Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 22, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/101/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820201301
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5820201301.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu
JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobkyne: V. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom R. B., G. XXXX/XX, zastúpenej Mgr. Marekom Longajom, advokátom so sídlom F. XXX/A, L., proti
žalovaným: 1/ V. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XXX, 2/ Ing. L. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom M. R. XXX/XXB, M. M. G., 3/ R. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. XXXX/XX, R. B., žalovaní

zastúpení JUDr. Erichom Lojom, advokátom so sídlom U., Q. XX, o určenie, že závet nepredstavuje vôľu
poručiteľa,žeporučiteľhonespísalslobodneaporučiteľnepoznalobsahzávetu,naodvolaniežalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 5C/32/2020-174 zo dňa 07. 03. 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/ až 3/ proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd vo výroku I. zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia,
že závet napísaný formou notárskej zápisnice č. 66/2015 z 01. 04. 2015 notárkou JUDr. Martinou
KlinovskousosídlomvA.,Q.XXporučiteľaP.B.,nar.XX.XX.XXXX,zomr.XX.XX.XXXXnepredstavuje
vôľu poručiteľa, poručiteľ ho nespísal slobodne a poručiteľ nepoznal obsah závetu (I.). Žalovaným 1/
až 3/ proti žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II.). Štátu proti žalobkyni
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III.). Žalobkyňa v žalobe uviedla, že vzhľadom

k tomu, že s poručiteľom mala blízky vzťah a starala sa o neho posledné dni jeho života, nadobudla
presvedčenie, že znenie závetu nezodpovedá jeho vôli, aká bola v čase jeho smrti v roku 2019, keďže
pomery sa od spísania závetu zmenili. To, že závet nepredstavuje vôľu poručiteľa, mal dokazovať aj
list z 28. 11. 2010, kde poručiteľ vyjadruje so svojou manželkou vôľu darovať žalovanému 2/ dom
súpisné č. XXX zapísaný na LV č. XX k.ú. U., keďže v čase napísania predmetného listu bol vlastníkom
predmetného domu len poručiteľ, pričom k predmetnému darovaniu synovi nedošlo, čo dokazuje, že
poručiteľ si to rozmyslel a závet v rozsahu darovania rodinného domu synovi nepredstavuje jeho vôľu.

Nesúlad závetu s poslednou vôľou poručiteľa videla žalobkyňa aj v tom, že tento bol v domnení, že
byt, ktorý jej podľa závetu odkázal, už jej dávno patrí, keďže na základe neformálnej dohody medzi
žalobkyňou a poručiteľom a jeho manželkou malo byť vlastnícke právo k bytu prevedené darovaním ešte
v období pred spísaním závetu, keď navyše poručiteľ vzhľadom na jej ťaživú sociálnu a ekonomickú
situáciu by jej nechal väčší obnos majetku. Závet nespísal poručiteľ slobodne, pretože bol fyzicky
odkázaný na osobnú starostlivosť svojej rodiny, s ktorou býval a tieto okolnosti na neho vplývali tak,

že bol donútený prostredím k spísaniu závetu. Navyše prostredie, v ktorom žil, účelovo vytváralo obraz
žalobkyne ako osoby, ktorá môže za svoje sociálne a ekonomické problémy, keď vzťah žalovanej
1/ (t. j. jej matky a manželky poručiteľa) k ostatným súrodencom, ako aj očakávanie žalovanej 1/neskoršej starostlivosti od nich, prispeli k tomu, že o ostatných súrodencoch bol pred poručiteľom
vytvorený pozitívny obraz, ktoré skutočnosti mali vplyv na platnosť závetu. Závet nereflektuje vzájomný
vzťah poručiteľa so žalovaným 2/, t. j. synom, ktorému určite nechcel darovať taký rozsah majetku,

aký je spísaný v závete, keďže tento priniesol do domu množstvo vecí súvisiacich s prácou so
včelami, ktoré tam podľa názoru žalobkyne boli proti vôli poručiteľa a ich prítomnosť a činnosti s
nimi súvisiace poručiteľa obťažovali. Poručiteľ navyše nepoznal obsah závetu, keďže dlhodobo bral
lieky (lexaurin, leuprorelin), ktoré v kombinácii s požívaním alkoholických nápojov, ku ktorému podľa
žalobkyne dochádzalo pravidelne, spôsobili, že nerozumel tomu, čo podpisuje a jeho obsah nereflektuje

s jeho vôľou. Zo žaloby ďalej vyplýva, že na jej podanie podľa ust. § 137 písm. d/ CSP bola odkázaná
súdnym komisárom, ktorý v rámci dedičského konania nie je sporné skutočnosti oprávnený riešiť.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že poručiteľ závet spísal slobodne, bez nátlaku, obsah
závetu poznal a tento obsahuje jeho skutočnú vôľu. Pokiaľ ide o samotnú vôľu poručiteľa, výpoveďami
žalovaných 1/ až 3/ a svedkov mal preukázané, že so žalovanou 1/ mal pekné harmonické manželstvo,
bol to vzťah rovnocenných partnerov správajúcich sa k sebe úctivo so vzájomným rešpektom. Títo sa

sami rozhodli urobiť poriadok so svojím majetkom pre prípad smrti po návšteve Mesta Tvrdošín a videní
nápisu sídla notárskeho úradu. Pri sprostredkovaní spísania závetu, návšteve notára im nikto neradil,
nepomáhal,ichdeti(potomkovia)ospísanízávetuvedomosťnemali.Jediná,ktorámohlamaťvedomosť,
bola vnučka P. E., ktorá je náhradnou závetnou dedičkou, avšak táto mala vedomosť skôr o úmysle
poručiteľa zriadiť závet a nie o tom, či poručiteľ závet skutočne aj zriadil (spísal). Nebol preukázaný ani

vplyv rodiny na vôľu poručiteľa a ani to, že by tento nekonal slobodne. Žiaden zo svedkov nepotvrdil
alkoholizmus u poručiteľa, a to ani v období spísania závetu, ani po jeho spísaní a ani v čase jeho
smrti. A teda nepotvrdil ani vplyv liekov v kombinácii s alkoholom. Bolo preukázané, že poručiteľ mal
hendikep s nohou a viacero zdravotných problémov, s ktorými navštevoval lekárov, ale v súvislosti
s tým nebola potvrdená žiadna celodenná fyzická odkázanosť na osobnú starostlivosť rodiny, resp.

fyzická odkázanosť vo všetkých sférach jeho života. Z výpovedí strán sporu a svedkov vyplynulo, že
poručiteľ dokázal kosiť trávu, pomáhal žalovanej 1/ ako manželke, bol veľmi zručný, mal predpoklady
pre fyzicky viac náročné práce. Tvrdenie žiadnej z vypočutých osôb nenaznačovalo (a to ani nepriamo)
dennú fyzickú odkázanosť poručiteľa na svoje okolie a rodinu. Ani vzťah poručiteľa a žalovaného 2/ sa
dokazovaním nepreukázal ako problémový, narušený, či založený na neúprimnosti, ktorá skutočnosť by

mala vplyv na spísanie závetu. Bolo preukázané, že žalovaný 2/ mal dielňu v rodinnom dome poručiteľa
a žalovanej 1/ a v nej zhotovoval prípravky na chov včiel, v ktorom mal záľubu, no nepotvrdilo sa
obťažovaniealebonesúhlasporučiteľaschovomvčiel.Jediné,čopotvrdilsvedokA.B.,bolo,žeporučiteľ
nerozumel významu chovu, pretože investície boli vyššie ako prínos z nich. Nepotvrdil sa žiaden
nesúhlas, hádky poručiteľa so žalovaným 2/ v súvislosti s chovom včiel, nebolo preukázané, že by z toho

dôvoduvznikalihádky,žalovaný2/saztohtodôvoduknemunevhodnesprával,neposkytovalmupomoc
alebo iné, takže ani vplyv tejto skutočnosti na ich vzájomný vzťah, čo v konečnom dôsledku by mohlo
mať vplyv na vôľu poručiteľa, ktorú učinil v závete. Pokiaľ ide o vedomosť poručiteľa o obsahu závetu, z
výsluchu žalovaných bolo preukázané, že poručiteľ bol až do smrti duševne spôsobilou osobou, jedine
týždeňpredsvojousmrťoubolvstave,žebolsíceprivedomí,alejehostavsazhoršoval.Okoloroku2015

bol v plnej fyzickej a duševnej kondícii, zaujímal sa o okolitý svet, vnúčatá a ich štúdium, životné plány a
iné, čo bolo potvrdené aj ich výsluchom. Nepotvrdil sa ani vplyv liekov na správanie poručiteľa v spojení
s alkoholom, pretože lieky, o ktorých sa zmieňovala žalobkyňa, požíval v terminálnom štádiu svojho
ochorenia, nie v čase zriadenia a podpísania závetu. To, že lieky v spojení s alkoholom neovplyvnili
obsah závetu, vylučujú aj výpovede žalovaných a svedkov R. Q., P. E., M. K., Ing. L. B.. Lexaurin

užíval, pretože nemohol spávať, čo potvrdila žalovaná 3/ - zdravotná sestra, aj žalovaná 1/, ktorá sa
o poručiteľa denne starala a podávala mu liek leuprorelin, ktorý je hormonálnou liečbou na rakovinu
prostaty.Zdravotnýstavporučiteľasazhoršilažvroku2018,včasezriadeniazávetunetrpelterminálnym
ochorením rakoviny prostaty. S tým súvisí aj posúdenie neexistencie nátlaku zo strany rodiny a jeho
okolia, pretože bolo dokázané, že poručiteľ bol odkázaný na osobnú starostlivosť len v konečnom štádiu

svojho ochorenia - rakoviny prostaty (tá prepukla v roku 2018), nie v čase zriadenia (spísania závetu). A.
B. potvrdil, že poručiteľ pri príležitosti pohrebu a karu v roku 2018 (ako to vyplýva z výpovede žalovanej
1/, ktorú žalobkyňa nerozporovala), požil alkohol, išlo o požitie pri jednorazovej príležitosti, pričom ani
svedok netvrdil, že poručiteľ bol opitý. Poručiteľ v notárskej zápisnici, v ktorej bol závet spísaný, sám
vyhlásil, že je pri plnom duševnom zdraví a po dôkladnej úvahe sa rozhodol slobodne, vážne a bez

nátlaku pre prípad svojej smrti zriadiť závet, vôľu v závete prejavil určite a zrozumiteľne. V závete
poručiteľ určil za závetných dedičov všetkých potomkov, ustanovil náhradných dedičov (vnukov), určil
predmetzávetu-nehnuteľnýmajetok,ktorýbudetvoriťpredmetdedičstva.Súčasnevnotárskejzápisnici
prehlásil, že s jej obsahom po jej prečítaní a vysvetlení notárom súhlasí, čím potvrdil to, že poznal obsahzávetu, na znak čoho zápisnicu podpísal, pričom dokazovaním sa potvrdilo, že tento obsah poručiteľ
skutočne aj poznal. Žalobkyňou tvrdené (iné) úmysly o rozdelení majetku alebo vzťah poručiteľa s ňou
boli prejavené v čase, keď poručiteľ trpel vážnym ochorením - rakovinou, bol v štádiu blízko smrti, stav

bol sprevádzaný silným emočným vypätím a bolesťami vyčerpaného organizmu, za ktorým účelom sa
mu podávali aj opiátové náplasti. Tieto skutočnosti za súčinnosti citovej podpory žalobkyne mohli u
poručiteľa vyvolať rôzne emočné stavy, ale nie skutočnú vôľu poručiteľa. Nebolo pritom preukázané,
že by poručiteľ mimo závetu zo dňa 01. 04. 2015 zanechal akýkoľvek iný závet, ktorý by bol spísaný
právne kvalifikovaným spôsobom a ani to, že by poručiteľ napadnutý závet odvolal. Akékoľvek pocity,

úvahy a iné dojmy alebo ústne vyjadrenia nemajú právne účinky. Iná vôľa poručiteľa, ako tá, ktorá je
obsiahnutá v závete, preukázaná nebola. Vyjadrenia poručiteľa v terminálnom štádiu jeho ochorenia
(týždeň pred smrťou), kedy mu mala žalobkyňa poskytovať hlavne citovú podporu, nemohli mať vplyv
na obsah závetu, pretože takéto vyjadrenia nevyvolali žiadne právne účinky. Terminálne posledné
štádium ochorenia poručiteľa, prejavujúce sa v slabosti tela (fyzického), neznamená zároveň stratu jeho
spôsobilosti, resp. zmenu jeho vôle. Ak by k strate spôsobilosti došlo, neskoršia strata spôsobilosti

poručiteľa na platnosť skôr zriadeného závetu, nemá vplyv. Ani list poručiteľa z 28. 11. 2010 neovplyvní
posúdenie jeho vôle, keďže bol spísaný dávno pred zriadením závetu a ide o prejav poručiteľa, ktorý
nenadobudol právnych účinkov, keďže nebol uskutočnený žiadny právny úkon (napr. darovacia zmluva),
ktorý by nadobudol aj vecno-právne účinky. Obsah listu, kde je vôľa darovať rodinný dom poručiteľa
a žalovanej 1/ ich synovi - žalovanému 2/, je v zhode s vôľou poručiteľa obsiahnutou v závete. V

konaní sa skôr preukázalo, že poručiteľ mal úmysel vydediť žalobkyňu, keďže bol preukázaný jeho
úmysel poznať podmienky vydedenia a iné s tým súvisiace právne otázky, ako je to zrejmé z výpovedí
žalovaných, ale najmä svedkyne P. E., ktorá študovala právo. V tejto súvislosti možno konštatovať, že
nebol preukázaný ani vrúcny vzťah žalobkyne k poručiteľovi v čase spísania závetu, skôr naopak, bolo
preukázané jej nevhodné správanie sa a konanie, ktoré malo ťaživý finančný a psychický dopad na

poručiteľa a jeho manželku - žalovanú 1/. Deklarovalo sa vedenie súdnych sporov, dostatočná finančná
pomoc zo strany poručiteľa a jeho manželky práve žalobkyni ako dcére, platenie úhrad spojených s
užívaním bytu, v ktorom býva žalobkyňa, čo nasvedčuje tomu, že vôľa poručiteľa sa od spísania závetu
nezmenila. Vychádzajúc z takto ustáleného skutkového a právneho stavu žalobu v celom rozsahu ako
neodôvodnenú zamietol. Vzhľadom na to, že skutkový stav mal dostatočne preukázaný vykonanými

dôkazmi, ďalšie dôkazy nevykonal. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods.
1 CSP a žalovaným, ktorí mali plný úspech vo veci, ho priznal v plnom rozsahu. O nároku na náhradu
trov štátu rozhodol podľa § 259 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a priznal mu nárok na náhradu trov,
ktoré mu vznikli z titulu svedočného svedkom vypočutým na pojednávaní 26. 01. 2022 (R. Q., M. K.).

2. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP a žiadala ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanieanovérozhodnutie,resp.jejžalobevyhovieťvplnomrozsahuapriznaťjejnároknanáhradutrov
konania, keďže súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Mala za to, že závet nepredstavuje skutočnú vôľu poručiteľa. Zotrvala na tvrdení, že poručiteľ

nespísal závet slobodne, keďže bol vzhľadom na svoj zdravotný stav odkázaný na osobnú starostlivosť
rodiny, s ktorou býval a tieto okolnosti na neho intenzívne a negatívne vplývali. Naštrbený vzťah medzi
poručiteľom a rodinnými príslušníkmi potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi aj svedok A. B., keď uviedol:
„Podľa môjho názoru bol poručiteľ nahnevaný na žalovaného 2/ kvôli včelám. Ja som to vnímal tak, že
žalovaný2/malzáujemchovaťvčely,poručiteľnieaasihohnevaloto,žesamuvôbecnezdôverí,akýbol

rok, aká bola úroda medu, ako je to s včelstvom a pod. Žalovaný 2/ skôr využíval priestor rodičovského
domu na túto svoju záľubu a asi to poručiteľa hnevalo. Ja som to tak cítil. Zrejme tam nebola taká dôvera
medzi poručiteľom a žalovaným 2/ a vnímal som to ako keby vošla do neho zlosť. (...) Poručiteľ bol
smutný z toho, že nemal vrúcny vzťah so svojím synom. Nemal pekné slovo na žalovaného 2/. Ako
som uviedol, nemali vrúcny vzťah, a to zrejme poručiteľa hnevalo. Ja som vycítil, že poručiteľ ako keby

nemal takú dôveru v žalovaného 2/.“ Svedok svojou výpoveďou potvrdil jej tvrdenie, ktoré poukazovalo
na skutočnosť, že vzťah žalovaného 2/ voči poručiteľovi nebol založený na úprimnosti a rozhodne
výsledok spísania závetu nemôže reflektovať ich vzájomný vzťah. Z vyššie uvedeného vydedukovala
názor, že poručiteľ by určite nechcel darovať žalovanému 2/ taký rozsah majetku, aký je spísaný v
závete. Žalovaní sa ju v rámci súdneho konania snažili vykresliť ako osobu, ktorá svojím správaním

negatívnym spôsobom vplývala na poručiteľa a rodinných príslušníkov, pričom opätovne poukázala na
výpoveď svedka A. B., ktorý na jej adresu uviedol: „Ja som ani jedno slovo nepočul od poručiteľa také, že
by na žalobkyňu povedal niečo zlé. Ja som videl to, že si tam nosila staré rožky, chlieb z R. B.. Vždy niečo
doniesla pre hydinu a chodila si tam aj pomáhať. Keď bol poručiteľ v nemocnici, chodila tam žalobkyňaza ním a aj domov pomáhať. Poručiteľ, si myslím, mal žalobkyňu rád, usudzujem to z toho, že ani slovom
nenaznačil opak. Nikdy sa nezmienil o tom, že by chcel žalobkyňu vydediť.“ Uvedený názor potvrdila aj
svedeckávýpoveďmanželkyžalovaného2/Ing.L.B..Poukázalanato,žeposkytlažalovanýmpozemok,

ktorý rodinní príslušníci využívali na pestovanie plodín, z ktorých ona nič nedostávala, ani nežiadala.
Preto tvrdenia žalovaných o ekonomickom využívaní rodinných príslušníkov z jej strany neobstoja. Súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko poručiteľ voči
nej prechovával dlhodobo harmonický vzťah, dôveroval jej, čo sa prejavilo aj pri požiadaní o pomoc
pri riešení právneho vysporiadania majetku. Práve psychické útrapy, ktorým musel poručiteľ čeliť zo

strany rodinných príslušníkov, či už v podobe sociálnoekonomickej závislosti, resp. v ich snahe vykresliť
ju ako osobu, ktorá môže za všetky problémy rodiny, predstavujú dôležitý argument, že poručiteľova
vôľa obsiahnutá v závete nepredstavuje jeho skutočnú vôľu. Poručiteľ sa v rodinnom prostredí necítil
komfortne, bol izolovaný v snahe ovplyvniť jeho vôľu pri spísaní závetu. Ostatné vykonané dôkazy
nemali takú intenzitu, ktorá by dokázala skutočnosti opačné, ako tvrdí. V posledných dňoch života sa
jej poručiteľ viackrát zdôveril, že jeho vzťah s manželkou nebol dobrý a že manželka nerešpektovala

jeho súkromie. Poručiteľ potreboval kľud, ktorý mu rodina nedokázala poskytnúť. Závet obsahuje aj
formálne nedostatky, nakoľko ten istý pozemok je v jednom bode odkázaný do výlučného dedičstva a
zároveň je odkázaný aj do podielového spoluvlastníctva súrodencov. Rodinní príslušníci jej zatajovali
skutočnosť, že poručiteľ trpí takmer desať rokov vážnym ochorením - rakovinou, čo ju utvrdilo v tom,
že závet nemôže predstavovať skutočnú vôľu poručiteľa, ktorá bola výrazným spôsobom formovaná a

modifikovaná vplyvom rodinného prostredia. Žalovaná 1/ bránila žalobkyni v kontakte s poručiteľom v
obave,žebyporučiteľmoholnaňupreviesťmajetokavplnomrozsahuzabezpečovalamajetkovoprávne
úkony spôsobom, ktorý zodpovedal jej predstavám a nie predstavám oboch manželov. Žalovaní v konaní
viackrát poukázali na to, že žalobkyňa finančne zaťažovala poručiteľa svojím neusporiadaným životom a
že oni žiadnym spôsobom neboli finančne podporovaný, čo však je v rozpore so svedeckou výpoveďou

žalovaného2/,ktorýuviedol,ževrokoch1992alebo1993muporučiteľdarovalspolusmatkoupozemok.
Súddospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam,nakoľkozastávanázor,
že pri zohľadnení vzťahu medzi ňou a poručiteľom, ako aj zohľadnení vzťahu medzi poručiteľom a
žalovanými, nemôže vôľa obsiahnutá v závete predstavovať skutočnú vôľu poručiteľa. Majetok, ktorý jej
poručiteľ odkázal, bol majetkom, ktorý v minulosti financovala, pričom z tohto pohľadu došlo k hrubému

majetkovému zvýhodneniu žalovaných v rozpore so skutočnou vôľou poručiteľa, a to na jej úkor.

3. Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadali rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť, v celom rozsahu sa stotožniac s jeho skutkovými a právnymi závermi.
Poukázali na to, že pri rozhodnutí vo veci samej je podstatné posúdenie okolností, za ktorých bol závet

vyhotovený,t.j.stavvčase01.04.2015.Okolnosťami,zaktorýchbolzávetvyhotovený,sasúddôkladne
zaoberal, pričom správne skúmal a vyhodnotil aj časové obdobie, ktoré bezprostredne predchádzalo
spísaniu závetu, ako i časové obdobie bezprostredne nasledujúce po samotnom spísaní závetu, a to
vo vzťahu jednak k spôsobilosti poručiteľa zriadiť samotný závet, k úrovni jeho fyzického, no najmä
psychického zdravia, ako i vo vzťahu poručiteľa k jeho jednotlivým dedičom, resp. členom jeho rodiny.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných zotrvala na skutočnostiach uvedených vo
svojom odvolaní.

5.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní

(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotenímtoho,čouviedlavrámciodvolaciehokonaniažalobkyňa,konštatuje,žesúdprvejinštancie

vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné
pre posúdenie veci a následne dospel k správnym právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné
opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani odvolateľka vo svojom odvolaní neuviedla žiadne podstatné
skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť

zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane
druhej.7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobkyne krajský
súd dopĺňa, že A. B. pri svojom výsluchu vyjadril iba svoje domnienky o vzťahu poručiteľa a žalovaného
2/, ako aj žalobkyne, pričom o predmete sporu, t. j. závete a okolnostiach, za ktorých bol závet spísaný

01. 04. 2015, žiadnu vedomosť nemal, pretože sa o tom s poručiteľom nikdy nerozprával, v dôsledku
čoho nemohol potvrdiť okolnosti tvrdené žalobkyňou o tom, že závet nepredstavuje vôľu poručiteľa, tento
ho nenapísal slobodne, nepoznajúc jeho obsah. Z výpovede žalovanej 1/, manželky poručiteľa, ktorá
jediná, sa vedela vyjadriť k okolnostiam spísania závetu u notára, pritom vyplýva opak. Žiadna iná osoba
o jeho spísaní vedomosť nemala, a preto jeho obsah ovplyvniť ani nemohla. V závete pritom poručiteľ

sám uviedol (zrejme nedonútený notárkou), že ho zriadil pri plnom duševnom zdraví, po dôkladnej
úvahe slobodne, vážne a bez nátlaku, keď po spísaní mu bol prečítaný a vysvetlený a na znak súhlasu
ho podpísal. Vzhľadom na uvedené neobstoja tvrdenia žalobkyne, že vzhľadom na vzťah poručiteľa
a žalovaného 2/ by mu neodkázal taký rozsah majetku a vzhľadom na vzťah k nej by jej majetok bol
odkázaný vo väčšom rozsahu, keďže sa jedná len o jej domnienky. Výsluchmi žalovaných, ako aj vnukov
poručiteľa R. Q., M. K. a vnučky P. E. bolo preukázané, že poručiteľ mal vlastný názor, vôľu v rôznych

oblastiach života a nikým z rodiny mu nebolo bránené, aby tento názor, vôľu prejavoval alebo realizoval,
keď nielen v čase spísania závetu, ale až do svojej smrti bol pri plnom duševnom zdraví, vedel čo
koná, čo rozpráva a jeho vyjadrenia dávali zmysel. V konaní nebolo pritom preukázané, že poručiteľ
mimo závetu z 01. 04. 2015 zanechal akýkoľvek iný závet, ktorý by bol spísaný právne kvalifikovaným
spôsobom, ani to, že by poručiteľ napadnutý závet odvolal. Ak by závet nespĺňal vôľu poručiteľa, tak ho

mohol od roku 2015 kedykoľvek odvolať, resp. zrušiť neskorším platným závetom, čo sa však nestalo.
Akékoľvek pocity, úvahy a iné dojmy alebo ústne vyjadrenia nemajú žiadne právne účinky. Vyjadrenia
poručiteľa v terminálnom štádiu jeho ochorenia, kedy mu mala žalobkyňa poskytovať hlavne citovú
podporu, nemohli mať vplyv na obsah závetu, pretože takéto vyjadrenia nevyvolali žiadne právne účinky.
Posledné štádium ochorenia poručiteľa, prejavujúce sa vo fyzickej slabosti neznamená zároveň stratu

jeho spôsobilosti, resp. zmenu jeho vôle, pričom ak by k strate spôsobilosti došlo, neskoršia strata
spôsobilosti poručiteľa na platnosť skôr zriadeného závetu nemá vplyv. Pokiaľ žalobkyňa argumentovala
tým, že zvyšná rodina jej dlhodobo tajila, že poručiteľ má rakovinu, čo ju utvrdilo v tom, že závet nemôže
predstavovať jeho skutočnú vôľu, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že to bol práve poručiteľ,
ktorý si neželal, aby žalobkyňa o jeho chorobe a zdravotnom stave vedela, pričom ak by jeho vzťah

k žalobkyni bol skutočne takým harmonickým a navyše dôverným ako tvrdí, sám by sa jej o svojom
zdravotnom stave zdôveril. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že závet obsahuje formálne nedostatky, nakoľko
ten istý pozemok je v jednom bode odkázaný do výlučného dedičstva a zároveň je odkázaný aj do
podielového spoluvlastníctva súrodencov, tieto skutočnosti zo závetu nevyplývajú.

8. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalobkyne, či
už v prvoinštančnom alebo v odvolacom konaní, krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil, vrátane nároku na náhradu trov konania, ktorý bol žalovaným, ako aj štátu vzhľadom
na ich plný úspech vo veci priznaný v plnom rozsahu.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovaným ako plne úspešným aj v odvolacom konaní ho priznal
taktiež v plnom rozsahu.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, zakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).