Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 27, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoCsp/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122229343
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6122229343.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov

senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu : EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava - Petržalka, Pajštúnska 5, IČO: 35724803, zastúpený advokátskou
kanceláriou H. D., s.r.o., so sídlom XXX XX W. - F., F. 5, G.: XX XXX XXX, proti žalovanej : S. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. W., W. XXXX/XX, o zaplatenie 2068 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9Csp/44/2022- 80 zo dňa 14.12.2022,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9Csp/44/2022- 80 zo dňa 14.12.2022 p o t v r d

z u j e .

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej „súd prvej inštancie“, alebo „okresný
súd“) výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol o náhrade trov prvoinštančného konania a
žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

1.1. Súd prvej inštancie konštatoval skutkový a právny základ nároku, ktorý si v danom spore uplatnil

žalobca a ktorým sa domáhal voči žalovanej povinnosti zaplatiť sumu 2 068,-- eur s príslušenstvom
ako plnenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu
spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s. so sídlom v Piešťanoch a žalovanou dňa 15. 03. 2019, číslo
zmluvy XXXXXXXXXX. Žalobca si voju vecnú aktívnu legitimáciu odvodzoval od Zmluvy o postúpení
pohľadávok uzatvorenej dňa 14. 07. 2021 a jej prílohy č. 1 z toho istého dňa. Podľa tvrdenia žalobcu
žalovaná čerpala na základe úverovej revolvingovej zmluvy peňažné prostriedky v sume 2 200,-- eur,
pričom pred postúpením pohľadávky uhradila peňažné prostriedky len v sume 132,-- eur. Keďže si

neplnila v stanovených termínoch splátky a porušila tým povinnosť podľa zmluvy, postupca dňa 17. 10.
2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

1.2. Uplatnený nárok súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovení § 53 ods. 9 a podľa § 565
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej
len „Občiansky zákonník", alebo „OZ“) a v nadväznosti na osobitnú právnu úpravu § 17 ods. 1 a 2
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného ku dňu postúpenia pohľadávky (ďalej “Zákon o
spotrebiteľských úveroch“, alebo len „ZoSÚ“), pričom súd prvej inštancie citoval a v rámci odôvodnenia
rozsudkupoukázalajnaprávnuúpravu§92ods.8zákonač.483/2001Z.z.obankách,hociodvolacísúd
poznamenáva, že uvedená osobitná právna úprava sa na daný prípad nevzťahuje, keďže postupcom- pôvodným veriteľom nebola banka ani pobočka zahraničnej banky. Nesprávny poukaz na zákon o
bankách však nemá vplyv na vecnú správnosť rozsudku, keďže súd prvej inštancie odôvodnil vecné
meritórne rozhodnutie s poukazom na zákonnú úpravu obsiahnuté v Občianskom zákonníku a v Zákone

o spotrebiteľských úveroch.

1.3. Súd prvej inštancie následne v rámci odôvodnenia rozsudku konštatoval, že predmetom konania
bolo plnenie z titulu uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou, ktorá pohľadávka mala byť pôvodným veriteľom postúpená na žalobcu s účinnosťou od

14. 07. 2021. Súd z úradnej povinnosti skúmal, či je daná vecná aktívna legitimácia na strane žalobcu,
pričom súd konštatoval, že táto súvisí so splnením podmienok určených v ustanovení § 17 ZoSÚ, v
spojení s § 53 ods. 9 OZ. a § 92 ods. 8 zákona o bankách. V danom prípade nebolo sporné, že vzťah
medzi pôvodným veriteľom a dlžníčkou - žalovanou je vzťahom spotrebiteľským v zmysle ustanovenia
§ 52 a nasl. OZ, pričom zároveň sa na tento vzťah aplikuje aj zákon o spotrebiteľských úveroch a v
zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 ZoSÚ. je jednou z podmienok platného postúpenia pohľadávky zo

spotrebiteľského úveru, že sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti alebo pohľadávka,
ktorá sa stala splatnou pred termínom končenej splatnosti, t. j. pri ktorej bola vyhlásená predčasná
splatnosť úveru v zmysle ustanovenia § 565 v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 OZ.
1.4. Súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva o revolvingovom úvere bola
v danom prípade uzatvorená na dobu neurčitú. Zo žalobcom predložených listín vyplýva, že pôvodný

veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom na preukázanie tejto skutočnosti predložil listinu
nazvanú Výzva k splateniu celého úveru zo dňa 17. 10. 2019. Z obsahu tohto podania vyplýva, že
žalovaná bola vyzvaná na splatenie celého úveru čerpaného na základe úverovej zmluvy, t. j. jednalo
sa svojím obsahom de facto o vyhlásenie predčasnej splatnosti. Žalobca však nepredložil súdu žiaden
dôkaz o tom, že by zaslal ešte pred predčasnou splatnosťou upozorňujúcu výzvu pred zosplatnením

podľa § 53 ods.9 OZ a ani nepreukázal, že samotné oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
riadne doručil žalovanej, resp., že sa dostalo do jej dispozičnej sféry. V spise sa nachádza len podací
hárok osvedčujúci, že listina bola zaslaná, nie však, že bola aj doručená, pričom z tohto podacieho lístka
nie je ani zrejmý obsah zásielky odovzdanej na poštovú prepravu. Z uvedených dôvodov prijal súd prvej
inštancie záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že má vecnú aktívnu

legitimáciu v spore, keďže nepreukázal platné predčasné zosplatnenie pohľadávky pred jej postúpením,
ako podmienku platnosti zmluvy o postúpení v zmysle § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. a § 92 ods. 8
zákona o bankách. Ku dňu postúpenia pohľadávky súd nemal za preukázaný ani žiaden iný spôsob
zániku predmetnej zmluvy. Vzhľadom na to, že nebolo preukázané účinné predčasné zosplatnenie
úveru, nebolo preukázané ani platné postúpenie pohľadávky na žalobcu a v dôsledku nepreukázania

jeho vecnej aktívnej legitimácie potom súd prvej inštancie žalobu v plnom rozsahu zamietol (výrok I.
rozsudku). Súd žalovanej náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal, nakoľko jej žiadne nevznikli
(výrok II. rozsudku).
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie zo zákonných dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

2.1. Nesprávne právne posúdenie spočívalo podľa odvolacích argumentov v aplikácii nesprávneho
zákonného ustanovenia na prejednávaný prípad, pretože z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že súd
na súdený prípad aplikoval ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v spojení s ustanovením
§ 565 OZ. Odvolateľ argumentuje, že z dikcie vyššie uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že
dodávateľ môže uplatniť právo podľa § 565 OZ iba vtedy, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,

ktoré sa má vykonať v splátkach. Žalobca má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko v prejednávanom prípade nebolo medzi zmluvnými stranami
dohodnuté plnenie v splátkach, v dôsledku čoho na vec ani nemožno aplikovať § 565 OZ, resp. § 53
ods. 9 OZ. Tvrdí, že medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou bola dňa 15.03.2019 uzatvorená

Zmluva o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver č. 6903028204 (ďalej len „Zmluva o spotrebiteľskom
úvere“), v zmysle ktorej bol žalovanej poskytnutý bezúčelový revolvingový úver s výškou úverového
rámca 2.200 eur. Žalovaná neplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a tak ju právny predchodca
žalobcu podaním zo dňa 17.10.2019 vyzval v zmysle § 563 OZ na splatenie celého zostávajúcehodlhu. Žalobca má za to, že z vykonaných dôkazov v súdnom konaní jednoznačne vyplýva, že v zmluve
absentovala medzi pôvodným veriteľom a žalovanou dohoda o plnení v splátkach na dobu určitú. Na
tomto mieste si žalobca dovoľuje zdôrazniť, že v uvedenom prípade bol medzi zmluvnými stranami

dojednaný revolvingový úver vo forme kreditnej karty - a nie klasický splátkový úver. Ide o úver, ktorý
umožňujeklientovičerpaťposkytnutézdrojeopakovane,beznutnostižiadaťopovoleniečerpaniabanku.
Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď
po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne,
bude mať stále k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s

každou splátkou zvyšuje. V predmetnom prípade tak nebolo dojednané plnenie v splátkach. Štandardná
splátka, ktorú bol žalovaný povinný plniť bola v tomto prípade len dojednaným opakujúcim sa plnením
v existujúcom záväzkom vzťahu na dobu neurčitú. Z uvedeného dôvodu teda nemožno hovoriť o tom,
že bolo plnenie v splátkach dojednané (nakoľko povinnosť uhradiť splátku bola podmienená čerpaním
úveru). V súlade s § 563 OZ preto došlo výzvou zo dňa 17.10.2019 zo strany pôvodného veriteľa k
uplatneniu si svojho práva, keď od dlžníka požadoval splatenie dlhu, nakoľko v čase trvania dlhu nebol

dohodnutý čas jeho úplného splatenia a až touto výzvou pôvodný veriteľ určil splatnosť predmetného
záväzku žalovanej. Na základe uvedeného je odvolateľ toho názoru, že súd vo svojom odôvodnení
nesprávne právne posúdil splatnosť pohľadávky v zmysle ust. § 565 OZ, ako aj na posudzovaný prípad
nesprávne aplikoval ust. § 53 ods. 9 OZ, § 565 OZ a naopak na vec opomenul aplikovať ust. § 563 OZ,
v dôsledku čoho vychádza rozhodnutie súdu prvej inštancie z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.2. Žalobca zdôraznil skutočnosť, že zmluva bola v spornom prípade uzavretá na dobu neurčitú.
Následne odvolateľ citoval obsah Úverových podmienok, Hlava 7, § 2, bod druhý: “V prípade, že: a) ste
sa oneskorili s platením aspoň dvoch splátok alebo ste sa oneskorili s platením jednej splátky dlhšie ako
trimesiace,b)steuviedlivnávrhunepravdivéúdaje,vprípade,aksajednáoúdaje,ktorémôžumaťvplyv

na posúdenie schopnosti splácať úver, c) bolo začaté dedičské konanie na Váš majetok, nám musíte
celý čerpaný úver na požiadanie splatiť (tzv. zosplatnenie úveru).“ Odvolateľ je preto toho názoru, že
pôvodný veriteľ, spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany
(ďalej aj „postupca“) si stanovil čas povinnosti pre vyplatenie dlhu dlžníkom a to zaslaním podania zo dňa
17.10.2019. V uvedenom prípade bola zmluva vypovedaná listom zo dňa 17.10.2019 bez ohľadu na jeho

označenie ako „Výzva k splateniu celého úveru“. Na základe tohto podania právny predchodca žalobcu
vypovedal uzatvorenú zmluvu, čím mu zároveň vznikol voči žalovanej nárok (actio nata) domáhať sa
poskytnutých finančných prostriedkov v zmysle ust. § 563 OZ. Žalobca v tejto súvislosti zdôrazňuje, že
v predmetnom liste je doslovne uvedené, že: „Spolu s ukončením úverovej zmluvy dochádza takisto k
ukončeniu všetkých aktívnych poistení, pokiaľ boli k úveru zjednané,“ z čoho je bez pochýb zrejmé, že

predmetným listom bola zmluva vypovedaná a zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným ukončený. Na základe uvedeného žalobca považuje za nesporné, že právny predchodca
žalobcu vyzval žalovanú písomným podaním zo dňa 17.10.2019 s označením ako „Výzva k splateniu
celého úveru“ na zaplatenie dlhu, ktorý ku dňu vyhotovenia uvedeného podania predstavoval sumu
2.489,73 eur a vyzval ju tak v súlade s § 563 OZ k úhrade dlhu vzniknutého zo zmluvy.

2.3.Žalobcaďalejvodvolaníuvádza,ženesúhlasísnázoromsúduprvejinštancieohľadomnedodržania
ust. § 17 ods. 1 ZoS a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že pohľadávka sa v súlade s ust. § 563 OZ
stalasplatnoupredpostúpenímpohľadávkyatovypovedanímzmluvy,kuktorémudošlopodanímzodňa
17.10.2019. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že pohľadávka bola v čase postúpenia splatná v celom

rozsahu a jej postúpenie tak neodporovalo. § 17 ods. 1 ZoSÚ. S ohľadom na vyššie uvedené žalobca
nemôže súhlasiť so záverom súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko v danom prípade
došlo k platnému postúpeniu pohľadávky a teda žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaným
subjektom. Namieta taktiež nesprávne právne posúdeniu veci podľa ust. § 45 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Žalobca sa nestotožňuje ani s názorom súdu, že v konaní nepreukázal dôjdenie výzvy zo

dňa 17.10.2019 s označením ako „Výzva k splateniu celého úveru“ do dispozičnej sféry žalovanej v
zmysle § 45 ods. 1 OZ, čo má mať pravdepodobne za následok neplatnosť postúpenia pohľadávky
na žalobcu. Okresný súd prijal záver, že zo žalobcom predložených dôkazov ohľadom doručovania
tejto písomnosti (podací hárok) nie je zrejmé, že sa dostal do dispozičnej sféry adresáta - žalovanej.
Žalobca sa s uvedeným právnym posúdením súdu nestotožňuje, pretože OZ účinnosť prejavu vôle

spája s okamihom jeho odovzdania alebo doručenia adresátovi, t. j. v súdenom prípade žalovanému.
Zákon však explicitne nevyžaduje, aby sa adresát aj s obsahom právneho úkonu reálne oboznámil.
Dôležité však je, aby adresát tohto právneho úkonu mal reálnu možnosť oboznámiť sa s obsahom
prejavu vôle (tak ako v danom prípade s výzvou zo dňa 17.10.2019). Nie je však podmienkou, abysa s obsahom prejavu vôle aj skutočne oboznámil. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na to, že k
výzve zo dňa 17.10.2019 pripojil podací hárok, ktorý preukazuje, že daná písomnosť bola odoslaná
na poštovú prepravu a následne bola žalovanej riadne doručovaná a teda nemožno mať pochýb,

že právny predchodca žalobcu túto písomnosť preukázateľne zaslal na adresu žalovanej, ktorá mala
objektívne možnosť sa s obsahom tejto výzvy oboznámiť. Žalobca má preto za to, že nepochybne došlo
k vypovedaniu úverovej zmluvy a to bez ohľadu na to, že žalobca súdu nepredložil listinu preukazujúcu
doručenie výzvy, ktorá by preukazovala, že sa táto dostala do dispozičnej sféry žalovanej. Podľa názoru
žalobcu neexistujú žiadne logické a ani žiadne iné dôvody, prečo by postupca vyhotovil predmetnú výzvu

a následne ju neodoslal na poštovú prepravu (a len pre seba si vyhotovil podací hárok osvedčujúci
odoslanie písomnosti na adresu žalovaného). Takýto postup by rozhodne nebol v záujme právneho
predchodcužalobcu,ktorýsatoutovýzvoudomáhaluhradeniadlžnejsumyapretoboloajvjehozáujme,
aby bola predmetná výzva žalovanej riadne doručená a aby sa s jej obsahom žalovaná oboznámila.
Ak súd dospel ohľadom doručenia výzvy žalovanej k záveru o opaku, tak nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo vzťahu k samotnému podaciemu hárku analogicky poukázal
na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít ( uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžf
8/2009 zo dňa 06.07.2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/2/2017 zo dňa 30.01.2018,
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 174/09-19 zo dňa 24.06.2009). Žalobca tak v zmysle
uvedeného zastáva názor, že je v konaní aktívne vecne legitimovaný, nakoľko doručovanie výzvy (ktorou

zmluvu vypovedal) bolo v konaní nepochybne preukázané. V dôsledku toho následne súd dospel k
nesprávnym právnym záverom, že nebolo platné ani postúpenie pohľadávky, keďže podľa jeho názoru
nebola dodržaná zákonná podmienka v zmysle § 17 ods. 1 a 2 ZoSÚ. Odvolateľ navrhuje, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu a prizná žalobcovi voči
žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu, resp.

rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, hoci odvolací súd z obsahu spisu konštatuje, že jej bol
na to súdom prvej inštancie vytvorený procesný priestor v súlade s § 373 ods. 3 CSP.

4.VdôsledkuodvolaniaKrajskýsúdvBanskejBystrici(ďalej„krajskýsúd“,alebo„odvolacísúd“),akosúd
odvolací podľa ustanovenia § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
zmien a doplnkov (ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a
bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného
súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania konštatuje, že súd
prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci a v zmysle ustanovenia § 383 CSP je odvolací súd
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvoinštančný súd. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca,
ako odvolateľ, neuviedol v odvolaní žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zohľadnené

v štádiu prvoinštančného konania a ktoré by boli spôsobilé vyvodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia
prvoinštančného súdu, ani nežiadal doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v § 384 ods.
2 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jeho viny prezentované v
prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie správne
a náležite zisteného skutkového stavu a neboli naplnené procesné predpoklady zo strany odvolacieho

súdu doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3,
v spojení s ustanovením § 366 CSP).

6. Predmetom sporu je nárok žalobcu, ako postupníka, ktorý má hmotnoprávny základ v pôvodnom
právnom vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu (ktorým bola spoločnosť Home Credit Slovakia,

a.s. so sídlom v Piešťanoch) a žalovanou. Pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovanou Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver reg. č. 6903028204 zo dňa 15.03.2019, ktorou poskytol
žalovanej výšku úverového rámca (kreditného limitu) 2200,- eur, za dojednaných zmluvných podmienok
(č.l. 14-15 spisu).

7. Predmetom odvolacieho konania zostala námietka existencie a danosti aktívnej hmotnoprávnej i
procesnej legitimácie súčasného žalobcu, ako postupníka, na ktorej zotrvával žalobca v priebehu celého
konania. Odvolací súd, zdôrazňujúc svoju viazanosť konkrétnymi odvolacími dôvodmi a rozsahom
podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) konštatuje, že procesná obrana odvolateľa - a odvolaciedôvody - smerovali k argumentom a odvolacím tvrdeniam, že nebolo správne právne posúdenie veci
súdom prvej inštancie, ktorý dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že v konaní nebolo
preukázané, že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru v súlade so zákonom, pretože žalobca súdu

predložil len „Výzvu k splateniu celého úveru“ zo dňa 17.10.2019 a nepreukázal, že by uplatneniu
tohto práva (zosplatnenie celého úveru) predchádzala výzva s upozornením na možnosť predčasného
zosplatnenia úveru veriteľom. Odvolateľ tak v štádiu odvolacieho konania tvrdí, že súd prvej inštancie
nesprávne aplikoval na danú vec ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 OZ, keď skúmal splnenie zákonom
požadovaných podmienok predčasného zosplatnenia v súlade s týmito ustanoveniami. Okrem toho

odvolateľ namieta nesprávne právne posúdenie veci a nesprávnu aplikáciu na vec sa vzťahujúcich
ustanovení, pretože súd podľa názoru odvolateľa nemal aplikovať § 53 ods. 9 a § 565 OZ, ale § 563
OZ, pretože tvrdí, že nebolo medzi zmluvnými stranami dojednané plnenie v splátkach a aj výzva zo
dňa 17.10.2019 je svojim obsahom výpoveďou úverovej zmluvy o revolvingovom úvere dojednanej
na neurčitú dobu. Odvolateľ taktiež namieta nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie, pokiaľ súd
konštatoval, že nepreukázal doručenie predmetnej výzvy žalovanej do jej dispozičnej sféry, pokiaľ súd

prvej inštancie neakceptoval predložený podací hárok.

8. Odvolací súd považuje za potrebné sa v prvom rade vysporiadať s prioritnou argumentáciou žalobcu,
že na daný prípad nemalo byť aplikované ustanovenie § 53 ods. 9, v spojení s ustanovením § 565
Občianskehozákonníka,pretožesúdprvejinštanciepodľaodvolacíchargumentovnesprávnevychádzal

z predpokladu, že medzi zmluvnými stranami úverového vzťahu bolo dojednané plnenie v splátkach.

9. Odvolací súd oboznámením sa s obsahom predloženého spisu konštatuje, že tieto odvolacie
argumenty žalobcu sú v rozpore nielen s predloženými listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, no
sú v rozpore aj s jeho pôvodnými skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v samotnej žalobe. Odvolací

súd uvádza, že žalobca v rámci skutkových a právnych tvrdení obsiahnutých v žalobe sám uviedol:
„ Žalovaný nesplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy a
tak postupca dňa 17. 10. 2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.“ (č.l. 3 p.v. spisu). Skutočnosť,
že bolo splácanie čerpaného úveru dojednané v zmysle konkrétnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere
formou splátok jednoznačne potvrdzuje obsah samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď v bode

32. predmetnej zmluvy, v časti označenej ako „ÚVER“, je uvedená Výška mesačnej splátky 3,00 %
z výšky úverového rámca ( 66,00 eur), s poznámkou k tejto sume „**Uvedená suma je vypočítaná z
dohodnutého úverového rámca .“ V bode 35. zmluvy je taktiež uvedená Frekvencia splátok 20. deň
v mesiaci. Taktiež v rámci dojednania priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere v časti PLATOBNÉ
ÚDAJEjeuvedené:“Splátkupoukazujtenaúčet...(presnešpecifikovaný-poznámkaodvolaciehosúdu).

Ako variabilný symbol uvádzajte číslo zmluvy 6903028204. Ak číslo neuvediete, nie je možné platbu
identifikovaťabudemetobrať akonezaplateniesplátkyúverusovšetkýmidôsledkami.“...(č.l.15spisu).
Odvolací súd v súvislosti s argumentáciou žalobcu poukazuje ďalej na Úverové podmienky úverovej
kartyTesco,kdevHlave5.PODMIENKYSPLÁCANIAÚVERUv§1jeuvedené:„Poskytnutýúvermusíte
splácať riadne a včas v pravidelných mesačných splátkach. Termín splatnosti a výška mesačnej splátky

je určená v zmluve. Prvú splátku uhradíte až v mesiaci nasledujúcom po účtovnom období, v ktorom
vykonáte prvé čerpanie z úverového účtu. Za účtovné obdobie sa považuje jeden kalendárny mesiac.
“ V ďalších častiach tejto Hlavy upravujúcej podmienky splácania úveru sú podrobnejšie upravené
podmienky splácania čerpaného úveru v splátkach, pričom aj ukončenie úverovej zmluvy, obsiahnuté
v Hlave 7 predmetných úverových podmienok v paragrafe 2 upravujú taktiež podmienky zosplatnenia

úveru v nadväznosti na oneskorenie sa s platením aspoň dvoch splátok alebo s oneskoreným splatením
jednej splátky dlhšie ako 3 mesiace (č.l. 19 p.v. a č.l. 120 spisu). Odvolací súd ďalej na vyvrátenie
odvolacích argumentov a tvrdení žalobcu, že neboli medzi zmluvným stranami dojednané podmienky
splácania úveru formou splátok, poukazuje na skutočnosť, že z obsahu listinných dôkazov predložených
žalobcom taktiež vyplýva, že žalovaná čerpala celý úverový rámec v sume 2200 eur a to následne

po podpise úverovej zmluvy (revolvingového zmluva bola podpísaná zmluvným stranami dňa 15.
3. 2019), pričom z listinných dôkazov vyplýva, že čerpanie celého úverového rámca 2200 eur bolo
uskutočnené dňa 20. 3. 2019 ( č.l. 13 a č.l. 30 spisu). Pokiaľ tak je zrejmé, že žalovaná ako spotrebiteľka
v zmysle dojednanej úverovej revolvingovej zmluvy čerpala celý úverový rámec a v zmysle dojednaných
zmluvných podmienok obsiahnutých v úverovej zmluve, ako aj v zmysle úverových podmienok veriteľa,

bolo dojednané splácanie poskytnutého úveru formou splátok a to za konkrétnych podmienok, potom
zásadné je aj to, že žalovaná, ako dlžníčka, si bola vedomá povinnosti splácať poskytnutý úver formou
splátok, pretože z histórie úhrad predloženej žalobcom ( č.l. 31 spisu) aj vyplýva, že mesiac nasledujúci
po čerpaní úveru a ďalší mesiac ( konkrétne dňa 18. 4. 2019 a 30. 5. 2019), uhradila žalovaná prvú adruhú splátku v sume 66 eur (mesiac apríl) a 66 eur (mesiac máj), teda vo výške a v zmysle dojednaných
podmienok obsiahnutých v úverovej zmluve tak, ako to vyššie konštatoval odvolací súd. S poukazom
na všetky uvedené skutočnosti potom odvolací súd nemá najmenšie pochybnosti o tom, že nielen z

obsahu uzavretej zmluvy o úvere, v nadväznosti na úverové podmienky samotného veriteľa, no aj z
vôle oboch zmluvných strán bolo jednoznačné, že bolo dojednané splácanie poskytnutého a dlžníčkou
aj skutočne čerpaného úveru to formou mesačných splátok. Pokiaľ bolo plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy dojednané splácať v pravidelných mesačných splátkach, neobstojí potom tvrdenie žalobcu, že
nebola medzi pôvodným úverovým veriteľom a úverovou dlžníčkou dojednaná splatnosť poskytnutého

úveru vôbec (nebol dojednaný čas plnenia) a súd tak mal aplikovať na daný prípad ustanovenie §
563 Občianskeho zákonníka. Rovnako je v rozpore s predloženými listinnými dôkazmi tvrdenie žalobcu,
že listinu pôvodného veriteľa zo dňa 17. 10. 2019, napriek jej jednoznačnému označený ako „Výzva
k splateniu celého úveru “ a napriek jej obsahu, je nutné považovať za výpoveď úverovej zmluvy.
Naopak, ani z obsahu, ani z označenia tohto písomného prejavu veriteľa nie je možné vyhodnotiť ho
ako výpoveď zmluvného vzťahu v zmysle § 14 ods. 2 ZoSÚ a § 582 OZ Pokiaľ bolo medzi zmluvnými

stranami dojednané plnenie spotrebiteľského úveru v splátkach, potom súd prvej inštancie správne
aplikoval na danú vec ustanovenia § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 17
ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch a teda správne skúmal podmienky zákonného postúpenia
pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v nadväznosti na zákonnosť predčasného zosplatnenia
spotrebiteľského úveru, keďže konečná splatnosť spotrebiteľského úveru iným zákonným spôsobom

žalobcom preukázaná nebola.

10. Podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej

ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

11. Podľa ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by
postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

12.Podľa ustanovenia§565Občianskehozákonníka,akideoplnenievsplátkach,môževeriteľžiadaťo
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

13. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, práva vyplývajúce zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a

b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

14. V spotrebiteľských vzťahoch pri konštatovaní platnosti či neplatnosti postúpenia pohľadávky z
dodávateľa na ďalší subjekt, je nutné okrem všeobecných ustanovení § 524 až § 530 Občianskeho

zákonníka zohľadniť aj osobitnú právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľských úverov, ktorá
na daný právny vzťah dopadá. Súd prvej inštancie správne nárok právne posúdil aj podľa zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách a právne kvalifikoval úverový
vzťah ako spotrebiteľský úver. Všeobecné hmotnoprávne podmienky platného postúpenia pohľadávky
vyplývajú z lex generalis - z ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého

veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Osobitné zákonné podmienky
platného postúpenia pohľadávky v spotrebiteľských vzťahoch však vyplývajú aj z uvedenej právnej
úpravy spotrebiteľských úverov, ktorú je nevyhnutné zohľadniť. Vyššie citované ustanovenie § 17 ods. 1
ZoSÚ stanovuje, že veriteľ môže práva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere previesť na tretiu osobu, len

ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a sú kumulatívne
splnené obe podmienky presne špecifikované pod písmenami a/ a b/ tohto zákonného ustanovenia, teda
súčasne ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú bankualebo pobočku zahraničnej banky a súčasne prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom
termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

15. Súd prvej inštancie, zohľadňujúc zákonné znenie ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ
potom správne vychádzal z premisy, že predpokladom platnosti postúpenia pohľadávky vyplývajúcej
zo spotrebiteľského úveru je predošlé platné zosplatnenie pohľadávky. Odvolací súd poznamenáva,
že spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu v spore spochybnený ani zo strany žalobcu nebol.

Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v § 53
ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ. Tieto hmotnoprávne podmienky pre platné a zákonné zosplatnenie
pohľadávky musia byť splnené kumulatívne. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ pred zosplatnením úveru
vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a preukázateľne doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny
dlh a s výslovným upozornením na možnosť veriteľa požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz
z dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníka. Podľa § 53 ods. 9 OZ právo na jednorazové splatenie celej

neuhradenej pohľadávky má veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky spotrebiteľa. Ustanovenie § 565 OZ ustanovuje, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo
v rozhodnutí určené. Nakoľko ustanovenie § 53 ods. 9 OZ predstavuje v spotrebiteľských zmluvách lex
specialis oproti všeobecnej norme § 565 OZ, je potrebné ustáliť, že právo podľa § 53 ods. 9 OZ môže

veriteľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť, ale za predpokladu, že omeškanie
s uvedenou splátkou, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace, trvá. Pred žiadosťou
veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky sa ďalej vyžaduje, aby veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá
nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia
práva podľa § 565 OZ je teda podmienená aj tým, že veriteľ v uvedenej lehote ešte pred uplatnením tohto

práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Lehota na doručenie upozornenia spotrebiteľovi
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie zosplatnenia celej pohľadávky nemusí bez ďalšieho začať
plynúť až po tom, ako je dlžník v omeškaní so splátkou 3 mesiace. Podľa § 53 ods. 9 OZ nie je upravená
lehota v ktorej musí veriteľ žiadať právo na predčasné zosplatnenie úveru najneskôr, táto je upravená v
§ 565 OZ, podľa ktorého toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej

splátky a súčasne spotrebiteľ musí byť v omeškaní so zaplatením splátky 3 mesiace, pričom postačuje,
aby bol v omeškaní len s jednou splátkou. Veriteľ je časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie.
Zo splatnosti tejto splátky, ktorá nadväzuje na splátku, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace, musí
veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, inak jeho právo zaniká.

16. Pokiaľ ide o zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, v spojení s ustanovením
§ 565 OZ na to, aby bolo vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru právne účinné, odvolací súd sa
plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že tieto zákonné podmienky splnené neboli. Žalobca v
spore neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že jeho právny predchodca, ako veriteľ, pred tým, ako
si uplatni právo podľa § 565 OZ, preukázateľne v zmysle zákonných požiadaviek z ustanovenia § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka zaslal predchádzajúcu výzvu adresovanú spotrebiteľke, ako dlžníčke
s výslovným upozornením, že pokiaľ v lehote nie kratšej ako 15 dní nezaplatí omeškané splátky, bude
veriteľ oprávnený uplatniť si právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.

17. Z obsahu vykonaného dokazovania a predložených listinných dôkazov odvolací súd konštatuje,

že žalobca listine preukázal, že bola právnym predchodcom žalobcu doručená žalovanej len listina -
podanie zo dňa 17.10.2019, označená ako „Výzva k splatenie celého dlhu“, ktorou veriteľ žalovanú,
ako svoju dlžníčku, už upovedomil o skutočnosti, že využil svoje oprávnenie a zosplatnil celý úver (čo
jednoznačne vyplýva aj z označenia tohto podania, ako výzva k splateniu celého (teda rozumej už
zosplatneného) úveru, ako aj zo samotného obsahu tohto písomného podania, v ktorom je obsiahnuté,

že v dôsledku omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z konkrétneho úveru, veriteľ vyzýva
dlžníčku k splateniu celého úveru čerpaného na základe tejto zmluvy. Zároveň žalovanú veriteľ týmto
podaním vyzval v lehote 15 dní k dobrovoľnej úhrade celej pohľadávky, nemožno preto mať za to,
že ide o dodatočne poskytnutú lehotu v zmysle výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ , ktorá má predchádzať
zosplateniu celého úveru a ktorá je veriteľom dlžníkovi poskytnutá práve za účelom dodatočným

eventuálnym uhradeným zameškaných splátok (nie celého dlhu) predísť možnosti veriteľa zosplatniť
celý úver. si povinnosti tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Je potom
nutné plne prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že súčasný žalobca nepreukázal, že jeho právny
predchodca výzvu predchádzajúcu zosplatneniu celého úveru skutočne a preukázateľne žalovanej,ako spotrebiteľke, doručil. Pokiaľ zákonov ešte pred samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti
úveru v záujme ochrany spotrebiteľa vyžaduje, aby bol spotrebiteľ - dlžník na tento úmysel využiť
oprávnenie veriteľa vopred písomne a preukázateľne upozornený, navyše s poskytnutím dodatočnej

lehoty minimálne 15 dní na to, aby dlžník zaplatil dovtedy omeškané splátky, čím zákon v snahe ochrániť
spotrebiteľa mu poskytuje ešte dodatočnú lehotu svojim úkonom zabrániť vyvolaniu mimoriadnej
splatnosti úveru zo strany veriteľa, potom žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre
mimoriadne zosplatnenie spotrebiteľského úveru.

18. Podľa článku 8 CSP sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

19. Podľa čl.15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

20. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

21. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje povinnosť na zásadu kontradiktórnosti sporového súdneho
konania s poukazom na dôkaznú povinnosť vyplývajúcu stranám sporu z čl. 8 CSP v spojení s § 153

ods. 1 CSP, v zmysle ktorého sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Články 8 a 9 CSP sú vyjadrením princípu kontradiktórnosti sporového konania
a prejednacieho princípu (zásady formálnej pravdy). Rovnako tieto princípy súvisia so zásadou tzv.
rovnosti zbraní a s princípom dispozičným. Priorizuje sa procesná aktivita sporových strán, ktoré sú
zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich

tvrdení. Každá procesná strana je povinná označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a
podľa pokynov súdu. Je tak možné skonštatovať, že žalobca si nesplnil v konaní dôkaznú povinnosť
a povinnosť preukázania svojich skutkových a právnych tvrdení o platnom postúpení pohľadávky z
pôvodnéhoveriteľanažalobcu,akopostupníka.Bolonažalobcovi,najehoprocesnejaktiviteaprocesnej

zodpovednosti za výsledok sporu a svoj procesný úspech, aby svoje právo domáhať sa tvrdeného
nároku a aktívnu legitimáciu aj hodnoverne v spore preukázal. Ohľadom svojich skutkových a právnych
tvrdení tak žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, čo má za následok procesný neúspech v
spore.

22. Možno potom zhrnúť, že správny bol záver súdu prvej inštancie, ktorý založil svoje rozhodnutie
na závere, že súčasný žalobca nie je v danom spore aktívne legitimovaným a nositeľom práv z
predmetnej pohľadávky. Pokiaľ nebolo v spore preukázané platné predčasné zosplatnenie celého úveru,
bol potom aj správny záver súdu prvej inštancie, že neboli tým naplnené zákonné predpoklady platného
postúpenia pohľadávky vyplývajúce z ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ, pretože v konkrétnom

prípade sa nepostupovala pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru a
súčasne nebola postupovaná pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, pretože nedošlo k platnému a zákonnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru v dôsledku nesplnenia si povinností predchádzajúceho veriteľa vyplývajúcich z ustanovenia §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd potom s poukazom na ustanovenie § 525 ods. 2

Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo
zákonu, potom považuje za správny záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie súčasného žalobcu,
na ktorého platným a zákonným spôsobom nebolo prevedené právo, ktorého sa v spore voči žalovanej
domáha a nemožno mu tak priznať ani len čiastočné plnenie voči žalovanej.

23. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok v meritórnom výroku I., ktorým súd prvej inštancie žalobu
zamietol, podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. V nadväznosti na vecnú
správnosť meritórneho výroku I. rozsudku je potom vecne správny aj závislý výrok II. , ktorým súd prvej
inštancie v súlade so zásadou vyplývajúcou z ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ustanovením
§ 262 ods. 1 CSP rozhodol o trovách prvoinštančného konania.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP
v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 ods. 1
CSP) a vyslovil, že žalovanej, ktorej by ako procesne plne úspešnej strane v odvolacom konaní inakvznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči procesne neúspešnému žalobcovi, náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva, nakoľko jej celkom zjavne žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli
(v spore bola nečinná).

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.