Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/228/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114201670
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114201670.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: P. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, právne zastúpený JUDr. Lucia Bušfy, advokátkou, so sídlom X. B., Z.. A. O.
XX/X,protižalovanému:GeneraliPoisťovňa,a.s.,sosídlomBratislava,Lamačská3/A,IČO:35709332,
právne zastúpený JUDr. Gabriela Reichová, advokátkou, so sídlom F., V. Z.. X, o zaplatenie 431,- eur

s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 8C/132/2014-125
zo dňa 28.09.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezaviazalžalovanéhozaplatiťžalobcovi431,-eursúrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 431,- eur od 10.02.2012 do zaplatenia, trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania.

2. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie 431,- eur titulom zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, ktorá podľa cit. ust. § 427 a nasl. spočíva na
princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie.
Zodpovednosť za škodu podľa § 427 spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou

povahouprevádzkydopravnéhoprostriedkuamedziosobitnoupovahouprevádzkyamedzispôsobenou
škodou musí byť príčinná súvislosť. Odskočenie kameňa spod kolies predmetného motorového vozidla
je jednoznačne spôsobené kontaktom s kolesom motorového vozidla škodcu, resp. jeho rotáciou
(podľa názoru sudcu bez vysokoškolského vzdelania v oblasti fyziky pravdepodobne zatlačením do
pneumatiky, v dôsledku vysokého trenia s pneumatikou zdvihnutím z podkladu a po strate opory v
podklade vymrštením do opačného smeru, než akým sa pohybuje vozidlo), a to aj bez ohľadu na bližšie

poznanie tohto mechanizmu, lebo samotný výsledok odskakovania drobných kameňov do opačného
smeru jazdy vozidla, alebo aspoň do určitej výšky za vozidlo, súd považuje až za všeobecne známu
skutočnosť. K tomu je už možné racionálne povedať, že bez pohybu motorového vozidla, t.j. rotácie
kolies motorového vozidla, by však nedošlo k odskočeniu kameňa a z toho dôvodu sa jedná o okolnosť
majúcu povahu v prevádzke motorového vozidla. Súd neuznal námietku premlčania podanú žalovaným,
lebo uznal ako pravidelný spôsob nápravy škodovej udalosti uvedenie veci do pôvodného stavu opravou

a k tejto oprave došlo až v nasledujúcom období, po ktorom sa žalobca dozvedel o výške tejto škody z
faktúry opravárenského servisu dňa 20.01.2012. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že aj keby podľa cit.
ust. § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka mala subjektívna dvojročná premlčacia doba plynúť od
času, od ktorého sa poškodený „o škode“ dozvedel, akoby už aj bez poznania výšky škody v peniazoch,
čo samotné obsahuje právna veta judikátu - publikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č.k. 1Cdo
82/2009, tu teda prakticky už od vzniku škodovej udalosti 20.12.2011, tak zároveň podľa cit. ust. § 104

Občianskeho zákonníka pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po
poistnej udalosti, ktorá nastala 20.12.2011. Čiže aj tak v tomto prípade by dvojročná premlčacia dobazačala plynúť až od 20.12.2012, t.j. uplynula by až 20.12.2014. O náhrade trov konania súd rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

3. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právnehoposúdeniaveci.Navrhoval,abyodvolacísúdzmenilnapadnutýrozsudoktak,ženávrhžalobcu

zamietne. Uplatnil si voči žalobcovi trovy konania v zmysle ich vyčíslenia a špecifikácie. V odôvodnení
odvolania uviedol, že súd neuznal v konaní žalovaným vznesenú námietku premlčania. Nestotožnil sa
s názorom súdu o začiatku plynutia a samotnej dĺžke premlčacej doby. Poukazuje na to, že žalobca sa
nedomáha nároku na poistné plnenie z poistnej zmluvy uzavretej v zmysle ustanovenia § 788 a nasl.
Občianskeho zákonníka a preto je vylúčená aplikácia ust. § 104 Občianskeho zákonníka, nakoľko toto je
ustanovením vzťahujúcim sa na nároky poisteného na poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy, nie je

však použiteľným vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na náhradu škody. Pre plynutie premlčacej
doby podľa ust. § 106 sa uplatňuje tzv. objektívna a subjektívna premlčacia doba, ktorých začiatok a
plynutie sú navzájom na sebe nezávislé. Kým objektívna premlčacia doba plynie od samotnej udalosti,
ktorou došlo k spôsobeniu škody, subjektívna premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy sa poškodený
dozvie o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Žalovaný poukazuje na to, že ku škode na

majetku navrhovateľa objektívne došlo momentom poškodenia jeho vozidla, nie až následne vyplatením
sumy za opravu poškodeného vozidla, a teda objektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 20.12.2011.
Vo vzťahu k subjektívnej premlčacej dobe uvádza, že žalobca sa o osobe zodpovednej za škodu
dozvedel bezprostredne po dopravnej nehode, ako vyplýva zo Správy o nehode zo dňa 20.12.2011,
ktorú žalobca podpísal, a ktorá obsahuje údaje umožňujúce konkretizovať škodcu, vrátene údaja o

poisťovateľovi žalovaného. Pokiaľ ide o vedomosť o výške škody, žalovaný svoj právny názor podopiera
rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky z 29.11.2006, sp. zn. 25Cdo 721/2005, z ktorého uvádza,
že nie je potrebné, aby poškodený poznal (výšku) škody presne (napr. na základe odborného posudku),
alevzmysleust.§106ods.1Občianskehozákonníkasapoškodenýdozvieoškodevtedy,keďmáúdaje,
ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej

ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia.
Na základe uvedeného je žalovaný toho názoru, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňa
20.12.2011 a uplynula dňa 20.12.2013, a teda žaloba bola podaná po uplynutí subjektívnej premlčacej
doby. Na záver v odvolaní žalovaný konštatuje, že v konaní namietal aj nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase nehody nebol vlastníkom

vozidla, ale týmto bola leasingová spoločnosť. Súd sa v rámci odôvodnenia touto námietkou nijako
nezaoberal a neuviedol dôvody, pre ktoré považoval žalobcu za aktívne vecne legitimovaného.

4. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 03.05.2016, v ktorom uviedol, že žalovaný
vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti a ani nové návrhy na doplnenie dokazovania,

ale iba opätovne sumarizuje svoje tvrdenia, ktoré uviedol v rámci prvostupňového konania. Vo vzťahu k
námietke premlčania je žalobca presvedčený, že žalobu, ktorou si uplatnil svoj nárok na náhradu škody
priamovočižalovanému,aktorábolakonajúcemusúdudoručenádňa20.01.2014,podalsícevposledný
deň subjektívnej premlčacej lehoty, avšak stále pred jej uplynutím. Poukazuje na to, že pri náhrade škody
má poškodený nárok v prvom rade na náhradu skutočnej škody, t.j. náhradu presnej finančnej čiastky,

o ktorú sa zmenšil jeho majetok. Z tohto právneho záveru je zrejmé, že pre komplexnosť vedomosti
poškodeného o škode na to, aby si túto škodu mohol uplatniť, je aj vedomosť o jej presnej výške. Vo
vzťahu k namietanému nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobca uvádza, že aj keď v čase vzniku
poškodenia čelného skla na vozidle, bolo toto predmetom lízingu, pričom vlastníkom vozidla zapísaným
v Osvedčení o evidencii vozidla bola spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o.,

rozhodujúcou skutočnosťou zakladajúcu aktívnu procesnú legitimáciu žalobcu na podanie predmetnej
žaloby, je jeho povinnosť znášať počas lízingu náklady na všetky opravy a údržbu predmetu lízingu.
Žalobca, ako oprávnený držiteľ motorového vozidla, sa k tomuto vozidlu správal ako k vlastnému, a
uhradil aj cenu výmeny čelného skla, čím mu nepochybne vznikla škoda, ktorej náhradu si následne v
zmysle platnej právnej úpravy uplatnil priamo voči poisťovni škodcu, teda voči žalovanému. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti, žalobca navrhuje aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu
potvrdil ako vecne správny a uplatnil si voči žalovanému trovy odvolacieho konania v zmysle ich
vyčíslenia a špecifikácie.5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie,
preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 C. s. p.

a bez nariadenia pojednávania toto rozhodnutie zrušil podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p.
a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

6. Rozhodnutie okresného súdu je založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave veci a na
predčasnom, a teda nesprávnom právnom posúdení.

7. Odvolanie žalovaného považuje odvolací súd za čiastočne dôvodné.

8. Odvolanie žalobcu je v zásade založené na dvoch odvolacích námietkach, keď na jednej strane
žalovaný spochybňuje aktívnu legitimáciu žalobcu na vedenie sporu a v ďalšom sa nestotožňuje s
názorom súdu o začiatku plynutia a samotnej dĺžke premlčacej doby.

9. Žalovaný už v priebehu prvostupňového konania namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase nehody žalobca nebol vlastníkom vozidla,
ale týmto bola leasingová spoločnosť. Na tejto argumentácii zotrval aj v odvolaní.

10. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden

z účastníkov konania nenamieta.

11. Okresný súd však napriek námietke žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu sa touto
námietkou nezaoberal, hoci mal tak urobiť aj z úradnej povinnosti. V dôsledku takéhoto postupu okresný
súd nezabezpečil ani skutkový podklad pre rozhodnutie o tejto otázke.

12. V priebehu prvostupňového konania vyšlo najavo, že žalobca v čase vzniku škody nebol jej
vlastníkom, ale leasingovým nájomcom. Vlastníkom predmetného motorového vozidla, na ktorom
vznikla škoda, bola leasingová spoločnosť. Táto skutočnosť ešte sama osebe neznamená, že žalobca
nemôže byť aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Rozhodujúci je však obsah zmluvy medzi

leasingovou spoločnosťou a žalobcom. Žalobca v priebehu konania produkoval tvrdenie, že na základe
uzavretej zmluvy s leasingovou spoločnosťou bolo jeho povinnosťou znášať počas leasingu náklady na
všetky opravy a údržbu predmetu leasingu. Predmetná leasingová zmluva sa však v spise nenachádza
a bez poznania jej obsahu nemožno vyriešiť otázku existencie aktívnej legitimácie žalobcu v konaní.
Bez vyriešenia tejto základnej otázky nemožno rozhodnúť o uplatnenom nároku žalobcu.

13. Hoci vyššie uvedená odvolacia námietka je sama osebe dostatočná pre zrušenie napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, z hľadiska procesnej ekonómie považuje odvolací súd za potrebné
vyriešiť otázku, či došlo k premlčaniu nároku uplatneného žalobou.

14. Rovnako ako prvostupňový súd, odvolací súd konštatuje, že k premlčaniu nároku do podania žaloby
nedošlo. Nestotožňuje sa však s aplikáciou ust. § 104 Občianskeho zákonníka na súdenú vec. Táto
aplikácia neprichádza do úvahy.

15. V zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré upravuje priamy nárok poškodeného,

náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na
náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. V zmysle ust. § 15
citovanéhozákonanapremlčanienárokunanáhraduškodyprotipoisťovateľoviplatírovnakáúpravaako
na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. Priamo zákonné ustanovenie pod odkazom
pod č. 22 odkazuje na § 106 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje otázku premlčania práva na

náhradu škody.

16.Odvolacísúdsastotožňujeslogickouargumentácioužalovaného,ženadanýprávnyvzťahnemožno
aplikovať ust. § 104 o premlčaní, ktoré upravuje premlčanie pri právach na plnenie z poistenia, keďpremlčacia doba začína plynúť za rok po poistnej udalosti. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným
je vzťahom z titulu náhrady škody, nie právnym vzťahom z titulu poistenia, ktorý vzniká iba medzi
poisťovňou a poisteným, resp. poistencom.

17. Ust. § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka upravuje pre premlčanie práva na náhradu škody tzv.
kombinovanú subjektívnu a objektívnu premlčaciu dobu. Tieto dve premlčacie doby začínajú, plynú a
končia nezávisle na sebe. Vzájomný vzťah týchto dvoch premlčacích dôb je taký, že ak skončí plynutie
jednej z nich, právo sa premlčí, a to i napriek tomu, že by poškodenému ešte bežala i druhá premlčacia

doba.

18. Objektívna premlčacia doba je trojročná v prípade, že ide o škodu spôsobenú z nedbanlivosti. Práve
objektívna premlčacia doba začína plynúť od udalosti, z ktorej vznikla škoda, t. j. od škodnej udalosti. V
danom prípade k škodnej udalosti došlo 20. decembra 2011 a od tejto udalosti začala plynúť trojročná
objektívna premlčacia doba.

19. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť od doby, keď sa poškodený dozvie o vzniknutej škode
a o tom, kto za ňu zodpovedá. Pri posudzovaní, kedy sa poškodený dozvedel o škode, je potrebné
vychádzaťzpreukázanejvedomostipoškodenéhoovzniknutejškode(nestačíibamožnosťdozvedieťsa
o škode). Dozvedieť sa o škode znamená, že sa poškodený dozvedel o ujme určitého druhu a rozsahu,

ktorú možno vyčísliť v peniazoch. Vedomosť poškodeného o škode nemusí z časového hľadiska spadať
do jedného momentu s protiprávnym úkonom, teda s dňom vzniku škodnej udalosti.

20. V danom prípade nie je sporné, kedy sa poškodený dozvedel o zodpovednom subjekte, ale kedy
mal k dispozícii údaje o skutočnostiach rozhodných pre vyčíslenie výšky škody v peniazoch, pričom

ako odvolací súd už uviedol, rozhodujúca je skutočná, preukázaná vedomosť poškodeného o týchto
skutočnostiach, nie samotná možnosť alebo predpokladaná vedomosť o tejto škode. V tomto smere sa
odvolací súd stotožňuje so záverom okresného súdu, že o výške škody sa poškodený dozvedel až z
faktúryopravárenskéhoservisu,ktorámuboladoručená20.01.2012.Ažodtohtomomentuzačalaplynúť
subjektívna dvojročná premlčacia doba. Žalobca bezprostredne po škodovej udalosti urobil potrebné

úkony na zistenie rozsahu škody, keď krátko po nehode odovzdal motorové vozidlo na opravu servisu.
Skutočnú výšku škody mohol zistiť až z doručenej faktúry. Okolnosti telefonického rozhovoru, ktorý sa
mal odohrať v dlhšom časovom odstupe pred prevzatím vozidla, preukázané neboli, a preto nemožno
ustáliť tento moment ako moment, kedy sa poškodený dozvedel o rozsahu škody. Z uvedeného dôvodu
odvolací súd považuje za moment skutočného dozvedenia sa o výške škody zo strany žalobcu až

moment doručenia vyúčtovacej faktúry, ku ktorému došlo dňa 20.01.2012. Potom možno konštatovať, že
žaloba bola podaná do uplynutia premlčacej doby, keď bola dňa 20.01.2014 doručená vecne a miestne
príslušnému súdu.

21. Z dôvodu vyššie uvedeného pochybenia, keď okresný súd skutkovo a právne neustálil otázku vecnej

legitimácie žalobcu v konaní, odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie.

22. Povinnosťou okresného súdu bude ustáliť skutkovo a právne, či je daná vecná legitimácia žalobcu
na uplatnenie požadovaného nároku. Zároveň súd prvej inštancie rozhodne aj o nároku na náhradu trov

prvoinštančného a druhoinštančného konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)