Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/25/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5422200874
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5422200874.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia
Slovenska, Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47232480, proti žalovanému: E. nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. O. - Q. W., A. X. XXXX/X, zastúpenému splnomocneným zástupcom F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. O. - Q. W., A. X. XXXX/X, v spore o zaplatenie sumy 93,09 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu v Dolnom Kubíne č.k. 5C/56/2022-60 zo dňa 24. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 56,29 eur
(výrok I.) odvolaním nenapadnutom, ponecháva n e d o t k n u t ý .

V ostatných častiach (výroky II. a III.) rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Dolnom Kubíne zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
56,29 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 23,38 %.
Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. 7 ods. 2 v spojení s ust. § 10 ods. 3 zák. č. 532/2010 Z.z. o

rozhlasatelevíziiSlovenskaaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov,keď
konštatoval, že žalovaný nezaplatil úhrady vyplývajúce mu z citovaných ustanovení za služby verejnosti.
Vychádzal zároveň z vykonaného dokazovania, najmä z prehľadu predpisov a platieb týkajúcich sa
osoby žalovaného za obdobie január 2020 až do roku 2022, z ktorého vyplýva, že za citované obdobie,
ktoré predstavovalo 121 mesiacov, vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť celkovo 561,44 eur (121 x
4,64eur).Zauvedenéobdobiecelkovávýškajehoúhradpredstavovala524,-eur,čižerozdielvyplývajúci
z tohto prehľadu predstavoval sumu 37,44 eur, ktorá zodpovedá 8 nezaplateným mesačným úhradám

po 4,64 eur plus časti ďalšej jednej úhrady, a to len vo výške 0,32 eur. Z uvedeného dôkazu ani
z ďalších v žalobe pripojených dôkazov podľa názoru súdu prvej inštancie nevyplýva, prečo by mal
byť dlh žalovaného na úhradu koncesionárskych poplatkov vyšší ako suma 37,44 eur. Neprihliadol na
námietku premlčania vznesenú žalovaným, lebo mal za to, že žalobca sa domáhal zaplatenia úhrad za
neuhradené splátky v období 08/2020 do 01/2022 s tým, že si jednotlivé plnenia započítal na najskôr
splatné predpisy platieb. Zároveň žalobcovi priznal i náklady spojené so zaslaním predžalobnej výzvy
ako aj zmluvnú pokutu vo výške 17,- eur tak, ako to podrobne zdôvodnil v bodoch 13. a 14. v dôvodoch

napadnutého rozsudku a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol.
S prihliadnutím na pomer úspechu a neúspechu účastníkov v konaní priznal žalobcovi aj nárok na
náhradu trov konania vo výške 23,38 eur, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca. Žiadal napadnutý
rozsudokvzamietavajúcejčastiakoajvovýrokuonáhradetrovkonaniazmeniťtak,žemubudepriznaná

suma 36,80 eur a zároveň mu súd prizná nárok na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu
100 %. Má za to, že ním vyčíslené nároky boli uplatnené správne, keď celkové úhrady žalovaného za
rozhodné obdobie mali predstavovať sumu 600,09 eur. Jednalo sa o platby tak, ako ich špecifikoval súd
spolu s poplatkami za poštové sadzby vo výške 5,15 eur, pokutu vo výške 17,- eur a súdny poplatok vo
výške 16,50 eur ako náklady, ktoré vznikli v predchádzajúcom súdnom konaní vedenom na Okresnom

súde v Dolnom Kubíne za obdobie od 05/2017 do 07/2020.

3. Žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu vo vyjadrení žiadal napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Poukazoval na to, že rozhodnutie akceptuje bez námietok a dôvody, ktoré uvádza
žalobca, nie sú podľa jeho názoru riadne zdôvodnené.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom v ust. § 379, § 380 CSP a
bez nariadenia pojednávania rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Pokiaľ išlo o skutkové zistenie, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v

tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (keďže ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho
konania tvrdené také skutočností, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie).

6. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia je zrejmé, z ktorých konkrétnych dôkazov súd pri rozhodovaní

vychádzal i to, akými úvahami sa pri hodnotení riadil (najmä bod 11. dôvodov). Následne sa správne
vyporiadal i s obranou žalobcu týkajúcou sa premlčania i osobitného postavenia žalovaného ako osoby
invalidného dôchodcu (bod 12., 13. dôvodov).

7. Pokiaľ žalobca v priebehu odvolacieho konania poukazoval na svoje nároky vyplývajúce z uplatnenia

neuhradených platieb za obdobie 05/2017 až 07/2020, ktoré boli predmetom samostatného konania,
na túto námietku nemohol ani odvolací súd prihliadnuť, keďže sa jednalo o nároky (súdny poplatok,
zmluvná pokuta, poštové náklady), ktoré nesúviseli s týmto konaním a žalobca mal právo uplatniť si tieto
nároky v pôvodnom konaní.

8. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností potom súd prvej inštancie správne postupoval pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, keď s prihliadnutím na úspech, resp. neúspech toho
ktorého účastníka v konaní, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu 23,38 %.

9. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 255 ods.

1 CSP s použitím ust. § 396 ods. 1 CSP a nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, aj keď mal v odvolacom konaní úspech, lebo z obsahu spisu mu žiadne trovy odvolacieho
konania nevznikli.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, zakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).