Rozsudok Judgement was issued on Thursday, July 14, 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12Csp/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120201727
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4120201727.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcov: 1. D. L., nar. XX.X.XXXX, bytom R. 6, U., 2. G. L., nar. X.X.XXXX,

bytom D. E. XXXX/XX, U. T., 3. PE -ER cars s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom Bratislavská 40,
Nitra v konkurze, zast. správcom: Mgr. Ing. Miroslav Zdychavský, so sídlom Radlinského 5, Nitra proti
žalovaným: 1. Vareal, s.r.o., IČO: 46 475 982, so sídlom Azúrová 1070/21, Žilina - Budatín, zast.: JUDr.
Ondrej Brláš, advokát so sídlom Štefánikova trieda 9, Nitra, 2. auctio s.r.o., IČO: 36 765 121, so sídlom
Kmeťkova 30, Nitra, zast.: JUDr. Juraj Tibenský, advokát, so sídlom Štefánikova 15, Nitra, o neplatnosť
zmluvy, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v plnej výške, ktorú sú povinní zaplatiť
žalobcovia v 1.-3. rade spoločne a nerozdielne s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom
prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Súd priznáva žalovanému v 2. rade náhradu trov konania v plnej výške, ktorú sú povinní zaplatiť
žalobcovia v 1.-3. rade spoločne a nerozdielne s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom

prvej inštancie samostatným uznesením.

IV. Súd zrušuje neodkladné opatrenie, ktoré bolo nariadené uznesením č.k. 12Csp/10/2020-169 zo dňa
11.8.2020.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 5.2.2020 domáhali, aby súd určil, že zmluva o
úvere č. XXX/XXXXzo dňa XX.X.XXXX v znení Dodatku č.1 k Zmluve o úvere č. XXX/XXXX zo dňa
X.XX.XXXX, v znení Dodatku č. 2 k Zmluve o úvere č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v znení
Dodatku č.3 k Zmluve o úvere č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX je absolútne neplatná. Že úver zo dňa

24.9.2012 je bezúročný a bez poplatkov. Že žalovaným v 1.rade použitá okamžitá splatnosť záväzkov
je neprimerane vysoká sankcia spojená s neplnením záväzkov a je neprijateľná zmluvná podmienka
podľa § 53 ods. 4 písmeno k/ Občianskeho zákonníka. Že právne úkony záložného veriteľa - žalovaného
v 1.rade smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva zo
dňa 11.1.2013 sú neplatné. Že právne úkony dražobníka - žalovaného v 2.rade smerujúce k realizácii
dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX - parcely registra "C" parc.č. XXXX/XX
- ostatné plochy o výmere 174m2, parc.č. 8026 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 17m2, parc.č.

8027 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 460m2, parc.č. 8029/31 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 1238m2 a zapísaných na LV č. XXXX - Budova železníc a dráh , popis stavby : nová kotolňa
so súpisným číslom 40, na parcele registra "C" parc.č. 8029/2, Budova železníc a dráh, popis stavby:
komín so súpisným číslom 40, na parcele registra "C" parc.č. 8029/3, parc.č. 8029/2 - zastavané plochya nádvoria o výmere 623m2, parc.č. 8029/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 196m2, parc.č.
8029/44 zastavané plochy a nádvoria o výmere 336m2, všetko katastrálne územie Nitra, obec Nitra,
okres Nitra sú neplatné a aby sa dražobník zdržal všetkých úkonov smerujúcich k vykonaniu dražby do

právoplatného rozhodnutia v tejto veci. Uplatnili si finančné zadosťučinenie vo výške 5.000 eur každému
zo žalobcov. Žalobu odôvodnili tým, že, zmluva o pôžičke bola uzatvorená na základe nekalých praktík a
do zmluvy boli včlenené neprijateľné podmienky. Žalobca 1 sa omeškal s dvoma mesačnými splátkami,
na základe zmluvy o pôžičke získal 180.000 eur, uhradil viac ako 160.000 eur a žalovaný 1 od neho
žiada zaplatenie ďalších viac ako 600.000 eur. žalovaný 1 pristúpil k výkonu záložného práva. Domáhali

sa ochrany spotrebiteľa.

2. Súd vo veci pojednával v súlade s ustanovením § 180 CSP v neprítomnosti strán sporu. Podľa §
180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak
sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí
pojednávanie. Žalobcovia 1,2 boli na pojednávanie riadne a včas súdom predvolaní, na pojednávanie

sa nedostavili. Žalobkyňa 2 požiadala súd jeden deň pred pojednávaním o odročenie pojednávania,
žiadosť bola súdu doručená dňa 13.7.2021, z jej obsahu však vyplývalo, že ju podával žalobca 1,
tomu bolo súdom oznámené, že súd jeho žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje. Následne
v deň pojednávania dňa 14.7.2021 žalobca 1 doručil súdu žiadosť o odročenie pojednávania a doklad
o svojej práceneschopnosti. Uvedenú žiadosť o odročenie pojednávania súd neakceptoval, pretože

ju považoval za účelovú a urobenú v snahe oddialiť súdne konanie, pochybnosti vyvoláva konanie
žalobcu 1, ktorý akonáhle sa dozvedel, že súd neakceptoval žiadosť o odročenie pojednávania, hneď
na druhý deň predložil doklad o svojej práceneschopnosti. Okrem toho s poukazom na ustanovenie
§ 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť
na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže

dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť.Okremtohopojednávanieužboloodročovanéprežiadosťžalobcu1oodročeniepojednávania,
konkrétne termín dňa 26.5.2021.
3. Zástupca žalobcu na pojednávaní doručil súdu uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 31K/5/2020
zo dňa 6.4.2021 o vyhlásení konkurzu na žalobcu v 3. rade a výpis zo zoznamu pohľadávok. Uviedol,

že preskúmal pohľadávku žalovaného 2, vrátane zabezpečovacieho práva. Tá bola uznaná v plnom
rozsahu. Aj v rámci zabezpečovacieho práva. K podanej žalobe sa nevyjadril. S poukazom na § 47
ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, vyslovil návrh na pokračovanie v konaní.

4. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní odkazoval na písomné podanie predchádzajúceho
právneho zástupcu. K jednotlivým nárokom - k bodu 1 uviedol, že čo sa týka určenia neplatnosti
zmluvy, to je určenie právnej skutočnosti, ktoré nevyplýva zo žiadneho osobitného právneho predpisu.
Rovnako sa to týka aj bodu 2. V prípade bodu 3, nejedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, pretože právny

základ pohľadávky je medzi dvoma spoločnosťami ako zmluva o úvere a fyzická osoba konala ako
štatutárny orgán. Na tento prípad je možné aplikovať rozhodnutie NS sp. zn. 5Ndc/10/2016. Bod 4 sa
tak isto týka určenia právnej skutočnosti. K bodu 5 uviedol, že neplatnosť dražby vyplýva z osobitného
právneho predpisu, avšak žiadna dražba sa neuskutočnila. V prípade neplatnosti dražby musí byť
splnená podmienka nerozlučného spoločenstva. Podaná žaloba je absolútne nedôvodná, navrhol ju

zamietnuť a vo veci zrušiť neodkladné opatrenie.

5. Právny zástupca žalovaného 2 na pojednávaní uviedol, že odkazuje na písomné podania. Žalobu
považuje za nedôvodnú, stotožňuje sa s vyjadrením právneho zástupcu žalovaného v 1. rade, navyše
uvádzal argumenty ohľadne nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade. Uviedol,

že žiadna dražba sa neuskutočnila. Žalobkyňa 2 čo sa týka zmluvy o úvere nie je aktívne vecne
legitimovaná.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu 3, právneho zástupcu žalovaného 1,
právneho zástupcu žalovaného 2, oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny

stav:Dňa 24.9.2012 bola uzatvorená Zmluva o úvere č. 193/2012 medzi obchodnou firmou AKCENTA,
spořitelní a úvěrní družstvo ako veriteľom a žalobcom 1 a žalobca 3 ako dlžníkmi. Celková výška úveru
bola 180.000 eur s dohodnutým úrokom vo výške 12,75 % ročne.

Dňa 11.1.2013 bola uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva medzi obchodnou firmou
AKCENTA, spořitelní a úvěrní družstvo ako záložným veriteľom - žalobcom 1 ako záložcom. Predmetom
záložnej zmluvy o boli nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve
žalobcu 1 v podiele 1/1.

ZvýpisuzLVč.XXXXvyplýva,ževýlučnýmvlastníkomnehnuteľnostíježalobkyňa2 vpodiele1/1,jedná
sa o parcely registra "C" parc. č. 8011/10 - ostatná plocha o výmere 174m2, parc. č. 8026 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 17m2, parc. č. 8027 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 460m2, parc.
č. 8029/31 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1238m2.

Z výpisu z LV č. XXXX vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľností je žalobca 1 v podiele 1/1,
jedná sa o parcely registra „C„ parc.č. 8011/1 osttaná plocha o výmere 441m2, parc.č. 8029/2 zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 623 m2, parc.č. 8029/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 196m2,
parc.č. 8029/44 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1160m2, parc.č. 8029/46 ostatná plocha o
výmere 336m2, nová kotolňa so súpisným číslom 40, na parcele registra "C" parc.č. XXXX/X, komín so

súpisným číslom 40, na parcele registra "C" parc.č. 8029/3.

K nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX a LV č. XXXX sa mala konať dňa 20.1.2020 dražba,
tá sa však nekonala, dôvodom upustenia od dražby bola písomná žiadosť navrhovateľ s odkazom na
§ 19 ods. 1 písmeno a/ zákona č. 527/2002 Z.z.

7. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

8. Existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení (a preto i eventuálna nutnosť v

konkrétnej žalobe tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva jeho existencia) je pri všetkých
určovacích žalobách, kladných či záporných, jednou z nevyhnutných podmienok toho, aby bolo súdu
umožnené v rozsudku meritórne žalobe vyhovieť. V rozhodovacej praxi súdov sa ustálilo, že žalobca
má právny záujem na žiadanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny
vzťah, ktorého je účastníkom, alebo ak by sa jeho právne postavenie bez takéhoto určenia stalo neistým.

Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby teda predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v
tom,čiten-ktorýprávnyvzťahaleboprávojealeboniejeazároveňtiežpreukázanie,žeuvedenúneistotu
je možné odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy,
ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením
žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nezáleží na

tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie
rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom
budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Ani v prípade, ak navrhované rozhodnutie
je spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu, nemusí byť zákonite vždy daný naliehavý právny
záujem na takomto určení. Súd mal za to, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať,

že na požadovanom určení v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného, naliehavosť právneho záujmu súd posudzoval v spojení s riešením
otázky, či sa žalobcom navrhovaným určovacím petitom dosiahne odstránenie spornosti jeho práva
alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. V danej veci by vyhovením určovacieho žalobného návrhu došlo
k zmene právneho postavenia žalobcu, žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením

dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.
9. Súd žalobu zamietol v časti určenia neplatnosti zmluvy o úvere a v časti určenia, že úver je bezúročný
a bez poplatkov pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, pretože ide o žalobu o určenie právnej
skutočnosti podľa § 137 písmeno d/ CSP a takéto určenie musí vyplývať z osobitného predpisu, čo vprejednávanom spore splnené nie je, pretože podľa § 1 ods. 3 písmeno f/ zákona č. 129/2010 Z.z.,
spotrebiteľským úverom nie sú: f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je
na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým

veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona. Keďže predmetom úverovej zmluvy bola suma 180.000 eur, nejedná sa o spotrebiteľský
úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a na prejednávaný spor nie je možné aplikovať ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z.z., ani ustanovenia zákona č. 145/2010 Zb. o spotřebitelském úvěru. Síce podľa
ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia

neplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého
spotrebiteľského úveru žalobou. Nie však v tomto prípade, keďže sa nejedná o spotrebiteľský úver v
zmysleuvedenýchzákonovospotrebiteľskýchúverov,anivSRanivČR. Okremtohosaospotrebiteľský
vzťah a úver nejedná vôbec, pretože úverová zmluva bola uzatváraná medzi právnickými osobami -
konkrétne žalobcom 3 - spoločnosťou s ručením obmedzeným a žalovaným 1 ako fyzickou osobou.
Úver bol spojený s podnikaním žalobcu 3, mal slúžiť na podnikateľský účel žalobcu 3, účelom úveru

bolo nadobudnutie nehnuteľností žalobcom 3 určenej na obchody a podnikanie, žalobca 3 je právnickou
osobou a právnická osoba nemôže byť spotrebiteľom, spotrebiteľom môže byť len fyzická osoba. Je
pravda, že úverovú zmluvu uzatváral aj žalobca 1 ako fyzická osoba, avšak sa jedná o konateľa a
spoločníka žalobcu 3 a tu súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Ndc/10/2016.
Okrem toho obsah žaloby a jej petit si odporuje, pretože žalobcovia na jednej strane navrhujú určiť,

že zmluva ako celok je neplatná a zároveň navrhujú určiť, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov.
V prípade ak žalobcovia považujú zmluvu za neplatnú, a teda zmluva ako celok neplatná neexistuje,
je zbytočné domáhať sa určenia jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti, čo ani nie je možné určiť pri
prípadnej neplatnosti a teda neexistencii zmluvy. Rovnako aj určenie, že úkony smerujúce k realizácii
výkonuzáložnéhoprávaaúkonysmerujúcekrealizáciidobrovoľnejdražby,súdzamietolprenedostatok

naliehavého právneho záujmu, pretože aj v tejto časti ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti s
poukazom na ustanovenie § 137 písmeno d/ CSP, ktorej podmienkou prípustnosti je, že takéto určenie
vyplýva z osobitného predpisu, čo v prejednávanom spore splnené nie je.

10. Okrem toho súd videl procesné nedostatky ohľadne aktívnej aj pasívnej vecnej legitimácie. Pod

vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní
rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má
ten zo strán sporu, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva
(aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva
(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie

ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie
je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Žalobkyňa 2 nebola účastníčkou zmluvy
o úvere, ani zmluvy o zriadení záložného práva, preto nie je v konaní aktívne vecne legitimovaná a
nemôže sa domáhať určenia neplatnosti zmluvy o úvere, že úver je bezúročný a bez poplatkov, určenia
neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmluve o úvere, ani o určenia, že právne úkony záložného

veriteľa smerujúce k realizácii záložného práva sú neplatné. Rovnako žalovaný 2 - spoločnosť auctio,
s.r.o. nebol účastníkom zmluvy o úvere, ani záložnej zmluvy, - nie je pasívne vecne legitimovaný vo
veci určenia neplatnosti zmluvy o úvere, že úver je bezúročný a bez poplatkov, určenia neprijateľnosti
zmluvných podmienok v zmluve o úvere, ani v časti o určenie, že právne úkony záložného veriteľa
smerujúce k realizácii záložného práva sú neplatné. Nedostatok pasívnej či aktívnej vecnej legitimácie

je dôvodom na zamietnutie žaloby vo vzťahu k žalobkyni 2 a žalovaného 2.

11. Podľa § 3 ods. 5 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa

porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.12. Žalobcovia sa v podanej žalobe domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia
vo výške 500 eur každému z nich. Aj v tejto časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, pretože
žalobcovia nie sú spotrebitelia a okrem toho v žalobe žiadnym spôsobom svoj uplatnený nárok

nezdôvodnili, ani nepreukázali, okrem uvedenia sumy 5.0000 eur neuviedli nič iné, ujmu nijako
nekonkretizovali, nepreukázali, že by im žalovaní / a ktorý z nich / spôsobil nejakú závažnú ujmu,
súd nevidel žiadny dôvod na to, aby žalobcovi priznal nejakú kompenzáciu vo forme finančného
zadosťučinenia, ktoré sa nepriznáva automaticky každému spotrebiteľovi. Každý jeden prípad je
potrebné posudzovať individuálne, konkrétne okolnosti daného prípadu nejako nenasvedčujú tomu,

že by bola žalobcom spôsobená nejaká ujma a preto súd žalobu v časti zaplatenia finančného
zadosťučinenia zamietol ako nedôvodnú, nepreukázanú, pretože finančné zadosťučinenie je namieste
ako osobitná kompenzácia nemajetkovej ujmy vzniknutej spotrebiteľovi v konkrétnej situácii, čo
v predmetnej veci nebolo preukázané. Ako vyplýva zo samotného pojmu inštitútu finančného
zadosťučinenia, ide o zadosťučinenie, ktorého účelom je reparovať ujmu, ktorá bola neoprávneným
zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Predpokladom uplatnenia tohto inštitútu je

to, aby aspoň potenciálna hrozba ujma vznikla, inak nie je čo reparovať. Ďalším atribútom, ktorý
musí súd zohľadniť pri priznaní finančného zadosťučinenia je, že takéto zadosťučinenie môže priznať
iba v prípadoch úspešného uplatnenia porušenia práv, alebo povinnosti ustanovených zákonom
o ochrane spotrebiteľa a osobitnými zákonmi. Cieľom zákonnej úpravy spotrebiteľských úverov je
ochrana spotrebiteľov pred nekalými praktikami poskytovateľov úverov, pred neprehľadnými, nejasnými,

nezrozumiteľnými zmluvami, kedy spotrebiteľ pri podpise zmluvy nemá poňatia, koľko ho napokon
úver bude stáť. Nie je to ale nástroj pre špekulácie spotrebiteľa za účelom získania úveru zadarmo a
bez akýchkoľvek poplatkov v prípade, keď úver získal na základe jasnej, prehľadnej a zrozumiteľnej
zmluvy. Ochrana spotrebiteľa ako slabšej zo zmluvných strán má nepochybne v právnom systéme
svoje opodstatnenie, avšak zároveň aj svoje hranice dané zásadou spravodlivosti a účinnosti ochrany

ohrozeného, príp. porušeného práva, zásadou rovnosti strán.

13. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez
návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v
iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade

súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 53 ods. 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Keďže sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a uzatvorená zmluva nie je spotrebiteľská zmluva nie
je možné ani skúmať , či zmluva obsahuje neprijateľné podmienky tak ako to majú na mysli citované
zákonné ustanovenia § 298 ods. 1 CSP a §53 ods. 4 OZ. Okrem toho žalobcovia sa domáhali
určenia, že žalovaným v 1.rade použitá okamžitá splatnosť záväzkov je neprimerane vysoká sankcia

spojená s neplnením záväzkov a je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4 písmeno k/
Občianskeho zákonníka.. Súdu však nie je zrejmé o akú podmienku by sa malo jednať a kde v zmluve sa
takáto podmienka nachádza, čo však nie je podstatné, pretože znova súd zopakuje svoj právny názor,
že neprijateľné zmluvné podmienky sú zakázané pod sankciou ich neplatnosti len v spotrebiteľských
zmluvách , čo zmluva o úvere, ktorá je predmetom tohto sporu, nie je.

15. Ďalej sa žalobcovia domáhali určenia, že právne úkony smerujúce k realizácii výkonu záložného
práva a k realizácii dobrovoľnej dražby sú neplatné. Aj v tejto časti súd žalobu zamietol jednak z dôvodu
nedostatku naliehavého právneho záujmu a jednak aj z jednoduchého dôvodu, pretože žiadne právne
úkony smerujúce k realizácii výkonu záložného práva a k realizácii dobrovoľnej dražby robené zo strany

žalovaných 1,2 nie sú realizované a vykonávané. Dobrovoľná dražba sa mala konať 20.1.2020, došlo
však k upusteniu od dobrovoľnej dražby podľa § 19 zákona č. 527/2002 Z.z. o čom svedčí Oznámenie o
upusteníoddobrovoľnejdražbyzodňa19.12.2019. Nárokžalobcovtakakobolvtejtočastiformulovaný
je nevykonateľný a vadný. Žiadna dražba sa neuskutočnila a žalobcovia sa určenia neplatnosti dražby
ani nedomáhali. Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je zákonným spôsobom v súlade

s ustanovením § 151j ods. 1 OZ.

16. Vzhľadom na znenie žalobného návrhu a vyššie uvedené argumenty ako aj citované zákonné
ustanovenia súd žalobu zamietol.

17. trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným súd náhradu trov
konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mali plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje
zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo sú v tomto prípade žalovaní, keďže
žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, majú právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane,ktorou sú žalobcovia a v konaní boli zistené výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa v okolnostiach
danej veci u žalobcu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP.

18. O zrušení neodkladného opatrenia súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 335 ods. 1
CSP. Žalovaný 1 prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol na pojednávaní zrušiť neodkladné
opatrenie , takýto návrh môže podať aj žalovaný a s poukazom na ustanovenie § 335 ods. 1 CSP,
neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší
rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje a

keďže žaloba bola zamietnutá súd rozhodol aj o zrušení neodkladného opatrenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania