Rozsudok Judgement was issued on Friday, June 11, 2021

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620202628
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2021:5620202628.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu C.. Ľ. P., nar. XX. XX.

XXXX, bytom G. Ľ. XXX, zastúpeného BAJO LEGAL, s.r.o., so sídlom Landererova 8, Bratislava, IČO:
36 860 581, proti žalovanému TRANOSCIUS, a.s., so sídlom Tranovského 1, Liptovský Mikuláš,
IČO: 00 179 159, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Tomáš Petko s.r.o., so sídlom Drotárska cesta
7, Bratislava, IČO: 50 218 107, o uloženie povinnosti uverejniť odpoveď, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s

tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, prijatou podľa elektronickej doručenky dňa 16. 09. 2020 o 15:36 hod. elektronickou
podateľňou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zverejniť v najbližšom printovom vydaní týždenníka Evanjelický posol spod Tatier, týždenník
evanjelikov na Slovensku, spôsobom podľa § 8 ods. 5 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači
a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Tlačový zákon“)
odpoveď v znení:

„C.. Ľ. P. sa v priebehu odovzdávania agendy spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. novému vedeniu
nehodil na maródku, ale bol uznaný za práceneschopného ošetrujúcim lekárom. Počas doby svojej
práceneschopnosti spolupracoval o. i. tak, že podpisoval príkazy na úhradu z bankového účtu
spoločnosti“.
„C.. Ľ. P. aktualizoval antivírový program v spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. do 05.06.2020“.
„C.. Ľ. P. nerobil, ako riaditeľ, v účtovníctve spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. žiadne účtovné finty, pričom
riadne vedenie účtovníctva potvrdil aj vykonaný audit“.

„C.. Ľ. P., ako riaditeľ spoločnosti TRANOSCIUS, a.s., riešil problémy spoločnosti“.
„C.. Ľ. P., ako člen vedenia spoločnosti TRANOSCIUS, a.s., žiadnym spôsobom nerozkladal ECAV,
nešíril zlobu a nenávisť zneužívaním EPST pre vlastné propagandistické účely a ciele bývalého vedenia
cirkvi a spoločnosti“.
„C.. Ľ. P., ako riaditeľ spoločnosti TRANOSCIUS, a.s., nepoškodzoval spoločnosť, jej záujmy, ani dobré
meno a neodhováral predplatiteľov od ďalšieho nakupovania predplatného na druhý polrok 2019 z
dôvodu predpokladanej zmeny predstavenstva spoločnosti. C.. Ľ. P. čitateľom týždenníka EPST iba

podal informácie týkajúce sa predplatného“.
„C.. Ľ. P. žiadnym spôsobom vedome systémovo nepoškodzoval dobré meno ECAV na Slovensku
a jej niektorých predstaviteľov a členov, ako aj samotné dobré meno, dôveryhodnosť a ekonomickúaktivitu spoločnosti TRANOSCIUS, a. s. a nepriviedol spoločnosť do ekonomicky, personálne, technicky,
informačne a právne ohrozujúceho stavu“.

2. Tvrdil, že žalovaný, ako vydavateľ týždenníka Evanjelický posol spod Tatier, týždenník evanjelikov
a. v. na Slovensku (ďalej aj „periodikum“, alebo „EPST“), uverejnil dňa 07. 07. 2020 v dvojčísle 27-28
na stranách 9-12 článok s názvom „Správa predstavenstva o vedení obchodnej činnosti spoločnosti a
o stave majetku za rok 2019 (ďalej aj „napadnutý článok“), ktorý obsahuje na stranách 9 - 11 viaceré
nepravdivé, resp. pravdu skresľujúce tvrdenia, ktoré sa dotýkajú cti a dôstojnosti žalobcu, a to konkrétne:

1) Po „expresnom“ príchode nám celý spotený na rokovaní spolu s „pravou rukou“ C. T. oznámil, že on
momentálne nevie predložiť žiadne dokumenty s odôvodnením: „Lebo, proste tak... A vôbec, mali sme
sa ohlásiť vopred, že prídeme.“
2) „Zhruba po prvom týždni odovzdávania agendy sa bývalý riaditeľ Ľ.. P.S. „hodil“ na maródku - boleli
ho vraj kríže. Trvalo to asi tri týždne. Počas celej doby jeho PN odmietal spolupracovať, samozrejme, z
opodstatneného dôvodu, lebo veď „on by aj chcel, ale žiaľ, nedá sa...“

3) „Keď sme sa následne po tomto útoku pýtali externej spoločnosti, ktorá softvérovo zabezpečovala
servis spoločnosti, prečo podľa nich k odcudzeniu dát prišlo, odpoveď bola jednoduchá: nemali ste
aktualizovaný antivírový program, bývalý riaditeľ Ľ.. P. na to bol upozornený, ale nevieme prečo, z
neznámych príčin ho neaktualizoval.“
4) „Účtovné finty pána bývalého riaditeľa. Na predchádzajúcom VZ v roku 2019 sa bývalé vedenie

spoločnosti vystatovalo, akí boli skvelí manažéri, keďže dokázali spoločnosť riadiť tak, aby dosiahla
„úctyhodný“ zisk za rok 2018 vo výške 1 524,- EUR. Hlbším pátraním v účtovníctve sme zistili, že
bývalý riaditeľ Ľ.. P. na konci hospodárskeho roku 2018 pravdepodobne účelovo vystavil 2 faktúry (CZ
ECAV C.: 1 574, 10 eur a V. B..: 2 365,- eur), vďaka ktorým spoločnosť nebola v strate, ale výsledok
hospodárenia sa „prehupol“ do plusu. Prečo? Lebo tieto faktúry následne v novom hospodárskom roku

v celej výške dobropisoval. Pekná finta, však? Či opäť náhoda?...Aj touto účtovnou fintou si dokázal
(na úkor budúcich období) zabezpečiť každoročne to, aby hospodársky výsledok spoločnosti za jeho
gazdovania bol ziskový.“
5) „(Ne)riešenie problémov spoločnosti bývalým vedením.“
6) „Namiesto riešenia týchto a mnohých ďalších podobných problémov sa bývalé vedenie sústredilo na

rozkladanie ECAV, šírenie zloby a nenávisti zneužívaním EPST pre vlastné propagandistické účely a
ciele bývalého vedenia cirkvi a spoločnosti.“
7) „Predpokladáme, že zo strany najmä bývalého riaditeľa spoločnosti Ľ.. P.Č. išlo pravdepodobne
o vedomé poškodzovanie spoločnosti, jej záujmov a dobrého mena, keďže preukázateľným
spôsobom, verejne publikovaním v týždenníku EPST, odhováral predplatiteľov od ďalšieho nakupovania

predplatného na druhý polrok 2019 z dôvodu predpokladanej zmeny predstavenstva spoločnosti, čo
považujeme zo strany riaditeľa za neakceptovateľné a neprijateľné.“
8) „Na základe všetkých dostupných informácií je možné sa domnievať, že niektorí členovia vedenia
spoločnosti (najmä tandem I.. C. /. Ľ.. P.) spolu s bývalými redaktorkami EPST C.. T. a X.. X. od roku
2015 a ich následným konaním po VZ v roku 2019 bezprecedentným spôsobom vedome systémovo

poškodzovali dobré meno ECAV na Slovensku a jej niektorých predstaviteľov a členov, ako aj samotné
dobré meno, dôveryhodnosť a ekonomickú aktivitu spoločnosti a priviedli spoločnosť do ekonomicky,
personálne, technicky informačne a právne ohrozujúceho stavu.“
Vyslovil názor, že uvedený text obsahuje skutkové tvrdenia, ktoré sú nepravdivé, resp. pravdu
skresľujúce a zároveň zasahujú do cti a dôstojnosti žalobcu, preto sa žalobca domáhal uverejnenia

odpovede žiadosťou zo dňa 04. 08. 2020, doručenou žalovanému dňa 05. 08. 2020. Žalovaný si však
zákonnú povinnosť nesplnil a odpoveď neuverejnil do 3 dní odo dňa doručenia tejto žiadosti, resp. v
najbližšom vydaní periodickej tlače. Preto sa žalobca tohto nároku domáha žalobou v tomto súdnom
konaní.

3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06. 11. 2020 označil žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú. Tvrdil,
že žaloba bola podaná oneskorene, čím došlo k preklúzii práva žalobcu, ktoré nie je možné priznať
súdnou cestou. Sporný článok v periodiku, vydávanom žalovaným, bol vydaný dňa 07. 07. 2020. Žiadosť
žalobcu o uverejnenie odpovede bola žalovanému doručená dňa 05. 08. 2020, pričom najbližšie vydanie
periodika po doručení žiadosti o odpoveď vyšlo dňa 18. 08. 2020. Hmotnoprávna lehota na podanie

žaloby o uloženie povinnosti uverejniť odpoveď tak uplynula dňa 17. 09. 2020, pričom žaloba bola súdu
doručená dňa 18. 09. 2020, teda po uplynutí zákonnej lehoty podľa § 10 ods. 3 Tlačového zákona.
Ako ďalší dôvod žalovaný uviedol, že napadnutý článok (obsahujúci namietané skutkové tvrdenia) je v
celom rozsahu citáciou správy predstavenstva žalovaného počas konania 30. valného zhromaždeniažalovaného dňa 26. 06. 2020 v Liptovskom Mikuláši a na ktorej príprave s podieľali všetci členovia
predstavenstva žalovaného. Nebolo potom úlohou žalovaného hodnotiť obsah takto pripravenej správy,
ani ju žiadnym spôsobom modifikovať. Citácie článku v bodoch 4), 5), 6), 8) žaloby označil žalovaný za

hodnotiace úsudky autora danej časti správy, pričom právo na odpoveď je možné uplatniť výlučne voči
skutkovým tvrdeniam. Nakoľko nemožno splniť požiadavku na preukázanie pravdivosti hodnotiaceho
úsudku, požiadavka žalobcu o zverejnenie odpovede sama o sebe porušuje slobodu názoru. Žiadosť
o uverejnenie odpovede, špecifikovanej v bodoch 2), 3), 7) je podľa žalovaného v rozpore s dobrými
mravmi a žiadosť o uverejnenie odpovede, špecifikovanej v bode 1) svojim obsahom presahuje tvrdenia,

presahuje tvrdenia, uvedené v napadnutom článku. Žalovaný tvrdil, že v žalobe absentuje odôvodnenie
spôsobilosti skutkových tvrdení zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu, nakoľko nestačí, ak žalobca v
žiadosti o uverejnenie odpovede obmedzil iba na konštatovanie, že uverejnením článku došlo závažným
spôsobom k zásahu do jeho cti alebo dôstojnosti. Potom žiadosť žalobcu o uverejnenie odpovede
nespĺňa podmienky Tlačového zákona. Uviedol, že všetky namietané pasáže článku sa týkajú výkonu
funkcie žalobcu ako člena predstavenstva, resp. riaditeľa žalovaného, ktorý v tomto smere je povinný

zniesť väčšiu mieru kritiky, ako je to obdobne aj pri verejne známych osobách alebo politikoch. Všetky
namietané citácie článku sa týkajú výkonu funkcie žalovaného ako člena predstavenstva, resp. riaditeľa
žalovaného a obmedzujú sa iba na hodnotenie výkonu týchto jeho funkcií v minulosti. Poukázal zároveň
na ustálenú judikatúru a niektoré rozhodnutia súdov. Žalobu preto žiadal v celom rozsahu zamietnuť.

4. Žalobca v replike zo dňa 03. 12. 2020 zotrval na podanej žalobe. Tvrdil, že žaloba bola súdu
doručená 16. 09. 2020, pričom sám žalovaný za posledný deň na podanie žaloby označil 17. 09.
2020. Na preukázanie tohto tvrdenia predložil aj doručenku z elektronickej schránky. Pokiaľ namietané
skutkové tvrdenia tvoria obsah správy predstavenstva žalovaného, nepredstavuje to výnimku podľa §
5 ods. 2 Tlačového zákona, a teda žalovaný zodpovedá za obsah napadnutých skutkových tvrdení.

Vyslovil názor, že všetky výroky podľa žaloby sú skutkovými tvrdeniami, pričom pri troch nárokoch túto
skutočnosť žalovaný ani nenamieta. Pokiaľ sa žalovaný odvolával na údajný rozpor s dobrými mravmi,
nie je zrejmé z čoho tento odvodzuje aplikovateľnosť Občianskeho zákonníka, ktorý žalobca označil za
jediný normatívne vymedzujúci výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Argumentáciu dobrými mravmi
označil za bezpredmetnú, takže nepovažoval ani za hospodárne sa k nej vyjadrovať. Poukázal na

ustanovenie § 8 ods. 6 Tlačového zákona, kde je uvedený taxatívny výpočet dôvodov na neuverejnenie
odpovede, pričom tieto dôvody nie je možné rozširovať. Rozpor s dobrými mravmi toto ustanovenie
neupravuje. Uviedol, že všetky označené tvrdenia v žalobe sa dotýkajú osobnostných práv žalobcu, čo
bolo tak v žiadosti, ako aj v žalobe odôvodnené. Keďže žalobca nebol verejným činiteľom, ani žiadnou
osobou, ktorá by vykonávala služobné zákonné povinnosti, neexistuje žiaden dôvod, aby žalobca bol

povinný znášať väčšiu mieru zásahu, ako akákoľvek iná osoba.

5. Žalovaný v duplike zo dňa 17. 12. 2020 zotrval na vyjadrení k žalobe, t. j. trval na oneskorenom
podaní žaloby. Vyjadril sa k jednotlivým častiam článku, ktoré sú predmetom konania. Vyslovil názor, že
žalobcom namietaný článok má jasný a nepochybný skutkový základ. To, že sa žalobca nestotožnil s

autorom článku, automaticky nezakladá jeho právo domáhať sa odpovede. Pretože hodnotiace úsudky
majú subjektívny charakter nie je neobvyklé, že dve osoby (autor článku a žalobca) sa v hodnotení
nemusiazhodnúť,čojevšakjadromapodstatoudemokratickejspoločnosti.Nepoprel,žeTlačovýzákon,
ako taký, svojou podstatou spadá pod právo verejné, čo však neznamená, že výkon práva žalobcu
na odpoveď, ktoré je jednoznačne súkromnoprávnej povahy, môže byť v rozpore s dobrými mravmi.

Zároveň poukázal na § 6 písm. d) Tlačového zákona, ktorý obsahuje ustanovenia o dobrých mravoch.

6. Po tom, ako bolo vo veci prvýkrát nariadené pojednávanie na deň 02. 03. 2021, sa k tvrdeniam
žalovaného, uvedeným v duplike, žalobca opäť vyjadril podaním zo dňa 22. 02. 2021, v ktorom zotrval na
podanej žalobe. Okrem iného sa vyjadril k tomu, že bez ohľadu na možnosť aplikácie dobrých mravov v

tejto veci je podstatné, že akýkoľvek rozpor požadovanej odpovede s dobrými mravmi absentuje, a to vo
všetkých žalovaným uvádzaných prípadoch. K tvrdeniu žalovaného, týkajúceho sa nemožnosti vyhovieť
žalobe sčasti žalobca zaujal stanovisko, že súd je viazaný žalobným návrhom, preto nemôže priznať
viac, ale súd môže žalobe vyhovieť aj čiastočne.

7. Žalobný petit obsahuje 8 rozličných nárokov, ku ktorým sa strany vyjadrovali takto:

8. Prvý nárokNapadnutý text, zverejnený v periodiku: Po „expresnom“ príchode nám celý spotený na rokovaní spolu
s „pravou rukou“ C. T. oznámil, že on momentálne nevie predložiť žiadne dokumenty s odôvodnením:
„Lebo, proste tak... A vôbec, mali sme sa ohlásiť vopred, že prídeme.“

Žiadaná odpoveď: „C.. Ľ. P. pri odovzdávaní agendy spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. novému vedeniu
neuviedol, že momentálne nevie predložiť žiadne dokumenty s odôvodnením: „Lebo, proste tak... A
vôbec,malismesaohlásiťvopred,žeprídeme.“Spôsobodovzdávaniaagendyspoločnostibolnavrhnutý
bývalým predsedom predstavenstva spoločnosti TRANOSCIUS a. s., W.. I. C. a nikto z prítomných na

stretnutí tento spôsob odovzdávania nenamietal.
9. Žalobca v žalobe a v replike uviedol, že toto tvrdenie je pravdu skresľujúce, takže v celom kontexte
evokuje ako keby žalobca bezdôvodne odmietal vydať agendu spoločnosti, sledujúc tým vlastné záujmy,
resp. záujmy iných osôb, čím dochádza k zásahu do jeho cti a dôstojnosti. Podľa § 8 ods. 3 Tlačového
zákona možno v odpovedi namietané skutkové tvrdenia poprieť, doplniť, spresniť alebo vysvetliť.
Žalobca v prvej časti požadovanej odpovede popiera pravdivosť dotknutého skutkového tvrdenia s tým,

že následne skutkové tvrdenia dopĺňa, resp. vysvetľuje (keďže sa jedná o pravdu skresľujúce tvrdenie)
a to tvrdením, že spôsob odovzdania agendy bol dohodnutý iným spôsobom, ako to vyplýva z článku.
Vyslovil názor, že tieto skutkové tvrdenia v celom kontexte evokujú ako keby žalobca bezdôvodne „lebo
proste tak“ odmietol vydať agendu spoločnosti, čo však nie je pravda, keďže spôsob odovzdania agendy
spoločnosti bol dohodnutý vopred, o čom mali strany vedomosť.

10. Žalovaný vo vyjadrení a v duplike tvrdil, že požadovaná odpoveď svojim rámcom presahuje
tvrdenia, uvedené v pôvodnom článku. Mal za to, že vo vzťahu k nasledujúcich tvrdeniam, uvedeným v
napadnutom článku, presahuje odpoveď žalobcu mantinely odpovede, stanovené v § 8 ods. 3 Tlačového
zákona. Tvrdil, že žalobca vo svojej odpovedi odkazuje na iné stretnutie, ktorého sa mal zúčastniť aj

W.. I. C. a ktoré nemá žiadnu spojitosť s namietaným tvrdením, voči ktorému žiadal žalobca uverejniť
odpoveď, ani vo vzťahu k namietanému tvrdeniu článku nepredstavuje doplnenie, spresnenie alebo
vysvetlenie tak, ako to vyžaduje Tlačový zákon. Podľa jeho názoru tvrdenie, uvedené v namietanom
článku, sa netýka spôsobu odovzdania agendy, ale konkrétneho nároku žalobcu.

11. Druhý nárok

Napadnutý text, zverejnený v periodiku: „Zhruba po prvom týždni odovzdávania agendy sa bývalý riaditeľ
Ľ.. P. „hodil“ na maródku - boleli ho vraj kríže. Trvalo to asi tri týždne. Počas celej doby jeho PN odmietal
spolupracovať, samozrejme, z opodstatneného dôvodu, lebo veď „on by aj chcel, ale žiaľ, nedá sa...“

Žiadaná odpoveď: C.. Ľ. P. sa v priebehu odovzdávania agendy spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. novému
vedeniu nehodil na maródku, ale bol uznaný za práceneschopného ošetrujúcim lekárom. Počas doby
svojej práceneschopnosti spolupracoval o. i. tak, že podpisoval príkazy na úhradu z bankového účtu
spoločnosti.

12. Žalobca označil za pravdu skresľujúce tvrdenie, že sa na práceneschopnosť „hodil“, čo má zjavne
evokovať účelovosť jeho práceneschopnosti. Žalobca bol však uznaný práceneschopným na základe
vyjadrenia ošetrujúceho lekára, t. j. činnosťou inej osoby, takže nie je pravda, že sa sám dal na PN. Ďalej
ako pravdu skresľujúce označil aj tvrdenie v článku, že žalobca počas doby jeho práceneschopnosti

odmietol spolupracovať, pretože aj počas práceneschopnosti v rámci svojich možnosti spolupracoval na
odovzdávaní agendy spoločnosti a okrem iného denne podpisoval príkazy na úhradu z bankového účtu
spoločnosti. Tvrdil, že tieto pravdu skresľujúce tvrdenia sa snažia žalobcu vykresliť ako osobu, ktorá
sa bezdôvodne spraví práceneschopnou za účelom odmietnutia spolupráce pri odovzdávaní agendy
spoločnosti, čím nepochybne dochádza k zásahu do jeho cti a dôstojnosti. Nesúhlasil s aplikovaním

ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý jediný normatívne vymedzuje výkon práva v rozpore s
dobrými mravmi na konania podľa Tlačového zákona, keďže tento spadá pod oblasť verejného práva.

13. Žalovaný vo vyjadrení a v duplike tvrdil, že požadovaná odpoveď je v rozpore s dobrými mravmi
o čom svedčí skutočnosť, že v dôsledku práceneschopnosti žalobcu prebiehalo odovzdanie agendy

problematicky. Žalobca počas svojho pôsobená v spoločnosti nezabezpečil riadnu zastupiteľnosť a chod
spoločnosti žalovaného bol tak ohrozený. Poukázal aj na rozpor s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia
§ 8 ods. 6 písm. d) Tlačového zákona.14. Tretí nárok

Napadnutý text, zverejnený v periodiku: „Keď sme sa následne po tomto útoku pýtali externej

spoločnosti, ktorá softvérovo zabezpečovala servis spoločnosti, prečo podľa nich k odcudzeniu dát
prišlo, odpoveď bola jednoduchá: nemali ste aktualizovaný antivírový program, bývalý riaditeľ Ľ.. P. na
to bol upozornený, ale nevieme prečo, z neznámych príčin ho neaktualizoval.“

Žiadaná odpoveď: C.. Ľ. P. aktualizoval antivírový program v spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. do

05.06.2020.

15. Podľa žalobcu sa jedná o nepravdivé tvrdenie, nakoľko objednal licenciu antivírusového programu
do 05. 06. 2020. Jedná sa preto o nepravdivé tvrdenie, ktoré zasahuje do jeho cti a dôstojnosti, keďže
evokuje, že si ako riaditeľ spoločnosti riadne neplnil svoje povinnosti, čo nie je pravda. Aj v súvislosti s
týmto nárokom žalobca namietal aplikovateľnosť Občianskeho zákonníka, upravujúce dobré mravy. Na

preukázanie svojho tvrdenia predložil správu od ESED, s.r.o. zo dňa 29. 05. 2019.

16. Žalovaný uviedol, že požadovaná odpoveď je v rozpore s dobrými mravmi a objektívnymi
skutočnosťami o čom svedčí fakt, že v dôsledku neaktualizácie antivírusového systému žalovaného
došlo k úniku osobných údajov z databázy predplatiteľov žalovaného, pričom sa odvolával na oznámenie

Úradu pre ochranu osobných údajov zo dňa 20. 08. 2019.

17. Štvrtý nárok

Napadnutý text, zverejnený v periodiku: „Účtovné finty pána bývalého riaditeľa. Na predchádzajúcom

VZ v roku 2019 sa bývalé vedenie spoločnosti vystatovalo, akí boli skvelí manažéri, keďže dokázali
spoločnosť riadiť tak, aby dosiahla „úctyhodný“ zisk za rok 2018 vo výške 1 524,- EUR. Hlbším pátraním
v účtovníctve sme zistili, že bývalý riaditeľ Ľ.. P. na konci hospodárskeho roku 2018 pravdepodobne
účelovo vystavil 2 faktúry (CZ ECAV C.: 1 574, 10 eur a V.R. B..: 2 365,- eur), vďaka ktorým spoločnosť
nebola v strate, ale výsledok hospodárenia sa „prehupol“ do plusu. Prečo? Lebo tieto faktúry následne

v novom hospodárskom roku v celej výške dobropisoval. Pekná finta, však? Či opäť náhoda?...Aj touto
účtovnou fintou si dokázal (na úkor budúcich období) zabezpečiť každoročne to, aby hospodársky
výsledok spoločnosti za jeho gazdovania bol ziskový.“

Žiadaná odpoveď: C.. Ľ. P. nerobil, ako riaditeľ, v účtovníctve spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. žiadne

účtovné finty, pričom riadne vedenie účtovníctva potvrdil aj vykonaný audit.

18. Žalobca tento nárok odôvodnil tým, že tvrdenia o akýchkoľvek účtovných fintách z jeho strany súd
pravdu skresľujúce. Účtovníctvo spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. bolo overené kvalifikovaným auditom
nikto ho nespochybnil. Aj spomínané dobropisovanie faktúr je bežné v rámci fungovania akéhokoľvek

podnikateľského subjektu. Preto tieto tvrdenia nepochybne zasahujú do jeho cti a dôstojnosti, keďže
evokujú, že vedenie účtovníctva bolo pochybné, resp. nekalé, čo však pravda nie je. Predmetom
odpovede podľa žalobcu je celá citovaná časť článku, ktorá v sebe obsahuje viacero skutkových tvrdení.
Nosným skutkovým tvrdením je to o účtovných fintách žalobcu ako bývalého riaditeľa. Toto skutkové
tvrdenie vychádza z nepravdivého skutkového základu, že žalobca vystavil faktúry iba účelovo, keď

tieto následne dobropisoval. Tvrdil, že v žiadanej odpovedi nereaguje výlučne na označenie „účtovné
finty pána bývalého riaditeľa“ ako uvádzal žalovaný, ale predmetom odpovede je celý citovaný nárok.
Uvedená odpoveď v sebe implikuje aj popretie ostatných skutkových tvrdení, najmä tvrdenia o účelovom
vystavovaní faktúr, z ktorého žalovaný vyvodil záver o účtovných fintách. Ak riadne vedenie účtovníctva
potvrdil vykonaný audit, logicky nemohlo dochádzať k žiadnym fintám. Význam slova finta je totiž lesť,

úskok, trik. Jedná sa pritom o objektívnu a zistiteľnú skutočnosť t. j., že k finte buď došlo alebo nie.

19. Podľa žalovaného požadovaná odpoveď reaguje výlučne na označenie „účtovné finty pána bývalého
riaditeľa“, ktoré je však v kontexte celej citácie hodnotiacim úsudkom ako výsledok širšieho zhodnotenia
skutočností, uvedených v predmetnej citácii (v tomto smere najmä vystavenie faktúr a ich následné

dobropisovanie. Autor príslušnej časti správy predstavenstva zhodnotil jednotlivé účtovné operácie a
v ich časovej následnosti a vplyvu na účtovanú závierku a v nej vykázaný hospodársky výsledok,
v článku uviedol hodnotiaci úsudok o účtovných fintách. Odpoveď žalobcu tak smeruje výlučne voči
hodnotiacemu úsudku, nie voči skutkovému tvrdeniu, pričom voči takémuto úsudku nie je v zmysleTlačového zákona prípustná odpoveď. Vyslovil názor, že žalobca môže v návrhu odpovede vymedziť
a citovať hoc aj celý článok periodika ako ním domnelé skutkové tvrdenie. Pokiaľ sa však jeho návrh
odpovede explicitne a bez akýchkoľvek pochybností týka výlučne jednej časti (v danom prípade použitie

hodnotiaceho úsudku o účtovných fintách), žalovaný môže v tomto smere v následnom súdnom konaní
reagovať iba na žalobcom koncipovaný návrh odpovede. Pokiaľ sa žalobca vo svojej odpovedi obmedzil
iba na reakciu vo vzťahu k použitému slovnému spojeniu o účtovných fintách a o vzťahu k ostatným
skutočnostiam (napr. o dobropisovaní faktúr a dôvodoch pre tento krok), sa v návrhu odpovede vôbec
nevyjadril, nie je možné pripustiť jeho argumentáciu v následnom súdnom konaní k takýmto iným

častiam, pretože týmto postupom by došlo k neprípustnému rozširovaniu jeho práva na odpoveď vo
vzťahu už k prekludovanému právu. Odpoveď žalobcu tak smeruje výlučne voči hodnotiacemu úsudku,
nie voči skutkovému tvrdeniu.

20. Piaty nárok

Napadnutý text, zverejnený v periodiku: „(Ne)riešenie problémov spoločnosti bývalým vedením.“

Žiadaná odpoveď: C.. Ľ. P. ako riaditeľ spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. riešil problémy spoločnosti.

21. Žalobca tento nárok odôvodnil tým, že sa jedná o nepravdivé tvrdenie z ktorého vyplýva, že

bývalé vedenie spoločnosti, ktorého členom bol, ako riaditeľ, aj žalobca, neriešilo problémy spoločnosti.
Bývalé vedenie spoločnosti, vrátane žalobcu, ako riaditeľa, však problémy spoločnosti riešilo a celkovo
konalo so starostlivosťou náležitého hospodára. Preto uvedené tvrdenie nepochybne zasahuje do cti a
dôstojnosti žalobcu, keďže ho obviňuje z neplnenia si jeho povinností, vrátane výkonu funkcie. Jedná
sa nepochybne o skutkové tvrdenie, pretože k riešeniu problémov v spoločnosti bývalým vedením buď

došlo alebo nie, takže sa nejedná o názor, ale o objektívnu skutočnosť, čo vyplýva už zo samotnej vetnej
konštrukcie tohto nároku.

22.Žalovanýuviedol,žeoznačenácitáciavčlánkuniejeskutkovýmtvrdením,alehodnotiacimúsudkom,
čo vyplýva už zo samotného umiestnenia danej citácie ako podnadpisu, nie textu článku, ako aj jej

vyjadrenia.Uvedenýmpodnadpisomautorpríslušnejčastisprávyzosumarizovalazhodnotilskutočnosti,
ktoré sú ďalej v príslušnej časti správy uvedené. Odpoveď žalobcu potom smeruje výlučne voči
hodnotiacemu úsudku, nie voči skutkovým tvrdeniam. O skutočnosti, že sa jedná o hodnotiaci úsudok
svedčí okrem toho aj to, že autor príslušnej časti uviedol predponu v zátvorke, čím dáva čitateľovi
samotnému priestor, aby si utvoril vlastný úsudok, pričom autor iba poukazuje na skutočnosť možného

problematickéhoriešeniaproblémovspoločnostibývalýmvedenímahodnotítakpredošlékrokyvedenia,
pričom vyslovuje záver o riešení/neriešení týchto problémov bez bližšej konkretizácie. Odpoveď žalobcu
smeruje výlučne voči hodnotiacemu úsudku, čo Tlačový zákon nepripúšťa.

23. Šiesty nárok

Napadnutý text, zverejnený v periodiku: „Namiesto riešenia týchto a mnohých ďalších podobných
problémov sa bývalé vedenie sústredilo na rozkladanie ECAV, šírenie zloby a nenávisti zneužívaním
EPST pre vlastné propagandistické účely a ciele bývalého vedenia cirkvi a spoločnosti.“

Žiadaná odpoveď: C.. Ľ. P. ako člen vedenia spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. žiadnym spôsobom
nerozkladal ECAV, nešíril zlobu a nenávisť zneužívaním EPST pre vlastné propagandistické účely a
ciele bývalého vedenia cirkvi a spoločnosti.

24. Žalobca označil uverejnené tvrdenie za nepravdivé. Nie je pravdou, že by žalobca akýmkoľvek

spôsobom rozkladal ECAV alebo, že by šíril zlobu a nenávisť zneužívaním EPST pre vlastné
propagandistické účely a ciele bývalého vedenia cirkvi a spoločnosti. Toto tvrdenie zasahuje do cti a
dôstojnosti žalobcu, keďže ho obviňuje z neplnenia si jeho povinností. Vyslovil názor, že nie je zrejmé z
čoho žalovaný pri týchto skutkových tvrdeniach prijal záver, že sa jedná o hodnotiace úsudky. Nejedná
sa totiž o vyjadrenie názoru (čo vyplýva rovnako už zo samotnej vetnej konštrukcie nárokov), ale

o objektívnu skutočnosť. Bývalé vedenie spoločnosti totiž buď konalo spôsobom ako je uvedené vo
nárokoch, alebo nie. K predloženému dôkazu „uznesenie Synody“ uviedol, že nie je zrejmý súvis tohto
dôkazu s prejednávanou vecou, ani akú skutočnosť má tento dôkaz preukázať.25. Žalovaný vo vyjadrení opäť poukázal na to, že sa jedná o hodnotiaci úsudok autora príslušnej časti
správy predstavenstva, v ktorom komplexne hodnotí predošlé kroky žalobcu aj s ohľadom na iné externé
zdroje informácií, napr. uznesenie Synody ECAV na Slovensku. Tento úsudok je potrebné brať v širšom

kontexte a je reakciou na celkové aktivity žalobcu, opísané „okrem iného“ aj vo zverejnenej správe
predstavenstva žalovaného. Nejedná sa teda o skutkové tvrdenia, ale o hodnotiaci úsudok zo strany
autora. Na preukázanie tohto tvrdenia predložil, ako dôkaz, uznesenie Synody 27 - 01 zo dňa 25. 06.
2019.

26. Siedmy nárok

Napadnutý text, zverejnený v periodiku: „Predpokladáme, že zo strany najmä bývalého riaditeľa
spoločnosti Ľ.. P. išlo pravdepodobne o vedomé poškodzovanie spoločnosti, jej záujmov a dobrého
mena, keďže preukázateľným spôsobom, verejne publikovaním v týždenníku EPST, odhováral
predplatiteľov od ďalšieho nakupovania predplatného na druhý polrok 2019 z dôvodu predpokladanej

zmeny predstavenstva spoločnosti, čo považujeme zo strany riaditeľa za neakceptovateľné a
neprijateľné.“

Žiadaná odpoveď: C.. Ľ. P., ako riaditeľ spoločnosti TRANOSCIUS, a.s., nepoškodzoval spoločnosť, jej
záujmy ani dobré meno a neodhováral predplatiteľov od ďalšieho nakupovania predplatného na druhý

polrok 2019 z dôvodu predpokladanej zmeny predstavenstva spoločnosti. C.. Ľ. P. čitateľom týždenníka
EPST iba podal informácie týkajúce sa predplatného.

27. Žalobca označil tvrdenie, zverejnené v článku, za skresľujúce. Uviedol, že v prvom rade nikdy
vedome nepoškodzoval spoločnosť, jej záujmy ani dobré meno. Ďalej nikdy neodhováral predplatiteľov

týždenníkaEPSTodďalšiehonakupovaniapredplatnéhonadruhýpolrok2019zdôvodupredpokladanej
zmeny predstavenstva spoločnosti. Čitateľom EPST iba podal informácie týkajúce sa predplatného, na
čo čitatelia, a teda aj predplatitelia, týždenníka mali právo. Zverejneným tvrdením teda došlo k zásahu
do jeho cti a dôstojnosti, keďže bol obvinený z nekalého správania v rámci výkonu funkcie riaditeľa
spoločnosti. O tom, že sa jedná o skutkové tvrdenie, nasvedčuje už len použitie slova „preukázateľne“ v

tomto nároku. Aj v tomto prípade poukázal na nesprávnu aplikáciu ustanovenia Občianskeho zákonníka,
týkajúceho sa úpravy dobrých mravov.

28. Žalovaný poukázal na rozpor požadovanej odpovede s dobrými mravmi, pričom teória a súdna
prax považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny

hodnotový poriadok v spoločnosti a zákonodarca ich považuje za také významné, že ich pomocou
odkazu v právnej norme vyčleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá
majú objektívnu povahu. Požadovaná odpoveď žalobcu je v hrubom rozpore s objektívnou skutočnosťou
- článkom s názvom „TRANOSCIUS nemôže garantovať ďalšie vychádzanie Evanjelického posla“,
zverejneným v Evanjelickom poslovi spod Tatier č. 21/2019 z 29. 05. 2019 na strane 9 v čase,

keď bol práve žalobca riaditeľom žalovaného (a teda bolo v jeho pôsobnosti aj vydávanie tohto
periodika). V kontexte tohto článku sa javí hodnotiaci úsudok, vyjadrený v časti článku namietanej
žalobcom, ako dokonca veľmi mierny. Z článku v Evanjelickom posle spod Tatier č. 21/2019 z 29.
05. 2019 priamo vyplýva, že sám žalobca svojim konaním bránil v možnosti predplatiť si periodikum
žalovaného v podstatnej časti jej predplatiteľov a konal tak dokonca v rozpore so záujmami spoločnosti

a svojou povinnosťou v zmysle § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka. Pre doplnenie žalovaný uviedol,
že podstatnú časť čitateľov jeho periodika tvoria starší ľudia, pre ktorých je možnosť zaplatenia
predplatného formou zloženky kľúčovou, preferovanou. Navyše po odvolaní žalobcu, ako člena
predstavenstva žalovaného, žalobca (ako člen prípravného výboru) už mal zaregistrované občianske
združenie s terajším názvom Spolok Lutherus (predtým Spolok Tranovský), ktoré od uvedeného

okamihu začalo vydávať konkurenčné periodikum Lutherus (predtým s názvom Evanjelický posol Spolku
Tranovský, ktorého skratka EPST je totožná so skratkou periodika, vydaného žalovaným). Je preto
otázne, v koho záujme žalobca tieto úkony uskutočňoval a v čase, kedy si pripravoval pôdu pre začatie
vydaného konkurenčného periodika, uskutočnil vyhlásenie v periodiku žalovaného, ktoré bolo uvedené
v Evanjelickom poslovi spod Tatier 21/2019. Aj v tomto prípade sa jedná o hodnotiaci úsudok autora

príslušnej časti správy predstavenstva, ktorého účelom bolo zhodnotiť postup žalobcu. Na preukázanie
svojho tvrdenia predložil, ako listinný dôkaz, článok v Evanjelickom poslovi spod Tatier č. 21/2019 zo
dňa 29. 05. 2019.29. Ôsmy nárok

30. Napadnutý text, zverejnený v periodiku: „Na základe všetkých dostupných informácií je možné sa

domnievať, že niektorí členovia vedenia spoločnosti (najmä tandem J. C. / Ľ.. P.) spolu s bývalými
redaktorkami EPST C.. T. a X.. X. od roku 2015 a ich následným konaním po VZ v roku 2019
bezprecedentným spôsobom vedome systémovo poškodzovali dobré meno ECAV na Slovensku a
jej niektorých predstaviteľov a členov, ako aj samotné dobré meno, dôveryhodnosť a ekonomickú
aktivitu spoločnosti a priviedli spoločnosť do ekonomicky, personálne, technicky informačne a právne

ohrozujúceho stavu.“

31. Žiadaná odpoveď: C.. Ľ. P. žiadnym spôsobom vedome systémovo nepoškodzoval dobré meno
ECAVnaSlovenskuajejniektorýchpredstaviteľovačlenov,akoajsamotnédobrémeno,dôveryhodnosť
a ekonomickú aktivitu spoločnosti TRANOSCIUS, a. s. a nepriviedol spoločnosť do ekonomicky,
personálne, technicky informačne a právne ohrozujúceho stavu.

32. Žalobca označil toto tvrdenie za nepravdivé. Nie je pravdou, že by akýkoľvek spôsobom vedome
systémovo poškodzoval dobré meno ECAV na Slovensku a jej niektorých predstaviteľov a členov, ako
aj samotné dobré meno, dôveryhodnosť a ekonomickú aktivitu spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. Naopak,
ako riaditeľ spoločnosti, si riadne plnil povinnosti.

33. Žalovaný tak, ako v predchádzajúcich bodoch, aj pri tomto nároku tvrdil, že sa jedná o hodnotiaci
úsudok, ktorého účelom bolo komplexne zhrnúť jednotlivé skutkové tvrdenia, uvedené v článku a tieto
zhodnotiť. Autor v tomto prípade komplexne hodnotí predošlé kroky žalobcu aj s ohľadom na externé
zdroje informácií, napr. uznesenie Synody č. 27/01. Z použitej vetnej konštrukcie a slovného spojenia

„je možné sa domnievať“ a „predpokladáme, že zo strany najmä bývalého riaditeľa spoločnosti
Ľ. Turčana išlo o pravdepodobne o vedomé poškodzovanie spoločnosti ...“ vyplýva, že autor hodnotil
konkrétne kroky predstavenstva žalovaného, uvedené v článku a vyvodil z nich príslušný hodnotiaci
úsudok.

34. Podľa § 5 ods. 1, 2, 3 Tlačového zákona
1) Ak tento zákon neustanovuje inak, za obsah periodickej tlače zodpovedá vydavateľ periodickej tlače
a za obsah agentúrneho spravodajstva zodpovedá Tlačová agentúra.

(2) Vydavateľ periodickej tlače a Tlačová agentúra nezodpovedajú za
a) obsah informácie, ktorú poskytol ústavný činiteľ, orgán verejnej moci, rozpočtová organizácia alebo
príspevková organizácia zriadená orgánom verejnej moci alebo právnická osoba zriadená zákonom, ak
je táto informácia uverejnená v periodickej tlači alebo v agentúrnom spravodajstve v pôvodnom znení a
jej spracovaním pre uverejnenie sa nezmenil jej pôvodný obsah,

b) obsah uverejneného oznámenia v naliehavom verejnom záujme.
(3) Vydavateľ periodickej tlače nezodpovedá za pravdivosť informácie zverejnenej v oprave, odpovedi,
dodatočnom oznámení, inzercii a za klamlivú reklamu alebo porovnávaciu reklamu; to sa nevzťahuje na
inzerciu, ktorou vydavateľ periodickej tlače propaguje svoju osobu, aktivity, služby alebo produkty.

35. Podľa § 8 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (Tlačový zákon)
(1) Ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje nepravdivé, neúplné alebo pravdu
skresľujúceskutkovétvrdenie,ktorésadotýkacti,dôstojnostialebosúkromiafyzickejosoby,alebonázvu
alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba

právo žiadať uverejnenie odpovede. Vydavateľ periodickej tlače a Tlačová agentúra sú povinní odpoveď
uverejniť bezodplatne; uverejnením odpovede zaniká vo vzťahu k tomu istému skutkovému tvrdeniu
právo na opravu.
(2) Žiadosť o uverejnenie odpovede sa musí doručiť vydavateľovi periodickej tlače alebo Tlačovej
agentúre do 30 dní odo dňa vydania periodickej tlače alebo zverejnenia agentúrneho spravodajstva,

ktoré obsahuje skutkové tvrdenie podľa odseku 1, inak právo na odpoveď zaniká.
(3) Žiadosť o uverejnenie odpovede musí mať písomnú formu a musí byť žiadateľom podpísaná. Žiadosť
o uverejnenie odpovede musí obsahovať názov a deň vydania periodickej tlače alebo deň zverejnenia
agentúrneho spravodajstva, ktoré obsahovalo skutkové tvrdenie podľa odseku 1, popis tohto skutkovéhotvrdenia s uvedením, v čom je skutkové tvrdenie nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce a v čom
sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej
osoby, a kde sa toto skutkové tvrdenie v periodickej tlači alebo v agentúrnom spravodajstve nachádzalo.

Súčasťou žiadosti o uverejnenie odpovede musí byť písomné znenie odpovede. Odpoveď sa obmedzí
len na skutkové tvrdenie, ktorým sa skutkové tvrdenie podľa odseku 1 poprie, doplní, spresní alebo
vysvetlí. Odpoveď musí byť rozsahom primeraná textu, ktorého obsahom je skutkové tvrdenie podľa
odseku 1 a z neho vyplývajúci hodnotiaci úsudok.
(4) Vydavateľ periodickej tlače je povinný odpoveď uverejniť do troch dní odo dňa doručenia žiadosti o

uverejnenie odpovede alebo v najbližšom vydaní periodickej tlače pripravovanom po doručení žiadosti o
uverejnenie odpovede. Tlačová agentúra je povinná odpoveď uverejniť do troch dní odo dňa doručenia
žiadosti o uverejnenie odpovede.

36. Podľa § 10 ods. 2, 3, 6 Tlačového zákona
(2)AkvydavateľperiodickejtlačealeboTlačováagentúraneuverejniaopravu,odpoveďalebododatočné

oznámenie vôbec alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, rozhodne o povinnosti
uverejniť opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie na návrh osoby, ktorá o ich uverejnenie
vydavateľa periodickej tlače alebo Tlačovú agentúru požiadala, súd.
(3) Návrh podľa odseku 2 sa musí podať na súd do 30 dní po uplynutí lehoty na uverejnenie
opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia, inak právo domáhať sa na súde uverejnenia opravy,

odpovede alebo dodatočného oznámenia zaniká.
(6) Na doručovanie žiadostí podľa § 7 až 9 sa primerane vzťahujú ustanovenie § 111 ods. 3 Civilného
sporového poriadku.

37. Podľa § 32 ods. 1, ods. 5 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti

orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o
e-Governmente)
(1) Uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa
objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta.
(5) Elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú,

ak je adresátom orgán verejnej moci, uložením elektronickej úradnej správy.

38. Medzi stranami bolo nesporné, že napadnutý článok bol zverejnený v periodiku, uverejnenom dňa
07. 07. 2020 v dvojčíslí 27 - 28 na stranách 9 - 12 s názvom „Správa predstavenstva o vedení obchodnej
spoločnosti a o stave majetku za rok 2019“. Takisto bolo nesporné, že žalovanému bola dňa 05. 08.

2020 doručená žiadosť žalobcu o uverejnenie odpovede podľa Tlačového zákona, pričom požadovaná
odpoveď je totožná s návrhom žalobného petitu v tejto veci. V konaní žalovaný nenamietal, že by
žiadosť o uverejnenie odpovede nespĺňala formálne náležitosti podľa § 8 ods. 3 Tlačového zákona.
Takisto bolo nesporné, že najbližšie periodikum vyšlo dňa 18. 08. 2020, v ktorom žalovaný odpoveď
nezverejnil a odpoveď nezverejnil doteraz. Potom 30-tym dňom na podanie žaloby podľa § 10 ods. 3

Tlačového zákona uplynul dňom 17. 09. 2020 (štvrtok, ktorý bol pracovným dňom). Podľa elektronickej
doručenky, pravdivosť ktorej v konaní nebola vyvrátená (§ 30 ods. 5 zákona o e-Governmente), bola
žaloba prijatá elektronickou podateľňou Ministerstva spravodlivosti SR dňa 16. 09. 2020. Následne
z portálu Ministerstva spravodlivosti SR bolo podanie žalobcu prenesené Okresnému súdu Liptovský
Mikuláš dňa 18. 09. 2020 o 06:01:25 hod., v dôsledku čoho podateľňou súdu bolo podanie žalobcu

spracované dňa 18. 09. 2020 a tento dátum bol uvedený aj v uznesení súdu, ktorým žalovaný bol
vyzvaný, aby sa k žalobe vyjadril. V zmysle zákona o e-Governmente sa správa považuje za doručenú
jej uložením, teda okamihom, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v
elektronickej schránke adresáta, čo v tomto prípade bolo dňa 16. 09. 2020. Súd preto ustálil, že žaloba
bola podaná v zákonnej lehote podľa § 10 ods. 3 Tlačového zákona.

39. Nesporné bolo aj to, že napadnutý článok predstavuje úplné znenie Správy predstavenstva
žalovaného o vedení obchodnej činnosti spoločnosti a o stave majetku za rok 2019 (ďalej aj „Správa“),
vyhotovenej a schválenej predstavenstvom spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. na jeho zasadnutí,
uskutočneného dňa 12. 06. 2020 a prednesenom na 30. valnom zhromaždení TRANOSCIA, a.s.,

konanom dňa 26. 06. 2020. Potom sa nejedná o informácie alebo oznámenie, za ktoré by nezodpovedal
vydavateľ periodickej tlače podľa § 5 ods. 2, 3 Tlačového zákona a nakoľko žalovaný nepochybne bol
vydavateľom EPST č. 27 - 28/2020, zodpovedá za obsah tohto spravodajstva aj keď sa jedná o doslovný
text správy predstavenstva spoločnosti TRANOSCIUS, a.s.40. Podľa § 153 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)

(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie

ďalších úkonov súdu.
(3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to
v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

41. Súd vykonal dôkazy, označené stranami do začatia pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 27.
05. 2021. V zmysle ust. § 153 CSP neprihliadol na navrhnuté dôkazy - výsluch 6 svedkov, pretože

tento dôkaz žalovaný navrhol až na pojednávaní a vykonanie tohto dôkazu by si vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania. Žalovaný pritom neosvedčil, že výsluch svedkov nemohol navrhnúť už skôr.
Nie je právne významné, že žalovaný sa spoliehal na to, že žaloba bola podaná oneskorene, a
preto očakával, že v dôsledku preklúzie súd žalobu zamietne. Námietku preklúzie žalovaný uviedol vo
vyjadrení k žalobe, aj v duplike napriek tomu, že žalobca v replike uviedol, že žaloba bola podaná včas

a na preukázanie tohto tvrdenia pripojil aj elektronickú doručenku, podľa ktorej elektronický dokument
bol doručený 16. 09. 2020. Žalovaný preto mohol predpokladať, že nedôjde k zamietnutiu žaloby pre
preklúziu, a preto mu nič nebránilo, aby najneskôr v duplike označil dôkazy tak, aby tieto bolo možné
vykonať na prvom pojednávaní.

42. Žalobca vo výpovedi uviedol, že u žalovaného pracoval 12 rokov, pričom po zverejnení napadnutého
článku ho zastavovali aj ľudia z okolia, ozývali sa aj telefonáty, nakoľko tieto informácie boli uvedené v
správe predstavenstva, teda v akomsi vyššom dokumente, ktorý však obsahoval nepravdy. Celá správa
voči jeho osobe vyznieva dehonestujúco, a preto ju označil za pamflet. Pripustil, že vo svojej pozícii
(člen predstavenstva a riaditeľ žalovaného) mohol urobiť aj chyby, ale vedome spoločnosť nepoškodil,

pričom plneniu svojich povinností sa venoval aj nad rámec pracovných povinností; dokonca aj po
skončení mandátu spolupracoval s vedením spoločnosti. Nie je preto pravdou, že by sa „hodil na
maródku“, naopak aj počas PN a povolených vychádzok sa zúčastňoval stretnutí. Navyše, okrem neho
v predstavenstve boli 6 ďalší členovia, takže k dokladom sa dalo dostať. Poukázal na to, že odovzdal
novému predstavenstvu prezenčnú listinu z valného zhromaždenia a takisto aj poštový doklad o tom, že

uzavreté číslo časopisu EPST už bolo odovzdané na poštovú prepravu. To umožnilo novému vedeniu na
pošte ešte stiahnuť distribúciu tohto čísla. V tom čísle, ktoré nebolo distribuované, žalobca vysvetľoval
danú situáciu. Antivírusový program objednal pravdepodobne v máji 2019, pričom jeho pracovný pomer
v spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. skončil 31. 07. 2019. Nevedel sa však vyjadriť k tomu, či tento program
bol aj nasadený, pričom aktualizovať antivírusový program nebolo jeho povinnosťou. Systém navyše

spadol 2 mesiac po skončení jeho funkcie, takže mu to nemôže byť dávané za vinu. Uviedol, že vo svojej
funkcii denne riešil rôzne problémy. Termín „účtovné finty“ označil za neadekvátny, pretože dobropisy
sa využívajú bežne v účtovníctve a určite ich využíva žalovaný aj teraz. Uviedol, že V. B. si objednal
v TRANOSCIUS-e 1 000 ks publikácií Augsburské vyznanie ústnou objednávkou, ktorú prijal žalobca
od Asociácie slobodných zborov. Na túto objednávku bola V. B. vystavená faktúra, ale v skutočnosti

sa tento zámer nezrealizoval, tovar neopustil firmu TRANOSCIUS, a preto bola faktúra dobropisovaná.
K otázke dobropisovania faktúry ECAV Merník vo výške 1 574,10 eura uviedol, že vzhľadom na
chaos objednávka bola spracovaná, ale nebola expedovaná. Poukázal na to, že Evanjelickej cirkvi
Augsburského vyznania na Slovensku (ďalej „ECAV“) sa vytvorili 2 prúdy, on s inými zastával jeden
prúd a druhý prúd predstavovalo aktuálne vedenie cirkvi. Tvrdil, že aktuálne vedenie cirkvi oslovovali,

aby sa vyjadrilo prostredníctvom EPST, čo však títo odmietli. Nové vedenie ECAV sa však chcelo
dostať do orgánov spoločnosti, aby mohli cenzurovať informácie. V tom čase EPST mal asi 5 600
predplatiteľov, zväčša dôchodcov, ktorých o uvedenej situácii informovali v časopise EPST. Zvyčajne
v mesiaci máj sa do časopisu vkladala poštová zloženka na úhradu predplatného na ďalší polrok. V
júni 2019 túto zloženku neposlali preto, že nové vedenie ECAV začalo vydávať časopis Evanjelické

noviny a žalobca nevedel, či sa bude vydávať aj naďalej tento časopis. Stretnutie, popisované v nároku
č. 1, nebolo vopred ohlásené. Po tom, ako bol telefonicky kontaktovaný, dostavil sa do spoločnosti v
rozpätí 1 - 1,5 hod., kedy už cez kľúčovú službu bolo vniknuté do priestorov spoločnosti. Stretnutie,
ktoré navrhol W.. C. ohľadne odovzdaní agendy spoločnosti, bolo až po udalosti, opisovanej v bode č. 1.Termín odovzdania bol následne dohodnutý, protistrana ho akceptovala. Asociácia slobodných zborov
ECAV na Slovensku (ASLOZ) je nezisková organizácia, ktorá združuje niektoré cirkevné zbory ECAV a
momentálne vystupuje proti súčasnému vedeniu cirkvi. Žalobca potvrdil, že bol členom výboru ASLOZ.

Záver, že ak bude odvolaná vtedy aktuálna redakcia aj vedenie EPST, skončí sa aj vydávanie Posla,
žalobca vyvodil z toho, že sa začali vydávať Evanjelické noviny. Vychádzal aj z údajného vyjadrenie
člena výboru Y., že EPST musí skončiť. Žalobca potvrdil, že vznikol časopis s názvom Evanjelický posol
Spolku Tranovský, ktorého prvé číslo vyšlo asi v júli 2019 a jeho obsahom boli práve tieto články, ktoré
boli publikované v časopise EPST, ktoré vydanie nové vedenie stiahlo a nikdy neexpedovalo. Časopis

Evanjelický posol Spolku Tranovský vydal vyše 13 čísiel. V súčasnom období tento časopis už neexistuje
a vytvoril sa nový časopis s názvom Lutherus, ktorý je vydávaný doteraz. Žalobca je dopisovateľom
tohto časopisu, nemá tam teda žiadne postavenie.

43. V zmysle ustanovenia § 5 Tlačového zákona, k vzniku zodpovednosti musia byť splnené
tri zákonné predpoklady, a to existencia zásahu, ktorý je špecifikovaný v § 8 ods. 1, § 9 ods.

1 Tlačového zákona, musí ísť o zásah neoprávnený a musí byť daná príčinná súvislosť medzi
oboma uvedenými predpokladmi. Hmotnoprávnym predpokladom je skutočnosť, že osoba musí byť
uverejnením skutkového tvrdenia dotknutá; nemôže sa jednať len o subjektívny pocit. Z práva na
odpoveď sú pritom vylúčené hodnotiace prejavy.

44. Vykonaným dokazovaním a vyhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomných
súvislostiach súd dospel ohľadne jednotlivých nárokov k týmto záverom:

45. Prvý nárok

Napadnutý text má síce ironický podtón, ale je vytrhnutý z kontextu, pretože tomuto textu predchádzal
údaj o tom, že členovia predstavenstva nenašli žalobcu vo firme z dôvodu, že mal byť údajne na obede,
ktorý mu trval takmer 2 hodiny. Pretože toto tvrdenie žalobca nenamietal, súd vychádzal z predpokladu,
že je pravdivé. V poslednej vete tohto odseku je totiž konštatované, že žalobca s W.. C. oznámili,
že agendu môžu postupne odovzdávať až o týždeň neskôr, lebo je toho strašne veľa, čo v konaní

spochybnené nebolo. Napadnutého skutkového tvrdenia sa pritom týka iba prvá veta žiadanej odpovede
a druhá veta žiadanej odpovede presahuje rámec doplnenia, spresnenia alebo vysvetlenia skutkového
tvrdeniatak,akotománamysliustanovenie§8ods.3poslednávetaTlačovéhozákona.Žalobcanavyše
nevyvrátil tvrdenie žalovaného vo vyjadrení zo dňa 06. 11. 2020, že v druhej vete odpovede sa opisuje
iné stretnutie, ktorého sa mal zúčastniť aj W.. I. C. a ktoré nemá žiadnu spojitosť z namietaným tvrdením.

Z obsahu tejto časti článku možno nesporne vyvodiť, že sa nejednalo o plánované stretnutie; naopak
nie je namietané tvrdenie, že žalobca vytkol práve to, že sa nové vedenie neohlásilo aspoň telefonicky.
Potom nie je pravdepodobné, že by W.. C. bol v tento deň navrhol spôsob odovzdania spoločnosti a toto
odovzdanie sa aj uskutočnilo tak, ako to vyplýva zo žiadanej odpovede. Navyše namietaný text článku
nie je spôsobilý dotknúť sa cti žalobcu odhliadnuc od toho, že ako bývalý riaditeľ spoločnosti musí zniesť

vyšší stupeň kritiky vo veciach, týkajúcich sa jeho povolania (aj nález ÚS SR IV. ÚS 302/2010). Preto
súd návrhu žalobcu na zverejnenie odpovede, týkajúcej sa prvého nároku, zamietol.

46. Druhý nárok

V konaní bolo nesporné, že asi po týždni odovzdávania agendy novému vedeniu TRANOSCI-a, bol
žalobca práceneschopný asi 3 týždne. Z textu žiadanej odpovede aj dôvodov, týkajúcich sa tohto
nároku vyplýva, že žalobca namieta najmä tvrdenie o tom, že sa „hodil“ na maródku. Jedná sa opäť
o text vytrhnutý z kontextu časti článku s podnadpisom „spolupráca s bývalým riaditeľom“ pričom
text, ktorý predchádza výraz, že žalobca sa „hodil“ na maródku, je ďaleko kritickejší - konštatuje

sa zo strany žalobcu neochota, nepružnosť, zdržanlivo odmietaný postoj, nutnosť ťahať informácie
ako z „chlpatej deky“, chaotický a dezolátny stav materiálov, pričom tieto skutkové tvrdenia žalobca
nenamietal takže možno usudzovať, že sa jedná o tvrdenia pravdivé. Skutkové tvrdenie, že žalobca
odmietal spolupracovať počas PN s novým vedením spoločnosti, je bližšie rozvedená v ďalších vetách,
bezprostredne nasledujúcich po namietanom texte, kde bolo navyše konštatované, že žalobca bol

„donútený pod nátlakom a vyhrážkami“ prísť podpísať finančné doklady. Nakoľko tieto skutkové tvrdenia
žalobca nenamietal, jeho požiadavka uviesť v odpovedi, že počas PN spolupracoval tým spôsobom,
že podpisoval príkazy na úhradu z bankového účtu spoločnosti, sú v rozpore s dobrými mravmi, takže
v súlade s ustanovením § 8 ods. 6 písm. d) Tlačového zákona takú odpoveď žalovaný nebol povinnýuverejniť. Pri slovnom spojení „hodil sa na maródku“, bolo slovo „hodil“ dané do úvodzoviek, čím autor
vyznačil, že sa jedná o pejoratívny výraz, ktorým charakterizoval osobu žalobcu a vyjadril svoj postoj
k nemu. V kontexte vyššie citovaných a žalobcom nenamietaných skutkových tvrdení, potom výraz, že

sa žalobca „hodil na maródku“, nie je spôsobilý dotknúť sa cti, dôstojnosti alebo súkromia žalobcu. Je
všeobecne známe, že k tomu, aby bol zamestnanec práceneschopný, musí byť uznaný ošetrujúcim
lekárom. Z napádaného textu sa javí byť ako zásah do osobnostných práv žalobcu len tvrdenie „boleli
ho vraj kríže“, avšak žalobca v tejto časti nežiadal zverejniť odpoveď a nakoľko súd je žalobou viazaný,
zamietol celý návrh žalobcu, týkajúci sa druhého nároku.

47. Tretí nárok

Namietaný text predstavuje časť článku pod nadpisom „Vydieranie ukradnutými dátami“, kde v prvej
časti je popisované odcudzenie a zaheslovanie všetkých dát na serveri spoločnosti, vrátane účtovníctva
a informačného systému predajní, a to od januára 2019 s tým, že za odkódovanie bolo požadované

výkupné v kryptomene Bitcoin. Namietaný text je vyjadrením externej softvérovej spoločnosti, ktorá
novému vedeniu oznámila, že nebol aktualizovaný antivírový program, na čo mal byť žalobca
upozornený a z neznámych dôvodov program neaktualizoval. Na vyvrátenie pravdivosti tohto tvrdenia
žalobca predložil e-mailovú komunikáciu so spoločnosťou ESED, spol. s.r.o. zo dňa 29. 05. 2019 z
ktorého textu však možno vyvodiť len to, že softvérová spoločnosť oznámila žalobcovi, že má podľa tam

uvedených pokynov aktualizovať licenciu. Obsahom zverejneného článku však nebol údaj o zakúpení
licencií, ale o aktualizovaní antivírového programu. Žalobca sa však vo svojej výpovedi nevedel vyjadriť
k tomu, či tento systém bol nasadený, len uviedol, že aktualizovať antivírusový program nebolo jeho
povinnosťou. Týmito dôkazmi preto nebola vyvrátená pravdivosť zverejneného tvrdenia o tom, že v
spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. v čase, keď riaditeľom bol žalobca, nemal aktualizovaný antivírový

program a že žalobca bol na to upozornený softvérovou spoločnosťou. Aj v tejto časti sa jedná o text
vytrhnutý z kontextu, pričom žalobca nenamietal ďalšiu časť článku, ktorá kritizovala nízke nastavenie
bezpečnosti serveru. Nepochybne došlo ku kybernetickému útoku na server žalovaného, ktorým bolo
narušené jeho zabezpečenie a to bez ohľadu na to, či bolo alebo nebolo aktivované. Vzhľadom na
ostatné namietané skutkové tvrdenia, uvedené v článku s podnázvom vydieranie ukradnutými dátami,

ktorých pravdivosť žalobca nenamietal, namietané skutkové tvrdenie nie je spôsobilé dotknúť sa cti
žalobcu a nepresahuje mieru kritiky, ktorú žalobca, ako vtedajší riaditeľ spoločnosti, musí zniesť.

48. Štvrtý nárok

V konaní bolo nesporné, že v čase, keď žalobca bol riaditeľom žalovaného, bol za rok 2018 vykázaný
účtovný zisk 1 524,- eur a nesporné bolo aj to, že na konci hospodárskeho roku 2018 TRANOSCIUS,
a.s. vystavila 2 faktúry, a to CZ ECAV MernÍ.k na sumu 1 574,10 eura a V. B. za 1000 kníh Augsburské
vyznanie suma 2 365,- eur. Takisto bolo nesporné, že tieto 2 faktúry uhradené neboli, vyfakturovaný
tovar nebol zaplatený, ani odoslaný a začiatkom roka 2019 boli tieto 2 faktúry dobropisované. Žalobca

nesúhlasil iba s tým, aby dobropisovanie uvedených 2 faktúr bolo označené za účtovnú fintu a tvrdil,
že dobropisovanie faktúr je bežné v rámci fungovania akéhokoľvek podnikateľského subjektu a naopak
účtovné finty nie sú riadnym účtovným termínom. Požadovaná odpoveď ohľadne štvrtého nároku
obsahuje však aj žiadosť opraviť text „aj touto účtovnou fintou si dokázal na úkor budúcich období“
zabezpečiť každoročne to, aby hospodársky výsledok spoločnosti za jeho gazdovania bol ziskový.

Tomuto textu článku predchádza zverejnené tvrdenie o tom, že od roku 2012 žalobca, ako bývalý riaditeľ,
nevytváral opravné položky k prešlým a starým vkladovým zásobám (napr. staré kalendáre), a to až do
poslednej ním predkladanej zaúčtovanej závierky, kedy údajne aj na naliehanie auditorky ich vytvoril o
smiešnej výške 1 661,23 eura ako by stále dúfal, že napr. kalendár z roku 2015 sa ešte stále môže v roku
2018 predať. Tieto skutkové tvrdenia (o nevytváraní opravných položiek) žalobca nenamietal. Vzhľadom

na obsah tejto časti článku súd mal preukázané, že skutkovými tvrdeniami boli údaje o dobropisovaní
faktúr a nevytváraní opravných položiek, ktoré však žalobca nenamietal. Správa označila tieto zistenia
za „účtovné finty“, preto ide o hodnotiaci úsudok, ktorý vyjadruje subjektívny postoj autora na vedenie
účtovníctva žalobcom počas výkonu jeho funkcie riaditeľa. Pretože hodnotiaci úsudok nepripúšťa dôkaz
pravdy, nie je možné naň ani odpovedať. Navyše, pokiaľ sa žalobca v odpovedi odvoláva na audit, tento

sa v článku vôbec nespomína a ani širším výkladom nemožno vyhodnotiť odvolávku na audit (ktorý
žalobca navyše bližšie neoznačil) ako vlastné stanovisko žalobcu k zverejneným skutkovým tvrdeniam.
Požadovaná odpoveď sa potom týka iba hodnotiaceho úsudku o účtovných fintách, ktorá však prípustná
nie je, a preto žiadosť navrhovateľa o zverejnenie takejto odpovede je nedôvodná.49. Piaty nárok

Žiadaná odpoveď vôbec nekorešponduje s namietaným textom „(Ne)riešenie problémov spoločnosti

bývalýmvedením“.Jednásaopodnadpissprávy,čoosebeznamená,žesanejednáoskutkovétvrdenia,
ale o hodnotiaci úsudok. Skutkovými tvrdeniami v tejto časti článku boli údaje rozdelené do 12 odsekov,
ktoré však žalobca nenamietal a nežiadal zverejniť odpoveď v ktorej by uviedol vlastné stanovisko.
Správa vyslovila názor, že bývalé vedenie neriešilo problémy spoločnosti, preto ide jednoznačne o
hodnotiaci úsudok, ktorý vyjadruje subjektívny postoj autora k riadiacej činnosti žalobcu počas výkonu

jeho funkcie riaditeľa. Pretože hodnotiaci úsudok nepripúšťa dôkaz pravdy, nie je možné naň ani
odpovedať, a preto aj v tejto časti návrh nebol dôvodný.

50. Šiesty nárok

Napadnutý text je jednoznačne hodnotiacim úsudkom. Správa aj v tejto časti (tak, ako v nároku 5)

vychádza zo skutkových tvrdení, u ktorých žalobca nežiadal zverejnenie odpovede, teda nenamietal
ich pravdivosť. Napadnutý text článku predstavuje teda hodnotenie činnosti žalobcu vo vzťahu k jeho
pôsobeniu vo funkcii riaditeľa EPST. Správa vyslovila názor, že bývalé vedenie neriešilo problémy v
spoločnosti, ale zameriavalo sa na rozkladanie ECAV, šírenie zloby a zneužívalo EPST pre vlastné
propagandistické ciele. Tento hodnotiaci úsudok má navyše aj podklad v odsudzujúcom uznesení č. 27

- 01 voči žalobcovi, prijatom na synode, konanej dňa 21. - 22. 06. 2019. Pretože hodnotiaci úsudok
nepripúšťa dôkaz pravdy, žalobca sa nemôže domáhať zverejnenia odpovede.

51. Siedmy nárok

Znamietanéhotextuvyplýva,žečasť„predpokladáme,žezostranynajmäbývaléhoriaditeľaspoločnosti
Ľ.. P. išlo pravdepodobne o vedomé poškodzovanie spoločnosti, jej záujmov a dobrého mena“ a „ ... čo
považujeme zo strany riaditeľa za neakceptovateľné a neprijateľné“ je jednoznačne hodnotiaci úsudok,
vzťahujúci sa na skutkové tvrdenia časti textu: „keďže preukázateľným spôsobom verejne publikovaným
v týždenníku EPST, odhováral predplatiteľov od ďalšieho nakupovania predplatného na II. polrok 2019

z dôvodu predpokladanej zmeny predstavenstva spoločnosti“. Pravdivosť tohto skutkového tvrdenia
však žalovaný preukázal článkom s názvom „TRANOSCIUS nemôže garantovať ďalšie vychádzanie
Evanjelického posla“, zverejneným v EPST
č. 21/2019 z 29. 05. 2019, vydaným mesiac pred konaním 30. valného zhromaždenia žalovaného.
V tomto článku bol vyslovený subjektívny názor, že vedenie ECAV chce odvolať redakciu aj vedenie

EPST, čo však nemalo nič spoločné s vydávaním časopisu. Autor článku „redakcia EP“ ním potom
podsúval čitateľom stanovisko, že ak bude odvolané aktuálne vedenie a redakcia EPST, časopis nebude
vychádzať. Navyše v tomto článku je vyslovene uvedené, že pre túto „neistotu“ nedistribuovali čitateľom
poštové zloženky na zaplatenie predplatného tak, ako iné roky. Potom zverejnenie požadovanej
odpovede k pravdivému skutkovému tvrdeniu je v rozpore s dobrými mravmi (§ 8 ods. 1, ods. 6 písm.

d/ Tlačového zákona).

52. Ôsmy nárok

Napadnutý text je v celom rozsahu hodnotiacim úsudkom autora správy. Jedná sa pritom o záverečné

hodnotenie k predchádzajúcim zisteniam konštatovaním v zverejnenej správe žalovaného za rok 2019.
Pretože hodnotiaci úsudok nepripúšťa dôkaz pravdy, nie je možné naň ani odpovedať.

53. V prípade nároku na odpoveď podľa Tlačového zákona je dotknutá osoba povinná uviesť, v čom
sa mali uverejnené skutkové tvrdenia dotknúť jej cti, dôstojnosti alebo súkromia. Vzhľadom na vyššie

uvedené dôvody však žalobca nepreukázal, že v časti, pokiaľ napadnutý text článku obsahoval skutkové
tvrdenia, boli tieto spôsobilé takéhoto zásahu a že nešlo len o jeho subjektívny pocit. V časti, pokiaľ
žalobca žiadal uverejniť odpoveď na hodnotiace úsudky, nárok bol nedôvodný, pretože z práva na
odpoveď sú vylúčené hodnotiace prejavy. V dôsledku toho súd žalobu zamietol.

54. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

55. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.56. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

57. Vzhľadom na výsledok konania súd priznal žalovanému, ako úspešnej strane sporu, voči žalobcovi,
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,

1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.