Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. január 2022

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 14C/164/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516203292
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2022:2516203292.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou vo veci žalobcu: Z. V., N.. XX.XX.XXXX,

A. R. XX/XX, XXX XX W., právny zástupca: JUDr. Iveta Balalová, advokát, IČO: 31 785 476, so sídlom
Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, proti žalovaným: 1/ T. K., N.. XX.XX.XXXX, A. P.. S. XX/XX, XXX
XX W.Š., 2/ F. K., N.. XX.XX.XXXX, A. P.. S. XX/XX, XXX XX W., právny zástupca: AK VAVRINČÍK s.r.o.,
IČO: 52 619 818, so sídlom Hurbanova 752/1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, intervenient na strane
žalovaných: V. Š., N.. XX.XX.XXXX, A. V. XXXX/X, XXX XX A.-N. V., právny zástupca: JUDr. Peter
Kocian, IČO: 36 066 001, so sídlom Miletičova č. 7, 821 08 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva,

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní v l. a 2. rade m a j ú p r á v o na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

III. Intervenientovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 13.06.2016 sa žalobkyňa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou
bytu č. XX, M. XX, v bytovom dome súp. č. XX, na parc. č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu o výške
7742/244685 vedeného na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. W. (ďalej len „Nehnuteľnosť“), vypratania
Nehnuteľnosti žalovanými v 1. a 2. rade a náhrady trov konania, a to voči pôvodne žalovanému v 1. rade

- V. Š. (t.č. intervenient) a pôvodne žalovaným v 2. a 3. rade (t. č. žalovaní v 1. a 2. rade).
2. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa sa stala výlučnou vlastníčkou Nehnuteľnosti podľa zmluvy
č. XX/XX/XX-XXXX o prevode družstevného bytu. Intervenient (pôvodne žalovaný v 1. rade) mal
v predmete živnostenského oprávnenia aj činnosť záložne. Dcéra žalobkyne - D. V. a jej partner
D. C. potrebovali pôžičku na svoje podnikateľské aktivity vo výške 400.000,- Sk, ktorú im poskytol
intervenient s mesačným úrokom vo výške 9%, t.j. 36.000,- Sk. Za účelom zabezpečenia pôžičky
bola uzavretá záložná zmluva na Nehnuteľnosť, pričom žalobkyňa zdôrazňuje, že nemala v úmysle

Nehnuteľnosťintervenientovipredať.Zmluvaopôžičkeazáložnázmluvaboliuzavretévdeň12.10.2001,
napriek nesúhlasu žalobkyne, intervenient trval aj na uzavretí kúpnopredajnej zmluvy v ten istý deň, t.j.
12.10.2001. Žalobkyňa si plnila povinnosti s uhrádzaním úrokov vo výške 36.000,- Sk, preto intervenient
predlžoval splatnosť pôžičky. Žalobkyňa, jej dcéra a p. C. splácali pôžičku, pričom za obdobie od 10/2001
do 12/2002 celkovo zaplatili sumu 540.000,- Sk. Intervenient však vložil do katastra nehnuteľností
kúpnu zmluvu a stal sa vlastníkom bytu. Počnúc januárom 2003 bola žalobkyňa finančne zruinovaná
a nebola schopná platiť úroky. Po povolení vkladu vlastníckeho práva intervenient ďalej nakladal s

majetkom žalobkyne, preto podala dňa 20.06.2002 žalobu na súd a v tejto súvislosti bola na liste
vlastníctva vyznačená poznámka. Pre neschopnosť zaplatiť súdny poplatok bolo konanie zastavené
a poznámka z listu vlastníctva vymazaná v roku 2003. Uzavretá kúpna zmluva je podľa žalobkyne
absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom. Nedostatok vážnosti vôle bolprítomný pri všetkých účastníkoch zmluvy. Kúpna cena vo výške 436.000,- Sk je značne podhodnotená,
čo dokazuje aj kúpna zmluva medzi intervenientom a žalovanými v 1. a 2. rade, ktorí nehnuteľnosť
odkúpili za sumu 1.000.000,- Sk. Žalovaní v 1. a 2. rade začiatkom roka 2003 vykonali obhliadku bytu,

keď v ňom ešte bývala žalobkyňa, pričom táto ich upozornila, že záujem predať byt nemá. V čase kúpy
na liste vlastníctva existovala poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní - návrh na neplatnosť kúpnej
zmluvy. Žalovaní v 1. a 2. rade teda nemohli byť v dobrej viere, že nadobudli Nehnuteľnosť do svojho
vlastníctva. V zmysle zásady „nemo ad alium plus iuris transfere potest, quam ipse habet“ intervent
nemohol platne previesť vlastnícke právo na žalovaných v 1. a 2. rade. Intervenient vyvíjal na žalobkyňu

neustále psychický nátlak, až sa vo februári 2003 musela z bytu vysťahovať. Naliehavý právny záujem
na požadovanom určení žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaní v 1. a 2. rade sú v katastri nehnuteľností
zapísaní ako vlastníci Nehnuteľnosti a rozhodnutie súdu musí byť podkladom pre vykonanie zmeny
zápisu vlastníckeho práva.
3. K žalobe sa vyjadrili žalovaní v 1. a 2. rade písomným podaním doručeným súdu dňa 14.08.2017
prostredníctvom svojho právneho zástupcu a uviedli, že žiadajú žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Žalobkyňa uzavrela kúpnu zmluvu dňa 12.10.2001, pričom táto obsahovala všetky podstatné obsahové
náležitosti, podpisy účastníkov boli notársky overené a je zrejmé, že právny úkon bol vykonaný slobodne
a vážne. Dôkazom toho je skutočnosť, že žalobkyňa návrh na určenie vlastníckeho práva podala až po
16rokoch.Počastohtoobdobiažalobkyňanijakonekontaktovalažalovanýchv1.a2.radeanedomáhala
sa svojich práv. Kúpna cena 436.000,- Sk bola nadpriemerná, čo potvrdzuje aj znalecký posudok zo dňa

10.10.2001, podľa ktorého hodnota nehnuteľnosti bola 311.440,- Sk. Konanie žalobkyne považujú za
špekulatívne s úmyslom obohatiť sa na žalovaných. Žalovaní v 1. a 2. rade vychádzal z údajov v katastri
nehnuteľností a dobrej viere uzavreli kúpnu zmluvu bez toho, aby mali vedomosť o akomkoľvek spore
medzi intervenientom a žalobkyňou. V čase prevodu vlastníckeho práva na žalovaných v 1. a 2. rade,
na liste vlastníctva nebola zapísaná poznámka o prebiehajúcom spore. Žalobkyňa pri podpise kúpnej

zmluvynemohlabyťvomyle,žezmluvanevyvoláprávneúčinky,nakoľkojejustanoveniasújednoznačné
a určité. Výslovne popreli tvrdenia žalobkyne o tom, že by počas obhliadky bytu mali byť upozornení
dcérou žalobkyne alebo jej partnerom p. C., že byt nie je na predaj. Navrhli vypočuť realitného makléra,
ktorý im predaj bytu sprostredkoval.
4. Intervenient (pôvodne žalovaný v 1. rade) sa k žalobe vyjadril prostredníctvom svojho právneho

zástupcu písomným podaním doručeným súdu dňa 14.08.2017 a uviedol, že so žalobou nesúhlasí. V
zmluvnom vzťahu so žalobkyňou pri uzatváraní zmluvy o pôžičke vystupoval ako fyzická osoba, nie
podnikateľ. Keďže žalobkyňu nepoznal, dal si podmienku, že pôžička bude zabezpečená bytom, s čím
žalobkyňa súhlasila. Jasne a určite deklarovala svoju vôľu previesť na neho vlastnícke právo k bytu, ak
neplatí včas pôžičku. Intervenient čakal ešte ďalších 6 mesiacov po tom, ako žalobkyňa nesplnila svoj

záväzok pôžičku vrátiť. Následne sa z bytu dobrovoľne vysťahovala a spolupracovala so žalovanými v
1. a 2. rade pri prepise energií. Poukázal na časový odstup 15 rokov a vyjadril pochybnosť, že žaloba
je skutočným prejavom vôle žalobkyne.
5. Písomným podaním doručeným súdu dňa 25.08.2017 sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne (replika) a uviedla, že trvá na tom, že má naliehavý právny záujem na podanej

žalobe, lebo žalovaní v 1. a 2. rade sú zapísanými vlastníkmi Nehnuteľnosti, poukázala na judikatúru,
napr. 1Cdo/56/2003. Pokiaľ ide o argumentáciu, že žaloba bola podaná po 15 rokoch, odkazuje na
ust. § 100 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa premlčujú všetky majetkov práva s výnimkou
vlastníckehopráva.Užzosamotnéhovyjadreniaintervenienta,žekúpnazmluvastratíplatnosťvprípade
riadneho splatenia pôžičky nasvedčujú tomu, že išlo o simulovaný právny úkon, lebo intervenient nemal

v úmysle kúpiť od žalobkyne byt, ale požičať jej peniaze. Keďže za účelom poskytnutia pôžičky musela
prijať aj podmienku podpisu kúpnej zmluvy, nasvedčuje že tento právny úkon nebol urobený slobodne.
Nemožno uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany vlastníckych práv nadobudnutých v dobrej
viere pred zásadou, že nikto nesmie previesť viac práv ako sám má. Absolútne neplatný právny úkon
nepôsobí právne následky ani v prípade, ak na jeho základe už bolo rozhodnuté o vklade vlastníckeho

práva. Navrhla vypočuť svedkov: D. V. P. D. C..
6. Písomným podaním doručeným súdu 28.02.2018 sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
vyjadril žalovaný v 1. rade (duplika) a uviedol, že navrhovaní svedkovia D. V. P. D. C. sú nedôveryhodné
osoby, nakoľko sa jedná o dcéru žalobkyne a jej priateľa, v prospech ktorých žalobkyňa čerpala pôžičku
od žalovaného v 1. rade.

7. Písomným podaním z 12.02.2019 žalobkyňa doplnila, že pokiaľ ide o žalobný návrh na vypratanie
nehnuteľností, žalovaní v 1. a 2. rade byt neprávom užívajú a zadržujú. Výsledkom neplatnosti
disimulovanej kúpnej zmluvy je možné rozhodnúť v jednom konaní o obidvoch žalobných návrhoch.8. Písomným podaním doručeným súdu 10.04.2019 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla že pôvodne
žalovaný v 1. rade nemá procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania nakoľko čase podania žaloby
nebol zapísaný ako vlastník predmetného bytu. Otázku platnosti kúpnej zmluvy súd musí posúdiť iba ako

predbežnú otázku, a to vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, z tohto dôvodu pôvodne
žalovaný v 1. rade nemôže byť účastníkom tohto konania. Vo vzťahu k pôvodne žalovanému v 1. rade
vzalažalobuspäť,žiadalavočinemukonaniezastaviťanepriznaťmunáhradutrovkonania.Nauvedené
reagoval žalovaný v 1. rade písomným podaním doručeným súdu 05.06.2019 pôvodne žalovaný v 1.
rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že nesúhlasí so späťvzatím žaloby voči nemu.

Uviedol, že žalobkyňa svoj nárok na určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam odôvodňuje
práve údajnou neplatnosťou zmluvy ktoré boliuzatvorené medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade. Teda
práve žalovaný v 1. rade je jedinou osobou ktorá môže konajúcemu súdu jasne vysvetliť dôvody a obsah
jednotlivých zmlúv uzatvorených medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade. Ďalej namietol, že podania,
ktoré adresuje súdu žalobkyňa sú podpísané len „V.“ a má pochybnosť, či žalobkyňa skutočne tieto
podania podpísala. Žalovaní v 1. a 2. rade elektronickým podaním doručeným súdu 11.06.2019, uviedli,

že nenamietajú voči späťvzatiu žaloby voči pôvodne žalovanému v 1.rade, ale nesúhlasia s absenciou
žalobkyne pri úkonoch súdu a žiadajú, aby vo veci vypovedala.
9. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 06.11.2019 súd konanie voči pôvodne žalovanému v 1.
rade zastavil (výrok I) a priznal mu náhradu trov konania voči žalobkyni (výrok II). Uznesenie vo výroku
I nadobudlo právoplatnosť dňa 08.01.2019. Voči výroku o trovách konania podala odvolanie žalobkyňa.

10. Podaním doručeným súdu dňa 02.01.2020 vstúpil do konania intervenient.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie zistil nasledovný skutkový stav veci:
12. Zo Zmluvy č. 21/44/24/1999 je zrejmé, že žalobkyňa odkúpila Nehnuteľnosť od Piešťanského
stavebného bytového družstva dňa 19.08.1999.
13. Z výpisu zo živnostenského registra intervenienta vyplynulo, že odo dňa 05.03.2001 mal zapísaný

predmet podnikania: záložňa a od 05.03.2008: poskytovanie úverov zo zdrojov, na ktoré sa nevyžaduje
povolenie banky.
14. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 12.10.2001 (ďalej len „Zmluva o pôžičke“) súd zistil, že ju strane veriteľa
uzavrel intervenient a na strane dlžníka žalobkyňa, pričom jej predmetom bolo poskytnutie pôžičky vo
výške 436.000,- Sk, pričom dlžník sa zaviazal pôžičku vrátiť do 12.11.2001. Z bodu III. vyplýva, že

dlžník za účelom zaistenia pohľadávky poskytol ako záloh Nehnuteľnosť. Z bodu IV. Zmluvy o pôžičke
vyplynulo,žepreprípad,žedlžníknevrátipožičanépeniaze,súhlasí,abyveriteľodkúpilNehnuteľnosťza
cenu, ktorá sa rovná požičanej sume a vysporiadal tak svoju pohľadávku. Z listiny nazvanej „Potvrdenie“
súd zistil, že je písaná rukou intervenientom, ktorý ju aj podpísal, pričom z jej textu je zrejmé, že žalobkyni
„predlžuje pôžičku“ do 12.03.2002 (tento dátum je preškrtnutý a nahradený dátumom 12.04.2002, ktorý

je opäť preškrtnutý a nahradený dátumom 12.05.2002).
15. Zo Záložnej zmluvy zo dňa 12.10.2001 (ďalej len „Záložná zmluva“) je zrejmé, že ju uzavrela
žalobkyňa na strane záložcu a intervenient na strane záložného veriteľa, pričom, jej predmetom je
zriadenie záložného práva k Nehnuteľnosti. Z bodu II. a III. vyplynulo, že záložca zriaďuje záložné právo
z dôvodu zabezpečenia pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 12.10.2001. Z listu vlastníctva č. 8418

(stav ku dňu 22.11.2001) je zrejmé, že záložné právo k Nehnuteľnosti bolo vyznačené v časti C: ťarchy
od 21.11.2001.
16. Z Kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 12.10.2001 (ďalej len Kúpna zmluva“) súd zistil, že do katastra
nehnuteľností bola zapísaná pod M.-XXXX/XX dňa 27.05.2002, uzavreli ju žalobkyňa na strane
predávajúcej a intervenient na strane kupujúceho, pričom predmetom predaja bola Nehnuteľnosť za

kúpnu cenu 436.000,- Sk. V bode III. sa uvádza, že uvedenú finančnú čiastku kupujúci odovzdal
predávajúcemu pred podpisom zmluvy dňa 12.10.2001. Podľa bodu XI. Vklad do katastra nehnuteľnosti
uskutočnia zmluvné strany po vzájomnej dohode až dňa 12.11.2001. Z listu vlastníctva č. XXXX (stav ku
dňu 01.07.2002) je zrejmé, že ako vlastník nehnuteľnosti bol zapísaný intervenient (titul nadobudnutia
- kúpna zmluva M.-XXXX/XX), v časti Poznámka je vyznačené: návrh na Okresný súd Piešťany zo dňa

20.06.2002 (v KN 28.06.2002) - návrh na neplatnosť zmluvy a návrh na predbežné opatrenie - 1572/02.
17. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 20.02.2003 súd zistil, že ju uzavrel intervenient na strane predávajúceho a
žalovaní v 1. a 2. rade na strane kupujúcich, pričom jej predmetom bola Nehnuteľnosť, ktorú kupujúci
odkúpilizakúpnucenu420.000,-Sk.Včl.VI.Jeuvedené,ženalistevlastníctvajevyznačenápoznámka:
zákonnézáložnéprávovprospechostatnýchspoluvlastníkovaprávoužívaniakpozemkuparc.č.XXXX.

M. Č.. I sa uvádza, že Nehnuteľnosť vlastní intervenient, titulom kúpy V - 1220/02, Z 127/XX - zrušenie
P2 na základe Uznesenia Okr. Súdu Bratislava č. 18C/104/02 - 21 - 253/03.18. Z listu vlastníctva č. XXXX (stav ku dňu 12.06.2016) je zrejmé, že ako vlastníci nehnuteľnosti sú
zapísaní žalovaní v 1. a 2. rade (BSM) (titul nadobudnutia - kúpna zmluva M.-XXX/XX) bez tiarch a
poznámok (okrem zákonného záložného práva ostatných vlastníkov bytov).

19. Na pojednávaní dňa 24.06.2019 bol vypočutý žalovaný v 1. rade. Vypovedal, že v roku 2001 až
2002 s manželkou hľadali byt a bola to manželka, kto našiel ponuku od realitnej kancelárie GALA. Išli sa
do bytu pozrieť, otvorila im žalobkyňa, prezreli si byt s výnimkou jednej izby, kde podľa slov žalobkyne
bola matka takmer 90 ročná a z etických dôvodov na obhliadke tejto izby netrvali. Počas obhliadky bola
prítomná aj dcéra žalobkyne, ako aj pán C.. Za celý čas nepovedali, že by nemali byť vlastníkmi bytu

alebo že by tam bol problém. Byt sa im páčil, preto požiadali realitnú kanceláriu o prípravu zmluvy a až
vtedy zistil, že byt vlastní intervenient a nie tie osoby, ktoré tam bývali. Z médií vedeli, že sa dejú rôzne
podvody, tak ak by im ktokoľvek povedal, že je tam problém s vlastníctvom, otočili by sa na opätku a
byt nekúpili. To bol dôvod prečo riešili kúpu cez realitnú kanceláriu. Pri obhliadke povedali prítomným
osobám, že majú záujem o kúpu bytu. Nestalo sa, že by ich nechceli pustiť, alebo niečo iné. Kúpna cena
bola 420.000,- Sk, vybrali peniaze z banky.

20. Na pojednávaní dňa 24.06.2019 súd vypočul žalovanú v 2. rade, ktorá vypovedala, že im bolo zo
strany rodiny naznačované, že by sa mali osamostatniť, tak ona osobne išla do realitnej kancelárie
GALA, vtedy internet nemali doma. Keďže obaja cestujú za prácou, chceli byť v blízkosti stanice. Boli im
ponúknuté tri byty a všetky si prezreli. Mali malé dieťa a kočík, preto ostatné byty vylúčili, lebo tam nebol
výťah a nebola tam ani pivnica. Tento byt všetko mal, preto sa preň rozhodli. Keď prišli na obhliadku,

otvorila im pani V. a obe aj s dcérou ich sprevádzali po byte a opisovali jednotlivé izby, koľko majú m2,
že tam je pivnica, ukázali im aj balkón. Pri obhliadke bol prítomný aj maklér a bolo im oznámené zo
strany žalobkyne a jej dcéry, čo v byte zostane a čo si zoberú, spomínam si napríklad regál v pivnici
spomínali, že či nám nevadí, že tam ostane. Počas obhliadky pani V. staršia aj mladšia nespomenuli
ani slovo, že by byt nechceli predať, nepredávali, alebo, že by tam bol problém. Na druhý deň s nimi

žalobkyňa osobne navštívila plynárne a elektrárne a došlo k prepisu odberu energií, všetko prebehlo
bez problémov. Pána Š. videla viackrát, lebo byt sa nemohol prepisovať, kým tam žalobkyňa mala trvalý
pobyt. Sama si ho neskôr odhlásila a tak sa s intervenientom videli aj neskôr, pri podpise zmluvy.
21. Na pojednávaní dňa 24.06.2019 súd vypočul svedka - W. X., ktorý uviedol, že on sprostredkoval
predaj bytu, ktorý je predmetom konania. Pamätá si na pani K., aj po predaji, keď ju stretol, tak

sa pozdravili. Pri obhliadkach aj pri odovzdaní bytu nebol žiaden spor, aj potom, keď mu doniesli
list vlastníctva po predaji všetko prebehlo normálne, bez problému. Oslovil ho pán Š., predložil list
vlastníctva, že chce byt predať, nepamätá si žiadnu ťarchu ani nič, tak v tom nevidel problém.
22. Písomným podaním zo dňa 13.03.2019 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že pre vysoký
vek jej klientky a jej zdravotný stav (trpí depresívnou poruchou) žiada, aby na otázky o tvrdených

skutočnostiach odpovedala písomne. Podaním doručeným súdu dňa 02.05.2019 právny zástupca
pôvodne žalovaného v 1. rade uviedol, že nesúhlasí s tým, aby žalobkyňa odpovedala na položené
otázky písomne. Namietol, že podpis na žalobnom návrhu nie je zhodný s podpisom na listinách,
ktoré podpísala žalobkyňa a ktorých neplatnosti sa dovoláva. Podania žalobkyne adresované súdu
sú zasielané z e-mailovej adresy osoby, ktorá má v predmetnom konaní vystupovať ako svedok. Má

podozrenie z manipulácie celého konania treťou osobou, ktoré je podporené aj predloženou lekárskou
správou o zdravotnom stave žalobkyne. Podaním zo dňa 01.07.2019 právny zástupkyňa žalobkyne
oznámila, že žalobkyňa môže byť vypočutá v domácom prostredí.
23. Dňa 18.09.2019 bola v domácom prostredí vypočutá žalobkyňa. Potvrdila, že žalobu a
splnomocnenie podpísala ona. Vie, čo je predmetom sporu. V roku 2001 na jeseň prišiel intervenient

s papierom, dcéra potrebovala pôžičku a ona ručila bytom. Po nahliadnutí do kúpnej zmluvy na č.l. 29
uviedla, že na listinu si nespomína, ale podpis je jej. Keď sa podpisovali listiny u notára bola tam s pánom
Š., nik iný tam nebol. Z bytu sa vysťahovala v roku 2003 vo februári do podnájmu, nečakala že bude
musieť ísť preč. Pôžička sa vyplatila a preto čakala, že byt sa vráti. Ona pôžičku nevyplatila, to dcéra
so zaťom. So žalovanou v 2. rade sa stretla, keď prišla na obhliadku bytu a potom aj keď odpisovala

elektriku a plyn. Nejakú žalobu už na súd podávala, ale vzala ju späť. Na otázku, ako prebehla obhliadka
bytu uviedla, že byt im ukázala a odišli. Na otázku žalovanej v 2. rade, prečo pri obhliadke nepovedala
nič, že nechce byt predať žalobkyňa uviedla, že pán Š. bol prevaha, aj keď v ten deň tam nebol. Pokiaľ
vie, dcéra jej povedala, že byt nechcú predať. Žalovaná v 2. rade uviedla, že p. D. V. nepovedala nič.
24. Na pojednávaní dňa 06.11.2019 súd vypočul svedka - p. D. C.. Uviedol, že žalobkyňa je matka jeho

partnerky a žalovaných v 1. a 2. rade videl pri obhliadkach predmetného bytu. Podnikal a potreboval
peniaze, bolo to okolo 300.000,- Sk. Podmienkou bolo, že za úver bude ručiť nehnuteľnosťou, požiadal
teda partnerku, aby jej matka ručila bytom. Pri uzatváraní zmlúv nebol. Zmluvy nevidel, ale pôžičku
splatili celú. Bolo to asi v lete 2002, keď splatili istinu aj s úrokmi a bavili sa s pánom Š., aby byt vrátil späť.On nechcel a jeho nároky začali byť neprimerané, pýtal aj úroky ktoré boli pre nich likvidačné. Šiel na
kataster a zistil, že byt je už prevedený. Informoval žalobkyňu, ktorá ostala v šoku a následne sa dohodli
že podajú žalobu. Pri obhliadke bytu bol aj on, bol v kuchyni, otvorila žalobkyňa, ktorá poslala dcéru, aby

to vybavila. Keď sa ich opýtala, čo tam robia odvetili, že idú na obhliadku a vtedy im povedala, že byt sa
nepredáva. Keď sa čudoval, prečo chodia po byte cudzí ľudia, žalobkyňa chcela, aby to riešila dcéra.
Jeho partnerka ich po byte previedla rýchlo, aby čo najrýchlejšie odišli, aby to babka nevidela. Vedeli, že
pôžička je splatená, ale nezaujímali sa o to. Pôžičku splácali mesačne vo výške 30 - 33.000,- Sk. Dokopy
zaplatili 540.000,- Sk, bol tam aj preplatok 20.000,- Sk, ktorý intervenient vrátil žalobkyni. Na otázku, či

má doklad o úhradách pôžičky uviedol, že každý mesiac prišiel za pánom Š., na osobitný papier vždy
predlžoval pôžičku o mesiac, keď platili splátku. Žalovanej v 2. rade na obhliadke povedal, že žalobkyňa
prišla o byt podvodom a nepredáva sa. Žalovaná v 2. rade povedala, že ju to nezaujíma. Po výsluchu
svedka žalovaná v 2. rade namietla, že na obhliadke bytu bol svedok celý čas v kuchyni a nepovedal ani
jednoslovo.Nebolprítomnýpriichrozhovorochvspálni,anivobývačke,ktorésúnaopačnejstranebytu.
To čo povedal, nie je pravda. Prvýkrát ho počula rozprávať až na pojednávaní. Žalobkyňa sa nemohla

čudovať prečo sú tam, lebo keď zazvonili na zvonček povedali, že idú na obhliadku bytu. Vôbec sa
netriasla, ani nemala žiadne zdravotné problémy, keď ich sprevádzala bytom. Ukázala im byt a boli aj v
pivnici, ponúkla im, že im nechá regál v pivnici, ale že ju vypracú až neskôr, lebo majú veľa vecí.
25. Z poštového ústrižku zo dňa 17.02.2003 vyplynulo, že intervent uhradil v prospech žalobkyne sumu
20.000,- Sk.

26. Vo veci sa písomne vyjadrili žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu
dňa 06.10.2020 a uviedli, že nemali žiadnu vedomosť o žiadnych sporoch medzi intervenientom a
žalobkyňou. V čase prevodu obmedzujúca poznámka na liste vlastníctva zapísaná nebola. Naliehavý
právny záujem na požadovanom určení nie je daný, lebo ak žalobkyňa tvrdí, že uzavretá kúpna
zmluva je neplatná, má právo sa od intervenienta domáhať vrátenia kúpnej ceny. S ohľadom na právnu

istotu účastníkov a zásadu že „právo patrí bdelým“ poukazuje na to, že žalovaní v 1. a 2. rade sú
dobromyseľnými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti už viac ako 10 rokov a žalobkyňa sa nijako nedomáhala
ochrany svojho vlastníckeho práva takmer 20 rokov. Tvrdenia o informovaní žalovaných v 1. a 2. rade
o nesúhlase s predajom bytu sú účelové. Predložil zväzok listín - dokladov o tom, že žalovaní v 1. a 2.
rade riadne uhrádzajú náklady a služby spojené s užívaním bytu.

27.Napojednávanídňa12.10.2020súdvypočulsvedkyňu-W..D.V.,ktorájedcéroužalobkyne.Uviedla,
že jej matka ten byt nechcela predať, preto bola podpisovaná zmluva o pôžičke a záložná zmluva a
nie kúpnopredajná zmluva hneď, ktorú teda bohužiaľ pán Š. jej tam nejako podstrčil. Pri podpise týchto
právnych úkonov nebola. V tej dobe ešte nemali byt v osobnom vlastníctve a nemali teda čím ručiť, tak
jej mama ručila tým bytom. Pôžičku splatili celú, ona nosila peniaze pánovi Š.. Splatili 540.000,- Sk,

celú sumu a ešte pán Š. im potom blahosklonne poslal 20.000,- ako preplatok, poštovou poukážkou. Na
otázku súdu, či má nejaké potvrdenie o splatení pôžičky, odpovedala: to pán Š. nebol ochotný dať. Jej
matka potom podala žalobu na súd, nevie už presne o čo tam išlo. Poznámka bola v katastri zapísaná
o prebiehajúcom súdnom konaní, no lenže keď sa to pán Š. dozvedel, tak nastalo jemne povedané
peklo a keďže jej mama už tiež nebola najmladšia a hlavne tam žila ešte v tej dobe babička v jednej

domácnosti s ňou tak, aby ten psychický teror prestal, tak to stiahla. Pri obhliadke bytu bola a povedala,
že jej matka ten byt nepredáva a nepredala ho. Žiaľ pán Š. sa k nemu dostal takým spôsobom akým
sa dostal. Po byte ich previedli, keďže vzhľadom na to, že jej babička už v tej dobe mala zlomenú ruku
a bolo to s ňou veľmi zlé, nechceli robiť nič, čo by ju mohlo viacej rozrušovať, tak im narýchlo ten byt
ukázali, s tým teda, že byt nepredávajú, chcú to so Š. doriešiť, aby ho previedol naspäť na jej mamu. Na

otázku, čo na to odpovedali žalovaní v 1. a 2. rade, uviedla, že povedali, že ich poslali z realitky. O Š.
nevedeli. Na obhliadke komunikovala so žalovanými ona, jej mama veľmi nie, lebo tá bola v šoku vôbec,
že nejakí kupujúci prišli. A jej muž (pozn. p. C.) tam ešte bol, ale ten bol v kuchyni. Ten sa nezúčastnil.
Či pritom boli obidvaja alebo to povedala každému zvlášť to už si nepamätá, to je 18 rokov a niektoré
veci si človek chce pamätať, niektoré nechce a zabudne a niektoré nechce a bohužiaľ si pamätá aj tak.

Ona si pamätám, že jednoducho ich upozornili, bol potom ešte problém s pivnicou, takže tvrdiť, že neboli
žiadne spory nie je pravda, pretože na pivnici jej mame vylomili zámok a vyhádzali veci na chodbu, no tak
pokiaľ vie, tak takto sa ľudia, ktorí nemajú spory nesprávajú. Žalovaná v 2. rade reagovala na výpoveď
svedkyne s tým, že to svedkyňa vôbec nepovedala. Normálne ich bytom previedli a ešte sa dohadovali
s pani, aké veci si z toho bytu odnesú a čo im nechajú. Pri odovzdávaní bytu boli prítomní, nielen pán

Š. ale aj pán z realitnej kancelárie aj oni sami. Tzn., že neboli tam iba ona s manželom ale bol tam aj
pán Š. aj pán z realitnej kancelárie, pri odovzdaní bytu, aby skontrolovali teda ten byt v akom je stave
pri odovzdaní, takže bol vyprázdnený, bol pripravený na odovzdanie. Žiadne veci z pivnice nevyhodilaani nič. Len povedala, aby si tú pivnicu prišli vypratať a vyniesť. Aj si ju vyniesli tú pivnicu. Nikto im veci
nevyhádzal.
28. Na pojednávaní dňa 12.10.2020 súd vypočul intervenienta, ktorý uviedol, že ho navštívili pani V.

mladšia v Bratislave, na prevádzku v záložni. Potrebovali peniaze. Vtedy niečo spomínala, že objednala
nejaké zájazdy alebo také niečo a že by potrebovala peniaze. Hovorí, nie je problém, treba ručenie. Tak
sa dohodli na takej sume nejakej, že majú mamkin byt. Povedal, aby doniesli mamkin občiansky, list
vlastníctva, vtedy ešte nebol bežný kataster portál. Doniesli list vlastníctva, nadobúdaciu zmluvu od toho
bytu, on vypracoval zmluvy o pôžičke, záložné zmluvy, kúpne zmluvy. Zmluvy im zavolal, odovzdal, to

bolo 3 krát o pôžičke, 4 záložná, 4 krát kúpna, v zmluve záložnej zmluve bolo napísané, že v prípade,
keby nevrátili peniaze, tak dajú do katastra kúpnu zmluvu a s tým si vyrovnajú celú pohľadávku. Zobrali
zmluvu, za 2 dni došli, mamka s tým súhlasila, že nie je problém. Došiel do Piešťan, pozrel sa na byt, bol
tam aj ten C. aj tá mladšia V., aj staršia V.. Vyplatil im peniaze a nevie či na mesiac alebo 2 sa dohodli, že
mu tie peniaze vrátia. Tým to aj skončilo, potom došiel za mesiac, že nezohnal ešte peniaze, že poprosil,
či by mu nenapísal aspoň nejaké potvrdenie, že nevyhodí jeho svokru. Povedal, že to nie je problém,

že počká. Tak im to urobil zopárkrát, nevie koľkokrát to bolo a potom povedal, že dosť. Tak išiel za pani
V. staršou, že peniaze nie sú vyplatené. Vložil kúpne zmluvy do katastra, stal sa vlastníkom. Pôžička
nebola splatená. Keď by mu dali peniaze, tak určite by im dal príjmový doklad alebo niečo. Žiadna suma
mu nebola vyplatená. Byt sa predal, K. ho kúpili, on ich nikdy v živote nevidel predtým. Realitka, že majú
kupca. Kúpili, vyplatili, podali si ruky, išli preč. Žiadne také nezmysly, že nadávky. A čo sa týka žaloby, o

žiadnej žalobe nevie, že bola podaná. Sumu 20.000,- Sk vyplatil žalobkyni, to bolo po predaji. A vtedy
jej povedal, že keď tam nechajú tie veci ostatné, lebo oni vtedy pobrali z toho bytu aj vypínače, zásuvky,
všetko, že im dá nejaké peniaze. Tak je možné na 99,5%, on si presne nepamätá, že tie peniaze boli za
to, že tam nechajú tie veci. Na otázku prečo uzatváral obidve zmluvy (pozn. záložnú zmluvu aj kúpnu
zmluvu), lebo sú vo vzájomnom rozpore, odpovedal, že vtedy sa nerobili dobrovoľné dražby a takto

sa to robilo bežne, že sa uzatvorila zároveň aj kúpna zmluva a kde bolo jasne napísané, že v prípade
nezaplatenia tej pohľadávky, ten veriteľ použije kúpnu zmluvu aby si mohol vybrať pohľadávku. V tej
záložnej zmluve tam to je napísané. Teraz robí len záložné zmluvy, dá to na dobrovoľnú dražbu a je
to vybavené. Ale vtedy žiaľbohu také dobrovoľné dražby neexistovali. Takže vôbec si nevie predstaviť
ako by tú svoju pohľadávku vymohol. Na otázku v čase, keď predával nehnuteľnosť žalovaným, či ich

oboznamoval s nejakou skutočnosťou, s nejakou námietkou žalobkyne, že by mal byť nejaký problém s
tou nehnuteľnosťou, uviedol, že neoboznámil ani nemal dôvod, lebo žiadny problém nebol. Ona (pozn.
žalobkyňa) bola s tým uzrozumená, že o ten byt jednoducho došla. Či by to zobral on alebo banka, je
to to isté. Aj banka by jej to nejako zobrala, keby to bolo založené.
29. Z oznámenia o postúpení veci zo dňa 05.08.2002 tunajšieho súdu vyplynulo, že právna vec: Z. V.

E. V. Š. o neplatnosť kúpnej zmluvy (spisová značka nie je uvedená) bola postúpená miestne a vecne
príslušnému súdu: Okresnému súdu Bratislava III. Súd z vlastnej úradnej činnosti zistil, že o uvedenom
konaní sa na tunajšom súde nenachádza žiaden záznam (pravdepodobne z dôvodu zrušenia tunajšieho
súdu), teda nepodarilo sa zistiť spisovú značku. Žiadosťou zo dňa 30.11.2020 bol vyzvaný Okresný súd
Bratislava III, aby oznámil či eviduje predmetné konanie. Dožiadaný súd nereagoval ani na opätovnú

žiadosť zo dňa 11.01.2021.
30. V záverečnom zhrnutí zo dňa 18.06.2021 právna zástupkyňa žalobkyne poukázala na to, že kataster
nehnuteľností vymazal poznámku o prebiehajúcom súdnom konaní až dňa 06.02.2003. Pokiaľ ide kúpnu
cenu, za ktorú nadobudli predmetnú Nehnuteľnosť žalovaní v 1. a 2. rade, spomínané ocenenie znalcom
sa týkalo ocenenia pre daňové účely a neodzrkadľuje trhovú cenu Nehnuteľnosti. Podľa informácie

žalobkyne, žalovaní v 1. a 2. rade zaplatili za byt viac ako 1.000.000,- Sk, čo však nevie preukázať.
Strach žalobkyne z internevienta, pre ktorý sa bála podať žalobu skôr, resp. pôvodne podanú žalobu
vzala späť je odôvodnený aj tým, že v r. 2006 polícia vypočúvala vo veci pokusu o zabitie intervenienta
ako podozrivého p. C., pričom za tento skutok bola odsúdená iná osoba. Trvá na tom, že žalovaní v
1. a 2. rade nemohli byť dobromyseľní pri nadobúdaní bytu, lebo keby boli obozretní v čase obhliadky

bytu, mohli si na katastri nehnuteľností zistiť, že na liste vlastníctva bola vyznačená poznámka o
prebiehajúcom súdnom konaní. Od vymazania poznámky na list vlastníctva do dňa uzavretia kúpnej
zmluvy žalovanými uplynulo len 6 pracovných dní, čo dokazuje že za ten čas by nestihli vykonať
obhliadku, stretnúť sa viac krát v realitnej kancelárii, nachystať a podpísať kúpnej zmluvy, teda o
vyznačenej poznámke vedeli, alebo mali vedieť. Tvrdenia žalovaných, že žalobkyňa, jej dcéra a jej

partner nemali akékoľvek výhrady voči predaju bytu, sú absurdné. Poukázala, že podľa údajov NBS
sa ceny bytov v trnavskom kraji pohybovali na úrovni 400,- eur / m2, teda spomínaný byt musel mať
hodnotu aspoň 33.000,- eur a nie 13.942,- eur, za ktorý mal byť kúpený. Predaj bytu za neprimerane
nízku cenu je konaním v rozpore s dobrými mravmi a preto kúpny zmluva, ktorou žalovaní v 1. a 2. radeodkúpili od intervenienta byt, je absolútne neplatným právnym úkonom. O poznámke na liste vlastníctva
je zmienka aj v samotnej kúpnej zmluve, a to v čl. I. Žalovaní v 1. a 2. nemohli konať v dobrej viere,
ak si vymienili v kúpnej zmluve, že byt im má byť uvoľnený do 28.02.2003, „v prípade ak predávajúci

predmetné nehnuteľnosti neuvoľní kupujúcim v dohodnutej lehote súhlasí s deložovaním na vlastné
náklady“, pričom deložovaním sa myslí násilné vysťahovanie žalobkyne a jej 95 ročnej matky. Poukázala
narozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.:22Cdo/1843/2000,zktoréhovyplýva,žedobrávierazaniká
v okamihu, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne mohli vyvolať pochybnosti o tom,
že mu vec alebo právo náležia alebo, že je subjektom práva, ktoré vykonáva.

31. Z odpovede na žiadosť zo dňa 21.10.2020 vydanú Okresným úradom Piešťany, katastrálnym
odborom súd zistil, že zrušenie poznámky P2 5/02 - VZ 1572/02 na byt č. XX na liste vlastníctva č. XXXX
Uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn.: 18C/104/02-21 bolo vykonané dňa 06.02.2003.
32. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ďalej len „OZ“, úprava
občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti
a nedotknuteľnosti vlastníctva.

33.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
34. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

35. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.
36. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
37. Podľa § 41a ods. 1 a 2 OZ, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je

platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. Ak právnym
úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak
sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči
účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
38. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,

požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
39. Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.
40. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

41. Podľa § 132 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
42. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
43. Podľa § 151a OZ, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že

záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
44. Podľa § 151b ods. 1 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov
o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení
záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká

odovzdaním veci podľa tohto zákona.
45. Podľa § 553 ods. 1 a 2 OZ účinného v čase uzavretia Kúpnej zmluvy, splnenie záväzku sa môže
zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Zmluva o
zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne.
46. Podľa § 558 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu

odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.
47. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
48. Podľa § 28 ods. 1 až 3 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných

práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), účinného ku dňu 12.10.2001, práva k nehnuteľnostiam zo
zmlúv alebo z dohôd, ako aj práva k nehnuteľnostiam zo zakladateľskej listiny obchodnej spoločnosti
uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k
nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, aktento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia
katastrálneho úradu o jeho povolení.
49. Ustanovenie § 1 ods. 1 OZ zakotvuje hodnotovú orientáciu Občianskeho zákonníka ako základného

predpisu súkromného práva. Súčasne obsahuje významné interpretačné pravidlo ktoré sa týka obsahu a
účelu občiansko-právnych noriem. Normy občianskeho práva je potrebné vykladať tak, aby bol naplnený
účel zákona, t.j. ochrana občianskych práv s ohľadom na ochranu a nedotknuteľnosť vlastníckeho práva.
50. Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti, pričom žalobkyňa žiadala, aby
súd rozhodol tak, že výlučnou vlastníčkou Nehnuteľnosti je ona. V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa

uzavrela Zmluvu o pôžičke a Zmluvu o zriadení záložného práva k Nehnuteľnosti, ako aj tá skutočnosť,
že intervenient bol zapísaný ako výlučný vlastník Nehnuteľnosti do katastra na základe Kúpnej zmluvy.
Okolnosti uzavretia napadnutej Kúpnej zmluvy boli spornými, rovnako aj to, či boli žalovaní v 1. a 2.
rade dobromyseľní pri nadobúdaní Nehnuteľnosti. Kľúčová sporná otázka bola platnosť Kúpnej zmluvy,
ktorú uzavreli žalobkyňa a intervenient a následne otázka, či mohol intervenient ako zapísaný vlastník
Nehnuteľnosti platne previesť vlastnícke právo na žalovaných v 1. a 2. rade.

51. Primárne sa súd v rámci dokazovania zaoberal okolnosťami, ktoré predchádzali uzavretiu zmlúv
žalobkyňou a intervenientom a okolnosťami, ktoré uzavretie zmlúv sprevádzali, a to najmä s ohľadom
na námietku žalobkyne, že o kúpnej zmluve nevedela, bola jej podstrčená a hoci nepoprela, že by
podpis na zmluve bol jej vlastný, zotrvala na tom, že Kúpnu zmluvu nikdy uzavrieť nechcela. Práva
zástupkyňa žalobkyne zdôraznila, že absencia vážnosti prejavu vôle predávajúcej (žalobkyne) má za

následok absolútnu neplatnosť Kúpnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že
v ten istý deň - 12.10.2001 boli uzavreté tri zmluvy medzi žalobkyňou a intervenientom, a to Zmluva
o pôžičke, Záložná zmluva a Kúpna zmluva. Z výpovedí žalobkyne, intervenienta a svedkov: D. V. P.
D. C. mal súd za nesporne preukázané, že hoci intervenienta o poskytnutie pôžičky požiadala D. V.
(dcéra žalobkyne) a D. C., ktorí potrebovali peniaze pre účely podnikania, nevlastnili nehnuteľnosť,

ktorou by mohli zabezpečiť pohľadávku v prospech intervenienta. Keďže žalobkyňa mala byt, dohodli
sa, že zmluvy uzavrie žalobkyňa, s čím sama súhlasila. Intervenient v konaní tvrdil, že podmienkou
poskytnutia pôžičky bolo zabezpečenie formou Nehnuteľnosti pre prípad, ak by pôžička nebola splatená,
bolo možné uspokojiť pohľadávku formou nadobudnutia Nehnuteľnosti do jeho vlastníctva, čo aj uviedol
do zmlúv a z tohto dôvodu predložil žalobkyni na podpis aj Kúpnu zmluvu. Tento postup odôvodnil tým,

že „vtedy sa nerobili dobrovoľné dražby a takto sa to robilo bežne, že sa uzatvorila zároveň aj kúpna
zmluva a kde bolo jasne napísané, že v prípade nezaplatenia pohľadávky, veriteľ použije kúpnu zmluvu,
aby si mohol vybrať pohľadávku. V záložnej zmluve to je napísané. Teraz robí len záložné zmluvy,
dá to na dobrovoľnú dražbu a je to vybavené. Ale vtedy žiaľbohu také dobrovoľné dražby neexistovali.
Takže vôbec si nevie predstaviť, ako by si tú svoju pohľadávku vymohol.“ Žalobkyňa sa bránila, že

Kúpnu zmluvu nikdy uzavrieť nechcela, súhlasila iba so Záložnou zmluvou, avšak z jej písomných
podaní a vyjadrení bolo jednoznačné, že vedela a bola uzrozumená s tým, že ak pohľadávka nebude
splatená, intervenient nadobudne Nehnuteľnosť za účelom uspokojenia svojej pohľadávky. Jej tvrdenia
sa počas konania menili, najskôr v žalobe uviedla, že „napriek nesúhlasu žalobkyne, intervenient trval aj
na uzavretí kúpnopredajnej zmluvy v ten istý deň, t.j. 12.10.2001“, čo nasvedčuje vedomosti žalobkyne o

uzavretí Kúpnej zmluvy, neskôr uviedla pri svojom výsluchu (po nahliadnutí do kúpnej zmluvy na č.l. 29),
že na listinu si nespomína, ale podpis je jej. Pôžička sa vyplatila a preto „čakala, že byt sa vráti“. Žalovaní
v 1. a 2. rade uviedli, že nemali žiadnu vedomosť o zmluvách medzi intervenientom a žalobkyňou až do
momentu, keď sa o tom dozvedeli z podanej žaloby.
52. Pokiaľ ide o samotnú Zmluvu o pôžičke, súd mal za preukázané, že intervenient požičal žalobkyni

sumu vo výške 436.000,- Sk, pričom žalobkyňa sa zaviazala pôžičku vrátiť do 12.11.2001, teda do 1
mesiaca od poskytnutia pôžičky. O úrokoch v zmluve nie je žiadna zmienka, hoci svedkovia D. V. P.
D. C. tvrdili, že platili mesačne úroky vo výške 36.000,- Sk. Z bodu III. vyplýva, že dlžník za účelom
zaistenia pohľadávky poskytol ako záloh Nehnuteľnosť. Z bodu IV. Zmluvy o pôžičke vyplynulo, že pre
prípad, že dlžník nevráti požičané peniaze, súhlasí, aby veriteľ odkúpil Nehnuteľnosť za cenu, ktorá sa

rovná požičanej sume a vysporiadal tak svoju pohľadávku. Z listiny nazvanej „Potvrdenie“ súd zistil, že
je písaná rukou intervenientom, ktorý ju aj podpísal, pričom z jej textu je zrejmé, že žalobkyni „predlžuje
pôžičku“ do 12.03.2002 (tento dátum je preškrtnutý a nahradený dátumom 12.04.2002, ktorý je opäť
preškrtnutý a nahradený dátumom 12.05.2002). Pokiaľ ide o skutočnosť, že pôžička nebola určená
priamo pre žalobkyňu, ale pre jej dcéru s partnerom, z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,

že žalobkyňa uzavrela Zmluvu o pôžičke z pozície dlžníka, hoci požičané peniaze dala k dispozícii
svojej dcére a jej partnerovi a bola aj povinná požičanú sumu za dohodnutých podmienok vrátiť. Za
povšimnutie stojí aj skutočnosť, že požičaná suma mala byť vrátená do 1 mesiaca od jej požičania a
neboli dohodnuté úroky. Z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že by žalobkyňa sama,alebo prostredníctvom svojej dcéry pôžičku splatila, hoci len čiastočne. Listinný dôkaz „Potvrdenie“
sám o sebe neobsahuje žiadnu zmienku o akejkoľvek platbe, pričom z jednostranného písomného
prejavu vôle intervenienta o tom, že „predlžuje pôžičku“ nemožno vyvodzovať, že sa tak stalo na

základe čiastočnej úhrady dlhu. Svedkyňa D. V. uviedla, že dôkazom, že pôžička bola splatená v celosti
je poštový ústrižok, ktorým intervenient vrátil preplatok žalobkyni vo výške 20.000,- Sk. Z poštového
ústrižku zo dňa 17.02.2003 vyplynulo, že intervent uhradil v prospech žalobkyne sumu 20.000,- Sk,
avšak nevyplynul z neho účel platby. Intervenient pri svojom výsluchu uviedol, že už si nepamätá za čo
žalobkyni tieto peniaze vyplatil, ale myslí si, že to bolo za hnuteľné veci a vybavenie, ktoré v byte mala

žalobkyňa nechať pre kupujúcich - žalovaných v 1. a 2. rade. S prihliadnutím na to, že kúpna zmluva
na byt uzavretá medzi intervenientom a žalovanými v 1. a 2. rade bola uzavretá až dňa 20.02.2003, súd
nemohol dať za pravdu ani žalobkyni, ani intervenientovi, nakoľko účel vyplatených 20.000,- Sk ostal
sporný. Pre rozhodnutie vo veci samej však táto skutočnosť nebola rozhodujúca. Za podstatné v spore
však súd považoval ust. bodu IV. Zmluvy o pôžičke, kde sa uvádza, že pre prípad, že dlžník nevráti
požičané peniaze, súhlasí, aby veriteľ odkúpil Nehnuteľnosť za cenu, ktorá sa rovná požičanej sume

a vysporiadal tak svoju pohľadávku. Z uvedenej formulácie vyplýva, že sa žalobkyňa a intervenient sa
dohodli, že ku kúpe nehnuteľnosti má dôjsť až v prípade, keď nastane skutočnosť, a to nesplatenie
pôžičky v dohodnutom termíne.
53. Okrem Zmluvy o pôžičke žalobkyňa a intervenient uzavreli aj Záložnú zmluvu v ten istý deň -
12.10.2001, pričom jej predmetom je zriadenie záložného práva k Nehnuteľnosti. Z bodu II. a III.

vyplynulo, že záložca zriaďuje záložné právo z dôvodu zabezpečenia pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke
zo dňa 12.10.2001. Z listu vlastníctva č. 8418 (stav ku dňu 22.11.2001) súd zistil, že záložné právo
k Nehnuteľnosti bolo vyznačené v časti C: ťarchy od 21.11.2001. V rozpore s uvedeným sa javí
uzavretie Kúpnej zmluvy v totožný deň. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon nie je
vykonaný vážne, pokiaľ podľa objektívnych okolností daného prípadu konajúci nechcel vyvolať následky,

ktoré s takýmto prejavom vôle normy občianskeho práva spájajú. Medzi poruchy vážnosti prejavu
vôle sa zaraďujú prípady vnútornej výhrady, predstieraných právnych úkonov (simulácie) a právnych
úkonov vykonaných žartom alebo v prípade inej situácie, v ktorej má byť adresátovi zrejmé, že vôňa
konajúceho nie je vážna. Tieto vady vážnosti vôle sa označujú aj ako vedomé vady vážnosti vôle.
Simulovaný, predstieraný právny úkon, je taký, kedy prejav vôle má pôsobiť ako vážny, ale ktorým

konajúci nechce vykonať navonok prejavený alebo žiaden prejav vôle. Pri spoločnej simulácií musia byť
splnené predpoklady, ktorými sú uzrozumenie oboch strán (to je vedomosť oboch účastníkov o simulácii)
a chýbajúca vôľa byť právnym úkonom viazaný. O simuláciu pôjde aj v takom prípade, ak strany chcú
zakryť iný právny úkon (relatívna simulácia). V prípade simulácie vôbec nejde o právny úkon a zákon
s ním viaže za následok absolútnu neplatnosť. Je potrebné rozlišovať či simulovaný právny úkon bol

vykonanýnaťarchutretejosoby,kedyvyslovenáneplatnosťpôsobínaprospechtretejosobyalebomôže
neplatnosť pôsobiť aj na ťarchu tretej osoby a v takom prípade je poskytnutá ochrana tak, že simulovaný
právny úkon aj tak spôsobí právne následky voči tretej osobe ktorá koná v dobrej viere.
54. V danom prípade mal súd za preukázané, že skutočná vôľa žalobkyne a intervenienta nebola
uzavrieť Kúpnu zmluvu, ale smerovala k tomu, aby nastali účinky, aké má zmluva o zabezpečovacom

prevode práva, ktorá slúži na to, aby splnenie záväzku bolo zabezpečené prevodom práva dlžníka v
prospech veriteľa. Podľa znenia Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Kúpnej zmluvy,
zákon vyžadoval len písomnú formu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Z výpovedí žalobkyne
a intervenienta, ako aj znenia Zmluvy o pôžičke súd mal za preukázané, že pri uzatváraní Kúpnej
zmluvy jej účastníci konali v úmysle dosiahnuť stav, keď pre prípad, že nastane skutočnosť - nevrátenie

pôžičky žalobkyňou v dohodnutom termíne, teda v budúcnosti, bude môcť veriteľ - intervenient uspokojiť
svoju pohľadávku tak, že nadobudne do vlastníctva Nehnuteľnosť. Otázne ostalo, či uvedený stav mal
byť dosiahnutý výkonom záložného práva (v zmysle uzavretej Záložnej zmluvy) alebo disimulovaným
právnym úkonom - zmluvou o zabezpečovacom prevode práva (k uvedenému odôvodnenie nižšie) Pri
uzatváraní kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je prevod nehnuteľnosti je nevyhnutná vôľa predávajúceho

predať a nehnuteľnosť a kupujúceho ju kúpiť v momente, keď je zmluva uzatváraná a nie až keď v
budúcnosti nastane skutočnosť, ktorá môže alebo nemusí nastať. Existenciu vážnej vôle k právnemu
úkonu možno usudzovať z objektívnych skutočností, za ktorých bol urobený, najmä ak bol urobený
spôsobom a za okolností, ktoré nevyvolávajú pochybnosti, že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľal
privodiť právne účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom vôle spája. V danom prípade vôľa účastníkov

nepochybne chýbala, súd preto vyhodnotil právny úkon - Kúpnu zmluvu, ktorou žalobkyňa previedla
na intervenienta vlastnícke právo k Nehnuteľnosti za absolútne neplatnú podľa § 37 ods. 1 OZ. Tu
súd dáva do pozornosti aj ustanovenie čl. III. Kúpnej zmluvy, kde sa uvádza, že uvedenú finančnú
čiastku(kúpnucenu)kupujúciodovzdalpredávajúcemupredpodpisomzmluvydňa12.10.2001,pričomzvykonaného dokazovania je zrejmé, že sa to nikdy nestalo a kúpnu cenu mala predstavovať poskytnutá,
resp. nevrátená pôžička. Z významný súd považuje aj bod XI. zmluvy, kde je uvedené, že vklad do
katastra nehnuteľnosti uskutočnia zmluvné strany po vzájomnej dohode až dňa 12.11.2001. Uvedený

dátum korešponduje s termínom vrátenia pôžičky, čo len potvrdzuje za skutočná vôľa účastníkov kúpnej
zmluvy nesmerovala k predaju / kúpe Nehnuteľnosti.
55. Úvahy súd smerovali aj k tomu, či simulovaný právny úkon bol vykonaný na ťarchu tretej osoby (v
danom prípade žalovaní v 1. a 2. rade), kedy vyslovená neplatnosť pôsobí na ťarchu tretej osoby a v
takom prípade je poskytnutá ochrana tak, že simulovaný právny úkon aj tak spôsobí právne následky

vočitretejosobe,ktorákonávdobrejviere(žalovanív1a2.rade).Tusúdmusízdôrazniť,žeouvedenom
následku voči tretej osobe v podobe nástupu právnych účinkov neplatného právneho úkonu (predmetnej
Kúpnej zmluvy) možno hovoriť len vtedy, ak tretia osoba bola v čase uzavretia simulovaného právneho
účinku priamo dotknutá jeho neplatnosťou tak, že jej bola na ťarchu. Podobná situácia nastane napr. v
prípade ak dlžník plní dlh postupníkovi, hoci zmluva o postúpení pohľadávky bola z dôvodu nedostatku
vážnosti vôle neplatná, v takom prípade sa dlh považuje za riadne splnený, hoci postupník nevstúpil

platne do pozície veriteľa. Žalovaní v 1. a 2. rade však neboli priamo dotknutí neplatnosťou právneho
úkonu v uvedenom zmysle, lebo v čase uzavretia právneho úkonu neboli v žiadnom hmotnoprávnom
vzťahu ani so žalobkyňou, ani s intervenientom, preto neplatnosť právneho úkonu im v čase jeho
uzavretia nemohla byť na ťarchu. Nepriaznivé následky neplatnosti právneho úkonu sa prejavili vo sfére
žalovaných v 1. a 2. rade až v čase, keď sami uzavreli kúpnu zmluvu s intervenientom, pričom išlo

následkom absolútnej neplatnosti Kúpnej zmluvy o nadobudnutie od nevlastníka, lebo intervenient sám
sa vlastníkom Nehnuteľnosti nestal.
56. Ako súd uviedol vyššie, vôľa a predstavy o právnych následkoch právneho úkonu - Kúpnej
zmluvy žalobkyne a intervenienta navodzujú dojem, že zodpovedali právnemu úkonu - zmluve o
zabezpečovacom prevode práva. Podľa § 41a OZ, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,

platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý. V
uvedenom prípade možno hovoriť o disimulovanom právnom úkone, ktorý môže právne obstáť len vtedy,
ak spĺňa podmienky pre iný platný právny úkon (v danom prípade zmluvu o zabezpečovacom prevode
práva), ak to zodpovedá vôli účastníkov a sú splnené všetky jeho náležitosti. Občiansky zákonník v

znení účinnom ku dňu 12.10.2001 nevyžadoval okrem písomnej formy žiadne iné náležitosti, preto by
bolo možné konštatovať že písomná forma bola dodržaná tým, že do Zmluvy o pôžičke bolo pojaté
osobitné dojednanie - v bode IV. Zmluvy o pôžičke: pre prípad, že dlžník nevráti požičané peniaze,
súhlasí, aby veriteľ odkúpil Nehnuteľnosť za cenu, ktorá sa rovná požičanej sume a vysporiadal tak svoju
pohľadávku. Nehnuteľnosť bola v Zmluve o pôžičke riadne špecifikovaná. Uvedené je však rozpore s

tým, že účastníci naviac v ten istý deň uzavreli aj Zmluvu o záložnom práve k Nehnuteľnosti, ktorá bola
riadne zapísaná na liste vlastníctva. (viď bod 15. odôvodnenia), preto súd mal pochybnosti o skutočnej
vôli žalobkyne a intervenienta pri uzatváraní predmetných zmlúv. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla,
že po tom ako bola pôžička splatená (pozn. čo v konaní nebolo preukázané), čakala, že „byt sa vráti“.
Z uvedeného je možné vyvodiť, že žalobkyňa mala vedomosť o tom a vedome sa chcela zaviazať k

tomu, aby intervenient Nehnuteľnosť dočasne vlastnil do momentu, kedy bude pôžička splatená, tak ako
je tomu v prípade zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Vôľa intervenienta podľa jeho výsluchu
nasvedčovala taktiež tomu, že Nehnuteľnosť chcel nadobudnúť v prípade nesplatenia pôžičky za účelom
uspokojenia svojej pohľadávky voči žalobkyni vo forme nesplatenej pôžičky, čo takisto zodpovedá účelu
zmluvyozabezpečovacomprevodepráva,alekeďžedobrovoľnédražbysavtomčasenerobili,podpísali

Kúpnu zmluvu.
57. Je však vylúčené opomenúť, že v prípade zmluvy o zabezpečovacom prevode práva veriteľ
je povinný oznámiť dočasnosť prevodu práva v katastri nehnuteľností. Uspokojením zabezpečenej
pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto ho previedol. Zmluvou o zabezpečení záväzku
prevodom práva k nehnuteľnosti si veriteľ zabezpečuje splnenie záväzku dlžníka dočasným prevodom

nehnuteľnosti, pričom tento prevod nehnuteľnosti je vykonaný v katastri nehnuteľnosti vkladom. Je
nepochybné, že intervenient predložil na zápis vlastníckeho práva vkladom katastru nehnuteľností
Kúpnu zmluvu, ktorá bola zastretým právnym úkonom, podmienka vkladu dočasného prevodu
nehnuteľnosti nebola splnená. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, preto súd vyhodnotil, že pokiaľ by aj mal podľa § 41a OZ

platiť iný právny úkon (zmluva o zabezpečovacom prevode práva), ktorý bol zastretý uzavretou Kúpnou
zmluvou, z dôvodu obchádzania zákona by bol tento právny úkon neplatný. Pokiaľ ide o Zmluvu o
záložnom práve, táto bola riadne zapísaná do katastra nehnuteľností, avšak k výkonu záložného práva
nikdy nedošlo (lebo intervenient podal návrh vklad vlastníckeho práva na základe Kúpnej zmluvy). Jepreto nutné zhrnúť, že vlastnícke právo k Nehnuteľnosti na intervenienta neprešlo ani titulom absolútne
neplatnejKúpnejzmluvy,anivýkonomzáložnéhoprávazoZmluvyozáložnompráve,aniztituluplatnosti
iného právneho úkonu podľa § 41a OZ a výlučnom vlastníkom Nehnuteľnosti sa tak intervenient nestal.

58. Žalovaní v 1. a 2. rade tvrdili, že o sporoch medzi žalobkyňou a intervenientom nemali žiadnu
vedomosť, takisto ani o zmluvách, ktoré mali medzi sebou mali uzavreté. Z Kúpnej zmluvy zo dňa
20.02.2003 súd zistil, že ju uzavrel intervenient na strane predávajúceho a žalovaní v 1. a 2. rade na
strane kupujúcich, pričom jej predmetom bola Nehnuteľnosť, ktorú kupujúci odkúpili za kúpnu cenu
420.000,- Sk. Žaloba bola podaná na súd dňa 13.06.2016, teda viac ako 16 rokoch po uzavretí kúpnej

zmluvy. Súd sa preto následne zameral na preskúmanie toho, či boli splnené podmienky vydržania
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa § 134 OZ. Vydržanie ako spôsob nadobudnutia vlastníckeho
práva má súčasnej právnej úprave osobitný význam, pretože občianske právo sa striktne pridržiava
zásady “nemo plus iuris traferre potest quam ipse habet” a dobromyseľné nadobudnutie vlastníckeho
práva od nevlastníka pripúšťa iba výnimočne. Takéto právne stavy môže podľa súčasnej právnej úpravy
rehabilitovať vo väčšine prípadov iba dlhodobá oprávnená držba. Zákon určuje predpoklady vydržania,

ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu. Medzi predpoklady vydržania radíme: a) spôsobilý
subjekt, b) spôsobilý predmet držby, c) dobrá viera (dobromyseľnosť) držiteľa, d) oprávnená držba po
zákonom stanovenú dobu, e) uplynutie vydržacej doby.
59. Pokiaľ ide o účel vydržania, z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 5Cdo/87/2010 vyplýva o.i., že
funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej

viere, že je vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná “so
zreteľom na všetky okolnosti”. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak
hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o
ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec
nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane nadobúdateľ

veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do
súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.
60. Najvyšší súd už v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 96/1995 (publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod
č. 39/1998), na ktoré odkázal aj v niektorých ďalších rozhodnutiach (napr. sp. zn. 3 Cdo 446/2013, 3
Cdo 48/2013, 8 Cdo 306/2014) uviedol, že absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho

priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa naň hľadí tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne
neplatný právny úkon nepôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne
rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V rozhodnutí sp. zn. 5 M Cdo 12/2011
najvyšší súd vyslovil právny názor, podľa ktorého „platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny
nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy

nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť“. K otázke vplyvu absolútnej neplatnosti
právneho úkonu na práva dobromyseľných nadobúdateľov sa vyjadril ústavný súd v rozhodnutí sp. zn.
I.ÚS 50/2010. Poukázal v ňom na zásadu rímskeho práva (nemo plus iuris ad alium transferre potest
quam ipse habet), v zmysle ktorej nikto nemôže previesť na iného právo, ktoré sám nemá. Dobrá viera
týchto ďalších nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti

oprávneného držiteľa (§ 129 a nasl. OZ). Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3 Cdo 115/2016 a sp. zn.
3 Cdo 223/2016 uviedol, že prijatie právneho názoru, v zmysle ktorého pri nadobudnutí vlastníckeho
práva prevádzanej nehnuteľnosti má právotvorný účinok sama dobrá viera (bez ohľadu na dĺžku doby,
po ktorú trvala) nadobúdateľa v to, že kupuje od vlastníka, a že zápis vlastníctva v katastri nehnuteľností
zodpovedá právnemu stavu, by viedlo k obsolentnosti (nepoužiteľnosti, nepotrebnosti, zbytočnosti) tých

ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky o vydržaní, ktoré právnu relevanciu priznávajú
(až) dobrej viere pretrvávajúcej po stanovenú (vydržaciu) dobu. Súd považuje za potrebné poukázať
na uznesenie veľkého senátu NS SR sp. zn. 1VObdo2/2020 z 27. apríla 2021 riešiaceho otázku
poskytnutia súdnej ochrany na úkor vlastníka len na základe pomerovania základného práva vlastniť
majetok s ochranou dobrej viery v správnosť údajov katastra na strane druhej. Z uznesenia vyplýva

nesúhlas s prelomením zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ - platne
nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje derivatívne
svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne
previesť len osobe, ktorá nadobudla vlastnícke právo v súlade so zákonom patrí ústavnoprávna ochrana
podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR.

61. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaní v 1. a 2. rade vlastnícke právo k
Nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.02.2003 od intervenienta nenadobudli. To však nič
nemenínatom,žepopreskúmanípodmienokvydržaniavlastníckehopráva,súddospelkzáveru,žetieto
boli splnené. Kľúčovou otázkou v prejednávanej veci bola dobrá viera (dobromyseľnosť) žalovaných v 1.a 2. rade, že sa stali vlastníkmi Nehnuteľnosti, čo by odôvodňovalo začatie plynutia 10 ročnej vydržacej
doby. V rámci dokazovania súd skúmal okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa
20.02.2003. Súd mal za nesporné, že žalovaní v 1. a 2. rade osobne nepoznali ani žalobkyňu a jej blízke

osoby, ani intervenienta. Mali záujem o kúpu bytu v Piešťanoch a preto oslovili realitnú kanceláriu.
62. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
63. Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak.

64. Pri svedeckej výpovedi sudca hodnotí predovšetkým jej vierohodnosť, s prihliadnutím na to, aký
má svedok vzťah k stranám konania (i k prejednávanej veci). Poznatky získané hodnotením obsahu
svedeckej výpovede následne súd porovnáva s poznatkami získanými na základe hodnotenia ostatných
dôkazov (spravidla do akej miery sú tieto správa súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce
a pod.). Výsledkom celkového hodnotenia je záver o preukázaní tvrdených skutočností, ktorý je v
sporovom konaní podkladom pre záver , čo a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať

skutkové tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré v sporovom konaní vyznie v záver, že pravdivosť
skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, vedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo
pre účastníka, pravdivosť ktorého tvrdenia mala byť preukázaná.
65. Žalovaní v 1. a 2. rade poukázali na to, že z médií vedeli, že sa dejú aj rôzne podvody s bytmi,
tak sa obrátili pri kúpe bytu na realitnú kanceláriu, aby bolo všetko v poriadku. Realitného makléra,

ktorý sprostredkoval kúpu Nehnuteľnosti medzi intervenientom a žalovanými v 1. a 2. rade súd vypočul
na pojednávaní dňa 24.06.2019. Svedok W. X. uviedol, že si pamätá na pani K., aj po predaji, keď ju
stretol, tak sa pozdravili. Pri obhliadkach aj pri odovzdaní bytu nebol žiaden spor, aj potom, keď mu
doniesli list vlastníctva po predaji všetko prebehlo normálne, bez problému. Oslovil ho pán Š., predložil
list vlastníctva, že chce byt predať, nepamätá si žiadnu ťarchu ani nič, tak v tom nevidel problém. Pokiaľ

ide dôveryhodnosť svedka, súd o nej nemal pochybnosti, vzhľadom na to, že na výsledku sporu nemá
nijaký záujem a súdu nie je známy žiaden osobitný vzťah svedka k stranám konania, či iným svedkom
v konaní. Z jeho výpovede súd mal za to, že žalovaní v 1. a 2. rade neboli z jeho strany informovaní
o tom, že by medzi intervenientom a žalobkyňou mal byť akýkoľvek spor a takisto ich neinformoval ani
o vyznačenej poznámke na liste vlastníctva týkajúcej sa t.č. prebiehajúceho súdneho konania, lebo o

nej zjavne nevedel. Hoci podľa názoru súdu realitný maklér bol povinný preveriť stav na liste vlastníctva
v čase, keď ponúkol Nehnuteľnosť na obhliadku žalovaným v 1. a 2. rade, samotná skutočnosť, že sa
tak nestalo a následkom uvedeného žalovaní neboli informovaní pred tým, než uzavreli kúpnu zmluvu,
že v určitom časovom období bola na liste vlastníctva vyznačená poznámka o prebiehajúcom súdnom
spore, nemožno pričítať na ťarchu žalovaným v 1. a 2. rade. Podľa názoru súdu obozretnosť kupujúcich

v predzmluvnom období bola zachovaná tým, že sa obrátili na realitnú kanceláriu, pričom v rámci
ich vzťahu k sprostredkovateľovi predaja Nehnuteľnosti nebol dôvod nespoľahnúť sa informácie ním
poskytovanéanebolomožnéprizachovaníobvyklejopatrnostiodnichočakávať,abynavyšepreverovali
stav na liste vlastníctva z vlastnej iniciatívy, navyše keď išlo o obdobie, keď ešte len išli na obhliadku
bytu a nemohli vedieť, či budú mať záujem o kúpu predmetného bytu.

66.Vkonanísúdvypočulajdcéružalobkyne-D.V.ajejpartnera-D.C..Privýsluchunapojednávanídňa
12.10.2020 svedkyňa V. uviedla, že pri obhliadke bytu bola a povedala, že jej matka ten byt nepredáva.
Žiaľ pán Š. sa k nemu dostal takým spôsobom akým sa dostal. Po byte ich previedli, keďže vzhľadom
na to, že jej babička už v tej dobe mala zlomenú ruku a bolo to s ňou veľmi zlé, nechceli robiť nič, čo
by ju mohlo viacej rozrušovať, tak im narýchlo ten byt ukázali, s tým teda, že byt nepredávajú, chcú

to so Š. doriešiť, aby ho previedol naspäť na jej mamu. Na otázku, čo na to odpovedali žalovaní v 1.
a 2. rade, uviedla, že povedali, že ich poslali z realitky. O Š. nevedeli. Na obhliadke komunikovala so
žalovanými ona, jej mama veľmi nie, lebo tá bola v šoku vôbec, že nejakí kupujúci prišli. A jej muž
(pozn. p. C.) tam ešte bol, ale ten bol v kuchyni. Ten sa nezúčastnil. Či pritom boli obidvaja alebo to
povedala každému zvlášť to už si nepamätá, jednoducho ich upozornili. Žalovaní v 1. a 2. rade sa voči

uvedeným tvrdeniam bránili s tým, že svedkovia im vôbec nič nepovedali o nejakých sporoch medzi
žalobkyňou a intervenientom, po byte ich previedli normálne, izby im poukazovali a dohadovali sa aj
tom, čo v byte ostane a čo nie. Popreli, že by žalobkyňa alebo jej dcéra vykazovali známky nejakého
stresu, keď zazvonili, uviedli, že ich poslali na obhliadku z realitnej kancelárie. Ak by sa dozvedeli, že
niečo nie je v poriadku, určite by byt nekúpili. Na pojednávaní dňa 06.11.2019 vypovedal svedok Toráč,

že pri obhliadke bytu bol aj on, bol v kuchyni, otvorila žalobkyňa, ktorá poslala dcéru, aby to vybavila.
Keď sa ich opýtala, čo tam robia odvetili, že idú na obhliadku a vtedy im povedala, že byt sa nepredáva.
Vedeli, že pôžička je splatená, ale nezaujímali sa o to. Žalovanej v 2. rade na obhliadke povedal, že
žalobkyňa prišla o byt podvodom a nepredáva sa. Žalovaná v 2. rade povedala, že ju to nezaujíma.Uvedené tvrdenia žalovaní v 1. a 2. rade popreli a tvrdili, že sa nezakladajú na pravde. Potvrdili, že
svedok sa v byte pri obhliadke nachádzal, ale nepovedal im ani slovo, prvý krát ho počuli rozprávať na
pojednávaní. Zdôraznili, že obhliadka prebehla v kľude, normálne, ukázali im aj pivnicu a o tom, že by

sa byt nemal predávať, nikto nič nespomenul.
67. Z hľadiska povinnosti súdu vyhodnotiť dôveryhodnosť svedkov, súd uvádza, že vzhľadom na
príbuzenský a blízky vzťah svedkov k žalobkyni (svedkyňa je žalobkyninou dcérou a svedok jej dlhodobý
partner (druh) svedkyne, súd mal pochybnosť o pravdivosti ich výpovede. Tu súd zdôrazňuje, že obaja
svedkovia zohrávali dôležitú úlohu v dôvode, pre ktorý sa byt predával. Pôžička, ktorú si vzala žalobkyňa

od intervenienta bola určená pre ich podnikateľské záujmy, pričom je nepochybné, že žalobkyňa im
požičanú sumu aj odovzdala. Za účelom zabezpečenia pohľadávky sa sami dohodli s intervenientom
na tom, že žalobkyňa zabezpečí pohľadávku predmetným bytom, lebo oni sami nehnuteľnosť nevlastnili
a požiadali žalobkyňu, aby zmluvy s intervenientom uzavrela ona. V konaní nebolo preukázané čo i
len čiastočné splatenie pôžičky, je teda zrejmé, že to boli práve oni, kto zapríčinil prevod Nehnuteľnosti
na intervenienta. Samotná žalobkyňa označila svedka C. za „vztyčného dôstojníka“ v komunikácii s

jej právnou zástupkyňou, pričom jeho úloha bola aj to, aby nosil žalobu a podania týkajúce sa sporu
žalobkyni na podpis. Svedok C. takisto uviedol, že to on zistil na katastri, že byt je prevedený na
intervenienta a inicioval začatie súdneho konania, na základe ktorého bola vyznačená poznámka v
katastri. Z výsluchu žalobkyne ako aj svedkov mal súd za to, že žalobkyňa na oboch vo všetkom
spoliehala a má s nimi blízky vzťah, napr. aj z výpovedí žalovaných v 1. a 2. rade bolo zrejmé, že aj

pri obhliadke bytu žalobkyňa chcela, aby to vybavila svedkyňa. Pokiaľ ide o svedka C., badať aj určité
tendencie o manipuláciu žalobkyne, nakoľko pri svojej výpovedi sám uviedol na jednej strane, že pri
uzatváraní zmlúv vôbec nebol, hoci ich uzavretie sa uskutočnilo pre účely získania pôžičky na jeho
podnikateľské účely, bližšie sa o to ani nezaujímal, na strane druhej to bol on, kto inicioval právne kroky
k podaniu žaloby na súd (z výsluchu dňa 06.11.2019: „ja som p. V. tlačil do žaloby, aby sa bránila. Ona

odmietala akúkoľvek spoluprácu, bála sa. Ona bola rozklepaná, s ňou sa nič nedalo, bola neschopná.“).
Na základe uvedeného mal súd za to, že obaja svedkovia mali veľký záujem na výsledku sporu a ich
výpovede boli do značnej miery motivované tým, aby presvedčili súd o tom, že žalovaní v 1. a 2. rade
boli z ich strany upozornení na to, že intervenient získal byt podvodom a Nehnuteľnosť sa nepredáva,
čo by malo za následok spochybnenie dobromyseľnosti žalovaných v 1. a 2. rade pri kúpe bytu. Súd

poukazuje aj rozpory v ich výpovediach, keď svedkyňa V. uviedla, že svedok C. sa do diskusie pri
obhliadke bytu nezapojil, v rozpore s uvedeným svedok C. uviedol, že on sám povedal žalovaným v 1.
a 2. rade, že byt sa nepredáva. Navyše, je v rozpore s akoukoľvek logickou úvahou, že žalovaní v 1.
a 2. rade, ktorí bezpochyby mali v úmysle kúpiť Nehnuteľnosť pre seba a svoje deti, by pokračovali v
obhliadke bytu a následne aj pristúpili k jeho kúpe, ak by boli pri obhliadke bytu upozornení na to, že byt

bol intervenientom získaný podvodom a nepredáva sa. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil
svedeckú výpoveď D. V. P. D. C. za nedôveryhodnú a mal za to, že pri obhliadke bytu žalovaní v 1. a 2.
rade nenadobudli vedomosť o tom, že by medzi inetervenientom a žalobkyňou bol spor, prípadne že by
žalobkyňa spochybňovala vlastnícke právo intervenienta k Nehnuteľnosti.
68. Pokiaľ ide o poznámku, ktorá bola dočasne vyznačená na liste vlastníctva, súd z vykonaného

dokazovania zistil z listu vlastníctva č. 8418 (stav ku dňu 01.07.2002), že v časti Poznámka bolo
vyznačené: návrh na Okresný súd Piešťany zo dňa 20.06.2002 (v KN 28.06.2002) - návrh na neplatnosť
zmluvy a návrh na predbežné opatrenie - 1572/02. Z odpovede na žiadosť zo dňa 21.10.2020 vydanú
Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom vyplynulo, že zrušenie poznámky P2 5/02 - VZ
1572/02 na byt č. XX na liste vlastníctva č. XXXX Uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn.:

18C/104/02-21 bolo vykonané dňa 06.02.2003. Intervenient a žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli kúpnu
zmluvu dňa 20.02.2003. Medzi dňom výmazu poznámky a dňom uzavretia kúpnej zmluvy teda uplynulo
14 dní. Právna zástupkyňa žalobkyne argumentovala, že ak by boli žalovaní v 1. a 2. rade dostatočne
obozretní v čase, keď sa zaujímali o kúpu bytu, v čase prejavenia záujmu o jeho kúpu a udelenia
pokynu k príprave kúpnej zmluvy, zistili by z listu vlastníctva, že vlastnícke právo intervenienta bolo

spochybnené, nemohli byť teda v dobrej viere, že byt nadobúdajú od jeho skutočného vlastníka. Tu
súd opakuje, že vzhľadom na to, že žalovaní v 1. a 2. rade využívali v období pred uzavretím kúpnej
zmluvy služby realitnej kancelárie, nie je možné konštatovať, že ak sami priebežne nezisťovali stav na
liste vlastníctva, neboli dostatočne obozretní pri kúpe bytu. Z vykonaného dokazovania nebolo možné
určiť ani to, či sa obhliadka bytu konala pred alebo až po výmaze poznámky na liste vlastníctva. V

deň, keď žalovaní pristupovali k uzavretiu kúpnej zmluvy, poznámka už na liste vlastníctva vyznačená
nebola, ich dobromyseľnosť, že nadobúdali Nehnuteľnosť od jeho skutočného vlastníka teda nebola
ničímkompromitovaná.Ničnatommeneníanito,ževčl.I.Kúpnejzmluvyzodňa20.02.2003jeuvedené,
že Nehnuteľnosť vlastní intervenient, titulom kúpy V - 1220/02, Z 127/03 - zrušenie P2 na základeUznesenia Okr. Súdu Bratislava č. 18C/104/02 - 21 - 253/03. Uvedené zrušenie poznámky neindikuje v
akomkoľvek smere, že by intervenient nemal byť vlastníkom bytu, alebo že by jeho vlastnícke právo bolo
spochybnené. Od žalovaných v 1. a 2. rade nie je možné legitímne očakávať, že budú skúmať históriu

vlastníckych vzťahov a vyznačených poznámok na liste vlastníctva č. 8418, keď v čase podpisu kúpnej
zmluvy na liste vlastníctva č. 8418 táto poznámka vzynačená nebola. Tu súd dáva pozornosti, že normy
občianskehoprávajepotrebnévykladaťtak,abybolnaplnenýúčelzákona,t.j.ochranaobčianskychpráv
s ohľadom na ochranu a nedotknuteľnosť vlastníckeho práva. Preto podľa súdu dobrá viera žalovaných
v 1. a 2. rade bola daná “so zreteľom na všetky okolnosti”, ktoré predchádzali a sprevádzali uzavretie

kúpnej zmluvy zo dňa 20.02.2003. Pokiaľ teda ide o splnenie podmienok vydržania vlastníckeho práva,
súd konštatuje, že všetky boli splnené. Žalovaní v 1. a 2. rade v dobrej viere držiteľa nerušene užívali
Nehnuteľnosť (oprávnená držba) po dobu viac ako 16 rokov (uplynutie vydržacej doby). Súd preto
uzatvára, že žalovaní v 1. a 2. rade sa uplynutím vydržacej doby stali bezpodielovými spoluvlastníkmi
Nehnuteľnosti a žalobu v časti určenia, že žalobkyňa je vlastníčkou Nehnuteľností, zamietol. (výrok I)
69. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že žalovaní odkúpili Nehnuteľnosť za 1.000.000,- Sk a nie v

kúpnej zmluve uvedenú kúpnu cenu 420.000,- Sk, súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že
by žalovaní v 1. a 2. rade zaplatili cenu vyššiu, než bolo uvedené v kúpnej zmluve. Uvedené ostalo
len v rovine tvrdení žalobkyne. Námietku smerujúcu k tomu, že byt mal byť žalovaným v 1. a 2. rade
predaný pod cenu, lebo ocenenie znalcom sa týkalo ocenenia pre daňové účely a neodzrkadľuje trhovú
cenu Nehnuteľnosti, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobkyňa súdu nepreukázala, že by Nehnuteľnosť

v čase jej predaja žalovaným mala hodnotu neporovnateľne vyššiu (právna zástupkyňa žalobkyne
zdôraznila rozdiel medzi predajnou cenou 13.941,- eur (420.000,- Sk) a sumou 30.000,- eur, ktorá má
predstavovať priemerné ceny nehnuteľností v trnavskom kraji v danom období), pokiaľ by tomu tak aj
bolo, uvedené nemá nijaký vplyv na to, že kúpna cena 420.000,- Sk bola dohodnutou cenou medzi
intervenientom a žalovanými, bola intervenientovi ako predávajúcemu aj zaplatená a potencionálne

nižšia kúpna cena než trhová nemá sama o sebe vplyv na závery súdu o tom, že žalovaní uzavreli kúpnu
zmluvu v dobrej viere, že kupujú Nehnuteľnosť od vlastníka. Tvrdenia, že žalovaní vedeli o spore medzi
žalobkyňou a intervenientom a toto sa rozhodli vedome ignorovať, lebo boli motivovaní výrazne nízkou
cenou Nehnuteľnosti súd vyhodnotil ako ničím nepodložené a účelové.

70. Podľa § 137 písm a) a c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení
povinnosti, určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

71. Žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou Nehnuteľnosti a vypratania

Nehnuteľnosti žalovanými v 1. a 2. rade. V časti vypratania žalobu odôvodnila tým, že žalovaní
neoprávnene užívajú Nehnuteľnosť, keďže sa nikdy nestali jej vlastníkmi a žalobkyňa má právny záujem
na tom, aby súd ich zaviazal na vypratanie Nehnuteľnosti. Pri žalobe na plnenie znie žalobný návrh
na zaplatenie určitej peňažnej sumy, alebo na splnenie inej ako peňažnej povinnosti. Nepeňažnou
povinnosťou môže byt niečo dať, resp. vydať, dodať, vypratať, vykonať, strpieť alebo sa niečoho zdržať.

Právo uplatňované žalobou na plnenie je právo už existujúce, teda žalobou na plnenie sa poskytuje
ochrana právu, ktoré už bolo porušené. V danom prípade boli žalovaní v 1. a 2. rade zapísanými
vlastníkmiNehnuteľnosti,neoprávnenosťužívaniasamotnejNehnuteľnostibytaknastalaažvmomente,
kedy by súd právoplatne rozhodol v prospech žalobkyne a určil by, že ona je vlastníčkou Nehnuteľnosti.
Vzhľadom na to, že žalobkyňa vlastníčkou Nehnuteľnosti nie je, žalobkynino právo užívať Nehnuteľnosť

nemohlo byť porušené, preto aj v časti vypratania Nehnuteľnosti súd žalobu zamietol (výrok I).

72. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

73. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

74. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade, súd rozhodol v zmysle

§ 255 ods. 1 CSP. Žalovaní v 1. a 2. rade boli bol v konaní úspešní, preto im súd priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100 % voči žalobkyni (výrok II.)75. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

76. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

77. Citované zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo
zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o

náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto
stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov
právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 4M Cdo 2/2008).
Uvedené ustanovenie teda slúži k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil
svoje porušené alebo ohrozené právo alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri
tomto konaní dôvodne vynaložil (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 6M Cdo 5/2011).

78. Intervenient si pre prípad úspechu uplatnil náhradu trov konania. Hoci v konaní vystupoval na strane
žalovaných, ktorí boli v konaní úspešní, súd prihliadol na ust. § 257 CSP a náhradu trov konania mu
nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa boli dané okolnosťami daného prípadu. V predmetnom
konaní mal súd za preukázané, že intervenient konal pri uzatváraní zmlúv so žalobkyňou v rozpore s

právnymi predpismi a dobrými mravmi, keď v snahe uľahčiť si nadobudnutie Nehnuteľnosti v rozpore s
právnymipredpismipožadovalodžalobkyneuzavretieKúpnejzmluvy,hocinemalvúmysleodžalobkyne
Nehnuteľnosť odkúpiť, ale získať ju ako náhradu nesplatenej pôžičky. Samotný žalobca argumentoval
tým, že v čase uzatvárania zmlúv dobrovoľné dražby neboli, vymoženie pohľadávky od žalobkyne
by sa teda stalo komplikovaným a zdĺhavým. Z uvedeného súd vyvodzuje jednoznačný úmysel

intervenienta obísť ustanovenia Občianskeho zákonníka, privodiť si pre seba v rozpore s právnymi
predpismi priaznivejšiu situáciu v podobe možnosti predložiť kúpnu zmluvu na vklad vlastníckeho práva
prakticky kedykoľvek. Žalobkyňa sa tak stala závislou od ľubovôle intervenienta, nielen pokiaľ ide
o splatenie pôžičky (neprimerane krátka doba splatnosti pôžičky), ale aj pokiaľ ide o nakladanie so
samotnou Nehnuteľnosťou. Zaťaženie žalobkyne náhradou trov konania v prospech intervenienta tak

súd vyhodnotil ako zjavne nespravodlivé. (výrok III)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len

proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).