Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. marec 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20P/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123201581
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2123201581.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. U., I.. XX.XX.XXXX, bytom u
matky, dieťa rodičov - matky: X. U., I.. XX.XX.XXXX, Z. F.. N. Č.. XX, G., a otca: B. U., I.. XX.XX.XXXX,
Z. B.. L.. X, Š., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu
manželstva, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v trvaní do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej tak,

že dočasne ponecháva maloleté dieťa G. U. v osobnej starostlivosti matky a otca zaväzuje povinnosťou
platiť na maloletého G. U. výživné v sume 150,00 eur mesačne vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred
k rukám matky, s účinnosťou odo dňa vykonateľnosti tohto uznesenia.

II. Súd u s t a n o v u j e Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava za procesného opatrovníka na
zastupovanie maloletého G. v tomto konaní.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 15.03.2023 bol súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matkou maloletého.
Vo svojom návrhu uviedla, že maloletý pochádza manželského zväzku. Vzťah navrhovateľky a otca
maloletého sa rozpadol z dôvodu častých hádok, ktoré boli zapríčinené častým požívaním alkoholu,

miestami aj drogových látok. Uvedené sa prejavovalo zvýšenou agresivitou u manžela. Opakovane
navrhovateľka otcovi maloletého dohovárala, žiadala ho, aby bol zodpovednejší voči rodine, no trvalo
to vždy iba chvíľu. Koncom mesiaca február 2023 manžel opustil spoločnú domácnosť. Odvtedy
neprispel žiadnou finančnou čiastkou na maloletého syna. Celú domácnosť, ako aj starostlivosť o syna
zabezpečuje navrhovateľka sama zo svojho príjmu. Uviedla, že poberá materskú, prídavok na dieťa v
sume 680,00 eur a čiastočný invalidný dôchodok v sume 210,00 eur. Iný príjem nemá. Z tohto príjmu platí

nájomné v sume 430,00 eur vrátane energií. Otcovi nebráni v styku s maloletým, avšak medzi manželmi
opäť dochádza ku konfliktom, a to z dôvodu, že navrhovateľka nesúhlasí (nakoľko je syn veľmi malý),
aby mal otec maloletého v starostlivosti u seba od rána do večera, alebo až do druhého dňa. Má vážnu
obavu o syna z dôvodu, že otec môže byť pod vplyvom alkoholu, prípadne iných návykových látok.
Žiada súd, aby neodkladným opatrením dočasne zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky. Otca
maloletého žiadala zaviazať k plateniu výživného v sume 300,00 eur mesačne, styk otca s maloletým

žiadala neupraviť.

2. Spolu s návrhom predložila súdu fotografiu testu zo dňa 28.02.2023.

3. Súd sa oboznámil s podaným návrhom, prílohou, lustráciami v Sociálnej poisťovni zo dňa 27.03.2023,
pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. 20P/11/2023, sp. zn. 20P/15/2023.4. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. (1) Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na

začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak. (2)

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva. (2)

8. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1)
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

(2) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný
písomne vyhotoviť a odoslať. (3)

9. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)

10. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

(1) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný
s výrokom vo veci samej. (2)

11. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie

odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

12. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

13. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

14. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo

nariadené.

15. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

16. Podľa § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia
pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

17. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.18. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa,
ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.

Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,
ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého
dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6)
Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

19. Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd
upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

20. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

23. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

24. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

26. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

28. Neodkladné opatrenia sú primárne upravené v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP, pričom ustanovenia
§ 360 a nasl. CMP upravujú potom len niektoré otázky týkajúce sa neodkladných opatrení súdu, a to
ako výnimky zo všeobecnej právnej úpravy podľa CSP. Na rozdiel od sporového konania, podľa právnej
úpravy mimosporového konania je možné nariadiť neodkladné opatrenie nielen na návrh, ale aj bez
návrhu v konaniach, ktoré možno začať bez návrhu. Podľa novej právnej úpravy neodkladných opatrení

je v odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a
návrhu vo veci samej. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej
ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava
pomerov účastníkov konania. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň
osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa

musí javiť ako naliehavá. K nariadeniu neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloletých
by mal súd pristúpiť, najmä ak je ohrozená výživa maloletého dieťaťa alebo nie je zabezpečená riadna
starostlivosť o maloleté dieťa.29. Súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia prihliada vždy a prednostne na najlepší
záujem maloletého dieťaťa. Ide o primárne požiadavku pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa
maloletého týkajú. Najlepší záujem dieťaťa je potrebné vnímať ako pojem komplexný a jeho obsah

by mal byť adaptabilný, s reflexiou na konkrétne a individuálne okolnosti a osobnosť dieťaťa, ako
aj ďalšie faktory, ktoré ho bezprostredne ovplyvňujú. V intenciách najlepšieho záujmu dieťaťa súd
dôsledne vyhodnocuje, či pristúpi k rozhodnutiu, ktoré by sa mohlo negatívne odzrkadliť na fyzickom
alebo psychickom zdraví maloletého dieťaťa. Princíp najlepšieho záujmu dieťaťa je kľúčový a musí
sa naň brať vždy ohľad, tento princíp musí byť vo všetkých ohľadoch priorizovaný. V tomto ohľade

všeobecne platí, že súdne konanie má byť vedené a prijaté opatrenia majú byť učinené vždy v najlepšom
záujme práve dieťaťa (cit. článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Používanie prístupu založeného na
hodnotení najlepšieho záujmu dieťaťa v rozhodovaní znamená, že bezpečnosť a integrita dieťaťa sa
musia posudzovať v danom čase; uplatňovanie zásady prevencie si však žiada aj posúdenie možnosti
rizika a ublíženia v budúcnosti a ďalších následkov rozhodnutia pre bezpečnosť dieťaťa. Významným
v rámci prvkov posudzovania a určovania záujmu dieťaťa je zraniteľnosť dieťaťa. Orgány a rozhodujúci

činitelia musia zohľadniť rôzne druhy a stupne zraniteľnosti každého dieťaťa, pretože každé dieťa je
jedinečné a každú situáciu treba posúdiť z pohľadu tejto jedinečnosti (Výbor OSN pre práva dieťaťa
(2013). Všeobecný komentár č. 14 o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho alebo jej najlepšieho
záujmu, čl. 74).

30. Matka maloletého sa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala predbežnej
úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, v zmysle zverenia maloletého dieťaťa do
osobnej starostlivosti matky a zaviazania otca výživným, nakoľko s otcom maloletého nežijú v spoločnej
domácnosti a tento podľa návrhu matky a ostatného spisového materiálu na jeho výživu dobrovoľne
neprispieva. Po oboznámení sa s návrhom a ostatnými listinnými dôkazmi má súd za to, že návrh matky

na nariadenie neodkladného opatrenia je sčasti dôvodný.

31. Vychádzajúc z citovaných ustanovení a tiež z obsahu spisu v prejednávanej veci, za osvedčený treba
považovaťnedostatokspolužitiarodičovmaloletéhoaneplatenievýživnéhozostranyotcanamaloletého
(otec maloletého vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sp. zn. 20P/15/2023 ani

netvrdí, že pravidelne platí výživné), ktorá skutočnosť vyvolala potrebu úpravy rodičovských práv a
povinností pred vydaním konečného rozhodnutia v prejednávanej veci. Na tunajšom súde prebieha
konanie o rozvode manželstva rodičov pod sp.zn. 20P/11/2023, v ktorej veci zatiaľ nebolo rozhodnuté.
Ďalej bol podaný návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia s návrhom vo veci samej sp. zn.
20P/15/2023, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté.

32. Maloletý býva u matky a nevyhnutne matku potrebuje vzhľadom na vek maloletého, a to bezmála 3
mesiace, pričom v tejto domácnosti otec maloletého nebýva, a podľa vyjadrenia matky sa nepodieľa ani
na výžive maloletého. Matka sa o maloletého osobne stará, pričom sama uhrádza náklady spojené s
jeho výživou zo svojho priemerného príjmu vo výške 834,70 eura mesačne. V záujme maloletého však

je, aby sa na ich výžive podieľal aj otec, aby tak boli zabezpečené životné potreby maloletého, keď
matka má okrem výdavkov na maloletého ďalšie náklady spojené s bývaním. Na základe uvedeného
tak súd rozhodol o dočasnom ponechaní maloletého v osobnej starostlivosti matky (čo bolo podmienkou
pre zaviazanie otca povinnosťou platiť na maloleté deti výživné, pričom maloletý sa v starostlivosti
matky nachádza, nejde preto o „zverenie“, ale o „ponechanie“) a o povinnosti otca platiť výživné na

maloleté dieťa, nakoľko matkin príjem na dostatočnú výživu maloletého nepostačuje a otec dobrovoľne
na maloleté dieťa neprispieva. Zároveň súd poukazuje na to, že je povinnosťou každého rodiča podieľať
sa na výžive svojho dieťaťa. Pokiaľ ide o výšku výživného, uvádza súd nasledovné.

33. Z odpovede lustrácie v Sociálnej poisťovni zo dňa 27.03.2023 vyplýva, že otec maloletého má

hrubú mzdu za posledných 12 mesiacov v priemere 1 350,00 eur. Čistý priemerný mesačný príjem otca
maloletého činí približne 1 086,98 eura.

34. Keďže pre potreby neodkladného opatrenia vzhľadom na jeho charakter a krátkosť času na jeho
nariadenie, nie je potrebné a ani možné zisťovať všetky skutočnosti v takom rozsahu, ako je to potrebné

pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci, nebolo dôvodným ani možným skúmať dopodrobna
majetkové pomery oboch rodičov, ale súd vychádzal zo skutočností, ktoré mal za osvedčené, pričom
doplnil dokazovanie o lustráciu v Sociálnej poisťovni. Z lustrácie zistil vymeriavací základ u otca, pričom
pre sociálne odvody je vymeriavacím základom priamo hrubá mzda. Z priemernej hrubej mzdy zaposledných 12 mesiacov súd prostredníctvom internetovej kalkulačky vypočítal priemernú čistú mzdu
vo výške 1 086,98 eura. Súd pri stanovení výšky výživného vychádzal z toho, že otec je zamestnaný, je
teda práceschopný. Z mesačnej mzdy 1 086,98 eura netto, potom súd ako výživné v nevyhnutnej miere

stanovil sumu 150,00 eur na maloletého, pričom ide o výživné v nevyhnutnej miere v zmysle citovaného
ustanovenia § 366 CMP, a toto výživné je otec schopný platiť aj zo (v súčasnosti) dosahovanej čistej
mzdy. Možnosť otca platiť matkou navrhnuté výživné vo výške 300,00 eur mesačne na maloletého z
doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplýva, keď je najmä potrebné podrobne vypočuť otca k jeho
majetkovým pomerom a vykonať ďalšie dokazovanie najmä ohľadom výdavkov na maloletého. Súd

ohľadom výdavkov na maloletého uvádza, že bežnými a nevyhnutnými výdavkami na maloleté dieťa
vo veku 3 mesiacov sú všeobecne výdavky na plienky, mlieko, od 4 - 6 mesiacov príkrmy, drogéria pre
dojčatá,oblečenie.Súdnemávedomosťotom,žezdravotnýstavmaloletéhovyžadujezvýšenévýdavky.
V tejto fáze konania pritom nie je možné vykonať podrobné dokazovanie potrebné na zistenie všetkých
tvrdených skutočností a tiež schopností, možností a majetkových pomerov otca, takéto dokazovanie
bude urobené v konaní o návrhu vo veci samej.

35. Zároveň bolo potrebné prihliadnuť na to, že neodkladným opatrením možno uložiť rodičovi, aby
platil výživné iba v nevyhnutnej miere (§ 366 CMP) t.j. vo výške, ktorá je potrebná na uspokojovanie
nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa. Súd dospel k záveru, že miere nevyhnutného výživného v
tomto prípade zodpovedá mesačné výživné na maloletého vo výške 150,00 eur mesačne, keď matka

poberá materské dávky vo výške 623,80 eura a invalidný dôchodok vo výške 210,90 eura, z ktorých tiež
zabezpečí výživu maloletého.

36. Zo všetkých uvedených dôvodov súd návrhu matky vo výroku I. uznesenia čiastočne vyhovel,
dočasne ponechal maloleté dieťa v starostlivosti matky a otcovi neodkladným opatrením uložil povinnosť

platiť na maloletého výživné vo výške 150,00eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky maloletého, a to od vykonateľnosti tohto uznesenia.

37. Nad rámec súd poznamenáva, že nakoľko ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu a súd
nie je viazaný návrhom matky, nebolo potrebné osobitne rozhodovať o prevyšujúcom návrhu matky v

časti výživného.

38. Podľa § 30 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak dôjde k stretnutiu záujmov
zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten
istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu.

39. Podľa § 31 ods. 2 ZR, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne
úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi
maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému
dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len

„kolízny opatrovník“).

40. Podľa § 31 ods. 3 ZR, kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá
zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní
alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

41. Podľa § 31 ods. 4 ZR, na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia §
60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu,
na ktorého účely bol ustanovený.

42. Podľa § 68 ods. 1 a 2 CSP, v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať
pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník. (1) Procesný opatrovník je osoba
ustanovená z dôvodov uvedených v tomto zákone súdom, ktorý spor prejednáva a rozhoduje. (2)

43. Podľa § 69 CSP, súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne

konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za
fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný.44. Podľa § 117 CMP, ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za
opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého,
ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej

kurately.

45. V zmysle citovaných ustanovení súd ustanovil maloletému vo výroku II. tohto uznesenia procesného
opatrovníka, ktorý bude zastupovať záujmy maloletého v tomto konaní. Za procesného opatrovníka
pritom súd ustanovil podľa bydliska maloletého miestne príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

Trnava, nakoľko žiaden z účastníkov návrh na ustanovenie blízkej osoby za opatrovníka nepodal.

46. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.