Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. november 2011

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7To/100/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8609010295
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8609010295.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.PetraTobiašaasudcovJUDr.Martiny
Zeleňakovej a JUDr. Moniky Halkociovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 3.11.2011, v trestnej veci
obžalovaného I. H. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/, c/ Tr. zák. a iné, o odvolaní
obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 2T 167/2009 zo
dňa 24.8.2010

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolania obž. I. H. a okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného I. H. za vinného zo zločinu vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2, písm. b/, c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
- dňa 27.7.2009 v čase okolo 2.30 hod. po odmietnutí jeho požiadavky na odomknutie vchodových dverí
do ubytovacej bunky číslo XX na X. poschodí slobodárne T. vo G., č. p. XXX/XX na ul. G.. R., jeho

bývalou manželkou Z. H. a následnom vytlačení týchto uzamknutých vchodových dverí, pod vplyvom
alkoholu vnikol do ubytovacej bunky, kde v miestnosti spálne v prítomnosti maloletej dcéry D.B., nar.
XX.X.XXXX najsamprv bývalú manželku Z. H. pohrýzol do oblasti pravého oka a po zobudení maloletých
detí G.B., nar. XX.X.XXXX a A.B., nar. XX.X.XXXX, jej päsťou svojej ruky tlačil tvár k stene a po vykázaní
maloletých detí z miestnosti spálne a po vyzlečení sa do naha, na posteli Z. H. rukami prevalil na
chrbát, priľahol ju a domáhajúc sa súlože i napriek jej nesúhlasu, prosbám a obrane, sa opakovane cez

nohavičky dotýkal jej pohlavných orgánov, no vzhľadom na jej odpor, ju následne chytil za zápästie rúk a
obkročmo si na ňu sadol v oblasti brucha, ohmatával ju cez tričko a podprsenku v oblasti pŕs a domáhal
sa od nej svojho
uspokojenia jej rukou, potom aj orálne, obtierajúc si pritom svoj pohlavný úd o jej
tvár a keď sa mu to vzhľadom na jej odpor nepodarilo, uspokojil sa sám s výronom
spermií na jej tričko a po oblečení sa potom v miestnosti obývacej izby,

v prítomnosti svojich troch maloletých detí, vyhrážal manželke Z. H., že sa k nej bude takto správať, ak
mu nevyperie tričko a spodné prádlo, pričom si vytiahol pohlavný úd z nohavíc, pristúpil k nej a žiadal
od nej opäť orálny styk, čo ona odmietla a on od ďalšieho konania upustil.

Za to mu podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložil trest
odňatia slobody vo výmere štyri a pol roka. Pre výkon trestu obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a/

Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal tak obžalovaný, ako aj prokurátor odvolanie.
V písomných dôvodoch odvolania prokurátor namietal, že súd prvého stupňa postupoval nesprávne,
keď obžalovaného neuznal vinným aj zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2
psím. b/, c/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona a v súvislosti s tým obžalovanému neuložil úhrnný trest odňatia

slobodypodľa§41ods.1Tr.zákona.Poukázalpritomnavýpoveďobžalovanéhovkonanívedenompred
Okresným súdom Svidník pod sp. zn. 7C 91/2009, kde obžalovaný v postavení odporcu uviedol, že sa odpoškodenej odsťahoval k matke do D. N., kvôli hádkam, pričom v rozsudku súdu v tejto veci bol upravený
aj styk obžalovaného s deťmi tak, že mu ich poškodená odovzdá pred svojim bytom č.XX v ubytovni T.
vo G.. Navyše prokurátor poukázal aj na výpoveď poškodenej, ktorá potvrdila, že obžalovaný si z bytu

zobral všetky osobné veci a na ubytovni neprespával, chodil tam len na návštevy detí. Podľa názoru
prokurátora, súd náležite nevyhodnotil ani tvrdenia poškodenej, ktorá uviedla, že obžalovaný v období
od 7.6.2009 do júla 2009 trikrát vyrazil vchodové dvere do ubytovacej bunky, z čoho vyplýva, že nebol
dôvod na to, aby súd časť skutku prezentovaného v obžalobe kvalifikovaného ako zločin porušovania
domovej slobody vypustil.

V podstate z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd postupoval podľa § 322 ods. 3 Tr. por., teda aby
sám rozhodol rozsudkom vo veci.

Naproti tomu obžalovaný prostredníctvom obhajcu v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že sa
stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, pokiaľ vypustil skutok porušovania domovej slobody, navyše

dodal, že na základe zmluvy o ubytovaní manželom H. nevznikol spoločný nájom manželov, pretože
tento môže vzniknúť iba v zariadeniach určených na trvalé bývanie a potom aj tvrdenie obžaloby, že
takýto spoločný nájom zanikol opustením spoločnej domácnosti obžalovaným dňa 7.6.2009 je právne
irelevantné. Obžalovaný sa nemohol dopustiť zločinu porušovania domovej slobody, pretože pri skutku
sa vyžaduje neoprávnené vniknutie do obydlia iného, pričom z vyjadrenia nemocnice vo G. zo dňa

18.8.2009 vyplýva, že tak obžalovaný ako aj poškodená majú v uvedenej ubytovni prechodný pobyt,
teda aj samotný poskytovateľ ubytovania
mal zato, že obžalovaný v ubytovacej bunke býva. Poukázal aj na ustálenú súdnu prax (R 77/1966), v
zmysle ktorej okolnosť, že jeden z manželov opustil ešte pred
rozvodom spoločný byt, nemusí znamenať, že mal v úmysle trvale sa vzdať práva

užívať tento byt. Obžalovaný uvádzal, že mal v čase skutku na ubytovni svoje veci ako aj kľúče
od dverí, pričom o skutočnosti týkajúcej sa kľúčov vypovedala aj samotná poškodená, ktorá uviedla,
že sa obžalovaný mohol kedykoľvek vrátiť. Spáchanie skutku kvalifikovaného ako zločin vydierania
obžalovaný popiera, pričom poukázal na výpoveď poškodenej, ktorá uvádzala, že obžalovaný od
nej požadoval najskôr súlož, potom uspokojenie rukou a potom orálne uspokojenie, pričom keď to

poškodená odmietla, tento od ďalšieho konania upustil a hlavne nevyvíjal enormné fyzické násilie, nikdy
predtým sa takto násilne nesprával, teda konanie obžalovaného nenaplnilo tak po stránke objektívnej
akoajpostránkesubjektívnejskutkovúpodstatutrestnéhočinuvydierania.Výpovedepoškodenejpritom
obžalovaný hodnotil ako účelové, vykonané z dôvodu strachu o stratu detí, čo aj sama uviedla. Poukázal
aj na tú skutočnosť, že sa súd otázkou motívu vo vzťahu k vierohodnosti poškodenej nezaoberal, v jej

výpovediach sú rozpory, preto nebolo možné vysloviť jednoznačný záver o tom, že ku skutku vydierania
naozaj došlo. Poškodená bola odsúdená pre úverový podvod, teda je schopná klamať, poukázal aj
na listy detí, z ktorých je zrejmé, že poškodená sa o deti riadne nestará, poškodená v priestupkovom
konaní pred Obvodným úradom vo Svidníku žiadala, aby sa proti obvinenému v stíhaní nepokračovalo.
Poukázal ďalej aj na výpoveď znalkyne Ing. Z. Y., ktorá uviedla, že predmetom jej skúmania boli iba

stopy spermií, pričom sa na tričku poškodenej neskúmali dotykové ani biologické stopy. Ďalej poukázal
aj na nesprávny postup súdu prvého stupňa, pokiaľ tento ak už uznal vinu obžalovaného, obžalovanému
mimoriadneneznížiltrest,pretožeakbyobžalovanýnastúpilvýkontrestu,trestbypostiholpredovšetkým
jeho rodinu, pretože majú vysoké dlhy, ktoré by sa ešte zvýšili a nebolo by platené výživné na tri
maloleté deti. Ak by aj súd mal zato, že skutok sa stal, poukázal aj na skutočnosť, že poškodená

neutrpela týmto skutkom žiadnu či už fyzickú alebo psychickú ujmu. Súd podľa jeho názoru pochybil
aj v tom, že dňa 10.6.2010 odročil hlavné pojednávanie za účelom predvolania svedkov a to vrátnika
a policajtov a taktiež za účelom vyjadrenia MUDr. Y. k užívaniu liekov obžalovaným a následne tieto
dôkazy nevykonal. Na základe uvedeného navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, alebo aby vo veci rozhodol rozsudkom

sám tak, že obžalovaného spod obžaloby prokurátora oslobodí.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.,
podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa §
316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ

podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por. a zistil, že odvolanie prokurátora ani obžalovaného nie je dôvodné.V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, na súde prvého stupňa vykonané
dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle
ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné.

Prvostupňový súd potom vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a
takýmto postupom dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.

Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne
preukázané, že skutok tak, ako ho prvostupňový súd ustálil, sa stal a že ho spáchal obžalovaný, a to aj

napriek tomu, že jeho spáchanie v celom rozsahu poprel.

Obžalovaný tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku poprel, tvrdiac,
že v kritický deň sa dostal do izby v nemocničnej ubytovni, v ktorej sa nachádzala jeho bývalá manželka
a deti kľúčom, ktorý mal pretože chcel poškodenej dať peniaze za nájom, lebo ráno mal odísť do práce
v Bratislave. K rozporom vo svojich výpovediach uviedol, že pri prvom výsluchu v prípravnom konaní

vypovedal, že riadne vošiel do bytu a až keď si sadol v obývačke začala na neho poškodená kričať a
následne že uvádzal, že si síce dvere otvoril kľúčom, ale už v dverách ho poškodená vytláčala z bytu,
kedy došlo aj k jeho zraneniu uviedol, že pri prvom výsluchu nevedel, kam to celé smeruje. Z ubytovne
odišiel 7.6.2009, pretože medzi nimi dochádzalo k hádkam, ktorých svedkami boli deti, v ubytovni mal
však nejaké svoje veci, riadne tam aj po tomto termíne chodil, aj tam po festivale prespal. Priznal, že

medzi ním a poškodenou došlo k hádke, on sa snažil udržať manželstvo. Čo sa týka vydierania, s
manželkou v tom čase štyri mesiace intímne nežili, poprel, aby ju akýmkoľvek spôsobom nútil k sexu,
poškodená si to všetko vymyslela, lebo mala strach, že súd v rozvodovom konaní zverí deti do výchovy
jemu. Ejakulát sa dostal na tričko poškodenej tak, že on prispal, a keď vstal, už bolo po erekcii a v
kúpeľni sa utrel do trička, ktoré bolo hodené v špinavom prádle. Následne manželka aj s dcérou zavolali

policajtov. Niektorá z dcér od neho pýtala peniaze na bývanie, on im dal 200,-eur a potom pýtal od
manželky cigaretu, čo si ona vysvetlila, že chce od nej orálny sex.

Zo spáchania skutku, tak ako ho ustálil súd prvého stupňa, je však obžalovaný usvedčovaný najmä
obsahom výpovedí poškodenej Z. H., ktorá priebeh skutkového deja tak, ako ho súd prvého stupňa

ustálil, podľa názoru krajského súdu, tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní v
podstatných rysoch zhodne popísala, pričom na svojej výpovedi zotrvala aj pri konfrontácii v prípravnom
konaní. V podstate uviedla, že obžalovaný po tom čo zaklopal na dvere a čo ona mu tieto neotvorila,
vyvalil dvere a vošiel do izby, kde spali deti a kde aj bola poškodená, chcel sa rozprávať ohľadom
rozvodu, ona nereagovala, videla, že má vypité, zobudila sa dcéra S., načo obžalovaný priskočil a

uhryzol ju do pravého oka, ľahol si na posteľ k nej a S., dotýkal sa jej nôh a ramien, zbadal, že vedľa
niekto spí, chytil ho za krk a tak zobudil syna Z., stiahol paplón aj z dcéry K., ktorá sa zobudila, povedal
deťom, aby sa poobliekali, čo oni urobili, S. ho prosila, aby
išiel s nimi preč, on päsťou pritlačil líce a hlavu k múru, povedal dcére, aby išla do vedľajšej izby, zvalil
poškodenú na chrbát a dotýkal sa jej na intímnych miestach,

opäť tam prišla dcéra S., ktorú obžalovaný posielal preč, sadol si na brucho
poškodenej a chcel, aby ho poškodená ukojila rukami, potom chcel, aby ho ukojila orálne, ona otáčala
hlavu, nakoniec sa obžalovaný ukojil sám vlastnou rukou, pričom ejakuloval na jej tričko, poškodená sa
bránila, hovorila, aby ju nechal, počas toho tam viackrát vstúpila dcéra S., potom obžalovaný odišiel na
balkón, tričko hodila do kúpeľne a išla k deťom, kde opäť prišiel obžalovaný a chcel, aby „mu vyfajčila",

potom prišli policajti, ktorých privolala dcéra S..

Výpoveď poškodenej je potom v súlade s výpoveďou svedkýň N. M., ktorú poškodená po skutku
požiadala, aby bola s deťmi, kým ona bola na polícii po zadržaní obžalovaného, ktorej poškodená
uviedla, že obžalovaný vyvalil dvere do bytu, zobudil deti a žiadal od poškodenej sex, ako aj v súlade

s výpoveďou svedkyne Z. S., matky poškodenej. V súlade s výpoveďou poškodenej vyznieva potom aj
zápisnica o ohliadke miesta činu, ako aj záznamy z lekárskych ošetrení poškodenej zo dňa 27.7.2009,
z ktorých vyplýva, že poškodená zhodne uvádzala, že ju ráno napadol manžel, pohrýzol ju do oka
a pokúsil sa ju znásilniť, pričom ošetrujúci lekár ako spôsob vzniku poranenia poškodenej uviedol
pohryzenie a udieranie do oblasti oka a tváre. V súlade s výpoveďou poškodenej je potom aj prepis

telefonického hovoru, zo dňa 27.7.2009 o 04.50 hod., z ktorého vyplýva, že dcéra S. H., ktorá opakovane
(trikrát) počas hovoru prosila policajtov, aby rýchlo prišli a uviedla, že ocko je opitý a bije mamku.
Výpoveď poškodenej je potvrdená aj výsledkom skúmania KEÚ PZ, z ktorého vyplýva, že na steroch
z vonkajšej a vnútornej strany dverí číslo XX na šiestom poschodí ubytovne T. G. sa nachádzala krvobžalovaného (stopy č. 1 a 2) a na tričku poškodenej sa nachádzala sperma obžalovaného (stopa č. 4).
Zo záverov znalca z odboru psychológie vyplýva, že poškodená je schopná správne vnímať, zapamätať
si a reprodukovať prežité udalosti, pričom u nej nebol zistený sklon ku konfabuláciám, lži skóre bolo v

norme, predmetná udalosť mala len mierny dopad na psychiku poškodenej.

Z ďalších vykonaných dôkazov vyplýva, že obžalovaný, poškodená a ich tri deti mali od 1.7.2008
poskytnuté prechodné ubytovanie v ubytovacej bunke č. XX na X.poschodí v nemocničnej ubytovni
T. arm. gen. L. G. vo G. a to na základe zmluvy o ubytovaní č. 44/2008 a to podľa § 754-757, §759

Občianskeho zákonníka. V čase skutku bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu, čo vyplýva zo záznamu
o dychovej skúške, kde v čase o 16.02 hod. dňa 27.7.2009 u obžalovaného bolo zistené množstvo
alkoholu 0,14 mg/l. Taktiež bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 30.9.2009 sp.
zn. 7C 91/2009 bolo manželstvo obžalovaného a poškodenej rozvedené, deti boli zverené do výchovy
matky- poškodenej a obžalovaný bol zaviazaný prispievať na ich výživu mesačne sumou 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, návrh na rozvod podala poškodená dňa 22.6.2009.

Vo veci bola ešte vypočutá svedkyňa Z. I., matka
obžalovaného, ktorá v čase skutku bola v Rakúsku, uviedla, že obžalovaný nikdy
fyzicky nenapadol poškodenú, staral sa o rodinu, poškodená po presťahovaní do G. zanedbávala deti,
venovala sa četovaniu.

Na základe vyššie uvedeného krajský súd síce neuveril výpovedi obžalovaného pokiaľ tento poprel,
že sa do bytu, kde v tom čase bola poškodená s deťmi dostal bez toho, aby vyvalil dvere, avšak
takéto konanie obžalovaného nenapĺňa znaky skutkovej podstaty zločinu porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1, ods. 2 a/, b/, ods.3 písm. a/ Tr. zákona, ktorého sa dopustí ten, kto neoprávnene

vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá, skutku sa dopustí závažnejším spôsobom
konania, prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a voči chránenej osobe. Je potrebné
súhlasiť so závermi prvostupňového súdu v tom smere, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané
a to zhodnou výpoveďou tak obžalovaného ako aj poškodenej, že obžalovaný mal aj po odchode dňa
7.6.2009 kľúče od ubytovacej bunky, poškodená obžalovanému nezakazovala do bytu chodiť, do bytu

mohol podľa jej výpovede kedykoľvek prísť, z bytu odišiel sám a poškodená nevedela, či sa obžalovaný
do bytu vráti. Je potrebné súhlasiť aj s názorom obhajcu obžalovaného, že v uvedenej ubytovacej bunke
bývala rodina H. na základe zmluvy o ubytovaní, nie na základe nájomnej zmluvy, ktorá je upravená
v § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka a nebolo preto potrebné skúmať, či obžalovaný dňa 7.6.2009
opustil alebo neopustil trvale spoločnú domácnosť. Iba v prípade, ak by rodina H. bývala v uvedenej

bunke na základe nájomnej zmluvy, trvalé opustenie spoločnej domácnosti by malo za následok zánik
spoločného nájmu bytu manželmi, čo však v danom prípade neplatí. Podľa názoru krajského súdu je
však irelevantné, že rodina H. bývala v uvedenej ubytovni na základe zmluvy o ubytovaní, podstatné
je, že zhodnou výpoveďou tak obžalovaného ako aj poškodenej bolo jednoznačne preukázané, že
obžalovaný mal aj v čase skutku právo bývať v uvedenej ubytovacej bunke, toto právo obžalovanému

nezaniklo dohodou ani rozhodnutím súdu, nešlo preto o byt iného, a teda nemohla byť porušená domová
slobodapoškodenej,keďžetátosamauvádzala,žeobžalovanýsamoholdospoločnejdomácnostivrátiť,
nemohla byť teda tým, že obžalovaný sa do ubytovne vrátil, porušená jej domová sloboda. Navyše
vlastník ubytovne- NsP G. potvrdil, že obžalovaný mal v ich zariadení prechodný pobyt, poškodená
nežiadala zamestnancov vnútornej ochrany, aby zamedzili vstupu obžalovaného do ubytovacej bunky,

a v neposlednom rade obžalovaný v tom čase uhrádzal poplatky súvisiace s bývaním v tejto ubytovni.

Vo vzťahu ku skutku vydierania na základe vykonaného dokazovania ani krajský súd neuveril obhajobe
obžalovaného spočívajúcej v podstate v tom, že pokiaľ ide o tento skutok, sa žiadneho konania, ktoré sa
mu kladie za vinu nedopustil a ide len o výmysel zo strany poškodenej, keďže je v rozpore s ostatnými

vo veci vykonanými vyššie uvedenými dôkazmi. Uvedenú obranu obžalovaného považoval krajský súd
za účelovú, prezentovanú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného prvostupňový súd skutkový stav aj, podľa
názoru krajského súdu, ustálil správne. Ani v odvolaní obhajobou navrhovaný výsluch MUDr. M. Y., ktorý

navyše uviedol, že obžalovaný bol u neho na vyšetrení len raz a to 13.6.2005 ani výsluch vrátnika a
policajtov, ktorých privolali k incidentu, a ktorí prišli s obžalovaným do kontaktu až po
incidente v mieste jeho bydliska, by nemohol zistenie skutkového stavu, keďže nešlo o účastníkov
incidentu, zásadným spôsobom ovplyvniť. Na hlavnom pojednávaní dňa 24.8.2010 strany ďalšie návrhyna doplnenie dokazovania nemali. Nič na takto zistenom stave by, podľa názoru krajského súdu,
nemohol zmeniť ani znalec urológ, ktorý sa mal vyjadriť k možnosti samovoľného uvoľnenia semena-
tzv. polúcii u obžalovaného

Správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá potom aj správna právna kvalifikácia. Obžalovaný
tým, že poškodenú násilím, hrozbou násilia nútil, aby niečo konala a trpela a taký čin spáchal na blízkej
osobe ako chránenej osobe a so sexuálnym motívom, dopustil sa zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1,
ods. 2 písm. b/, c/ Tr. zák. Obžalovaný použil fyzickú silu, keď sa na poškodenú najskôr zvalil, nohavičky

jej však dole nedal, rukou ju ohmatával po intímnych miestach, následne si na ňu sadol na brucho a
snažil sa, aby ho uspokojila rukou, potom sa snažil, aby ho orálne uspokojila, dával jej svoj úd k ústam
a následne sa sám svojou rukou uspokojil, teda bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný použil
voči poškodenej násilie, pričom poškodená kládla proti jeho konaniu vážne mienený odpor, nebolo však
jednoznačne preukázané, či konanie páchateľa smerovalo k donúteniu poškodenej na súlož, v ktorom
prípade by bolo možné konanie obžalovaného kvalifikovať ako zločin znásilnenia v štádiu pokusu, alebo

jeho konanie smerovalo k dosiahnutiu orálnemu styku alebo iným sexuálnym praktikám, čo by bolo
možné kvalifikovať ako zločin sexuálneho násilia, nepochybne však bolo preukázané, že obžalovaný
nútil poškodenú, aby strpela iné páchateľove sexuálne prejavy ako je ohmatávanie na pohlavných
orgánochanáslednejehovýronsemena,čovzhľadomnauvedenéokolnostizákonnesúdprvéhostupňa
kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/, c/ Tr. zákona.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy
pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu.

Plynie z neho, že prihliadal najmä na jednotlivé hľadiská ukladania trestov vyplývajúce z ust. § 34 Tr.

zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, pričom vychádzal z
toho, že spôsob spáchania skutku považoval za závažný, keď sa obžalovaný násilného konania dopustil
aj v prítomnosti detí, motívom jeho konania bolo za každú cenu zvrátiť rozpad manželstva.

Obžalovaný má síce v odpise registra trestov jeden záznam - trestným rozkazom Okresného súdu
Bardejov zo dňa 25.8.2005 sp. zn. 2T 104/2005 bol uznaný vinným z trestného činu nedovolenej výroby
a držby omamnej látky,
psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 186 Trestného zákona, keďže
sa osvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Na

verejnomzasadnutínakrajskomsúdebolodokazovaniedoplnenéajprečítanímrozhodnutiaObvodného
úradu vo Svidníku číslo 2008/505-Pr, z ktorého plynie, že obžalovaný sa dňa
13.11.2008 v nočných hodinách dopustil priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb.
a to tým spôsobom, že v podnapitom stave rozbil sklenenú výplň na dverách do baru a 2 ks pivových
pohárov a 1 ks popolníka, za čo mu uložil správny orgán pokarhanie. Keďže sa na obžalovaného

hľadí akoby nebol odsúdený, správne súd prvého stupňa uzavrel, že pred spáchaním žalovanej trestnej
činnosti viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.). Ani krajský súd žiadne priťažujúce okolnosti
vyplývajúce z ust. § 37 Tr. zák. nezistil, čo znamená, že u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich
okolností nad okolnosťami priťažujúcimi.

Z ust. § 189 ods. 2 Tr. zák. vyplýva, že za žalovaný trestný čin je možné uložiť trest odňatia slobody v
rozmedzí od štyroch do desiatich rokov.

Krajský súd skúmal, či v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre postup podľa § 39 ods.
1 Tr. zákona, teda podmienky pre mimoriadne zníženie trestu, keď sa aj obžalovaný takého postupu

v prípade uznania viny domáhal a to z dôvodu, že trest odňatia slobody by predovšetkým postihol
jeho maloleté deti a poškodenú, čo je v rozpore so základnými zásadami ukladania trestov, pretože
by poškodená musela splácať sama dlhy ako aj by nebolo platené výživné na deti. Pre takýto postup
však neboli, podľa názoru krajského súdu, splnené zákonné podmienky, pretože poškodená uviedla,
že obžalovaný jej dva mesiace nezaplatil výživné a nespláca ani pôžičky okrem tej, kde bolo zriadené

záložné právo k domu matky obžalovaného a neboli zistené ani také okolnosti prípadu alebo pomery
páchateľa, ktorými by mohlo byť napríklad aj viacero významných poľahčujúcich okolností. Obžalovaný
nebol negatívne hodnotený ani v mieste bydliska, ani vo výkone väzby, preto aj krajský súd dospelk záveru, že trest odňatia slobody tesne nad dolnou hranicou trestnej sadzby je trestom na nápravu
obžalovaného, tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie, primeraným.

V súlade s ust. § 48 ods. 2 Tr. zák. potom súd prvého stupňa správne obžalovaného pre výkon trestu
zaradil do ústavu na výkon trestu d minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu nebol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody.

Z doteraz uvedených dôvodov, nezistiac žiadne okolnosti opodstatňujúce zmenu alebo zrušenie

napadnutého rozsudku, krajský súd potom rozhodol tak, že odvolanie okresného prokurátora, ako aj
obžalovaného ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.