Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, October 30, 2022

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 2T/55/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622010236
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2022:5622010236.1

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom dňa 31. 10. 2022 v Liptovskom
Mikuláši takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1 písm. b/ a § 214 ods. 1 Trestného poriadku súd p o s t u p u j e trestnú vec
obvinenej E. P., nar. X. X. XXXX v E. F., trvale bytom R.. X. F. XXXX/XX, E. F., pre skutok,

že
dlhodobo prenasleduje manželov O. U., nar. XX. XX. XXXX a A. U., nar. XX. XX. XXXX, obaja trvale
bytom R. X. F. XXXX/XX E. F. tým, že v dobe od 01. 08. 2019 do 16. 01. 2021 minimálne 24 krát znečistila
ich pozemok pri rodinnom dome na R. X. F. XXXX/XX V. E. F.Á., a to tak, že cez ich spoločné oplotenie
vysypávala po ich pozemku popol, psie exkrementy, čečinu, tŕstie trávy, drobné smetie, hlinu a taktiež
im na pozemok vylievala špinavú vodu, kde im týmto konaním podstatným spôsobom zhoršila kvalitu

ich života,

ktorým mala spáchať prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. e/ Trestného
zákona,

Okresnému úradu Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy, pretože nejde o trestný čin,
ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor podal obžalobu na obvinenú E. P. pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a
ods. 1 písm. e/ Tr. zákona, ktorého sa mala dopustiť na vyššie opísanom skutkovom základe.

Podľa § 241 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou

obzvlášť závažného zločinu za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej
sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu postúpi vec
inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 214 ods. 1.

Podľa § 214 ods. 1 Tr. poriadku prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky
vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by

mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom
konaní.

V rámci preskúmania obžaloby súd zameral pozornosť na zistenie, či nie je dôvod na postúpenie veci
inému orgánu. Doposiaľ zistené skutočnosti vyplývajúce zo spisového materiálu nasvedčujú tomu, že
skutok, ktorý je predmetom obžaloby sa stal, pričom z jeho spáchania je v tomto štádiu konania dôvodne

podozrivá obvinená. Obvinená v podstatných okolnostiach popiera spáchanie skutku, podľa jej obhajoby
poškodeníU.(O.ajehomanželka)jejvysypávajúnajejpozemokpopol,blato,exkrementy.Zospáchaniaskutku je v tomto štádiu konania usvedčovaná predovšetkým výpoveďou poškodených A. U. a O. U.,
ktorý zhodne potvrdili, že obvinená najmenej 24 krát znečistila ich pozemok pri rodinnom dome na ulici
X. F. XXXX/XX V. E. F. tým spôsobom, že cez spoločné oplotenie vysypávala po ich pozemku popol,

psie exkrementy, čečinu, tŕstie trávy, drobné smetie, hlinu a na ich pozemok vylievala špinavú vodu.
Výpovede poškodených sú podporené obsahom priestupkových spisov, z ktorých vyplýva, že poškodení
opakovane podali oznámenie na obvinenú na tom skutkovom základe, že znečisťovala ich pozemok
vyššie uvedeným spôsobom.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 10C/56/2021 bolo zistené,
že žalobcovia O. U., nar. XX. X. XXXX, a A. U., nar. X. X. XXXX, sa domáhali proti žalovanej E. P.,
nar. X. X. XXXX, uloženia povinnosti zdržať sa ich obťažovania a zásahov do vlastníckeho práva ako
vlastníkov nehnuteľností vedených Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste
vlastníctva číslo XXXX, pre katastrálne územie E. F., ako rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený
na pozemku parcela číslo KN-C 1879, pozemku zapísaného ako parcela číslo KN-C 1879/7, druh

pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 475 m2 a pozemku zapísaného ako parcela číslo
KN-C záhrada o výmere 357 m2, hádzaním odpadu, hliny, lístia, popola, čečiny, trávy a inej špiny a
vylievaním tekutín na nehnuteľnosti. V žalobe uviedli, že sú vlastníkmi uvedených nehnuteľností, ktoré
vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ich nehnuteľnosti susedia s nehnuteľnosťami,
evidovanými na liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie E. F., a to rodinným domom súpisné

číslo XXXX, postaveným na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 1873/16 a pozemkami zapísanými
ako parc. č. KN-C 1873/16, parc. č. KN-C 1873/17, parc. č. KN-C 1873/2 a stavbou garáže bez
súpisného čísla, postavenou na pozemku parc. č. KN-C 1873/17. Žalovaná uvedené nehnuteľnosti užíva
nepretržite od roku 1998. V žalobe poukázali na skutočnosť, že do roku 2019 boli vzťahy so žalovanou
štandardné. Približne od augusta 2019 žalovaná voči nim vykazuje zvláštne správanie a svojím konaním

ich obťažuje a neprimerane zasahuje do ich života a vlastníckeho práva, keď cez spoločné oplotenie
pravidelne vylieva kýble vody zmiešanej s hlinou, vysypáva lístie, popol, čečinu, trávu, drobné smeti
a inú špinu pozametanú na pozemku, ktorý užíva, hádže na fasádu ich rodinného domu blato a psie
exkrementy. Pravidelne nachádzajú znečistený nielen chodník okolo rodinného domu, ale aj motorové
vozidlo. Správanie žalovanej sa opakuje minimálne dvakrát do týždňa. Žalovaná často na nich vulgárne

vykrikuje a vyhráža sa im. Z uvedeného dôvodu sú z ich strany opakovane volané hliadky polície.
Konanie žalovanej je riešené aj v trestnoprávnej rovine. Žalovaná svojím správaním zasahuje do ich
vlastníctva do takej miery, že sa obávajú pohybovať po svojom pozemku - záhrade. Už v minulosti
žalovaná takýmto konaním obťažovala iných susedov. Žalovaná ich svojím konaním obťažuje nad mieru
primeranú pomerom.

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 10C/56/2021 zo dňa 3. 8. 2022 súd vyhovel
žalobe žalobcov v plnom rozsahu a uložil žalovanej povinnosť zdržať sa obťažovania žalobcu 1) a
žalobkyne 2) hádzaním odpadu, hliny, lístia, popola, čečiny, trávy a inej špiny a vylievaním tekutín
na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov nachádzajúce sa v katastrálnom území Liptovský Mikuláš,

zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste
vlastníctva číslo XXXX, a to stavbu rodinného domu súpisné číslo XXXX postavenú na pozemku
zapísanom ako parcela číslo KN-C 1879/7 a pozemky zapísané ako parcela číslo KN-C 1879/7, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 475 m2 a parcela číslo KN-C 1879/8, druh pozemku
záhrada o výmere 357 m2. Označený rozsudok nadobudol právoplatnosť 8. 10. 2022.

Objektívna stránka trestného činu nebezpečného prenasledovania spočíva v dlhodobom prenasledova-
ní, ktoré je spôsobilé vzbudiť u iného dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie je-
mu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života. Zo subjektívnej stránky dané-
ho trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Zo samotnej skutkovej podstaty trestného činu ne-

bezpečného prenasledovania vyplýva, že chráni pred obťažovaním tak intenzívnym, ktoré už ohrozuje
psychickú a v niektorých prípadoch aj fyzickú integritu poškodeného, respektíve jeho život. K tradičným
formám nebezpečného prenasledovania (vyhľadávanie fyzickej blízkosti obete, sexuálne obťažovanie,
násilné chovanie) sa tak pridružujú moderné formy, ktoré účinok chovania páchateľa zvyšujú (nevyžia-
dané emailové správy, zahlcovanie elektronickej pošty nevyžiadanými správami, distribúcia počítačo-

vých vírusov, nevyžiadané volania na mobilný telefón alebo pevnú telefónnu linku). K jednotlivým for-
mám prenasledovania však Trestný zákon vyžaduje pre splnenie podmienky trestnosti aj súčasné spl-
nenie podmienky spôsobilosti vzbudenia dôvodnej obavy o život alebo zdravie poškodeného alebo o ži-
vot a zdravie jemu blízkych osôb alebo podstatné zhoršenie kvality jeho života. Dôvodnou obavou sarozumie obava objektívne spôsobilá vyvolať vyšší stupeň obáv, úzkosti alebo iného tiesnivého pocitu zo
zla, ktorým je na poškodeného pôsobené. Vyhrážanie, vyhľadávanie osobnej blízkosti, sledovanie, kon-
taktovanie, zneužitie osobných údajov, či obmedzovanie v obvyklom spôsobe života, musí byť spôso-

bilé vzbudiť dôvodnú obavu. Vzbudením dôvodnej obavy o život alebo zdravie poškodeného je treba
v súlade s ustáleným výkladom rozumieť výraznejší tiesnivý pocit zo zla, ktorým je vyhrážané, pričom
však je potrebné každý prípad posudzovať veľmi individuálne, s prihliadnutím ku všetkým konkrétnym
okolnostiam, najmä k povahe vyhrážky, k fyzickým a povahovým vlastnostiam páchateľa v porovnaní s
charakteristikami poškodeného, na ich vzájomný vzťah, správaniu sa páchateľa pri vyhrážaní a pod.(R

38/1971). Podstatné zhoršenie kvality života spočíva v takom obmedzení doterajšieho života poškode-
ného, ku ktorému dôjde proti jeho vôli nežiaducimi zásahmi páchateľa do osobnej, rodinnej, ale i profe-
sijnej sféry života poškodeného, pričom môže ísť najčastejšie o obmedzenia v rovine záujmovej, kultúr-
nej, športovej a pod. Rozhodujúcim pritom bude i v týchto súvislostiach vždy hľadisko subjektívne poci-
ťovanej ujmy poškodeného, aj keď určitým spôsobom objektivizované. Ako príklad je možné uviesť prí-
pad, kedy poškodená osoba bola opakovane nútená meniť svoje telefónne číslo, aby sa tak vyhla nežia-

ducim atakom páchateľa, následne bola nútená zmeniť i svoje zamestnanie, pričom konanie páchateľa
gradovalo až do takej miery, že poškodená bola prinútená vyhľadať psychologickú pomoc. V súhrne je
preto možné uviesť, že v prípade podstatného zhoršenia kvality života na strane poškodeného, sa vyža-
duje také konanie páchateľa, ktoré je reálne spôsobilé zmeniť zaužívaný spôsob života poškodeného.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti skutok, ktorý sa obvinenej kladie za vinu, nie je
trestným činom z dôvodu, že nenapĺňa objektívnu stránku súdeného trestného činu. Podľa skutkovej
vety obžaloby dlhodobé prenasledovanie poškodených zo strany obvinenej je založené výlučne na
skutkovom tvrdení, že obvinená mala opakovane v žalovanom období znečistiť pozemok vo vlastníctve
poškodených. Skutok tak ako je opísaný v obžalobe, nie je možné subsumovať pod žiadnu formu

prenasledovania vyjadrenú v ust. § 360a Tr. zákona, pretože z neho nevyplýva vôľa (úmysel) obvinenej
vyhľadávať osobnú blízkosť poškodených, resp. ich kontaktovať spôsobom predpokladaným zákonom.
Skutok,ktorýsaobvinenejkladiezavinu,niejemožnépodradiťanipodpísm.e/Tr.zákona.Obmedzenie
obvyklého spôsobu života iným spôsobom (písmeno e/) tiež musí mať základ v tradičnej alebo modernej
forme prenasledovania. Navyše v opise skutku nie je vyjadrená žiadnym spôsobom skutková okolnosť

preukazujúca zhoršenie kvality života poškodených v dôsledku konania obvinenej a to podstatným
spôsobom.Vtejtočastiobjektívnejstránkysúdenéhotrestnéhočinujedoskutkuprevzatéznenieprávnej
vety prejednávaného trestného činu bez jeho skutkového vymedzenia. Skutok tak ako je vymedzený
v obžalobe nadobúda primárne občianskoprávny rozmer v podobe zásahov do vlastníckeho práva, na
ktoré je žiaduce použiť prostriedky civilného práva.

Princíp ultima ratio by mal plniť hlavne funkciu špeciality, ktorá sa uplatňuje tak pri tvorbe noriem tres-
tného práva ako aj pri ich aplikácii. Spočíva v povinnosti zákonodarcu dať prednosť prijatiu netrestných
opatrení právnej aj neprávnej povahy pred kriminalizáciou a taktiež v povinnosti súdov a orgánov čin-
ných v trestnom konaní dať prednosť uplatňovaniu zodpovednosti podľa netrestnej právnej normy pred

postihom páchateľa pomocou noriem trestného práva. Princíp ultima ratio plní tiež funkciu subsidiár-
nu, ktorá spočíva v tom, že trestnoprávne normy majú byť používané len pokiaľ použitie iných pros-
triedkov právneho poriadku neprichádza do úvahy alebo ich využitie je zjavne neúčelné. Inak pove-
dané, zákonodarca by mal kriminalizovať len tie najzávažnejšie prípady a umožniť čo najširšie uplat-
nenie mimotrestných reakcií na porušenie práva, pričom povinnosťou orgánov činných v trestnom ko-

naní a súdov je reagovať uplatňovaním trestnej represie len na prípady spoločensky škodlivé, pri kto-
rých mimotrestné prostriedky nestačia k ochrane ohrozených, či porušených práv. Trestné právo by sa,
najmä v súkromnoprávnych vzťahoch (osobitne pri majetkových vzťahoch), malo uplatňovať skutočne
len podporne k iným právnym normám a aj to len v prípadoch zjavných excesov v súkromnoprávnych
vzťahoch, pretože trestné právo je nástrojom celkom nevhodným k regulácii súkromnoprávnych vzťa-

hov (na ich reguláciu slúžia iné právne normy), pričom je potrebné vychádzať z pomocnej úlohy trestnej
represie, to znamená trestnú represiu uplatňovať len následne a vedľa iných opatrení. Vychádzajúc z
princípu ultima ratio konanie obvinenej nie je tak spoločensky škodlivé, aby nastúpila trestná represia
a teda sú postačujúce mimotrestné prostriedky smerujúce k ochrane porušených práv. Z obsahu spisu
10C/56/2021 vyplýva, že poškodení aj využili prostriedky ochrany práva mimo sféry trestného práva,

keďže sa voči obvinenej v civilnom procese domáhali zdržať sa zásahov do ich vlastníckeho práva a
to na rovnakom skutkovom základe ako v trestnom konaní. Právoplatným a vykonateľným rozhodnutím
súdu v civilnom procese im bola poskytnutá ochrana ich vlastníckeho práva, do ktorého obvinená mala
neoprávnene zasiahnuť, keďže súd uložil obvinenej povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho právapoškodených. V dôsledku nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti tohto rozsudku majú poškodení
exekučný titul, na podklade ktorého možno vykonať exekúciu v prípade, ak si obvinená dobrovoľne
nesplní súdom uloženú povinnosť.

Výsledky vyšetrovania preto preukazujú, že skutok, ktorý sa obvinenej kladie za vinu, nie je trestným
činom, ale môže napĺňať nanajvýš znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Na prejednanie
uvedeného priestupku je príslušný Okresný úrad Liptovský Mikuláš - odbor všeobecnej vnútornej správy,
preto súd postúpil predmetnú trestnú vec označenému úradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinená podať sťažnosť v lehote 3 pracovných dní odo dňa
oznámenia rozhodnutia, ktorá má odkladný účinok.