Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, March 31, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220210817
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7220210817.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu

JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci navrhovateľky U. H. nar.
XX.X.XXXX bývajúcej v G. na A. ulici č. XX zastúpenej Mgr. Vandou Durbákovou advokátkou so
sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Krivej ulici č. 23 proti povinnému A. H. nar. X.X.XXXX
prihlásenému k trvalému pobytu v G. na A. ulici č. XX toho času bývajúceho v Z. č. XXX v konaní o
určenie výživného na plnoleté dieťa o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k.
19Pc/50/2020 - 87 zo dňa 23.4.2021 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k.
19Pc/50/2020 - 117 zo dňa 12.10.2021 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č.k. 19Pc/50/2020 - 87 zo dňa 23.4.2021 určil, že A. H.
je povinný prispievať na výživu navrhovateľky mesačným výživným v sume 100 Eur vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred s účinnosťou od 19.10.2018. Dlžné výživné za obdobie od 19.10.2018 do 30.4.2021
v sume 2.950 Eur ho zaviazal zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Dopĺňacím rozsudkom č.k.
19Pc/50/2020 - 117 zo dňa 12.10.2021 návrh na určenie výživného v prevyšujúcej časti zamietol.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka bola v čase rozhodovania študentkou strednej odbornej
školy a pripravovala sa na svoje budúce povolanie. Povinný si svoju vyživovaciu povinnosti voči
nej neplnil žiadnou formou. Mal preukázané, že povinný je samostatne zárobkovo činná osoba,
podnikajúca pod obchodným menom A. H., miesto podnikania 040 11 G. - R., S. XXX/XX, L. XX
XXX XXX. Podnikateľskú činnosť údajne nevykonáva, ale živnostenské oprávnenie zatiaľ nezrušil. V
predchádzajúcom konaní súd prvej inštancie zistil, že v priebehu konania vykonával stavebné práce s
denným príjmov 25 až 30 Eur, čo potvrdil Úradu práce, sociálnych veci a rodiny v Košiciach, na súdnom

pojednávaní to následne poprel. Tvrdil, že v čase rozhodovania nemá okrem invalidného dôchodku
iný príjem, štátne sociálne dávky nepoberá. Má priznanú invaliditu v rozsahu 45%, poberá invalidný
dôchodok 130 Eur mesačne. Uviedol, že si intenzívne prácu hľadá, avšak túto skutočnosť žiadnym
spôsobom nepreukázal. Má ďalšie 3 vyživovacie povinnosti voči maloletým súrodencom navrhovateľky.
Súd prvej inštancie pripomenul, že v predchádzajúcom konaní pre posúdenie výživného aplikoval
ustanovenia§63zákonaorodine,zdôvodupasivitypovinného,ktorýnapriekopakovanýmvýzvamsúdu
prvej inštancie svoje majetkové pomery nepreukázal. V tomto konaní povinný tvrdil, že podnikateľské

aktivity nevykonáva, avšak živnostenské oprávnenie nezrušil ani neprerušil. Nie je evidovaný ako
uchádzač o zamestnanie, štátne sociálne nepoberá. Uvedené okolnosti súd prvej inštancie vyhodnotil
tak, že povinný nevyvíja žiadnu aktivitu na to, aby upravil svoje majetkové pomery tak, aby bol schopný
plniť vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom, z uvedeného dôvodu aplikoval zásadu potencialitypríjmu. Pri stanovení konkrétnej sumy výživného vychádzal z odôvodnených potrieb navrhovateľky,
ktoré vyčíslila v rozsahu nevyhnutných potrieb. Konštatoval, že suma 100 Eur, vzhľadom k veku
a odôvodneným potrebám navrhovateľky, napĺňa len spotrebný charakter výživného. Dlžné výživné

vypočítal na sumu 2.950 Eur, ktorú ho zaviazal zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, aby
povinnému vznikol priestor na zabezpečenie potrebných prostriedkov. O trovách konania rozhodol podľa
§ 52 CMP. Keďže sa navrhovateľka domáhala určenia výživného v sume 150 Eur mesačne a súd jej
priznal výživné v sume 100 Eur mesačne, v prevyšujúcej časti dopĺňacím rozsudkom návrh zamietol.

3. Po vyhlásení rozsudku, ešte pred jeho písomným vyhotovením a doručením, podal proti nemu
odvolanie povinný z dôvodu, že žiadal o výmenu sudkyne, ktorá je voči nemu zaujatá. Ona mu len
napísala, že nie je dôvod na jej výmenu. Ďalej uviedol, že živnosť si založil na základe ústnej dohody s
jedným podnikateľom, no po nejakej dobe z ich dohody vzišlo. Živnosť si na istý čas ponechal, pretože
si hľadal prácu a väčšina zamestnávateľov vyžadovala živnostenské oprávnenie. Keďže dlhšiu dobu bol
neúspešný, živnosť bola nakoniec zrušená. Požiadal o preverenie vkladných knižiek vedených na meno

jeho svokry O. W. z dôvodu, že manželka už počas ich manželstva peniaze ukladala u nej. Zároveň
aj peniaze z prenájmu pozemkov, ako aj zdedené peniaze. Nie je podľa neho možné, aby dôchodkyňa
mala také vysoké zostatky na vkladných knižkách, keď jej príjem je iba z dôchodku. Poukázal na to,
že on sa nemôže dostať do bytu, spoločné peniaze sú na vkladných knižkách vedených na svokrine
meno, má nevysporiadaný rodinný dom v Rimavskej Sobote, z ktorého by mal dostať podiel a taktiež

mali dostať ústny prísľub, že byt na H. ulici v G. im mal zostať s manželkou. Preto manželka robí všetko
preto, aby ho vylúčila z majetku a všetko bolo iba jej.

4. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola
študentkou strednej školy a býva v spoločnej domácnosti s matkou a jej troma mladšími súrodencami.

Povinný jej dlhodobo starostlivosť neposkytuje. Rozhodnutím Okresného súdu Košice II sp. zn.
20C/12/2018 bol pre násilné správanie sa k jej matke vylúčený z užívania bytu, v ktorom bývajú.
Poukázalanato,žepovinnývodvolanítvrdí,žejehoobvinenieztýraniaapožívaniaalkoholujeklamstvo,
avšak právoplatné rozhodnutia súdov aj v trestnom konaní svedčia o opaku. Má za to, že súd prvej
inštancie správne posúdil aj schopnosti a možnosti povinného prispievať na jej výživu. Určené výživné

je primerané jej potrebám a schopnostiam ako aj možnostiam povinného. Skutočnosť, že povinný nemá
trvalé zamestnanie kvôli jeho záhaľčivému spôsobu života a nadmernému požívaniu alkoholu, nemôže
byťnajejujmu.Podľajejnázorusúdprvejinštanciepostupovalsprávne,akpriurčenívýživnéhoaplikoval
zásadu potenciality príjmu v súlade s § 75 Zákona o rodine. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.

5. Konania vo veciach výživného plnoletých osôb sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 49 ods. 1 CSP, sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

8. Podľa § 49 ods. 3 CSP, dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

9. Podľa § 52 ods. 1 CSP, strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.

10. Podľa § 52 ods. 2 CSP, v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania
uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si
námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to
pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa

prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o
odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.11. Podľa § 53 ods. 1 CSP, námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy
sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti
súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

12. Podľa § 53 ods. 2 CSP, na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd
neprihliada, ak už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu
nepredkladá.

13. Podľa § 53 ods. 3 CSP, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade
sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

20. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s dopĺňacím rozsudkom ako aj s

konaním, ktoré im predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 66 CMP bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd
prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o
rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v
konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a

s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami
povinného uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvej
inštancie a ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné
rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti k navrhovateľke. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu
konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre

rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie
tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto
prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav,

ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné,
neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu
práva na spravodlivý proces.22. Odvolací súd sa najskôr zaoberal posúdením odvolacieho dôvodu povinného, že konajúca sudkyňa
JUDr. Glezgo je voči nemu zaujatá a má podozrenie, že predmetnú vec si úmyselne vzala, aby mohla
svojou zaujatosťou voči nemu ďalej pokračovať. Aj keď žiadal o jej výmenu, odpísala mu, že nie je

dôvod na jej výmenu. Odvolací súd posudzoval opodstatnenosť uvedenej námietky z aspektu existencie
dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ust.
§ 49 ods. 1, 3 CSP, v zmysle ktorého sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak
so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o ich
nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu

a v jeho rozhodovacej činnosti.

23. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu
k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu
sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočností, ktoré sú z hľadiska
vylúčenia sudcu považované za právne relevantné. Je ňou existencia určitého právne významného

vzťahu sudcu a to: 1/ k veci, v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe
skončenia rozhodnutia vo veci alebo 2/ k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom
alebo rýdzo osobnom vzťahu (pozitívnom alebo negatívnom) k nim, alebo 3/ k zástupcom účastníkov
konania, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod 2/. Citované
zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na prejednávanej veci, alebo taký

osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej snahe o správnosť
rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu
nezákonného rozhodnutia.

24. Odvolací súd konštatuje, že povinný v odvolacom konaní ani v konaní na súde prvej inštancie

neuviedol žiadnu okolnosť, ktorá by bola z hľadiska § 49 ods. 1 CSP relevantná pre vylúčenie sudkyne
JUDr. Glezgo z prejednania a rozhodovania v posudzovanej veci. Nebolo preukázané ani namietané, že
by konajúca sudkyňa mala akýkoľvek vzťah k účastníkom konania či k právnej zástupkyni navrhovateľky.
Nebolo preukázané ani namietané, že by mala akýkoľvek záujem na určitom spôsobe skončenia
rozhodnutia vo veci. Je potrebné zdôrazniť, že prideľovanie vecí na súde sa realizuje počítačovým

systémom v zmysle platného rozvrhu práce na konkrétnom súde. Preto neobstojí námietka účastníka
konania, že konkrétny sudca si môže vyberať konkrétnu vec, ktorá je podaná na súde. Odvolací súd
preto konštatuje, že konajúca sudkyňa postupovala procesne správne a v súlade s ust. § 53 ods.
3 CSP, keď na vznesenú námietku povinného neprihliadala a nepredložila ju nadriadenému súdu. O
prípadných pochybeniach konajúcej sudkyne spočívajúcich v jej nesprávnom procesnom postupe alebo

jej rozhodovacej činnosti rozhoduje odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Posúdením relevantných
skutočností pre rozhodnutie o vylúčení sudkyne z prejednávania a rozhodovania vo veci odvolací súd
uvádza, že v posudzovanej veci nerozhodovala vylúčená sudkyňa.

25. Odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že zo zákonných ustanovení citovaných v

napadnutom rozsudku týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva,
že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti,
schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné
vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených
potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, ďalej hmotné

potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a
prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne,
športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka
v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho
zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať

primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom
vekuanarovnakomstupnivzdelávaniasúspravidlarovnaké,pokiaľniesúvurčitomkonkrétnomprípade
zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej
činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa,
pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne odkazovať. Dokazovať je

potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v
rovnakom veku a na rovnakom stupni vzdelávania. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd
povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných,
rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné nákladya prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Vychádzajúc z uvedených úvah je potrebné
zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom.

26. V tomto prejednávanom prípade bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľka sa v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie pripravovala na budúce povolanie štúdiom na strednej odbornej
škole obchodu a služieb Jána Boccatia v Košiciach, preto bola odkázaná svojou výživou na rodičov,
a teda ich vyživovacia povinnosť k nej naďalej trvá. Navrhovateľka v konaní neprezentovala žiadne
nadštandardné potreby, ktoré by vybočovali z rámca potrieb iných študentov stredoškolského štúdia,

preto o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd. Navyše je nutné konštatovať, že výživné
určené sumou 100 Eur mesačne (t.j. 3,33 Eur denne) nezabezpečuje ani celkové náklady a všetky
potreby plnoletej osoby a deklarované odôvodnené potreby navrhovateľky by odôvodňovali určenie
výživného vo väčšom rozsahu, avšak vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa
ktorého sú odôvodnené potreby dieťaťa limitované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi
povinného rodiča, súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne zohľadnil uvedené kritérium vo vzťahu k

uspokojovaniu odôvodnených potrieb navrhovateľky ako aj tú skutočnosť, že povinný má ešte ďalšie tri
vyživovaciepovinnosti(namal.V.,nar.XX.X.XXXXvsume90Eurmesačne,namal.M.,nar.XX.X.XXXX
v sume 70 Eur mesačne a na mal. O., nar. XX.X.XXXX v sume 50 Eur mesačne). V tejto súvislosti
je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho
vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje životné a pracovné aktivity tak, aby plnenie

vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Čo sa týka ďalších odvolacích dôvodov, tieto sa týkali
vyporiadania majetku patriaceho do BSM povinného s matkou navrhovateľky, a teda neboli predmetom
tohto konania. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie dôvody tvorili obranu povinného už v konaní na
súde prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku náležite vysporiadal.
Po správnom rozhodnutí o určení sumy výživného, súd prvej inštancie následne správne a zákonne

rozhodol o dlžnom výživnom od podania návrhu, t.j. od 19.10.2018 do 30.4.2021, t.j. do konca mesiaca v
ktorom rozhodol, ktorého splatnosť mu odložil do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, čím mu aj vzhľadom
na jeho finančnú situáciu poskytol dostatočne dlhú lehotu na zabezpečenie dlžnej sumy. Odvolací súd
poznamenáva, že povinný v odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
iné rozhodnutie o jeho odvolaní, preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s

dopĺňacím rozsudkom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny a podľa ustanovenia § 387 ods.
2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia
a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

27. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).