Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. máj 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/368/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112233701
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8112233701.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcov: 1. X..

C. O., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX Q. XX, 2. S. O., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX Q. XX, 3. C.
I., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Q. XX, 4. K. X., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Q. XX, 5. O. H.,
nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Q. XX, 6. Q. J., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Q. X, všetci právne
zastúpení JUDr. Danielou Strakovou, advokátkou v Prešove, Konštantínova 6, p r o t i žalovaným: 1.
K. J., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. XX, 2. GEODET SNINA, s. r. o., so sídlom Partizánska 1057,
069 01 Snina, IČO: 36 485 551, v konaní o neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, takto rozhodol

r o z h o d o l :

súd určuje, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade dňa
29.10.2010, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom, katastrálnym odborom Prešov pod C. je
neplatná,

súd určuje, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade dňa 6.5.2010,
ktorej vklad bol povolený Okresným úradom, katastrálnym odborom Prešov pod C. je neplatná,

súd priznáva žalobcom náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých rozhodne samostatným
uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co 299/2014 zo dňa 26.2.2015 bol zrušený rozsudok zo
dňa 30.7.2014 a vec vrátená na ďalšie konanie, keď odvolací súd vytýkal, že v prejednávanom spore
predmetom kúpnych zmlúv boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 1.
rade, ku ktorým žalobcovia nemali predkupné právo a v čom má spočívať naliehavý právny záujem
žalobcovnaurčeníneplatnostizmlúvajvčastitýkajúcejsavovylúčenomvlastníctvežalovanejv1.radez
rozsudkuniejezistiteľné.Týmbolovydanénepreskúmateľnérozhodnutieaúčastníkomodňatámožnosť

v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať
stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodňujúcemu rozhodnutiu a nebol preukázaný
naliehavý právny záujem žalobcov na takomto určení.

Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie výsluchom svedkov O. S., N. K.,
C. J. a po zhodnotení doteraz vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:

Žalobcovia v rade 1. - 6. sa domáhajú podaným návrhom doručeným na súd 15.10.2012 určenia, že
kúpne zmluvy uzatvorené medzi žalovanými v 1. a 2. rade dňa 6.5.2010 a dňa 29.10.2010 sú neplatné,
lebo žalovaná v 1. rade pred prevodom nehnuteľnosti si nesplnila svoju zákonnú povinnosť voči nim
vyplývajúcu z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka, keď porušila ich predkupné právo pri prevodesvojho spoluvlastníckeho podielu v kúpnej zmluve zo dňa 6.5.2010 zavkladovanej Správou katastra
Prešov pod C. - XXXX/XX a pri prevode vlastníckeho práva žalovanej v 1. rade na žalovaného v 2.
rade v kúpnej zmluve zo dňa 29.10.2010 zavkladovanej Správou katastra Prešov pod C. - XXXX/XX

namietali absolútnu neplatnosť tejto kúpnej zmluvy z dôvodu, že dojednaná kúpna cena vo výške 1
000 Eur za celý predmet kúpy pozemkov rôzneho druhu, medzi inými aj lesné pozemky o celkovej
výmere 58 796 m2 predstavuje 0,017 Eur za m2. Kúpna cena nebola dojednaná za jednotlivé druhy
pozemkov, ktoré sa nachádzajú v rôznych lokalitách, pričom ide aj o rôzne druhy pozemkov, vrátane
lestných, preto ostala časť kúpnej zmluvy týkajúcej sa kúpnej ceny neurčitá pre nedostatočnú podstatnú

podmienku určenia kúpnej ceny. Cena je nezistiteľná, nebola dojednaná za jednotlivé druhy pozemkov
v čase uzatvárania kúpnej zmluvy a nemožno túto vôľu účastníkov ani dodatočne nahradiť a špekulovať
o tom, aká by bola, keby bola dojednávaná za m2. Pokiaľ Krajský súd hovorí, že kúpnu cenu je možné
zistiť prepočtom celkovej sumy kúpnej ceny na m2, potom treba zisťovať kúpnu cenu aká je v súlade s
cenovými predpismi v danej lokalite, v danom čase za pozemky podľa ich druhu, teda lesné pozemky,
ornú pôdu, či trvalé trávnaté porasty. Kúpna cena v tejto druhej zmluve nebola dojednaná v súlade s

cenovými predpismi, v čom vidia žalobcovia zámer žalovaného v 2. rade nečestne konať voči žalovanej
v 1. rade, keďže zistili zo stanoviska lesného hospodára, ktorý pôsobí aj ako znalec v oceňovaní lesných
pozemkov, že cena lesných pozemkov v katastri Q. sa pohybuje od 0,48 Eur za m2 do 0,61 Eur za m2
podľa jednotlivých lesných dielcov, t. j. podľa druhu drevín, ktoré sú tam vysadené. Je zrejmé, že cena
lesných pozemkov odpredaných spornými kúpnymi zmluvami bola viac ako 30 násobne nižšia. Preto

je tu aj dôvod absolútnej neplatnosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj ďalší dôvod pre
rozpor s cenovými predpismi, keď kúpna cena bola dojednaná za celok, bez rozlíšenia druhu pozemku
a nemožno ju potom prepočítavať na m2 bez rozlíšenia druhov pozemkov, ktoré boli odpredané. Takéto
určenie ceny je v rozpore s dobrými mravmi.

Žalovaná v 1. rade považovala obe kúpne zmluvy za neplatné z dôvodu, že mala záujem predať len
lúky a v zmluve si nevšimla, že sú v nej uvedené aj ďalšie lesné pozemky. Keby si to všimla, zmluvu by
nepodpísala. Zmluvu pripravil žalovaný v 2. rade vopred, ponáhľal sa, žiadal od nej, aby ju podpísala
s tým, že ide preč. Sama tento omyl nezistila, až potom, keď ju žalobcovia na to upozornili a vytýkali
jej, že predala lesy, o čom ani nevedela. Lesné pozemky nechcela predať. Pán Z. prišiel za ňou s tým,

že žalovaný v 2. rade má záujem o kúpu ďalších pozemkov. Oni potom spolu pripravili kúpnu zmluvu,
ktorú ona vôbec nevidela, lebo ju pán Z. nechal v aute, asi ju ani nepodpísala, lebo ju nemá. Pán Z.
je zamestnávateľ jej syna a nevie pochopiť, prečo on ponúkal jej pozemky žalovanému v 2. rade. Až
následne si dodatočne preverila, že žalovaný v 2. rade sa stal vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré ona
nemala v úmysle nikdy na neho previesť, preto sa cíti jeho konaním podvedená.

Žalovaný v 2. rade žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že uzavreté kúpne zmluvy sú platné. Ani jeden
zo žalobcov nepreukázal, že bol v čase ich uzatvárania spoluvlastníkom týchto pozemkov. Celý predaj
prebehol tak, že na jeho inzerát reagovala žalovaná v 1. rade s tým, že má záujem odpredať pozemky.
Jednal s ňou prostredníctvom jej syna a pána Z.. Keď si objasnili, čo chcú predať, pripravil kúpnu

zmluvu, ponúkol kúpnu cenu 2 500 Eur. Kúpna zmluva bola podpísaná na Obecnom úrade v P. R. C..
O tri mesiace neskôr po tejto kúpe ho znova žalovaná v 1. rade kontaktovala, že chce predať ďalšie
pozemky. Prišla za ním priamo do I., kde dojednali druhú kúpnu zmluvu za kúpnu cenu 1 000 Eur
a túto podpísali vo F.. Po dvoch rokoch ho oslovila právna zástupkyňa žalobcov s tým, aby sa vzdal
pozemkov z druhej kúpnej zmluvy a prvú kúpnu zmluvu nebudú napádať, ak sa ich vzdá, čo odmietol.

Pozemky v kúpnej zmluve boli riadne definované, označené parcelnými číslicami, číslami výmerov, cena
je presne vypočítateľná, preto sú tieto zmluvy platné. Pokiaľ ide o predkupné právo v čase predaja a
uzatvárania kúpnej zmluvy, neboli žalobcovia vedení ako spoluvlastníci na listoch vlastníctva ani neboli
identifikovateľné ich údaje. Sám kontroloval údaje na listoch vlastníctva, ktoré si stiahol z verejného
internetového portálu. To, že tieto pozemky sú urbárske sa dozvedel až po roku po uzavretí zmluvy,

keď ho oslovili zástupcovia poľovníckej spoločnosti, či im dá súhlas k užívaniu týchto pozemkov. Tieto
pozemky boli zapísané v registri E, kde druh pozemkov je nezáväzný údaj, nekupoval celý les, ale
rozdrobené podiely. Tento lesný pozemok dodnes nie je vysporiadaný. Tieto pozemky kupoval pred
zápisom ROEP-u. Po zápise došlo aj k zníženiu výmery o 10 hektárov a úmerne tomu sa znížil aj jeho
podiel, teda nevie, o akej cene tu možno hovoriť. Postup pri oboch zmluvách bol rovnaký. Žalovaná v

1. rade so synom prišli na matriku obecného úradu, dostali k dispozícii kúpne zmluvy, ktoré si prečítali,
podpísali, bol overení ich podpis a žalovaná v 1. rade dostala vyplatenú kúpnu cenu. Cenu navrhol
podľa svojho zváženia odhadom a s touto cenou žalovaná v 1. rade súhlasila. Nezisťoval ceny podľa
cenových predpisov, lebo nepozná takéto predpisy, ktoré by určovali cenu pri predaji od súkromnýchosôb. Zvážil, čo je preňho výhodné a takú kúpnu zmluvu uzavrel. Nebolo preukázané, že by žalovaná
v 1. rade preskúmaním jej zdravotného stavu bola nesvojprávna. Je svojprávna dnes a bola svojprávna
aj v roku 2010. Svoj záujem o kúpu pozemkov dal na internetový portál, kde ho oslovil pán Z. spolu so

synom žalovanej v 1. rade, e-mailom žiadal, aby mu označili parcely, ktoré chcú predať a ponúkol kúpnu
cenu 2 500 Eur. Zmluvy vyhotovil sám, dal ich prečítať žalovanej v 1. rade predtým, než ich išli podpísať
na obecný úrad a overiť podpis. Zmluvu po podpise dostala žalovaná v 1. rade, čo s ňou urobila, nevie.
O dva mesiace neskôr mu volal syn žalovanej v 1. rade, že potrebujú ešte peniaze a chcú predať ďalšie
parcely, ale keďže sa s ním nevedel dorozumieť, aké parcely chcú predať odkázal synovi žalovanej v

1. rade, aby mu zavolal pán Z.. Parcely k predaju boli určené tým istým spôsobom ako pri prvej zmluve
tak, že oni poslali ponuku na základe čoho potom on ponúkol cenu a túto žalovaná akceptovala.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 6.5.2010 mal súd preukázané, že žalovaná v 1. rade previedla na žalovaného
v 2. rade nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve zapísané na LV č. XXX k. ú. Q. a svoj spoluvlastnícky
podielknehnuteľnostiamzapísanýchnaLVč.XXX,XXk.ú.Q.zakúpnucenu2500Eur.Celkovávýmera

pozemkov spolu s lesnými pozemkami predstavuje 156 456 m2, z toho lesné pozemky predstavujú
výmeru 87 075 m2. V prepočte za m2 to predstavuje cenu 0,015 Eur.

Táto zmluva bola registrovaná Správou katastra Prešov pod vkladovým číslom C. XXXX/XX dňa
21.7.2010. Na zmluve sa nachádza overený podpis žalovanej v 1. rade v overovacej knihe V. Ú. C. P.

R. C. zo 6.5.2010.

Dňa 28.10.2010 uzatvorili žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade ďalšiu kúpnu zmluvu, na základe ktorej
žalovaná v 1. rade previedla na žalovaného v 2. rade parcely zapísané na LV č. XXX, ktoré mala vo
svojom výlučnom vlastníctve a to E. XXX - orná pôda o výmere 11 018 m2 a E. XXX/X - lesné pozemky

o výmere 8 448 m2 obe v podiele 1/1. Ďalej previedla pozemky zapísané na LV č. XXX, ktoré mala
žalovaná v 1. rade v podielovom spoluvlastníctve v podiele 24/72, na LV č. XXX, ktoré mala takisto v
podiele 24/72, ide o ornú pôdu, na LV č. XX E. XXXX/X - lesné pozemky o výmere 104 984 m2 v podiele
1/6, na LV č. XX E. XXXX - lesné pozemky o výmere 1 236 m2 v podiele 92/5040, na LV č. XXX parcela
E. XXXX/X - lesné pozemky o výmere 518 056 m2 v podiele 92/5040, na LV č. XX sú uvedené parcely

druhu orná pôda a trvalé trávnaté porasty a ostatné plochy v podiele 10 080/100 800-in. Túto kúpnu
zmluvu žalovaná podpísala 29.10.2010 a jej podpis bol overený v overovacej knihe Obecného úradu F..
Zmluva bola zavkladovaná zápisom do Katastra nehnuteľnosti Prešov 29.4.2011 pod C. XXXX/XX.

Rozhodnutím Obvodného úradu Prešov zo dňa 23.5.1996 pod č.: V.-N. bolo zapísané pozemkovo

spoločenstvo D. Q. do registra pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou pod W..Č..X/XX.

VzmyslezmluvyozaloženípozemkovéhospoločenstvaD.Q.Xzodňa16.2.1996členoviaspoločenstva
sú všetci spoluvlastníci lesov bývalej urbárskej, kalmanskej, kompanickej spoločnosti J.Á. H., U. K., N.
H. O. J. I.. V zmysle článku V. stanov pozemkového spoločenstva D. Q. nakladanie s podielmi bude

zabezpečené podľa § 7 a 8 Zákona č. 181/1995 Z. z. Na základe dohody o vydaní majetku bývalých
urbárnikov,komposesorátovapodobnýchútvarovzodňa25.5.1992boliurbárskejspoločnostiQ.vydané
lesné dielce č. A. XXX, A. XXX, A. XXX, A. XXX, E. XX, plocha č. XX, ktoré zodpovedajú pozemku
parcela č. XXXX k. ú. Q..

Na základe dohody o vydaní majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných útvarov zo dňa
26.5.1992 boli B. I. J. vydané lesné dielce č. A. XXX, A. XXX, A. XXX, A. XXX, A. XXX, A. XXX, A. XXX,
ktoré zodpovedajú parcelám XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X k. ú. Q..

Na základe dohody o vydaní majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných útvarov zo

dňa 28.7.1992 boli B. I. I. O. I.. vydané lesné dielce č. A. XXX, A. XXX, A. XXX, A. XXX, A. XXX, A.
XXX, A. XXX/C.

Na základe dohody o vydaní majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných útvarov zo
dňa 28.7.1992 boli B. I. K. O. I.. vydané lesné dielce č. A. XXX, A. XXX, A. XXX, A. XXX, A. XXX, A.

XXX, E. XX.

Na základe dohody o vydaní majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných útvarov zo dňa
25.5.1992 bol B. I. T. O. I.. vydaný lesný dielec č. A. XX/A zodpovedajúci parcele č. XXXX/X k. ú. Q..Žalobca v 1. rade vypovedal, že je predsedom spoločenstva D. v obci Q. a koncom roku 2011
sa prihlásil ako nový podielnik do spoločenstva žalovaný v 2. rade, pričom v tom čase bola

vykonávaná inventarizácia majetkových podielov jednotlivých spoluvlastníkov vzhľadom k tomu, že
došlo k zlučovaniu dvoch pozemkových spoločenstiev a v obci bola vykonávaná ROEP. Pri inventarizácii
zistil, že žalovaná v 1. rade ako veľká podielnička, ktorá vlastnila približne 20 podielov nemá na liste
vlastníctva evidované žiadne podiely. Na túto skutočnosť upozornil jej syna, ktorý uviedol, že žalovaná
v 1. rade svoje podiely na nikoho neprevádzala. Po zistení, že vlastníkom podielov žalovanej v 1. rade

je žalovaný v 2. rade, syn žalovanej v 1. rade uviedol, že jeho mama so žalovaným v 2. rade uzatvárala
kúpne zmluvy ohľadom predaja pozemkov, ktoré boli v jej výlučnom vlastníctve. Pretože tu došlo k
porušeniu zákonného predkupného práva zo strany žalovanej v 1. rade pri prevode nehnuteľností,
ktorých aj on je podielovým spoluvlastníkom rozhodol sa domáhať sa ochrany súdnou cestou. Počas
celej existencie pozemkového spoločenstva sa nevyskytol žiaden prevod na osobu, ktorá by nebola
blízkou osobou člena pozemkového spoločenstva. Členovia spoločenstva majú vedomosť o tom, že v

prípade prevodu svojho členského podielu na osobu, ktorá nie je ich blízkou osobou majú povinnosť
svoj podiel ponúknuť na odpredaj ostatným členom pozemkového spoluvlastníctva. Žalobcovia ako aj
žalovaná v 1. rade sú obyvateľmi obce Q. a majú medzi sebou dobré a blízke susedské vzťahy, preto nič
nebránilo žalovanej v 1. rade ostatných spoluvlastníkov upozorniť na to, že predáva svoj spoluvlastnícky
podiel k nehnuteľnostiam, ktoré patria do pozemkového spoluvlastníctva. Žalovaná v 1. rade sa aktívne

zapájala do chodu pozemkového spoluvlastníctva, pravidelne sa zúčastňovala a zúčastňuje členských
schôdzi spoločenstva a aktívne sa zapájala aj do práce a aktivít spoločenstva.

Žalobca v 3. rade vypovedal, že o skutočnosti, že žalovaná v 1. rade previedla svoj spoluvlastnícky
podiel na žalovaného v 2. rade sa dozvedel až po uplynutí jedného roka od prevodu vlastníckeho práva.

Zo strany žalovanej v 1. rade voči nemu nebola urobená žiadna ponuka ani písomná ani ústna.

Žalobca v 5. rade sa dozvedel o skutočnosti, že žalovaná v 1. rade previedla svoj spoluvlastnícky podiel
v spoločenstve až v čase spisovania žaloby. Zo strany žalovanej v 1. rade nebola voči nemu urobená
žiadna ponuka vo vzťahu k prevádzaným nehnuteľnostiam ani písomná, ani ústna.

Žalobca v 6. rade potvrdil, že zo strany žalovanej v 1. rade nedošlo k splneniu ponukovej povinnosti
žiadnym spôsobom.

Žalovaná v 1. rade potvrdila, že má vážne zdravotné problémy, je ťažko postihnutá, má ťažkosti

pri chôdzi, zle počuje. Z potreby získania finančných prostriedkov sa rozhodla predať pozemky a to
konkrétne lúky, ktoré vlastnila a požiadala svojho syna, aby našiel kupca. Následne s predajom lúk
súhlasil žalovaný v 2. rade. Žiadne iné nehnuteľnosti okrem tých, ktoré mala vo výlučnom vlastníctve
nemala v úmysle predávať a to bol aj dôvod prečo ostatným spoluvlastníkom nehnuteľnosti neponúkla
na predaj svoj spoluvlastnícky podiel. O tom, že predáva svoj spoluvlastnícky podiel nemala vedomosť.

Kúpnu zmluvu podpisovala v presvedčení, že jej predmetom je predaj vlastníckeho práva k lúkam, ktoré
sú v jej výlučnom vlastníctve. Žalovaný v 2. rade ju pri podpise kúpnych zmlúv uviedol od omylu, na
ktorý ona neprišla vzhľadom k tomu, že zmluvy si pred podpisom ani po ňom neprečítala.

Žalovaný v 2. rade uviedol, že predmetom jeho obchodnej činnosti je aj kúpa nehnuteľnosti. Na základe

inzerátu ho kontaktoval N. Z., ktorý mu tlmočil záujem žalovanej v 1. rade odpredať pozemky na troch
listoch vlastníctva a po preverení o aké pozemky ide, ponúkol kúpnu cenu 2 500 Eur a synovi žalovanej
v 1. rade vysvetlil následne postup, s ktorým on aj žalovaná v 1. rade súhlasila. Potom vyhotovil kúpnu
zmluvu so žalovanou v 1. rade a s jej synom sa stretli na Obecnom úrade vo F., z jeho strany bol
dohodnutý postup dodržaný. Po uplynutí asi dvoch mesiacov ho opätovne kontaktoval syn žalovanej

v 1. rade so záujmom o predaj ďalších pozemkov. Žalovanej v 1. rade ponúkol kúpnu cenu 1 000
Eur a následne došlo k podpisu druhej zmluvy. Pred uzavretím kúpnych zmlúv bol predmet odpredaja
špecifikovaný nie podľa jednotlivých parciel, ktorých bola veľa, ale z dôvodu prehľadnosti podľa čísel
listov vlastníctva, pričom predmetom týchto prevodov mali byť podľa dohovoru všetky parcely, ktoré
boli uvedené na listoch vlastníctva vo vlastníctve žalovanej v 1. rade. V čase vyhotovovania zmlúv na

listoch vlastníctva boli spoluvlastníci uvedení bez uvedenia identifikátorov, pričom z pokladov, ktoré mal
k dispozícii bolo zrejmé, že žiaden zo žalobcov v rade 1. až 6. v tom čase na listoch vlastníctva nebol
uvedený ako spoluvlastník. V čase predaja sa jednalo o parcely registra E, výmery týchto parciel neboli
uvedené presne, kúpna cena bola určená ako celok, avšak pri určovaní vychádzal z ceny za m2 prizohľadnení všetkých ďalších okolností ako je poloha, zápis v registri E, nevyporiadané vlastnícke vzťahy
a podobne. Prevádzané pozemky si pozrel, odhadol ich hodnotu, dospel k sume, ktorú spriemerizoval
za m2 a následne vypočítal kúpnu cenu. Je nepodstatné, že šlo o rôzne druhy pozemkov pretože druh

pozemkov v stave registra EKN nie je záväzný a nemá v tomto smere vypovedaciu hodnotu. Predmetom
prevodu boli podiely žalovanej v 1. rade, ktoré predstavujú určitú konkrétnu výmeru na jej podiel a
preto kúpna cena určená v kúpnej zmluve bola stanovená ako cena celková, s prihliadnutím na výmeru
podielov žalovanej v 1. rade na konkrétnych parcelách registra EKN v jej vlastníctve.

Svedok C. J., syn žalovanej v 1. rade, že ho matka žiadala o pomoc pri predaji 4 lúk, ktoré vlastnila.
Toto spomenul svojmu vedúcemu na pracovisku pánovi Z., ktorý mu dal kontakt na žalovaného v 2.
rade, ktorého telefonicky oslovil. Následne so žalovaným v 2. rade a matkou sa spolu stretli, došlo
k podpisu zmluvy a vyplateniu kúpnej ceny 2 500 Eur. Po uplynutí približne 3 alebo 4 mesiacov ho
opätovnekontaktovalpánZ.stým,žežalovanýv2.rademázáujemokúpuďalšíchpozemkov.Následne
sa dohodli na odpredaji lúky za cenu 1 000 Eur. Jeho matka kúpnu zmluvu podpísala na matrike

vo F.. Zrejme došlo k nepochopeniu ohľadom predmetu kúpnych zmlúv. Úmyslom matky bol prevod
vlastníckeho práva len vo vzťahu k pozemkom, ktoré boli v jej výlučnom vlastníctve a to konkrétne
k lúkam. Matka nemala nikdy v úmysle predať iné pozemky. On ani matka sa s obsahom kúpnych
zmlúv pred ich podpisom neoboznámili a preto nezistili, že predmetom zmlúv sú aj iné pozemky. Až
následne, potom ako ich kontaktoval predseda urbariátu zistili, že matka už nie je vlastníčkou podielov v

pozemkovom spoluvlastníctve. Matka je vo veľmi zlom zdravotnom stave, slabo vidí a počuje a žalovaný
v 2. rade mal pri podpise zmlúv naponáhlo, preto nemali možnosť si zmluvy riadne preštudovať pred
ich podpisom.

Na ústnom pojednávaní 11.5.2016 bol opätovne vypočutý tento svedok, ktorý proces predaja lúk, ktoré

chcela matka odpredať kúpnou zmluvou opísal tak, že matka, keď zmluvu podpisovala, na ňu ani
nevidela, pretože všetko prebehlo rýchlo. Pán Z. sa ponáhľal, dal podpisovať matke zmluvy a predkladal
jej listiny, ktoré má podpísať. Jemu povedal, že má čakať medzi zárubňami, preto priamo pri podpise
nebol, ale stál 4 až 5 metrov ďalej. Zmluvy vytiahol pán Z. až vtedy, keď prišli na matričný úrad ich
podpisovať. Keď zmluvy boli podpísané, pán Z. im povedal, že si ich s matkou prečítajú potom, keď

nastúpia do auta, ale on ich položil na predné sedadlo a keď z auta vystúpili, odišiel aj so zmluvami
preč. Keď pána Z. pýtal, aby mu dal tieto zmluvy povedal, že ich nemôže nájsť, že keď ich nájde, že
mu ich dá, ale k tomu nedošlo. Pán Z. mu ešte hovoril, že on má spolužiaka právnika a on sa na tieto
zmluvy pozrie. Potom, keď už boli prevody zapísané, prišiel pán O. s tým, že matka vypadla zo zápisov,
na čo išiel na lesnú správu a tam sa dozvedel, že vlastníctvo je na GEODET Snina s. r. o. Bol z toho

v šoku, pretože matka predávala len lúky, nie orné pozemky a lesy. Nevedel pochopiť, prečo to išlo
cez ich chrbát, keď o ich majetku rozhodli iní. Sám kúpnu zmluvu nevidel a jeho matka zle vidí, tiež na
text zmluvy nevidela. Matka sa zle pohybuje, je orientovaná doma, ale keby išla napríklad do Prešova,
nevedela by, kde je. Matka zle vidí, slabšie počuje, nemá okuliare. Keď podpisovala zmluvy, okuliare
nemala. S pánom Z. nebol v žiadnom kontakte, lebo pán Z. mu povedal, že nie je komunikatívny a že on

všetko vyrieši. S pánom Z. len raz telefonicky rozprával asi 30 sekúnd. Bol pri tom prítomný pán Z., kedy
sa pýtal, ktoré pozemky chcú predať a on mu povedal, že lúky. Potom už telefón zobral pán Z. s tým, že
on všetko dojedná. Pánovi Z. nedával nijaký zoznam pozemkov na papieri, ktoré chcú predať. Pokiaľ ide
o dojednanie kúpnej ceny, pán Z. mu povedal, že kúpna cena za dve lúky je 2 500 Eur, pri druhej zmluve,
že kúpna cena za jednu lúku je 1 000 Eur. Sám nevedel, akú cenu majú lúky. Pán Z. mu povedal, že pri

prvej zmluve sa jedná o pozemok, ktorý je na W. v rekreačnej oblasti, kde je malá poľovnícka búda a pri
druhej zmluve mu povedal, že treba ku tej chate cestu a teda išlo o odpredaj pozemku na cestu. Pán Z.
s ním neodsúhlasoval žiaden zoznam parciel, nič také mu ani nehovoril. Sám ani nevedel ako sú tieto
parcely označené. Matka mala len staršie výpisy listu vlastníctva, bola členkou urbariátu. Nevie, akým
spôsobom sa pán Z. dostal k číslam parciel, lebo pánovi Z. on nič nedával, teda ani čísla parciel. Až

po výsluchu pána Z. sa od neho dozvedel, že čísla parciel sa dajú zistiť cez internet. Sám s počítačom
nevie pracovať, má ukončenú základnú školu, býva s rodičmi, je invalidný dôchodca. Podľa neho pán Z.
spolu s pánom Z. urobili podvod. Už pri prvej zmluve mu pán Z. povedal, že nemá komunikovať, že to
takto povedal pán Z.. Pánovi Z. spomínal, že chcú predať lúky a on hneď už o týždeň mu našiel ponuku
na internete. Až potom zistil, že pán Z. je podvodník, lebo dodnes mu nevyplatil mzdy za práce, ktoré

pre neho ako zamestnávateľa robil.

Svedok N. Z. vypovedal, že na žiadosť syna žalovanej v 1. rade spolu zareagovali na inzerát, ktorý
inzeroval žalovaný v 2. rade, že odkupuje ornú pôdu. Následne sa stretli so žalovaným v 2. rade, ktorý siniektoré z pozemkov osobne pozrel, nahliadol do máp a neskôr svedok zaviezol žalovanú v 1. rade spolu
s jej synom na obecný úrad za účelom podpisu zmluvy. Dôvodom, pre ktorý pomáhal synovi žalovanej v
1. rade pri komunikácii so žalovaným v 2. rade bola skutočnosť, že syn žalovanej v 1. rade má problém

sa správne, vecne a rýchlo vyjadrovať. Pri rokovaniach o predmete kúpnej zmluvy syn žalovanej v 1.
rade zdôrazňoval, že nemá záujem predávať lesné pozemky, iba tie, ktoré sa nachádzajú v ochrannom
pásme a o ktoré žalovaný v 2. rade nemal záujem. Mal vedomosť o tom, že žalovaná v 1. rade chcela
predať pozemky, ku ktorým bola výlučnou vlastníčkou.

Svedkyňa O. S. vypovedala, že opatruje žalovanú v 1. rade a rieši jej bežné veci. Keď jej príde list,
prečíta jej ho pomaly a musí polopatisticky jej vysvetliť obsah, pretože ona tomu vôbec nerozumie.
Nevie, čím to je, ale hovorili jej, že mala v minulosti poruchy s hlavou. Možno tieto problémy riešila v
minulosti, ale teraz sa nelieči, už nevládze ani chodiť. Nevychádza z domu, pohybuje sa len po dome.
Dá sa povedať, že trpí senilitou čo usudzuje z toho, že je aj v dome nezorientovaná. Keď sa jej na niečo
pýta, pokrúti hlavou, pozerá, nič neodpovie. Takto ju pozná 13 rokov, teda za celú dobu počas ktorej

sa o ňu stará. Preto je prekvapená ako mohla podpísať takúto vec. Sama nevedela, že žalovaná v 1.
rade uzatvorila kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľnosti. To sa dozvedela až od pána O.. Keď sa jej potom
pýtala ako to mohla urobiť ona hovorila, že predala len tri lúky. Keď jej vysvetľovala, o čo všetko prišla
žalovaná v 1. rade sa rozplakala s tým, že to nie je možné a povedala, že nevedela, čo podpisuje. Ďalej
jej povedala, že žalovaný v 2. rade jej zobral ruku, prevracal jej rýchlo listy, čo ona ani neregistrovala a

len podpisovala, ale čo podpisovala, o tom nemá vedomosť. Rozprávala sa aj so synom žalovanej v 1.
rade o tomto predaji, kedy on priznal, že došlo k predaju, ale predávané boli len lúky. Žalovaná v 1. rade
keď sa jej pýtala či vie čo vlastní, čo zdedila po svojom otcovi, nemala o tom ani šajnu. Len hovorila,
že keď jej zomrela matka, tak jej dali čosi podpísať pri dedičstve, teda majetky a keď sa jej pýtala, či
si preštudovala čo všetko má, tak reagovala tak, že ona tomu nerozumie. Ona so synom nikomu nič

nepovedali, keď urobili tieto zmluvy, možno potrebovali peniaze. Keby sa vtedy poradili, určite by im
to každý vyhovoril. Žalovaná v 1. rade prvýkrát predávala majetky, nemala s tým žiadne skúsenosti, z
domu nikdy nevykročila, nechodí ani do mesta. Keď príde poštárka a jej hovorí, že má nejaký dopis -
zásielku, len sa pozerá a ničomu nerozumie, ani sa nevyjadrí, nič nepovie. Takto ju pozná dennodenne
a je to hneď zreteľné. Spozná to každý človek, ktorý s ňou komunikuje. Keď jej niečo prečítala a potom

sa následne pýtala, či tomu porozumela, ona len pozerala a keď ju znova vyzvala, aby povedala, či
porozumela, kázala jej to ešte raz prečítať. Syn žalovanej v 1. rade nie je schopný vybavovať úradne
záležitosti. Keď k tomu dôjde, zavolá ju, aby mu to vysvetlila. Syn žalovanej v 1. rade má len základné
vzdelanie, žalovaná v 1. rade pracovala ako robotníčka pri plnení fliaš. V roku 2009 jej žalovaná v 1.
rade darovala dom ako vďaku za to, že sa o ňu postará do smrti. Darovaciu zmluvu uzatvárali u JUDr.

Strakovej.

Svedok N. K. vypovedal, že pôsobí vo funkcii starostu a občania bežne za ním chodia pri vybavovaní
svojich úradných záležitostí. Je mu známe, že žalovaná v 1. rade má zdravotné problémy a na obecný
úrad si chodila kopírovať zdravotnú dokumentáciu. Rodina pani J. je jednoduchá rodina, ktorá žije v

rámcisvojichmožností.ManželipaniJ.súdôchodcovia.ZjehopohľadupaniJ.neviezhodnotiťdôsledok
svojich konaní, čo usúdil aj z toho, že keď prišla ku nemu riešiť otázku zaplatenia daní a všetko jej bolo
vysvetlené, tak reagovala, akoby nevedela o čom bola reč. Pri takých úkonoch ako je prevod majetku,
určitesanevedelazorientovaťvtýchtozáležitostiach.Preňhobolozarážajúce,žesineprišlioveriťpodpis
na zmluvách na obecný úrad v Q. kde to bežne robia. To nijako nesúvisí s matrikou. Majú overovaciu

knihu a ekonómka realizuje tieto úkony od roku 1990. O predaji pozemkov sa dozvedel až potom, keď
bolo na urbariáte, ktorého členom je aj on haló a so synom žalovanej v 1. rade sa rozprával, prečo
si neprišli overiť podpis na obecný úrad, na čo on mu povedal, že veď odpredali len jednu roľu a že
podpis musel byť na matrike. Je mu známe, že pani J. po svojich rodičoch zdedila dobré role, pozemky o
dobrých výmeroch, niekedy to boli najväčší gazdovia a jej rodičia boli v urbariáte. Čo sa týka syna pani J.

on sa tvári, že všetkému rozumie, ale podľa neho je domotaný. Zrejme on naviedol matku k predaju. To
vie len z rozprávania a s útržkov. Keby sa ho pýtal, odhovoril by ho od takéhoto predaja. Syn žalovanej
v 1. rade nebol zbavený spôsobilosti na právne úkony. V roku 2011 pracoval na aktivačných prácach,
teraz si vybavuje invalidný dôchodok.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 2 ods. 1, 2, 3 Zákona 181/1995 Z. z. (1) pozemkovým spoločenstvom (ďalej len „spoločenstvo“)
sa rozumie a) lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, naktoré sa vzťahovali právne predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urbarialistov
(urbárnikov), komposesorátov a podobných právnych útvarov,1) ktoré sa vydali podľa osobitných právnych predpisov2) a boli obnovené ku dňu účinnosti tohto
zákona, b) lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené
podľa osobitných predpisov,3) ,
c) pozemkové spoločenstvo založené podľa tohto zákona.
Členom spoločenstva podľa odseku 1 sú všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti.

Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na práva a povinnosti vlastníkov podielov
spoločnejnehnuteľnostiustanoveniaObčianskehozákonníka.

Podľa § 7 Zákona 181/1995 Z. z. členovia spoločenstva môžu prevádzať svoj vlastnícky podiel spoločnej

nehnuteľnosti a s ním súvisiace práva a povinnosti len za podmienok ustanovených v tomto zákone a
vo vyhlásení spoločníkov o združení alebo v zmluve o založení a v osobitnom predpise.14)
Podľa § 136 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len

medzi manželmi.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci

predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117 ). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo
vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a
, 140 ,§145ods.1, § 479 ,
§ 589 , § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2 , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je

takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten,
kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40 ). Ak je právny
úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v
ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy

kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa § 589 Občianskeho zákonníka cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a .
Procesnou podmienkou určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ O.s.p. je existencia naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení, ktorý je daný v prípade, že by bez tohto určenia bolo právo žalobcu
ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neisté. Rozsudok, ktorým súd
rozhodol o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti je listinou, na základe ktorej správa

katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom (§ 34 ods. 2 Zákona 162/1995 Z.
z.), čo samo o sebe môže zakladať naliehavosť právneho záujmu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. žaloby o
určenie neplatnosti právneho úkonu. Súd má za to, že je daný naliehavý právny záujem žalobcov na
určení neplatnosti právneho úkonu.Z výpisov listov vlastníctva mal súd preukázané, že žalobcovia v rade 1. - 6. a žalovaná v 1.
rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktoré v zmysle zmluvy o založení Pozemkového

spoločenstva D. Q. tvoria predmet spoluvlastníctva členov pozemkového spoločenstva D. Q.. Jedná
sa o tieto pozemky, ktoré boli vydané v roku 1992 pre obnovené pozemkové spoločenstvá v k. ú. Q.,
ktorých členovia, resp. ich právni nástupcovia následne založili pozemkové spoločenstvo D. Q.. Týmito
pozemkami v podielovom vlastníctve sú pozemky, ktoré aj boli predmetom prevodov podľa kúpnych
zmlúv zo 6.5.2010 a 28.10.2010, ide o parcely č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,

XXXX, XX, XXX, XXX, XX, XXXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/
X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XXX, XXX/XX, XXX/XXX,
XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX.

Len parcely na čísle listu XXX, ktoré boli taktiež predmetom prevodu sú vo výlučnom vlastníctve

žalovanej v 1. rade.

Kúpnou zmluvou zo dňa 6.5.2010 žalovaná v 1. rade previedla spoluvlastnícke podiely na pozemkoch
zapísaných na LV č. XX a to parcely E. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX a kúpnou
zmluvou zo dňa 28.10.2010 žalovaná v 1. rade previedla spoluvlastnícke podiely na pozemkoch

zapísaných na LV č. XX, XX, XXX, XXX, XXX, XX, hoci tieto nehnuteľnosti patria do spoluvlastníctva
členov pozemkového spoločenstva D.Ň. Q.. Pre prípad prevodu nehnuteľnosti tvoriacich predmet
spoločného vlastníctva pozemkového spoločenstva sú podieloví spoluvlastníci obmedzení tým, že môžu
prevádzať svoj spoluvlastnícky podiel k spoločnej nehnuteľnosti a s ním súvisiace práva a povinnosti
len za podmienok ustanovených v Zákone o pozemkových spoločenstvách, vo vyhlásení spoločníkov o

združení alebo v zmluve o založení a v osobitnom predpise.

Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ako aj podľa článku 5 stanov Pozemkového spoločenstva D.
Q. patrí pri prevode podielov ostatným podielovým spoluvlastníkom predkupné právo, čo znamená,
že ak chce spoluvlastník previesť svoj spoluvlastnícky podiel na tretie osoby alebo na niektoré zo

spoluvlastníkov musí ho najprv ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom s výnimkou
prevodu podielov blízkej osobe.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaná v 1. rade ako podielová spoluvlastníčka
predkupné právo žalobcov nerešpektovala a bez toho, aby podielovým spoluvlastníkom, t. j. žalobcom

ponúkla svoj podiel na spoločnej nehnuteľnosti k odpredaju, teda, aby si splnila povinnosť ponuky
predkupného práva, uzatvorila so žalovaným v 2. rade kúpne zmluvy, predmetom ktorých boli okrem
iného aj spoluvlastnícke podiely na spoločnej nehnuteľnosti. Žalobcovia v rade 1. - 6. ako oprávnené
osoby z predkupného práva sa v zákonnej trojročnej lehote premlčacej úspešne dovolali podaním tohto
návrhu na určenie neplatnosti právneho úkonu 15.10.2012, relatívnej neplatnosti právneho úkonu v

zmysle § 40a Občianskeho zákonníka. Prípady relatívnej neplatnosti právnych úkonov vymedzuje zákon
taxatívne v § 40a a medzi tieto prípady patrí aj prípad porušenia predkupného práva podľa § 140
Občianskeho zákonníka. Relatívna neplatnosť právneho úkonu nastáva na základe dovolania sa tejto
neplatnosti právneho úkonu tými subjektmi, ktorý ju nespôsobili. Je to úkon hmotného práva a právne
účinky nastávajú dovolaním sa relatívnej neplatnosti. Žalobcovia v rade 1. až 6. rade sa ako dotknuté

osoby, podieloví spoluvlastníci dovolali určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Preukázali aj
naliehavý právny záujem na takomto určení tak ako je to vyššie uvedené. Z tohto dôvodu v tejto časti
je žaloba plne dôvodná a súd jej vyhovel.

Žalobcovia sa ďalej domáhajú aj absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorý urobili žalovaná v 1.

rade a žalovaný v 2. rade pri prevode nehnuteľnosti kúpnymi zmluvami zo dňa 6.5. a 28.10.2010 z
dôvodu, že pri prevode tých nehnuteľností, ktorých žalovaná v 1. rade bola výlučnou vlastníčkou ide
o neurčitý prejav pri stanovení kúpnej ceny v kúpnych zmluvách zo 6.5.2010 a z 28.10.2010, kedy v
oboch prípadoch bola stanovená kúpna cena pozemkov rôzneho druhu (ornej pôdy, trvalých trávnatých
porastov aj lesnej pôdy) v ich podielovom spoluvlastníctve ako aj vo výlučnom vlastníctve, jednotnou

sumou v prípade zmluvy zo 6.5.2010 v sume 2 500 Eur, v prípade kúpnej zmluvy 28.10.2010 vo výške
1 000 Eur, teda kúpna cena bola dojednaná za celok, bez rozlíšenia druhov pozemkov, takže nemožno
určiť kúpnu cenu za tie parcely, ktoré boli prevedené vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 1. rade a nieje tak možné určiť akú kúpnu cenu by mala žalovaná v 1. rade vrátiť žalovanému v 2. rade a akú by si
mala ponechať. Ide preto o neurčitý prejav vôle.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný. Je to prípad absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorá nastáva
priamo zo zákona, ktokoľvek sa jej môže dovolať. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje právne
následky aj keď už bolo vydané rozhodnutie o vklade zápisu do katastra nehnuteľnosti. Absolútna
neplatnosť právneho úkonu pôsobí od začiatku, od vzniku právneho úkonu a platí, že zmluva nebola

uzavretá, k prevodu nehnuteľnosti fakticky nedošlo. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nemožno
zahojiť ani dodatočným schválením. Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolať ktokoľvek.
Pri absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa naliehavý právny záujem nepreukazuje.

Ak je základom neurčitosti prejavu skutočnosť, že tu vôbec nebola určitá vôľa, výklad nemôže odstrániť
tento nedostatok daný v samotnej vôli. Neurčitý prejav vôle je neplatný v takom rozsahu ako pri

nezrozumiteľnosti právneho úkonu. Pokiaľ ide o kúpnu cenu, tá je odplatou za predmet kúpy a mala
by byť spravodlivá, t. j. mala by byť vo výške, za ktorú sa spravidla vec rovnakého druhu, množstva,
akosti a podobne predáva v danom čase a v danom mieste. Dohoda o cene musí byť určitá, teda
dohovor medzi zmluvnými stranami musí byť natoľko určí, že pomocou údajov obsiahnutých v dohovore
je možné určiť cenu. Cena je určitá, ak ju strany výslovne alebo mlčky prijali za smerodajnú cenu,

určenú jedným z nich, ale súčasne musí byť splnená podmienka, že cenu možno takto určiť pri použití
pevných pravidiel predvídaných zmluvnými stranami (napríklad na základe kalkulácie). Podmienky o
určitosti kúpnej zmluvy by nezodpovedalo, ak by kúpnu cenu mohla určiť ktorákoľvek zo zmluvných strán
na základe ľubovôle. Ak je cena voľne dojednaná, možno sa neplatnosti dovolať, ak je neprimeraná
vzhľadom na hodnotu predmetu kúpy, teda pre rozpor s dobrými mravmi s prihliadnutím na okolnosti,

za ktorých bola dojednaná, s prihliadnutím či je v súlade s dobrými mravmi. Z okolnosti zistených pri
uzatváraní týchto zmlúv bolo preukázané, že kúpna cena bola stanovená žalovaným v 2. rade odhadom,
teda bez znaleckého posudku a zisťovania všeobecnej ceny platnej v mieste a čase právneho úkonu.
Ďalej bolo preukázané, že žalovaná v 1. rade nemala v úmysle odpredať lesné pozemky, ale len lúky.
S návrhom zmluvy sa neoboznámila, táto zmluva jej bola predložená len pred podpisom na obecnom

úrade pred overením podpisu s tým, že bola pod časovým tlakom, lebo žalovaný v 2. rade naliehal, aby
to bolo urobené rýchlo, lebo sa ponáhľa. Žalovaná v 1. rade uviedla, že zmluvu si vôbec neprečítala,
nemalaaniokuliare,ideoosobuvpokročilomveku,ktorájestarobnoudôchodkyňousozlýmzdravotným
stavom, ťažko sa pohybuje, zle vidí, nedostatočne počuje. Žalovaná v 1. rade nenavrhovala kúpnu cenu,
túto stanovil žalovaný v 2. rade priamo v zmluve, pričom v oboch prípadoch kúpnych zmlúv išlo o predaj

rôznych pozemkov od ornej pôdy až po lesné pozemky vo veľkej výmere. V kúpnej zmluve zo 6.5.2010
sú pozemky odpredané v celkovej výmere 156 456 m2 za kúpnu cenu 2 500 Eur, čo v prepočte na m2
predstavuje 0,015 Eur. Z toho lesné pozemky, ktoré boli v podielovom spoluvlastníctve boli vo výmere 87
075 m2. V kúpnej zmluve zo 28.10.2010 žalovaná v 1. rade previedla na žalovaného v 2. rade pozemky v
celkovej výmere 58 796 m2 za kúpnu cenu 1 000 Eur, čo v prepočte na m2 predstavuje cenu 0,017 Eur,

pričom lesné pozemky, ktoré previedla a boli v spoluvlastníctve boli vo výmere 35 801 m2. Cene vo výške
0,016 Eur za m2 v k. ú. Lipovce zodpovedá približne hodnota trvalých trávnatých porastov, avšak cena
lesných pozemkov je za m2 od 0,48 Eur do 0,61 Eur podľa druhu drevín v jednotlivých lesných dielcov,
tedacenalesnýchpozemkovodpredanýchspornýmikúpnymizmluvamibolaviacako30násobnenižšia.
Súd je toho názoru, že keď kúpna cena bola stanovená odhadom, bez rozlíšenia druhu pozemkov a to

ornej pôdy, trvalých trávnatých porastov a lesnej pôdy a bola stanovená za celok, nemožno ju prepočítať
na m2 bez rozlíšenia druhu pozemku tak, aby sa dala stanoviť cena za odpredaj tých nehnuteľností,
ktoré žalovaná v 1. rade mala vo výlučnom vlastníctve a previedla ich týmito kúpnymi zmluvami. Taktiež
z okolnosti prejednávanej veci vyplýva, že žalovaná v 1. rade konala v omyle, jej vôľa smerovala len k
odpredaju lúk, pričom do kúpnej zmluvy sa dostali hodnotné pozemky o obrovskej výmere, ktorých bola

spoluvlastníčkou a nikto zo zmluvných strán nezisťoval, aká je cena týchto lúk, aká je cena ornej pôdy,
aká je cena lesných pozemkov s prihliadnutím na to, že ide o pozemky v lukratívnej rekreačnej oblasti
W.. Naviac ako vyplynulo aj z výpovede C. J., bola žalovaná v 1. rade aj C. J. ako jej syn pri dojednávaní
tejto zmluvy uvedení do omylu, keď im pán Z. mal povedať, že predmetom predaja je pozemok, kde
je „poľovnícka búda“ a pri druhej zmluve „pozemok na cestu k tejto poľovníckej chate“. Kúpnu zmluvu

aj text zhotovil žalovaný v 2. rade tak, že si z internetového portálu zistil parcely, ktorých vlastníčkou
bola žalovaná v 1. rade a tieto zahrnul do kúpnej zmluvy prvej aj druhej. So žalovanou osobne nejednal
ani s ňou neprehliadol pozemky, ktoré majú byť predmetom prevodu. Bolo preukázané, že prejav vôle
žalovanej v 1. rade smeroval len k predaju lúk, teda trvalých trávnatých porastov, ktorých bola výlučnouvlastníčkou. Aj keď žalovaná v 1. rade nie je osoba zbavená svojprávnosti vykonaným dokazovaním a
to svedeckými výpoveďami pani O. S. a N. K. bolo preukázané, že je dezorientovaná, trpí senilitou, nie
je schopná pochopiť obsah písomnosti, pokiaľ sú jej prečítané, ani riešiť svoje úradné záležitosti.

Na základe vykonaného dokazovania s prihliadnutím na okolností, za ktorých bola kúpna cena
dojednaná súd mal za to, že takéto dojednania o kúpnej cene je v rozpore s dobrými mravmi, keď
jednoznačne kúpna cena nezodpovedá spravodlivej cene, za ktorú sa vec rovnakého druhu, množstva
i akosti predáva v danom mieste a čase a ak žalovaná v 1. rade podpísala tieto zmluvy, konala tak v

omyle, keď akceptovala kúpnu cenu, pretože bola v tom domnení, že predmetom predaja sú tri lúky,
ktoré mala záujem odpredať. V skutočnosti do predmetu predaja boli zahrnuté všetky nehnuteľnosti,
ktoré žalovaná v 1. rade vlastnila vo výlučnom aj v podielovom spoluvlastníctve, o čom však ona nebola
uzrozumená a vzhľadom aj na jej vek, zdravotný stav, prejavy senility urobila úkon, ktorý bol v rozpore
s jej prejavom vôle. Preto súd aj dojednanie o kúpnej cene v oboch zmluvách zo 6.5.2010 a 28.10.2010
považuje za absolútne neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Kúpna cena za

predaj nehnuteľnosti, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 1. rade je neurčitá, nemožno ju určiť
prepočtom za m2, lebo bola určená odhadom pre všetky nehnuteľnosti označené v kúpnych zmluvách,
avšak išlo o predaj pozemkov rôzneho druhu, rôznej ceny, čo pri tvorbe kúpnej ceny nebolo vôbec
zohľadnené. Už z povahy týchto pozemkov vyplýva, že ich cena nemôže byť rovnaká a potom aj vôľa
účastníkov zmluvy smerovala k prevodu týchto nehnuteľnosti iba ako celku a inú vôľu účastníci nemali

ani nevyjadrili. S prihliadnutím na absenciu špecifikácii kúpnej ceny za jednotlivé nehnuteľnosti súd určil,
že ide o neplatnosť napadnutých kúpnych zmlúv ako celku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä
z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní

súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd priznal žalobcom náhradu trov konania vo výške 100 % a rozhodne o nich samostatným uznesením,
do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.