Škody

Fabia. Motorové vozidlo Škoda Fabia Combi kupovali účastníci v máji roku 2005, na zakúpenie ktorého
vozidla mali jedinú spoločnú pôžičku. Auto stálo 450.000,- Sk a bolo kupované v plnej výbave s rôznymi
doplnkami, pretože navrhovateľ si dal do vozidla namontovať celú výbavu hneď na začiatku, preto bola
cena vyššia. Z tohto dôvodu má odporkyňa za to, že už nepotreboval peniaze na ďalšiu výbavu vozidla,
účel pôžičky zo strany navrhovateľa pokladá odporkyňa za fingovaný. Finančné prostriedky z týchto

pôžičiek zrejme navrhovateľ minul s rôznymi priateľkami, zobral si ich z dôvodu vedenia ľahtikárskeho
života, po odchode zo spoločnej domácnosti a pôžičky vôbec neslúžili potrebám BSM účastníkov.
Čo sa týka pôžičiek zo spoločnosti Home Credit, podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 2.7.2004 vynaložil
navrhovateľ finančné prostriedky z tejto zmluvy na dovolenku na Kréte, avšak podstatný rozdiel je v tom,že sa nejednalo o rodinnú dovolenku, ale na tejto dovolenke bol so svojou vtedajšou 16 – ročnou
priateľkou,tedapôžičkaopäťnebolapoužitáprerodinu,alenarozmarynavrhovateľa.Nazákladezmluvy
o pôžičke zo dňa 2.5.2005 vo výške 1.653,45 € čerpanej z úverovej karty boli tieto finančné prostriedky

využité opäť na rôzne rozmary navrhovateľa, nakoľko jeho mimomanželské známosti ho stáli nemalé
finančné prostriedky.
Čo sa týka pôžičiek z GE Money, a.s., suma 32.000,- Sk na základe zmluvy o pôžičke zo dňa
19.7.2006 bola použitá na zakúpenie vybavenia bytu tak, ako to uvádza navrhovateľ. Pričom pokiaľ
navrhovateľ uviedol, že časť pôžičky minul na úhradu nájmu za 5 mesiacov, odporkyňa poukazuje na

konanie navrhovateľa, ktorý odišiel zo spoločnej domácnosti dobrovoľne a to, že viedol život so svojou
priateľkou v samostatnom byte, nemôže byť na úkor masy BSM. Úhrada nájmu za 5 mesiacov by bola
v rozpore s dobrými mravmi, a preto navrhuje, aby súd nezahrnul túto položku do pasív patriacich do
BSM. Suma 32.000,- Sk na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 18.7.2006 bola použitá na zakúpenie
vybavenia prenajatého bytu navrhovateľom a pokiaľ súd zahrnie do pasív patriacich do BSM túto
pôžičku, odporkyňa žiada, aby do aktív zahrnul všetky hnuteľné veci, ktoré zakúpil navrhovateľ počas

BSM do svojho prenajatého bytu.

Čo sa týka poskytnutých finančných prostriedkov na VISA kartu vo výške 20.000,- Sk a 50.000,- Sk Tatra
bankou, a.s., tieto finančné prostriedky navrhovateľ opäť minul na svoj ľahtikársky život, pretože tieto
peniaze nikdy nepoužil na rodinnú dovolenku v Chorvátsku. Na tejto dovolenke boli účastníci v auguste

2004, kam cestovali osobným motorovým vozidlom, bývali na súkromí (cena 30,- €/noc/apartmán x 7
nocí = 210,- €). Stravovali sa len z prinesených potravín, takže cesta s ubytovaním stála maximálne
12.000,- Sk. Cestu takmer celú zafinancovala odporkyňa z našetrených finančných prostriedkov.
Čo sa týka zmlúv o spotrebiteľskom úvere, uzatvorených so spoločnosťou Cetelem, zmluvy o úvere vo
výške 6.990,- Sk a 4.400,- Sk boli skutočne uzatvárané za účelom zakúpenia videa a počítača, zmluvu

o úvere vo výške 4.990,- Sk uzatvárali za účelom kúpy autorádia, zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo
výške 220.000,- Sk uzatvoril navrhovateľ zrejme na zakúpenie nábytku, o čom však odporkyňa vôbec
nebola informovaná. Čo sa týka zmlúv o spotrebiteľskom úvere vo výške 80.000,- Sk, túto uzatvoril
výlučne sám navrhovateľ, pričom sfalšoval na zmluve podpis odporkyne (odporkyňa nikdy túto zmluvu
nepodpísala). Má za to, že tieto finančné prostriedky opäť minul navrhovateľ na svoj ľahtikársky život.

Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.5.2005 vo výške 200.000,- Sk zrejme uzatvoril navrhovateľ
opäť za účelom vedenia ľahtikárskeho života, pričom účastníci nikdy nebrali pôžičku zo spoločnosti
Cetelem na kúpu motorového vozidla Škoda Fabia, pretože na toto si zapožičali finančné prostriedky
v G., čo nakoniec uvádza aj sám navrhovateľ vo svojom vyjadrení.

Na pojednávaní konanom dňa 25.1.2012 bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedka L. B., otca
navrhovateľa a bývalého svokra odporkyne. Svedok uviedol, že účastníci sa zosobášili v roku 1992
ahneďposobášisapresťahovalidoprenajatéhobytunaH.G.I.B.I.J.G..Bytsiprerobilipredchádzajúci
nájomcovia, na čo vynaložili sumu 123.000,- Sk, ktorú im bolo potrebné vyplatiť. Navrhovateľ mal vtedy

našetrenú sumu 75.000,- Sk. Sumu 30.000,- Sk použili zo svadobného daru a zvyšok im doplatil svedok
s manželkou. Keďže Mestský úrad Rajec túto budovu išiel v roku 1994 odpredať a na zaplatenie kúpnej
ceny nemali vtedy účastníci peniaze, dal svedok s manželkou navrhovateľovi sumu 33.844,- Sk.
Svedok uviedol, že v roku 1996 sa s manželkou dozvedeli, že v B. sa predáva jeden rodinný dom, ktorý
bol v tom čase neobývateľný a bolo zrejmé, že je potrebné na ňom urobiť veľa roboty. Dňa 26.9.1996

sa stretli svedok so všetkými tromi majiteľmi tohto domu v B. R. u pani N. a dohodli sa na kúpnej cene
400.000,- Sk, z ktorej sumu 200.000,- Sk im svedok vyplatil okamžite. Súdu predložil kúpno-predajnú
zmluvu zo dňa 26.9.1996, podľa ktorej doplatok kúpnej ceny vo výške 200.000,- Sk bude odovzdaný
po uzavretí kúpno-predajnej zmluvy. Zmluva nebola zapísaná v katastri nehnuteľnosti preto, aby sa
z tohto prevodu neplatila veľká daň. V konaní 18C/180/2008 bolo vedené konanie v inej veci, keď

pán O. doručil súdu vyjadrenie, že od kupujúcich obdržali sumu 400.000,- Sk za rodinný dom. Na
tom súdnom pojednávaní bola stiahnutá žaloba voči odporkyni, sudkyňa vtedy odporkyni povedala, že
môže ostať ďalej na pojednávaní, ale nesmie zasahovať do pojednávania, ale oni sa vtedy zobrali a išli
preč. Svedok uviedol, že sa nebude vyjadrovať k dôvodom, prečo žaloba bola voči odporkyni stiahnutá.
Svedok sa pred pojednávaním dozvedel, že odporkyňa so svojou sestrou boli deň, alebo dva dni pred

pojednávaním na súde, kde hrubo osočili navrhovateľa. Hovorili o ňom, že droguje, hrá hazardné hry
a že pije. Navrhovateľ preto zobral späť žalobu voči odporkyni, aby si niekto o jeho rodine nerozprával
po ulici. Následne bola uzatvorená zmluva o pôžičke na sumu 400.000,- Sk, ktorú sumu požičal svedok
s manželkou navrhovateľovi s tým, že dom bude napísaný len na syna a on bude vlastník, lebo videli, žedo rekonštrukcie domu bude potrebné dať veľa peňazí. Túto sumu nevyplatili navrhovateľovi okamžite,
pretože ju nemohli naraz vybrať, lebo mali termínované vklady. Následne sa svedok rozhodol, že dom
bude v spoluvlastníctve manželov, lebo manželia si vybavili pôžičku zo ŠFRB a zo stavebného sporenia,

z tej pôžičky sa však platili také veci, ktoré nemali s tým domom nič spoločné, napr. išli platby na fond
údržby a opráv Domu služieb toho bytu, v ktorom účastníci bývali. Svedok platil za projekt domu 18.000,-
Sk. Boli dohodnutí, že vlastníkmi domu budú manželia – navrhovateľ s odporkyňou a svedok uzatvoril
s účastníkmi konania zmluvu na nebytový priestor na dobu 20 rokov s tým, že si ho prerobí na vlastné
firemné náklady. Svedok financoval poskytnutím pôžičky 700.000,- Sk navrhovateľovi rekonštrukciu

prvého a druhého poschodia domu. Účastníci mali pôžičku zo stavebného sporenia, manželka svedka
tam našetrila 138.000,- Sk.
Svedok uviedol, že pokiaľ pracoval na rodinnom dome, pracoval pre syna a za tieto práce nedostal
zaplatené.
Čo sa týka plynových kotlov, sú tam dva kotle, jeden je na ústredné kúrenie a jeden na teplú vodu.
Toto financoval svedok a dal to svojmu synovi ako dar. Svedok uviedol, že nie je mu známe, čo

v rámci rekonštrukcie domu zaplatili účastníci konania z pôžičiek od PSS a zo ŠFRB. Čo sa týka sumy
1.520.000,- Sk, uvedenej v rozpočte stavby, táto nikdy nebola prekročená, ani dodržaná, pretože svedok
by nikdy nemohol nakúpiť, ako ten projektant píše, tvárnice za 210.000,- Sk. Schody z prízemia na
poschodie sa potom nerealizovali a nad celým dvorom sa urobila terasa.
Svedok uviedol, že pôvodný byt predali účastníci konania za sumu 400.000,- Sk a svedok dohodil

účastníkom aj kupujúcu. Zmluva však bola podpísaná na 50.000,- Sk. Z tých 50.000,- Sk musela byť
zaplatená spoločenstvu domu suma 30.000,- alebo 37.000,- Sk, a čo urobili s ostatnými peniazmi,
svedkovi známe nie je. Byt bol predaný v roku 2005.
Motorové vozidlo Škoda Forman bolo auto na dožitie, svedok ho prepísal v roku 1990 alebo v roku 1994
za 60.000,- Sk na syna, s ktorým sa dohodli, že ho bude mesačne splácať svedkovi po 2.000,- Sk. Na

aute vznikla porucha, ktorá však bola finančne náročná a manželka svedka vtedy svedkovi povedala,
aby už od navrhovateľa nepýtal žiadne peniaze, lebo je to starý vrak. Čo sa týka motorového vozidla
Škoda Fabia, ktoré si účastníci konania kúpili za 450.000,- Sk, svedkovi ani nie je známe, odkiaľ na to
vzali peniaze, keď im ešte musel požičať 40.000,- Sk, ktoré mu potom vrátili. Auto bolo predané vtedy,
keď hrozil rozvod a svedok radil synovi, aby auto predal. Auto bolo predané za sumu 360.000,- Sk.

Svedok súdu predložil listinný dôkaz – dohodu o rozdelení finančných prostriedkov z predaja auta Fabia
zo dňa 22.3.2006. Svedok potvrdil, že elektrinu v bytovej časti vyhotovil švagor odporkyne a nie je mu
známe, kto vyhotovil sadrokartóny.

Z dohody o rozdelení finančných prostriedkov z predaja auta FABIA ELEG. ŠPZ V. XXX O. uzatvorenej

dňa22.3.2006medziF.B.aA.B.súdzistil,žeúčastnícisadohodliorozdelenínešpecifikovanejfinančnej
čiastky nasledovne :
- na splatenie úveru č. 0423335865 v SLPS, pobočka Rajec v sume 170.000,- Sk
- splatenie pôžičky L. B. v sume 40.000,- Sk,
- vyplatenie 75.000,- G. F. B.,

- vyplatenie 75.000,- G. A. B..

Svedok L. B. súdu zaslal dňa 9.2.2012 výpisy z účtov svedka a M. B., ako i ďalšie listinné dôkazy,
z ktorých súd zistil:

Z výpisu z účtu L. B. č. XX-XXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.6.1996 (č.l. 329 spisu) súd zistil, že dňa
28.5.1996 bola na účet, na ktorom bol debet 111.799,60 Sk, vložená suma 112.299,60 Sk, čím na účte
vznikol plusový zostatok 500,- Sk.
Z výberného lístka Poštovej banky (č.l. 330 spisu) zo dňa 11.4.1997 súd zistil, že z účtu č. XXXXXXXXXX
M. B. vybrala sumu 25.000,- Sk.

Z poštového poukazu (č.l. 330 spisu) súd zistil, že v bližšie neurčený deň bola M. B. vyplatená Prvou
doplnkovou dôchodkovou Bratislava dávka 51.732,- Sk.
Z výberného lístka (č.l. 331) súd zistil, že v roku 1998 (celý dátum je z fotokópie nečitateľný) bola z účtu
XXXXXXXXXX vybratá suma 23.037,60 Sk L. B..
Z výberného lístka VÚB, a.s. zo dňa 17.3.1998 (č.l. 332 spisu) súd zistil, že z účtu č.

XXXXXXXXXXXXXXX bola vybratá suma 115.213,80 Sk.
Z potvrdenia VÚB, a.s. zo dňa 17.5.1999 (č.l. 333 spisu) súd zistil, že z účtu č. XXXXXXXXXXXXXXX/
XXXX vybral L. B. sumu 80.000,- Sk.Z výberného lístka VÚB, a.s. zo dňa 31.5.1999 súd zistil, že M. B. vybrala z účtu č.
XXXXXXXXXXXXXXX/XXXX sumu 120.000,- Sk.
Z výberného lístka VÚB, a.s. zo dňa 31.8.1999 súd zistil, že M. B. vybrala z účtu č. XXXXXXXXXX sumu

74.712,70 Sk.
Z výberného lístka PB, a.s. Košice, pobočka Žilina zo dňa 12.10.1999 súd zistil, že B. M. bola z účtu č.
XXXXXXXXXX vydaná suma 61.452,40 Sk.
Z potvrdenia ČSOB, a.s. zo dňa 28.11.1996 súd zistil, že L. B. vykonal výber z účtu XXXXXX vo výške
110.000,- Sk.

Z potvrdenia Tatra banky, a.s. zo dňa 12.6.1996 (č.l. 338 spisu) súd zistil, že L. B. bol vykonaný nákup
2.000,- DM za protihodnotu 39.760,- Sk.
Z výpisu z účtu majiteľa cenných papierov (č.l. 310 spisu) sú zistil, že M. B., bytom X. XXXX XXX, B., je
majiteľom cenných papierov na účte, a to emitenta Nafta, a.s., IČO : 31409938 v počte 10 ks a emitenta
Váhostav, a.s. , IČO : 315 614 20 v počte 35 ks.

Odporkyňa sa v konaní vyjadrila ďalším podaním doručeným súdu 22.2.2012, v ktorom uviedla, že
prvý byt s odporcom dostali od Mesta Rajec v roku 1992 a v tom čase vyplatili odstupné bývalým
nájomcom vo výške 80.000,- Sk, ktoré bolo posielané poštovou poukážkou, z čoho vyplýva, že peniaze
nedávali svokrovci, ale dávali ich účastníci konania ako manželia. Keď Mesto Rajec tieto priestory

odpredávalo požičali účastníkom navrhovateľovi rodičia bez zmluvy okolo 35.000,- Sk, ktoré peniaze
však účastníci vrátili rodičom navrhovateľa po odpredaní auta Škoda Fabia, čo vyplýva z rukou spísanej
dohody o vrátení peňazí rodičom navrhovateľa a o prerozdelení a vyplatení pôžičky v SLSP, a.s., ktorú
si brali účastníci na kúpu auta. O tom, že navrhovateľovi rodičia robili viaceré finančné machinácie,
svedčí i späťvzatie návrhu na vrátenie pôžičky 1.100.000,- Sk, tvrdenia svedka – otca navrhovateľa na

pojednávaní považuje odporkyňa za účelové, pretože to, čo tvrdil svedok, sa nikdy nestalo. Odporkyňa
nepristúpila po odchode manžela zo spoločnej domácnosti na podmienky svokrovcov (výhražný list
s podmienkami), preto svokor odporkyňu častuje rôznymi invektívami v rámci súdneho sporu.
O žiadnej predkupnej zmluve na rodinný dom č. súp. XXX odporkyňa nevedela. Až po rozvode sa jej
bývalí svokrovci začali vyhrážať a spomenuli nejakú zmluvu, na základe ktorej ju vraj vyhodia z domu.

Keď nepristúpila na ich podmienky, na základe ktorých mala previesť na nich svoju polovicu domu,
povedali, že presvedčia A., aby im prepísal aspoň svoju polovicu tak, aby účastníci pri jeho pôžičkách
a hýrivom spôsobe života o dom neprišli.
Odporkyňa nikdy žiadne zmluvy o pôžičkách nepodpisovala, ani ju o to nikto nežiadal, ako tvrdí bývalý
svokor. Svokrovci v roku 1998 nemohli vedieť, koľko bude stáť rekonštrukcia poschodia, takže nemohli

dávať podpisovať účastníkom nejakú pôžičku na 700.000,- Sk. Ich tvrdenia sú nelogické a rozporné.
Svokor tvrdil, že zmluvu podpísali v roku 1998 a svokra, že v roku 2006, čo sa svokra v rozčúlení
preriekla, a práve toto tvrdenie je v súlade s objektívnou pravdou.
Čo sa týka pôžičiek zo ŠFRB vo výške 200.000,- Sk, z tejto sa kupovali plastové okná a radiátory
do celého rodinného domu, čo bývalý svokor spochybňuje a pritom svokra vo svojej výpovedi presne

uvádzala, čo sa z tejto pôžičky zo ŠFRB kupovalo. Pokiaľ otec navrhovateľa tvrdil, že peniaze z pôžičky
vo výške 200.000,- Sk vyberala odporkyňa, nie je to pravda, pretože tieto finančné prostriedky mal
k dispozícii navrhovateľ, ktoré on vyberal postupne na rekonštrukciu a stavebný materiál. Týchto peňazí
sa odporkyňa ani nedotkla a keď nemali peniaze na chod domácnosti, posielal navrhovateľ odporkyňu
k jej rodičom, ktorí jej vždy ochotne dali.

Nie je pravdou, že by odporkyňa pri rekonštrukcii do domu nechodila, od 09/1997 mala odporkyňa až do
03/1998 rizikové tehotenstvo, musela len ležať a taktiež prvé tehotenstvo nebolo v poriadku a muselo
byť ukončené v 7. mesiaci pre odlupovanie placenty, keďže už išlo aj o jej život a na základe i tohto
musela doma len ležať, inak by bola hneď hospitalizovaná. Rodičia odporkyne vozili odporkyňu k lekárke
a pomáhali jej aj pri starostlivosti o prvého syna. V tomto období skutočne do rodinného domu nechodila.

Potom, keď sa syn narodil, chodievala do domu pravidelne, ešte ju bývalý manžel odtiaľ posielal preč,
že je to tam pre nich nebezpečné. Navrhovateľ si popri tom robil maturitu, takže celá starostlivosť
o domácnosť a synov bola len na odporkyni.
Tvrdenie svokry, že do domu investovali celoživotné úspory, sú len na city hrajúce slová, pretože do
kúpy tlačili účastníkov oni, lebo chceli v centre mesta podnikať a na prerábanie celého domu peniaze

nemali, lebo potrebovali prerobiť aj rodinný dom na ul. X. XXXX XXX, čo aj po skončení prerábania
prízemia rodinného domu účastníkov uskutočnili v rozsahu výmeny plastových okien na celom dome,
novej drevenej veľkej vstupnej brány do podbránia, druhej von do dvora, postavenie novej garáže,
nová strešná hliníková krytina, zámková dlažba na dvore, zateplenie celého rodinného domu aj s novouomietkou. Pokiaľ sa vezmú do úvahy obe rekonštrukcie, teda rodinného domu účastníkov, i domu
svokrovcov, museli by mať svokrovci k dispozícii v tom čase minimálne 2.000.000,- Sk.

Z potvrdenia (č.l. 374 spisu) zo dňa 15.1.1997 súd zistil, že A. B. potvrdil, že prevzal dňa 15.1.1997
v byte J. G. H. H. G. XX/XX B., od L. B. sumu 200.000,- Sk na zakúpenie rodinného domu na ul. D.
XXX/X, B., ktorá suma je zapožičaná a bude vrátená do 10 rokov od zapožičania. V prípade, ak dôjde
k predaju rodinného domu, na ktoré boli peniaze zapožičané, bude zapožičaná čiastka vrátená z predaja

nehnuteľnosti, na ktorú bola suma zapožičaná.
Z rukou napísaného potvrdenia (č.l. 375) súd zistil, že A. N. a L. O. dňa 15.1.1997 potvrdili, že L. B.
odovzdal A. B. a jeho manželke sumu 200.000,- Sk na zakúpenie rodinného domu na ul. D. XXX/X, B..

Dňa 22.2.2012 uzatvorili účastníci zmier v časti masy BSM zahŕňajúcej hnuteľné veci v BSM (č.l. 390

spisu), podľa ktorého z vecí, ktoré mali účastníci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, sa do
vlastníctva F. B. prikazujú nasledovné hnuteľné veci v uvedených hodnotách: 1/ jedálenský stôl + 6
stoličiek z masívu ... 230,- €, 2/ sektorový nábytok obývacej izby ... 100,- €, 3/ TV zn. Orava ... 1,- €, 4/
kompletné vybavenie kuchyne zakúpené od r. 1992-2006 (hrncová súprava, súprava tanierov a šálok,
kávová súprava, čajová súprava, taniere, príbory, kuchynské náradie – varechy, nože, dosky a iné) ...

100,-€,5/2kskancelárskestoličkyvdetskejizbe–nepatrídomasyBSM,avšakostávajúnavrhovateľke,
6/ vysávač zn. Zelmer ... 16,60 €, 7/ 3 ks sklenená polička ... 16,60 €, 8/ videoprehrávač zn. Sony ...
20,- €, 9/ 3 ks veľká skriňa, 1 ks malá skriňa ... 16,60 €, 10/ poháre v kuchyni a v obývačke ... 16,60 €,
11/ písací rohový stôl ... 15,- €, 12/ manželská posteľ ...5,- €, 13/ 5 ks svietidiel v celom dome aj ostatné
svietidlá a stojanová lampa ... 100,- €, 14/ 4 ks čalúnené stoličky ... 1,- €, 15/ horský bicykel Olpran ...

100,- €, 16/ mikrovlnná rúra ... 33,- €, spolu v sume 771,40 €.
Do vlastníctva A. B. sa prikazuje: 1/ hrncová súprava zn. Zepter, 2/ rozkladacia sedačka, 3/ stôl, 4/
stolička kancelárska otočná, 5/ sektorový nábytok – obývačka, 6/ PC, 7/ hrnce, 8/ taniere, 9/ plávajúca
podlaha a lišty, 10/ kuchynský stôl, 11/ štvorplatnička plynová, 12/ záves do obývačky a kuchyne, 13/
podlahová krytina, 14/ záves do sprchy, 15/ 2 sedacie stoličky do obývačky, 16/ žalúzie, 17/ sklo na stôl,

18/ kuchynské nože 5 ks, 19/ svietidlo do kuchyne, 20/ svietidlo do obývačky, 21/ vešiak na oblečenie,
22/ ako i všetky ostatné hnuteľné veci nadobudnuté za trvania manželstva, ktoré ku dňu uzavretia zmieru
užíva A. B., spolu v hodnote 1.900,- €. Ďalej sa účastníci v zmieri dohodli, že dorovnanie podielu za
získané hnuteľné veci, ktoré pri ich vysporiadaní časti BSM obdržal navrhovateľ voči odporkyni vo výške
sumu 1.128,60 € sa vysporiada pri vysporiadaní ostatných vecí patriacich do masy bezpodielového

spoluvlastníctva manželov a pokiaľ sa nájde ďalšia hnuteľná vec patriaca do BSM účastníkov po
uzatvorení tejto dohody, táto vec bude patriť tomu z účastníkov zmieru, ktorý ju užíva.

Na pojednávaní konanom dňa 16.3.2012 bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedkyne pani U. G..

Predtým odporkyňa uviedla, že jej matka býva v B., otec už nežije. Matka odporkyne nebola na stavbe
priamo, ale chodieval tam pomáhať brat a otec odporkyne, švagor odporkyne A. G. a brat odporkyne I.
G..Spočiatku,keďboliveľképrerábky,keďsavdomeajbúralo,otectamchodievalčasto,švagorprerobil
celú elektrinu na prízemí, aj na prvom poschodí. Otec tam bol aj každý druhý deň. Brat odporkyne tam

pracovalpočasťažšíchprác,napr.keďsabúralabetónovástena.Rodičiaodporkynepomáhaliodporkyni
prirekonštrukciinajmäpridokončovacíchprácach,zaplatilivchodovúbránu,striekaniealakovaniedverí,
zakupovanie lustrov, kľučiek. Taktiež pomáhali účastníkom s financovaním domácnosti, keď odporkyňa
práve nemala finančné prostriedky a požičiavali odporkyni pravidelne 500,- až 1.000,- Sk mesačne.
Tieto finančné prostriedky nechceli vrátiť.

Odporkyňa uviedla, že po druhom roku materskej dovolenky otvorili navrhovateľovi rodičia na prízemí
ich rodinného domu reštauráciu a tam im odporkyňa pomáhala a tiež týmto spôsobom privyrábala do
rodiny. Od brata I. G. mali požičanú sumu 25.000,- Sk a keď ju chcel vrátiť, tak rodičia odporkyne jej
požičali sumu 25.000,- Sk, aby ju vrátila bratovi a už ju vrátiť späť nechceli.

Navrhovateľ potvrdil, že švagor, A. G. realizoval inštaláciu elektrických rozvodov, nie však celú
elektrokabeláž, časť tejto kabeláže robil aj navrhovateľ so svojím otcom. Navrhovateľ tiež potvrdil, že
rodičia odporkyne poskytovali účastníkom finančné prostriedky 500 - 1.000 Sk mesačne, tieto peniaze
im však manželia vždy vrátili.Svedkyňa U. G., matka odporkyne, na pojednávaní uviedla, že je jej známe, že účastníci kúpili ten
starý dom, potom ho prerábali, ale do všetkého ich nútil L. B., otec navrhovateľa, pretože chcel

v dome podnikať. On si prerábal prízemie toho rodinného domu na podnikanie a mladí si prerábali
vrch z pôžičiek. Mali dve pôžičky a z toho to uhrádzali. Keď vyčerpali pôžičky, tak im pomáhali rodičia
odporkyne, napr. im dali peniaze na vstupnú bránu. Tiež im pomáhali s financovaním domácnosti a tieto
finančné prostriedky nežiadali vrátiť. Manžel svedkyne v rodinnom dome pracoval. Rodičia odporkyne
požičali účastníkom na rekonštrukciu rodinného domu miešačku, tú mali dva roky, potom ju požičali aj

otcovi navrhovateľa, lebo on si prerábal svoj rodinný dom postavený na inom mieste. Svedkyňa uviedla,
že jej manžel vtedy pracoval, ale nepamätá si, či poskytol účastníkom aj nejaké finančné prostriedky na
stavbu, svedkyňa na stavbe nebola nikdy, chodieval tam jej manžel, možno dvakrát do týždňa, resp.
podľa potreby, keď ho zavolali. Cez zimu nie, lebo v zime neprerábali. Svedkyňa chodievala do tohto
rodinného domu až potom, keď bol dokončený, a to za účelom opatrovania detí účastníkov konania.
Na stavbu chodieval pracovať aj syn svedkyne, I. G. a zať svedkyne A. G., ktorý realizoval účastníkom

elektroinštaláciu. Pomohol im aj tak, že keď im opadávala omietka zo stropov, zohnal im sadrokartón
amajstrov,ktorítopotomurobili.Zatietopráceasizaplatilmanželsvedkyne,svedkynivšakniejeznáme,
koľko to stálo.
Svedkyňa uviedla, že jej je známe, že byt, v ktorom predtým účastníci bývali, predali za sumu 250.000,-
Sk. Na prerobenie priestorov rodinného domu určite nebola potrebná suma 2.000.000,- Sk pretože vtedy

bol lacnejší stavebný materiál a mali aj finančné prostriedky z predaja toho bytu. Rodinný dom kúpili
asi po 5 rokoch od uzatvorenia manželstva. Odporkyňa pracovala na poliklinike ako administratívna
pracovníčka a navrhovateľ u svojho otca. Svedkyňa uviedla, že na zhotovenie brány zaplatili majstrovi
13.500,- Sk, na chod domácnosti dávali odporkyni sumu 1.000,- Sk a raz jej dali aj 5.000,- Sk, aby mohla
nakúpiťdeťom.Dohromadyjejpomohlifinančnesosumoudo100.000,-Sk.Tietofinančnéprostriedkyim

manželia nevrátili, dávali ich nezištne. Svedkyňa uviedla, že jej je známe, že manželia kúpili rodinný dom
za 200.000,- Sk. Navrhovateľ chodieval na víkendy preč, aj na Silvestra, na Nový rok, pretože pracoval
v plynárňach a mal služby. Navrhovateľovi, ktorý nebýval doma, nebolo známe, ako sa bolo potrebné
starať o deti, čo to všetko stálo, keď boli deti choré, mal. R. mal astmu a tiež sa liečil v Žiline na pľúcnom
oddelení, bolo potrebné mu kupovať každú chvíľu nové okuliare, o ktorých výdavkoch navrhovateľ nič

nevie. Takýmto spôsobom, teda finančnými darmi, pomáhali rodičia odporkyne potom, ako účastníci
kúpili dom a začali stavať. Tiež vozili mal. R. do nemocnice na špeciálne cvičenia a pomáhali tak, ako sa
dalo. Svedkyňa uviedla, že je na dôchodku od roku 1993, výška jej dôchodku bola 2.000,- Sk. Manžel
svedkyne bol na dôchodku od roku 1995, mal dôchodok 3.000,- Sk, popritom brigádoval, v Rezbári,
pracoval ako kurič a z týchto peňazí pomáhali manželom.

Odporkyňa vo vyjadrení doručenom súdu dňa 30.4.2012 (č.l. 416 spisu), že v roku 2005 si kúpili nové
auto Škoda Fabia za 450.000,- Sk, pričom 200.000,- Sk si požičali a 250.000,- Sk mali ušetrené. Pokiaľ
by mali uzatvorené zmluvy o pôžičke so svokrovcami, prioritne by splácali tieto zmluvy a neboli by si

kupovali nové auto. Navyše auto bolo čo do pôžičky vo výške 200.000,- Sk splácané zo sporožírového
účtu odporkyne, mesačná splátka predstavovala 4.295,- Sk a na tento účet bola posielaná iba výplata
odporkyne vo výške 10.000,- Sk. Navrhovateľ v tomto čase zarábal v SPP, a.s. čiastku 21.000,- -
23.000,- Sk mesačne, pričom výplatu odporkyni vôbec nedával a finančné prostriedky nemíňal ani na
potreby rodiny. V tom čase už mal navrhovateľ za sebou niekoľko vzťahov s rôznymi ženami, pričom

kultivovane tieto vzťahy udržiaval počas víkendov, kedy tvrdil, že navštevuje vysokú školu. Odporkyňa
poukázala na tú skutočnosť, že v konaní vedenom na OS Žilina pod č. 18C/180/2008 je zastavujúce
uznesenie voči osobe odporkyne a pokiaľ právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že pre súd je právne
záväzný rozsudok z tohto konania, odporkyňa tvrdí, že súd je viazaný i zastavujúcim uznesením v tejto
veci voči osobe odporkyne, a to navyše po tom, čo sa voči navrhovateľovi v tomto konaní a jeho otcovi

L. B. dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 145 ods. 1 a 40a OZ. Poukazuje na odpor
zo dňa 9.10.2008 proti platobnému rozkazu. Preto odporkyňa žiada, aby sa súd zaoberal prejudiciálnou
otázkou v tomto konaní, a to relatívnou neplatnosťou zmlúv o pôžičkách, ktoré boli uzatvorené výlučne
navrhovateľom bez vedomosti odporkyne, a to napriek tomu, že sa nejednalo o bežnú vec, týkajúcu
sa spoločných vecí patriacich do BSM. Navrhovateľ odporkyňu po dobu celého manželstva podvádzal,

pričom na vydržiavanie si svojich priateliek potreboval nemalé finančné prostriedky, takže keď predával
napr. vozidlo Škoda Forman, peniaze si ponechal, pričom do rodiny nedal ani korunu. Taktiež všetky
peniaze za brigády, resp. fušky, opäť neslúžili na financovanie rodiny, ale priateliek navrhovateľa. Napr.brat odporkyne I. G. dohodil navrhovateľovi nejakú robotu na počítači, za čo dostal 50.000,- Sk, pričom
z týchto finančných prostriedkov rodina účastníkov nevidela ani korunu.

Vkonaníbolonariadenéznaleckédokazovanieznalcomzodborustavebníctvo,odvetvieOdhadhodnoty
nehnuteľností a Odhad hodnoty stavebných prác, Q. K. W.. Znalec vyhotovil dva znalecké posudky.
Zo záveru znaleckého posudku č. 21/2012 (č.l. 495 spisu), ktorým znalec určoval výšku investícii do
prízemia domu č. súp. XXX a výšku investícii do prvého poschodia a podkrovia domu č. súp. XXX

H. C. D. I. B. súd zistil, že výška investícií do prízemia domu počas trvania manželstva a odporkyne
predstavovala 15.540,30 € (468.167,08 Sk) s DPH a výška investícií do prvého poschodia a podkrovia
domu č. súp. XXX H. C. D. I. B. počas trvania manželstva navrhovateľa a odporkyne predstavovala
23.234,33 € (699.957,43 Sk) s DPH.
Zo znaleckého posudku č. 22/2012, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota rodinného domu súp.
č. XXX na pozemku registra „C“ parc. č. XXX s prísl. a pozemkami v k. ú. B., pričom nehnuteľnosť bola

ohodnotená k dátumu 29.11.2007 (zánik BSM právoplatnosť rozsudku o rozvode manželstva) a posudok
bol vypracovaný k dátumu 12.10.2012, súd zistil, že všeobecná hodnota stavby – rodinného domu č.
súp. XXX I. D.. B. a pozemku parc. č. XXX o výmere 121 m2 bola stanovená vo výške 89.300,- € (č.l.
521 spisu).

Odporkyňasakznaleckýmposudkomvyjadriladňa20.2.2013,uviedla,žesavplnomrozsahustotožňuje
v podstatných veciach so znaleckými posudkami, ku ktorým má len drobné pripomienky. Znalecký
posudok č. 21/2012 preukázal, že hodnota investícií svokrovcov odporkyne do prízemia bola iba vo
výške 15.540,30 € s DPH, pričom svokrovci tvrdili a navyše ju žalovali o plnenie vo výške 22.903,80

€ s prísl. Vzhľadom k tomu, že súdny spor so svokrovcami ukončila dohodou a finančné prostriedky
im vyplatila po rozvode manželstva, teda po zrušení BSM, má za to, že tieto investície sa tejto veci
o vyporiadanie BSM netýkajú. Bola však preukázaná klamlivosť tvrdení svokrovcov, ktorí neúmerne
navyšovali cenu svojich investícií. Znalecký posudok č. 21/2012 preukázal výšku investícii do prvého
a druhého nadzemného podlažia, ohodnotených na sumu 23.234,- €, nejedná sa teda o sumu, ktorú mali

požičať svokrovci navrhovateľovi vo výške 36.513,31 €. Odporkyňa naďalej trvá na tom, že si požičali na
prerábku rodinného domu pôžičky vo výške 400.000,- Sk (13.277,57 €), sumu 200.000,- Sk (6.638,78
€) dostali za starý rodinný byt účastníkov konania, čiastku 30.000,- Sk dali odporkyni jej rodičia na
bránu a rôzne veci pri dokončovaní a ďalšie finančné prostriedky vo zvyšnej časti 60.000,- Sk si zarobili
s navrhovateľom počas prerábky rodinného domu. Vykonaným dokazovaním bolo teda jednoznačne

preukázané, že zmluvy o pôžičkách, ktoré uzatvoril iba navrhovateľ so svojimi rodičmi, boli fiktívne.
Práce na prerábke rodinného domu boli prevažne svojpomocné, teda na týchto prácach účastníci týmto
spôsobom šetrili a preto výška investícii nemusela dosiahnuť výšku stanovenú znaleckým posudkom.
Veľa prác si s bývalým manželom robili sami, resp. za pomoci rodinných príslušníkov, napr. búracie
práce. Elektrinu im zadarmo realizoval švagor odporkyne, A. G., vodu a kúrenie realizoval zadarmo U. B.

a S. B.. Jedinú pripomienku, ktorú má odporkyňa k znaleckému posudku je, že znalec ocenil maľovanie
v rodinnom dome farbou Primalex, hoci celý dom je vymaľovaný vápnom.

Navrhovateľ sa k znaleckým posudkom vyjadril podaním doručeným súdu dňa 18.4.2013, v ktorom
uviedol, že finančné prostriedky investované do prízemia a prvého nadzemného podlažia boli

investované firmou KOPOTEX – Anton Rybárik a nie rodičmi navrhovateľa. Súdny spor bol ukončený
uznesením č.k. 24C 153/2008-136, ktorým došlo k zmieru medzi firmou KOPOTEX a účastníkmi konania
o vyplatenie sumy 6.638,78 €. V znaleckom posudku č. 21/2012 Q. W. vyčíslil investície na prvé
nadzemné podlažie sumou 15.540,30 €, avšak znalec nevyčíslil prístavbu o výmere 24,96 m2, ktorá
sa uskutočnila v rokoch 1997 až do roku 2000, čím prvé nadzemné podlažie nadobudlo skutočnú

výmeru 113,59 m2, prístavba spolu s prvým nadzemným podlažím by teda v konečnom dôsledku mala
mať hodnotu 19.916,23 €. Finančné prostriedky z pôžičky od rodičov navrhovateľa sa museli čerpať
aj v nebytových priestorov, kde sa muselo zainvestovať do odpadov, vodovodného potrubia, ako aj
elektriny, hrubej a tenkej omietky, izolácií a podlahových náterov. Ohodnotenie niektorých položiek
v znaleckom posudku sa navrhovateľovi javí ako neadekvátne vzhľadom na ceny nakupovaných

materiálov, počty kusov a rozmery. Pokiaľ teda rodičia navrhovateľa požičali účastníkom peniaze na
rekonštrukciu bytového priestoru vo výške 23.235,74 €, z toho sa časť peňazí preinvestovala aj do
nebytového priestoru.Právny zástupca odporkyne na pojednávaní konanom dňa 20.12.2013 navrhol, aby súd rozhodol
o vyporiadaní BSM účastníkov tak, že prikáže rodinný dom č. súp. XXX na ul. D. I. B. navrhovateľovi

stým,ženavrhovateľbudepovinnývyplatiťodporkyni1hodnotyrodinnéhodomuačosatýkahnuteľných
vecí navrhol, aby súd rozhodol v zmysle uzatvoreného zmieru medzi účastníkmi konania. Odporkyňa
tvrdila, že byt v B. nebol predaný za 200.000,- Sk, ale za 350.000,- Sk a finančné prostriedky boli
použité na dokončenie domu a zvyšná časť sa nechala na kúpu auta. Dom nebol dokončený, dorábali
sa ešte stropy na prvom poschodí a realizovali sa bežné dokončovacie práce na terase. Stropy neboli

dobre vyhotovené, robili sa nanovo celé sadrokartónové stropy aj s osvetlením. Na prízemí sa dorábali
sadrokartónové priečky, lebo bolo potrebné oddeliť priestory slúžiace na bývanie a priestory slúžiace
na podnikanie.

Navrhovateľ uviedol, že z kúpnej ceny vyplatenej kupujúcou J. N. zaplatili spoločenstvu vlastníkov bytov
vDomeslužieb,resp.dofonduoprávaúdržbysumuasi20.000,-Sk,jednalosaodlhúčastníkov.Ostatné

peniaze použili na kúpu motorového vozidla Fabia Combi spolu s finančnými prostriedkami poskytnutými
veriteľom SLSP, a.s. na základe úverovej zmluvy 0423335865 vo výške 220.000,- Sk. Navrhovateľ
potvrdil, že po vyhotovení podhľadov začala padať omietka na nábytok a preto sa rozhodli tieto podhľady
riešiť sadrokartónovými stropmi a do nich osadiť aj bodové svietidlá v kuchyni, obývačke a v malej
izbe na prvom poschodí. Navrhovateľ tiež potvrdil tvrdenie odporkyne, že na prízemí sa vyhotovila zo

sadrokartónu stena na oddelenie priestoru šatní a toaliet.

Odporkyňa v podaní doručenom súdu dňa 27.1.2014 uviedla, že keďže v konaní 18C 180/2008 bolo
rozhodnuté dňa 3.4.2009 rozsudkom, ktorým uložil súd odporcovi v rade 1/ A. B. povinnosť zaplatiť
navrhovateľovisumu36.513,31€(1.100.000,-Sk)spolusúrokomzomeškania,dlhvovýške1.100.000,-

SktedaniejemasouBSM.Keďžemanželstvoodporkynesnavrhovateľombolovčasevydaniarozsudku
o úhrade 1.100.000,- Sk, ktoré mal uhradiť v plnom rozsahu navrhovateľ, právoplatne rozvedené,
odporkyňa nebola uvedeným rozsudkom zaviazaná platiť. Navrhovateľ si mal teda podať na súd
samostatný návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 550.000,- Sk voči odporkyni, čo však
neurobil a navyše uvedený nárok vo výške 550.000,.- Sk je už premlčaný, nakoľko od vydania rozsudku

OS Žilina č.k. 18C 180/2008-139 zo dňa 3.4.2009, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný uvedenú sumu
uhradiť L. B., už prešla dvojročná subjektívna, resp. trojročná objektívna premlčacia doba. Odporkyňa
poukázala na rozsudok KS Nitra, č.k. 25Co 83/2012 zo dňa 30.4.2012, v ktorom súd uviedol, že
momentom uzatvorenia dohody o uznaní dlhu (v tomto prípade rozsudok č.k. 18C 180/2008-139 zo
dňa 3.4.2009) sa do právneho vzťahu s dodávateľom (v tomto prípade s L. B.), resp. jeho právnym

nástupcom, dostala iba žalobkyňa (v tomto prípade navrhovateľ), keďže úkony, ktoré urobila po rozvode
manželstva, už nemohli zaväzovať žalovaného (v tomto prípade odporkyňu). Žalobkyňa v tomto konaní
síce uplatnila nároky, ktoré vznikli počas trvania manželstva so žalovaným, avšak právnym základom je
dohoda o uznaní dlhu (v tomto prípade rozsudok, ktorý zaväzuje navrhovateľa v tomto konaní). Keďže
dohodu uzatvorila sama, uzatvorila ju vo vlastnom mene po rozvode manželstva účastníkov konania

a právny nárok vyplývajúci z tejto dohody posúdil súd prvého stupňa ako plnenie, ktoré žalobkyňa
uskutočnila namiesto žalovaného. Momentom vydania uznesenia o zastavení konania voči odporkyni
v konaní č.k. 18C/180/2008 a rozsudkom, ktorým bol zaviazaný na úhradu predmetnej sumy v konaní
18C/180/2008 A. B., sa do právneho vzťahu s L. B. dostal iba navrhovateľ, keďže konanie o zaplatenie
sumy 1.100.000,- Sk, ktoré bolo vedené až po rozvode manželstva, odporkyňu už nemohlo zaväzovať.

Suma 1.100.000,- Sk nemôže byť predmetom tohto konania, ako ani iného súdneho konania, nakoľko
o tomto nároku už bolo právoplatne rozhodnuté (res iudicata).

Navrhovateľ sa v konaní vyjadril podaním doručeným súdu dňa 3.2.2014, v ktorom uviedol svoj

záverečný návrh, a síce navrhol, aby súd pripustil zmenu návrhu, podľa ktorej by súd o vyporiadaní
hnuteľných vecí z BSM účastníkov rozhodol v zmysle zmieru uzatvoreného medzi účastníkmi dňa
22.2.2012, podľa ktorého hodnota hnuteľných vecí spolu vo výške 2.671,40 € bola medzi účastníkmi
nesporná.
Taktiež hodnota nehnuteľností nachádzajúcich v BSM je medzi účastníkmi nesporná, predstavuje

v zmysle znaleckého posudku Q. K. W. č. 22/2012 sumu 89.300,- €. Spolu majetok nadobudnutý za
trvania manželstva ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva č.k. 27C 247/2006 zo dňa
26.9.2007 (nadobudol právoplatnosť dňa 29.7.2007) predstavuje 91.971,14 €, polovica tak predstavuje
45.985,57 €. Matka navrhovateľa darovala navrhovateľovi finančné prostriedky na peňažný vkladsporenia do ŠFRB vo výške 60.000,- Sk/1.991,63 €, kuchynskú linku za 60.000,- Sk / 1.991,63 €,
navrhovateľďalejvtomtopodanívspojitostisopravenýmiúdajminapojednávaníkonanomdňa7.2.2014
uviedol, že zvyšok neuhradenej podpory poskytnutej zo ŠFRB predstavuje 644,29 €, neuhradená

pôžička, na ktorú bol zaviazaný navrhovateľ rozsudkom č.k. 18C 180/2008-129 zo dňa 27.4.2010
predstavuje 36.513,31 € spolu s úrokom z omeškania 9,5% ročne zo sumy 13.277,57 € od 16.11.2006
k 7.2.2014 vo výške 9.116,- €, od 8.2.2014 až do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne
zo sumy 23.236,- € od 23.1.2008 k 7.2.2014 vo výške 11.932,- €, od 8.2.2014 až do zaplatenia (pričom
činia úroky z omeškania spolu 21.048,28 € + trovy konania 4.568,31 €, spolu 62.130,16 €). Spolu dlhy

za trvania manželstva tak predstavujú 62.645,59 € (tento údaj opravila právna zástupkyňa navrhovateľa
na pojednávaní), z čoho polovica predstavuje 31.322,80 €. Keďže odporkyňa zaplatila za navrhovateľa
navyše úver zo ŠFRB, a to zaplatila o 289,99 € navyše, na odporkyňu pripadajú dlhy vo výške 31.032,81
€.

Na pojednávaní bola uznesením pripustená zmena návrhu na začatie konania, podľa ktorej sa hnuteľné

veci majú vyporiadať v zmysle uzatvoreného zmieru a dom č. súp. XXX H. C. D. I. B. a pozemok parc.
č. C KN XXX o výmere 121 m2 má sa prikázať do vlastníctva navrhovateľa. Ďalej navrhovateľ má
v celosti prebrať dlh priznaný rozsudkom č.k. 18C 180/2008-139 s prísl., a to neuhradenú pôžičku vo
výške 36.513,31 € s prísl., teda úrokmi z omeškania a trovami konania, spolu vo výške 62.130,16 €
a poslednú splátku uhradenú do ŠFRB, spolu vo výške 64,43 €. Zároveň navrhovateľ má byť zaviazaný

zaplatiť odporkyni sumu 12.125,24 € na vyrovnanie majetkovej hodnoty, ktorú pri vyporiadaní obdržal
vo väčšom rozsahu.

Podľa § 148 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj OZ) zánikom

manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 149 ods. 1 a ods. 3 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie
podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého
z manželov súd.

Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok
a je povinný nahradiť, čo sa mu zo spoločného majetku vynaložilo na jeho osobný majetok. Ďalej sa
prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na

to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať
tiež zreteľ na starostlivosti o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Pretože účastníci vyporiadanie zaniknutého BSM nevykonali dohodou (§ 149 ods. 1, 3 OZ), boli splnené

podmienky, aby na návrh navrhovateľa podaný na súde pred uplynutím lehoty troch rokov od zániku
BSM (§ 149 ods.4 OZ) vykonal vyporiadanie BSM súd podľa zákonných hľadísk uvedených v citovanom
ustanovení § 150 OZ. Účastníci mohli majetok nadobúdať do BSM v čase od uzatvorenia manželstva
dňa 21.1.1992 do 29.7.2007, kedy rozvodom manželstva došlo k zániku BSM.

Všeobecná hodnota nehnuteľností – rodinného domu č. súp. XXX H. C. D. I. B. postaveného na
pozemku parc. č. C KN XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 121 m2 v kat. úz. B., zapísaného
na LV č. XXXX na Správe katastra Žilina bola ustálená znaleckým posudkom Q. K. W. vo výške
89.300,- €, voči ktorému účastníci nemali námietky. Súd pri hodnotení hľadísk pre rozhodnutie, ktorému
z účastníkov prikázať do výlučného vlastníctva tieto nehnuteľnosti, vychádzal zo zhodného návrhu

účastníkov konania a rodinný dom spolu s pozemkom, na ktorom je rodinný dom postavený, prikázal
do vlastníctva navrhovateľa.

V konaní nebola sporná ani hodnota hnuteľných vecí, ktoré účastníci urobili masou BSM a v takomto
rozsahu týchto vecí súd aj rozhodoval o ich vyporiadaní. Hodnota vecí predstavovala spolu sumu

2.671,40 €, pričom veci v hodnote 1.900 € boli prikázané navrhovateľovi a veci v hodnote 771,40 €
odporkyni.
Pokiaľ účastníci zahrnuli do zmieru aj dve kancelárske stoličky v detskej izbe bez uvedenia ich hodnoty
s tým, že nepatria do masy BSM, avšak ostávajú navrhovateľke, súd pri vyporiadaní BSM tieto veci akonepatriace do BSM do výroku rozsudku neuviedol. V zmysle ustálenej judikatúry, nakoľko sa jedná o veci
nižšej hodnoty a slúžiace osobným potrebám maloletých detí, patria tieto veci výlučne maloletým deťom.

Za trvania manželstva vznikli dlhy, účastníkom bol poskytnutý úver z PSS a.s. vo výške 200.000,- Sk, a
podpora vo forme úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške 201.000 Sk, ktoré účastníci splatili
zo svojich príjmov. Na splácanie úveru z PSS a.s. však prispela aj matka navrhovateľa M. B. sumou
1.259,63 €. Tieto finančné prostriedky darovala M. B. výlučne svojmu synovi – navrhovateľovi.

Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že na stavebné sporenie dávali navrhovateľovi peniaze jeho rodičia, a to
pravidelne ročne vo výške 15.000,- Sk a nasporili tak 154.318,- Sk, resp. 138.808,- Sk/4.607,58
€, súd toto tvrdenie navrhovateľa nemal preukázané. Z listinných dôkazov - potvrdení o vklade na
účet č. XXXXXXXXXX/XXXX dňa 24.2.1994 sumy 7.500,- Sk a dňa 11.9.2003 sumy 15.000,- Sk (č.l.
33) nevyplynulo, ktorou osobou boli tieto finančné prostriedky na účet stavebného sporenia vložené.
Odporkyňa potvrdila, že matka navrhovateľa skutočne určitú dobu splácala za účastníkov konania tento

úver, ale v akej výške ňou bol splatený, je povinný preukázať navrhovateľ. Súd navrhovateľom tvrdenú
sumu z predložených listinných dôkazov preukázanú nemal, mal preukázanú len sumu 1.259,63 €, ktorá
bola prevedená z účtov matky navrhovateľa č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX a XXXXXXXX/XXXX (výpisy
z účtu č.l. 204, 205, 206, 210), preto len táto suma bola pri vyporiadaní BSM účastníkov zohľadnená.

Ku dňu zániku BSM predstavoval zostatok nesplateného úveru ŠFRB sumu 644,29 € (19.410 Sk), ktorú
skutočnosť mal súd preukázanú z listu Štátneho fondu rozvoja bývania zo dňa 23.4.2008. Zostatok
19.410,- Sk po zániku BSM splatila odporkyňa sumou 464,42 € a navrhovateľ sumou 179,69 € (súčet
týchto súm predstavuje 644,11 €, rozdiel vznikol pri prepočte Sk na euro) dňa 5.8.2008, čo vyplýva

z výpisu z účtu zo dňa 10.5.2008 (č.l. 98). Odporkyňa tak uhradila navyše za navrhovateľa sumu 142,37
€, (179,69 + 464,42 = 644,11 : 2 = 322,05. 464,42 - 322,05 = 142,37 €). Pokiaľ odporkyňa tvrdila,
že uhradila vyššiu sumu, a síce 17.938,- Sk/595,43 €, súd túto skutočnosť z predložených dôkazov
preukázanú nemal. Navrhovateľ uznal, že odporkyňa uhradila za neho na nesplatenej časti podpory zo
ŠFRB sumu 142,27 €.

Z faktúry č. 03/2000 vystavenej T. M. - J. zo dňa 2.3.2000, splatnej dňa 16.3.2000 na sumu 68.880,-
Sk/2.286,40 € a z príjmového pokladničného dokladu mal súd preukázané, že matka navrhovateľa M.
B. zaobstarala do rodinného domu č.s. 652 pre potreby účastníkov konania kuchynskú linku, ktorú
aj zaplatila, túto však darovala len navrhovateľovi. Navrhovateľ si titulom tohto daru uplatnil v rámci

vyporiadania BSM v záverečnom návrhu náhradu sumy 1.991,63 € (60.000,- Sk).

Základnou spornou otázkou medzi účastníkmi bola pôžička peňazí v celkovej výške 1.100.000 Sk, ktorú
sumu mal požičať navrhovateľovi, resp. podľa tvrdenia navrhovateľa obom účastníkom, L. B. - otec
navrhovateľa, a to dňa 15.11.1996 vo výške 400.000 Sk na zakúpenie rodinného domu č.s. XXX a dňa

20.3.1998 vo výške 700.000 Sk na rekonštrukciu domu č.s. XXX.

Pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich BSM a vznikli za jeho trvania podľa § 143 OZ
nepatria do BSM, takže sa na ne nevzťahujú ust. § 149 a 150 OZ. Súd pri vyporiadaní týchto osobitne
neupravených vzťahov vychádzal podľa § 853 OZ z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú

vzťahy svojím obsahom a účelom im najbližšie, teda vychádzal z ust. § 149 a 150 OZ a vykonal aj
vyporiadanie dlhov manželov, ktoré vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva a v súvislosti
s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom. Vyporiadanie týchto spoločných práv a povinností
sa však týka vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú
účastníkmi konania o vyporiadania BSM (R 42/1972). Ak za trvania manželstva vznikol dlh, z ktorého

bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napr. vo vlastnom mene uzavrel zmluvu o pôžičke a ak takto
získané peniaze boli použité na kúpu určitej veci, t.j. bola za ne získaná určitá majetková hodnota,
aj táto hodnota za splnenia ostatných podmienok uvedených v § 143 OZ a bez ohľadu na to, či bola
zmluva o pôžičke platne uzavretá, patrí do BSM. Na záväzok manžela, ktorý takto získal peniaze, ktoré
je povinný vrátiť (či už ako plnenie zo zmluvy o pôžičke, alebo ako neoprávnený majetkový prospech

v prípade, ak zmluva o pôžičke nebola platne uzavretá), a ktorý ich vynaložil v skutočnosti na spoločný
majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní BSM (R 57/1970).Odporkyňa tvrdila, že účastníci financovali rekonštrukciu domu z pôžičiek poskytnutých zo stavebného
sporenia v K. G. G. a z úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania, teda nie z pôžičiek, ktoré mal
účastníkom poskytnúť otec navrhovateľa. Navrhla, aby súd prejudiciálne skúmal platnosť uzatvorených

zmlúv o pôžičke, na tomto svojom návrhu však ďalej v konaní netrvala, taktiež navrhovateľ sa k tomuto
návrhu nevyjadril. Súd dospel k záveru, že nebol naliehavý právny záujem na určení neplatnosti týchto
zmlúv,skúmanierelatívnejneplatnostivtomtokonaníbyvzhľadomnaustálenújudikatúrunemaložiaden
význam, pretože i keby bola zistená relatívna neplatnosť zmlúv, v prípade, že zmluvy by boli neplatné,
ale bolo by preukázané, že sumy uvedené v zmluvách o pôžičkách boli skutočne navrhovateľovi reálne

zo strany veriteľa odovzdané a bolo by v konaní ďalej preukázané, že z týchto finančných zdrojov
navrhovateľ vynaložil tieto sumy alebo ich časť na realizáciu rekonštrukcie rodinného domu, následne
by mal navrhovateľ právo od odporkyne požadovať, čo zo svojho vynaložil na vec (rodinný dom), ktorá
je v BSM. V konaní však vzhľadom na rozporné tvrdenia rodičov navrhovateľa vypočutých v konaní
ako svedkov, a tiež tvrdení navrhovateľa, nemal súd preukázané, že zmluvy o pôžičke boli skutočne
uzatvorené v čase, ktorý je uvedený na týchto zmluvách, teda 15.11.1996 a 20.3.1998. Pokiaľ aj zmluvy

boli uzatvorené, podľa vyjadrenia svedkyne M. B. v roku 2006 a 2007 (s tým, že boli antidatované),
a navrhovateľ skutočne reálne prevzal v rokoch 2006 a 2007 od L. B. sumy 400.000 Sk a 700.000 Sk,
súd nemal preukázané, že by tieto sumy boli použité na rekonštrukciu rodinného domu, pretože od roku
2000 už bola rekonštrukcia domu ukončená (okrem niektorých prác vykonaných v roku 2005) a účastníci
vdomeodroku2000bývali.Súd poukazujenavyjadreniesvedkyne,žepokiaľsvedkyňauviedla,žeprvú

zmluvu na sumu 400.000,- Sk podpísali v roku 2006 alebo 2007, pričom obidve zmluvy boli uzatvorené „v
tom čase“, z čoho vyplýva, že obidve zmluvy boli uzatvorené v približne rovnakom čase, z dátumov
na zmluvách predložených navrhovateľom je však zrejmé, že prvá zmluva bola uzavretá v roku 1996
a druhá až v roku 1998, teda zmluvy nemali byť uzatvorené „v tom istom čase“, ako tvrdila svedkyňa.

Pokiaľ svedkyňa M. B. súdu písomne oznámila, že pri svojom výsluchu na pojednávaní sa v dôsledku
svojich zdravotných ťažkostí spôsobených diabetom pomýlila pri uvedení roku, kedy boli uzatvorené
zmluvy o pôžičke a namiesto roku 1996 a 1998 uviedla roky 2006, 2007 a pokiaľ navrhovateľ
uvádzal, že zdravotný stav svedkyne spôsobený ochorením diabetes mal vplyv na jej výpoveď, keďže
pojednávanie dlho trvalo a svedkyňa bola nesústredená, a pri uvedení týchto rokov sa pomýlila,

súd uvádza, že z výpovede svedkyne nebolo možné v žiadnom prípade nadobudnúť dojem, že
svedkyňajenekoncentrovaná,pretoževypovedaladetailneaspontánneohľadomskutočnostítýkajúcich
rekonštrukcie domu, taktiež ohľadom všetkých ďalších skutočností. Zo zápisnice o pojednávaní tiež
nevyplýva, že by svedkyňa z dôvodu jej momentálneho zlého zdravotného stavu žiadala o možnosť
vypovedať posediačky a tiež nevyplýva, že by súd svedkyňu vyzval, aby posediačky vypovedala,

keďže bežne, pokiaľ sa súdu javí, že svedkovi spôsobuje výsluch zdravotné problémy, za účelom
predchádzania prípadných zdravotných komplikácií súd svedka sám vyzve, aby pri výpovedi sedel. Nie
je preto možné konštatovať, že sa svedkyňa pomýlila pri uvedení roku, kedy boli zmluvy o pôžičke
uzatvorené a dospel k záveru, že svedkyňa na pojednávaní vypovedala pravdu o čase uzatvorenia
zmlúv.

V konaní však ani nebolo preukázané, že by bolo potrebné vynaložiť finančné prostriedky z tvrdených
pôžičiek na rekonštrukciu domu, keďže účastníci mali dostatok finančných prostriedkov, jednak z úverov
z PSS a.s. a ŠFRB, ďalej zo získanej kúpnej ceny z predaja bytu, z vlastných úspor, pretože účastníci
boli aj zárobkovo činní. V konaní tiež bolo preukázané, že stavebné práce boli rekonštrukcii rodinného

domu boli z prevažnej miery zabezpečované svojpomocou, teda na týchto prácach účastníci šetrili
a preto na rekonštrukciu domu nebolo potrebné vynaložiť také investície, aké sú vyčíslené znaleckým
posudkom 23.234,33 €. S poukazom na tieto preukázané skutočnosti súd dospel k záveru, že účastníci
realizovali rekonštrukciu prvého poschodia a podkrovia z vlastných finančných zdrojov bez toho, aby
ju bolo potrebné financovať z požičaných peňazí od otca navrhovateľa. Zároveň mal súd preukázané,

že manželom finančne vypomáhali rodičia odporkyne pri zabezpečovaní potrieb spoločnej domácnosti,
ktorú skutočnosť potvrdil aj navrhovateľ.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ako účastníci, tak i rodičia navrhovateľa, vykonávali

rekonštrukciu rodinného domu koordinovane, spoločne a rekonštrukciu spoločne financovali. Pri
realizácii rekonštrukcie nerozlišovali, aké finančné prostriedky sa používajú na rekonštrukciu
„podnikateľských“ a aké na rekonštrukciu „nepodnikateľských“ priestorov, ale finančné prostriedky sa
spotrebovávali podľa toho, ako boli tieto k dispozícii a ktoré práce bolo aktuálne potrebné realizovať, čovyplynulo z vyjadrenia navrhovateľa, ktorý uviedol, že z pôžičky 700.000 Sk boli finančné prostriedky
využitéajnarekonštrukciuprízemiaazvyjadreniasvedkyneM.B.vyplynulo,žeoknánapodnikateľskom
priestore boli hradené zo stavebného úveru poskytnutého navrhovateľovi a odporkyni. Z uvedeného je

zrejmé, že v prípade vykonávania prác jedného druhu na rekonštruovanom objekte (napr. výmena okien)
sa použili spoločné prostriedky navrhovateľa a odporkyne a následne sa použili pri ďalších prácach
prostriedky rodičov navrhovateľa. Špecifikácia týchto súm však v konaní nebola uvedená a vzhľadom
na dôkaznú núdzu ani preukázaná. Je však zrejmé, že sumu 23.234,33 € (699.957,43 €), ktorú bolo
potrebné vynaložiť na rekonštrukciu prvého poschodia a podkrovia, preukázanú zo znaleckého posudku

Q. K. W. č. 21/2012, mali účastníci k dispozícii z poskytnutých úverov z PSS a.s. a ŠFRB, zo získanej
kúpnej ceny z predaja bytu, z vlastných úspor, ktoré finančné prostriedky postačovali vzhľadom na výkon
väčšiny stavebných prác svojpomocou.

Tvrdenie svedkyne M. B., že rodičia navrhovateľa mali v úmysle rodinný dom odkúpiť do svojho

vlastníctva, lebo v ňom chceli podnikať, avšak tak neurobili, lebo navrhovateľ a odporkyňa trvali
na tom, že vlastníkmi rodinného domu chcú byť oni, pretože by potom nedostali pôžičku z fondu
rozvoja bývania, je v priamom rozpore s tvrdením navrhovateľa, že za účelom vykonania rekonštrukcie
rodinného domu požičal otec navrhovateľa navrhovateľovi sumu 700.000 Sk. Pokiaľ by to bola pravda,
a L. B. a navrhovateľ (príp. s odporkyňou) by mali skutočne v úmysle takýmto spôsobom rekonštrukciu

rodinného domu financovať, finančné prostriedky poskytnuté na základe úveru zo ŠFRB vo výške
201.000 Sk by boli nadbytočné a zanedbateľné v porovnaní so sumou navrhovateľom tvrdenej
poskytnutej pôžičky 700.000 Sk a rodičia navrhovateľa by nemali žiaden dôvod pristúpiť k takému
riešeniu, aby rodinný dom, na obstaraní a zrekonštruovaní ktorého by sa potom, podľa tvrdenia
navrhovateľa, mali účastníci konania podieľať v minimálnej miere, by mali nadobudnúť do vlastníctva

práve účastníci konania a nie rodičia navrhovateľa.

Súd nemal ani preukázané, že rodičia navrhovateľa by mali v rokoch, v ktorých mala byť podľa tvrdenia
navrhovateľa a svedka L. B. uzatvorená zmluva o pôžičke, teda v roku 1996 a 1998, disponovať
finančnými prostriedkami v takej výške, aby mohli požičať tvrdené finančné prostriedky navrhovateľovi.

Takáto skutočnosť nevyplýva ani z dôkazov predložených navrhovateľom, teda z výpisov z účtov rodičov
navrhovateľa L. B. a M. B., vedených v peňažných ústavoch SLSP, a.s., Poštovej banke, a.s., ČSOB, a.s.
a i., takáto skutočnosť nevyplýva ani zo správy Daňového úradu Žilina II, z ktorej súd nemal preukázané,
že otec navrhovateľa L. B. dosahoval taký zisk zo svojej podnikateľskej činnosti, že mal k dispozícii voľný
kapitál v celkovej výške 1.100.000 Sk. Aj tvrdenie svedkyne, že v roku 2000 si museli s manželom zobrať

pôžičku 300.000,- Sk potvrdzuje, že rodičia navrhovateľa nedisponovali takými finančnými zdrojmi, aby
mohli poskytnúť navrhovateľovi pôžičky vo výške 700.000,- Sk a 400.000,- Sk, keď boli odkázaní na
finančné prostriedky z úveru vo výške 300.000 Sk. V konaní tiež bolo preukázané z výpovedí odporkyne
a svedkyne U. G. (navrhovateľ tieto tvrdenia nerozporoval), že rodičia navrhovateľa vykonávali v období,
kedybolarealizovanárekonštrukciadomuč.s.XXX,ajprestavbusvojhorodinnéhodomuvB.vznačnom

rozsahu, na čo museli tiež vynaložiť ďalšie finančné prostriedky (v nezistenej výške), ktorými však
preukázateľne nedisponovali.

Z listinných dôkazov predložených svedkom – otcom navrhovateľa L. B. (č.l. 329 – 340) súd nemal
preukázané tvrdenia navrhovateľa a svedkov, že rodičia navrhovateľa mali k dispozícii sumy 400.000,-

Sk a 700.000,- Sk a tieto poskytli navrhovateľovi titulom pôžičky. Z týchto dôkazov vyplynulo, že dňa
28.6.1996 (č.l. 329) vyrovnal L. B. vložením sumy 112.299,60 Sk na účet č. XX-XXXXXXXX/XXXX len
debet a dostal sa do plusového zostatku na účte vo výške 500,- Sk. Pokiaľ svedok predložil listinné
dôkazy, z ktorých súd zistil, že dňa 11.4.1999 M. B. vybrala v PB, a.s. sumu 25.000,- Sk, že v bližšie
neurčený deň bola M. B. vyplatená Prvou doplnkovou dôchodkovou Bratislava dávka 51.732,- Sk, že

v roku 1998 bola zo Slovenskej sporiteľne vyplatená L. B. suma 23.037,60 Sk, že dňa 17.3.1998 vybral
L. B. sumu 115.213,80 Sk a dňa 17.5.1999 sumu 80.000,- Sk vo VÚB, a.s., dňa 31.5.1998 vybrala M. B.
sumu 120.000,- Sk a dňa 31.8.1999 sumu 74.712,70 Sk vo VÚB, a.s., dňa 12.10.1999 vybrala z PB a.s.
sumu 61.452,40 Sk, dňa 28.11.1996 vybral L. B. v E., L. sumu 110.000,- Sk, súd nemal preukázané, že
tieto sumy boli reálne odovzdané navrhovateľovi titulom zmlúv o pôžičke uzatvorených dňa 15.11.1996

a 20.3.1998.
Pritomsúčetvšetkýchsúmuvedenýchvlistinnýchdôkazovpredloženýchnavrhovateľom,resp.svedkom
L. B., je suma 610.416,50 Sk (25.000 + 23.037,60 + 115.213,80 + 80.000 + 120.000 + 74.712,70 +
61.452,40 + 110.000), (z toho sumu 110.000,- Sk vybral L. B. v ČSOB, a.s. už dňa 28.11.1996), čonepredstavujetvrdených1.100.000Sk,pretonebolopreukázané,žesvedkoviamalidostatokfinančných
prostriedkov na to, aby poskytli navrhovateľovi pôžičky vo výške 400.000,- Sk a 700.000,- Sk aj
s poukazom na tú skutočnosť, že v roku 2000 boli svedkovia, podľa vyjadrenia ich samotných nútení

požiadať o úver vo výške 300.000,- Sk. Pokiaľ svedok súdu predložil potvrdenie Tatra banky, a.s.
o nákupe valút 2.000,- DM za sumu 39.760,- Sk, súdu nie je známe, na preukázanie akej skutočnosti bol
tento listinný dôkaz predložený. Taktiež výpis z účtu majiteľa cenných papierov M. B. je pre toto konanie
irelevantný, ako i poštový poukaz (č.l. 330 spisu), z ktorého nevyplýva dátum, kedy bola M. B. vyplatená
Prvou doplnkovou dôchodkovou Bratislava dávka 51.732,- Sk,

Navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa bola pri podpísaní obidvoch zmlúv o pôžičke, aj pri vydávaní peňazí,
čo odporkyňa poprela. Navrhovateľ si svojimi tvrdeniami a spôsobe vyplatenia pôžičky 700.000 Sk
odporoval, keď najprv na pojednávaní konanom dňa 29.4.2011 tvrdil, že pôžička 700.000 Sk mu bola na
základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 20.3.1998 poskytnutá v sume 150.000,- Sk dňa 23.3.1998,
v sume 200.000,- Sk dňa 20.4.1998, v sume 200.000,- Sk dňa 20.3.1999 a v sume 150.000,- Sk dňa

18.10.1999, avšak následne na pojednávaní dňa 31.10.2011 už tvrdil, že sumu 200.000,- Sk dostal
20.4.1998, sumu 200.000,- Sk dňa 4.6.1999 a 18.10.1999 sumu 150.000,- Sk.

Navrhovateľ na podporu svojich tvrdení o poskytnutí pôžičky 400.000 Sk, ktoré mali byť použité na

zakúpenie nehnuteľností v katastrálnom území B. domu č. súp. XXX postaveného na KN parc. č.
XXX, zastavaná plocha a pozemku pod domom parc. č. XXX – zastavaná plocha o výmere 121 m2,
poukazoval na zmluvu uzatvorenú dňa 15.1.1997 (č.l. 38) medzi L. O., A. N. a I. P. ako predávajúcimi a A.
B. a F. B. ako kupujúcimi, ktorej vklad bol povolený dňa 14.2.1997 Správou katastra Žilina pod č. V/97-2,
v ktorej bola kúpna cena dohodnutá vo výške 200.100,- Sk a najmä na ďalšiu zmluvu uzatvorenú dňa

26.9.1996 (č.l. 317), na ktorej sú ako predávajúci uvedení L. O., I. P. a A. N. a ako kupujúci L. B. a M. B.,
podľa ktorej „manželia B. odovzdali zálohu na kúpu rodinného domu č. XXX, C. D., B., dňa 26.9.1996
vo výške 200.000,- G. L. O. – 80.000,- Sk, I. P. – 60.000,- Sk a A. N. – 60.000,- Sk a doplatok kúpnej
ceny vo výške 200.000,- Sk bude odovzdaný pri uzavretí kúpno-predajnej zmluvy“.
Odporkyňa poprela, že dom bol zakúpený za 400.000 Sk, tvrdila, že dom zakúpili účastníci z finančných

prostriedkov našetrených za 5 rokov a zo svadobných darov, a to za kúpnu cenu 200.000,- Sk, nie
400.000 Sk. Podľa bodu IV. zmluvy uzatvorenej dňa 15.1.1997 predstavuje hodnota prevádzaných
nehnuteľností podľa znaleckého posudku Ing. Milana Trantariča, sumu 201.845,- Sk, preto je tvrdenie
o vynaložení kúpnej ceny 400.000 Sk nepreukázané.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodinní príslušníci sa na pomoci účastníkom
konania podieľali v približne rovnakej miere. Na stavebných prácach súvisiacich s rekonštrukciou
rodinného domu pomáhala ako rodina navrhovateľa, tak i rodina odporkyne, pričom rodina navrhovateľa
bola na stavbe častejšie, a to z pochopiteľných dôvodov, v dokončenej stavbe si totiž mali realizovať
svoj podnikateľský zámer – prevádzkovanie výrobne lahôdok a reštaurácie. Na druhej strane rodina

odporkyne pomáhala manželom pri starostlivosti o maloleté deti pochádzajúce z manželstva účastníkov,
ktorá starostlivosť zahŕňala ako finančnú pomoc pri zakupovaní potrebných vecí maloletým deťom,
tak i samotnú starostlivosť o maloleté deti, vrátane opatrovania detí v ich chorobách. Túto pomoc je
potrebné chápať ako významnú pomoc, odporkyňa tak mohla začať pomáhať rodičom navrhovateľa
v prevádzke lahôdok a tiež tak prispela svojím príjmom do rodinného rozpočtu. Keby boli manželia nútení

zabezpečiť túto starostlivosť prostredníctvom opatrovateliek, museli by na ich odmenu tiež vynaložiť
finančné prostriedky, čo je potrebné takisto zohľadniť pri posudzovaní miery pomoci rodičov obidvoch
účastníkov, už nehovoriac o tom, že práve rodičia, resp. starí rodičia sú schopní a ochotní poskytnúť
deťom najkvalitnejšiu opateru. Z uvedeného vyplýva, že nie je možné dospieť k záveru, že rodina
niektorého účastníka sa zaslúžila svojou pomocou manželom väčšou mierou na nadobudnutí majetku

účastníkov do BSM, ako rodina druhého účastníka.

Pokiaľ svedkyňa – matka odporkyne U. G. tvrdila, že rodičia odporkyne pomáhali odporkyni pri
rekonštrukcii domu, a to najmä pri dokončovacích prácach, zaplatili vchodovú bránu, striekanie
a lakovanie dverí, zakupovanie lustrov, kľučiek, súd nemal preukázané listinným dôkazom sumu, ktorú

mali rodičia odporkyne vynaložiť na zabezpečenie týchto vecí tak, ako mal preukázané navrhovateľom
zakúpenie veci – kuchynskej linky matkou navrhovateľa podľa faktúry č. 03/2000 vyhotovenej T. M.
– DREVOVÝROBA dňa 2.3.2000. Navrhovateľ však v zásade nevylúčil, že by sa rodičia odporkyne
vôbec nepodieľali na pomoci účastníkom pri rekonštrukcii domu, len poprel, že by rodičia odporkynefinancovali vyhotovenie vstupnej brány a uvádzal iné podrobné tvrdenia súvisiace s vyhotovením brány
(drevo nakúpené v Novej Bani, vysušené, brána vyhotovená majstrom z Čiernej). Preto súd nemohol
zohľadniť pri vyporiadaní BSM hodnotu týchto prípadných darov.

Pokiaľ sa L. B. domáhal v konaní 24C 153/2008 voči odporcovi v rade 1/ A. B. a odporkyni v rade 2/ F. B.
zaplatenia sumy 588.000,- Sk z dôvodu, že tieto finančné prostriedky vložil do rekonštrukcie rodinného
domu, a následne došlo v konaní k uzatvoreniu zmieru medzi účastníkmi konania, na základe ktorého
zmieru sa každý z odporcov zaviazal zaplatiť L. B. sumu 100.000,- Sk, pričom v konaní bolo preukázané,

že odporkyňa túto sumu L. B. uhradila (odporkyňa uvedené tvrdila a navrhovateľ to nenamietal), súd sa
touto skutočnosťou pri vyporiadaní BSM ďalej nezaoberal, pretože tieto investície boli zabudované do
nehnuteľnosti – rodinného domu a boli zohľadnené pri ocenení nehnuteľností znalcom Q. K. W..

Pokiaľ svedok L. B. tvrdil, že s manželkou dal navrhovateľovi sumu 33.844,- Sk, na zakúpenie bytu
v B., súd mal v konaní zo zhodných tvrdení účastníkov preukázané, odporkyňa to sama potvrdila,

že účastníkom rodičia navrhovateľa skutočne sumu 32.000 Sk požičali, avšak ďalej uviedla, že túto
pôžičku manželia rodičom navrhovateľa následne postupne vrátili. Iné v konaní preukázané nebolo
a nakoniec ani navrhovateľ sa vo svojom záverečnom návrhu nedomáhal, aby bola táto skutočnosť
osobitne zohľadnená.

Súd mal v konaní preukázané, že dôvodom rozvratu manželstva bola nevera navrhovateľa, pričom
navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť účastníkov v roku 2006, (zatiaľ sa odporkyňa starala o dve
maloleté deti pochádzajúce z manželstva účastníkov, bývala v dome č.s. XXX) založil si vlastnú
domácnosť, žil v prenajatom byte, ktorý si zariadil bytovým zariadením a spotrebičmi z finančných
prostriedkov z úverov poskytnutých navrhovateľovi a navrhovateľom splatených z príjmu navrhovateľa

za trvania manželstva. Navrhovateľ za trvania manželstva uzatvoril viaceré úverové zmluvy, o ktorých
nemala odporkyňa vedomosť, pričom navrhovateľ si z poskytnutých úverov zakúpil hnuteľné veci na
zariadenie vlastnej domácnosti po odchode zo spoločnej domácnosti s odporkyňou, tieto hnuteľné veci
teda boli zaobstarané z prostriedkov BSM a mali by byť preto v rámci BSM vysporiadané. Vzhľadom
na to, že účastníci uzatvorili o vyporiadaní BSM v časti hnuteľných vecí patriacich do BSM zmier, súd

ďalej túto otázku neskúmal a vyporiadal BSM v takom rozsahu, v akom ho účastníci urobili predmetom
konania.
I keď navrhovateľ sa spočiatku domáhal, aby bol pri vysporiadaní BSM zohľadnený dar, ktorý mal dostať
od svojho otca, a síce kotol na kúrenie, v záverečnom návrhu sa tohto viac nedomáhal a preto súd na
hodnotu tohto daru neprihliadal.

Aplikujúc na zistený skutkový stav vyššie uvedené základné zásady vyporiadania BSM podľa § 150 OZ
súd vyporiadal BSM nasledovne:

Hodnotanehnuteľnostínadobudnutýchzatrvaniamanželstvapredstavuje89.300€,odktorejjepotrebné
odpočítať prostriedky z úveru poskytnutého od PSS, a.s. vo výške 1.259,63 € darované matkou
navrhovateľa, ktoré boli preinvestované účastníkmi pri rekonštrukcii domu č.s. XXX I. B. a hodnotu
kuchynskejlinky1.991,63€,ktorábolavdometiežzabudovaná,zčohovyplýva,ženavrhovateľvynaložil
zo svojho na spoločný majetok sumu 3251,26 € (1.259,63 + 1.991,63), ktorú sumu je potrebné odpočítať

od všeobecnej ceny nehnuteľností zistených znaleckým posudkom Q. K. W. č. 22/2012 vo výške 89.300
€ a túto sumu vydeliť dvomi, nakoľko súd vychádzal zo zásady, že podiely oboch účastníkov v BSM sú
rovnaké (89.300 € - 3251,26 € = 86.048,74 : 2 = 43.024,37). Sumu 43.024,37 € je povinný navrhovateľ
odporkyni zaplatiť titulom vyporiadacieho podielu za nehnuteľné veci.

Hodnota hnuteľných vecí, ktoré účastníci urobili masou BSM a v takomto rozsahu súd aj rozhodoval
o ich vyporiadaní, predstavovala spolu sumu 2.671,40 €, pričom veci v hodnote 1.900 € boli prikázané
navrhovateľovi a veci v hodnote 771,40 € odporkyni. Odporkyňa tak nadobudla hnuteľné veci v hodnote
nižšej o 564,30 €, ako navrhovateľ (1.900 + 771,40 = 2671,40 : 2 = 1335,70 – 771,40 = 564,30 €). Túto
sumu je povinný navrhovateľ odporkyni zaplatiť titulom vyporiadacieho podielu za hnuteľné veci.

Odporkyňa preukázateľne uhradila za navrhovateľa na nesplatenej časti podpory zo ŠFRB sumu 142,27
€, ktorú sumu je navrhovateľ povinný odporkyni uhradiť.Vyporiadací podiel, ktorý je navrhovateľ povinný odporkyni uhradiť, tak predstavuje sumu 43.731,04 €
(43.024,37 € + 564,30 € + 142,27 €).

O trovách konania účastníkov a štátu súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. podľa
§ 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Žiline do 15 dní odo dňa jeho
doručenia účastníkom konania.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.