Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. apríl 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/34/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3222201230
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3222201230.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne: I., zast. D., proti žalovanému:
A., zast. Z., v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam o návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou zo dňa 15. decembra 2022, č.k. 2C/37/2022-44, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozhodnutím, súd prvej inštancie nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom
území T. F., obci x, okrese x, zapísanými Okresným úradom x, katastrálnym odborom na liste vlastníctva
č.XXXakoparcelaregistra„C“ parc.č.XXXX/X-zastavanáplochaanádvorieovýmere517m2,parcela

registra „C“ parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 48 m2, parcela registra „C“ parc. č.
XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 102 m2, parcela registra „C“ parc. č. XXXX - záhrada
o výmere 791 m2, parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 26 m2 a stavba
dom súpisné číslo XXXX na parcele registra „C“ parc. č. XXXX/X s tým, že žalovanému zakázal najmä
tieto nehnuteľnosti scudziť, ako aj zaťažiť záložným právom, vecným bremenom alebo inou ťarchou, a
to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde x pod sp. zn. 2C/37/2022.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou vo veci samej domáha voči
žalovanému určenia, že je výlučnou vlastntníčkou v podiele 1/1 nehnuteľností: parcely registra „C“
evidovanej na katastrálnej mape č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 517 m2,
parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
48 m2, parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 102 m2, parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape č. XXXX - záhrada o výmere
791 m2, parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere
26 m2, stavby dom súpisné číslo XXXX na parcele „C“ KN č. XXXX/X, ktoré sú Okresným
úradom x, katastrálny odbor zapísané na LV č. XXX pre okres x, obec x, k. ú. x. Spolu so žalobou
vo veci samej podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiada, aby súd uložil
žalovanému zákaz nakladať s vyššie identifikovanými nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom určenia

vlastníckeho práva, najmä zákaz nehnuteľnosti scudziť, ako aj zaťažiť záložným právom, vecným
bremenom alebo inou ťarchou, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Dôvodila,
že žalovaný je vedený na LV ako výlučný vlastník dotknutých nehnuteľností, ktoré boli v prospech
neho zapísané v evidencii nehnuteľností na základe darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného
bremena a dodatku č. 1 k tejto zmluve v ktorej vystupovala ako darkyňa, avšak ona v dobe podpisu
týchto zmlúv trpela duševnou poruchou, ktorá ju na takéto právne úkony robila neschopnou, dôsledkom

čoho je neplatnosť týchto právnych úkonov a nemožnosť na základe nich platného prevodu vlastníctva
k dotknutým nehnuteľnostiam na žalovaného. Tvrdí, že žalovaný podpísanie oboch darovacích zmlúvako aj dodatku narafičil tak, aby nemala čas listiny si dôkladne pozrieť, využil jej dôverčivosť, vysoký
vek, znížené kognitívne schopnosti, prejavy duševnej poruchy a hrubo ju oklamal. Musel si byť vedomý
vplyvu jej zdravotného stavu na jej duševné schopnosti v tom, že jej spôsobilosť pochopiť, uvažovať

a rozlišovať bola značne narušená, nemohla pochopiť podstatu darovania, ani dôsledky obligačného
záväzku v darovacej zmluve. Keďže ako výlučný vlastník môže žalovaný v súčasnosti bez
akýchkoľvekobmedzeníuskutočniťkonkrétneprávneafaktickékrokysmerujúcekscudzeniudotknutých
nehnuteľností má za to, že je namieste poskytnúť jej právnu ochranu, spočívajúcu v uložení zákazu
žalovanému s dotknutými nehnuteľnosťami nakladať, pretože v prípade takýchto úkonov by to malo za

následok sťaženie, prípadne aj znemožnenie toho, aby sa mohla účinne domáhať ochrany svojich práv.
Z tohto dôvodu žiadala, aby súd do rozhodnutia vo veci samej upravil dočasne pomery medzi stranami
prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia.

3. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s jeho prílohami a z
predložených listín mal za osvedčený zápis vlastníctva žalovaného k nehnuteľnostiam, ku ktorým

uplatňuje vlastníctvo žalobou vo veci samej žalobkyňa, ktoré nadobudol tento právnymi úkonmi
identifikovanými žalobkyňou, ktorá tvrdí ich neplatnosť. Z lekárskych dekurzov E.. E. P.
vyplývapredbežnádiagnózaužalobkyne-demenciapriAlzheimerovejchorobezmiešanýtyp,organická
bludová porucha - neúplná remisia na th.

4. Na takto osvedčený a zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 324 ods. 1, §
325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c/, § 329 ods. 1 veta prvá, § 329 ods. 2, § 330 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vo svetle teoretických východísk z ktorých ustanovení plynúcich
dospel k záveru, že sú v okolnostiach posudzovanej veci splnené zákonné predpoklady pre využitie
inštitútu neodkladného opatrenia na ochranu práv žalobkyne. Mal za osvedčené, že žalobkyňa

preukázala existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu a osvedčila skutočnosti indikujúce k
opodstatnenosti nariadenia neodkladného opatrenia do doby skončenia konania vo veci samej, keďže
aktuálne v prospech žalovaného svedčí zápis vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, pričom
žalobkyňa sa v konaní vo veci samej domáha určenia vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam,
dôvodiac absolútnou neplatnosťou právnych úkonov, na základe ktorých žalovaný do vlastníctva tieto

nehnuteľnostinadobudol.Podľanázorusúduprvejinštanciežalobkyňavmierepotrebnejvdanomštádiu
konania osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi stranami a osvedčila nárok, ktorý žiada chrániť
neodkladným opatrením, keďže tento sa pre účely posudzovania návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia javí z návrhu a predložených listín ako pravdepodobný. Zároveň je nesporné, že navrhované
nariadené neodkladné opatrenie má priamu väzbu na konanie vo veci samej, v ktorom sa žalobkyňa

domáha určenia, že je vlastníčkou predmetných nehnuteľností, ktoré boli predmetom uvedených
darovacích zmlúv a teda, že žalovaný nie je ich výlučným vlastníkom. Otázku spornosti vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam môže za daných okolností odstrániť iba súd svojím rozhodnutím
na základe vykonaného dokazovania (či je žalobkyňa skutočne nositeľom tvrdeného vlastníckeho práva,
bude teda predmetom dokazovania v konaní vo veci samej). Do vyriešenia uvedenej otázky je podľa

názoru súdu prvej inštancie potrebné bezodkladne dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu.
Zastáva názor, že v konkrétnej veci nie je potrebné preukázanie vykonania konkrétnych krokov a
právnych úkonov žalovaným spočívajúcich v nakladaní s predmetnými nehnuteľnosťami, nakoľko v
prípade ich uskutočnenia neodkladné opatrenie by už nebolo možné ani nariadiť, čím by táto forma
právnej ochrany strany sporu (v tomto prípade žalobkyne) bola neefektívna, oneskorená a iluzórna.

Účelom inštitútu neodkladného opatrenia nie je poskytovať neefektívnu ochranu práv, ale naopak
poskytnúť ochranu včasnú a efektívnu. Prípadným ďalším prevodom predmetných nehnuteľností zo
žalovaného na tretiu, resp. tretie osoby, alebo ich ďalšieho zaťaženia pred právoplatným skončením
konania súdu vo veci samej, by sa právne postavenie žalobkyne stalo právne neisté. Po dobu konania
vo veci samej je podľa názoru súdu účelné a dôvodné, aby sa okruh subjektov konania nemenil a

aby sa prípadným prevodom nezasiahlo do práv a povinností ďalších osôb. Nariadenie neodkladného
opatrenia po začatí súdneho sporu v danej veci je teda odôvodnené potrebou zachovať
skutkový a právny stav, aký existoval ku dňu začatia konania, aby sa spor vyriešil medzi totožnými
stranami sporu ako v čase začatia konania. V tejto súvislosti tiež uviedol, že žalobkyňa v
súvislosti s obavou o takéto nakladanie s nehnuteľnosťami žalovaným dala zapísať do katastra

nehnuteľnostípoznámkupodľa§38zákonač.162/1995Z.z.oexistenciipredmetnéhosporu.Poznámka
o vedení súdneho sporu zapísaná v katastri nehnuteľností však iba informuje o vedení súdneho
sporu a samotný zápis poznámky nikoho neobmedzuje. Okresný úrad nerozhoduje o tom, či
bude niekto obmedzený v nakladaní s nehnuteľnosťou, a preto nemôže nikoho poznámkou aniobmedziť, čo môže iba súd, a preto nariadenie neodkladného opatrenia súdom je aj za
súčasnej existencie zapísanej poznámky o vedení súdneho sporu dôvodné (k tomu poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/99/2020 zo dňa 16.12.2020). Zároveň mal súd

prvej inštancie za to, že dočasným obmedzením nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami nedôjde
k neprimeranému zásahu do práv žalovaného. Neodkladným opatrením sa obmedzuje jeho právo len
v miere nevyhnutne potrebnej a zodpovedajúcej predmetu sporu do skončenia veci samej, zároveň sa
v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav. Na základe uvedeného vyhovel
návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a v intenciách návrhu uložil žalovanému zákaz

nakladať spredmetnýminehnuteľnosťami,pričomžalovanémuzakázalnajmätietoscudziť,
ako aj zaťažiť záložným právom, vecným bremenom alebo inou ťarchou, a to až do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde x sp. zn. 2C/37/2022. Súd prvej inštancie o náhrade
trov konania o neodkladnom opatrení nerozhodoval, nakoľko v zmysle § 262 ods. 1 CSP o
nároku na náhradu trov rozhodne aj bez návrhu až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

5. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalovaný, a
to prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, navrhujúc odvolaciemu súdu zrušenie napadnutého
rozhodnutia, dôvodiac naplnením odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. a/, d/, f/ a h/
CSP (nesplnenie procesných podmienok, existencia tzv. inej vady, nesprávne skutkové a právne závery,
na ktorých je založené rozhodnutie). Poukazuje na to, že žalobkyňa mala vedomosť a súhlasila, aby sa

stal vlastníkom dotknutých nehnuteľností, v tej dobe bola pri plnom vedomí, darovala mu druhú polovicu
dotknutých nehnuteľností, a to práve z dôvodu, že ako vnuk sa o žalobkyňu zaujímal, v nehnuteľnosti
spolu so žalobkyňou žili od roku 2014, kedy sa prihlásil na tejto adrese k trvalému pobytu, ale v
skutočnosti v nehnuteľnosti vyrastal a trávil tam celú svoju mladosť a detstvo.
Považuje za zarážajúce, že v rozhodnutí je podrobne opísaný zdravotný stav žalobkyne v súčasnosti

avšak s poukazom na vyšetrenie zo dňa 05.10.2022, kedy táto navštívila v sprievode svojho syna
psychiatra E.. P. prvýkrát (pričom dovtedy liečená na psychiatrické problémy nebola, o čom
svedčí jej zdravotná dokumentácia) a druhýkrát navštívila E.. P. 27.10.2022, lekárske správy z ktorých
vyšetrení priamo doložila právna zástupkyňa do spisu spolu so žalobou. Podľa jeho názoru je v rozpore
s právnymi predpismi, aby právny zástupca prevzal na základe splnomocnenia právne zastupovanie

od osoby, ktorá na takýto právny úkon nemá byť spôsobilá, vychádzajúc z tvrdení uvedených v žalobe.
Úvahy právnej zástupkyne žalobkyne a následne aj súdu prvej inštancie, ktorý vydal na základe nich
neodkladnéopatrenie,súarbitrárneanemajúoporuvplatnejprávnejúprave.Žalobkyňanajednejstrane
nemala byť spôsobilá na právny úkon darovania v minulosti, ale dnes s diagnózami, ktoré dokonca
dokladuje jej právna zástupkyňa, má byť spôsobilá splnomocniť právnu zástupkyňu na podanie žaloby,

čo znamená, že buď právna zástupkyňa svojím konaním uznáva, že žalobkyňa je na právne úkony plne
spôsobilá, nakoľko od nej prevzala plnú moc na zastupovanie, alebo ide o neplatné plnomocenstvo
na právny úkon a na žalobu nemožno prihliadať, nakoľko nespôsobilá osoba nemôže udeliť platné
plnomocenstvo na zastupovanie. Tento lapsus právnej zástupkyne žalobkyne súd nepochopiteľne
akceptoval a vôbec nevyhodnotil, že ak žalobkyňa nie je spôsobilá na právne úkony, nemôže platne

udeliť plnomocenstvo na podanie žaloby, či ďalšie zastupovanie právnej zástupkyni. Potom ani nie sú
splnené procesné podmienky na vydanie neodkladného opatrenia pre absenciu procesnej subjektivity
u žalobkyne podľa § 61 a § 62 CSP a súd mal konanie zastaviť, nie vydať neodkladné opatrenie.
Opačný postup je nepochopiteľný, logicky a racionálne neudržateľný. Pokiaľ si to neuvedomila právna
zástupkyňa žalobkyne, súd prvej inštancie mal povinnosť túto skutočnosť preskúmať, čo sa však nestalo

a preto konanie trpí vadou, ktorú nemožno zhojiť.

6. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a navrhuje ho potvrdiť. Popiera,
že by mala vedomosť a súhlasila, aby sa žalovaný stal vlastníkom celej nehnuteľnosti, ako aj to, že by

pri plnom vedomí mu darovala polovicu nehnuteľnosti z dôvodu, že sa ako vnuk o ňu staral. Nemala
vedomosť o tom, že nie je vlastníčkou predmetných nehnuteľností až do jesene 2022, následne po
získaní ktorej vedomosti začala podnikať kroky smerujúce k tomu, aby sa opätovne stala vlastníčkou
nehnuteľností, nakoľko nebolo nikdy jej vôľou, aby toto vlastníctvo získal žalovaný. Nie je pravdou,
že by sa o ňu staral výlučne žalovaný. Tento už roky pracuje na lodi v zahraničí, takže to ani reálne

nebolo možné, tento naviac má priateľku v H., za ktorou chodí. Žalovaný nechával žalobkyňu doma
samotnú, nezabezpečoval jej riadne zásoby, ani lieky, obedy jej vozil jej syn D. E. a zastavovala sa
u nej dcéra. Nie je pravdou, že by deti začali mať záujem o žalobkyňu až potom, ako sa dozvedeli o
prevodenehnuteľností.Pravdouje,žežalovanýjejtotovlastníctvotajil.Nestotožňujesaanisnámietkamižalovaného o neplatnej plnej moci udelenej svojej právnej zástupkyni. Jej spôsobilosť na právne úkony
nie je obmedzená, môže teda samostatne pred súdom konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na
právne úkony, a to až do doby, pokiaľ by sa nepreukáže opak. Ak v žalobe bolo tvrdené, že v čase

uzatvorenia darovacích zmlúv trpela žalobkyňa duševnou poruchou, v dôsledku ktorej nebola spôsobilá
posúdiť vážnosť týchto právnych úkonov, neznamená to, že automaticky majú byť neplatné všetky
právne úkony, ktoré kedy urobila, keďže si uvedomuje, že chce svoj majetok získať späť a za týmto
účelomajudelilaplnomocenstvonasvojezastupovanievsporeourčenievlastníckehopráva.Poukazuje
naviac na to, že od doby podania žaloby a vydania uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia

došlo k zisteniu ďalších závažných nových skutočností, ktoré odôvodňujú aj nárok vo veci samej. Syn
žalobkyne E.. D. E. doručil dňa 15.12.2022 oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu
trestného činu Okresnej prokuratúre x, na základe čoho sa začalo trestné stíhanie pre zločin týrania
blízkej a zverenej osoby, tiež pre zločin podvodu, a to práve v súvislosti s konaním žalovaného vo
vzťahu k žalobkyni. V izbe žalobkyne bola nájdená ukrytá kamera, z čoho vyplýva aj podozrenie zo
spáchania trestného činu podľa § 194 a Trestného zákona. Z viacerých právnych dôvodov je tak daný

dôvod neplatnosti dotknutých právnych úkonov, čo však nemá dopad na platnosť plnej moci, ktorú
udelila svojej právnej zástupkyni.

7. Žalovaný vo svojej písomnej replike na vyjadrenie žalobkyne prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne opakovane ako v odvolaní replikuje svoje námietky o neplatne udelenej plnej moci právnej

zástupkyni žalobkyne, ktoré súd odignoroval. Čo sa týka trestných oznámení, dáva do pozornosti, že
tieto argumenty pre prezumpciu neviny neobstoja, naviac aj on sám podal na E.. D. E. trestné oznámenie
pre zločin vydierania, tomuto bolo vznesené aj obvinenie, bol podaný podnet na vzatie obvineného
E. do väzby, zo zadržania však tento bol prepustený na základe rozhodnutia súdu, keď bola väzba
nahradenápísomnýmsľubomapatričnýmiobmedzeniamisozákazompriblížiťsakžalovanémuatiežza

nariadeniadohľaduprobačnéhoamediačnéhoúradníka,ktorúskutočnosťprávnazástupkyňažalobkyne
„opomenula“uviesťnapriektomu,žejevýznamná.Prikladáručnepísanélistyžalobkyňouvobdobírokov
2013 a nasledujúcich, kde sa táto presne, zrozumiteľne a určito vyjadrovala o vzťahu dcéry I., u ktorej
teraz býva, i keď nie z vlastnej vôle, bez možnosti akejkoľvek komunikácie s okolím, prostredníctvom čo
i len mobilného telefónu, kde je žalobkyňa držaná ako rukojemníčka, aby nepovedala pravdu o vzťahoch

so svojimi dospelými deťmi. Z listov možno usudzovať, že v prípade, ak by žalobkyňa hovorila aký vzťah
má k dcére a uviedla, že sa jej bojí, je vysoko pravdepodobné, že by za trest zostala bez jedla, alebo by
bola psychicky a fyzicky týraná. Nemôže obstáť, aby žalobkyňa vypovedala na OR PZ v T. v prítomnosti
svojej dcéry bez psychiatra pri vyšetrovacom úkone. Dotknutú nehnuteľnosť darovala žalobkyňa vnukovi
z lásky, keďže mu nahrádzala matku, ktorá holdovala alkoholu a tiež svojho syna a žalovanej nebohého

muža bila. Matka žalovaného dostala žalobkyňu do stavu núdze a dlhov. Nemala o ňu záujem, iba o
jej peniaze. Žalobkyňa poprela vzťah k dcére, dokonca ju chcela žalovať za jej chovanie k rodičom.
Zo žalovaného urobila v tej dobe bezdomovca a útočisko a lásku mu poskytla práve žalobkyňa. Dcéra
žalobkyneI.D.žalovanémupredalaautá,peniazesiponechala,vzalasivmenebabkypôžičkuapeniaze
minula. Svojho syna, teda žalovaného, nechávala dcéra žalobkyne predo dvermi, keď mala intímne

chvíle s partnerom, ktorý bol odsúdený za úmyselný trestný čin. Žalobkyni volali susedia, aby si prišla
vyzdvihnúť vnuka. Má za to, že žalobkyňa je držaná u svojej dcéry proti svojej vôli. Syn žalobkyne E..
D. E. nechce vlastniť žiaden majetok z dôvodu exekúcií. Skutočnosť, že nehnuteľnosti boli prevedené
na vnuka a nie na syna a dcéru vyvolali v oboch deťoch žalobkyne hnev na žalovaného a to z dôvodu,
že stratili peniaze za prípadný predaj nehnuteľností a v prípade úmrtia žalobkyne aj možnosť takto si

vyriešiť svoje dlhy, ktorými sú zaťažené obe deti žalobkyne, čo aj vyvolalo tento spor. V ďalšom popisuje
vzťahy medzi žalobkyňou a jej deťmi, ich pôžičky a vzťahové problémy.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana, v
neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, proti rozhodnutiu, proti ktorému

je opravný prostriedok prípustný (§ 357 písm. d/ CSP), že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v
rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP

a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa §
387 ods. 1 CSP. Odvolací súd rozhodol postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP (a contrario).10. Súd prvej inštancie návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia podaného v priebehu
konania vo veci samej (o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX,
nachádzajúcimi sa v k.ú. x, bližšie špecifikovaným vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a ktoré

boli predmetom darovania zo strany žalobkyne žalovanému) vyhovel a žalovanému zakázal s nimi
nakladať (najmä tieto scudziť, zaťažiť záložným právom, vecným bremenom, či inou ťarchou) a to až
do právoplatného skončenia konania vo veci samej s poukazom na záver, že žalobkyňa podľa jeho
názoru osvedčila splnenie zákonných podmienok na využitie tohto inštitútu, keďže otázku spornosti
vlastníckeho práva je možné vyriešiť až na základe plnohodnotne vykonaného dokazovania súdom

v postupe predchádzajúcom rozhodnutiu vo veci samej a do tej doby je potrebné poskytnúť touto
cestou ochranu žalobkyňou tvrdenému ohrozenému právu, ktoré sa z predložených listín môže javiť
pravdepodobným (žalobkyňa tvrdí absolútnu neplatnosť prevodných právnych úkonov).
11. Žalovaný odvolaním namieta správnosť záverov súdu prvej inštancie, uplatňujúc dôvody na
odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery na ktorých
súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie), namieta nedostatky odôvodnenia rozhodnutia (ako dôvod

na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP) a ťažiskovo vadu podmienok konania, ktoré mali
podľa neho viesť k zastaveniu konania (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP),
ktorú ťažiskovú vadu v konkrétnosti vzhliada v tom, že bola súdom akceptovaná žaloba (tiež návrh na
NO) spísaná na základe plnej moci právnou zástupkyňou žalobkyne, ktorá však sama v žalobe tvrdí
duševnú poruchu žalobkyne, ktorá ju robí nespôsobilou k právnym úkonom, čím nevyhnutne nemôže

byť platným ani právny úkon udeleného plnomocenstva na zastupovanie v konaní a samotná žalobkyňa
zrejme vychádzajúc z tvrdení v žalobe, týkajúcich sa jej zdravotného stavu, potom ani nedisponuje
procesnou subjektivitou.

12. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a posúdením obsahu podaného

odvolania, námietky odvolateľa vyhodnotil ako nespôsobilé k odlišnému rozhodnutiu odvolacieho súdu.
Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v čase jeho rozhodovania zistené (osvedčené) skutočnosti
vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a z nich vyvodil správne právne závery o
splnení zákonných podmienok pre vydanie žalobkyňou v konkrétnostiach danej veci požadovaného
neodkladného opatrenia. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež podrobne a precízne odôvodnil v

súlade s požiadavkami predpísanými procesným kódexom. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP), na
ktoré v podrobnostiach poukazuje, ktoré vytvárajú dostatočné skutkové a právne východiská pre jeho
potvrdenie.

13. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza:

14. Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami, alebo právami.

17. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

18. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

19. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

20.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.21. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v
dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia
bude ohrozená. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné

za splnenia zákonných predpokladov. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí byť z hľadiska
splnenia zákonných predpokladov osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
musí tu byť existencia navrhovateľom NO tvrdených a osvedčených skutočností, odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento
inštitút charakteristický, a to uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia, ktorým je objektívne

možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa tento domáha. Navrhovaným neodkladným opatrením nesmie byť
vytvorený nenávratný stav a právne účinky neodkladného opatrenia tiež nemôžu obmedziť povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne
upraviť pomery, je otázkou voľnej úvahy súdu. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené,
ak jeho navrhovateľovi hrozí reálne vznik, alebo rozširovanie škody, či inej ujmy a to porušovaním,
alebo ohrozovaním jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do

takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Z dikcie zákona teda vyplýva,
že potreba úpravy musí byť naliehavá, potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami
prípadu. Ochrana nedôvodného (neosvedčeného) nároku by bola v rozpore so zmyslom a účelom
neodkladného opatrenia. Touto úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani posúdenie
právneho vzťahu medzi nimi.

22. Odvolací súd vyhodnotením rozhodujúcich skutočností vo svetle vyššie uvedených teoretických
východísk, dospel zhodne ako súd prvej inštancie k záveru, že v preskúmavanej veci boli v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie z hľadiska existujúceho, v rovine osvedčenia zisteného skutkového
stavu, naplnené zákonné predpoklady pre žalobkyňou (navrhovateľkou NO) požadované využitie

inštitútu neodkladného opatrenia, keď ani preskúmaním námietok, ktoré boli v odvolaní vznesené,
nebolomožnédospieťkzáveru,žetietorozhodujúcimspôsobomvyvracajúskutočnostidoposiaľzistené,
súdom prvej inštancie tiež správne vyhodnotené a vo výsledku správne právne kvalifikované, z ktorého
dôvodu sa odvolací súd stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie na ktorých
založil svoje čiastočne vyhovujúce a čiastočne zamietajúce rozhodnutie, keďže súd prvej inštancie

pri svojom rozhodovaní sa vysporiadal tiež so všetkými rozhodujúcimi aspektami z vyššie uvedených
teoretických východísk plynúcimi.

23. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný je zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľností špecifikovaných
vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, zapísaných na LV č. XXX vedenom

pre okres x, obec x, k.ú. x v podiele 1/1, pričom ako titul nadobudnutia sú na predmetnom LV uvedené
zmluvy, a to darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena a dodatok č. 1, ktorých absolútnu
neplatnosť tvrdí žalobkyňa.

24. V konkrétnosti dňa 08.07.2019 žalobkyňa ako darca a zároveň oprávnená z vecného bremena

a žalovaný ako obdarovaný a zároveň povinný z vecného bremena, uzatvorili zmluvu označenú ako
„Darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena“, na základe ktorej žalobkyňa darovala
bezodplatne žalovanému spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach vo veľkosti 1/2.
V zmysle Dodatku č. 1 zo dňa 05.08.2019 k uvedenej Darovacej zmluve a zmluve o zriadení
vecného bremena povinný z vecného bremena (žalovaný) a darca (žalobkyňa) spolu zriadili v prospech

oprávneného z vecného bremena (žalobkyne) k predmetným nehnuteľnostiam bezodplatne vecné
bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania týchto nehnuteľností. Dňa 24.03.2022 žalobkyňa
ako darca a zároveň oprávnená z vecného bremena a žalovaný ako obdarovaný a zároveň povinný
z vecného bremena uzatvorili zmluvu označenú ako „Darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného
bremena“, na základe ktorej žalobkyňa darovala bezodplatne žalovanému spoluvlastnícky podiel

na predmetných nehnuteľnostiach vo veľkosti 1/2. Na základe tejto zmluvy žalovaný tiež zriadil v
prospech žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam bezodplatne vecné bremeno spočívajúce v práve
doživotného užívania predmetných nehnuteľností (článok III bod 3 tejto zmluvy).

25. Z lekárskeho dekurzu E.. E. P. zo dňa 05.10.2022 a zo dňa 7.10.2022 vyplýva predbežná diagnóza

u žalobkyne - demencia pri Alzheimerovej chorobe zmiešaný typ, organická bludová porucha - neúplná
remisia na th..26. Žalovaný vo svojich podaniach jednak k veci samej, ako aj v rámci odvolacieho konania (či už
samotného odvolania alebo repliky na vyjadrenie žalobkyne) tvrdí účelovosť ťažiskových skutkových
tvrdení uvedených v žalobe, popiera, že by v čase uzatvorenia predmetných právnych úkonov nebola

žalobkyňa ako darkyňa a oprávnená z vecného bremena si vedomá dôsledkov vykonaných právnych
úkonov, či trpela takou chorobou, ktorá by jej vnímanie v tomto smere nejakým spôsobom mala narušiť,
uvádza, že nehnuteľnosti mu táto darovala pri plnom vedomí, keďže s ňou býval, o ňu sa staral, mali
veľmi dobré vzťahy a naopak podľa jeho názoru je žalobkyňa v ohrození práve teraz, keď účelovo
bola premiestnená k svojej dcére, kde podľa jeho názoru je držaná proti jej vôli, nie je tam dobre o

ňu postarané, je jej obmedzená akákoľvek komunikácia s okolím, pod hrozbou možného psychického
a fyzického týrania sa bojí povedať pravdu. Tieto životné podmienky v ktorých sa táto nachádza, sú
motivované práve zo strany jej detí s cieľom získať nehnuteľnosti, ktoré dostal on od nej darom a použiť
ich na svoju potrebu, vo vzťahu k čomu poukazuje na správanie tak dcéry žalobkyne, ako aj syna.
Spochybňuje hodnovernosť lekárskej správy, ktorými mali byť tvrdené poruchy zdravia u žalobkyne
zistené, ktoré mali byť iniciované deťmi žalobkyne. Poukazuje na exekučné konanie vedené proti synovi

žalobkyne, tiež na to, že žalovaný sa voči protiprávnemu konaniu syna žalobkyne mierenému voči
žalovanému bráni aj prostredníctvom podania trestného oznámenia, tento bol obvinený, dokonca mal
byť podaný návrh na jeho vzatie do väzby, boli mu na prospech žalovaného uložené určité obmedzenia,
ktoré skutočnosti však právna zástupkyňa žalobkyne účelovo „opomenula“ uviesť. Z vyjadrení strán je
zrejmé, že vzťahy v rodine sú vážne narušené, poznamenané o.i. tiež vzájomným podávaním trestných

oznámení.

27. Primárne sa odvolací súd z úradnej povinnosti, tiež so zreteľom k odvolacej námietke žalovaného
spočívajúcej v spochybňovaní spôsobilosti žalobkyne na právne úkony (tiež udelenie plnomocenstva
na zastupovanie) a s ňou spojenej procesnej subjektivity žalobkyne, zaoberal splnením procesných

podmienok konania (odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP).

28. Podľa § 161 ods. 1 CSP, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

29. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

30. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

31. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

32. Spôsobilosť byť účastníkom konania je jednou zo základných podmienok konania. Rozumie sa
ňou mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkovi priznáva. Zákon odkazuje na hmotné

právo,pretoprocesnoprávnasubjektivitasplývasosubjektivitouhmotnoprávnou.Otázkuhmotnoprávnej
subjektivity rieši Občiansky zákonník. Nemožno pochybovať, že jej neexistencia predstavuje závažnú
procesnú vadu.

33. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto

ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.

34. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v
duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

35. Právna úprava uvedená v ust. § 38 OZ upravuje dôsledky toho, ak uskutoční úkon osoba, ktorá
nemá spôsobilosť na právne úkony a osoba, ktorá v zásade má spôsobilosť na právne úkony, avšak
uskutočnila úkon za stavu, že v čase úkonu trpela duševnou poruchou, ktorá ju na tento úkon robila
nespôsobilou.

36. Žalovaný (odvolateľ) namieta, že žalobkyňa nebola pravdepodobne spôsobilou k podaniu žaloby/
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ani k udeleniu plnej moci svojej právnej zástupkyni, na
ich podanie so zreteľom práve na tvrdenia právnej zástupkyne v žalobe o tom, že žalobkyňa má trpieť
demenciou pri Alzheimerovej chorobe.37. Ustanoveniu § 38 ods. 1 OZ upravujúcemu právne dôsledky nespôsobilosti na právne úkony treba
rozumieť tak, že ide o nespôsobilosť na vykonanie konkrétneho právneho úkonu, o ktorého platnosť ide,

z ktorého dôvodu vždy je potrebné posúdiť spôsobilosť na uskutočnenie konkrétneho právneho úkonu v
čase, keď tento bol uskutočnený. Preto z hľadiska § 38 ods. 1 OZ bude rozhodujúce to, či v čase úkonu
konajúca osoba bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, prípadne jej táto spôsobilosť v tomto
smere bola obmedzená, a to súdnym rozhodnutím a v čase úkonu toto obmedzenie aj trvalo. Z hľadiska
ods. 1 teda pri zistení, že takéto súdne rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, či už

udeleniu plnej moci, alebo k podaniu žaloby neexistovalo, o ktorý prípad ide zjavne aj v posudzovanej
veci, z hľadiska odseku 1/ citovaného ust. nie je možné vyvodiť aktuálne ani záver o nespôsobilosti
žalobkynekidentifikovanýmprávnymúkonom(udeleniuplnomocenstva,podaniužaloby/návrhunaNO).

38. Zároveň však z hľadiska odseku 2/ cit. ust. v prípade, ak konajúca osoba síce nie je pozbavená
spôsobilosti na právne úkony, či jej spôsobilosť nie je obmedzená súdnym rozhodnutím, avšak sú

prítomné pochybnosti o tejto spôsobilosti, treba pre záver o platnosti, resp. neplatnosti konkrétneho
právneho úkonu posúdiť, či v čase úkonu konajúca osoba neuskutočnila úkon v duševnej poruche, teda
pri uskutočnení konkrétneho úkonu nemohla posúdiť následky svojho úkonu, alebo nemohla ovládnuť
svoje správanie. Záver o nespôsobilosti takejto osoby, ktorá nebola pozbavená,
alebo nebola jej spôsobilosť obmedzená rozhodnutím súdu však musí byť nepochybný, nepostačuje

na to iba pochybnosť o nedostatku tejto spôsobilosti. Esenciálnym dôkazným podkladom pre takýto
záver je znalecký posudok z príslušného odboru (čo však samozrejme nezbavuje súd povinnosti, aby
pri hodnotení dôkazov sa zaoberal úplnosťou a presvedčivosťou spracovaného posudku a tiež tento
dôkazný prostriedok vyhodnocoval vo vzájomných súvislostiach s ďalšími predloženými dôkaznými
prostriedkami).

39. I keď teda v okolnostiach posudzovanej veci doposiaľ neexistuje súdne rozhodnutie, ktorým by
bola obmedzená spôsobilosť žalobkyne na právne úkony, možno prisvedčiť odvolateľovi v tom, že v
konkrétnosti posudzovanej veci vzhľadom na v žalobe uvedené tvrdenia o duševnej chorobe žalobkyne,
ktoré sú sprevádzané lekárskym dekurzom vypovedajúcim o „predbežnosti“ diagnózy demencie v

kombinácii s Alzheimerovou chorobou u žalobkyne, ktorá má znižovať opoznávacie a kognitívne
schopnosti žalobkyne, sú tu prítomné určité pochybnosti o tom, či žalobkyňa je spôsobilá dostatočne
opoznať k akému výsledku podanie žaloby vo veci samej, či samotné neodkladné opatrenie smeruje
a či podanie žaloby/návrhu na NO mohlo byť výsledkom jej vôle, tiež podpísanie plnej moci v prospech
právnej zástupkyne, a s tým súvisiace možné pochybnosti o tom, koho vôľa mohla byť v prípade

negatívneho záveru transformovaná do obsahu podaní (keďže samotná žaloba vykresľuje žalobkyňu
ako k právnym úkonom nespôsobilú) faktom však je, že pripojené lekárske dekurzy vypovedajú len o
„predbežne“ stanovenej diagnóze, tieto nemajú argumentačnú váhu znaleckého posudku, tieto správy
naviac spochybňuje z hľadiska vierohodnosti samotný žalovaný (i keď vo vzťahu k iným právnym
úkonom), teda v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení tak súd prvej inštancie, ako ani aktuálne

odvolací súd nedisponuje takým esenciálnym dôkazným prostriedkom, ktorý by svojou argumentačnou
silou bol spôsobilý k bezpečnému zisteniu, že žalobkyňa nedokázala v čase udelenia plnej moci na
podanie žaloby posúdiť následky svojho konania, alebo svoje konanie ovládnuť, z ktorého dôvodu ani
nemohol súd prvej inštancie za tohto stavu pri rozhodovaní o NO, diskvalifikovať žalobkyňu z jej práva
na súdnu ochranu a len z tvrdení v žalobe a „predbežne“ stanovenej diagnóze, ktorá je poznamenaná

produkovanými pochybnosťami vyvodiť záver o konaní žalobkyne v duševnej poruche, záver o čom,
môže byť však až výsledkom plnohodnotného dokazovania. V tomto štádiu preto, v kolízií so zmyslom
a účelom inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je okamžitá reakcia na skutkové okolnosti, ktoré si
vyžadujú bezodkladnú ingerenciu súdu (ako je tomu tiež v okolnostiach posudzovanej veci), súd prvej
inštancie dôvodne a správne preferenčne takúto požadovanú ochranu žalobkyni aj poskytol, keďže

pre záver o obmedzení spôsobilosti na právne úkony na strane žalobkyne/konaní v duševnej poruche
pri podaní žaloby/návrhu na NO, či udeleniu plnej moci jej právnej zástupkyni a v súvislosti s tým
procesnej subjektivity žalobkyne ako prípadnej prekážky postupu v tomto konaní, absentovali v čase
jeho rozhodovania esenciálne dôkazy, ktoré by bezpečne boli spôsobilé vylúčiť, že nedôjde v tomto
smere k neudržateľnému zásahu do práv žalobkyne. V tomto štádiu teda nemožno prijať záver o tom,

že neboli splnené z hľadiska vyššie uvedenej odvolacej námietky podmienky konania, ktoré by bránili
súdu prvej inštancie o návrhu na NO rozhodnúť.40. Vyššie uvedené pochybnosti týkajúce sa spôsobilosti žalobkyne k právnym úkonom/danosť
procesnej subjektivity na jej strane vo vzťahu o.i. aj k namietanej plnej moci udelenej právnej zástupkyni,
podaniu žaloby/návrhu na NO, však budú nepochybne na zreteli súdu prvej inštancie aj v ďalšom konaní

(keďže splnenie podmienok konania súd skúma v každom jeho štádiu) o to viac, že tieto pochybnosti
vyvolala samotná konštrukcia podanej žaloby a samozrejme s dôsledkami zistení z toho plynúcimi,
budú príslušné subjekty aj konfrontované a nepochybne v nadväznosti na zistenia v tomto smere, zo
strany súdu prvej inštancie bude zvolený príslušný procesný postup. V tomto štádiu však z dôvodu
potreby poskytnúť ochranu tvrdeným ohrozeným právam žalobkyne, preferenčne bolo potrebné upraviť

pomery medzi účastníkmi využitím inštitútu neodkladného opatrenia a až následne bude možné viesť
dokazovanie vo veci prítomných pochybností o hmotnoprávnej/procesnoprávnej subjektivite žalobkyne.

41. Pokiaľ ide o splnenie ďalších podmienok predpísaných platnou právnou úpravou pre využitie
inštitútu neodkladného opatrenia v posudzovanej veci z hľadiska ďalších uplatnených dôvodov na
odvolanie (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), možno sa plne identifikovať so súdom prvej inštancie v

záveroch, že aj samotné zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia
splnené boli. Z obsahu pripojených dokladov vyplýva existencia právneho vzťahu medzi stranami
sporu (existencia právnych úkonov - darovacie zmluvy, zmluvy o zriadení vecného bremena, dodatok k
zmluve, ktorých boli účastnými) a vzhľadom k obsahu podanej žaloby tiež spornosť právnych vzťahov
k označeným nehnuteľnostiam (žalovanému aktuálne svedčí zápis vlastníckeho práva k dotknutým

nehnuteľnostiamvkatastrinehnuteľností,pričomtitulnadobudnutia,atoprávneúkonydarovacíchzmlúv
a dodatku k nim, uzatvorené medzi žalovaným ako obdarovaným a žalobkyňou ako darcom, žalobkyňa
spochybňuje dôvodiac ich absolútnou neplatnosťou na podklade rôznych dôvodov - nespôsobilosť
žalobkyne na vykonanie takýchto právnych úkonov, uvedenie do omylu), domáhajúc sa vo veci samej
určenia vlastníctva k nim v jej prospech. Ako správne vyhodnotil súd prvej inštancie, je teda zrejmé,

že navrhované NO má priamu väzbu na konanie vo veci samej, pričom žalobou vyvolanú spornosť
vlastníckehoprávajemožnévyriešiťažnazákladeplnohodnotnéhodokazovaniapostupomasamotným
rozhodnutím vo veci samej. Do vyriešenia tejto otázky dôvodne potom súd prvej inštancie dočasne
pomery medzi stranami sporu upravil, keď žalovanému dočasne obmedzil nakladanie s predmetnými
nehnuteľnosťami v rozsahu, ktorý nemožno považovať za neprimeraný zásah do jeho práv, keďže

dochádza len k obmedzeniu v miere nevyhnutne potrebnej na podmienky tohto konania, ktorým
obmedzením, ako správne súd prvej inštancie uvádza, sa nenávratný stav nevytvára. V tomto štádiu
preto súd prvej inštancie všetky osvedčené okolnosti vyhodnotil správne a jeho rozhodnutiu z hľadiska
vecnej správnosti nemožno nič vytknúť. Odvolací súd len dáva do pozornosti súdu prvej inštancie
v nadväznosti na závažné skutočnosti produkované žalovaným v priebehu odvolacieho konania,

vzbudzujúce možné pochybnosti o tom, či aktuálne nie je protiprávne obmedzovaná osobná sloboda
žalobkyne, či niekde nie je držaná proti jej vôli, či sa jej dostáva opatery a starostlivosti, zváženie
možnosti iniciovať z dôvodu možnosti potreby ochrany žalobkyne u príslušných orgánov preverenie/
došetrenie relevantnosti týchto tvrdení.

42. K naplneniu dôvodov na odvolanie uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP však podľa názoru
odvolacieho súdu nedošlo a keďže svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v
súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP, nebolo možné konštatovať z tohto pohľadu
ani naplnenie odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP.

43. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou
súdu vykonávať plnohodnotné dokazovanie, ani vyhodnocovať všetky konkrétne zistenia, ale úlohou
súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je len skúmať, či sú splnené všetky predpoklady
pre nariadenie neodkladného opatrenia, čo v danom prípade mal odvolací súd za preukázané. Inštitút
neodkladného opatrenia neslúži na to, aby prostredníctvom neho boli vyriešené sporné vzťahy strán

a preto ani samotné neodkladné opatrenie rozhodne neprejudikuje konečné rozhodnutie vo veci,
ale slúži len ako dočasná ochrana do doby v tomto prípade konečného rozhodnutia vo veci samej,
keďže v týchto limitoch aj v posudzovanej veci bolo neodkladné opatrenie nariadené. Rozhodnutie
o neodkladnom opatrení vzhľadom na charakter tohto inštitútu, ktorým je rýchla a účinná ochrana
potenciálne ohrozeného práva, nepredpokladá teda vo svetle uvedeného na rozdiel od rozhodovania

vo veci samej plnohodnotné dokazovanie, vyžaduje len osvedčenie tvrdených skutočností nariadenie
neodkladného opatrenia opodstatňujúcich, k naplneniu čoho v posudzovanej veci aj došlo.44. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, dospel odvolací súd identicky so súdom prvej inštancie
k záveru o potrebe vyhovieť návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorého dôvodu
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne za použitia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli v tomto štádiu (pre potreby
rozhodovania o NO) spôsobilé k odlišnému, v jeho prospech vyznievajúcemu rozhodnutiu.

45. Identicky ako súd prvej inštancie, ani odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania vzniknutých
v súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia medzi stranami nerozhodoval, keďže v tomto prípade

nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie tiež vo veci samej končí (návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia bol súčasťou konania o žalobe vo veci samej), a to v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP, pričom s
otázkou trov konania a ich prípadnej náhrady, prichádza do úvahy sa súdom prvej inštancie vysporiadať
až následne v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (a to
vrátane trov vzniknutých v odvolacom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia).

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).