Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. február 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3222010209
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3222010209.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Michala Eliaša a JUDr. Milana Straku, v trestnej veci obžalovaného B. K., nar. XX.XX.XXXX v C. nad
C., trvale bytom H. č. XX, t.č. vo výkone väzby ÚVV Ilava, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno d) Trestného
zákona, na verejnom zasadnutí dňa 16. februára 2023 prejednal odvolanie obžalovaného a prokurátora

proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, zo dňa 19. decembra 2022, sp. zn. 6T/57/2022
a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Trestného poriadku sa zrušuje napadnutý rozsudok okresného
súdu vo výrokoch o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

o d s u d z u j e

podľa § 360 odsek 2, § 38 odsek 2, § 36 písm. l) a § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

II. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, zo dňa 19. decembra 2022, sp. zn. 6T/57/2022,

bol obžalovaný B. K. uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek
1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno d) Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že

„dňa 16.06.2022 v čase okolo 16:00 hodiny v pivničnej izbe rodinného domu č. XXX v obci H. pristúpil k
poškodenému Z. S. ležiacemu na posteli a niekoľkokrát ho udrel päsťou do oblasti tváre, pričom sa mu

vyhrážal slovami ,,keď aj 20 rokov za teba dostanem, tak aj tak ťa zabijem“, čo u poškodeného vzbudilo
dôvodnú obavu o jeho život a zdravie, pričom poškodený pri útoku utrpel drobné povrchové zranenia,
a to pomliaždenie ľavej časti tváre a ľavej očnice, drobnú tržnú ranku na hornom viečku ľavého oka a
podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré zranenia si vyžiadali jednorázové ošetrenie, pričom poškodený nebol
v dôsledku spôsobených zranení závažnejším spôsobom obmedzený na bežnom spôsobe života.“

Za to bol okresným súdom odsúdený podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods.
3 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacovnepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň okresný súd obžalovanému uložil podľa § 73 odsek 2
písmeno c) Trestného zákona ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný a prokurátor podali
proti nemu v zákonnej lehote odvolanie.

Následne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajoba v

dôvodoch odvolania uviedla nasledovné:

„Proti označenému rozsudku podávam v zákonnej lehote odvolanie a to z dôvodu, že súd moje konanie
v rozsudku správne skutkovo vymedzené nesprávne právne kvalifikoval, čo sa potom premietlo aj
do nesprávneho výroku o uloženom treste. Podotýkam, že spáchanie skutku tak, ako je opísaný vo
výrokovej časti rozsudku nepopieram a plne sa stotožňujem aj s tým, ako súd pri odôvodnení rozsudku

čo do výroku o treste stanovil pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, najmä z akého dôvodu
neprihliadol na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., ako aj s tým ako odôvodnil moje
zaradenie na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Zo základnej skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania, tak ako je vymedzená v § 360 ods.
1 Tr. zák. je zrejmé, že sa tohto prečinu páchateľ dopúšťa formou slovného útoku na poškodeného,

pričom už samotný charakter tohto útoku vylučuje, že je možné dopustiť sa ho fyzickým násilím. Súčasné
použitie aj fyzického násilia voči poškodenému nezostáva pritom bez právnej relevancie, keďže má
význam jednak pre posúdenie naplnenia znaku základnej skutkovej podstaty prečinu nebezpečného
vyhrážania v tom smere, či vyhrážka bola prednesená spôsobom, ktorý u poškodeného mohol vzbudiť
dôvodnú obavu, jednak sa môže za predpokladu, že súčasný fyzický útok má u poškodeného za

následok aj ublíženie na zdraví podľa § 123 ods.2 Tr. zák., prípadne ťažkú ujmu na zdraví podľa § 123
ods.3 Tr. zák., premietnuť do posúdenia konania páchateľa aj ako trestného činu ublíženia na zdraví
podľa § 155, prípadne 156 Tr. zák. Dovolím si nad rámec toho, čo uviedol môj obhajca v záverečnej
reči pred vynesením rozsudku poukázať aj na to, že ak by mal, pokiaľ ide o kvalifikáciu môjho konania,
pravdu súd, potom by aj pri trestných činoch ublíženia na zdraví spáchaných v súvislosti so zároveň

prednesenou vyhrážkou zabitím, či spôsobením ťažkej ujmy, prichádzala vzhľadom na ustanovenie §
138 písm. d) Tr. zák. kvalifikácia konania páchateľa aj podľa § 155 ods.2 písm. a) Tr. zák., resp. podľa
§ 156 ods.3 Tr. zák.
S poukazom na uvedené skutočnosti navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. zák. zrušil a sám

podľa§ 322 ods.3 Tr.zák. rozhodol tak, že ma na skutkovom základe uvedenom v napadnutom rozsudku
uzná vinným iba z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1 Tr. zák. a sám mi v rámci do
úvahy prichádzajúceho rozpätia trestnej sadzby od 0 do 8 mesiacov uloží nepodmienečný trest odňatia
slobody pri strede trestnej sadzby a pre výkon tohto trestu ma zaradí do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia, pričom mi zároveň uloží aj ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.“

Prokurátor zdôvodnil podané odvolanie v neprospech obžalovaného nasledovne:

„Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom sp. zn. 6T/57/2022 zo dňa 19.12.2022 uznal
obžalovaného B. K. vinným zo prečinu prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
a)Trestnéhozákonaspoukazomna§138písm.d)Trestnéhozákona,začomuboluloženýtrestodňatia

slobody podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona,
§ 36 písm. l) Trestného zákona vo výmere 8 mesiacov, na výkon ktorého bol obžalovaný zaradený do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona s minimálnym stupňom
stráženia. Súčasne bolo obžalovanému uložené ochranná psychiatrické liečenie ambulantnou formou
podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona.

Súd pri určení výšky trestu vychádzal najmä zo všeobecných zásad ukladania trestov uvedených v §
34 ods. 4 Trestného zákona, pričom u obžalovaného skonštatoval prítomnosť poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, avšak priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného
zákona už o obžalovaného nevzhliadol, hoci v trestnom rozkaze sp. zn. 6T/57/2022 zo dňa 30.11.2022
táto priťažujúca okolnosť bola Okresný súdom Bánovce nad Bebravou skonštatovaná.

Z uvedeného dôvodu došlo v prípade rozsudku k preváženiu pomeru poľahčujúcich okolností nad
priťažujúcimi, hoci podľa právneho názoru prokurátora, ako aj právneho názoru prvostupňového súdu
vyjadreného v trestnom rozkaze, táto priťažujúca okolnosť bola u obžalovaného prítomná.S rozsudkom okresného súdu vo výroku o vine, výrokom o uloženom ochrannom psychiatrickom liečení
ako i konaním, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo sa v plnom rozsahu stotožňujem a nemám voči nim
žiadne výhrady, nestotožňujem sa však s výrokom o treste, pretože súd v rozsudku podľa môjho názoru

u obžalovanému nedôvodne vypustil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona,
čím došlo k aplikácii ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona namiesto aplikácie ustanovenia § 38 ods.
2 Trestného zákona, pričom prevaha poľahčujúcich okolností napokon viedla k uloženiu trestu odňatia
slobody kratšieho trvania, než tomu bolo v prípade trestu uloženého obžalovanému trestným rozkazom.
Neprihliadnutie na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona súd odôvodnil najmä

tým, že rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 1T/20/2011 v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 2To/69/2011 bol obžalovaný odsúdený za zločin znásilnenia podľa
§ 199 ods. 1 Trestného zákona a zločin sexuálneho zneužívania v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Trestného zákona k § 201 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6
mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, z výkonu ktorého
bol podmienečne prepustený 11.7.2014 za uloženia probačného dohľadu so skúšobnou dobou 3 roky,

po uplynutí ktorej sa 22.8.2017 osvedčil, pričom obžalovaný si podal návrh na zahladenie uvedeného
odsúdenia, ktoré je vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 6Nt/35/2022 a o tejto zatiaľ súdom nebolo
rozhodnuté. Prvostupňový súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 92 ods. 1 Trestného zákona
a skutočnosť, že obžalovaný sa po prepustení z výkonu predchádzajúceho trestu po dobu piatich rokov
(t.j. do 12.7.2019) nedopustil žiadneho trestného činu, ani priestupku, a teda je dôvodné predpokladať,

žejehožiadostiozahladenieodsúdeniabudevyhovené,hociožiadostizatiaľnebolorozhodnuté.Ztohto
dôvodu ustanovenie § 37 písmeno m) Trestného zákona už pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní
neaplikoval.
Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 6T/57/2022 zo dňa 19.12.2022
nevyplýva, kedy si obžalovaný podal žiadosť o zahladenie odsúdenia a táto skutočnosť nie je zrejmá

ani z podaného odporu proti trestnému rozkazu, v ktorom obhajca obvineného uvádzal len, že obvinený
„si toho času“ podal žiadosť o zahladenie odsúdenia. Ak však k podaniu žiadosti o zahladenie
predchádzajúceho odsúdenia došlo ešte pred vydaním trestného rozkazu sp. zn. 6T/57/2022 zo dňa
19.11.2022, táto skutočnosť musela byť súdu rovnako známa už v čase vydávania trestného rozkazu,
pričom v trestnom rozkaze na túto priťažujúcu okolnosť súd prihliadol.

Ak by sme aj odhliadli od skutočnosti, či si obžalovaný podal žiadosť o zahladenie odsúdenia pred
vydaním trestného rozkazu alebo až medzi vydaním trestného rozkazu a vyhlásením rozsudku, táto
skutočnosť v čase rozhodovania súdu v tejto veci je právne bezvýznamná, nakoľko o žiadosti o
zahladenie odsúdenia nebolo v čase vyhlásenia rozsudku sp. zn. 6T/57/2022 ešte rozhodnuté, a to ani
len neprávoplatne, a preto je na existenciu predchádzajúceho odsúdenia potrebné zo zákona prihliadať.

O to viac, že v prípade predchádzajúceho odsúdenia obžalovaného sa nejednalo o trestnú činnosť
nízkeho stupňa závažnosti, ale práve naopak, obžalovaný bol v predchádzajúcom konaní odsúdený za
závažnú trestnú činnosť, konkrétne za zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona a zločin
sexuálneho zneužívania v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona k § 201 ods. 1 Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov. Za uvedeného stavu je potrebné

konštatovať, že obžalovaný sa opätovne (a v čase, kým ešte nebolo vydané rozhodnutie o zahladení
jeho predchádzajúceho odsúdenia) dopustil násilnej trestnej činnosti.
Priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona spočíva v recidíve, pre ktorú vo
všeobecnosti postačuje už samotné zistenie, že obžalovaný bol pred spáchaním trestného činu
odsúdený za akýkoľvek trestný čin. Pre konštatovanie tejto priťažujúcej okolnosti sú navyše osobitne

významné prípady, kedy páchateľ spácha rovnaký druh trestného činu alebo rovnaký trestný čin,
a teda druhová a špeciálna recidíva. Hoci z hľadiska systematiky členenia Trestného zákona sú
zločiny znásilnenia a sexuálneho násilia zaradené medzi trestné činy proti ľudskej dôstojnosti a
prečin nebezpečného vyhrážania medzi trestné činy proti iným právam a slobodám, ich spoločným
menovateľom je násilná povaha týchto trestných činov, pričom súd by mal pri svojom rozhodovaní

zohľadňovať existenciu recidívy podľa materiálneho, nie formálneho hľadiska.
Len pre úplnosť poznatkov o osobe obžalovaného dodávam, že obžalovaný sa v období medzi
jeho predchádzajúcim odsúdením a aktuálnym (zatiaľ neprávoplatným) odsúdením dopustil tiež
niekoľkých priestupkov, nakoľko z evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný má od roku 2020 v
evidencii priestupkov 3 záznamy, z ktorých je významný predovšetkým priestupok proti občianskemu

spolunažívaniu, z čoho je tiež zrejmé, že obžalovaný má sklony k páchaniu násilnej protiprávnej činnosti
rôzneho stupňa závažnosti.
Za daného stavu je jednoznačne namieste u obžalovaného zohľadniť aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. m) Trestného zákona a pri určovaní výmery trestu vychádzať v tomto prípade z rovnováhy pomerupoľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom po zohľadnení všetkých hľadísk ukladania trestov v
zmysle Trestného zákona považujem v prípade obžalovaného za primeraný a spravodlivý trest odňatia
slobody,spĺňajúcivýchovný,akoajpreventívnyúčeltrestu,trestodňatiaslobodyvovýmere10mesiacov,

ako bol obžalovanému uložený už v trestnom rozkaze a aký mu bol ponúknutý aj v konaní o dohode o
vine a treste na tunajšej prokuratúre.
Čo sa týka zaradenia obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona a nie do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, v tomto

smere v zásade nemám výhrady voči prvostupňovému súdnemu rozhodnutiu a s týmto zaradením sa
možno stotožniť.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považujem trest odňatia slobody uložený rozsudkom
okresného súdu za nezákonný, a preto
n a vrh uje m,
aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 odsek 1 písmeno e) Trestného poriadku zrušil napadnutý

rozsudok Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou č.k. 6T/57/2022-243 zo dňa 19.12.2022 vo
výroku o treste a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží
podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l)
Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, na
výkon ktorého obžalovaného zaradí do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom

stráženia podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona.“

K dôvodom odvolania prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. Vo
vyjadrení prostredníctvom obhajcu uviedol nasledovné:

„Okresný súd Bánovce nad Bebravou ma rozsudkom sp. zn. 6T/5712022-201 zo dňa 19.12.2022 uznal
vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,ods.2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na
§ 138 písm. d) Tr. zák. na tom skutkom základe bližšie uvedenom v rozsudku, pričom mi za túto trestnú
činnosť uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého ma zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň mi uložil ochranné psychiatrické

liečenie ambulantnou formou.
Proti tomuto rozsudku podal čo do výroku o treste odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce
nad Bebravou, v odôvodnení ktorého navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods.1 písm. e)
Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 6T/57/2022-243 zo
dňa 19.12.2022 vo výroku o treste a podľa § 322 ods.3 Tr. por. sám rozhodol tak, že mi uloží podľa §

360 ods.2 Tr. zák. s poukazom na § 38 ods.2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák. a § 37 písm. m) Tr. zák. trest
odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, na výkon ktorého ma zaradí do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 4 Tr. zák.
Odvolanie prokurátor odôvodnil tým, že súd pri ukladaní trestu nesprávne neprihliadol na priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., pretože aj pokiaľ som si skutočne podal žiadosť o zahladenie

odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1T/20/2011 v spojení s
rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/69/2011, je táto skutočnosť právne bezvýznamná,
nakoľko o tejto žiadosti v čase vyhlásenia rozsudku nebolo ešte rozhodnuté a to ani neprávoplatne. Pre
konštatovanie prítomnosti priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák. postačuje vo všeobecnosti
už samotné zistenie, že obžalovaný bol pred spáchaním trestného činu odsúdený za iný trestný čin,

pričom za osobitne významné pokladá prokurátor tú skutočnosť, že išlo aj v predchádzajúcom prípade o
odsúdenie za násilnú a naviac závažnú trestnú činnosť. Pri zohľadnení označenej priťažujúcej okolnosti
mal preto súd vychádzať z rovnováhy pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a mal mi uložiť
trest odňatia slobody nepodmienečne vo výmere 10 mesiacov, ktorý považuje prokurátor za primeraný
a spravodlivý.

Z mnou dňa 3.1.2023 podaného odvolania je zrejmé, že sa domáham zrušenia rozsudku Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 6T/57/2022 zo dňa 19.12.2022 nielen čo do výroku o treste ale aj čo
do výroku o vine, pričom pokiaľ sú moje argumenty v smere právnej kvalifikácie môjho konania dôvodné,
jeajtrestuloženýminapadnutýmrozsudkomsúduprvéhostupilaneprimeraneprísny.Aksaalepreúčely
ďalšej argumentácie zameriam iba na výrok o treste z pohľadu skutočností namietaných prokurátorom

v ním podanom odvolaní, som presvedčený, že súd v rámci posudzovania priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 písm. m) Tr. zák. môže vzhľadom na zákonné znenie tohto ustanovenia veta za bodkočiarkou
skúmať a prihliadať na to, či sú vo vzťahu k predchádzajúcemu odsúdeniu splnené podmienky na jeho
zahladenie a to nielen v prípade, kedy v čase rozhodovania už žiadosť o zahladenie odsúdenia bolapodaná, ale aj v prípade, že podaná nebola. Aj keď je pravdou, že moje predchádzajúce odsúdenie
bolo za trestnú činnosť závažného charakteru násilného charakteru, nepochybne treba vziať do úvahy,
že k odsúdeniu za skutok v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp.

zn. 1 T/20/2011 došlo pred viac ako 11 rokmi a k podmienečnému prepusteniu z výkonu trestu odňatia
slobody zaň uloženého došlo viac ako pred 8 rokmi (v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia som
sa osvedčil).
S poukazom na tieto skutočnosti pokladám odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad
Bebravou za nedôvodné a navrhujem ho podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného a prokurátora, prokurátor krajskej
prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) ako
nedôvodné zamietnuť, zároveň vyhovieť odvolaniu zo strany prokuratúry. Obhajoba navrhla odvolaniu
obžalovaného vyhovieť a odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Trestného poriadku (ďalej
len „Tr. por.“), na podklade podaného odvolania obžalovaného a prokurátora na verejnom zasadnutí
preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju
prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe
vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k
záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné a odvolanie prokurátora je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora a

obžalovaného napadnutého výroku o vine a treste rozsudku okresného súdu, z obsahov oboch odvolaní
a ich dôvodov vyplýva, že v podaných odvolaniach nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného
charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných
chýb, v odvolaniach nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o správnosť samotnej, odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu, z odvolania a z vyššie citovaného obsahu jeho písomných dôvodov vyplýva, že obžalovaný
v dôvodoch svojho odvolania namietal správnosť právnej kvalifikácie skutku, ktorý sa obžalovanému
kladie za vinu, čím namietal porušené ustanovenie Tr. zák. v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.
Spáchanie skutku tak, ako je opísaný vo výrokovej časti napadnutého rozsudku okresného súdu

nepopiera a plne sa s ním stotožňuje a doznáva sa k nemu.

Podľa názoru obhajoby spáchanie trestného činu nebezpečného vyhrážania je možné spáchať len
verbálne, čím je vylúčená možnosť spáchanie tohto činu aj fyzickým násilím v zmysle § 360 ods. 2 Tr.
zák..

Podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou
ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden
rok.

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha
čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania (násilím).

S argumentáciou obhajoby sa odvolací súd nestotožňuje, nakoľko pojmové znaky skutkovej podstaty
trestného činu nebezpečného vyhrážania sú konkretizované v § 360 ods. 1 Tr. zák., pričom jej naplnenie

je možné akýmkoľvek konaním páchateľa, ktoré môže byť subsumovateľné pod danú skutkovú podstatu
trestného činu. Odvolací súd zároveň dodáva, že pokiaľ by došlo aj k ublíženiu na zdraví poškodeného
zo strany obžalovaného, ktorý počas svojho verbálneho útoku na neho zaútočil, jednalo by sa o súbeh
trestných činov a to nebezpečného vyhrážania a ublíženia na zdraví. Z toho dôvodu nepovažoval
odvolací súd za dôvodné námietky obhajoby voči správnosti právneho posúdenia skutku podľa § 360

ods. 2 Tr. zák.

Z dôvodov podaného odvolania zo strany prokuratúry vyplýva, že prokurátor namietal neprimeranú
miernosť uloženého trestu odňatia slobody v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.Podľa názoru odvolacieho súdu je odvolanie prokurátora dôvodné v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr.
por., keďže odvolací súd zistil porušenie ustanovenia Tr. zák., ktoré by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.

Podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd nedôvodne nepriznal aj priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37
písm. m) Tr. zák., nakoľko z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že obžalovaný
bol v minulosti už súdne trestaný a to rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn.

1T/20/2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne p. zn. 2To/69/2011, kde bol odsúdený
za zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona a zločin sexuálneho zneužívania v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona k § 201 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého bol dňa 11.07.2014 uznesením Okresného súdu
Trenčín sp.zn. 4Pp/32/2014 podmienečne prepustený. V skúšobnej dobe podmienečného prepustenia

sa obžalovaný osvedčil.

Priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. spočíva v recidíve, pre ktorú je rozhodné samotné
zistenie, že obžalovaný bol pred spáchaním trestného činu odsúdený za akýkoľvek trestný čin.

Argumentáciu okresného súdu, že na toto odsúdenie nie je možné prihliadať, lebo si obžalovaný podal
návrh na zahladenie vyššie uvedeného odsúdenia, ktoré je vedené na okresnom súde pod sp. zn.
6Nt/35/2022, považuje odvolací súd za nedôvodnú.

Zo spisového materiálu vyplýva, že o tomto návrhu na zahladenie zatiaľ súdom nebolo rozhodnuté,

preto je táto skutočnosť v čase rozhodovania súdu v tejto veci bezvýznamná. Preto je na existenciu
predchádzajúceho odsúdenia nutné zo zákona prihliadať. Podľa názoru odvolacieho súdu bol preto
nesprávny záver okresného súdu, podľa ktorého je neprípustné prihliadať na vyššie uvedené
predchádzajúce odsúdenie.

Podľa názoru odvolacieho súdu bolo na základe vyššie uvedeného rozhodnutím okresného súdu
porušené ustanovenie § 37 písm. m) Tr. zák. v prospech obžalovaného.

Pokiaľ by okresný súd správne ustálil pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, dospel by k záveru,
že je vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti v zmysle § 38 odsek 2, § 36 písm. l), § 37

písm. m) Tr. zák. a v tom prípade zostáva nezmenená dolná a horná hranica trestnej sadzby. V danom
prípade potom prichádzalo do úvahy ukladať trest v rámci zákonom ustanovenej zákonnej sadzby trestu
odňatia slobody v zmysle § 360 ods. 2 Tr. zák. od 6 mesiacov do 3 rokov.

Odvolací súd na základe vyššie uvedeného rozhodol vo vzťahu k výroku o treste u obžalovaného sám

a to tak, že podľa § 360 odsek 2, § 38 odsek 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zák. ho odsúdil na
trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov ( pri spodnej hranici trestnej sadzby) na výkon ktorého
ho zaradil v zmysle § 48 odsek 4 Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Odvolací súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby zákonom
ustanovenej trestnej sadzby. V prospech obžalovaného podstatným spôsobom zohľadnil samotné

priznanie obžalovaného ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, nakoľko recidíva bez tejto poľahčujúcej
okolnosti by odôvodňovala uloženie trestu pri strede trestnej sadzby.

Takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo vzťahu k obžalovanému v prejednávanom
prípade v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. zohľadňuje predovšetkým osobu obžalovaného, jeho doterajší

spôsob života, zohľadňujúc fakt, že u obžalovaného ide o osobu, ktorý bol doposiaľ už súdne trestaný,
bolajvovýkonenepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyatoprezločinznásilneniaazločinsexuálneho
zneužívania.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zrušil výrok o treste a sám rozhodol v zmysle § 322 ods. 3

Tr. por. a to tak ako je uvedené vo výrokovej časti pod bodom I. tohto rozsudku.Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti pod bodom II. tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.