Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 15, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/22/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120207374
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3120207374.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov Mgr.
Stanislavy Kollárovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. L.,
P. W. L. XXX, zastúpeného Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom so sídlom v Dubnici nad Váhom,
Centrum II 88, proti žalovanému K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. L., P. W. L. XXX, zastúpenému
Mgr. Petrou Hrubovou, advokátkou so sídlom v Ilave, Mierové námestie 93, o zdržanie sa zásahov do

vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. októbra 2021,
č. k. 17C/28/2020 - 71 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa

domáhal proti žalovanému zdržania sa zásahov do jeho vlastníckeho práva. Vo výroku II. rozhodol,
že žalovanému priznáva proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení
uviedol, že dňa 22.10.2020 bola súdu doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal rozhodnutia súdu,
ktorým by rozhodol o uložení povinnosti žalovaného zdržať sa zásahov do práv žalobcu ako vlastníka
parciel KNE č. 2179/2, orná pôda o výmere 74 m2, KNE č. 2179/4, orná pôda o výmere 85 m2 a KNE
č. 2179/7, orná pôda o výmere 233 m2 zapísaných na LV č. XXXX k.ú. Veľké Košecké Podhradie,

Okresného úradu Ilava, katastrálny odbor, parcele KNE č. 2179/3, orná pôda o výmere 96 m2 zapísanej
na LV č. XXXX pre k.ú. Veľké Košecké Podhradie Okresného úradu Ilava, katastrálny odbor, parcele
KNE č. 187/23, orná pôda o výmere 36 m2 zapísanej na LV č. XXX k.ú. Veľké Košecké Podhradie
Okresného úradu Ilava, katastrálny odbor a parcele KNE č. 187/231, orná pôda o výmere 81 m2
zapísanej na LV č. XXX k.ú. Veľké Košecké Podhradie Okresného úradu Ilava, katastrálny odbor a to
tak, že žalovaný nesmie umiestniť stavbu "Rodinný dom s príslušenstvom" vrátane elektrickej prípojky,

o ktorých umiestnenie požiadal obec Košecké Podhradie dňa 3.7.2020 v konaní č. OcÚ/105/2020-005-
TS1-A/20, na vyššie uvedených parcelách žalobcu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 126
ods. 1, § 127 ods. 1, § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že
žalobca je vlastníkom pozemkov v kat. území Veľké Košecké Podhradie a to KNE č. 2179/2, KNE č.
2179/4 a KNE č. 2179/7, zapísaných na LV č. XXXX, KNE č. 2179/3 zapísanej na LV č. 1232, KNE č.
187/23 zapísanej na LV č. 379 a KNE č. 187/231 zapísanej na LV č. XXX, ktoré sú vedené Okresným

úradom Ilava, katastrálny odbor. Na stavebnom úrade obec Košecké Podhradie prebieha na základe
návrhu žalovaného konanie o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby Rodinného domu s
príslušenstvom na pozemku parcela registra "C" č. 435/6, a pozemku parcela registra "E" parc. č. 2180,
2179/1 v katastrálnom území Veľké Košecké Podhradie. V konaní uplatnili námietky účastníci konania:
Q. X. (teda žalobca) a X. G.. Námietka sa týka priebehu hraníc a výmery pozemkov register "C" parc.
č.435/6, register "E" parc. č. 2180, č 2179/1 na ktorých sa navrhovalo umiestnenie stavby, vo vzťahu

k pozemkom vo vlastníctve resp. spoluvlastníctve vyššie uvedených účastníkov konania. Rozhodnutím
č. OcÚ/105/2020-005-TSI-A/20 z 18.09.2020 (na č.l. 19 spisu) stavebný úrad odkázal podľa § 137ods. 2 stavebného zákona namietajúcich na podanie návrhu na súd a konanie prerušil. Z uvedeného
rozhodnutia ďalej vyplýva, že námietky sa týkali priebehu hraníc a výmery pozemkov. Súd prvej inštancie
konštatoval, že podanou žalobou sa podľa jej obsahu žalobca proti žalovanému domáha ochrany svojho

vlastníckeho práva k jeho pozemkom podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka a podľa § 127 ods.1
Občianskeho zákonníka, a to pred zásahom žalovaného, ktorý má spočívať v plánovanej (doposiaľ
nerealizovanej) výstavbe rodinného domu s príslušenstvom. Domáha sa súdneho rozhodnutia, ktorým
bude rozhodnuté, že žalovaný je povinný zdržať sa zásahov do práv žalobcu k jeho predmetným
pozemkov a to tak, že žalovaný na nich nesmie umiestniť stavbu rodinného domu s príslušenstvom,

vrátane elektrickej prípojky, o ktorých umiestnenie požiadal obec Košecké Podhradie dňa 3.7.2020 v
konaní č. OcÚ/105/2020-005-TS1-A/20. Súd prvej inštancie uviedol, že ochranu vlastníckeho práva
podľa ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka však nie je možné zamieňať, resp. paralelne
uplatňovať popri § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka. Vlastnícke právo je potrebné chrániť nielen
žalobou podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale najmä vlastníckou žalobou podľa § 126 ods. 1
Občianskehozákonníka.Ustanovenie§127ods.1Občianskehozákonníkatrebapovažovaťzaosobitnú

úpravu v pomere k ustanoveniu § 126 Občianskeho zákonníka. V ustanovení § 127 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sú upravené imisie spočívajúce v tom, že vlastník veci pri výkone vlastníckeho práva
obťažuje iného, príp. ohrozuje výkon jeho práv; ide o nepriame zásahy, ktoré musí každý znášať, pokiaľ
nepresahujú (nedosahujú) určitú intenzitu rušenia. Pokiaľ jestvuje len nízka intenzita takéhoto rušenia
- ide o nepodstatné zásahy, t.j. o bežné správanie, ktoré sú susedia povinní navzájom si trpieť, lebo je

spojené s obvyklým užívaním nehnuteľných vecí. Imisie, kde ide o priame zásahy do vlastníckeho práva
(napr. odvedenie vody na susedný pozemok, umiestnenie vecí a pod.) sú však zásadne (bez ďalšieho)
neprípustné.Ochranuprotitakémutodruhuzásahudovlastníckehoprávaneposkytujenegatórnažaloba
podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka (lebo nejde o nepriamy zásah), ale podľa § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že nárok žalobcu na súdnu ochranu nemožno

založiť na ustanovení § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale tento nárok treba vyvodiť z § 126
ods. 1 Občianskeho zákonníka. V danom prípade ide o tzv. zapieraciu (negatórnu) žalobu, podstatou
ktorej je, že vlastník sa domáha ochrany proti zásahom do jeho vlastníckeho práva, ktoré spočívajú
v inom rušení než v neoprávnenom zadržovaní jeho veci. Rozhodujúca je už samotná protiprávnosť
(nedovolenosť) zásahu, pričom sa však musí jednať o existujúci zásah. Bez existujúceho zásahu ipso

facto nie je možná ani súdna ochrana. Medzi stranami nebolo sporné, že stavba žalovaného doposiaľ
nestojí, ani sa nezačala stavať. Zatiaľ sa v stavebnom konaní rozhoduje o umiestnení predmetnej
stavby žalobcom, pričom konanie je prerušené a žalobca, ako jeden z dvoch namietajúcich účastníkov
územného konania, bol stavebným úradom odkázaný na podanie žaloby na súd, ktorou sa má vyriešiť
spornosť priebehu hraníc a výmery predmetných pozemkov. Keďže ani medzi samotnými sporovými

stranami nebolo sporné, že žalovaný doposiaľ nič stavať ani len nezačal, nemohlo dôjsť na pozemkoch
žalobcu k žiadnemu zásahu. Aj zo znenia žaloby priamo vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou
bráni proti plánovanej (budúcej) stavbe. Ak by súd žalobe vyhovel, súd by tak na seba fakticky prevzal
právomoc a úlohu stavebného úradu. Ten rozhoduje o umiestnení stavby podľa príslušných právnych
noriem.Zrozhodnutiastavebnéhoúradujezrejmé,žejespornýpriebehhranicemedzipozemkami,resp.

ich výmera a tam má stavebný úrad problém v tomto územnom konaní. Žalobca však nepodal žalobu,
na ktorú bol s ďalšou účastníčkou územného konania odkázaný. Žaloba je tak od základu nedôvodná.
Chýba základná premisa úspešnosti žaloby, resp. na vyhovenie žalobnému návrhu, a to existujúci
zásah do vlastníctva pozemkov žalobcu. Voči budúcim imisiám, resp. správnejšie budúcemu zásahu
do vlastníckeho práva žalobcu k jeho predmetným pozemkom, by mohol žalobca požadovať súdnu

ochranu podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Takúto žalobu však žalobca nepodal a z okolností
daného prípadu pre súd nevyplývajú také skutkové okolnosti, ktoré dobre dopadajú na použitie tejto
právnej normy. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie oboznámením sa s ostatnými predloženými
listinnými dôkazmi (najmä nákresmi, technickou správou, nájomnou zmluvou, geometrickým plánom č.
G1/172/2020), nakoľko ich oboznámenie by neprivodilo iné rozhodnutie súdu a teda vzhľadom na ich

obsah, nemali žiadnu procesnú hodnotu. Rovnako tak to platí aj o navrhovanom výsluchu sporových
strán a o administratívnom spise Obecného úradu Košeca, ktorý sa týka predmetného územného
konania, a ktorý navrhol pripojiť žalobca. Medzi stranami nebola sporná pre rozhodnutie súdu podstatná
okolnosť, a to absencia vyššie uvedeného zásahu. Záverom súd uviedol, že ak súd skutočne nedoručil
právnemu zástupcovi žalobcu geometrický plán č. G1/172/2020 pred pojednávaním (čo je preukázané

obsahom spisu), tak táto okolnosť nemá žiadny vplyv na neúspešnosť žalobcu v spore. Prípadná
argumentácia žalobcu vzťahujúca sa na tento geometrický plán, by bola celkom irelevantná. Nemá
totiž žiadny vzťah k meritu veci, resp. k žalobnému návrhu. Súd tak svojim postupom rešpektoval
zásadu hospodárnosti, účelnosti a rýchlosti konania. Ak by z tohto dôvodu odročil pojednávanie zaúčelom doručenia geometrického plánu č. G1/172/2020, ako to navrhoval právny zástupca žalobcu,
tak by postupoval v rozpore s uvedenou zásadou. Išlo by o zbytočné predlženie sporu a navýšenie
trov konania, a to aj samotného žalobcu (vzhľadom na vyššie uvedené závery). Navyše súd poskytol

právnemu zástupcovi podľa názoru súdu dostatočný časový priestor v rámci vykonaného pojednávania,
aby sa tento mohol oboznámiť s obsahom tejto listiny. Právny zástupca sa rozhodol túto možnosť
nevyužiť. Z uvedených dôvodov žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa §
255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu. O
výške trov žalovaného rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, navrhol napadnutý rozsudok
zmeniť a jeho žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Dôvodil, že súd prvej inštancie mu nesprávnym
procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v miere porušujúcej
právo na spravodlivý proces, prvostupňový súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, súd tak vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, jeho
skutkové závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a rovnako tiež právne závery prvostupňového
súdu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na skutočnosť, že postupom
súdu mu bolo znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v miere porušujúcej právo na
spravodlivý proces, keď na pojednávaní dňa 21.10.2021 vyšlo najavo, že súd mu omylom nezaslal na

oboznámenie a vyjadrenie časť príloh vyjadrenia žalovaného na podanú žalobu. Jednalo sa o prílohy
na č. l. 52 až 58, a to konkrétne geometrický plán na č. l. 52 a nasl. a dokumenty ohľadne bodu pripojenia
na č. l. 56 a nasl. Súd mu teda neopomenul doručiť len samotný geometrický plán, ale aj ďalšie
dôležité listiny na vec sa vzťahujúce. Tvrdenia súdu prvej inštancie, že mu bol poskytnutý dostatočný
časový priestor na preštudovanie nedoručených listín je nepravdivé, keďže vzhľadom na rozsah listín,

predmet prejednávanej veci a potrebu kvalifikovaného oboznámenia sa s nimi bol časový limit 20 minút
nedostatočný. Podobne súd prvej inštancie nevypočul účastníkov konania, neoboznámil všetky listinné
dôkazy pripojené k žalobe, kde oboznámil len listy vlastníctva, pričom nepripojil ani administratívny
spis stavebného úradu. Ďalej uviedol, že žalovaný žiada v územnom konaní o vydanie územného
rozhodnutia o umiestnení stavby „rodinný dom s príslušenstvom“, pričom plánuje osadiť rodinný dom

tak, že tento má stáť okrem iného na parcele KNC č. 434/1, na ktorú nie je založený list vlastníctva
a ktorej súčasťou sú parcele KNE č. 2179/2, KNE č. 2179/3 a KNE č. 2179/4, ktorých je výlučným
vlastníkom. Súčasne žalobca plánuje viesť elektrickú prípojku k rodinnému domu cez parcele KNE č.
187/23 a KNE č. 187/231, ktoré sú tiež jeho výlučným majetkom. Žalovanému nedal žiaden súhlas,
aby umiestnil rodinný dom spolu s elektrickou prípojkou na pozemkoch v jeho výlučnom vlastníctve.

Mal za to, že v danej veci jednoznačne prichádza do úvahy použitie ust. § 126 ods. 1 a § 417 ods. 2
Občianskeho zákonníka, nakoľko je to práve žalovaný, ktorý v rozpore s vlastníckymi pomermi plánuje
výstavbu aj na nehnuteľnostiach, ktoré sú v jeho vlastníctve. Nesúhlasil s tvrdením prvostupňového
súdu, že k zásahu žalovaného do jeho pozemkov vôbec nemusí dôjsť, a to z rôznych dôvodov, keďže
práve rozhodnutím stavebného úradu z 18.09.2020 bol odkázaný na podanie žaloby na súd. Ak by boli

podklady predložené žalovaným na stavebný úrad nedôvodné, resp. v rozpore s normami stavebného
zákona, tak by ho ako účastníka stavebného konania stavebný úrad neodkazoval na podanie žaloby
na súd, ale by žiadosť žalovaného bez ďalšieho zamietol. Skutočnosť, že stavebný úrad vo veci konal
a jeho odkázal na podanie návrhu na súd je nesporná a bez ďalšieho spôsobuje vážnu hrozbu pre
jeho vlastnícke práva. V tomto smere preto neobstojí tvrdenie súdu prvej inštancie, že ak by žalobe

vyhovel, tak by na seba fakticky prevzal právomoc a úlohu stavebného úradu. Práve skutočnosť, že ho
stavebný úrad odkázal na podanie občianskoprávnej žaloby na súd potvrdzuje jeho posúdenie žiadosti
žalovaného o vydanie územného rozhodnutia ako oprávnenej, teda z pohľadu stavebného úradu to
má byť práve on, kto je účastníkom so „slabším“ právom k veci a ak by žalobu na súd nepodal, tak
stavebný úrad by vydal územné rozhodnutie, ktoré by bolo jednoznačne v jeho neprospech a vážne by

zasahovalo do jeho vlastníckych práv k pozemkom.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalobca podal tzv. negatórnu žalobu, v ktorej žiadal,
aby sa žalovaný zdržal zásahov do jeho vlastníckych práv, pričom žalobca nepreukázal, ako mal

žalovanýzasiahnuťdojehovlastníctva,nakoľkodoteraznezačalsvýstavbourodinnéhodomu. Navyšev
územnom konaní bol predložený geometrický plán so zameraním stavby a inžinierskych sietí, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že umiestnenie stavby a inžinierske siete nebudú zasahovať do pozemkov vo
vlastníctve žalobcu. Žalobca navyše podal iný typ žaloby, na aký bol stavebným úradom vyzvaný. Malza to, že žalobca len naťahuje čas, ktorým marí jeho zámer postaviť si rodinný dom na pozemkoch
vo vlastníctve jeho príbuzných. Plánovaná výstavba a jej osadenie v žiadnom prípade nezasahuje
do výlučného vlastníctva žalobcu tak, ako to v žalobe uvádza. V prípade elektriny bol žalovanému

určený napájací bod z pozemku KNE č. 2179/8, ktorá je vo vlastníctve brata žalovaného a bratovej
manželky. Inžinierske siete taktiež nebudú vedené cez pozemky žalobcu tak, ako to v žalobe uvádza,
čo preukazuje mapou s určením napájacím bodom. V konaní neboli porušené práva žalobcu, nakoľko
tento podal nesprávnu žalobu podľa výzvy stavebného úradu a zároveň nepreukázal, že by v čase
podania žaloby alebo v čase rozsudku zasahoval do jeho práv. Domáhanie sa neurčitého zásahu, ktorý

nenastal a v budúcnosti ani nemusí nastať je nezákonné. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods.
1 CSP), oprávneným subjektom - stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP)
po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363

CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zdržať sa zásahov do jeho vlastníckeho práva umiestnením stavby rodinného
domu na jeho pozemkoch na tom právnom závere, že nárok žalobcu na súdnu ochranu nemožno
založiť na ustanovení § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale tento nárok treba vyvodiť z § 126

ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný doposiaľ nič stavať
ani len nezačal, preto nemohlo dôjsť na pozemkoch žalobcu k žiadnemu zásahu, a tak je žaloba
od základu nedôvodná, keďže chýba základná premisa úspešnosti žaloby, a to existujúci zásah do
vlastníctva pozemkov žalobcu. Voči budúcim emisiám resp. budúcemu zásahu do vlastníckeho práva
žalobcu k jeho pozemkom by mohol žalobca požadovať súdnu ochranu podľa § 417 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, takúto žalobu však žalobca nepodal a z okolností prípadu nevyplývajú také skutkové
okolnosti,ktorédopadajúnapoužitietejtoprávnejnormy. Súdprvejinštanciezároveňpoukázalnato,že
nedoručenie geometrického plánu právnemu zástupcovi žalobcu pred pojednávaním nemá žiadny vplyv
na výsledok sporu, keď geometrický plán nemá žiadny vzťah k meritu veci. Naviac súd poukázal na to,
že poskytolprávnemuzástupcovi žalobcudostatočnýčasovýpriestorvrámcivykonanéhodokazovania,

aby sa tento mohol oboznámiť s obsahom tejto listiny, pričom právny zástupca žalobcu sa rozhodol
túto možnosť nevyužiť.

6. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že postupom súdu prvej
inštancie mu bolo znemožnené uskutočniť jemu patriace procesné práva v miere porušujúcej právo na

spravodlivý proces, prvostupňový súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, jeho skutkové závery nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní, sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku a rovnako tiež
právne závery prvostupňového súdu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ
ide o porušenie práva na spravodlivý proces, poukázal na to, že súd prvej inštancie mu nezaslal na

oboznámenie a vyjadrenie časť príloh žalovaného na ním podanú žalobu, jednalo sa o prílohy na č. l.
52 až 58, a to konkrétne geometrický plán na č. l. 52 a nasl. a dokumenty ohľadne bodu pripojenia na
č. l. 56 a nasledujúce.

7. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba

rozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a
ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou
ochranou práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo
vyjadriťsakuvšetkýmvykonanýmdôkazom, právonazastúpeniezvolenýmzástupcom,právonariadne

odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na
relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae
(odmietnutie spravodlivosti).8. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným
zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

9. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že konanie pred súdom prvej inštancie je postihnuté vadou
a týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

11. Podľa§167ods.3,4CSP,akžalovaný uplatnenýnárok vcelomrozsahu neuznáalebo súdneurobí

iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu
vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd
poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

12. Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu podľa odseku 3 žalovanému do
vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom. Žalovaný uvedie ďalšie
skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy
súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

13. Civilný sporový poriadok je dôsledne budovaný na princípe rovnosti zbraní, ktorého normatívnym
vyjadrenímjepráve ustanovenie§167CSP. Podľačlánku9CSPstranysporumajúprávosaoboznámiť
s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko, v rozsahu, ktorý
určí zákon. Princíp rovnosti sporových strán (článok 6 CSP) sa dopĺňa s princípom kontradiktórnosti,
v zmysle, že sporovej strane má byť zásadne umožnené reagovať na realizáciu všetkých procesných

oprávnení protistrany v záujme zabezpečenia negácie neodôvodnenej procesnej výhody jednej zo
sporových strán (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 45 s.).

14. Každá sporová strana má právo vyjadriť sa k výsledku procesnej aktivity protistrany, teda

k skutočnostiam uvádzaným protistranou, k dôkazným návrhom i právnej argumentácii, s cieľom
zabezpečenia tzv. rovnosti zbraní.

15. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania so všetkými prílohami na vyjadrenie vytvára stav
nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a

rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Z princípu kontradiktórnosti konania vyplýva,
že samotný účastník konania musí mať možnosť posúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie jeho
žalovaného právne významné, či obsahuje také skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho
strany reagovať alebo inak je vhodné sa k nemu vyjadriť; nezáleží pritom, aký je jeho skutočný účinok
na súdne rozhodnutie (pozri napr. 7 Cdo/311/2018 z 16.01.2019).

16. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie doručoval právnemu
zástupcovi žalobcu rovnopis vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe vrátane predložených príloh. Na
pojednávaní dňa 21.10.2021 však vyšlo najavo, že žalobcovi nebola doručená ako príloha geometrický
plán na č. l. 52. Súd prvej inštancie na pojednávaní konštatoval, že žalobcovi skutočne nebol

doručený geometrický plán a vzhľadom na hospodárnosť konania navrhol právnemu zástupcovi žalobcu
oboznámiť sa s geometrickým plánom s tým, že pojednávanie preruší na 20 minút. Právny zástupca
žalobcu súdu oznámil, že 20 minút je nepostačujúci čas na preštudovanie nedoručených listín. Súd
prvej inštancie konštatoval, že bude pokračovať v pojednávaní, keď geometrický plán nemá vplyv narozhodnutie v tomto spore a následne vo veci aj meritórne rozhodol. Z podaného odvolania zo strany
žalobcu vyplýva ďalej aj to, že okrem geometrického plánu mu neboli doručené ani ďalšie prílohy
nachádzajúce sa na č. l. 56 - 58 technické nákresy ohľadne bodu pripojenia a osadenia stavby. Tieto

pochybenia súdu prvej inštancie predstavujú taký nesprávny procesný postup, ktorým súd žalobcovi
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho
práva na spravodlivý proces, čím je jednoznačne naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b)
CSP a dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, keďže zároveň ide o nedostatky, ktoré nemožno napraviť v konaní pred odvolacím

súdom, nakoľko nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi vytvára stav nerovnosti
účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní
ako súčasti práva na spravodlivý proces. Odvolacia námietka žalobcu bola preto dôvodná a vzhľadom
na neukončený procesný postup súdu prvej inštancie podľa ustanovení § 167 ods. 3, 4 CSP nebol
daný dôvod v danom štádiu sporu zaoberať sa i vecným posúdením sporného nároku žalobcu.

17. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (v bode č. 16) uviedol, že geometrický
plán predložený žalovaným nemal vplyv na neúspešnosť žalobcu v spore, táto argumentácia súdu prvej
inštancie je nesprávna, nakoľko pri posudzovaní otázky rešpektovania práva na spravodlivé konanie nie
je rozhodujúce, či podanie, ku ktorému sa dotknutý subjekt nemal možnosť vyjadriť, malo nejaký vplyv
na rozhodnutie súdu. Túto skutočnosť posudzuje výlučne druhý účastník konania, ten rozhodne o tom,

aké stanovisko zaujme (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 425/2015).

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní postupovať v súlade s princípom
civilného sporového konania, predovšetkým princípom rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania
(článok 6. a článok 9. CSP), teda doručiť žalobcovi geometrický plán a ostatné prílohy predložené
žalovaným k podanej žalobe (na č. l. 52 až 58), poskytne žalobcovi lehotu na vyjadrenie sa k týmto
prílohám, následne podľa procesnej situácie umožní žalovanému procesne reagovať na skutkové a

právne tvrdenia protistrany. Následne súd vo veci nariadi pojednávanie a po postupe podľa § 182 CSP
vo veci opätovne rozhodne rozsudkom, ktorý bude spĺňať náležitosti podľa § 220 CSP, pričom dôkazy
vyhodnotí v súlade s ust. § 191 CSP.

20. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

21. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku o náhrade trov konania pred
súdom prvej inštancie a aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).