Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. august 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sžrk/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200693
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Fečík

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:6018200693.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD.,
LL.M, v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): S.. M. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. I. č. XX,
XXX XX J. I., právne zastúpenej Lion Law Partners s.r.o., JUDr. Peter Kočička, advokát, so sídlom
Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, proti žalovanému: Okresný úrad Banská
Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica IČO: 00 151
866, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ F.. S. V., trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX I. H., 2/ S. V.,
bytom O. XX/XX, XXX XX S. H., 3/ S. I., trvale bytom XX T. U., U. V., U. X W. U., 4/ I. I., trvale bytom

G.. J. XX, XXX XX I. H., o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo
19/2018-4 z 2.8.2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 23S/123/2018-204 z 20.5.2020, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný - Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, referát katastra
nehnuteľností rozhodnutím č. Xo 19/2018-4 z 2.8.2018 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“) zamietol
odvolanie žalobkyne a potvrdil ním napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Veľký Krtíš, katastrálneho
odboru č. X 25/2016 z 28.12.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým tento podľa § 59 ods.
1 písm. a) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníctva a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom do 30.9.2018 zamietol návrh žalobkyne na opravu
chyby v katastrálnom operáte.

2. Žalobkyňa sa svojim návrhom z 20.7.2016 formálne domáhala opravy chyby v katastrálnom operáte
spočívajúcej v zosúladení a opravení údajov na listoch vlastníctva XXX a XXX pre katastrálne územie
J. I. týkajúcich sa jej matky V. I., rod. H. a to tak, že v titule nadobudnutia sa malo uviesť: uznesenie súdu
č. d. 101/60 - kúpnopredajná zmluva podľa geometrického plánu a výkazu výmer č. 007/57-920-429
z 10.07.1957. Zároveň žiadala vymazať zápis vedený na liste vlastníctva č. XXX, titul nadobudnutia:
zápis vykonaný na základe miestneho šetrenia právnych vzťahov v obci - pol. VZ XX/XX, nakoľko nemal

mať právnu oporu v katastrálnom zákone. Navrhovateľka v podanom návrhu ďalej žiadala o vyznačenie
plomby na listoch vlastníctva č. XXX a XXX až do ukončenia dedičského konania po nebohej V. I., rod.
H.. Ďalej žiadala vykonať opravu v súlade s uznesením súdu č.d. 101/60 a kúpnopredajnou zmluvou
podľa geometrického plánu a výkazu výmer č. 007-57-920-429 z 10.7.1957 s odkazom na geometrickýplán na obnovu hraníc časti pôvodnej parcely č. XXX/XX, č. XXXXXXXX-XX/XXXX a vytyčovací náčrt
a protokol o vytýčení hraníc pozemkov č. XXXXXXXX-XX/XXXX.

3.Faktickysavšakžalobkyňasvojimnávrhomnaopravuchybyvkatastrálnomoperátedomáhalazmeny
zákresu hraníc pozemku parcely CKN č. XXX v katastrálnej mape a s tým súvisiacej zmeny zápisu
výmery tohto pozemku na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území J. I..
4. Žalovaný vo svojom rozhodnutí najprv opísal chronológiu vlastníckych vzťahov k príslušným
pozemkom ako aj s ňou spojený vývoj ich označovania a hraníc, pričom záverom skonštatoval, že

pozemky zapísané na liste vlastníctva č. XXX boli kúpnou zmluvou č. V 365/1993 (pol. vz 19/93)
nadobudnuté S. V., po ktorom boli zdedené S. V. a N. V. (osvedčenie o dedičstve 2D 1111/2004,
Dnot 530/2004, pol. VZ 54/05), pričom N. V. predal svoj podiel F.. S. V. (kúpna zmluva N 240/2007,
Nz 16188/2007 z 27.4.2007). Podľa žalovaného preto „z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že
vzhľadom na prevedené platné právne úkony je bez rozsudku súdu o zmene vlastníctva z pozície
Okresného úradu Veľký Krtíš, katastrálneho odboru nemožné zmeniť vlastníctvo z dôvodu nedostatku

kompetencii na strane orgánu verejnej správy.“

II. Konanie na krajskom súde

5. Žalobkyňa sa (všeobecnou) správnou žalobou včas podanou na Krajskom súde v Banskej Bystrici

(ďalej len „krajský súd“) domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7597/2019/12-
OURaD/Kr046 z 14.8.2019, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

6. Uviedla, že v prípade parcely č. XXX/XX mal byť podporným dokladom geometrický plán a výkaz
výmer č. 007-57-920-429 z 10.7.1957 spojený s evidenciou pozemkovej knihy č. XXX, pričom tieto

technické a právne dokumenty boli zo strany žalovaného úplne opomenuté. Podľa jej názoru došlo k
chybnému zápisu časti parcely č. XXX/XX do vlastníctva Československý štát - Integra výrobný podnik
Zväzu invalidov v SSR so sídlom v Banskej Bystrici, následne hospodárskou zmluvou zo dňa 10.1.1979
na nadobúdateľa Združenie zväzu zdravotne postihnutých v SR a následne dňa 22.6.1993 na základe
kúpnopredajnej zmluvy na kupujúceho S. V.. Podľa názoru žalobkyne orgán katastra nedisponoval

žiadnou listinou spôsobilou na vklad do katastra nehnuteľností, ktorou mohlo byť nakladané s časťou
pôvodnej parcely č. XXX/XX. V ďalšej žalobnej námietke uviedla, že je zrejmé, že v katastrálnej mape sú
chybne zakreslené hranice pozemkov, a teda následne došlo zo strany orgánu katastra aj k chybnému
zápisu údajov uvedených na liste vlastníctva č. XXX a XXX pre katastrálne územie J. I.. Zároveň
žalobkyňa uviedla, že žiadala, aby bola vykonaná oprava chýb v katastrálnom operáte tak, aby zápis

v operáte bol v súlade s uznesením súdu č.d. 101/60 a geometrickým plánom a výkazom výmer č.
007-57-920-429 z 10.7.1957. Zároveň žalobkyňa uviedla, že právny predchodcovia S. V. a S. V. sa
nemohli stať vlastníkom ani časti pôvodnej parcely č. XXX/XX, ktorá bola geometrickým plánom č.
007-57-920-429 odčlenená z parcely č. XXX/XX.

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa ako súčasť svojho návrhu na opravu chyby v
katastrálnom operáte predložila geometrický plán č. 36046728-70/2012 vyhotovený na obnovu hraníc z
časti pôvodnej parcely č. XXX/XX (nové parcelné číslo XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X), avšak zápis tohto
geometrického plánu je do katastrálneho operátu možný len v spojitosti s právnym úkonom, nakoľko
predmetom nového stavu vo výkaze výmer tohto geometrického plánu je diel 1 o výmere 600 m2

vytvorený z parcely CKN č. XXX, ktorá je v súčasnosti vlastnícky zapísaná na liste vlastníctva č. XXX
v prospech F.. S. V. a S. V. každého v jednej polovici. Podľa žalovaného bol skutkový stav veci zistený
riadne a to po stránke právnej ako aj technickej a zároveň nebolo v kompetencii orgánov katastra, aby v
konaní o oprave chýb v katastrálnom operáte zmenili alebo zrušili zápis vlastníckeho práva, pokiaľ tento
je v operáte katastra nehnuteľností urobený v súlade s listinou.

8. K žalobe sa vyjadril ďalší účastník konania 2/ S. V., ktorý vyjadril nesúhlas s názorom žalobkyne,
pričom poukázal na vlastnícku chronológiu parcely CKN č. XXX v katastrálnom území J. I. od roku 1979.

9. Ďalší účastníci konania 1/, 3/ a 4/ sa k žalobe nevyjadrili.

10. K vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka sa žalobkyňa vyjadrila v replike a uviedla, že konanie o
oprave chýb v katastrálnom operáte je určitým osobitným opravným prostriedkom zameraným na výkon
riadnej správy evidenčných údajov a informácií, vrátane obnovenia hodnovernosti a tým aj záväznostiúdajov katastra. Daný druh správneho konania, aj keď je nesporového charakteru, sa vyznačuje istými
znakmi sporu, pretože prostredníctvom tohto konania katastrálne úrady rozhodujú aj o nárokoch na
prinavrátenievlastníckehopráva,čivecnéhoprávakcudzejveci,ktorénainúosobuprešlobezprávneho

dôvodu.

11. Krajský súd rozsudkom č.k. 23S/123/2018-204 z 20.5.2020 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“)
správnu žalobu zamietol a žalobkyni a ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
Preskúmavané rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že:

- neboli splnené dôvody pre vykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte,
- absentuje právomoc orgánov katastra rozhodovať vlastnícke spory týkajúce sa nehnuteľností,
- orgány katastra sa vysporiadali so všetkými podstatnými skutočnosťami vo veci,
- otázka súladu listín predložených žalobkyňou so stavom vyznačeným v katastri nehnuteľností nebola
pre rozhodnutie vo veci relevantnou, pretože nebol preukázaný nesúlad stavu katastra nehnuteľností s
poslednou zapísanou listinou.

III. Konanie na kasačnom súde

12. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „sťažovateľka“) v zákonnej lehote kasačnú
sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“),

pretože krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným
postupom neumožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tiež rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci. Sťažovateľka navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec krajskému súdu na
ďalšie konanie.

13. Podanie kasačnej sťažnosti z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces sťažovateľka
odôvodnila predovšetkým nasledovnými kasačnými bodmi:
- preskúmavané rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené,
- orgány katastra vykonali rozsiahle dokazovanie, avšak toto išlo nesprávnym smerom, pričom

„za procesné pochybenie s dopadom na nemožnosť sťažovateľa ďalej argumentovať považuje
sťažovateľ neexistenciu podrobnej technickej správy (bez uvedenia konkrétneho termínu zhotovenia) v
administratívnom spise, na ktorú žalovaný prvýkrát poukázal v replike zo dňa 09.01.2019 na strane 4“,
- krajský súd nedal odpoveď na súperiace verzie skutkového stavu a to i k „nadvýmere“ príslušných
pozemkov.

14.Nesprávneprávneposúdenieveciodôvodnilasťažovateľkavrámcisťažnostnýchbodovpoukázaním
na potrebu náležitého a vecne správneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, pričom uviedla, že
„vnútorným rozporom a zmätočnosťou použitej argumentácie je poznačená všeobecná úvaha súdu
prezentovaná v bode 34. odôvodnenia (žalobkyňa nepreukázala skutočnosť, „že posledná zapísaná

verejná listina je v rozpore s údajmi katastrálneho operátu"). Za predpokladu, že poslednou verejnou
listinou je možné v zmysle návrhu žalobcu na opravu rozumieť výhradne kúpnu zmluvu zo dňa
30.07.1957 nemôže z hľadiska formálnologického uvažovania platiť prezentovaný záver, že i táto listina
jevrozporesúdajmikatastrálnehooperátu,keďnainommiesteodôvodenia(body29.,30.)sapoukazuje
na existenciu rozporu v intenzite sporu o vlastníckom k práve (otázka eventuálneho sporu mala byť

posudzovaná v závislosti od správnosti zápisu v evidencii nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy z
roku 1957 a nie naopak - t. j. od spochybnených titulov nadobudnutia vlastníctva dotknutých účastníkov),
čím sa súbežne v replike vylúčila vhodnosť použitia § 59 katastrálneho zákona na daný dňa prípad.“
Ďalej sťažovateľka namietala, že „podmieňovanie opravy chyby orgánmi katastra bližšie nedefinovaným
právnym úkonom nezohľadňujúcim kúpnu zmluvu z roku 1957, zrejme tiež akceptované krajským

súdom v napadnutom rozhodnutí sa javí kľúčovým argumentom na právne posúdenie dôvodnosti
navrhovanej opravy.“ Podľa sťažovateľky „návrhom na opravu chyby dotknutí účastníci konania zasiahli
dovlastníckehoprávasťažovateľaajehoprávnehopredchodcu aajkeďbolivysvetlenéichnadobúdacie
tituly vlastníctva, zistené právne úkony nenadväzujú na právny stav z roku 1957.“ Záverom sťažovateľka
dodala, že „nezákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí orgánov katastra a nezákonný procesný

postup im predchádzajúci treba vidieť v tom, že žalovaný nesledoval právny osud pôvodnej PKN parc.
č. XXX/XX až po súčasnosť, ale popisným spôsobom sťažovateľovi dôvodil, že by vo výsledku, po
vykonaníopravy,užívalväčšinuvýmeru,akovroku1957nadobudoljehoprávnypredchodca.Sťažovateľ
vovzťahukdotknutýmúčastníkompreukázalopak(spornosťichnadobúdacíchtitulovvčastiprelínajúcejsa s predmetom nadobudnutia vlastníctva podľa kúpnej zmluvy z roku 1957), preto bolo povinnosťou
katastra vykonať opravu a zosúladiť tak zápis v evidencii s právnym stavom. Tomuto záveru významne
pomáha zásada, že z nepráva nemôže vzniknúť právo. Sťažovateľ si dovoľuje rozvinúť úvahu, že

oprava mala byť konaná podľa návrhu a dotknutí účastníci (V.) sa eventuálne mohli domáhať svojich
vlastníckych práv v sporovom konaní súdnou cestou.“

15. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil so závermi preskúmavaného
rozhodnutia krajského súdu, zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a navrhol kasačnú

sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

16. Ďalší účastníci konania sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.

17. Sťažovateľka následne podaním z 24.9.2020 predložila krajskému súdu ako „verejne prístupný
geodetickýdôkaz“snímkuzkatastrálnejmapy,ktorámádokazovaťnesúladmedzistavomzapísanýmna

liste vlastníctva č. XXX a zakresleným na katastrálnej mape evidencie subjektu Integra a nevyznačenia
stavby na pozemku parcele č. XXX.

IV. Právny názor kasačného súdu

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť od 1.8.2021 (§ 101e ods.
1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel
z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky od 1.8.2021 vo
všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004

Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp.zn. 4Sžrk/4/2021. Od 1.8.2021 je na
konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom
pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol
v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

19. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2
SSP)predovšetkýmpostupompodľa§452ods.1vspojenís§439SSPpreskúmalprípustnosťkasačnej
sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala
žalobkyňa - sťažovateľka v lehote včas (§ 443 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského

súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom pri svojom rozhodovaní bol vedený
nasledujúcimi právnymi úvahami.

20. Rozhodovaná vec sa týka preskúmania zákonnosti rozhodnutia orgánu katastra o zamietnutí návrhu
na opravu chyby v katastrálnom operáte.

21. Oprava chyby v katastrálnom operáte je špecifickým právnym inštitútom slúžiacim na zabezpečenie
súladu medzi skutočným právnym stavom a stavom vyznačeným v katastri nehnuteľností a
prostredníctvom toho aj inštitútom posilňujúcim materiálnu publicitu katastra nehnuteľností.

22. Oprava chyby v katastrálnom operáte je normatívne upravená v § 59 katastrálneho zákona, pričom
v čase vydania rozhodnutia žalovaného bolo rozhodným znenie účinné do 30.9.2018.

23. Podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona v znení účinnom do 30.9.2018 „okresný úrad aj bez
návrhu opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami

prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra.“

24. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predmetom opravy je chybný údaj katastra
nehnuteľností. Pod chybným je potrebné rozumieť predovšetkým taký údaj, ktorý je v rozpore s
listinou, na podklade ktorej bol zapísaný do katastra nehnuteľností. Z uvedeného je zrejmé, že

oprava chyby bude slúžiť najmä na odstraňovanie nesprávnych zápisov uskutočnených na podklade
vykonania záznamu. Vylúčená nie je ale ani oprava nesprávneho zápisu vykonaného na podklade
inak zákonného rozhodnutia o povolení vkladu. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že opravachyby v katastrálnom operáte nemá povahu univerzálneho opravného prostriedku voči rozhodnutiam a
opatreniam vydávaným v katastrálnych konaniach.

25. Predmetom opravy môžu byť všetky údaje katastra nehnuteľností vymedzené v § 7 katastrálneho
zákona, t.j. aj údaje o právach k nehnuteľnostiam. To znamená, že na podklade rozhodnutia o oprave
chyby v katastrálnom operáte možno opraviť, t.j. zmeniť aj vlastnícky alebo iný vecnoprávny zápis v
katastri nehnuteľností. Takáto oprava môže mať podobu buď zmeny zápisu vlastníckeho alebo iného
vecného práva na liste vlastníctva alebo aj zmeny zákresu hraníc pozemku na katastrálnej mape, resp.

mape určeného operátu a s tým súvisiacu zmenu zápisu výmery dotknutých pozemkov na príslušných
listoch vlastníctva. Logicky musí ísť o aktuálny vlastnícky alebo vecnoprávny zápis a nie o zápis jemu
predchádzajúci, pretože tento už nemá povahu „opraviteľného“ údaja katastra nehnuteľností.

26. Vykonaná zmena vlastníctva alebo vecného práva však nemá povahu jeho nadobúdacieho titulu, t.j.
skutočnosti, na základe ktorej vlastníctvo alebo vecné právo vzniklo, zmenilo sa alebo zaniklo, pretože

takýmto titulom bude vždy pôvodná skutočnosť, ktorá vyplývala z verejnej alebo inej listiny, prípadne
zo zákona, na podklade ktorej bol do katastra nehnuteľností vyznačený pôvodný chybný zápis. V tomto
zmysle bolo potrebné chápať aj znenie § 59 ods. 4 katastrálneho zákona v znení účinnom do 30.9.2018,
podľa ktorého „oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k
nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a) a § 78 ods. 1.“

27. Oprava chyby v katastrálnom operáte sa uskutočňuje v rámci administratívneho (katastrálneho)
konania, pričom pri oprave vlastníckeho alebo vecnoprávneho zápisu má toto konanie povahu
správneho konania (§ 59 ods. 5 katastrálneho zákona v znení účinnom do 30.9.2018), keďže sa naň
subsidiárne vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Vždy sa však jedná o

nesporové konanie, predmetom ktorého nemôže byť riešenie vlastníckych alebo iných vecnoprávnych
sporov, na rozhodovanie ktorých sú príslušné výlučne súdy v civilnom sporovom konaní (§ 3 Civilného
sporového poriadku). Ak orgán katastra zistí nesúlad medzi údajom katastra nehnuteľností týkajúcim
sa práva k nehnuteľnosti a verejnou, či inou listinou alebo právnou skutočnosťou, na podklade ktorej
bol tento údaj zapísaný, či zakreslený do katastrálneho operátu, rozhodne o oprave, pričom v opačnom

prípade návrh na opravu zamietne alebo konanie začaté ex offo zastaví.

28. Práve nesporová povaha je pre pochopenie inštitútu opravy chyby v katastrálnom operáte zásadnou.
Má dopad nielen na právomoc orgánov katastra ale i na spôsob dokazovania. I keď orgány katastra
majú tendenciu chronologicky skúmať správnosť zápisov v katastri nehnuteľností od najstarších po

najnovšie a takto identifikovať prípadne vzniknuté nesprávnosti, v zásade platí, že skúmanie platnosti,
resp. zákonnosti prevodu a prechodu vlastníctva, resp. vzniku vecných práv od najstarších po najnovšie
je typické pre civilné sporové konanie, keďže sa odvíja od zásady, že nikto nemôže previesť na iného
viac práv, než sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet), resp. z nepráva
nemôže vzniknúť právo (ex iniuria ius non oritur).

29. Pri dokazovaní v rámci konania o oprave chyby v katastrálnom operáte by však mala byť opačná
chronológia, pretože súlad zápisov vykonaných do katastra nehnuteľností a obsahu verejných a iných
listín,napodkladektorýchbolitietozápisyvykonané,bysamalvovšeobecnostiskúmaťodnajmladšieho
(posledného) zápisu.

30. Zistenie, že posledný aktuálny zápis je v súlade s listinou, na podklade ktorej bol vykonaný, v zásade
vylučuje vykonanie opravy chyby. Inak povedané prípadný chybný údaj v katastrálnom operáte nemožno
opraviť, ak bol následne dotknutý ďalšou právnou zmenou. Ktorý zápis do katastra nehnuteľností bude
mať povahu práve takejto ďalšej právnej zmeny však bude závisieť od okolností každého konkrétneho
prípadu.

31. Opísané vnímanie opravy chyby v katastrálnom operáte s akcentom na nemožnosť riešenia
vlastníckych a vecnoprávnych sporov a zohľadňovanie ďalšej právnej zmeny je súčasne plne v
súlade s predchádzajúcou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudky sp.zn.
3Sžrk/5/2019 z 25.11.2019 a sp.zn. 6Sžrk/16/2018 z 3.9.2019) ako i odbornou spisbou (Števček, M.,

Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník. Komentár.
II. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2019, s. 983, Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár. 1.
vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2021, s. 817,824, 826, 827, 836, 837).32. Predmetné axiómy pritom v rovnakom rozsahu platia nielen na právnu úpravu opravy chyby
v katastrálnom operáte týkajúcu sa zmeny vlastníckeho alebo vecnoprávneho zápisu v katastri
nehnuteľností účinnú do 30.9.2018 ale i na právnu úpravu de lege lata, keďže súčasné znenie § 59

ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona je len formálne správne dopracovaným ekvivalentom pôvodného
ustanovenia § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona.

33. V uvedených intenciách preto kasačný súd v rozsahu kasačných dôvodov a sťažnostných bodov
posudzoval aj preskúmavané rozhodnutie krajského súdu a rozhodnutie žalovaného.

34. Z obsahu návrhu na vykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte podanom sťažovateľkou
20.7.2016 vyplýva, že táto sa vo svojej podstate domáhala zmeny vlastníckeho zápisu pri pozemkoch
zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie J. I..
35. Vlastnícky zápis k týmto pozemkom v prospech S. V. a F.. S. V. každého v jednej polovici je
však plne v súlade s verejnými a inými listinami, na podklade ktorých bol vykonaný (viď osvedčenie

o dedičstve sp.zn. 2D 1111/2004, Dnot 530/2004, pol. VZ 54/05 a kúpna zmluva N 240/2007, Nz
16188/2007 z 27.4.2007). Z listu vlastníctva č. XXX zároveň vyplýva, že na ňom evidované pozemky
boli v súbore geodetických informácií (na katastrálnej mape) v dobe ich nadobudnutia súčasnými
vlastníkmi zakreslené totožne, ako je tomu v súčasnosti. To znamená, že vo vzťahu k vlastníctvu
k pozemkom parcelám CKN č. XXX, XXX a XXX v katastrálnom území J. I. nemožno hovoriť k

nesúlade stavu zapísaného na liste vlastníctva č. XXX a zakresleného v katastrálnej mape a skutočného
stavu. Absencia uvedeného nesúladu súčasne znamená, že nebol zistený dôvod na opravu chyby v
katastrálnom operáte.

36. Otázka chronológie zápisov a zákresov vlastníctva namietaná sťažovateľkou akcentujúca nesúlad

so zápisom kúpnej zmluvy z roku 1957 je na účel konania o oprave chyby v katastrálnom operáte ako i
správneho súdneho prieskumu právne bez významu, pretože svoju relevanciu by mohla mať len v rámci
civilného sporového konania, predmetom ktorého by bolo rozhodovanie vlastníckeho sporu.

37. Pokiaľ preto žalovaný vo svojom rozhodnutí záverom poukázal na absenciu svojej právomoci

rozhodnúť predmetný vlastnícky spor, bol jeho právny názor vecne správny, rovnako ako i jeho
akceptovanie krajským súdom v preskúmavanom rozhodnutí.

38. Kasačný súd sa preto nestotožňuje so sťažnostnými bodmi, v zmysle ktorých bolo preskúmavané
rozhodnutie nedostatočne odôvodnené, pretože zo strany krajského súdu bolo zodpovedané na všetky

podstatné otázky. Krajský súd náležite zodpovedal všetky právne a skutkovo relevantné otázky týkajúce
sa zákonnosti rozhodnutia žalovaného, resp. prvostupňového rozhodnutia. Krajský súd pritom nemusel
dať odpoveď na všetky otázky nastolené sťažovateľkou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov veci. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a

právny základ rozhodnutia, preto vo všeobecnosti postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, II. ÚS
112/2018, rovnako aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija c. Španielsko z
9.12.1994, Annuaire, č. 303-B).

39. Odhliadnuc od toho, že sťažovateľka mylne označuje vyjadrenie žalovaného z 9.1.2019 za repliku,
hoci sa jedná o vyjadrenie k žalobe a povahu repliky v zmysle § 106 ods. 1 druhá veta SSP malo až
vyjadrenie žalobkyne z 8.4.2019, je potrebné uviesť, že i tento sťažnostný bod je bezpredmetný, pretože
sa týka dokazovania chronológie vlastníctva, ktorá však v danom konaní o oprave chyby nebola pre
rozhodnutie vo veci podstatnou. Uvedené rovnako platí aj k sťažovateľkou namietanej „nadvýmere“

príslušných pozemkov.

40. Z obsahu sťažnostných bodov vzťahujúcich sa k nesprávnemu právnemu posúdeniu je zároveň
zrejmé, že sťažovateľka celý inštitút opravy chyby v katastrálnom operáte pochopila nesprávne.
Argumentácia kúpnou zmluvou z roku 1957, či geometrickým plánom č. 36046728-70/2018 bola totiž

v danej veci právne irelevantná. Zároveň geometrický plán sám o sebe predstavuje len technický
podklad právnych úkonov alebo právnych aktov a bez ďalšieho nemôže mať za následok zmenu
vlastníckeho zápisu, či zákresu v katastri nehnuteľností (porovnaj Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny
zákon. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2021, s. 878 ). Rovnako neobstojí námietka,že zo strany sťažovateľky došlo k relevantnému spochybneniu vlastníctva pozemkov zapísaných na
liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie J. I., ktoré malo mať za následok vykonanie opravy
chyby v katastrálnom operáte s tým, že následne sa mohli dotknuté osoby S. V. a F.. S. V. domáhať

prípadnej ochrany svojich práv v civilnom sporovom konaní. Vlastnícky zápis v prospech týchto osôb
je nielen v súlade s verejnými a inými listinami, na podklade ktorých bol vykonaný, ale súčasne je
chránený aj samotným inštitútom katastra nehnuteľností, resp. jeho materiálnou publicitou vyjadrenou v
hodnovernosti a záväznosti údajov katastra nehnuteľností (porovnaj Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny
zákon. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2021, s. 96 až 98). Ak sa preto sťažovateľka

domnieva, že bola dotknutá na svojom vlastníckom práve k príslušným pozemkom, má sa ona domáhať
súdnou cestou v civilnom sporovom konaní jeho ochrany [§ 137 písm. c) Civilného sporového poriadku].

41. Vo vzťahu k podaniu sťažovateľky z 24.9.2020 kasačný súd poukazuje na znenie druhej vety § 453
ods. 2 SSP, podľa ktorej „na dôvody, ktoré účastník konania uviedol až po uplynutí lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti, kasačný súd neprihliada.“

42.Zosumarizujúcvyššieuvedenémožnouviesť,žeaksanávrhnaopravuchybyvkatastrálnomoperáte
javí ako „technická“, resp. geodetická oprava, ale vo svojej podstate sa ním sleduje zmena vlastníctva, či
už v podobe zápisu na liste vlastníctva alebo zákresu hraníc pozemku na katastrálnej mape, resp. mape
určeného operátu, je orgán katastra oprávnený rozhodnúť o oprave chyby v katastrálnom operáte len, ak
savdanejvecinejednáovlastníckyspor.Orgánkatastrapritommusízohľadniť,čiponamietanomzápise

alebo zákrese do katastra nehnuteľností nedošlo ku ďalšej (relevantnej) právnej zmene. V prípade jej
nastania orgán katastra svoj prieskum obmedzí na to, či je namietaný údaj katastra nehnuteľností v
súlade s (ostatnou) verejnou alebo inou listinou, či právnou skutočnosťou, ktorá bola podkladom pre
jeho vyznačenie v katastrálnom operáte.

43. Uvedený spôsob sa v zásade premietol aj do právneho záveru rozhodnutia žalovaného, resp.
preskúmavaného rozhodnutia krajského súdu, na základe čoho kasačný súd po preskúmaní dôvodov
kasačnej sťažnosti a s nimi súvisiacich sťažnostných bodov došiel k záveru, že tieto sú nedôvodné.

44. Kasačný súd nezistil, že by preskúmavaným rozhodnutím predovšetkým vo vzťahu k jeho

odôvodneniu bolo porušené právo sťažovateľky na spravodlivý proces, resp. že by krajský súd rozhodol
na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

45. Z uvedených dôvodov preto kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP ako
nedôvodnú zamietol.

46. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s §
167 ods. 1 SSP a contrario, žalobkyňa - sťažovateľka v kasačnom konaní nemala úspech, preto jej
právo na náhradu trov kasačného konania nevzniklo. Kasačný súd zároveň nezistil splnenie zákonných
podmienok pre postup súdu pri náhrade trov kasačného konania podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods.

1 SSP. Kasačný súd rovnako nezistil dôvod na priznanie trov kasačného konania ďalším účastníkom
konania (§ 169 a § 467 ods. 1 SSP), keďže im nevznikli žiadne trovy spojené s plnením povinnosti, ktorú
im správny súd uložil.

47. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 prvá veta SSP).
Aksanávrhnaopravuchybyvkatastrálnomoperátejavíako„technická“,resp.geodetickáoprava,alevo
svojejpodstatesanímsledujezmenavlastníctva,čiužvpodobezápisunalistevlastníctvaalebozákresu
hraníc pozemku na katastrálnej mape, resp. mape určeného operátu, je orgán katastra oprávnený

rozhodnúť o oprave chyby v katastrálnom operáte len, ak sa v danej veci nejedná o vlastnícky spor.
Orgán katastra pritom musí zohľadniť, či po namietanom zápise alebo zákrese do katastra nehnuteľností
nedošlo ku ďalšej (relevantnej) právnej zmene. V prípade jej nastania orgán katastra svoj prieskum
obmedzí na to, či je namietaný údaj katastra nehnuteľností v súlade s (ostatnou) verejnou alebo inou
listinou, či právnou skutočnosťou, ktorá bola podkladom pre jeho vyznačenie v katastrálnom operáte.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.