Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoCsp/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3222200675
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3222200675.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek

senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: X., právne zastúpeného H.,
proti žalovanému: T., o zaplatenie 1.961,96 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 29. septembra 2022, č.k. 1Csp/31/2022-56, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej - zamietajúcej časti (výrok II.) a v súvisiacej časti o trovách
konania medzi stranami sporu (výrok III.) p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 134,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
134,12 eur od 17.09.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom
II. vo zvyšku súd žalobu zamietol a výrokom III. žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia
sumy 1.961,96 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania dôvodiac, že dňa 27.06.2016 bola medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom

úvere a vydaní kreditnej karty, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému revolvingový úver vo
forme úverového rámca do výšky 5.000,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu
uvedeného na úverovej zmluve. Žalovaný bol zaviazaný vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými
úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaný porušil povinnosť splácať
úver riadne a včas, preto žalobca vyhlásil ku dňu 16.09.2019 mimoriadnu splatnosť úveru, čím
sa stal dlh žalovaného splatným v celom rozsahu. Žalovaný žalobcovi do dňa podania žaloby uhradil
len časť dlžnej sumy, a to vo výške 1.615,- eur, na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. Žalovaný

mal voči žalobcovi ku dňu podania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške
1.961,96 eur (1.653,43 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 250,53 eur z titulu dlžných úrokov z
úveru; 23,- eur titulom dlžného poistného z úveru; 35,- eur z titulu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky). Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 30 %
ročne zo sumy 1.653,43 eur od 17.09.2019 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 1.926,96 eur od 17.09.2019 do zaplatenia (neuplatnil si úroky z omeškania zo sumy nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky), ktoré tiež uplatnil.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 27.06.2016 bola medzi zmluvnými
stranami uzavretá „Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová
zmluva o poskytovaní platobných služieb“, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý revolvingovýspotrebiteľský úver do výšky schváleného úverového rámca a žalovaný sa zaviazal poskytnutý
revolvingový úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti podľa predmetnej
zmluvy (ďalej aj len „predmetná zmluva“). V bode 1 predmetnej zmluvy sú uvedené základné podmienky

revolvingového úveru nasledovne: výška úverového rámca - 5.000,- eur, aktuálna výška úverového
rámca - 700,- eur, výška mesačnej splátky - minimálne 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší
vyšší násobok 300,- eur, výška úrokovej sadzby - 30 % ročne fixná, RPMN - 34,49 %, priemerná RPMN -
24,34%,odplata-30%,splatnosťmesačnejsplátky-10.deňvmesiaci,splatnosťprvejmesačnejsplátky
- 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového

úveru, poplatok za poistenie 3,33 %. V tejto časti zmluvy ako dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN
súuvedené:výškačerpaniarevolvingovéhoúveru700,-eur,výškamesačnejsplátky68,24eur,splatenie
revolvingového úveru v 12-tich rovnakých mesačných splátkach. Pre výpočet RPMN nebola zohľadnená
suma určená na úhradu poistného, pretože poistenie nie je podmienkou poskytnutia revolvingového
úveru. Dlžník je oprávnený kedykoľvek odvolať svoj súhlas s poistením revolvingového úveru a to aj pred
poskytnutím revolvingového úveru. Celková čiastka k zaplateniu bola uvedená vo výške

818,88 eur. V bode 2.1 predmetnej zmluvy bola predmetná zmluva uzatvorená na dobu neurčitú. V bode
7.1. a) predmetnej zmluvy ako následok toho, že klient nespláca poskytnutý revolvingový úver riadne
a včas bola upravená možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru s účinnosťou,
ktorú banka (žalobca v tomto konaní) určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Z potvrdenia
zo dňa 29.04.2022 o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade č.

XXXXXXXXXXXXXX vyplynulo, že zo strany žalobcu bola žalovanému poskytnutá suma v celkovej
výške 2.659,- eur. Z nerozporovaných skutkových tvrdení žalobcu, ako aj z výpisu z úverového
účtu žalovaného a potvrdenia o prijatí splátok registrovaných na úverovom prípade XXXXXXXXXXXXXX
vyplynulo, že žalovaný uhradil veriteľovi na základe predmetnej úverovej zmluvy celkovo sumu 1.615,-
eur. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 16.09.2019,

adresovaného žalovanému ďalej vyplynulo, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle
uzatvorenej úverovej zmluvy a ku dňu 16.09.2019 s tým, že sa záväzok žalovaného mal stať splatným v
celomrozsahu.Veriteľzároveňvyzvalžalovanéhonaúhradudlžnejsumyvovýške1.961,96eurzloženej
z úverovej istiny vo výške 1.653,43 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 273,53 eur a
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 35,- eur.

4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 1 a 2 písm. g),
§ 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“), § 3 ods. 1, § 565, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5 a 9, § 54 ods. 1 a 2, § 54a § 100

ods. 1, § 101, § 103, § 517 ods. 1 a 2, § 879v Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., čl. 8, § 149, § 151 ods. 1, § 156 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilného
sporového poriadku v platnom znení (ďalej len „CSP“), vo svetle ktorých dospel k záveru, že žaloba
je čiastočne dôvodná. Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere posúdil podľa jej obsahu ako
zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka, zároveň ako spotrebiteľskú

zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa vyššie
uvedených ustanovení § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Súd prvej inštancie podrobil obsah predmetnej zmluvy preskúmaniu z hľadiska jej súladu s
normami spotrebiteľského práva a dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti
vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

ich uzatvorenia (t.j. v znení účinnom do 30.06.2016). Z predmetnej zmluvy nebolo možné jednoznačne
určiť, v akej výške úverového rámca bol žalovanému poskytnutý úver, keď v predmetnej zmluve je v
bode 1.1 uvedené, že výška úverového rámca je 5.000,- eur a ďalej, že aktuálna výška úverového rámca
je 700,- eur. Poskytnutý revolvingový úver súd pre absenciu náležitostí uvedených v §
9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch posudzoval ako bezúročný a

bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Nebolo sporné, že
žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.659,- eur (v zmysle potvrdenia o
odfinancovaní peňažných prostriedkov na úverovom prípade č. XXXXXXXXXXX zo dňa 29.04.2022),
tiež, že žalovaný poskytnutý revolvingový spotrebiteľský úver nesplácal v splátkach riadne a
včas a uhradil veriteľovi na základe predmetnej úverovej zmluvy celkovo sumu 1.615,- eur (podľa výpisu

z úverového účtu žalovaného a potvrdenia o prijatí splátok registrovaných na danom úverovom prípade
zo dňa 10.08.2022). Žalobcovi by tak malo patriť právo na vrátenie zostatku dlžnej istiny úveru vo výške
1.044,- eur (2.659,- eur mínus 1.615,- eur). Súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia §
54a Občianskeho zákonníka (účinného od 05.12.2018) z úradnej povinnosti, t.j. ex offo ďalej posudzovalpremlčanie práva žalobcu bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával. Zároveň súd prvej inštancie
posudzoval, či veriteľ (žalobca) úver platne predčasne zosplatnil, a to v súlade s ustanovením § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že účinky zosplatnenia

úveru, o ktorom žalobca tvrdil, že nastali dňa 16.09.2019 pre nedodržanie podmienky danej ust. § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka nenastali, pretože žalobca žalovaného ako spotrebiteľa preukázateľne
neupozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Nebolo preukázané, že žalobca
takútopísomnosť,resp.takétoupozorneniežalovanémudoručoval.Ajkeďsažalobcavlistineoznačenej
ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa 16.09.2019 na túto

odvolával, takúto výzvu nepredložil. Keďže nedošlo z uvedeného dôvodu k predčasnému zosplatneniu
úveru postupom podľa zákona, resp. toto preukázané v spotrebiteľskom spore nebolo, bolo potrebné
skúmať možné premlčanie každej zo splátok úveru v zmysle ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka
samostatne. V súlade s ustanovením § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie bolo
potrebné v danej veci aplikovať, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. V danej veci bola žaloba podaná na súde dňa 16.06.2022.

V zmysle predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 27.06.2016 splátky boli splatné k 10. dňu v mesiaci a
1. splátka bola splatná dňa 10.07.2016 (10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo
uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru; podľa výpisu z účtu 1. čerpanie revolvingového úveru
bolo dňa 27.06.2016). Od tohto dátumu teda začala plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia lehota na
uplatnenie nároku na zaplatenie tejto splátky. Rovnako tak plynula uvedená 3-ročná premlčacia doba

aj u ostatných (nasledujúcich) splátok. Poskytnutá istina revolvingového úveru v sume 2.659,- eur pri
výške mesačnej splátky 68,24 eur bola splatná v 38 celých splátkach a posledná 39. splátka bola
splatná dňa 10.09.2019 a bola vo výške 65,88 eur. Na základe uvedeného, po zohľadnení splátok,
ktoré žalovaný uhradil podľa výpisu z jeho účtu (uhradil sumu 1.615,- eur, čo pri mesačnej splátke
68,24 eur predstavuje 23 uhradených splátok splatných od 10.07.2016 do 10.05.2018 a časť splátky

vo výške 45,48 eur splatnej 10.06.2018), potom za premlčané súd považoval splátky so splatnosťou
dňa 10.06.2018 (zostatok vo výške 22,76 eur), 10.07.2018, 10.08.2018, 10.09.2018, 10.10.2018,
10.11.2018, 10.12.2018, 10.01.2019, 10.02.2019, 10.03.2019, 10.04.2019, 10.05.2019, 10.06.2019,
10.07.2019 vo výške 909,88 eur (13 splátok krát 68,24 eur plus zvyšok splátky vo výške 22,76 eur).
Vo zvyšnej časti dlžnej istiny vo výške 134,12 eur (zostatok dlžnej istiny úveru 1.044 eur po odpočítaní

premlčanej sumy 909,88 eur) súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za dôvodný a v tejto časti
žalobevyhovel.Vprevyšujúcejčastiuplatnenejistiny nazákladevyššieuvedenéhopovažovaluplatnený
nárok za nedôvodný a v tejto časti žalobu zamietol. Žalobca si voči žalovanému uplatnil žalobou aj
nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.926,96 eur
odo dňa 17.09.2019 do zaplatenia. Ako bolo konštatované vyššie, súd považoval za dôvodný nárok na

zaplatenie istiny 134,12 eur, pričom účinné predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru
ku dňu 16.09.2019 nemal preukázané. Nakoľko žalobca žiadal priznať úrok z omeškania až odo dňa
17.09.2019 (t.j. od dátumu neskoršieho ako sa žalovaný dostal s poslednou splátkou istiny úveru do
omeškania), súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 134,12 eur od 17.09.2019 do zaplatenia. Pokiaľ žalobca žiadal priznať úroky z omeškania

z vyššej sumy, v tejto časti bola žaloba z vyššie uvedených dôvodov zamietnutá Taktiež považoval súd
za nedôvodný aj nárok žalobcu na zaplatenie sumy 23,- eur s príslušenstvom, uplatnený
titulom dlžného poistného z úveru a tiež nárok žalobcu na zaplatenie sumy 250,53 eur titulom dlžných
úrokov z úveru. Pokiaľ sa žalobca domáhal voči žalovanému aj zaplatenia náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 35,- eur, tieto náklady v konaní nijakým spôsobom nešpecifikoval ani

ich žiadnym spôsobom nepreukázal. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd prvej inštancie
rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP. Vzhľadom k tomu, že súd žalobe o zaplatenie 1.961,96 eur s
prísl. vyhovel vo výške 134,12 eur, úspešnejšou stranou v konaní bol žalovaný (93,17%), ktorý by mal
mať nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi po odrátaní jeho úspechu (6,83%), a to vo výške
86,34%. Nakoľko však žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, súd

prvej inštancie rozhodol tak, že nemá právo na náhradu trov konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Cdo/5/2017 zo dňa 25.01.2017).

5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., teda v zamietajúcej časti a v súvisiacej časti o trovách
konania (výrok III.) v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca, prostredníctvom svojho

právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súd, aby napadnuté rozhodnutie v tomto rozsahu zrušil
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že uplatnil nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1
písm. h/ a f/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery na ktorých súd prvej inštancie založil svojerozhodnutie) v konkrétnosti namietal správnosť názoru súdu prvej inštancie o nejasnosti a neurčitosti
výšky dohodnutého úverového rámca a to poukazom na bod 1.1. úverovej zmluvy, ktorý upravuje
základné podmienky zmluvy, v zmysle ktorého bola pri uzavretí úverovej zmluvy dohodnutá maximálna

výška úverového rámca vo výške 5.000,- eur a aktuálna výška úverového rámca vo výške 700,- eur.
Podľa bodu 1.3. úverovej zmluvy bol veriteľ oprávnený na základe predbežného vyhodnotenia bonity,
platobnej disciplíny a potrieb Klienta jednostranne zvýšiť výšku aktuálneho úverového rámca, najviac
však do výšky úverového rámca (5.000,- eur) dohodnutého v základných podmienkach zmluvy z čoho
vyplýva, že výška úverového rámca bola na zmluve dohodnutá vo výške 5.000,- eur a suma 700,- eur

predstavovala len aktuálny úverový rámec, ktorý bol žalovanému poskytnutý na základe predbežného
vyhodnotenia bonity pri prvom čerpaní úveru. Žalobca k premlčaniu časti žalobného nároku uviedol, že
v čase podania žaloby považoval za splatené v celom rozsahu mesačné splátky odo dňa 10.07.2016
do 10.02.2019. Žalobný nárok z tohto dôvodu pozostával z mesačných splátok odo dňa 10.03.2019 do
10.09.2019 vo výške 725,- eur (v zmysle výpisu z úverového účtu žalovaného), z nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 35,- eur a zvyšku dlžnej sumy vo výške 1.201,96 eur, ktorá pozostávala

z mesačných splátok vo výške 11 x 105,- eur odo dňa 10.10.2019 do 10.08.2020 a
mesačnej splátky vo výške 46,96 eur splatnej ku dňu 10.09.2020. Nestotožňuje sa s rozhodnutím súdu
prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti, súd prvej inštancie mal správne priznať žalobcovi uplatnený
nárok v rozsahu najmenej 1.551,96 eur. Uplatnil si trovy odvolacieho konania pozostávajúce
zo súdneho poplatku za odvolanie vo výške 46,50 eur a trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní

vo výške 99,60 eur.

6. Žalovaný nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v

spore, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie v odvolaním dotknutých častiach vydané podľa § 359 CSP,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedenímdôvodovodvolaniavovecisamej,vykonal preskúmaniezákonnostinapadnutéhorozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej -zamietajúcej časti
(vo výroku II.) a v súvisiacom výroku III. o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a

nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok súdu prvej inštancie v
jeho zostávajúcej časti - vo vyhovujúcom výroku I., ktorým bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 134,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 134,12 eur
od 17.09.2019 do zaplatenia, nepreskúmaval, keďže táto suspenzívnym účinkom odvolania dotknutá
nebola.

9. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel (o zapl. sumy 134,12 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol, konštatujúc absenciu obligatórnej náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. g/, § 11 ods. 1, písm. b/ zákona o spotrebiteľských
úveroch) s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, tiež nesplnenie zákonných predpokladov

pre zosplatnenie úveru (§ 53 ods. 9 OZ), vo výsledku čiastočné premlčanie práva (§ 54a, § 103 OZ) a
neunesenie dôkazného bremena pokiaľ ide o nárok na zaplatenie nákladov na uplatnenie pohľadávky
(35,- eur).

10. Žalobca namietal správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, na ktorých

založil svoje rozhodnutie, a to ťažiskovo v konkrétnosti o nejasnosti a neurčitosti výšky dohodnutého
úverového rámca poukazom na bod 1.1. a 1.3. úverovej zmluvy a vo vzťahu k posúdeniu čiastočného
premlčania jeho nároku odkazom na výpis z úverového účtu tvrdiac, že v čase podania žaloby považoval
za splatené mesačné splátky odo dňa 10.07.2016 do 10.02.2019, preto žalobný návrh pozostával z
mesačných splátok splatných odo dňa 10.03.2019 do 10.09.2019 vo výške 725,- eur (v zmysle výpisu

z úverového účtu žalovaného), z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 35,- eur a
zvyšku dlžnej sumy vo výške 1.201,96 eur, ktorá by pozostávala z mesačných splátok vo výške 11 x
105,- eur odo dňa 10.10.2019 až 10.08.2020 a mesačnej splátky vo výške 46,96 eur splatnej ku dňu
10.09.2020, v prípade konštatovaného súdom neplatného zosplatnenia úveru. Zároveň nesúhlasil sozáverom súdu prvej inštancie o nejasnosti a neurčitosti výšky dohodnutého úverového rámca. Uplatnil
dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

11. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok, existenciu ktorej vady nezistil, a odvolateľ ju tiež ani netvrdil.

12. V ďalšom odvolací súd podrobil napadnuté rozhodnutie vecnému prieskumu z hľadiska

žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne
skutkové a právne závery).

13. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na

všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí
zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.
Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli,
ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov,
či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti,
zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

14. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

15. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory
v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie,
čo vo výsledku viedlo k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia v jeho zamietajúcej časti a tiež v závislej
časti o náhrade trov konania (výroky II. a III.).

16. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, v potrebnom rozsahu sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, tieto
vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver, keď predovšetkým právny vzťah založený zmluvou o úvere posúdil ako

spotrebiteľský (§ 52 a nasl. OZ), vyžadujúci si jeho podriadenie normám spotrebiteľského práva (tiež
zákonu č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), následne zmluvu o úvere podrobiac správne ex
offo súdnej kontrole či obsahuje obligatórne náležitosti predpísané zákonom dospel tiež k správnemu
záveru, že z predmetnej zmluvy nebolo možné jednoznačne určiť, v akej výške úverového rámca bol
žalovanému poskytnutý úver, keď v predmetnej zmluve je v bode 1.1 uvedené, že výška úverového

rámca je 5.000,- eur a ďalej, že aktuálna výška úverového rámca je 700,- eur, ktorá nejednoznačnosť má
rovnaké dôsledky, ako samotná absencia náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a správne v dôsledku toho posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov
(§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Za správne považuje odvolací
súd tiež posúdenie časti nároku ako premlčaného vo svetle ust. § 103 OZ (prihliadnuc na toto správne

podľa § 54a Občianskeho zákonníka), keďže splnenie zákonných predpokladov pre platné zosplatnenie
úveru nebolo preukázané (§ 53 ods. 9 OZ). Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie dôvodne
žalobu v časti prevyšujúcej uplatnenú nepremlčanú a priznanú istinu vo výsledku dôvodne zamietol a
vzhľadom na čiastočný úspech žalovaného v spore konštatoval vznik nároku na jeho strane na náhradu
trovkonania vrozsahujehočistéhoúspechuvspore86,34%(§255ods.1CSP),avšakdôvodnetomuto

ich náhradu vo výsledku nepriznal, keďže mu vznik trov z obsahu spisu nevyplýva. Svoje rozhodnutie
súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2
CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jehodôvodov a v podrobnostiach na tieto poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval všetky
pre strany známe fakty spolu so správnou citáciou právnych predpisov.

17. Nad rámec uvedeného k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dodáva:

18. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca so žalovaným uzavrel dňa 27.06.2016 zmluvu
označenú ako „Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová
zmluva o poskytovaní platobných služieb“ (ďalej aj ako „predmetná úverová zmluva“), na základe

ktorej sa žalobca v časti 1 zaviazal poskytnúť žalovanému revolvingový spotrebiteľský úver s výškou
úverovéhorámca5.000,-euraaktuálnouvýškouúverovéhorámca700,-eur,ktorýsažalovanýzaviazala
splácať v 12-tich mesačných splátkach vo výške 68,24 eur. Z predmetnej zmluvy vyplývajú
nasledovné zmluvné podmienky: výška úrokovej sadzby: 30 % fixná, výška mesačnej splátky min. 5 % z
dlžnej čiastky, poplatok za poistenie: 3,33%, splatnosť mesačnej splátky 10. deň v mesiaci a splatnosť
prvej mesačnej splátky v 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené

1. čerpanie revolvingového úveru. Ďalej boli v tejto zmluve uvedené i údaje: RPMN 34,49%, priemerná
hodnota RPMN 24,34%, odplata: 30%, celková čiastka k zaplateniu: 818,88 eur. Nebolo sporné, že zo
strany žalobcu bola žalovanému na úver reálne poskytnutá (čerpaná) suma v celkovej výške 2.659,- eur
a tento veriteľovi na úveruhradil spolu sumu 1.615,- eur. Listom označeným ako „Oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX“ zo dňa 16.09.2019, adresovanej žalovanému,

žalobca okrem vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ktoré súd prvej inštancie posúdil ako neplatné
zosplatnenie, ktorý záver odvolateľ námietkami nenapadol, vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy
vo výške 1.961,96 eur (zloženej z úverovej istiny vo výške 1.653,43 eur, dlžných úrokov, poplatkov a
poistného vo výške 273,53 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 35,- eur).

19. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia
predmetnej zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej
zmluvy (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.

23. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

24. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 05.12.2018 premlčané právo zo

spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie
je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom,
alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní
vedel.25. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

26.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

27. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

28.Nedôvodnepredovšetkýmodvolateľnamietasprávnosťzáverusúduprvejinštancie onejasnosti
a neurčitosti výšky dohodnutého úverového rámca, ktorý má pôvod v uvedení dvoch rôznych údajov o

výške úveru poskytnutého žalovanému. Súd prvej inštancie správne posúdil, že zmluva neobsahuje údaj
o celkovej výške spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z., keďže zo
zmluvynemožnojednoznačneurčiť,vakejvýškeúverovéhorámcabolžalovanémuskutočneposkytnutý
úver, pretože v tlačive zmluvy v časti 1 bod 1.1 je uvedené, že výška úverového rámca je 5.000,- eur a
ďalej, že aktuálna výška úverového rámca je 700,- eur, pričom bola žalovanému v skutočnosti na úver

poskytnutásuma2.659,-eur.Odvolacísúdsastotožňujestým,žepokiaľjevýškaspotrebiteľskéhoúveru
uvedená v predmetnej zmluve dvoma rôznymi sumami - ako výška úverového rámca a aktuálna výška
úverového rámca, je tento zákonom obligatórne vyžadovaný údaj nejasný, neurčitý a pre spotrebiteľa
mätúci,pretožeanizožiadnehoustanoveniazmluvynevyplýva,ktoráztýchtosúmjedohodnutouvýškou
poskytnutého úveru, prípadne za akých okolností sa uplatní jedna, alebo druhá výška úverového rámca.

Pokiaľ dodávateľ naformuloval zmluvu tak, že v nej uviedol dve rôzne výšky úveru, musia byť v nej
jasnestanovenépodmienkyupravujúcečerpanieúveruauvedenie,kedyjespotrebiteľoprávnenýčerpať
ten-ktorý úverový rámec, čo plne dopadá tiež na revolvingový úver, k naplneniu čoho v podmienkach
tejto veci nedošlo, na čom nič nemení ani odvolacia argumentácia žalobcu. Na základe neurčitosti
vyššie uvedenej náležitosti zmluvy o úvere (v dôsledku uvedenia dvoch rôznych údajov o výške úveru)

uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, čo má identické dôsledky, ako keby tento údaj absentoval,
súdprvejinštanciesprávneposúdil,žeúverposkytnutýžalovanémujepotrebnépovažovaťzabezúročný
a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch.

29. Vychádzajúc z uvedeného správneho záveru, súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca

má právo len na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia (úveru), nemá právo žiadať dlžné úroky z
úveru v sume 250,53 eur, ani akékoľvek poplatky súvisiace s úverom.

30. Nespôsobilou k odlišnému, v prospech žalobcu vyznievajúcemu rozhodnutiu je tiež jeho
argumentácia o nesprávnom právnom posúdení čiastočného premlčania jeho nároku.

31. Súd prvej inštancie, vychádzajúc zo záveru o neplatnom zosplatnení úveru pre nesplnenie
zákonných predpokladov, správnosť ktorého záveru odvolacou argumentáciou žalobcu napadnutá
nebola, správne z úradnej povinnosti (§ 54a OZ) skúmal možné premlčanie nároku žalobcu vo svetle ust.
§ 103 vety prvej Občianskeho zákonníka, posudzujúc všeobecnú premlčaciu dobu odo dňa splatnosti

jednotlivých splátok samostatne.

32. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške
2.659,- eur a žalovaný žalobcovi celkom dobrovoľnými úhradami zaplatil sumu 1.615,- eur. Zo zmluvy
vypláva, že mesačné splátky boli určené vo výške 68,24 eur. Vychádzajúc zo správneho záveru

o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre absenciu jednej z obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. g/), tak nezaplatená časť istiny predstavuje sumu 1.044,- eur
(2.659,- mínus 1.615,-). Žaloba bola podaná na súd dňa 16.06.2022, z čoho vyplýva, že sú premlčané
všetky splátky splatné do 16.06.2019. Vychádzajúc zo zmluvy, splátky boli splatné k 10. dňu v mesiaci,
pričom prvá splátka bola splatná dňa 10.07.2016, splácanie poskytnutej istiny tak prichádzalo do úvahy

zaplatiť v 38 mesačných splátkach po 68,24 eur a posledná splátka istiny by takto bola splatná dňa
10.09.2019 (39. splátka), čo znamená, že súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že v čase jeho
rozhodovania bola splatná celá istina poskytnutého úveru, na ktorú bolo potrebné započítať vykonané
úhrady žalovaného na úver, z čoho vyplýva, že úhradami žalovaného tak boli uhradené v plnej výške1. až 23. splátka a 24. splátka v poradí čiastočne vo výške 45,48 eur (splatnosť tejto splátky
dňa 10.06.2018). Správne súd prvej inštancie považoval za premlčané splátky zo splatnosťou v mesiaci
jún 2018 (zostatok vo výške 22,76 eur) až júl 2019 celkovo vo výške 909,88 eur, nakoľko vo vzťahu

k nim uplynula všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle § 101 a § 103 prvej vety Občianskeho
zákonníka a správne zaviazal žalovaného na zaplatenie len zostatku nezaplatenej istiny úveru vo výške
134,12 eur (1.044 - 909,88), ktorá účinkami premlčania dotknutá nebola.

33. Bez dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia je odvolacia argumentácia žalobcu,

ktorý odkazom na výpis z úverového účtu žalovaného tvrdí, že v čase podania žaloby považoval
za splatené mesačné splátky odo dňa 10.07.2016 do 10.02.2019, preto žalobný nárok pozostával
z mesačných splátok splatných odo dňa 10.03.2019 do 10.09.2019 vo výške 725,- eur, z nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 35,- eur a zvyšku dlžnej sumy vo výške 1.201,96 eur, ktorá
by pozostávala z mesačných splátok vo výške 11 x 105,- eur odo dňa 10.10.2019 až
10.08.2020 a mesačnej splátky vo výške 46,96 eur splatnej ku dňu 10.09.2020.

34. Vyššie uvedené skutkové tvrdenia totiž do konania vniesol žalobca až súčasne s podaným
odvolaním, tieto skutkové tvrdenia v priebehu konania pred súdom prvej inštancie neprodukoval, neboli
obsiahnuté ani v žalobe, ide teda o tzv. novoty v odvolacom konaní, ktoré pre nesplnenie zákonných
podmienok daných ust. § 366 CSP sú pre svoju neprípustnosť z povahy veci z odvolacieho prieskumu

diskvalifikované (opak o splnení podmienok pre ich pripustenie odvolateľ nielenže nepreukazoval, ale
ani netvrdil napriek tomu, že ho v tomto smere jednoznačne zaťažuje dôkazné bremeno).

35. Neobstojí ani odkaz žalobcu na výpis z úverového účtu žalovaného, z ktorého podľa jeho tvrdenia
vyššie uvedené skutočnosti (produkované v odvolaní) majú vyplývať.

36. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňu nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im
zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať

skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha (I. ÚS
24/2019 z 09.06.2020).

37.Vcivilnomsporovomkonaníjesúdlimitovanýskutkovýmitvrdeniamistránsporu,ktorésúpodkladom
pre určenie predmetu dokazovania. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR obsiahnutého v uznesení pod

sp. zn. 1Cdo/188/2021 zo dňa 25.05.2022, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje tiež v okolnostiach
danej veci, neprichádza do úvahy, aby predložená listina (listiny) nahradila podstatné skutkové tvrdenia
strán konania. Procesná aktivita a zodpovednosť strán konania by tým bola popretá a prenesená na súd.
Preto ak v podanom odvolaní žalobca uvádza, že skutočnosti týkajúce sa toho, ktoré splátky uplatňoval,
na ktoré započítaval plnenia a ďalšie vyplývali z výpisu z úverového účtu žalovaného, ktorý predložil

v konaní pred súdom prvej inštancie, tento argument neobstojí. Pokiaľ žalobca uvedené skutočnosti
včas netvrdil, potom ani vykonaným dokazovaním, súčasťou ktorého bol o. i. dôkaz listinou - výpis z
úverového účtu (§ 204 CSP), nemohlo dôjsť k preukázaniu uvedených skutočností, pretože takto ani
neboli predmetom dokazovania. Vo vzťahu k nim možno uzavrieť, že žalobca v tomto rozsahu neuniesol
svoje bremeno tvrdenia.

38. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje s tým, že žalobca nepreukázal dôvodnosť nároku na zaplatenie
náhrad nákladov s uplatnením pohľadávky vo výške 35,- eur. Ak si žalobca uplatňoval nárok zo
spotrebiteľskej zmluvy, bolo jeho povinnosťou preukázať ich vznik a skladbu. Dôsledkom nesplnenia
povinnosti tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a neoznačením

dôkazov na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť) je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre
stranu, ktorá ich nesplnila. Súd sám nie je povinný po významných skutočnostiach, ktoré by boli/
mali byť na prospech dodávateľa, pátrať. Preto zamietajúce rozhodnutie aj do tejto časti je správne.

39. Žalobca teda v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce

skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k zmene napadnutého rozhodnutia v jeho odvolaním dotknutej
zamietajúcej časti, tiež súvisiacej časti o trovách konania, preto odvolací súd jeho rozhodnutie vo
výrokoch II. a III. ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.40. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že nepriznal právo na ich náhradu žalovanému vo vzťahu k žalobcovi napriek jeho plnému
úspechu v odvolacom konaní, keďže tomuto preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).