Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6421010281
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6421010281.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a
sudcov JUDr. Mária Šuleja a Mgr. Jána Bednára, na verejnom zasadnutí dňa 1. marca 2023, v trestnej
veci obžalovaného L. W., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 30. novembra 2022, sp.zn. 4T/56/2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného L. W. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomsúduprvéhostupňabolobžalovanýL.W.uznanýzavinnéhozprečinupodvodu
podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

po predchádzajúcej telefonickej a emailovej komunikácii, ktorú inicioval W.. V. F., prevzal osobne v
presne nezistenom čase od 13.00 hod. do 16.00 hod. dňa 08.09.2020 v I. Z. na parkovisku pri obytnom

bloku na adrese H. XX, finančnú hotovosť vo výške 1.400 eur, ktorá mala slúžiť ako záloha na dodanie
suchého reziva v podobe hobľovaných dosiek z červeného smreku o objeme 5 m3, pričom napriek
opakovanýmtelefonickýmaemailovýmdožiadaniamzostranyW..V.F.vdohodnutomtermínekdodaniu
nedošlo a taktiež nedošlo ani k vráteniu predmetnej finančnej zálohy, napriek opakovaným výzvam, ako
aj zaslaním výzvy na vrátenie finančnej hotovosti a odstúpenia od zmluvy, kde uvedeným konaním bol
W.. V. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. Z., M. XXXX/XX, uvedený do omylu a bola mu spôsobená

celková škoda vo výške 1.400 eur.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 2 Trestného
zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne

odložený.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu bola určená skúšobná doba 1 (jeden) rok.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku, poškodený W.. V. F., nar. XX.X.XXXX v I. Z., trvale bytom I. Z.,
Ul. M. XXXX/XX bol odkázaný s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste podal obžalovaný odvolanie písomným podaním doručeným
okresnému súdu dňa 1. decembra 2022. Následne, písomným podaním doručeným okresnému súdu
dňa 12. januára 2023 rozšíril obžalovaný rozsah podaného odvolania tak, že žiadal oslobodiť spod
obžaloby,pričomzanesprávnypovažujeajvýrokonáhradeškodyasúčasnepodanéodvolaniepísomne
odôvodnil. Krajský súd má za to, že odvolanie obžalovaného doručené okresnému súdu dňa 12. januára

2023,ktorýmrozšírilrozsahpôvodnepodanéhoodvolania,jepodanévčas,nakoľkonapadnutýrozsudok
bol obžalovanému, ktorý nebol prítomný pri jeho vyhlásení, doručený dňa 12. januára 2023, a tedaposledným dňom lehoty na podanie odvolania bol deň 27. január 2023 (§ 309 ods. 1, ods. 2 Tr. por. v
spojení s § 173 ods. 1, ods. 2 Tr. por.).

Úvodom podaného odvolania poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku s tým, že podľa jeho
názoru dokazovaním, ktoré bolo prevedené pred prvostupňovým súdom nebolo preukázané, že by
bol naplnil skutkovú podstatu prečinu podvodu v zmysle § 221 ods. 1 Tr. zákona konaním, ktoré by
vychádzalo z predchádzajúceho úmyslu, že takýto prečin chce spáchať. Má za to, že prvostupňový súd
ponechal bez povšimnutia, že vo fáze dohody i keď bola ústna, išlo o zmluvu, kde zmluvné dojednania

boli jasné. Peniaze boli prijaté s tým, že za tieto bude poskytnuté drevo podľa špecifikácie samotným
poškodeným.

Za rozhodujúce považuje preveriť, aké boli podmienky o dohode dreva, kedy nastala zmena, či sa
na tejto zmene obžalovaný podieľal a či mal v úmysle získať majetkovú výhodu, ktorá by vyplývala
z tohto konania. Je toho názoru, že prvostupňový súd ponechal bez povšimnutia tú skutočnosť, že

niekoho uviedol do omylu, ktorým konaním spôsobil na cudzom majetku malú škodu. Namieta, že nikto
nepreveroval počas prípravného konania, či mal vedomosť o stave, z ktorého vychádzal vzniknutý omyl
pri dodávke predmetného dreva. V nadväznosti na uvedené poukázal na to, že bolo potrebné preveriť,
kedy požiadal o dodávku dreva, aký stav bol, či bolo možné dodávku zrealizovať, alebo boli iné okolnosti,
ktoré boli mimo jeho vedomosti a následne i možného konania vo vzťahu k dodávke, času, v ktorej bude

realizovaná a kedy nastala zmena podmienok dodávky, ktorá ako taká vyplynula z celkovej situácie,
ktorá vznikla.

Má ďalej za to, že bolo potrebné preveriť najmä tú skutočnosť, či v stave, kedy vznikol zmluvný vzťah,
existovaliokolnosti,ktorébynaznačovali,žeurčitýmtvrdenímuvádzaniekohodoomyluatýmtokonaním

má záujem spôsobiť na cudzom majetku malú škodu. Poukázal na prehlásenie pána V. W., ktorý udával
vo svojom prehlásení okolnosti, za ktorých došlo k zmene a zároveň i rozsah tejto zmeny, nakoľko táto
okolnosť bola rozhodujúca z hľadiska možnosti vrátenia peňazí. Súčasne namieta, že okresný súd mal
vypočuť tohto svedka s tým, že pokiaľ nebola účasť svedka zabezpečená obhajobou, v tejto súvislosti
zdôraznil, že nikto nikdy neoznamoval adresu trvalého bydliska svedka alebo adresu, kde sa pracovne

zdržuje. Obhajca teda nemohol zabezpečiť tohto svedka na hlavné pojednávanie, keď nevedel, kde má
písať, kde sa svedok zdržuje a nikto mu túto skutočnosť ani na pojednávaní neoznámil.

Nestotožňuje sa ani zo záverom okresného súdu, že doklad, ktorý podpísal W., neobsahuje úradné
overenie pravosti podpisu uvedeným svedkom. Je toho názoru, že toto nie je správna úvaha, lebo nie

každá zmluva má overovaciu doložku pravosti podpisu a existujú zmluvy ako písomné tak i ústne. Dodal,
že nikdy neuvažoval nad tým, že by potreboval overovanie podpisu, lebo si myslel, že toto sa dokázať
koniec koncov dá.

Taktiež nie je správny postup okresného súdu v tom smere, že s uplatneným nárokom na náhradu

škody bol poškodený odkázaný na civilný proces, keď v plnej výške mu bola škoda uhradená finančným
plnením. Práve z tohto dôvodu nie je potrebné už nič plniť a pokiaľ ide o oneskorené zaslanie peňazí
toto jednoznačne vyplynulo z tej skutočnosti, že bola poukázaná záloha za drevo, ktorú mala v držbe
iná osoba a nie obžalovaný.

Záverom prezentoval svoj názor, že vzhľadom na výšku škody, jej plnenie poškodenému i keď
oneskorené, je potrebné v danej veci rozhodnúť tak, že v danom prípade sa nejednalo o prečin podvodu
a žiada, aby ho odvolací súd oslobodil.

Na verejnom zasadnutí, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného a poškodeného W.. V. F.,

prokurátor krajskej prokuratúry žiadal odvolanie obžalovaného zamietnuť s tým, že napadnutý rozsudok
považuje za zákonný a správny, čo do viny i trestu.

Naproti tomu, obhajca obžalovaného považuje napadnutý rozsudok okresného súdu za vydaný
predčasne a má za to, že je potrebné zabezpečiť navrhnutého svedka V. W. a tohto riadne dovypočuť.

Tento svedok by objasnil všetky skutočnosti relevantné pre danú vec, prečo došlo k omeškaniu nielen
vo vzťahu k dodávke dreva ale aj vráteniu peňazí. Žiadal, aby krajský súd rozsudok okresného súdu
zrušil a vec mu vrátil s pokynom, aby náležite zistil skutkový stav, a to najmä výsluchom svedka V. W..
Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tento je nadbytočný, nakoľko škoda už bola uhradená.Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená
osoba v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne preskúmal v

intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku o vine, treste
a náhrade škody, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe
dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nebolo podané dôvodne.

Pokiaľ ide o napadnutý výrok o vine, okresný súd, pri dodržaní procesného postupu a rešpektovaní
práva obžalovaného na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní o jeho vine v súlade s výsledkami
vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj
v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým podstatným hľadiskám obsiahnutým
v ust. § 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v

tomto smere nič podstatné vyčítať. Stručne teda vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov
tiež vtedy, ak si navzájom odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné,
akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obžalovaného a správne postupoval, keď ho v konečnom

dôsledku uznal za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona.

Krajský súd sa, čo do viny, v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného
súdu, považoval však za potrebné reagovať v rámci odvolacieho konania aj na odvolacie námietky
obžalovaného,ktoréalenebolomožnéakceptovaťvtakomrozsahu,ktorýbyviedolkinémumeritórnemu

rozhodnutiu vo výroku o jeho vine.

Obžalovaný v odvolaní poukazuje na to, že i keď medzi ním a poškodeným bola uzatvorená len ústna
dohoda, zmluvné dojednania z nej vyplývajúce boli jasné, vrátane toho, že peniaze, ktoré obžalovaný
prijal od poškodeného sú za drevo podľa špecifikácie samotným poškodeným. V nadväznosti na tieto v

odvolaní uvedené skutočnosti krajský súd konštatuje, že žiadna z nich nie je vo veci sporná, ale hlavne
nie spôsobilá privodiť obžalovanému iné meritórne rozhodnutie. Tieto skutočnosti nakoniec jednoznačne
vyplývajúizpríjmovéhopokladničnéhodokladuzodňa8.septembra2020(čl.99),naktoromobžalovaný
svojímpodpisomakokonateľspoločnostiL.s.r.o.potvrdilprijatiezálohyvovýške1.400,-euronadodanie
červeného smreku, suchého, hobľovaného, šírka 180 mm, hrúbka 30 mm a dĺžka 5 m, množstvo 5 m3,

čo predstavuje 185 kusov, v lehote maximálne do 3 týždňov. Krajský súd zdôrazňuje, že obžalovanému
sa nekladie za vinu, že dojednania z predmetnej ústnej zmluvy sú nezrozumiteľné alebo neurčité.
Obžalovanému je kladené za vinu, že pri uzatváraní tejto ústnej zmluvy uviedol poškodeného do omylu,
keď mu objednaný tovar v dohodnutom termíne a ani následne po viacerých urgenciách nedodal, a po
odstúpení od zmluvy mu nevrátil prijatú finančnú zálohu na predmetný tovar.

Preskúmaním zvyšných odvolacích námietok krajský súd zistil, že ani tieto nemohol akceptovať, a to
z nasledovných dôvodov. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 1. februára 2022 priznal, že od
začiatku pandémie ochorenia COVID-19, teda od marca 2020 (prvý prípad bol na M. potvrdený 6. marca
2020) už mal problémy s dodávkou dreva, pričom v čase pred pandémiou sa objednávky vybavovali v

rámci možností, avšak i vtedy sa stalo, že nedodržal termín, nikdy však na neho nikto nepodal trestné
oznámenie. Podľa názoru krajského súdu, na základe týchto vedomostí (že s dodávkou dreva sú od
marca 2020 problémy) bol obžalovaný povinný so zvýšenou obozretnosťou pristupovať k dojednávaniu
termínu dodania tovaru, nakoľko dostupnosť je hlavným znakom tovaru, ktorý výrazným spôsobom
ovplyvňuje správanie potencionálneho kupujúceho, či si tento tovar kúpi alebo nie. Obžalovaný

však k objednávke poškodeného takýmto spôsobom nepristupoval, keď nedôsledne vyhodnotil svoje
schopnosti dodať v termíne objednaný tovar a za takejto situácie nešlo zo strany obžalovaného o
serióznu ponuku tovaru a teda u obžalovaného musela existovať relevantná pochybnosť, že dodanie
tovaru nebude zrealizované, čo sa napokon aj stalo. Obžalovaný, ak aj nekonal v priamom úmysle,
tak bol minimálne uzrozumený, že poškodeného v otázke dostupnosti tovaru klame (pričom v klamstve

pokračoval i po uzatvorení zmluvy, keď tvrdil, že tovar je na ceste a termín jeho dodania opakovane
posúval na neskorší termín, no k jeho dodaniu nakoniec vôbec nedošlo). Napriek tomu od poškodeného
požadoval zaplatenie zálohy, túto prijal a dokonca, po tom, čo poškodený od zmluvy odstúpil, sa vyhýbal
zálohu poškodenému vrátiť. Obžalovaný takýmto konaním, teda tým, že uviedol poškodeného do omyluv otázke dostupnosti tovaru dosiahol, že si poškodený tento tovar objednal a zaplatil zaň zálohu, čím sa
obžalovaný na jeho úkor obohatil. Tým jednoznačne naplnil jednak objektívnu stránku prečinu podvodu
podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona ako i subjektívnu stránku tohto prečinu, minimálne vo forme nepriameho

úmyslu podľa § 15 písm. b) Tr. zákona (vrátane zvyšných znakov - subjekt, objekt). To, že v minulosti
za obdobné konanie na obžalovaného nikto nepodal trestné oznámenie, nezbavuje obžalovaného viny
z tohto prečinu.

Skutočnosti uvádzané v prehlásení V. W. zo dňa 9. februára 2022 (čl. 183), že ako subdodávateľ

bol schopný obžalovanému dodať drevo určené poškodenému ako konečnému odberateľovi do konca
septembra 2020, sú v priamom rozpore s tým, čo v otázke dostupnosti dreva od začiatku pandémie
ochorenia COVID-19 uvádzal vo svojej výpovedi sám obžalovaný. Nepravdivosť tohto prehlásenia je
nakoniec zrejmá i z toho, že predmetné drevo poškodenému dodané nebolo. Nakoniec, nie je ani
preukázané a zostalo sporným (ide teda jednoznačne o nedôveryhodný dôkaz), kto v skutočnosti
uvedené prehlásenie vypracoval a podpísal (pokiaľ by uvedené prehlásenie bolo podpísané pred

notárom, táto skutočnosť by spornou nebola). Správne potom okresný súd vykonanie dôkazu vypočutím
svedka V. W. uznesením podľa § 272 ods. 3 Tr. poriadku, odmietol. A to o to viac, že svedok je na
adrese uvedenej v prehlásení, neznámy a obhajca, ktorý sa zaviazal zabezpečiť jeho účasť na hlavnom
pojednávaní a ubezpečil súd, že je to v jeho možnostiach (čl. 193), tak neučinil.

Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, obžalovaný podané odvolanie v tomto smere bližšie neodôvodnil.
Preskúmajúc napadnutý rozsudok v tejto časti, krajský súd sa stotožnil aj s týmto výrokom okresného
súdu, keď tento pri ukladaní trestu prihliadol na všetky podstatné skutočnosti, na ktoré bol povinný podľa
Trestného zákona prihliadnuť. Pozornosti krajského súdu neuniklo, že okresný súd správne pri ukladaní
výmery trestu prihliadol na to, že škodu spôsobenú trestným činom obžalovaný dobrovoľne nahradil.

Pochybil však, pokiaľ v tejto skutočnosti nevzhliadol u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. k) Trestného zákona. Správne tak mal byť ustálený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
1:0 (v prospech obžalovaného) a uvedené malo byť samozrejme vyjadrené i vo výroku o treste. V
dôsledku toho mohol, po znížení hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 38 ods.
3, 8 Tr. zákona o jednu tretinu, uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere až na 16 (šestnásť)

mesiacov. Uloženie trestu odňatia slobody na dolnej štvrtine hranice trestnej sadzby, aj v prípade jej
úpravy v prospech obžalovaného, a to vo výmere 4 (štyri) mesiace, z dôvodov uvedených v napadnutom
rozsudku okresného súdu, nebolo potom v konečnom dôsledku nezákonné (nedošlo k uloženiu trestu
mimo hraníc zákonom ustanovenej trestnej sadzby). Vyššie uvedené pochybenie okresného súdu tak
nespôsobilo ani neprimeranosť uloženého trestu. Taktiež, zohľadniac všetky okolnosti konkrétneho

prípadu, bolo v súlade so zákonom aj povolenie podmienečného odkladu výkonu tohto trestu na
skúšobnú dobu, nakoľko na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu
odňatia slobody nie je nevyhnutný a táto bude dosiahnutá i bez jeho priameho výkonu.

Pokiaľ ide o napadnutý výrok o náhrade škody, okresný súd správne podľa § 288 ods. 1 Trestného

poriadku odkázal poškodeného s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces. V danom
prípade si poškodený na výsluchu dňa 10. júna 2021 pred vyšetrovateľom uplatnil proti obžalovanému
náhraduškodyvovýškenevrátenéhozvyškuzálohy870,-euro.Vyšetrovanieboloskončenépodľa§208
ods. 1 Tr. por. dňa 18. júna 2021, je teda nesporné, že poškodený si v zmysle § 46 ods. 3 Tr. por. škodu
uplatnil riadne a včas, aj čo do základu, aj čo do výšky. Za daného stavu (keďže bol nárok na náhradu

škody oprávnenou osobou riadne a včas uplatnený) potom okresný súd musel podľa § 164 písm. a) Tr.
poriadkuuviesťvnapadnutomrozsudkuajvýrokonáhradeškody,tedamuselotomtonárokurozhodnúť.
Keďže nebol dôvod na priznanie uplatneného nároku z dôvodu, že škoda bola poškodenému v celosti
uhradená, mohol okresný súd poškodeného len odkázať s uplatneným nárokom na civilný proces. Súd
totiž nemôže takýto návrh zamietnuť, nakoľko takýto procesný postup nemá oporu v Trestnom poriadku.

Z týchto dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, že odvolanie obžalovaného v súlade s ust. § 319 Tr.
poriadku ako nedôvodné zamietol, a to pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.