Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. marec 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/16/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200157
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8022200157.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov
senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobkyne A.
B. C., D. XX, XXX XX E., právne zast. JUDr. Renátou Smajdovou, advokátkou, Floriánska 16, 040
01 Košice, IČO: 355 505 97 proti žalovanému Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov,
Námestie mieru 3, 080 01 Prešov, v konaní o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného

číslo Xo 28/2021/DRM zo dňa 21. januára 2022 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta

II. Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalobkyňa dňa 16.08.2021 požiadala Okresný úrad Bardejov, katastrálny odbor (ďalej len
„prvostupňový správny orgán“) o opravu chyby v katastrálnom operáte, týkajúcej sa chybného zákresu
hranice medzi parcelami CKN XXX, XXX F. XXX v kat. území G..

2. Svoju žiadosť odôvodnila tým, že ako vlastníčka parciel CKN XXX F. XXX nadobudnutých darom
od matky H. H. I. D. na základe titulu Darovacej zmluvy N XXX/XX - J. 1147/2003 zistila, že pred
nadobudnutím daru v roku 2003 boli uvedené parcely CKN XXX F. XXX zapísané v katastri na základe
geometrického plánu (ďalej tiež len „GP“) č. 242-247-57-91, teda správne, keďže v uvedenom GP
sú hranice medzi parcelami CKN XXX, XXX F. XXX správne vyznačené, t. j. hranica pozemkov je
zalomená v jenom bode. Na uvedených parcelách neboli robené žiadne úpravy, dochádzalo len k zmene

vlastníckeho práva.

3. Pri výmene oplotenia a vytýčení hraníc geodetom v júli 2021, bol zistený nesúlad zákresu hraníc
medzi parcelami CKN XXX, XXX F. XXX podľa geometrického plánu a katastrálnou mapou. V žiadosti
uviedla, že geodetom vytýčená hranica parciel podľa číselnej mapy v katastri prechádza cez historický
starú budovu, 800 mm hrubá obvodová stena je mimo pozemku.

4. Poukázala na to, že v geometrickom pláne je hranica pozemkov zalomená, avšak v číselnej mape
nie (chýbajúce zalomenie medzi bodmi 3-36 a 3-22), taktiež meračský bod objektu 3-35 v číselnej mape
nemá správne hodnoty súradníc vzhľadom na súčasný, ale stále pôvodný stav.

5. Register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“) v kat. území G. bol matkou žalobkyne

v zákonnej lehote reklamovaný. Informáciu o odstránení chýb v ROEP obdržala od Okresného úraduBardejov, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ktorý zaslal opravené
podklady, vrátane geometrického plánu č. 242-24757-91 orgánom katastra (poznámka v11/2001).

6. Z vyššie uvedeného dôvodu, žiadala o opravu chybného zákresu hraníc medzi uvedenými parcelami
v zmysle zapísaného geometrického plánu 242-247-57-91.

7. Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 25.08.2021 oznámil začatie konania o oprave chyby v
katastrálnom operáte a vyzval na vyjadrenie sa k veci účastníkov konania a zároveň ich upovedomil,

že majú právo sa pred vydaním rozhodnutia oboznámiť s podkladmi na jeho vydanie. Zo spisového
materiálu vyplýva, že účastníci konania sa k danému oznámeniu o začatí konania nevyjadrili, ale
zúčastnili sa osobného pojednávania v danej veci, ktoré sa uskutočnilo dňa 10.09.2021 a 13.09.2021.

8. Žalobkyňa sa osobného pojednávania v danej veci zúčastnila dňa 10.09.2021 a po oboznámení sa
s vecou podala stanovisko, podľa ktorého v roku 1979 pri technicko-hospodárskom mapovaní (ďalej

aj „THM“) bol starý rodinný dom, resp. maštaľ, stále zakreslený na parcele CKN XXX, z náčrtu o
miestnom vyšetrovaní č. 003 vyplýva, že pozdĺžne rozmery objektu sú rovnaké (5,40 m a 5,42 m)
čo v súčasnosti nezodpovedá právnemu stavu evidovanému v katastrálnej mape, keďže v mape má
objekt lichobežníkový tvar. Na základe vytýčenia hraníc v teréne, bolo geodetom zistené, že priebeh
hranice medzi parcelami CKN XXX F. XXX je zošikmený a končí na vnútornom rohu jestvujúcej budovy.

Na základe uvedeného konštatovala, že súradnice bodov, ktoré sú uvedené pri THM nezodpovedajú
skutočnosti, ktorá bola na mieste v čase mapovania a je preukázateľná až dodnes (nakoľko objekt
budovy stále stojí, resp. jeho štítová stena), pričom hranica medzi parcelami bola v čase merania
označená trvalým spôsobom a to postaveným plotom, čo je znázornené aj v náčrte o miestnom
prešetrení po THM. Po oboznámení sa s archívnymi materiálmi uloženými v katastri nehnuteľnosti

poukázala na to, že THM nebolo vykonané dôsledne a vyšetrený skutkový stav v teréne chybným
zameraním bol nesprávne premietnutý do mapy, z ktorých sú brané podklady pre ďalšie merania a
vytyčovania hraníc.

9. Žalobkyňa svoje stanovisko doplnila dňa 13.09.2021 prostredníctvom mailu v ktorom upresnila, že

jej v podanom návrhu ide o to, aby stav, ktorý sa zobrazuje v mapových podkladoch bol zhodný so
stavom v teréne, keďže doposiaľ žila v domnienke, že všetko je v poriadku, nakoľko všetky mapy
od roku 1979 a skôr zobrazujú objekt na jej pozemku CKN XXX. Po vytýčení hranice v teréne na
základe súradníc, prechádza hranica cez objekt, čo na žiadnej mape nie je zakreslené. Takže žiadosť
o opravu chyby v katastrálnom operáte znamená zosúladiť to, aby grafické zobrazenie máp od r. 1979

bolo zosúladené so skutočnosťou, že hospodársky objekt sa nachádza na pozemku CKN XXX. V r.
2002 keď bol zapísaný geometrický plán, vznikol právny stav, ktorý platí doteraz. Vlastník susednej
parcely kupoval nehnuteľnosť so stavom, ktorý je vyobrazený v grafike na katastrálnom portáli. To
znamená, že s hranicou medzi pozemkami prechádzajúcou vedľa objektu. Žalobkyňa teda nežiadala
posun hranice a zmenu výmery pozemkov, iba odstránenie chyby medzi grafickou častou a chybnými

súradnicami. V prípade odstránenia chýb v súradniciach sa na grafike nič meniť nebude. Oprava sa
nemôže vyhodnocovať ako spor žalobkyne s vlastníkom susednej parcely, keďže ide o chybu, ktorá
vznikla chybou zápisu údajov do katastra.

10. Ústneho pojednávania v danej veci sa dňa 13.09.2021 zúčastnil aj A. B. K., ktorý uviedol, že

vlastníkom parcely CKN XXX o výmere 553 m2 je na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 09.11.2018,
ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. V 2729/2018. Na uvedenej parcele nebola
zaevidovaná a nie je vedená žiadna ťarcha, ani mapa nenasvedčuje o tom, aby na parcele CKN XXX
bol postavený nejaký cudzí objekt. Až pri vytýčení hranice v teréne v roku 2021, bolo geodetom zistené,
že časť múra z pôvodnej maštale zasahuje do parcely CKN XXX. Po tomto zistení vyzval žalobkyňu ako

vlastníčku parcely CKN XXX na odstránenie časti múra, ktorý zasahuje do jeho pozemku. K odstráneniu
uvedeného k dnešnému dňu nedošlo, preto zvažujem riešenie veci súdnou cestou, resp. je naklonený
aj dohode so žalobkyňou.

11. Dňa 16.09.2021 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. X 59/2021/Hu, v ktorom vo

výrokovej časti rozhodnutia uviedol, že zamieta návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte.
Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že nie sú splnené
podmienky na opravu chyby v katastrálnom operáte.12. Voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. X 59/2021/Hu zo dňa 16.09.2021 podala
v zákonnej lehote žalobkyňa odvolanie listom zo dňa 07.10.2021. Účastník konania A. B. K. sa k
uvedenému odvolaniu nevyjadril.

13. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím číslo: Xo 28/2021/DRM
zo dňa 21.01.2022.

II.

Zhrnutie rozhodnutia žalovaného

14. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí rekapituloval zistený skutkový stav.

15. Pokiaľ ide o pozemkovoknižné parcely mpč. XXX, XXX F. XXX boli zapísané v pozemkovoknižnej
vložke (ďalej len „PKV“) č. XXX v katastrálnom území (ďalej len „k.ú.“) Becherov v prospech L. G. v
podiele 2/24 číslom denníka 1671 v roku 1907 a K. D. v podiele 22/24 číslom denníka 4128 v roku 1930.

16. Rozhodnutím Okresného úradu Bardejov, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného

hospodárstva č. 3/99/00065-005 zaevidovaným v registri Z pod číslom 1733 v roku 2000 bol
schválený register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“) v k.ú. G. a zapísaný do katastra
nehnuteľností. Pri spracovaní ROEP boli pozemkovoknižné parcely mpč. XXX, XXX F. XXX zapísané v
PKV č. 154 zidentifikované na parcely E KN (parcela určeného operátu - združený pozemok) č. XXX,
XXX F. XXX. Číslom zmeny (ďalej len „ČZ“) 19/00 boli parcely E KN č. XXX, XXX F. XXX zapísané na

novozaložený LV č. XXX v k.ú. G. v prospech L. G. v podiele 2/24, ktorý vlastnícke právo k predmetným
parcelám nadobudol č.d. 1671/1907 na základe zápisu v PKV č. 154 a v prospech H. H. I. D. v podiele
22/24, ktorá vlastnícke právo k predmetným parcelám nadobudla rozhodnutím o dedičstve č. D 240/55.

17. Na základe notárskej zápisnice - osvedčenia o vydržaní č. N 36/99 zaevidovanej v registri Z pod

číslom 2229 v roku 1999 podľa § 63 zákona č. 323/92 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky
poriadok) v znení neskorších predpisov nadobudla H. H. I. D. v podiele 2/27 okrem iných aj parcely E
KN č. XXX, XXX F. XXX zapísané na LV č. XXX. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný ČZ 16/01 na
LV č. XXX v k.ú. G..

18. Na základe žiadosti o prešetrenie posunov parciel, ktorú zaslala H. H. I. D. na Okresný úrad
Bardejov, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva bola vyhotovená oprava pod
č. 3/2001/00634-001, ktorú Okresný úrad Bardejov, katastrálny odbor, zaevidoval v registri Z pod číslom
1902 v roku 2001, na základe ktorej boli ČZ 1/02 opravené výmery parciel E KN č. XXX na 260 m2, E
KN č. XXX na 260 m2 a E KN č. XXX na 530 m2 na LV č. XXX v k.ú. G..

19. Geometrickým plánom (ďalej len „GP“) č. 242-247-57-91 vyhotoveným dňa 10.11.1991 na
majetkoprávne vysporiadanie bol zadefinovaný okrem iných aj priebeh hraníc novovytvorených parciel
C KN (parcela evidovaná na katastrálnej mape): č. 229, ktorá bola vytvorená z dielu „1“ z parcely E KN
č. XXX zapísanej na LV č. XXX a z dielu „6“ z parcely E KN č. XXX zapísanej na LV č. XXX F. M. XXX,

ktorá bola vytvorená z dielu „2“ z parcely E KN č. XXX zapísanej na LV č. XXX, z dielu „3“ z parcely E
KN č. 552 zapísanej na LV č. XXX, z dielu „4“ z parcely E KN č. XXX zapísanej na LV č. XXX a z dielu
„5“ z parcely E KN č. XXX zapísanej na LV č. XXX.

20. Zápis novovytvorených parciel C KN č. XXX F. XXX bol vykonaný ČZ 13/02 na novozaložený LV č.

XXX v k.ú. G. na základe žiadosti o zápis zaevidovanej v registri R pod číslom 3 v roku 2002. Týmto
zápisom parcely E KN č. XXX, XXX F. XXX na LV č. XXX v k.ú. G. zanikli.

21. GP č. XXX-XXX-XX-XX vyhotoveným dňa 10.11.1991 na majetkoprávne vysporiadanie bol
zadefinovaný okrem iných aj priebeh hraníc novovytvorených parciel C KN č. XXX, ktorá bola vytvorená

z dielu „1“ z parcely E KN č. XXX zapísanej na LV č. XXX a z dielu „6“ z parcely E KN č. XXX zapísanej
na LV č. XXX F. M. XXX, ktorá bola vytvorená z dielu „2“ z parcely E KN č. XXX zapísanej na LV č. XXX,
z dielu „3“ z parcely E KN č. XXX zapísanej na LV č. XXX, z dielu „4“ z parcely E KN č. XXX zapísanej
na LV č. XXX a z dielu „5“ z parcely E KN č. XXX zapísanej na LV č. XXX.22. Zápis novovytvorených parciel C KN č. XXX F. XXX bol vykonaný ČZ 13/02 na novozaložený LV č.
XXX v k.ú. G. na základe žiadosti o zápis zaevidovanej v registri R pod číslom 3 v roku 2002.

23. Darovacou zmluvou č. N 288/2003 zaevidovanou v registri V pod číslom 1147 v roku 2003 nadobudla
A. B. C. I. H. v celosti od H. H. I. D. okrem iných aj parcely C KN č. XXX F. XXX zapísané na LV č. XXX.
Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný ČZ 22/03 na LV č. XXX v k.ú. G..

24. Pozemkovoknižné parcely mpč. 550 a 552 boli zapísané v PKV č. 205 v k.ú. G. v prospech H. H.
I. D. v celosti číslom denníka 37 v roku 1961.

25. Rozhodnutím Okresného úradu Bardejov, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva č. 3/99/00065-005 zaevidovaným v registri Z pod číslom 1733 v roku 2000 bol schválený
ROEP v k.ú. G. a zapísaný do katastra nehnuteľností. Pri spracovaní ROEP boli pozemkovoknižné

parcely mpč. 550 a 552 zapísané v PKV č. 205 zidentifikované na parcelu E KN č. 550. ČZ 19/00 bola
parcela E KN č. 550 zapísaná na novozaložený LV č. XXX v k.ú. G. v prospech H. H. I. D. v celosti,
ktorá vlastnícke právo k predmetným parcelám nadobudla rozhodnutím o dedičstve č. D 240/55 a č.d.
37/1961.

26. Na základe žiadosti o prešetrenie posunov parciel, ktorú zaslala H. H. I. D. na Okresný úrad
Bardejov, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva bola vyhotovená oprava pod
č. 3/2001/00634-001, ktorú Okresný úrad Bardejov, katastrálny odbor, zaevidoval v registri Z pod číslom
1902vroku2001,nazákladektorejbolaČZ1/02opravenávýmeraparcelyEKNč.XXXna496m2naLV
č. XXX a zároveň bola na LV č. XXX v k.ú. G. zapísaná parcela E KN č. XXX na 360 m2 (zidentifikovaná

ako pôvodná pozemkovoknižná parcela mpč. 552 v PKV č. 205).

27. GP č. 242-247-57-91 vyhotoveným dňa 10.11.1991 na majetkoprávne vysporiadanie bol
zadefinovaný okrem iných aj priebeh hraníc novovytvorených parciel C KN č. XXX, ktorá bola vytvorená
z dielu „1“ z parcely E KN č. XXX zapísanej na LV č. XXX a z dielu „6“ z parcely E KN č. XXX zapísanej

na LV č. XXX F. M. XXX, ktorá bola vytvorená z dielu „2“ z parcely E KN č. XXX zapísanej na LV č. XXX,
z dielu „3“ z parcely E KN č. XXX zapísanej na LV č. XXX, z dielu „4“ z parcely E KN č. XXX zapísanej
na LV č. XXX a z dielu „5“ z parcely E KN č. XXX zapísanej na LV č. XXX.

28. Zápis novovytvorených parciel C KN č. XXX a XXX bol vykonaný ČZ 13/02 na novozaložený LV č.

XXX v k.ú. G. na základe žiadosti o zápis zaevidovanej v registri R pod číslom 3 v roku 2002. Týmto
zápisom parcely E KN č. XXX a XXX na LV č. XXX v k.ú. G. zanikli.

29. Parcela C KN č. XXX bola na novozaložený LV č. XXXX v k.ú. G. zapísaná na základe projektu
jednoduchých pozemkových úprav, ktorá nadväzovala na technicko-hospodárske mapovanie.

30. Kúpnou zmluvou zaevidovanou v registri V pod číslom 2729 v roku 2018 nadobudol Ing. Miroslav
Jajko v celosti od K. E. okrem iných aj parcelu C KN č. 235 zapísanú na LV č. XXXX. Zápis vlastníckeho
práva bol vykonaný ČZ 3/19 na LV č. XXXX v k.ú. G..

31. K odvolacím námietkam žalobkyne žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán sa v
priebehu konania nedopustil takých procesných pochybení, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že správny orgán na úseku katastra je povinný rešpektovať
listiny už zapísané v katastri nehnuteľnosti, následné právne zmeny, dobromyseľnosť nadobúdateľov
i princíp právnej istoty. Právnym prostriedkom na dosiahnutie zmeny v katastrálnom operáte tak, aby

zodpovedal navrhovanému skutkovému stavu, je dohoda medzi dotknutými vlastníkmi, resp. určovacia
žaloba.

32. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/34/2016, podľa
ktorého ak medzi chybným zápisom do katastra nehnuteľností a žiadosťou o opravu chýb v katastrálnom

operáte podľa § 59 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“)
boli vykonané ďalšie zápisy do katastra nehnuteľností, nemožno vykonať opravu chýb v katastrálnom
operáte podľa § 59 katastrálneho zákona, a to predovšetkým z dôvodu ochrany dobromyseľnenadobudnutého vlastníckeho práva. Podľa rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Sžo/101/2011, 1Sžr/37/2013, 9Sžr/138/2013, 2Sžr/144/2014 opravu chyby v katastrálnom operáte
podľa § 59 katastrálneho zákona nemožno vykonať, ak medzi vydaním verejnej listiny a žiadosťou o

opravu nastali už iné skutočnosti, resp. nastali zmeny v operáte na základe neskorších listín.

33. Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že pri technicko-hospodárskom mapovaní v k.ú. G. v
70- rokoch bol priebeh hraníc predmetných parciel vyšetrený v teréne a následne bolo vykonané
zameranie podľa skutočného stavu v teréne. Z nameraných údajov sa vypočítala poloha lomových

bodov parciel, ktorá je definovaná ich súradnicami. Zo súradníc bolo vykonané zobrazenie parciel v
pozemkovej mape (v súčasnosti v katastrálnej mape) a výpočet ich výmer odvodených z geometrického
a polohového určenia nehnuteľností. Vyhlásením platnosti obnoveného operátu po tvorbe THM nový
operát nadobudol právoplatnosť. Tým bolo zadefinované ich geometrické a polohové určenie, ktoré
jednoznačne charakterizuje predmetné parcely. Vyhlásením platnosti nového operátu po THM boli
predmetné parcely zobrazené do pozemkovej mapy (v súčasnosti katastrálnej mapy) podľa zamerania

v teréne. Pri prešetrení katastrálnej mapy podľa meračského nákresu č. 003 a zápisníku, ktorým boli
zadefinované hranice predmetných pozemkov bolo zistené, že na priamke medzi bodmi 16, 36 a 22 nie
je znázornená žiadna súradnica bodu, resp. nie je tam žiadny lom hranice. Hranica podľa meračského
náčrtu č. 003 je rovná, resp. priama. Z uvedeného vyplýva, že výmery predmetných pozemkov sú v
katastrálnom operáte vedené tak, ako boli zadefinované GP č. 242-247-57-91 a sú nezmenené. Zároveň

je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa ako vlastníčka parciel C KN č. XXX a XXX nadobudla vlastnícke
právo v roku 2003 darovacou zmluvou č. V-1147/2003 tak, ako boli parcely v tom čase evidované v
katastrinehnuteľností.Správnyorgánnaúsekukatastranehnuteľnostíevidujezápisyvlastníckehopráva
k dotknutým parcelám na základe došlých verejných listín (ako sú rozhodnutia o dedičstve, resp. zmluvy
registrované štátnym notárstvom alebo povolené pod príslušným číslom vkladu vlastníckeho práva),

ktoré po preskúmaní spôsobilosti zápisu podľa katastrálneho zákona sú uložené v zbierke listín katastra
nehnuteľností.

34. Žalovaný poukázal na znenie § 41 katastrálneho zákona a konštatoval, že ak sa vykoná zápis listiny
doúdajovkatastranehnuteľností,zápisomtakejlistinysastávajúúdajehodnovernými,aksanepreukáže

opak.Opaksapreukazujepredovšetkýminouverejnoulistinou.Uvedenýzávervyplývaajzust.§70ods.
1 katastrálneho zákona, podľa ktorého údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak.

35. Povinnosťou orgánov na úseku katastra nehnuteľností je evidovať vlastnícke právo nadobúdateľov

v zmysle platných právnych listín. Správne orgány na úseku katastra nehnuteľností sú z hľadiska svojho
postavenia evidenčnými orgánmi, čo značí, že po doručení zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny
sa preskúma spôsobilosť jej zápisu do katastra nehnuteľností a následne sa vykoná zápis listiny do
katastra nehnuteľností v celom rozsahu práv a povinností v nej určených. Správne orgány na úseku
katastra nehnuteľností nie sú oprávnené posudzovať správnosť údajov vyplývajúcich z verejných listín a

rozhodovať o tom, ktoré údaje zostanú zapísané v katastri nehnuteľností. Za vyhotovenie verejnej listiny
alebo inej listiny predloženej na zápis do katastra nehnuteľností nenesie právnu zodpovednosť správny
orgán na úseku katastra nehnuteľností ale jej vyhotoviteľ (napr. notár). Správny orgán nemôže nijakým
spôsobom zasiahnuť do obsahovej stránky verejnej listiny alebo inej listiny, nakoľko spôsobilosť zápisu
sa posudzuje iba z tzv. formálneho hľadiska, t.j. či je takáto verejná listine alebo iná listina obsahuje

náležitosti vymedzené katastrálnym zákonom.

36. Správne orgány na úseku katastra nehnuteľností sú povinné rešpektovať vlastnícke právo
nadobúdateľov a nemajú právomoc rozhodnúť, ktorá verejná listina ostane, resp. neostane zapísaná
v údajoch katastra nehnuteľností, keďže táto právomoc prináleží jedine súdom a vzhľadom na to,

že v súvislosti s jednotlivo vykonanými zápismi vlastníckeho práva (preukázanými podľa doručených
verejných listín podľa časovej postupnosti) nebola spochybnená ich právna sila, v prípade nesúhlasu
s takto evidovaným skutkovým stavom a právnym stavom je namieste postupovať súdnou cestou, t.j.
podaním žaloby na príslušný súd.

37. Správne orgány teda podľa žalovaného nemajú právomoc zrušiť riadne evidované vlastnícke právo
a to ani postupom podľa § 59 katastrálneho zákona, ak prešetrením údajov nebol zistený rozpor
evidovaných údajov s verejnou listinou alebo inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmienúdajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra; resp. chybne zakreslené hranice pozemkov
alebo chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti.

38. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu je v súlade so zákonom, odvolanie žalobkyne zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie
potvrdil.

III.

Argumenty žalobkyne v podanej žalobe

39. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 28.03.2022 sa žalobkyňa domáhala
preskúmania rozhodnutia žalovaného číslo: Xo 28/2021/DRM zo dňa 21.01.2022.

40. V žalobe uviedla, že skutkové zistenia a právne závery správneho orgánu v prvostupňovom
rozhodnutí sú úplne zmätočné a nezákonné, keďže neposkytujú žiadne uspokojivé vysvetlenie, prečo
toho času podľa údajov poskytnutých geodetovi k vytyčovaniu hranice, hranica (ktorej pevné označenie
v teréne od roku 1979 je nemenné a rovnako je nemenné situovanie storočnej stavby) prechádza cez

stavbu. Rovnako tak nedal žiadne uspokojivé vysvetlenie na to, ako je možné, že za tejto situácie
vyplývajúcej z vlastných katastrom poskytnutých údajov je celá stavba zobrazená v katastrálnej mape
na ploche dotknutej parcely vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. A už vôbec neposkytol vysvetlenie,
prečo je táto storočná stavba nemenného obdĺžnikového tvaru zobrazená v katastrálnej mape v tvare
lichobežníka.

41. Taktiež prvostupňový správny orgán, napriek tomu, že geometrický plán z roku 1991 overil
ako správny a ním novovytvorené parcely zapísal do katastra nehnuteľností, čím sa údaje tohto
geometrického plánu a jeho podkladových materiálov t. j. záznamu z podrobného merania stali súčasťou
geodetických údajov katastra nehnuteľnosti, neposkytol žiadnu uspokojivú odpoveď na to, prečo nie je

hranica dotknutého pozemku v katastrálnej mape vymedzená podľa údajov geometrického plánu.

42. V podstate prvostupňový správny orgán pri vymedzení skutkového stavu opomenul čo i len
relevantné zadefinovanie chybnosti katastrálneho operátu a jej príčin. Pričom táto chybnosť je zjavná a
nesporne spôsobená jeho vlastnou činnosťou.

43. Prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí uviedol, že údaje o hranici pozemkov (aj
pôdorysu stavby) zodpovedajú výsledkom THM z roku 1979 resp., že geometrické a polohové určenie
dotknutých pozemkov zodpovedá výsledkom THM z roku 1979. Takýto záver katastra nemôže byť
správny, pretože priamo odporuje zisteniam pri vytyčovaní hranice v porovnaní s údajmi THM. Preto

neobstojí ako zákonný a správny ani záver prvostupňového správneho orgánu, že žalobkyňa a A. K.
nadobudli navzájom susediace pozemky podľa ich geometrického a polohového určenia v katastrálnom
operáte v čase ich nadobudnutia, a preto akákoľvek oprava geometrického a polohového určenia týchto
pozemkov v katastrálnom operáte by viedla k zásahu do ich vlastníckych práv, čo podľa správneho
orgánu neumožňuje vykonanie akejkoľvek opravy v opravnom konaní bez súhlasu všetkých dotknutých

vlastníkov.

44. Konajúce správne orgány opomenuli, že charakter chyby katastrálneho operátu vylučuje, aby
vykonaním jej opravy došlo k zásahu do vlastníckych práv vlastníkov susediacich pozemkov, a to
minimálne z nasledovných dôvodov:

1/ Podľa katastrálneho zákona parcelou sa rozumie geometrické určenie a polohové určenie a
zobrazenie pozemku v katastrálnej mape alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného
čísla. V danom prípade bol v čase nadobudnutia pozemkov žalobkyňou v roku 2003 a A. K. v roku
2018 vnútorný rozpor v samotných údajoch katastrálneho operátu o geometrickom a polohovom určení
pozemkov označených ako parcela CKN č. XXX, XXX F. XXX.

2/ Podľa katastrálneho zákona pozemok je časť zemského povrchu oddelená od susedných častí
hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti a za hranicu susedných pozemkov vymedzenú
vlastníckym právom sa považuje hranica podľa skutočnej držby, ak ju vlastníci susedných pozemkov
uznávajú a ak nie je medzi nimi sporná.45. Vnútorný rozpor v samotných údajoch katastrálneho operátu o geometrickom a polohovom určení
pozemkov označených ako parcela CKN č. XXX, XXX F. XXX nie je viditeľný na zobrazení týchto
pozemkov a ich hraníc v katastrálnej mape. Naopak katastrálna mapa odzrkadľuje a odzrkadľovala

aj v čase nadobúdania vlastníctva susediacich pozemkov žalobkyňou a A. K. stav v teréne, teda
umiestnenie storočnej stavby na vlastníckom pozemku žalobkyne a umiestnenie vlastníckej hranice tak,
ako je (a bola v roku 2003 aj 2018, totožne s rokom 1979) v teréne vymedzená pevným oplotením.
Teda A. K. nadobúdal pozemok s vlastníckou hranicou vymedzenou pevným oplotením, na ktorom sa
nenachádzala žiadna časť stavby a hranice ním takto nadobúdaného pozemku považoval za nesporné.

46. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie žalovaného, jeho obsah považuje žalobkyňa za úplne zmätočný
a tým nepreskúmateľný, osobitne v časti zistenia skutkového stavu veci odvolacím orgánom, ale aj v
časti tzv. zhodnotenia veci odvolacím orgánom. Druhostupňový správny orgán neobsiahol ani vlastné
odvolacie argumenty odvolateľa, s týmito sa nevysporiadal a so zmätočným odôvodnením potvrdil
prvostupňové rozhodnutie, ktoré je samo osebe nezákonné nesprávne a nepreskúmateľné. Uvedené

zakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu.

47. Žalobkyňa poukázala aj na predbežné výsledky šetrenia katastrálnej inšpekcie, z ktorých vyplýva,
že pri správnom prepočte súradníc lomových bodov hranice pozemkov podľa uhlov a dĺžok zistených
a zaznamenaných v zápisníku pri miestnom šetrení THM v roku 1979 a ich konfrontácii so zameraním

pevne označenej hranice v teréne, je hranica totožná, a totožný je aj pôdorys stavby. Preto zjavne k
chybe katastra došlo pri vlastnom prepočte súradníc lomových bodov hranice a stavby vymedzených
pri THM.

48. Žalobkyňa preto navrhla zrušiť rozhodnutie žalovaného číslo: Xo 28/2021/DRM zo dňa 21.01.2022,

ako aj rozhodnutie Okresného úradu Bardejov, katastrálny odbor č. X 59/2021/Hu-2 zo dňa 16.09.2021
a vec vrátiť Okresnému úradu Bardejov, katastrálny odbor na ďalšie konanie a rozhodnutie.

IV.

Vyjadrenie žalovaného, replika žalobkyne, vyjadrenia ďalších účastníkov konania
49. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním číslo: Xo 28/2021/DRM zo dňa 26.05.2022.

50. Uviedol, že prvostupňový správny orgán prešetrením technicko-hospodárskeho merania a
mapovania realizovaného v rokoch 1978-1979, v rámci ktorého došlo k novému zameraniu vyšetreného

stavu v teréne, k prečíslovaniu návrhom dotknutých parciel (C KN č. XXX, XXX a XXX) a k novému
určeniu ich výmer, zistil, že na priamke medzi bodmi 3-36 a 3-22 nebola znázornená žiadna súradnica
lomu a taktiež, že výmera predmetných pozemkov tak, ako bola určená pri novom mapovaní (bez
zohľadnenia súradnice lomového bodu), bola uvedená vo výkaze výmer doterajšieho stavu v GP č.
242247-57-91 a nezmenená ostáva aj v súčasnosti. Akákoľvek zmena hranice (posun lomového bodu,

vloženie ďalšieho lomového bodu a pod.) by teda mala za následok zmenu výmery na liste vlastníctva.

51. Napriek skutočnosti, že v rámci vykonania nového zamerania vyšetreného stavu v teréne v
rámci THM, nebol zohľadnený lom priebehu hranice medzi dotknutými parcelami, čo bolo následne
premietnuté pri prečíslovaní parciel a určení ich výmer, prvostupňový správny orgán nemohol vyhovieť

podanému návrhu žalobkyne, a to z dôvodu absencie splnenia ďalších k tomu potrebných podmienok.

52. Aby na podklade podaného návrhu žalobkyne mohlo dôjsť k vykonaniu opravy údaju v katastrálnom
operáte, ďalším predpokladom vykonania opravy hranice je stav, kedy od chybného zobrazenia hranice
pozemkov v katastrálnej mape nedošlo k zmene vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom, ibaže

by bola možnosť vykonania opravy priebehu hranice medzi dotknutými osobami nesporná. Ako to
vyplýva zo samotného odôvodnenia napadnutých rozhodnutí oboch správnych orgánov, nielen že
dotknuté pozemky boli po vyhlásení platnosti nového operátu THM predmetom ďalších právnych zmien
vlastníckeho práva, ale rovnako po oboznámení účastníkov konania s následkom vykonania zmeny
hranicepozemkov,spočívajúcomvzmeneichvýmery,títovrámcivedeniasprávnehokonanianeprejavili

zhodu s vykonaním opravy hranice pozemkov.

53. K žalobkyňou vytýkanej nezákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, žalovaný uviedol, že pokiaľ
žalobkyňa zakladá zákonný dôvod vykonania opravy v katastrálnom operáte, poukázaním na chybu vkatastrálnom operáte premietnutú v chybných geodetických údajoch, či prepočtoch súradníc, nemožno
s týmto jej záverom bez zohľadnenia ďalších predpokladov potrebných pre vykonanie opravy chyby v
katastrálnom operáte, súhlasiť. V kontexte vyššie uvedených podmienok pre vykonanie opravy údaja

v katastri nehnuteľností, ktoré musia byť naplnené kumulatívne (čo v danom prípade neboli), ak by
prvostupňový správny orgán na podklade samotného zistenia chybného zákresu hranice v katastrálnom
operáte pristúpil k vykonaniu jej opravy, prekročil by rozsah svojich právomocí, nakoľko by týmto úkonom
zasiahol do vlastníckych práv vlastníkov dotknutých pozemkov.

54.ŽalovanýpoukázalnarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,sp.zn.2Sž-o-KS54/2006
zo dňa 10. 5. 2006, podľa ktorého „Určenia priebehu hraníc sa v administratívnom konaní možno
domáhať iba v prípadoch, ak nedošlo súčasne aj k porušeniu vlastníckeho práva a pôvodnú hranicu
medzi susediacimi pozemkami treba len rekonštruovať. Ak ide o spor o ochranu vlastníckeho práva,
patrí vec do právomoci súdu. Správa katastra preto prekročila svoju právomoc, keď rozhodla o spore,
ktorý, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, patrí do právomoci súdu.“

55. Ďalej poukázal žalovaný na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 10Sžr/72/2011,
podľa ktorého „Rozdielny názor dotknutých strán na priebeh hranice medzi pozemkami nemožno riešiť
opravou chýb v katastrálnom operáte, nakoľko určenie hranice má vplyv na vlastnícke právo k spornej
časti pozemku a preto tento spor o vlastníctvo nemôže byť predmetom správneho konania. Podľa ust.

§ 7 ods. 1 OSP rozhodovanie vlastníckych sporov k nehnuteľnostiam patrí do právomoci súdu a nie je
žiadnou právnou úpravou zverené správnemu orgánu.“

56. K námietke zmätočnosti a nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia žalovaný poukázal na záver
prvostupňového správneho orgánu o tom, že v rámci vykonania THM meraní na priamke medzi bodmi

3-36 a 3-22 nebola znázornená súradnica lomu, čím tak odôvodnil nesúlad priebehu hranice medzi
číselnou mapou katastra a hranicou v teréne.

57. Prvostupňový správny orgán viazaný podaným návrhom na vykonanie opravy chyby v katastrálnom
operáte, prešetril skutočnosti žalobkyňou uvádzané v návrhu, a po náležitom právnom posúdení, resp.

subsumovaní zisteného skutkového stavu pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu, dospel
k záveru, že pre vykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte neboli naplnené zákonné podmienky.

58. Vo všeobecnosti, okresný úrad, katastrálny odbor, opraví údaj v katastri nehnuteľností postupom
podľa § 59 a nasl. katastrálneho zákona za predpokladu preukázania niektorého z dôvodov opravy

chyby v katastrálnom operáte. V tejto právnej úprave sú taxatívnym spôsobom vymedzené dôvody a
podmienky opravy údajov, pričom je dôležité poznamenať, že z iných dôvodov okresný úrad, katastrálny
odbor nemôže vykonať opravu údaja v katastri nehnuteľností, pretože musí rešpektovať ústavný princíp
legality štátnej moci, ktorý je ustanovený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

59. Z uvedeného teda podľa žalovaného vyplýva, že ak by aj orgán verejnej moci pochybil, toto
pochybenie môže napraviť výlučne za striktného dodržania postupu v zmysle účinného právneho
predpisu - katastrálneho zákona. Na tomto závere, teda nemôže obstáť prístup, podľa ktorého, ak orgán
verejnej moci pochybil, nech aj napraví svoje pochybenie, čo zároveň vyvracia vyššie uvedený záver
žalobkyne o tom, že chyba v katastrálnom operáte - chyba geodetických údajov či prepočtov súradníc

zakladá zákonný dôvod na vykonanie jej opravy.

60. Vo vzťahu k vyjadreniu žalobkyne na otázku, prečo predložený GP č. 242-247-57-91, ktorý
bol správnym orgánom overený, nebol premietnutý vo vzťahu k priebehu hranice medzi dotknutými
parcelami do katastrálnej mapy, žalovaný uviedol, že GP č. 242-247-57-91 bol vyhotovený po realizácii

technicko-hospodárskych meraní a mapovaní v rokoch 1978 - 1979, čo ovplyvnilo výkaz výmer
geometrickým plánom riešených parciel. Je potrebné zdôrazniť, že predložený GP č. 242-247-57-91 bol
vyhotovený pre účely majetkovoprávneho vysporiadania dotknutých parciel, pričom slúžil ako podklad
pre vykonanie opravy ROEP v jeho písomnej aj grafickej časti. Na základe podanej žiadosti o vykonanie
opravy ROEP, spracovateľ registra spol. Metrík s.r.o. Poprad vypracoval opravné podklady, ktoré

obsahovali novovytvorené parcely, zrušené parcely a zoznam súradníc bodov novovytvorených parciel,
no rovnako aj v tomto prípade vychádzal zo súradníc nadobudnutých v rámci technicko-hospodárskeho
merania k. ú. G. realizovaného v 70-tych rokoch.61.Žalovanýdodal,žesprávnyorgánzohľadnilpredloženýGPč.242-247-57-91vrozsahu,akoboltento
súčasťou zbierky listín. Nakoľko súčasťou GP č. 242-247-57-91 nebol záznam podrobného merania
zmien v podobe výpočtu súradníc bodov dotknutých parciel, žalovaný predpokladá, že z tohto dôvodu,

boli pri vykonaní opravy ROEP spracovateľom registra spol. Metrík s. r. o. zohľadnené súradnice THM
merania, ktoré, ako to prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí odôvodnil, neriešili súradnicu
lomového bodu na priamke medzi bodmi 3 -36 a 3-22.

62. K dopadu potenciálnej opravy chyby v katastrálnom operáte na výmeru susediacich pozemkov

žalovaný uviedol, že hoci A. K. nadobudol predmet kúpy v domnienke, že tento korešponduje s
reálnym stavom pozemku s vlastníckou hranicou vymedzenou pevným oplotením v teréne, popisný stav
evidovaný v katastri nehnuteľností tomuto záveru neodpovedá. Nakoľko súčasný stav výmer dotknutých
parciel odzrkadľuje namerané údaje z technicko-hospodárskeho merania a mapovania, v rámci ktorého,
ako to prvostupňový správny orgán prešetril a riadne uviedol, nebol zohľadnený lomový bod na priamke
medzi bodmi 3 - 36 a 3 - 22, akákoľvek zmena priebehu dotknutej hranice smerujúca k prispôsobeniu

stavu v teréne, ( či už skrz posunu lomového bodu alebo vloženia lomového bodu ) by mala vplyv na
zmenu výmer pozemkov na liste vlastníctva.

63. Pokiaľ ide o výsledky žalobkyňou iniciovanej kontrolnej činnosti katastrálnej inšpekcie žalovaný
konštatoval, že ak aj katastrálna inšpekcia dospeje k záveru nesprávneho zamerania priebehu hranice

medzi pozemkami, potvrdí tak skutkový záver prvostupňového správneho orgánu. Napriek tomu, že
v čase rozhodovania správnych orgánov, títo nemali možnosť oboznámiť sa s výsledkom kontrolnej
činnosti, aj keby ním správne orgány disponovali, na tomto podklade by nebolo možné pristúpiť k oprave
údaju v katastri nehnuteľností, nakoľko v čase vydania rozhodnutia neboli splnené ďalšie podmienky
zákonného postupu v zmysle § 59 a nasl. katastrálneho zákona. Samotný záver o nesprávnom zameraní

priebehu hranice medzi pozemkami nezakladá dôvodnosť vykonania opravy chyby v katastrálnom
operáte.

64. K námietke, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobkyne žalovaný
uviedol, že povinnosťou žalovaného ako odvolacieho orgánu je preskúmať rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu z hľadiska jeho zákonnosti a správnosti, posudzuje najmä či odvolaním napadnuté
rozhodnutie je vecne správne a účelné. Žalovaný si dovoľuje zdôrazniť, že pri rozhodovaní o odvolaní
nie je viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní, napriek tomu v danom prípade po náležitom preskúmaní
podaného odvolania, rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a spisového materiálu, žalovaný
dospel k záveru o správnosti a zákonnosti rozhodnutia, čo následne premietol a skonštatoval v

odôvodnení rozhodnutia.

65. Žalovaný preto označil správnu žalobu za nedôvodnú a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

66. V replike zo dňa 08.09.2022 žalobkyňa uviedla, že pokiaľ účastník iniciuje správne konanie o opravu

chyby katastrálneho operátu spočívajúcej v chybnom definovaní hranice medzi pozemkami údajmi
katastra a svoj návrh podloží tvrdeniami a dôkazmi nasvedčujúcimi chybe, potom je úlohou správneho
orgánu v konaní o takomto návrhu náležite zistiť skutočný stav veci a učiniť primárne záver v otázke či
k chybe došlo. Pokiaľ dospeje k náležite odôvodnenému záveru, že k chybe nedošlo, uvedené je potom
dôvodom na zamietnutie návrhu na opravu. Pokiaľ však dospeje k záveru, že k chybe došlo, potom

a jedine potom, teda až sekundárne po zistení a zadefinovaní chyby môže relevantne vyhodnocovať,
či charakter zistenej chyby umožňuje vykonanie jej opravy v administratívnom konaní o oprave chyby.
V danom prípade z napadnutých rozhodnutí správnych orgánov vyplýva záver, že údaje, ktorými je v
katastri definovaná hranica pozemkov sú podľa nich správne, teda k chybe nedošlo. Správne orgány
mali za to, že údaje, ktorými je v katastri definovaná hranica pozemkov (aj pôdorys stavby) zodpovedajú

výsledkom THM (technicko hospodárskeho mapovania) z roku 1979 resp., že geometrické a polohové
určenie dotknutých pozemkov zodpovedá výsledkom THM z roku 1979, ktoré boli prevzaté aj pri obnove
katastrálneho operátu schválením ROEP (registra obnovenej evidencie pozemkov). Pričom geometrický
plán s doplneným lomovým bodom, ktorého súčasťou nebol záznam z podrobného merania, tieto údaje
vyplývajúce z THM nemohol ovplyvniť.

67. Nedostatočné a nesprávne zistenie skutkového stavu žalovaným a prvostupňovým správnym
orgánom potvrdzujú aj výsledky neskoršieho šetrenia katastrálnej inšpekcie, podľa ktorých hranica
pozemkov označená pevnými bodmi v teréne nemenne od roku 1979 až doposiaľ korešponduje slomovými bodmi, ktorými bola táto hranica označená pri THM v roku 1979. Príčinou toho, že pri
vytýčení hranice pozemkov podľa údajov poskytnutých katastrom, má vytýčená hranica iný priebeh ako
historická hranica, je podľa zistení inšpekcie skutočnosť, že lomové body hranice pozemkov zistené pri

THM v roku 1979 sú v údajoch katastra zadefinované nesprávnymi súradnicami. Teda v katastrálnom
operáte je vedený nesprávny matematický výpočet súradníc lomových bodov hranice pozemkov. Až po
správnom a dostatočnom zistení a vymedzení chyby katastrálneho operátu je podľa žalobkyne možné
skúmať a učiniť relevantný záver v sekundárnej otázke, a to či je takáto chyba v intenciách úpravy
katastrálneho zákona, ako aj judikatúry, na ktorú poukazuje žalovaný odstrániteľná v administratívnom

konaní o oprave chyby, teda skúmať, či odstránením takejto chyby dôjde k zásahu do vlastníckeho práva
vlastníka susedného pozemku. Ak áno potom jedine po oboznámení vlastníka susedného pozemku s
tým, že takáto chyba tu je a vznikla vlastnou činnosťou katastra, sa môže vlastník susedného pozemku
relevantne vyjadriť či súhlasí s opravou takejto chyby. Takýto postup bol správnymi orgánmi pri vydaní
napadnutých rozhodnutí zjavne opomenutý, správne orgány vlastníka susedného pozemku de facto
uviedli do omylu, keď ho neoboznámili s existenciou chyby a jej charakterom a tento, napriek tomu, že

dovtedy rešpektoval historickú hranicu pozemkov ako vlastnícku hranicu, trval v zhode s nesprávnymi
závermi katastra na tom, že vlastnícka hranica je vymedzená (chybnými) súradnicami lomových bodov
a s jej opravou nesúhlasil.

68. Podaním zo dňa 12.09.2022 žalobkyňa doručila správnemu súdu Oznámenie o vybavení podania

Úradu geodézie, kartografie a katastra, odboru katastrálnej inšpekcie sp. zn. OKI/2022/001298-2 zo
dňa 11.04.2022, z ktorého vyplýva, že dňa 17.03.2022 odbor katastrálnej inšpekcie kontrolne zmeral
skutočný stav oplotení a stavieb C KN parciel č. XXX, XXX F. XXX ako aj parciel širšieho okolia,
dňa 29.03.2022 boli domerané odkopané pôvodné základy starého oplotenia a kontrolne prepočítané
súradnice z údajov v zápisníkoch podrobného merania pre technicko-hospodárske mapovanie z roku

1979. Zistený bol nesprávny výpočet súradníc troch rohov kamennej stavby a bolo zistené nesprávne
zameranie priebehu pôvodného oplotenia – nezamerané všetky lomové body pôvodného oplotenia.

69. Ďalší účastník sa k priebehu konania nevyjadril.

V.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
70. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 Správneho súdneho
poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie

žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle §
134 ods. 1 SSP, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a v zmysle § 107 ods. 2
SSP o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

71. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

72. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

73. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

74. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

75. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav

veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.76. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

77. Podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona konanie o oprave chyby je konanie, v ktorom okresný úrad
opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych
orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu. Oprava chyby sa
vykoná zápisom do katastra na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby.

78. Podľa § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona okresný úrad opraví údaje katastra uvedené v §
7, ak sú v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu, verejnou listinou alebo s inou listinou, na základe
ktorej bol vykonaný zápis do katastra; to neplatí, ak boli údaje zapísané podľa § 42 ods. 6.

79. Podľa § 59 ods. 4 katastrálneho zákona konanie o oprave chyby začne okresný úrad na návrh toho,

koho práva sú údajmi katastra dotknuté, z vlastného podnetu na základe prešetrovania zmien údajov
katastra podľa § 57 alebo na základe zistenia okresného úradu v rámci svojej činnosti.

80. Podľa § 59a ods. 2 katastrálneho zákona ak nie sú podmienky na opravu chyby podľa § 59 ods.
2 splnené, okresný úrad návrh na opravu chyby rozhodnutím zamietne alebo oznámi navrhovateľovi

dôvod nevykonania opravy chyby.

81. Podľa § 22 ods. 5 katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných
predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.

82. V správnej žalobe žalobkyňa namieta zmätočnosť a nedostatočnosť skutkových zistení správnych
orgánov, ktoré viedli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Správne orgány sa podľa žalobkyne
nedostatočne zaoberali skutočnosťou, prečo hranica medzi dotknutými pozemkami v katastrálnej mape
nezodpovedá jej vymedzeniu podľa údajov geometrického plánu. To následne podľa žalobkyne viedlo
k nesprávnemu záveru o tom, že by akákoľvek oprava geometrického a polohového určenia dotknutých

pozemkov v katastrálnom operáte viedla k zásahu do vlastníckych práv, čo znemožňuje vykonanie
opravy v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte. Žalobkyňa poukazuje na to, že v čase, kedy
žalobkyňa a A. K. svoje pozemky nadobúdali, existoval vnútorný rozpor v údajoch katastrálneho operátu
o geometrickom a polohovom určení pozemkov označených ako parcela CKN č. XXX, XXX F. XXX,
no keďže tento rozpor nie je na zobrazení dotknutých pozemkov v katastrálnej mape viditeľný, A. K.

nadobúdal pozemok s vlastníckou hranicou vymedzenou pevným oplotením a hranice takto vymedzené
považoval za nesporné. Podľa názoru žalobkyne by teda samotná skutočnosť, že po zápise parciel C
KN č. XXX, XXX F. XXX do katastra nehnuteľností došlo vo vzťahu k parcele č. XXX k právnej zmene
v podobe zmeny vlastníckeho práva v prospech A. K. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 09.11.2018
a jej dodatku č. 1 zo dňa 17.01.2019 nemala brániť vykonaniu opravy chyby v katastrálnom operáte,

osobitne pokiaľ ide o chybu spôsobenú samotnými správnymi orgánmi konajúcimi na úseku katastra
nehnuteľnosti.

83. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil skutkový stav tak, ako bol popísaný
vyššie v tomto rozhodnutí, pričom samotné skutkové okolnosti týkajúce sa chronológie zapisovania

informácií o dotknutých pozemkoch do katastra nehnuteľností, ani skutkové okolnosti týkajúce sa zmien
vecných práv k predmetným nehnuteľnostiam neboli medzi účastníkmi konania sporné.

84. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, obsahom napadnutých
rozhodnutí správnych orgánov ako aj s argumentáciou účastníkov konania dospel k záveru, že žaloba

nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 190 SSP zamietnuť.

85. Z obsahu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že návrh žalobkyne na vykonanie
opravychýbvkatastrálnomoperáteprvostupňovýsprávnyorgánzamietolspoukazomnajehoviazanosť
listinami už zapísanými v katastri nehnuteľnosti a následnými právnymi zmenami. V tejto súvislosti

poukázal na to, že po tvorbe THM nadobudol nový operát právoplatnosť, čím bolo zadefinované
geometrické a polohové určenie parciel CKN XXX, XXX, a XXX jednoznačne charakterizujúce parcely,
ktoré navyše boli následne predmetom ďalších právnych zmien, pričom terajší vlastníci nadobudli
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v takom stave, v akom bolo vedené na ich právnych predchodcov.V zmysle ustálenej súdnej judikatúry opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho
zákona nemožno vykonať, ak medzi vydaním verejnej listiny a žiadosťou o opravu nastali už iné
skutočnosti, resp. nastali zmeny v operáte na základe neskorších listín, a to s ohľadom na ochranu

dobromyseľného vlastníka.

86. Túto argumentáciu na základe odvolania žalobkyne rozvinul žalovaný, ktorý v žalobou napadnutom
rozhodnutí konštatoval, že po prešetrení katastrálnej mapy a výsledkov THM, ako sú zaznamenané
v pôvodných meračských údajoch, ktorými boli definované súradnice lomových bodov hraníc pozemkov,

z ktorých bola následne aj odvodená výmera pozemkov premietnutá do údaja o výmere parciel uvedenej
na liste vlastníctva bolo zistené, že na priamke medzi bodmi 3-16, 3-36 a 3-22 nebola znázornená
súradnica bodu, resp. nie je tam žiadny lom hranice. Výmera pozemkov, tak ako bola určená pri novom
mapovaní bola uvedená vo výkaze výmer doterajšieho stavu v geometrickom pláne č. 242-247-57-91
a ostala nezmenená do súčasnosti. Poukázal na primárne evidenčnú úlohu správnych orgánov na
úseku katastra, ktoré nie sú oprávnené posudzovať správnosť údajov vyplývajúcich z verejných listín

a rozhodovať o tom, ktoré údaje ostanú zapísané v katastri.

87. Správny súd v rámci posúdenia veci považuje právne závery vyslovené žalovaným síce
za nepostihujúce všetky čiastkové výhrady žalobkyne uvedené v jej odvolaní, avšak v spojení
s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, s ktorým tvoria jeden celok, ako aj s ohľadom na

meritórne dôvody rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte
za právne udržateľné. To najmä s poukazom na vyššie citované ustanovenia katastrálneho zákona a
ustálenú rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky v porovnateľných prípadoch.

88.NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvrozsudkusp.zn.1Sžr/101/2011zodňa17.januára2012uviedol,

že opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona nemožno vykonať, ak medzi
vydaním verejnej alebo inej listiny a žiadosťou o opravu nastali už iné skutočnosti, resp. nastali zmeny
v operáte na základe neskorších listín.

89. Zo spisového materiálu je zrejmé, že parcela C KN č. XXX, ktorá by bola navrhovanou opravou

dotknutá, od zápisu do novovytvoreného listu vlastníctva č. XXXX do doby rozhodovania správnych
orgánov prešla právnou zmenou v podobe zmeny vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 09.11.2018 v znení dodatku zo dňa 17.01.2019, ktorej vklad do katastra bol povolený pod č.
V 2729/2018 dňa 17.01.2019. Správny súd má za to, že zmena v osobe vlastníka je významnou zmenou
a dostatočným dôvodom pre nevydanie rozhodnutia o oprave chyby. Najmä, ak má týmto rozhodnutím

byť zapísaná zmena, ktorá má dopad na údaje zapísané na liste vlastníctva vo vzťahu k nehnuteľnosti
vo vlastníctve inej osoby, než je navrhovateľ vykonania zmeny. Žalobkyňou navrhovaná zmena by mala
dopad na údaje zapísané na liste vlastníctva, konkrétne na výmeru dotknutých parciel, keďže súčasný
stav výmer odzrkadľuje údaje namerané z technicko-hospodárskeho merania a mapovania, v rámci
ktorého nebol zohľadnený lomový bod na priamke medzi bodmi 3-36 a 3-22. Uvedenú skutočnosť

(nezameranie všetkých lomových bodov) napokon potvrdili aj zistenia Úradu geodézie, kartografie
a katastra Slovenskej republiky, odboru katastrálnej inšpekcie, ako na to poukázala žalobkyňa.

90. Osobitne vo vzťahu k oprave chyby spočívajúcej v chybnom zobrazení hraníc pozemkov správny
súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

4Sžr/86/2014 zo dňa 01. apríla 2015, podľa ktorého „V odôvodnených prípadoch správny orgán opraví
v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami chybne zakreslené hranice pozemkov. Na to,
aby správny orgán vykonal opravu chýb podľa uvedeného zákonného ustanovenia, musí existovať
spôsobilá listina, ktorá bola do katastra zapísaná, resp. zakreslená v rozpore s jej vyhotovením, a teda
musí existovať určitý geometrický plán, či iný grafický podklad spôsobilý na zákres hraníc pozemkov do

katastrálnej mapy, ktorým sa preukáže, že správny orgán vykonal jeho zákres do katastra (katastrálnej
mapy, pozemkovej mapy) v rozpore s jeho vyhotovením. Takáto oprava musí byť súčasne uskutočnená
v súčinnosti so všetkými vlastníkmi, či inými oprávnenými osobami. Ak by existoval spor o hranicu
pozemku, správnemu orgánu by neprislúchalo vykonať opravu podľa § 59 katastrálneho zákona. Spory
o vlastníctve a o určení hraníc pozemkov patria do výlučnej pôsobnosti súdov Slovenskej republiky.“

91.Potrebusúhlasuasúčinnostivšetkýchdotknutýchvlastníkovprivykonaníopravychýbvkatastrálnom
operáte zdôraznil Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozsudku sp. zn. 7Sžo/74/2015 zo dňa
30. novembra 2016, kde uviedol, že „opravu chýb v katastrálnom operáte podľa vyššie zmienenéhoustanovenia možno vykonať za predpokladu, že sa jedná o vec nespornú, t. j. dotknutými stranami
nespochybňovanú a pokiaľ nie je dotknutá novou nadväznou do katastra už zapísanou zmenou.“

92. Nesporový charakter je teda jednou zo základných čŕt konania o oprave chyby, pričom jedným z
predpokladov vykonania opravy je, aby dotknuté strany takúto opravu nespochybňovali (obdobne aj
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.7Sžrk/10/2017, zodňa23. januára2019).

93. Vyššie prezentované právne názory možno napokon podporiť aj odkazom na odbornú literatúru, v

zmysle ktorej jedným, aj keď v právnej norme výslovne neuvedeným, predpokladom vykonania opravy
chyby podľa § 59 katastrálneho zákona je to, že nedošlo od vykonania zápisu určitého údaja do katastra
nehnuteľností v rozpore s rozhodnutím okresného úradu, katastrálneho odboru o povolení vkladu,
verejnou listinou alebo inou listinou k zmene vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, ibaže by
bola možnosť vykonania opravy chyby medzi dotknutými osobami nesporná, t. j. ak by dotknuté osoby
súhlasili s možnosťou vykonania opravy chyby v katastrálnom operáte. (Viď. JAKUBÁČ, R.: Oprava

chyby v katastrálnom operáte. Bratislava: Wolters Kluwer, 2021. s. 61. ).

94. V súdenom prípade je nesporné, že k zmene vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam od
zápisu parcely C KN XXX do LV č. XXXX došlo, pričom zároveň nejde o nespornú vec. Uvedený záver
vyplýva z toho, že vlastník dotknutého pozemku parc. C KN 235 A. K. v zápisnici zo dňa 13.09.2021

uviedol,žepozistení,žečasťmúrazpôvodnejmaštalezasahujedoparcelyCKNXXX,vyzvalžalobkyňu
na odstránenie zasahujúcej časti múra a na odstránenie nezrovnalosti zvažuje riešenie súdnou cestou,
resp. dohodu so žalobkyňou.

95. Inými slovami, odvolacie tvrdenie žalobkyne o tom, že A. K. si „nekupoval výmeru, ale časť

zemského povrchu jasne ohraničenú a vymedzenú vlastníckymi hranicami v teréne, ktoré v podstate
korešpondujú zo zobrazením hraníc parcely v katastrálnej mape (ako sa neskôr ukázalo, nie s ich
vymedzením geodetickými údajmi katastra)“ nezodpovedá postoju A. K., ktorého záujem o výmeru
pozemku vyplývajúcu z listu vlastníctva vyplýva aj z jeho požiadavky na odstránenie presahujúcej časti
obvodového múru. Z vyjadrenia A. K. teda vyplýva, že tento trvá na správnosti stavu vyplývajúceho

z geodetických údajov katastra, na rozdiel od žalobkyne, ktorá považuje za správny a východiskový stav
vyplývajúci z katastrálnej mapy a dlhoročného priebehu hranice pozemkov v teréne. Za týchto okolností
spornosť údajov katastra (a to i v prípade, ak prípadnú spornosť skutočne spôsobilo pochybenie
správnych orgánov na úseku katastra nehnuteľností), už v súčasnosti nie je možné odstrániť v konaní o
oprave chyby katastrálneho operátu, keďže vo svojej podstate sa preklopila do roviny sporu týkajúceho

sa obsahu vlastníckeho práva, o ktorom žalovaný ako správny orgán v žiadnom prípade rozhodovať
ani nemôže (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžr/138/2013 zo dňa 25.
novembra 2015).

96. Na námietku o tom, že správne orgány procesne pochybili, keďže mali A. K. informovať o tom, že

v katastrálnom operáte je uvedený nesprávny matematický výpočet súradníc lomových bodov hranice
pozemkov a až následne žiadať jeho relevantné vyjadrenie k tomu, či súhlasí s opravou takejto chyby,
atedasvojimpostupomuviedliA.K.doomyluohľadneexistencieapovahychybyvkatastrálnomoperáte
správny súd už v zmysle § 183 SSP nemohol prihliadať, keďže bola vznesená až v replike zo dňa
24.08.2022, teda po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby.

97. Obiter dictum správny súd konštatuje, že z obsahu zápisnice zo dňa 13.09.2021 vyhotovenej
prvostupňovým správnym orgánom vyplýva informovanie vlastníka susediaceho pozemku o tom,
že roh stavby na parc. CKN č. XXX, označený bodom 3-35 a zobrazený v ZPMZ č. 40 ku
GP č. 242-247-57-91 nezodpovedá súradniciam, a teda grafický výkres v geometrickom pláne bol

pravdepodobne zhotoviteľom pripodobnený skutkovému stavu. Napriek tejto informácii o rozpore údajov
A. K. ako vlastník susediaceho pozemku nevyjadril súhlas s vykonaním opravy chyby v katastrálnom
operáte postupom podľa § 59 a nasl. katastrálneho zákona.
98. Pokiaľ ide o dopad záverov katastrálnej inšpekcie na zákonnosť napadnutých rozhodnutí správny
súd v prvom rade konštatuje, že tieto závery neboli správnym orgánom k dispozícii v čase ich

rozhodovania. Hoci uvedené závery potvrdzujú tvrdenia žalobkyne ohľadne pochybenia orgánov
katastra pri výpočte súradníc rohov kamennej stavby žalobkyne a pri nezameraní všetkých lomových
bodov pôvodného oplotenia, nie sú samé osebe spôsobilé nič zmeniť na vyššie uvedených zákonných
a vecne správnych dôvodoch zamietnutia návrhu žalobkyne spočívajúcich v dopade navrhovanej zmenyna skutočnosti zapísané na liste vlastníctva, ktorých sa dotkla neskoršia zmena vlastníckeho práva
k parc. C KN XXX a na nesúhlase dotknutého vlastníka so zápisom zmeny.

99. Správny súd len záverom podotýka, že aj podľa relevantnej odbornej literatúry inštitút opravy chyby
v katastrálnom operáte tak, ako je upravený v § 59 až 59b katastrálneho zákona, nemožno vnímať ako
univerzálny inštitút na odstraňovanie akýchkoľvek nesprávností v katastri nehnuteľností, ktoré spôsobil
orgán katastra alebo eventuálne iný subjekt (Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár. 1.
vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 825).

100. S ohľadom na uvedené skutočnosti správny súd uzavrel, že v rozsahu potrebnom pre objasnenie
dôvodov zamietnutia návrhu žalobkyne na opravu chýb v katastrálnom operáte boli napadnuté
rozhodnutia odôvodnené dostatočne a zrozumiteľne, preto nezistil dôvod pre ich zrušenie, ktorý by
spočíval v ich nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť či nedostatok dôvodov, ani pre nesprávne
právne posúdenie veci.

101. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu zamietol podľa § 190 SSP ako nedôvodnú.

102. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP. Žalobkyni nepriznal náhradu trov konania,
pretože v konaní nebola úspešná a u žalovaného nezistil osobitné dôvody vedúce k priznaniu náhrady

trov konania. Ďalšiemu účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v zmysle
§ 169 SSP nebola súdom v konaní uložená žiadna povinnosť a náhradu trov súdneho konania si ani
neuplatňoval.

103. Senát správneho súdu rozhodol v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia
krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods.
2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej

pomoci (§ 449 ods. 1,2 SSP).