Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. apríl 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/115/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508899713
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2508899713.44

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek

senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: Mesto Piešťany,
IČO: 00 612 031, so sídlom Nám. SNP 3, Piešťany, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária
Mojžiš a partneri, s.r.o., IČO: 35 892 994, so sídlom Sasinkova 10, Bratislava, proti žalovaným: 1. A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, E., 2. F. C., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXXX/X, E., 3. F.
H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. E. XXXX/XX, E., 4. D. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/X, E.,
všetci zastúpení advokátkou: JUDr. Jana Brišková Dominová, so sídlom Štefánikova 6453/2C, Piešťany,
o určenie vlastníctva a iné, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k.

4C/155/2008-1314 zo dňa 30. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov tohto odvolacieho konania.

III. Svedkovi A. I. I. J. p r i z n á v a voči žalovaným 1., 2., 3., 4. nárok na náhradu svedočného v
tomto odvolacom konaní v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom označeným v záhlaví (štvrtým v poradí) súd prvej inštancie I. výrokom I. určil,

že vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. E., zapísaných v LV č. XXXX pre obec a kat. úz. E., vedeného
Okresným úradom v Piešťanoch, katastrálnym odborom, pred ZMVM pôvodne označených ako parc.
č. 1776/1, po ZMVM ako parc. č. 6381 zastavaná plocha a nádvoria o výmere 178 m2 a na nej sa
nachádzajúceho domu súp. č. 1678, je žalobca v celosti, II. výrokom uložil žalobcovi povinnosť vrátiť
žalovaným 1. a 2. v celosti plnenie - kúpnu cenu za nehnuteľnosti podľa Kúpnej zmluvy č. 4/1992 zo
dňa 04.09.1992, registrovanej na Štátnom notárstve pod č. Reg. RI. 2379/92 dňa 11.09.1992, vo výške
18.113,59 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, III. výrokom rozhodol o trovách konania, že

rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 18 ods. 1, 2,
§ 19 ods. 2, § 38 ods. 1, § 451, § 452, § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, § 27 ods. 1, 2, § 57
ods. 1, 3 veta prvá Obchodného zákonníka v znení účinnom k 27.12.1992, aj s poukazom na procesné
ustanovenia § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“).

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že kúpnu zmluvu č. 4/1992
uzavreli predávajúci: Akciová spoločnosť DOSPRA (pozn. súdu: IČO neuvedené), Školská 19, Piešťany,
zastúpená jednateľmi: Dipl. I. K. J. (predseda predstavenstva), A. I. J. (podpredsedom predstavenstva),
F. L. (výkonný riaditeľ) a kupujúci: A. B. C. a manželka F. C. (žalovaní 1. a 2.), predmetom ktorejboli nehnuteľnosti zapísané na LV č. X strediska Geodézie v Piešťanoch ako parcela č. 1776/1,
kat. úz. E., zast. plocha o výmere 198 m2, dom, súp. č. XXXX, ktoré žalovaní 1. a 2. kupovali do
ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov za kúpnu cenu 545.690,- Kčs/18.113,59 Eur (kúpnu

zmluvu registrovalo Štátne notárstvo v Trnave dňa 11.9.1992 pod č. k. RI 2379/92). Podľa bankových
dokladov zo dňa 23.9.1992 žalovaní 1. a 2. zaplatili sumu 545.690,- Kčs ako „doplatok kúpnej ceny
nehnuteľnosti“ podľa notárskej zápisnice ŠN Trnava 11.09.1992, RI 2379/92. Podľa LV č. XXXX zo dňa
16.3.2001 boli žalovaní 1. a 2. k uvedenému dňu zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci predmetných
nehnuteľností. Uznesením Mestského zastupiteľstva č. 27/1992 Mesta Piešťany (prijatom na druhom

riadnom zasadnutí Mestského zastupiteľstva) došlo k schváleniu transformácie štátneho podniku Bytové
hospodárstvo Piešťany na DOSPRA a.s., so sídlom Piešťany, v zložení základného majetku vo výške
851.016.240,- Kčs, so 100% účasťou Mesta Piešťany. Podľa zakladateľskej listiny DOSPRY, základný
„kapitál“ tejto spoločnosti (851.016.240,- Kčs) mal pozostávať z nepeňažných vkladov, ktorých hodnota
je uvedená v prílohe ako neoddeliteľnej súčasti zakladateľskej listiny. Hodnota bola určená odborným
ocenením znaleckou organizáciou CORPORA Bratislava. Podľa dodatku k znaleckému posudku č.

02-01/1992 z januára 1992 vypracovaného znaleckou organizáciou CORPORA Bratislava, nepeňažný
vklad bol tvorený aj obytným domom súp. č. XXXX na D. ul., na parc. č. 1776/1, tiež parc. č. 1776/1
zast. plocha o výmere 198 m2 (t. j. predmetné nehnuteľnosti). Uznesením bývalého Obvodného súdu
Bratislava I v Bratislave, sp. zn. Sa 851/Z zo dňa 25.5.1992, v OR v odd. Sa vo vložke č. 851/Z
povoľuje sa vykonať (prvo) zápis obchodnej spoločnosti DOSPRA, akciová spoločnosť, IČO 31 414

028, so sídlom Školská 19, 921 01 Piešťany, deň vzniku: 04.05.1992. Podľa výpisu z Obchodného
registra bývalého Obvodného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 25.05.1992, v Odd.: Sa, vl. č.
851/Z bola zapísaná obchodná spoločnosť DOSPRA, akciová spoločnosť, IČO 31 414 028, so sídlom
Školská19,92101Piešťany;deňvzniku:04.05.1992.UznesenímbývaléhoMestskéhosúduvBratislave
sp. zn. 20 Cob 507/93 zo dňa 6.12. 1994 vo veci zápisu do obchodného registra DOSPRA, a.s. a

zmeny zápisu v obchodnom registri súd o. i., na odvolanie mestského prokurátora proti uzneseniam
bývalého Obvodného súdu Bratislava I č. k. Sa 851/Z zo dňa 25.5.1992 (t.j. uznesenie o prvozápise
DOSPRY do OR) a Sa 851/Z zo dňa 18.05.1993 (t. j. uznesenie o povolení zápisu zmien v OR v časti
štatutárnych orgánov, konania menom spoločnosti a dozornej rady DOSPRY) konajúci súd napadnuté
uznesenia súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhy sa zamietajú. Rozhodnutie odôvodnil aj tým,

že návrh na prvozápis nepodala oprávnená osoba a predmetné uznesenie adresované na DOSPRU,
nebolo doručené DOSPRE, ale osobe, ktorá podala návrh na (prvo) zápis DOSPRY, teda, že predmetné
uznesenie ani nenadobudlo právoplatnosť, vytkol súdu prvého stupňa nerešpektovanie ust. § 31 ods.
1, § 191 ods. 1, § 175 ods. 2 Obchodného zákonníka. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo 65/97 zo dňa 30.1.1998 bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 49Co/187/96-70

zo dňa 10.9.1996. Predmetom základného konania (v konaní pred Okresným súdom Trnava) bol
návrh navrhovateľa (Mesta Piešťany) o neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorý smeroval voči odporcom (akt.
žalovaným, pozn. odvolacieho súdu) 1. I. A. K., 2. I. M. K., 3. spoločnosti DOSPRA, a.s. V odôvodnení
rozsudku Najvyšší súd SR ako dovolací súd dospel k právnemu záveru, že zamietnutím návrhu na zápis
spoločnosti DOSPRA, a.s. do OR rozhodnutím bývalého Mestského súdu v Bratislave (t. j. uznesením

sp. zn. 20Cob/507/93 uvedeného vyššie) došlo k tomu, že na spoločnosť DOSPRA, a.s. je treba hľadieť,
akoby nebola nikdy vznikla. Uznesenie súdu, ktorým povolil zápis do obchodného registra spoločnosti
DOSPRA, a.s., ktorý Obvodný súd Bratislava I. povoliť nemal, nekonvaliduje nedostatky, pre ktorý zápis
nemal byť povolený. Zrušenie zápisu má právne účinky od počiatku (ex tunc), a teda ani počas trvania
jej zápisu v OR až do jeho zrušenia nemala právnu subjektivitu a nemohla konať ako právny subjekt.

Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku tiež uviedol, že základnou procesnou podmienkou pri zápise
akciovej spoločnosti do OR je podanie spôsobilého návrhu na zápis, a to nielen čo do obsahu (§ 175
ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka), ale aby ho podal spôsobilý subjekt v zmysle ust. § 175 ods. 2
Obchodného zákonníka (hmotnoprávna podmienka upravená hmotnoprávnym predpisom). Uviedol, že
hmotno-právne účinky a aj zápis do OR môže nastať len po podaní perfektného návrhu. V dôsledku

konštitutívneho charakteru zápisu akciová spoločnosť vznikne aj s následkami pozitívneho princípu
publicity, čo platí pri podaní perfektného návrhu, ak táto podmienka splnená nie je (teda ak nie je podaný
perfektný návrh), súd nemá o takomto návrhu konať. Podotkol tiež, že otázku neplatnosti podaného
návrhu na zápis DOSPRA, a.s. do OR už právoplatne rozhodol bývalý Mestský súd v Bratislave
uznesením sp. zn. 20Cob/507/93 zo dňa 6.12.1994, ktoré uznesenie je v zmysle § 159 ods. 2 v spojení

s § 167 ods. 2 OSP pre všetky orgány záväzné. Ďalej v odôvodnení poukázal na ust. § 38 ods. 1, §
39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že dôvody neplatnosti podľa § 39 Občianskeho
zákonníka v dovolaní namietané neboli, dovolací súd sa nimi nezaoberal (pozn. súdu: nepochybne
však citovanie ust. § 39 Občianskeho zákonníka nebolo bez významu). Darovacou zmluvou zo dňa27.11.2003 žalovaní 1. a 2. ako darcovia darovali žalovaným 3. a 4. ako obdarovaným nehnuteľnosti,
zapísané v LV č. XXXX pre obec a kat. úz. E. ako parc. č. 6381 o výmere 178 m2 (zastavané plochy)
a stavba súp. č. XXXX (dom), postavená na parc. č. 6381. Podľa LV č. XXXX zo dňa 24.11.2004 sú

žalovaní 3. a 4. zapísaní ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností: pozemku parc. č 6381, zast. plocha
o výmere 178 m2 a domu, súp. č. XXXX, v katastrálnom území E., každý v 1/2-ici k celku (titulom
darovacej zmluvy zo dňa 27.3.2003).

4. Právne uzavrel, že na spoločnosť DOSPRA, a.s. je treba hľadieť, akoby nebola nikdy vznikla, keďže

rozhodnutie o zrušení zápisu má právne účinky od počiatku (ex tunc), a teda ani počas trvania jej
zápisuvObchodnomregistriaždojehozrušenianemalaprávnusubjektivituanemohlakonaťakoprávny
subjekt,akotouviedolNajvyššísúdSRvrozsudkusp.zn.3Cdo/65/97zodňa30.1.1998. DOSPRA,a.s.
napriek tomu, že bola (nesprávne, za porušenia zákona) zapísaná v obchodnom registri, je non subjekt,
hladí sa na ňu, akoby nikdy nevznikla, nemala právnu spôsobilosť na právne úkony, a ani nemohla
nadobúdať práva a povinnosti. Potom právny úkon, uzatvorenie kúpnej zmluvy č. 4/1992

DOSPROU, a.s. ako predávajúcim a žalovanými 1. a 2. ako kupujúcimi, na základe ktorej mali žalovaní
1. a 2. nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, je absolútne neplatný právny úkon
v zmysle § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda žalovaní 1. a 2. predmetné nehnuteľnosti touto
zmluvou nikdy nenadobudli. Žalovaní 1. a 2. previedli predmetné nehnuteľnosti na žalovaných 3. a 4.
darovacou zmluvou, teda „previedli“ na žalovaných 3. a 4. viac práv ako sami mali, z dôvodu absolútnej

neplatnosti kúpnej zmluvy č. 4/1992. Potom je namieste záver, že aj darovacia zmluva je absolútne
neplatná, nakoľko absolútnu neplatnosť jedného právneho úkonu má za následok takúto neplatnosť
aj nadväzujúcich právnych úkonov. Rozsudkom č. k. 4C/155/2008-1038 zo dňa 30.11.2011 okresný
súd, okrem iného zamietol návrh žalobcu o určenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy č. 4/1992 (I.
výrok.) a darovacej zmluvy (II. výrok) a to z toho dôvodu, že oba určovacie výroky sú prejudiciálnymi

otázkami vo vzťahu k návrhu o určenie, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalobca. Žalobca
osvedčil naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností, nakoľko bez
tohto určenia je jeho právne postavenie neisté. Nemá napokon inú možnosť, ako domáhať sa takého
určenia, aby mohol byť k katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností.
Nepochybne, predmetné nehnuteľnosti boli vložené do nevzniknutej DOSPRY, a.s. ako nepeňažný vklad

žalobcu na základné imanie DOSPRY, a.s. Nakoľko však DOSPRA, a.s. nikdy nevznikla, nemohla ani
nadobudnúť do vlastníctva predmetné nehnuteľnosti, a teda ani s nimi nemohla disponovať, ostali tak
naďalej majetkom žalobcu, aj keď ten nie je zapísaný ako ich vlastník v katastri nehnuteľností. Vzhľadom
na to okresný súd rozhodol I. výrokom o určení vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Vykonanou
ohliadkou a výpoveďou žalovaného 3. okresný súd zistil, že v nebytovom priestore predmetného domu

o veľkosti cca 30 m2, ktorý má spoločnosť AB Contact, s.r.o. v nájme od žalovaných 3. a 4. je realitná
kancelária a podnájomníci dcérske spoločnosti nájomcu a to spoločnosti AB Lease, s.r.o. a AB Sale,
s.r.o., pričom na priečelí domu od ulice je inštalovaná tabuľa, podľa ktorej sa v danom dome nachádzajú
4 obchodné spoločnosti a 2 advokáti, a to žalovaný 3. a právna zástupkyňa žalovaných. Okresný súd
uviedol, že žalovaní 1. a 2. zaplatili za predmetné nehnuteľnosti kúpnu cenu 545.690,- Kčs/18.113,59

Eur a to DOSPRE, a.s., čo strany nerozporovali. Žalovaní 1. a 2. zaplatili za predmetné nehnuteľnosti
dohodnutú kúpnu cenu, avšak vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nenadobudli, keďže kúpna zmluva
č. 4/1992 je absolútne neplatným právnym úkonom. Následne okresný súd v zmysle § 451, § 452,
§ 456 veta prvá Občianskeho zákonníka poukázal na to, že žalobca nepopiera, že sa žalovanými 1.
a 2. zaplatená kúpna cena dostala do jeho dispozície, vzhľadom na to, že predmetná kúpna zmluva č.

4/1992 je absolútne neplatným právnym úkonom, na základe ktorého došlo k obojstrannému plneniu
a žalobca je podľa rozhodnutia okresného súdu vlastníkom predmetných nehnuteľností, je povinný
žalovaným 1. a 2. podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka tento prospech, t. j. kúpnu cenu, vydať
žalovaným 1. a 2. (II. výrok napadnutého rozsudku). Okresný súd návrh žalovaného 1. na dokazovanie
výsluchom svedkov zamietol, nakoľko k posúdeniu otázky existencie i neexistencie DOSPRA, a.s. mal

dostatočný podklad (o. i. kópiu registrového spisu), keď výsluch svedkov by nemohol zvrátiť
právoplatné súdne rozhodnutie. Ďalej uzavrel, že v súdenej veci bol návrh podaný na okresnom súde
dňa 7.9.1999, teda predtým, než bolo konanie v totožnej veci na Okresnom súde v Trnave (vedené pod
sp. zn. 27C/63/1995) zastavené (uznesením č. k. 27C/63/1995-76 zo dňa 6.7.2000). Do právoplatnosti
uznesenia Okresného súdu v Trnave tu bola prekážka litispendencie (§ 83 OSP) brániaca okresnému

súdu vo veci konať, právoplatným zastavením konania (dňa 16.8.2000) pred Okresným súdom Trnava
však prekážka litispendencie odpadla.5. O trovách konania okresný súd rozhodol za použitia ust. § 151 ods. 3 OSP (III. výrok napadnutého
rozsudku).

6. Proti tomuto rozsudku výlučne I. a II. výroku podali odvolanie žalovaní (1. až 4.), ktorým navrhli
jeho zmenu a zamietnutie žaloby s poukazom na § 205 ods. 2 písm. b), d), f) Občianskeho súdneho
poriadku (aktuálne § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ Civilného sporového poriadku). Argumentovali tým, že
existenciu právnej subjektivity predávajúcej spoločnosti DOSPRA, a.s., v čase uzavretia kúpnej zmluvy
v žiadnom prípade nemohlo spochybniť uznesenie Mestského súdu v Bratislave č. k. 20Cob/507/93

zo dňa 6.12.1994 (právoplatné dňa 27.1.1995). Týmto uznesením Mestského súdu v Bratislave bolo
okrem iného zrušené uznesenie Obvodného súdu Bratislava I., pod sp. zn. SA 851/Z zo dňa 25.5.1992
o vykonaní zápisu a nie o vzniku spoločnosti. Spoločnosť vznikla dňom zápisu do obchodného registra,
nie právoplatnosťou uznesenia o vykonaní zápisu, ako to tvrdí žalobca s poukazom na uznesenie
Najvyššieho súdu SR č. k. 3Cdo/66/97 zo dňa 30.1.1998. Právny názor dovolacieho súdu uvedený v
rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 3Cdo/66/97 zo dňa 30.1.1998 svojím obsahom nekorešponduje

s hmotnoprávnymi normami a ani s vtedy aktuálnym stanoviskom Obchodného kolégia NS SR sp. zn.
Obpj 9/93 zo dňa 4.2.1994. Akceptovanie právneho názoru dovolacieho súdu vo veci sp. zn. 3Cdo 66/97
v tomto konaní znamená nerešpektovanie ustanovení § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
§ 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 62 ods. 1, § 27 ods. 1, § 7 ods. 2 Obchodného zákonníka, čo
má za následok nesprávne právne posúdenie veci. Právoplatný výrok uznesenia Mestského súdu v

Bratislave č. k. 20Cob/507/93 zo dňa 6.12.1994 sa nedotkol právnej subjektivity spoločnosti DOSPRA,
a.s., ale iba vytvoril hmotnoprávnu podmienku pre zrušenie a likvidáciu spoločnosti DOSPRA, a.s. podľa
§ 68 ods. 6 písm. c) Obchodného zákonníka účinného do 1.2.1998, resp. konvalidovanie právneho
stavu pre existenciu spoločnosti podľa ust. § 68 ods. 7 Obchodného zákonníka do 1.2.1998. Výrok
uznesenia Mestského súdu v Bratislave č. k. 20Cob/507/93 zo dňa 6.12.1994 svojim obsahom nedáva

zákonnú možnosť na výmaz skutočností zapísaných do Obchodného registra, tak ako to upravuje
vtedy platné a účinné ustanovenie § 68 Obchodného zákonníka. Žalobca v konaní nepreukázal, že
spoločnosť DOSPRA, a.s. bola vymazaná z OR v čase pred uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy.
Spochybňovanie existencie spoločnosti žalobcom je v rozpore s § 27 ods. 2 Obchodného zákonníka
účinného do 1.1.2002. Neexistuje rozhodnutie, na základe ktorého by bola spoločnosť DOSPRA, a.s.

v súlade so zákonom a v súlade s uznesením Mestského súdu v Bratislave č. k. 20Cob/507/93 zo dňa
6.12.1994 vymazaná. Obchodný register Okresného súdu Trnava vážne pochybil a konal v rozpore
so zákonom, ak spoločnosť DOSPRA, a.s., niekedy v presne neurčenom čase (po 3.11.1997) bez
náležitého rozhodnutia „odstránil“ z Obchodného registra Slovenskej republiky. Ak by názor Najvyššieho
súdu SR v zmysle rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/66/97 zo dňa 30.1.1998, s ktorým sa prvoinštančný

súd stotožnil, a ktorým argumentuje v napadnutom rozsudku bol naďalej interpretovaný v súdnej praxi
ako právny, vytvoril by sa priestor pre vyslovenie absolútnej neplatnosti všetkých právnych úkonov,
ktoré DOSPRA, a.s. počas 32 mesačnej existencie urobila. Konanie Obvodného súdu Bratislava I.,
č. k. Sa 851/Z vo veci prvozápisu spoločnosti DOSPRA, a.s. bolo skončené dňa 25.5.1992, zápisom
spoločnosti do OR vydaním prvého výpisu z OR ako verejnej listiny. V tomto konaní jediný zakladateľ

a akcionár spoločnosti DOSPRA, a.s., žaluje neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu, že „jeho“ DOSPRA,
a.s. nevznikla, a teda nemala právnu subjektivitu. Svoje právo žalobca stavia na tom, že v minulosti
sa sám správal v rozpore s právom, spôsobil (ne)existenciu DOSPRA, a.s., a v súčasnosti sa napriek
tomu má úspešne domôcť vlastníckeho práva, čo je v príkrom rozpore s elementárnou spravodlivosťou
v právnom štáte. Za rozporujúce dobrým mravom a diskriminačné považujú žalovaní aj to, že žalobca

sa mimosúdne dohodol s viacerými fyzickými osobami, ktoré v rovnakom období kúpili od DOSPRY,
a.s., nehnuteľnosti. Avšak so žalovanými žalobca stále odmieta mimosúdne rokovať, napriek tomu, že
ho o to žalovaní opakovane žiadali, naposledy žiadosťou zo dňa 12.1.2015, čo odmietol. Určovacia
žaloba podľa § 80 písm. c) OSP má preventívny charakter. Žalobca do dnešného dňa žiadnym
spôsobom nepreukázal ani svoju aktívnu legitimáciu v tomto súdnom spore a okresný súd sa ňou

napriek opakovanej argumentácii žalovaných riadne nezaoberal. Žalobcovi nesvedčí žiaden zápis v
katastri nehnuteľností k predmetným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k. ú. E., t. j. nikdy
nebol zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností, ani v rámci súdneho konania nepreukázal
(nepredložil) titul nadobudnutia a jeho intabuláciu do katastra, ktorý by osvedčoval jeho vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam (pred ich vložením do DOSPRA, a.s.). Žalobca nepreukázal svoju

aktívnu legitimáciu v konaní a naliehavosť právneho záujmu na určení vlastníckeho práva. V tomto
konaní treba hľadieť aj na širšie súvislosti vzhľadom na to, akú úlohu zohral žalobca v minulosti v kauze
DOSPRA, a.s., ako sa sám zaslúžil o súčasný stav, keď sa dovoláva absolútnej neplatnosti právneho
úkonu, ktorú účelovo spôsobil. Okresný súd zrejme opomenul znenie § 457 Občianskeho zákonníka,pričom v II. výroku nevyslovil neplatnosť kúpnej zmluvy, túto konštatoval iba v odôvodnení rozsudku. Z
neplatnosti alebo zrušenej zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe
nej dostal. Táto povinnosť je vzájomná, pričom účastníci majú možnosť dohodnúť sa o čase a spôsobe

vrátenia toho, čo navzájom dostali. Ak k takejto dohode nedôjde, účastník zmluvy je povinný vrátiť to,
čo dostal, v prvý deň po tom, čo ho druhý účastník o vrátenie požiadal. Uvedené tvrdenia potvrdzuje
aj správa občianskoprávneho kolégia NS ČSR, sp. zn. Cpj/34/74 (R 26/1975), podľa ktorej nárok na
vrátenie kúpnej ceny z neplatnej alebo zrušenej zmluvy je zo zákona podmienený v zmysle § 457
Občianskeho zákonníka tým, že ide o vzájomnú reštitučnú povinnosť. To platí aj pre opačné prípady,

kedy by predávajúci žaloval na vrátenie predanej veci. Aj takejto žalobe by súd mohol vyhovieť len vtedy,
keby vo výroku rozsudku mohol vyjadriť synalagmatický záväzok oboch účastníkov neplatnej či zrušenej
zmluvy k vráteniu plnení z oboch strán. Vypratanie nehnuteľností (piaty výrok žaloby) uznesením zo
dňa 15.7.2015 okresný súd vylúčil na samostatné konanie. Ak okresný súd určil povinnosť žalobcovi
vrátiť kúpnu cenu z neplatnej kúpnej zmluvy, postupoval nesprávne, nakoľko vrátenie kúpnej ceny je
synalagmatický právny záväzok k vyprataniu nehnuteľností, ktoré žalovaní 1. a 2. za túto kúpnu cenu

získali.

7. K napadnutého rozsudku podal vyjadrenie žalovaný 3. (doplnenie odvolania vypracovaného právnou
zástupkyňou), ktorým poukázal na politickú účelnosť konania žalobcu vo veci zrušenia DOSPRA, a.s., a
následnej diskriminácie ich rodiny zo strany žalobcu. Poukázal na to, že žalovaný 1. bol v čase predaja

predmetných nehnuteľností viceprimátorom Mesta Piešťany a po prevalení sa kauzy DOSPRA, a.s.,
ktorá spočívala v predaji niekoľkých bytových domov (vraj) pod trhovú cenu, bol z pohľadu verejnosti a
politickej opozície označený za jedného z hlavných politicky zodpovedných, čo vyústilo v jeho odvolanie
z pozície viceprimátora. Po komunálnych voľbách v roku 1994 nové vedenie mesta (na čele s novým
primátorom I. I. F.) v úzkej spolupráci s prokurátorom dosiahlo súdne rozhodnutie na Mestskom súde

v Bratislave, o ktoré sa žalobca v tomto spore opiera a síce, že DOSPRA, a.s., nikdy nevznikla. V
decembri 1994 nový primátor mesta I. I. F. urobil prvé kroky na zrušenie spoločnosti. Mestský súd v
Bratislave uznesením zo dňa 6.12.1994 neuznal existenciu DOSPRA, a.s. a zároveň právne úkony za
jeho pôsobenia sa stali neprávoplatnými. Začiatkom roka 1995 bola zrušená DOSPRA, a.s. a namiesto
nejvznikloBytovéhospodárstvo,š.p.,Piešťany.DOSPRA,a.s.,tedazanikla11.1.1995azároveňvznikol

staronový podnik mesta - Bytové hospodárstvo, š. p., Piešťany. Povereným riaditeľom podniku sa stal
N. O.. Žalobca nikdy nemal skutočný záujem na právnom vyporiadaní všetkých absolútne neplatných
právnych úkonov (záväzkov), ktoré mu mali vzniknúť z dôvodu neexistencie DOSPRA, a.s. V zásade
takmer všetky záväzky z právnych vzťahov prešli plynule na právneho nástupcu - Bytové hospodárstvo,
š. p., Piešťany, čo žalobca v spore nikdy ani nenamietal. Nové vedenie mesta rozhodlo v roku 1995

podať prvé žaloby o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv. Žalobca žalovaných nikdy neoslovil s tým, aby
sa pokúsili mimosúdne dohodnúť. Žalobca ako samosprávny orgán má však mať jednotný (rovnaký)
prístup ku všetkým svojim obyvateľom v rovnakej (obdobnej) veci. Bez ohľadu na skutkové (prevažne
politické)okolnostiprípadusúsiakoobčaniamestavšetcirovnívosvojichprávachaprávomchránených
záujmoch, a to takí majú (mali by mať) zaručený rovnaký postup orgánu samosprávy voči nim. A ak sa

tak žalobca nechová, jedná sa o ďalší dôvod, pre ktorý je možno žalobu zamietnuť.

8. Žalobca odvolanie nepodal, k odvolaniu žalovaných (k vyjadreniu žalovaného 3.) sa vyjadril tak, že
sa pridržiava všetkých svojich vyjadrení prednesených na pojednávaniach ako aj vyjadrení, ktoré boli
podané a sú obsahom spisu. Napadnutý rozsudok navrhuje ako vecne správny potvrdiť. Vyjadrenie

žalovaného 3. nepovažuje za právne významným k posúdeniu otázky určenia vlastníctva, nakoľko jeho
predmetom je snaha poukázať na politickú účelovosť konania žalobcu.

9. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej
aj „CSP“), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok

(ďalej aj „OSP“). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na
základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

204 ods. 1 OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP)a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. b/, d/, f/ OSP, ktoré
má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady

týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), na nariadenom odvolacom
pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP), na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie, a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok (I., II. aj závislý III. výrok) je vecne správny a je dôvodné ho postupom podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdiť.

11. Žalobca sa pôvodne voči žalovaným 1. a 2. domáhal vydania nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX
ak pôvodná parcela č. 1776/1, zast. plocha, č.s. XXXX o výmere 198 m2, po ZMVM ako parcela č. 6381,
zast. plocha č. s. XXXX o výmere 178 m2 v celosti v k. ú. E. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

12. Rozsudkom okresného súdu č. k. 12C/91/2000-584 zo dňa 18.9.2002 (prvý v poradí) súd prvej
inštancie žalobu zamietol (prvý výrok v poradí) a žalovaným 1. a 2. nepriznal náhrada trov konania

(druhý výrok v poradí).

13.UznesenímKrajskéhosúduč.k.23Co/53/2003-598zodňa31.3.2003(prvévporadí)odvolacísúdna
odvolanie žalobcu, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (č. k. 12C/91/2000-584 zo dňa 18.9.2002)
zrušil a vrátil na ďalšie konanie (odvolací súd uložil odstrániť vytknuté procesné pochybenia).

14. Rozsudkom č. k. PN-12C/91/2000-811 zo dňa 16.12.2005 (druhý v poradí) súd prvej inštancie I.
výrokom žalobu zamietol, II. výrokom žalobcovi uložil zaplatiť žalovanej 2. náhradu trov konania v sume
50.212,- Sk do rúk advokáta JUDr. Štefana Bartovica, III. výrokom žalobcovi uložil
zaplatiť žalovanej 4. náhradu trov konania v sume 45.017,- Sk do rúk advokáta JUDr. Štefana Bartovica,

IV. výrokom žalobcovi uložil zaplatiť žalovanému 3. náhradu trov konania v sume 42.252,- Sk do rúk
advokáta JUDr. Štefana Bartovica, V. výrokom nepriznal žalobcovi 1. náhradu trov konania.

15. Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/60/2006-856 zo dňa 20.7.2006 (druhé v poradí) bol
rozsudok súdu prvej inštancie (druhý v poradí) zrušený a vrátený na ďalšie konanie. Odvolací súd uložil

okresnému súdu odstrániť procesné pochybenie, zároveň v súvislosti s otázkou právnej subjektivity
spoločnosti DOSPRA a.s. poukázal na správne závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3Cdo/66/97
v tejto otázke s poukazom na rozhodnutie Mestského súdu v Bratislave 20Cob/507/93 zo dňa 6.12.1994
(ktorým bol zamietnutý návrh na zápis do obchodného registra u spoločnosti DOSPRA a.s., ktorý bol
predtým povolený uznesením Obvodného súdu Bratislava I. pod sp. zn. SA 851/Z z 25.5.1992). Všetky

právne úkony, ktoré uvedená spoločnosť urobila sú absolútne neplatnými, nedošlo k zápisu spoločnosti
DOSPRA, a.s. do obchodného registra, nemala právnu subjektivitu a preto nemohla ako subjekt konať
a uzatvárať právne úkony, ktoré právne úkony urobila ako absolútne neplatné.

16.Uznesenímč.k5C/155/2008-1009zodňa8.4.2010okresnýsúdpripustilzmenupetitu,I.výrokkúpna

zmluva č. 4/92 zo dňa 4.9.1992 uzavretá medzi akciovou spoločnosťou DOSPRA, a.s. ako predávajúcim
a odporcami v 1. a 2. rade ako kupujúcimi, predmetom ktorej bola kúpa nehnuteľnosti v k. ú. E., zapísaná
v LV č. X Strediska Geodézie v Piešťanoch, ako parc. č. 1776/1, zast. s.č. XXXX, o výmere 198 m2,
registrovanej na Štátnom notárstve pod č. Reg. R I. 2379/92 dňa 11.9.1992 je absolútne neplatná, II.
výrok darovacia zmluva, uzavretá medzi odporcami v 1. a 2. rade ako darcami a odporcami v 3. a

4. rade ako obdarovanými, predmetom ktorej bol dom s.č. XXXX na parc. č. 6381 (pred ZMVM ako
parc. č. 1776/1) a parc. č. 6381 vo výmere 178 m2 zastavané plochy, k.ú. E., zapísané v LV č. XXXX
Katastrálneho úradu v Trnave, Správy katastra Piešťany, ktorej vklad bol povolený Správou katastra
Piešťany dňa 16.1.2004 pod číslom vkladu V 2524/03, je absolútne neplatná, III. výrok vlastníkom
nehnuteľností v k.ú. E., zapísaných v LV č. XXXX Katastrálneho úradu v Trnave, Správy katastra

Piešťany, pred ZMVM pôvodne označených ako parc. č. 1776/1 po ZMVM ako parc. č. 6381 zastavaná
plocha a nádvoria vo výmere 178 m2 a na nej sa nachádzajúceho domu s.č. XXXX, je navrhovateľ
v celosti, IV. výrok odporcovia v 1. až 4. rade sú povinní vypratať nehnuteľnosti v k.ú. E., zapísané v LV č.
XXXX Katastrálneho úradu v Trnave, Správy katastra Piešťany, pred ZMVM pôvodne označených ako
parc. č. 1776/1 po ZMVM ako parc. č. 6381 zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 178 m2 a na nej sa

nachádzajúci dom s.č. XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, V. výrok navrhovateľ je povinný
vrátiť odporcom v 1. a 2. rade v celosti plnenie – kúpnu cenu za nehnuteľnosti podľa Kúpnej zmluvy č.
4/1992 zo dňa 4.9.1992 registrovanej na Štátnom notárstve pod č. Reg. RI 2379/92 dňa 11.9.1992, vo
výške 545 690 Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.17. Rozsudkom č. k. 4C/155/2008-1038 zo dňa 30.11.2011 súd prvej inštancie (tretí v poradí) I.
výrokom zamietol návrh o určenie, že kúpna zmluva č. 4/92 zo dňa 4.9.1992 uzavretá medzi akciovou

spoločnosťou DOSPRA, a.s. ako predávajúcim a odporcami v 1. a 2. rade ako kupujúcimi, predmetom
ktorej bola kúpa nehnuteľnosti v k. ú. E., zapísaná v LV č. X Strediska Geodézie v Piešťanoch, ako
parc. č. 1776/1, zast. s.č. 1678, o výmere 198 m2, registrovanej na Štátnom notárstve pod č. Reg.
R I. 2379/92 dňa 11.9.1992 je absolútne neplatná, II. výrokom zamietol návrh, že darovacia zmluva,
uzavretá medzi odporcami v 1. a 2. rade ako darcami a odporcami v 3. a 4. rade ako obdarovanými,

predmetomktorejboldoms.č.XXXXnaparc.č.6381(predZMVMakoparc.č.1776/1)aparc.č.6381vo
výmere 178 m2 zastavané plochy, k.ú. E., zapísané v LV č. XXXX Katastrálneho úradu v Trnave, Správy
katastra Piešťany, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Piešťany dňa 16.1.2004 pod číslom vkladu
V 2524/03, je absolútne neplatná, III. výrok určil, že vlastníkom nehnuteľností v k.ú. E., zapísaných v
LV č. XXXX Katastrálneho úradu v Trnave, Správy katastra Piešťany, pred ZMVM pôvodne označených
ako parc. č. 1776/1 po ZMVM ako parc. č. 6381 zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 178 m2 a na

nej sa nachádzajúceho domu s.č. XXXX, je navrhovateľ v celosti, IV. výrok uložil odporcom 1. až 4.
povinnosť vypratať nehnuteľnosti v k.ú. E., zapísané v LV č. XXXX Katastrálneho úradu v Trnave, Správy
katastra Piešťany, pred ZMVM pôvodne označených ako parc. č. 1776/1 po ZMVM ako parc. č. 6381
zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 178 m2 a na nej sa nachádzajúci dom s.č. 1678, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, V. výrok uložil odporcom v 1. a 2. rade vrátiť navrhovateľovi v celosti plnenie –

kúpnu cenu za nehnuteľnosti podľa Kúpnej zmluvy č. 4/1992 zo dňa 4.9.1992 registrovanej na Štátnom
notárstve pod č. Reg. RI 2379/92 dňa 11.9.1992, vo výške 545.690 Sk, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Výroky I. a II. nadobudli právoplatnosť dňa 19.1.2012.

18. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 4C/155/2008-1090 zo dňa 3.2.2012 okresný súd rozhodol, že o trovách

konania rozhodol po právoplatnosti vo veci samej.

19. Uznesením č. k. 23Co/51/2012-1146 zo dňa 4.2.2013 (tretie v poradí) odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie (tretí v poradí) v napadnutých výrokoch (III., IV., V.) zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu
vrátil na ďalšie konanie.

20. Uznesením č. k. 4C/155/2008-1210 zo dňa 24.10.2014 okresný súd I. výrokom pripustil do konania
žalovaného 5. (AB Contact, s.r.o.), II. výrokom konanie voči žalovanej 2. v časti vypratania nehnuteľnosti
zastavil, III. výrokom pripustil zmenu petitu tak, že výrok IV. uznesenia Okresného súdu Piešťany
č. k. 4C/155/2008-1009 zo dňa 8.4.2010 znie: Odporcovia v 1., 3., 4., 5. rade sú povinní vypratať

nehnuteľnosti v kat. území E., zapísané v LV č. XXXX, Okresného úradu Piešťany, odbor katastrálny,
pred ZMVM pôvodne označené ako parc. č. 1776/1, po ZMVM ako parc. č. 6381, zastavaná plocha
a nádvoria o výmere 178 m2 a na nej sa nachádzajúci dom súp. č. XXXX, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, IV. výrokom rozhodol, že vo zvyšnej časti zostáva uznesenie Okresného súdu Piešťany č. k.
4C/155/2008-1009, zo dňa 8.4.2010 nezmenené.

21. Uznesením č. k. 4C/155/2008-1291 zo dňa 15.7.2015 okresný súd vylúčil nárok na vypratanie na
samostatné konanie (aktuálne vedené na okresnom súde pod sp. zn. 4C/90/2015 pozn. odvolacieho
súdu).

22. (Napadnutým) rozsudkom č. k. 4C/155/2008-1314 zo dňa 30.9.2015 (štvrtý v poradí) súd prvej
inštancie I. výrokom určil, že vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. E., zapísaných v LV č. XXXX pre obec
a kat. úz. E., vedeného Okresným úradom v Piešťanoch, katastrálnym odborom,
pred ZMVM pôvodne označených ako parc. č. 1776/1, po ZMVM ako parc. č. 6381 zastavaná plocha a
nádvoria o výmere 178 m2 a na nej sa nachádzajúceho domu súp. č. XXXX, je navrhovateľ v celosti, II.

výrokom uložil navrhovateľovi povinnosť vrátiť odporcom v 1. a 2. rade v celosti plnenie - kúpnu cenu za
nehnuteľnostipodľaKúpnejzmluvyč.4/1992zodňa04.09.1992,registrovanejnaŠtátnomnotárstvepod
č. Reg. R I. 2379/92 dňa 11.09.1992, vo výške 18.113,59 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
III. výrokom rozhodol o trovách konania tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

23. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 23Co/17/2016-1403 (na odvolanie žalovaných) I. výrokom
rozsudok súdu prvej inštancie (štvrtý v poradí) potvrdil, II. výrokom priznal žalobcovi právo na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že predmetom žaloby bolo aj určenievlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam a okresný súd uviedol na základe čoho sa predmetná
Kúpna zmluva 4/92 zo dňa 4.9.1992 považuje za neplatnú a Darovacia zmluva, ktorej vklad bol
povolený 16.01.2004 pod č. V2524/3, za neplatnú. S poukazom na ust. § 38 ods.

1 Občianskeho zákonníka DOSPRA, a.s. napriek tomu, že bola (nesprávne, za porušenia zákona)
zapísaná v obchodnom registri, je non subjekt, hladí sa na ňu, akoby nikdy nevznikla, nemala právnu
spôsobilosť na právne úkony, a ani nemohla nadobúdať práva a povinnosti. Potom právny úkon -
uzatvorenie kúpnej zmluvy č. 4/1992, ktorý urobila ako predávajúci a žalovaní 1. a 2. ako kupujúci a
mali tak nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, je absolútne neplatný. Následne

tak treba považovať za neplatnú aj darovaciu zmluvu, ktorej vklad bol povolený 16.1.2004 pod č.
V 2524/3, nakoľko žalovaní 1. a 2. však „previedli“ na žalovaných 3. a 4. viac práv, ako sami
mali, previedli právo, ktoré sami nemali i z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu – kúpnej
zmluvy č. 4/1992. Absolútna neplatnosť jedného právneho úkonu má za následok takúto neplatnosť
aj nadväzujúcich právnych úkonov. Prvoinštančný súd sa správne týmto záverom neplatnosti kúpnej
zmluvy č. 4/1992 a darovacej zmluvy zaoberal ako predbežnou otázkou v súvislosti určením vlastníctva

k predmetných nehnuteľnostiam. Žalobca osvedčil naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom
predmetných nehnuteľností, nakoľko bez tohto určenia je jeho právne postavenie neisté. Nemá inú
možnosť, ako domáhať sa takého určenia, aby mohol byť k katastri nehnuteľností zapísaný ako
vlastník predmetných nehnuteľností. Tento záver o naliehavosti právneho záujmu na určení vlastníctva
bol súdom prvej inštancie zistený správne. Nepochybne, predmetné nehnuteľnosti boli vložené do

nevzniknutej DOSPRA, a.s. ako nepeňažný vklad žalobcu na základné imanie DOSPRA, a.s. Nakoľko
však DOSPRA, a.s. nikdy nevznikla, nemohla ani nadobudnúť do vlastníctva predmetné nehnuteľnosti,
a následne teda ani s nimi nemohla nakladať, zostali tak naďalej majetkom žalobcu, ten nie je zapísaný
ako ich vlastník v katastri nehnuteľností, pretože sa tam uskutočnili zápisy na základe neplatných
zmlúv - kúpnej a darovacej a žalobca sa mohol jedine domáhať určenia vlastníckeho, aby mohol

byť k katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností. Právna zástupkyňa
žalovaných uviedla, že DOSPRA, a.s. bola zapísaná do obchodného registra dňa 4.5.1992, vtedy
vznikla. Žalovaní 1. a 2. konali v dobrej viere, že táto spoločnosť existuje, keď v čase uzatvárania
kúpnej zmluvy č. 4/1992 bola zapísaná v OR, teda existovala a predmetná kúpna zmluva nemá byť
prečo neplatná. Žalovaný 1. vo svojej výpovedi uviedol, že podľa neho DOSPRA, a.s. vznikla, bola

zapísaná v OR, bola teda existujúci subjekt a predmetné nehnuteľnosti kupoval v dôvere, že v OR
zapísaný subjekt existuje. Spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keď tvrdil, že DOSPRA, a.s.
nebola nikdy vymazaná z OR, nikdy nebola zlikvidovaná alebo zrušená, aj keď existuje doklad, že
nejaké uznesenie (o vzniku spoločnosti, zápise do OR) je pre formálne pochybenie neplatné. Poukázal
na právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým návrh v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy č. 4/1992

zamietol (výrok I. rozsudku č. k. 4C/155/2008-1038) a nechápal, prečo sa spochybňuje jeho vlastníctvo.
Vypovedal, že bol vo funkcii viceprimátora Mesta Piešťany od r. 1991 asi až do novembra 1992. O
možnosti kúpiť predmetné nehnuteľnosti od DOSPRY sa dozvedel od vtedajšieho primátora Mesta
Piešťany I. J. ústne na úrade, približne v auguste 1992. V tom čase sa predávalo viacero nehnuteľností
(vytipovaných predstavenstvom, ktoré o predaji nehnuteľností rozhodovalo) a to ľuďom, ktorí s tými

nehnuteľnosťami boli zviazaní, napr. sporné vlastníctva, susedia alebo podobne. On bol s predmetnou
nehnuteľnosťou zviazaný tak, že mal podanú žiadosť o pridelenie nebytových priestorov, pričom sám
primátor mu ponúkol možnosť predmetné nehnuteľnosti kúpiť. Predávanie vytipovaných nehnuteľností
nebolo dané na všeobecnú známosť (napr. oznamom na úradnej tabuli mesta), pričom uviedol, že v roku
1992 neboli žiadne verejné súťaže. Aj žalovaný 3. poukazoval na ust. § 129 ods. 1, § 130 Občianskeho

zákonníka, keď sa správali vo vzťahu ako vlastníci domu, pretože všetky úpravy, obvyklé náklady
spojené s prevádzkou a údržbou nehnuteľnosti znášali, všetky právne úkony boli robené dobromyseľne
v tom , že im toto právo patrí, čo vtedy žalobca nenamietal. Na podporu svojich argumentom právna
zástupkyňa žalovaných v odvolacom konaní poukázala na nález I.ÚS 549/2015 zo dňa 16.3.2016.
Odvolací súd konštatoval, že už samotná skutočnosť, že žalovaný 1. bol vo funkcii viceprimátora

Mesta Piešťany od roku 1991 asi až do novembra 1992, teda zriaďovateľa a jediného akcionára
a.s. DOSPRA, jej predmet podnikania podľa č. 4 bod 1. Stanov a.s. DOSPRA (Akciová spoločnosť
DOSPRA Piešťany je verejnoprospešnou organizáciou, ktorej podnikateľské aktivity smerujú na vlastnú
prevádzku a investorskú činnosť. Základné imanie bolo tvorené nepeňažným vkladom) mu musel byť
známy. Nepeňažným vkladom do tejto spoločnosti boli obytné domy, medzi ktoré patrili aj predmetné

nehnuteľnosti, pričom aj podľa tvrdenia žalovaného 1. sa odpredaj týchto bytov na verejnosť formou
oznamu na vývesnej tabuli nerealizoval a ponuku na kúpu dostal ústne od primátora I. J.. Odvolací súd
sa stotožnil s vyjadrením žalobcu, že na prejednávanú vec nemožno aplikovať nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS
549/2015 zo dňa 16.3.2016, nakoľko v okolnostiach právnej veci, ktorá je uvádzaná v tomto náleze jeposudzované nadobúdanie vlastníctva od subjektu, ktorý bol v čase prevodu vlastníkom. Vychádzajúc
však zo záverov súdu rešpektujúc v zmysle uznesenia Mestského súdu v Bratislave pod sp. zn. 20 Cob
507/93, že v prejednávanej veci bol ako predávajúci subjekt – DOSPRA, a.s., ktorý právnu subjektivitu

nemal, nevznikol, nemožno o vlastníkovi a ani nevlastníkovi hovoriť. Kúpnu zmluvu uzatvoril subjekt
bez právnej subjektivity a je absolútne neplatným právnym úkonom. Na základe absolútne neplatného
právneho úkonu takto nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a teda
nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Na podporu
odvolací súd poukázal na nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 50/2010 zo dňa 10.2.2010. Žalovaní namietajú aj II.

výroknapadnutéhorozsudku,keďneplatnosťkúpnejzmluvynebolavyslovenávýrokom,jekonštatovaná
iba v odôvodnení. Z neplatnosti alebo zrušenej zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému
všetko, čo na základe nej dostal. Táto povinnosť je vzájomná, pričom účastníci majú možnosť dohodnúť
sa o čase a spôsobe vrátenia toho, čo navzájom dostali. Uznesením č. k. 4C/155/2008-1291 zo
dňa 15.7.2015 (právoplatným dňom 28.7.2015) okresný súd konanie v časti o uloženie povinnosti
žalovaným 1., 2., 3., 4., 5. vypratať nehnuteľnosti v kat. území E., zapísané v LV č. XXXX, Okresného

úradu Piešťany, odbor katastrálny, pred ZMVM pôvodne označené ako parc. č. 1776/1, po ZMVM
ako parc. č. 6381, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 178 m2 a na nej sa nachádzajúci dom
súp. č. XXXX vylúčil na samostatné konanie. Toto konanie nepochybne bude vyžadovať dokazovanie
náročnejšie vzhľadom na nadväzujúce nároky žalovaných na investície do nehnuteľnosti, prípadne
finančné vyrovnania nadväzujúcich nájomných vzťahov. Ako predbežná otázka sa vyriešila v konaní

absolútnaneplatnosťkúpnejzmluvaanásledne darovacej.Preto plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonu
v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka je každý účastník povinný vrátiť druhému, čo z nej dostal, nie
je vylúčené v tomto konaní vyriešiť povinnosť vrátiť kúpnu cenu a vo vylúčenom konaní predmetnú
nehnuteľnosť vrátiť žalobcovi, nakoľko nadväzuje na predmetné konanie a jeho závery môže použiť v
tom konaní.

24. Okresný súd uznesením č. k. 4C/155/2008-1450 zo dňa 8.1.2018 priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania proti žalovaným v rozsahu 100 %.

25. Najvyšší súd SR uznesením č. k. 1Cdo/160/2018-1535 zo dňa 30.4.2019 (na dovolanie žalovaných)

rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/17/2016-1403 zo dňa 19.4.2017 zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. V odôvodnení konštatoval, že odvolací súd svoje rozhodnutie založil výlučne na
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 65/97 zo dňa 30. januára 1998, ktorým zrušil rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č. k. 49Co 187/96-70 zo dňa 10. septembra 1996, v ktorej veci predmetom
základného konania (v konaní pred Okresným súdom v Trnave) bol návrh žalobcu (Mesta Piešťany) o

neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorý smeroval voči žalovaným 1. I. A. K., 2. I. M. K. a 3. voči spoločnosti
DOSPRA. V odôvodnení rozsudku najvyšší súd ako súd dovolací dospel k právnemu záveru, že
zamietnutím návrhu na zápis spoločnosti DOSPRA, a.s. do OR rozhodnutím bývalého Mestského súdu
v Bratislave (t. j. uznesením č. k. 20 Cob 507/93) došlo k tomu, že na spoločnosť DOSPRA, a.s. je
treba hľadieť, akoby nebola nikdy vznikla. Uznesenie súdu, ktorým povolil zápis do obchodného registra

spoločnosti DOSPRA, a.s., ktorý Obvodný súd Bratislava l povoliť nemal, nekonvalidoval nedostatky,
pre ktorý zápis nemal byť povolený. Zrušenie zápisu má právne účinky od počiatku (ex tunc), a teda ani
počas trvania jej zápisu v OR až do jeho zrušenia DOSPRA, a.s. nemala právnu subjektivitu a nemohla
konať ako právny subjekt. Tiež v odôvodnení rozsudku vyslovil právny názor, že základnou procesnou
podmienkou pri zápise akciovej spoločnosti do OR je podanie spôsobilého návrhu na zápis, a to nielen

čo do obsahu (§ 175 ods. 1 a 3 Obch. zák.), ale aby ho podal spôsobilý subjekt v zmysle § 175 ods. 2
Obch. zák., keď hmotno-právne účinky a aj zápis do OR môže nastať len po podaní perfektného návrhu.
V dôsledku konštitutívneho charakteru zápisu akciová spoločnosť vznikne aj s následkami pozitívneho
princípu publicity, čo platí pri podaní perfektného návrhu. Podotkol, že otázku neplatnosti podaného
návrhu na zápis DOSPRA, a.s. do OR už právoplatne rozhodol bývalý Mestský súd v Bratislave

uznesením sp. zn. 20 Cob 507/93 zo dňa 6. decembra 1994, ktoré uznesenie je v zmysle § 159 ods.
2 v spojení s § 167 ods. 2 OSP pre všetky orgány záväzné. V tomto svetle sa predovšetkým odvolací
súd pri rozhodovaní tohto právne zložitého prípadu nevysporiadal s ďalšími, právne rovnako dôležitými
okolnosťami, akými sú nepochybne dobrá viera dovolateľov pri nadobúdaní vlastníctva k predmetnej
nehnuteľnosti, dobrá viera a dôvera v zápis do obchodného registra štátnym orgánom na to určeným a

zodpovednýmzaprípadnénesprávnostianezákonnérozhodnutie,účinnosťtakéhozápisuvobchodnom
registri voči každému odo dňa, ku ktorému sa zápis vykonal (§ 27 Obchodného zákonníka), dobré mravy
a skutočnosť, že žalobca, ktorý neplatnosť zápisu do obchodného registra spôsobil, tejto neplatnostisa teraz dovoláva (§ 3 ods. l Občianskeho zákonníka), a to všetko vo svetle, či za týchto okolností má
žalobca naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby.

26. Pokiaľ ide o dobré mravy, súdy sa nevysporiadali so skutočnosťou, že ak vychádzali z názoru, že
DOSPRA, a.s., ktorá vôbec právne nikdy nevznikla a nemala právnu subjektivitu, tak potom by malo
platiť, že žalobca ako jej zriaďovateľ a jediný akcionár bol tým subjektom, ktorý s dovolateľmi uzatváral
zmluvu o prevode vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, a ktorý teda spôsobil neplatnosť zápisu do
obchodného registra. Potom ale ten, ktorý uzavrel zmluvu o prevode vlastníctva, ktorej neplatnosti sa

teraz domáha, bol sám žalobca a nie DOSPRA, a.s., nakoľko táto nikdy neexistovala, a teda ani nemohla
spôsobiť túto neplatnosť. V danom prípade podľa názoru dovolacieho súdu nejde o zásadu, že „nikto
nemôže previesť viac práv než sám má“, nakoľko súdy vychádzali z právneho názoru, že DOSPRA, a.s.
nikdy nevznikla. Táto zásada je uplatniteľná v prípadoch, ak osoby nadobúdajúce práva majú právnu
subjektivitu a právne existujú, ale vlastnícke právo nadobudli od nevlastníka. Preto ak DOSPRA, a.s.
nikdy nevznikla, nemohla ani previesť nielen viac práv, ale žiadne právo, keď vôbec toto právo nemohla

ani nadobudnúť od iného subjektu, pretože ako právny subjekt nikdy neexistovala. Avšak potom sa
do priameho právneho vzťahu dostáva žalobca ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v materiálnom
čase, v čase prevodu vlastníctva nehnuteľnosti na žalovaných 1., 2. priamo so žalovanými, na ktorých
nehnuteľnosť bola prevedená, keďže nehnuteľnosť nemohla byť na žalovaných 1., 2. prevedená
Dosprou, a.s., ale potom zrejme žalobcom, ktorý bol nepretržite v materiálnom čase vlastníkom

predmetnej nehnuteľnosti, ktorú mal vložiť do nikdy nevzniknutej DOSPRY, a.s. Z tohto hľadiska sa súdy
vecou nezaoberali, keď vychádzali zo zásady „nemo plus iuris...“, a nevyhodnotili vec z hľadiska toho,
že ak DOSPRA, a.s. nikdy nevznikla, tak nemohla vôbec ani nadobudnúť žiadne právo od žalobcu.

27. Pre posúdenie veci je dôležitá aj okolnosť, prečo súd (obchodný register) neskúmal, či bol návrh

podaný oprávnenou osobou a napriek tomu spoločnosť DOSPRA, a.s. do obchodného registra zapísal,
prečo žiadna zo strán zápisového konania, ale ani žalobca, ktorý vedel, resp. musel ako jediný
akcionár DOSPRY, a.s. vedieť, že tento zápis je vadný, neplatný, keďže neplatnosti sa teraz dovoláva,
alebo naopak, musel vedieť a byť v domnení, že DOSPRA a.s. bola platne zapísaná v obchodnom
registri, a teda musel vedieť až do rozhodnutia Mestského súdu v Bratislave zo dňa 6. decembra

1994, že DOSPRA, a.s. „žije“ a plní si svoje povinnosti vyplývajúce zo štatútu, nenamietal neplatnosť
zápisu a prizeral sa na konanie DOSPRA, a.s. Tak každý, kto v čase od zápisu DOSPRY, a.s. do
obchodného registra až do rozhodnutia o jeho neplatnosti, vstúpil s ňou do jednania, či právneho
vzťahu, konal vo viere, že DOSPRA, a.s. má právnu subjektivitu, teda nešlo len o dovolateľov. V
tomto smere mali konajúce súdy zisťovať, či aj v ostatných prípadoch sa žalobca ako zriaďovateľ

správal rovnako ako v tomto prípade a žiadal anulovať, zneplatniť všetky právne úkony od začiatku
nevzniknutej spoločnosti DOSPRA, a.s., aby tak bola naplnená zásada rovnosti zaobchádzania a
spravodlivosti. Otázka zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú súdom (obchodným registrom), keď
zapísal spoločnosť DOSPRA, a.s. hoci nemal, keď návrh na zápis nepodala splnomocnená osoba, je
vec iná a nie je predmetom tohto konania.

28. Za týchto okolností ani odvolací súd neskúmal a nevyhodnotil dostatočne vec z pohľadu
dobrej viery žalovaných 1., 2. pri uzatváraní kúpnej zmluvy s DOSPRA, a.s. a
nevysporiadal sa s judikatúrou ústavného súdu (nález I. ÚS 549/2015 zo 16. marca 2016, I.
ÚS 151/2016 z 3. mája 2017), keď okolnosti tohto prípadu sú tak špecifické, pričom naviac vychádzali

zo zákonom predpokladanej a určenej dôvery v zápis do obchodného registra, potrebné v ďalšom
konaní posúdiť, kto má niesť väčšie riziko, či nadobúdateľ v dobrej viere, alebo vlastník, ktorý bol sám
nedbalý a naviac zrejme spôsobil, že zápis do obchodného registra bol neplatný, ak DOSPRA, a.s.
nikdy nevznikla. Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu, ak DOSPRA, a.s. nikdy nevznikla,
žalobca na ňu nemohol platne nikdy previesť ani vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, resp. ako

imanie, ktoré vložil do akciovej spoločnosti, a teda potom ich vlastníkom bol stále žalobca. Teda žalobca
ako vlastník mal dbať na to, aby nedošlo k neplatnému prevodu nehnuteľností na žalovaných 1., 2.
V neposlednom rade by bolo pre spravodlivé posúdenie veci potrebné zisťovať aj naliehavý právny
záujem žalobcu na určení vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorú previedol na žalovaných 1., 2. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že DOSPRA, a.s., ktorá právne nikdy nevznikla, za svojej „existencie“ scudzila

viacero nehnuteľností rôznym subjektom, preto by bolo pre komplexné posúdenie veci zistiť, komu ich
scudzila, či obdobne postupuje vo všetkých podobných prípadoch, a v prípade, že nepostupuje rovnako,
zistiť dôvody, pre ktoré sa domáha neplatnosti prevodu len v tomto prípade a posúdiť, či nejde zo strany
žalobcu o diskriminačné konanie a porušenie zásady rovnakého zaobchádzania voči žalovaným a naakom základe, ak je pravdou tvrdenie dovolateľov, že v iných obdobných prípadoch prevodu vlastníctva
k nehnuteľnostiam za rovnakých okolností sa neplatnosti nedomáhal. Všetko uvedené spolu predstavuje
veľmi špecifické a dôležité okolnosti tohto prípadu vo väzbe na dobrú vieru žalovaných a dobré mravy,

na ktoré musí dať súd vo svojom odôvodnení odpoveď. Záverom dovolací súd uložil doplniť dokazovanie
a dokazovanie zamerať sa na vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti, a až po tom znovu vykonané
dôkazy vyhodnotiť a svoje rozhodnutie vyčerpávajúco a presvedčivo zdôvodniť.

29.Potom,čosavdôsledkurozhodnutiaNajvyššiehosúduSRč.k. 1Cdo/160/2018-1535

zo dňa 30.4.2019 vec stala opäť predmetom odvolacieho konania, boli stranami doručené ďalšie
vyjadrenia:

30. Žalobca podaním zo dňa 18.9.2019 (na čl. 1582-1586) pripojil listiny, ktoré spochybňujú dobrú
vieru a dobré mravy žalovaných pri nadobúdaní predmetného majetku. Poukázal na to, že žalovaný 1.
bol v čase uzatvárania kúpnej zmluvy č. 4/1992 poslancom Mestského zastupiteľstva Mesta Piešťany

a zástupcom primátora (uznesenie z prvého zasadnutia mestského zastupiteľstva mesta Piešťany zo
dňa 12.12.1990). Podľa Organizačného poriadku výkonných orgánov mesta Piešťany schváleného
Uznesením mestského zastupiteľstva č. 3/1992 čl. 13 „zástupca primátora je stálym zástupcom
primátora, ktorého počas neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie zastupuje. Je volený z
poslancov mestského zastupiteľstva a je členom mestskej rady“ (uznesenie z 1. Riadneho zasadnutia

Mestského zastupiteľstva mesta Piešťany, konaného dňa 3.2.1992). Žalovaný 1. bol členom legislatívno-
právnej komisie a členom finančnej komisie (zápisnica o hlasovaní dňa 25.10.1991). Uznesením
Mestskej rady mesta Piešťany č. 68 bolo uložené žalovanému 1. kontrolovať po formálnej a právnej
stránke všetky materiály, ktoré sú predkladané na zasadnutie mestskej rady a mestského zastupiteľstva
(uznesenie zo 6. riadneho zasadnutia mestského zastupiteľstva, konaného dňa 4.10.1991). Uznesením

Mestskej rady č. 45/1992 bolo uložené prerokovať materiál Transformácia Bytového podniku Piešťany
na a.s. DOSPRA na legislatívno-právnej komisii, ktorej členom bol práve žalovaný 1. (uznesenie č
45/1992). Žalovaný 1. je osoba s právnickým vzdelaním. Od roku 1991 predstavitelia Mesta Piešťany
(teda aj žalovaný 1.) pripravovali podmienky a dokumentáciu pre transformáciu Bytového hospodárstva
Piešťany, š.p. pre vznik spoločnosti DOSPRA, a.s. Žalovaný 1. práve z titulu svojich funkcií sa priamo

podieľal na vzniku spoločnosti DOSPRA, a.s., stanov spoločnosti, jej náplne činností, právomocí atď.
Ako predstaviteľ mesta mal dbať na to, aby nedochádzalo k nezákonnému, neplatnému založeniu
spoločnosti DOSPRA a.s. a k nemorálnemu prevodu nehnuteľností. S ohľadom na uvedené nemohol
byťprinadobúdanínehnuteľnostívdobrejviere.Odroku2000bolanazákladežiadostižalobcuzapísaná
na list vlastníctva XXXX poznámka o prebiehajúcom súdnom spore v časti C/ iné údaje poznámku

P2 27/00 Poznamenáva sa: Žaloba na vydanie nehnuteľností, podaná na OS v Trnave dňa 7.9.1999
Mestom Piešťany-2224/00. Uvedené vyvracia tvrdenie žalovaných 3. a 4., že boli v dobrej viere, že
nadobúdajú nehnuteľnosti platne od žalovaných 1. a 2. Žalovaný 3. bol už v čase uzatvárania darovacej
zmluvy osoba s právnickým vzdelaním a musel teda vedieť, že pokiaľ bola aj žaloba zamietnutá,
mohol žalobca podať odvolanie resp. rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, z uvedeného dôvodu

sa nemohol domnievať, že konanie bolo ukončené a teda súdne konanie nepredstavuje hrozbu pre
ich platné nadobudnutie vlastníctva. Pri skúmaní tvrdenia, že žalobca sám sa správal ako nedbalý
vlastník ako jediný zakladateľ s poukazom na nález I. ÚS 549/2015 zo dňa 16.3.2016, treba poukázať
práve na fakt, že bol to práve žalovaný 1., ktorý bol zástupcom štatutárneho orgánu mesta Piešťany
- zástupcom primátora, bol členom orgánov mesta v mestskej rade, v mestskom zastupiteľstve a v

komisiách mestského zastupiteľstva. Ak teda tvrdí, že žalobca bol nedbalý vlastník, sám sa z titulu
svojich funkcií podieľal na tejto nedbanlivosti, keďže sa podieľal na príprave podmienok a dokumentácie
pre transformáciu Bytového hospodárstva Piešťany, š.p. pre vznik spoločnosti DOSPRA, a.s. V čl. III.
návrhu transformácie v organizáciách, ku ktorým má zakladateľská funkcia prejsť na Mesto Piešťany
zo dňa 20.11.1991, predloženého na rokovanie mestskému zastupiteľstvu, sa pod písm. A) uvádza

„citlivo pripraviť technicko-ekonomické podmienky predaja bytov do osobného vlastníctva v zmysle
pripravovanej právnej úpravy, avšak s rešpektovaním špecifických podmienok mesta Piešťany“, teda nie
celých domov. Uznesenie č. 45/1992 bolo uložené prerokovať materiál Transformácia Bytového podniku
Piešťany na a.s. DOSPRA na legislatívno-právnej komisii, ktorej členom bol práve žalovaný 1. Žalovaní
1. a 2. odkúpili nehnuteľnosť so 4 bytovými jednotkami a s nebytovým priestorom do vlastníctva, pričom

museli vedieť, že uvedený predaj je v rozpore s predkladanou koncepciou fungovania spoločnosti.
Žalovaní 1. a 2. nadobudli majetok v rozpore s dobrými mravmi. Žalovanému odkúpenie nehnuteľnosti
bolo ponúknuté neverejne vtedajším primátorom I. J. priamo bez vedomia štyroch nájomníkov štyroch
bytov a nebytového priestoru bez vedomia väčšiny poslancov MsZ. Žalovaný 1. ani po kúpe priamonevyužíval nebytové priestory, o ktoré mal záujem, a ktoré boli práve zámienkou na kúpu. Prenajíma ich
až do cca r. 2004 tretej osobe. V tom čase mali žalovaní vyriešenú otázku bývania a nebol s uvedenou
nehnuteľnosťou nijak „zviazaný“ nebol ani nájomcom bytu ani nebytového priestoru. Nakoľko vznikli

pochybnosti o nezákonnom a netransparentnom predaji nehnuteľnosti spoločnosťou DOSPRA a.s.,
na 16. Zasadnutí Mestskej rady dňa 10.11.1992 bol do programu mestskej rady ako bod 2. zaradený
bod pod názvom „Prešetrenie situácie v a.s. DOSPRA“. Poslancom Mestského zastupiteľstva mesta
Piešťanybolzaslanýlistzodňa24.11.1992voveciprevereniaodpredajovnehnuteľnostíva.s.DOSPRA-
odpoveď na interpelácie, v ktorom kontrolór konštatoval, že realizáciou predaja nehnuteľností nebola

dodržaná lehota 18 mesiacov, počas ktorej povinné fyzické a právnické osoby nemohli v zmysle
reštitučného zákona s majetkom až do jeho vysporiadania nakladať, zvolená forma priameho predaja
neumožňovala pre DOSPRA, a. s. získať vyšší finančný prínos a nebolo uplatnené predkupné právo
v zmysle Občianskeho zákonníka. Dňa 27.11.1992 sa konalo 9. zasadnutie Mestského zastupiteľstva
mesta Piešťany, ktoré v bode 1) programu riešilo situáciu v DOSPRA a.s. Piešťany. V rámci tohto bodu
bol žalovaný 1. Uznesením č. 194 odvolaný z funkcie viceprimátora a Uznesením č. 195 z mestskej

rady. Jeho počínanie pokladala väčšina poslancov za porušenie morálnych zásad a sľubu poslanca
(Uznesenie z 9. Zasadnutia Mestského zastupiteľstva mesta Piešťany konaného dňa 27.11.1992).
Postup DOSPRY a.s. pokladala väčšina poslancov mestského zastupiteľstva ak nie za protizákonný
(voči čomu sa ohradil A. B. C.), tak určite za nemorálny a za poškodzujúci finančné záujmy mesta.
Jedným z tých, čo odkúpili od DOSPRY dom, bol aj viceprimátor A. B. C.. Jeho počínanie pokladala

väčšina poslancov za porušenie morálnych zásad a sľubu poslanca. V následnom hlasovaní MsZ bol
odvolaný z funkcie viceprimátora i člena mestskej rady.“ (cit. z Kroniky Mesta Piešťany, Zväzok VII. Str.
174“ - dôkaz). Žalovaný 1. majetok nadobudol s poukazom na postavenie, ktoré mal v orgánoch mesta
Piešťany, s poukazom na prístup ku všetkým informáciám vzťahujúcim sa na prípravu materiálov okolo
založenia spoločnosti DOSPRA a.s. v rozpore s dobrými mravmi. Mesto Piešťany po právoplatnosti

uznesenia Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 20Cob/507/93 zo dňa 6.12.1994 nemalo inú možnosť
ako domáhať sa späť svojho vlastníctva súdnou cestou. Mesto sa dozvedelo, že bol zrušený prvozápis
DOSPRA a.s. do obchodného registra. Správalo sa ako zodpovedný vlastník, použilo všetky právne
prostriedky tak, ako mu do ukladajú zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov
na ochranu svojho majetku a domáha sa späť svojho vlastníctva už od roku 1995.

31. Žalovaní podaním zo dňa 30.9.2019 (na čl. 1662) sa vyjadrili k podaniu žalobcu zo dňa 18.9.2019
a uviedli, že je nesporné, že žalovaný 1. bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy č. 4/1992 zo dňa 4.9.1992
poslancom MsZ a viceprimátorom a dňa 12.12.1990 bol zvolený do funkcie viceprimátora na prvom
zasadnutí MsZ, pričom bol v tom čase pre výkon funkcie uvoľnený zo zamestnania. Dňa 5.2.1992 (7

mesiacovpreduzavretímkúpnejzmluvy)sakonalo1.riadnezasadnutieMsZ,kdeboloprijatéUznesenie
MsZ č. 4/1992, kde došlo k zmene a zástupca primátora (žalovaný 1.) už nebol uvoľnený z pracovného
pomeru a primátora mal zastupovať iba v čase jeho dlhodobej neprítomnosti alebo nespôsobilosti na
výkonfunkcie.Niejesporné,žežalovaný1.nikdynebolčlenomčiužpredstavenstvaalebodozornejrady
spoločnosti DOSPRA, a.s. Popreli účelové tvrdenie žalobcu, že od roku 1991 žalovaný 1. pripravoval

podmienky a dokumenty pre vznik DOSPRA, a.s. Žalobca ho navyše sám vyvracia priamo doloženými
dôkazmi, a to Návrhom transformácie š. p. Bytové hospodárstvo Piešťany na akciovú spoločnosť
(predkladateľ F. L., riaditeľ bytového podniku), z ktorého je zrejmé, že návrh transformácie š.p. Bytové
hospodárstvo Piešťany na akciovú spoločnosť, stanovy spoločnosti, jej náplne činnosti, právomoci atď.,
pripravovali pracovníci š.p. Bytové hospodárstvo Piešťany a nie žalovaný 1. Uznesenie mestskej rady

č. 45/1992, ktorým bolo uložené prerokovať materiál ohľadne transformácie DOSPRY, a.s. taktiež nemá
žiadny relevantný dopad na dobrú vieru žalovaného 1. Vznik, resp. založenie DOSPRY, a.s. riadne
a v súlade so zákonom odhlasovalo MsZ, žalovaný 1. nemal žiaden dôvod pochybovať o jej vzniku.
Popiera absurdné tvrdenie žalobcu, že žalovaný 1. sa priamo podieľal na vzniku spoločnosti DOSPRA,
a.s. Z doteraz vykonaného dokazovania je zrejme, že žalobca schválil založenie spoločnosti DOSPRA,

a.s., jej stanovy a zakladaciu listinu zákonne (uznesenie č. 27/1992). Uznesením MsZ č. 45/1992 bol
primátor žalobcu Dipl. I. K. J. poverený vykonaním právnych úkonov nutných k ustanoveniu a.s. a k
zápisu do obchodného registra. Až z uznesenia Mestského súdu v Bratislave č. k. 20Cob/507/93 zo
dňa 6.12.1994 (vydaného po ako 27 mesiacoch potom, čo žalovaní 1. a 2. nadobudli nehnuteľnosti) so
strany sporu sa mohli dozvedieť, že A. D., ktorá podávala návrh na zápis DOSPRY, a.s. do obchodného

registra mala byť na podanie návrhu na zápis DOSPRY, a.s. do obchodného registra splnomocnená iba
primátorom žalobcu Dipl. I. K. J. ako predsedom predstavenstva a nie všetkými členmi predstavenstva
DOSPRA, a. s., ktorými boli A. I. J. (podpredseda predstavenstva) a F. L. (riaditeľ spoločnosti). Teda
takáto vada plnomocenstva bola zistená až po jeho posúdení Mestským súdom v Bratislave v decembri1994. Podľa odôvodnenia označeného uznesenia mal pochybiť primátor, keď plnomocenstvo udelil
iba on a nie všetci členovia predstavenstva DOSPRY, a.s. Žalovaný 1., v tom čase síce v pozícii
viceprimátora (od 2/1992 už nebol na výkon funkcie uvoľnený zo zamestnania a bol riadne na plný

úväzok zamestnaný v A. C. a následne si otvoril súkromnú prax) žiadnym spôsobom neparticipoval v
orgánoch DOSPRY, a.s., nepodpisoval žiadne zápisy ohľadne DOSPRY, a.s. a teda objektívne nemal
a ani nemohol mať vedomosť o vade plnomocenstva. Žalobca nepredložil jediný dôkaz o tom, že
vadné plnomocenstvo bolo schvaľované MsZ, mestskou radou alebo komisiou, ktorých členom bol aj
žalovaný 1., a ktorých zasadnutí by sa žalovaný 1. aj reálne zúčastnil. Samotná DOSPRA, a.s. bola

povinná preukázať štátnemu notárstvu registrujúcemu kúpnu zmluvu, najmä oprávnenie nakladať s
nehnuteľnosťou, ktorej sa zmluva týka. Kúpna zmluva bola riadne registrovaná, takže uvedené zákonné
podmienky boli splnené a žalovaní 1. a 2.kúpili nehnuteľnosti v dobrej viere. Dobrú vieru žalovaných
1. a 2. potvrdzuje aj skutočnosť, že kúpna cena za nehnuteľnosti bola určená znaleckým posudkom,
ktorý vypracovala znalecká organizácia CORPORA, a to vo výške 545.690,- Kčs (článku II. kúpnej
zmluvy, kde sa odkazuje aj na Znalecký posudok). Tvrdenie žalobcu, že DOSPRA, a.s. mohla predávať

iba byty a prevod žalovaným 1. a 2. nebol v súlade s akousi koncepciou je účelovo nepravdivé
a žalobca ho sám vyvracia ním doloženými dôkazmi. Koncepcia bytovej politiky DOSPRA, a.s. bola
riadne schválená MsZ, a to uznesením č. 54/1992 zo dňa 30.4.1992 a DOSPRA, a.s. podľa schválenej
koncepcie odpredávala aj vybrané nehnuteľností s malým počtom bytov - do 4 bytov, čomu zodpovedal
aj dom na Kukučínovej ulici. Podľa ZP č. 20-09/1992 vypracovaného znaleckou agentúrou CORPORA

k oceneniu sporných nehnuteľnosti mal dom na D. P. XX rokov, teda bol postavený v roku 1909, čo
len potvrdzuje pravdivosť výpovede žalovaného 1., že DOSPRA, a.s. odpredávala staré rizikové domy,
ktoré si vyžadovali investíciu, v ktorých bývali chránení nájomcovia. V roku 1992 zákon o majetku
obcí nepoznal pojem ako verejná súťaž, zámer na prevod majetku sa nezverejňoval na tabuliach a
v tlači. Fakt, že žalovaný 1. vypovedal, že nehnuteľnosti mu ponúkol na odkúpenie primátor mesta,

nakoľko mal podanú žiadosť o nebytové priestory nijako nepreukazuje údajnú a tvrdenú amorálnosť
žalovaného 1. Teoreticky by sa analógiou táto argumentácia dala použiť na žalobcu, ktorý ponúkol
domy na predaj a teraz uvádza, že to malo byť amorálne. Na zasadnutí MsZ žalobcu dňa 27.11.1992
bol žalovaný 1. odvolaný z funkcie zástupca primátora a člena MsR, pričom na tom istom zasadnutí
MsZ žalobcu bolo z predstavenstva obchodnej spoločnosti DOSPRA, a.s. odvolaných päť zo siedmych

členov a celá dozorná rada. Žalovaní 1. a 2. kúpili nehnuteľnosti, ktoré boli kompletne prenajaté vrátane
nebytového priestoru (tento na základe hospodárskej zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej
s Bytovým hospodárstvom, š. p. Piešťany zo dňa 15.5.1991 užíva krajčír A. D.) na úver, ktorý im
poskytla SLSP, a.s. na 5 rokov, pričom mesačná splátka bola 16.100,- Kčs. Žalovaný 1. sa vyjadril na
výsluchu,žepodnikalvmalompriestorevpodnájme.Tentomuposkytolklient,pričomodmenouzanájom

bolo poskytnutie právnych služieb žalovaným 1. Nebytový priestor pre účely advokátskej praxe začal
žalovaný 1. z objektívnych dôvodov využívať až v roku 2004. Ako už bolo uvedené nebytové priestory
boli zaťažené nájomnou zmluvou a svojou dispozíciu, bez výrazných stavebných úprav, neboli vhodné
na sídlo komerčného právnika. Na potrebnú stavebnú investíciu nedisponoval žalovaný 1. potrebným
kapitálom, lebo mal prvoradý záväzok splácať úver poskytnutý Q., H.. Reálne žalovaný 1. mohol k

plánovaným úpravám pristúpiť až po vyporiadaní vzťahov s nájomníčkou bytu na prízemí, pani R..
Žalovaní 1. a 2. boli v dobrej viere, že nehnuteľnosti kúpili od existujúcej spoločnosti DOSPRA, a.s.,
nakoľko to potvrdzovali aj úkony zo strany spoločnosti, ktorá im dňa 18.9.1993 odovzdala nehnuteľnosti,
uzavrela zmluvu o správe, odovzdala evidenčné listy k bytom (nakoľko šlo o chránený nájom). Žalovaní
1. a 2. sa správali ako dobromyseľní vlastníci, pričom DOSPRA, a.s. sa správala štandardne ako

bývalý vlastník a ich dobromyseľnosť len potvrdzovala. Od roku 1992 žalovaní 1. a 2. vykonávali všetky
práva vlastníkov a prenajímateľov, keď žalovaný 1. dňa 18.9.1993 prevzal od spoločnosti DOSPRA,
a.s. nehnuteľnosti. Žalovaný 1. ako prenajímateľ dňa 23.5.2003 uzatvoril s F. R. S. o skončení nájmu,
pričom jej vyplatil sumu vo výške 250.000,- Sk. Dovtedy mu nájomníčka uhrádzala nájomné a zálohy za
služby (chránený nájom). Žalovaný 1. listom zo dňa 13.11.1992 oboznámil manželov A., že je vlastníkom

nehnuteľnosti a títo tento stav akceptovali a riadne mu uhrádzali nájomné. Žalovaní 3. a 4. ako
prenajímatelia dňa 1.3.2004 v znení dodatku č. 1 zo dňa 13.4.2004 uzavreli s E. L. a jeho manželkou K.,
Dohodu o vzdaní sa práva na náhradný byt za odplatu, pričom im vyplatili sumu vo výške 700.000,- Sk.
Dovtedy im nájomcovia uhrádzali nájomné a zálohy za služby (chránený nájom). Žalovaní 3. a 4. ako
prenajímatelia dňa 22.3.2005 uzavreli s F. T. Zmluvu o bytovej náhrade, na základe ktorej nájomníčka

ešte k dnešnému dňu užíva C. U. XX V. X. E. bytového domu na W. P. K. E. a uhrádza zaň regulované
nájomné. Žalovaná 4. v apríli roku 2004 predala svoj 1-izbovy byt na F. P. K. E. a za získané peniaze
vyplatila manželov L. z nájmu bytu na 2. poschodí domu. Následne si spoločne s manželom zobrali úver
a tento byt kompletne na vlastné náklady zrekonštruovali. Neskôr (v roku 2005) po uzatvorení Dohody sF. T., túto garsónku opäť kompletne na vlastné náklady zrekonštruovali a pripojili k 2-izbovému bytu na
tomto podlaží, ktorý v tom čase už užívali. Od roku 2005 v tomto dnes už 3-izbovom byte na X. E. domu
spoločne so svojou rodinou žalovaná 4. býva. Žalovaní preukázali snahu o rokovanie so žalobcom, čo

však v prípade žalobcu preukázané nebolo, žalobca sám potvrdil, že žalovaných 1. a 2. v minulosti
neoslovil s návrhom mimosúdnej dohody. Počas uplynulého obdobia sa o dohodu pokúšali iba žalovaní,
a to buď osobne alebo aj písomne, o čom predložili aj listinné dôkazy, a to výzvu zo dňa 26.1.2012, výzvu
zo dňa 9.1.2015. Navyše zo zápisnice z pojednávania v konaní č. 27C/63/1995, kde žalobca žaloval
žalovaného v 1. rade a žalovanú v 2. rade o neplatnosť kúpnej zmluvy sa žalovaný v 1. rade vyjadril,

že „primátorovi I. F. som v čase začatia sporu povedal, že som ochotný vrátiť spornú nehnuteľnosť, ak
mi bude vrátená kúpna cena a vynaložené náklady, napriek tomu tu bola snaha domáhať sa súdneho
rozhodnutia“. Z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca nikdy žalovaných neoslovil za
účelom mimosúdnej dohody, dokonca ani pred podaním žaloby sa so žalovanými nepokúsil rokovať,
nezaslal im predžalobnú výzvu a neurobil žiadny krok smerujúci k mimosúdnemu riešeniu.

32. Žalobca podaním zo dňa 30.9.2019 (na čl. 1734) doplnil svoje podanie zo dňa 23.9.2019 (predložil
listiny). Podľa dostupnej dokumentácie žalobca nevyzýval pred podaním ostatných žalôb o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, v ktorých predávajúcim bola spoločnosť DOSPRA a.s., neskôr o vydanie
nehnuteľnosti vlastníkov sporných nehnuteľností na mimosúdne rokovania. Ani v prípade manželov C.
a D. žalobca nevyzýval uvedené osoby k mimosúdnym rokovaniam. Aj voči nim boli podané žaloby už v

roku 1995. Šetrením v archívnych materiáloch nachádzajúcich sa v archíve Mestského úradu Piešťany
a na Bytovom podniku Piešťany, s.r.o., nenašiel zápisnicu predstavenstva DOSPRA, a.s., v ktorej by boli
vytipované nehnuteľnosti na predaj, má za to, že taká ani neexistuje. Mimosúdna dohoda bola uzavretá
v súdnych sporoch medzi Mestom Piešťany a manželmi C. a manželmi D., keď mimosúdne rokovania
vychádzali zo snahy žalovaných o mimosúdne urovnanie sporov.

33. Žalobca podaním zo dňa 3.10.2019 (čl. 1751) sa vyjadril k vyjadreniu žalovaných zo dňa 30.9.2019.
Uznesením MsZ č. 45/1992, ktorým bol vtedajší primátor žalobcu Dipl. I. K. J. poverený vykonaním
právnych úkonov k ustanoveniu a.s. DOSPRA a k zápisu do obchodného registra, avšak vtedajší
primátor nemal právnické vzdelanie. Keďže zakladateľom bolo Mesto Piešťany, v ktorom bol zástupcom

primátora žalovaný 1. osoba s právnickým vzdelaním, ako zástupca primátora mal dbať nato, so
zreteľom, že primátor nemal právnické vzdelanie, aby návrh na zápis do obchodného registra bol podaný
riadne v súlade s platnou legislatívou. Ako predstaviteľ mesta, z titulu svojich právomocí, členstva v
orgánoch mesta, prístupu ku všetkým informáciám mal žalovaný 1. z titulu svojej funkcie zástupcu
štatutára konať tak, aby nedošlo k pochybeniu pri podaní návrhu na zápis spoločnosti DOSPRA a.s.

do obchodného registra. Ďalej poukázal na samotnú citáciu, na ktorú poukazujú žalovaní, uvádzanú v
„koncepcii bytovej politiky mesta Piešťany na roky 1992-95 s výhľadom do roku 2000“, ktorá hovorí o
odpredaji vybraných nehnuteľností s malým počtom bytov - 4 bytov. Z tejto citácie nevyplýva, že by malo
ísť o odpredaj osobám, ktoré nie sú spoluvlastníkmi takýchto nehnuteľností alebo nájomcami. Preto
žalobca tvrdí, že odpredaj domu na ul. D., aj s poukazom na závery hlavnej kontrolórky uvedenom v

liste zo dňa 24.11.1992, nebol v súlade s touto koncepciou. Tvrdenie žalobcu, že DOSPRA, a.s. mohla
predávať iba byty, preukázal žalobca doložením listiny „Návrh transformácie š.p. Bytové hospodárstvo
Piešťany na akciovú spoločnosť, november 1991“ a tvrdenie žalobca opiera o citáciu v poslednom
odseku na str. 5. K tvrdeniu žalovaného 1., že DOSPRA, a.s. odpredávala len staré rizikové domy,
poukazuje na skutočnosť, že podľa Stanov akciovej spoločnosti DOSPRA, a.s., ktoré boli schvaľované

na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 25.3.1992 Uznesením MsZ č. 27/1992, nemala spoločnosť
v predmete svojej činnosti predaj domov, o čom žalovaný 1. ako poslanec zastupiteľstva musel vedieť.
Dôvody, pre ktoré bol žalovaný 1. odvolaný sú uvedené v Kronike Mesta Piešťany str. 174 Zväzok
VII. Manželia A. od roku 2004 až do roku 2017 mesačné platby nájomného poukazovali do súdnej
úschovy a v návrhu na prijatie úschovy uviedli, že majú pochybnosti o vlastníctve osôb zapísaných v

LV č. XXXX t.j. žalovaných 3. a 4. ako vlastníkov a to z dôvodu, že návrhom podaným na OS Piešťany
sa domáhali určenia, že darovacia zmluva, ktorou nadobudli žalovaní 3. a 4. je absolútne neplatný
právny úkon. Na 3. zasadnutí Mestského zastupiteľstva mesta Piešťany konaného dňa 29.3.2012 pod
bodom 18.1 na základe výzvy žalovaného 3. na mimosúdne rokovanie zo dňa 26.1.2012 predložený
návrh na rokovanie so žalovanými v súdnom spore o ukončení súdneho sporu mimosúdnou cestou

a návrh na mimosúdne ukončenie predložiť na rokovanie mestskému zastupiteľstvu. Po oboznámení
sa s materiálom, súčasťou ktorého bola výzva na mimosúdne rokovanie zo dňa 26.1.2012, mestské
zastupiteľstvo uznesením č. 55/2012 pod písm. c) neschválilo rokovať so žalovanými o ukončení
súdneho sporu mimosúdnou cestou. Opätovne, na základe výzvy na mimosúdne rokovanie zo dňa9.1.2015 podanej žalovaným 3. prerokovalo návrh na mimosúdne rokovanie Mestské zastupiteľstvo
mesta Piešťany na zasadnutí dňa 29.3.2012. Po prerokovaní mestské zastupiteľstvo Uznesením č.
48/2015 neschválilo rokovať o ukončení sporu mimosúdnou cestou. Výzvy neobsahovali návrh na

uznanie vlastníctva mesta Piešťany ako to bolo v prípade manželov C. a manželov D.. V právnej veci
žalobcu Mesto Piešťany proti žalovaným I. L. F. a spol. bol na základe návrhu na mimosúdne rokovanie
zo dňa 12.2.2015 predloženým žalovanými 1. a 2. prerokovaný na zasadnutí mestského zastupiteľstva
dňa 19.3.2019 ako bod 20 programu Návrh ďalšieho riešenia súdneho sporu medzi mestom Piešťany a
I. L. F., I. S. F. a spol. Hammerl and Hamrnerl., s.r.o . Po prerokovaní mestské zastupiteľstvo Uznesením

č. 49/2015 neschválilo rokovať o ukončení sporu mimosúdnou cestou. V právnej veci žalobcu Mesto
Piešťany proti I. A. K. a I. M. K. o vypratanie a o neplatnosť kúpnej zmluvy bola žaloba podaná dňa
22.5.1995 na Okresný súd Trnava. Žalobca žalovaných na mimosúdne vysporiadanie nevyzýval. V
právnej veci žalobcu Mesto Piešťany proti W. D. a spol., bol spor ukončený rozsudkom Krajského
súdu v Trnave č. k. 23Co 87/03-109 (právoplatný 31.7.2003) v spojení s rozsudkom Okresného súdu
Piešťany sp. zn. 12C17/01 zo dňa 18.9.2002. Žaloba na vydanie nehnuteľnosti bola podaná žalobcom

27.8.1999 a mimosúdna výzva zo strany žalobcu podaná nebola. Dňa 25.6.1999 bol predložený
návrh Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam medzi Mestom
Piešťany a H. C. s manželkou, právnou zástupkyňou manželov C.. Mestské zastupiteľstvo schválilo
Uznesením č. 130/1999 uzavretie dohody, predmetom ktorej bolo zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva medzi Mestom Piešťany a manželmi C., každý v podiele 1. K uzavretiu dohody

dňa 1.7.1999 došlo na základe skutočnosti, že manželia C. uznali neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa
14.8.1992, práve s poukazom na uznesenie Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 20Cob/507/93.
Notárska zápisnica o odstúpení od kúpnej zmluvy, bola spísaná nie z titulu, že túto zmluvu považovali
za platnú, ale práve naopak, že ju uznali ako absolútne neplatný právny úkon. Žalobca manželov C. na
mimosúdne urovnanie nevyzýval. Manželia D. uzavreli so spol. DOSPRA, a.s. kúpnu zmluvu č. 3/1992,

ktorou manželia mali nadobudnúť nehnuteľnosti. Mesto Piešťany podalo dňa 4.12.1995 žalobu o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy voči manželom D. (sp. zn. 21C/104/1995). Žalobca podal dňa 7.9.1999 žalobu
na vydanie nehnuteľností proti I. A. D. a manželke o vydanie nehnuteľnosti. Dňa 20.9.1999 bola žaloba
vo veci sp. zn. 21C/104/1995 vzatá Mestom Piešťany späť. Manželia D. požiadali žalobcu listami zo dňa
23.8.1999 o mimosúdnu dohodu a urovnanie súdneho sporu a zo dňa 4.11.1999 o

usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku, v ktorom navrhovali obojstranné uznanie neplatnosti
kúpnej zmluvy a s návrhom na doplatenie sumy 100.000,- Sk. Takýto návrh nebol schválený uznesením
MsZ č. 31/2000, boli obnovené rokovania s manželmi D. a výsledkom bolo podanie žiadosti zo dňa
4.12.2000, v ktorej uznali neplatnosť kúpnej zmluvy č. 3/1992 a navrhli uzavrieť novú zmluvu a doplatiť
500.000,- Sk. Po prerokovaní v mestskom zastupiteľstve bolo schválené uznesenie MsZ č. 264/2000 zo

dňa 15.12.2000, ktorým bolo schválené mimosúdne usporiadanie vlastníckych vzťahov medzi F. E. a I.
A. D. a manželkou G. D.. Následne bola dňa 21.12.2000 uzavretá kúpna zmluva, ktorá obsahovala aj
povinnosť doplatiť manželmi D. zvyšok dohodnutej kúpnej ceny 500.000,- Sk. Vklad Kúpnej zmluvy bol
povolený dňa 14.3.2001. Neobstojí tvrdenie žalovaných, že žalobca s nimi zaobchádza diskriminačne.
Tvrdenie žalovaného 1., že cit. „primátorovi I. F. som v čase začatia sporu povedal, že som ochotný

vrátiť spornú nehnuteľnosť, ak mi bude vrátená kúpna cena a vynaložené náklady, napriek tomu tu bola
snaha domáhať sa súdneho rozhodnutia“, ničím nepreukázal. Návrhy na mimosúdne dohody, ktoré ako
dôkaz žalovaní predložili takýto návrh neobsahuje.

34. Žalovaní podaním zo dňa 14.10.2019 (čl. 1825) sa vyjadrili k podaniu žalobcu zo dňa 30.9.2019 a zo

dňa 3.10.2019. Žalobca sa snaží účelovo, v rozpore s realitou, preukázať, že žalovaný 1. dňa 4.9.1992
na základe jeho funkcie poslanca MsZ žalobcu, zástupcu primátora žalobou, člena finančnej komisie
žalobcu a člena legislatívno-právnej komisie žalobcu, ako kupujúci mal vedomosť, že DOSPRA, a.s.
konala v rozpore zo zákonom, pričom sa on sám na jej protizákonnom konaní mal z titulu jeho vyššie
uvedených funkcii podieľať. Žalovaný 1. bol dňa 27.11.1992 uznesením MsZ žalobcu odvolaný z funkcie

zástupcu primátora žalobcu a člena MsR žalobcu a v decembri 1993 odstúpil z funkcie poslanca MsZ
žalobcu. Sám žalobca sa dozvedel o uznesení Mestského súdu sp. zn. 20Cob 507/93 zo dňa 6.12.1994
niekedy v decembri 1994, keď mu toto bolo doručené. Nový primátor mesta I. F., bez predchádzajúceho
súhlasu MsZ žalobcu dňa 11.1.1995 na Notárskom úrade v Piešťanoch formou notárskej zápisnice vydal
vyhlásenie, ktorým zrušil zámer z roku 1992 založiť spoločnosť DOSPRA a.s. Primátor žalobcu I. F.

zároveň zrušil zakladateľskú listinu a stanovy DOSPRA a.s. zo dňa 27.3.1992 a tiež orgány spoločnosti.
Žalobcasatakdomáhaurčeniavlastníctvaknehnuteľnostizdôvoduneplatnostiprávnehoúkonu(kúpnej
zmluvy), ktorého neplatnosť sám spôsobil. Primátor žalobcu Dipl. I. K. J. bol poverený vykonaním
právnych úkonov nutných k ustanoveniu orgánov a.s. a k jej zápisu do obchodného registra. Skutočnosť,že primátor mesta Piešťany nemal právnické vzdelanie je úplne irelevantná. Navyše podľa záznamov
v kronike mesta Piešťany (zväzok VII) mal žalobca v tom čase zriadené majetkovoprávne oddelenie, ako
aj oddelenie všeobecnej správy, ktorého vedúcim bol A. I. J.. Žalovaný 1. nikdy nebol zvolený do orgánov

DOSPRY a.s., na rozdiel od primátora, ktorý vykonával funkciu predsedu predstavenstva. Žalovaný 1.
objektívne nemal prístup k interným záležitostiam spoločnosti DOSPRA, a.s. Členmi predstavenstva
DOSPRY a. s. boli minimálne 2 osoby s právnym vzdelaním, A. I. J. (podpredseda predstavenstva)
a A. C. (členka predstavenstva). Členmi dozornej rady spoločnosti DOSPRA, a.s. boli taktiež dvaja
právnici, A. K. H. A. F.. V orgánoch spoločnosti DOSPRA, a.s. boli v čase jej založenia viaceré osoby s

právnym vzdelaním, ktoré mali relevantné a skutočné právomoci v spoločnosti DOSPRA, a.s. Tvrdenie
žalobcu, že žalovaný 1. ako osoba s právnickým vzdelaním mal dbať, aby návrh na zápis spoločnosti
DOSPRA, a.s, do obchodného registra bol podaný riadne, sa vzhľadom na vyššie uvedené javí iba ako
umelo vykonštruovaná snaha žalobcu pripísať žalovanému 1. akúsi fiktívnu zodpovednosť za údajne
riadne nepodaný návrh na zápis do obchodného registra akciovej spoločnosti DOSPRA, a.s. Žalovaní
opakovane poukazovali na nerovné zaobchádzanie žalobcu v prípade žalovaných, a to v súvislosti

s naliehavým právnym záujmom žalobcu na určení vlastníckeho práva, ako aj v súvislosti s otázkou
dobrých mravov a zásadou „nemo turpitudinem suam allegare potest“ (nikto nemôže mať prospech
zo svojej vlastnej nepoctivosti). Naliehavý právny záujem žalobcu na určení vlastníctva nehnuteľností
nemôže byť daný, pretože žalobca odmieta mimosúdne rokovať a tvrdo trvá na súdnych sporoch iba
vo vybraných prípadoch a nepostupuje vo všetkých prípadoch rovnako. Ďalšiu výzvu na mimosúdne

rokovanie podal žalovaný 3. dňa 9.1.2015, pričom navrhol obdobné riešenie ako v roku 2012, t. j.
podielové spoluvlastníctvo žalovaných 3. a 4., pričom navrhol doplatenie finančnej sumy (podobne ako
to bolo v prípade mimosúdnych dohôd, ktoré uzatvorilo mesto Piešťany dňa 1.7.1999 s manželmi C. a
dňa 21.12.2000 s manželmi D.). Výška finančného doplatku by bola predmetom mimosúdnych rokovaní.
Žalobca však bol ochotný rokovať s manželmi D., keď z predložených listinných dôkazov vyplýva, že na

základe výzvy manželov D. na mimosúdne rokovania žalobca Uznesením č. 173/1999 zo dňa 24.9.1999
schválil žiadosť I. A. D. o mimosúdne vyrovnanie vo veci vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam s
pripomienkami poslancov. V zmysle tohto uznesenia predložil I. A. D. doplňujúci návrh, s tým že sa
zaviazal nájomníkom zabezpečiť náhradné byty a žalobcovi doplatiť sumu 100.000,- Sk. Tento návrh
schválený nebol, ale rokovania s I. D. boli na úrovni zástupcu primátora žalobcu opätovne v tom istom

roku (2000) obnovené, pričom manželia D. navrhli, že by zostali vlastníkmi nehnuteľností a doplatili
by žalobcovi sumu 500.000,- Sk. Tento návrh bol žalobcom schválený a manželia D. reálne dlhodobo
vlastnia nehnuteľnosti, ktoré nadobudli za tých istých okolností a podmienok ako žalovaní 1. a 2.
Z predložených dôkazov je zrejmé, že aj manželia C. rokovali na úrovni primátora žalobcu, mali možnosť
sa stretnúť a nájsť cestu vedúcu k mimosúdnemu riešeniu súdneho sporu a následne aj vec mimosúdne

doriešiť a rovnako ako manželia D. aj títo dlhodobo vlastnia nehnuteľnosti, ktoré nadobudli za tých istých
okolností a podmienok ako žalovaní 1. a 2. Obdobne odmietavo žalobca postupoval aj pri manželoch
F., ktorých až do roku 2012 zastupoval v konaní vedenom na okresnom súde sp. zn. 4C/106/2008
práve žalovaný 1. ako advokát. Pritom manželia F. kúpili od DOSPRY, a.s. dom z roku 1903 zaťažený
chráneným nájmom (p. X. Y.) a v ktorej aj oni mali postavenie nájomcu. Ďalší prevod nehnuteľností od

DOSPRY, a.s. bol realizovaný v prípade manželov K., ktorí na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.9.1992
kúpili nehnuteľnosť v k. ú. E. vedenú na LV č. X ako parc. č. 17/37, ostatná plocha o výmere 109 m2.
Konanie bolo vedené na Okresnom súde Trnava sp. zn. 15C/82/95, ktorý žalobe žalobcu o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy vyhovel, avšak po odvolaní žalovaných manželov K., Krajský súd Bratislava
rozsudkom zo dňa 10.9.1996 vydaným v konaní sp. zn. 49Co/187/1996 žalobu zamietol. Žalobca podal

dovolanie a dovolací súd vydal v konaní sp. zn. 3Cdo/65/97 rozhodnutie, ktorým rozsudok zrušil a vec
vrátilsúdunaďalšiekonanie.KonanieprebehlonaOkresnomsúdeTrnavapodsp.zn.PN-11C/130/2002
a okresný súd rozsudkom zo dňa 24.4.2007 žalobu zamietol s odôvodnením, že žalovaný nepreukázal
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
14.6.2007 bez odvolania. Manželia W. a K. D. kúpnou zmluvou zo dňa 11.9.1992 kúpili nehnuteľnosti v k.

ú. E. vedené na LV č. XXXX ako parc. č. 1767/1, zastavaná plocha o výmere 232 m2, s.č. 1082. Žalobca
dňa 4.12.1995 podal žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, konanie bolo vedené na Okresnom
súde Trnava pod sp. zn. 21C/105/1995. Dňa 20.9.1999 zobral žalobca svoju žalobu späť a uznesením
zo dňa 26.10.1999 bolo konanie zastavené. Ďalšiu žalobu, tento raz o vydanie nehnuteľností podal
žalobca voči manželom D. a spol. dňa 7.9.1999, konanie bolo vedené na Okresnom súde Trnava pod sp.

zn.17C/34/99(následnenaOkresnomsúdePiešťanypodsp.zn.12C/17/2001).Dňa18.9.2002Okresný
súd Piešťany zamietol žalobu z procesných dôvodov a Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 23Co/87/03
zo dňa 14.7.2003 rozsudok potvrdil. Žalobca následne nepodal žalobu, ktorou by sa domáhal určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, tieto ponechal vo vlastníctve manželov D.. Žalovaní sa nikdypočas konania neodvolávali na ustanovenia tohto zákona č. 364/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní
v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(antidiskriminačný zákon), ktorý v tomto prípade nemožno aplikovať, nakoľko sa nevzťahuje na tento

prípad. Antidiskriminačné spory sú špecifické samostatné konania založené na úplne inom skutkovom
a právnom základe. Pokiaľ žalovaní v tomto konaní poukazovali na porušovanie zásady o rovnakom
zaobchádzaní zo strany žalobcu, nedovolávali sa tým ochrany v zmysle antidiskriminačného zákona, ale
zvýrazňovalitýmkonaniežalobcuprotidobrýmmravom(§3Občianskehozákonníka).Konanievrozpore
s dobrými mravmi a zneužitie práva výrazne oslabuje pozíciu žalobcu v tomto konaní a potvrdzuje

neexistenciu naliehavého jeho právneho záujmu v súvislosti s nerovnakým postupom žalobcu.

35. Žalobca podaním zo dňa 17.10.2019 (čl. 1837) sa vyjadril k vyjadreniu žalovaných zo dňa
14.10.2019. Žalovaný 1. bol v dvoch komisiách mestského zastupiteľstva dokonca predsedom. Tvrdenie
žalovaných, že v predstavenstve alebo v komisiách boli aj iní členovia s právnickým vzdelaním je pre
posúdenie dobrej viery žalovaného 1. právne bezvýznamné. Žalovaný 1. nenadobudol nehnuteľnosti v

dobrej viere, nakoľko musel vedieť, že DOSPRA a.s, nemá v predmete činnosti predaj domov. Tvrdil,
že prišli za ním zástupcovia DOSPRY, a.s. so znaleckým posudkom, pripravili kúpno-predajnú zmluvu a
zakúpili nehnuteľnosť. Avšak kúpna zmluva č. 4/1992 bola uzatvorená dňa 4.9.1992, ale v Znaleckom
posudku č. 20-09/1992 vyhotovenom spoločnosťou CORPORA bol dátum ku ktorému sa ocenenie
vykonáva uvedený 8.9.1992, pritom kúpna zmluva na tento posudok odvoláva. V závere

znaleckého posudku je síce uvedený dátum 8.9.1990, ale zrejme tento bol uvedený omylom. Preto
nemôže obstáť tvrdenie žalobcu o nadobudnutí nehnuteľnosti v dobrej viere. Žalovaný 1. žiadal iba o
prenájom pre činnosť svojej advokátskej kancelárie, nie o predaj. Neuviedol však, či požiadal o prenájom
ústne alebo písomne. Napriek tomu mu pol ponúknutý primátorom I. J. dom so 4 bytmi a nebytovým
priestorom, ktorý však bol v tom čase ponuky prenajatý, rovnako ako aj všetky štyri byty. Vzhľadom

ku skutočnosti, že v čase predaja domu, mali nájomcovia uzavreté platné nájomné zmluvy, nemohol
žalovaný 1. po odkúpení ani užívať predmetnú nehnuteľnosť pre činnosť advokátskej kancelárie o čom
dobre vedel, nakoľko ako sám povedal sa s nehnuteľnosťou oboznámil. V období od júna do septembra
1992 boli predmetom rokovania mestského zastupiteľstva návrhy na prenájom nebytových priestorov
v meste Piešťany. Takáto žiadosť ale predložená nebola. Žalovanému 1. bola ponúknutá nehnuteľnosť

prednostne,neverejne,pravdepodobneibaústne(keďženedoložildôkaz,žebyžiadalonájompísomne)
zvýhodnene z titulu jeho postavenia v orgánoch mesta, bez vedomia nájomníkov a iných poslancov.
Preto nadobudnutie nehnuteľnosti takýmto spôsobom je nadobudnutím v rozpore s dobrými mravmi.
Žalovanísícepredložilivýzvynamimosúdnerokovanie,avšakvobochvýzvachtrvalinatom,žežalovaní
3. a 4. zostanú vlastníci nehnuteľností a doplatia určitú finančnú čiastku. Súčasne sa však odvolávali na

mimosúdne dohody uzavreté s manželmi C. a s manželmi D., v ktorých podľa žalobcu došlo k uznaniu
vlastníctvažalobcu.Práveuzavretímdohodyomimosúdnomurovnanísožalovanými3.a4.bezuznania
vlastníctva žalobcu by došlo k nerovnakému zaobchádzaniu pri riešení DOSPRA a.s. odpredaných
domov mimosúdnymi dohodami, keď v dvoch prípadoch žalobca uzatvoril mimosúdne dohody na
základe uznania vlastníctva žalobcu a v prípade žalovaných 3. a 4. by došlo k uzavretiu mimosúdnej

dohody s uznaním vlastníctva žalovaných. Návrh dohody v prípade manželov C. bol predložený na
rokovanie Mestského zastupiteľstva mesta Piešťany dňa 25.6.1999 ako bod 10 Programu pod názvom
„Návrh Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam medzi Mestom
Piešťany a H. C. s manželkou bytom E., Z. [. XX, ktorý obsahoval ako prílohu návrh dohody predložený
manželmi C.. K tvrdeniu žalovaných, že žalobca v súdnom spore sp. zn. 4C/62/2008 umožnil svojím

nedbanlivým a laxným správaním, že nehnuteľnosti, boli prevedené na tretiu osobu, lebo na LV č. XXXX
nebola zapísaná poznámka a túto dal zapísať následne až po pojednávaní konanom dňa 2.7.2019 (20
rokov od začiatku sporu), predkladá výpis z LV č. XXXX zo dňa 2.2.2001, v ktorom v časti Poznámky
je vyznačené: P 27/00 Poznamenáva sa: Žaloba o vydanie nehnuteľností, podaná na OS v Trnave
dňa 7.9.1999 Mestom Piešťany - 2224/00. Žalobca túto poznámku nedával vymazať. Poznámka, podľa

zistenia žalobcu v katastri nehnuteľností bola vymazaná, avšak nie žalobcom, a to v roku 2010. Žalobca
mal zato, že keďže súdny spor nebol právoplatne skončený, poznámka o prebiehajúcom súdnom spore
je v LV č. XXXX stále vyznačená. Žalobca po zistení, že poznámka bola vymazaná podal dňa 11.7.2019
na Okresný úrad Piešťany, odbor katastrálny žiadosť o zápis poznámky o prebiehajúcom súdnom spore
sp. zn. 4C/62/2008 na LV č. XXXX. Poznámka bola opätovne v LV č. XXXX vyznačená. Popiera tvrdenie,

že žalobca by bol preto nedbanlivým vlastníkom a že poznámka bola zapísaná 20 rokov od začiatku
sporu.36. Žalobca podaním zo dňa 5.5.2021 (čl. 2000) sa vyjadril a uviedol, že pre posudzovanie právneho
vzťahu žalobcu a žalovaných 1. a 2 je nutné poukázať na zásadné prekážky, pre ktoré by bolo možné
kúpnu zmluvu medzi DOSPRA, a.s. a žalovanými 1. a 2. zo dňa 4.9.1992 považovať za prejav vôle

žalobcu, ktorý by formou a obsahom zodpovedal písomnej zmluve smerujúcej ku prevodu nehnuteľnosti
žalovaným 1. a 2., a ktorý by mohol byť podkladom na zápis vlastníckeho práva podľa § 4 zákona
č. 22/1964 o evidencii nehnuteľnosti v znení platnom do 31.12.1992. Pre posudzovanie vôle žalobcu
platila právna úprava zákona o majetku obcí č. 138/1991 Zb. v znení do 14.2.1993, ktorý podriaďoval
podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. zmluvné prevody nehnuteľného majetku výlučne

do kompetencie schvaľovania Obecného zastupiteľstva, čo zodpovedalo aj povinnosti podľa § 11 ods.
3 písm. a) zákona o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. v znení do 14.2.1993. Z daného plynie, že
pre naplnenie spôsobilého právneho úkonu Obce alebo Mesta, ktorým je žalobca bolo potrebné najprv
v prvej fáze vytvoriť vôľu rozhodnutím zastupiteľstva o podmienkach základných náležitostí predaja
nehnuteľnosti konkrétnej osobe a v druhej fáze takúto vôľu v zhode z jej tvorbou prejaviť navonok
prostredníctvom k tomu oprávnenej osoby podľa § 13 ods. 3 zákona č. 369/1990 v znení do 14.2.1993

teda štatutárnym orgánom obce, aby bol dovŕšený proces perfektnosti úkonu samosprávneho celku.
Tvorba vôle zastupiteľstva (v podobe rozhodnutia - aktu samosprávneho orgánu) smerujúca
ku scudzeniu majetku žalobcu žalovaným 1. a 2. nebola nikdy predmetom schválenia, preto nemožno
považovať konanie žalobcu za konanie s obsahom a povahou vôbec tvorby vôle ako predpokladu
platného úkonu smerujúceho ku scudzeniu nehnuteľného majetku. Rovnako nikdy nedošlo ku prejavu

vôle navonok uskutočnením podpisu štatutárneho orgánu obce na scudzovacej zmluve v prospech
žalovaných 1. a 2. Z ustanovenia § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1992 sa
vlastníctvo nehnuteľného majetku prevádza zmluvou ku účinnosti ktorej je podľa § 132 Občianskeho
zákonníka potrebná registrácia Štátneho notárstva podľa § 61 a nasl. zákona č. 95/1963 Zb. Prejav vôle
žalobcuprerozpor§37ods.1,§39,§40vovzťahuk§20Občianskehozákonníkavznenído31.12.1992

nebolo v spojitosti s § 61 až § 65 zákona č. 95/1963 Zb. možné považovať za úkon, ktorý by formou a
obsahom zodpovedal písomnej zmluve smerujúcej k prevodu nehnuteľnosti žalovaným 1. a 2., ktorý by
mohol byť podkladom na zápis do vlastníckeho práva podľa zákon č. 22/1964 o evidencii nehnuteľnosti v
znení do 31.12.1992. Rovnako nemožno prejav vôle uskutočnený predstaviteľmi Obchodnej spoločnosti
a to i napriek skutočnosti, že jej spoločníkom bol žalobca, považovať za naplnenie prísnych formálnych,

ale tiež materiálnych podmienok uskutočnenia vôle samosprávneho subjektu z pohľadu právomoci pri
predaji majetku zastupiteľstvom, ale a tiež v zhode s prejavom takejto vôle, ktorú by musela vytvorená
a prejavená spôsobom hore uvedeným. Vo vzťahu k úvahám o dobromyseľnosti žalovaných 1. a
2. je nutné poukázať na skutočnosť, že v čase prevodu bol žalovaný 1. verejný funkcionár a člen
štatutárneho orgánu žalobcu a vedel o obmedzeniach plynúcich z úpravy zákonov o obecnom zriadení

a zákon o majetku obcí, ktoré nedovoľovali bez súhlasu obecného zastupiteľstva previesť majetok obce
na iné osoby. Rovnako boli v čase prevodu už známe všeobecné podmienky pripravovanej úpravy
zákona č. 182/1993 Z. z. Nielen pre tieto zásadné prekážky nebolo správanie žalovaného 1. ako
predstaviteľa žalobcu dobromyseľné. Občiansky zákonník okrem ochrany dobrej viery nadobudnutia
majetku od nepravého dediča podľa § 486 a nasl. Občianskeho zákonníka a ochrany dobrej viery

nadobudnutia vlastníctva vydržaním majetku podľa § 134 Občianskeho zákonníka nepozná prípady, v
ktorých by priznával vlastnícke právo dobromyseľného držiteľa bez platného nadobúdacieho titulu na
úkor pôvodného vlastníka, preto úvahy dovolacieho súdu vo vzťahu k úlohe skúmať dobrú vieru
žalovaných 1. a 2. pri nadobúdaní vlastníctva a tiež dobrú vieru v zápis predávajúceho do obchodného
registra nemôže spôsobiť nahradenie prísnych podmienok na uskutočnenie vôle a jej prejavu žalobcom

s následným skúmaním formy a obsahu úkonu z pohľadu predpisov na úseku prevodu nehnuteľnosti v
čase prevodu. Vo vzťahu k otázke, v ktorej dovolací súd nariadil doplniť skutkový stav s poukazom na
právne závery vyjadrenou rozhodnutiach ÚS SR I. ÚS 549/2015 a I. ÚS 151/2016 k dobromyseľnosti
nadobúdateľov z neplatných titulov, poukázal na to, že právny názor vyjadrený v rozhodnutí sp. zn.
1Cdo/160/2018 zo dňa 30.4.2019 bol v podstatnej časti právnej otázky prekonaný a nie je zrejmé,

čo viedlo dovolací súd pri ukladaní úlohy odvolaciemu súdu skúmať aj naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, ktorý záujem nebol v priebehu celého konania sporným a vychádzal z tradičnej
zásady, že iný spôsob ako domáhanie sa určenia vlastníckeho práva na súde pre dosiahnutie správnosti
zápisu vlastníka v katastri nehnuteľností, náš právny poriadok neponúka. Žalobcovi nemožno upierať,
že na požadovanom určení má právny záujem aj vtedy pokiaľ by hmotnoprávny nárok žalobcu kolidoval

s interpretáciou dobrej viery žalovaných 1. a 2.

37. Žalovaní podaním zo dňa 12.1.2022 (čl. 2040) sa vyjadrili k vyjadreniu žalobcu zo dňa 5.5.2021.
Koncepcia bytovej politiky DOSPRA, a.s. bola riadne schválená MsZ, a to uznesením č. 54/1992 zodňa 30.4.1992. DOSPRA, a.s. podľa schválenej koncepcie odpredávala aj vybrané nehnuteľností s
malým počtom bytov – do 4 bytov, čomu zodpovedal aj dom na D. ulici. Predaj sa uskutočnil v súlade
s uznesením MsZ č. 54/1992 zo dňa 30.4.1992, ktoré stanovilo podmienky prevodu nehnuteľností.

Prejav vôle žalobcu bol zrejmý, a to predaj vybraného nehnuteľného majetku prostredníctvom ním
zriadenej spoločnosti DOSPRA, a.s., čo sa aj vo viacerých prípadoch uskutočnilo. Z doteraz vykonaného
dokazovania a ani z vyjadrení žalobcu v prebiehajúcom cca 20 ročnom súdnom spore nebola jeho
vôľa previesť predmetné nehnuteľnosti spochybnená. Až vyjadrenie žalobcu zo dňa 5.5.2021 sa umelo
snaží vo svetle záverov prijatých Najvyšším súdom SR v uznesení vykonštruovať prísne podriadenie

zmluvného vzťahu založeného kúpnou zmluvou č. 4/1992 zo dňa 4.9.1992 pod ustanovenia zákona č.
138/1991 Zb. o majetku obcí. Ak by táto hypotéza bola vôbec predmetom úvah vec prejednávajúceho
súdu, bol by to zasa iba žalobca, ktorý by svojím konaním/nekonaním spôsobil žalobcom tvrdenú
neplatnosť kúpnej zmluvy č. 4/1992, keďže údajne takýto prevod údajne nebol schválený MsZ. Žalobca
ďalej tvrdí, že nedošlo k prejavu vôle žalobcu navonok, nakoľko má chýbať podpis štatutárneho orgánu
obce na scudzovacej zmluve, čo však nie je správne tvrdenie, nakoľko Dipl. I. K. J. (vtedajší primátor

žalobcu zmluvu podpísal). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný 1. sa nezúčastňoval
personálne na žiadnych úkonoch v súvislosti, či už so založením alebo zápisom spoločnosti DOSPRA,
a.s. do obchodného registra a nemal vedomosť o krokoch kompetentných osôb s poukazom na
vyjadrenie zo dňa 30.9.2019 zo 14.10.2019, vyjadrenia na pojednávaniach, ako aj na výsluch I. F. L..
Žalovaní 1. a 2. nehnuteľnosti kúpili od existujúcej spoločnosti DOSPRA, a.s. (zápis v Obchodnom

registri, zápis v katastri, registrácia zmluvy štátnym notárstvom) a nič nenasvedčovalo tomu, že príde
k zmene politickej situácie a spoločnosť DOSPRA, a.s. niekedy v roku 1997 „záhadne zmizne“ z
obchodného registra bez toho, aby bola vykonané jej likvidácia, resp. by bolo vydané akékoľvek
súdne rozhodnutie smerujúce k zániku spoločnosti a jej výmazu. Žalovaní 1. a 2. sa správali ako
dobromyseľní vlastníci, pričom DOSPRA, a.s. sa správala rovnako štandardne ako bývalý vlastník a ich

dobromyseľnosť len potvrdzovala. Žalovaní opakovane dávali do pozornosti nerovné zaobchádzanie
žalobcu v prípade žalovaných, a to v súvislosti s naliehavým právnym záujmom žalobcu na určení
vlastníckeho práva, ako aj v súvislosti s otázkou dobrých mravov a zásadou „nemo turpitudinem
suam allegare potest“ (nikto nemôže mať prospech zo svojej vlastnej nepoctivosti). Trvajú na tom, že
naliehavý právny záujem žalobcu na určení vlastníctva nehnuteľností nemôže byť daný, pretože žalobca

opakovane s nimi odmietol mimosúdne rokovať a tvrdo trvá na súdnych sporoch iba vo vybraných
prípadoch.Posudzovanýprípadžalovanýchjenatoľkošpecifický,ževecprejednávajúcisúdbezpochyby
musí brať do úvahy nielen obdobie, kedy došlo k uzavretiu zmluvy (ešte za účinnosti zákona č. 95/1963
Zb. o štátnom notárstve, zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností), za akých okolností, akým
spôsobom sa o vznik právneho chaosu (z ktorého chce teraz profitovať) pričinil žalobca ako zakladateľ

a jediný akcionár spoločnosti DOSPRA, a. s., ako žalobca postupoval pri napadnutí ostatných právnych
úkonov vykonaných zo strany spoločnosti DOSPRA, a.s. a to všetko vo svetle naliehavosti právneho
záujmuvtomtokonaní,akoajzásadu,ženiktonesmiemaťprospechzvlastnéhonepoctivéhosprávania.
Žalovaní majú za to, že súd môže v občianskom súdnom konaní riešiť rôzne prejudiciálne otázky, ale
pri posudzovaní spôsobilosti k právnym úkonom (právnej subjektivity) obchodnej spoločnosti DOSPRA,

a.s. je súd viazaný rozhodnutím o vzniku alebo zániku spoločnosti podľa právnych predpisov, ktoré vznik
a zánik spoločností upravujú (pôvodne § 135 ods. 1 OSP, teraz § 193 CSP). Rozhodnutím o vzniku
spoločnosti DOSPRA, a.s. je pritom uznesenie súdu o jej zápise do obchodného registra 4.5.1992 (ktoré
bolo riadne vydané), pričom rozhodnutím o zániku DOSPRA, a.s. by bolo len uznesenie registrového o
povolení výmazu tejto spoločnosti z obchodného registra, ktoré nikdy vydané nebolo.

38. Žalobca podaním zo dňa 18.1.2022 (čl. 2052) sa vyjadril k vyjadreniu žalovaných zo dňa 12.1.2022.
V súdnom spore niet pochybností o tom, že ide o určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 (akt. § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku). Zápis
v katastri nehnuteľností k sporným nehnuteľnostiam, ktorý zatiaľ svedčí v prospech žalovaných 3. a 4.,

ktorí derivatívne nadobudli vlastníctvo od nevlastníkov žalovaných 1. a 2., preto aj v prípade uplatneného
nárokunaurčenievlastníctvakspornýmnehnuteľnostiamjenutnédospieťkzáveruosplnenípodmienky
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko žalovaní 3. a 4. sú zapísaní v katastri
nehnuteľnostíakovlastnícispornýchnehnuteľností,ažalovaní1.a2.boliosoby,ktoréspornévlastníctvo
od žalobcu mali nadobudnúť, preto tvoria nerozlučne procesné spoločenstvo na strane žalovaných. Vo

vzťahu ku záverom najvyšších súdnych autorít rozhodujúcich o okolnostiach spoločnosti DOSPRA, a.s.
vyjadrených dovolacím súdom aj keď v inej právnej veci k otázke, že pokiaľ je nesporné, že DOSPRA,
a.s.akopredávajúcinikdyprávnenevznikol,takpotomostalvlastníkomspornýchnehnuteľnostížalobca,
zaujal dovolací súd právny názor vyjadrený v úlohách odvolaciemu súdu zamerať doplnením skutkovýchzistení, svoje skúmania na posúdenie za akých okolností, a s akými dôsledkami možno posudzovať
nedbalé konanie žalobcu, ktorý mal byť v čase prevodu spoločníkom DOSPRA, a.s., z pohľadu
prípadného právneho vzťahu žalobcu so žalovanými a či je možné takéto konanie žalobcu považovať za

právne perfektný scudzovaní úkon podľa právnych predpisov platných v danom čase zaväzujúci žalobcu
kuvzťahukprípadnejdobrejvierežalovaných.Preposudzovanieprávnehovzťahužalobcuažalovaných
1.a2.,zktoréhobymoholbyťodvoditeľnýscudzovacíúkon,jenutnépoukázaťnazásadnéprekážky,pre
ktoré by bolo možné kúpnu zmluvu medzi DOSPRA, a.s. a žalovanými 1. a 2. zo dňa 4.9.1992 považovať
za prejav vôle žalobcu, ktorý by formou a obsahom zodpovedal vôli žalobcu v podobe písomnej zmluvy

so všetkými náležitosťami smerujúcej ku prevodu nehnuteľnosti žalovaným 1. a 2., a ktorý by mohol byť
podkladomnazápisvlastníckehoprávapodľa§4anasl.zákonač.22/1964Zb.oevidenciinehnuteľnosti
vzneníplatnomdo31.12.1992.Žalovaný1.bolverejnýfunkcionár,členzastupiteľstva,členštatutárneho
orgánu mesta, ktorý vedel, že nemôže nadobúdať majetok v čase transformácie bytového fondu, v čase
moratória predajov reštitučnej úpravy, v čase keď si bol ako štatutár žalobcu vedomý procesov, ktoré
je potrebné splniť na predaj majetku žalobcu iným osobám výhradne po schválení zastupiteľstvom.

Pre posudzovanie vôle žalobcu platila právna úprava zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení
do 14.2.1993, ktorý podriaďoval podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. zmluvné prevody
nehnuteľného majetku výlučne do kompetencie schvaľovania obecného zastupiteľstva, čo zodpovedalo
aj povinnosti podľa § 11 ods. 3 písm. a) zákona o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. v znení do
14.2.1993. Tvorba vôle zastupiteľstva (v podobe rozhodnutia ako záväzného aktu samosprávneho

orgánu smerujúca ku scudzeniu majetku žalobcu žalovaným 1. a 2. nebola nikdy predmetom schválenia,
preto nemožno považovať konanie žalobcu za konanie s obsahom a povahou vôbec tvorby vôle ako
predpokladu platného úkonu smerujúceho ku scudzeniu nehnuteľného majetku. Prejav vôle žalobcu pre
rozpor § 37 ods. 1, § 39, § 40 vo vzťahu k § 20 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1992 nebolo
v spojitosti s § 61 - § 65 zákona č. 95/1963 Zb. možné považovať za úkon, ktorý by formou a obsahom

zodpovedal písomnej zmluve smerujúcej k prevodu nehnuteľnosti žalovaným 1. a 2., ktorý by mohol
byť podkladom na zápis do vlastníckeho práva podľa zákona. č. 22/1964 o evidencii nehnuteľnosti v
znení do 31.12.1992. Rovnako nemožno prejav vôle uskutočnený predstaviteľmi obchodnej spoločnosti,
a to i napriek skutočnosti, že jej spoločníkom bol v čase prevodu na žalovaných žalobca, považovať
za naplnenie prísnych formálnych, ale tiež materiálnych podmienok uskutočnenia vôle samosprávneho

subjektu z pohľadu právomoci pri predaji majetku zastupiteľstvom, ale a tiež v zhode s prejavom takejto
vôle, ktorú by musela vytvorená a prejavená spôsobom k tomu oprávnených osôb hore uvedeným.
Nie je prijateľné, aby bol prejav vôle predstaviteľov neexistujúcej majetkovej entity, nikdy nevzniknutej
obchodnej spoločnosti považovaný za prísne formálne a materiálne kreovaný a funkčne štruktúrovaný
prejav písomného scudzovacieho úkonu zaväzujúceho samosprávny útvar akým žalobca nesporne je. K

neprelomiteľnosti záverov o spôsobe kreovania a prejavu vôle navonok je nutné poukázať na judikatórne
záveryrozhodnutiaÚstavnéhosúdusp.zn.IIIÚS922/2016,ktorébolirozvedenévrozhodnutiachNSSR
sp. zn. 1Obo/1/2015, 5Obdo/44/2018, ktoré nepripúšťajú interpeláciu vyjadrenú v úvahách dovolacieho
súdu o podriaditeľnosti prejavu vôle za prejav vôle žalobcu. Poukázal na uznesenia NS SR sp. zn.
1VObdo/2/2020.

39. Žalovaní podaním zo dňa 25.11.2022 (čl. 2132) sa vyjadrili k veci (po prerušení konania).
Dňa 10.2.2022 žalovaní písomne doručili žalobcovi návrh na mimosúdne riešenie veci, a to tak, že
vlastníkmi nehnuteľností zostanú žalovaní 3. a 4. vyplatia žalobcovi finančnú protihodnotu. Až na
základe urgencie PZ žalovaných zo dňa 30.3.2022 jej bolo zo strany PZ žalobcu oznámené, že

„podľa názoru predstaviteľov klienta nepovažovali návrh žalovaných za zodpovedajúci možnostiam
obhájiteľného urovnania na úrovni exekutívy a rovnako poslaneckej úrovni“ a trval na majetkovej
účasti žalobcu na nehnuteľnostiach. Žalovaní v snahe sa vo veci po 23 ročnom spore dohodnúť
so žalobcom následne dňa 5.4.2022 požiadali žalobcu o informáciu, aký návrh by zodpovedal jeho
definícii „elementárnej obhájiteľnosti na úrovni exekutívy a poslaneckej úrovni“. Na svoju otázku v rámci

mimosúdneho rokovania však žalovaní dostali iba vyhýbavú odpoveď. Preto dňa 22.4.2022 podali
žalovaní ďalší návrh, pričom akceptovali podmienku majetkovej účasti žalobcu na nehnuteľnostiach a
navrhli podielové spoluvlastníctvo žalovaného 1., 3., 4, a žalobcu. Až po uplynutí takmer 17 týždňov
žalovaným dňa 16.8.2022 oznámil PZ žalobcu, že „ich ponuka je nedostatočná rozsahom a kvalitou práv
a tiež špecifikáciou priestorov“. Žalobca, ktorý 4 mesiace nereagoval na v poradí už druhý návrh dokonca

určil žalovaným v čase letných dovoleniek termín 2 týždne na predloženie údajne korektnejšieho návrhu,
na čo žalovaní reagovali e-mailom dňa 24.8.2022, kde v zásade uviedli, že žalobca iba potvrdil, že
nemá úprimný a reálny záujem o dohodu, nakoľko zostal absolútne pasívny, ignoroval návrhy na
osobné stretnutia a len nepochopiteľne očakával evidentne veľmi konkrétny návrh, ktorého obsahvšak bližšie nešpecifikoval. Žalobca opäť potvrdil, že absolútne nemá naliehavý právny záujem na
určovacej žalobe, nakoľko sa ako strana sporu sa správa nezodpovedne a opakovane diskriminačne
voči žalovaným, kedy odmieta rokovanie, stretnutie za účelom dosiahnutia dohody a jasne dáva svojim

konaním najavo, že so žalovanými sa dohodnúť nechce. Je veľmi neštandardné, že žalobca osobne
na úrovni primátora bol ochotný rokovať napr. s manželmi C., akceptoval návrh manželov D., nepodal
opravné prostriedky po zamietnutí žalôb v konaniach manželov K. a D., avšak v rozpore s dobrými
mravmi, morálkou ako aj princípmi právneho štátu tvrdo vystupuje výlučne voči žalovaným. Poukazujú
na to, že určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) OSP (teraz § 137 písm. c/ CSP) má preventívny

charakter. Prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva
alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom,
avšak v iných obdobných prípadoch prevodov nehnuteľností z majetku DOSPRA, a.s. žalobca súhlasil
s mimosúdnymi dohodami, ktoré potvrdili vlastnícke práva nadobúdateľov nehnuteľností, resp. žalobca
opakovane ani len nepodal odvolanie voči prvostupňovému rozsudku o zamietnutí jeho určovacej
žaloby. Teda je zrejmé, že k prípadnej náprave právnych vzťahov žalobcu voči žalovaným bolo možné

dospieť aj iným spôsobom, avšak všetky snahy žalovaných o mimosúdnu dohodu žalobca dlhodobo
odmietal a postoj žalobcu k mimosúdnym rokovaniam zahájeným v 2/2022 rovnako iba dokázal, že
nemá záujem o dosiahnuť nápravu právnych vzťahov. Ďalej sa určovacia žaloba uplatní v prípadoch, v
ktorýchurčovaciažalobaúčinnejšienežinéprávneprostriedkyzodpovedáobsahuapovahepríslušného
právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je

zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s
predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie
týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. Naliehavý právny záujem žalobcu
na určení vlastníctva nie je daný. Tento naliehavý právny záujem neexistuje aj preto, že prípadný
nespravodlivý úspech žalobcu v konaní je zárukou vzniku ďalších sporov a súdnych konaní, či už medzi

účastníkmi tohto sporu (vypratanie domu, resp. bytov v dome, náhrada škody, vydanie bezdôvodného
obohatenia v súvislosti s nákladmi na nielen udržiavanie, ale aj na zhodnotenie nehnuteľností) alebo
ďalšími osobami, ktoré ním budú priamo dotknuté, pričom takto spôsobené finančné ujmy nepochybne
výrazne prekročia hodnotu nehnuteľností. Poukázali na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.
10CoPr/3/2019, rozsudok č. k. 24Co/298/2018 zo dňa 30.10.2019. Okolnosti prípadu vedú k záveru,

že je potrebné zachovať právny stav aký je v súčasnosti a právna neistota vyplývajúca z vyhovenia
žaloby by z pohľadu svojich nevýhod za daného stavu zaťažovala nevinné tretie osoby konajúce v
dôvere v zápis v katastri nehnuteľností“, uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/146/2017 zo dňa 22.03.2018,
ktorým bolo dovolanie mesta Piešťany odmietnuté a mesto Piešťany nebolo úspešne v obdobnej veci
o určenie vlastníckeho práva. Výpovede svedkov A. J. a F. L. jednoznačne vyvrátili tvrdenia žalobcu

ohľadneúdajnejnedobromyseľnostižalovaného1.,keďuviedli,žežalovaný1.vôbecnemalničspoločné
s procesmi okolo DOSPRY, a.s., nakoľko to riešil primátor a právnici Bytového hospodárstva, š. p. a
spoločnosti DOSPRA, a.s. Judikát NS SR sp. zn. 1VObdo/2/2020, ktorý sa venoval najmä zjednoteniu
judikatúry zohľadňujúcej dobromyseľnosť nadobúdateľa a zásade nemo plus iuris, a to aj v súvislosti s
ustanoveniami katastrálneho zákona (hodnovernosť zápisu údajov) nič nemení na právnej argumentácii

žalovaných v tomto konaní. Závery prijaté v zjednocujúcom judikáte nemajú v konečnom dôsledku
vplyv na ich právne postavenie, nakoľko posudzovaný prípad žalovaných je natoľko špecifický, že
vec prejednávajúci súd bezpochyby musí brať do úvahy všetky okolnosti. Rozdiely v prejednávanej
veci oproti v judikáte sp. zn. 1VObdo/2/2020 uvedeným prípadom sú zásadné, a to najmä v súvislosti
s časovým obdobím, kedy bola kúpna zmluva uzavretá. Zjednocujúci judikát vychádza z právnych

predpisov, ktoré v čase uzavretia kúpnej zmluvy buď neboli ani len prijaté, resp. neboli účinné: zákon č.
162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, na ktorého znenie odkazuje zjednocujúci judikát (najmä § 70 –
dôveryhodnosťúdajovkatastraajejvyvrátiteľnosť),aktoréhozneniemánazáveryvňomprijatézásadný
vplyv a zákon č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, podľa
ktorého ten, kto vychádza zo zápisu v katastri vykonanom po účinnosti tohto zákona je dobromyseľný, že

stav katastra zodpovedá skutočnému stavu veci (§ 11), s ktorým pracuje česká judikatúra pri vyslovovaní
opačného názoru, ako uviedol NS SR v judikáte (NS ČR totiž akceptuje dobromyseľnosť v špecifických
prípadoch). V čase uzavretia Kúpnej zmluvy bol v platnosti stále zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii
nehnuteľností, pričom aj podľa tohto zákona boli údaje v evidencii záväzné ako podklady pre tvorbu
zmlúv. Čo je však zásadnejšie na nadobudnutie vlastníckeho práva bola potrebná registrácia zmluvy

štátnym notárstvom. V tom čase bol platný a účinný zákon č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o
konaní pred štátnym notárstvom, podľa ktorého štátne notárstvo vychádza zo skutočného stavu veci.
Účastníci boli povinní preukázať štátnemu notárstvu oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou a až po
splnenívšetkýchpodmienokjutotozaregistrovalo.Tedajezrejmé,žepredávajúcaspoločnosťDOSPRA,a.s.preukázalanielensvojuprávnusubjektivitu,aleajoprávnenienakladaťsnehnuteľnosťami,ktoréboli
predmetom kúpnej zmluvy. Žaloba bola podaná až 9/1999, teda po viac ako 7 rokoch od nadobudnutia
nehnuteľností žalovanými 1. a 2. a po cca 4,5 roka po vydaní uznesenia Mestského súdu v Bratislave

sp. zn. 20Cob 507/93 zo dňa 6.12.1994, ktorým mal byť zamietnutý návrh na zápis DOSPRY, a.s. do
obchodného registra. Žalovaní nemohli mať objektívne žiadne pochybnosti, konali v dôveru v zápis
do obchodného registra, katastra nehnuteľností, štátne notárstvo kúpnu zmluvu riadne zaregistrovalo.
Zatiaľ čo ústavný súd v náleze sp. zn. I. ÚS 510/2016 hovorí o mimoriadne výnimočných okolnostiach
a zdržanlivom prístupe pri poskytovaní ochrany práv dobromyseľného nadobúdateľa, v náleze sp. zn. I.

ÚS 549/2015 hovorí, že nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol dobromyseľne,
musí byť poskytovaná široká ochrana, ako aj to, že otázkou dobromyseľnosti sa tak všeobecné súdy
musia vždy zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. Nález sp. zn. I.ÚS 510/2016 predstavuje
argumentačný posun, keď ústavný súd už nehovorí o pomerovaní dvoch ústavných hodnôt, a to
ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka a ochrany dobromyseľnosti nadobúdateľa ako prejavu
princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. V prejednávanom prípade by

tvrdá aplikácia zásady nemo plus iuris v konečnom dôsledku znamenala zjavný a tvrdý zásah do
elementárnej spravodlivosti, kedy spoločnosť DOSPRA, a.s. bola založená žalobcom, pričom žalobca
podal návrh na jej registráciu do obchodného registra a dňa 4.5.1992 bola zapísaná do obchodného
registra Obvodného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 851/Z, DOSPRA, a.s. „žila“, dokázalo v
nej k zmenám a vykonala množstvo rádovo stovky až tisícky právnych úkonov, v presne nezistenom

čase bola DOSPRA, a.s. „deletovaná“ z obchodného registra, pričom podkladom na to malo byť sporné
uznesenie Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 20Cob/507/93 zo dňa 06.12.1994. Uvedené uznesenie
však nemohlo mať vplyv na právne postavenie dobromyseľného nadobúdateľa práv od DOSPRA, a.s.,
ktorý tieto práva nadobudol viac ako 2 roky pred jeho vydaním. Žalovaní majú za to, že možno na
túto situáciu analogicky aplikovať ustanovenia, že právne vzťahy niekoho iného než strany, nemôžu byť

novým rozhodnutím dotknuté (nález ÚS SR, sp. zn. IV. ÚS 65/2019). Žalobca sa tak domáha určenia
vlastníctva k nehnuteľnosti z dôvodu neplatnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy), ktorého neplatnosť
sám spôsobil. Konanie v rozpore s dobrými mravmi a zneužitie práva výrazne oslabuje pozíciu žalobcu
v tomto konaní a potvrdzuje neexistenciu naliehavého jeho právneho záujmu v súvislosti s nerovnakým
postupom žalobcu. Prípadný úspech žalobcu by bol v závažnom rozpore aj so základnými právnymi

princípmi: - Ex iniuria ius non oritur – právo sa nerodí z bezprávia, Simulata aequitas, duplex iniquitas
– predstieraná spravodlivosť, dvojnásobná nespravodlivosť, Nemo turpitudinem suam allegare potest
- nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho jednania. Žalovaní 23 rokov nemôžu riadne
a v právnej istote užívať nehnuteľnosti, a to aj napriek tomu, že za ne zaplatili kúpnu cenu, plnia si
povinnosti vlastníkov, investovali do vyporiadania chránených nájmov, pričom v obdobných prípadoch si

nadobúdateliaodDOSPRY,a.s.užzrejmeaninespomenú,žemuseličeliťobdobnejsituáciiakožalovaní
a nehnuteľnosti dlhodobo v plnom rozsahu pokojne užívajú.

40. Žalobca podaním zo dňa 25.11.2022 (čl. 2152) uviedol, že s poukazom na právnu zásadu, podľa
ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre

potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten,
kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník
nehnuteľností. Je potrebné zdôrazniť, že súčasťou analyzovania rozhodovacej praxe, ktorú veľký senát
pre svoje rozhodnutie k právnej otázke posudzoval, bolo práve aj rozhodnutie NS SR č. 1Cdo/160/2018 z
30.4.2019(bod50anasl.) apretomôžemeuzavrieť,žeprávnynázorvyjadrenývdovolacomrozhodnutí

v prospech žalovaných, bol prekonaný a nie je pre odvolací súd záväzný v tejto veci.

41. Podľa § 390 CSP odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo
už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b)
odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

42. S poukazom na cit. ust. § 390 CSP, skutočnosť, že rozsudok vo veci samej bol už viackrát (trikrát)
odvolacím súdom zrušený (v napadnutom rozsahu) a vec vrátená (v zrušenom rozsahu)
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, a tiež s poukazom na dôvodnosť niektorých odvolacích námietok

(napr. o nedostatočnom vyhodnotení vykonaného dokazovania, resp. nevykonaní navrhnutého dôkazu),
odvolací súd na zopakovanie a doplnenie dokazovania nariadil vo veci odvolacie pojednávanie (§ 385
CSP).43. Na odvolacích pojednávaniach dňa 23.9.2019, 7.10.2019, 21.10.2019, 19.1.2022, 30.11.2022,
11.1.2023, 15.2.2023, 29.3.2023 odvolací súd zopakoval v potrebnom rozsahu dokazovanie vykonané
pred súdom prvej inštancie a doplnil dokazovanie Odpoveďou Okresného úradu Piešťany, katastrálny

odbor zo dňa 18.1.2023 (na čl. 2183) v spojení s listom vlastníctva č. XXXX (na čl. 2185-2188),
Odpoveďou Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor zo dňa 1.2.2023 (na čl. 2198) vrátanie prílohy
na čl. 2199-2200, Odpoveďou Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor zo dňa 8.2.2023 (na čl.
2207) vrátane príloh (na čl. 2208-2224), výsluchom svedka F. L. na pojednávaní dňa 21.10.2021,
výsluchom svedka A. I. I. J. na pojednávaní dňa 19.1.2022 a v záujme predvídateľnosti svojho

rozhodnutia odvolací súd postupoval podľa § 181 ods. 2 v spojení s § 378 ods. 1 CSP.

44. Odvolací súd zopakoval na odvolacom pojednávaní dňa 23.9.2019 dokazovanie vykonané súdom
prvej inštancie a to výsluch žalovaného 1., z ktorého vyplýva, že nadobudnutie nehnuteľnosti bola
reakcia na ponuku, ktorú dostal od primátora, keď v tom čase bol poslancom mestského zastupiteľstva
a viceprimátorom a žiadal o prenájom pre svoju advokátsku kanceláriu. Primátor mu oznámil, že

v meste nemajú nebytové priestory, ale že v meste sú nehnuteľnosti, ktoré nespadajú do reštitúcie a sú
v zlom stave, keď DOSPRA a.s. navrhla, že by bolo vhodné tieto nehnuteľnosti odpredať súkromníkom
s tým, že by mesto zbavilo povinnosti nejakým spôsobom sanovať tieto nehnuteľnosti, bolo by to
ekonomicky výhodné pre DOSPRU, a.s. tým, že získajú vlastne finančné prostriedky z kúpnych cien.
Výber nehnuteľností na predaj bol vecou DOSPRY, a.s., založenie ktorej odhlasoval ako poslanec,

odsúhlasilo sa, že sa bude transformovať štátny bytový podnik do formy akciovej spoločnosti, dohodli sa
pravidlá na tom zastupiteľstve a boli poverení určití ľudia, aby založili spoločnosť a spoločnosť vznikla.
Od primátora vedel, že bolo vytipovaných viacero nehnuteľností. Prišli za ním z DOSPRY, a.s. s ponukou
kúpnej ceny, so znaleckým posudkom, pripravili kúpno-predajnú zmluvu, na základe toho si vybavil úver,
zakúpil nehnuteľnosť a po jej registrácii sa stal vlastníkom. Určite si na katastri overoval vlastníctvo

a takisto overoval, či to nebude v nejakej reštitúcii. Pochybnosti pri uzatváraní zmluvy nemal, kúpna
cena bola štandardne stanovená, lebo kúpil nehnuteľnosti so 4 nájomcami v regulovanom nájomnom.
Na katastri bola zmluva riadne zapísaná a notárstvo ju registrovalo. Obchodný register bol v tom čase
jasný, obchodná spoločnosť bola zapísaná v registri a výpis z registra musí byť súčasťou notárskej
zápisnice, lebo inak sa nedá tá nehnuteľnosť previesť. Priestory začal užívať, keď začali robiť dohody

s nájomníčkou J. v roku 2003. V nehnuteľnosti boli 4 nájomcovia. S pani J. sa to vyriešilo, pani T. dostala
náhradné ubytovanie s regulovaným nájomným, s druhým poschodím sa spravila dohoda, dali im určitú
finančnú satisfakciu, tým pádom sa uvoľnil byt pre dcéru, A. neakceptovali dohodu, pričom byt im bol
pridelený od mesta Piešťany v 1991-1992, dostali najprv len 2-izbový a potom tam bola tiež taká 1
izba na tom prvom poschodí, bol tam nájomca, ktorý odišiel a manželom bola pridelená aj tá 1 izba.

Momentálne býva dcéra na 2. poschodí, na X. poschodí sú v nájme A., na prízemí má sídlo AB Kontakt
(realitná kancelária) a je tam byt žalovaného 1., ktorý im dal k dispozícii k administratívnej činnosti.
Žalovaný 1. v nehnuteľnosti má bydlisko, ale má aj dedovizeň. S nebohým primátorom F. sa ocitol
v profesnom jednaní, nemal záujem sa s ním nejakým spôsobom dohodnúť. Mesto dalo prvú žalobu,
v ktorej boli úspešní pre formálne pochybenie mesta. Ešte tam bolo jedno konanie, kde zastupoval

a bol úspešný práve pre formálne pochybenie mesta, to bola kauza D.. Takisto F. mali smolu, lebo
ich zastupoval. Dnes mu je jasné, čo je to konflikt záujmov, keď v živote by sa k tomu domu nebol
dostal, ale v tom roku, na tom nevidel nič nenormálne, proste či to zaplatí on alebo niekto druhý. Po
podaní žaloby určite rokovali C., D.. Osobne sa nezúčastnil mimosúdneho rokovala ohľadom tohto
sporu. Prvé volebné obdobie 1991 – 1993 bol primátorom J., potom v roku 1993 sa žalovaný 1. vzdal

poslaneckého mandátu, so žalovanou 2. sa v roku 2004 rozviedli. Dobrá viera, že kupuje vec v súlade so
zákonom vyplýva zo skutočnosti, že Mestské zastupiteľstvo založilo legálne akciovú spoločnosť, ktorá
bola zapísaná do Obchodného registra, kúpna zmluva bola riadne registrovaná. Výsluchom žalovaného
3., z ktorého vyplýva, že rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktoré potlačilo vieru v dobrý zápis na liste
vlastníctva aj v Obchodnom registri, je absurdné, nemá žiadnu logiku a zaťažuje už skoro 25

rokov všetkých. Je dobromyseľný v tom, či už rodičia alebo so sestrou, že tento dom vlastnia, pretože
boli dobromyseľní a to kúpili. Nebolo to žiadne špekulatívne darovanie, vychádzalo z rodinnej situácie
v rámci rodiny, keď sa rodičia rozišli a chceli si to majetkovo vysporiadať. Keď sa stal vlastníkom, mal
vtedy realitnú kanceláriu. Potreboval svoju kanceláriu presťahovať a prvé logické riešenie bolo dohodnúť
sa s nájomcami. Pani J. dali toľko peňazí koľko si vypýtala. Nájomcovia na S. E. L. boli ochotní byt

uvoľniť, ale za finančné prostriedky, ktoré boli v trojnásobnej výške oproti tomu, čo pýtala pani T., tam
to bolo 250.000,- Sk. L. sa zaplatilo 700.000 Sk alebo 750.000 Sk v hotovosti v roku 2004, keď sestra
predala 1-izbový byt. Sestra má síce zrekonštruovaný byt, ale na povale prší. V roku 2004 boli za
primátorom U., ktorý im povedal, že majú čakať na rozhodnutie súdu s tým, že sa s nimi nemôžebaviť, pretože je viazaný rozhodnutím mesta Piešťany. Žalovaný 3. zasielal výzvy, za čias primátora
U. sa s ním stretli raz alebo dvakrát, vždy sa snažili o týchto veciach rozprávať. To isté bolo aj za
pána primátora W., s ktorým sa obchodne stretol. Stanoviská mestá boli viac-menej vždy rovnaké,

je to uznesenie Mestského zastupiteľstva, akékoľvek rokovanie zo strany mesta by bolo možné len
v prípade, ak by to bolo pripustené Mestským zastupiteľstvom. Nemá vedomosť o tom, že by sa niečo
dohadovalo. Konkrétne si na to nepamätá, ale stanovisko bolo od mesta Piešťany vždy jednotné, buď
akceptujete vlastníctvo mesta Piešťany, celá dohoda mohla spočívať iba v tom, že rezignuje, uzná
vlastníctvo mesta Piešťany alebo sa v spore bude pokračovať. Mesto sa dohodlo s C. a D., takisto

v spore J. sa mesto neodvolalo proti rozhodnutiu okresného súdu. Myslí, si že spor s K. dopadol nie
v prospech mesta. Počul, že tých domov, ktoré DOSPRA a.s. v tom čase predala mohlo byť 10 alebo
11. Keď sa so sestrou stali vlastníkmi, tak na prízemí bola pani \., v tom 30 m obchodnom priestore
mala predaj látok, 2-izbový byt po pani J. užíval otec, ten zrekonštruovali a tam sa spravila advokátska
kancelária, na 1. poschodí to je stále 3-izbový byt, ktorý užívajú manželia A. celých 27 rokov. Po
rozhodnutí Najvyššieho súdu, na konci augusta otec poslal peniaze mestu a mesto im minulý týždeň

odovzdalo dom, v tomto momente je situácia taká, že oni ten byt užívajú, neplatia v tejto chvíli žiadne
nájomné. Predtým ho platili celú dobu do úschovy, tá úschova bola vyplatená mestu. Od roku 2006-2007
už nebola pani \. v tom obchodnom priestore, ale ako nájomca tam bol AB kontakt, realitná kancelária
žalovaného3.Akovlastníknehnuteľnostidalsúhlasajiným–niektorésúkvázidcérske,alesútamďalšie
obchodné spoločnosti. Výsluchom žalobcu, z ktorého vyplýva, že naliehavý právny záujem odôvodňuje

s poukazom na uznesenie Mestského súdu v Bratislave č. k. 20Cob/507/1993, nakoľko na základe
tohto uznesenia sa cíti byť vlastníkom nehnuteľnosti. Nehnuteľnosti nadobudol podľa § 2 ods. 2, 6
zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci zo štátu. Žalobca ako jediný vlastník a zakladateľ spoločnosti
DOSPRA a.s., predmetnú nehnuteľnosť spolu s ďalšími nehnuteľnosťami vložil do tejto spoločnosti ako
nepeňažný vklad, pričom bez určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti je jeho právne postavenie neistým,

vzhľadom na to, že v katastri nehnuteľností sú zapísaní žalovaní 3. a 4. v podielovom spoluvlastníctve.
Žalovaný 1. bol v čase uzatvárania kúpnej zmluvy č. 4 z roku 1992 poslancom Mestského zastupiteľstva
a zástupcom primátora, členom legislatívno-právnej komisie. Žalovaný 1. z titulu svojich funkcií sa
priamo podieľal na vzniku spoločnosti DOSPRA, a.s., stanov spoločnosti. Od roku 2000 bola na základe
žiadosti žalobcu zapísaná na list vlastníctva XXXX poznámka o prebiehajúcom súdnom spore bol

prevod žalovaných 1. a 2. na žalovaných 3. a 4. v rozpore s dobrými mravmi, dokonca aj vo vzťahu ku
vlastným deťom ako nadobúdateľom. V roku 2000 dal v katastri nehnuteľností vyznačiť v časti C iné
údaje, poznámku P2 27/00 – poznamenáva sa žaloba na vydanie nehnuteľnosti podaná na Okresnom
súde v Trnave, dňa 7.9.1999 Mestom Piešťany 2224/00. Uvedené vyvracia tvrdenie žalovaných 3.
a 4., že boli v dobrej viere, že nadobúdajú nehnuteľnosti platne od žalovaných 1. a 2. Ak žalovaní

tvrdia, že žalobca bol nedbalý vlastník, sám žalovaný 1. sa z titulu svojich funkcií podieľal na tejto
nedbanlivosti, keďže sa podieľal na príprave podmienok, dokumentácie pre transformáciu bytového
hospodárstva Piešťany, š. p. pre vznik spoločnosti DOSPRA a. s. Uznesením MsZ č. 27 z roku 1992,
sa odhlasovalo zrušenie bytového hospodárstva Piešťany bez likvidácie ku dňu 1.5.1992, a tým istým
uznesením schválilo aj založenie DOSPRA a.s. V čl. 3 návrhu transformácie v organizáciách, ku ktorým

má zakladateľská funkcia prejsť na mesto Piešťany zo dňa 20.11.1991, predĺženého na rokovanie
Mestského zastupiteľstva sa pod písm. a) uvádza: Citlivo pripraviť technicko-ekonomické podmienky
predaja bytov do osobného vlastníctva v zmysle pripravovanej právnej úpravy, avšak s rešpektovaním
špecifických podmienok mesta Piešťany, teda nie celých domov. Podľa uznesenia č. 45/1992, ktorým
bolo uložené prerokovať materiál Transformácia bytového podniku Piešťany na DOSPRA a.s. na

legislatívno-právnej komisii, ktorej členom bol práve žalovaný 1. Napriek uvedenému žalovaní 1. a 2.
odkúpili nehnuteľnosť so 4 bytovými jednotkami a s nebytovým priestorom do vlastníctva, pričom
museli vedieť, že uvedený predaj je v rozpore s predkladanou koncepciou fungovania spoločnosti.
Nakoľko vznikli pochybnosti o nezákonnom a netransparentnom predaji nehnuteľnosti spoločnosťou
DOSPRA, a.s. na 16. zasadnutí Mestskej rady dňa 10.11.1992 bol do programu Mestskej rady ako bod

2 zaradený bod pod názvom Prešetrenie situácie DOSPRA a.s. Poslancom Mestského zastupiteľstva
mesta Piešťany bol zaslaný list zo dňa 24.11.1992 vo veci preverenia odpredajov nehnuteľností v a. s.
DOSPRA. Odpoveď na interpelácie, v ktorom kontrolór konštatoval, že realizáciou predaja nehnuteľností
nebola dodržaná lehota 18 mesiacov, počas ktorej povinné fyzické a právnické osoby nemohli v zmysle
reštitučného zákona s majetkom až do jeho vysporiadania nakladať. Zvolená forma priameho predaja

neumožňovala pre a. s. DOSPRA získať vyšší finančný prínos a nebolo uplatnené predkupné právo
v zmysle Občianskeho zákonníka. Žalovaný 1. ako zástupca primátora, právnik, člen komisií Mestského
zastupiteľstva, Mestskej rady so zreteľom na všetky okolnosti uvedené, nemohol byť v dobrej viere pri
nadobúdaní nehnuteľnosti. Dňa 27.11.1992 sa konalo 9. zasadnutie Mestského zastupiteľstva mestaPiešťany, ktoré v bode 1 programu riešilo situáciu v DOSPRA a.s. Uznesením č. 194 bol odvolaný
z funkcie viceprimátora a uznesením č. 195 z Mestskej rady. Jeho počínanie pokladala väčšina
poslancov za porušenie morálnych zásad a sľubu poslanca. Postup DOSPRY a.s. pokladala väčšina

poslancov Mestského zastupiteľstva, ak nie za protizákonný, voči čomu sa ohradil A. B. C., tak určite
za nemorálny a za poškodzujúci finančné záujmy mesta. Mesto Piešťany sa správalo ako zodpovedný
vlastník, použilo všetky právne prostriedky tak, ako mu to ukladá zákon č. 138/1991 o majetku obci
a domáha sa stále späť svojho vlastníctva v zmysle platných právnych predpisov od roku 1995. Pokiaľ
ide o tvrdenie žalovaných, že žalobca žaluje iba vybrané prípady, žalobca poukazuje na uznesenie

Mestského zastupiteľstva č. 150 z roku 1999, zo dňa 25.6.1999, ktoré uložilo Mestskému úradu
Piešťany vypracovať určovacie žaloby na odpredaj nehnuteľností zostávajúcich domov, ktoré odpredala
spoločnosť DOSPRA a.s. V prípade manželov C. išlo o uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam uzavretej dňa 1.7.1999, v ktorej manželia C. uznali
neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 14.8.1992 za absolútne neplatnú a mesto Piešťany za vlastníka
predmetných nehnuteľností v podiele 1/2 s poukazom na uznesenie Mestského súdu v Bratislave č.

k. 20Cob/507/1993 zo dňa 6.12.1995. U D. došlo taktiež k uznaniu neplatnosti kúpnej zmluve zo dňa
4.9.1992 uzavretej so spoločnosťou DOSPRA a.s. to znamená k uznaniu vlastníctva mesta Piešťany
akdoplateniuzvyšnejčastidohodnutejkúpnejcenyvovýške500.000,-Sk.MestomPiešťanybolpodaný
návrh na späťvzatie žaloby. Podľa vedomostí bolo predaných 6 domov a v prípade manželov K. išlo
opozemok.Mimosúdneboliukončenédvaspory–C.H.D..Bolizaslanévýzvynamimosúdnerokovania,

ktorébolipredmetomrokovaniaMestskéhozastupiteľstvaanikdynebolovydanétakéuznesenie,ktorým
by sa schválilo uzavrieť so žalovanými nejakú mimosúdnu dohodu. Vždy to bolo, že berie Mestské
zastupiteľstvo na vedomie alebo odporúča ďalej pokračovať s súdnom konaní. Mesto neoslovili ohľadom
mimosúdne dohody s D. a C..

45. Odvolací súd zopakoval na odvolacom pojednávaní dňa 7.10.2019 dokazovanie vykonané súdom
prvej inštancie výsluchom žalovanej 2., z ktorého vyplýva, že keď prišiel manžel s tým, že majú možnosť
kúpiť nehnuteľnosť, mala za to, že by to nebolo zlé riešenie vyriešiť bytovú situáciu. Všetko zariaďoval
manžel, riešil aj ekonomické otázky. Museli sme si zobrať úver, ktorý splácal manžel. V dome boli
nájomníci, nebola to zrovna výhodná kúpa. Manžel si tam potom urobil kanceláriu v tých spodných

častiach, keď odišiel z Mesta. Keď sa dcére narodilo dieťa, dohodli sa, že by bolo výhodné, keby
bývala v tom dome, ale najskôr sa museli poriešiť nájomníci. Dcéra predala byt, za tú cenu kúpili
ďalší byt. Už si presne nepamätá, či tam boli dvaja nájomníkmi. Prerábka stála strašné peniaze.
Zmluvu považovala za dobrú, kupovali v dobrej viere. Mesto začalo zmluvu napádať z politických
dôvodov. Po rozvode si kúpila dvojizbový byt, keď predala 4-izbový byt, čo mala. Výsluchom žalobcu,

z ktorého vyplýva, že žalovaný 1. bol členom legislatívno-právnej komisie a členom finančno-právnej
komisie. Podľa uznesenia Mestskej rady č. 68/1991, ktorej bolo aby žalovaný 1. členom po právnej
stránke posudzoval všetky pripravované doklady. Podľa uznesenie Mestskej rady č. 45/92, ktorým bolo
uložené prerokovať materiál Transformácia bytového podniku mesta Piešťany na a. s. DOSPRA, v ktorej
žalovaný 1. bol členom a členom Mestskej rady. Podľa uznesenia MsZ č. 45 z roku 1992 bol vtedajším

primátorom žalobcu dipl. I. K. J. poverený vykonaním právnych úkonov k ustanoveniu DOSPRA a. s. a k
zápisu do Obchodného registra, avšak primátor nemal právnické vzdelanie a keďže zakladateľom bolo
mesto Piešťany, v ktorom bol zástupcom primátora žalovaný 1. s právnickým vzdelaním, ako zástupca
primátora mal dbať na to so zreteľom, že primátor nemal právnické vzdelanie na to, aby návrh na zápis
do Obchodného registra bol podaný riadne a v súlade s platnou legislatívou. Žalovaný 1. ako predstaviteľ

Mesta z titulu svojej právomoci členstva v orgánoch prístupu ku všetkým informáciám mal z titulu svojej
funkcie zástupcu štatutára konať tak, aby nedošlo k pochybeniu pri podaní návrhu na zápis spoločnosti
DOSPRA do Obchodného registra. Žalovaní opomenuli poukázať na záver, v ktorom sa konštatuje, že
„realizáciou predaja nehnuteľností nebola dodržaná 18 mesačná lehota, počas ktorej povinné právnické
osoby nemohli v zmysle reštitučného zákona až do jeho vysporiadania s nehnuteľnosťami nakladať,

zvolená forma priameho predaja a nezverejnenia zámeru neumožnila odpredaj pre a. s. DOSPRA, a.s.
ako aj získať vyšší finančný prínos, predmetom predajov taktiež nebolo uplatnené predkupné právo
v zmysle Občianskeho zákonníka“, „koncepcii bytovej politiky mesta Piešťany na roky 1992-1995 s
výhľadom do roku 2000“, ktorá hovorí o odpredaji vybraných nehnuteľností s malým počtom bytov -
4 bytov. Z tejto citácie ale nevyplýva, že by malo ísť o odpredaj osobám, ktoré nie sú spoluvlastníkmi

takýchto nehnuteľností alebo nájomcami. Odpredaj domu na ul. D., aj s poukazom na závery hlavnej
kontrolórky uvedenom v liste zo dňa 24.11.1992 nebol v súlade s touto koncepciou. Manželia A. od
roku 2004 až do roku 2017 mesačné platby nájomného poukazovali do súdnej úschovy a v návrhu
na prijatie úschovy uviedli, že majú pochybnosti o vlastníctve osôb zapísaných v liste vlastníctva č.XXXX t.j. žalovaných 3. a 4. V právnej veci žalobcu Mesto Piešťany proti žalovaným A. B. C. a spol.
bol na 3. zasadnutí Mestského Mesta Piešťany konaného dňa 29.3.2012 pod bodom 18. na základe
výzvy žalovaného 3. na mimosúdne rokovanie zo dňa 26.1.2012 predložený návrh na rokovanie s

odporcami (s odporcami uvádzam preto, lebo taký mám návrh) označenými v súdnom spore sp.
zn. 4C/155/2008 o ukončení súdneho sporu mimosúdnou cestou a návrh na mimosúdne ukončenie
predložiť na rokovanie Mestskému zastupiteľstvu. Mestské zastupiteľstvo uznesením č. 55 z roku 2012
pod písm. c) neschválilo rokovať so žalovanými o ukončení súdneho sporu mimosúdnou cestou, išlo len
o výzvu, ktorá neobsahovala konkrétny návrh na mimosúdne riešenie. Na základe výzvy na mimosúdne

rokovanie zo dňa 9.1.2015 podanej žalovaným 3. prerokovalo návrh na mimosúdne rokovanie Mestské
zastupiteľstvo mesta Piešťany na zasadnutí dňa 29.3.2012. Uznesením č. 48/2015 neschválilo rokovať o
ukončení sporu mimosúdnou cestou. Výzvy neobsahovali návrh na uznanie vlastníctva Mesta Piešťany
ako to bolo v prípade manželov C. a manželov D.. V právnej veci žalobcu F. E. proti žalovaným I. L. F.
a spol. bol na základe návrhu na mimosúdne rokovanie zo dňa 12.2.2015 predloženým žalovanými 1.
a 2 prerokovaný na zasadnutí Mestského zastupiteľstva dňa 19.3.2019 ako bod 20. programu Návrh

ďalšieho riešenia súdneho sporu medzi mestom Piešťany a I. L. F., I. S. F. a spol., Hammerl and
Hammerl., s.r.o. Uznesením č. 49/2015 neschválilo rokovať o ukončení sporu mimosúdnou cestou. V
právnej veci žalobcu F. E. proti I. A. K. a I. M. K. o vypratanie a o neplatnosť kúpnej zmluvy bola žaloba
podaná už 22.5.1995 na Okresný súd Trnava. V právnej veci žalobcu F. E. proti W. D. a spol. bol spor
ukončený rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/87/03-109 (právoplatný dňa 31.7.2003) v

spojení s rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 12C/17/2001 zo dňa 18.9.2002. Žaloba na
vydanie nehnuteľnosti bola podaná žalobcom 27.8.1999 a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam medzi F. E. a H. C. s manželkou. Mimosúdne vysporiadanie žalobcu F. E. proti H. C.
a A. C. dňa 25.6.1999 bol predložený návrh Dohody o zrušení. Po prerokovaní Mestské zastupiteľstvo
schválilo uznesenie č. 130 z roku 1999, ktorým schválilo uzavretie dohody, predmetom ktorej bolo

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi Mestom Piešťany a manželmi C., každý
v podiele 1/2. K uzavretiu dohody dňa 1.7.1999 došlo na základe skutočnosti, že manželia C. uznali
neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 14.8.1992. Notárska zápisnica o odstúpení od kúpnej zmluvy, na
ktorú poukazovali žalovaní, bola spísaná nie z titulu, že túto zmluvu považovali za platnú, ale práve
naopak, že ju uznali ako absolútne neplatný právny úkon, práve z titulu, že Mestský súd Bratislava

zamietol prvozápis DOSPRA, a.s. do Obchodného registra, uznajúc zo strany C., že kúpna zmluva zo
dňa 14.8.1992 je neplatná. Manželia C. podali na Okresný súd Trnava dňa 10.1.1996 žalobu o zrušenie
avyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva(sp.zn.13C/6/96),vktoromzažalovanéhooznačiližalobcu.
Manželia D. uzavreli so spoločnosťou DOSPRA a.s. kúpnu zmluvu č. 3 z roku 1992, ktorou manželia
mali nadobudnúť nehnuteľnosti. Mesto Piešťany podalo dňa 4.12.1995 žalobu o určenie neplatnosti

kúpnej zmluvy voči manželom D. (sp. zn. 21C/104/95). Dňa 20.9.1999 bola žaloba vo veci sp. zn.
21C/104/95 vzatá mestom späť. Manželia D. požiadali žalobcu listami zo dňa 23.8.1999 o mimosúdnu
dohodu a urovnanie súdneho sporu a zo dňa 4.11.1999 o usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku,
v ktorom navrhovali obojstranné uznanie neplatnosti kúpnej zmluvy a s návrhom na doplatenie sumy
100.000,- Sk. Keďže takýto návrh nebol schválený uznesením MsZ č. 31 z roku 2000, boli obnovené

rokovania s manželmi D. a výsledkom bolo podanie žiadosti zo dňa 4.12.2000, v ktorej uznali neplatnosť
kúpnej zmluvy č. 3 z roku 1992 a navrhli uzavrieť novú zmluvu a doplatiť 500.000,- Sk. Po prerokovaní
v Mestskom zastupiteľstve bolo schválené uznesenie MsZ č. 264 z roku 2000 zo dňa 15.12.2000,
ktorým bolo schválené mimosúdne usporiadanie vlastníckych vzťahov medzi mestom Piešťany a I.
A. D. a manželkou G. D.. Následne bola dňa 21.12.2000 uzavretá kúpna zmluva, ktorá obsahovala

aj povinnosť doplatiť manželmi D. zvyšok dohodnutej kúpnej ceny 500.000,- Sk. Vklad zmluvy bol
povolený dňa 14.3.2001. Neobstojí tvrdenie žalovaných, že žalobca s nimi zaobchádza diskriminačne.
Žalobca v prípade manželov K. vyhodnotil, že tam nie právne dôvody na podanie opravného prostriedku.
Opravný prostriedok v prípade Mesto Piešťany c/a D. nebol podaný z dôvodu, že nevideli právne dôvody.
K mimosúdnemu usporiadaniu došlo len v prípade manželov C. a D., ale aj voči nim boli podané žaloby.

DOSPRU a.s. založilo Mestské zastupiteľstvo, ktoré je orgánom mesta. Mesto sa dozvedelo o tom,
že došlo k pochybeniu pri zakladaní spoločnosti, asi keď do konania vstúpil prokurátor v roku 1993.
Výsluchom žalovaného 1., z ktorého vyplýva, že v tomto prípade v rozpore s dobrou morálkou by bolo
asi z mojej strany iba to, keby výkon práva ako kupujúceho, vykonal takým spôsobom, že by na strane
žalobcu došlo k škode, ku ktorej však nedošlo podľa správy kontrolóra. Žalobca účelovo vyťahuje rôzne

koncepcie, materiály, z ktorých je zrejmé, že úlohu transformácie zabezpečoval štátny bytový podnik
a jeho zástupcovia, vtedajší riaditeľ F. L.. Mestá získali štátne podniky, ktoré sa mali transformovať,
tak sa pripravovala transformácia bytového podniku, do zastupiteľstva prichádzali jednotlivé koncepcie,
prechádzali schvaľovacím procesom cez tie orgány až to dospelo do toho stavu, že DOSPRA a.s. bolana zastupiteľstve založená, boli schválené stanovy, orgány, prebehlo celé to schvaľovacie konanie. Na
ďalšom zastupiteľstve boli schválené zámery pre DOSPRU a.s., ako sa má jej hospodárska politika v
najbližšom období vyvíjať, v apríli to bolo založené a tam bol aj schválený ten odpredaj nehnuteľností,

čiže nie náplň činností, to bola riadna hospodárska činnosť akciovej spoločnosti schválená žalobcom.
To, že zastupiteľstvo nevymedzilo alebo svojím spôsobom nevyregulovalo dostatočne ten materiál, že
by tam bolo predpísalo spôsob odpredaja, akým spôsobom sa bude určovať cena, to vlastne zverilo
orgánom DOSPRY a.s. Odpredaj domov vyvolalo nevôľu jednak tých nájomcov, ktorí v tých domoch
bývali, ako aj občanov, čo vyvolalo mimoriadne zhromaždenie Mestského zastupiteľstva, na ktorom sa

preberala iba DOSPRA, a.s., bolo odvolané prakticky celé predstavenstvo spoločnosti, okrem primátora
a ešte jedného člena. Odvolala sa celá dozorná rada, potom sa z opozície ozval hlas, že treba odvolať
aj žalovaného 1. ako kupujúceho. Žalobcovi sa nepodarilo dôkazmi preukázať nemorálnosť žalovaného
1. V decembri 1995 Mestský súd v Bratislave vydal to rozhodnutie, z ktorého sa dozvedel o tom, že sú
tam formálne chyby. Žalobca nespravil nič preto, aby zabezpečil nápravu formálnych chýb, ponechal
tak existenciu dva a pol roka hospodárskej jednotky, ktorá bola založená z jeho vôle, ktorá fungovala,

ktorá plnila už pod novým vedením hospodárske úlohy. Tým, že uznesenie nadobudlo právoplatnosť,
to vyvolalo stav právnej neistoty, lebo na jednej strane je obchodná spoločnosť zapísaná a na druhej
strane rozhodnutie súdu, že nevznikla. Celú transformáciu zabezpečoval pán L.. Pán Q. ako právnik
bytového podniku v spolupráci s riaditeľom bytového podniku, on zodpovedá asi za tie právne formy
a právne návrhy, tie materiály, ktoré boli prednesené riaditeľom. Poslancom Mestského zastupiteľstva

žalovaný do decembra 1994.

46. Odvolací súd zopakoval na odvolacom pojednávaní dňa 21.10.2019 dokazovanie vykonané súdom
prvejinštancievýsluchomžalovanej4.,zktoréhovyplýva,ženehnuteľnosťboladarovanárodičmivčase,
keď sa schyľovalo k rozvodu. Keď nadobudla nehnuteľnosť nepreverila si list vlastníctva, nevedela, že

je tam poznámka, že prebieha súdne konanie. Užíva trojizbový byt s kuchyňou na druhom poschodí
16 rokov spolu s manželom a deťmi. Predtým ako sa nasťahovali vyplatili manželov L., všetko riešil
brat. Nemali pochybnosti, že nehnuteľnosť patrí rodičom, ktorí im ju darovali. Na prvom poschodí žijú
manželia A.. V spodnej bytovej časti má trvalý pobyt otec. Na prízemí je AB-Contakt realitná kancelária,
ide o priestory, ktoré boli kedysi využívané ako predajňa s látkami. Keď nadobudli nehnuteľnosť zažiadali

o úver, aby mohli urobiť rekonštrukciu strechy v havarijnom stave, upravili dvor. Brat riešil právne
veci, o čom bola informovaná. Osobne nepoberá nájom z nebytových priestorov. Doplnil dokazovanie
výsluchom svedka F. L., z ktorého vyplýva, že už pred rokom 1989 pracoval na bytovom podniku, na
pozícii údržby, námestníka riaditeľa, následne vyhral konkurz na riaditeľa štátneho bytového podniku
alebo Bytového hospodárstva, š. p. O nejakom koncepte, že čo s bytmi na Slovensku sa vtedy ešte

netušilo. Na reprodukciu bytového fondu peňazí bolo málo, preto poslanci Mestského zastupiteľstva
mesta Piešťany si vyžiadali nejaký koncept rozvoja bytového hospodárstva v Piešťanoch. Pokiaľ si
pamätá základné myšlienky materiálu - koncept rozvoja bytového hospodárstva v Piešťanoch boli, byty
mali byť postupne rekonštruované, zatepľované, obnova tých bytových domov ako celku a až následne
malo dochádzať k predaju bytov. Po transformácii Bytového podniku na DOSPRU a.s. pracoval ako

výkonný riaditeľ, potom bol odvolaný. Predmetný dom bol 1 z 5 alebo zo 6 domov, ktoré sa predávali.
V tom koncepčnom materiáli boli uvedené domy, o ktoré sa nikto v reštitúciách neprihlásil alebo bolo
tam problémové vlastníctvo. Myslí si, že domy určilo Bytové hospodárstvo, právne oddelenie firmy.
Podpísal zmluvu so žalovanými 1. a 2. tak ako aj s iné zmluvy. A. J. bol asi právnik mesta a A. Q.
bol právnikom na Bytovom hospodárstve. A. J. nebol zamestnanom DOSPRY, a.s., svedok aj A. Q.

boli zamestnanci DOSPRY, a.s. JUDr. Sarközi bol na právnom oddelení. Myslí, že právne oddelenie
DOSPRY, a.s. (A. Q.) vytipovalo tie domy. Na príprave koncepcie transformácie štátneho bytového
podniku na DOSPRU a.s. sa spolupodieľal svedok, niekoľkí poslanci, primátor, bytový odbor mesta.
Nepamätá si, kto pripravoval podklady potrebné k založeniu spoločnosti a následne jej zápisu do
Obchodného registra. Nevie povedať, či sa na príprave koncepcie transformácie podieľal žalovaný 1.,

skôr K. J. ako primátor. Po zániku DOSPRY, a.s. bol svedok odvolaný poslancami alebo poslanci sa
nanominovali do predstavenstva a predstavenstvo ho odvolalo. Vedel, že DOSPRA a.s. sa zaoberá
správou bytového fondu.

47. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní dňa 19.1.2022 doplnil dokazovanie výsluchom svedka

A. I. I. J., z ktorého vyplýva, že v roku 1992 bol vo funkcii prednostu všeobecnej vnútornej správy
mesta Piešťany. Má pocit, že bol kreovaný do dozornej rady DOSPRY, a.s. Ako prednosta všeobecnej
správy mal na starosti majetkovo-právne oddelenie, právne oddelenie, oddelenie bezpečnosti a ochrany
a administratívy. Podklady k založeniu DOSPRY, a.s. pripravoval vtedajší Bytový podnik a ich právnici,mesto s tým v podstate nemalo nič spoločné. Pracovný pomer s mestom Piešťany, všeobecná vnútorná
správa, skončil v roku 1994. Myslí si, že právnikom DOSPRY, a.s. bol A. Q., ktorý mal na starosti všetky
podklady smerujúce k založeniu DOSPRY, a.s., teda zakladateľská listina, plnomocenstvá, veci, ktoré

následne išli do Obchodného registra. Vie, že spolu s primátorom boli podpisovať plnomocenstvá na
matrike na úrade. Ale či A. Q. mal nejakú osobu na založenie, či niekoho splnomocnili, to nevie. Pri
tých úkonom nebol zainteresovaný žalovaný 1. ako viceprimátor mesta. Nebol účastný rozhodovania
v rámci DOSPRE, a.s. o predaji majetku. DOSPRA a.s. mala na starosti to, čo teraz bytové podniky,
čiže správu domov, dodávku, správu tých teplárenských budov, atď. Nepamätá si, či bol osobne na

sedení nejakého orgánu, ktorý by rozhodol o predaji majetku DOSPRY, a.s., vie o tom, že to bolo
schválené orgánmi DOSPRY, a.s. Nevie či v tom čase mala DOSPRA a.s. nejaké pravidlá na predaj
majetku. Všetko, čo sa týkalo DOSPRY, a.s. bolo schválené Mestským zastupiteľstvom v Piešťanoch.
Na listy vlastníctva sa zapísali bytové podniky, byty, cesty, cintoríny, v podstate sa mapoval celý majetok
mesta. Potom boli prijaté zásady o hospodárení s majetkom mesta a tieto zásady obsahovali, že ten
majetok bol potom buď vložený do spoločností, ktoré mesto založili, alebo bol daný do užívania do tých

spoločností, okrem iného bývalý bytový podnik. Majetok bytového podniku bol celý vložený do DOSPRY,
a.s., mesto nerozhodovalo, lebo DOSPRA, a.s. bola samostatný subjekt s právnou subjektivitou. Pokiaľ
mesto predávalo majetok, tak to fungovalo tak, že občan si dal žiadosť, na meste bola v tej dobe, nevie
či to bola finančná, či aká komisia, išlo to najskôr do komisie. Oddelenie majetko-právne vypracovalo
materiál k tomu, že niekto si chce nejaký majetok odkúpiť, tam sa určila, navrhla sa odporúčaná cena.

Toto išlo do komisie, potom k tomu zasadala mestská rada, ktorá pripravovala materiály a zasadnutia
zastupiteľstva, a keď to mestská rada pustila do zastupiteľstva, tak o predaji rozhodovalo zastupiteľstvo.
Až potom sa vlastne mohla pripraviť zmluva a podpisoval to potom primátor. Po nahliadnutí do kúpnej
zmluvy č. 4/1992 zo dňa 4.9.1992 uviedol, že je na nej jeho podpis, že teda bol v predstavenstve. Myslí
si, že plnomocenstvo, ktoré podpisoval v súvislosti s návrhom na zápis do Obchodného registra boli na

nejakú kanceláriu alebo niekoho z Bratislavy, neriešil to priamo bytový podnik.

48. Odvolací súd zopakoval na odvolacom pojednávaní dňa 30.11.2022 dokazovanie na súde prvej
inštancie oboznámením kúpnou zmluvou č. 4/1992 zo dňa 4.9.1992 (čl. 3), uznesením Mestského
súdu Bratislava č. k. 20Cob/507/1993 zo dňa 6.12.1994, právoplatné dňa 27.1.1995 (čl. 5), rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave č. k. 49Co/187/1996 zo dňa 10.9.1996 (čl. 269), rozsudkom Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo/65/1997 zo dňa 30.1.1998 (čl. 9), príkazom na úhradu kúpnej ceny vo výške
545.690,- Sk zo dňa 23.9.1992 (čl. 34), výpisom z LV č. XXXX zo dňa 16.3.2001 (čl. 35), výpisom
Obchodného registra Obvodného súdu BA 1 zo dňa 25.5.1992 (čl. 36), Stanovami DOSPRA, a.s. zo
dňa 27.3.1992 (čl. 37), Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 27C/63/1995-76 zo dňa 6.7.2000

(čl. 37), výpisom z uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta Piešťany č. 27/1992 zo dňa 27.3.1992
(čl. 50), Notárskou zápisnicou NZ 11/95, N 11/95 zo dňa 11.1.1995 (čl. 51), odpoveďou Daňového
úradu Piešťany zo dňa 22.10.2001 (čl. 64), vložkou obchodného zápisu (čl. 57), uznesením Obvodného
súdu Bratislava I zo dňa 18.5.1993 (čl. 72), uznesením Okresného súdu Trnava ZSa/40/94-24 zo dňa
3.11.1997 (čl. 103), návrhom na zápis do Obchodného registra DOSPRA, a.s. (čl. 133), zakladateľskou

listinou zo dňa 27.3.1992 (čl. 138), vstupom prokurátora do konania k číslu Sa 851/Z zo dňa 15.11.1993
(čl. 153), plnou mocou zo dňa 21.4.1992 (čl. 164), späťvzatím odvolania zo dňa 1.4.1994 (čl. 164),
plnou mocou pre A. A. F. (čl. 178), listom Obvodného súdu Bratislava zo dňa 15.8.1994 (čl. 180),
doplnením dôvodov vstupu prokurátora (čl. 181), listom DOSPRY a.s. zo dňa 9.9.1994 (čl. 187), výpisom
z uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta Piešťany zo dňa 27.3.1992 (čl. 190), živnostenským listom

DOSPRA, a.s. zo dňa 14.5.1992 (čl. 192), zápisom zo zasadnutia DOSPRA, a.s. zo dňa 22.4.1992 (čl.
194), notárskou zápisnicou NZ 257/92, N 259/92 zo dňa 23.4.1992 (čl. 205), podpisovým vzorom F. L.
zo dňa 4.5.1992 (čl. 208), podpisovým vzorom I. K. J. zo dňa 4.5.1992 (čl. 209), podpisovým vzorom
A. I. J. zo dňa 4.5.1992 (čl. 210), generálnou plnou mocou zo dňa 28.5.1992 (čl. 215), návrhom zo
dňa 18.3.1995 na zrušenie právoplatnosti uznesenia 20Cob/507/93 zo dňa 6.12.1994 (čl. 216), plnou

mocou pre F. R. Q. zo dňa 19.2.1993 (čl. 217), uznesením Obvodného súdu Bratislava I zo dňa 4.5.1995
(čl. 229), odvolaním proti uzneseniu Sa 851/B zo dňa 4.5.1995 (čl. 231), uznesením Mestského súdu
v Bratislave č. k. 20Cob/501/95 (čl. 262), znaleckým posudkom číslo 02-01/1992 (čl. 276), prílohou č.
1 ZP Obytné domy položka 94 D. XXXX (čl. 289), prílohou č. 5 Parcely položka 24 súp. č. XXXX (čl.
299), protokolom o prechode vlastníctva z majetku SR do majetku mesta Piešťany zo dňa 15.4.1992

(čl. 363), znaleckým posudkom ZP č. 02-01/1992 z 1/1992 (čl. 430-578), stranou 62 - preverením
odpredajovnehnuteľnostíva.s.DOSPRAzodňa24.11.1992(čl.605),zoznamomnehnuteľnostípoložka
KZ 4/92 D. X (čl. 609), novinami Správy z radnice - Viceprimátor odvolaný (čl. 614), výpoveďou z nájmu
bytu F. R. zo dňa 18.2.2003 (čl. 639), výpisom z LV č. XXXX (čl. 664), darovacou zmluvou zo dňa27.11.2003 (čl. 689), žalobou zo dňa 27.8.1999 (čl. 691), listom zo dňa 23.9.1999 (čl. 698), úverovou
zmluva č. 9572018 zo dňa 23.9.1992 (čl. 702), potvrdením Q. Q. o zaplatení riadnych úrokov zo dňa
4.11.1996 (čl. 704), listom A. B. C. zo dňa 13.11.1992 (čl. 705), listom žalovaného 1. Mestskému úradu

Piešťany zo dňa 27.4.1993 (čl. 706), rozhodnutím primátora mesta Piešťany zo dňa 27.4.1993 (čl. 707),
zmluvnou o dielo č. 12394 zo dňa 11.1.1994 (čl. 708), faktúrou ZSE v sume 25,80 Sk (čl. 709), poštovou
poukážkou – daň z nehnuteľnosti za rok 1999 v sume 459,- Sk (čl. 710), poukážkou Západoslovenské
Vodárne a kanalizácie Bratislava na sumu 1.963,70 Sk (čl. 711), rozhodnutím primátora mesta Piešťany
zo dňa 16.2.1999 (čl. 712), vyúčtovaním nájomného za rok 2001 (čl. 716), listom nájomcu E. L. zo

dňa 8.3.2001 (čl. 718), odpoveďou I. R. A. k listu žalovaného zo dňa 15.3.2003 (čl. 720), platobným
výmerom(čl.721),rozhodnutímMestaPiešťanyč.68/FO/03/KOzodňa25.3.2003(čl.723),rozhodnutím
Mesta Piešťany č. 69/FO/03/KO/Pr zo dňa 4.6.2003 (čl. 724), dohodou o skončení nájmu s F. R. zo
dňa 23.5.2003 (čl. 725), oznámením mesta Piešťany k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 16.10.2003
(čl. 728), žiadosťou žalovaného 1. na mesto Piešťany (čl. 730), oznámením mesta Piešťany zo dňa
2.12.2003 (čl. 731), faktúrou č. 27/2003 (čl. 732) oznámením A-SP a.s. o zániku poistnej zmluvy zo dňa

5.4.2004 (čl. 734), žiadosťou o predchádzajúci súhlas mesta s uzatvorením nájomnej zmluvy zo dňa
4.2.2004 (čl. 750), žiadosťou žalovaného 3. na mesto Piešťany o pridelenie náhradných bytov pre p.
L. a pre p. T. (čl. 751), rozhodnutím mesta Piešťany o súhlase s uzatvorením nájomnej zmluvy zo dňa
16.2.2004 (čl. 752), dohodou o vzdaní sa práva na náhradný byt zo dňa 1.3.2004 (čl. 754), žiadosťou
žalovaného 3. na mesto Piešťany o pridelenie náhradného bytu p. F. T. (čl. 757), odpoveďou Správy

katastra Piešťany zo dňa 23.3.2004 (čl. 759), potvrdením o vykonaní kontroly a čistenia komínov zo dňa
26.5.2004 (čl. 760), faktúrou za vodné a stočné na adrese D. X, E. (čl. 761), platobným výmerom na
daň z nehnuteľnosti a poplatku za komunálny odpad za rok 2005 (čl. 762), zmluvou o bytovej náhrade
zo dňa 22.3.2005 (čl. 763), oznámením ČSOB a.s. zo dňa 4.3.2004 (čl. 783), výpisom z LV č. XXXX (čl.
784), žiadosťou žalovaného 3. na mesto Piešťany zo dňa 11.2.2004 (čl. 791), žiadosťou žalovaného 3.

na žalobcu zo dňa 18.3.2004 (čl. 792), vyhlásením žalovaného 3. o zabezpečení bytovej náhrady pre
p. T. zo dňa 22.3.2005 (čl. 796), zmluvou o bytovej náhrade zo dňa 22.3.2005 (čl. 797), rozhodnutím
Mesta Piešťany zo dňa 16.2.2004 (čl. 802), výpoveďou z nájmu bytu manželom A. zo dňa 20.4.2005 (čl.
901), žiadosťou žalovaného 3. o vypratanie manželov A. zo dňa 10.1.2006 (čl. 902), zápisom o dohode
a odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 20.6.1991 (čl. 903), rozhodnutím o zlúčení bytu Mestského úradu

v Piešťanoch zo dňa 30.1.1992 (čl. 904), žiadosťou manželov A. o odkúpenie bytu voči mestu Piešťany
zo dňa 15.11.1999 (čl. 905), oznámením Mestského úradu Piešťany žalovanému 3. (čl. 1131), výzvou
žalovaného 3. na Mesto Piešťany zo dňa 26.1.2012 (čl. 1195), uznesenie Mestského zastupiteľstva zo
dňa 29.3.2012 (čl. 1203), výzvou žalovaného 3. na mimosúdne vyriešenie sporu s mestom Piešťany zo
dňa 9.1.2015 (čl. 1240), oznámením mesta Piešťany (čl. 1251), zápisnicou o obhliadke zo dňa 26.6.2015

(čl. 1260), fotografiami (čl. 1262-1289), Dohodou mesta Piešťany s manželmi C. zo dňa 1.7.1999
(čl. 1353), kúpnou zmluvou s manželmi D. (čl. 1355), oznámením Mestského úradu Piešťany (čl.
1360), výpoveďou žalovaných 1., 3. na pojednávaní dňa 12.12.2005 (zápisnica o pojednávaní čl. 778),
výpoveďou žalobcu, žalovaných 1., 3., 4. na pojednávaní dňa 28.6.2010 (zápisnica o pojednávaní čl.
1022), výpoveďou žalobcu, žalovaných 1., 3. na pojednávaní dňa 30.11.2011 (zápisnica o pojednávaní

čl. 1035), výpoveďou žalovaných 1., 3., 4. na pojednávaní na odvolacom súde dňa 4.2.2013 (zápisnica
o pojednávaní čl. 1132).

49. Odvolací súd zopakoval na odvolacom pojednávaní dňa 11.1.2023 dokazovanie na súde prvej
inštancie oboznámením výpoveďou žalovaných 2., 4. na pojednávaní dňa 27.8.2013 (zápisnica

o pojednávaní čl. 1197), uznesením Mestského zastupiteľstva č. 55/2012 zo dňa 29.3.2012 (čl. 1203),
výsluchom žalobcu, žalovaných 1., 3 na pojednávaní dňa 28.11.2014 (zápisnica o pojednávaní čl.
1219), výzvou žalovaného 3. na mimosúdne vyriešenie sporu s mestom Piešťany zo dňa 9.1.2015 (čl.
1240), oznámením mesta Piešťany žalovanému 3. zo dňa 19.1.2015 (čl. 1251), výpoveďou žalobcu
na pojednávaní na dňa 26.6.2015 (zápisnica o pojednávaní čl. 1257), zápisnicou o obhliadke v dome

na adrese D. X, E. dňa 26.6.2015 (čl. 1260 - zápisnica o pojednávaní dňa 26.6.2015), fotografiami (čl.
1262-1289), dohodou Mesta Piešťany s manželmi C. zo dňa 1.7.1999 (čl. 1353), kúpnou zmluvou Mesta
Piešťany s manželmi D. zo dňa 4.9.1992 (čl. 1355), oznámením mesta Piešťany žalovanému 3. listom zo
dňa 30.3.2015 (čl. 1360), spisom Okresného súdu Trnava sp. zn. 27C/63/95 (žalobou čl. 1, uznesením č.
k. 27C/63/1995-76 zo dňa 6.7.2000), materiálom na rokovanie MsZ dňa 19.3.2015 (čl. 1572), uznesením

MsZ č. 130/1999 (čl. 1576), Notárskou zápisnicou NZ 202/00 zo dňa 19.12.2000 (čl. 1578), úradným
záznamom zo dňa 18.12.2000 (čl. 1579), uznesením Mestského zastupiteľstva č. 264/2000 (čl. 1580),
kúpnou zmluvou č. 3/1990 (čl. 1581), uznesením z 1. zasadnutia mestského zastupiteľstva zo dňa
12.12.1990 (čl. 1587), uznesením č. 1/1992 MsZ zo dňa 5.2.1992 (čl. 1591), uznesením Mestskéhozastupiteľstva č. 4/1992 (čl. 1592), Zápisnica o hlasovaní zo dňa 25.10.1991 (čl. 1597), uznesením č.
68 zo 6. riadneho zasadnutia mestského zastupiteľstva dňa 4.10.1991 (čl. 1600), uznesenie Mestskej
rady č. 45/1992 (čl. 1602), Stanoviskom Mestskej rady k návrhu transformácie v organizáciách zo dňa

20.11.1991 (čl. 1603), Návrhom transformácie š.p. Bytové hospodárstvo z novembra 1991 (čl. 1604),
Zväzkom VII Kroniky mesta Piešťany (čl. 1622), Preverením odpredaja nehnuteľností DOSPRY, a.s. zo
dňa 24.11.1992 (čl. 1624), zápisom zo 16. zasadnutia Mestskej rady mesta Piešťany zo dňa 10.11.1992
(čl. 1628), Uznesením z 9. zasadnutia Mestského zastupiteľstva dňa 27.11.1992 (čl. 1631), Zápisom
spísaným pri odpredaji domu na D. ulici zo dňa 18.9.1993 (čl. 1667), úverová zmluva žalovaného 1.

so Q. B. Q. zo dňa 23.9.1992 (čl. 1668), ZP č. 20-09/1992 (čl. 1670), Výpis z listu vlastníctva č. X zo
dňa 27.8.1992 (čl. 1673), evidenčnými listami nájomníkov I. R. A., F. T., E. L., F. R. (čl. 1675-1680),
Hospodárskou zmluvou o nájme a podnájme neb. priestorov zo dňa 14.5.1991 (čl. 1679), Mandátnou
zmluvou 9/1992 (čl. 1681), Prehlásením elektromerov zo dňa 22.12.1993 (čl. 1682a), Odhlásením
zodberuvodyzodňa27.1.1993(čl.1683),DohodouofinančnomusporiadaníDOSPRA,a.s.anájomníci
I. R. A., F. T., E. L., F. R., A. D., Krajčírstvo, nebytový priestor (čl. 1684), Protokolom o prevzatí 2-

izbového bytu manželmi L. zo dňa 5.5.2004 (čl. 1687), príjmovým pokladničným dokladom (čl. 1688),
fa za el. energiu (čl. 1691), zbernou fa za vodné a stočné zo dňa 31.12.2004 (čl. 1692), fa za vodné
a stočné pre žalovaného 1 (čl. 1693), fa výmena strešnej krytiny pre žalovaného 3. zo dňa 4.5.2005
(čl. 1694), Platobným výmerom– daň z nehnuteľnosti za rok 2006 (čl. 1695), Platobným výmerom daň
z nehnuteľnosti za rok 2011 (čl. 1696), potvrdením o vykonaní kontrole komínov zo dňa 7.6.2006 (čl.

1697), fa za kominárske práce zo dňa 5.3.2007 (čl. 1698), fa za plastové okná zo dňa 6.2.2008 (čl.
1699), predpisom poistného zo dňa 18.1.2008 (čl. 1700), rozhodnutím Mesta Piešťany zo dňa 16.2.2004
(čl. 1701), súhlasom primátora zo dňa 12.9.1995 (čl. 1702), súhlasom primátora zo dňa 12.9.1983 (čl.
1703), zápisnicou z pojednávania vo veci sp. zn. 27C/63/1995 (čl. 1704), záznamom o prijatí ústnej
žiadosti o informáciu zo dňa 18.3.2004 (čl. 1705), zmluvou o bytovej náhrade s F. T. zo dňa 22.3.2005

(čl. 1706), príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 10.3.2004 (čl. 1707), odhlásením z odvozu smetí
zo dňa 27.1.1993 (čl. 1708), Uznesením Mestského zastupiteľstva č. 243/2000 zo dňa 15.12.2000
(čl. 1736), Uznesením Mestského zastupiteľstva č. 264/2000 (čl. 1738), Stanoviskom Mestskej rady
(čl. 1739), Dôvodovou správou – postup ohľadom manželov D. (čl. 1740), žiadosťou manželov D. zo
dňa 4.12.2000 (čl. 1741), žiadosťou manželov D. zo dňa 23.8.1999 (čl. 1744), žiadosťou manželov D.

zo dňa 4.11.1999 (čl. 1746), Notárskou zápisnicou NZ 130/99, N156/99 zo dňa 11.8.1999 (čl. 1747)
Úradným záznamom zo dňa 1.7.1999 (čl. 1749), Stanovami DOSPRY a.s. zo dňa 27.3.1992 (čl. 1757),
odpoveďou mesta Piešťany zo dňa 17.6.2005 (čl. 1765), rozhodnutím Mesta Piešťany zo dňa 1.2.2006
(čl. 1767), Oznámením Krajského stavebného úradu Trnava žalovanému 3. dňa 30.3.2006 (čl. 1768),
Uznesením z 3. zasadnutia Mestského zastupiteľstva Mesta Piešťany zo dňa 29.3.2012 (čl. 1770),

uznesením č. 55/2012 zo dňa 29.3.2012 (čl. 1772), výzvou žalovaného 3. na mimosúdne rokovanie
zo dňa 26.1.2012 (čl. 1773), uznesením z 2. zasadnutia Mestského zastupiteľstva mesta Piešťany zo
dňa 19.3.2015 bod 19 (čl. 1777), uznesením č. 48/2015 (čl. 1785), uznesenie č. 49/2015 (čl. 1786),
výzvou žalovaného 3. zo dňa 9.1.2015 (čl. 1791), návrhom žalovaného 3. na mimosúdne rokovanie zo
dňa 12.2.2015 (čl. 1794), Výpisom z listu vlastníctva č. XXXX (čl. 1829), Zväzkom VII kronika Mesta

Piešťany (čl. 1830), Zväzkom Kroniky mesta Piešťany (čl. 1839), uznesením 121/1992 a 93/1992
(čl. 1841, 1842), výpisom z katastra nehnuteľností č. 4024 zo dňa 8.2.2001 (čl. 1843), Uznesením
zo 6. riadneho zasadnutia Mestského zastupiteľstva zo dňa 25.6.1999 + uznesenie č. 130/1999 (čl.
1844-1845), Dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva manželov Bayerových (čl.
1846), spisom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 11C/130/2002 (čl. 1 žalobou, čl. 51 rozsudkom čl.

70 rozsudkom KS v Bratislave č. k. 49Co/187/1996 zo dňa 10.9.1996, čl. 87 rozsudkom NS SR sp.
zn. 3Cdo/65/97 zo dňa 30.1.1998, čl. 92 uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 21Co/51/98 zo
dňa 30.4.1998, čl. 195 rozsudkom OS č. k. PM-11C/130/2000), spisom Okresného súdu Trnava sp. zn.
21C/105/1995(čl.1žalobou,čl.37späťvzatímžaloby20.9.1999,čl.41uznesenímč.k.21C/105/1995zo
dňa26.10.1999),spisomOkresnéhosúduPiešťanysp. zn.12C/17/2001(čl.1žalobou,čl.30uznesením

MsZ č. 17/1992 a č. 27/1992, čl. 79 rozsudkom č. k. 12C/17/2001 zo dňa 18.9.2002, čl. 109 rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/87/2003-109 zo dňa 14.7.2003), zberným spisom Krajského súdu
v Trnave sp zn. 24Co/106/2008 (čl. 730 rozsudkom).

50. Z vykonaného dokazovania (postupom podľa § 191 CSP) pred súdom prvej inštancie ako aj pred

odvolacím súdom (ktorý zopakoval dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie na pojednávaniach
dňa 23.10.2019, 7.10.2019, 21.10.2019, 19.1.2022, 30.11.2022, 11.1.2023) vyplynulo, že dňa 4.9.1992
uzavreli ako predávajúci DOSPRA a.s. (podpísaný: Dipl. I. K. J., A. I. J., F. L.), a ako kupujúci žalovaný
1. a 2. kúpnu zmluvu č. 4/1992, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. X ako parcelač. 1776/1, kat. úz. E., zast. plocha o výmere 198 m2, dom, súp. č. XXXX, za dohodnutú kúpnu cenu
545 690,- Kčs (18.113,59 Eur), registrovaná Štátne notárstvo v Trnave dňa 11.9.1992 pod č. k. RI
2379/92. Žalovaný 1. a 2. zaplatili kúpnu cenu 545.690,- Kčs na účet uvedený v kúpnej zmluve.

Podľa LV č. XXXX zo dňa 16.3.2001 boli žalovaný 1. a 2. zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci
predmetných nehnuteľností, v časti C/ je zapísaná poznámka P2 27/00 Poznamenáva sa: Žaloba na
vydanie nehnuteľností, podaná na OS v Trnave dňa 7.9.1999 Mestom Piešťany-2224/00. Žalovaný
1. sa o možnosti kúpiť predmetné nehnuteľnosti od DOSPRA, a.s. dozvedel od primátora Mesta
Piešťanyústnepribližnevauguste1992,vnehnuteľnostinebolnájomcombytuaninebytovéhopriestoru.

Darovacou zmluvou zo dňa 27.11.2003 žalovaní 1. a 2. ako darcovia darovali žalovaným 3. a 4. ako
obdarovaným nehnuteľnosti, zapísané v LV č. XXXX pre obec a kat. úz. E. ako parc. č. 6381 o výmere
178 m2 (zastavané plochy) a stavba súp. č. XXXX (dom), postavená na parc. č. 6381. Podľa LV
č. XXXX zo dňa 24.11.2004 sú žalovaní 3. a 4. zapísaní ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností:
pozemku parc. č 6381, zast. plocha o výmere 178 m2 a domu, súp. č. XXXX, v katastrálnom území
E., každý z nich v rozsahu 1/2-ice vzhľadom k celku (titulom darovacej zmluvy zo dňa 27.03.2003).

V čl. III. návrhu transformácie v organizáciách, ku ktorým má zakladateľská funkcia prejsť na Mesto
Piešťany zo dňa 20.11.1991, predloženého na rokovanie mestskému zastupiteľstvu, sa pod písm. A)
uvádza „citlivo pripraviť technicko- ekonomické podmienky predaja bytov do osobného vlastníctva v
zmysle pripravovanej právnej úpravy, avšak s rešpektovaním špecifických podmienok mesta Piešťany“.
Notárskou zápisnicou NZ 257/92, N 2359/92 zo dňa 23.4.1992 I. K. J., primátor mesta Piešťany

vykonalprehlásenieozaloženíakciovejspoločnostiDOSPRA,a.s.spredmetompodnikania–prevádzka
a údržba obytných domov a iných nebytových objektov a nehnuteľností vo vlastníctve DOSPRA
Piešťany s tým, že spoločnosť preberá všetok majetok štátneho podniku a majetku mesta Piešťany
v jeho správe. Uznesením Mestského zastupiteľstva č. 27/1992 Mesta Piešťany (prijatom na druhom
riadnom zasadnutí Mestského zastupiteľstva) došlo k schváleniu transformácie štátneho podniku Bytové

hospodárstvo Piešťany na DOSPRA, a.s., so sídlom Piešťany, v zložení základného majetku vo
výške 851.016.240,- Kčs, so 100% účasťou Mesta Piešťany. Podľa zakladateľskej listiny DOSPRY, a.s
základný „kapitál“ tejto spoločnosti (851.016.240,- Kčs) mal pozostávať z nepeňažných
vkladov, ktorých hodnota je uvedená v prílohe ako neoddeliteľnej súčasti zakladateľskej listiny. Hodnota
bola určená odborným ocenením znaleckou organizáciou CORPORA Bratislava. Podľa dodatku k

znaleckému posudku č. 02-01/1992 z januára 1992 vypracovaného znaleckou organizáciou CORPORA
vyplýva, že nepeňažný vklad bol tvorený aj obytným domom súp. č. XXXX na D. ul., na parc. č. 1776/1
a tiež parc. č. 1776/1 zast. pl. o výmere 198 m2 (t. j. predmetné nehnuteľnosti). Uznesením bývalého
ObvodnéhosúduBratislavaIvBratislave,sp.zn.Sa851/Zzodňa25.5.1992savORvodd.Savovložke
č. 851/Z povolilo vykonať (prvo) zápis obchodnej spoločnosti DOSPRA, akciová spoločnosť, IČO 31

414 028, so sídlom Školská 19, 921 01 Piešťany, deň vzniku: 04.05.1992. Podľa výpisu z OR bývalého
Obvodného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 25.5.1992 vyplýva, že v Odd.: Sa, vl. č. 851/Z bola
zapísaná obchodná spoločnosť DOSPRA, akciová spoločnosť, IČO 31 414 028, so sídlom Školská 19,
921 01 Piešťany; deň vzniku: 4.5.1992., štatutárny orgán: Dip. I. K. J., predseda predstavenstva, A.
I. J., podpredseda predstavenstva, F. N. C., I. K. T., S. D., I. S. S. (členovia predstavenstva), konanie

menom spoločnosti: Dipl. I. K. J., predseda predstavenstva, A. I. J., podpredseda predstavenstva, F. L.,
riaditeľ akciovej spoločnosti, dozorná rada: A. A. F., I. F. C., A. M. F., I. S. A., R. Q., C. C.. Dňa 14.5.1992
došiel Obvodnému súdu Bratislava 1 návrh na zápis do obchodného registra (čl. 189), v záhlaví
ktorého je označená A. A. D., podľa obsahu boli pripojené: zakladateľská listina, stanovy a.s., notárska
zápisnica, podpisové vzory, rozhodnutie Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR,

uznesenie MÚ Piešťany, znalecké posudku základného imania. Na čl. 164 (kópia registrového spisu)
je založená plná moc Dipl. I. K. J., ktorou dňa 21.4.1992 splnomocnil A. A. D. k realizácii zápisu do
obchodnéhoregistraakciovejspoločnostiDOSPRA,a.s.Oznámenímzodňa14.4.1994oznámilMestský
prokurátor Mestskému súdu v Bratislave, že dňa 15.11.1993 vstúpil do konania vo veci DOSPRA, a.s.
a súčasne podal odvolanie proti uzneseniu Obvodného súdu Bratislava 1. č. Sa 851/Z z 25.5.1992.

Návrhom na zrušenie právoplatnosti uznesenia 20Cob/507/93 zo dňa 6.12.1994 (na čl. 216) navrhol
F. R. Q. dňa 18.3.1995 zrušenie právoplatnosti uznesenia 20Cb/507/93 (podľa generálnej plnej moci
zo dňa 19.2.1993 udelenej DOSPRA, a.s. F. R. Q.). Odvolaním zo dňa 24.8.1995 proti uzneseniu
Sa 851/B zo dňa 4.5.1995 na čl. 231 (ktorým Obvodný súd Bratislava 1 vo veci sp. zn. Sa 851/B
návrh zamietol – na zrušenie uznesenia o zrušení právoplatnosti uznesenia Mestského súdu č. k.

20Cob/507/93 zo dňa 6.12.1994), F. R. Q. navrhol vyhovieť návrhu a zrušiť právoplatnosť uznesenia
20Cob/507/1993 určenú dňa 27.1.1995. Uznesením č.k. 20Cob/501/95 zo dňa 24.9.1996 (čl. 262) bolo
odvolanie F. R. Q. odmietnuté. Podľa 1. zasadnutia Mestského zastupiteľstva mesta Piešťany zo dňa
12.12.1990 bol žalovaný 1. poslancom a zástupcom viceprimátora. Podľa zápisnice o hlasovaní dňa25.10.1991 bol žalovaný 1. členom legislatívno-právnej komisie a členom finančnej komisie. Uznesením
Mestskej rady mesta Piešťany č. 68 bolo uložené žalovanému 1. kontrolovať po formálnej a právnej
stránke všetky materiály, ktoré sú predkladané na zasadnutie mestskej rady a mestského zastupiteľstva.

Uznesením Mestskej rady č. 45/1992 bolo uložené prerokovať materiál Transformácia Bytového podniku
Piešťany na a.s. DOSPRA na legislatívnoprávnej komisii. Piešťany. Uznesením MsZ č. 4/1992 zo dňa
5.2.1992 došlo k zmene a zástupca primátora (žalovaný 1.) už nebol uvoľnený z pracovného pomeru
a primátora mal zastupovať iba v čase jeho dlhodobej neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon
funkcie. Uznesením MsZ č. 45/1992 bol primátor žalobcu Dipl. I. K. J. poverený vykonaním právnych

úkonov nutných k ustanoveniu a.s. a k zápisu do obchodného registra. Uznesením MsZ č. 54/1992
bola schválená Koncepcia bytovej politiky DOSPRA, a.s. zo dňa 30.4.1992, podľa ktorej DOSPRA, a.s.
odpredávala aj vybrané nehnuteľností s malým počtom bytov - do 4 bytov. Na 16. Zasadnutí Mestskej
rady dňa 10.11.1992 bol do programu bod 2. zaradený bod pod názvom „Prešetrenie situácie v a.s.
DOSPRA“. Podľa listu zo dňa 24.11.1992 adresovanom poslancom Mestského zastupiteľstva mesta
Piešťany - odpoveď na interpelácie, v ktorom kontrolór konštatoval, že realizáciou predaja nehnuteľností

nebola dodržaná lehota 18 mesiacov, počas ktorej povinné fyzické a právnické osoby nemohli v zmysle
reštitučného zákona s majetkom až do jeho vysporiadania nakladať, zvolená forma priameho predaja
neumožňovala pre DOSPRA a. s. získať vyšší finančný prínos a nebolo uplatnené predkupné právo
v zmysle Občianskeho zákonníka. Na 9. zasadnutí Mestského zastupiteľstva mesta Piešťany dňa
27.11.1992 bol žalovaný 1. uznesením č. 194 odvolaný z funkcie viceprimátora a uznesením č. 195

z mestskej rady. Uznesením bývalého Mestského súdu v Bratislave, sp. zn. 20 Cob 507/93, zo dňa
6.12. 1994 vo veci zápisu do obchodného registra DOSPRA, a.s. Piešťany, Školská 19 a zmeny
zápisu v obchodnom registri súd o. i., na odvolanie Mestského prokurátora proti uzneseniam bývalého
Obvodného súdu Bratislava I č. k. Sa 851/Z zo dňa 25.05.1992 (t.j. uznesenie o prvozápise DOSPRY
do OR) a Sa 851/Z zo dňa 18.05.1993 (t. j. uznesenie o povolení zápisu zmien v OR v časti štatutárnych

orgánov, konania menom spoločnosti a dozornej rady DOSPRY) konajúci súd napadnuté uznesenia
súdu I. stupňa zmenil tak, že návrhy sa zamietajú. Rozsudkom NS SR sp. zn. 3Cdo 65/97 zo dňa
30.01.1998 bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 49Co 187/96-70 zo dňa 10.09.1996.
Podľa Zápisu zo dňa 18.9.1993 žalovaný 1. prevzal od spoločnosti DOSPRA, a.s. nehnuteľnosti,
v ktorých sú nájomcovia: a) L. E., b) R. F., c) I. A. R., d) T. F., e) nebytový priestor užívaný A. D.. V

dome s. č. 1678 sa fakticky ku dňu uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy nachádzali bytové jednotky:
garsónka a dvojizbový byt na II. poschodí domu, trojizbový byt na I. poschodí, dvojizbový byt na prízemí
domu a jeden nebytový priestor na prízemí domu. Následne dvojizbový byt a garsónku na II. poschodí
domu (ktoré boli po dohode spoluvlastníkov 3. a 4. zlúčené) užíva žalovaná 4. spolu so svojou rodinou,
keď predtým obývala garsónku pani F. T. na základe rozhodnutia o pridelení bytu vydaného Mestským

úradom v Piešťanoch dňa 2.12.1991, č.j. Byt/39/91/Ku, a ktorá predmetnú garsónku vypratala po tom,
čo s ňou žalovaní 3. a 4. uzavreli zmluvu o bytovej náhrade dňa 22.3.2005 (C. [. XX V. W. P. K. E.).
Dvojizbový byt obývali manželia E. a K. L. na základe rozhodnutia MsNV v Piešťanoch o pridelení bytu
č.j. Byt/94/1987-Zá, zo dňa 19.2.1987, ktorí ho vypratali po tom, ako s nimi žalovaní 3. a 4. uzavreli
Dohodu o vzdaní sa práva na náhradný byt zo daň 13.4.2004 a vyplatili dohodnuté odstupné 700.000,-

Sk. Trojizbový byt na I. poschodí domu užívajú doposiaľ manželia I. R. a I. N. A. na základe rozhodnutia
Mestského úradu v Piešťanoch o pridelení bytu č.j. Byt /5/91/Ku zo dňa 26.4.1991 a rozhodnutia
Mestského úradu v Piešťanoch o zlúčení bytu č.j. Byt/l/92/Ku zo dňa 30.1.1992. Dvojizbový byt na
prízemí vypratala F. R. potom ako s ňou dňa 23.5.2003 žalovaný 1. uzatvoril Dohodu o skončení nájmu,
pričom jej vyplatil sumu vo výške 250.000,- Sk. Nebytový priestor na prízemí domu užíva spoločnosť

AB Contact, s.r.o., Kukučínova 8, Piešťany, na základe nájomnej zmluvy uzavretej so žalovanými 3.
a 4., po predchádzajúcom súhlase žalobcu - Mesta Piešťany, vydaného dňa 16.2.2004, č.j. 1893/04/
Pod., v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov. Výzvou zo dňa 26.1.2012 a následne výzvou zo dňa 9.1.2015 žalovaný 3. vyzval žalobcu
na mimosúdne vyriešenie sporu. Uznesením MsZ č. 55/2012 zo dňa 26.1.2012 písm. c) neschválilo

rokovať so žalovanými o ukončení súdneho sporu mimosúdnou cestou a na mimosúdne rokovanie
zo dňa 26.1.2012). Uznesením č. 48/2015 MsZ neschválilo rokovať o ukončení sporu mimosúdnou
cestou na základe výzvy na mimosúdne rokovanie zo dňa 9.1.2015. Uznesením MsZ č. 264/2000
zo dňa 15.12.2000 – predložený materiál „Návrh I. A. D. s manželkou na usporiadanie vlastníckych
vzťahov k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX, žiadosť manželov D. zo dňa

4.12.2000, zo dňa 4.11.1999 a zo dňa 24.8.1999, Notársku zápisnicu zo dňa 11.8.1999, úradný záznam
zo dňa 1.7.1999. Uznesením č. 49/2015 neschválilo MsZ rokovať o ukončení sporu mimosúdnou cestou
(výzva na mimosúdne rokovanie zo dňa 12.2.2015 vo veci žalobcu Mesto Piešťany proti žalovaným I.
L. F. a spol. (na základe návrhu na mimosúdne rokovanie zo dňa 12.2.2015). Mestské zastupiteľstvoschválilo Uznesením č. 130/1999 uzavretie dohody, predmetom ktorej bolo zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva medzi Mestom Piešťany a manželmi C., každý v podiele 1. Dňa 20.9.1999
bola žaloba vo veci sp. zn. 21C/104/1995 vzatá Mestom Piešťany späť, keď manželia D. požiadali

žalobcu listami zo dňa 23.8.1999 o mimosúdnu dohodu a urovnanie súdneho sporu zo dňa 4.11.1999
usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku, v ktorom navrhovali obojstranné uznanie neplatnosti
kúpnej zmluvy a s návrhom na doplatenie sumy 100.000,- Sk. Návrh nebol schválený uznesením MsZ
č. 31/2000. Uznesenie MsZ č. 264/2000 zo dňa 15.12.2000 bolo schválené mimosúdne usporiadanie
vlastníckych vzťahov medzi Mestom Piešťany a I. A. D. a manželkou G. D.. Dňa 21.12.2000 bola

uzavretá kúpna zmluva, ktorá obsahovala aj povinnosť doplatiť manželmi D. kúpnu zvyšok dohodnutej
kúpnej ceny 500.000,- Sk. Konanie veci vedenej na Okresnom súde Trnava sp. zn. 21C/105/1995,
v ktorom sa žalobca žalobou podanou dňa 4.12.1995 domáhal voči W. D. a spol. určenia neplatnosti
kúpnej zmluvy č. 8/1992 zo dňa 11.9.1992 (ktorú uzavreli manželia W. a K. D. a manželia M. a L. J.
ako kupujúci a DOSPRA a.s. ako predávajúca, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV
XXXX, parcela č. 1767/1 o výmere 235 m2, č. s. 1082), bolo uznesením Okresného súdu Trnava č.

k. 21C/105/1995-41 zo dňa 26.10.1999 zastavené (právoplatné dňa 22.12.1999 z dôvodu, že žalobca
zobral žalobu (bez uvedenia dôvodu) podaním zo dňa 20.9.1999 späť. Konanie veci vedenej na
Okresnom súde Trnava sp. zn. 27C/63/1995, v ktorom sa žalobca žalobou podanou dňa 4.12.1995
domáhal voči žalovanému 1. a žalovanej 2. určenia neplatnosti kúpnej zmluvy č. 4/1992 zo dňa 4.9.1992
(ktorú uzavreli manželia A. B. a F. C. ako kupujúci a DOSPRA a.s. ako predávajúca), bolo uznesením

Okresného súdu Trnava č. k. 27C/63/1995-76 zo dňa 6.7.2000 zastavené (právoplatné dňa 16.8.2000)
z dôvodu, že žalobca zobral žalobu (bez uvedenia dôvodu) podaním zo dňa 20.9.1999 späť. Okresný
súd Piešťany rozsudkom č. k. 12C/17/2001-79 zo dňa 18.9.2002 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trnave č. k. 23Co/87/2003-109 zo dňa 14.7.2003 (právoplatné dňa 31.7.2003) žalobu žalobcu
(doručenú okresnému súdu dňa 7.9.1999, ktorou sa voči manželom W. a K. D. a manželom M. a L.

J., PROFSTAV, s.r.o, a Matador, a.s. domáhal vydania nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu
kúpnej zmluvy č. 8/1992 zo dňa 11.9.1992) zamietol (z dôvodu absencie hmotnoprávnej náležitosti
žalobného petitu v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka). Okresný súd Piešťany rozsudkom č. k.
PN-11C/130/2002-195 zo dňa 24.4.2007 (právoplatné dňa 14.6.2007) žalobu (doručenú dňa 22.5.1995
voči manželom A. a M. K. domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy č. 9/1992 zo dňa 25.9.1992, ktorú

uzavreli manželia K. ako kupujúci a DOSPRA a.s. ako predávajúca, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti
zapísané na LV č. X, parcela č. 17 o výmere 109 m2, ako aj vypratania a vrátenia kúpnej ceny, pričom
vec bola pôvodne vedená na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 15C/82/1995) zamietol z dôvodu
nepreukázania naliehavého právneho záujmu. Okresný súd Piešťany rozsudkom č. k. 4C/106/2008-576
zo dňa 11.12.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/298/2018-730 zo dňa

30.10.2019 žalobu (zo dňa 27.8.1999 voči manželom F. a J. O., s. r. o. o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy č. 5/1992 zo dňa 4.5.1992 uzavretej manželmi L. a S. F. ako kupujúcimi a DOSPRA, a.s. ako
predávajúca, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. X ako parcela č. 508/1, parcela č.
508/2, č. s. 1160, určenie vlastníctva žalobcu, vypratania nehnuteľností a vrátenia kúpnej ceny) zamietol
s poukazom na dobromyseľnosť žalovaných 1. a 2., hoci v spore sa jedná o absolútnu neplatnosť

kúpnej zmluvy, ktorí nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou do vlastníctva. Pričom manželia F. boli
pred uzavretím kúpnej zmluvy nájomcami predmetných nehnuteľností, ktoré kúpili na výzvu žalobcu.

51. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so

skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

52. Ustanovenie § 185 ods. 2 CSP umožňuje súdu, aby vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré
navrhli účastníci konania. Predmetné ustanovenie dáva súdu možnosť napomôcť zistenie správneho
skutkového stavu. Pri klasických sporových konaniach je možnosť súdu vykonať iné navrhnuté dôkazy

pomerne obmedzená, ale súd môže vykonať 1. dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov,
ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou, 2.
dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, 3. dôkazy na zistenie, či navrhované rozhodnutie
bude vykonateľné, 4. dôkazy na zistenie cudzieho práva. Pod verejnými registrami a zoznamami má
zákonodarca na mysli predovšetkým kataster nehnuteľností, Obchodný register, Register exekúcií,

Register záložných práv, Register dražieb a pod. Cieľom právnej úpravy, ktorá umožňuje súdu vykonať
taký dôkaz, ktorý strany nenavrhli, ak tento dôkaz vyplýva z verejných registrov alebo zoznamov, je, aby
boli v súdnom konaní eliminované také situácie, že rozhodnutie súdu bude v rozpore so skutočnosťou.53. V súlade s § 185 ods. 2 CSP odvolací súd doplnil dokazovanie na odvolacom súde o odpoveďou
Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor zo dňa 18.1.2023 (na čl. 2183), podľa ktorej list vlastníctva
č. XXXX bol založený v roku 1992 po zápise kúpnej zmluvy RI 2379/92 (parcela C-KN č. 1776/1), pričom

parcela bola prečíslovaná z p č. 1776/1 ma p. č. 6381 pri mapovaní ZMVM (základná mapa veľkej
mierky), ktoré bolo vyhotovované a do listom vlastníctva zapísané v roku 1994 pod položkou výkazu
zmien 1/1994, vrátane príloh a to list vlastníctva č. XXXX (na čl. 2185-2188). Pričom z listu vlastníctva
č. XXXX zistil, že v časti A majetková podstata pod por. číslom 3 je zapísaná parcela č. 6381 o výmere
178 m2, zastavaná plocha, dom súp. č. XXXX, v časti B – vlastníci pod por. číslom 1 sú zapísaní F. H. C.

a D. C. každý v podiele 1, V 2524/03 Darovacia zmluva. V časti B – poznámky je na podiely por. č. 1 a 2
zapísaná P2 27/00 – poznamenáva sa: žaloba na vydanie nehnuteľnosti podaná na OS v Trnave dňa
7.9.999 Mesto Piešťany – 2224/00, 3425/19. Na ev. liste č. 691 listu vlastníctva č. XXXX sú zapísaní
ako vlastníci A. B. C. a F. C. (G. C.) 1/1, parcely č. 6381 o výmere 178 m2, s č. 1678, kúpna zmluva
RI 2379/92-852/92.

54. V súlade s § 185 ods. 2 CSP odvolací súd doplnil dokazovanie na odvolacom súde o odpoveďou
Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor zo dňa 1.2.2023 (na čl. 2198), z ktorej vyplýva, že parcela
č. 1776/1 + dom boli zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. 4494 k. ú. E. a v roku 186 v rámci II. etapy
boli parcela 1776/1 a dom s. č. XXXX prepísané do listu vlastníctva č. X. Vlastníctvo evidované v liste
vlastníctva č. X bolo nasledovné: v roku 1964 bol založený list vlastníctva – vlastník Čes. štát – Domová

správa v Piešťanoch v celosti, v roku 1977 – vlastník Čsl. Štát – Okresný bytový podnik v Trnave, v roku
1988 Čs. štát – Bytový podnik mesta Piešťany, v roku 1992 položkou výkazu zmien 421/92 – Uznesením
Okresného súdu Bratislava Sa 851/2 bolo vlastníctvo v celosti prepísané na DOSPRA a.s. E., v roku
1995 bolo vlastníctvo zapísané v celosti na vlastníka Mesto Piešťany – v správe Bytového hospodárstva
š. p. E.. Parcela 1776/1 (po ZMVM v roku 1994 prečíslovaná na p. č. 6381) nebola neknihovaná, vrátane

príloh na čl. 2199-2200 vložka č. 4494).

55. V súlade s § 185 ods. 2 CSP odvolací súd doplnil dokazovanie na odvolacom súde o odpoveď
Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor zo dňa 8.2.2023 (na čl. 2207), z ktorej vyplýva, že
parcela č. 1776/1 + dom s. č. 1678 boli zapísané do listu vlastníctva č. X k. ú. E. v rámci II.

etapy zakladania evidencie právnych vzťahov, v rámci ktorej boli prepisované nehnuteľnosti a vlastníci
z pozemkovoknižných vložiek do listov vlastníctva, vrátane príloh kópia výkazu zmien z roku 1986
a originál listu vlastníctva č. X (čl. 2208-2224)

56. V súlade s § 185 ods. 2 CSP odvolací súd doplnil dokazovanie na odvolacom súde o výpis z listu

vlastníctva č. XXXX zo dňa 27.3.2023 (na čl. 2241), z ktorého vyplýva, že v časti A majetková podstata
je zapísaná parcela č. 6381 o výmere 178 m2, zastavaná plocha, dom súp. č. XXXX, v časti B – vlastníci
pod por. číslom 1 je zapísaný vlastník F. H. C. v podiele 1 a pod por. číslom 2 je zapísaný vlastník D.
C. v podiele 1, obaja titulom V 2524/03 Darovacia zmluva. V časti B – poznámky je na podiely por. č.
1 a 2 zapísaná P2 27/00 – poznamenáva sa: žaloba na vydanie nehnuteľnosti podaná na OS v Trnave

dňa 7.9.999 Mesto Piešťany – 2224/00, 3425/19, o výpis z listu vlastníctva č. X zo dňa 27.3.2023 (na čl.
2243), z ktorého vyplýva, že vlastník mesto Piešťany nemá zapísané vlastníctvo nehnuteľnosti parcela
č. 6381 o výmere 178 m2, zastavaná plocha, dom súp. č. XXXX.

57. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

58. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137
písm. c) CSP (do 30.6.2016 § 80 písm. c/ OSP), musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého
právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný
nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len
nevyvoláva zbytočné konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ďalšie iné súdne konanie.

Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu
ohrozené alebo ak by bez tohto určenia sa stalo jeho právne postavenie neisté. Procesná povinnosť
preukázať a tvrdiť, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu
alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svojnaliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti v prejednávanej
veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie
je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor

rieši (odstraňuje neistotu vzťahu strán sporu alebo vytvára pevný základ jeho usporiadania). Ak žalobca
neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samotný a prvoradý dôvod
pre zamietnutie návrhu.

59. Súd sa preto v prvom rade musí zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj

otázkou danosti naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria conditio sine qua non určovacej
žaloby. Ak totiž súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej
žaloby, resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je
potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem žalobcu musí
byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je
otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a

dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení,
čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť
právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je
sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu,
ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty resp.

ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez
tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie
stalo neistým. Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak
(a to bez skúmania vecnej stránky návrhu), musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento
záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Platí to aj pre súd prvej inštancie, aj pre

súd odvolací. Pre skúmanie súdu teda netreba, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní
žalovaný vôbec urobil. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania
súdu vedie k zamietnutiu určovacej žaloby. Je teda nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval
nielen v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 217
ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 CSP).

60. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 1998, sp. zn. 5 Cdo 60/98,
publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000, určovacou žalobou sa žalobca domáha
vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia
žaloba), alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať

vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez
tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo
neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti.
Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a
význam. Z uvedeného možno teda uzavrieť, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu

aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia, a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto
neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných
skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho
porušenia právnych povinností iným subjektom.

61. Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva
žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba
preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a
kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti). V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti

treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života,
spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že
žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže
domáhať splnenia povinnosti, však neplatí vtedy, ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo
splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho

vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny
záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v
danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich
práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah aleboprávo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na
plnenie). Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca
domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny

určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s
daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v
jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá
teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či
snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať

iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o
samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá
určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal
meritom veci.

62. Podľa konštantnej judikatúry, ak možno žalovať o určenie práva alebo právneho vzťahu, nie je daný
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, ktorá sa tohto práva alebo právneho vzťahu
týka (porov. R 68/2001 – Najvyšší súd Českej republiky sp. zn. 22Cdo 2147/99). Posúdenie platnosti
právneho úkonu je potom predbežnou otázkou vo vzťahu k riešeniu otázky existencie práva alebo
právneho vzťahu, ktorý mal byť týmto právnym úkonom založený.

63. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľností (výlučným, resp. aj podielovým
spoluvlastníkom vo vzťahu k niektorým nehnuteľnostiam), pri ktorých je v katastri nehnuteľnosti
zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností

(výpis z LV preukazuje vlastnícke právo) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne
postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté, a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo
byť aj ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom pre vykonanie
zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym
prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Umožňuje

totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti.
Žaloba o určenie vlastníckeho práva žalobcu musí smerovať proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci
nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľnosti. Ak by žaloba nesmerovala proti všetkým týmto osobám
(popierajúcim vlastnícke právo žalobcu) naliehavý právny záujem na požadovanom určení by nebol
daný.

64. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že keďže žalovaný 3. a žalovaná 4. sú aktuálne zapísaní
ako vlastníci (podieloví spoluvlastníci) nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáha určenia
vlastníckeho práva predmetnou žalobou, a vyhovujúci výrok môže privodiť zosúladenie evidovaného
a právneho vzťahu (pričom o takýto prípad ide aj v prejednávanej veci), okresný súd správne uzavrel,

že žalobca má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Uvedené platí v kontexte so
skutočnosťou,žepredmetomvlastníctvajemajetokspadajúcipodzákonomajetkuobcí,ktorémumábyť
podľa odvolacieho súdu poskytnutá ochrana, napriek tomu, že žalobca ako zakladateľ a jediný akcionár
spoločnosti DOSPRA a.s. zavinil stav, že spoločnosť DOSPRA a.s., ktorej zápis do Obchodného registra
bol neplatný, nevznikla, ako aj v kontexte záveru o nedobromyseľnosti žalovaných pri nadobúdaní

predmetnej nehnuteľnosti (odsek 112).

65. Správne posúdenie otázky vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), okrem iného, predpokladá,
že súdy si náležitým spôsobom ujasnia, čo je na základe obsahu žaloby predmetom konania a čo je
právnym dôvodom nároku uplatneného žalobou.

66. Stranou v spore sa niekto môže stať bez toho, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý
v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu
podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí
od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.

Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom
práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cítibyť stranou určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je.
Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní

ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v
konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 192/2004).

67. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v civilnom sporovom konaní musíme rozlišovať

procesnú legitimáciu a vecnú legitimáciu. Procesnou legitimáciou rozumieme oprávnenie byť stranou
v spore. Vecnou legitimáciou rozumieme z hmotného práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je
nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Či je strana vecne
legitimovaná, buď aktívne (na strane žalobcu) alebo pasívne (na strane žalovaného), sa ukáže (prejaví)
v konečnom vecnom súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej aktívnej legitimácie teda znamená, že
strananebolanositeľompráva,oktoréišlovkonkrétnomkonaní.Vecnálegitimáciamávýznamvkaždom

sporovom konaní. Nedostatok vecnej aktívnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom
práva, o ktoré išlo v konaní.

68. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení k 24.6.1992 veci, ku ktorým
patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným

prevádzkárňam národných výborov, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na
obec podľa osobitného predpisu, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na
území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti upravia zmluvne, ods. 7 veci a
majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona (1.5.1991 pozn.
odvolacieho súdu).

69. V súlade s uvedeným v odsekoch 65 až 68 odvolací súd dopĺňa, že žalobca je vo veci aktívne vecne
legitimovaný,akonositeľtvrdenéhopráva,keďvsúladesozákonnýmustanovenímoznačenýmvodseku
69 dňom 1.5.1991 na žalobcu prešlo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, pričom historická
genéza vlastníctva, pôvodne štátu (následne žalobcu) je preukázaná aj odpoveďou Okresného úradu

Piešťany, katastrálny odbor zo dňa 1.2.2023 (na čl. 2198) v spojení s odpoveďou Okresného úradu
Piešťany, katastrálny odbor zo dňa 8.2.202 (na čl. 2207) označených v odsekoch 54 a 55, keď ešte
v roku 1995 bolo vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti zapísané v celosti na vlastníka Mesto Piešťany
– v správe Bytového hospodárstva š. p. Piešťany, ako aj Protokolom o prechode vlastníctva vecí,
postúpení majetkových práv a záväzkov z majetku Slovenskej republiky do majetku mesta Piešťany

(podľa § 14 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci) zo dňa 15.4.1992 (na čl. 363), podľa ktorého
bol upravený prechod majetku, ku ktorému patrilo právo hospodárenia štátnemu podniku Bytového
hospodárstva Piešťany. S poukazom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s námietkou žalovaných
o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní.

70. Odvolací súd konštatuje, že s ohľadom na obsah spisu bolo nevyhnuté zohľadniť, že v časti
(pôvodného) nároku o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy č. 5/1992 zo dňa 4.9.1992 uzavretá medzi
DOSPRA a.s. ako predávajúcim a žalovanými 1. a 2. ako kupujúcimi a neplatnosti darovacej zmluvy zo
dňa 27.11.2003 uzavretá medzi žalovanými 1. a 2 ako darcami a žalovanými 3. a 4. obdarovanými bolo
už právoplatne rozhodnuté o ich zamietnutí, z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu (odsek

17). Uvedené však nemení nič na skutočnosti, že v týchto častiach uplatneného nároku ide o predbežnú
otázku vo vzťahu k nároku žalobcu na určenie vlastníckeho práva, a preto z tohto hľadiska bola správne
táto otázka posudzovaná už súdom prvej inštancie ako predbežná.

71. Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické

osoby, ods. 2 písm. a) právnickými osobami sú združenia fyzických alebo právnických osôb, písm. c)
jednotky územnej samosprávy.

72. Podľa § 19a ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva
a povinnosti môže byť obmedzená len zákonom, ods. 2 právnické osoby, ktoré sa zapisujú do

obchodného registra alebo do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti
odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.73. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom k 27.12.1992
(ďalej len „Obchodný zákonník“) obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom
ustanovené údaje týkajúce sa podnikateľov, prípadne iných osôb, o ktorých to ustanovuje osobitný

zákon, ods. 2 skutočnosti zapísané v obchodnom registri sú účinné voči každému odo dňa, ku ktorému
sa zápis vykonal. Proti tomu, kto koná v dôvere v zápis do obchodného registra, nemôže ten, koho sa
zápis týka, namietať, že zápis nezodpovedá skutočnosti.

74. Podľa § 62 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu 4.5.1992 spoločnosť

vzniká dňom, ku ktorému bola zapísaná do obchodného registra.

75. V konaní nebolo sporné, že uznesením Mestského zastupiteľstva č. 27/1992 Mesta Piešťany
(prijatom na druhom riadnom zasadnutí Mestského zastupiteľstva) došlo k schváleniu transformácie
štátneho podniku Bytové hospodárstvo Piešťany na DOSPRA a.s., so sídlom Piešťany, v zložení
základného majetku vo výške 851.016.240,- Kčs, so 100 % účasťou Mesta Piešťany, že podľa

zakladateľskej listiny DOSPRY, a.s. základný „kapitál“ spoločnosti (851.016.40,- Kčs) mal pozostávať z
nepeňažných vkladov, ktorých hodnota je uvedená v prílohe ako neoddeliteľnej súčasti zakladateľskej
listiny, pričom hodnota bola určená odborným ocenením znaleckou organizáciou CORPORA Bratislava,
že podľa dodatku k znaleckému posudku č. 02-01/1992 z januára 1992 vypracovaného
znaleckou organizáciou CORPORA vyplýva, že nepeňažný vklad bol tvorený aj obytným domom súp. č.

XXXX na D. ul., na parc. č. 1776/1 a tiež parc. č. 1776/1 zast. plocha o výmere 198 m2 (t. j. predmetné
nehnuteľnosti). Taktiež nebolo sporným, že uznesením bývalého Obvodného súdu Bratislava I sp. zn. Sa
851/Z zo dňa 25.5.1992 sa v Obchodnom registri v odd. Sa vo vložke č. 851/Z povolilo vykonať (prvo)
zápis obchodnej spoločnosti DOSPRA, akciová spoločnosť, IČO: 31 414 028, so sídlom B. XX, XXX XX
E., deň vzniku: 04.05.1992 a pričom uvedené bolo podľa výpisu aj v Obchodnom registri zapísané.

76. V súvislosti so spoločnosťou DOSPRA, a.s. odvolací súd zotrval na právnom závere, že na túto
spoločnosť treba hľadieť akoby nikdy nebola vznikla, keď je nutné vychádzať z uznesenia Mestského
súdu v Bratislave sp. zn. 20Cob 507/93 zo dňa 6.12.1994 (právoplatné 27.1.1995), ktorým došlo k
zmene uznesenia Obvodného súdu Bratislava I. č.k. Sa 851/Z zo dňa 25.5.1992, ktorým bol povolený

zápis do obchodného registra spoločnosti DOSPRA a.s. a taktiež k zrušeniu uznesenia Obvodného
súdu Bratislava I. č. k. Sa 851/Z zo dňa 18.5.1993, ktorým bola povolená zmena v časti štatutárnych
zástupcov, konania menom spoločnosti a dozornej rady. Odvolanie v danej veci podal mestský
prokurátor, ktorý vstúpil do konania podľa ust. § 35 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku dňa 19.09.1993, poukazujúc na procesno-právne a hmotno-právne pochybenia súdu prvého

stupňaObvodnéhosúduBratislavaI.,keďMestskýsúdvBratislaveakoodvolacísúdvytkolregistrovému
súdu, že nepostupoval v súlade s ust. § 175 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a
to, že ak návrh na zápis do obchodného registra podáva predstavenstvo, podpisujú ho všetci členovia
predstavenstva. Z dôvodu, že JUDr. Jozefína Kráľová nebola splnomocnená na podanie návrhu členmi
predstavenstva, nebola osobou oprávnenou na podanie návrhu na zápis do obchodného registra, preto

v zmysle § 220 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého
stupňa tak, že návrh na zápis do Obchodného registra zamietol. Ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu
SR č. k. 3Cdo/65/1997-108 zo dňa 30.1.1998, z ktorého vyplýva, že týmto došlo k zrušeniu rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č. k. 49Co/187/96-70 zo dňa 10.9.1996. Predmetom základného konania
(v konaní pred Okresným súdom v Trnave sp. zn. 15C/82/1995) bol návrh žalobcu (Mesta Piešťany)

o neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorý smeroval voči žalovaným: 1. I. A. K., 2. I. M. K., 3. DOSPRA a.s.
Piešťany. V odôvodnení svojho rozhodnutia Najvyšší súd SR ako súd dovolací dospel k záveru, že
zamietnutím návrhu na zápis spoločnosti DOSPRA a.s. do obchodného registra rozhodnutím Mestského
súdu v Bratislave - uznesením sp. zn. 20Cob 507/93 zo dňa 6.12.1994 došlo k tomu, že na uvedenú
spoločnosť je treba hľadieť akoby nebola nikdy vznikla, čo je záväzné pre všetky orgány (tu NS SR

poukázal na ust. § 159 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 OSP). Uznesenie súdu, ktorým povolil zápis
do obchodného registra spoločnosti DOSPRA a.s., ktorý Obvodný súd Bratislava I. povoliť nemal,
nekonvaliduje nedostatky, pre ktorý zápis nemal byť povolený. Zrušenie zápisu má právne účinky od
počiatku (ex tunc). Mylný je teda názor, že akciová spoločnosť DOSPRA a.s. počas trvania zápisu v
obchodnom registri až do jeho zrušenia mala právnu subjektivitu a mohla konať ako právny subjekt.

77. S ohľadom na uvedené v odseku 76 vyplýva, že pokiaľ došlo k zrušeniu uznesenia, ktorým bol zápis
DOSPRA a.s. do obchodného registra povolený a účinky tohto uznesenia nastali ex tunc (od počiatku),
v súlade s najvyššími súdnymi autoritami je potrebné podľa odvolacieho súdu zotrvať na tom, že tátospoločnosť nikdy nevznikla a teda nemala právnu subjektivitu, nemohla vstupovať do záväzkových
vzťahov (ani nadobudnúť do vlastníctva predmetné nehnuteľnosti a následne ani s nimi nakladať), a
teda ani nemohla platne uzatvoriť so žalovanými 1. a 2. predmetnú kúpnu zmluvu č. 4/1992 bez ohľadu

na to, že predmetná zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom v Trnave pod č. Reg. R I.2379/92
zo dňa 11.9.1992.

78. Uvedené v odseku 77 nič nemení na tom, že žalovaný 1. a žalovaná 2. v čase uzavretia kúpnej
zmluvy dňa 4.9.1992 podľa odvolacieho súdu konali v dobrej viere v zápis spoločnosti DOSPRA a.s.

do Obchodného registra (podľa § 27 ods. 2 Obchodného zákonníka) a teda aj vo viere, že DOSPRA
a.s. má právnu subjektivitu, pričom nešlo len o žalovaných 1. a 2., ale zjavne o všetky subjekty (teda
aj kupujúci v zmysle kúpnej zmluvy č. 5/1992, č. 8/1992, č. 9/1992, kúpnej zmluvy zo dňa 14.8.1992
označené v odseku 94), ktoré v dobe od zápisu DOSPRA a.s. až do rozhodnutia o jeho neplatnosti,
vstúpili s touto spoločnosťou do jednania, či akéhokoľvek právneho vzťahu. Ako aj v dobrej viere v zápis
v katastri nehnuteľností, podľa ktorého v tom čase svedčal zápis vlastníckeho práva k predmetným

nehnuteľnostiam spoločnosti DOSPRA, a.s.

79. S poukazom na obsah spisového materiálu spoločnosti DOSPRA a.s. na čl. 61-578, (výpoveďami
svedkov I. J. a F. L.) bolo z vykonaného dokazovania preukázané, že rozhodnutiu bývalého Obvodného
súdu Bratislava I v Bratislave sp. zn. Sa 851/Z zo dňa 25.5.1992, ktorý uznesením povolil v OR v odd.

Sa vo vložke č. 851/Z vykonať (prvo) zápis obchodnej spoločnosti DOSPRA, akciová spoločnosť, IČO
31 414 028, so sídlom Školská 19, 921 01 Piešťany, deň vzniku: 04.05.1992, predchádzal návrh na
zápis do obchodného registra zo dňa 4.5.1992, v záhlaví ktorého je označená A. A. D., keď podľa
obsahu návrhu boli pripojené: zakladateľská listina, stanovy a.s., notárska zápisnica, podpisové vzory,
rozhodnutie Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR, uznesenie MÚ Piešťany,

znalecký posudok základného imania, pričom v spise (kópia spisu spoločnosti DOSPRA a.s. na čl.
164) je založená plná moc zo dňa 21.4.1992, ktorou Dipl. I. K. J. splnomocnil A. A. D. k realizácii
zápisu do obchodného registra akciovej spoločnosti DOSPRA a.s. Iné plné moci pre A. A. D. v súvislosti
s návrhom na zápis do obchodného registra sa v spise nenachádzajú. Svedok A. I. J., ktorý bol
členom predstavenstva DOSPRA a.s. (podpredseda) síce vo výpovedi na odvolacom pojednávaní dňa

19.1.2022 uviedol, že podpisoval plnomocenstvo v súvislosti s návrhom na zápis do Obchodného
registraprenejakúkanceláriualeboniekohozBratislavy,aletotojehotvrdeniezobsahuspisuobchodnej
spoločnosti DOSPRA a.s. nevyplýva a ani uvedené svedok nedoložil. Svedok F. L. si nepamätal na
okolnosti podania návrhu na zápis do Obchodného registra. Odvolací súd k uvedenému poukazuje na
to, že z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že potom ako Mestský prokurátor Mestskému súdu

v Bratislave dňa 15.11.1993 vstúpil do konania vo veci DOSPRA a.s. a súčasne podal odvolanie proti
uzneseniu Obvodného súdu Bratislava 1. č. Sa 851/Z z 25.5.1992, F. R. Q., ktorý podľa vyjadrenia
svedkov A. I. J. aj F. L. bol zamestnanom DOSPRA a.s. (právne oddelenie), podal až dňa 18.3.1995
návrh na zrušenie právoplatnosti uznesenia sp. zn. 20Cob/507/93 zo dňa 6.12.1994 (na čl. 216), keď
konal podľa generálnej plnej moci zo dňa 19.2.1993 udelenej mu DOSPRA a.s. Ďalej odvolaním zo dňa

24.8.1995 proti uzneseniu Sa 851/B zo dňa 4.5.1995 na čl. 231 (ktorým Obvodný súd Bratislava 1 vo veci
sp. zn. Sa 851/B návrh zamietol – na zrušenie uznesenia o zrušení právoplatnosti uznesenia Mestského
súdu sp. zn. 20Cob/507/93 zo dňa 6.12.1994) navrhol F. R. Q. vyhovieť návrhu a zrušiť právoplatnosť
uznesenia sp. zn. 20Cob/507/1993 určenú dňa 27.1.1995. Pričom uznesením sp. zn. 20Cob/501/95
zo dňa 24.9.1996 (čl. 262) bolo odvolanie F. R. Q. odmietnuté. Teda (iba) spoločnosť DOSPRA a.s.

prostredníctvom F. R. Q. až potom ako nadobudlo právoplatnosť (dňa 27.1.1995) rozhodnutie sp. zn.
20Cob/507/93 zo dňa 6.12.1994, realizovala úkony, v snahe (iba) zrušiť právoplatnosť uvedeného
rozhodnutia, avšak neúspešne. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že v súvislosti s uvedeným
I. I. F. (primátor mesta Piešťany) v Notárskej zápisnici NZ 11/95, N11/95 zo dňa 11.1.1995 práve
s ohľadom na uznesenie Mestského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.1994 sp. zn. 20Cob/307/93

urobil vyhlásenie o zrušení zámeru založiť akciovú spoločnosť DOSPRA, zrušil zakladateľskú listinu,
stanovy a orgány. Napriek snahe odvolacieho súdu (v zmysle pokynu dovolacieho súdu v odseku 31
uznesenia sp. zn. 1Cdo/160/2018 zo dňa 30.4.2019) sa nepodarilo v tomto konaní zistiť akékoľvek
iné relevantné okolnosti (ani s poukazom na obsah kópie registrového spisu), ktoré predchádzali
samotnému rozhodnutiu o povolení vykonať prvozápis spoločnosti DOSPRA a.s. do Obchodného

registra bývalým Obvodným súdom Bratislava I, pričom ani samotný žalobca neozrejmil skutočnosti
odôvodňujúceprizeraniesakonaniuDOSPRYa.s.,resp.odôvodňujúcenenamietanieneplatnostizápisu
tejto spoločnosti do Obchodného registra. S ohľadom na uvedené odvolací súd vychádzal zo záveru
naznačeného dovolacím súdom (uznesenie sp. zn. 1Cdo/160/2018 zo dňa 30.4.2019), že žalobca akojediný akcionár musel vedieť, že zápis DOSPRY a.s. do obchodného registra je vadný, neplatný, resp.
musel vedieť, že DOSPRA a.s. až do rozhodnutia Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 20Cob/507/93
zo dňa 6.12.1994, „žije“ a plní si svoje povinnosti vyplývajúce zo štatútu, pričom nenamietal neplatnosť

zápisu spoločnosti DOSPRA a.s., resp. neurobil žiadne kroky k tomu, aby zabránil neplatnosti zápisu
DOSPRA a.s. do Obchodného registra, pričom žalobu v danej veci podal dňa 7.9.1999, teda až cca 5
rokov po rozhodnutí vo veci sp. zn. 20Co/507/1993, resp. po 18 mesiacoch po rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo/65/1997 zo dňa 30.1.1998. Je zrejmé, že žalobca ako jediný akcionár spoločnosti
DOSPRA a.s. zavinil stav, že spoločnosť DOSPRA a.s., ktorej zápis do Obchodného registra bol

neplatný, nevznikla a bez toho, aby danú situáciu riešil, akceptoval daný stav a svojím ne/konaním
dopustil stav, že spoločnosť DOSPRA a.s. ako neexistujúci subjekt uzatvorila so žalovanými 1. a 2 kúpnu
zmluvu č. 4/1992. Potom teda platí, že žalobca ako jej zriaďovateľ a jediný akcionár bol tým subjektom,
ktorý so žalovanými 1. a 2. uzatváral zmluvu o prevode vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, a ktorý
teda spôsobil neplatnosť zápisu do Obchodného registra. A teda subjektom, ktorý uzavrel zmluvu o
prevode vlastníctva, ktorej neplatnosti sa teraz domáha, bol sám žalobca a nie DOSPRA a.s., nakoľko

táto nikdy neexistovala a teda ani nemohla spôsobiť túto neplatnosť (pozri bod 29 uznesenia NS SR
sp. zn. 1Cdo/160/2018 zo dňa 30.4.2019). V zmysle uvedeného vyplýva, že žalobca nemohol platne
nikdy previesť ani vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, resp. ako imanie, ktoré vložil do akciovej
spoločnosti, a teda potom ich vlastníkom bol stále žalobca a teda žalobca ako vlastník mal dbať na to,
aby nedošlo k neplatnému (s poukazom na nižšie uvedené) prevodu nehnuteľností na žalovaných 1., 2.

80. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

81. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

82. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právnym úkonom je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo ku zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto

prejavom spájajú. Pojmovým znakom právneho úkonu je preto samotný prejav vôle navonok, ktorý sa
vo vonkajšom svete prejavuje, napr. hovoreným slovom, zhotovením listiny, alebo akýmkoľvek iným
spôsobom,zktoréhomožnousudzovaťvôľukonajúceho.Akideoprávnyúkon,prektorýjepodsankciou
neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu vôle daná obsahom zmluvy, na ktorej
je zaznamenaný. Ak sa vôľa konajúceho neprejavila navonok žiadnym spôsobom, ide o neexistujúci

právny úkon. Podpis je ďalšou pojmovou náležitosťou písomnej formy prejavu; písomný prejav platí až
od podpisu zmluvy. Pričom písomná forma zmluvy o prevode nehnuteľností je zavŕšená až podpismi
predávajúceho a kupujúceho.

83. Zmluva je považovaná za právnu skutočnosť, ktorá pozostáva z dvoch (prípadne viacerých),

jednostranných právnych úkonov, pri ktorých dochádza k ich stretu. Pri súkromnoprávnych vzťahoch je
pritom potrebné dbať na to, aby na ochranu svojich majetkových záujmov dbali predovšetkým samotní
účastníci takéhoto vzťahu. Od týchto účastníkov možno potom požadovať, aby postupovali obozretne
a aby rešpektovali minimálne elementárne zásady opatrnosti. Súčasne sa prihliada na to, aké sú reálne
možnostizmluvnejstranyzhľadiskaveku,vzdelania,životnýchskúseností,sociálnejsituácieapodobne.

84. Ku konkrétnemu zneniu zmluvy pristupujú zmluvné strany v procese vyjednávania, výsledkom
ktorého je obsah príslušného kontraktu. Strany kontraktu, ktoré tvoria obsah právneho úkonu sú
limitované nielen z hľadiska možnosti a dovolenosti zákona a dobrých mravov, ale aj limitov v súvislosti
s ochranou slabšej strany, ktorá sa častokrát v procese kontraktácie ocitá nedobrovoľne, vo finančnej a

časovej tiesni. Zmluvné právo je založené na zásade pacta sunt servanda (zmluvy sa majú dodržiavať)
a ochrana autonómie vôle zmluvných strán (článok 2 ods. 3 Ústavy SR; § 2 ods. 3 Občianskeho
zákonníka) zabezpečuje, aby verejná moc a v rámci nej i súdy uznali vôľu jednotlivca tak, ako ju
v konkrétnom okamihu prejavil. Avšak len ak dôjde k zhodne prejavenej vôle dvoch strán, zásada pacta
sunt servanda garantuje, že zmluva a jej právne dôsledky budú nielen stranami sporu, ale aj súdmi

rešpektované a že bude možné domôcť sa práv a povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy v prípadnom
súdnom konaní.85. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný.

86. Právny úkon je charakterizovaný ako subjektívna právna skutočnosť aprobovaná právnym
poriadkom, pre ktorú sú charakteristické nasledovné znaky: prejav vôle, prejav vôle smeruje k vzniku,
zmene alebo zániku práv a povinností, prejav vôle právny poriadok uznáva, právny poriadok s právnym
úkonom spája tie následky, ktoré konajúci chcel. Ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka kladie
požiadavky pre súladnosť vyššie uvedených znakov preto, aby určitý úkon fyzickej alebo právnickej

osoby bol považovaný za platný právny úkon. Týmito požiadavkami sú sloboda vôle, vážnosť vôle,
určitosť prejavu vôle, zrozumiteľnosť prejavu vôle, možnosť (dovolenosť). Vyššie uvedené požiadavky s
výnimkou možnosti predmetu plnenia sú požiadavkami kladenými na subjektívnu stránku konajúceho a
prejavujú sa vo vôli kvôli (utváraní vôle) konajúceho a v prejave vôle navonok. Môže sa teda prejaviť: v
existencii (neexistencii) vôle, v prejave vôle, v pomere vôle a prejavu. O vadu vôle ide vtedy, ak vôľa nie
je skutočne daná, vážna, omylu prostá, určitá a slobodná. Ak subjektu chýba vôľa, ide o právny úkon

absolútne neplatný - non negotium. V tomto prípade právny úkon z hľadiska práva vôbec nevznikne,
nakoľko mu chýba podstatný pojmový znak právneho úkonu. Ide o prípady, keď chýba vôľa konajúceho,
môže však ísť aj o vady určitosti a zrozumiteľnosti prejavu vôle. Právna teória (pozn. nie Občiansky
zákonník) od neplatnosti právneho úkonu – non negotium, odlišuje neplatnosť právnych úkonov –
negotium nullum, kedy právny úkon síce vznikne, nespĺňa však všetky náležitosti platného (bezvadného)

právneho úkonu a z tohto dôvodu je neplatný a nemá za následok zmenu právnych pomerov (porov.
Krajčo.J.,Občianskyzákonníkpreprax,Komentár,Bratislava:EUROUNION,2015,474s.).Danosťvôle
je základným predpokladom každého právneho správania – tvorí podstatnú, neopomenuteľnú a ničím
nenahraditeľnú (výkladom neodstrániteľnú) náležitosť právneho úkonu (porov. uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 20. júna 2012, sp. zn. 7M Cdo 12/2011).

87. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.

88. Pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, treba uviesť, že táto pôsobí priamo zo zákona

(ex lexe), a to od počiatku (ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal; preto právne
účinky, t.j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z takto absolútne neplatného
právneho úkonu nevzniknú. Súd prihliada k absolútnej neplatnosti právneho úkonu i bez návrhu, t.j. z
úradnej povinnosti. To však platí len za predpokladu, že skutočnosti, ktoré sú s absolútnou neplatnosťou
právneho úkonu spojené, vyjdú v konaní najavo. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu pritom nemožno

podľaplatnéhoprávnehostavuspätnezhojiť,anidodatočnýmschválením(ratihabíciou),aniodpadnutím
vady prejavu vôle (tzv. konvalidáciou). Absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje právne následky
ani v prípade, keď na jeho základe už bolo rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. Absolútne neplatný právny úkon je neplatný od samého začiatku.

89. V konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na
ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň,
ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže
sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon

nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné
rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody,
vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej
povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a

pod.) [pozri rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/208/2010/].

90. Odvolací súd aj v spojení s už uvedeným v odseku 77 a 78 a s poukazom aj na konštatovanie
dovolacieho súdu v uznesení sp. zn. 1Cdo/160/2018 zo dňa 30.4.2019, že z vykonaného dokazovania je
zrejmé, že DOSPRA a.s. právne nikdy nevznikla, preto uzatvára, že predmetnú kúpnu zmluvu č. 4/1992

zo dňa 4.9.1992 uzatvoril non subjekt (neexistujúci subjekt) spoločnosť DOSPRA a.s. (ako predávajúca)
bez právnej subjektivity, čo spôsobilo absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy č. 4/1992 v zmysle § 38 ods.
1 (§ 37 ods. 1) Občianskeho zákonníka a teda žalovaní 1. a 2. kúpnou zmluvou č. 4/1992 nenadobudli
vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, čo správne uzavrel aj súd prvej inštancie v napadnutomrozsudku. Vo všeobecnosti možno za vlastníka považovať osobu, v prospech vlastníctva ktorej svedčí
nadobúdacie konanie („modus“) a zodpovedajúci právny titul („titulus“), napríklad zmluva. Pokiaľ „titulus“
preukazuje právo inej osoby než „modus“, je potrebné určiť, kto je vlastníkom. Za vlastníka je v takom

prípade považovaný ten, v prospech práva ktorého svedčí nadobúdací titul. Neplatný právny úkon ale
nemá právne následky, aké má platný právny úkon; na jeho základe preto nedochádza k prevodu
nehnuteľnosti. I keď v prípade neplatného právneho úkonu o prevode nehnuteľnosti „prevedených“
ďalej na iných nadobúdateľov svedčí v prospech týchto ďalších nadobúdateľov „modus“, chýba im
„titulus“. Pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad

zápisom v katastri. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu
vlastníckeho práva, nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva. Uvedená absolútna
neplatnosť spôsobila neplatnosť aj následnej darovacej zmluvy zo dňa 27.11.2003, ktorú uzavreli
žalovaní 1. a 2. ako darcovia a žalovaní 3. a 4. ako obdarovaní (čo taktiež správne uzavrel aj súd prvej
inštancie),vzmyslezásady,podľaktorejniktonemôžepreviesťviacpráv,akomásám(nemoplusiurisad
alium transferre potest quam ipse habet). Z uvedeného vyplýva, že z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy

nedošlo k prevodu vlastníckeho práva z prevodcu na nadobúdateľa, keďže tento nadobúdateľ vlastnícke
právo k predmetnej nehnuteľnosti nenadobudol, nemôže s nehnuteľnosťou nakladať, čo okrem iného
znamená, že nadobúdateľ ich nemôže previesť na ďalší subjekt (žalovaní 3. a 4.), ktorý v takom prípade
sa taktiež nemôže stať ich vlastníkom.

91. Odvolací súd k uvedenému už v odseku 90 poukazuje aj na bod 30 odôvodnenia uznesenia NS SR
sp. zn. 1Cdo/160/2018 zo dňa 30.4.2019, v ktorom Najvyšší súd SR poukázal na to, že v danom prípade
nejde o zásadu, že „nikto nemôže previesť viac práv než sám má“, nakoľko súdy vychádzali z právneho
názoru, že DOSPRA a.s. nevznikla. Táto zásada je uplatniteľná v prípadoch, ak osoby nadobúdajúce
práva majú právnu subjektivitu a právne existujú, ale vlastnícke právo nadobudli od nevlastníka. Preto,

ak DOSPRA a.s. nikdy nevznikla, nemohla ani previesť viac práv, ale žiadne právo, keď toto právo ani
nemohla nadobudnúť od iného subjektu, pretože ako právny subjekt nikdy neexistovala. Potom sa do
priameho právneho vzťahu dostáva žalobca ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v materiálnom čase,
v čase prevodu vlastníctva nehnuteľností na žalovaných 1. a 2. priamo na týchto žalovaných, na ktorých
nehnuteľnosť bola prevedená, keďže nemohla byť prevedená DOSPROU, a.s.

92. Dovolací súd v zrušujúcom uznesení v súvislosti so skutočnosťou, že DOSPRA a.s. za svojej
„existencie“ scudzila viacero nehnuteľností rôznym subjektom, pre komplexné posúdenie veci zistiť,
komu ich scudzila, či obdobne postupuje vo všetkých podobných prípadoch, a v prípade, že nepostupuje
rovnako, zistiť dôvody, pre ktoré sa domáha neplatnosti prevodu len v tomto prípade a posúdiť, či

nejde zo strany žalobcu o diskriminačné konanie a porušenie zásady rovnakého zaobchádzania voči
žalovaným a na akom základe, ak je pravdou tvrdenie dovolateľov (žalovaných pozn. odvolacieho súdu),
že v iných obdobných prípadoch prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam za rovnakých okolností sa
neplatnosti nedomáhal.

93. S poukazom na obsah vykonaného dokazovania označeného už v odseku 50 odvolací súd
uvádza, že žalobca okrem predmetnej žaloby doručenej Okresnému súdu dňa 7.9.1999 sa už žalobou
doručenou na okresný súd Trnava dňa 4.12.1995 (sp. zn. 27C/63/1995) domáhal určenia neplatnosti
predmetnej kúpnej zmluvy č. 4/1992, keď konanie veci bolo uznesením Okresného súdu Trnava č. k.
27C/63/1995-76 zo dňa 6.7.2000 zastavené (právoplatné dňa 16.8.2000) z dôvodu späťvzatia žaloby

žalobcom (bez uvedenia dôvodu) podaním zo dňa 20.9.1999. Spoločnosť DOSPRA a.s. uzavrela aj
kúpnu zmluvu č. 8/1992 zo dňa 11.9.1992 (s kupujúcimi manželmi W. a K. D. a manželmi M. a L. J.
ako kupujúci, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX, parcela č. 1767/1 o výmere
235 m2, s.č. 1082), pričom žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 4.12.1995 (vec
sp. zn. 21C/105/1995) domáhal voči kupujúcim určenia neplatnosti kúpnej zmluvy č. 8/1992 zo dňa

11.9.1992, keď následne bolo toto konanie uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 21C/105/1995-41
zo dňa 26.10.1999 zastavené (právoplatné dňa 22.12.1999) z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom (bez
uvedenia dôvodu) podaním zo dňa 20.9.1999. Zároveň žalobca ohľadom kúpnej zmluvy č. 8/1992 zo
dňa 11.9.1992 podal žalobu na Okresný súd Piešťany sp. zn. 12C/17/2001 dňa 7.9.1999 (pôvodne
vedené na Okresnom súde Trnava sp. zn. 17C/34/1999), ktorou sa domáhal vydanie nehnuteľností

(v zmysle kúpnej zmluvy č. 8/1992). Okresný súd Piešťany rozsudkom č. k. 12C/17/2001-79 zo dňa
18.9.2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/87/2003-109 zo dňa 14.7.2003
(právoplatné dňa 31.7.2003) žalobu žalobcu (ktorou sa voči manželom W. a K. D. a manželom M.
a L. J., PROFSTAV, s.r.o, a Matador, a.s.) domáhal vydania nehnuteľností zamietol (z dôvoduabsencie hmotnoprávnej náležitosti žalobného petitu v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka). Ďalej
spoločnosť DOSPRA, a.s. uzavrela kúpnu zmluvu č. 9/1992 zo dňa 25.9.1992 (s kupujúcimi manželmi
A. a M. K.), ohľadom ktorej podal žalobca žalobu (doručenú dňa 22.5.1995 - pôvodne vedená pod sp. zn.

15C/82/1995) a domáhal sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy č. 9/1992 zo dňa 25.9.1992 (predmetom
ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. X, parcela č. 17 o výmere 109 m2) aj vypratania a vrátenia
kúpnej ceny. Táto žaloba bola rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. PN-11C/130/2002-195 zo
dňa 24.4.2007 (právoplatné dňa 14.6.2007) zamietnutá z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho
záujmu (bez podania odvolania). Spoločnosť DOSPRA a.s. ďalej uzavrela kúpnu zmluvu č. 5/1992 zo

dňa 4.9.1992 (s kupujúcimi manželmi L. a S. F., ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV
č. X ako parcela č. 508/1, parcela č. 508/2, č. s. 1160), pričom žalobca sa žalobou zo dňa 27.8.1999
domáhal na Okresnom súde Piešťany (sp. zn. 4C/106/2008) určenia neplatnosti kúpnej zmluvy č.
5/1992 zo dňa 4.9.1992, určenie vlastníctva žalobcu, vypratania nehnuteľností a vrátenia kúpnej ceny.
Uznesením č. 49/2015 neschválilo Mestské zastupiteľstvo mesta Piešťany rokovať o ukončení sporu
mimosúdnou cestou (výzva na mimosúdne rokovanie zo dňa 12.2.2015 vo veci žalobcu F. E. proti

žalovaným I. L. F. a spol.) na základe návrhu na mimosúdne rokovanie zo dňa 12.2.2015. Okresný
súd Piešťany rozsudkom č. k. 4C/106/2008-576 zo dňa 11.12.2017 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trnave č. k. 24Co/298/2018-730 zo dňa 30.10.2019 žalobu (voči manželom F. a J. O., s.
r. o.) zamietol s poukazom na dobromyseľnosť manželov F. (konštatoval, že v spore sa jedná o
absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, pričom manželia F. boli pred uzavretím kúpnej zmluvy nájomcami

predmetných nehnuteľností, ktoré kúpili na výzvu žalobcu). Spoločnosť DOSPRA a.s uzavrela kúpnu
zmluvu zo dňa 14.8.1992 s kupujúcimi (s manželmi H. a A. C.), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti na
LVč.XXX,parcelač.1864/2,zast.plochavovýmere21m2,parcelač.1864/1,doms.č.XXXXvovýmere
660 m2 v 1. Uznesením č. 130/1999 zo dňa 25.6.1999 schválilo Mestské zastupiteľstvo mesta Piešťany
DohoduozrušeníavyporiadanípodielovéhospoluvlastníctvamanželovC..Dňa1.7.1999uzavreliMesto

Piešťany a manželia H. a A. C. S. o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (nehnuteľnosti
LV č. XXX, parcela č. 7754, zast. plocha. dom s.č. 1769, vo výmere 508 m2, parcela č. 7756 zast. plocha
vo výmere 92 m2, ktoré nadobudli do vlastníctva od predávajúceho DOSPRA a.s. v spoluvlastníckom
podiele 1) a dohodli sa na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva s tým, že manželia C. sa
stanú výlučnými vlastníkmi a ustupujúcemu spoluvlastníkovi bude vyplatená protihodnota 1.500.000,-

Sk. Spoločnosť DOSPRA a.s. uzavrela aj kúpnu zmluvu č. 3/1992 dňa 4.9.1992 (s kupujúcimi manželmi
A. a G. D.), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, parcela č. 943 o výmere
187 m2 v celosti, parcela č. 1478/9, zast. plocha, s.č. 1700 o výmere 231 m2 zapísané na LV č. XXXX
v podiele 1/32. Uznesením č. 264/2000 zo dňa 15.12.2000 Mestské zastupiteľstvo schválilo mimosúdne
usporiadanievlastníckychvzťahovmedziMestomPiešťanyamanželmiA.aG.D.(vsúvislostisnávrhom

na mimosúdne vyriešenie zo dňa 4.12.2000, zo dňa 23.8.1999, zo dňa 4.11.1999). Notárskou zápisnicou
NZ 202/2000, N243/2000 bolo osvedčené, že dňa 19.12.2000 sa Mesto Piešťany a manželia A. a G.
D. dohodli na odstúpení od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 4.9.1992 odvolávajúc sa na Úradný záznam
spísaný dňa 18.12.2000 (v ktorom strany prehlásili, že kúpna zmluva zo dňa 4.9.1992 je absolútne
neplatná). Kúpnou zmluvou zo dňa 21.12.2000 Mesto Piešťany predalo kupujúcim manželom A. a G.

D. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, parcela č. 7744, zast. plocha, dom s.č. 1700 vo výmere 189
m2 v celosti, na LV č. XXXX, parcela č. 7742 zast. plocha, dom s.č. 1700 vo výmere 223 m2 v podiele
1/32, za kúpnu cenu 902.230,- Sk, časť kúpnej ceny vo výške 402.230,- Sk už bola vyplatená na základe
pôvodnej neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 4.9.1992, zvyšok kúpnej ceny vo výške 500.000,- Sk bude
vyplatený pri podpise zmluvy. Výzvou zo dňa 26.1.2012 a následne výzvou zo dňa 9.1.2015 žalovaný 3.

vyzval žalobcu na mimosúdne vyriešenie predmetného sporu, keď uznesením Mestského zastupiteľstva
mesta Piešťany č. 55/2012 zo dňa 29.3.2012 bod 18 písm. c) neschválilo rokovať so žalovanými o
ukončení súdneho sporu mimosúdnou cestou a taktiež uznesením č. 48/2015 Mestského zastupiteľstva
mesta Piešťany nebolo schválené rokovať o ukončení sporu mimosúdnou cestou na základe
výzvy na mimosúdne rokovanie zo dňa 9.1.2015.

94. Odvolací súd mal aj s poukazom na uvedené v odseku 93 preukázané, že okrem predmetnej kúpnej
zmluvy č. 4/1992 spoločnosť DOSPRA a.s. uzavrela (minimálne) kúpnu zmluvu č. 3/1992 (s kupujúcimi
manželmiA.aG.D.),kúpnuzmluvuč.5/1992(skupujúcimimanželmiL.aS.F.),kúpnuzmluvu č.8/1992
(skupujúcimimanželmiW.aK.D.amanželmiM.aL.J.),kúpnuzmluvuč.9/1992(skupujúcimimanželmi

A. a M. K.), kúpnu zmluvu zo dňa 14.8.1992 (s kupujúcimi s manželmi H. a A. C.). Pričom žalobca sa
v súvislosti s kúpnymi zmluvami č. 5/1992, č. 8/1992, č. 9/1992 (ako aj predmetnej kúpnej zmluvy č.
4/1992) podal žaloby (týkajúce sa nárokov vyplývajúcich z neplatnosti kúpnych zmlúv), pričom žaloby
boli podané dňa 4.12.1995 (kúpna zmluva č. 4/1992), dňa 4.12.1995 a dňa 7.9.1999 (kúpna zmluvač. 8/1992), dňa 22.5.1995 (kúpna zmluva č. 9/1992), dňa 27.8.1999 (kúpna zmluva č. 5/1992), dňa
7.9.1999 (predmetný spor - kúpna zmluva č. 4/1992). Odvolací súd sa teda nestotožnil s argumentom,
že v iných obdobných prípadoch sa žalobca prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam nedomáhal. Pokiaľ

ide o tvrdenie, že žalobca vo vzťahu k žalovaným nepostupuje rovnako (či už ide o mimosúdne rokovania
alebo spôsob ukončenia sporov), odvolací súd konštatuje, že je faktom, že spory označené v odseku 93,
ktoré boli žalobcom vedené sú už toho času právoplatne ukončené, či už išlo manželov D. (kúpna zmluva
č. 8/1992), manželov F. (kúpna zmluva č. 5/1992), manželov K. (kúpna zmluva č. 9/1992), v ktorých
mesto Piešťany nebolo úspešné, a že mesto Piešťany sa dohodli s manželmi C. (kúpna zmluva zo dňa

14.8.1992) a manželmi D. (kúpna zmluva č. 3/1992), avšak je nutné zároveň poukázať na to, že na
rozdiel od žalovaného 1., ktorý mal s mestom Piešťany (ako poslanec, viceprimátor, člen mestských
komisií)personálneprepojenie,ostatníposudzovaníkupujúcivtakejtosituáciismestomPiešťanyneboli,
nemali žiadne spojenie s mestom Piešťany (ani so spoločnosťou DOSPRA a.s.). Teda nikto z kupujúcich
nebol v rovnakej (resp. obdobnej) situácii pre uzatváraní kúpnej zmluvy ako žalovaný 1.

95. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že manželia F., ktorých v spore s mestom Piešťany istú
dobu ako právny zástupca žalovaný 1 aj zastupoval (a ktorí boli v spore s mestom Piešťany úspešní)
mali predtým ako uzavreli kúpnu zmluvu č. 5/1992 postavenie nájomcov na rozdiel od žalovaných 1.
a 2., ktorí k nehnuteľnosti v zmysle kúpnej zmluvy č. 4/1992 dovtedy právny dôvod k užívaniu nemali.
Pokiaľ ide o dohodu s manželmi D. tejto dohode predchádzala nielen dohoda o odstúpení od kúpnej

zmluvy, ale aj vyhlásenie v Úradnom zázname spísanom dňa 18.12.2000 (v ktorom strany prehlásili,
že kúpna zmluva zo dňa 4.9.1992 je absolútne neplatná), pričom nesúhlas žalovaných s absolútnou
neplatnosťou kúpnej zmluvy v predmetnej veci, je nosným argumentom v obrane žalovaných. Taktiež
situáciamanželovC.,ktoríuzavrelismestomPiešťanydohodu,bolarozdielnaodžalovanýchajvtom,že
manželia C., mali nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve s mestom Piešťany, s ktorým sa dohodli

na zrušení a vyporiadaní tohto podielového spoluvlastníctva. Uvedené odlišnosti boli tou skutočnosťou,
ktorá nasvedčovala legitímne možným záujmom od odkúpenie nehnuteľného majetku (o ktorý mohla
mať záujme aj široká verejnosť, ktorej takáto možnosť ponúknutá nebola.

96. Odvolací súd má za to, že samotná skutočnosť, že žalobca nepristúpil na žiadosti žalovaného

3. o mimosúdne vyriešenie sporu neznamená, že by konal v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka), keďže každý má právo sa (slobodne) rozhodnúť, či na prípadnú dohodu
pristúpi, tým skôr, že v prípade dohôd s inými kupujúci bola situácia odlišná od žalovaných 1. a 2.
s ohľadom na už uvedené. Odvolací súd má za to, že v danej veci nebol dôvod na postup podľa zákona
č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o

zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), keďže predpoklady na jeho aplikáciu
neboli naplnené, tým skôr, že aj samotní žalovaní výslovne v podaní zo dňa 14.10.2019 (čl.1825) uviedli,
že označený zákon sa na danú vec nevzťahuje, a pokiaľ poukazovali na porušovanie zásady o rovnakom
zaobchádzaní zo strany žalobcu, nedovolávali sa tým ochrany v zmysle antidiskriminačného zákona,
ale zvýrazňovali tým konanie žalobcu proti dobrým mravom (§ 3 Občianskeho zákonníka).

97. Odvolatelia považovali za konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, keď tento spôsobil ne/
existenciu DOSPRY a.s. a v súčasnosti sa domáha určenia vlastníckeho práva s tým, že so žalovanými
odmieta mimosúdne rokovať, napriek tomu, že ho o to opakovane žiadali.

98. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

99. Odvolací súd k námietke označenej v odseku 95 uvádza, že dobré mravy možno stotožniť so

všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívame
výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych
vzťahov). Vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 137/2003 (Zo súdnej praxe č. 62/2004) Najvyšší súd SR
uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich

mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s
dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách
sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na
všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosťvykonáva. V tejto súvislosti možno súhlasiť aj s názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v rozhodnutí
sp. zn. 3Cdo 49/96 (Zo súdnej praxe č. 38/1997), že ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení,

ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných pravidiel morálnych, elementárnej
slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.

100. Posudzovanie súladu výkonu práv a povinností s dobrými mravmi je prioritnou otázkou, ktorou sa
musí súd zaoberať. Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v

spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku (porovnaj rozhodnutie
ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 55/2011). V praxi všeobecných súdov sa pojmom dobré mravy (boni
mores) označuje súhrn základných spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré preukázali
počas historického vývoja určitú mieru stálosti (nemennosti), vyjadrujú podstatné historické tendencie
a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti (por. rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo
151/2009). Dobré mravy sú považované za kritérium, podľa ktorého sa v najrozmanitejších oblastiach

práva posudzuje správanie subjektov práva s tým, že konanie proti dobrým mravom býva adekvátne
sankcionované. I keď pojem dobré mravy nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky definovaný,
viaceré zákony obsahujú priamy odkaz na dobré mravy. Vo všeobecnosti ide o prípad konania v
rozpore s dobrými mravmi tiež vtedy, keď konajúci síce navonok postupuje v medziach svojho práva,
ale realizáciou tohto práva sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu. Zo strany takto

konajúceho subjektu ide len formálne o výkon práva; jeho skutočným zámerom a tiež účelom jeho
konania totiž nie je vykonať (svoje) právo, ale poškodiť právo (niekoho iného) /pozri 4Cdo/146/2017/.

101. Súlad právnych úkonov s dobrými mravmi je nutné podľa odvolacieho súdu posudzovať komplexne,
so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu, s prihliadnutím na všetky rozhodujúce

okolnosti, ktoré sú v danej veci veľmi špecifické s dopadom aj na väzbu na dobrú vieru žalovaných ako
aj zásadu, že nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého správania (nemo turpitudinem suam
allegare potest) v súvislosti s ne/konaním žalobcu (ako jediného zakladateľa) ohľadom nenamietania
neplatnosti zápisu do Obchodného registra.

102. Úlohou súdov v súdnom procese je poskytnúť právnu ochranu správaniu čestnému. Zásadu,
že nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého správania (nemo turpitudinem suam allegare
potest), zakotvovalo už rímske právo. Táto zásada znamená, že nikto nesmie mať prospech z vlastného
nepoctivého správania. Pod nepoctivým správaním v tomto univerze úvahy sa rozumie také
správanie sa subjektov práva, ktoré síce nachádza oporu v platnom práve, avšak tvrdé uplatňovanie

takýchto práv nie je slušné vo vzťahu k ostatným adresátom a recipientom právnej
úpravy. Zákaz zneužitia práva teda predstavuje istý materiálny korektív k príliš formalistickému výkladu
zákonného textu, ktorý by v konečnom dôsledku poškodzoval práva (prípadne oprávnené
záujmy) iných (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a
kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 42 – 43.) /pozri nález ÚS SR sp.

zn. III. ÚS 417/2018 bod 30/.

103. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (ďalej len „zákon o majetku obcí“)
majetok obce tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky
a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa tohto zákona alebo ktoré nadobudne obec

do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky na základe tohto zákona alebo osobitného
predpisu, alebo vlastnou činnosťou.

104. Podľa § 7 ods. 1 zákona o majetku obcí orgány obce a organizácie sú povinné hospodáriť s
majetkom obce a majetkom v štátnom vlastníctve, 20) ktorý bol obci zverený, v prospech rozvoja

obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia, ods. 2 orgány obce a organizácie sú
povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Sú povinné najmä a) udržiavať a užívať
majetok, b) chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím, c) používať všetky
právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených
záujmov pred príslušnými orgánmi, d) viesť majetok v predpísanej evidencii.

105. Podľa § 9 ods. 1 zákona o majetku obcí zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí obecné
zastupiteľstvo, upravia najmä a) práva a povinnosti organizácií, ktoré obec založila alebo zriadila, pri
správe majetku obce, b) podmienky odňatia majetku organizáciám, ktoré obec založila alebo zriadila, c)postupprenechávaniamajetkudoužívania,d)nakladaniescennýmipapiermi,e)ktoréúkonyorganizácií
podliehajú schváleniu orgánmi obce, ods. 2 schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy a)
zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku, b) zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného majetku

nad hodnotu určenú obecným zastupiteľstvom, c) nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote,
d) aukčný predaj vecí podľa osobitných predpisov.

106. Podľa § 9a písm. a) zákona o majetku obcí obec nemôže previesť vlastníctvo svojho majetku
priamym predajom na fyzickú osobu, ktorá je v tejto obci starostom obce, písm. b) poslancom obecného

zastupiteľstva, g) blízkou osobou osôb uvedených v písmenách a) až f).

107. Uznesenie zastupiteľstva obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja predstavuje v
postate univerzálny správny akt, ktorým zastupiteľstvo navonok prejavuje svoju vôľu, resp. rozhodovanie
vo veciach, ktoré nemajú výlučne normatívny charakter.

108. Pri nakladaní so svojím majetkom má obec po formálnej stránke postavenie subjektu súkromného
práva, avšak zákon určuje niektoré obmedzenia pri nakladaní s jej majetkom, ktoré nie sú typické
pre majetkové hospodárenie iných súkromnoprávnych subjektov. Už len samotná existencia zákona
o majetku obcí dokazuje, že zákonodarca zamýšľal regulovať hospodárenie, a teda aj nakladanie
s majetkom obce spôsobom odlišným v porovnaní s inými subjektmi súkromného práva. Zákony

normujúce nakladanie s majetkom obce majú zjavne charakter zákazov a obmedzení obce v jej voľnosti
pri rozhodovaní o hospodárení s jej majetkom. Aj už citované ustanovenia zákona o
obecnom zriadení i zákona o majetku obcí vyjadrujú takúto podstatu.

109.Ztohotrebavyvodiť,žemajetokobceakomajetokverejnoprávnejkorporácieslúžiacipredovšetkým

na plnenie jej úloh daných kompetenciami pri výkone samosprávy, ktoré sa realizujú v prospech
jednotlivých subjektov práva majúcich k územiu obce právne relevantný vzťah, nemožno z hľadiska
právneho režimu nakladania s ním porovnávať s majetkom iných subjektov súkromného práva.
Potreba odlišného právneho režimu je daná snahou usmerniť využívanie majetku obce na plnenie úloh
verejnoprávnej povahy, chrániť majetok obce pred jeho zneužitím, pred nehospodárnym nakladaním a

zabezpečiť jeho čo najefektívnejšie zhodnocovanie a zveľaďovanie, a tým v čo najväčšej možnej miere
zabrániť situácii charakterizovanej neschopnosťou obce plniť svoje verejnoprávne funkcie riadne a včas
v dôsledku nedostatočnej majetkovej základne.

110. Významným dokumentom, ktorý má vymedziť základný rámec „dobrej správy“ je Odporúčanie

CM/Rec(2007)7 Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20. júna 2007 o dobrej verejnej
správe (ďalej ako „Odporúčanie“). Odporúčanie obsahuje základné pravidlá a princípy, ktorými by
sa mali riadiť správne orgány vo vzťahu k tzv. súkromným osobám. Cieľom je dosiahnuť dobrú
správu vecí verejných. Odporúčanie obsahuje tiež samostatné definície tak správneho orgánu, ako
aj súkromných osôb, t. j. bežných občanov. Správnym orgánom sa, na účely tohto Odporúčania,

rozumie verejnoprávny subjekt akéhokoľvek druhu a na akejkoľvek úrovni (vrátane štátnych, miestnych
a autonómnych orgánov), ktorý poskytuje verejnú službu alebo koná vo verejnom záujme. Za správny
orgán sa tiež považuje akýkoľvek súkromnoprávny subjekt vykonávajúci výsady verejného orgánu
zodpovedného za poskytovanie verejnej služby alebo konajúci vo verejnom záujme. Súkromnými
osobami sa naopak rozumejú všetky fyzické a právnické osoby, ktoré sú objektom aktivít orgánu

verejnej správy. Odporúčanie definuje jednotlivé zásady (princípy) „dobrej správy“ - zásada zákonnosti,
zásada rovnosti a zákaz diskriminácie, zásada nestrannosti, zásada proporcionality, zásada konania v
primeranej lehote, zásada spoluúčasti, zásada rešpektovania súkromia, zásada transparentnosti.

111. Odvolací súd už vyššie konštatoval, že skutočnosť, že žalobca nepristúpil na žiadosti žalovaného

3. o mimosúdne vyriešenie sporu neznamená, že by konal v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka), keďže každý má právo sa (slobodne) rozhodnúť, či na prípadnú dohodu
pristúpi, tým skôr, že v prípade dohôd s inými kupujúci bola situácia odlišná od žalovaných 1. a 2.
Už v odseku 79 je konštatované, že žalobca ako jediný akcionár spoločnosti DOSPRA a.s. zavinil
stav, že spoločnosť DOSPRA a.s., ktorej zápis do Obchodného registra bol neplatný, nevznikla a bez

toho, aby danú situáciu riešil, akceptoval daný stav a svojím ne/konaním dopustil stav, že spoločnosť
DOSPRA a.s. ako neexistujúci subjekt uzatvorila so žalovanými 1. a 2 kúpnu zmluvu č. 4/1992,
pričom podľa odvolacieho súdu za takejto situácie, domáhanie sa určenia vlastníckeho práva by malo
byť v rozpore s princípom, že nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého správania (nemoturpitudinem suam allegare potest), avšak v danej veci, keď predmetom ochrany je hodnota - majetok
spadajúci pod zákon o majetku obcí, ktorému má byť poskytnutá ochrana. A to napriek tomu, že zákaz
priameho predaja majetku obcí funkcionárovi a jemu blízkym osobám ku dňu uzavretia predmetnej

kúpnej zmluvy č. 4/1992 v zákone o majetku obcí č. 138/1991 Zb. (v znení k 4.9.1992) nebol explicitne
upravený v ustanovení § 9a zákona o majetku obcí, ktorý nadobudol účinnosť v roku 2010. Uvedené
však neznamená, že ochrana verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov nemala byť
chránená v právnom štátu aj v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, keďže verejný záujem je
existenciálne spojený s princípom materiálneho právneho štátu.

112. Žalovaní 3. a 4., ktorým aktuálne svedčí zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam darovaných
im žalovanými 1. a 2. (darovacou zmluvou zo dňa 27.11.2003), nemožno podľa odvolacieho súdu
považovať za dobromyseľných nadobúdateľov, keďže ku dňu uzavretia darovacej zmluvy (27.11.2003)
už predmetný spor (žaloba podaná na okresný súd dňa 7.9.1999) prebiehal a na liste vlastníctva č.
XXXX bola v časti B uvedená poznámka P2 27/00 – poznamenáva sa: žaloba na vydanie nehnuteľnosti

podaná na OS v Trnave dňa 7.9.1999 Mesto Piešťany – 2224/00, 3425/19. Teda žalovaní 3. a 4.
podľa odvolacieho súdu nezachovali obvyklú mieru opatrnosti a starostlivosti, ktorú možno od nich
žiadať a ignorovali nielen existenciu prebiehajúceho sporu (o určenie vlastníctva) ale aj zápis poznámky
na liste vlastníctva. Záver o nedobromyseľnosti žalovaných 3. a 4. podporuje aj skutočnosť, že sú
deťmi žalovaných 1. a 2., t.j. blízkymi osobami (§ 116 Občianskeho zákonníka), pričom nie je možné

akceptovať, že by nevedeli o okolnostiach súvisiacich s prebiehajúcim sporom tým skôr, že žalovaný
3. (tak ako aj žalovaný 1.) má právnické vzdelanie. Pričom iba samotné subjektívne presvedčenie
žalovaných 3. a 4. o tom, že sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, ako aj následné správanie sa ako
vlastníkov (uzatváranie právnych úkonov s nájomcami bytov v predmetnej nehnuteľnosti, ako aj s tretími
osobami o čom žalovaní predložil listinné dôkazy) neznamená preukázanie dobromyseľnosti vo vzťahu

k nadobudnutiu predmetných nehnuteľností. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na žalovaného
1., ktorý ku dňu 4.9.1992 (uzavretie kúpnej zmluvy č. 4/1992) svoju dobromyseľnosť sám vylúčil, keď
ako viceprimátor prijal ponuku (niekedy v auguste 1992 od primátora Dipl. I. K. J. na kúpu predmetnej
nehnuteľnosti), čím využil nenáležitú výhodu oproti ostatným možným záujemcom, teda možno aj
samotných nájomcom bytov, ktorí mali ku dňu uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy č. 4/1992 v nájme

byty, pričom sa (na rozdiel od žalovaných 1. a 2.) išlo o osoby majúce k predmetnej nehnuteľnosti vzťah.
Odvolací súd má za to, že na uvedený záver nemá vplyv ani poukaz žalovaných na uznesenie Krajského
súdu v Trnave č. k. 10CoPr/3/2019-451 zo dňa 27.7.2020, ktorým odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie (č. k. 19Cpr/10/2017-346 zo dňa 27.7.2020, ktorým Okresný súd Piešťany
vo veci žalobkyne: A. I. N. D., E., F. proti žalovanému: Bytový podnik Piešťany, s.r.o., zamietol

žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou
ku dňu 22.12.2016) s poukazom na § 220 CSP, keď závery v označenom zrušujúcom uznesení na
prejednávaný spor nedopadajú, keďže ide o rozdielne nároky a rozdielne skutkové okolnosti. Ani poukaz
na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/298/2018-730 zo dňa 30.10.2019, ktorým bol potvrdený
rozsudok súdu prvej inštancie (č. k. 4C/106/2008-576 zo dňa 11.12.2017, ktorým Okresný súd Piešťany

zamietol žalobu žalobcu o určenie vlastníckeho práva proti žalovaným manželom F. a J. O., s..r. o.
a to s poukazom na dobromyseľnosť manželov F., keď zároveň konštatoval, že v spore sa jedná o
absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, pričom manželia F. boli pred uzavretím kúpnej zmluvy nájomcami
predmetných nehnuteľností, ktoré kúpili na výzvu žalobcu), v danej veci neobstojí, s ohľadom na vyššie
uvedený záver o nedobromyseľnosti žalovaných v danej veci. Na dobromyseľnosť žalovaných podľa

odvolacieho súdu nedopadá ani nález ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 65/2019, na ktorý poukázali žalovaní, a zo
záveru ktorého vyplýva procesná výnimka zo zásady „nemo plus iuris“ podľa § 456 CSP, v zmysle
ktorého sa poskytuje ochrana subjektom, ktorých právne vzťahy nadviazali na právne vzťahy strán
upravené rozhodnutiami, ktoré dovolací súd zrušil, avšak ohľadom vlastníckeho práva k predmetnej
nehnuteľnosti nebolo vydané (právoplatne) rozhodnutie v inom konaní, ktoré by prejednávanej veci

predchádzalo, a ktoré by bolo dovolacím súdom zrušené. Pokiaľ ide o iné prípady (označené už
v odseku 94), dobromyseľnosť ostatných kupujúcich podľa odvolacieho súdu na rozdiel od žalovaných
nebola sporná, keďže nebolo preukázané na rozdiel od žalovaného 1., že by nehnuteľnosti nadobudli
ako funkcionári žalobcu, resp. inak spriaznené osoby so spoločnosťou DOSPRA a.s. Teda nemožno
v súvislosti s postupom žalobcu vo vzťahu k iným prípadom preukazovaným v danej veci, že by išlo vo

vzťahu k žalovanému 1. a 2. o konanie, ktoré by ich diskriminovalo v súvislosti s predmetným konaním
(tak ako je tu už konštatované v odseku 94).113. Pokiaľ ide o posúdenie (v zmysle odôvodenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cdo/160/2018 zo dňa 30.4.2019), kto má niesť väčšie riziko, či nadobúdateľ v dobrej viere, alebo
vlastník, ktorý bol sám nedbalý a naviac zrejme spôsobil, že zápis do obchodného registra bol neplatný,

ak DOSPRA a.s. nikdy nevznikla. Odvolací súd konštatuje, že na uvedené posudzovanie má vplyv
záver odvolacieho súdu, že správanie žalobcu bolo nedbalé, keď zapríčinilo skutočnosť, že DOSPRA
a.s. nevznikla, ako aj záver v zmysle odseku 109, ale aj záver, že žalovaní ako nadobúdatelia
neboli dobromyseľní, keď žalovaný 1. ako viceprimátor a poslanec mestského zastupiteľstva (teda
aktuálne definované ako verejný funkcionár podľa čl. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane

verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov) nadobudol majetok patriaci žalobcovi
(za predpokladu, že predmetná nehnuteľnosť nebola vložená ako nepeňažný vklad do spoločnosti
DOSPRA a.s., ktorá nemala právnu subjektivitu, keďže nevznikla) priamym predajom, využijúc ponuku
primátora Dipl. I. K. J. (aj predseda predstavenstva DOSPRA a.s.), uprednostniac teda svoj osobný
záujem pred verejným záujmom (ktorý je takým záujmom, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný
prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom). Pri posudzovaní dobromyseľnosti pôvodného

nadobúdateľa bolo preto nevyhnutné prihliadať aj na povinnosť verejného funkcionára, ktorý nesmie
uprednostňovať svoj osobný záujem pred vereným záujmom. Z toho dôvodu bola kladená vyššia miera
povinnosti (z hľadiska posúdenia dobromyseľnosti) v porovnaní s bežným občanom. Pričom uvedené
dopadá aj na žalovaných 3. a 4., ktorí sú blízkymi osobami žalovaných 1. a 2., a ktorí v priebehu
predmetného konania uzavreli so žalovanými 1. a 2. darovaciu zmluvu.

114.Napriekuvedenémuvodseku113odvolacísúdvsúvislostispokynomdovolaciehosúduvuznesení
sp. zn. 1Cdo/160/2018 zo dňa 30.4.2019, vysporiadať sa s judikatúrou ústavného súdu sp. zn. ÚS
549/2015 a sp. zn. I. ÚS 151/201, poukazuje na to, že donedávna existovali dve skupiny rozhodnutí
najvyššieho súdu, keď do prvej skupiny bolo možné zaradiť rozhodnutia zotrvávajúce na zásade nemo

plus iuris a do druhej skupiny rozhodnutia, ktoré umožňovali prelomenie predmetnej zásady, keď v nich
okrem iného boli ref1ektované závery vyslovené v nálezoch ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 549/2015,
sp. zn. I. ÚS 151/2016 (sp. zn. I. ÚS 460/2017, resp. aj rozhodnutia, ktoré pripúšťali nadobudnutie
vlastníckeho práva (len) na základe dobrej viery nadobúdateľa nehnuteľnosti (Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením č. k. 8Cdo 278/2019-1006 zo dňa 29.6.2021).

115. V otázke prelomenia zásady nemo plus iuris a s tým súvisiaceho nadobudnutia vlastníckeho
práva od nevlastníka na základe dobrej viery nadobúdateľa, došlo v čase po rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Cdo/160/2018 zo dňa 30.4.2019 k ustáleniu rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
a to prostredníctvom uznesenia veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia (ďalej len „veľký senát“)

sp. zn. 1VObdo 2/2020 zo dňa 27.4.2021, v ktorom je konštatované, že zjednocovanie judikatúry
všeobecných súdov je podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch [§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b),
§ 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b)] zverené najvyššiemu súdu (resp. jeho plénu a kolégiám), keď
mu okrem iného priznáva aj právomoc zaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných
všeobecne záväzných právnych predpisov (I. ÚS 17/0 l, III. ÚS 346/05). Od 1. júla 2016 je zabezpečenie

jednoty rozhodovania a jednoty judikatúry predovšetkým úlohou veľkého senátu najvyššieho súdu (§
48 Civilného sporového poriadku) [II. ÚS 252/2019]. V tomto kontexte dovolací súd vyzdvihol úlohu
veľkého senátu, ktorý je zásadným právnym nástrojom, ktorým možno zjednotiť rozdielnu rozhodovaciu
prax najvyššieho súdu, a to aj s ohľadom na záväznosť jeho rozhodnutí podľa § 48 ods. 3 veta prvá
CSP pre ostatné senáty (občianskoprávneho ako aj obchodnoprávneho kolégia) najvyššieho súdu. Aby

totiž najvyšší súd mohol plniť svoju základnú úlohu, ktorou je zjednocovanie judikatúry, musí samotná
judikatúra najvyššieho súdu pôsobiť navonok jednotne, k čomu majú prispieť najmä všeobecne záväzné
rozhodnutia veľkého senátu. K retrospektívnym účinkom zmenenej judikatúry sa dovolací súd vyjadruje
vo svojich rozhodnutiach (sp. zn. 8MCdo 4/2014, 3Cdo 223/2016, 3Cdo 198/2017, 9Cdo 67/2020,
7Cdo 20/2021) priebežne stabilný názor, že pokiaľ dôjde k zmene judikatúry bez zmeny právnej normy,

nejde o zmenu právneho pravidla; ide o tú istú normu a iba je nanovo vyjadrený jej obsah. Z toho
vyplýva, že účinky zmeny judikatúry nemožno obmedziť len do budúcnosti, ale nový právny názor je
potrebné aplikovať aj na všetky už prebiehajúce konania. Vychádza sa z prevažujúceho prístupu,
že súd právo netvorí, ale iba nachádza. V predmetnom rozhodnutí veľký senát vo vzťahu k nastolenej
právnej otázke okrem iného uviedol, že slovenská právna úprava nadobudnutie vlastníckeho práva

od nevlastníka vo všeobecnosti neupravuje, keďže vlastnícke právo možno nadobudnúť len zákonom
predpísaným spôsobom. To platí tak v prípade derivatívneho nadobúdania vlastníckeho práva, ako aj v
prípade originálneho nadobúdania vlastníckeho práva. Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka
právna úprava umožňuje len v zákonom upravených prípadoch, predstavujúcich výnimku zo zásady,že vlastnícke právo možno nadobudnúť len od vlastníka, a len v týchto prípadoch zákon uprednostňuje
ochranu dobromyseľného nadobúdateľa veci a umožňuje prelomenie zásady nemo plus iuris. Veľký
senát dodal, že z predmetného konštatovania vyplýva, že neprichádza do úvahy, aby súdy bez toho, aby

existoval zákonný podklad, rozširujúco vyvodzovali možnosť ochrany dobromyseľného nadobúdateľa
tým spôsobom, že samotná dobrá viera nadobúdateľa postačuje na priznanie jej vlastníckeho práva,
t. j. že by nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka bolo prípustné vo všeobecnosti. Uvedené
platí bez ohľadu na to, že zotrvanie na zásade nemo plus iuris môže pôsobiť v subjektívnej rovine
nespravodlivo voči nadobúdateľovi veci. Zároveň uviedol, že nadobudnutie veci v dobrej viere od

nevlastníka vo všeobecnosti (t. j. okrem prípadov výslovne predpokladaných zákonom) nie je možné
zaradiť ani medzi iné skutočnosti ustanovené zákonom, na základe ktorých možno nadobudnúť
vlastnícke právo k veci (podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Veľký senát ďalej poukázal na
výnimky zo zásady nemo plus iuris, uprednostňujúce ochranu dobromyseľného nadobúdateľa, ktoré sú
taxatívne upravené naprieč jednotlivými právnymi predpismi. Medzi tieto výnimky zaradil ustanovenia
§ 486 Občianskeho zákonníka, § 446 Obchodného zákonníka, § 93 ods. 3 zákona o konkurze a

reštrukturalizácii, § 19 ods. 3 zákona o cenných papieroch a § 61 Exekučného poriadku (v znení účinnom
do 3l. marca 2017) [resp. § 140 ods. 2 písm. l/ v spojení s § 150 ods. 2 Exekučného poriadku v znení
účinnom od l. apríla 2017], pričom uviedol, že v iných prípadoch má dobrá viera nadobúdateľa význam
len pri nárokoch podľa ustanovenia § 126 ods. 2 v spojení s § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktorýchsavšaknadobúdateľvdobrejviere-ktorýsanestalvlastníkomvecispoukazomnazásadunemo

plus iuris - nemôže domáhať voči skutočnému vlastníkovi veci. Ďalej konštatoval, že pri posudzovaní
zásady nemo plus iuris (resp. ochrany dobromyseľného nadobúdateľa) je potrebné rozlišovať situácie,
kedy došlo po uzatvorení kúpnej zmluvy k zrušeniu nadobúdacieho titulu predávajúceho od situácie,
kedysapredávajúcivôbecnestalvlastníkomprevádzanejnehnuteľnosti,napríkladzdôvodu(absolútnej)
neplatnosti zmluvy ako nadobúdacieho titulu na strane predávajúceho. Dodal, že v prípade neplatnej

zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nedochádza k právnym následkom ňou
predkladaným. Uvedené okrem iného znamená, že ňou nedochádza k prevodu vlastníckeho práva z
prevodcu na nadobúdateľa a keďže nadobúdateľ vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nenadobudol,
nemôže s danými nehnuteľnosťami nakladať, čo okrem iného znamená, že nadobúdateľ ich nemôže
ďalej previesť na ďalší subjekt (ktorý sa v takom prípade taktiež nemôže stať ich vlastníkom). Veľký

senát vyslovil, že je potrebné naďalej zotrvať na právnom závere vyslovenom najvyšším súdom už v
rozsudku sp. zn. lCdo 96/1995 (publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 39/1998), v zmysle
ktorého „absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a hľadí sa
naň, ako by nebol urobený; táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže
sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon

nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností“. Možnosť prelomenia zásady nemo plus iuris - okrem
zákonom predvídaných výnimiek - nie je podľa veľkého senátu možné odvodiť ani zo znenia ustanovenia
§ 70 ods. l Katastrálneho zákona, a to ani s odkazom na článok l ods. l ústavy, z ktorého ako
takého tiež nie je možné odvodiť uprednostnenie ochrany dobrej viery nadobúdateľa nehnuteľnosti pred

ochranoujejvlastníkaaleboaspoňpomerovaniemedziochranouvlastníkaveciadobrouvierouďalšieho
nadobúdateľa. Veľký senát napokon dospel k záveru, že dobrá viera nadobúdateľa nehnuteľnosti v
správnosť zapísaného údaja v katastri nehnuteľností o jej (predchádzajúcom) vlastníkovi nepostačuje
pre záver súdu o tom, že mohol nadobudnúť vlastnícke právo (a pre poskytnutie ochrany tomuto právu),
ak sa preukáže, že táto zapísaná osoba v skutočnosti v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebola vlastníkom

prevádzanej nehnuteľnosti, napríklad z dôvodu, že predchádzajúca zmluva o prevode nehnuteľnosti
predstavovala absolútne neplatný právny úkon. Z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy predávajúci
nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti a rovnako tak nemohol „neexistujúce“ vlastnícke
právo previesť na ďalšiu osobu, hoci konajúcu v dobrej viere. Naďalej tak je potrebné zotrvať na právnom
závere, že absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, ak na jeho základe

už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. S ohľadom aj na
vyššie uvedené veľký senát uzatvoril, že: I. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je
možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností; II. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto
nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse

habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe
absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností; III.
Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na
nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutievlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch
právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru
nadobúdateľa neumožňuje; IV. Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností

aozápisevlastníckychainýchprávknehnuteľnostiam(katastrálnyzákon),ktoréupravujehodnovernosť
údajov katastra, nezodpovedá výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti
v katastri nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník.

116. S poukazom na uvedené v odseku 115, z dôvodu záverov v uznesení veľkého senátu sp. zn.

1VObdo 2/2020 zo dňa 27.4.2021 došlo k prekonaniu záverov v zmysle nálezu ÚS SR sp. zn. I.
ÚS 549/2015 (z odôvodnenia vyplýva, že podstatou konania pred všeobecnými súdmi bola žaloba
sťažovateľa, ktorou sa podľa § 78 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov domáhal vylúčenia nehnuteľností z
konkurznej podstaty zapísaných na pre katastrálne územie mesta ako kultúrny dom súp. č. 2270, o
výmere 1750 m2 a zast. plocha o výmere 1051 m2, ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy z

15.2.2000 od predávajúceho úpadcu, v zastúpení správcom konkurznej podstaty a súhlasu príslušného
konkurzného súdu opatrením zo 14.12.1999 za kúpnu cenu 33.193,92 Eur, ale ktoré žalovaný
správca konkurznej podstaty úpadcu v konkurze, 29.10.2007 zapísal do konkurznej podstaty úpadcu.
Aj keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa, s výnimkou

vydržania nemožno bezvýnimočne tvrdiť – ako to konštatovali všeobecné súdy – že samotná absencia
vlastníckeho práva prevodcu (dominum auctoris) povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode
vlastníckeho práva. V tomto smere musí dôjsť aj k určitému posunu v doterajšej judikatúre ústavného
súdu v riešení otázky „nemo plus iuris“ (I. ÚS 50/2010) o nové interpretačné závery či vývoj sociálnej
reality najmä v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý –

jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Navyše, ak bol potvrdený údajmi z verejnej štátom
vedenej evidencie a najmä, keď ho potom aprobuje aj príslušný orgán verejnej moci [kataster
nehnuteľností, súd a pod.]. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je
jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu.
Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná

široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istým svojim vlastníctvom,
čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu (porovnaj aj R 14/2009). Otázkou
dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne
zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. Z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je
treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do
vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty, princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp
dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany
vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse
habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno

zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti,
keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne
okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ
v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu
sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom /katastrálnom/ konaní.

Nevyhnutným predpokladom pre tento originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobra
viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinne dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne
okolnosti každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie
ochrany jej vlastníckemu právu. Ústavný sud sa domnieva, že toto pravidlo možno použiť aj pre riešenie
skutkovo podobných prípadov na území Slovenska, lebo nám dáva rozumný zmysel na usporiadanie

celej matérie, pri rovnakom právnom základe (č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení), ako
aj nálezu sp. zn. I. ÚS 151/2016, ktorý zotrval na záveroch nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 549/2015.

117. Žalovaní namietali II. výrok napadnutého rozsudku, poukazujúc na synalagmatický záväzok pri
aplikácii § 457 Občianskeho zákonníka, keď okresný súd vo výroku nevyslovil neplatnosť kúpnej zmluvy,

túto konštatoval iba v odôvodnení rozsudku. Pričom táto povinnosť je vzájomná, pričom účastníci majú
možnosť dohodnúť sa o čase a spôsobe vrátenia toho, čo navzájom dostali.118. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, neoprávneným majetkovým prospechom je
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu alebo plnením z neplatného právneho úkonu, ako aj
prospech získaný z nestatočných zdrojov.

119. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

120. V tomto ustanovení sú upravené dôsledky vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia v prípadoch,

kde jeho vznik má pôvod v občianskoprávnej zmluve a to buď neplatnej alebo zrušenej. O takýto prípad
ide aj v predmetnej veci, keď kúpna zmluva č. 4/1992 je neplatná a následne od nej sa odvíjajúca aj
darovacia zmluva.

121. V tomto ustanovení sú upravené dôsledky vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia v prípadoch,
kde jeho vznik má pôvod v občianskoprávnej zmluve a to buď neplatnej alebo zrušenej. O takýto prípad

ide aj v predmetnej veci, keď kúpna zmluva č. 4/1992 zo dňa 4.9.1992 je neplatná a následne od nej
sa odvíjajúca darovacia zmluva.

122. Uznesením č. k. 4C/155/2008-1291 zo dňa 15.7.2015 (právoplatným dňom 28.7.2015) okresný súd
konanie v časti o uloženie povinnosti žalovaným 1., 3., 4. a 5. vypratať nehnuteľnosti v kat. území E.,

zapísané v LV č. XXXX, Okresného úradu Piešťany, odbor katastrálny, pred ZMVM pôvodne označené
ako parc. č. 1776/1, po ZMVM ako parc. č. 6381, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 178 m2 a na
nej sa nachádzajúci dom súp. č. XXXX vylúčil na samostatné konanie (vedené pod sp. zn. 4C/90/2015).
V preskúmavanom konaní už súd prvej inštancie ako predbežnú otázku vyriešil absolútna neplatnosť
kúpnej zmluvy a následne aj darovacej, preto plnením z neplatného právneho úkonu v zmysle ust. § 457

Občianskeho zákonníka je každý účastník povinný vrátiť druhému, čo z nej dostal. Podľa odvolacieho
súdu v preskúmavanom konaní nie je vylúčené vyriešiť povinnosť vrátenia kúpnej ceny a vo vylúčenom
konaní(ovypratanie)predmetnénehnuteľnosťvrátiťžalobcovi,nakoľkokonanieovypratanie,ktorébude
zrejme vyžadovať dokazovanie náročnejšie vzhľadom na nadväzujúce nároky žalovaných na investície
do nehnuteľnosti, prípadne finančné vyrovnania nadväzujúcich nájomných vzťahov, a ktoré nadväzuje

na predmetné konanie a jeho závery môže použiť v konaní o vypratanie.

123.Podľa§198ods.1CSPaksúdsvedkapredvolá,vpredvolaníoznačístrany apredmetkonania,
ods. 2 ak nemožno svedka predvolať z adresy označenej stranou, súd ho predvolá z adresy evidovanej
v registri obyvateľov Slovenskej republiky, ods. 3 ak sa nepodarí prítomnosť svedka zabezpečiť, súd

návrh na výsluch svedka zamietne.

124. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní navrhli dokazovanie výsluchom svedka R. Q. a žiadali
zabezpečiť svedka prostredníctvom súdu, pričom uviedli adresu R. XX/XX, E. (čl. 1666). Odvolací súd
svedka predvolal z označenej adresy, avšak obálka sa vrátila s oznámením adresát neznámy dňa

14.10.2019 (čl. 1823). Následne odvolací súd svedkovi doručoval predvolanie na adresu F. C. [. XXXX/
XX, E. (adresa trvalého pobytu – údaj z evidencie Registra obyvateľov SR), avšak adresát bol na
adrese neznámy. Predvolanie na termín 1.3.2021 pre svedka na adrese trvalého pobytu bolo vrátené
s oznamom – adresát neznámy (čl. 1960). Predvolanie na termín 17.5.2021 pre svedka na adrese
trvalého pobytu bolo vrátené s oznamom – adresát neznámy (čl. 1996). Listom zo dňa 2.1.2022 (čl.

2036) oznámilo OR PZ Piešťany, že vykonalo previerku s negatívnym výsledkom ohľadom doručenia
súdnej zásielky pre A. R. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom F. C. XXXX/XX, E., nakoľko p. B. v bytovom dome
oznámila, že menovaný sa dlhšiu dobu na adrese nezdržiava, nakoľko býva už 12 rokov vo Švajčiarku).

125. Ak strana nevie prítomnosť svedka zabezpečiť na pojednávaní z dôvodu neznámeho pobytu, súd

súčasne predvolá svedka aj z adresy evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky. Ak sa súdu
nepodarí prítomnosť svedka zabezpečiť, návrh na jeho výsluch zamietne. Tento postup prichádza do
úvahy iba v prípade, keď všetky zákonom predpokladané a súdom využité možnosti na zabezpečenie
prítomnosti svedka boli neúspešné. Ide predovšetkým o prípady, ak pobyt svedka je neznámy alebo
uloženie poriadkovej pokuty a predvedenie bolo bezvýsledné.

126. Odvolací súd konštatuje, že na pojednávaní dňa 11.1.2023 zamietol návrh na vypočutie svedka R.
Q. v zmysle § 198 ods. 3 v spojení s § 198 ods. 2 CSP, keďže pobyt svedka je neznámy, keď odvolací
súd predvolával svedka aj z adresy trvalého pobytu prostredníctvom polície, avšak bezúspešne.127. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozsudkom okresného súdu č. k. 12C/91/2000-584
zo dňa 18.9.2002 (prvý v poradí) bola žaloba zamietnutá (prvý výrok v poradí) a žalovaným 1.

a 2. nebola priznaná náhrada trov konania (druhý výrok v poradí). Uznesením Krajského súdu č. k.
23Co/53/2003-598 zo dňa 31.3.2003 (prvý v poradí) odvolací súd na odvolanie žalobcu, napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie (prvý v poradí) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozsudkom č. k.
PN-12C 91/2000-811 zo dňa 16.12.2005 (druhý v poradí) súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol,
II. výrokom žalobcovi uložil zaplatiť žalovanej 2. náhradu trov konania v sume 50.212,- Sk do rúk

advokáta A. B. C., III. výrokom žalobcovi uložil zaplatiť žalovanej 4. náhradu trov konania v sume
45.017 Sk do rúk advokáta A. B. C., IV. výrokom žalobcovi uložil zaplatiť žalovanému 3. náhradu trov
konania v sume 42.252,- Sk do rúk advokáta A. B. C., V. výrokom nepriznal žalobcovi 1. náhradu
trov konania. Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/60/2006-856 zo dňa 20.7.2006 (druhé
v poradí) odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie (druhý v poradí) zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Rozsudkom č. k. 4C/155/2008-1038 zo dňa 30.11.2011 súd prvej inštancie (tretí v poradí) I.

výrokom zamietol návrh o určenie, že kúpna zmluva č. 4/92 zo dňa 4.9.1992 uzavretá medzi akciovou
spoločnosťou DOSPRA, a.s. ako predávajúcim a odporcami v 1. a 2. rade ak kupujúcimi, predmetom
ktorej bola kúpa nehnuteľnosti v k. ú. E., zapísaná v LV č. X Strediska Geodézie v Piešťanoch, ako
parc. č. 1776/1, zast. čs. 1678, o výmere 198 m2, registrovanej na Štátnom notárstve pod č. Reg.
R I. 2379/92 dňa 11.9.1992 je absolútne neplatná, II. výrokom zamietol návrh, že Darovacia zmluva,

uzavretá medzi odporcami v 1. a 2. rade ako darcami a odporcami v 3. a 4. rade ako obdarovanými,
predmetomktorejboldoms.č.XXXXnaparc.č.6381(predZMVMakoparc.č.1776/1)aparc.č.6381vo
výmere 178 m2 zastavané plochy, k.ú. E., zapísané v LV č. XXXX Katastrálneho úradu v Trnave, Správy
katastra Piešťany, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Piešťany dňa 16.1.2004 pod číslom vkladu
V 2524/03, je absolútne neplatná, III. výrok určil, že vlastníkom nehnuteľností v k.ú. E., zapísaných v

LV č. XXXX Katastrálneho úradu v Trnave, Správy katastra Piešťany, pred ZMVM pôvodne označených
ako parc. č. 1776/1 po ZMVM ako parc. č. 6381 zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 178 m2 a na
nej sa nachádzajúceho domu s.č. XXXX, je navrhovateľ v celosti, IV. výrok uložil odporcom 1. až 4.
povinnosť vypratať nehnuteľnosti v k.ú. E., zapísané v LV č. XXXX Katastrálneho úradu v Trnave, Správy
katastra Piešťany, pred ZMVM pôvodne označených ako parc. č. 1776/1 po ZMVM ako parc. č. 6381

zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 178 m2 a na nej sa nachádzajúci dom s.č. 1678, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, V. výrok uložil odporcom v 1. a 2. rade vrátiť navrhovateľovi v celosti plnenie –
kúpnu cenu za nehnuteľnosti podľa Kúpnej zmluvy č. 4/1992 zo dňa 4.9.1992 registrovanej na Štátnom
notárstve pod č. Reg. RI 2379/92 dňa 11.9.1992, vo výške 545.690,- Sk, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Uznesením č. k. 23Co/51/2012-1146 zo dňa 4.2.2013 (tretie v poradí) odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie (tretí v poradí) v napadnutých častiach (III., IV., V. výrok) zrušil a vec mu v zrušenom
rozsahu vrátiť na ďalšie konanie. Napadnutým rozsudkom č. k. 4C/155/2008-1314 zo dňa 30.9.2015
(štvrtývporadí)súdprvejinštancieI.výrokomurčil,ževlastníkomnehnuteľnostívkat.úz.E.,zapísaných
v LV č. XXXX pre obec a kat. úz. E., vedeného Okresným úradom v Piešťanoch, katastrálnym odborom,
pred ZMVM pôvodne označených ako parc. č. 1776/1, po ZMVM ako parc. č. 6381 zastavaná plocha a

nádvoria o výmere 178 m2 a na nej sa nachádzajúceho domu súp. č. XXXX, je navrhovateľ v celosti, II.
výrokom uložil navrhovateľovi povinnosť vrátiť odporcom v 1. a 2. rade v celosti plnenie - kúpnu cenu za
nehnuteľnostipodľaKúpnejzmluvyč.4/1992zodňa4.9.1992,registrovanejnaŠtátnomnotárstvepodč.
Reg. R I. 2379/92 dňa 11.09.1992, vo výške 18.113,59 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, III.
výrokom o trovách konania okresný súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Uznesením č. k. 4C/155/2008-1450 zo dňa 8.1.2018 okresný súd priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania proti žalovaným v rozsahu 100 %. Najvyšší súd SR uznesením č. k. 1Cdo/160/2018-1535
zo dňa 30. apríla 2019 I. výrokom zrušil rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/17/2016-1403
(ktorý potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 4C/155/2008-1314 zo dňa 30.9.2015) a vec mu vrátil
na ďalšie konanie, II. výrokom priznal žalovaným 1. až 4. nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

128. Uznesenie okresného súdu č. k. 4C/155/2008-1450 zo dňa 8.1.2018 stratilo svoj právny základ,
stalo sa nulitným, keďže uznesením NS SR sp. zn. 1Cdo/160/2018 zo dňa 30.4.2019 bol rozsudok
odvolacieho súdu č. k. 23Co/17/2016-1403 zrušený, teda napadnutý rozsudok (č. k. 4C/155/2008-1314
zo dňa 30.9.2015) nenadobudol právoplatnosť.

129. S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom v I. a II. výroku žalobe
vyhovel, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd, po vysporiadaní sa s podstatnými
tvrdeniami odvolateľov, s použitím § 387 ods. 1 CSP, napadnuté výroky I., II. ako aj III. výrok (závislývýrok) potvrdil (keď odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP neboli po prejednaní veci
odvolacím súdom dôvodné).

130. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

131. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

132. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

133. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

134. Ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku predstavuje ustanovenie, podľa ktorého je súd

povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa,
ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania, výnimočne prihliadnuť (porov.
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len NS SR 2MCdo/17/2009). Nie je preto
možné dotknuté ustanovenie považovať za predpis zakladajúci jeho voľnú možnosť aplikácie.

135. Citované zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo
zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení
o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto
stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov
právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 4MCdo/2/2008).

136. Dotknuté ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický,
aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených
všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu
k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad o náhrade trov

konania (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 5Obo/4/2017). Uvedené ustanovenie teda slúži k riešeniu
situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené právo
alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil (porov.
uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo/5/2011).

137. Rozhodovanie o nákladoch konania nesmie byť len mechanickým posudzovaním výsledkov sporu
bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia v merite veci, ale má byť zrejmým a logickým ukončením
celého súdneho konania (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2904/16).

138. Civilný sporový poriadok pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania vyžaduje kumulatívne

spojenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočnosť okolností. K dôvodom
hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej
situácii, pričom nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania
(porov. rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. III.ÚS 292/07, I.ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie
ľubovôle zo strany súdu (rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. III.ÚS 727/2000). K aplikácii ustanovenia § 257

CSP môže dôjsť aj z aspektov sociálnych.

139. V posudzovanej veci existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa bola vzhliadnutá
v okolnostiach daného sporu. K podaniu žaloby podľa odvolacieho súdu nezadali príčinu žalovaní (ani 1.
ani 2.), ktorí sa už po jej podaní náležite bránili (aj podaním predmetného odvolania voči napadnutému

rozsudku), ale samotný žalobca, ktorý ako zriaďovateľ a jediný akcionár bol tým subjektom, ktorý
spôsobil neplatnosť zápisu (DOSPRY, a.s.) do Obchodného registra, ktorá nikdy neexistovala a teda
nemohla ani spôsobiť neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy v súvislosti, s ktorou sa žalobca domáha
určenia vlastníckeho práva.140. Práve vyššie uvedená okolnosť mala v posudzovanej veci charakter výnimočnosti, odôvodňujúci
aplikáciu moderačného práva súdu k náhradovej povinnosti strany konania (žalovaných). Uvedené malo

za následok nepriznanie celej náhrady trov, ktoré vznikli žalobcovi, v tomto odvolacom konaní.

141. Z dôvodu, že žalobca bol úspešný v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a
§ 255 ods. 1 CSP vznikol mu nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania voči žalovaným 1. a 2. (k
povinnosti vrátiť kúpnu cenu), žalovaným 3. a 4. (k určeniu vlastníckeho práva). Odvolací súd vzhľadom

na existenciu okolnosti uvedenej v odseku 139, odôvodňujúcej záver o uplatnení moderačného práva
súdu podľa ust. § 257 CSP rozhodol tak, že žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov tohto odvolacieho
konania.

142. Podľa § 258 ods. 1 CSP svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených
hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom, ods. 3 náhrada podľa

odsekov 1 a 2 sa uplatňuje pri podaní výpovede, najneskôr však do desiatich dní, inak právo na náhradu
podľa odsekov 1 a 2 zaniká.

143. V odvolacom konaní (na pojednávaní dňa 19.1.2022) bol vykonaný výsluch svedka A. I. I. J., pričom
svedok priamo na pojednávaní si po výsluchu uplatnil svedočné.

144. O svedočnom rozhodol odvolací súd podľa § 258 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a svedkovi,
ktorý bol vypočutý odvolacím súdom na pojednávaní dňa 19.1.2022, a ktorý si uplatnil svedočné priznal
proti žalovaným 1. až 4. (ako neúspešným stranám) nárok na náhradu svedočného v celom rozsahu,
keďžejehovýsluchnaodvolacomsúdebolvykonanýnanávrhžalovaných,ktoríbolivkonaníneúspešní.

O výške náhrady trov svedočného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

145. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu

argumentáciu odvolateľov, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie v spojení
sdopĺňacímrozsudkom,odvolacísúdnepovažovalzapotrebnéreagovaťšpecifickouodpoveďou,keďže
došlo k zmene napadnutého rozhodnutia.

146. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní

sporovej strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto
súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa
ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí

právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

147. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Toto rozhodnutie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).