Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Judgement was issued on Monday, February 27, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoCsp/29/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120370776
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:6120370776.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov:
JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v spore žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpená splnomocnenkyňou: Remedium Legal,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. D. XX, A., o zaplatenie 3.615,05 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku

Okresného súdu Trnava č. k. 40Csp/63/2020-65 zo dňa 16.02.2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. a v závislom výroku III. o náhrade trov
konania z r u š u j e a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške
100 eur zastavil; výrokom II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 3.064,27

eur, spolu s úrokom z úveru v sume 132,94 eur, úrokom z omeškania vo výške 269,84 eur, poplatkami
vo výške 48 eur, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.164,27 eur od 24.07.2020 do
02.09.2020, zo sumy 3.064,27 eur od 03.09.2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku; a výrokom III. priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom
rozsahu.

Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 52, § 53 ods. 9, § 565, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2, § 2 písm. d/, § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 3 ods. 1 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. a § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“).

Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou postúpenou súdu prvej inštancie z upomínacieho konania
dňa 26.10.2020 sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť jej zaplatiť 3.615,05
eur s príslušenstvom. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané a v konaní
nesporné,žemedzižalobkyňouažalovanýmboluzavretouzmluvouoúverezodňa19.05.2016založený

spotrebiteľský vzťah, v ktorom žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ a žalobkyňa ako dodávateľ, a preto
žalovaný požíva nárok na priznanie zvýšenej hmotnoprávnej a procesnoprávnej ochrany podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch a osobitných ustanovení OZ ako i CSP. Súd prvej inštancie preskúmal zmluvu
o úvere a dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti v súlade so znením § 9 ods.
1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa poskytla žalovanému úver vo výške 5.000 eur dňa
18.05.2016 s dojednanou odplatou tak, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť predstavovala

sumu 7.852,25 eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 96-tich pravidelných mesačných splátkach po
81,80eur(spoistenímschopnostisplácaťúvervsume6eurmesačne)vždyk25.dňuvmesiaci.Prvýkrátvznikla žalovanému povinnosť úhrady splátky k 25.06.2016. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením
si povinnosti, v dôsledku čoho veriteľ pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru dňa 21.02.2019. Po
oboznámení sa s výpisom Aktuálny stav úveru ku dňu 31.07.2020 mal súd preukázanú platobnú históriu

žalovaného, z ktorej vyplynulo riadne a včasné plnenie povinnosti žalovaného zo zmluvy v splátkach
po dobu jedného roku. V máji 2017 sa žalovaný dostal prvýkrát do omeškania s riadnym a včasným
plnením, keď zaplatil splátku len v časti (6+34,70 eur). Platobná disciplína žalovaného sa následne
zhoršovala, čo viedlo veriteľa k predčasnému zosplatneniu úveru vo februári 2019. Pri započítavaní
žalovaným vykonaných úhrad na dlh na istine súd dospel k záveru, že žalobný návrh nie je premlčaný,

keď žaloba bola podaná na Okresný súd Banská Bystrica dňa 28.08.2020, t. j. v zákonnej trojročnej
premlčacej dobe.

Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvnej a zákonnej povinnosti. Žalobkyňa uniesla dôkazné
bremeno o skutočnostiach ňou tvrdených, započítala žalovaným vykonané úhrady na dlžnú istinu a

preto žalovaný po ich započítaní zostal dlžný na istine 3.064,27 eur. Žalobkyňa vzala žalobu späť v časti
istiny 100 eur pre úhradu žalovaného zo dňa 02.09.2020, preto súd prvej inštancie v tejto časti konanie
zastavil (výrok I.). Žalobkyňa si uplatnila aj nárok na úroky z úveru vyčíslené ku dňu mimoriadneho
zosplatnenia úveru v sume 132,94 eur, nárok na úroky z omeškania odo dňa mimoriadneho zosplatnenia
úveru do poslednej úhrady žalovaným v sume 269,84 eur a nárok na úhradu poplatkov v súlade

s článkom 3 Zmluvy – Poplatky súvisiace s poskytnutým úverom (poplatky za upomienky celkovo
v sume 36 eur a dlžné poistné v sume 12 eur), ktoré súd prvej inštancie žalobkyni priznal a uložil
žalovanému povinnosť ich zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Preskúmaním majetkových,
zárobkových a sociálnych pomerov žalovaného dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie je dôvodným
uložiť žalovanému povinnosť na zaplatenie v lehote dlhšej ako tri dni, keď žalovaný vypovedal, že

zvažuje kroky vedúce k vyhláseniu osobného bankrotu, je bez príjmu a bol by schopný splácať dlh v
splátkach po 10 eur mesačne, ktorú sumu by hradila za neho jeho matka. Je dlhodobo nezamestnaný,
nemajetný. Nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Pri takto deklarovaných pomeroch
žalovaného sa nejavilo hospodárnym uložiť žalovanému povinnosť plniť dlh v splátkach. Žalovaný sa
dostal do omeškania s úhradou dlžnej istiny dňom nasledujúcim po dni mimoriadneho zosplatnenia.

Žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po pôvodne poslednej vykonanej platbe
žalovaným (23.07.2020), ktorý súd prvej inštancie priznal žalobkyni zohľadňujúc vykonanú úhradu zo
dňa 02.09.2020.

O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobkyňa
mala neúspech len v nepatrnej časti (späťvzatie v časti 100 eur) a žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výrokov II. a III. podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie
a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v odvolaním napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Hoci
voči žalobou uplatnenému nároku vzniesol viaceré námietky, ako v odpore (absencia náležitosti zmluvy,

neskúmanie bonity, nesprávne započítanie úhrad, námietka premlčania), tak aj v duplike (nesprávne
započítanie úhrad, nepreskúmateľnosť poplatkov), súd sa jeho námietkami (s výnimkou námietky
premlčania) nezaoberal a nevysvetlil, prečo ich nepovažoval za dôvodné. Súd sa v podstate stotožnil
so žalobou v celom rozsahu, ale žiadnym spôsobom nevysvetlil a) kde sa v zmluve nachádza údaj o
adrese na sťažnosti a reklamácie, b) z čoho súd usúdil, že žalobkyňa dostatočne skúmala jeho bonitu,

c) z čoho vyplýva, že jeho platby boli skutočne započítané na istinu, d) o aké poplatky v sume 48 eur ide.
Z uvedeného dôvodu je rozsudok nepreskúmateľný, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý
proces. Ďalej uviedol, že trvá na bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, a to z dôvodu že a) v zmluve
chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. c) zák. č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy), keďže v zmluve nie je uvedené, kde môže spotrebiteľ uplatniť sťažnosť a reklamáciu (zmluva

bola uzavretá prostredníctvom finančného agenta v Trnave, napriek tomu nie je zo zmluvy zrejmé,
či je možné uplatniť sťažnosť/reklamáciu u banky alebo u finančného agenta a na akej adrese); b)
žalobkyňa hrubo porušila povinnosť podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., pretože neskúmala bonitu,
keďže si nevyžiadala dostatočné doklady preukazujúce jeho výdavky, naopak, jeho výdavky na bežnýživot vôbec nezisťovala. Žalobkyňa tiež nesprávne započítala jeho platby, keď plnenia po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru započítavala (okrem platby dňa 19.12.2019, ktorú započítala na poplatky
a úroky) v celej výške výlučne na úroky, čo vyplýva z listiny Aktuálny stav úveru. Žalobkyňa na jednej

strane v replike podrobne odôvodňuje, prečo bolo namieste započítanie úhrad najskôr na úroky a potom
na istinu, pričom poukazuje na zmluvu o úvere ako absolútny obchod, na druhej strane v podaní zo
dňa 15.07.2021 v rozpore s tým uvádza, že platby po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru započítala
najskôr na istinu, pričom tak mala vykonať manuálne, avšak uvedené vôbec nevysvetlila a nie je možné
to preveriť, pričom je to v rozpore s listinou Aktuálny stav úveru. Podľa § 566 ods. 2 OZ sa pri čiastočnom

plnení peňažného dlhu plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí
inak. Žalovaný si článok 6.5 zmluvy osobitne nevyjednal, ale tento bol vyplnený bankou, pričom poukázal
na to, že toto skutkové tvrdenie žalobkyňa nepoprela, a preto je nesporným. Vzhľadom na uvedené mala
žalobkyňa všetky jeho platby po zosplatnení započítať výlučne na istinu. Žalovaný zotrval na námietke
nepreskúmateľnosti žaloby v časti poplatkov v sume 48 eur, keď zo žaloby ani z repliky nie je zrejmé, o
aké poplatky v sume 48 eur ide. Súd prvej inštancie v rozsudku uvádza, že ide o poplatky za upomienky

v sume 36 eur a dlžné poistné v sume 12 eur, a to s odkazom na článok 3 zmluvy. Z uvedeného článku
však vyplýva poplatok za 1. upomienku v sume 10 eur a za 2. upomienku v sume 25 eur, a preto nie
je možné dosiahnuť sumu poplatkov za upomienky 36 eur, keď žalobkyňa uplatnenie si poplatkov za
takéto upomienky ani netvrdila. Naviac na poplatky v sume 48 eur už bola podľa listiny Aktuálny stav
úveru započítaná časť platby žalovaného zo dňa 19.12.2019, a preto nie je zrejmé, prečo si žalobkyňa

uplatňuje poplatky v sume 48 eur aj žalobou.

Žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Žalobkyňa
považuje odvolanie žalovaného za účelové a nedôvodné. Žalovaný bol na pojednávaní dňa 16.02.2022

prítomný a súd mu poskytol priestor na navrhnutie ďalších dôkazov, uvedenie ďalších skutočností,
poskytol žalovanému poučenia a oboznámil žalovaného s obsahom súdneho spisu. Žalovaný počas
pojednávania uviedol, že sa pridržiava svojich predchádzajúcich podaní a nemá ďalšie návrhy.
Žalovanému boli vyjadrenia žalobkyne známe a súd jasne uviedol, že žalobkyňa svojimi vyjadreniami
náležite odôvodnila oprávnenosť nároku a vyvrátila tvrdenia žalovaného a uniesla dôkazné bremeno

dôvodnosti nároku. Žalovaný napokon v odvolaní sám uvádza ako sa súd vysporiadal s nárokom
poplatkov žalobkyne, keď poukázal na časť zmluvy, ktorá výslovne upravuje výšku poplatkov, ako aj
na poplatky súvisiace s nezaplateným poistením schopnosti splácať, ktorá je zrejmá tiež z bodu 2.2
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd uviedol, že je v zmluve jasne uvedená adresa na reklamáciu.
Žalovaný nepoprel uzatvorenie zmluvy, doručovanie listín zo strany žalobkyne a teda skutočnosti o

oboznámení sa s listinami, ktoré tvorili prílohy žalobného návrhu, vrátane zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Zmluva výslovne uvádza možnosť podania reklamácie na adresu veriteľa v bode 4.10. Ohľadom
tej skutočnosti, že súd výslovne neuviedol všetky odpovede a nevysporiadal sa s každou námietkou
žalovaného, žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15.07.2010 sp. zn. 5 Cdo
106/2010. K namietanej bonite žalobkyňa poukázala na svoje vyjadrenie, v prílohe ktorého zároveň

predložila listiny, z ktorých je zrejmé, že skúmala príjem žalovaného, ale aj záväzky žalovaného v
čase pred uzatvorením zmluvy. V čase čerpania úveru zákon trpel nedostatkami ohľadom nejasností
a absencie inštruktáže k rozsahu vykonania skúmania platobnej neschopnosti. Tieto nedostatky
zákonodarca postupne odstraňoval novelizáciou ustanovenia § 7 zákona č. 129/2010 Z.z., pričom
do 31.12.2017 bolo zrejmé, že podmienkou pre poskytnutie úveru za splnenia požiadavky konania s

odbornou starostlivosťou bola požiadavka poskytnutia úveru v takom rozsahu, aby výdavky spotrebiteľa
nepresahovali jeho celkový príjem. Následne sa táto požiadavka sprísnila tak, že veritelia okrem
výdavkov spotrebiteľa museli prihliadať aj na zostatok z príjmov v rozsahu životného minima. Úprava
správania veriteľov pri skúmaní platobnej schopnosti spotrebiteľov vyvrcholila vydaním opatrenia č.
10/2017 Národnej banky Slovenka účinného od 01.01.2018, ktorá nielenže poníma väčšie portfólio

faktorov, ale obsahuje aj metodiku výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať úver. Žalovaný disponoval
príjmom 520 eur s jediným záväzkom vo výške mesačnej splátky 206 eur. Životné minimum v čase
čerpania úveru predstavovalo na jednu plnoletú fyzickú osobu čiastku 198,09 eur. Z vyššie uvedených
údajov je zrejmé, že žalovaný mal za predpokladu zohľadnenia záväzkov a životného minima možnosť
čerpať úver so splátkou v maximálnej výške 115,91 eur. Žalovaný čerpal úver s povinnosťou splácať ho

formou splátok vo výške 81,80 eur. Žalobkyňa s ohľadom na zásadu kontradiktórnosti konania má za
to, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil.V priebehu odvolacieho konania podaním zo dňa 26.05.2022 podala žalobkyňa návrh na zmenu strany
sporu, nakoľko došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania. Súčasne predložila
zmluvu o postúpení pohľadávok č. I/2022 zo dňa 26.04.2022, na základe ktorej došlo k postúpeniu

vymáhanej pohľadávky z postupcu (žalobkyne) 365.bank, a. s. na postupníka spoločnosť EOS KSI
Slovensko, s.r.o., ako i výpis z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. I/2022 s identifikáciou
príslušnej pohľadávky. Súčasťou návrhu na zmenu strany sporu bol aj súhlas spoločnosti EOS KSI
Slovensko, s.r.o. so vstupom do konania na miesto žalobkyne.

Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 23CoCsp/29/2022-108 zo dňa 15.11.2022 pripustil zmenu strany
sporu na strane žalobkyne tak, že na miesto pôvodnej žalobkyne: 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, do konania vstúpila spoločnosť: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podanévčas(§362ods.1CSP),oprávnenoustranousporu(§359CSP),protirozhodnutiu,protiktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379 a § 380
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. a v závislom výroku III. o náhrade
trov konania je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní adresovaným aj
doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 28.08.2020 domáhala vydania platobného rozkazu,
ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 3.615,05 eur spolu s príslušenstvom.

Pohľadávka vznikla zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1645326539 uzavretej dňa 17.05.2016.

Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 32Up/1515/2020 zo dňa
11.09.2020, voči ktorému podal žalovaný odpor.

V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že v zmluve absentuje údaj o adrese sťažnosti
a reklamácie, veriteľ neskúmal pred uzavretím zmluvy jeho schopnosť splácať úver a preto je úver
bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na článok 6.5 zmluvy a ustanovenie § 566 ods. 2 OZ, keď jeho

plnenia mali byť započítané prednostne na istinu a nie na príslušenstvo. Žalovaný tiež vzniesol námietku
premlčania nároku žalobkyne.

Na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica sa žalobkyňa vyjadrila k žalovaným podanému

odporu a navrhla pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP. Vec bola
Okresným súdom Banská Bystrica postúpená súdu prvej inštancie dňa 26.10.2020.

Žalovaný v podaní zo dňa 30.11.2020 poukázal na nezohľadnené platby v celkovej výške 300 eur.

Zotrval na tom, že žalobkyňa nezapočítala vykonané úhrady na istinu, ale v celej výške výlučne na
úroky. Takýto postup je nesprávny, keď v pozícii spotrebiteľa sa pri čiastočnom plnení peňažného dlhu
aplikuje režim občianskeho práva pre spotrebiteľa výhodnejší bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je
absolútnym obchodom. Za nepreskúmateľnú označil žalobu v časti požiadavky na úhradu poplatkov v
sume 48 eur, nakoľko nie je zrejmé, o aké poplatky ide. Na poplatky už bola podľa listiny Aktuálny stav

úveru započítaná časť jeho platby zo dňa 19.12.2019. Na pojednávaní dňa 16.02.2022, na ktorom bol
vyhlásený rozsudok, žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach prezentovaných v konaní.Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorý výrokom II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 3.064,27 eur, spolu s
úrokom z úveru v sume 132,94 eur, úrokom z omeškania vo výške 269,84 eur, poplatkami vo výške 48

eur, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.164,27 eur od 24.07.2020 do 02.09.2020, zo
sumy 3.064,27 eur od 03.09.2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti

tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
v zmysle citovaného § 220 ods. 2 CSP, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné

zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné
rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv
účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo

na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj
s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr.
rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a
dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy
rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na

každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c.
Grécko z 29.05.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.02.1998).

Ústavný súd vo svojom uznesení z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu
základnéhoprávanaspravodlivékonaniepodľačlánku46ods.1ÚstavySRačlánku6ods.1Dohovoruo
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.

Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia.“.

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutej
časti výroku II. s vyššie citovaným zákonným ustanovením a jeho uvedeným výkladom je zrejmé,
že súd prvej inštancie sa ním dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozsudku v časti výroku II.,
ktorým súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni ňou požadovanú sumu s príslušenstvom,
totiž nie je možné zistiť vyššie uvedené pre rozhodnutie súdu relevantné skutočnosti, v dôsledku

čoho je odôvodnenie rozsudku neúplným, čo zároveň bráni odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
riadne preskúmať. V odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje dostatočná a presvedčivá
argumentácia súdu prvej inštancie týkajúca sa podstaty sporu. Súd prvej inštancie v bode 16.
odôvodnenia rozsudku len konštatoval existenciu záväzkoprávneho vzťahu, priblížil obsah zmluvy a bez
bližšieho odôvodnenia vyslovil, že zmluva spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. Z odôvodnenia

napadnutého rozsudku nie je zrejmé aké náležitosti zmluvy skúmal. Súd prvej inštancie sa z okruhu
námietok uplatnených v konaní žalovaným vyjadril k otázke premlčania (tu odhliadnuc od toho, že
nekonkretizoval deň, od ktorého začala premlčacia doba plynúť) a k žalobkyňou uplatneným poplatkom
(keď poukázal na čl. 3 zmluvy), k ostatným námietkam žalovaného (viď body 13 a 15 odôvodneniatohto uznesenia odvolacieho súdu), ktoré sú podstatného charakteru, sa žiadnym spôsobom nevyjadril.
Žalovaný v odvolaní pritom správne poukázal na skutočnosť, že poukaz na znenie čl. 3 zmluvy pri
výpočte poplatkov (ku ktorým je v zmysle záverov súdu prvej inštancie zahrnuté aj dlžné poistné)

neposkytuje dostatočnú odpoveď na to, ako žalobkyňa i súd prvej inštancie dospeli k opodstatnenosti
požiadavky tejto časti žaloby, a to i s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter posudzovanej zmluvy.

Odvolací súd po oboznámení sa s prejednávanou vecou dospel tiež k záveru, že súd prvej inštancie

vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie
Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením
sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva,
ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2M Cdo 4/2009). Súdu prvej inštancie je nutné vytknúť, že odôvodnenie

odvolaním napadnutého rozsudku okrem záveru o existencii spotrebiteľského vzťahu medzi stranami
sporu neobsahuje náležitý výklad právnych noriem, ktoré na danú vec aplikoval. V nadväznosti na
uvedené potom súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ani nevysvetlil, prečo na zistený skutkový
stav neaplikoval právnu normu, na ktorú v konaní poukazoval žalovaný - § 54 ods. 1, § 566 ods. 2 OZ,
§ 7 ods. 1 (aj v spojení s § 11 ods. 2 a § 17 ods. 1) zákona č. 129/2010 Z.z., pričom uvedené priamo

súvisí s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, ktorú súd skúma vždy aj bez návrhu, tzn. ex offo.

Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie neodôvodnením
rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami (a zároveň nesprávnym právnym posúdením veci)

kznemožneniustranámrealizovaťichprocesnéprávonavysvetleniedôvodovrozhodnutiavtakejmiere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na to, že súd prvej inštancie
rozhodnutie fakticky v relevantných záveroch neodôvodnil právne ani vecne, nie je dobre možné tento
nedostatok napraviť až v druhoinštančnom konaní pred odvolacím súdom.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti
výroku II. a v závislom výroku III. o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP z dôvodu
porušenia práva na spravodlivý proces a nesprávneho právneho posúdenia veci zrušil a podľa § 391
ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vyššie vyslovenými právnymi názormi odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude v súlade s procesnou normou vykonať všetky navrhnuté a v zmysle §
295 CSP i nevyhnutné dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, skutkový stav následne opätovne komplexne

vyhodnotiť, na zistený skutkový stav aplikovať všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia, zodpovedať
dosiaľ nezodpovedané právne otázky a následne opätovne vo veci rozhodnúť. Úlohou prvoinštančného
súdu bude vysporiadať sa s námietkami žalovaného ním prezentovanými v priebehu konania, dôkladne
posúdiť náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, skúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne a za
tým účelom splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky z právnej predchodkyne žalobkyne,

ako aj splnenie podmienok pre platnosť predčasného zosplatnenia úveru, a to s prihliadnutím na §
11 ods. 2 v spojení s § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ. Súd
prvej inštancie v novom rozhodnutí bude dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s
uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť

rozhodnutie je odrazom práva strany konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania, prezentovanými aj v
priebehu odvolacieho konania. Svoj právny záver súd zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci
prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie
konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr.

sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, včítane náhrady trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).