Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. december 2022

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2T/98/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8422010456
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lukáš Hvizdoš
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2022:8422010456.1

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok, samosudcom Mgr. Lukášom Hvizdošom, v trestnej veci obvinených 1/ Ľ. S.Ž.,
nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K. M. XXX, okres K. a 2/ V. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. M.
XXX, okres K., pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Trestného
zákona, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku obžalobu Okresnej prokuratúry Kežmarok sp. zn. Pv

412/22/7703-7, podanú dňa 08.11.2022 na obvinených 1/ Ľ. S., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom
K. M. XXX, okres K. a 2/ V. S., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K. M. XXX, okres K. pre prečin
ohrozovaniamravnejvýchovymládežepodľa§211ods.1písm.b)Trestnéhozákona,ktorýmalispáchať
tak, že ako zákonní zástupcovia - rodičia maloletých M. S., nar. XX.XX.XXXX, a Ľ. S., nar. XX.XX.XXXX,
žiakov Špeciálnej základnej školy na ul. D. XX v B. A., okr. K., si voči nim zanedbávali svoje zákonné
povinnosti rodičov tým, že počas školského roka 2021/2022 v dobe od 02.09.2021 do 30.06.2022

umožnili ich synovi maloletému M. S., nar. XX.XX.XXXX, bezdôvodne a bez ospravedlnenia vymeškať
133 vyučovacích hodín, a ich synovi maloletému Ľ. S., nar. XX.XX.XXXX, umožnili bezdôvodne a
bez ospravedlnenia vymeškať 121 vyučovacích hodín, pričom napriek upozorneniam školy k náprave
nedošlo a o výchovu a zabezpečenie dochádzky svojich detí do školy sa nestarali, o d m i e t a a vec
vracia prokurátorke z dôvodu závažných procesných chýb.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala na Okresný súd Kežmarok dňa 08.11.2022
obžalobu pod sp. zn. Pv 412/22/7703-7 na 1/ Ľ. S., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K. M. XXX,
okres K. a 2/ V. S., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K. M. XXX, okres K. pre skutok, ktorý právne
kvalifikovala ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Trestného
zákona.

Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku, obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s
výnimkouobzvlášťzávažnéhozločinu,zaktorýzákonustanovujetrestodňatiaslobodysdolnouhranicou
trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu
obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva
na obhajobu.

V rámci preskúmania obžaloby podľa § 241 Trestného poriadku konajúci súd dospel k záveru, že v
prípravnom konaní, ktoré predchádzalo podaniu obžaloby došlo zo strany orgánov činných v trestnom
konaní k závažným procesným chybám, najmä k porušeniu práva na obhajobu obvineného Ľ.T. S.,
pričom k týmto záverom súd dospel na základe nasledovných skutkových a právnych úvah.

Podľa § 2 ods. 9 Trestného poriadku, každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu.Podľa § 37 ods. 2 Trestného poriadku, obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd a
v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt za nevyhnutné najmä preto, že majú pochybnosť o
spôsobilosti obvineného náležite sa obhajovať.

Súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že obvinený Ľ. S. pri svojom výsluchu dňa 21.09.2022 o.
i. k svojej osobe uviedol, že základnú školu vychodil špeciálnu v B.B. A. a ďalej už nikde nepokračoval.
Taktiež uviedol, že čítať nevie, vie sa len podpísať.

Vychádzajúc z § 37 ods. 2 Trestného poriadku možno vyvodiť, že jedným z prípadov povinnej obhajoby
podľacitovanéhozákonnéhoustanoveniajenegramotnosťobvinenejosoby,toznamená,akideoosobu,
ktorá nevie vôbec čítať alebo písať.

V prejednávanej trestnej veci sa obvinený Ľ. S. pri svojom výsluchu konanom dňa 21.09.2022 v tejto
súvislosti vyjadril, že čítať nevie, pričom sa vie len podpísať. Z uvedeného je zrejmé, že obvinený Ľ. S.

je osobou negramotnou, nakoľko tento nevie (vôbec) čítať a z jeho vyjadrenia zároveň možno implicitne
vyvodiť, že nevie ani písať (keďže pri výsluchu uviedol, že sa vie iba podpísať). Popri tom je potrebné
upriamiť pozornosť tiež na skutočnosť, že obvinený z hľadiska dosiahnutého vzdelania podľa jeho slov
„vychodil“ špeciálnu základnú školu v B. A.. Na tomto mieste sa žiada doplniť, že v zmysle § 95 ods. 2,
alinea druhá zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, ako špeciálna základná škola sa označuje základná škola, v ktorej sa uskutočňuje
výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov pre žiakov s mentálnym postihnutím.

Súd má za to, že za tohto stavu, kedy obvinený je osobou negramotnou, navyše v spojení s faktom,
že tento absolvoval základnú školu špeciálnu, v ktorej sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa

vzdelávacích programov pre žiakov s mentálnym postihnutím, vznikol dôvod povinnej obhajoby podľa §
37 ods. 2 Trestného poriadku. Na uvedenom podľa názoru súdu nič nemení ani vyjadrenie obvineného
obsiahnuté v zápisnici o jeho výsluchu, kedy po prečítaní zápisnice a zopakovaní výsluchu uviedol, že
obhajcu nežiada, lebo všetkému rozumie v plnej miere.

Orgány činné v trestnom konaní sú povinné v každom štádiu konania poučiť obvineného o jeho právach
a uplatňovanie týchto práv mu aj umožniť a zabezpečiť. Zároveň Trestný poriadok v ustanoveniach § 37
a § 38 upravuje podmienky, kedy musí mať obvinený v jednotlivých štádiách trestného konania obhajcu.
Jedným z prípadov tzv. povinnej obhajoby je ten, ak sú pochybnosti o spôsobilosti obvineného náležite
sa obhajovať (napr. vzhľadom na mentálnu úroveň a vzdelanie obvineného).

Obvinený Ľ. S. uviedol, že vychodil základnú školu špeciálnu, nevie čítať a vie sa len podpísať. Napriek
týmto skutočnostiam celé prípravné konanie bolo vykonané bez toho, aby bol obvinenému ustanovený
obhajca, resp. bez toho, aby orgány činné v trestnom konaní podali návrh na ustanovenie obhajcu
obvinenému.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že takýmto postupom orgánov činných v trestnom konaním
došlo k porušeniu práva na obhajobu, pretože obvinenému nebolo umožnené v plnom rozsahu uplatniť
práva vyplývajúce mu z Trestného poriadku.

Vzhľadom na vyššie má súd za to, že zistené procesné nedostatky nemožno konvalidovať v konaní pred
súdom a preto obžalobu v zmysle § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku odmietol. Nakoľko sa v tomto
prípade vyskytli také závažné procesné nedostatky, súd ani iným spôsobom postupovať nemohol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť, a to do 3 (troch) pracovných dní odo

dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Sťažnosť má odkladný
účinok.