Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. marec 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121204148
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1121204148.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek
senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: Poistná udalosť s. r. o., so
sídlom Sabinovská 11, 821 03 Bratislava, IČO: 45 474 231, právne zastúpeného: Advokátska kancelária
MHS Legal, s. r. o., so sídlom Galvaniho 7/D, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 866
687, proti žalovanému: ČSOB Poisťovňa, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 31 325

416, právne zastúpenému: MGA IURIS s. r. o., so sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava - mestská časť
Staré mesto, IČO: 47 233 028, o zaplatenie 2.484,- eur s príslušenstvom, a o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/57/2021-145 zo dňa 17.02.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/57/2021-145 zo dňa
17.02.2023 p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie sp.zn. 25Cb/57/2021 zo dňa 26.11.2021 a to s poukazom na
ustanovenia § 278, § 281 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len

„CSP“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že dňa 26.11.2021 rozhodol spor
zamietnutím žaloby z dôvodu, že žalovaná na pojednávaní konanom 26.11.2021 navrhla rozhodnúť
rozsudkom pre zmeškanie. Súd prvej inštancie totiž považoval za preukázané, že v danom spore ide
o žalobu podľa § 137 písm. a) CSP, t.j. o žalobu na plnenie - zaplatenie peňažnej sumy, žalobca

bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil, svoju neprítomnosť
neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, pričom o následku nedostavenia sa vrátane možnosti
vydania rozsudku pre zmeškanie bol poučený a toto poučenie mu bolo doručené 19.10.2021 spolu s
predvolaním na pojednávanie. V čase vyhlásenia rozsudku teda boli splnené všetky zákonné podmienky
podľa § 278 CSP. Predmetný rozsudok bol žalobcovi doručený 16.12.2021, pričom podaním doručeným
Okresnému súdu Bratislava I dňa 17.12.2021 sa žalobca domáhal zrušenia rozsudku pre zmeškanie.

Návrh odôvodnil tým, že na pojednávanie vytýčené na 26.11.2021 o 12:00 hod. mal právny zástupca
žalobcu naplánovanú účasť, avšak v noci z 25.11.2021 na 26.11.2021 dostal vysoké horúčky, akútny
zápal hrdla a bolesti celého tela. Intenzita bolesti bola taká, že mal ťažkosti vstať z postele a realizovať
základné úkony dennej potreby a nebol v stave zhotoviť a zaslať ospravedlnenie na pojednávanie. Stav
nevládnosti až dezorientácie (spôsobený vysokými teplotami a bolesťami svalov) pretrvával u konateľa
právneho zástupcu žalobcu až do 29.11.2021, pričom nič nenasvedčovalo, že by sa rozvíjalo akékoľvek

ochorenie, keďže sa ešte 25.11.2021 pripravoval na blížiace sa pojednávanie. Podľa všetkého išlo o
akútnu virózu, pretože AG testy určené na preukázanie ochorenia COVID - 19 sa ukázali ako negatívne.Keďže po telefonickej konzultácii s lekárom, ktorú zrealizovala jeho rodina, bolo odporučené tíšenie
teploty a sledovanie zdravotného stavu, právny zástupca žalobcu nedisponuje lekárskym potvrdením
ohľadom ochorenia (predložil svoje čestné vyhlásenie). V prípade zdravotného stavu ide o tak závažnú

skutočnosť, že žalobca predpokladal, že súd bude akceptovať takéto čestné prehlásenie ako dôkaz o
tom, že sa zdravotné komplikácie vyskytli v opísanom rozsahu. Zastúpenie substitútom nebolo v tejto
veci možné, pretože A. A. B., ktorý spolupracuje s advokátskou kanceláriou vo veciach klienta - žalobcu,
bol v danom termíne v karanténe pre podozrenie na ochorenie COVID-19 jedného z jeho rodinných
príslušníkov. Poverenie koncipienta na zastúpenie v tomto prípade rovnako tak nebolo možné, pretože

klientstakýmtopoverenímnesúhlasilavovecizastupovanianapojednávaniachtrvánaúčastiadvokáta.
Podľa žalobcu náhle a neočakávané zhoršenie zdravotného stavu je objektívnou skutočnosťou, ktorá je
ospravedlniteľným dôvodom neúčasti právneho zástupcu na pojednávaní, keďže nebolo v jeho silách
osobne sa dostaviť na pojednávanie, vypracovať a zaslať ospravedlnenie neúčasti, ani zabezpečiť
substitučné zastúpenie. Poukázal aj na to, že návrh nepodal skôr, lebo nemal vedomosť, či sa
pojednávanieuskutočnilo,resp.sakýmvýsledkom,nakoľkosamunapriekopakovanejsnahenepodarilo

zistiť stav konania a rovnako tak sa žiadna aktuálna informácia nenachádzala ani v elektronickom
súdnom spise.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že procesnú pasivitu treba posudzovať tak, že žalobca subjektívne,
aj napriek tomu, že mohol, vo veci nekonal, nemal o pojednávanie záujem, a preto je na mieste

„sankcionovať“ ho rozsudkom pre zmeškanie. Nemožno ale vylúčiť, že na strane žalobcu môže dôjsť
pred pojednávaním k neočakávanej udalosti objektívneho charakteru, alebo k okolnosti spôsobenej
samotným žalobcom, resp. inak zavinenej, v dôsledku ktorej zmešká nariadené pojednávanie, resp.
ktorémuzabránia,abyvčasospravedlnilsvojuneúčasťnapojednávaní.Pojem„ospravedlniteľnýdôvod“
v zmysle § 281 ods. 1 CSP nie je právnou normou definovaný, je iba na úvahe súdu, ktoré okolnosti v

intenciách konkrétneho prípadu posúdi ako okolnosti hodné ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní.
Ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 281 ods. 1 CSP sú preto podľa súdu prvej inštancie len také
okolnosti, ktoré na strane žalobcu nastali neočakávane, boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie
dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať
za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať

okolnosť, ktorá bola žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi známa pred pojednávaním, a ktorá mu
síce objektívne znemožňovala účasť na nariadenom pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti
nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil (porovnaj R 53/2020). Dôležitosť
ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý žalobca žiada o zrušenie rozsudku pre zmeškanie, nemožno
posudzovať bez prihliadnutia na všetky okolnosti prípadu a tiež správanie sa sporovej strany. Aj keď

sporová strana uvádza dôvod inak spôsobilý viesť k záveru že išlo o „ospravedlniteľný dôvod“, nie je
súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať, a to hlavne bez zohľadnenia širších aspektov konania vo
vzájomných súvislostiach. Príčina zmeškania pojednávania žalobcom musí mať s ohľadom na povahu,
nepredvídateľnosť, závažnosť, rozsah alebo z iných dôvodov aspekt ospravedlniteľnosti (toho, čo je
možné v danej veci ospravedlniť).

4. Podľa súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal existenciu ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý
zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, čo je jediný
relevantný dôvod, pre ktorý môže súd v danej veci rozsudok pre zmeškanie zrušiť. Chorobu právneho
zástupcu žalobcu nepovažoval súd prvej inštancie za preukázanú a v tomto smere predkladané čestné

prehlásenie predstavovalo len ničím nepodložené tvrdenia právneho zástupcu žalobcu. Súd prvej
inštancie mal za to, že ak skutočne bol telefonicky kontaktovaný lekár právneho zástupcu žalobcu, tak
nič nebránilo tomu, aby tento lekár vydal potvrdenie, ktorým by potvrdil minimálne okolnosť, že bol
vo veci svojho pacienta kontaktovaný jeho rodinou. Ak lekára skutočne kontaktovala rodina právneho
zástupcu žalobcu, nič nebránilo tomu, aby boli súdu predložené vyhlásenia príslušných členov rodiny

právneho zástupcu žalobcu. Okrem toho, ak rodina kontaktovala lekára, rovnako mohla kontaktovať
podľa súdu prvej inštancie aj koncipienta právneho zástupcu, aby ten súdu oznámil chorobu právneho
zástupcu žalobcu. Navyše kontaktovať súd (napr. obyčajným e-mailom zaslaným do podateľne) v dobe
technologického pokroku zaberie pár minút a táto činnosť určite život v prípade virózy neohrozuje.
Tvrdenia právneho zástupcu žalobcu preto považoval súd prvej inštancie len za ničím nepodložené

tvrdenia, ktoré neodôvodňujú zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Súd prvej inštancie poukázal na R
53/2020, v zmysle ktorého ospravedlniteľným dôvodom nie je ničím nepreukázaná údajná choroba
právneho zástupcu, pretože táto bola právnemu zástupcovi známa pred pojednávaním, a ktorá aj
keby síce objektívne znemožňovala účasť na nariadenom pojednávaní, žiadne objektívne okolnostinebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil. Súd prvej inštancie považoval
celkový postup právneho zástupcu žalobcu po pojednávaní a aj jeho konanie po doručení rozsudku pre
zmeškanie za účelové. V prvom rade podľa súdu prvej inštancie právny zástupca žalobcu porušil svoje

povinnosti (ospravedlniť svoju neúčasť a požiadať o odročenie pojednávania), resp. mu nič nebránilo
doručiť súdu neskôr, či už v deň pojednávania, alebo v nasledujúcich dňoch po ňom ospravedlnenie
(ak právny zástupca žalobcu tvrdí, že nepriaznivý zdravotný stav trval do 29.11.2021 mohol kedykoľvek
po 29.11.2021 kontaktovať súd), avšak právny zástupca žalobcu tak účelovo urobil až po doručení
predmetného rozsudku pre zmeškanie (tri týždne po nariadenom pojednávaní), kedy podal návrh na

jeho zrušenie a predložil čestné prehlásenie. Právny zástupca pritom 07.12.2021 kontaktoval súd o
stave konania, a teda namiesto toho, aby súdu prvej inštancie oznámil dôvody, pre ktoré sa nezúčastnil
pojednávania, na ktoré bol riadne predvolaný, tak len zisťoval stav konania, o ktorom sám napísal, že sa
uskutočnilo. Právny zástupca žalobcu je povinný vykonávať právne služby s odbornou starostlivosťou,
chrániť záujmy svojho klienta a súdu včas oznamovať skutočnosti dôležité pre vedenie konania, t.j.
namiesto zisťovania stavu konania bolo namieste súdu zaslať dodatočné ospravedlnenie neúčasti na

pojednávaní, čo platí o to viac, že právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie podľa svojich tvrdení
riadne pripravoval. Súd prvej inštancie preto aj s prihliadnutím na práva a oprávnené záujmy druhej
strany sporu musel vyhodnocovať dodržanie zásady objektívnosti pri posudzovaní opodstatnenosti
alebo neopodstatnenosti tvrdeného dôvodu zmeškania pojednávania, t.j. nemôže ísť len o subjektívne
tvrdenia bez existencie relevantných dôkazov nesporne preukazujúcich ich pravdivosť a opodstatnenosť

(porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/69/2020 z 25.02.2021 –
„žalobca bol povinný preukázať relevantnými listinnými dôkazmi existenciu ospravedlniteľného dôvodu
zmeškania.“). Súd netvrdí, že strana sporu, resp. právny zástupca strany nemôže zisťovať stav konania,
avšak za daných okolností už táto žiadosť mala v sebe obsahovať dôvody, pre ktoré sa právny zástupca
nezúčastnil pojednávania s dodatočným ospravedlnením neúčasti. Právny zástupca žalobcu tvrdí, že

nevedel o stave konania, avšak nie je zrejmé z čoho vôbec usudzoval, že pojednávanie mohlo byť
odročené, keď sám ospravedlnenie nepodal a súd prvej inštancie stranám sporu nedal žiadnu informáciu
o tom, že by sa pojednávanie konať nemalo. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval,
že žalobca v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nepreukázal existenciu ospravedlniteľného
dôvodu zmeškania pojednávania vo veci.

5. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej
lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 písm. h) CSP, v ktorom uviedol, že súd prvej inštancie
nesprávne interpretoval pojem „ospravedlniteľný dôvod“ na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Bol
názoru, že právny zástupca má povinnosť ospravedlniť svoju neprítomnosť včas a nie dodatočne po

pojednávaní. Neskoré ospravedlnenie neprítomnosti by bolo tiež dôvodom na vydanie rozsudku pre
zmeškanie. Civilný sporový poriadok však nikde neustanovuje, že pre naplnenie pojmu ospravedlniteľný
dôvod je potrebné dodatočne ospravedlniť neúčasť na pojednávaní. Dodatočné ospravedlnenie
neúčasti je totižto ospravedlnenie urobené neskoro. Právny zástupca neporušil svoju povinnosť tým,
že dodatočne (neskoro) neospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní. Povinnosťou právneho

zástupcu je ospravedlniť svoju neúčasť včas. Len včasné ospravedlnenie neprítomnosti môže
zabrániť sankciám ustanovených v CSP. Neskoré ospravedlnenie má totižto rovnaké následky ako
neospravedlnenie sa vôbec. V prejednávanom prípade nebolo možné ospravedlniť sa včas, keďže
choroba právneho zástupcu nastala neočakávane a nebola mu pred pojednávaním známa. Nastala v
noci pred pojednávaním. Žalobca mal za to, že náhle a neočakávané zhoršenie zdravotného stavu je

objektívnou skutočnosťou, ktorá je ospravedlniteľným dôvodom neúčasti právneho zástupcu žalobcu na
pojednávaní. Náhla choroba bránila právnemu zástupcovi žalobcu zúčastniť sa pojednávania. Nakoľko
právny zástupca ochorel noc pred pojednávaním, nemohol svoju neúčasť včas ospravedlniť. Na základe
uvedeného žalobca navrhoval, aby Krajský súd v Bratislave zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil
Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 14.03.2023,
v ktorom uviedol, že rozhodnutie je dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené, so závermi ktorými
sa žalovaný plne stotožnil. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal, že pojednávania sa nezúčastnil
z ospravedlniteľného dôvodu. Rovnako nepreukázal existenciu žiadnej skutočnosti, ktorá by mu bránila

v účasti na pojednávaní. Žalobca ani po pojednávaní svoju neúčasť aspoň dodatočne neospravedlnil.
Z uvedených dôvodov považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné a žiadal rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdiť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.7. Ďalšie vyjadrenia doručené neboli.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého

rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) a po oboznámení sa
s procesným postupom súdu prvej inštancie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

9. Podľa § 281 ods. 1 CSP ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na

ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší
a nariadi nové pojednávanie.

10. Podľa § 281 ods. 2 CSP návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku
pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje,
že súd prvej inštancie sa vecne a právne správne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami
uvádzanými v návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a svoje rozhodnutie dostatočne a

náležitým spôsobom odôvodnil.

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu je
zrejmé, že predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 26.11.2021 o 12.00 hod. (č.l. 112 súdneho
spisu) bolo právnemu zástupcovi žalobcu dňa 19.10.2021 úspešne doručené do jeho elektronickej

dátovej schránky, a to spolu s podrobným poučením o rozsudku pre zmeškanie v zmysle ustanovení
§ 274, § 278 CSP (č.l. 114 súdneho spisu). Zo zvukového záznamu z pojednávania dňa 26.11.2021
o 12.00 hod., na ktoré sa žalobca, resp. jeho právny zástupca nedostavil, je zrejmé, že prítomný
právny zástupca žalovaného navrhol spor rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, keďže žalobca bol
predvolaný na pojednávanie a tohto sa bez ospravedlnenia nezúčastnil. Z obsahu spisu je zrejmé,

že právny zástupca žalobcu sa emailovým podaním zo dňa 07.12.2021 dopytoval na aktuálny stav
prejednávanej veci, kedy sám uviedol, že dňa 26.11.2021 sa uskutočnilo pojednávanie, z ktorého však
nemá k dispozícii zápisnicu, ani zvukovú nahrávku, preto nevie, či prišlo k rozhodnutiu, alebo odročeniu
pojednávania. V uvedenej žiadosti žalobca neospravedlňoval svoju neúčasť na pojednávaní, napriek
skutočnosti, že vedel o nariadenom termíne pojednávania a o svojej absencii na pojednávaní. Následne

žalobca až v podanom návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie uvádzal dôvody, pre ktoré zmeškal
pojednávanie.

15. Úspešnosť návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v zmysle ustanovení § 281 ods. 1, ods. 2
CSP predpokladá nielen splnenie podmienky jeho včasného podania, ktorá v danom prípade splnená

bola, ale aj splnenie podmienky uvedenia a preukázania ospravedlniteľného dôvodu, ktorý sa vzťahuje
na konkrétne pojednávanie, na ktorom bol rozsudok pre zmeškanie vyhlásený a ktorý objektívne možno
vyhodnotiť ako dôvod zakladajúci opodstatnenosť ospravedlnenia zmeškania procesného úkonu, v
danom prípade pojednávania, ktorý nastal náhle a neočakávane bezprostredne pred pojednávaním
a tak zabránil strane sporu v účasti na pojednávaní a v realizácii včasného ospravedlnenia neúčasti,

pričom dotknutá strana sporu jeho vznik nemohla predvídať a nezavinila ho svojím nedôsledným
konaním. Tak z predmetného návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, ako aj z odvolania
žalobcu proti napadnutému uzneseniu o jeho zamietnutí nepochybne vyplýva, že žalobca existenciu
ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania odvodzuje predovšetkým od skutočnosti, že došlo
k nepredvídateľnej a nečakanej situácii, keď večer pred pojednávaním dostal právny zástupca vysoké

horúčky, akútny zápal hrdla a bolesti celého tela v takej intenzite, že mal ťažkosti vstať z postele
a realizovať úkony dennej potreby, pričom uvedenú skutočnosť preukazoval priloženým čestným
vyhlásením, ktoré si napísal sám právny zástupca žalobcu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť,
že čestné vyhlásenie právneho zástupcu, je stále len tvrdením právneho zástupcu, kedy je možnésa stotožniť s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobca v tomto smere neposkytol súdu
prvej inštancie žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval danú skutočnosť. Žalobca ani v návrhu na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie, ani v odvolaní nepredložil či už písomné prehlásenie rodiny, ktorá telefonovala

s lekárom o tom, že právny zástupca žalobcu vôbec nejaké zdravotné problémy mal, ale ani dodatočné
potvrdenie lekára, či už o telefonickej konzultácii zdravotného stavu, alebo o ochorení. V tejto súvislosti
sa potom javí ako irelevantná argumentácia žalobcu v odvolaní, či porušil alebo neporušil svoju
povinnosť tým, že dodatočne (neskoro) ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní. I v prípade
včasného ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní je totiž nevyhnutné dôvod neprítomnosti, ktorý

vznikol zjavne v dôsledku objektívnych príčin vopred nepredvídateľných, náležite preukázať. Nad rámec
odvolací súd uvádza, že je možné sa stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že ak rodina kontaktovala
lekára, rovnako mohla kontaktovať či už súd prvej inštancie, alebo koncipienta právneho zástupcu, aby
ten súdu oznámil chorobu právneho zástupcu žalobcu. Navyše kontaktovať súd (napr. obyčajným e-
mailom zaslaným do podateľne) v dobe technologického pokroku nie je problém ani v prípade akútnej
virózy.

16. Odvolací súd preto s poukazom na okolnosti prípadu a podrobné odôvodnenie súdu prvej
inštancie, ktorý sa s návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vysporiadal po právnej stránke
správne, zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v súvislosti so svojím
návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nepreukázal existenciu ospravedlniteľného dôvodu

zmeškania pojednávania, a teda nepreukázal naplnenie dikcie ustanovenia § 281 ods. 1 CSP,
pričom aj s prihliadnutím na práva a oprávnené záujmy druhej strany sporu, musí byť existencia
akéhokoľvektvrdenéhoospravedlniteľnéhodôvoduvyhodnocovanázostranysúduzadodržaniazásady
objektívnosti posudzovania opodstatnenosti alebo neopodstatnenosti stranou sporu tvrdeného dôvodu
zmeškania pojednávania, t.j. nemôže ísť len o subjektívne alebo všeobecné tvrdenia bez existencie

relevantných dôkazov nesporne preukazujúcich ich pravdivosť a opodstatnenosť. Žalobca tak v návrhu
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ako ani v odvolaní proti napadnutému uzneseniu neuviedol
a najmä nepreukázal ani žiadne iné relevantné dôvody, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako dôvody
spôsobilé založiť ospravedlniteľnosť zmeškania pojednávania vo veci. Keďže tvrdený dôvod zmeškania
pojednávania nebol súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom preukázaný, nebolo možné návrhu na

zrušenie rozsudku pre zmeškanie vyhovieť, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrh
žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ako nedôvodný zamietol.

17. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátilpodstatnézáverysúduprvejinštanciepremietnutédovýrokovejčastinapadnutéhouznesenia,

odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380
CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vo výroku vecne
správne potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania v súvislosti s návrhom žalobcu na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP
tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%,
keďže bol žalovaný v odvolacom konaní plne úspešný.
19. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).