Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Sa/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200470
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1023200470.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Valériou Kleinovou, v právnej veci žalobcu: Y. Z.-

Z., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Iracká republika, bez dokladu totožnosti, t.č. Útvar policajného
zaistenia pre cudzincov Medveďov, 930 07 Medveďov, zastúpený: Centrum právnej pomoci, kancelária
Bratislava, so sídlom Račianska 1523/71, 810 05 Bratislava, IČO: 30 798 841, proti žalovanému: Úrad
hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, Oddelenie cudzineckej polície Policajného
zboru Bratislava, so sídlom Regrútska 4, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe žalobcu vo veci zaistenia,
podanej proti rozhodnutiu žalovaného PPZ-HCP-BA5-429-010/2023-AV zo dňa 17.02.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

II. Krajský súd v Bratislave žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie a rozhodnutie správneho orgánu

1. Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava (ďalej aj „žalovaný“) podľa ust. § 79 ods. 1 zákona
č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „zákon o pobyte cudzincov“ alebo „zákon č. 404/2011 Z. z.“) predviedla dňa
17.02.2023 žalobcu z dôvodu konania vo veci administratívneho vyhostenia, nakoľko bol spozorovaný,
že uteká smerom z Maďarska na Rusovce a nevedel preukázať svoju totožnosť. Lustráciou v

informačných systémoch Policajného zboru Eurodac bolo zistené, že žalobca je žiadateľom o udelenie
azylu vo viacerých krajinách EÚ. Z uvedeného dôvodu začal žalovaný dňa 17.02.2023 konanie vo veci
zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy
alebo výkonu jeho prevozu podľa Dublinského nariadenia z dôvodu, že existuje značné riziko jeho úteku.

2. Žalovaný dňa 17.02.2023 oznámil štátnemu orgánu Dublinské stredisko Migračného úradu
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „Dublinské stredisko”) dôvod na začatie konania

podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú
kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú
ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z
členských štátov (ďalej aj „Dublinské nariadenie”) a taktiež bolo žalovaným požiadané o preskúmanie
splnenia podmienok na začatie konania podľa cit. nariadenia a zároveň žalovaný oznámil Dublinskému
stredisku, že žalobca bude umiestnený v útvare policajného zaistenia pre cudzincov.

3. Dňa 17.02.2023 bola spísaná so žalobcom zápisnica o podaní vyjadrenia, kde uviedol, že z Iraku
odišiel v roku 2015 nelegálne cez Turecko, Bulharsko, Srbsko, Maďarsko, Rakúsko až do Nemecka. V
Nemecku požiadal o azyl v meste Hanover, tam žil približne rok a pol. A keďže mu neschválili žiadosť
o azyl opustil Nemecko a vrátil sa domov do Iraku V Iraku žil v meste Zakho, tam pracoval na stavbe.Keďže je tam veľmi nízky príjem, tak sa rozhodol znova opustiť Irak. V decembri v roku 2022 legálne na
svoj cestovný doklad vycestoval letecky do Turecka, do mesta Istanbul. V Turecku sa nakontaktoval na
prevádzača s prezývkou R., ten ho za sumu 3500,- € nelegálne previedol cez Bulharsko do Srbska. V

Srbsku sa dostal do tábora pre utečencov do mesta Sonbor, kde sa priamo nakontaktovali na ďalšieho
prevádzača s prezývkou R. G. a taktiež na jeho spoločníka menom Z. Z. G.. Oni dvaja im sprostredkovali
za sumu 3000,-€ na osobu celú cestu až na Slovensko. Peniaze za túto cestu uložili v úschove v
zmenárni AHEL AL SHAM v Turecku v meste Istanbul. V Srbsku ich zaradil prevádzač do viac ako 50
člennej skupiny migrantov, všetci boli zo Sýrie. Následne sa presunuli k plotu na Maďarskej hranici,

kde im zamaskovaní muži pôvodom z Afganistanu pomáhali preliezť plot pomocou rebríkov. Ďalej išli
pešo približne 15 kilometrov, kde pre nich prišlo tmavé auto zn. AUDI, ktoré ich doviezlo na Maďarsko-
slovenskú hranicu. Tam ich prevádzač inštruoval, aby pešo prešli cez zelenú hranicu a aby šli po
hlavných cestách, nech ich čo najskôr zadrží Slovenská polícia. Následne ich zadržala polícia.

4. Žalovaný podľa ust. § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov rozhodnutím č. PPZ-HCP-

BA5-429-010/2023-AV zo dňa 17.02.2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) zaistil žalobcu a podľa § 88
ods. 4 zákona o pobyte cudzincov a stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac
do 17.04.2023 a žalobcu umiestnil do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej
aj „ÚPZC“). Uviedol, že v čase rozhodovania o zaistení žalobcu nedisponuje informáciou ani žiadnou
spätnou väzbou zo žiadajúceho členského státu. Práve na tento účel slúži inštitút zaistenia. Počas

doby zaistenia Dublinské stredisko adresuje žiadosť do štátu, v ktorom žalobca žiadal o medzinárodnú
ochranu. Žalobca je najskôr zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov (na účel
dublinského transferu), na základe pozitívnej lustrácie z informačného systému EURODAC, až následne
je vyrozumené Dublinské stredisko. Osoba je následne umiestnená Útvaru policajného zaistenia pre
cudzincov. Počas zaistenia sa vykonávajú všetky potrebné úkony na realizáciu transferu. Na tento

účel slúžia lehoty v zmysle Dublinského nariadenia, ktoré majú žiadajúci ako aj dožiadaný členský
štát. Transfer žalobcu bude v zmysle čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia realizovaný až na základe
akceptácie dožiadaného členského štátu. Od akceptácie členského štátu plynie správnemu orgánu
šesťtýždňová lehota, počas ktorej môže byť žalobca zaistený. Žalovaný konštatoval, že pri určení lehoty
zaistenia vychádzal z osobitných lehôt stanovených

Dublinským nariadením, ktorými je viazané pri vydaní rozhodnutia aj Dublinské stredisko.

5. Žalovaný dodal, že skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia, avšak
dospel k záveru, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa §
89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov, pretože nemá na území Slovenskej republiky žiadnu
rodinu, nedisponuje finančnou hotovosťou potrebnou na pokrytie nákladov potrebných na zotrvanie

do doby realizácie transferu, ktorá by reálne pokryla zabezpečenie jeho pobytu na území Slovenskej
republiky a tiež nedisponuje cestovným dokladom, ktorý by ho oprávňoval zdržiavať sa na území
Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu žalovaný rozhodol o zaistení.

6.Popreskúmanívšetkýchskutočnostíadôkazovžalovanýkonštatoval,žepredmetnézaisteniežalobcu

je plne v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru č. 209/1992 Zb. o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“) a že sa počas konania zaoberal aj otázkou rešpektovania
súkromného a rodinného života v zmysle v článku 8 ods. 1 Dohovoru.

II. Žaloba

7. Žalobca žalobou zo dňa 10.3.2023, podanou dňa 16.03.2023, procesne podriadenou pod ust. § 226
ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), doručenou dňa 21.03.2023Krajskému súdu v Bratislave, ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie, sa domáhal zrušenia
napadnutého rozhodnutia a prepustenia zo zaistenia.

8. Uviedol, že so zaistením nesúhlasí z dôvodu, že zaistenie je za momentálneho skutkového
stavu neúčelné. Žalovaný sa podľa nedostatočne vysporiadal so všetkými náležitosťami použitého
zaisťovacieho inštitútu a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. Odôvodnenie dĺžky doby zaistenia
nepovažuje žalobca za náležité a postačujúce. Dĺžka doby zaistenia je podľa neho stanovená len
všeobecne na čas nevyhnutne potrebný a bola len mechanicky predbežne ohraničená. Žalovaný podľa

žalobcu nedostatočne zistil skutkový stav veci a rozhodnutie nedostatočne odôvodnil.

III. Vyjadrenie žalovaného

9. Vo vyjadrení zo dňa 17.03.2023 žalovaný uviedol, že má za to, že napadnuté rozhodnutie je vecne
správne, účelné a v každej časti dostatočne odôvodnené, a preto žiadal žalobu zamietnuť a žalobcu

ponechať v zaistení. Vykonanými lustráciami v IS EURODAC bolo preukázané, že žalobca je žiadateľom
o udelenie azylu na území iného členského štátu. Cudzinec bol zaistený v zmysle § 88 ods. 1 písm. c)
zákona o pobyte cudzincov a bol umiestnený v ÚPZC Medveďov.

10. Žalovaný poukázal na to, že postupoval v zmysle zákona a lehotu zaistenia stanovil v zmysle §

88 ods. 4 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. na dva mesiace a nijakým spôsobom zákon neporušil.
Dôvodom zaistenia žalobcu bolo odôvodnené riziko jeho úteku, v prípade, že by nebol zaistený. V
napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov sa rizikom
úteku štátneho príslušníka tretej krajiny rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej
hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak

nemožno jeho totožnosť zistiť ihneď, nemá udelený pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov, alebo ak mu
hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. Tým, že má žalobca záznam v systéme EURODAC, t.
j. ušiel z iného členského štátu, je chápané ako dôkaz značného rizika ďalšieho úteku. Žalobca nezostal
v krajine, v ktorej mal povinnosť zotrvať, až do rozhodnutia o jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu.
Žalovaný podotýka, že žalobca je osobou bez dokladu totožnosti, o ktorej nemá žiadne informácie

týkajúce sa jeho totožnosti, prípadnej trestnej minulosti a pomerov z ktorých prichádza. Tým, že žalobca
cestoval viacerými krajinami s vedomím, že sa v nich nachádza neoprávnene, vytvára podľa žalovaného
odôvodnený predpoklad ďalšieho úteku v prípade ponechania na slobode. Zároveň žalovaný uvádza,
že cieľovou krajinou žalobcu je Nemecko a v zápisnici uviedol, že v prípade prepustenia by odišiel do
Nemecka. Na základe uvedeného mal žalovaný dostatočne preukázané riziko úteku a z toho dôvodu

rozhodol o zaistení žalobcu.

11. Poukázal na to, že pri určení lehoty zaistenia vychádzal z osobitných lehôt stanovených Dublinským
nariadením, ktorými je viazané pri vydaní rozhodnutia aj Dublinské stredisko a postupoval podľa čl. 28
ods. 3 Dublinského nariadenia.

12. Žalovaný skonštatoval, že po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov dospel k záveru, že
predmetné zaistenie žalobcu je plne v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru. Počas konania
o zaistení sa zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života v zmysle v článku 8
ods. 1 Dohovoru a uviedol, že práva žalobcovi vyplývajúce z čl. 8 ods. 1 Dohovoru neupiera a plne ich

rešpektuje.

IV. Relevantné právne predpisy

13.Podľa§206ods.3,4,5,6SSP,správnysúdposudzujesprávnužalobuneformálneaniejeprisvojom

rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia
alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa
podstatnezmeniliokolnostiveci.Akniejevtejtohlaveustanovenéinak,použijúsanakonanieosprávnej
žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej

správnej žalobe.

14. Podľa § 221 ods. 1, 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o
zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebourčenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. Žalobca sa môže
správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.

15. Podľa § 229 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom
ju zamietne.

16. Podľa § 85 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z., policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o
vyhostení vydaného členským štátom (ďalej aj „vydávajúci štát“), ak štátny príslušník tretej krajiny porušil

predpisy tohto štátu upravujúce vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretej krajiny.

17. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z., policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka
tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, 85)
ak existuje značné riziko jeho úteku.

18. K poznámke 85) je uvedené - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 604/2013 z 26.
júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za
posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou
bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú.v.EÚ L 180,29.6.2013).

19. Podľa § 88 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z., rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa
rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny
príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá
udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.

20. Podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z., štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na
čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia
opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie
presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon
administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon

predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu
zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar
rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty
zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi
alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

21. Podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 404/2011 Z. z., policajný útvar, ktorý koná vo veci
zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia
pobytu alebo zložiť peňažnú záruku.

22. Podľa § 90 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z., policajný útvar je povinný
skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Zariadenie je
povinné skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

23. Podľa § 90 ods. 2 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z., v zariadenie je povinne´ skúmať po cely´ čas

zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

24. Podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru č. 209/1992 Zb. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj
„Dohovor“) každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem
nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom:

a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom,
b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila rozhodnutiu
vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie povinnosti ustanovenej zákonom,
c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny
orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať

sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní,
d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely výchovného dohľadu
alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia pred príslušný orgán,e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb,
alkoholikov, narkomanov alebo tulákov,
f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na

územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

25. Podľa čl. 8 ods. 1, 2 Dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a
rodinného života, obydlia a korešpondencie. Dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva
zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti

v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania
nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

26. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,
neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

27. Podľa článku 25 ods. 1 Dublinského nariadenia III, dožiadaný členský štát vykoná potrebné kontroly
a rozhodne o dožiadaní o prijatie dotknutej osoby späť čo najskôr a v každom prípade najneskôr do
jedného mesiaca odo dňa doručenia dožiadania. Ak sa dožiadanie zakladá na údajoch získaných zo
systému EURODAC, uvedená lehota sa skráti na dva týždne.

28. Podľa článku 25 ods. 2 Dublinského nariadenia III, nekonanie v lehote jedného mesiaca alebo dvoch
týždňov uvedených v odseku 1 sa považuje za akceptovanie dožiadania a ukladá povinnosť prijať späť
dotknutú osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť náležité opatrenia pre jej príchod.

29. Podľa článku 28 ods. 1 Dublinského nariadenia III, členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu,

že v súvislosti s ňou prebieha konanie podľa tohto nariadenia.

30. Podľa článku 28 ods. 2 Dublinského nariadenia III platí, že ak existuje značné riziko úteku, členské
štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto
nariadením, a to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením

a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia.

31. Podľa článku 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III, zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať
dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov
až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota

na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania
žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia požiada v takom prípade o urýchlenú
odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k
poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za
dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na

jej príchod. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do
zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od
implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby
iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa
článku 27 ods. 3. Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo

prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku,
osoba nesmie byť dlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa naďalej zodpovedajúcim spôsobom
uplatňujú.

32. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný

stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.

33. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb., rozhodnutie musí byť v súlade so zákonom a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a

musí obsahovať predpísané náležitosti.

34. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použilsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

35. Inštitút zaistenia cudzinca je zákonným titulom pre obmedzenie osobnej slobody jednotlivca, ktorá
je ako základné ľudské právo zaručená (čl. 8 ods. 1, 2 Charty základných práv a slobôd).

V. Posúdenie veci správnym súdom

36. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3
SSP) preskúmal vec postupom podľa druhého dielu štvrtej hlavy SSP, v rozsahu a medziach dôvodov
podanej žaloby a riadiac sa znením prvej vety ust. § 228 SSP, do siedmich pracovných dní nariadil vo
veci pojednávanie. Nakoľko po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu
náležitostí a dôvodov podanej žaloby (ust. § 226 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba, ktorú

posudzoval neformálne a neviazane žalobnými bodmi (ust. § 206 ods. 3 SSP), nie je dôvodná.

37. Správny súd tak rozhodoval o tom, či je preskúmavané napadnute´ rozhodnutie žalovaného o jeho
zaistení na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu podľa Nariadenia Dublin III bolo vydane
´ v súlade s citovanou právnou úpravou.

38. Správny súd vychádza z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“)
sp. zn. 1Szˇa/7/2015 zo dňa 13.02.2015, v ktorom najvyšší súd poukázal na priamy účinok Dublinského
nariadenia III, v zmysle ktorého priamy účinok tohto druhu sekundárneho práva (Dublinské nariadenie)
vyplýva z čl. 288 ZFEU´ (bývalé čl. 189 ZEHS, 249 ZES), podľa ktorého Nariadenie ma´ všeobecnú

platnosť. Je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch (pre
porovnanie - smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok,
ktorý sa ma´ dosiahnuť, pričom voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Rozhodnutie
je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre
nich. Odporúčania a stanoviska´ nie sú záväzné). Okrem toho samotne´ nariadenie obsahuje klauzulu

uplatniteľnosti,podľaktorejjetotonariadeniezáväznévcelomrozsahuapriamouplatniteľnévčlenských
štátoch v súlade so zmluvami (čl. 49). V tomto duchu judikoval Európsky súd už v rozsudku Politi s.a.s.
proti Ministerstvu financií Talianskej republiky zo 14.12.1971 (Politi, 43/71, ECR s. 1039), ktorým vyslovil,
že: Nariadenia majú priamy účinok a sú ako také schopne´ zakladať individuálne práva, ktoré musia
vnútroštátne súdy chrániť.

39. Správny súd poukazuje na konštantnú judikatúru vo veciach zaistenia cudzincov (napr. rozhodnutia
najvyššieho súdu 1SZa/7/2016, 1SZa/9/2016) a dodáva, že žalovaný je v rámci rozhodovania o zaistení
povinný skúmť, či zaistením osoby bol naplnený účel, vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení
a či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv účastníka, chránených inými

právnymi predpismi. Nevyhnutným predpokladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení cudzinca je v
zmysle § 88 ods. 1 písm. c) zákona cˇ. 404/2011 Z. z. je preukázanie jeho účelu, ktorým je v danom
prípade zabezpečenie prípravy alebo výkonu prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné
riziko jeho úteku. Rovnako tak v rozhodnutí o zaistení nesmie absentovať dôvodnosť zásadného zásahu
do jeho osobnej slobody, spočívajúceho v jeho umiestnení do útvaru policajného zaistenia.

40. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí účelnosť zaistenia žalobcu
dostatočne náležite odôvodnil, zaoberal sa aj prekážkami, ktoré by bránili jeho zaisteniu a dospel k
záveru, že nezaistením by hrozilo, že bude zmarený samotný účel konania o odovzdaní, ktoré nie je
v kompetencii správneho orgánu a preto je potrebné mať žalobcu k dispozícii počas procesu návratu

v zmysle Dublinského nariadenia III. Z uvedeného vyplýva podľa žalovaného riziko úteku, ako aj
neschopnosť vlastnej starostlivosti svoju osobu po materiálnej, zdravotnej a existenčnej stránke (bez
akýchkoľvek dokladov totožnosti, bez finančných prostriedkov, nedokázanie sa vrátiť späť na územie
Iraku, snaha o presun do iného štátu za pomoci prevádzača).

41. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, správny orgán v informačnom systéme EURODAC
zistil pozitívnu lustráciu žalobcu ako žiadateľa o medzinárodnú ochranu v jednom z členských štátov
EÚ, na základe čoho začal aj konanie vo veci jeho zaistenia podľa ust. § 88 ods. 1 písm. c) zákona o
pobyte cudzincov, na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisua zaistil ho na dobu na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 17.04.2023. V čase vydania napadnutého
rozhodnutia, žalobca o poskytnutie medzinárodnej ochrany na území Slovenskej republiky nepožiadal,
zdržiaval sa tu neoprávnene.

42. Jedny´m z do^vodov zaistenia je potreba dosiahnutia dostupnosti u´cˇastni´ka, dˇalsˇi´m pri´prava a
zabezpecˇenie akcepta´cie prevzatia zo strany zodpovedne´ho cˇlenske´ho sˇta´tu, ako aj samotna´ pri
´prava prevozu, jeho technicke´, materia´lne, ako aj persona´lne zabezpecˇenie. Vzhlˇadom na neopra
´vneny´ vstup zˇalobcu na u´zemie sˇta´tu u´nie, zacˇatie konania, riziko u´teku, absenciu mozˇnosti

ubytovania a zi´skania financˇny´ch prostriedkov a u´cˇel zabezpecˇenia pri´pravy, vy´konu prevozu a
odovzdania zˇalobcu na u´zemie členského šátu, v ktorej ako v prvej krajine pozˇiadal o udelenie azylu,
bolo jeho zaistenie nevyhnutne´ a do^vody, ktore´ by mohli datˇ za´klad pre aplika´ciu miernejsˇi´ch
donucovaci´ch opatreni´ zo strany zˇalovane´ho, by boli v tomto pri´pade neu´cˇinne´ a naviac zistene´
neboli, a preto nemohli bytˇ v konani´ ani vyuzˇite´. Zˇalobca napriek tomu, zˇe pozˇiadal o udelenie azylu
na u´zemi´ členskej krajiny, nezostal v tejto krajine, v ktorej mal povinnosť zotrvať až do rozhodnutia

o jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu krajinu bez toho, aby disponoval cestovny´m dokladom alebo
iny´m dokladom totozˇnosti opustil a mal v u´mysle pokracˇovatˇ do inej krajiny. Zˇalobcovi bola dana
´ mozˇnostˇ, aby sa pred vydani´m rozhodnutia o zaisteni´ v zmysle § 120 ods. 7 za´kona o pobyte
cudzincov vyjadril k jeho podkladu i k spo^sobu jeho zistenia, pri´padne navrhol jeho doplnenie, pricˇom
sa viac nechcel zˇiadnym spo^sobom vyjadritˇ.

43. V takýchto prípadoch je potrebné aj podľa názoru správneho súdu uprednostniť záujem spoločnosti
na zabezpečení účelu prípravy, resp. výkonu jeho prevozu do príslušnej členskej krajiny využitím jeho
zaistenia pred záujmami a právom jednotlivca na osobnú slobodu a tieto okolnosti uprednostnenia pri
kolízii dvoch práv aj náležite odôvodniť, tak ako to učinil žalovaný v napadnutom rozhodnutí.

44. K možnosti uloženia povinnosti podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zák. č. 404/2011 Z. z. správny
súd uvádza, že žalovaný túto možnosť skúmal, avšak mal za to, že žalobca nespĺňa podmienky pre
ich uloženie. Nemá na území Slovenskej republiky žiadnu rodinu, nedisponuje finančnou hotovosťou
potrebnou na pokrytie nákladov potrebných na zotrvania do doby realizácie transferu, ktorá by reálne

pokryla zabezpečenie jeho pobytu na území Slovenskej republiky a taktiež nedisponuje cestovným
dokladom, ktorý by ho oprávňoval zdržiavať sa na území Slovenskej republiky.

45. Inštitút zaistenia cudzinca je v zmysle čl. 8 ods. 2 Charty základných práv a slobôd zákonným titulom
pre obmedzenie osobnej slobody jednotlivca, ktorá je ako základné ľudské právo zaručená čl. 8 ods.

1 Charty, pričom jeho presnú dobu nie je možné predbežne presne určiť, nakoľko závisí od množstva
podstatných faktorov, medzi ktoré okrem iného patrí zdravotný stav, jeho spolupráca, ako aj komunikácia
medzi štátnymi orgánmi Slovenskej republiky a ostatnými štátmi, ktorých sa nútený návrat cudzinca týka,
tiež vybavenie všetkých potrebných náležitostí nevyhnutných na riadne dodržanie postupu upraveného
medzinárodnými dohodami, ktorými sú dotknuté krajiny signatármi. Dobu zaistenia žalovaný určil v

súlade s čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia, ide o dobu určenú presne, výstižne a dovtedy, kým sú
s náležitou starostlivosťou účinné úkony.

46. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie
správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu

predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať
dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti, dôležité pre posúdenie veci
(úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného
dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má
v konaní o zaistení svoje špecifiká, spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich

dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal či vyvrátil pravdivosť
žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne, zistením presných okolností viažucich sa
na tvrdenia zaisteného alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné
pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu.

47. Správny súd uvádza, že členské štáty musia pri posudzovaní existencie rizika úteku vychádzať z
objektívnych kritérií stanovených vo vnútroštátnych predpisoch a jedným z nich je aj absencia dokladov
a spolupráce pri určovaní totožnosti, predchádzajúce správanie, nedostatok finančných prostriedkov,
nemožnosť zabezpečenia ubytovania a pod. (bod 1.6 odporúčania Komisie, ktorým sa ustanovujespoločná „príručka o návrate ktorú majú používať príslušné orgány členských štátov pri vykonávaní úloh
spojených s návratom - C(2017) 6505 final).

48. Na podstatu zaistenia žalobcu v preskúmavanej veci je potrebné pozerať z pohľadu primeranosti
použitia tohto výnimočného prostriedku obmedzenia osobnej slobody. Zaistenie cudzinca predstavuje
citeľný zásah do najvýznamnejších práv jednotlivca, a to do práva na slobodu pohybu a pobytu.
Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných najmä zákonom
o pobyte cudzincov. Žalobca však svojimi námietkami nedokázal spochybniť zákonnosť rozhodnutia

o zaistení, prípadne zákonnosť konania, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo (viď rozsudok
najvyššieho súdu sp. zn. 10SZa/16/2016).

49. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane poukázal na čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, ktorý
má v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred jej zákonmi a podľa ktorého možno
osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu stanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné

zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu
alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. Ak má byť pozbavenie osobnej
slobody oprávnené, rozhodnutie musí byť vydané zákonom stanoveným postupom, musí byť efektívne
a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno
hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody jednotlivca.

50. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase
vydania napadnutého rozhodnutia a podstatným pre posúdenie veci, či boli dané dôvody zaistenia,
vrátane jeho dĺžky. V zmysle citovaných zákonných ustanovení, musí mať žalovaný ustálený predmet
konania,sprehľadomvaplikáciikonkrétnehoustanoveniazákona,naviacakpotrebuzaisteniaodôvodnil

jeho neoprávneným pobytom na území Slovenskej republiky, bez dispozície akýmkoľvek dokladom
totožnosti, víza či povolenia na pobyt, nemožnosťou splnenia podmienok alternatívy zaistenia a hrozbou
úteku. Predpokladom zaistenia účastníka konania v zmysle § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte
cudzincov je naplnenie účelu zaistenia, ktorým má byť zabezpečenie prípravy alebo jeho výkonu podľa
osobitného predpisu, ktorým v danom prípade je Dublin III.

51. Zaistenie podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov vychádza z čl. 28 ods. 2 Nariadenia
Dublin III, v ktorom sa uvádza, že členský štát môžu zaistiť ŠPTK na účely zabezpečenia konania o
odovzdaní, ak existuje značné riziko úteku.

52. Ustanovenie § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov kopíruje toto ustanovenie a uvádza,
že zaistenie je možné na účely zabezpečenia prípravy alebo výkonu prevozu, ak existuje značné riziko
úteku. Pokiaľ ide o aplikačnú prax v Slovenskej republike, výklad „konania o odovzdaní“, ktoré používa
Nariadenie Dublin III, umožňuje zaistenie na tento účel ešte pred vydaním rozhodnutia o návrate. V
praxi je zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorých čaká návrat do iného členského štátu podľa

Nariadenia Dublin III., možné po ich zadržaní na území Slovenskej republiky, len čo sa zistí, že možno
uplatniť prevoz do iného členského štátu podľa Nariadenia Dublin III.

53. Ďalším kritériom, ktoré opodstatňuje zaistenie na základe tohto dôvodu, je požiadavka značného
rizika úteku. Právna úprava osobitne nevysvetľuje, kedy sa riziko úteku stáva značným, čo je požiadavka

§ 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov - zaistenie na účely výkonu prevozu podľa Nariadenia
Dublin III. Istou indikáciou môže byť, že ak už má štátny príslušník tretej krajiny záznam v systéme
EURODAC, t. j. už ušiel z iného členského štátu, kde požiadal o azyl, môže sa to chápať ako dôkaz
značného rizika ďalšieho úteku.

54. Žalovaný odôvodnil, prečo v prípade žalobcu podmienky na uloženie miernejších opatrení
nie sú splnené. A to z dôvodov, že nemá na území Slovenskej republiky žiadnu rodinu a ani
zabezpečené žiadne ubytovanie, nedisponuje dostatočnou finančnou hotovosťou, ktorá by reálne
pokryla zabezpečenie jeho pobytu na území Slovenskej republiky a taktiež nedisponuje cestovným
dokladom, ktorý by ho oprávňoval zdržiavať sa na území Slovenskej republiky. Správne teda žalovaný

vychádzal z ustanovenia § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, keď neuložil alternatívu zaistenia.55. Žalovaný uviedol v napadnutom rozhodnutí konkrétne dôvody pre ktoré žalobcu zaistil, ktoré náležite
odôvodnil. Rovnako uviedol, že ak by žalobcu nezaistil, nebolo by možné zrealizovať zabezpečenie
prípravy alebo výkonu prevozu podľa Dublin III.

56. V čase rozhodovania o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov žalovaný
nedisponuje informáciou ani žiadnou spätnou väzbou zo žiadajúceho členského štátu a práve na tento
účel slúži inštitút zaistenia, počas ktorého sa vykonávajú všetky potrebné úkony na realizáciu transferu,
a to aj príprava transferu. Správny súd uvádza, že žalovaný dostatočne popísal jednotlivé úkony, ktoré je

na zrealizovanie administratívneho vyhostenia potrebné vykonať a jeho odôvodnenie považuje správny
súd za dostačujúce a v súlade s ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Časové rozpätie zaistenia žalobcu
nepovažuje správny súd za účelové alebo neodôvodnené. Žalovaný dĺžku doby zaistenia správne
právne posúdil, pričom ju aj náležite odôvodnil. Žalovaným stanovená dĺžka doby zaistenia neprekračuje
prípustné lehoty stanovené v čl. 28 ods. 3 Dublin III.

57. Zo samotnej podstaty preskúmavacieho súdneho konania vyplýva, že administratívny spis je
obrazom a výsledkom správneho konania, pretože dokladá priebeh a skutkový stav, ktorý tu bol v
čase rozhodovania správneho orgánu. Zásadne pritom platí, že skutkové dôvody, o ktoré sa opiera
správne rozhodnutie, musia byť podložené obsahom administratívneho spisu. Vzhľadom k vyššie
uvedeným skutočnostiam správny súd konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného o zaistení

žalobcu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov,
Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EU´) cˇ. 604/2013 a aj so Správnym poriadkom. Žalovaný
pred vydaním napadnutého rozhodnutia riadne zistil skutkový stav veci v súlade s ustanovením § 32
Správnehoporiadku,odôvodnenierozhodnutiajedostatočnezrozumiteľné,obsahujúcevšetkyzákonom
požadované náležitosti podľa ustanovenia § 47 Správneho poriadku, ako aj uvedenie skutočností, ktoré

boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a je z neho zrejme´, akými úvahami bol žalovaný vedený pri
hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval,uviedol,akéúkonysabudúrealizovať.Zaoberalsaajmožnosťouuloženiamenejzávažného
prostriedku ako zaistenia, rovnako ako aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života v
zmysle článku 8 ods. 1 Dohovoru.

58. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 229
SSP.

59. O trovách konania správny súd rozhodol v zmysle ust. § 168 SSP a žalovanému ich náhradu

nepriznal, nakoľko mu žiadne účelné trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote sedem dní od doručenia rozhodnutia
krajského súdu oprávnenému subjektu, a to na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§
443 ods. 2 písm. b) SSP a § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím
lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti
tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).
Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej

vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods.
2 písm. d) SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa

podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za nehona kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c).