Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 3, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoCsp/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120207077
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2120207077.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E.
XXX, zastúpená JUDr. Romanom Cibulkom, advokátom, Hlavná 13, Trnava, proti žalovanému: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému splnomocnencom
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 233 516, o
určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trnava zo dňa 16. februára 2022, č.k. 40Csp/52/2020-56, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil, že úver poskytnutý žalovaným žalobkyni
na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100007077, uzavretej dňa 21.02.2008, je bezúročný a bez
poplatkov (výrok I.) a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu
(výrok II.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobkyňa sa domáhala podanou žalobou určenia,
že úver poskytnutý jej žalovaným na základe zmluvy zo dňa 21.02.2008 je bezúročný a bez poplatkov
a to z dôvodu, že predmetná spotrebiteľská zmluva neobsahuje všetky náležitosti, ktoré vyžaduje

zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva by mala obsahovať výšku úrokov, prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom a termín konečnej
splatnosti. Žalobkyni bola na pohľadávku žalovaného jej zamestnávateľom zrazená od roku 2008 do
roku2020čiastka4.072,19Eur.Podľaprípisužalovaného,adresovanéhojejzamestnávateľovi,malabyť
žalobkyni ešte dozrážaná čiastka 2.821,39 Eur, preto podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia,
ktorému súd vyhovel a dňa 23.07.2020 vydal neodkladné opatrenie, ktorým nariadil žalovanému
povinnosť zdržať sa výkonu práva zrážok z jej mzdy zamestnávateľom. Žalovaný k žalobe uviedol,

že zmluva obsahuje podstatnú náležitosť a to výšku úrokov, príp. poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom. Túto náležitosť ku dňu 21.02.2008 zákon nepoznal
a nepredpisoval. K tvrdeniu o neuvedení termínu konečnej splatnosti uviedol, že žiadny zákon nepoznal,
ani nepredpisoval takúto náležitosť. Zákon označoval konečnú splatnosť úveru, nie termín, ako tvrdí
žalobkyňa. Zmluva vymedzenie konečnej splatnosti úveru obsahuje, zmluva je tvorená aj zmluvnými
dojednaniami, z ktorých z článku 4 ods. 4.5 vyplýva deň splatnosti poslednej splátky úveru, ktorý je
dňom konečnej splatnosti úveru. Deň po splatnosti poslednej splátky je uvedený aj v oznámení veriteľa

o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka vyplývajúca zo zákona. Žalovaný v závere
namietol premlčanie práva domáhať sa určenia bezúročnosti úveru, nakoľko ide povahou i obsahom
o majetkové právo, ktoré sa premlčuje v zákonnej trojročnej premlčacej dobe. Žalobkyňa zotrvala na
tvrdení o absencii údaju o konečnej splatnosti úveru, ktorý má pritom významnú informačnú funkciu,pretože do okamihu konečnej splatnosti úveru je spotrebiteľ povinný platiť zmluvné úroky a od okamihu
konečnej splatnosti je povinný platiť už len úrok z omeškania. Zmluvný úrok je až vo výške takmer
80% ročne, naproti tomu úrok z omeškania predstavuje iba 5% ročne. Neobstojí ani argumentácia

žalovaného, že údaj o konečnej splatnosti je uvedený v zmluvných dojednaniach. Tieto dokumenty
žalobkyňa nikdy nepodpísala, ani s nimi nebola oboznámená. Oboznámenie dlžníka so zmluvnými
podmienkami vyplýva z uznesenia NS SR sp.zn. 2 Cdo 245/2010. Úver je bezúročný a bez poplatkov
aj z dôvodu, že v zmluve absentuje údaj o úrokovej sadzbe, pričom takýto údaj je povinný. Dojednanie
úrokov v zmluve 79,49% je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, pričom ide o neplatnosť absolútnu.

Súd vec prejednal na pojednávaní, na ktorom sa žalovaný nezúčastnil, neprítomnosť ospravedlnil. Súd
zistil zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 21.02.2008, že ju uzavrel žalovaný ako
veriteľ, so žalobkyňou ako dlžníčkou a spotrebiteľkou. V článku 5 údaje o požadovanom revolvingovom
úvere sa nachádza predtlačená žiadosť dlžníčky o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok:
poskytnutá čiastka úveru 55.000,- Sk (1.825,67 Eur), splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť- deň
v mesiaci) 36/17, mesačná splátka 3.322,- Sk (110,27 Eur) zmluvná odmena 64.592,- Sk (2.144,06 Eur),

nominálna hodnota úveru (predstavuje aj celkovú sumu splátok úveru vrátane úrokov) 119.592,- Sk,
predpokladaná RPMN za úver 79,49%, ročná úroková sadzba úveru 79,49%, úverový limit 139.524,-
Sk (4.631,35 Eur), priemerná RPMN za úver nevyplnené, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu
46.242,- Sk (1.534,95 Eur), predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 66,45% a ročná úroková
sadzba revolvingu 72,23%. V článku 6 údaje o schválenom revolvingovom úvere sa uvádzajú totožné

čiastky, len pri RPMN za úver je uvedená 80,66%. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa §
2 písm. b), § 4 ods. 2 písm. g) a j) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa § 52 OZ, § 3 ods. 3
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že podaná žaloba
je dôvodná. Právny vzťah medzi stranami z uzavretej zmluvy súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský,
ktorý sa spravuje právnou úpravou účinnou v čase vzniku vzťahu, t.j. v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch. Po preskúmaní obligatórnych náležitostí zmluvy súd dospel k právnemu
záveru, že zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti a to konečnú splatnosť úveru a údaj
o ročnej percentuálnej miere nákladov (§ 4 ods. 2 písm. g) a písm. j). Pokiaľ zmluva, čo i len jednu
z náležitostí vymenovaných v § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje, nie je zároveň
vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný

abezpoplatkov.Kžalobkyňounamietanejabsenciitermínukonečnejsplatnostisúduvádza,žesplatnosť
je v zmluve vymedzená iba počtom splátok 36, čo však nemožno považovať za súladné s citovaným
ustanovením. Údaj konečnej splatnosti úveru nie je možné vykladať inak, ako dátum ukončenia zmluvy,
ktorý má byť zásadne vyjadrený ako deň, mesiac a rok a nie je možné ho nahradiť ani výpočtom.
Procesná obrana žalovaného v tejto časti spočívala v tvrdení, že údaj konečnej splatnosti úveru bol

uvedený v jednostrannom právnom úkone – oznámení veriteľa o schválení úveru. Táto listina, ktorá by
bola podpísaná oboma zmluvnými stranami, nebola žalovaným predložená a preto žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno v preukázaní tvrdenia o dojednaní tejto podstatnej náležitosti. Súd mal taktiež za to,
že v zmluve absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Pokiaľ návrh na uzavretie zmluvy a jej
prijatie zodpovedajú náležitostiam vyžadovaným zákonom a skutočnej vôli konajúcich osôb, dochádza

k platnému vzniku zmluvy. Pokiaľ ide o návrh a jeho prijatie, musí ísť o vzájomné obsahovo zhodné
prejavy vôle dvoch zmluvných strán. V danom prípade podstatnou náležitosťou úveru je dohoda o výške
RPMN, ktorá je iná v návrhu na uzavretie zmluvy, ako v jeho akceptácii. Z hľadiska zmluvného práva
je relevantné, či takáto zmena je pre spotrebiteľa výhodná, alebo nevýhodná. Podstatná je skutočnosť,
že návrh nebol prijatý bezvýhradne. Výška RPMN bola v prejednávanej veci nepochybne uvedená

v akceptácii odchylne, ako v návrhu na uzavretie zmluvy a preto neobstojí ani možná aplikácia druhej
vety § 44 ods. 2 OZ. Z obsahu zmluvy je nepochybné štrukturovanie na článok 5 údaje o požadovanom
revolvingovom úvere, ktoré vyplnila žalobkyňa a článok 6 údaje o schválenom revolvingovom úvere,
ktoré vyplnil žalovaný. Označenie týchto častí pri ich gramatickom výklade potvrdzuje záver, že výsledok
kontraktácie sporových strán je vyjadrený v článku 6, ktorý definuje jednotlivé parametre úveru. Údaj

o RPMN má byť v zmluve uvedený spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti v čase uzatvárania zmluvy
atozdôvodupredovšetkýmprávnejistotyspotrebiteľa,ktorýajsprihliadnutímnatentoúdajmámožnosť
rozhodnúť sa, či zmluvu uzavrie, alebo nie. RPMN je iná v návrhu na uzavretie zmluvy, ako v jeho
akceptácii. Dojednanie o RPMN tak nemožno považovať za platné zmluvné dojednanie, keďže chýba
bezvýhradná akceptácia návrhu. Keďže zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje tieto obligatórne

náležitosti,predmetnýúversúdvyhodnotilakobezúročnýabezpoplatkovažalobeakodôvodnepodanej
vyhovel. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnej žalobkyni
priznal ich náhradu v celom rozsahu.2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnom určenej lehote podal odvolanie žalovaný.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil, žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%, eventuálne rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodil,

že RPMN sa objektívne dohodnúť nedá, vyplýva v prvom rade z právnej úpravy upravujúcej spôsob
určenia tohto údaju. Aj súdna prax dospela k obdobnému záveru. Ak má byť údaj o RPMN určený
tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri
jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v danom čase. Medzi tieto údaje patrí aj dátum prvého
čerpaniaúveru,ktorýjeznámyvčaseuzavretiazmluvy,nievčase,kedysapodávažiadosťoposkytnutie

úveru. Zákonná úprava určenia RPMN nielen svojím textom, ale aj spôsobom jeho určenia vychádza
z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom. Zákon č. 258/2001 Z.z.
vôbec nepredpokladá, že by sa náležitosti vymenované v § 4 ods. 2 mali dohodnúť. Vyžaduje, aby
boli v zmluve uvedené. Rozdiel medzi predpokladanou hodnotou RPMN a RPMN schváleného úveru
vyplýva výhradne z toho, že RPMN schváleného úveru je možné určiť až po jeho schválení. Pri podaní
žiadosti o úver, údaj o dátume vyplatenia úveru známy nie je. Ten sa stane známy až pri schválení

úveru. Z toho dôvodu sa údaj RPMN môže odchyľovať. To však nie je zmenou návrhu. Napokon žiadateľ
o úver nenavrhuje žiadny konkrétny dátum, kedy má byť úver vyplatený. Poukázal tu na rozhodnutie
Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 5Co/839/2016, v ktorom je uvedené, že rozdielne uvedené údaje
o RPMN a predpokladanej RPMN v návrhu na uzatvorenie zmluvy neznamená, že navrhovateľ prijal
návrh odporcu na uzatvorenie zmluvy so zmenami, čo by znamenalo, že navrhovateľ odmietol návrh

odporcu na uzatvorenie zmluvy. Hodnota RPMN úveru nie je náležitosťou zmluvy, na ktorej by sa mali
účastníci konsenzuálne dohodnúť. Takáto hodnota zohľadňuje parametre poskytovaného úveru a je
daná výpočtom matematického vzorca. Ak sa teda účastníci dojednali na výške úveru, termíne jeho
splatnosti, výške, počte a splatnosti splátok úveru, úrokov z úveru, a ostatných nákladoch úveru, vykoná
sa výpočet RPMN podľa zákonom stanoveného matematického vzorca a zistená hodnota sa uvedie

veriteľom do akceptácie návrhu dlžníka na uzatvorenie zmluvy a to bez ohľadu na to, či samotný dlžník
nejakú hodnotu RPMN úveru vo svojom návrhu uviedol, alebo nie. Zmluva o revolvingovom úvere je
tvorená nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie úveru, ale aj zmluvnými dojednaniami.
Tu poukázal na rozhodnutie NS SR, sp.zn. 4 Cdo 9/2019, v zmysle ktorého, ak strany uzatvorili
zmluvu, ktorej podstatné náležitosti sú v listine podpísanej obidvoma stranami určené výslovným

odkazom na samostatnú listinu, ktorá nebola podpísaná, nespôsobuje to bez ďalšieho neplatnosť tejto
zmluvy za podmienky, že ich prejav vôle bol dostatočne určitý a zmluvný konsenzus pokrýva aj tieto
dojednania. Stačí, že zmluvné strany ju vyhlásia za súčasť zmluvy v podpísanom texte vlastnej zmluvy.
V článku 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní je uvedené, že deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp.
revolvingu, podľa posledného splátkového kalendára, je dňom konečnej splatnosti úveru. Požiadavka

uvedeniatermínukonečnejsplatnostiúverubolasplnenáviacerýmispôsobmiatourčenímpodľadátumu
splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok a spôsobom vyplývajúcim
z článku 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený
v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Zmluva o revolvingovom úvere
požadované informácie obsahovala, a to spôsobom vyplývajúcim z obsahu jednotlivých dokumentov,

ktoré podľa vôle zmluvných strán predstavovali jej neoddeliteľnú súčasť. Ďalej odvolateľ poukázal na
to, že s inou náležitosťou, ako je náležitosť uvedená v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES nie je
prípustné a právne možné spájať záver o bezúročnosti, pretože takúto inú náležitosť nie je možné do
vnútroštátnej úpravy ani uviesť. Druhou skutočnosťou je, že bezúročnosť úveru je možné spájať len
s náležitosťou, ktorá spochybňuje možnosť posúdiť rozsah záväzku spotrebiteľa, čo termín konečnej

splatnosti nie je, pretože ten žiadny rozsah záväzku nedefinuje.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že odvolanie považuje za nedôvodné, navrhuje
napadnutýrozsudokpotvrdiťakovecnesprávnyapriznaťjejnáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu
100%. S argumentáciou žalovaného, ktorá bola v podstate obsiahnutá už v jeho predchádzajúcich

podaniach sa súd v odôvodnení rozsudku vysporiadal a k tejto argumentácii zaujala stanovisko
i žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 12.3.2021 a na toto odkazuje. Poukázala tiež na to, že pre určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru úplne postačuje absencia čo i len jediného
údaju.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363
CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario),preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
ako aj konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 40Csp/52/2020 je určenie, že úver
poskytnutý žalovaným žalobkyni na základe zmluvy o revolvingovom úvere, uzavretej dňa 21.02.2008
je bezúročný a bez poplatkov a to na základe návrhu žalobkyne.

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktorým v celosti žalobe vyhovel a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania.

7. Po preskúmaní obsahu spisu a odvolacích námietok žalovaného sa odvolací súd plne stotožnil so
skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach
správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pričom odvolací súd v celom

rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý
na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, podľa ktorého predmetnú
úverovú zmluvu treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Dôvody pre takýto záver, ktoré uviedol
prvoinštančný súd, súd vyložil dostatočne jasne a zrozumiteľne, pričom v spôsobe jeho rozhodnutia

nebola odvolacím súdom zistená žiadna nezákonnosť, a preto odvolací súd s poukazom na ust. § 387
ods. 2 CSP v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Iba na zdôraznenie
jeho správnosti uvádza nasledovné:

8. Úverová zmluva uzatvorená medzi stranami sporu, z ktorej nároky si žalobca v konaní uplatnil, je

nesporne zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z.. a má teda obsahovať
náležitosti podľa § 4 ods. 2 tohto zákona. V zmysle § 4 ods.3 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l). Súd prvej inštancie dospel
k záveru, že v predmetnej zmluve absentuje údaj podľa § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ, ktorý záver odvolateľ

považuje za nesprávny, odvolací súd mu však nemohol dať za pravdu.

9. Pokiaľ ide o súvislosť s neuvedením údaja podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ v predmetnej zmluve a
rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia, a.s. a Klára Biróová odvolací súd
poukazuje na priamy účinok smerníc. Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate

týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva EU aplikovať
priamo, bezprostredne na prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry SD EÚ
na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade veriteľ
verzus spotrebiteľ) v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne
ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže

použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. Z uvedeného vyplýva, že priamy
účinok je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá
svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne
implementovanie smernice.

10. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných
náležitostí podľa § 43 Občianskeho zákonníka, musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Také explicitne
presné ustanovenie, akým je ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ cez prizmu eurokonformného
výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V danom
prípade konečná splatnosť v zmluve uvedená nie je a túto nie je možné určiť ani na základe ostatných

údajov uvedených v zmluve, keďže v zmluve je uvedená splatnosť úveru (počet splátok / splatnosť-deň
v mesiaci) 36/17, absentuje však uvedenie dátumu prvej splátky. Keďže nie je zrejmý dátum počiatku
povinnosti splácania úveru, nemožno určiť ani jeho konečnú splatnosť.

11. Uvedené nedostatky nemožno obhájiť ani tvrdením žalovaného, že tieto náležitosti zmluvy sú

uvedené v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, takáto listina sa v spise nenachádza a podľa
jej označenia sa jedná o jednostranné oznámenie veriteľa. Žalovaný v konaní teda nepreukázal, či
žalobkyňa oznámenie podpísala, keďže bez podpisu dlžníka tento dokument možno považovať len za
jednostranný právny úkon. Termín konečnej splatnosti úveru musí byť spotrebiteľovi známy najneskôr včase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu, v danom prípade teda dňa 20.8.2008. V opačnom prípade by
sa minulo účinku ust. § 4 ods. 2 ZoSÚ, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ v potrebnom
rozsahu informovaný o základných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho

vzniku.

12. Pokiaľ odvolateľ odkazuje na článok 4.5 zmluvných dojednaní, odvolací súd konštatuje, že žiadne
takéto zmluvné dojednania sa v spise nenachádzajú. Rovnako odkaz odvolateľa na splátkový kalendár,
ktorý mal byť dlžníkovi poskytnutý je nedôvodný, pretože žiadny relevantný splátkový kalendár,

vzťahujúci sa na predmetnú úverovú zmluvu v konaní predložený nebol.

13. Z uvedených dôvodov bol záver prvoinštančného súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
poskytnutého žalobcovi plne legitímny a súladný s ust. § 4 ods. 3 ZoSÚ, pričom odvolací súd pripomína,
že už absencia jedinej obligatórnej náležitosti v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. postačuje na
prijatie tohto záveru. Zaoberať sa absenciou prípadných ďalších náležitostí by bolo preto nadbytočné

a bez významu pre rozhodnutie vo veci.

14.Vychádzajúczvyššieuvedenéhoodvolacienámietkyžalobcupretobolivyhodnotenéakonedôvodné
a keďže žalovaný neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním
napadnutého rozhodnutia, preto odvolací súd nezistiac ani žiadne iné nedostatky v postupe súdu prvej

inštancie, na ktoré by mal prihliadnuť z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil vrátane správneho výroku o nároku na
náhradu trov konania.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

CSP a plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na ich náhradu v celom rozsahu.

16. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).