Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 12, 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/5/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118364780

Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:6118364780.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

4C/5/2019

14

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu: Hadvo, s. r.
o., so sídlom Ružová 21, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 44 957 459, Slovenská republika, zastúpeného
splnomocneným zástupcom: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040
01 Košice - Staré Mesto, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 00 585

441, zastúpenému splnomocneným zástupcom: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo
nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 232,63 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

4C/5/2019

28

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 232,63 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne

zo sumy 232,63 € od 16.09.2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

4C/5/2019

25

1. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní sp. zn. 24Up/922/2018 postúpil vec Okresnému
súdu Žilina Oznámením o postúpení veci zo dňa 17.01.2019, doručeným tunajšiemu súdu dňa
22.01.2019, podľa § 13 v spojení s § 19 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z., nakoľko žalobca v zmysle
§ 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní (v texte aj len ako „ZoUK“) v zákonomstanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa
Civilného sporového poriadku.
2. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 28.09.2018, doručeným Okresnému

súdu Banská Bystrica dňa 26.10.2018 domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie žalobcovi
sumy 232,63 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 232,63 € od 16.09.2018 do
zaplatenia.
3. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že dňa 28.06.2018 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej
bola spôsobená škoda na motorovom vozidle ŠKODA Fabia, EČV: A., rok výroby: 2009, ktoré v čase

škodovej udalosti patrilo B. C. (ďalej aj ako „poškodený“). Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič
iného motorového vozidla, ktorého vlastník D. E. mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného,
t.j. v poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Predmetná škodová udalosť
bola žalovanému ohlásená dňa 28.06.2018 a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti č.
9565996600.

4. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodený dal svoje poškodené motorové vozidlo ŠKODA Fabia,
EČV: A. opraviť v servise Hadvo, s.r.o., so sídlom: Ružová 21, 900 28 Ivanka pri Dunaji, t.j. u žalobcu.
Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 2.062,72 €. Táto suma bola
následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 180100417.
5. Súd mal uvedené tvrdenie žalobcu preukázané pripojenou Faktúrou č. 180100417 zo dňa

18.07.2018, splatnou dňa 17.08.2018 (č.l. 13 a č.l. 13 rub).

6. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 03.09.2018 (v texte aj len ako „Oznámenie“)
oznámené, že dňa 31.08.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9565996600 a bol mu
predložený výpočet výšky plnenia.

7. Súd mal uvedené tvrdenie žalobcu preukázané pripojeným Oznámením o poistnom plnení zo dňa
03.09.2018 (č.l. 14), z ktorého súd tiež zistil, že v zmysle vyjadrenia likvidátora poistnej udalosti ku
osobitostiam likvidácie boli lakovacie práce a lakovací materiál priznané podľa kalkulácie Audatex –
neprimerane účtované. Normohodina bola priznaná maximálne 20 € s DPH z toho istého dôvodu -
neprimeraného vyúčtovania.

8. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č.
9565996600 predstavovala sumu 2 062,72 €. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba do
výšky 1 830,09 €. Celková nepriznaná suma je vo výške 232,63 €, čo vyplýva z Výpočtu výšky plnenia
zo dňa 03.09.2018 z poistnej udalosti číslo: 9565996600 (č.l. 14 rub).

9. Neuznaná suma vo výške 232,63 € bola vlastníkom motorového vozidla ŠKODA Fabia, EČV: A.,
ktorým je poškodený B. C., postúpená ako postupcom na žalobcu ako postupníka, a to Zmluvou o
postúpení časti pohľadávky zo dňa 07.09.2018.
10. Súd mal uvedené tvrdenie žalobcu preukázané pripojenou Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo
dňa 07.09.2018 (č.l. 15), predmetom ktorej zmluvy bolo postúpenie pohľadávky 232,63 €, predstavujúcej

rozdiel medzi fakturovanou sumou 2.062,72 € a škodou už vyplatenou spoločnosťou KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group vo výške 1.830,09 €.

11. Skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení, resp. vo výpočte poistného plnenia
uviedol, nemajú zákonný a ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celých

poistných plnení, na ktoré má poškodený, resp. žalobca nárok. Poškodený z dopravnej nehody, resp.
žalobca, na ktorého boli pohľadávky postúpené, má priamy zákonný nárok voči poisťovni na poistné
plnenie z titulu povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom v zmysle
§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.
12. Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je majetková ujma

reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného
stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu
nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď.
13. „Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Obč. zákonníka sa chápe ujma, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.

peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má
zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac.“ (uznesenie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 23/2008, zo dňa 21. decembra 2009)14. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného
motorovéhovozidla.Výškanárokunaposkytnutiepoistnéhoplneniasaodvíjaodvýškyvzniknutejškody.
Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a faktúrovanú opravu.

15. Servis, t.j. žalobca, pri oprave poškodeného motorového vozidlo postupoval tak, aby motorové
vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné, ako pred škodovou
udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti,
jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a
estetické kritériá ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou.

16. Náklady na prácu a lakovanie sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej
autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu
značku a typ vozidla. V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa
hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla.
17. Pre porovnanie žalobca poukázal na cenníky (č.l. 16, 17, 18) lakovacích a mechanických prác
nasledovných autoservisov v regióne:

- Dodo Cars s.r.o., Bratislavská 73, 903 01 Senec - 30,00 €/ 38,40 € s DPH
- AUTO CENTRUM Bratislava, s.r.o., Hodonínska 11, 841 03 Bratislava - 24,00 € s DPH
- Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s r.o., Dolnozemská 7, 851 04 Bratislava - 36,60 € s DPH

18. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle ŠKODA Fabia patriacom do kategórie „malé“ normohodinu
vo výške 25,00 € (bez DPH) za mechanické práce a lakovacie práce, čo je v porovnaní s ostatnými
autoservismi porovnateľná, resp. výhodnejšia a nižšia cena, preto žalobca považuje za nedôvodné, že
nebola uznaná cena práce v plnej výške.
19. Podľa praxe a usmernení EÚ, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom, či presnú

špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete
výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom
krátenia poistného plnenia.
20. Na základe uvedeného si žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatňuje nárok na
poistné plnenie z poistnej udalosti č. 9565996600 vo výške 232,63 € s príslušenstvom, ktoré mu boli

neoprávnene krátené.
21. Žalobca navrhol, ak žalovaný podá odpor, aby žalovaný predložil pri svojom prvom úkone celý
likvidačný spis, z ktorého je zrejmé, ako vykonával šetrenie poistnej udalosti č. 9565996600.
22. Žalovaný listom zo dňa 03.09.2018 oznámil, že dňa 31.08.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej
udalosti č. 9565996600. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobca

si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 232,63 € od 16.09.2018 do
zaplatenia.
23. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania.

24. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 13.11.2018 platobný rozkaz (č.l. 34),
ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel.

25. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor dňa 30.11.2018 (č.l. 39, 45). Na odôvodnenie

odporu uviedol, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný.
Faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom
účtovníctve.
26. Žalovaný poukázal, že podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o upomínacom konaní sa na
upomínacie konanie použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej

len ,,Civilný sporový poriadok“), s výnimkou § 129, ak zákon o upomínacom konaní neustanovuje
inak. Návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 Civilného sporového
poriadku, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania
uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich
preukázanie a žalobný návrh.“. Zároveň podľa ods. 2: ,, Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno

nahradiť odkazom na označené dôkazy.“. V tomto smere má žalovaný za to, že žalobca mal v žalobnom
návrhu v časti Opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne
špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné
údaje – napr. o priebehu škodovej udalosti, o realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodových udalostí zostrany poškodeného, ako ani špecifikáciu vinníka, ktorý predmetnú škodovú udalosť spôsobil, pričom vo
všeobecnosti žalobca svoj uplatňovaný nárok zakladá práve na predmetnej škodovej udalosti. Žalobca
však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však

absolútne nie je postačujúce vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového
poriadku.
27. K vecnej legitimácii subjektov žalovaný poukázal na názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu
SR (ďalej len „NS SR“), sp. zn. 3 Cdo 192/2004: „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je
rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť

účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“
28.ZuvádzanéhorozhodnutiaNSSRvyplýva,kedyideonedostatokaktívnejvecnejlegitimáciežalobcu.

Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie je žalovaný toho právneho názoru, že v
predmetnom konaní žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, a to z nasledovných dôvodov:
29. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav (ktorý vychádza a súčasne ho potvrdzujú aj dôkazy
predkladanéžalobcom)vyplýva,žepoškodenýmalvočižalobcovizáväzok,ktorýspočívalvneuhradenej
faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu.

Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje práve žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho
konania) faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený.
30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ust. § 524 OZ vyplýva, že
nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť ZoPP.
Uzatvorením predmetnej ZoPP teda nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poškodeného na žalobcu

(nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nemohla vzniknúť),
ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej
faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi
poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v
rozpore s citovaným zákonným ustanovenia § 524 OZ. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže

predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní.
31. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo 20/2007, zo dňa 29. januára 2008: „Podľa
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo
účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný
právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť

právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza.
Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny
úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby
zákon dodržaný nebol.“
32. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu ZoPP medzi poškodeným

ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcu sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného
vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom ZoPP bolo postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného,
ktorú práve žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako voči dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet
postúpenia), považuje žalovaný takýto právny úkon podľa ustanovenia § 39 OZ za absolútne neplatný.
33. Zároveň vo vzťahu k uzatvorenej ZoPP dal žalovaný konajúcemu súdu do pozornosti aj skutočnosť,

že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov súčasne v
predmetnej zmluve absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia
samotnej pohľadávky.
34. V predloženej ZoPP je pritom zmluvnými stranami uvedená len špecifikácia pohľadávky (nimi určená
a vymedzená, teda neexistujúca), ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak

absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorým je prejav vôle postupcu
na postúpenie pohľadávky.
35. Súčasne žalovaný poukázal na skutočnosť, že samotný predmet ZoPP je potrebné považovať
za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný, nakoľko z predmetu
zrealizovaného postúpenia (ZoPP) vyplýva, že poškodený ako postupca postupuje pohľadávku, ktorú

má voči žalovanému, pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie
fakturovanej sumy v zmysle Faktúry vystavenej zo strany žalobcu voči poškodenému. Rozporuplnosť
týkajúca sa predmetu postúpenia spočívajúca v skutočnosti, že z textu samotného postúpenia vyplýva,
že Poškodený postupuje svoju pohľadávku, pričom z obsahu ZoPP vyplýva, že táto pohľadávkapredstavuje záväzok poškodeného, zakladá rovnako, a to ako aj v prvom uvedenom prípade, absolútnu
neplatnosť predmetného právneho úkonu – t. j. ZoPP.
36. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia zo strany žalobcu poukázal žalovaný

na Oznámenie, ktoré predložil sám žalobca, v zmysle ktorého žalovaný riadne a dostatočne uviedol
zdôvodnenie vykonaného krátenia poistného plnenia.
37. Poškodený, ako aj žalobca sa teda z Oznámenia preukázateľne dozvedeli, z akých dôvodov a v
akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany žalovaného krátené, čo napokon žalobca aj sám vo svojej
žalobe potvrdzuje.

38. Odhliadnuc od uvedeného žalobca nepreukázal, že by poškodený zaplatil faktúry v časti žalobou
uplatňovaného nároku, v kauzálnom dôsledku čoho mu nemohli vzniknúť ani účelne vynaložené náklady
na opravu jeho motorového vozidla.
39. Vzhľadom k doposiaľ uvedenému potom má žalovaný za dostatočne preukázané, že likvidácia
škodových udalostí bola realizovaná plne v súlade so zákonom a zmluvnými dojednaniami, preto
plneniezostranyžalovanéhopredstavujemaximálnemožnéaobjektívnepreukázanéplnenie,ktorébolo

poskytnuté žalobcovi a akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

40. Žalobca sa vyjadril k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu svojím podaním zo dňa
15.01.2019 (č.l. 51 spisu), v ktorom k námietkam žalovaného, že zo strany žalobcu nebolo dodržané

ust. § 132 CSP, keď podľa názoru žalovaného žalobca nešpecifikoval základné údaje - napr. o priebehu
škodovej udalosti, žalobca poukázal, že ak žaloba neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, alebo
má vady, súd sa pokúsi o ich odstránenie. Na základe podanej žaloby súd vydal platobný rozkaz,
pričom však nepovažoval za potrebné vyzývať žalobcu na doplnenie skutočností, ktorých absenciu
žalovaný namieta. Pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ

žaloby. Žalobca zrozumiteľne a určito opísal okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový stav.
Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku na náhradu škody, sú jednoznačné
a konkrétne, pričom nie je možné dôjsť k zámene s iným skutkom.
41. Podľa komentára k CSP C.H. Beck, 2016, str. 486: „Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti považuje
údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca

musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a
to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania
po skutkovej stránke. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak
v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej
stránke.“

42. Žalobca je presvedčený, že zákonom stanovenú povinnosť o náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP
si splnil. Poistná udalosť je v žalobe špecifikovaná dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu
s inými poistnými udalosťami, kedy je v žalobe uvedené, kedy došlo k poistnej udalosti, aké motorové
vozidlo bolo v jej dôsledku poškodené, aj pod akým číslom danú poistnú udalosť žalovaný zaregistroval.

43. Pokiaľ žalovaný v odpore namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, a to z dôvodu neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko podľa právneho názoru žalovaného je poškodený, ako
poškodený z poistnej udalosti, dlžníkom žalobcu, poukázal žalobca, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je
predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktorá bola postúpená, predstavuje nárok na náhradu
škody. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol krátením časti nároku na náhradu škody, ktorú si uplatnili

poškodení, resp. žalobca, voči žalovanému v zmysle §15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov.
44. Žalovaný sa svojimi tvrdeniami opakovane pokúša odpútať pozornosť od základu nároku žalobcu,
ktorý je jasný a preukázaný, napriek tomu uvádza žalobca stručnú argumentáciu podporujúcu jeho

tvrdenia:
45. Autori publikácie s názvom Poistné zmluvy, F. G. H., a G. I. na str. 1 tejto publikácie uvádzajú:
46. „Podstatou poistenia je prenos finančných dopadov rizika z jeho nositeľa na iný subjekt (poisťovňu).“
47. „Úlohou poistenia je najmä prostredníctvom poistného plnenia zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré
slúžia na zmiernenie dopadov vzniknutej poistnej udalosti.“

48.Zpodstatypoisteniatedanevyplýva,žebypoškodenýpoistnouudalosťoumalnajprvznášaťfinančné
dopady rizika, ktoré si pre daný prípad poistil, preukázať tieto finančné dopady poisťovni a až tak
ich preniesť na poisťovňu. Poistenie, práve naopak, slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného(poisťovňa) znášal tieto finančné dopady rizika, ktoré si poistil poistený a za ktoré v pravidelnom intervale
uhrádza poisťovni poistné. Požiadavka žalovaného sa teda prieči samotnému princípu poistenia.
49. S poukazom na ust. 797 ods. 2 OZ nárok na náhradu škody vzniká okamihom vzniku škody a neviaže

sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do
predošlého stavu, kto a ako (t.j. platobné miesto) uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje
vznik nároku, je vznik škodovej udalosti.
50. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona teda nevyplýva, že by právo na náhradu škody alebo na
poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j.

doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Žalobca
je toho názoru, že pokiaľ by tomu tak bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval
v základnom hmotnoprávnom predpise súkromného práva – v Občianskom zákonníku. Ak by poistení
alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by
sa základný význam a účel samotného poistenia. Dané vyplýva nielen z Občianskeho zákonníka, ale z
celospoločenského záujmu a aj z logického, či systematického výkladu.

51. Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla.
Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné
v dôsledku škodovej udalosti už samotným vznikom škody, a nie až opravou poškodeného motorového
vozidla (§ 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja
od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť za vykonanú a fakturovanú opravu.

52. Na podporu svojej argumentácie žalobca tiež uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry (NS ČR,
sp. zn.:25Cdo 347/2000, 25Cdo 2575/2000, 5Cdo 89/2008 a pod.) nie je podstatné, či poškodený vec
skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom, ako poškodený s
vecou naloží, teda napr. či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože

tieto okolnosti sú náhodilé a bez súvislosti s príčinou vzniku škody. Výška škody na veci nemusí byť
preukázaná len vyúčtovaním jej opravy (viď faktúra servisu s podrobným rozpisom prác a materiálu).
Je možné vychádzať z ceny veci, ktorú mala v dobe poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená
zásahom škodcu.

53. Konanie a tvrdenie žalovaného je v rozpore s podstatou a zmyslom povinného zmluvného poistenia,
ktoré má chrániť poškodeného. Poškodený nemôže doplácať na to, resp. byť sankcionovaný za to, že
mu niekto iný spôsobil škodu. Rozsah náhrady škody poskytnutý žalobcovi by mal zohľadňovať všetky
účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého
stavu. Nie je daný dôvod, aby náklady neuhradené žalovaným musel znášať žalobca, resp. poškodený,

ktorý nezavinil dopravnú nehodu a predmetnou opravou motorového vozidla sa len domáhal uvedenia
motorového vozidla do stavu pred nehodou.
54. Skutočnosť, že v zásade nie je potrebné preukazovať vynaloženie nákladov na uvedenie veci do
stavu pred poistnou udalosťou ako predpoklad priznania plnenia poisťovne, vyplýva aj z ustanovení §
810 a § 449 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

55. Pokiaľ by teda mal zákonodarca v úmysle ako predpoklad priznania poistného plnenia splnenie
povinnosti poisteného predložiť doklad o tom, že náklady na uvedenie veci do stavu pred poistnou
udalosťou poistený vynaložil, výslovne by túto požiadavku uviedol v zákone obdobne, ako v prípade
ustanovenia § 449 odsek 3 OZ a § 810 OZ.
56. Žalobca uviedol, že doposiaľ ani z praxe samotnej poisťovne nevyplýva, že by k likvidácii poistnej

udalosti od svojich klientov - poistených alebo poškodených vyžadovala predkladanie dokladov o úhrade
faktúry za opravu vozidla. Žalovaný sám veľmi dobre vie, že takáto požiadavka nemá oporu v zákone, a
preto predkladanie takýchto dokladov ani nevyžaduje od poškodených pri likvidácii poistných udalostí.
Taktiež žalovaný už v predmetnom prípade čiastočne plnil (na základe Oznámenia o poistnom plnení
zo dňa 03.09.2018), pričom nevyžadoval doklad o úhrade faktúry za opravu, žalobca preto považuje

námietku žalovaného bez právneho alebo skutkového významu.
57. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poškodený je
dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez opory v zákone, dokonca je to taký právny názor, ktorý popiera
logický, spravodlivý výklad právnych predpisov a aj samotnú prax poisťovní v obdobných konaniach.
Poškodený ako veriteľ postúpil krátený nárok na náhradu škody, ktorý mal voči žalovanému ako

dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie, nepostúpil svoj dlh voči žalobcovi, ako
to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný.58. Žalovaný v podanom odpore ďalej namieta predloženú zmluvu o postúpení pohľadávky a považuje ju
zaabsolútneneplatnú,zdôvodujejnejasnostianeexistenciepohľadávky(podľažalovanéhopredmetom
postúpenia môže byť len pohľadávka veriteľa a nie záväzok dlžníka, čo považuje v rozpore s § 524 OZ).

59. K postúpeniu pohľadávky ako takej a k jej existencii žalobca uviedol, že postupca postúpil na žalobcu
nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti. Nárok na poistné plnenie vzniká okamihom škodovej/
poistnej udalosti.
60. Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa a nie, aby nastala zmena v obsahu
postúpenej pohľadávky, čo by mohlo zhoršiť právne postavenie dlžníka. Ustanovenie § 525 ods. 1

taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na poistné plnenie tam uvedený
nie je, t.j. je možné ho platne postúpiť.
61.Obsahompohľadávkynapeňažnéplneniejetotižpovinnosťdlžníkaplniťvpeniazochaprávoveriteľa
požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje.
Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky teda nemá vplyv na obsah pohľadávky. Postúpením (cesiou) na
základe písomnej zmluvy prechádza pohľadávka z doterajšieho veriteľa (postupcu) na nového veriteľa

(postupníka) v tom stave, v akom v okamihu postúpenia existovala, a to spolu s jej príslušenstvom
a všetkými právami s ňou spojenými. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode
pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúceho zámenu v osobe oprávneného (veriteľa). Pri
tejto zmene totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu
na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Postúpenie pohľadávky je vlastne osobitným prípadom

právneho nástupníctva (sukcesie), pri ktorom právny nástupca - postupník (nový veriteľ) nadobúda od
právneho predchodcu - postupcu (pôvodného veriteľa) všetky prevádzané práva (creditor posterior in
prioris creditoris locum succedit).
62. V predmetnom prípade poistený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti, t.j. veriteľ, postúpil svoju
pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na poistné plnenie,

na postupníka, t.j. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať žalovaným neuhradenú pohľadávku od
žalovaného. Odmena za postúpenie bola predmetom osobitnej dohody. Takýto postup je v právnej praxi
bežný a súdmi akceptovateľný.
63. Zároveň na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná, alebo pohľadávka,
ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (§ 36 OZ). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky

sa nevyžaduje súhlas dlžníka, t.j. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení
a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku.
64. Žalobca poukázal aj na nevyhnutnosť využitia princípu preferencie platnosti právnych úkonov v
aplikačnej praxi. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky,
čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom,

aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno
interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný.
65.Napodporusvojejargumentáciepredložilžalobcanasledovnújudikatúruvsúvislostisposudzovaním
platnosti zmlúv a ich výkladom:
66. „Požiadavka určitosti zmluvy o postúpení pohľadávok je naplnená tiež v prípade, ak je súhrn

postupovaných pohľadávok označený osobou dlžníka a právnym dôvodom vzniku, aniž by postupované
pohľadávky museli byť v postúpenej zmluve výslovne jednotlivo identifikované.“ (R ČR 27/2008).
67. „Nemá-li postupitel vůči dlužníku v době postoupení jinou pohledávku nebo jiné pohledávky s
předmětem plnění stejného druhu jako u postupované pohledávky (tedy jiné pohledávky zaměnitelné
s postupovanou pohledávkou), pak platí, že postupovaná pohledávka je ve smlouvě o postoupení

pohledávky dostatečně určitě identifikována i tehdy, vymezuje-li ji jen údaj o osobě dlužníka a předmětu
plnění.“ (NS ČR, sp.zn. 29 Odo 775/2004)
68. „Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok sú pohľadávky, ktoré musia byť individualizované
takým spôsobom, ktorý ich dostatočne identifikuje a súčasne vylučuje ich zámenu s inými pohľadávkami,
ktorých veriteľom síce rovnako môže byť postupca, avšak tieto nemajú byť zmluvou postúpené na

postupníka. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi
doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju
pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebo bezodplatne. Postupník sa
stane novým veriteľom postúpenej pohľadávky. V okolnostiach prípadu je podľa záveru ústavného súdu
vylúčené nazerať na vec spôsobom, ako učinil krajský súd v napadnutom potvrdzujúcom rozsudku.

Racionálne uvažovanie totiž nemôže viesť k záveru, že za situácie, keď postupca (správca), postupník
(sťažovateľka) a súčasne dlžník (žalovaná) nemajú žiadnu pochybnosť o tom, aké pohľadávky, z
akého právneho dôvodu a v akej výške boli predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky, do týchto
právnych vzťahov vstúpi krajský súd, ktorý prednesie svoju vlastnú predstavu o tom, či je zmluva vjej predmete dostatočne určitá. Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu
predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej
právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov

neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany
účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej
aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu
v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015)

69. „Pri interpretácii zmlúv treba rešpektovať princíp priority skutočnej vôle účastníkov zmluvy nad
jej formálnym prejavom, a princíp priority výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým
výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady (nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 3. júla 2008 sp.zn. I. ÚS 242/07). Neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie
zásadou. Tento výkladový argument má charakter všeobecného právneho princípu a jeho rešpektovanie
je ústavne konformné a súladné s princípmi právneho štátu. Je ním vyjadrená a podporovaná zásada

autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska
funkcia zmluvy, ako i zásada pacta sunt servanda (zmluvy majú byť dodržiavané)“. (uznesenie NS SR,
sp.zn. 4Cdo/132/2007)
70. „Ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy,
pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený

a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená
spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou.
Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z čl. 1 ústavy je taká
prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti
zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.” (nález ÚS SR, sp.zn. I. ÚS 242/07-29)

71. „Pri postúpení práv a povinností zo zmluvy, ktorá sa už pred postúpením čiastočne plnila, je
prirodzené, že na jej základe dochádza k postúpeniu (prechodu) len tých práv a povinností, ktoré z nej
v čase prechodu ešte vyplývajú. Nemôže sa dotýkať práv a povinností, ktoré už boli konzumované,
pretože ich už povinná strana splnila."(rozsudok NS SR, sp. zn. 1 M Obdo V 6/2006)
72. „V případě úplatné cese ostatně ani neexistence pohledávky v době uzavření smlouvy o jejím

postoupení nemá za následek neplatnost smlouvy o postoupení, nýbrž zakládá odpovědnost postupitele
vůči postupníkovi (§ 527 odst. 1 písm. a/ obč. zák.).“ (uznesenie NS ČR, sp.zn. 33 Cdo/4155/2011)

73. Pokiaľ žalovaný ďalej uvádza, že v zmluve o postúpení pohľadávky absentuje konkrétny prejav vôle
poisteného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky, s uvedeným však v žiadnom

prípade žalobca nemôže súhlasiť. Podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v
zmysle §524 OZ: 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2) identifikácia pohľadávky
tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi
zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená.
74. V zmysle uvedeného zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom B. C. ako poškodeným

a postupníkom (žalobcom) zo dňa 07.09.2018 obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež
identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná
čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry
za opravu poškodeného motorového vozidla, ktorého potreba opravy vznikla z dôvodu vzniku poistnej
udalosti).

75. V článku II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej
pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia
postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je
predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú
z konkrétneho dôvodu, postúpiť.

76. Zmluva o postúpení pohľadávky z hľadiska platnosti ako právneho úkonu musí obsahovať generálne
základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle § 34 a nasl. OZ
v platnom znení. Samotný prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne,
tak aj konkludentne.
77. Žalobca má za to, že postupca v uvedenom prípade vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na

postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky.
78. Taktiež v článku III predmetnej zmluvy v bode 4 zmluvné strany (teda postupca a postupník)
vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú.Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku
postúpiť.
79. Na základe uvedeného považuje žalobca predmetné tvrdenia žalovaného, ako aj námietku aktívnej

legitimácie žalobcu, za irelevantné.

80. Pokiaľ žalovaný v podanom odpore len poukázal na odôvodnenie krátenia uvedené v Oznámení
o poistnom plnení zo dňa 03.09.2018 a dodal, že „akékoľvek ďalšie nároky Žalobcu sú nepreukázané,
neoprávnené a nedôvodné.“, avšak bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia alebo poskytnutia dôkazu

o správnosti postupu žalovaného, svoje tvrdenia tak žalovaný neoprel o žiadnu relevantnú obranu,
či použitie prostriedkov aktívnej procesnej obrany čo do podstaty krátenia nároku žalobcu, resp. jeho
právneho predchodcu.
81. Žalobca má za to, že žalovaný vo svojom odpore nijako nereagoval na skutočnosti uvedené
žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu a neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili
žalobcom uplatnený nárok čo do základu aj výšky. Žalovaný takisto neuviedol žiadny relevantný dôvod,

pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas
(§ 153 ods. 1 a 2 CSP).
82. Koncentrácia konania predstavuje efektný a funkčný nástroj zrýchlenia sporového konania, ktorého
cieľom je, aby jednotlivé strany využili všetky svoje prostriedky procesnej obrany, resp. procesného
útoku čo najskôr, aby nedošlo k zdĺhavým a neefektívnym súdnym konaniam. Povinnosťou účastníka,

ktorý tvrdí určité skutočnosti v sporovom konaní, je, aby danú skutočnosť preukázal, to znamená uniesol
dôkazné bremeno. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti a platí
pre každého účastníka sporu. Ide o zodpovednosť účastníka preukázať tvrdené, avšak je potrebné brať
ohľad aj na hospodárnosť, efektívnosť a dĺžku konania.
83. Žalobca dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného

návrhu a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by
žalobca nemal právo na uplatnený nárok. Žalovaný v podanom odpore teda nijak nevyvrátil žalobcom
uplatnený nárok na poistné plnenie uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu.
84. Ak žalovaný tvrdí, že krátenie bolo dôvodné, resp. ak neakceptuje predloženú faktúru, a aj vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia

relevantnepreukázaťazdôvodniť.Obranažalovanéhojeibavteoretickejanepodloženejrovinetvrdenia
a žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný nie je oprávnený krátiť nárok žalobcu
iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodné.
85. Zároveň žalobca opakovane navrhol, aby žalovaný predložil celý likvidačný spis poistnej udalosti
č. 9565996600, z ktorého je zrejmé, ako vykonával šetrenie. Likvidačné spisy predstavujú základné

dokumenty poisťovne, z ktorých je zrejmé, ako bolo vykonané šetrenie a z akých podkladov žalovaný
vychádzal pri určení o výške vyplateného nároku, a zároveň táto dokumentácia pomôže pri určení, ktoré
skutočnosti sú v tomto konaní sporné a ktoré nie.

86. Po postúpení veci Okresným súdom Banská Bystrica Okresnému súdu Žilina dňa 22.01.2019 vyzval
súd prvej inštancie žalovaného výzvou zo dňa 02.04.2019 (č.l. 64) na vyjadrenie sa k podaniu žalobcu
zo dňa 15.01.2019, t.j. k vyjadreniu žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu, na ktorú výzvu žalovaný
nereagoval.

87. Na základe výzvy súdu zo dňa 17.06.2019 právnemu zástupcovi žalovaného na predloženie spisu
poistnej udalosti č. 9565996600, bol súdu dňa 11.09.2019 predmetný spis poistnej udalosti predložený
(č.l. 85 - 146).

88. Zo Záznamu o dopravnej nehode (č.l. 105) súd zistil, že dňa 28.06.2018 o 11:20 hod. došlo v na
železničnom priecestí J. C. k dopravnej nehode kolíziou motorových vozidiel: vozidla „A“ držiteľa D. E.
a vozidla „B“ - ŠKODA Fabia, EČV: A. prevádzateľa B. C., pričom ako vodič, ktorý nehodu zavinil, je na
Zázname o dopravnej nehode označený vodič vozidla „A“.

89. Žalobca sa vyjadril k obsahu likvidačného spisu svojím ďalším podaním zo dňa 06.11.2019,
doručenýmsúduvtenistýdeň(č.l.171).Vpodanípoukázal,že likvidačnýspispredstavujenajdôležitejší
dokument, z ktorého by malo byť zrejmé, na základe čoho poisťovňa postupovala pri šetrení škodovejudalosti. Žalobcom predložený likvidačný spis však neobsahuje žiadnu kalkuláciu, na ktorú žalovaný v
oznámení o poistnom plnení zo dňa 03.09.2018 odkazuje. Žalovaný do dnešného dňa nepredložil ani
žiadne cenníky, ktoré by odôvodňovali ním priznanú výšku normohodiny, nie je tak známe, na základe

akých skutočností považuje za primeranú cenu normohodiny sumu 20 EUR s DPH. Cenu normohodiny
určuje trh, pričom žalobca v tejto súvislosti predložil cenníky pre opravu motorového vozidla daného
typu a značky, čím preukázal, že ním účtovaná suma normohodiny vo výške 25 EUR bez DPH je cena
primeraná a obvyklá v regióne.
90. Zo žalovaným predloženého likvidačného spisu teda vôbec nevyplýva, na základe čoho neuhradil

žalobcovi vzniknutú škodu v plnej výške, čo len potvrdzuje, že ním uskutočnený postup spočívajúci v
nevyplatení vzniknutej škody v plnej výške bol nezákonný a ničím neodôvodnený.
91. Žalobca poukázal na to, že žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 11 ods. 6
písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, v zmysle ktorého musí poisťovňa riadne odôvodniť závery šetrenia
škodových udalostí.

92. Žalobca mal za to, že on svoje tvrdenia preukázal a tým uniesol dôkazné bremeno.
93. V súvislosti s dôkazným bremenom poukázal žalobca na rozhodovaciu prax súdov, napríklad na
odôvodnenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn.: 21Co/34/2017 zo dňa 20.02.2018: „Je nepochybné,
že ak poisťovateľ, ktorý v rámci šetrenia poistnej udalosti neuzná určité položky, ktoré boli poisteným
deklarované ako vynaložené na opravu majetku poisteného a zároveň poškodeného poistnou udalosťou

a tak odmieta ich plniť, vtedy dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti odmietnutia plnenia finančnej
sumy zaťažuje poisťovateľa a v prípade neunesenia tohto dôkazného bremena je výsledkom jeho
procesný neúspech.“
94. Je to práve žalovaný, ktorý je povinný preukázať ním tvrdené skutočnosti, a to aj v súlade s tým, že
zo svojho postupu, spočívajúceho v neuhradení vzniknutej škody v plnej výške, čerpal priaznivé právne

dôsledky, na čo pamätá, aj poukazuje judikatúra:
95. „Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto
skutočností tvrdí.“ (uznesenie Ústavného súdu SR z 21. januára 2015, sp. zn.: II ÚS 38/2015)
96. Aj vzhľadom na vyššie uvedenú judikatúru žalobca zastáva názor, že žalovaný neuniesol dôkazné

bremeno ním tvrdených skutočností, že ním vykonané šetrenie škodovej udalosti bolo v súlade so
zákonom, čoho následkom má byť jeho neúspech v spore:
97. „Procesno-právnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho
neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov
(vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad,

neúspech sa pričíta účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno,
zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Rozsah dôkazného
bremena,tedaokruhskutočností,ktorémusíúčastníkpreukázať,zásadneurčujehmotno-právnanorma,
ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena,
teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať.“ (uznesenie NS SR sp. zn.

1Cdo 78/2010 z 23. mája 2012)
98. „V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada, čo znamená, že účastníci sú v
ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu
všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ak účastník neoznačí
dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, vychádza súd pri zisťovaní skutkového stavu z

dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, ako aj zo skutkových zistení založených na zhodnom tvrdení
účastníkov.“ (uznesenie Ústavného súdu SR z 21.januára 2015, sp. zn. II ÚS 38/2015)
99. „Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. : 5 Obo/52/2010)

100. Na základe vyššie uvedeného žalobca zotrval v celom rozsahu na podanej žalobe.

101. Súd podanie žalobcu zo dňa 06.11.2019 zaslal na zaujatie stanoviska žalovanému výzvou zo dňa
14.11.2019 (č.l. 176), na ktorú výzvu žalovaný nereagoval.102. Súd nariadil na deň 22.01.2020 pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti žalovanej strany. Na
pojednávaní rozhodol na návrh právneho zástupcu žalobcu rozsudkom pre zmeškanie tak, že žalobe
v celom rozsahu vyhovel.

103. Proti rozsudku pre zmeškanie podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd Žilina ako
súd odvolací svojím uznesením sp. zn. 7Co/90/2020-288 zo dňa 09.09.2020 tak, že rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
104.Odvolacísúdnaodôvodneniesvojhorozhodnutiauviedol,žepokiaľsúdprvejinštancienapadnutým

rozsudkom rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP z dôvodu,
že boli kumulatívne splnené podmienky na vydanie takéhoto rozsudku, keď podľa názoru súdu prvej
inštancie bola dodržaná podmienka upravená v § 274 písm. a) CSP, t.j. že v rámci predvolania na
pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie, že bol predvolaný riadne a včas (predvolanie mu bolo doručené dňa 25.10.2019 a
pojednávanie bolo vytýčené na 22.1.2020, t.j. v rozmedzí takmer troch mesiacov), tak odvolací súd

poukázal, že žalovaný zaslal súdu dňa 22.1.2020 ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní konanom
dňa 22.1.2020 z dôvodu neodkladných pracovných povinností a pracovnej vyťaženosti v tomto termíne,
ako aj z dôvodu hospodárnosti konania; zároveň žalovaný uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania a vyjadril súhlas s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti s
tým, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

105. Odvolací súd mal za to, že bez racionálneho základu nie je argumentácia žalobcu, v zmysle
ktorej nie je akceptovateľné, aby všeobecným a nepreukázaným tvrdením o pracovnej zaťaženosti
(bližšie nešpecifikovanej) mohla sporová strana v zásade odblokovať zákonnú možnosť súdu vydať
kontumačný rozsudok, nakoľko musí ísť o preukázané okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré
objektívneznemožňujúúčasťnasúdnompojednávaní.Nadruhejstranesavšakodvolacísúdnestotožnil

s vysloveným názorom súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí o splnení druhej kumulatívnej
podmienky, a to absencie včasného ospravedlnenia neúčasti na nariadenom pojednávaní, za ktoré je
možné považovať také ospravedlnenie, ktoré je súdu doručené najneskôr do začiatku pojednávania. Z
tohto pohľadu súd mohol v okolnostiach súdenej veci uzavrieť, že ospravedlnenie doručené žalovaným
deň pred pojednávaním je ospravedlnením včasným.

106. Inštitút rozsudku pre zmeškanie žalovaného slúži ako procesná sankcia za pasivitu žalovaného,
ako i nemožnosť vykladať ustanovenia Civilného sporového poriadku príliš formalisticky. Súd prvej
inštancie prehliadol písomný odpor žalovaného proti platobného rozkazu, ktorý obsahuje argumentáciu
popierajúcu uplatnený nárok a navyše žalovaný v ospravedlnení uviedol, že súhlasí s rozhodnutím vo
svojej neprítomnosti, čo by v opačnom prípade fakticky smerovalo k povinnej účasti žalovaného na

pojednávaní „za každých podmienok", inak mu totiž hrozí kontumačná strata procesu, čo presahuje
rámec požiadaviek princípu kontradiktórnosti súdneho konania a nezodpovedá relevantnej procesnej
úprave v zmysle základného princípu v článku 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby
vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

10. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na možný postup súdu podľa § 183 ods. 4 CSP, odvolací
súd uviedol, že v danom prípade žalovaný v ospravedlnení svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní
iba vysvetlil dôvod neprítomnosti na pojednávaní bez toho, aby zároveň požiadal súd o odročenie
pojednávania. V nadväznosti na to nebolo ani povinnosťou súdu postupovať v zmysle tohto zákonného
ustanovenia, nakoľko jeho aplikácia sa vyžaduje iba v prípadoch, ak strana sporu požiada o odročenie

pojednávania a súd zistí, že ňou uvedený dôvod na takýto procesný postup nie je dôležitý. Preto žiadna
analógia legis neprichádza do úvahy.
11. Neboli tak splnené všetky zákonom požadované kumulatívne podmienky na vydanie kontumačného
rozsudku na pojednávaní podľa § 274 CSP. Na základe toho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

107. Súd nariadil na deň 12.02.2021 pojednávanie.

108. Strany sporu boli pred pojednávaním z dôvodu mimoriadnej situácie v súvislosti s pandémiou

COVID-19 vyzvané súdom na oznámenie, či súhlasia s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti
v prípade pokračovania vyhláseného núdzového stavu.109.Stranynauvedenúvýzvuoznámilisúdu,žesúhlasiasvykonanímpojednávaniavichneprítomnosti,
a to strana žalobcu podaním zo dňa 01.02.2021 (č.l. 315) a žalovaná strana podaním zo dňa 10.02.2021
(č.l. 323).

110. Žalovaný zároveň v podaní zo dňa 10.02.2021 navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu
ako nedôvodnú.

111. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 01.02.2021 zotrval na žalobe

s poukazom na svoje písomné podania vo veci. Mal za to, že vznik škodovej udalosti medzi stranami nie
je sporný, sporný je len rozsah nároku na náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v časti
nárok na náhradu škody plnil, uznal existenciu dlhu a dôvod plnenia. Vznik nároku na poistné plnenie
nie je sporný. Žalovaný krátil nárok na náhradu škody z dôvodov údajnej neprimeranosti nákladov,
podľa neho boli „lakovacie práce a lakovací materiál priznané podľa kalkulácie Audatex – neprimerane
účtované. Normohodina priznaná maximálne 20 € s DPH - neprimerane účtované“. Žalovaný nepredložil

žiaden relevantný dôkaz, na základe ktorého by ním priznané poistné plnenie bolo primerané. Práve
naopak, žalobca riadne preukázal, že takto účtované náklady na opravu poškodeného motorového
vozidla boli účelne vynaložené, nevyhnutné a primerané. Cena prác na poškodených motorových
vozidlách je v porovnaní s inými autoservismi v regióne porovnateľná, resp. výhodnejšia – čo žalobca
preukázal cenníkmi. Lakovanie poškodeného motorového vozidla bolo vykonané tak, aby poškodené

motorové vozidlo bolo v rovnakom stave ako pred škodovou udalosťou. Žalovaný žiadnym spôsobom
nepreukázal, že ním uznané náklady na lakovacie práce, lakovací materiál sú dôvodné a len do takej
výšky majú byť priznané. Okrem toho sú dôvody krátenia uvedené v Oznámení o poistnom plnení zo
dňa 03.09.2018 nepreskúmateľné, bez opory v zákone. Nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný neuznal
celú cenu práce a z akého dôvodu je ním určená cena primeraná a priznal lakovaciu konštantu 100%.

Žalovaný vypočítal priznané náklady v kalkulácii vypracovanej programom AUDATEX. Je potrebné
uviesť, že kalkulačný program Audatex nie je jediným a objektívnym kalkulačným programom na určenie
primeraných nákladov za opravu motorového vozidla. Uvedené potvrdzuje rozsudok Krajského súdu
v Košiciach, sp. zn. 14Cob/86/2019, zo dňa 21.11.2019: „28. K samotnej kalkulácii poistného plnenia
(AUDATEX), predloženej žalovaným v konaní pred okresným súdom (č.l. 76 spisu) je potrebné v zhode

so súdom prvej inštancie uviesť, že program AUDATEX môže paušálne (odhadom podľa nastavenia
systému) stanoviť predpokladanú cenu opravy, avšak nemôže zohľadniť všetky rozhodné skutočnosti k
výslednej skutočnej (primeranej a účelnej) cene realizovanej opravy poškodeného vozidla. Podľa názoru
odvolacieho súdu predmetná kalkulácia žalovaného nie je bez ďalšieho objektívnym a už vôbec nie
jediným nástrojom pre výpočet – zistenie výšky reálnej ceny uskutočnenej opravy a v podstate má

poisťovni slúžiť ako porovnávacia pomôcka, čo vyplýva aj zo znenia čl. IX ods. 2 písm. a) Zmluvných
dojednaní: ,,Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu
alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: a) V autorizovaných opravovniach pre danú značku a typ
vozidla sa účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál posudzujú tak, že sa porovnávajú
s kalkulačným programom nákladov na opravu poisťovne pri použití originálnych náhradných dielov

a časových noriem na prácu udávaných výrobcom.“ Kalkuláciou žalovaného je určená potencionálna
škoda, nie však skutočná škoda, pretože kalkulačný program nemôže premietnuť všetky okolnosti
konkrétnej opravy poškodeného vozidla. 29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd
konštatoval správnosť záverov súdu prvej inštancie o unesení dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu
k ním uplatnenému nároku na náhradu zvyšku škody v rozsahu krátenia poistného plnenia žalovaným,

ktorý naopak dôvodnosť tohto svojho postupu pri likvidácii predmetnej poistnej udalosti, v konaní v rámci
uplatnenej obrany pred súdom dostatočne nepreukázal. Pritom platí, že bremeno tvrdenia i dôkazné
bremeno vo vzťahu k produkovanej obrane proti žalobe v prvoinštančnom konaní nepochybne spočívalo
na žalovanej strane. Žalovaný teda podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní nepreukázal
dôvodnosť krátenia poistného plnenia, a to ani s ohľadom na zmluvné dojednanie v čl. IX bod. 2

písm. a) poistnej zmluvy. V tomto smere nebola dostačujúcim dôkazným prostriedkom listina označená
ako kalkulácia opravy, ktorej samotný obsah nevyvrátil žalobcom preukázané vynaloženie nákladov na
opravu poškodeného vozidla, zhodnotených súdom prvej inštancie ako skutočná škoda. Okresný súd
v odôvodnení napadnutého rozsudku napokon opodstatnene poukázal aj na určitú procesnú pasivitu
žalovaného v prvoinštančnom konaní, ktorá mala vo výsledku vplyv na prijaté skutkové a následne

právne závery vo veci.“
112. Aj z týchto dôvodov považuje žalobca žalovaným krátený nárok na náhradu škody za
nepreskúmateľný, neodôvodnený a krátenie za svojvoľné. Žalovaný nepredložil žiadne zákonom
stanovené dôvody, pre ktoré krátil nárok na náhradu škody, čím nepreukázal tvrdené, a to, že sú tudôvody na krátenie, a tým pádom poisťovňa neuniesla svoje dôkazné bremeno. Je to práve žalovaný,
kto musí preukázať dôvodnosť svojho krátenia už pri ukončení šetrenia. Vzhľadom na všetky doteraz
uvedené skutočnosti má žalobca za to, že nárok žalobcu je dôvodný a riadne preukázaný a navrhol, aby

súd vo veci rozhodol a aby zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi pohľadávku vo výške 232,63 EUR s
príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

113. Súd vykonal dňa 12.02.2021 pojednávanie, mal za to, že podmienky pre vykonanie pojednávania

boli splnené. Pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti sporových strán a ich zástupcov, na základe
súhlasu oboch sporových strán, v súvislosti s pandemickou situáciou a zákazom vychádzania, na
základe nasledovnej právnej úpravy:

- podľa uznesenia vlády SR č. 49/2021 Z.z., ktorým bol od 08.02.2021 predĺžený núdzový stav o 40
dní, t.j. do 19.03.2021;

- podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti
so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony, v zmysle ktorého:
V čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu súdy vykonávajú pojednávania, hlavné
pojednávania a verejné zasadnutia len v nevyhnutnom rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným

právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

- Všeobecne záväzným právnym predpisom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020
Z.z. je Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 22. januára 2021 č. 24/2021
Z.z.ovykonávanípojednávaní,hlavnýchpojednávaníaverejnýchzasadnutívčasemimoriadnejsituácie

a núdzového stavu, v znení vyhlášky č. 91/2021 Z.z., ktorou došlo k predĺženiu účinnosti vyhlášky č.
24/2021 Z.z. do 31. marca 2021. Na toto konanie sa vzťahuje ust. § 1 ods. 1 písm. p) vyhlášky č.
24/2021 Z.z., podľa ktorého:
V čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu sa vykonávajú pojednávania v civilnom sporovom
konaní a v civilnom mimosporovom konaní, ak strany sporu alebo účastníci konania súhlasili s

pojednávaním v ich neprítomnosti.

114. Z uvedeného vyplýva, že pojednávanie v predmetnej sporovej veci bolo možné vykonať:
- len v neprítomnosti sporových strán a ich zástupcov,
- a zároveň len vtedy, ak strany s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti súhlasili.

115. Ako to súd uvádza vyššie, vzhľadom na stranami výslovne prejavený súhlas s vykonaním
pojednávania v ich neprítomnosti boli nepochybne podmienky pre vykonanie pojednávania splnené.

116. Súd na pojednávaní konštatoval, že strany sporu nenavrhli vykonanie ďalšieho dokazovania a ani
vštádiukonaniapovrátenívecinaďalšiekonanieuznesenímodvolaciehosúdusp.zn.7Co/90/2020-288
zo dňa 09.09.2020 nepredložili súdu žiadne ďalšie dôkazy.

117. Zákonné ustanovenia:

Podľa ust. § 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (v texte aj len „OZ“) každý
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa ust. § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to
možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.Podľa ust. § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného
v poistnej zmluve.

Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa

písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

Podľa ust. § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným ten, kto
utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona,

Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný

tento nárok preukázať.

Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní uplatňovaný nárok možno odôvodnene
predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak sú
žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy,

ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného (ďalej len "faktúra"), a vyhlásiť, že
uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve.

118. Súd na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu žalobe v celom rozsahu vyhovel a
žalovaného zaviazal na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 232,63 € spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5 % ročne zo sumy 232,63 € od 16.09.2018 do zaplatenia.

119. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 CSP, podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP na

základe zisteného skutkového stavu procesným postupom stanoveným CSP.

120. Predovšetkým súd uvádza, že žalobca si svoj nárok voči žalovanému – spoločnosti KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group uplatnil v zmysle ust. § 15 ods. 1 druhej vety zákona č.
381/2001 Z.z., podľa ktorého je poškodený oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo

proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Žalobca sa žalobou teda domáhal náhrady
škody priamo voči poisťovni z dôvodu, že poisťovňa odmietla uznať celkovú výšku škody, ktorá vznikla
poškodenému pri dopravnej nehode zo dňa 28.06.2018 titulom úhrady účelne vynaložených nákladov za
opravu motorového vozidla ŠKODA Fabia, EČV: A., v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 28.06.2018
na uvedenom motorovom vozidle.

121. Žalobca si svoje právo voči žalovanému uplatnil ako postupník zo zmluvy o postúpení pohľadávok,
uzatvorenej dňa 07.09.2018 medzi žalobcom a postupcom B. C., predmetom ktorej zmluvy bolo
postúpenie v zmysle § 524 ods. 1 OZ poškodeným ako postupcom na žalobcu ako postupníkapohľadávkyvovýške 232,63€(ktorásumazodpovedározdielusumy2.062,72€vyfakturovanejfaktúrou
č. 180100417 zo dňa 18.07.2018, splatnej dňa 17.08.2018, vystavenej žalobcom – spoločnosťou
Hadvo, s. r. o. žalovanému a sumy 1.830,09 € uhradenej poisťovňou - žalovaným).

122. Žalobca sa teda v tomto konaní domáha voči poisťovni zaplatenia ňou neuznanej sumy poistného
plnenia.

123. V konaní bolo nesporné, že dňa 28.06.2018 došlo vo J. C. k dopravnej nehode, pri ktorej bolo
poškodené motorové vozidlo zn. ŠKODA Fabia, EČV: A. postupcu – poškodeného B. C., z ktorého

dôvodu bol poškodený nútený zabezpečiť si opravu poškodeného vozidla.

124. Náklady vynaložené na opravu motorového vozidla sú považované za skutočnú škodu, teda
za majetkovú hodnotu, ktorú je potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu, upravenú
v ustanoveniach § 420, § 427 a § 442 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001
Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla

(v texte aj len ako „PZP“). Škoda vznikla poškodenému v príčinnej súvislosti s porušením pravidiel
cestnej premávky vodičom motorového vozidla, ktorým bola dňa 28.06.2018 spôsobená dopravná
nehoda.

125. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,

existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.
Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo opomenutím
toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti
s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov

a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať. Pod pojmom škoda je treba rozumieť ujmu, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným
ekvivalentom. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou
musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom
prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Zavinenie, ako ďalší predpoklad

vzniku zodpovednosti za škodu má charakter subjektívny, lebo znamená psychický vzťah škodcu
k protiprávnemu úkonu a ku škode.

126. Podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla upravujú
ustanovenia § 427 OZ a § 420 OZ. Za škodu bude zodpovedať prevádzateľ vozidla podľa ustanovenia

§ 427 OZ a vodič vozidla podľa ustanovenia § 420 OZ.
127. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov v zmysle ust. §
427 a nasl. OZ spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa
teda nevyžaduje zavinené konanie. Zodpovednosť za škodu podľa § 427 spočíva v tom, že ide
o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a medzi

osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť.
128. Nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia, sú vymedzené v ustanovení § 4 ods.
2 zákona o PZP. Nárok na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej sume vynaloženej za opravu
motorového vozidla sa opiera o ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Z právneho hľadiska ide
o nárok na náhradu škody vzniknutej poškodením veci.

129. Vzhľadom na to, že škoda spôsobená na motorovom vozidle zn. ŠKODA Fabia, EČV: A. je škodou,
ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, zodpovednosti za túto škodu sa podľa
§ 428 prvej vety Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.

130. Ako už súd uviedol vyššie, mal za nesporné, že dňa 28.06.2018 došlo vo J. C. ku dopravnej

nehode,priktorejbolopoškodenémotorovévozidlozn.ŠKODAFabia,EČV:A.postupcu–poškodeného
B. C., z ktorého dôvodu vznikla potreba vynaloženia výdavkov za opravu poškodeného vozidla,
predstavujúcich ujmu na majetku, teda škodu, ktorej náhrady sa žalobca v tomto konaní domáha.
131. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné
vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu. Náhrada škody má zabezpečiť poškodenému

plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy.132. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vydanému dňa 13.11.2018 v upomínacom konaní
poprel dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej sumy z nasledovných dôvodov:

- v žalobe absentujú dostatočné skutkové tvrdenia (čo je v rozpore s ustanovením § 132 Civilného
sporového poriadku);
- žalobca nie je vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný, keďže zmluva o postúpení pohľadávky
je v rozpore s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka, pretože poškodený bol dlžníkom žalobcu -
v zmysle predloženej faktúry bol zaviazaným subjektom na plnenie práve poškodený, a nie žalovaný;

nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o
postúpení pohľadávky;
- žalobca nepreukázal, že by poškodený zaplatil faktúry v časti žalobou uplatňovaného nároku,
v kauzálnom dôsledku čoho mu nemohli vzniknúť ani účelne vynaložené náklady na opravu jeho
motorového vozidla;
-žalovanýriadneadostatočneuviedolzdôvodnenievykonanéhokráteniapoistnéhoplneniavOznámení

o poistnom plnení zo dňa 03.09.2018, ktoré predložil sám žalobca a z ktorého sa poškodený, ako aj
žalobca, mali preukázateľne dozvedieť, z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo
strany žalovaného krátené.

133. K námietke žalovaného, že v žalobe v rozpore s ustanovením § 132 CSP absentujú dostatočné
skutkové tvrdenia, súd poukazuje, že v upomínacom konaní sa neaplikuje ustanovenie § 132 ods. 1
a 2 CSP (podľa ktorého: „V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“), ale súd

postupuje podľa ustanovenia § 3 ods. 4 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, podľa prvej vety
ktorého zákonného ustanovenia „uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo
skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu“.
134. Súd mal z návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, ako i z listín pripojených
knávrhunavydanieplatobnéhorozkazupreukázané,ženárokžalobcuvyplývazoskutočnostížalobcom

tvrdených v návrhu na vydanie platobného rozkazu v dostatočnom rozsahu a vyplýva tiež z listinných
dôkazov k návrhu pripojených.
135. Žalobca ako v samotnom návrhu na vydanie platobného rozkazu, tak aj vo vyjadrení k podanému
odporu proti platobnému rozkazu (č.l. 51) dostatočne opísal skutkový stav za účelom bližšej špecifikácie
rozhodujúcich skutočností. Opísanie skutkového stavu žalobcom zároveň v celom rozsahu zodpovedá

predloženým listinným dôkazom.
136. Táto námietka žalovaného bola preto nedôvodná.

137. K námietkam žalovaného, že žalobca nemá v konaní vecnú aktívnu legitimáciu a že nepreukázal,

že by poškodený zaplatil faktúry v časti žalobou uplatňovaného nároku, v kauzálnom dôsledku čoho mu
nemohli vzniknúť ani účelne vynaložené náklady na opravu jeho motorového vozidla, súd uvádza:

138. Žalovaný tvrdil, že žalobca nie je vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný, lebo zmluva o
postúpení pohľadávky je v rozpore s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka (pretože poškodený

bol dlžníkom žalobcu - v zmysle predloženej faktúry bol tak zaviazaným subjektom na plnenie práve
poškodený a nie žalovaný a nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom
platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky). Súd poukazuje, že táto problematika už bola
judikatúrou ustálená a takéto postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných
súdov neodporuje zákonu.

139. Predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol
nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. V prejednávanej
veci je predmetom konania skutočná škoda podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s §
4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z., t.j. vzniknutá titulom nákladov spojených s odstraňovaním

dôsledkov poškodenia, medzi ktoré patria aj náklady vynaložené na opravu poškodeného motorového
vozidla. Nejde teda o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle § 525 ods.
1 Občianskeho zákonníka.140. Súd poukazuje, že je dovolené postúpiť i pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá a identifikovateľná.
Na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik
je viazaný na splnenie podmienky, a to za predpokladu, že zo zákona nevyplýva zákaz postúpenia

pohľadávky.

141. Zmluvou o postúpení zo dňa 07.09.2018 došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a jednak k
vysporiadaniuzáväzkupoškodenéhoakoobjednávateľavočižalobcoviakozhotoviteľovinaúhraduceny
za opravu veci, záväzku vzniknutého titulom zmluvy o dielo (§ 652 a nasl. Občianskeho zákonníka),

predmetom ktorej zmluvy bola oprava veci – poškodeného motorového vozidla ŠKODA Fabia, EČV: A.
zhotoviteľom. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť
predmetom postúpenia v zmysle § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd dospel k záveru, že žalobca
je aktívne legitimovaný a v konaní bol preukázaný vznik škody, ktorý spočíva v nákladoch na opravu
poškodeného vozidla.
142. Úhradu nákladov poškodeným ako objednávateľom za opravu poškodeného motorového vozidla

supluje v tomto prípade samotné postúpenie pohľadávky. Náklady za opravu motorového vozidla (cenu
diela) poškodený ako objednávateľ diela (opravy vozidla) svojmu veriteľovi ako zhotoviteľovi nezaplatil,
k vysporiadaniu záväzku však došlo postúpením pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil dlh
od žalovaného.

143. Tvrdenie žalovaného, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, keďže
poškodený nemohol postúpiť právo na náhradu škody na žalobcu, ak mu samotná škoda ešte nevznikla,
je preto nedôvodné.

144. Okrem toho súd poukazuje, že žalovaný paradoxne namieta vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu

napriek tomu, že z Oznámenia o poistnom plnení žalovaného zo dňa 03.09.2018 vyplýva, že žalovaný
toto Oznámenie adresoval priamo žalobcovi - spoločnosti Hadvo, s. r. o., teda poisťovňa pred začatím
konania akceptovala právne nástupníctvo žalobcu ako postupníka zo zmluvy o postúpení pohľadávok,
keď žalobcovi predmetným Oznámením
- jednak predložila výpočet výšky poistného plnenia,

- zároveň zaslala čiastočné poistné plnenie vo výške 1.830,09 € a
- tiež uviedla v stručnosti dôvody, pre ktoré nepriznala poistné plnenie v celom rozsahu.

145. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že ak by mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o postúpení
predmetnej pohľadávky, nepoukázal by predsa krátené poistné plnenie na účet žalobcu. Súd má tak za

to, že námietka žalovaného týkajúca sa nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu bola účelová.

146. K obrannej argumentácii žalovaného, že žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie
vykonaného krátenia poistného plnenia v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 03.09.2018, z ktorého
sa poškodený, ako aj žalobca mali preukázateľne dozvedieť, z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo

poistné plnenie zo strany žalovaného krátené, súd uvádza:

147.Vkonaníbolaspornádôvodnosťvynaloženianákladovnalakovacieprácealakovacímateriál(ktoré
práce boli zrealizované a materiál bol použitý v rámci opravy motorového vozidla vykonanej žalobcom,
vyúčtovanej faktúrou č. 180100417 zo dňa 18.07.2018, splatnou dňa 17.08.2018), z dôvodu popretia

žalovaným účelnosti týchto nákladov, a to jednak po vykonaní šetrenia poistnej udalosti č. 9565996600
a následne v tomto konaní - v odpore proti platobnému rozkazu.

148. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 03.09.2018 (vo veci ukončenia dňa
31.08.2018 šetrenia poistnej udalosti č. 9565996600) žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie

vykonaného krátenia poistného plnenia, a preto sa ako poškodený, tak aj žalobca dozvedeli, z akých
dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany žalovaného krátené, tak súd konštatuje, že
s poukazom na obsah a rozsah vyjadrenia likvidátora v Oznámení zo dňa 03.09.2018 sa súd týmto
tvrdením žalovaného stotožniť nemôže. Likvidátor poisťovne totiž k osobitostiam likvidácie v Oznámení
zo dňa 03.09.2018 len uviedol: „Lakovacie práce a lakovací materiál priznané podľa kalkulácie Audatex

– neprimerane účtované. Normohodina priznaná maximálne 20 € s DPH - neprimerane účtované.“
149. Krátenie poistného plnenia nie je v Oznámení žiadnym iným spôsobom odôvodnené. Žalovaný
následne ani v tomto konaní vôbec nekonkretizoval a nešpecifikoval dôvody krátenia poistného plnenia.150. Tvrdenia žalobcu produkované v konaní na zdôvodnenie, že lakovacie práce a lakovací materiál
boli realizované účelne a v rozsahu, ktorý znamenal len uvedenie poškodeného motorového vozidla do
technického stavu, v akom bolo motorové vozidlo pred dopravnou nehodou, žalovaný účinne nepoprel

(§ 151 ods. 2 CSP), keď neuviedol v tomto smere svoje vlastné tvrdenia. Vo vzťahu k rozsiahlej
argumentácii žalobcu sa žalovaný obmedzil na jediné tvrdenie, uvedené v odpore proti platobnému
rozkazu, a síce že žalovaný v Oznámení riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia
poistného plnenia a poškodený a žalobca sa z Oznámenia preukázateľne dozvedeli, z akých dôvodov
a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany žalovaného krátené.

151. Žalovaný v odpore bližšie nezdôvodnil krátenie nároku žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu.
Krátenie poistného plnenia tak vyplýva len zo všeobecného poukázania na kalkuláciu Audatex
vo vyjadrení likvidátora na Oznámení a takéto všeobecné vyjadrenie likvidátora bez konkrétneho
odôvodnenia nepredstavuje relevantný dôvod spochybňujúci žalobcom uplatnený nárok čo do jeho
výšky, pre ktorý by žalobca nemal mať právo na poistné plnenie vo výške sumy vyúčtovanej faktúrou č.

180100417 zo dňa 18.07.2018, splatnej dňa 17.08.2018. Žalovaný ani nepredložil žiadne dôkazy, napr.
cenníky, ktoré by odôvodňovali žalovaným priznanú výšku normohodiny, z vykonaného dokazovania
tak vôbec nevyplýva, na základe akých skutočností považuje žalovaný za primeranú cenu normohodiny
sumu 20 € s DPH.

152.Naprotitomužalobcanaodôvodnenieúčelnostivynaloženianákladovnalakovacieprácealakovací
materiál produkoval konkrétne tvrdenia, týkajúce sa porovnateľných cien lakovacích a mechanických
prác autoservisov v regióne s tým, že si žalobca účtoval pri motorovom vozidle ŠKODA Fabia patriacom
do kategórie „malé“ normohodinu vo výške 25 € (bez DPH) za mechanické práce a lakovacie práce,
čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná, resp. výhodnejšia a nižšia cena. Žalobca na

preukázanie svojich tvrdení súdu predložil aj listinné dôkazy, a to cenníky lakovacích a mechanických
prác autoservisov v regióne (č.l. 16, 17, 18), o ktoré oprel svoje tvrdenia.

153. Žalovaný vôbec nepoprel hore uvedené tvrdenia žalobcu a dôkazy ním predložené a ani neuviedol
svoje vlastné tvrdenia, popierajúce tvrdenia žalobcu:

- že žalobca, pri oprave poškodeného motorového vozidlo postupoval len tak, aby motorové vozidlo bolo
z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné, ako pred škodovou udalosťou,
- že oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, že
jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a
estetické kritériá, ako pred škodovou udalosťou.

154. Žalovaný tak dôkazné bremeno tvrdenia, že šetrenie poistnej udalosti ním vykonané bolo v
súlade so zákonom, neuniesol. Žalobca preukázal cenníkmi, z ktorých vyplýva cena normohodiny na
trhu pre opravu motorového vozidla daného typu a značky, že lakovanie poškodeného motorového

vozidla bolo účtované v cene normohodiny vo výške 25 € bez DPH ako ceny primeranej a v regióne
obvyklej a bolo vykonané tak, aby poškodené motorové vozidlo bolo v rovnakom stave ako pred
škodovou udalosťou, teda žalobcom účtované náklady na opravu poškodeného motorového vozidla
boli nevyhnutné, primerané a účelne vynaložené na navrátenie poškodeného motorového vozidla do
predošlého stavu.

155. Zároveň súd poukazuje, že žalovaný sa v konaní po postúpení veci na tunajší súd Okresným súdom
Banská Bystrica dňa 22.01.2019, na výzvu tunajšieho súdu zo dňa 02.04.2019, aby sa vyjadril k podaniu
žalobcu zo dňa 15.01.2019, ktorá výzva bola žalovanému doručená dňa 09.05.2019, a ani na výzvu
súdu zo dňa 14.11.2019, aby žalovaný zaujal stanovisko k podaniu žalobcu zo dňa 06.11.2019, ktorým

sa žalobca vyjadril k obsahu likvidačného spisu, ktorá výzva bola žalovanému doručená dňa 18.11.2019,
viacnevyjadril,neuviedolnasvojuobranužiadneďalšieskutkovétvrdenia,okremtvrdeníprodukovaných
v odpore proti platobnému rozkazu (oboznámených v odseku 25 – 39 tohto rozsudku).
156. Podmienka uvedenia žalobcom rozhodujúcich skutočností v upomínacom konaní, ktoré skutočnosti
vyplývali jednak z návrhu na vydanie platobného rozkazu a jednak z listín pripojených k návrhu na

vydanie platobného rozkazu, bola v rozsahu požadovanom zákonom splnená a žalovaný mal možnosť
saktýmtoskutočnostiamvyjadriťvodporeprotiplatobnémurozkazu,resp.následne,naktorévyjadrenia
bol žalovaný súdom výslovne vyzvaný hore uvedenými výzvami z dní 02.04.2019 a 14.11.2019. Vo veci
samej sa teda v tomto štádiu konania vôbec nevyjadroval. Nevyužil tak možnosť produkovať príslušnúobrannú argumentáciu, teda uvádzať príslušné tvrdenia spochybňujúce dôvodnosť uplatneného nároku
žalobcu, ako i predkladať dôkazné prostriedky, resp. ich vykonanie navrhnúť.

157. Pokiaľ žalovaný túto možnosť nevyužil a nevyjadril sa ku všetkým rozhodujúcim skutočnostiam, a to
ani pred vykonaním pojednávania nariadeného na deň 12.02.2021 a substancovane tieto skutočnosti
nepoprel, súd preto vychádzal z predpokladu, že všetky žalovaným nepopreté skutočnosti sú nesporné
(§ 151 ods. 1 CSP).
158. Súd poukazuje, že aj keď bolo pojednávanie dňa 12.02.2021 vykonané v neprítomnosti sporových

strán a ich právnych zástupcov z dôvodu mimoriadnej pandemickej situácie, a to na základe výslovného
súhlasu sporových strán, žalovaný sa do merita veci ani v čase pred nariadeným pojednávaním, po
doručení predvolania na pojednávanie nariadené na deň 12.02.2021, vôbec nevyjadril.

159. Žalovaný si tak nesplnil svoju základnú procesnú povinnosť tvrdenia podľa § 150 ods. 1 CSP, teda
úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (substancované tvrdenia),

teda uviesť tvrdenia, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a ku ktorým je
možné vykonať dokazovanie. Dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany tvrdili
a nie zisťovať to, čo strany tvrdiť opomenuli. Túto povinnosť tvrdenia nie je možné nahradiť ani odkazom
na obsah priložených listinných dôkazov (§ 132 ods. 2 CSP), lebo by takýmto postupom súdu bola
porušená rovnosť strán sporu a išlo by o neoprávnené zvýhodňovanie tej strany, ktorá si povinnosť

tvrdenia nesplnila, kedy by súd nesplnenú povinnosť tvrdenia nahrádzal štúdiom predložených dôkazov
avyvodzovanímrelevantnýchskutočnostípredanýprípad.Stranymajúmožnosťprodukovaťprostriedky
procesného útoku a procesnej obrany jednak v sudcovských zákonných lehotách, prípadne až do
vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil, pričom mal možnosť
v tomto smere argumentovať a predkladať listinné dôkazy, keďže súd mu všetky podania právneho

zástupcu žalobcu doručoval, mal preto možnosť sa k týmto vyjadriť. Bolo preto nutné konštatovať, že
žalovaný dôkazné bremeno neuniesol.

160. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena nepreukázaním tvrdených skutočností vznikla
dôkazná núdza, t.j. strana sporu neponúkla, nepredložila dôkazné prostriedky, resp. nenavrhla

vykonanie takých dôkazných prostriedkov, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce
skutočností. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov, ktoré mal k dispozícii (ktoré vyhodnotil v ich
vzájomnej súvislosti), keďže strany vykonanie žiadnych ďalších dôkazov nenavrhli.

161. Súd na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že aj suma 232,63 €, vynaložená

za opravu motorového vozidla, bola vynaložená účelne, a preto žalobcovi priznal voči žalovanému právo
na jej zaplatenie.

162. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 232,63 eur

od 24.02.2018 do zaplatenia. Z oznámenia o poistnom plnení poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group zo dňa 03.09.2018 adresovaného žalobcovi – spoločnosti Hadvo, s. r. o. mal
súd preukázané, že poisťovňa dňa 31.08.2018 ukončila šetrenie poistnej udalosti. S poukazom na ust.
§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie
do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť

poistné plnenie, sa tak žalovaný dostal do omeškania s náhradou škody (s plnením poistného plnenia)
dňa 16.09.2018, t.j. v deň nasledujúci po dni 15.09.2018, do kedy plynula lehota 15 dní po skončení
prešetrovania poistnej udalosti v zmysle § 11 ods. 7 cit. zákona na poskytnutie poistného plnenia. Súd
tak dospel k záveru, že žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania zo žalovanej sumy dôvodne, a to
aj z hľadiska jeho zákonnej výšky, podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojitosti s ust.

§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Súd preto žalobe aj v časti príslušenstva žalovanej istiny
vyhovel.

163. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa nasledovných zákonných ustanovení:

164. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.165. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

166. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, súd preto priznal žalobcovi voči žalovanej nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti

rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

4C/5/2019

2

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.

Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP,
teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).