Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marek Bujňák

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119202309
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8119202309.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XX XX D., právne zastúpený JUDr. Jánom Garajom, MBA, advokátom,
so sídlom Baštová 6, 060 01 Kežmarok, proti žalovaným: 1.) E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX,
XXX XX G. H., zastúpený A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom bytom F. XXX, XXX XX G. H., 2.) I. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX G. H., 3.) I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX G. H., 4.)
K. D., E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX G. H., zastúpená I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. XXX, XXX XX G. H., 5.) K. D., E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXX, XXX XX G. H., 6.) J. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX M., 7.) Slovenská republika – Slovenský pozemkový fond, IČO:

17 335 345, so sídlom Búdkova cesta 36, 817 15 Bratislava 8.) K. M., E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
H. XXX, XXX XX G. H., 9.) L. M., E. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX G. H., 10.) G. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX G. H., 11.) A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXX, XXX XX
G. H., 12.) K. K., E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX G. H. XX.) K. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XXX, XXX XX G. H., 14.) D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X, Q., XXX XX G. H., 15.) R. D., E.
O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX,XXX XX M., 16.) S. K., E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX,XXX
XX G. H., 17.) K. J., E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X,XXX XX M., právne zastúpenej Mgr. Barborou

Mihalikovou, advokátkou so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, 18.) E. K., E. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. C. T. XX, XXX XX D., 19.) D. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, XXX XX D., 20.) K. U., E. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX D., 21.) K. R., E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X, T., 080 01
Prešov, 22.) K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX,XXX XX V., 23.) A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
XX,XXX XX L. - J., 24.) D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX,XXX XX L., 25.) U. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. H. XX,XXX XX G. H., 26.) D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, Q., XXX XX G. H.,
27.) W. S. T. E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX G. H., 28.) A. M. M., nar. XX.XX.XXXX,

bytom V. G. XXXX/XX, XXX XX F. Q., právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou GOGA a spol.,
s.r.o., so sídlom Kupeckého 4, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 36 863 947, 29.) F. L., E. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. L. XXXX/X, D., 30.) I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX/X, XXX XX A., 31.)
A. F., E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX K., zastúpená zákonným zástupcom matkou
K. F., E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. O. XXX/XX, K., žalovaní v 3.), 6.), 8) - 12), 14) – 16), 18), 20)
– 24), 26), 29) – 30) rade zastúpení spoločným zástupcom D. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, XXX
XX D., žalovaní v 5), 13) a 27) rade zastúpení W. K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. – F. XXX, XXX

XX D., o určenie vlastníckeho práva vydržaním, takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :Žalobou podanou na Okresnom súde Prešov dňa 31.01.2019 sa žalobca voči žalovaným domáhal
určenia vlastníckeho práva k parcele E-KN č. XXXX/X, k. ú. G. H. evidovaná na LV č. XXXX v časti
medzi pozemkom C-KM parc. č. XXX/X, k. ú. G. H., obec G. H., okres D., evidovaného na LV č. XXX

a príjazdovou komunikáciou č. XXX, teda v zmysle GP č. G1- 1976/18 parcely č. XXX/XX, vytýčenej
geometrickým plánom

Svoju žalobu odôvodnil tým, že je spoluvlastníkom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov parciel

č. C-KN XXX/X, C-KN XXX/X a C-KN XXX/XX nachádzajúcich sa v okrese D., obci G. H., k.ú. G.
H., zapísaných na LV č. XXX. Vlastnícke právo k predmetným parcelám nadobudol žalobca spolu
so svojou manželkou I. B., E. T., nar. XX.XX.XXXX na základe kúpnej zmluvy zaevidovanej pod RI
99/92 od A. M., I. M., L. M. E. N. z dňa 15.12.1991. Technickým podkladom, z ktorého sa vychádzalo
pri kúpe predmetných pozemkov, bol geometrický plán č. 46-91/Kr vyhotovený dňa 20.11.1991 na
majetkoprávne vysporiadanie, ktorým bol zadefinovaný priebeh hraníc novovytvorených parciel -ENČ.

XXX/X 0 výmere 592 m2 , ktorá bola vytvorená z dielu „b" z pozemkovoknižnej parcely mpč. XXXX
zapísanej v pozemkovoknižnej vložke< ďalej len „PKV") č. 282 v k.ú. G. H., - EN č. XXX/X 0 výmere 1461
mi , ktorá bola vytvorená z dielov „a, c" z pozemkovoknižných parciel mpč. XXXX,XXXX zapísaných
v PKV č. XXX,XXX (HLV č. 289) v k.ú. G. H.. Zápis vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám
EN č. XXX/X, XXX/X do evidencie nehnuteľností bol vykonaný položkou výkazu zmien (ďalej len

„PVZ") č. 27/92 na nový LV č. XXX v k.ú. G. H.. Opierajúc sa o vyššie spomínaný geometrický plán a
vychádzajúc z ním určených hraníc parciel, ktorých sa na základe kúpnej zmluvy stali žalobca spolu s
manželkou bezpodielovými spoluvlastníkmi, dobromyseľne užívali tieto pozemky ako aj právo prístupu
k príjazdovej komunikácii č. XXX nachádzajúcej sa na susednej parcele č. C-KN XXX nepretržite
odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným parcelám, a to v domnení, že hranice ich

pozemku, ktorý nadobudli na základe kúpnej zmluvy, siahajú až po príjazdovú komunikáciu č. 845.
Dňa 27.04.2018 žalobcovi zatarasili vstup na stavebný pozemok vysadením dvoch veľkých ihličnatých
drevín pred hranicu jeho stavebného pozemku parc. C-KN č. XXX/X občania obce Severná: A. D., A.
G., D. M. a D. M.. Na parcelu pred vstupom na pozemok žalobcu umiestnili tabuľu s nápisom: Súkromný
pozemok zákaz vstupu. Asi mesiac predtým prišli za žalobcom na stavbu pán A. D., U. M. a I. A. s

oznámením, že mu zakazujú vstupovať na pozemok parc. C-KN č. XXX/X z prístupovej cesty č. XXX
cez urbársku parcelu E-KN č. XXXX/X, k.ú. G. H.. Nakoľko v čase, keď žalobca s manželkou pozemok
kúpili, neexistovala ani zmienka o tom, že medzi ich pozemkom a prístupovou komunikáciou č. XXX
je urbárska parcela E-KN č. XXXX/X a podľa vtedy vydaného geometrického plánu č. zák. 46/91 Kr.
ich pozemok hraničil s príjazdovou komunikáciou č. XXX a na stavbu nachádzajúcu sa na pozemku

žalobcu, v dôsledku konania občanov obce F. má žalobca zamedzený vjazd a nemôže privážať materiál
potrebný na dokončenie stavby, obrátil sa žalobca so žiadosťou o prešetrenie vkladu na Okresný úrad,
Katastrálny odbor, Prešov. V žiadosti sa okrem iného žalobca dožadoval aj prešetrenia zmeny, na
základe ktorej parcela C-KN č. XXX/X nesusedí s príjazdovou komunikáciou, parcelou C-KN č. XXX
k.ú. G. H.. Prešetrením grafických podkladov ( t. j. pozemkovoknižnej mapy, mapy jednotnej evidencie

nehnuteľností, katastrálnej mapy a pozemkovej mapy) správny orgán zistil, že v geometrickom pláne
č. 46-91 / Kr bola chybne vyhotovená identifikácia parcely registra C-KN č. XXX/X na právny stav, kde
na základe toho bolo pod PVZ Č. 27/92 ( kúpna zmluva RI 99/92) zapísané vlastnícke právo (okrem
iných) aj k časti neknihovanej parcely mpč. 2703 (ceste) v prospech žalobcu a jeho manželky I. B.
E. T. bez právnej listiny, čo je v rozpore s údajmi v katastri nehnuteľností. Vlastníkmi neknihovanej

parcely mpč. 2703 (ceste) neboli predávajúci: A. M., I. M., L. M. E. N., vzhľadom k tomu nemohli
predať to, čo nikdy nevlastnili. Táto chyba bola zistená pri tvorbe a preberaní vektorovej katastrálnej
mapy v k.ú. G. H.. Následne bol vyhotovený úradný záznam č. X 31/2008/Dň so ZPMZ Č. 700, na
základe ktorého bola vykonaná oprava, a to v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností na
dotknutom LV č. XXX bola parcela C-KN č. XXX/X rozdelená „cestou" na parcely C-KN č. XXX/X

0 výmere 870m2 a C-KN č. XXX/XX X výmere 527 mi a v súbore geodetických informácií katastra
nehnuteľností (ďalej len „SGI KN") bola vo vektorovej katastrálnej mape v k.ú. G. H. zakreslená cesta
C parcela E-KN č. XXXX/X, LV č. XXX vo vlastníctve SR- v správe Slovenského pozemkového fondu.).
Vyššie uvedený pozemok v podielovom spoluvlastníctve žalovaných (ďalej označovaný ako „užívaný
pozemok") je v časti medzi hranicou pozemku žalobcu parcely E-KN č. XXX/X a prístupovou cestou

č. XXX odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku zo strany žalobcu na základe kúpnej
zmluvy v nepretržitom a dobromyseľnom užívaní žalobcu, jeho manželky ako aj členov jeho rodiny
počas celej doby vlastníctva parcely E-KN č. XXX/X prakticky odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva
k spomínanej parcele. Užívaný pozemok slúži žalobcovi na prechod k svojmu pozemku- parcele E-KN č. XXX/X. Odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k parcele E-KN č. XXX/X vychádzajúceho
z GP č. 46-91/Kr vyhotoveného dňa 20.11.1991, až do dňa vzniku konfliktu s členmi tunajšieho
urbariátu sa žalobca dobromyseľne domnieval, že užíva svoj vlastný pozemok, keďže vychádzal z

domnienky, že parcela E-KN č. XXX/X priamo hraničí s prístupovou cestou č. XXX netušiac, že zhotoviteľ
geometrického plánu chybne opomenul medzi týmito parcelami zaznačiť časť urbárskej parcely E-KN č.
XXXX/X V záujme vyriešenia nejasností a sporu, ktorý v dôsledku uvádzaných skutočností vznikol, bol
na základe objednávky žalobcu W. Q. L. zo spoločnosti Geoplan, Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO:
14 360 071 dňa 11.10.2018 vyhotovený nový geometrický plán č. Gl- 1976/18, ktorý prikladáme v prílohe

tejto žaloby, na ktorom je sporný pozemok, ku ktorému sa žalobca domáha vydržania vlastníckeho práva
označený ako parcela č. XXX/XX. Žalobca je pevne presvedčený, že na základe tohto dobromyseľného
pokojného nepretržitého užívania časti parcely E-KN č. XXXX/X v časti medzi parcelou E-KN č. XXX/X
a prístupovou cestou č. XXX, teda v zmysle GP Č, B./XX, v časti označenej ako parcela č. XXX/XX, mu
vydržaním vzniklo vlastnícke právo k tejto parcele č. XXX/XX opierajúc sa o kúpnu zmluvu, GP č. 46-91/
Kr ako aj nepretržitú, dobromyseľnú, nikým a ničím nerušenú držbu po dobu vyše 10 rokov v domnení,

že žalobca užíval svoj pozemok.

Žalovaní v 1. rade a 25. rade E. D. a U. M. k žalobe uviedli, že Súčasťou kúpnej zmluvy bol geometrický
plán č. 46-91/Kr zo dňa 20.11.1991, na základe ktorého došlo k oddeleniu parciel M. X. XXX/X I. X.

XXX/X. Vzhľadom na to, že išlo o pozemkovoknížné parcely umiestnené mimo zastavaného územia
obce G. H., vyhotoveným geometrickým plánom mohla byť podľa stavu máp v danom území určená
iba približná poloha parciel. Z takto vyhotoveného geometrického plánu nie je možné preukázať, že v
čase nadobudnutia vlastníctva sa parcela M. X. XXX/X napájala priamo na príjazdovú komunikáciu KN-
C Č. XXX, kat. územie G. H.. Tvrdenie žalobcu, že konflikty medzi ním spoluvlastníkmi parcely KN-E Č.

XXXX/X vznikli v roku 2018 sa nezakladá na pravde, tieto vznikli už v minulosti, keď žalobca s manželkou
začali so stavbou domu na parcele KN-C č. XXX/X, resp. rozširovaním existujúcej stavby na uvedenej
parcele, teda už v roku 1992. Žalobca už vtedy mal vedomosť o tom, že ako prístup na parcelu KN-C č.
XXX/X využitia pozemok v spoluvlastníctve žalovaných, a teda nemohol byt' objektívne presvedčený o
dobromyseľností jeho držby. Z hľadiska dobromyseľnosti držby možno za právne relevantnú skutočnosť

označiť len tú, ktorá má objektívne znaky titulu nadobudnutia vlastníckeho práva. Túto skutočnosť však
žalobca vo vzťahu k časti parcely KN-E X XXXX/X nepreukázal. Nedostatok podmienky dobromyseľnosti
pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním neodstraňuje ani geometrický plán č. 350/2018 zo dňa
3.10.20 18 na určenie vlastníckych vzťahov k pozemku KN C pare. č. XXX/XX), ktorý, ako tvrdí žalobca,
dal vyhotoviť v záujme vyriešenia nejasností a sporu. Žalobca v konaní neosvedčil ani právny záujem

naliehavej potreby úpravy pomerov medzi stranami sporu podľa jeho návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia v súlade s ust. § 326 ods. 1 C.s.p., ktorý konajúci súd uznesením zamietol. Uznesenie bolo
potvrdené odvolacím súdom.

Žalovaný v 7. rade, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, vo vyjadrení k žalobe namietal
okruh účastníkov. Ďalej uviedol, že uviedol, že Žalobca nedoložil vyjadrenie Okresného úradu Prešov,
katastrálny odbor, k vykonanému šetreniu. Javí sa, že údajné vyjadrenie Okresného úradu Prešov,
katastrálny odbor, na ktoré sa žalobca odvoláva, sa môže týkať skôr parcely M. „S." XXXX/X, a
nie parcely M. „S." XXXX/X, kat. úz. G. H., v podielovom spoluvlastníctve žalovaných. Žalobca

nedoložil stavebné povolenie k uvádzanej stavbe, taktiež neuviedol a nedoložil skutočnosti, akým
spôsobom deklaroval pre účely stavebného konania vymedzenie prístupu k parcele KN .,P." XXX/X,
kat. úz. G. H., ktoré by mali byt' podkladom pre stavebné konanie k rozostavanej stavbe žalobcu. Pre
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním je potrebné preukázať splnenie zákonných podmienok
vydržania (spôsobilosť predmetu držby, uplynutie vydržacej lehoty, dobromyseľnosť a nepretržitosť

držby). V súvislosti s podmienkami vydržania nemožno opomenúť tú právne významnú skutočnosť,
podľa ktorej vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ. Pre existenciu dobrej viery držiteľa
nepostačí iba jeho subjektívne tvrdenie, že mu vec patrí, ale je treba, aby toto tvrdenie bolo podložené
konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno vyvodiť, že je dôvodné. Z toho plynie, že dobromyseľnosť
držiteľa treba vždy hodnotiť objektívne, či tento mal alebo nemal, príp. mohol mať pochybnosti o tom, že

mu vec skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla
skutočnosti, týkajúce sa právneho dôvodu (titulu) nadobudnutia veci (práva) a svedčiace o poctivosti
nadobudnutia, tj. tzv. titul uchopenia sa držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby). Dobrá
vieradržiteľasamusívzťahovaťnavšetkyprávneskutočnosti,ktorémajúzanásledoknadobudnutievecialebo práva, ktoré je predmetom držby. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľovú na
všetkyokolnostiveci,satedamusívzťahovaťajnatitul.nazákladektoréhodržiteľsledovalnadobudnutie
vlastníckeho práva. Z procesného hľadiska, v súlade so zásadou kontradiktórnosti konania, má žalobca

nielen povinnosť tvrdiť (nestačí len tvrdiť), ale má aj povinnosť svoje tvrdenia preukázať relevantnými
dôkazmi (povinnosť dokazovania).

Žalobca v replike poukázal na žalobu. Navyše uviedol, že tvrdenie žalovaného v 25. rade, že od

roku 1992 mal vedomosť o tom, že ako prístup na parcelu reg. KN-C a. XXX/X využíva pozemok v
spoluvlastníctve žalovaných sa nezakladá na pravde. Ak by to bola pravda tak by nepristúpil ku kúpe
pozemku. Ak by sa to dozvedeli hneď po kúpe tak by to boli nútení riešiť a vysporiadať okamžite a nie až
podanímžalobypo28rokov.Nepravdivosť stavebnépovolenie,ktoréboloudelenežalobcoviObvodným
úradom Životného prostredia Prešov číslo: ŽP ŠSS XXX/XX-Dj zo dňa 11.05.1992, v ktorom príslušný
Obvodný úrad konštatoval, že účastníci konania nevzniesli námietky.

Žalovanívduplikeuviedli,žegeometrickýplánč.46-91zodňa20.11.1991,naktorýsažalobcaodvoláva,
bol vyhotovený na majetkoprávne vysporiadanie, oddelenie parciel KN č. XXX/X I. X. XXX/X. Takto
vyhotovený geometrický plán nedefinoval geometrické a polohové určenie pozemkov. Odvolávajúc sa

na judikatúru Najvyššieho súdu SR, rozsudok sp. zn. 10Sžr/113/2014, údaje v kúpnopredajnej zmluve
sú prevzaté z pozemkovej knihy (číslo parcely, druh pozemku, výmera). Údaj o výmere vychádza
z pozemkovej knihy, pričom pozemková kniha v zmysle §51 pozemnoknižného poriadku neručí za
správnosť výmery. Pozemky evidované pôvodne v pozemkovej knihe sa zapísali do registra E súboru
popisných informácií katastra nehnuteľností. Výmera uvedená pri parcelách registra „E-KN" je výmera,

za ktorej správnosť pozemková kniha neručí. Zo znenia § 70 ods. 2 katastrálneho zákona vyplýva,
že výmera a druh pozemku evidovaného ako parcela registra E-KN nie sú záväzným údajom katastra
nehnuteľností. Hodnoverným a záväzným údajom katastra je geometrické určenie nehnuteľností. Táto
skutočnosť bola zohľadnená rozhodnutím správy katastra Prešov ROEP VŠ 31/2009 zo dňa 26.6.2009,
ktorým bol schválený register obnovenej evidencie pozemkov v k. ú. G. H.. Pri spracovaní ROEP bola

vykonaná celoplošná identifikácia na stav katastrálnej mapy. V rámci ROEP neboli v k.ú. G. H. vznesené
žiadnenámietky.Takýtostavpotvrdzujenapr.geometrickýplánč.15/2013zodňa28.7.2013,vyhotovený
GEODET SABINOV s.r.0., na vyňatie p. č. 860/18 z PF a zameranie rozostavanej stavby na p. č. XXX/
XX. Z grafickej časti predmetného GP je zrejmé, že pozemky žalobcu nemajú priamy prístup z obecného
pozemku, pare. KN C Č. XXX. Minimálne tak v čase spracovania ROEP si musel byť vedomý toho,

že zasahuje do vlastníckych práv spoluvlastníkov susediacej parcely KN E Č. XXXX/X. Avšak tejto
skutočnosti si bol vedomý počas celej doby, ktorú považuje za dobromyseľnú pre účely nadobudnutia
vlastníckeho práva k časti parcely KN E Č. XXXX/X vydržaním a to vzhľadom na neustále konflikty
medzi ním a žalovanými ako spoluvlastníkmi susediacej parcely. Stavebné povolenie vydané Obvodným
úradom životného prostredia Prešov dňa 11.5.1992, ktoré predložil žalobca v konaní ako dôkaz, neriešilo

podmienky prístupu stavebníka k stavbe, a konajúci stavebný úrad tak opomenul postavenie žalovaných
ako účastníkov konania, tj. osôb, o práva a právom chránené záujmy ktorých sa konalo v predmetnom
stavebnom konaní. - po vydaní stavebného povolenia začal žalobca realizovať základy stavby, avšak
samotnú stavbu riešil s niekoľkoročným odstupom, o čom svedčí aj 2x podaná žiadosť o predĺženie
lehoty na dokončenie stavby, posledná z roku 2017, ktorú žalobca predložil ako dôkaz v konaní.

V súčasnosti, tak ako uvádza žalobca, je kolaudačné konanie stavby prerušené z dôvodu riešenia
prístupovej cesty súdom v tomto konaní. So žiadosťou o vydanie kolaudačného rozhodnutia žalobca
spojil aj žiadosť o súhlas so zmenou stavby pred jej dokončením, na základe ktorej sa spoluvlastníci
susediacej par. E KN Č. XXXX/X stali účastníkmi konania. Žalovaní trvajú na tom, že z hľadiska
dobromyseľnosti držby možno za právne relevantnú skutočnosť označiť len tú, ktorá má objektívne

znaky titulu nadobudnutia vlastníckeho práva a túto skutočnosť žalobca vo vzťahu k časti parcely KN-
E Č. XXXX/X nepreukázal.

Žalovaný v 7. rade, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, v duplike uviedol, že žalobca vo

svojom „vyjadrení" zo dňa 13.11.2020 sa okrem iného opiera o „stavebné povolenie" zo dňa 11.5.1992.
Uvedené „stavebné povolenie" okrem iného uvádza, že stavba sa osadí 3 m od hranice pozemku suseda
zo strany severovýchodnej presne podľa zakreslenia na situačnom pláne, ktorý je súčasťou schválenej
dokumentácie a v súlade s platným územným rozhodnutím Obvodného úradu ŽP v Prešove, oddelenieúzemného rozvoja, číslo ÚR 806/92 HR zo dňa 9.4.1992." Tieto dokumenty žalobca nezdokladoval.
žalobca spolu so svojou manželkou je aktuálne bezpodielovým spoluvlastníkom pozemku na parcelách
KN ..P.' XXX/X, M. „P." XXX/X a M. P." XXX/XX. kat. úz. XX G. H.. LV č. XXX. Ich výmera predstavuje

spolu 1989 m2. Predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.1991. kde kupujúcim bol žalobca s manželkou.
Bola : parcela M. ..S." XXX/X 0 výmere 592 m2 a KN „S." XXX/X 0 výmere 1461 m2. Ich výmera
spolu predstavovala 2053 m2. V roku 2008 malo dôjsť vykonanou opravou Okresného úradu Prešov,
katastrálnyodbor,kúbytkunavýmereparcelyM.,.S.-XXX/X,kat.úz.G.H.(Úradnýzáznamč.X31/2008/
Dň so ZPMZ č. 700). Javí sa teda, že rozdiel vo výmere pri parcelách. ktoré boli predmetom „kúpnej

zmluvy z roku 1991 a pri parcelách na súčasnom LV X. XXX. je len v dôsledku vykonanej opraní
Okresného úradu Prešov, katastrálny odbor.

Uznesením zo dňa 06. novembra 2019 súd konanie voči pôvodne žalovaným 11.), 23.) a 25.) zastavil.

Uznesením zo dňa 09. marca 2020 súd rozhodol, že pokračuje v konaní s dedičmi po nebohom D. A.
D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XXX, XXX XX G. H., a to s K. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX G. H., ako žalovanou 13. rade

Uznesením zo dňa 06. mája 2021 súd pripustil, aby do konania na strane žalovaných pristúpili: F. L., E.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. L. XXXX/X, D. ako žalovaný v 29.) rade, I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. XX/X, XXX XX A. ako žalovaný v 30.) rade, a A. F., E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX
XX K. ako žalovaný v 31.) rade, zastúpená zákonným zástupcom matkou K. F., E. D., nar. XX.XX.XXXX,

bytom P. O. XXX/XX, K..

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 131 ods. 1 Občianskeho zákonníka neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi
spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla.

Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods.1, ods.3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníkaPodľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý

právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že je vlastníkom parcely E-KN č. XXXX/X k.ú. G.
H. evidovaná na LV č. XXXX v časti medzi pozemkom C-KN- parc. č. XXX/X, k.ú. G. H., obec G. H.,

okres D., evidovaného na LV č. XXX a príjazdovou komunikáciou č. XXX, teda v zmysle GP č. Gl- 1976/
18 parcely č. XXX/XX, vytýčenej geometrickým plánom, vlastnícke právo ku ktorej nadobudol titulom
vydržania.

Žaloba o určenie vlastníckeho práva, predstavujúca jeden z právnych prostriedkov ochrany vlastníka,

má svoj základ v ustanovení § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého návrhom na začatie konania možno
uplatniť,abysarozhodlonajmäourčení,čituprávojealebonieje,akjenatomnaliehavýprávnyzáujem.
Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (určovacej
žaloby) sú po procesnej stránke skutočnosti, že strany majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý
právny záujem.

Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností
zapísaný ako vlastník niekto iný, má nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

Súd na základe vykonaného dokazovania, po jeho zhodnotení a právnom posúdení, dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade
splnenia zákonom určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby)
dochádza k nemu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet,

oprávnenosť držby a dobromyseľnosť vydržateľa a vydržacia doba. Tieto sú stanovené tak, že musia byť
splnené kumulatívne – ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. Za oprávnenú
držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti, t.j.
aj okolnosti nadobudnutia držby dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Či je držiteľ so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne, nestačí len subjektívna

predstava držiteľa. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať existenciu dobromyseľnosti, musí preukázať
v tomto prípade žalobca, pričom takouto okolnosťou je nadobúdací titul, aj keď neperfektný, napr. kúpna,
alebo darovacia zmluva, či iný právny úkon, na základe ktorého možno odvodzovať skutočnosť, že
má k nehnuteľnosti vlastnícke právo. Z hľadiska oprávnenosti držby stačí i len domnelý právny titul,
ktorý však nesmie byť v rozpore so zákonom. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať na všetky právne

skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci, ktorá je predmetom držby. Ak sa niekto ujme
držby vecného práva k nehnuteľnosti bez nadobúdacieho titulu, nemôže byť so zreteľom na všetky
okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom vecí a to ani v prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva
postačuje na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

V predmetnej veci žalobca začiatok plynutia vydržacej doby odvodzoval od kúpnej zmluvy zaevidovanej
pod RI 99/92, podľa ktorej nadobudol parcely č. C-KN XXX/X, P. XXX/X a P. XXX/XX nachádzajúce sa
v okrese D., obci G. H., k.ú. G. H., zapísané na LV č. XXX, spolu so svojou manželkou I. B., E. T., nar.
XX.XX.XXXX od A. M., I. M., L. M. E.. Kúpna zmluva je judikatúrou považovaná za možný putatívny

titul pre vznik oprávnenej držby časti susedného pozemku, ktorý nie je predmetom prevodu vlastníckeho
práva. Žalobca sa však predmetnou žalobou domáha, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, nie že
nehnuteľnosť je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a jeho manželky, čo nepochybne vyplýva
z petitu žaloby. Spôsob nadobudnutie veci do výlučného vlastníctva jedného z manželov je uvedený v
§ 143 Občianskeho zákonníka. Žalobca však v priebehu konania netvrdil, aby nadobudol nehnuteľnosť

jedným z týchto spôsobov. Naopak v odôvodnení žaloby uvádzal, že pozemok je v nepretržitom a
dobromyseľnom užívaní žalobcu, jeho manželky ako aj členov jeho rodiny počas celej doby vlastníctva
parcely E-KN č. XXX/X prakticky odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva. V danom prípade platí,
že sporná nehnuteľnosť mohla byť vydržaná iba do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a jehomanželky, nie do výlučného vlastníctva žalobcu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie
NajvyššiehosúduČeskejrepublikyzodňa17.05.2011,sp.zn.22Cdo31/2009,ktorýprirovnakejprávnej
úprave dospel k záveru: „Právní názor odvolacího soudu je správný proto, že žalobkyně netvrdila,

že by sporný pozemek nabyla některým ze zákonem stanovených způsobů, kdy jeden z manželů
při nezúženém společném jmění manželů může nabýt majetek do nikoli společného, ale výlučného
vlastnictví [srov. výčet těchto případů v § 143 odst. 1 písm. a) obč. zák.]. Naopak tvrdila, že pozemek
užívala jako společnou věc vydraženou jejím manželem. Přitom platí, že drží-li jeden z manželů v dobré
víře ve smyslu § 130 odst. 1 obč. zák. určitou věc, která by podle způsobu jejího nabytí měla patřit do

společného jmění manželů (aniž by takové držbě předcházelo zúžení společného jmění do budoucna),
přichází v úvahu vydržení věci jen do společného jmění manželů. Je vyloučeno, aby za uvedených
předpokladů vlastnictví k věci vydržením nabyl jen jeden z manželů.“ Predmetné rozhodnutie bolo
preskúmané aj Ústavným súdom Českej republiky, ktorý rozhodnutím sp. zn. II.ÚS 2330/11 zo dňa 18.
08. 2011, ústavnú sťažnosť odmietol. V rozhodnutí uviedol: „Závěr, ke kterému obecné soudy dospěly,
totiž že v dané kauze bylo vyloučeno, aby vlastnictví k věci vydržením mohl nabýt jen jeden z manželů, a

proto se stěžovatelka svého výlučného vlastnictví vůbec nemohla domáhat, neboť dle hmotného práva
šlo o nárok ze SJM, lze z hlediska ústavnosti aprobovat“. Obdobný záver vyjadril Najvyšší súd Českej
republiky napríklad aj v rozhodnutí sp. zn. 22 Cdo 4689/2017, v ktorom uviedol: „Pokud pak nebyli
žalobkyně a její manžel v průběhu vydržecí doby jakkoliv zpochybněni na oprávněnosti své držby k
pozemku parc. č. vymezenému příslušným geometrickým plánem, pak lze uzavřít, že v roce 1996 došlo

vskutku k vydržení vlastnického práva, nikoliv ovšem jak nesprávně dovodil odvolací soud do výlučného
vlastnictví žalobkyně c), nýbrž do bezpodílového spoluvlastnictví manželů [srovnej rozsudek Nejvyššího
soudu ze dne 17. 5. 2011, sp. zn. 22 Cdo 31/2009 (uveřejněný pod č. C 9675 a 9676 v Souboru)],
které se 1. 8. 1998 přeměnilo na společné jmění manželů. Na závěru o vydržení uvedené nemovitosti
do společného jmění manželů nic nemůže změnit smlouva o vypořádání společného jmění manželů ze

dne 26. 10. 2010, neboť jejím prostřednictvím by mohli žalobkyně c) a její manžel toliko rozhodnout o
tom, že vydržený pozemek již nebude v režimu společného jmění manželů, nýbrž bude mít právní režim
jiný. Za současné situace tedy nemůže obstát závěr odvolacího soudu v tom ohledu, že žalobkyně je
výlučnou vlastnicí pozemku parc. č. vymezenému příslušným geometrickým plánem.“ S poukazom na
vyššie uvedenú judikatúru, ktorá je aplikovateľná aj na slovenskú právnu úpravu, súd žalobu zamietol.

Ak žalobca na pojednávaní dňa 27.01.2023 tvrdil, že nikde v žalobe sa neuvádza, že sa domáha určenia,
že je výlučným vlastníkom tak súd sa s týmto názorom nestotožňuje. V petite žaloby je jasne uvedené,
že navrhuje, aby súd určil, že žalobca je vlastníkom tam uvedených nehnuteľnosti. Ak by mali byť tieto

nehnuteľností určené do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, musela by byť stranou konania aj
manželka žalobcu, nepostačuje len je súhlas so žalobou.

S poukazom na dôvod zamietnutia súd ďalšie navrhnuté dôkazy z dôvodu hospodárnosti nevykonal.

O trovách strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov
konaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Žalovanímalivkonaníplnýúspech,avšaknakoľkosináhradu
trov konania neuplatnili a zo spisu im trovy konania nevyplývajú, súd žalovaným nárok na náhradu trov

konania nepriznal a žalobca ako neúspešná strana nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.