Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. máj 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120202412
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8120202412.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu: T. Š., M.. XX.XX.XXXX,

Q. R., E.. G. Č.. XX, právne zastúpený JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom kancelárie
Sládkovičova8,08001Prešov,protižalovanému:OTVORENÉDLANE-občianskezdruženie,sosídlom
Tkáčska 2, 080 01 Prešov, JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom Masarykova 2, 080 01
Prešov, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom domáhal určenia, že je vlastníkom parciel K.- B. XXXX/X zastavaná
plocha a nádvoria vo výmere 89 m2 ,K.- B. XXXX/X zastavaná plocha vo výmere 50 m2 všetko kat.
úz. Drieňov, vytvorených geometrickým plánom vyhotoveným dňa 11.12.2002 Ing. Petrom Cvengrošom
číslo plánu 602-5/2002, úradne overeného dňa 30.01.2003 pod č. 1550/2002.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že ako obdarovaný na základe darovacej zmluvy napísanej na notárskom
úrade JUDr. Ivany Čuchtovej dňa 24.09.2019 do notárskej zápisnice pod č. N 204/2019, Nz 30622/2019

nadobudol darom od svojej manželky L. Š. rod. Strakovej nehnuteľností zapísané na LV č. XXX B.. Ú..
R. ako parcela K.- B. XXXX- zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 658 m2, na nej stojací rodinný
dom súp .č. XXX, s podpivničenou letnou kuchyňou, hospodárskou budovou, vonkajšími úpravami,
studňou, oplotením, pozemkom pri rodinnom dome. Nehnuteľností sú zapísané na liste vlastníctva
č. 912 kat .úz. R.. Manželka žalobcu L. Š. D.. P. nehnuteľnosti, ktoré darovala žalobcovi, nadobudla
darom na základe zaopatrovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena napísanej na notárskom
úrade JUDr. Magdalény Sebeňovej do notárskej zápisnice pod č. N221/96, Nz 160/96 od svojho otca

T. P.. Podľa článku II. uvedenej zmluvy predmetom prevodu boli nehnuteľností zapísané na LV č. XXX
kat. úz. R. ako parc. č. XXXX zastavaná plocha vo výmere 658 m2, s rodinným domom č. súp. XXX,
studňou, oplotením, vedľajšie stavby, vonkajšie úpravy, trvalé porasty a pozemok. Zároveň podľa článku
IV. zmluvy zo dňa 30.05.1996 bolo v prospech prevodcu T. P. zriadené vecné bremeno, ktorého obsahom
bolo právo doživotného bývania a užívania prevádzaných nehnuteľností. Vklad vlastníckeho práva bol
povolený pod č. V 1641/1996. V článku VIII. zmluvy je konštatované, že hodnota nehnuteľností bola
stanovená znaleckým posudkom znalca I.. D. F.. Znalec I.. D.. F., ktorý vypracoval dňa 26.05.1996

znalecký posudok č. 54/96 vo svojom posudku v časti IV. vonkajšie stavby ohodnocoval v posudku aj
letnú kuchyňu ako solo stavbu na dvore spojenú so šopou z roku 1967. Rozhodnutím Obce R. zo dňa
30.10. 2012 čís. 306/2012 bolo určené súpisné číslo XXX pre letnú kuchyňu na parcele č.1015 kat. úz.
R.. V rozhodnutí sa konštatuje, že vlastníkom stavby letnej kuchyne bola manželka žalobcu L. Š.. Jehoprávny predchodca, svokor T. P. v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 14C/55/89
o určení vlastníckeho práva, bol rozsudkom zo dňa 27.04.1989 určený za vlastníka parciel EN XXXX -
zastavaná plocha vo výmere 658 m2 na ktorej bol postavený rodinný dom súp.č.XXX a parcely V. XXXX -

záhrady vo výmere 544 m2, vtedy zapísané na LV č. XX kat. úz. R.. Na liste vlastníctva č.l 157 kat, úz. R.
je zapísaná parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod č. 1016 záhrada vo výmere 544 m2.
Titul nadobudnutia je kúpna zmluva pod č. V XXXX/XXXX vklad vlastníckeho bol povolený 07.01.2020.
Na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 17C/12/15 sa viedlo konanie v ktorom žalovaného právny
predchodca P.. Š. ako žalobca, žiadal vtedajšiu vlastnícku, manželku žalobcu, vypratať časť parcely C-

KN XXXX vo výmere 139 m2 zapísanú na L V č. XXXX kat. úz. R.. Právny predchodca žalovaného
v uvedenom konaní tvrdil, že po tom čo Okresný súd Prešov pod sp. zn. 3K/45/2011 vyhlásil konkurz
na majetok dlžníka L. P., v rámci dobrovoľnej dražby podľa zák. č. 527/2002 Z .z. nadobudol parcelu
C- KN XXXX záhrada vo výmere 544 m2 zapísanú na LV č. XXXX kat. úz R.. O tom bolo do notárskej
zápisnicespísanéosvedčeniedňa15.05.2013podč.N73/2013,Nz15924/2013.Vkonanívedenompod
sp. zn. 17C/12/2015 súd vykonal dokazovanie a to výsluchom procesných strán, výsluchom svedkov,

ohliadkou na mieste samom a listinnými dôkazmi. Manželka žalobcu v uvedenom konaní žalovaná na
pojednávaní konanom dňa 10.03.2016, okrem iného uviedla, že jej brat L.M. P. organizoval spísanie
zaopatrovacej zmluvy a zmluvy o zriadenie vecného bremena. Uviedla, že priestor kde je letná kuchyňa
nikdy nebol súčasťou záhrady, ktorú dostal brat od ich otca. Odkedy bývala v rodinnom dome celý
čas užívala letnú kuchyňu, v priestore pri letnej kuchyni a na dvore chovala hydinu, ošípanú, robila

zbíjačky „a dodnes je to tak“. V čase keď sa spresňoval kataster požiadala o udelenie čísla na letnú
kuchyňu. Nikdy priestor medzi rodinným domom a letnou kuchyňou nebo súčasťou záhrady. L. P., bývala
manželka L. P. na pojednávaní okrem iného uviedla, že záhrada ostala len na sadenie. Letná kuchyňa
bola vždy súčasťou rodinného domu svokra, tento ju vždy užíval, manžel /L. P./ si nikdy nerobil nárok
na letnú kuchyňu, ani nikdy nepovedal, že je to naše. Na otázku, aby povedala ako bola ohraničená

tzv. záhrada svedkyňa potvrdila „tak, ako je to teraz ohradené“ .Svokrovci by určite nedovolili, aby sa
zabralo viac priestoru ako je zahradené. Tak to bolo po celé roky, čo tam žila t. j. 28 rokov. Potvrdila, že
manžel oplotil záhradu tak ako je to dnes. Na ohliadke konanej na mieste samom dňa 05.04.2017 bola
vypočutá svedkyňa L. A. (nar. 1948). Potvrdila, že otec p .Š. staval letnú kuchyňu v r. 1968 a tam už stála
drevená dielňa resp. šopa a trochu ďalej bol plot, ktorý oddeľoval pozemky. Rodičia p. Š. tieto stavby

postavili a užívali až do svojej smrti., kuchyňa a šopa určite patrili k domu. Vypočutá sv. W.. L. , P. L..
Š. J. L.. P., opísala stavby, kuchynku, stolársku dielňu, šopu, jabloň a až za týmto priestorom sa užívala
záhrada mojimi rodičmi. Svedkyňa L.. Q. , (M.. XXXX) potvrdila stavbu kuchynky. Uviedla, že chovali
hydinu na dvore za domom. Vzadu na záhrade boli ovocné stromy. Uznesením zo dňa 02.09.2019 č.
k. 17C/12/2015-200 súd konanie zastavil, pretože žalobca vzal žalobu späť. Záhrada bola oddelená

plotom od parciel na ktorých boli postavené stavby- rodinný dom, šopa, letná kuchyňa. Letná kuchyňa so
šopou majú spoločnú strechu. Právny predchodca žalobcu v čase keď staval letnú kuchyňu bol v dobrej
viere, že túto stavia na parcele č. 1015 kat. úz. R. Pozemok na ktorom je postavená letná kuchyňa,
šopa tvoril jeden funkčný celok s pozemkom na , ktorom bol postavený rodinný dom a takto stavby aj
s pozemkami boli už právnymi predchodcami žalobcu užívané a vlastnené. Záhrada bol od ostatných

nehnuteľností oddelená plotom, boli na nej stromy a ako záhrada sa aj užívala. Žalobca odvodzuje svoje
vlastnícke právo k novovytvoreným parcelám 1016/2 a 1016/3 titulom vydržania vlastníckeho práva a
to so započítaním vydržacej lehoty svojich právnych predchodcov t. j. od doby keď svokor T. P. mal
previesť parcelu XXXX na L. P..

3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že právny predchodca
žalovaného L. P. nadobudol pozemok parcela C KN č. XXXX záhrada o výmere 544 m2 (pôvodne
zapísaná v LV č. XXX kat. územia R.) od jeho otca T. P. (zároveň právneho predchodcu žalobcu - jeho
svokra) na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.03.1993 (chyb v písaní, správne malo byť 1994), vklad
povolený dňa 05.05.1994 (parcela bola zapísaná do nového LV č. XXXX kat. územia R.), za dohodnutú

kúpnu cenu vo výške 10.880,- Sk. Pozemok sa kupoval pre plánované podnikanie - výroba a predajňa
mäsových výrobkov. Keďže L.M. P. bol v tom čase starostom obce R., mala podnikanie realizovať jeho
manželka L. P. a za tým účelom jej aj predmetný pozemok poskytol do nájmu na základe nájomnej
zmluvy zo dňa 03.07.1995. T. P. nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 12.12.1957, vklad povolený dňa
XX.XX.XXXX, od svojho otca nehnuteľnosť zapísanú v PKV č. XXX- parcela mpč. XXX kat. územie R.,

ktorej časti zodpovedali parcely E KN č. XXXX zastavaná plocha o výmere 658 m2 a E KN záhrada o
výmere XXX m2 (v tom čase zapísané v LV č. XX kat. územia R., neskôr prepísané do LV č. XXX kat.
územia R.). Táto časť parcely mpč. XXX bola reálne vydelená ešte pred 1. svetovou vojnou, následne
aj takto bola oplotená a bola užívaná ako celok ešte otcom T. P., potom T. P. s rodinou až do jehosmrti v roku 2002. Uvedené vyplýva z rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 14C/55/1989 zo dňa
27.04.1989. Po predaji záhrady L. P., tento ponechal otcovi a manželke žalobcu užívanie celej záhrady
(na pestovanie zeleniny) vrátane časti, kde stojí letná kuchynka so šopou (otec využíval aj ako dielňu) a

vedľa nej nachádzajúci sa pozemok, kde sa skladovalo drevo, neskôr tam bol zriadený plechový sklad.
L. P. v roku 1994-1995 pristavoval ku jeho rodinnému domu pivnicu a vtom čase použil záhradu na
uskladnenie stavebného materiálu. Z fotografie z roku 1995 je zrejmé, že za šopou a za plechovým
skladom sa nenachádzalo žiadne oplotenie, čo preukazuje možnosť T. P. voľne užívať aj záhradu, ktorú
predal L. P.. Toto prenechanie užívania pozemku L. P. otcovi malo trvať až do začatia podnikania jeho

manželky, ktoré sa nakoniec ale neuskutočnilo, preto otec mohol so súhlasom L. P. užívať celý pozemok
nerušeneaždojehosmrtivroku2002.NeskôrpojalL.P.zámerponechaťzáhradunaneskoršiuvýstavbu
rodinného domu pre niektoré z jeho detí. Žalobca si nemôže odvíjať svoju držbu od kúpnej zmluvy zo dňa
29.03.1993, ale najskôr od zaopatrovacej zmluvy zo dňa 30.05.1996, vklad povolený dňa 11.07.1996,
ktorou jeho manželka L. Š., D.. P. - predchádzajúca vlastnícka pozemku parcela C KN č. XXXX a na ňom
postavenom rodinnom dome s príslušenstvom (ktoré mu darovala na základe darovacej zmluvy zo dňa

24.09.2019), tieto nehnuteľnosti nadobudla od otca T. P.. Časť pozemku T. P. bola v určitom období kvôli
chovu sliepok ohradená pletivovým plotom, ktorý bol zriadený v zadnej časti rodinného domu súp. číslo
XXX a na druhom konci medzi šopou a plotom na hranici so susedom L.. Q.. Toto ohradenie však bolo
zrušené v roku 1993, keď otec prestal sliepky chovať. S poukazom na to, nebola časť pozemku C KN
XXXX, nikdy definitívne ohradená trvalým plotom v hraniciach vyznačených na GP. Pletivové oplotenie

pri šope zriadil žalobca s manželkou až v roku 1997, a to len pre potreby odčlenenia tejto časti pozemku,
kde žalobca vykonával opravy starých motorových vozidiel, keďže v časti pri rodinnom dome zase začali
chovať sliepky a aby tam tieto nechodili. Oplotiť, ohradiť alebo inak vymedziť svoj pozemok, jeho časť
alebo len niektorý úsek je výlučným právom vlastníka. Existencia samotného oplotenia na pozemku však
neznamená a ani to nie je možné stotožňovať s vlastníckou alebo užívacou hranicou daného pozemku.

Kým otec žil a podnikateľský zámer nevyšiel, nemal L. P. žiaden dôvod užívanie časti jeho pozemku
otcom, sestrou či jej manželom riešiť, i keď bola nimi užívaná časť neskôr oplotená pri šope. Po otcovej
smrti v roku 2002, keď si žalobca s manželkou objednali vypracovanie GP a zistili, že letná kuchynka so
šopou je na pozemku parcela C KN XXXX patriacom vtedy L. P., tento im ponúkol nimi v tom čase už
bez právneho dôvodu užívanú časť jeho pozemku na odkúpenie za 20 Eur/m2, čo odmietli. Neskôr u L.

P. došlo ku finančným problémom v dôsledku podnikania, teda na tieto veci (riešenie hraníc pozemku)
nemal veľmi Čas, resp. pár krát po roku 2002 sa ešte pokúšal so sestrou túto problematiku riešiť, Či
už odkúpením alebo vyprataním, no neúspešne, potom bol na jeho majetok vyhlásený konkurz a na
dražbe konanej dňa 15.05.2013 predmetný pozemok parcela C KN XXXX nadobudol do výlučného
vlastníctva C. XXX (notársku zápisnicu predložil žalobca ku žalobe). Nový vlastník ktorý P. Š., mal aj

od L. P. informáciu, že letná kuchynka so šopou sú postavené na časti vydraženého pozemku, ktorý
užíval žalobca s manželkou (vtedajšou vlastníckou), jej prostredníctvom listu právneho zástupcu zo
dňa 29.07.2014 predložil ponuku na odkúpenie časti pozemku za cenu 23 Eur/m2. V liste sa zároveň
uvádza, že manželka žalobcu bola bratom v tejto súvislosti viackrát od roku 2002 oslovená. Žalobca
aj jeho právna predchodkyňa ako starostliví hospodári mohli pri zachovaní bežnej opatrnosti (aj len

nazretím do katastra nehnuteľností) zistiť vadu v nadobúdacom právnom dôvode (minimálne si overiť
hranicu a výmeru nadobúdaného pozemku), a teda nemôžu byť dobromyseľní v tom, že im vec (v tomto
prípade časť pozemku žalovaného) patrí. Ich držba preto nebola najneskôr od roku 2002 dobromyseľná
a oprávnená. Nazretie do verejne prístupného katastra nehnuteľností (dostupného bezplatne aj na
internete), či už do listu vlastníctva alebo katastrálnej mapy, možno bez akýchkoľvek pochýb považovať

za obvyklú a bežnú opatrnosť. Rovnako tak v obci R. prebehla ROEP, ktorá bola ukončená 05/2005 a
do katastra nehnuteľností zapísaná 06/2005. Aj z tohto informačného zdroja žalobca a jeho manželka
zistili, že užívajú pozemok žalovaného. Za takúto opatrnosť je nutné považovať aj možnosť žalobcu,
resp. jeho právnej predchodkyne objednať si u autorizovaného geodeta vytýčenie vlastníckych hraníc
susediacich pozemkov, ku Čomu došlo zo strany právnej predchodkyne žalobcu L. Š., ktorú ale v týchto

veciach vždy zastupoval žalobca ako jej manžel (teda od počiatku aj on mal túto vedomosť), objednaním
vyhotoveniaaoboznámenímsasGPvyhotovenéhodňa11.12.2002I..U.K..Zatýchtookolnostítedanie
je relevantné žiadne z tvrdení žalobcu o objektívnej dobromyseľnosti vo vzťahu ku držbe časti pozemku
žalovaného. Táto nedobromyseľnosť bola ďalej potvrdená aj v súvislosti so žiadosťou manželky žalobcu
o pridelenie súpisného čísla pre letnú kuchynku so šopou v roku 2012 (len celkom náhodou presne 10

rokov po smrti otca a vyhotovení GP z roku 2002). Na katastrálnej mape je na konci pozemku parcela C
KN č. XXXX vyznačená štvorcová stavba, ktorá tam reálne ale nie je postavená, historicky tam možno
nejaká stavba existovala, ktorá bola zničená alebo zbúraná, pričom už aj v GP navrhol jeho zhotoviteľ
zákres neexistujúcej stavby zrušiť (dvojitá Červená čiara na troch stranách objektu v strede). Len nazáklade tohto klamstva manželky žalobcu, že letná kuchynka stojí na parcele C KN č. XXXX, vydala obec
rozhodnutie o pridelené súpisného čísla č. XXX/XXXX zo dňa 30.10.2012. Manželka žalobcu následne
aj na podklade rozhodnutia o pridelení súpisného čísla požiadala kataster nehnuteľností o zápis stavby

do listu vlastníctva, kde však konanie bolo v januári 2013 zastavené, lebo katastrálny orgán zistil, že
stavba nie je postavená na pozemku parcela C KN č. XXXX, ale na pozemku žalovaného (parcela C
KN Č. 1016) a žiadateľka nevedela doložiť súhlas vtedajšieho vlastníka (L. P.) ani iné právo stavby
či právo zodpovedajúce vecnému bremenu. L. P. sa tiež v roku 2012 snažil zlegalizovať stavbu letnej
kuchynky so šopou, keďže mal za to, že mu patria, lebo mu ich previedol jeho otec spolu s pozemkom,

na ktorom stoja. Prvým krokom bolo zameranie stavby geodetom a jej zákres do katastrálnej mapy. Za
tým účelom L. P. objednal vypracovanie geometrického plánu, ktorý pod číslom 92/2012 dňa 14.08.2012
vyhotovila L.. L. (GEOKART Prešov s.r.o.,), úradne osvedčený Správou katastra Prešov dňa 16.08.2012
pod číslom G-1070/2012, kde pod stavbou bola vytvorená parcela G KN č. XXXX/X. Ku zápisu do
katastra nehnuteľností, ale nakoniec nedošlo, lebo sa nedalo jednoznačne preukázať vlastníctvo stavby
L. P., keďže táto nebola vyslovene uvedená v kúpnej zmluve zo dňa 29.03.1993 (správne malo byť

1994). Keďže došlo ku vypracovaniu neskoršieho GP z roku 2012 a ďalším zmenám, je otázne či GP z
roku 2002 je v zmysle žaloby zapísateľný do katastra nehnuteľností v prípade hypotetického úspechu
žalobcu v tomto konaní, a teda či môže byť podkladom rozsudku, ktorý by mal byť vykonateľný. GP
z roku 2002 zároveň rieši aj pričlenenie častí z ďalších pozemkov iných vlastníkov, ktoré ale žalobca
ani jeho manželka so susedmi dohodou ani súdnym konaním neriešili. Aj táto nevykonateľnosť petitu je

sama o sebe podľa žalovaného dôvodom na zamietnutie žaloby. Ani tvrdenie žalobcu, že letnú kuchynku
nadobudla jeho manželka už na základe zaopatrovacej zmluvy zo dňa 30.05.1996 nie je úplne presné
a správne. Samotná zmluva totiž vyslovene neobsahuje v čl. II. uvedenie medzi vedľajšími stavbami aj
letnú kuchyňu so šopou, pričom ku rodinnému domu patrili aj iné vedľajšie stavby (chliev a komora).
To, že v darovacej zmluve zo dňa 24.09.2019 si už žalobca osobitne letnú kuchynku uviedol na tom

nič nemení, lebo v zmysle zásady Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet by na
neho manželka nemohla previesť vlastníctvo stavby, ak by vlastníckym právom sama nedisponovala.
Pokiaľ ide o znalecký posudok č. 54/1996 zo dňa 26.05.1996 vyhotovený I.. D. F., ktorý oceňuje aj
letnú kuchynku a šopu a na ktorý sa odkazuje aj zaopatrovacia zmluva v čl. VIII., je potrebné uviesť, že
išlo o znalca z odvetvia oceňovanie nehnuteľností, nie znalca geodeta, ktorý vychádzal pri vypracovaní

znaleckého posudku len z informácie objednávateľa posudku, ktorý mu uviedol, že na pozemku, ktorý
bol predmetom ocenenie (U. K. B. Č.. XXXX) sa nachádza aj letná kuchyňa a šopa. L. Š. aj s manželom
(žalobcom) vstúpila do držby a užívania aj časti pozemku žalovaného na základe zaopatrovacej zmluvy
zo dňa 30.05.1996, pričom prestala byť dobromyseľná, ako je vyššie podrobne rozobraté, najneskôr po
oboznámení sa s GP z roku 2002, ako aj na základe ponúk jej brata a P.. Š. na odkúpenie tejto časti

pozemku. Vzhľadom na to sa jej už v roku 2002 (po šiestich rokoch) ukončilo plynutie 10 ročnej zákonnej
lehoty. Vydržacia lehota by jej neuplynula dokonca ani vtedy, ak by sa za začiatok držby malo považovať
uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 29.03.1993 (správne 1994) medzi L. P. a jeho otcom T. P.. Skutková
otázka akéhokoľvek užívania predmetnej časti pozemku parcela C KN č. XXXX pred zaopatrovacou
zmluvou apo vypracovaní GP z roku 2002, či jeho príp. neužívanie právnymi predchodcami žalovaného

v nejakom časovom období, je z právneho hľadiska irelevantná.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom, strán, svedkov, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise

a to Notárskou zápisnicou na č.l.3, Notárskou zápisnicou na č.l.4, Znaleckým posudkom na č.l. 5-7,
Rozhodnutím o určení súpisného čísla na č.l. 8, Notárskou zápisnicou na č.l. 9-10, Geometrickým
plánom na č.l. 11, Výpisom z katastra nehnuteľností na č.l. 12, Čiastočným výpisom z LV na č.l. 13,
Vyjadrením žalovaného na č.l. 33-35, Kúpnou zmluvou na č.l. 38, Návrhom na povolenie vkladu na č.l.
39, Výpisom z katastra nehnuteľností na č.l. 40, Nájomnou zmluvou na č.l. 41, fotografiami na č.l. 42,

návrhom na odkúpenie časti pozemku na č.l. 43, Geometrickým plánom na č.l. 44, Ponukou realitných
kancelárií na č.l. 45-46, záznamom z obhliadky a zistil tento skutkový stav:

6. Na základe darovacej zmluvy napísanej na notárskom úrade JUDr. Ivany Čuchtovej dňa 24.09.2019
do notárskej zápisnice pod č. N 204/2019, Nz 30622/2019 nadobudol žalobca od L. Š. nehnuteľnosti v

katastrálnom území Drienov v LV XXX rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele KN-C XXXX, parcela
KN-C XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 658 m2, pod B 1 v celosti na jej mene. Ide o
dar rodinného domu s príslušenstvom, ktorým je podpivničná letná kuchynka a hospodárska budova,
vonkajšími úpravami, studňou, oplotením, pozemkom pod rodinným domov.7. Na základe zaopatrovacej zmluvy zo dňa 30.05.1996 nadobudla L. Š. vyššie uvedené nehnuteľnosti
T. P.. Znalec I.. D.. F., ktorý vypracoval dňa 26.05.1996 znalecký posudok č. 54/96 vo svojom posudku

v časti IV. vonkajšie stavby ohodnocoval v posudku aj letnú kuchyňu ako solo stavbu na dvore spojenú
so šopou z roku 1967.

8. Dňa 30.01.2003 bol vypracovaný geometrický plán I.. U. K.. Tento v geometrickom pláne rozdelil
parcelu - parcelné číslo XXXX o výmere 544 m2, na 3 parcely : parcelu č. XXXX/X J. Č.. XXXX/X, XXXX/

X, ku ktorým sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva.

9. Podľa výpisu z LV č. XXXX, okres U., G. U., Katastrálne územie R., je ako vlastník parcely C- KN
XXXX zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 544 m2, zapísaný žalovaný.

10. Z kúpnej zmluvy (čl.38) je zrejmé, že parcelu č. 1016 nadobudol L. P. od T. P. za kúpnu cenu 10.880,-

Sk. Kúpna zmluva je datovaná 29.03.1993, jedná sa však o chybu v písaní, správne má byť 1994, keďže
návrh na vklad bol podaný 31.3.1994. V návrhu na vklad sa už správne uvádza dátum 29.03.1994.

11. Nájomnom zmluvou zo dňa 03.07.1995 prenechal L. P. parcelu č. XXXX do nájmu L. P..

12. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že po smrti svokra pripravoval žalovaný zaopatrovateľskú
zmluvu a znalecký posudok, teda všetko čo je zapísané, je jeho vizitka. T. P. keď pripravoval zmluvu,
tento pozemok vydržal. V konaní keď ich žaloval právny predchodca žalovaného, tak došlo k späťvzatiu
žaloby z dôvodu toho, že ho presvedčili, že záhrada má veľkosť nie 544 m2 ale 633 m2. V roku 2002,
keď si to dali zamerať, tak bolo to z dôvodu toho, že vpredu pred domom cesty nesúhlasili hranice

a ani za domom. Z tohto dôvodu dali zmerať celý pozemok, lebo si ho chceli zapísať. Geometrický
plán vypracovali kvôli tomu, že sa vykopala studňa. Táto studňa sa posunula susedovi a zároveň im
bola posunutá hranica. Poukázal na geometrický plán zo dňa 12.4.2018, podľa ktorého veľkosť záhrady
parcely 1016 je 622 m2, ale aj to nie je správne, lebo by malo byť 633 m2 v skutočnosti a svokor keď
staval letnú kuchynku, tak nesprávne vychádzal z veľkosti 544 m2. Geometrický plán dostal 2.6.2003

a vedel kde v prírode je parcela. Zároveň potvrdil, že v geometrickom pláne je chyba, keď tam má byť
L. P. J. M. L. P..

13. Štatutárny zástupca žalovaného L. P. pri svojom výsluchu uviedol, že v roku 1994 kúpil pozemok
od otca. Chceli tam spraviť bitúnok. Mala tam byť predajňa a pracovať tam mala jeho manželka aj

manželka žalobcu. K tomuto však nedošlo. V tejto zmluve pre krátkosť času nebola daná letná kuchynka,
avšak sa vedelo, že táto je na pozemku 1016. Chcel, aby táto kuchynka bola zapísaná na otca. Keď
v roku 1996 zomrela matka, otca sa pýtal, že kde chce byť. Vybral si manželku žalovaného. Pripravila
sa zaopatrovateľská zmluva. V roku 1996 - 2000 postavil žalobca na jeho pozemku plot. V r. 2001 mal
otec vážne problémy. Bol v kóme. Žil ešte rok. V 2002-hom zomrel a vtedy žalobca si dal vypracovať

geometrický plán, nakoľko mal problém s každým susedom. Mal za to, že každý sused zaberá jeho
pozemok. Nakoniec prišiel k nemu geodet a povedal, že nie susedia zaberajú jeho pozemok, ale že
on zaberá cudzie, resp. jeho manželka zaberá cudzie pozemky. Následne sa dostal do finančných
problémov. Prebehla dražba. Dal ponuku sestre na odkúpenie záhrad. Znalecký posudok č. 54/96
objednal so sestrou, pričom za znalcom bol on a vyplatil ho jeho otec.

14. Svedkyňa L. Š., manželka žalobcu, pri svojom výsluchu uviedla, že žalovaný nekupoval ten kus,
o ktorý sa žalobca súdi. Jej otec jej daroval rodinný dom, pozemok, kuchyňu a aj pozemok, ktorý sa
nachádza pod tou kuchyňou, keďže je tam vodovod, pivnica. On to bral tak, že to nie je záhrada. Plot
bol postavený v roku 2000. Nehnuteľnosti previedla na žalobcu, lebo mala stres a bolo to všetko čo od

otca nadobudla. Nehnuteľnosť bola po plot. Geometrický plán z roku 2002 dala vypracovať so žalobcom.
Ďalej uviedla, že brat jej pôvodne ponúkol nehnuteľnosti, keď dochová otca, neskôr bola za ním s tým,
že ich kúpi. Nakoniec uviedla, že žiadala o súpisne číslo pre kuchynku a to bolo aj pridelené.

15. Svedkyňa L. P., bývala manželka štatutárneho zástupcu žalovaného pri svojom výsluchu uviedla, že

pozemkyakosúteraz,takichajžalovanýkupoval.Zaživotaotcapostavilplot.Nasadiltamkolíky.Svokor
by nikdy nedovolil, aby bol pozemok odobratý od kuchynky a dielne. Priestor, kde je letná kuchynka a
dielňa užívali svokrovci, keď svokra zomrela, tak potom to užíval svokor a švagriná so švagrom. Nikdyto neužíval žalovaný. Ohradenie bolo urobené, keď ešte svokor žil a nebol ani po mozgovej príhode. K
nájomne zmluve s L.M. P. sa nevedela vyjadriť.

16. Zistený skutkový stav súd právne posúdil.

17. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

18. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

19.Podľa§131ods.1Občianskehozákonníkaneoprávnenýdržiteľjepovinnývždyvydaťvecvlastníkovi
spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla.

20. Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

21. Podľa § 134 ods.1, ods.3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak
ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

22. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

23.Žalobaourčenievlastníckehopráva,predstavujúcajedenzprávnychprostriedkovochranyvlastníka,

má svoj základ v ustanovení § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého návrhom na začatie konania možno
uplatniť,abysarozhodlonajmäourčení,čituprávojealebonieje,akjenatomnaliehavýprávnyzáujem.
Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (určovacej
žaloby) sú po procesnej stránke skutočnosti, že strany majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý
právny záujem.

24. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností
zapísaný ako vlastník niekto iný, má nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

25. Súd na základe vykonaného dokazovania, po jeho zhodnotení a právnom posúdení, dospel k záveru,

že žaloba nie je dôvodná. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade
splnenia zákonom určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby)
dochádza k nemu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet,
oprávnenosť držby a dobromyseľnosť vydržateľa a vydržacia doba. Tieto sú stanovené tak, že musia
byť splnené kumulatívne - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. Za oprávnenú

držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti, t.j.
aj okolnosti nadobudnutia držby dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Či je držiteľ so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne, nestačí len subjektívna
predstava držiteľa. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať existenciu dobromyseľnosti, musí preukázať
v tomto prípade žalobca, pričom takouto okolnosťou je nadobúdací titul, aj keď neperfektný, napr. kúpna,

alebo darovacia zmluva, či iný právny úkon, na základe ktorého možno odvodzovať skutočnosť, že
má k nehnuteľnosti vlastnícke právo. Z hľadiska oprávnenosti držby stačí i len domnelý právny titul,
ktorý však nesmie byť v rozpore so zákonom. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať na všetky právne
skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci, ktorá je predmetom držby. Ak sa niekto ujme
držby vecného práva k nehnuteľnosti bez nadobúdacieho titulu, nemôže byť so zreteľom na všetky

okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom vecí a to ani v prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva
postačuje na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.26. V predmetnej veci žalobca začiatok plynutia vydržacej doby odvodzoval od doby keď jeho svokor
T. P. mal previesť parcelu č. XXXX na L. P.. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že parcelu č. XXXX
nadobudol L.M. P. G. T. P. za kúpnu cenu 10.880,- Sk. Kúpna zmluva je síce datovaná 29.03.1993, jedná

savšakochybuvpísaní,správnemábyť1994,keďženávrhnavkladbolpodaný31.3.1994.Vnávrhuna
vklad sa už správne uvádza dátum 29.03.1994. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že žalobca
so svojou manželkou si dali vypracovať geometrický plán I.. U. K.. Tento ho vypracoval dňa 30.01.2003 a
v tomto geometrickom pláne rozdelil parcelu č. XXXX o výmere 544 m2, na 3 parcely: parcelu č. XXXX/
X a č. 1016/2, 1016/3, ku ktorým sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva. V tomto geometrickom

pláne sa okrem iného uvádza, že vlastníkom parcely č. XXXX je L. (P. L. Q. L.) P.. Z tohto geometrického
plánu nepochybne vyplýva, že právna predchodkyňa žalobcu, jeho manželka L. Š., nie je vlastníčkou
parcely, ku ktorej sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva. Z judikatúry všeobecných súdov
zaoberajúcich sa otázkou existencie dobromyseľnosti veci je nesporné, že dobromyseľnosť držiteľa
vecí musí existovať počas celej vydržacej doby. Nie sú zriedkavé ani prípady, že držiteľ bol síce z
počiatku dobromyseľný, ale dobromyseľnosť zanikla v priebehu vydržacej doby a k tomuto zániku

dochádza okamihom, keď sa držiteľ oboznámi s okolnosťami, ktoré musia v ňom objektívne vyvolať
pochybnosť o tom, že mu vec po právnej stránke patrí. Ak dôjde k prerušeniu vydržacej doby v dôsledku
toho, že držiteľ prestane byť dobromyseľný, plynutie takto prerušenej vydržacej doby sa neobnovuje.
Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že tento geometrický plán dostal 2.6.2003 a vedel kde sa sporná
nehnuteľnosťnachádza.Jetedanepochybné,žeuvedenúvedomosťmalaajjehoprávnapredchodkyňa,

ktorá je jeho manželka. Dobromyseľnosť u právnej predchodkyne žalobcu tak zanikla v okamihu, kedy
sa zoznámila so skutočnosťami objektívne vyvolávajúcimi pochybnosti a to je geometrický plán. Táto
teda pri normálnej bežnej opatrnosti musela mať dôvodné pochybnosti, či jej sporné parcely patria.
Tak najneskôr od 2.6.2003 prestala plynúť vydržacia doba a táto sa už nemohla obnoviť, ani začať
znovu plynúť, keďže žalobca od tohto momentu iný nadobúdací titul, z ktorého by mohol vyvodiť

dobromyseľnosť seba, prípadne právnej predchodkyne, súdu nepreukázal a nakoniec ani netvrdil. Je
však potrebné dodať, že pochybnosti o dobromyseľnosti právnej predchodkyne žalobcu pred 2.6.2013
vzbudzuje to, že v roku 2002 si dala spolu so žalobcom vypracovať geometrický plán. K tomuto kroku
by logicky nepristúpila ak by nemala dôvodné pochybnosti o oprávnenosti držby. Vychádzajúc z vyššie
uvedeného súd dospel k záveru, že právna predchodkyňa žalobcu nesplnila podmienky vydržania

a to minimálne vydržaciu dobu 10 rokov, keďže táto jej začala plynúť 29.3.1994 (nadobúdací titul,
ktorý uviedla) a prestala plynúť najneskôr 2.6.2003. Z toho teda vyplýva, že právna predchodkyňa
nenadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam a v zmysle zásady „nemo ad alium plus iuris
transfere potest, quam ipse habet" (nikto nemôže previesť viac práv, než má sám), nemohla previesť
vlastnícke právo na žalobcu. Súd na záver dodáva, že uvedenú zásadu možno prelomiť ochranou

dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že
nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol. V danom prípade však žalobca pri
nadobúdaní nemohol byť dobromyseľný, keď ako je už uvedené vyššie, musel vedieť, že jeho manželka
nie je vlastníčkou sporných nehnuteľnosti. Nakoľko žalobca nenadobudol vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam, súd žalobu zamietol.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom
rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Existencia dôvodov pre

výnimočné nepriznanie náhrady trov konania nebola žalovaným tvrdená a v zmysle § 257 CSP ani zo
spisu nevyplynula.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).