Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. máj 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7SaZ/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200270
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Neviďanská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1023200270.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Neviďanskou, v právnej veci žalobcu: I.

E. U. I. I.-M., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Jemenskej republiky, doklad totožnosti č. 06139887,
právnezastúpený:Centrumprávnejpomoci,KanceláriaKomárno,sosídlomŽupná14,94501Komárno,
proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, dublinské stredisko, so
sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, v konaní o správnej žalobe vo veci odovzdania do iného štátu,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. ČDK: MU-DS-905-10/2022-DŽ zo dňa 30.01.2023, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Žaloba

1. Dňa 17.02.2023 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej aj ako „správny súd“
alebo ,,krajský súd“) doručená žaloba zo dňa 17.02.2023, ktorou sa žalobca postupom podľa § 207
ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 220 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)
domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. ČDK: MU-DS-905-10/2022-DŽ zo dňa 30.01.2023, ktorým

žalovaný rozhodol podľa § 46a ods. 5 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej aj ako ,,zákon o azyle“) o odovzdaní žalobcu, ktorý mal na území Slovenskej republiky
neoprávnený pobyt, na územie Cyperskej republiky a vrátenia veci na ďalšie konanie, a to z dôvodu
podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP.

2. V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že s napadnutým rozhodnutím žalovaného v celom jeho
rozsahu nesúhlasí, do Cyperskej republiky odovzdaný byť nechce a má za to, že žalovaný na základe

vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
Žalobca nesúhlasí so záverom žalovaného, že podmienky pre žiadateľov o azyl v táboroch na Cypre sú
dostatočné a že prijímacie podmienky sú v súlade s čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
v znení protokolov č. 3, 5 a 8 (ďalej len ,,dohovor“). Žalobca s jeho odovzdaním nesúhlasí a žiada, aby
súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žalobca žiadal,
aby správny súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť mu trovy konania.

II. Vyjadrenie žalovaného k žalobe3. Podaním zo dňa 17.03.2023 sa žalovaný vyjadril k žalobe. Žalovaný skonštatoval, že dňa 25.12.2022
bol žalobca po nelegálnom príchode na územie Slovenskej republiky kontrolovaný príslušníkmi polície

a následným preverením jeho daktyloskopických odtlačkov prstov podľa nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013 zo dňa 26.06.2013 o zriadení systému Eurodac na porovnávanie
odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie nariadenia (EÚ) č. 604/2013, ktorým sa ustanovujú kritériá a
mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu
podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednomz členských

štátov, a o žiadostiach orgánov členských štátov na presadzovanie práva a Europolu o porovnanie s
údajmi v systéme Eurodac na účely presadzovania práva a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1077/2011,
ktorým sa zriaďuje Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v
priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (prepracované znenie) bola zistená v prípade žalobcu
zhoda. Žalobca už dňa 04.03.2021 požiadal o udelenie azylu na území Cyperskej republiky. Dňa
25.12.2022 žalobca do zápisnice o podaní vyjadrenia uviedol, že z krajiny pôvodu odcestoval

približne pred pol rokom legálne letecky do Egypta a odtiaľ následne do Turecka, ktoré po dvoch
dňoch opustil a letecky sa dopravil do Cyperskej republiky, kde požiadal o udelenie azylu. Po piatich
mesiacoch následne odcestoval do Grécka a odtiaľ pokračoval ďalej do Srbska a cez Maďarsko sa
dostal na územie Slovenskej republiky (ďalej aj ako ,,SR“). Dňa 27.12.2022 bola žalovanému doručená
žiadosť správneho orgánu Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Mobilnej jednotky PZ

Bratislava na začatie konania v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 zo
dňa 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného
zaposúdeniežiadostiomedzinárodnúochranupodanejštátnympríslušníkomtretejkrajinyaleboosobou
bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov. Následne podľa § 46a zákona o azyle začal
žalovaný, na základe uvedenej žiadosti konanie o odovzdaní žalobcu do iného štátu. Dňa 09.01.2023

bolo cyperskému partnerskému úradu zaslané dožiadanie o prijatie žalobcu späť. Cyperská republika
dňa 24.01.2023 implicitne akceptovala prijatie cudzinca späť. Po uplynutí lehoty dvoch týždňov zaslal
žalovaný dňa 25.01.2023 cyperskému partnerskému úradu informáciu o zmeškaní lehoty a povinnosti
prijať cudzinca späť. Následne žalovaný podľa § 46a ods. 5 zákona o azyle napadnutým rozhodnutím
rozhodol, že žalobca, ktorý má na území SR neoprávnený pobyt, bude odovzdaný na územie

Cyperskej republiky.

4. Záverom vyjadrenia k správnej žalobe žalovaný uviedol, že žalobca nemá právo vyberať si členský
štát, ktorý bude zodpovedný za posúdenie jeho žiadosti o udelenie azylu. Navyše žalobca na území
Slovenskej republiky ani žiadosť o udelenie azylu nepodal. Ďalej žalovaný skonštatoval, že žalobca bol

dňa 15.03.2023 odovzdaný do zodpovedného členského štátu EU. Vzhľadom na vyššie uvedené
navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

III. Relevantné právne predpisy

5. Podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

6. Podľa § 206 ods. 3 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom
rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.

7. Podľa § 206 ods. 4 SSP pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase
vydania jeho rozhodnutia.

8. Podľa § 206 ods. 6 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie
o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o

všeobecnej správnej žalobe.

9. Podľa § 207 ods. 1 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo
opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.10. Podľa § 207 ods. 2 SSP pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1
sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a

odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.

11. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len
„správny poriadok“) ,
tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o

právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak
osobitný zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

13. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,

ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

14. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je

viazaný len návrhmi účastníkov konania.

15. Podľa § 46 správneho poriadku , rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho
vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať

predpísané náležitosti.

16. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal

s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

17. Podľa § 46a ods. 1 zákona o azyle na konanie o odovzdaní cudzinca, ktorý má na území Slovenskej
republiky neoprávnený pobyt, do iného štátu príslušného na konanie o udelenie azylu podľa
osobitného predpisu 20b) (ďalej len ,,konanie o odovzdaní do iného štátu“), je príslušné ministerstvo;

konanie sa začína na podnet ministerstva.

18. Podľa § 46a ods. 5 zákona o azyle ministerstvo rozhodne o odovzdaní do iného štátu, ak sú splnené podmienky podľa
osobitného predpisu; 20b) ministerstvo vo výroku rozhodnutia uvedie aj štát, do ktorého bude cudzinec

odovzdaný.

19. Podľa § 52 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok, ak tento
zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 53b ods. 1 zákona o azyle pri určení členského štátu Európskej únie zodpovedného za posúdenie žiadosti o
udelenie azylu, ktorú podal štátny občan tretej krajiny v jednom z členských štátov Európskej únie, sa
použijú kritériá a mechanizmy uvedené v právne záväzných aktoch Európskej únie; 20b) na
posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal cudzinec, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko,

je však zodpovedný predovšetkým členský štát, ktorý súhlasil s jeho presídlením na svoje územie.

21. K poznámke 20b) je uvedené:- Nariadenie Komisie (ES) č. 1560/2003 zo dňa 02.09.2003, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie
Nariadenia Rady (ES) č. 343/2003

ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti
o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú.v.
EÚ kap. 19/zv. 6) v platnom znení.

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 zo dňa 26.06.2013, ktorým sa stanovujú
kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú
ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z
členských štátov (prepracované znenie) (Ú.v. EÚ L 180, 29.06.2013) (ďalej aj ako ,,dublinské nariadenie
III“ alebo ,,nariadenie č. 604/2013“).

22. Podľa čl. 18 ods. 1 písm. b/ dublinského nariadenia III členský štát zodpovedný podľa tohto
nariadeniajepovinnýzapodmienokstanovenýchvčlánkoch23,24,25a29prijaťspäťžiadateľa,ktorého
žiadosť je v procese posudzovania a ktorý podal žiadosť v inom členskom štáte alebo ktorý sa nachádza
na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt.

23. Podľa čl. 3 dohovoru nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu
zaobchádzaniu alebo trestu.

IV. Priebeh administratívneho konania

24. Dňa 25.12.2022 bol žalobca kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru
Bratislava Trnávka na ulici Balkánska pri pošte v smere do Bratislavy. Nakoľko žalobca nevedel

hodnoverne preukázať svoju totožnosť, keďže nemal pri sebe žiadny doklad totožnosti, bol predvedený
na Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava Rusovce z dôvodu podozrenia z neoprávneného
pobytu na území Slovenskej republiky. Z dôvodu vecnej príslušnosti bola o tejto skutočnosti
vyrozumená Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava.

25. Lustráciou v informačných systémoch Policajného zboru Eurodac bolo zistené, že žalobca je
žiadateľom o udelenie azylu v Cyperskej republike.

26. Z uvedeného dôvodu začal žalovaný dňa 25.12.2022 konanie vo veci zaistenia žalobcu podľa
§ 88 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho

prevozu podľa dublinského nariadenia III z dôvodu, že existuje značné riziko jeho úteku. Žalovaný
odôvodnil riziko úteku tým, že žalobca má záznam v systéme Eurodac, nezostal v krajine, v ktorej
mal povinnosť zotrvať až do rozhodnutia o jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu, pričom cestoval bez
dokladu totožnosti viacerými krajinami s vedomím, že sa v nich nachádza neoprávnene. Rozhodnutím
č. PPZ-HCP-BA5-3384-010/2022-AV zo dňa 25.12.2022 žalovaný rozhodol o zaistení žalobcu podľa §

88 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu
dňom 25.12.2022, na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 25.02.2023.

27. Do zápisnice o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-BA5-3384-008/2022-AV zo dňa 25.12.2022 žalobca
uviedol, že nemá žiadne zdravotné ťažkosti, netrpí psychickým ochorením, stresovou záťažou ani

zhoršeným duševným stavom. Je si vedomý, že na území Slovenskej republiky je neoprávnene.
Chce odísť za lepším životom do Nemecka. Z Jemenu odišiel približne pred pol rokom legálne letecky
do Egypta a odtiaľ následne do Turecka, ktoré po dvoch dňoch opustil a letecky sa dopravil
do Cyperskej republiky, kde požiadal o udelenie azylu. Po piatich mesiacoch následne odcestoval do
Grécka a odtiaľ pokračoval ďalej do Srbska a cez Maďarsko sa dostal na územie SR, kde ho následne

zadržali príslušníci slovenskej polície. Na otázku, či už žiadal v inom členskom štáte EÚ o azyl odpovedal
kladne. Ďalej uviedol, že na Slovensku nechce požiadať o azyl. Na otázku správneho orgánu, či mu hrozí
v krajine pôvodu prenasledovanie z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodu
zastávania určitých politických názorov alebo zastávania príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo čimu hrozí mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest uviedol, že mu nič takéto
nehrozí, ale nechce sa vrátiť do krajiny pôvodu, nakoľko je tam zlý život a sú tam neustále nepokoje.

28. Dňa 27.12.2022 bola žalovanému doručená žiadosť správneho orgánu Riaditeľstva hraničnej a
cudzineckej polície Bratislava, Mobilnej jednotky PZ Bratislava na začatie konania v zmysle
dublinského nariadenia III.

29. Listom zo dňa 02.01.2023 doručeným žalobcovi dňa 09.01.2023 mu bolo oznámené začatie konania

na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu podanú
v jednom z členských štátov podľa dublinského nariadenia.

30.Žalovanýnapadnutýmrozhodnutímč.ČDK:MU-DS-905-10/2022-DŽzodňa30.01.2023,doručeným
žalobcovi dňa 03.02.2023, v zmysle ustanovenia § 46a ods. 5 zákona o azyle rozhodol, že žalobca, ktorý
má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, bude odovzdaný na územie Cyperskej republiky.

31. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že preverením daktyloskopických
odtlačkov prstov žalobcu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013 zo dňa
26.06.2013 o zriadení systému EURODAC, ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie
členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym

príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, a o
žiadostiach orgánov členských štátov na presadzovanie práva a Europolu o porovnanie s údajmi v
systéme Eurodac na účely presadzovania práva a o zmene nariadenia (EÚ č. 1077/2011, ktorým sa
zriaďuje Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore
slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (ďalej len „nariadenie č. 603/2013“), bola zistená zhoda. Podľa čl.

9 ods. 5 nariadenia č. 603/2013 bol centrálnou jednotkou zaslaný kladný výsledok z dôvodu, že
žalobca dňa 04.03.2021 požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany na území Cyperskej republiky.

32. Rozhodnutím o zaistení č. PPZ-HCP-BA5-3384-010/2022-AV bol žalobca dňa 25.12.2022 zaistený
a umiestnený v ÚPZC Medveďov podľa § 88 ods. 1 písm. c/ zákona pobyte cudzincov na účel

zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu podľa nariadenia č. 604/2013.

33. Žalobca do zápisnice o podaní vyjadrenia zo dňa 25.12.2022 uviedol, že z Jemenu odišiel
pred pol rokom legálne letecky do Egypta, kde zostal približne dva dni. Potom pokračoval letecky do
Turecka, kde taktiež zostal dva dni. Z Istanbulu išiel letecky na Cyprus, kde požiadal o azyl a zostal tam

päť mesiacov. Následne pokračoval cez Grécko, Srbsko a Maďarsko až na územie Slovenskej
republiky, kde bol zadržaný políciou Slovenskej republiky.

34. Na základe získaných informácií bola zo strany správneho orgánu dňa 27.12.2022 zaslaná
dublinskému stredisku migračného úradu (ďalej len „dublinské stredisko“) žiadosť o preskúmanie

splnenia podmienok na začatie konania podľa nariadenia č. 604/2013. Dublinské stredisko na základe
uvedenej žiadosti začalo konanie o odovzdaní cudzinca do iného štátu podľa § 46a zákona o azyle.

35. V prípade žalobcu dňa 09.01.2023 zaslalo dublinské stredisko dožiadanie o prijatie späť cyperskému
partnerskému úradu. Dňa 24.01.2023 Cyperská republika implicitne akceptovala prijatie späť žalobcu.

V zmysle čl. 25 ods. 1 nariadenia č. 604/2013 neodpovedala do dvoch týždňov odo dňa doručenia
dožiadania o prijatie späť žalobcu. Pričom podľa čl. 25 ods. 2 nariadenia č. 604/2013 nekonanie v lehote
jedného mesiaca alebo dvoch týždňov uvedených v odseku 1 sa považuje za akceptovanie dožiadania
o prijatie späť a ukladá povinnosť prijať späť cudzinca, ako aj povinnosť zabezpečiť náležité opatrenia
pre jeho príchod. Dublinské stredisko v prípade žalobcu po uplynutí lehoty dvoch týždňov zaslalo dňa

25.01.2023 cyperskému partnerskému úradu informáciu o zmeškaní lehoty a povinnosti prijať cudzinca
späť.

36.Dublinskéstrediskopredvydanímrozhodnutiaposúdiloinformáciezískané zverejnedostupných
zdrojov týkajúce sa stavu azylového konania a prijímacích podmienok v Cyperskej republike a možnú

existenciu rizika neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania v krajine zodpovednej za prijatie späť
štátneho príslušníka tretej krajiny.37. Žalovaný konštatoval, že už samotné nariadenie č. 604/2013, ako to vyplýva z jeho preambuly,
rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré sú uznané najmä v Charte základných práv
Európskej únie, ktorá je svojím obsahom v podstate totožná s dohovorom. Krajina je samozrejme

aj signatárom Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov zo dňa 28.07.1951, ktorý bol
doplnený Newyorským protokolom zo dňa 31.01.1967.

38.KonanieoudeleniemedzinárodnejochranyvCyperskejrepublikeje vkompetenciiAzylovej
služby, ktorá podľa zákona zabezpečí, aby sa posúdenie žiadostí o medzinárodnú ochranu skončilo

čo najskôr bez toho, aby bolo dotknuté primerané a úplné preskúmanie. Azylová služba ďalej zabezpečí,
aby sa konanie o udelenie medzinárodnej ochrany skončilo do šiestich mesiacov od podania žiadosti.
V prípade, že Azylová služba nemôže vydať rozhodnutie do šiestich mesiacov, je povinná informovať
žiadateľa o omeškaní a na požiadanie žiadateľa poskytnúť informácie o dôvodoch meškania a o lehote,
v ktorej sa očakáva rozhodnutie o žiadosti.

39. Žalovaní ďalej uviedol, že žiadatelia o medzinárodnú ochranu premiestnení späť z iného
členského štátu v rámci aplikácie nariadenia č. 604/2013, a v ktorých prípadoch nebolo vydané konečné
rozhodnutie, nie sú zadržaní. V prípade, že sa sami nemajú kde ubytovať, môžu byť premiestnení
do prijímacieho strediska Kofinou, ktoré je otvoreným strediskom pre žiadateľov o azyl v závislosti od
dostupnosti v stredisku. V prípade žiadateľov o azyl premiestnených späť z iného členského štátu, ak

nebolo vydané konečné rozhodnutie pred ich odchodom z Cypru, azylové konanie pokračuje tam, kde
sa skončilo. Ak však bolo vydané konečné rozhodnutie, začnú sa postupy vyhostenia. Nie sú dostupné
žiadne informácie o tom, či žiadosti zaslané dublinskému oddeleniu vyžadujú poskytnutie individuálnych
záruk pre prichádzajúce transfery. Žiadatelia o azyl v Cyperskej republike majú právo na prístup k
prijímacím podmienkam počas administratívneho a súdneho posúdenia ich žiadostí o azyl. Zákon o

utečencochpriznávažiadateľomoazylprávonavoľnýpohybavoľbupobytuvoblastiachkontrolovaných
Cyperskou republikou.

40. Podľa žalovaného Cyperská republika je plnohodnotným partnerom, ktorý dodržiava všetky
medzinárodné dohody a práva žiadateľov o azyl. Cyperská republika taktiež dodržiava európske normy

pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ktoré stanovuje smernica Európskeho Parlamentu
a Rady 2013/33/EÚ zo dňa 26.06.2013, taktiež procedurálna smernica 2013/32/EÚ a kvalifikačná
smernica 2011/95/EÚ. Dublinskému stredisku nie sú známe informácie, že by osoby čelili v Cyperskej
republikeproblémom vprístupekazylovémukonaniualeboneštandardnýmprijímacímpodmienkam
po ich transfere z iných členských štátov.

41. Cyperská republika je členský štát zodpovedný za prijatie späť žalobcu na základe nariadenia
č. 604/2013 a je možné ho odovzdať na územie Cyperskej republiky za účelom posúdenia jeho
žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany. Cyperská republika je zároveň signatárom príslušných
medzinárodných zmlúv a dohôd, z čoho jej vyplývajú rovnaké povinnosti ako ostatným členským štátom.

Členské štáty, ktoré uplatňujú nariadenie č. 604/2013 rešpektujú najmä zásadu nevyhostiteľnosti (non-
refoulement) a považujú sa vzájomne za bezpečné krajiny pre štátnych príslušníkov tretích krajín.

42. Záverom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že vzhľadom na to, že v
zmysle čl. 18 ods. 1 písm. b/ v spojení s čl. 25 ods. 2 nariadenia č. 604/2013 členský štát zodpovedný

za prijatie späť žalobcu je Cyperská republika a nie je dôvod domnievať sa, že v Cyperskej republike by
žalobcovi hrozilo neľudské a ponižujúce zaobchádzanie alebo porušovanie čl. 3 dohovoru, bude žalobca
odovzdaný z územia Slovenskej republiky v súlade s čl. 29 ods. 1 nariadenia č. 604/2013 v spojení s
§ 46a zákona o azyle.

V. Posúdenie veci správnym súdom

43. Krajský súd v Bratislave ako vecne, miestne a kauzálne príslušný (§ 10 a § 17 písm. a/ SSP) po
oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho
vydaniu postupom podľa prvého dielu štvrtej hlavy tretej časti SSP v spojení s § 206 ods. 3 a 4, pričomdospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a preto ju podľa § 219 SSP zamietol. Správny súd
rozhodol o správnej žalobe v súlade s § 216 ods. 1 SSP do 90 dní od jej doručenia rozsudkom,
ktorý dňa 09.05.2023 verejne vyhlásil v súlade s § 137 SSP.

44. Správnu žalobu vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia správny súd posudzuje
neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP). Pre správny
súd je rozhodujúci skutkový stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia (§ 206 ods. 4 SSP).
Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP). Správny súd na základe zákonom uloženej
povinnosti preskúmal existenciu tohto zrušujúceho dôvodu, a dospel k záveru, že zrušujúci dôvod podľa
§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu a po
preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia v predmetnom prípade preukázaný nemal.

45. Ak správny orgán pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje

ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu
nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom
a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle
sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane povinnosti rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie

rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako správny orgán v ich veci vyložil a aplikoval
príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní.

46. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie
správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu

predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite
objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny
orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac
zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie
azylu svoje špecifiká, spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť

žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových
tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne, zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o
azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti
úsudku správneho orgánu.

47. Z konania správneho orgánu vyplynulo, že žalobca požiadal dňa 04.03.2021 o udelenie azylu
v Cyperskej republike. Žalobca na území Slovenskej republiky nepodal novú žiadosť o udelenie azylu.

48.Dublinskéstrediskozaslaložiadosťoprijatiespäťcyperskémupartnerskémuúradu.Žiadosťoprijatie
späť bola Cyperskej republike zaslaná podľa čl. 18 ods. 1 písm. b/ a v súlade s čl. 24 dublinského

nariadenia III, podľa ktorého ak členský štát, na území ktorého sa osoba uvedená v čl. 18 ods. 1 písm.
b/, c/ alebo d/ zdržiava bez povolenia na pobyt (čo je prípad žalobcu) a ktorému sa nepodala žiadna
nová žiadosť o medzinárodnú ochranu, považuje za zodpovedný iný členský v súlade s čl. 20 ods. 5 a
čl. 18 ods. 1 písm. b/, c/ alebo d/, môže tento iný členský štát požiadať, aby prijal uvedenú osobu späť.

49. Dňa 24.01.2023 Cyperská republika implicitne akceptovala prijatie žalobcu späť podľa čl. 25
dublinského nariadenia III.

50. V zmysle ustanovenia § 46a zákona o azyle sa na konanie o odovzdaní cudzinca, ktorý má na
území SR neoprávnený pobyt, do iného štátu príslušného na konanie o udelenie azylu použijú kritériá

a mechanizmy uvedené v právne záväzných aktoch Európskej únie, ktorým je dublinské nariadenie III.
Ministerstvo vo výroku rozhodnutia uvedie aj štát, do ktorého bude cudzinec odovzdaný.

51. Žalovaný posúdil podmienky v azylovej procedúre a azylových táboroch v Cyperskej republike a
uzavrel, že nie sú známe správy o tom, že by osoby odovzdané na cyperské územie podľa

dublinského nariadenia III čelili problémom v prístupe k azylovému konaniu po ich transfere z
iných členských štátov a neexistujú dôvody domnievať sa, že by v Cyperskej republike žalobcovi hrozilo
neľudské a ponižujúce zaobchádzanie.52. Preskúmavaným rozhodnutím č. ČDK: MU-DS-905-10/2022-DŽ zo dňa 30.01.2023 žalovaný
podľa § 46a ods. 5 zákona o azyle rozhodol o odovzdaní žalobcu, ktorý má na území SR neoprávnený pobyt do

Cyperskej republiky. Zároveň uviedol, že v súlade s čl. 29 ods. 1 dublinského nariadenia III sa odovzdanie
žalobcu do Cyperskej republiky uskutoční najneskôr do 6 mesiacov od prevzatia zodpovednosti iným
členským štátom alebo rozhodnutia o odvolaní alebo revízií, ak rozhodnutie pripúšťa odkladný účinok.
V súlade s čl. 29

ods. 2 dublinského nariadenia III sa táto lehota môže predĺžiť najviac na jeden rok, ak sa odovzdanie
nemohlo uskutočniť kvôli uväzneniu dotknutej osoby alebo najviac na 18 mesiacov, ak je dotknutá osoba
na úteku.

53. Z konania rovnako vyplynulo, že žalobca požiadal dňa 04.03.2021 o udelenie azylu v Cyperskej
republike. Žalobca na území Slovenskej republiky nepodal novú žiadosť o udelenie azylu.

54. Pri skúmaní dôvodnosti námietok žalobcu správny súd postupoval okrem vyššie uvedeného v súlade
s požiadavkami rozsudku Súdneho dvora zo dňa 16.02.2017 C-578/16 PPU, v ktorom piata komora
Súdneho dvora dospela k tomuto záveru:

„1.Článok17ods.1nariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(EÚ)č.604/2013z26.júna2013,ktorým
sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o
medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti
v jednom z členských štátov, sa má vykladať v tom zmysle, že na otázku uplatnenia „diskrečnej doložky“
upravenej v tomto ustanovení členským štátom sa nevzťahuje iba vnútroštátne právo a jeho výklad,

ktorý poskytuje ústavný súd tohto členského štátu, ale ide o otázku výkladu práva Únie v zmysle článku
267 ZFEÚ.

2. Článok 4 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že:

- aj keď neexistujú závažné dôvody domnievať sa, že v členskom štáte zodpovednom za posúdenie
žiadosti o azyl existujú systémové chyby, odovzdanie žiadateľa o azyl v rámci nariadenia č. 604/2013
možno uskutočniť iba za podmienok vylučujúcich, že toto odovzdanie so sebou prináša skutočné a
preukázané riziko, že dotknutá osoba bude vystavená neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu
v zmysle tohto článku,

- za okolností, v ktorých by odovzdanie žiadateľa o azyl trpiaceho osobitne závažným psychickým
alebo fyzickým ochorením so sebou prinášalo skutočné a preukázané riziko významného a nezvratného
zhoršenia zdravotného stavu dotknutej osoby, toto odovzdanie predstavuje neľudské a ponižujúce
zaobchádzanie v zmysle uvedeného článku,

- prináleží orgánom členského štátu, ktorý má uskutočniť odovzdanie a prípadne jeho súdom, aby
odstránili akúkoľvek závažnú pochybnosť týkajúcu sa vplyvu odovzdania na zdravotný stav dotknutej
osobytým,žeprijmúpreventívneopatrenianevyhnutnénato,abyjejodovzdanieprebehlozapodmienok
umožňujúcich vhodne a dostatočne ochrániť zdravotný stav tejto osoby. V prípade, ak by vzhľadom na

osobitnú závažnosť ochorenia dotknutého žiadateľa o azyl prijatie uvedených preventívnych opatrení
nepostačovalo na zabezpečenie, že jeho odovzdanie so sebou neprinesie skutočné riziko
významného a nezvratného zhoršenia jeho zdravotného stavu, prináleží orgánom daného členského
štátu, aby odložili odovzdanie dotknutej osoby a to na tak dlho, kým jej zdravotný stav nebude taký, že
bude schopná takéhoto odovzdania, a

- ak by sa prípadne zistilo, že zdravotný stav dotknutého žiadateľa o azyl sa nemusí v krátkom čase
zlepšiť alebo že dlhodobejší odklad konania by mohol zhoršiť stav dotknutej osoby, môže sa žiadajúci
členský štát rozhodnúť, že sám posúdi jej žiadosť tým, že využije „diskrečnú doložku“ upravenú v článku
17 ods. 1 nariadenia č. 604/2013.

Článok 17 ods. 1 nariadenia č. 604/2013 s prihliadnutím na článok 4 Charty základných práv Európskej
únie nemožno vykladať tak, že za takých okolností, aké existujú vo veci samej, zaväzuje tento členský
štát, aby uplatnil uvedenú doložku.“55. Preto správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy
v administratívnom konaní, ktorý predchádzal jeho vydaniu, správnu žalobu o preskúmanie

rozhodnutia žalovaného č. ČDK: MU-DS-905-10/2022-DŽ zo dňa 30.01.2023 podľa § 219 SSP zamietol majúc zato, že
táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná. V prípade žalobcu bolo preukázané, že
podľa dublinského nariadenia III je na posúdenie jeho žiadosti o udelenie azylu príslušná
cyperská republika, ktorá prijatie žalobcu najskôr implicitne dňa 24.01.2023 akceptovala, nevzniesla

žiadne námietky v zmysle dublinského nariadenia III a následne dňa 15.03.2023 došlo aj reálne k
odovzdaniu žalobcu zodpovednému členskému štátu EÚ. Žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia
postupoval správne a zákonne a ním produkované právne úvahy nevybočili z medzí a hľadísk zákona.
Žalobca namietal, že nechce byť odovzdaný do Cyperskej republiky, z dôvodu že v táboroch na Cypre
nie sú dostatočné podmienky, ale neprodukoval v konaní žiadne konkrétne námietky alebo dôkazy, ktoré
by v rámci platnej vnútroštátnej právnej úpravy, ako aj platnej právnej úpravy EÚ v spojení s judikatúrou

Súdneho dvora odôvodňovali iný postup v danej veci, ako je napr. že by mal byť zodpovedný iný členský
štát za posúdenie jeho žiadosti alebo že by tu bol dôvod s poukazom na vyššie uvedenú judikatúru
Súdneho dvora, že by si mala ponechať SR v rámci diskrečnej doložky podľa čl. 17 dublinského
nariadenia III posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu žalobcu. Do zápisnice o podaní vyjadrenia
č. PPZ-HCP-BA5-3384-008/2022-AV zo dňa 25.12.2022 žalobca uviedol, že nemá žiadne zdravotné

ťažkosti, netrpí psychickým ochorením, stresovou záťažou ani zhoršeným duševným stavom. Vzhľadom
na uvedené mal správny súd za to, že v danom prípade sú rešpektované požiadavky rozsudku Súdneho
dvora zo dňa 16.02.2017 C-578/16 PPU týkajúce sa vplyvu odovzdania na zdravotný stav žalobcu.
Správny súd poukazuje na vyššie citované právne ustanovenia, z ktorých jednoznačne vyplýva
záver, že žalobca požiadal o udelenie azylu v Cyperskej republike a nemá právo ako žiadateľ o azyl

si vyberať členský štát, ktorý bude zodpovedný za posúdenie jeho žiadosti o udelenie azylu. Okrem
uvedeného žalobca ani na území Slovenskej republiky o udelenie azylu nepožiadal.

56. V preskúmavanej veci možno uzavrieť, že závery správneho orgánu korešpondujú plne s obsahom
administratívneho spisu a správny súd konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo sú v súlade so zákonom o azyle, ako aj správnym poriadkom.
Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutočný stav veci v súlade s ust. § 32 správneho poriadku
a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne
zrozumiteľné, obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti podľa § 47 správneho poriadku,
ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a je z neho zrejmé, akými

úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval.

57. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne predpisy správny súd dospel k záveru, že
žalovaný dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, žalobou napadnuté rozhodnutie

jevsúladesozákonomanevykazujeznakysvojvôle(arbitrárnosti),pretožalobužalobcuakonedôvodnú
podľa § 219 SSP zamietol.

58. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 a § 168 SSP tak, že účastníkom právo na náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko u úspešného žalovaného nezistil podmienky, na základe ktorých to

možno spravodlivo požadovať a žalobca bol v konaní neúspešný.

59. Žalobcu pre jeho zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. n/ a ods. 3 zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov) na ich úhradu nezaviazal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanierozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho

na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).