Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. október 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 21C/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116215187
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2116215187.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcu: Bytové družstvo so

sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, Ludvika van Beethovena 26, 917 08 Trnava, ako správca vo vlastnom
mene zastupujúci a konajúci na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súpisné
číslo XXXX na ulici U. XX-XX, S., zastúpený: UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o., IČO:
36 662 291, Mliekarenská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovanej: Prima banka
Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 119, 010 11 Žilina, zastúpená: SEDLAČKO a PARTNERS,
s.r.o., IČO: 36 853 186, Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 3.633,46 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo

sumy 3.633,46 eur od 27.06.2016 do zaplatenia zastavuje.

II. Žaloba sa zamieta.

III. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 29.06.2016, doručenou súdu dňa 30.06.2016, sa pôvodní žalobcovia v 1. až 79. rade
ako vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súpisné číslo XXXX na ulici U. XX-XX, v k.ú.
S., zapísanom na LV č. XXXX, domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť

žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 20.768,30 eura spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy
20.768,30 eur od 27.06.2016 do zaplatenia a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 53.331,04 eur.

2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že vlastníci bytov a žalovaná uzavreli dňa 31.07.2008 Zmluvu o
termínovanom úvere č. 06/065/08 (ďalej len „Zmluva o úvere“) za podmienok úročenia podľa bodu 2.2.4
zmluvy, ktoré boli dohodnuté nasledovne: druh úrokovej sadzby revizibilná, základná úroková sadzba
je hodnota 6 mesačného BRIBOR, úrokové rozpätie 0,90% p.a., celková revizibilná úroková sadzba je

hodnota 6 mesačného BRIBOR + úrokové rozpätie 0,90 % p.a. Žalovaná dňa 08.06.2011 adresovala
žalobcovi Oznámenie o zvýšení úrokového rozpätia, v ktorom informovala žalobcu, že v súlade s
bodom 5.5 zmluvy sa mení dňom 01.07.2011 úrokové rozpätie na 2,50% p.a. Žalovaná toto svoje
oznámenie zaslala žalobcovi bez akéhokoľvek odôvodnenia, nevysvetlila z akých dôvodov prijala takéto
rozhodnutie. Dňa 27.01.2016 odoslali žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu Sťažnosť
na postup a žiadosť o preskúmanie postupu žalovanej pri výkone bankových činností adresovanú
Národnej banke Slovenska v ktorej žiadali preskúmať postup žalovanej v dôsledku zmeny úrokovej

sadzby na základe zmeny miery rizika klienta, a to na základe bodu 5.5 zmluvy a to bez akéhokoľvek
zdôvodnenia. Dňa 02.05.2016 doručila NBS právnemu zástupcovi žalobcov stanovisko, s ktorým sa
žalobcovia v plnom rozsahu stotožňujú a majú za to, že postup žalovanej, ktorým zmenila úrokovú
sadzbu v dôsledku údajnej zmeny miery rizika klienta, je v rozpore s právnymi predpismi. Ustanovenieods. 5.5 a 12.1.1.1. spotrebiteľskej zmluvy predstavujú neprijateľné podmienky, preto sú neplatné.
Žalobcovia poukázali na rozhodnutia súdov v spotrebiteľských veciach. Žalovaná sa zvýšením úrokovej
sadzby z 0,9 % na 2,50 % p.a. od 01.07.2011 bezdôvodne obohatila o rozdiel, ktorý by žalobcovia

zaplatili na úrokoch bez zvýšenia úrokového rozpätia a teda aj revizibilnej úrokovej sadzby, t.j. sumou
12.652,59 eura a sumou, ktorú žalobcovia žalovanej skutočne zaplatili po jej zvýšení, teda sumou
33.420,89 eura do 20.06.2016. Žalovaná sa bezdôvodne obohatila o rozdiel vo výške 20.768,30 eura.
Uvedený výpočet je vykonaný na základe bodu 4.11.4 Obchodných podmienok žalovanej. Žalobcovia
vyzvali písomne výzvou zo dňa 20.06.2016 žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaná

v lehote stanovenej vo výzve bezdôvodné obohatenie žalobcom nevydala. Žalovaná sa bezdôvodne
obohatila a získala na základe svojvoľného konania majetkový prospech. Tento majetkový prospech
získala bez právneho dôvodu, resp. je plnením z neplatného právneho úkonu, preto je povinná predmet
bezdôvodného obohatenia vydať. Žalovaná v lehote stanovenej vo výzve bezdôvodné obohatenie
žalobcom nevydala, preto odo dňa nasledujúceho, teda od 27.06.2016 je povinná zaplatiť aj úrok z
omeškania vo výške 5% ročne.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že prejednávaný prípad nie je sporom zo spotrebiteľskej
zmluvy. Zmluva o termínovanom úvere č. 06/065/08 zo dňa 31.07.2008 je absolútnou obchodnoprávnou
zmluvou, pri ktorej zjavne absentuje spotrebiteľský prvok a to s prihliadnutím na účel právnej úpravy
ochrany spotrebiteľa a obsah úverového vzťahu zmluvných strán. Zmluvu o úvere uzavrel správca

bytového domu v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZoVB"), ktorý nemá postavenie spotrebiteľa. Správca bytového
domu je kvalifikovaná osoba, profesionál, podnikateľ, ktorý sa špecializuje výhradne na správu bytových
domov, preto nemožno hovoriť o slabšej strane a nerovnovážnom vzťahu zmluvných strán. Vlastníci
neboli pri uzatváraní úverovej zmluvy slabšou stranou, ktorá má byť chránená pred neprijateľnými

zmluvnými podmienkami. Spotrebiteľská legislatíva vychádza z predpokladu neskúseného spotrebiteľa.
Ak je v rámci kontraktačného procesu ex lege zastúpený profesionálom, disponujúcim odbornou
spôsobilosťou a kvalifikovaným statusom, stráca ochranný mechanizmus svoje opodstatnenie. Keďže
vyjednávacia pozícia oboch strán bola pri uzavretí úverovej zmluvy rovnaká, aplikácia ustanovení §
52 a nasl. OZ a súdna kontrola neprijateľných zmluvných podmienok sú vylúčené. Správca bytového

domu je povinný dojednať v prospech vlastníkov najvýhodnejšie možné podmienky, aké sa dajú v čase
a mieste objednania týchto tovarov a služieb dohodnúť. V opačnom prípade zodpovedá vlastníkom za
škodu, ktorú im takouto činnosťou spôsobil. Žalovaná ďalej poukázala na nedostatok splnomocnenia
na zastupovanie v konaní, keďže pôvodnými žalobcami boli vlastníci, ktorí udelili splnomocnenie
správcovi a ten splnomocnil advokáta na zastupovanie v konaní. Žalovaná má za to, že je nevyhnutné,

aby každý zo žalobcov udelil advokátovi riadne splnomocnenie na zastupovanie v konaní. Žalovaná
namietala aj nedostatok právomoci súdu SR, keďže žalovaná ponúkla správcovi v čl. 15 zmluvy o úvere
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a správca tento návrh prijal, keďže políčko v
rozhodcovskej zmluve (s poučením, že ak dané políčko označí, platí, že neprijíma návrh rozhodcovskej
zmluvy) neoznačil. Žalovaná tiež vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti, keď príslušným je podľa

§ 85 ods. 2 OSP Okresný súd Žilina určený podľa sídla žalovaného. K veci samej žalovaná uviedla,
že nejde o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, z ktorého dôvodu neprináleží súdu skúmať ani vysloviť
eventuálnu neprijateľnosť dojednaných zmluvných podmienok. Žaloba je nedôvodná a tvrdenia o
údajnom bezdôvodnom obohatení žalovaná striktne odmieta. Peňažný nárok žalobcov vychádza z
domnelého porušenia vybraných zmluvných ustanovení, ktoré nemožno posudzovať podľa predpisov

upravujúcich poskytovanie spotrebiteľského úveru. Stanovisko NBS preto považuje za irelevantné a
nemožnonaňprihliadať.Žalovanáďalejvznieslanámietkupremlčania,keďžalovanáoznámilasprávcovi
bytového domu, že v súlade so zmluvou o úvere sa s účinnosťou od 01.07.2011 mení úrokové rozpätie
na 2,50% p.a. a celková úroková sadzba tak bude predstavovať hodnotu 6 mesačný EURIBOR +
2,50% p.a.. Nárok na zaplatenie peňažnej sumy zodpovedajúcej rozdielu, ktorý by žalobcovia zaplatili

na úrokoch bez zvýšenia úrokového rozpätia a sumou, ktorú žalobcovia žalovanej skutočne zaplatili po
jej zvýšení, inkasovanej žalovanou v období od 01.07.2011 do 20.06.2014, označenej ako bezdôvodné
obohatenie, je nedôvodný a premlčaný, keďže žaloba bola súdu doručená dňa 30.06.2016. Žalovaná
pristúpila k zmene úrokovej sadzby na základe legitímneho právneho dôvodu, v súlade s čl. 5 ods.
5.5 zmluvy o úvere. Žalovanou určená úroková sadzba bola v celom rozsahu primeraná aktuálnemu

stavu na trhu a porovnateľná s úrokovými sadzbami ponúkanými v rovnakom segmente úverových
produktov inými bankovými subjektmi. Tým došlo k naplneniu podmienky adekvátnosti zmeny úrokovej
sadzby podľa čl. 5 ods. 5.5 zmluvy o úvere. Zmena úrokovej sadzby nebola vykonaná zo strany
žalovanej svojvoľne, ale po zmene miery rizika klienta, ku ktorej dospel v rámci interného prehodnoteniakomplexných ukazovateľov návratnosti úveru. O tejto zmene žalovaná správcu informovala. Podstatou
sporu je interpretácia čl. 5 ods. 5.5 zmluvy o úvere. Žalobcovia sa pravdepodobne domnievajú, že č.l.
5 ods. 5.5 zmluvy o úvere neumožňoval žalovanému jednostranne meniť úrokovú sadzbu. Žalovaná

argumentáciu žalobcov v celom rozsahu odmieta a poukazuje na to, že v prípade sporu o skutočnom
obsahu medzi nimi dojednaného ustanovenia je nevyhnutné interpretovať dotknutý článok zmluvy o
úvere v súlade so všeobecne akceptovanými výkladovými pravidlami. Prejav vôle musí byť určitý čo
však neznamená, že musí dôjsť k vyčerpaniu všetkých podrobností a absolútnej presnosti jednotlivých
použitých formulácii. Na základe interpretačných pravidiel v § 35 ods. 2 OZ a § 37 ods. 1 OZ

možno podľa žalovanej uzavrieť, že zo znenia čl. 5 ods. 5.5 zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaná
je oprávnená jednostranne zmeniť úrokovú sadzbu, ak dôjde k zmene miery rizika klienta. Zmluva
o úvere pritom expressis verbis nedefinuje pojem "zmena miery rizika klienta". Citované ustanovenie
zmluvy o úvere však demonštratívne uvádza, že zmena miery rizika klienta môže súvisieť (teda nie
výlučne) so zmenou "rizikovej váhy klienta". Samotný pojem "riziko klienta" je potrebné interpretovať
v zmysle normatívnej regulácie činností bankových subjektov, ako aj v zmysle bankovej praxe. V

rámci internej politiky bankových inštitúcií existujú metódy zisťovania miery rizika klienta, a to na
začiatku záväzkovo-právneho vzťahu, ako aj počas jeho trvania. Banky sú povinné pri výkone svojej
činnosti postupovať obozretne, najmä sú povinné vykonávať obchody spôsobom, ktorý zohľadňuje
riziká. Konkrétne metódy posudzovania rizík klienta predstavujú obchodné tajomstvo, ktoré banka z
dôvodu zachovania kompetitívnej výhody na trhu nezverejňuje, ani nesprístupňuje. Záverom žalovaná

navrhla, aby súd konanie pre nedostatok právomoci zastavil, resp. vec postúpil Okresnému súdu Žilina,
resp. žalobu zamietol.

4. V replike pôvodní žalobcovia ohľadom miestnej príslušnosti tunajšieho súdu poukázali na uznesenie
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7NcC/5/2017, podľa ktorého žalobcovia majú v konaní postavenie

spotrebiteľov bez ohľadu na zákonné zastúpenie pri uzatvorení zmluvy o termínovanom úvere.
Žalobcovia poukázali aj na ustanovenie § 24a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zák. č. 129/2010 Z.z."), ktoré priznáva vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytových domoch
osobitnú právnu ochranu a považuje ich za spotrebiteľov. Žalobcovia ďalej poukázali na rozhodnutie

Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7Co/563/2015, ktorý uznal konanie žalovanej v rozpore s platným
právnym poriadkom a poukázali aj na § 8b ods. 1 ZoVB, podľa ktorého správca koná samostatne v
mene a na účet vlastníkov bytov. Ide o tzv. priame zastúpenie, keď aktívne legitimovaným subjektom
sú všetci vlastníci bytov. Priame zastúpenie akceptoval žalovaný aj pri uzatvorení zmluvy, keď za
klientov označil žalobcov. K rozhodcovskej doložke žalobcovia uviedli, že v čase uzatvárania úverovej

zmluvy v Slovenskej republike neexistoval žiadny rozhodcovský súd s názvom „Stály rozhodcovský
súd Asociácie bánk“ a ani v súčasnosti neexistuje. Rozhodcovskú doložku považujú za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, a teda neplatnú, preto podali žalobu na všeobecnom súde. K námietke premlčania
žalobcovia uviedli, že sa až doručením stanoviska NBS zo dňa 28.04.2016 dozvedeli, že žalovaná sa
na ich úkor bezdôvodne obohacuje. Ak by súd uznal námietku premlčania žalovanej, došlo by k rozporu

s dobrými mravmi, pretože žalobcovia ako spotrebitelia nemali v rokoch 2012, 2013, 2014 potrebné
informácie k zisteniu, že konanie žalovanej spĺňa zákonný predpoklad naplnenia inštitútu bezdôvodného
obohatenia. Žalobcovia tiež poukazovali na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo/2648/2003
zo dňa 31.08.2004, ktorý sa zaoberal uplatnením námietky premlčania v kontexte rozporu s dobrými
mravmi. V súvislosti s čl. 5.5 zmluvy žalobcovia poukazovali na právoplatne skončené konanie vedené

Krajským súdom v Žiline pod sp.zn. 7Co/563/2015, kde krajský súd na rozdiel od okresného súdu dospel
k záveru, že uvedené ustanovenie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm.
i) Občianskeho zákonníka a z toho titulu neplatnou. Účastníkom konania bola žalovaná. Ak bol raz
dotknutý článok vyhlásený za neplatný, je podľa žalobcov neplatný ex lege aj v ostatných zmluvách.
Žalobcovia sa domnievajú, že čl. 5 bod 5.5 zmluvy o úvere neumožňoval žalovanej jednostranne zmeniť

úrokovú sadzbu, ako to tvrdí žalovaná. K výkladovým pravidlám žalobcovia uviedli, že predmetom
konania nie je sporná neurčitosť, vážnosť alebo zrozumiteľnosť dotknutého článku, ale neprijateľnosť
zmluvnej podmienky, na základe ktorej sa žalovaná bezdôvodne obohatila.

5. Žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 27.06.2018 (č.l. 146) požiadal o pripustenie zmeny žaloby

tak, že súd uloží žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 26.025,48 eura spolu s úrokom z
omeškania 5% ročne zo sumy 20.768,30 eur od 27.06.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 5.257,18 eur odo dňa nasledujúceho po podaní návrhu na zmenu žaloby
na súd. Žalobcovia návrh na zmenu žaloby odôvodili tým, že v dôsledku neustáleho narastania výškybezdôvodného obohatenia žalovanou na úkor žalobcov (úverový vzťah aj naďalej trvá), je potrebné
uplatniť nárok žalobcov voči žalovanej za obdobie po podaní žaloby. Žalovaná sa zvýšením úrokovej
sadzby z 0,9 % na 2,50 % ročne od 21.06.2016 bezdôvodne obohatila o rozdiel, ktorý by žalobcovia

zaplatili na úrokoch bez zvýšenia úrokového rozpätia a teda aj revizibilnej úrokovej sadzby, t.j. sumou
1.389,10 eur a sumou, ktorú žalobcovia žalovanej skutočne zaplatili po jej zvýšení, teda sumou 6.646,28
eurdo20.07.2018.Žalovanásabezdôvodneobohatilaorozdielvovýške5.257,18eur.Uvedenývýpočet
je vykonaný na základe bodu 4.11.4 Obchodných podmienok žalovanej.

6. Žalobcovia v ďalšom vyjadrení poukázali na rozhodnutie Okresného súdu Trnava č.k. 26Co/89/2018
v skutkovo totožnom spore, v ktorom Krajský súd uviedol, že z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že
správca bytového domu svoje oprávnenie udeliť plnomocenstvo na zastupovanie v súdnom konaní v
mene vlastníkov bytov vo vzťahu k uplatnenej žalobe odvodzoval z ustanovení zákona č. 182/93 Z.z. s
tým, že tento úkon považoval za súčasť výkonu správy bytového domu v zmysle vyššie citového ust. §
6 ods. 2 písm. e) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Žalovaná nedoručila oznámenie o

zvýšení úrokovej sadzby ani spotrebiteľom, jednotlivým vlastníkom ani správcovi. Žalobcovia navrhujú
vykonať výsluch svedkov G.. P. T., G.. D. W., G.. F. O.. Žalobcovia k námietke absencie právomoci súdu
uviedli, že Najvyšší súd SR rozhodoval o prijateľnosti a neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, táto však
nie je predmetom tohto konania a poukázali na § 3 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní.

7. Žalovaná v ďalšom vyjadrení uviedla, že žalobcovia uvádzajú svoj nárok za celé obdobie len vo
výške paušálnej sumy, požadované bezdôvodné obohatenie nešpecifikujú podľa jednotlivých mesiacov
ani zrozumiteľným spôsobom. Vzhľadom na nedostatočnú špecifikáciu bezdôvodného obohatenia a
nepreukázanej výšky uplatneného nároku sa nemôže žalovaná kvalifikovane vyjadriť k požadovanej

sumy ani efektívne vzniesť námietku premlčania. Žalovaná poukázala na čl. 15 zmluvy o úvere, v
ktorom žalobcom, zastúpeným správcom, v súlade s § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
v znení účinnom v čase podpisu zmluvy ponúkla návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Žalovaná
návrh rozhodcovskej doložky formulovala tak, aby sa žalobcovia mohli rozhodnúť účinne a kedykoľvek
(aj priamo pred podpisom zmluvy) o tom, že ju odmietajú. Žalobcovia však takýto úkon neurobili.

NS SR v uznesení sp. zn. 3 Cdo 80/2017, v ktorom rozhodoval o právomoci všeobecných súdov v
individuálnom spotrebiteľskom spore, výslovne uviedol, že takáto rozhodcovská doložka nemá znaky
neprijateľnej podmienky, nevyvoláva nerovnováhu medzi účastníkmi konania, nie je spôsobilá viesť
k značnej procesnej nevýhode jednej z procesných strán a žalobcovi (teda spotrebiteľovi) bola daná
možnosť výberu právomoci. Pokiaľ žalobca možnosť výberu nevyužil, vyslovil súhlas s príslušnosťou

rozhodcovskej zmluvy a návrh rozhodcovskej zmluvy prijal. Vzhľadom na záver NS SR a s poukazom na
to, že v čl. 15 zmluvy o úvere sa nachádza rozhodcovská doložka v totožnom znení, ktorá platne založila
právomoc rozhodcovského súdu, žalovaná žiada, aby súd konanie v súlade s § 6 ods. 1 CSP zastavil.

8. Žalobcovia dňa 28.12.2018 podali návrh na zmenu účastníkov konania, ktorý odôvodnili novelou

zákona č. 283/2018 Z.z., ktorou sa s účinnosťou od 01.11.2018 mení ZoVB, podľa ktorého od 01.11.2018
„vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných pohľadávok a nárokov“ je
v zmysle § 6 ods. 2 písm. e) súčasťou správy domu. Žalobcovia uviedli, že novela § 9 ods. 7 ZoVB
účinná po 01.11.2018, zaviedla zmiešaný typ zákonného zastúpenia s osobitnou úpravou priameho
zákonného zastúpenia (v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov) pri správe domu

a nepriameho zákonného zastúpenia (správca koná vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov a
nebytových priestorov) v konaniach pred súdom a inými orgánmi verejnej moci. Z dôvodu uvedenej
legislatívnej zmeny nastala počas konania právna skutočnosť v zmysle § 80 CSP (zmena zákona),
ktorá založila taký stav v sporovom konaní, že žalobcovia boli nesprávne označení. Z uvedeného
dôvodu navrhli zmenu účastníkov konania tak, že z konania vystupujú žalobcovia označení v žalobe ako

žalobcovia v 1. až 53. rade a na ich miesto vstupuje ako žalobca Bytové družstvo so sídlom v Trnave,
IČO: 00 175 480, Ludvika van Beethovena 26, 917 08 Trnava. K uvedenému návrhu priložili aj súhlas
Bytového družstva Trnava so vstupom do konania zo dňa 19.12.2018.

9. Uznesením súdu č.k. 21C/28/2017-192 zo dňa 15.05.2019 súd pripustil zmenu na strane žalobcov

tak, že z konania vystupujú súčasní žalobcovia v 1. až 79. rade a na ich miesto vstupuje ako žalobca
Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, Ludvika van Beethovena 26, Trnava.10. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 20.02.2020 (č.l. 201) požiadal o pripustenie zmeny žaloby
tak, že súd uloží žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 24.367,57 eura spolu s úrokom z
omeškania 5% ročne zo sumy 17.134,84 eur od 27.06.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania

vo výške 5 % ročne zo sumy 7.232,73 eur odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu na zmenu
žaloby žalovanej do zaplatenia, ktoré odôvodnil tým, že k 30.6.2016 (deň podania žaloby) istina nároku
pozostávala z rozdielu medzi výškou skutočne zaplateného úroku v období od 20.7.2011 do 30.6.2016
a to na základe neoprávnene uplatnenej úrokovej sadzby 2,50% p.a. a pôvodnou úrokovou sadzbou
0,90% p.a. a je vo výške 17.134,84 eur (uvedená v stĺpci „Rozdiel“ „Prepočet zjednodušený U. XX-

XX, S. január 2020“). Za obdobie od 01.07.2016 do 31.01.2020 žalobca uplatňuje nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia - suma istiny za obdobie od 1.7.2016 do 31.01.2020 pozostáva z rozdielu
medzí výškou skutočne zaplateného úroku v období od 1.7.2016 do 31.01.2020 a to na základe
neoprávnene uplatnenej úrokovej sadzby 2,50% p.a. a pôvodnou úrokovou sadzbou 0,90% p.a. Istina
za obdobie od 1.7.2016 do 31.01.2020 je vo výške 7.232,73 eur (uvedená v stĺpci „Rozdiel“ „Prepočet
zjednodušený Jiráskova 14-16"). Istina za obdobie od 20.07.2011 do 31.01.2020 je teda spolu 24.367,57

eur (17.134,84 eur + 7.232,73 eur). Nakoľko istina bezdôvodného obohatenia neustále narastá aj počas
súdneho konania, žalobca si zmenou žaloby uplatňuje aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
za obdobie od 20.06.2011 do 31.01.2020.

11. Uznesením č.k. 21C/28/2017-209 zo dňa 09.04.2020 súd pripustil zmenu žaloby tak, že bude

rozhodovať o petite: „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 24.367,57 eura spolu s úrokom z
omeškania 5% ročne zo sumy 17.134,84 eur od 27.06.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 7.232,73 eur odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu na zmenu žaloby
žalovanej do zaplatenia. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.“

12. Na pojednávaní konanom dňa 05.10.2021 súd vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil aj zmenu žaloby
spočívajúcu v zmene rozhodujúcich skutočností, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila za obdobie od
20.07.2011 do 30.06.2016 o sumu 17.134,84 eur a za obdobie od 01.07.2016 do 31.01.2020 o sumu
7.232,73 eur z dôvodu, že žalobca podaním zo dňa 20.02.2020 rozšíril uplatnené právo o ďalšie obdobie
a vo vzťahu k tomuto obdobiu došlo k zmene, resp. doplneniu skutkových tvrdení. Súd podľa obsahu

posúdil návrh žalobcu na pripustenie zmeny žaloby nielen ako návrh na zmenu petitu ale aj na zmenu
rozhodujúcich skutočností a tento v zmysle § 139 CSP týmto uznesením pripustil, nakoľko výsledky
doterajšieho konania môžu byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

13. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu uviedla, že aj keď v žalobe nie je špecifikované, kedy bolo oznámenie

o zvýšení úrokového rozpätia doručené, žalobca neuvádza, že pred zvýšením úrokového rozpätia mu
oznámenie doručené nebolo a že sa o ňom dozvedel až po 1.7.2011 inak. Žalovaná nepopiera tvrdenie
žalobcu, že od 1.7.2012 zmenila úrokové rozpätia na 2,5 % p.a. ani to, že táto skutočnosť bola žalobcovi
známa. Podľa knihy odoslanej pošty vychádza žalovaná zo skutočnosti, že dňa 8.6.2011 mu oznámenie
odoslala. V súčasnosti nie sú aktuálne ani vyjadrenia žalobcu týkajúce sa nedostatku splnomocnenia a

argumentácia proti rozhodcovskej doložke, keďže žalobcami už nie sú osoby, ktorých sa týkala námietka
nedostatku splnomocnenia a rozhodcovský súd, ktorý mal spor rozhodovať, s účinnosťou od 1.1.2019
zanikol. Zmenou žalobcov, ku ktorej došlo uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 15.5.2019 č.k.
21C/30/2017-157, sa zmenili aj okolnosti týkajúce sa spotrebiteľského prvku. Aktuálne je spor vedený
medzi žalobcom - správcom, ktorý pri uzatváraní zmluvy o úvere a v tomto spore koná pri výkone

svojej podnikateľskej činnosti a žalovanou - bankou. Za takýchto okolností je spotrebiteľský prvok
obmedzený iba na vnútorný vzťah medzi spotrebiteľmi a správcom. Predmetom tohto sporu je výklad
čl. 5.5 zmluvy o úvere, preukázateľne uzavretej medzi dvoma podnikateľmi. Správca je ako odborne
spôsobilý subjekt so žalovaným rovnocenný. Okrem toho, pri skúmaní platnosti a určitosti zmluvy by
mal súd preferovať výklad v prospech jej platnosti a za tým účelom aplikovať zákonom stanovené

výkladové pravidlá. Pri výklade právneho úkonu treba prihliadnuť na to, že bol uzavretý medzi dvoma
právnickými osobami konajúcimi pri výkone ich podnikateľskej činnosti a podľa § 266 ods. 3 písm. d)
OBZ je obchodným záväzkovým vzťahom. Správca, ako osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť, je
povinný pri tejto činnosti a zastúpení vlastníkov konať s odbornou starostlivosťou [§ 8b ods. 1 písm. a)
ZoVB]. Preto preberá vlastnú zodpovednosť za obsah a podmienky zmluvy. Správca (profesionál) má

mať dostatok vedomostí a skúseností na porozumenie obsahu zmluvných podmienok, prípadne si môže
za týmto účelom zabezpečiť služby inej odborne spôsobilej osoby. Banka pritom ex lege vykonáva svoje
práva a plní svoje povinnosti výlučne správcovi, ako zástupcovi vlastníkov. Nemožno preto považovať
za rozhodujúce kritérium pre zisťovanie a vyhodnocovanie informácií vedomosť vlastníkov bytov akospotrebiteľov, ale výlučne vedomosť správcu. V takomto právnom vzťahu je nutné vykonať výklad
právneho úkonu nielen podľa ustanovení OZ, ale predovšetkým podľa osobitnej úpravy v OBZ, ktorá
obsahuje špecifické výkladové pravidlá v kogentnom (§ 263 ods. 1 OBZ) ustanovení § 266 OBZ. Tieto

musia byť použité aj pri výklade zmluvy o terminovanom úvere, pričom predstavujú lex specialis k úprave
v § 35 OZ. Nimi sú: - pravidlo známeho úmyslu (§ 266 ods. 1 OBZ), v zmysle ktorého sa prejav
vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený,
známy alebo jej musel byť známy. V zmysle tohto pravidla je podstatné, aký mala úmysel banka a
či tento úmysel bol správcovi známy. Či úmysel zvyšovať úrokovú sadzbu z dôvodu aplikácie čl. 5.5

zmluvy o úvere bol správcovi známy, možno zistiť len výsluchom osôb, ktoré uzavreli zmluvu o úvere (za
žalovaného G.. F. O., za žalobcu C. E.); subsidiárne sa k tomuto pravidlu používa pravidlo legitímneho
očakávania (§ 266 ods. 2 OBZ), v zmysle ktorého sa prejav vôle vykladá podľa významu, ktorý by mu
spravidla prikladala (abstraktná) osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Toto pravidlo
bude uplatniteľné, ak svedeckou výpoveďou C. E. nebude možné zistiť, či úmysel meniť úrokovú sadzbu
bol žalobcovi známy. Toto pravidlo je zároveň zásadné aj pre výklad použitých výrazov, ktoré sa v jeho

zmysle vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla (teda zásadne) v tomto styku prikladá (§ 266 ods.
2 OBZ prvá veta). V konkrétnom prípade by na jeho základe malo platiť, že ak je v zmluve dohodnutá
variabilná úroková sadzba a zároveň sú stanovené podmienky pre jej jednostranné zvýšenie, priemerne
skúsený správca musel mať vedomosť o tom, že môže dôjsť k uplatneniu týchto ustanovení zmluvy. Z
nich jasne vyplýva, že úroková sadzba je variabilná a kedy podlieha zmene. Podľa čl. 5.5 zmluvy sa

v nadväznosti na zmenu ratingu klienta môže zmeniť aj úrokové rozpätie. Pojem rating klienta a jeho
obsah je všeobecne známy každému podnikateľovi. Ide o interné hodnotenie v zmysle stanovených
ekonomických ukazovateľov - ak sa zhorší, dôjde k zvýšeniu úrokového rozpätia; podľa § 266 ods. 3
OBZ je nutné hodnotiť všetky okolnosti zmluvy o úvere vo vzájomnej súvislosti, pričom treba ex lege
prihliadať nielen na navonok prejavenú vôľu, ale na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, vrátane

rokovania o uzavretí zmluvy. Východiskom výkladu v zmysle § 266 ods. 3 OBZ je komplexný pohľad
na okolnosti prípadu, vrátane samého rokovania o uzavretí zmluvy. Pritom treba brať zreteľ aj na prax,
ktorú si strany vo vzájomnom obchodnom styku zaviedli, ako aj to, ako sa správali po uzavretí zmluvy
(NS SR, sp. zn. 3 Obdo 16/2002, publikované v ZSP pod č. 56/2006). Pri zohľadnení tohto výkladu je
zrejmé, že žalobca so zmluvou (ako aj so zvýšením úrokového rozpätia) súhlasil, keďže rozporovať ho

účelovo začalo až jeho nové vedenie ex post, ktoré za žalobcu nekonalo pri uzavretí zmluvy a nemalo
vedomosti o obsahu zmluvného vzťahu. Pôvodní štatutári žalobcu naopak pri jednom z úverov v roku
2012 uzavreli dodatok, v ktorom súhlasili so zvýšením úrokového rozpätia, z čoho je zrejmé, že zmenu
považovali za legitímnu. Článok 5.5 zmluvy o úvere pritom nie je izolované ustanovenie, ale nadväzuje
na čl. 2.2.4, kde bola dohodnutá tzv. revizibilná úroková sadzba. Pri jej definícii je výslovne uvedené, že

sa mení podľa čl. 5 úverovej zmluvy. V súlade s oznámením zo dňa 8.6.2011 došlo práve k zmene podľa
čl. 5.5 zmluvy o úvere, s účinnosťou od 1.7.2011. Toto úrokové rozpätie bolo platné až dodnes. Pritom
zmluva o úvere obsahuje aj čl. 5.7, umožňujúci v prípade nesúhlasu správcu so zvýšeným úrokovým
rozpätím jedenkrát za kalendárny rok požiadať banku o prehodnotenie miery rizika. K tomuto úkonu
správca nepristúpil. Namiesto toho špekulatívne žaluje vydanie bezdôvodného obohatenia. Na základe

uvedenýchustanoveníjezrejmé,žestranysipripodpiseanáslednomplnenízmluvyoúverebolivedomé
práva žalovanej zvýšiť úrokové rozpätie. Preto treba považovať zmluvu o úvere za platnú a čl. 5.5 za
určitý, keďže z neho jasne vyplýva, že k zmene podmienok môže dôjsť pri zmene ratingu klienta (čo bolo
žalobcovi preukázateľne oznámené) a že následkom tejto zmeny môže byť zmena úrokového rozpätia
(jeho zníženie alebo zvýšenie). Uvedené ustanovenie pritom nemôže obsahovať presné pravidlá a

kritériá pre zmenu ratingu, keďže tento vyhodnocuje úverový výbor na základe podmienok na bankovom
trhu a jeho podrobný výpočet nie je možné vopred definovať. Obzvlášť, ak ide o zmluvu uzavretú na
10 a viac rokov. Z tohto dôvodu je nevyhnutná aj čiastočná všeobecnosť ustanovenia, keďže kritériá
na určenie ratingu sa môžu postupne meniť. Žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia nemožno
vyhovieť, pretože žalobca si bol v čase uzavretia zmluvy o úvere vedomý práva žalovaného zvýšiť

úrokové rozpätie a ustanovenie bolo medzi stranami v čase uzavretia zmluvy určité. V nadväznosti na
absenciu spotrebiteľského prvku je tiež nutné považovať zmluvu o úvere za obchodný záväzkový vzťah,
v ktorom nemožno určovať neprijateľné zmluvné podmienky.

14. Žalovaná doplnila námietku premlčania s poukazom na § 107 ods. 1 OZ tak, že premlčané je

bezdôvodné obohatenie zo splátok uhradených žalobcami od 1.7.2011 do 30.6.2014 (keďže medzi
stranami je nesporné, že žalobca vedel o zvýšení úrokového rozpätia a jeho okolnostiach už 1.7.2011).
Žalovaná rozporuje tvrdenia žalobcu, že by sa na úkor žalovanej bezdôvodne úmyselne obohacovala,
keďže postupovala podľa čl. 5.5 zmluvy o úvere. Správca ako zástupca vlastníkov bol žalovanouriadne informovaný o zmene úrokovej sadzby ešte pred tým, ako ju žalovaná začala voči nemu
uplatňovať. Zmena miery rizika (ktorej údajné neoznámenie vytýka žalobca žalovanej) nemôže byť
skutočnosťou rozhodujúcou pre vznik a premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Jedinou skutočnosťou, ktorá môže byť dôvodná vo vzťahu k vzniku bezdôvodného obohatenia a k
začiatku plynutia premlčacej lehoty, je zmena úrokovej sadzby, o ktorej žalovaná informovala správcu
ako zástupcu žalobcov. Konanie žalovanej nemožno považovať sa za bezdôvodné obohacovanie ani
s poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, nakoľko v uvedených konaniach ide o nároky
individuálnych osôb - spotrebiteľov proti žalovanej, ktoré sa týkajú iného zmluvného typu a inak

formulovaného ustanovenia. Vzhľadom na obsah podania je nutné považovať dispozičný úkon žalobcu
zo dňa 20.2.2020 za späťvzatie žaloby zo dňa 30.6.2016 v časti sumy 3.633,46 eur. V tejto časti sa
žalovaná domáha priznania procesného úspechu. Ak súd nárok žalobcovi prizná, žalovaná považuje
za premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote (§ 107 ods. 1 OZ) nárok z bezdôvodného obohatenia
v zmysle pôvodnej žaloby za splátky platené od 1.7.2011 do 30.6.2014 v sume 11.167,35 eur. Ak by
súd dospel k záveru, že žalobca sa dozvedel o bezdôvodnom obohatení neskôr, žalovaná sa domáha,

aby žalobu vo vzťahu k splátkam vo výške 7.706,10 eur uhradeným v čase od 1.7.2011 do 30.6.2016
zamietol, nakoľko boli uplatnené nad rámec objektívnej trojročnej premlčacej lehoty podľa § 107 ods.
2 OZ (keďže nejde o úmyselné bezdôvodné obohatenie). Keďže žalovaná považuje za nehospodárne
a iracionálne, aby rovnaké osoby museli 48-krát svedčiť v totožných veciach o totožných otázkach,
navrhuje, aby sa súd oboznámil s ich svedeckými výpoveďami relevantnými pre toto konanie iným

spôsobom a to oboznámením so zápisnicou z pojednávania vedeného na Okresnom súde Trnava dňa
4.2.2020 v konaní sp. zn. 11C/51/2017. Žalovaná navrhuje výsluch svedka Ing. C. E., ktorý konal za
žalobcu ako prokurista pri uzatváraní zmluvy. Žalovaná ho navrhuje vypočuť ku skutočnostiam týkajúcim
sa predzmluvných rokovaní, uzatvorenia zmluvy, informovania žalobcu o zmene úrokového rozpätia a
o jeho zvýšení v roku 2011. V zápisnici z pojednávania dňa 9.7.2020 v konaní sp. zn. 11C/33.2017

svedok objasnil spôsob kontraktácie, priebeh zmluvných rokovaní pred uzavretím zmluvy a po zvýšení
úrokového rozpätia, potvrdil, že neurčité ustanovenia sa upravili pred podpisom aj to, že žalobca vedel
o zvýšení úrokového rozpätia od júla 2011.

15. Žalobca k vyjadreniu žalovanej uviedol, že žalobca predložil list Zvýšenie úrokového rozpätia zo

dňa 08.06.2011, značka 56/ROC/2011 ako individualizované oznámenie, v tento istý deň však malo
by poslané aj hromadné oznámenie Zvýšenie úrokového rozpätia. Svedecká výpoveď G.. W. a Ing.
T. popiera vedomosť žalobcu o zvýšení úrokového rozpätia, samotný G.. O. nevedel vysvetliť rozpory
v záznamoch v knihe odoslanej pošty žalovanej. Existujú minimálne dva druhy knihy odoslanej pošty
žalovanej, pričom sa nepodarilo potvrdiť a ani vyvrátiť pravosť žiadneho z nich. Svedok G.. O. vo

svojej svedeckej výpovedi sp. zn. 11C/25/2017 zo dňa 21.01.2020 a sp. zn. 11C/21/2017 zo dňa
12.12.2019 uviedol, že v roku 2014 sa zvyšovalo úrokové rozpätie na viacerých domoch, pričom
sa v skutočnosti len "dorábali" hromadné oznámenia o zmene úrokového rozpätia na popud pána
T., keď žalovaná zistila, že vlastne ani neoznámila zmenu úrokového rozpätia žalobcovi, hoci už
od XX.XX.XXXX vykonával zvýšené zrážky. Preto nemohli byť zasielané 08.06.2011. Toto tvrdenie

korešponduje s tvrdením svedka G.. W., že oznámenia sa objavili u žalobcu neskôr, keď sa tomu začali
venovať (rok 2014) a následne si ešte vyžadovali potvrdenia o zvýšení od žalovanej za poplatok, nakoľko
pri príprave podkladov k sťažnosti na NBS sa zistilo v roku 2015, že ešte 6 oznámení chýba. Žalovaná
si strhávala zvýšené úrokové rozpätie bez vykonania jednostranného úkonu - oznámenia zvýšenia
úrokovéhorozpätiaspotrebiteľom.Užsamotnéoznámeniaozmeneúrokovéhorozpätiasúneurčitéanie

je z nich jasné, prečo, z akého dôvodu a o kofko dochádza k zvýšeniu úrokového rozpätia, preto sa jedná
o neurčitý úkon, ktorý svojim znením zavádza spotrebiteľov a vzbudzuje presvedčenie, že v skutočnosti
nedochádza k zvýšeniu úrokového rozpätia, ale len k jeho zmene. Aj z výpovedí Ing. O., ktorý sa
úporne snaží presvedčiť súd o oprávnenosti žalovaného na zvýšenie úrokového rozpätia je jasné, že an;
netuší resp. tuší ale nechce priznať, z akého dôvodu došlo v skutočnosti k zvýšeniu úrokového rozpätia.

Najjednoduchšie vysvetlenie, ktoré vyznieva dôveryhodne, je vysvetlenie navýšenia úrokového rozpätia
prezentované na pojednávaní dňa 09.07.2020 (11C/33/2017) G.. E. v priamej súvislosti s výpoveďou
Ing. O., že banka sa pokúšala zvýšiť maržu aj predtým, pričom bol potrebný podpis dodatku, ktoré
žalobca odmietol realizovať, preto sa žalovaný pokúšal využiť prepad EURIBORU spolu s jednostrannou
zmenou úrokového rozpätia, čo bol pokyn od úverovej komisie z centrály banky, ktorá už v tom čase

vedela, že sadzba EURIBOR bude aj záporná. Dôvod, ktorým je zvýšenie nezamestnanosti nemôže
byť pravdivý, nakoľko miera nezamestnanosti sa zvýšila už v priebehu 2009, pričom práve od roku
2012 nastával kontinuálny pokles nezamestnanosti až na úroveň 4 % (do začiatku "koronakrízy"). Z
knihy doručenej pošty žalobcu vyplýva, že pošta sa nedoručovala žalobcovi, nakoľko v nej nefiguruježiadnyzáznamodžalobcu.Vskutočnostinebolidoručenépoštoužiadneoznámeniaozmeneúrokového
rozpätia, ale dve iné zásielky žalobcu, ktoré pravdepodobne nesúvisia s doručovaním oznámenia dve
oznámenia, používajú vo všetkých skoro 50 prípadoch na preukázanie zasielania oznámenia o zmene

úrokového rozpätia žalobcovi. Žalobca nesúhlasí, že zmenou žalobcov sa zmenili aj okolnosti týkajúce
sa spotrebiteľského prvku, nakoľko procesné postavenie strán nemá vplyv na hmotnoprávne postavenie
spotrebiteľov zastúpených správcom. Predmetom tohto sporu je výklad čl. 5.5 zmluvy o úvere, s čím
sa už vysporiadal Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, spolu s
Uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/2020-21 zo dňa 15.04.2020. V tomto prípade súdy

posudzovali čl. 4.6 zmluvy o úvere, ktorý je doslovný s čl. 5.5 zmluvy o úvere v tomto súdnom konaní
a vyhlásili ho za neprijateľnú zmluvnú podmienku už v roku 2015. Dodatok č. 2 k zmluve o úvere č.
06/037/06 zo dňa 16.5.2012 sa týka iného bytového domu, pri ktorom mohli byť odlišné dôvody jeho
prijatia, prípadne mohlo ísť o využitie iných dôvodov na zmenu úrokového rozpätia. Zo samotných
výsluchov je zrejmé, že prvé zmluvy sa uzatvárali v roku 2006, pričom táto zmluva sa dojednávala
hlavne čo sa týka podmienok poskytnutia a formálnych náležitostí, nakoľko sa jednalo vôbec o nový

bankový produkt, pripomienky žalobcu boli akceptované v minimálnom rozsahu a dotýkali sa maličkostí
nie podstatných častí zmluvy. Následne sa zmluvy kvôli veľkému počtu čítali sporadicky a ak bolo
podpisovaných viac zmlúv v krátkom čase, tak sa im nevenovala žiadna pozornosť a automaticky sa
podpisovali. Z výsluchu pána O. vyplýva, že zmluvy sa sprísňovali a najjednoduchšie boli v roku 2006,
tie ani neobsahovali možnosť zvýšenia úrokového rozpätia, pretože neobsahovali článok 5.5 Zmluvy,

pán Odkladal síce tvrdí, že zmluvy zbežne čítali, ale je zásadné, že si túto zmenu nevšimol a nevedel
o tom, že sa dá jednostranne navýšiť úrokové rozpätie žalovaným. To sa dozvedel až následne v roku
2012 po aplikácii daných ustanovení bankou a po faktickom zistení, že sa niečo na účtoch domov
deje ekonomickou námestníčkou. Svedok G.. O. potvrdil, že boli minimálne tri varianty zmluvy, pričom
svedok Odkladal tvrdil, že zmluvy boli rovnaké. Aj vzhľadom na osobu pána E., ktorý pôsobil vo funkcií

viac ako 25 rokov, nemožno predpokladať, že by zmluvy podrobne čítal, nakoľko si variantnosť zmlúv
ani nevšimol. Zmluvy chodili podpisovať na pobočku banky alebo na Bytové družstvo so sídlom v
Trnave,pričomvzťahsbankoubolpriateľský.Zmluvapretonebolaindividuálnedojednanávôbec,akboli
nejaké jednania ohľadom zmluvy, tak len ohľadom prvej zmluvy v roku 2006 bez právneho odporného
posúdenia, pretože iná možnosť nebola a podľa vyjadrenia pána E. bytové domy chceli zatepľovať.

Podľa vyjadrenia pána Odkladala sa procesu pripomienkovania zmluvy zúčastnil aj pán Dr. Majerník,
ktorého podľa vyjadrenia pána O. v živote nevidel, iba vedel že pôsobí vo vrcholovom manažmente. Ak
teda Dr. P. mal vstupovať do procesu, tak až následne v roku 2012 ( po zvýšení úrokového rozpätia) a
len radami ktoré poskytol pánovi E., nakoľko so žalovaným sa osobných stretnutí nemohol zúčastniť.
Na výsluchu svedkov G.. E., G.. T., G.. W. a G.. O. žalobca netrvá z dôvodu hospodárnosti.

16. Žalobca ako dôkazy predložil Oznámenie o zvýšení úrokového rozpätia zo dňa 08.06.2011 (č.l.
12), Zmluvu o termínovanom úvere č. 06/065/08 zo dňa 31.07.2008 (č.l. 13), Výpis z obchodného
registra (č.l. 30), Sťažnosť adresovanú NBS zo dňa 18.01.2016 (č.l. 34), Odpoveď NBS zo dňa zo
dňa 28.04.2015 (č.l. 51), Obchodné podmienky pre úvery právnickým osobám a fyzickým osobám

podnikateľom, samosprávam a vlastníkom bytov a nebytových priestorov - Prima banka Slovensko, a.s.
účinné od 1.4.2016 (č.l. 55), Výzvu na úhradu pohľadávky zo dňa 20.06.2016 s doručenkou (č.l. 57),
Výpis z LV č. XXXX pre k.ú. S. (č.l. XX), Základné informácie o Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej
bankovej asociácie (č.l. 110), Zoznam stálych rozhodcovských súdov (č.l. 111), Zmluvu o výkone správy
č. 35 zo dňa 14.07.2008 (č.l. 112), uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 26Co/89/2018-242 zo dňa

17.07.2018 (č.l. 158), rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/13/2018-439 zo dňa 18.04.2018 (č.l.
165), č.k. 7Co/563/2015 zo dňa 10.02.2016 (č.l. 173), č.k. 11Co/471/2015 zo dňa 28.06.2016 (č.l. 177),
Prehľadsplátok(č.l.203),Výpočetbezdôvodnéhoobohatenia(č.l.207),Oznámenieozvýšeníúrokového
rozpätia zo dňa 08.06.2011 (č.l. 254, 255), fotokópia knihy doručenej pošty žalobcu (č.l. 256), Žiadosť
o zaslanie písomného stanoviska zo dňa 13.03.2015 (č.l. 263), Odpoveď žalovanej zo dňa 16.04.2015

(č.l. 264), Žiadosť žalobcu o vyjadrenie a postup zo dňa 27.01.2015 (č.l. 265), e-mail žalovanej
zo dňa 24.02.2015 (č.l. 266), e-mail žalobcu zo dňa 19.12.2016 (č.l. 267), rozsudok NSSR sp.zn.
6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019 (č.l. 268), Zápisnicu zo stretnutia s Prima bankou z 14.09.20118
(č.l. 276), uznesenie ÚSSR sp.zn. III.ÚS 124/2020-21 zo dňa 15.04.2020 (č.l. 278), informáciu z web
stránky (č.l. 288), Zápisnicu o pojednávaní zo dňa 28.07.2020 vo veci OS Trnava sp.zn. 11C/21/2017

(č.l. 290), Zápisnicu o pojednávaní zo dňa 21.01.2020 vo veci OS Trnava sp.zn. 11C/25/2017 (č.l.
296), Zápisnicu o pojednávaní zo dňa 09.07.2020 vo veci OS Trnava sp.zn. 11C/33/2017 (č.l. 302),
Zápisnicu o pojednávaní zo dňa 04.08.2020 vo veci OS Trnava sp.zn. 11C/51/2017 (č.l. 305), Zápisnicu
o pojednávaní zo dňa 30.01.2019 vo veci OS Trnava sp.zn. 22Csp/86/2017 (č.l. 309), Žiadosť žalobcu zodňa 20.08.2015 (č.l. 312-314), Zápisnicu z rokovania schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome súpisné číslo XXXX na U. XX-XX S. dňa 28.04.2008 (č.l. 326).

17. Žalovaná ako dôkazy predložila uznesenia Najvyššieho súdu č.k. 3Cdo/80/2017 zo dňa 26.07.2018
(č.l. 183), fotokópiu knihy odoslanej pošty žalovanej (č.l. 214), Žiadosť žalobcu adresovanú žalovanej
zo dňa 26.05.2014 (č.l. 214), odpoveď žalovanej zo dňa 24.06.2014 ohľadne zhodnotenia miery rizika
klienta (č.l. 215), Zápisnicu o pojednávaní zo dňa 09.07.2020 vo veci OS Trnava sp.zn. 11C/33/2017
(č.l. 216), uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. 11C/42/2017-418 zo dňa 05.02.2020 (č.l. 225), nález

ÚSSR sp.zn. II.ÚS 43/2020-48 zo dňa 26.05.2020 (č.l. 227), nález ÚSSR sp.zn. II.ÚS 302/2019-44 zo
dňa 20.02.2020 (č.l. 239), Dodatok č. 2 k Zmluve o termínovanom úvere č. 06/037/06 zo dňa 16.05.2012
(č.l. 248).

18. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom vyššie uvedených listinných dôkazov
predložených žalobcom a žalovanou, prednesmi právnych zástupcov strán sporu, pričom z vykonaného

dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav:

19. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že súčasťou návrhu na zmenu žaloby bolo aj
čiastočné späťvzatie žaloby a to v časti o zaplatenie sumy 3633,46 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 3633,46 eura od 26.7.2016 do zaplatenia, v ktorej časti žiada, aby

bolo konanie zastavené z dôvodu, že prišlo k prepočtu žalovanej sumy. Právny zástupca žalobcu
zopakovalargumentáciuzpísomnýchpodaníadoplnil,ževzhľadomktomu,žesajednáospotrebiteľský
vzťah, spotrebiteľ by mal mať skutočnú vedomosť o tom, za akých podmienok a v akom čase, o
akú výšku je možné zvýšiť úrokové rozpätie, ktoré bolo v zmluve pevne dojednané. Nakoľko článok
5.5. neobsahuje žiadne relevantné parametre, ktoré by mohli identifikovať narásť úrokového rozpätia

v budúcnosti, spotrebitelia nevedeli v čase uzatvárania zmluvy akým spôsobom a o akú sumu môže
na základe takýchto voľných parametrov dôjsť k jednostrannému prehodnoteniu úrokového rozpätia
bankov, čo vlastne odporuje aj judikatúre ESD. Právny zástupca žalobcu poukázal na rozsudky ESD,
ktoré sa zaoberajú určitosťou, zrozumiteľnosťou spotrebiteľskej zmluvy. Neobstojí tvrdenie a procesná
obrana žalovanej spočívajúca v tom, že daná zmluva bola dojednávaná správcom a teda nejedná

sa o spotrebiteľský typ zmluvy vzhľadom na tvrdenie, že správca by mal byť profesionál v bankovej
oblasti a v oblasti dojednávania takýchto zmluvných typov. Správca je hlavne odborníkom v oblasti
výkonu správy, zastrešuje najmä technické, účtovné záležitosti týkajúce sa bytových domov a nič to
nemení na spotrebiteľskom postavení zastúpených vlastníkov, ktorým samozrejme tieto práva priznáva
aj § 24 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedená podmienka nebola dojednaná individuálne a

výsluchy v iných konaniach pána Odkladala a pána O. nepotvrdili, že by vlastníci boli oboznámení
zo zmluvou o úvere pred jej samotným podpisom. Zároveň žalobca pokladá zmluvu za neplatnú aj
z dôvodov neurčitosti a nezrozumiteľnosti zmluvných dojednaní, ktorá sa s odkazom na judikatúru
ESD má posudzovať z hľadiska či zmluva transparentným spôsobom uvádza dôvod a spôsob zmeny
poplatkov, aby spotrebiteľ mohol na základe jasných a zrozumiteľných kritérií predpokladať prípadne

zmeny v týchto poplatkoch. Ďalší spomínaný rozsudok zase vyžaduje od dodávateľa služby formulácie
zmluvnej podmienky tak, aby bola formulovaná jasne a zrozumiteľne, čo znamená, aby podmienka
bola pre spotrebiteľa nielen gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, aby zmluva jasne vysvetľovala
konkrétne fungovanie mechanizmu zmeny na ktoré sa odvoláva dotknutá podmienka, aby bol tento
spotrebiteľ schopný posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú. Zmluva dojednaná

medzi vlastníkmi a žalovanou nespĺňa základné kritériá vyžadovanými OZ, v zmysle § 54 ods. 2 je
potrebné vykladať ustanovenia zmluvy v prospech spotrebiteľa, ktorý nemohol a nemôže tušiť výšku
bezdôvodného obohatenia, čo sa preukázalo aj po podaní žaloby, kedy žalobca z dôvodu nesprávnych
matematických prepočtov bol nútený čiastočne zastaviť súdne konanie. Zo zápisnice z rokovania zo
schôdze vlastníkov z U. XX-XX v S. vyplýva, že vlastníci netušili aký úver a s akými podmienkami

schvaľujú, čím je vyvrátené, že by vlastníci mali možnosť individuálne dojednať danú zmluvu, čo vyvracia
aj účelové tvrdenia svedkov E. a O. o individuálnom dojednávaní danej zmluvy o terminovanom úvere.
Vzhľadom na princípom efektivity a racionality môže súd vykonať dokazovanie aj z predložených
zápisníc výsluchmi svedkov E. a O., W. a T.. Akékoľvek prekleňovanie absolútnej neplatnosti zmluvy
z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti nepripadá do úvahy, nakoľko toto je právna otázka, na

ktorú by mal v zásade zodpovedať súd a nie je možné dohodou zmluvných strán alebo účastníkov
konania dodatočne schváliť alebo iným spôsobom konvalidovať absolútne neplatný právny úkon. Preto
je irelevantné vyjadrenie laikov pána E. a O. k zmluve, ale je teda otázkou právneho posúdenia súdom,
či zmluva obsahuje jasne a presne definované pravidlá za ktorých môže dôjsť k zmene úrokovéhorozpätia. Zároveň je dôležité posúdiť, či už v rozhodovacej súdnej praxi neexistuje rozhodnutie súdu,
ktoré by v zmysle § 305 a 306 CSP spôsobovali zákaz uplatnenia daného zmluvného dojednania, ktoré
na základe zákona ukladá povinnosť žalovanému aplikovať dané zmluvné dojednanie aj v súčasnosti,

pretože dané zvýšenie úrokového rozpätia sa aplikuje sústavne aj teda v priebehu tohto súdneho
konania.Čosatýkanámietkypremlčaniadávadopozornostijudikatúrusúdnehodvorazodňa21.4.2021
spor POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá sa zaoberá vydaním bezdôvodného obohatenia podľa slovenského
právneho režimu založeného s § 107 odsek 2 O.z. a riadiacou zásadou efektivity v zmysle ktorej nie je
možné sťažovať procesné podmienky spotrebiteľa, aby podal žalobu v lehote 3 rokov od dátumu, keď

došlo k bezdôvodnému obohateniu pričom k takémuto obohateniu môže dôjsť počas plnenia dlhodobej
zmluvy, čo nadmieru sťažuje výkon práv, ktoré priznáva smernica 93/13, smernica 2008/48. Žalobca
žiada súd, aby sa v prvom rade zaoberal neprijateľnosťou zmluvnej podmienky a následne absolútnou
neplatnosťou zmluvy z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti, ktorú je potrebné chápať nielen v
zmysle gramatickej jasnosti a zrozumiteľnosti, ale v zmysle rozsudkov súdneho dvora. Správca dojednal
pre vlastníkov bytov najlepšiu možnú zmluvu, resp. úverové podmienky, ktoré v danom čase sa dali

na medzibankovom trhu dojednať, čo svedčí o tom, že iné banky dané produkty na obnovu domov
ani neposkytovali. To, že žalovaná pristúpi k jednostrannej zmene úrokového rozpätia spôsobilo jej
nevýhodnosť, ale dodatočnú, nie v čase uzatvárania zmluvy, ale až v čase, keď sa banka na základe
veľmi nejasných kritérií rozhodla netransparentným spôsobom jednostranne zmeniť úrokové rozpätie,
pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že tak ani G.. O. a ani žalovaná jednoznačne nevysvetlili

dôvod, ktorý by viedol k zvýšeniu úrokového rozpätia a zároveň uvádza minimálne 6 dôvodov, pre ktoré
sa žalovaná rozhodla prehodnotiť úrokové rozpätie a tým zvýšiť úrokové zaťaženie vlastníkov o 160%.

20. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že žalovaná sa pridržiava svojich písomných
podaní. Žalobu považuje za nedôvodnú s prihliadnutím na fakt, že právnym dôvodom zvýšenia

úrokového rozpätia je článok 5.5. zmluvy o terminovanom úvere. Za vlastníkov bytov pri jej uzatváraní
konal správca a v jeho mene podpisoval zmluvy Ing. C. E.. Z tohto ustanovenia zmluvy vyplýva
výslovne oprávnenie banky bez potreby uzatvorenia osobitného dodatku zmeniť, teda zvýšiť alebo
znížiť úrokovú sadzbu klienta ak dôjde k zmene jeho rajtingu alebo rizikovej váhy, pričom táto zmena
má byť oznámená klientovi. Uvedené ustanovenie nadväzuje na článok 2.2.4. tejto zmluvy, kde bola

dohodnutá tzv. revizibilná úroková sadzba určená ako súčet základnej sadzby a úrokového rozpätia,
ktoré sa má meniť podľa článku 5.4., 5.5. a 5.6. K zmene teda došlo na základe z jedného týchto
dôvodov.Spornevedúindividuálnyvlastníci,ktoríbykonalipriuzatvorenízmluvy,alesporvediesprávca,
ktorý ich tiež pri uzatvorení zmluvy zastupoval. Žalovaná nikdy netvrdila, že vlastníci mali vedomosť
o obsahu úverovej zmluvy, naopak tvrdila, že zmluvu dojednával správca, ktorý bol povinný pri jej

dojednaní s odbornou starostlivosťou. Toto tvrdenie preukazuje aj predložená zápisnica zo schôdze
vlastníkov, z ktorej je zrejmé, že vlastníci bytov odsúhlasili celkovú výšku úveru, dobu splatnosti a tiež
to, že úver pre nich zabezpečí prostredníctvom zmluvy s Dexia bankou správca. Spotrebiteľom je v
tomto prípade poskytovaná ochrana výlučne vo vzťahu s § 24 a Zákona o spotrebiteľských úveroch,
ktorá je rozdielna od ochrany poskytovanej spotrebiteľom, ktorý ako individuálny dlžníci bez zastúpenia

správcom uzatvárajú zmluvu s konkrétnym dodávateľom-bankou. Správca je totiž povinný v zmysle
Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov konať s odbornou starostlivosťou a dojednať úver
v najlepšom záujme svojich klientov. V prípade ak správca tvrdí, že parametre úveru a teda zmeny
úrokovej sadzby sú voľné, tak toto je skutočnosť, ktorú mal zohľadniť už pri uzatváraní zmluvy, kde si
ako profesionál uzatvárajúci nie jednu, ale množstvo zmlúv na financovanie potrieb bytových domov mal

byť vedomý toho, čo prináša iná ako fixná úroková sadzba. Ing. E. potvrdil, že správca mal možnosť
s bankou rokovať o obsahu zmluvy, v určitom rozsahu boli v zmluve vykonané aj zmeny a preto je
potrebné túto zmluvu považovať za individuálnu dohodnutú. Nejedná sa o individuálne dohodnutú
zmluvu medzi vlastníkmi a bankou, ale individuálne dohodnutú zmluvu medzi správcom ako zákonným
zástupcom vlastníkov a bankou. Z tohto dôvodu nie je možné skúmať v zmluve neprijateľné zmluvné

podmienky. Za nedôvodnú považuje aj námietku, že článok 5.5. zmluvy o terminovanom úvere je
neurčitý a nezrozumiteľný, keďže Ing. E. potvrdil, že v čase uzavretia zmluvy ho za neurčitý správca
nepovažoval. Rozhodnutia NSSR sú v danom prípade nepoužiteľné z dôvodu, že predmetom konania
bolo zmluvné ustanovenie v modifikovanom znení, navyše zmluva bola uzavretá medzi individuálnymi
dlžníkmi, nezastúpenými profesionálom a išlo aj o iný typ úveru. Čo sa týka žiadosti žalobcu o ex offo

prieskum všetkých neprijateľných podmienok, ktoré sa nachádzajú v zmluve, tak s poukazom na to, že
zmluva bola individuálne dojednaná taký prieskum vykonať nemožno. Žalobca ani rámcovo neoznačil
ustanovenia, ktoré by mohol súd potencionálne považovať za neprijateľné zmluvné podmienky, nemôže
k nim žalovaná znášať žiadnu obranu. Určitosť alebo neurčitosť ustanovenia je potrebné preskúmať vsúlade s výkladovými pravidlami, ktoré špecifikovali v písomných podaniach. Žalovaná poukazuje na
námietku premlčania, správca mal vedomosť o zvýšení úrokového rozpätia už od momentu inkasovania
prvej zvýšenej splátky a v nadväznosti nato, že správca v Oznámení zo dňa 8.6.2011 informoval o

plošnom zvýšení úrokového rozpätia s tým, že G.. E. a O. potvrdili, že zvýšenie úrokového rozpätia
bolo predmetom aj osobného rokovania. Žalovaná navrhuje, aby sa súd oboznámil s výpoveďami
svedkov z listinných dôkazov, teda zápisníc, ktoré boli predložené žalobcom a žalovanou. Žalovaná
súhlasí so späťvzatím žaloby a zastavením v časti 3633,46 eur s príslušenstvom. Žalovaná nerozporuje
výpočet žalobcu uskutočnených platieb. Čo sa týka námietky, že otázka určitosti a zrozumiteľnosti

je právnou otázkou, s týmto názorom sa nestotožňuje. Právnou otázkou je výlučne otázka platnosti
zmluvy, avšak otázka zistenia obsahu zmluvy, jej zrozumiteľnosti pre strany, je skutkovou otázkou, kde
je rozhodujúce to, či predovšetkým strany poznali obsah právneho úkonu a v prípade, ak sa v znení
nachádza nejaký pojem, ktorý možno vykladať inak ako exaktne, či im bol obsah rovnako známy, resp.
či s jeho použitím súhlasili. K platnosti zmluvy poukazuje žalovaná na závery Ústavného súdu SR, ktorý
opakovane judikuje, že výklad zmluvy má byť zameraný na preferencii výkladu v prospech jej platnosti

a nie v prospech jej neplatnosti. Čo sa týka námietky žalobcu, že žalovaná nemá aplikovať dojednanie,
ktoré je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, tak rozhodnutie, na ktoré poukazuje, za neprijateľnú
zmluvnú podmienku vyhlásilo iné ustanovenie s rozdielnym obsahom, navyše v čase, kedy žalovaná
a správca toto ustanovenie formulovali do zmluvy a v čase, keď došlo k zvýšeniu úrokového rozpätia
žiadne rozhodnutie o existencii neprijateľnej zmluvnej podmienky neexistovalo. Žalovanej nie je známe

aké neprijateľné zmluvné podmienky obsahuje smernica 2008/48/ESS o zmluvách o spotrebiteľských
úveroch a žalobcom nebolo špecifikované na aké konkrétne ustanovenie v tejto smernici poukazuje.
Čo sa týka rozhodnutia ESD vo veci POHOTOVOSŤ žalovaná poukazuje na rozdiel medzi týmto
sporom vedeným správcom, kde aj z výpovede je zrejmé odkedy správca mal vedomosť o aplikovaní
sporného ustanovenia, s rozhodnutím kde išlo o individuálny spotrebiteľský spor, kde boli práve tieto

otázku sporné. Správca zmluvu uzatváral s tým, že úroková sadzba sa bude pravidelne meniť a bol
uzrozumený aj samotnou zmenou úrokového rozpätia, preto je potrebné považovať argumentáciu
žalobcu za irelevantnú.

21. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže

vziať žalobu späť.

22. Podľa § 145 ods. 1, 2 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví (1). Ak je žaloba
vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej (2).

23. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

24. Vzhľadom na to, že žalobca vzal svoju žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 3.633,46 eur s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.633,46 eur od 27.06.2016 do zaplatenia, súd v súlade s
citovaným zákonným ustanovením so súhlasom žalovanej konanie v uvedenej časti vo výroku I. zastavil.

25. Zo Zmluvy o termínovanom úvere č. 06/065/08 zo dňa 31.07.2008 (č.l. 13) vyplýva, že žalovaná

ako banka (pôvodne ako Dexia banka Slovensko a.s.) a vlastníci bytov v Bytovom dome na ul. U.,
súp. č. XXXX, obec S., zapísanom na LV č. XXXX, k.ú. S., v zastúpení Bytovým družstvom so sídlom
v Trnave (zastúpené G.. C. E., prokuristom) ako klienti uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej sa
žalovaná zaviazala poskytnúť úver vo výške 9.338.000,-Sk za účelom obnovy bytového domu U. XX-
XX, S. - zateplenie, výmena okien, rekonštrukcia vchodových dverí. Úročenie úveru bolo dojednané

v odseku 2.2.4. zmluvy tak, že druh úrokovej sadzby je revizibilná, základná úroková sadzba je
hodnota 6 mesačného BRIBOR, úrokové rozpätie 0,90% p.a., celková revizibilná úroková sadzba je
hodnota 6 mesačného BRIBOR + úrokové rozpätie 0,90 % p.a.. V bode 5.5. zmluvy je obsiahnuté
dojednanie o tom, že banka má právo adekvátnym spôsobom meniť úrokovú sadzbu v prípade, ak
dôjde k zmene miery rizika klienta. Zmena miery rizika klienta môže súvisieť predovšetkým so zmenou

ratingu klienta stanoveného bankou, alebo so zmenou rizikovej váhy klienta podľa pravidiel stanovených
Národnou bankou Slovenska. Pre posúdenie zmeny miery rizika klienta sú rozhodujúce skutočnosti
platné v čase ich ostatného posúdenia v porovnaní s aktuálnymi rozhodujúcimi skutočnosťami. Príslušnú
zmenu úrokovej sadzby je banka oprávnená uskutočniť automaticky bez dodatkov k úverovej zmluve.Banka predmetnú zmenu v primeranej lehote oznámi klientovi. V bode 5.7. zmluvy je uvedené:
Klient je oprávnený jedenkrát za kalendárny rok za poplatok určený v sadzobníku požiadať banku o
prehodnoteniemieryjehorizikaastýmsúvisiaceprehodnotenieúrokovejsadzby.Podľabodu1Definície

a výkladových pravidiel zmluvy o úvere je revizibilná úroková sadzba súčtom základnej sadzby a
úrokového rozpätia, táto sadzba sa mení podľa pravidiel stanovených v bodoch 5.4, 5.5 a 5.6 zmluvy
o úvere. Z listu Dexia banka Slovensko a.s. zo dňa 08.06.2011 (č.l. 12) adresovaného žalobcovi pod
zn. 56/ROC/2011 vyplýva, že banka oznamuje žalobcovi, že na základe predchádzajúcich spoločných
rokovaní k problematike zvýšenia úrokového rozpätia podľa bodu 5.5. úverovej zmluvy č. 06/065/08

v VD BD s.č. XXXX sa dňom 01.07.2011 mení úrokové rozpätie predmetného úveru na 2,50 % p.a.,
celková úroková sadzba bude predstavovať hodnotu 6 mesačného EURIBORU + 2,50 % p.a.

26. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

27. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

28. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa

zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

29. Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe

zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

30. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) (v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

31. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zákon sa nevzťahuje
na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,

dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.

32. Podľa § 24a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „zák. č. 129/2010 Z.z.“) na úvery na opravu, rekonštrukciu alebo
modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu poskytované vlastníkom

bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu,4a) ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, sa
vzťahujú ustanovenia § 2, § 4 ods. 1 písm. a) až d), f) až n) a s), ods. 2 a ods. 7 až 15, § 9 ods. 1
a ods. 2 písm. a), b), d), e), g), h), j) až o), s) a u), § 11 ods. 1, § 12, 19, 23 a 25a, pričom takíto
dlžníci vykonávajú svoje práva v súvislosti s uvedenými úvermi spoločne prostredníctvom správcu alebo
spoločenstva vlastníkov4a) a veriteľ plní povinnosti voči takýmto dlžníkom tak, že ich plní voči správcovi

alebo voči spoločenstvu vlastníkov;4a) to neplatí, ak ide o úvery poskytované Štátnym fondom rozvoja
bývania podľa osobitného predpisu.36)

33. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

34. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak jeto na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)

35. Podľa § 53 ods. 4 písm. i) OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi
jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve.

36. Podľa § 53 ods. 1, 2,3 a 5 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané (1). Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (2). Ak

dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané (3). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. (5)

37. Podľa § 53 ods. 12 OZ, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu

tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí.

38. Podľa § 53a ods. 1 OZ (v znení účinnom od 01.03.2010), ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku

v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,

ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

39. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(1) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (2)

40. Podľa § 8b ods. 1 a 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej

len „ZoVB“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), správca je povinný vykonávať správu majetku
vlastníkov samostatne, vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
(1) Pri obstarávaní služieb a tovaru je správca povinný dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké
sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je povinný
riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere

dodávateľa. (3)

41. Podľa § 8b ods. 1 veta prvá ZoVB (v znení účinnom do 31.10.2018), správca je povinný vykonávať
správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je
oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.

42. Podľa § 9 ods. 7 ZoVB (v znení účinnom od 01.11.2018), spoločenstvo a správca sú povinní
vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytovýchpriestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní
pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu
so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

43. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

44. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu

vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

45.Žalovanávkonanínamietalanedostatokprávomocitunajšiehosúdurozhodovaťspormedzistranami

z dôvodu rozhodcovskej doložky uzatvorenej v bode 15.11 zmluvy o termínovanom úvere. Z bodu
15.11 Zmluvy o termínovanom úvere vyplýva, že vzájomné spory strán je príslušný prejednať Stály
rozhodcovský súd Asociácie bánk. Zo Základných informácii mal súd preukázané, že rozhodcovský súd
s názvom „Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk“ v čase vzniku úverového vzťahu neexistoval, z
ktorého dôvodu je uvedené dojednanie neurčité a nezrozumiteľné, a preto neplatné podľa § 37 ods. 1

OZ. Navyše podľa ustanovenia § 3 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd, pričom
dodávateľ sa môže účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu iba ak vo veci už skôr začalo
spotrebiteľskérozhodcovskékonanie.Uvedenéžalovanánepreukázala,navyšepočassúdnehokonania
došlo k zrušeniu Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie ku dňu 01.01.2019, preto

má súd za to, že tu nie je neodstrániteľná prekážka konania spočívajúca v nedostatku právomoci spor
prejednať, a teda všeobecný súd je oprávnený vo veci konať a rozhodnúť.

46. Žalovaná ďalej namietala, že právny zástupca pôvodných žalobcov nebol oprávnený zastupovať
žalobcov pri podaní žaloby. K tomuto súd uvádza, že v obdobnej veci vedenej na tunajšom súde

po zastavení konania tunajším súdom na odvolanie žalobcov Krajský súd v Trnave v uznesení č.k.
23Co/81/2019-241 zo dňa 26.02.2020, ktorým zrušil uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania
uviedol, že „v zmysle § 8b ods. 1 ZoVB aj zmluva o výkone správy v čl. III. (zo dňa 19.06.2008) obsahuje
dojednanie o splnomocnení, podľa ktorej vlastníci bytov splnomocnili správcu konať pri správe domu
za vlastníkov bytov v dome pred súdom, správu domu vykonávať samostatne v mene vlastníkov bytov

v dome pri vymáhaní škody. Správca preto bol v prejednávanej veci ako priamy zákonný zástupca
vlastníkov bytov v zmysle § 8b ods. 1 ZoVB v znení účinnom do 31.10.2018 (vzhľadom na vyššie
uvedený právny názor a s prihliadnutím k faktu, že vymáhanie pohľadávky z úverového záväzku
patrí pod výkon správy bytového domu v zmysle čl. I zmluvy o výkone správy, pretože vymáhanie
pohľadávky vzniknutej z predmetnej úverovej zmluvy za účelom získania úveru na rekonštrukciu

bytového domu žalobcov, v širšom slova zmysle súvisí so správou bytového domu žalobcov). Takéto
splnomocnenie nevylučuje ani § 89 CSP, pričom ide o právo dať sa v konaní zastupovať s určitou
modifikáciou a správca, ako zákonný zástupca, má toto oprávnenie podľa § 8b ods. 1 ZoVB v znení
účinnom do 31.10.2018. Splnomocnenie, ktoré ako splnomocniteľ vystavil zákonný zástupca žalobcov,
správca domu, Bytové družstvo so sídlom v Trnave, Beethovenova 26, Trnava, IČO: 00 175 480 pre

splnomocneného, právneho zástupcu UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o., Miletičova 23,
Bratislava, IČO: 36 662 291 je z vyššie uvedených dôvodov možné považovať za udelené v súlade
s právnymi predpismi.“ Vzhľadom na to, že Zmluva o výkone správy č. 35 zo dňa 04.07.2008 (č.l.
112) obsahuje rovnaké dojednania o splnomocnení, ako zmluva o výkone správy opísaná v uznesení
odvolacieho súdu, dospel súd k záveru, že splnomocnenie, ktoré ako splnomocniteľ vystavil zákonný

zástupca žalobcov (aktuálne žalobca), pre splnomocneného, právneho zástupcu UNITED LAWYERS,
advokátska kancelária, s.r.o., je možné považovať za udelené v súlade s právnymi predpismi a teda
právnemu zástupcovi žalobcov bolo udelené riadne plnomocenstvo na zastupovanie žalobcov v konaní.

47. Žalovaná tvrdila, že Zmluva o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX zo dňa 31.07.2008 nie je zmluvou

spotrebiteľskou a spor nie je možné považovať za spotrebiteľský.

48. Zo Zmluvy o výkone správy č. 35 zo dňa 04.07.2008 (č.l. 112) mal súd preukázané, že vlastníci bytov
uzatvorili túto zmluvu s bytovým družstvom v zmysle § 8a ZoVB, predmetom zmluvy je obstarávanieslužieb a tovaru, ktorými správca zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome činnosti uvedené v zákone o vlastníctve bytov. V zmysle ustanovenia § 8b ods. 1 ZoVB (v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere) je správca povinný vykonávať správu majetku vlastníkov

samostatne, vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Podľa
§ 9 ods. 2 ZoVB právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení
domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Uzatvorením úverovej zmluvy týkajúcej sa bytového domu preto práva a povinnosti z právneho úkonu
vznikli priamo vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.

49. Pokiaľ ide o charakter uzavretej zmluvy o úvere, uzavrel ju správca z titulu svojho oprávnenia
vyplývajúceho mu zo znenia § 8b ods. 1 ZoVB (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), ako aj
zo znenia článku III. Zmluvy o výkone správy č. 35. Je však nepochybné, že dlžníkmi z úverovej
zmluvy sú jednotliví vlastníci bytov v predmetnom bytovom dome, tak ako to vyplýva aj zo súčasného
znenia § 24a zákona o spotrebiteľských úveroch, kým správca je ich zákonným zástupcom. Právny

vzťah založený zmluvou o úvere je tak právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je
nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a
nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a
nasl. OZ). Žalovaná pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupovala ako podnikateľ, ktorý koná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zároveň ako veriteľ, ktorý poskytol úver v rámci svojho

podnikania. Daný úver pritom bol poskytnutý na obnovou bytového domu, a teda za účelom zveľadenia
majetku fyzických osôb - spotrebiteľov. Na strane dlžníka tak vystupovali spotrebitelia, ktorým nebol úver
poskytnutý v rámci obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na uvedenom nič nemení skutočnosť,
že za nich na základe zákonného splnomocnenia konal správca bytového domu, pretože subjektom
základného hmotnoprávneho vzťahu s bankou nebol správca bytového domu, ale jednotliví vlastníci

bytov a nebytových priestorov. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis
derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník,
súd vyhodnotil zmluvný vzťah podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Hoci teda v prípade zmluvy o
termínovanom úvere nejde s poukazom na § 1 ods. 2 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy) o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, vzťah medzi vlastníkmi bytov ako dlžníkmi a bankou ako
veriteľom bolo potrebné posúdiť ako spotrebiteľský vzťah v zmysle Občianskeho zákonníka. Na zmluvu
sa tak vzťahuje spotrebiteľská ochrana vrátane ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami
v zmysle ustanovenia § 53 OZ. Súd mal za to, že zastúpenie vlastníka bytu naplňujúceho zákonnú
definíciu spotrebiteľa osobou nenaplňujúcou definíciu spotrebiteľa pri právnom úkone uzatvorenia

zmluvynemôžespotrebiteľazbaviťspotrebiteľskejochranygarantovanejprávnymporiadkom.Nakoniec,
záujem na osobitnej ochrane vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyplýva aj z ustanovenia § 24a
ZoSÚ (v súčasnom znení), ktorý im priznáva špeciálny právny režim. Z uvedených dôvodov je potrebné
všetky osoby na strane dlžníka považovať za spotrebiteľov.

50. Žalovaná vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti z dôvodu absencie spotrebiteľského prvku. K
tomu súd uvádza, že táto bola daná ustanovením § 87 písm. f) zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (v znení účinnom do 30.06.2016), v zmysle ktorého popri všeobecnom súde odporcu je na
konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej
zmluvy,pričomvlastnícibytov(akožalobcoviavčasepodaniažaloby)súspotrebiteľmistrvalýmpobytom

v prevažnom rozsahu v obvode tunajšieho súdu. V konaní sa uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktorý so spotrebiteľskou zmluvou nepochybne priamo súvisí. Zároveň súd poukazuje na
uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 7NcC/5/2017-88 zo dňa 27.02.2017, ktorým bolo konštatované,
že na prejednanie a rozhodnutie veci je miestne príslušným tunajší súd, ktorým rozhodnutím je tunajší
súd viazaný (§ 43 ods. 2 veta posledná CSP).

51. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaná ako banka (pod obchodným menom Dexia banka
Slovenskoa.s.)avlastnícibytovvBytovomdomesúp.č.6038naul.U.XX-XX,S.,vzastúpenízákonným
zástupcom Bytovým družstvom so sídlom v Trnave ako klienti uzavreli dňa 31.07.2008 Zmluvu o
termínovanom úvere č. 06/065/08, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 9.338.000,- Sk

za účelom obnovy bytového domu. V konaní sa žalobca ako správca bytového domu domáha vydania
bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť tým, že žalovaná neoprávnene zvýšila od 01.07.2011
úrokové rozpätie z 0,9% p.a. na 2,50% p.a.. na základe neplatného ustanovenia bodu 5.5. zmluvy o
úvere, ktoré je podľa žalobcu neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalobca až na pojednávaní začaltvrdiť, že napadnuté ustanovenie zmluvy je neplatné pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť podľa §
37 OZ. Žalobca žiada vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 20.07.2011 do 30.06.2016 vo
výške 17.134,84 eur a za obdobie od 01.07.2016 do 31.01.2020 vo výške 7.232,73 eur, ktoré sumy

majú predstavovať rozdiel medzi sumou, ktorú vlastníci bytov žalovanej zaplatili po zvýšení úrokovej
sadzby a sumou, ktorú by zaplatili na úrokoch bez zvýšenia úrokovej sadzby. Nebolo pritom sporným,
že úver bol splácaný v zmysle Prehľadu splátok úveru (č.l. 203).

52. Podľa žalobcu žalovaná získala bezdôvodné obohatenie plnením na základe neplatného

ustanovenia bodu 5.5. zmluvy o úvere, ktoré je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a to s poukazom
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, uznesenie Ústavného
súdu SR sp.zn. III.ÚS 124/2020-21 zo dňa 15.04.2020 a stanovisko Národnej banky Slovenska zo dňa
28.04.2015. Uvedené rozhodnutia sú však na tu prejednávanú vec neaplikovateľné, nakoľko vychádzajú
z iných skutkových okolnosti, keď v uvedených konaniach nebola posudzovaná zmluva o termínovanom
úvere uzavretá za účelom obnovy bytového domu, v ktorej by ako dlžníci vystupovali vlastníci bytov

zastúpení správcom, ale bola posudzovaná zmluva o hypotekárnom úvere, t.j. iný typ úverového
produktu, v ktorej ako dlžníci vystupovali obyčajné fyzické osoby bez zastúpenia, a teda išlo o iný typ
zmluvy ako v prejednávanej veci. Naviac, znenie bodov 4.6. a 5.5. nie je totožné a je inak definovaná
aj zmena miery rizika klienta. Vzhľadom na uvedenú odlišnosť skutkových okolnosti oboch prípadov a
odlišné znenie porovnávaných zmluvných podmienok nie je možné automaticky považovať ustanovenie

bodu 5.5. Zmluvy o termínovanom úvere č. 06/065/08 zo dňa 31.07.2008 za neprijateľnú podmienku a
za neplatnú, teda nie je možné aplikovať ustanovenie § 53a ods. 1 OZ. Pokiaľ ide o stanovisko Národnej
banky Slovenska zo dňa 28.04.2015, NBS sa v ňom žiadnym spôsobom nevyjadruje k citovanému
bodu 5.5. zmluvy, ale iba k bodu 12.1.1.1. zmluvy (uplatnenie sankčného zvýšenia), na základe ktorého
ustanovenia však k zvýšeniu úrokového rozpätia v tu prejednávanej veci neprišlo, navyše stanovisko

NBS nie je pre súd záväzné.

53. Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení ku dňu uzavretia zmluvy je neprijateľná zmluvná podmienka také
ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a podľa ods. 4 je absolútne neplatné. Ustanovenie § 53

ods. 4 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy obsahuje ich demonštratívny výpočet. Zákon
zároveň v prvom odseku upravuje výnimku z uvedeného pravidla neprijateľnosti zmluvných podmienok
ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané, pričom za individuálne dojednané sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, s tým, že individuálne
dojednanie preukazuje dodávateľ. V prípade zmluvy o úvere je pritom úrok odplatou za poskytnutie
peňažných prostriedkov, je teda hlavným predmetom plnenia resp. cenou plnenia. Keďže zmluvná
podmienka uvedená v bode 5.5. zmluvy sa týka predmetu plnenia, resp. ceny plnenia, je zo zákona
vylúčené jej určenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 12

OZ (v aktuálnom znení), v zmysle ktorého sa neprijateľnosť zmluvnej podmienky hodnotí so zreteľom na
povahu služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy
v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy.

54. Ak by teda aj bola v spotrebiteľskej zmluve dojednaná taká podmienka, ktorá by svojim charakterom

spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, ale bola by individuálne dojednaná, nepôjde o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaná v
konaní tvrdila, že minimálne k prvým zmluvám v roku 2006 prebehol riadny kontraktačný proces, v rámci
ktorého mal žalobca možnosť pripomienkovať jednotlivé ustanovenia zmluvy, ktorého kontraktačného
procesu sa zúčastnili banka a správca, obaja ako podnikatelia. Z uvedeného vyplýva, že nešlo o

formulárovú zmluvu, do ktorej by dlžník nemal možnosť zasiahnuť, ale správca ako odborne spôsobilá
osoba mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Uvedené mal súd preukázané aj zo zápisníc tunajšieho
súdu obsahujúcich výpovede svedkov G.. C. E. a Ing. F. O. - viď. bod XX. Žalobca vo svojom vyjadrení
potvrdil, že pripomienky žalobcu boli akceptované v minimálnom rozsahu a dotýkali sa maličkostí,
nie podstatných častí zmluvy, čo potvrdzuje tvrdenie žalovanej, že žalobca mal možnosť zmluvy

pripomienkovať a toto aj urobil. Ustanovenie bodu 5.5. bolo v zmluvách z roku 2006 a z roku 2008
totožné,čovyplývazosťažnostisprávcuzodňa18.01.2016adresovanejNBS(č.l.34-kdesapriväčšine
zmlúv o.i. aj z rokov 2006 a 2008 odkazuje na rovnaký bod 5.5 zmluvy a zmenu úrokovej sadzby v
prípade zmeny miery rizika klienta), ako aj z oznámenia o zvýšení úrokového rozpätia zo dňa 08.06.2011(č.l. 12 - kde sa odkazuje na bod 5.5), pričom totožnosť znenia bodu 5.5 zmlúv je súdu známa aj z
jeho úradnej činnosti. Ak sa potom uskutočnil riadny kontraktačný proces k zmluvám z roku 2006, ktoré
obsahovali totožné znenie bodu 5.5. týkajúce sa zmeny úrokovej sadzby, je možné považovať uvedené

zmluvnédojednaniezaindividuálnedojednanéajpreprípadtuprejednávanejzmluvyzroku2008.Keďže
išlo o uzatváranie obdobných zmlúv za obdobným účelom, ktorým bola obnova bytového fondu toho-
ktorého bytového domu, pričom vlastníkov bytov vždy zastupoval ten istý správca, je prirodzené, že
znenia viacerých zmlúv boli viac-menej totožné. Rozhodujúce je, že kontraktačný proces prebehol medzi
žalovanou ako bankou a žalobcom ako správcom (odborne spôsobilou osobou), ktorý mal možnosť

do znenia zmluvy zasiahnuť a do tohto aj minimálne v procese tvorby vzorovej zmluvy v roku 2006
zasahoval.

55. Súd pritom poukazuje na zápisnice z pojednávaní v konaniach tunajšieho súdu, ktoré ako dôkazy
predložili žalobca aj žalovaná s tým, že obe strany sa zhodne vyjadrili, aby sa výsluch svedkov G.. C.
E., G.. F. O., G.. P. T., Ing. D. W. nevykonal a zároveň strany zhodne vyjadrili súhlas s tým, aby sa

vychádzalo z predložených zápisníc.

XX. Súd vychádzal z predložených zápisníc so zachytenými výpoveďami svedkov v iných konaniach
týkajúcich sa obdobných sporov žalobcu a žalovanej na tunajšom súde s poukazom na ustanovenie
§ 205 CSP (zápisnica z pojednávania je verejnou listinou) v spojení s ustanovením § 191 CSP

(vyhodnotenie v zápisniciach zachytených výpovedí svedkov v zmysle voľného hodnotenia dôkazov).
Uvedenú možnosť podporuje aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Obdo/51/2020 zo dňa
25.02.2021, v ktorom dovolací súd uviedol, že „zápisnica o súdnom pojednávaní má vo všeobecnosti
v zmysle ustálenej judikatúry povahu verejnej listiny (pozri napr. 2Cdo/119/2011, II.ÚS/333/2014).
Zápisnica o súdnom pojednávaní spísaná v inom súdnom konaní, a ako dôkaz vykonaná v ďalšom

(napr. tu posudzovanom) súdnom konaní, z hľadiska úpravy dokazovania v Civilnom sporovom poriadku
(§ 185 až § 211) vo svojej podstate predstavuje jeden z dôkazných prostriedkov - listinu, a to verejnú
listinu......Verejnálistinajelistinavydanásúdomaleboinýmštátnymorgánomvmedziachichprávomoci
alebo listina, ktorá bola osobitným predpisom za takú vyhlásená; je považovaná za dôkazný prostriedok
veľmi preukazný (presvedčivý, evidentný, nesporný). V tomto smere sú potom súdy aj iné štátne orgány

takouto listinou viazané. ..... Inými slovami, zápisnica o pojednávaní zachytávajúca výpoveď svedka (ako
verejná listina podľa § 205 CSP), potvrdzuje existenciu a priebeh daného procesného úkonu, pravdivosť
toho, že sa svedok pojednávania zúčastnil a čo vypovedal. ..... Z uvedeného, na skutočnosti uvádzané
vo výpovedi svedka, len z dôvodu jej zachytenia v zápisnici zo súdneho pojednávania, nemožno bez
ďalšieho v inom konaní nahliadať v zmysle § 205 CSP ako na objektívne pravdivé a preukázané

(ako priamy dôkaz preukazujúci určitú skutočnosť). Zároveň nemožno zo žiadneho z ustanovení CSP
vyvodiť, že súd nemôže vyhodnotiť svedeckú výpoveď zaprotokolovanú v zápisnici v inom konaní v
rámci voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 CSP). V prípade dokazovania obsahom svedeckej výpovede
v inom konaní, zisťovanej zo zápisnice o pojednávaní spísanou (iným) súdom, do ktorej bola výpoveď
svedka zaznamenaná, sa súd v podstate zaoberá popri sebe dvomi dôkaznými prostriedkami a to

nosičom, záznamom svedeckej výpovede, ktorým je listina - zápisnica o pojednávaní ako verejná
listina osvedčujúca priebeh a obsah výpovede svedka a samotnou svedeckou výpoveďou z hľadiska jej
pravdivosti, úplnosti, vierohodnosti, či súladnosti s inými dôkazmi.“

57. Vzhľadom na uvedené súd dokazovanie výsluchmi svedkov nevykonal, ale vykonal dokazovanie

zápisnicami obsahujúcimi ich výpovede v iných konaniach pred tunajším súdom. Z predložených
zápisníc pritom vyplýva, že svedkovia G.. F. O. a Ing. C. E. sa v rámci výsluchov vyjadrovali ku
kontraktačnému procesu, pričom zhodne vypovedali v tom zmysle, že pred uzatvorením zmluvy sa
rokovalo o obsahu zmluvy, správcovi bol predložený návrh zmluvy na pripomienkovanie, zmluvy
sa podrobne prechádzali a pripomienkovali najmä prvé zmluvy, niektoré pripomienky žalobcu boli

žalovanou akceptované, G.. C. E. ich konzultoval s právnikom bytového družstva. Ďalšie zmluvy sa
pripomienkovali v prípade, že sa v nich niečo vplyvom zmeny právnej úpravy menilo. Uvedené vyplýva
zo zápisnice zo dňa 28.07.2020 sp.zn. 11C/21/2017 (č.l. 290) - strana 2, 4, 6; zo zápisnice zo dňa
09.07.2020 sp.zn. 11C/33/2017 (č.l. 302) - strana 2, 4, 5; zo zápisnice zo dňa 04.08.2020 sp.zn.
11C/51/2017 (č.l. 305) - strana 2, 4.

58. Výpovede oboch svedkov súd považoval za vierohodné, keď výpovede svedkov ohľadom
kontraktačného procesu si neodporovali v podstatných okolnostiach a neboli ani v rozpore s ostatnýmidôkazmi. Hoci svedkovia boli v minulosti zamestnancom žalovanej (G.. O.) a prokuristom žalobcu (G..
E.), v súčasnosti k nim nie sú v žiadnom vzťahu a nemajú žiaden záujem na výsledku konania.

59. Žalobca na pojednávaní namietal svedeckú výpoveď G.. C. E. a G.. F. O. týkajúcu sa toho, že
úverová zmluva nebola individuálne dojednaná s vlastníkmi bytov, k čomu súd uvádza, že uvedené
nebolo v konaní sporné, od počiatku obe zmluvné strany tvrdili, že zmluvy boli dojednávané len medzi
žalobcom a žalovanou.

60. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prípade zmluvy o úvere, ktorá je predmetom tohto konania, nešlo
o formulárovú zmluvu, do ktorej dlžník nemá možnosť zasiahnuť, ale správca (navyše ako odborne
spôsobilá osoba, ktorá obsah zmluvy konzultovala aj s právnikom bytového družstva) mal možnosť
ovplyvniť obsah zmluvy, toto aj využil a žalovaná niektoré jeho pripomienky akceptovala. Skutočnosť,
že sa znenie ustanovení neskôr dojednaných zmlúv väčšinou zhodovalo so znením ustanovení skorších
zmlúv (vrátane bodu 5.5.), nie je daná jednostranným pôsobením banky, ale zhodnou vôľou banky

a správcu pri procese kontraktácie, a preto nejde o formulárové zmluvy, i keby sa niektoré ich
ustanovenia zhodovali. Rozhodujúce je, že kontraktačný proces prebehol medzi žalovanou ako bankou
a správcom, ktorý bol odborne spôsobilou osobou a ktorý mal možnosť do znenia zmluvy zasiahnuť a
ak pri neskorších zmluvách nezasiahol, tak iba z vlastného rozhodnutia, nie preto, že by bola zmluva
formulárová. Súd dodáva, že vzhľadom na veľký časový odstup od uzavretia konkrétnej zmluvy č.

06/065/08 dňa 31.07.2008 a veľké množstvo uzatváraných obdobných zmlúv je ťažko očakávať, že
bude preukázaný konkrétny priebeh uzatvárania tejto konkrétnej zmluvy. Súd mal s poukazom na vyššie
uvedené za to, že zmluvné dojednanie v bode 5.5. zmluvy je potrebné považovať za individuálne
dojednané aj v prípade tu prejednávanej zmluvy. Zároveň je (rovnako ako v prípade otázky určitosti
zmluvného dojednania) dôvodné očakávať, že správca ako profesionál v oblasti uzatvárania úverových

zmlúv za vlastníkov bytov by formulárovú zmluvu ani nepodpísal. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel
súd k záveru, že spotrebitelia mali prostredníctvom žalobcu ako správcu možnosť zmluvné podmienky
si dohodnúť, zmluvné podmienky tak boli individuálne dojednané, a preto žiadnu z nich (a teda ani bod
5.5. zmluvy) nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

61. K tvrdeniu žalobcu, že zmluva o úvere nebola individuálne dojednaná z dôvodu, že samotní
spotrebitelia nemali možnosť oboznámiť sa vopred s jej obsahom a ovplyvniť jej obsah súd uvádza,
že zmluvu o úvere za vlastníkov bytov uzatvoril správca z titulu svojho oprávnenia vyplývajúceho
mu zo znenia § 8b ods. 1 ZoVB (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), ako aj zo znenia
článku III. Zmluvy o výkone správy č. 35, t.j. ako ich zákonný zástupca, s ktorým, ako už bolo vyššie

konštatované, bola zmluva o úvere dojednaná individuálne, preto ďalšie individuálne dojednanie so
všetkými vlastníkmi bytov už nebolo potrebné. Banka ex lege vykonáva svoje práva a plní svoje
povinnosti výlučne správcovi, ako zástupcovi vlastníkov. Nemožno preto považovať za rozhodujúce
kritérium pre zisťovanie a vyhodnocovanie informácií vedomosť vlastníkov bytov ako spotrebiteľov,
ale výlučne vedomosť správcu. Prerokovanie obsahu zmluvy o úvere medzi správcom a vlastníkmi

bytov je otázka ich vzájomného vzťahu a ak došlo v tomto smere k nejakému porušeniu povinností
zo strany správcu, čo ale nie je predmetom tohto konania, môže to založiť nárok na náhradu škody
voči správcovi, nie však voči žalovanej, ktorá pri dojednávaní zmluvy so správcom v tomto smere
žiadnu povinnosť neporušila a toto nevyvracia ani Zápisnica z rokovania schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome súpisné číslo XXXX na U. XX-XX S. dňa 28.04.2008 (č.l. 326) z ktorej

vyplýva len toľko, že prítomní odsúhlasili výšku úveru na zateplenie domu v celkovej sumy 9.339.000,-
Sk a zástupca vlastníkov zabezpečí predloženie požiadaviek spojených s vybavovaním úveru cez Dexia
banku prostredníctvom BD Trnava.

62. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že pre určenie predmetného ustanovenia bodu 5.5. zmluvy

o úvere za neprijateľné chýba splnenie ďalšej podmienky, a to značná nerovnováha v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko toto ustanovenie zmluvy umožňuje
zmenu úrokového rozpätia aj v prospech spotrebiteľa, keďže banka má možnosť meniť, a teda aj znížiť,
nielen zvýšiť, úrokové rozpätie (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/58/2019-398 zo
dňa 30.06.2020, rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/185/2019-503 zo dňa 28.9.2020), preto tu

chýba značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd
poznamenáva, že za istých podmienok aj ustanovenie § 53 ods. 15 písm. a) OZ (účinné od 01.06.2010)
umožňuje jednostranné zvýšenie úrokovej sadzby zo strany dodávateľa a nepovažuje ho za neprijateľnú
zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. i) OZ.63. Z oznámenia o zvýšení úrokového rozpätia zo dňa 08.06.2011, kde sa uvádza, že k zvýšeniu
dochádza na základe predchádzajúcich rokovaní k uvedenej problematike, vyplýva, že žalobca vedel

o aplikácii bodu 5.5. zmluvy od začiatku jeho použitia, pričom žalobca netvrdil ani nepreukázal, že by
po rokovaniach so žalovanou proti tomuto postupu nejako nenamietal, z čoho vyplýva, že žalobca po
uskutočnenýchrokovaniachmedzinímažalovanouzvýšenieúrokovéhorozpätiavroku2011akceptoval
a úvery boli ďalej splácané aj pri zvýšenom úroku. Uvedené potvrdzujú aj výpovede svedka Ing.
C. E. zachytené v zápisniciach predložených stranami, a síce v zápisnici zo dňa 28.07.2020 sp.zn.

11C/21/2017 (č.l. 290) - strana 3, v zápisnici zo dňa 09.07.2020 sp.zn. 11C/33/2017 (č.l. 302) - strana
3, 6; v zápisnici zo dňa 04.08.2020 sp.zn. 11C/51/2017 (č.l. 305) - strana 3.

64. Čo sa týka samotného Oznámenia zvýšenia úrokového rozpätia, s poukazom na znenie bodu 5.5.
zmluvy,aniprípadnéneoznámeniezvýšeniabynebolodôvodomneúčinnostialeboneplatnostizvýšenia.
Zvýšenie úrokového rozpätia však bolo žalobcovi oznámené, a to listom zo dňa 08.06.2011 (č.l. 12),

ktorý žalobca priložil k žalobe, z čoho vyplýva, že ním disponoval. Žalobca síce v žalobe neuviedol,
kedy mu malo byť oznámenie doručené a neskôr začal tvrdiť, že mu nebolo doručené vôbec, avšak
zo Sťažnosti žalobcu adresovanej NBS (č.l. 34), kde žalobca na strane 48 uvádza, že v niektorých
prípadoch banka neoznámila zmenu úrokového rozpätia, z ktorého dôvodu musel žalobca požiadať
banku o vystavenie potvrdenia, pričom uvedené dodatočné vystavenie potvrdenia sa netýka bytového

domu U. XX-XX v S., pri ktorom sa v sťažnosti na č.l. 44 uvádza, že dňa 08.06.2011 adresovala banka
správcovi oznámenie a zároveň sa neuvádza nič o tom, že by malo byť doručené oneskorene, alebo
až na vyžiadanie správcu a keďže v konaní nebol preukázaný opak, súd vychádzal z toho, že list zo
dňa 08.06.2011 bol s prihliadnutím na všeobecne známu dobu poštovej prepravy doručený správcovi
najneskôr do jedného týždňa po jeho spísaní, t.j. v prvej polovici mesiaca jún 2011. Odoslanie zásielky

preukazuje kópia z knihy odoslanej pošty žalovanej (č.l. 214), z ktorej vyplýva odoslanie oznámenia o
zvýšení úrokového rozpätia žalobcovi dňa 08.06.2011.V zmysle bodu 13.2.3. zmluvy o úvere sa zásielka
doručovaná doporučenou poštou považuje za doručenú tretí kalendárny deň po dni odoslania, z čoho
vyplýva, že oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 11.06.2011, t.j. ešte pred dňom zvýšenia úrokového
rozpätia. Súd však poukazuje na skutočnosť, že uvedený list žalobca priložil k žalobe a teda správcovi

bol preukázateľne doručený, pričom v žalobe nebolo uvádzané žiadne iné skutkové tvrdenie o dátume
jeho doručenia, preto možno vychádzať zo všeobecne známej doby prepravy poštových zásielok, resp.
z bodu 13.2.3. zmluvy (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/58/2019-398 zo dňa
30.06.2020). Zo svedeckej výpovede G.. F. O. vyplynulo, že bolo bežnou praxou, že žalovaná v jednej
obálke zasielala naraz viacero oznámení jednému adresátovi.

65. V konaní nebolo sporné, že zvýšenie úrokového rozpätia bolo predmetom niekoľkých rokovaní
žalobcu a žalovanej. Svedok G.. C. E. pri svojich výsluchoch potvrdil, že zvýšenie úrokového rozpätia
zistili okamžite po jeho zvýšení a to z výpisov z účtov, ktoré kontrolovala ekonomická námestníčka
(v zápisnici zo dňa 04.08.2020 sp.zn. 11C/51/2017 (č.l. 305), v zápisnici zo dňa 09.07.2020 sp.zn.

11C/33/2017 (č.l. 302).

66. Žalovaná odôvodnila použitie bodu 5.5. tak, že k zmene úrokovej sadzby pristúpila na základe
legitímneho právneho dôvodu, keď takto určená úroková sadzba bola v celom rozsahu primeraná
aktuálnemu stavu na trhu a porovnateľná s úrokovými sadzbami ponúkanými v rovnakom segmente

úverových produktov inými bankovými subjektmi, čím došlo k naplneniu podmienky adekvátnosti zmeny
úrokovej sadzby podľa bodu 5.5 zmluvy o úvere. Zmena úrokovej sadzby nebola vykonaná zo strany
žalovanejsvojvoľne,alepozmenemieryrizikaklienta,kuktorejdospelavrámciinternéhoprehodnotenia
komplexných ukazovateľov návratnosti úveru. Dôvod zvýšenia úrokového rozpätia (zmena refinančných
nákladov na EURIBOR, zhoršenie ratingu klienta a zvýšenie rizika nesplácania úverov) mal súd

preukázané aj z výpovedí svedka Ing. F. O., zachytených v zápisniciach zo dňa 28.07.2020 sp.zn.
11C/21/2017 (č.l. 290) - strana 7; v zápisnici zo dňa 30.01.2019 sp.zn. 22Csp/86/2017 (č.l. 309) -
strana 4; v zápisnici zo dňa 21.01.2020 sp.zn. 11C/25/2017 (č.l. 296) - strana 5; v zápisnici zo dňa
21.01.2020 sp.zn. 11C/25/2017 (č.l. 296) - strana 4, 5, ktorý uviedol, že v zmysle úverových zmlúv
každýklientpredkladáúčtovnévýkazyjednotlivýchbytovýchdomov,príjmy,výdavky,zostatkynaúčtoch,

zmeny majiteľov, zmeny zmluvy, na základe monitoringu sa každý rok stanovuje nový rating; úverová
komisia rozhodla, že riziko splácania úverov bytových domov je vyššie, preto sa rozhodli zvýšiť úrokové
rozpätia vzhľadom na zvýšenie rizikovej prirážky; úroková sadzba klesala, odbor rizika z monitoringov
skonštatoval, že platby schopnosť obyvateľstva klesá; v tom období klesala zamestnanosť z 2% až na14%, viac ako 50% majiteľov bytov bolo nad 55 rokov; úverový výbor skonštatoval, že riziko splácania
úverov rastie. Dôvodom zmeny úrokového rozpätia tak bol podľa svedka zhoršený rating klienta, čo
bolo dané stúpajúcou nezamestnanosť, čím sa zvýšilo riziko nesplácania úveru. Už v roku 2008 došlo

k finančnej kríze, ročný Euribor mal hodnotu až 5%, dalo sa predpokladať, že bude rýchlo klesať, boli
realizované rokovania s predstaviteľmi BD, avšak vtedy k dohode nedošlo, musel by byť uzatvorený
dodatok. V druhej polovici roka 2011 sa prehĺbila tzv. dlhová kríza v eurozóne a došlo k spomaleniu,
resp. k poklesu ekonomického rastu, v uvedenom období sa vo všeobecnosti pritom miera rizika
dlžníkov zhoršila a zvýšilo sa riziko nesplácania úverov. Uvedené je v súlade so skutočnosťou, že je

všeobecne známe, že v druhej polovici roka 2011 sa prehĺbila tzv. dlhová kríza v eurozóne a došlo k
spomaleniu resp. k poklesu ekonomického rastu. V uvedenom období sa pritom miera rizika dlžníkov
zhoršila vo všeobecnosti a zvýšilo sa riziko nesplácania úverov. Od 01.01.2009 bol BRIBOR (Bratislava
Interbank Offered Rate) nahradený sadzbou EURIBOR (Euro Interbank Offered Rate), pričom došlo
k jej výraznému zníženiu, čím sa stala pôvodná úroková sadzba s ohľadom na určený rating klienta
neprimerane nízkou. Zmena úrokovej sadzby nebola vykonaná zo strany žalovanej svojvoľne, ale po

zmene miery rizika klienta, ku ktorej dospel v rámci interného prehodnotenia komplexných ukazovateľov
návratnosti úveru. V prejednávanej veci teda došlo k zmene miery rizika klienta, čím sa naplnil jeden
z dôvodov, ktorý si banka a správca ako dôvod jednostrannej zmeny úrokového rozpätia dojednali
v bode 5.5. zmluvy. Zmenou úrokového rozpätia (ktoré je jednou dvoch zložiek revizibilnej úrokovej
sadzby) došlo v konečnom dôsledku aj k zmene úrokovej sadzby ako takej. Zároveň je možné zvýšenie

úrokového rozpätia považovať za adekvátne, a to vzhľadom na to, že ustanovenie bodu 12.1.1.1. (ktoré
žalovaná neaplikovala) umožňuje za určitých podmienok zvýšenie úrokového rozpätia až do 4,87 %
p.a.. Bod 5.5. zmluvy pritom ani nemá hornú hranicu zvýšenia, napriek tomu žalovaná úrokové rozpätie
zvýšila iba na hodnotu 2,50% p.a., čo ani zďaleka nedosahuje úroveň možného zvýšenia dojednaného
podľa bodu 12.1.1.1. zmluvy. Žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že by v čase zvýšenia úrokového

rozpätia namietal neadekvátnosť zvýšenia.

67. Žalobca žalobu skutkovo vymedzil tak, že tvrdil bezdôvodné obohatenie žalovanej z dôvodu, že
jej bolo plnené na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v bode 5.5. zmluvy o úvere s tým, že do
doručenia stanoviska NBS žalobca nevedel, že žalovaná nemá na zvýšené úrokové rozpätie nárok, teda

žalobca voči použitiu napadnutého ustanovenia namietal až o niekoľko rokov po tom, čo došlo k postupu
žalovanej podľa zmluvy. Avšak už v čase použitia tohto ustanovenia žalobca o použití bodu 5.5. zmluvy
vedel a zmieril sa s jeho použitím, hoci mal aj iné možnosti riešenia. Ak potom žalobca voči jeho použitiu
namietal až o niekoľko rokov neskôr, možno to považovať za účelové a odôvodnené zrejme iba zmenou
v osobe prokuristu.

68. Súd poukazuje aj na povinnosť žalobcu ako správcu v zmysle § 8b ods. 3 ZoVB (v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy) pri obstarávaní služieb dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali
dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Žalobca je pri tom tou istou
právnickou osobou, ktorá zastupovala vlastníkov bytov pri uzavretí predmetnej zmluvy v roku 2008,

pričom žalobou podanou o osem rokov neskôr namieta znenie zmluvy, s ktorým v roku 2008 súhlasil
a použitie bodu 5.5., ktoré v roku 2011 nakoniec akceptoval. Ak žalobca spochybňuje výhodnosť
dojednania zmluvy pre vlastníkov bytov, spochybňuje tým paradoxne splnenie si svojej povinnosti
uloženej mu citovaným ustanovením. V súvislosti zo zmluvou o úvere boli vlastníci bytov zastúpený
žalobcom ako správcom, za ktorého pri uzatváraní zmluvy o úvere, ako aj pri rokovaniach o zmene

úrokového rozpätia konal prokurista. Skutočnosť, že následne došlo k zmene v osobe prokuristu,
nič nemení na tom, že išlo stále o toho istého správcu, ktorý bol povinný dodržiavať ustanovenie §
8b ods. 3 ZoVB a ak tak neurobil, je zodpovedný za škodu, ktorú tým prípadne vlastníkom bytov
a nebytových domov spôsobil (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/185/2019-503
zo dňa 28.09.2020, rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/179/2019-458 zo dňa 23.09.2020,

rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 26Co/66/2019-393 zo dňa 23.09.2020). Nárok na náhradu škody
má pritom prednosť pred nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podanie žaloby je tak potom
možné považovať aj za obchádzanie vyššie citovaného ustanovenia ZoVB a za neprípustné zbavovanie
sa zodpovednosti správcu zneužitím inštitútu spotrebiteľa v právnom poriadku.

69. Žalobca na pojednávaní začal namietať neplatnosť ustanovenia bodu 5.5 zmluvy o úvere aj z dôvodu
jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti v zmysle § 37 ods. 1 OZ.70. Pokiaľ ide o znenie bodu 5.5. zmluvy o úvere, súd ho považoval za určité a zrozumiteľné, a teda
v tomto smere za platne dojednané. Zo znenia bodu 5.5. zmluvy, za použitia interpretačných pravidiel
v § 35 ods. 2 OZ, vyplýva, že žalovaná je oprávnená jednostranne zmeniť úrokovú sadzbu, ak dôjde

k zmene miery rizika klienta, ktorá zmena miery rizika klienta môže súvisieť predovšetkým so zmenou
ratingu klienta alebo so zmenou rizikovej váhy klienta, pričom sa porovnávajú skutočnosti v čase
posledného posúdenia miery rizika klienta s aktuálnymi skutočnosťami. Pojmy „miera rizika klienta“ a
„rating klienta“ sú pritom ekonomickými pojmami, ktorých význam musel byť žalobcovi ako správcovi a
zároveň podnikateľovi zrejmý. Pojem „miera rizika klienta“ pritom znamená pravdepodobnosť zlyhania

klienta pri splácaní úveru a tento pojem sa nepoužíva len v uvedenom bode 5.5., ale aj v bode 5.7.
zmluvy,ktorýriešimožnosťprehodnoteniamieryrizikanažiadosťklienta.Žalovanávovyjadreníkžalobe
uviedla, že samotný pojem "riziko klienta" je potrebné interpretovať v zmysle normatívnej regulácie
činností bankových subjektov, ako aj v zmysle bankovej praxe. V rámci internej politiky bankových
inštitúcií existujú metódy zisťovania miery rizika klienta, a to na začiatku záväzkovo-právneho vzťahu,
ako aj počas jeho trvania. Banky sú povinné pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne, najmä sú

povinné vykonávať obchody spôsobom, ktorý zohľadňuje riziká. Konkrétne metódy posudzovania rizík
klienta predstavujú obchodné tajomstvo, ktoré banka z dôvodu zachovania kompetitívnej výhody na trhu
nezverejňuje, ani nesprístupňuje.

71. Z uvedeného ustanovenia 5.5. je zrejmé, že správca si bol vedomý toho, že banka môže

jednostranne zmeniť úrokové rozpätie v prípadoch uvedených v ustanovení. Tejto vedomosti
zodpovedalo jazykové vyjadrenie ustanovenia, predchádzajúce rokovania banky a správcu o uzavretí
zmluvy vrátane pripomienkovania, ako aj následné správanie sa, keď správca nakoniec aplikáciu
uvedeného ustanovenia zo strany banky akceptoval. Na určitosti zmluvného dojednania nič nemení
ani to, že v bode 5.5. zmluvy sa hovorí o zmene úrokovej sadzby, pričom banka pristúpila k zmene

úrokového rozpätia. Sadzbu EURIBOR (predtým BRIBOR) neurčuje totiž žalovaná, ale príslušná
európska inštitúcia, a preto ustanovenie bodu 5.5. možno aplikovať iba na zmenu úrokového rozpätia,
nie na zmenu základnej sadzby, avšak v konečnom dôsledku došlo k zmene úrokovej sadzby ako takej.
Uvedené je zrejmé aj z bodu 12.1.1.1. zmluvy, z ktorého vyplýva, že k zvýšeniu úrokovej sadzby dôjde
práve zvýšením úrokového rozpätia. Súd poukazuje na to, že pri skúmaní platnosti a určitosti zmluvy

je potrebné preferovať výklad v prospech jej platnosti, pričom poukazuje na nález Ústavného súdu SR
sp.zn.I.ÚS640/2014zodňa01.04.2015,vzmyslektorého„úlohavšeobecnéhosúduprihľadaníriešenia
súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“
dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej
ochranyúčastníkomobčianskehosúdnehokonania.Tátomábyťzaloženáokreminéhoajnazohľadnení

a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii
výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“

72. Kontraktačný proces prebiehal medzi dvoma právnickými osobami - podnikateľmi, pričom správca
ako profesionál v danej oblasti má mať dostatok vedomostí na porozumenie obsahu zmluvných

dojednaní. V čase uzatvorenia zmluvy bol prokuristom správcu G.. C. E., ktorý zmluvu, ako aj viaceré
obdobné zmluvy o úvere počas vykonávania funkcie prokuristu podpísal. Skutkové tvrdenie žalovanej,
že zmluva o úvere bola medzi stranami individuálne dojednaná, keď k uzavretiu zmluvy došlo po
vzájomných rokovaniach, pričom žalovaná prostredníctvom svojho zamestnanca G.. F. O. umožnila
žalobcovi pred podpisom zmluvy oboznámiť sa s textom zmluvy a pripomienkovať ho, poprel žalobca

iba v tom rozsahu, že zmluva o úvere nebola individuálne dojednaná s vlastníkmi bytov. Z uvedeného
vyplýva,ženebolomedzistranamisporným,žeminimálnekprvýmzmluvámvroku2006prebeholriadny
kontraktačný proces, v rámci ktorého mal žalobca možnosť pripomienkovať jednotlivé ustanovenia
zmluvy. Tohto procesu sa pritom zúčastnili dvaja podnikatelia - banka a správca. Je potom potrebné
vychádzať z predpokladu, že správca ako profesionál v oblasti uzatvárania úverových zmlúv nemal

dôvod podpísať ustanovenie, ktorého význam by mu nebol zrejmý, resp. ktoré ustanovenie by považoval
za neurčité. Je to potom práve žalobca, kto by mal preukázať, že správcovi význam predmetného
ustanovenia nebol zrejmý, keďže vzhľadom na jeho podnikateľské postavenie a skúsenosti v danej
oblasti sa predpokladá, že podpíše iba takú zmluvu, ktorej obsahu rozumie. Svedok G.. C. E. (v zápisnici
zo dňa 09.07.2020 sp.zn. 11C/33/2017 (č.l. 216) - strana 4,6) k neurčitosti ustanovení uviedol, že

ustanovenia zmluvy, ktoré úplne jasne nechápali, sa potom doupravovali a zároveň potvrdil, že vedel, že
zmluvy obsahujú ustanovenie o možnosti banky jednostranne meniť úrok, aj že úroková sadzba nebola
dohodnutá fixná.73. Prejav vôle musí byť určitý čo však neznamená, že musí dôjsť k vyčerpaniu všetkých podrobností
a absolútnej presnosti jednotlivých použitých formulácii. Správca aj banka teda poznali obsah zmluvy
o úvere, tejto rozumeli, považovali ju za určitú a zrozumiteľnú, v opačnom prípade by správca, ktorý

musí konať s odbornou starostlivosťou, zmluvu neuzavrel. Uvedené znenie ustanovenia zmluvy je tak
s poukazom na jeho formuláciu zrozumiteľné a určité.

74. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v žalobe ako dôvod neplatnosti článku 5.5.
zmluvy uviedol, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie že je ustanovenie neurčité. Až neskôr

začal žalobca tvrdiť, že ustanovenie je neurčité a nezrozumiteľné. Uvedené si však odporuje, pretože
ak žalobca v žalobe tvrdí, že uvedené ustanovenie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, tvrdí, že toto
ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, ktorý záver však nevyhnutne predpokladá, že žalobca bol schopný pochopiť význam
uvedenéhoustanovenia,čovyplývaajzjehovyjadreniavžalobe,asíce,žeužprisamotnomkoncipovaní
bodu 5.5. musela žalovaná vedieť, že dané zmluvné ustanovenie umožňuje jednostranné zvýšenie

úrokového rozpätia na základe vlastného uváženia žalovanej ako banky. Z uvedeného vyplýva, že
pôvodne žalobca v žalobe určitosť predmetného ustanovenia ani nespochybňoval a vychádzajúc zo
žaloby mu bol jeho význam zrejmý, a preto neskoršie spochybňovanie určitosti ustanovenia bodu 5.5.
zmluvy považoval súd za účelové.

75. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že ustanovenie zmluvy o úvere bod 5.5. nie je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou a nie je neplatné ani z dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti.
Žalobca teda nepreukázal, že by žalovaná prijala bezdôvodné obohatenie na úkor vlastníkov bytov,
keďže jej bolo plnené na základe uvedeného platného ustanovenia. Nakoľko dospel súd k záveru, že
o neprijateľnú zmluvnú podmienku v bode 5.5. zmluvy nejde, nevyslovil jej neplatnosť. Z uvedených

dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú vo výroku II. rozsudku zamietol, a to v časti istiny, ako aj úroku z
omeškania, keďže žalovaná sa s plnením do omeškania nedostala.

76. Keďže súd žalobu zamietol pre neexistenciu nároku žalobcu, bolo nadbytočné a nehospodárne
sa ďalej zaoberať otázkou výšky prípadného bezdôvodného obohatenia a námietkou premlčania

vznesenou žalovanou.

77. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

78. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

79. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

80. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

81. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

82. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, keď žalobca zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie

sumy 3.633,46 eur s príslušenstvom, nakoľko žalobu vzal späť v tejto časti z dôvodu na jeho strane,
ktorým bol nesprávny prepočet a vo zvyšnej časti bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, keď súd
žalobu vo zvyšnej časti zamietol, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalovanej voči žalobcovi na
náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%, o čom súd rozhodol vo výroku III.
rozsudku. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP v konaní žalobcom neboli tvrdené

a súd ich sám nezistil. Takýmto dôvodom pritom nemôže byť skutočnosť, že na strane neúspešného v
konaní ide o správcu zastupujúceho spotrebiteľov. Súd po posúdení všetkých okolností konkrétnej veci,
dospel k záveru, že tu nie sú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by bolo
potrebné žalovanej náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznať. O výške náhrady trov konaniažalovanej bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.