Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin

Rozhodutie vydal sudca Ing. Mgr. Martin Bekeš

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 4T/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718010923
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing., Mgr. Martin Bekeš

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2022:5718010923.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Martin Ing. Mgr. Martin Bekeš na hlavnom pojednávaní konanom dňa

26.07.2022 v Martine takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm. b) Tr. por.

oslobodzuje

obžalovanú
K.. U. V., nar. XX. XX. XXXX U. Y., trvale bytom Y., G.. E.. L. Č..XXX/X

a

obžalovaného
Y. L., nar. XX. XX. XXXX U. Y., trvale bytom Y., G.. R. Č.. XXXX/XX,

spod obžaloby

Okresnej prokuratúry Martin č. 1 Pv 357/16/5506 zo dňa 06.08.2018, podľa ktorej mali spáchať prečin
krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a prečin
ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. tým, že v presne
nezistený deň mesiaca júl roku 2016, na presne nezistenom mieste v meste Y., v úmysle privodiť trestné
stíhanie Y.. E.. E. Q., podpredsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a vtedajšiemu primátorovi
mesta Y., po predchádzajúcej vzájomnej dohode, spoločne vypracovali list, adresovaný T.. R.. R. Y.,
vtedajšiemu 1. viceprezidentovi Policajného zboru SR, v úvode oslovujúci túto osobu, bez uvedenia
dátumu vyhotovenia, v obsahu ktorého listu vedome uviedli objektívne nepravdivé údaje, spôsobilé

značnou mierou ohroziť vážnosť Y.. E.. E. Q. u spoluobčanov, a tiež spôsobilé poškodiť ho v zamestnaní
a narušiť mu jeho rodinné vzťahy, o spojitosti Y.. E.. E. Q. so smrťou Y. V., z ktorých údajov vyplýva,
že Y.. E.. E. Q. je z dôvodov uvedených v tomto liste, trestne zodpovedný za smrť syna K.. U. V., Y. V.,
ktorý zomrel dňa 30. 10. 2011 v Y., na ulici R., v dôsledku explózie nástražného výbušného systému,
umiestneného v motorovom vozidle značky BMW X3, pričom tento list následne K.. U. V. v papierovej
podobe, po dohode s Y. L., odovzdala na poštovú prepravu na hlavnej pošte v meste Y., kde tento list
bol dňa 28.07.2016, doručený na sekretariát adresáta a po jeho doručení cestou ďalších policajných

zložiek odovzdaný policajtovi Národnej protizločineckej jednotky, expozitúry Stred, Národnej kriminálnej
agentúry PPZ, konajúcemu v trestnej veci vedenej pod ČVS:PPZ-701/NKA-PZ-ST-2016, pre obzvlášť
závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 Tr. zák. a iné, súvisiacej s vyšetrovaním smrti Y. V.,
pričom informácie o možnej spojitosti Y.. E.. E. Q. so smrťou Y. V. boli následne v období od mesiaca
júl roku 2016 do mesiaca september roku 2016 zverejnené v printových aj elektronických médiách, a to
okrem iných aj v čísle 36/2016 týždenníka PLUS 7 dní vydanom dňa 07.09.2016 (článok s názvom „E.
Q. má problém: udanie v súvislosti s vraždou“), v denníku Nový Čas vydanom dňa 20.08.2016 (článok s

názvom „Matka zabitého podnikateľa vyšla s odvážnym tvrdením: Prečo Q. spája s vraždou?“), taktiežv reportáži na internetovom portáli www.cas.sk a tiež v elektronickej podobe, doručované okrem iných
aj R.. E. H., predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky,
pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 13.08.2018 bola Okresnému súdu Martin doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry
Martin, č. k. 1 Pv 357/16/5506 pre prečin ohovárania podľa § 373 odsek 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve
podľa § 20 Tr. zák. a pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa
§ 20 Tr. zák., ktorých sa mali obžalovaní dopustiť na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto
rozsudku.

Keďže obžalovaní voči vydanému trestnému rozkazu (č.l. 458-459) podali odpor, okresný súd vykonal
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.05.2022 a 26.07.2022 dokazovanie v nasledovnom rozsahu:
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 09.05.2022 vypovedal zhodne ako vo výpovedi zo dňa
03.01.2018, kedy uviedol, že sa sám pokladá za absolútne nevinného, nakoľko u neho úplne absentuje
úmysel spáchať akýkoľvek trestný čin a rovnako chýba prejav vôle, ktorým mal byť trestný čin spáchaný.

Priznal, že sa podieľal na tvorbe obsahovej stránky listu, ktorý obžalovaná K.. U. V. zaslala vtedajšiemu
1. viceprezidentovi Policajného zboru SR T.. R.. R. Y.. Spracoval tému súvisiacu s korupciou v meste
Y., medializované ekonomické kauzy a pod. Na tvorbe listu sa podieľal obsahovo a formálne, keďže
obžalovaná K.. U. V. nebola dostatočne počítačovo zdatná. V liste teda zreprodukoval ňou poskytnuté
informácie, vrátane skutočnosti, že už v predchádzajúcom vyšetrovaní označila poškodeného ako

prvého podozrivého z vraždy jej syna a ďalšie podozrenia, ktoré vyšli s odstupom času, a ktoré
boli hlavným motívom napísania a zaslania samotného listu. Už si presne nepamätá, kedy a kde
došlo k prvotnému kontaktu s obžalovanou, avšak bolo to priebehu jari alebo leta 2016. Obžalovanú
registroval už skôr, keďže navštevoval jej obchod. Ona ho poznala na základe jeho verejnej činnosti.
Počas jedného z rozhovorov sa vyjadrila o svojom pretrvávajúcom podozrení z vraždy jej syna a on

jej porozprával o ekonomických kauzách, ktoré súviseli s týmto podozrením. Uviedol jej, že ešte ako
poslanec zažil ako netransparentným spôsobom umožnil poškodený ako vtedajší primátor mesta Y.
predaj budovy zavraždenému synovi obžalovanej za cenu, ktorá bola hlboko pod cenou trhovou.
Osobne ich opakovane spolu videl, čo nekorešponduje s vyjadreniami poškodeného, že sa poznali len
zbežne. Na základe týchto rozhovorov sa postupne zhodli, že je nutné upozorniť na tieto podozrenia.

Po tom ako došlo k zmene na poste policajného viceprezidenta, keďže na pôvodného mal poškodený
mnohé aj verejne preukázateľné väzby, cítil vnútornú povinnosť pohnúť veci vo vyšetrovaní vraždy syna
obžalovanej. On a aj obžalovaná pokladali túto ich iniciatívu aj za ich občiansku a morálnu povinnosť.
Celá tvorba listu prebiehala v predajni obžalovanej. Bol oboznámený s kópiou spisu, kde je explicitne
uvedené, že obžalovaná označila poškodeného ako prvého podozrivého z vraždy jej syna. To ho utvrdilo

v tom, že podozrenie neexistuje len v nejakých rečiach, ale toto podozrenie bolo len krátko po tom,
ako došlo k predmetnej vražde, aj oficiálne zaznamenané. Je podľa neho zložité vymedziť hranicu a
mierutvorbyalebospolutvorbypredmetnéholistumedzinehoaobžalovanú,nakoľkoniektoréinformácie
vyplývali z ich spoločných rozhovorov. List bol rozdelený na dve časti, a to vraždu a s tým spojené veci,
a na ekonomické kauzy, kauzy mesta Y. a poškodeného ako primátora. V tomto pozostáva základná

deliaca čiara. Čo sa týka skutočností vzťahujúcich sa k vražde, tak tieto informácie pochádzajú od
obžalovanej. Je pravdou, že uvedený list adresovaný R.. Y. doniesol obžalovanej v písomnej podobe
na podpis do jej predajne, ona ho podpísala a poslala poštou. On jej doniesol pracovnú verziu, ktorú si
prečítala, niečo sa upravilo, potom doniesol finálnu verziu, tú so slobodnou vôľou obžalovaná podpísala,
nepamätá si, či už priamo pred ním a povedala mu, že ho ide odoslať. V tom čase mu v počítači zostala

verziatoholistu.List,ktorýbolkoncipovanýpreadresáta„R..C.V.,ministervnútra“,ktorýboldoručovaný
okrem vtedajšieho ministra vnútra, aj iným osobám a médiám, nie je list, ktorý oni pripravili. Oni nemali
úmysel poslať list, či už vtedajšiemu ministrovi vnútra a ďalším osobám, ktorým bol rozposlaný. Uvedený
list videl pri svojom výsluchu v prípravnom konaní dňa 03.01.2018 prvý krát. Myslí si, že slovenská
polícia má nedostatočne zabezpečenú archiváciu dokumentov, keďže je známa viacerými opakovanými

únikmi informácií. Ten list je síce obsahovo totožný s ich listom, avšak v porovnaní s ich listom je odlišné
jeho grafické spracovanie, napr. odstavce sú iné. Myslí si, že ich list mohol niekto prekopírovať. Netvrdí,
že to urobil niekto z polície, ale myslí si, že to nie je možné vylúčiť. Rovnako nie je možné vylúčiť ani
možný únik listu z jeho počítača, keďže sám ho nemá nejako profesionálne zabezpečený. Dokonca sa
mu už v minulosti stalo, že mu niekto ukradol informácie z telefónu, opakovane sa mu chceli dostať aj

do Facebookového účtu, preto viackrát menil heslá. Predmetný list napísal na svojom notebooku. Myslísi, že list mohol uniknúť buď teda z polície alebo aj z jeho notebooku. On sám nezaslal ani elektronicky
a ani iným spôsobom predmetný list ústavným činiteľom a médiám ani list nezverejnil. Nevie, komu patrí
emailová adresa Q..Z., no jemu nie. Osoby, ktorým by mali emailové adresy [email protected], Y..M..L.,

F..F.-Q..L., H..L., [email protected], [email protected], [email protected], K..Q..L., [email protected],
[email protected], [email protected], [email protected] a C..L..J..L. patriť, pozná jedine z médií. V súvislosti
s uniknutým listom nebol oslovený nijakým printovým médiom a ani novinárom. O tom, že list unikol
z polície, sa dozvedel až z médií. Konkrétne ho kontaktoval Denník Plus 1 deň, ale až v čase, keď
už bolo vznesené obvinenie v tejto veci. Obžalovaná ho kontaktovala po tom ako ju oslovil denník

Nový Čas a asi týždenník Plus 7 dní. Následne si prečítal a pozrel výstup Nového času a týždenníka
Plus 7 dni. Články nepovažoval za profesionálnu investigatínu, pričom viaceré vyjadrenia poškodeného
nekorešpondovali s jeho informáciami a pravdou. Svoj vzťah s poškodeným považuje za neutrálny. Keď
bol poslanec mestského zastupiteľstva Y. Y., sám podával na základe dostupných informácií a vždy čo
najobjektívnejšie návrhy na zlepšenie situácie v meste a snažil sa kritizovať len konštruktívne. Zo strany
poškodeného boli voči nemu vykonané viaceré nepodložené osobné útoky, pokusy o zosmiešnenie,

konšpirácie, scifi príbehy. Čo sa týka informácií uvedených v liste, tieto sa snažil čo najviac overiť s tým,
že vychádzal z medializovaných informácii, ktoré poškodený preukázateľne nevyvrátil a tak ich v liste
iba parafrázoval. Niektoré informácie vyplývali z jeho poslaneckej činnosti. Nepamätá si, či list odovzdal
obžalovanej aj v elektronickej podobe, sám ho mal uložený na USB kľúči, keď ho bol vytlačiť v meste.
Tento kľúč mala v dispozícii aj spoločnosť, ktorá mu dokument vytlačila. S obžalovanou bol v kontakte

aj po odoslaní listu, keďže si s ňou vybudoval dôverný vzťah. Táto ho v krátkej dobe po odoslaní listu
kontaktovala, pretože nevedela, čo robiť pre záujem médií. Sám jej odporučil, aby len povedala, ako
to celé bolo.
Obžalovaná K.. U. V. na hlavnom pojednávaní dňa 09.05.2022 vypovedala zhodne ako vo výpovedi zo
dňa 03.01.2018, kedy uviedla, že napísala a poslala list vtedajšiemu 1. viceprezidentovi Policajného

zboru SR T.. R.. R. Y.. Snažila sa dosiahnuť len spravodlivosť v mene jej nebohého syna Y. V. tak,
aby sa pokračovalo vo vyšetrovaní, aby bol spravodlivo potrestaný páchateľ vraždy jej syna. Zdalo
sa jej, že sa v tej veci nič nedeje a nekoná sa. V súvislosti s vymenovaním nového viceprezidenta
policajného zboru mala za to, že sa opätovne bude môcť pokračovať vo vyšetrovaní. Myslí si, že má
na to právo, aby poukázala na skutočnosti, ktoré sú verejne známe. Informácie o poškodenom, ktoré

boli zverejnené v ňou spísanom liste, boli všeobecne známe, keďže išlo o verejne známu osobu. Trvá
na tom, že list, ktorý bol rozposlaný novinárom a politikom, ona nepodpísala a nikde ani nezverejnila.
Nebol na ňom jej podpis a nemá s ním nič spoločné. Novinárom absolútne nič neposkytla, nezaslala
im nič ani poštou ani emailom. Ona vytvorila spoločne s obžalovaným Y. L. list, ktorý bol adresovaný
R.. Y.. Vznikol potom, ako ju obžalovaný oslovil v jej predajni. S obžalovaným začala na tvorbe listu

spolupracovať niekedy v jari alebo v lete 2016, na základe vzájomnej debaty v jej obchode. Na liste
začali pracovať spontánne, nechceli ním nikomu ublížiť, chceli len dosiahnuť spravodlivé vyšetrenie
informácií, ktoré sa povrávali, a ktoré sa aj ku nej dostali v obchode, a o ktorých vypovedala aj pred
príslušníkmi NAKA vo veci vyšetrovania vraždy jej syna Y.. Spolupráca prebiehala len v obchode, inde
sa nestretávali. Informácie uvedené v list mala z aktualít a top správ, ktoré boli publikované verejne

v dennej tlači alebo na internete. Iné informácie boli viac menej z počutia. Spísali ho postupne na
základe vzájomných konzultácií. Ona obžalovanému Y. L. ústne podala informácie, ktoré sa jej dotýkajú,
najmä informácie, ktoré sa týkali vraždy jej syna Y. V., ekonomickú časť toho listu vytvoril obžalovaný
Y. L., ktorý mal bližšie k týmto informáciám ako poslanec mesta. Keďže sama nie je v informačných
technológiách zbehlá, obžalovaný Y. L. vytvoril písomne podobu listu, ktorú jej doniesol na podpis,

ona si ho v obchode prečítala a nakoľko s obsahom listu súhlasila, podpísala ho a zaniesla na poštu.
Sama podpísala len dve kópie listu, jednu, ktorú poštou zaslala a druhú, ktorú mala pre seba, a ktorú
predložila polícii. Viac kópií tohto listu nemá. Sama elektronickú verziu listu nemá a ani nemala, od
obžalovaného dostala len dva vytlačené listy. Nepamätá si, že by ju obžalovaný kontaktoval aj po tom,
ako zaslali list. Keď však ona bola oslovená novinármi, tak mu v šoku telefonovala, že prišli za ňou

z Nového Času, či aj on bol nimi oslovený, a čo im povedala. Sama nevie, ako došlo k zverejneniu
uvedenéholistu.KemailovejE.Q..Z.savyjadriťnevedela.Emailové[email protected],Y..M..L.,
F..F.-Q..L., H..L., [email protected], [email protected], [email protected], [email protected],
[email protected], [email protected], [email protected], [email protected] a C..L..J..L. jej nič nehovoria.
Ona v tej dobe používala adresy V..L. a U..V..Z. žiadnu inú adresu nemala. Po odoslaní listu ju najskôr

kontaktovali novinári z Nového Času s tým, že sa jej pýtali na predmetný list. Sama im nič neposlala,
preto zostala prekvapená. Vyhľadali ju doma na adrese. Nechcela ich ani pustiť domov. Pýtali sa jej na
otázky súvisiace s listom a s tým, či si myslí, že poškodený zavraždil jej syna. Ona im len odpovedala,
že od toho sú vyšetrovatelia, aby zodpovedali ich otázky. Natočili s ňou reportáž, avšak napriek tomu,že ich výslovne žiadala, aby jej najskôr zaslali informácie, ktoré chcú zverejniť, nič jej nezaslali. O
zverejnení reportáže sa dozvedela až od svojich synov. Následne ju kontaktovali aj ďalší novinári, ktorým
už povedala, že sa nebudú priživovať na jej nešťastí. Sama si prečítala článok, ktorý zverejnil Nový Čas

a potom bola upozornená, že aj poškodený urobil rozhovor pre Plus 7 dní. S listom bola stotožnená v
celom rozsahu, ináč by ho nebola podpísala. Po odoslaní listu ju kontaktovali aj vyšetrovatelia z NAKA,
nevie kedy to bolo, informovali ju o štádiu vyšetrovania vraždy jej syna. Povedali jej, že to vyšetrovanie
nie skončené, že sa stále jedná o živý spis. Osobne indície, ktoré mala v spojitosti s vraždou jej syna,
poskytla už vyšetrovateľom NAKA v roku 2011.

Poškodený Y.. E.. E. Q. na hlavnom pojednávaní dňa 09.05.2022 vypovedal zhodne ako vo výpovedi zo
dňa 10.01.2018, kedy uviedol, že niekedy v auguste 2016 ho kontaktovali novinári s tým, že viacerým
médiám, ministrovi vnútra, 1. viceprezidentovi PZ, najvyšším ústavným činiteľom, bol zaslaný list, v
ktorom ho obžalovaná spájala s vraždou jej syna. Konkrétne ho kontaktovala novinárka z Denníka
N Y. M., ktorá mu položila otázky a mailom mu zaslala list. Boli tam uverejnené aj mailové adresy,

na ktoré bol tento list zaslaný. Zároveň sa dozvedel, že 1. Viceprezidentovi Policajného zboru SR T..
R.. R. Y. mal byť tento list doručený v písomnej podobe. O týchto skutočnostiach uvedených v liste
začali písať médiá. Najskôr bol v auguste 2016 uverejnený článok v denníku Nový čas a následne v
septembri 2016 v týždenníku Plus 7 dní, v ktorých sa písalo o spojitosti jeho osoby s vraždou podnikateľa
- syna obžalovanej. Reportáž v Novom Čase vyšla v tlačenej podobe aj na internetovej stránke denníka.

Následná reportáž bola robená s reportérom Plus 7 Dni, pánom Y., ktorý ho kontaktoval, zrejme na
základe zverejnených informácii v Novom čase a urobil s ním telefonický rozhovor k tejto kauze. Jeho
reportáž bola uverejnená v najčítanejšom portáli www.pluska.sk a v istú dobu sa stal tento článok
najčítanejším. Tieto reportáže sa šírili prostredníctvom sociálnych sietí. Pod článkami boli zverejnené
komentáre, zväčša nenávistné, voči jeho osobe. Kritika v internetovej diskusii prebieha dodnes. Na

základe tohto listu sa rozpútala nielen internetová diskusia, ktorá zásadným spôsobom zasiahla nielen
do jeho pracovného, ale aj osobného a rodinného života. Má dve dcéry, ktorých sa na túto vec pýtali
spolužiaci v škole, tak isto aj manželka musela čeliť nepríjemným otázkam od kolegov v práci. Nakoniec
manželka od neho požadovala, aby skončil v politike. Obžalovaná pritom pre Nový Čas uviedla, že on je
podozrivým v konaní, v ktorom sa vyšetruje vražda jej syna. Keďže sa táto spojitosť absolútne nezakladá

na pravde, rozhodol sa v auguste 2016 na Generálnej prokuratúre podať trestné oznámenie. Možnosť
obrany podľa tlačového zákona, nevyužil. Bol si vedomý toho, že poslanec má znášať vyššiu mieru
kritiky, podľa uvedeného zákona, preto sa obrátil priamo na OČTK. Osobne nemá vedomosť o tom, či
je v civilnom konaní uplatňovaná škoda voči obžalovaným v súvislosti s tým, že mali zaslať predmetný
list. Samozrejme, že na túto skutočnosť sa ho pýtal aj predseda vlády SR a aj ostatný najvyšší ústavní

činitelia, pretože to bolo vážne obvinenie. Predseda vlády mu povedal, že je to závažné obvinenie,
a že je v jeho záujme a v záujme celej koalície, aby uvedené veci vysvetlil, pretože prostredníctvom
obsahu tohto listu sa mohlo útočiť aj na celú vládnu koalíciu. Predseda Mostu-Híd a podpredseda NR
SR F. F. mu tiež povedal, že je to veľmi závažné obvinenie, ktoré môže uškodiť aj politickému klubu
Most-Híd a vedením parlamentu bol upovedomený o tom, že ak tieto obvinenia dostatočne nevysvetlí a

bude pokračovať konanie v tejto veci, ktoré bude spochybňovať jeho osobu, bude musieť byt pripravený
na to, aby sa vzdal funkcie podpredsedu NR SR. Jednalo sa o list, ktorý bol adresovaný ministrovi
vnútra R.. V.. V tomto liste bol spojený s vraždou martinského podnikateľa Y. V.. V liste boli účelovo
zakomponované rôzne nepravdivé kauzy, ktoré sú uverejnené na internete a sú dávané do súvisu s
vraždou syna obžalovanej. V tomto liste bol tiež spájaný s nejakou pozemkovou mafiou v Y., čo bolo

uvádzané aj na webstránke S. Y., obsah listu sa s obsahom tejto webstránky prelína. Skutočnosti,
ktoré sú uvedené aj v predmetnom liste, ohľadom jeho údajných aktivít s mestským majetkom, boli na
webstránke S. Y. uverejnené už niekedy v roku 2009 alebo v roku 2010. V tejto súvislosti sa viedlo aj
trestné stíhanie. Má vedomosť, že bol vydaný aj príkaz na prehliadku nebytového priestoru, v ktorom
mal byť prevádzkovaný server webstránky S. Y., avšak v predmetnom príkaze bol označený nesprávny

priestor, preto bol zaistený aj nesprávny server. Osoby, ktoré mali súvislosť s webstránou S. Y. sa
dozvedeli o predmetnom vyšetrovaní a o vydanom príkaze na prehliadku skôr, ako bol správny server
zaistený, a preto stihli údaje vymazať. Zo zverejneného listu je zrejmé, že jeho účelom bolo privodiť mu
trestnéstíhanieazdiskreditovaťjehoosobu.Tentolistsaabsolútnenezakladánapravde.Sobžalovanou
nemá žiadny vzťah, obžalovaný Y. L. je bývalý poslanec mestského zastupiteľstva Mesta Y., ktorý prišiel

o svoj mandát po tom, ako bol právoplatne odsúdený za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky.
Od tejto udalosti je obžalovaný až psychopatickým spôsobom postihnutý jeho osobou. Na ociálnych
sieťach a v médiách na neho útočí, vymýšľa si rôzne situácie, ktoré nikdy nenastali. Pre túto činnosť
obžalovaného už na neho podal iné trestné oznámenie. Nikdy pred zverejnením listu nepočul, že byho niekto spájal s vraždou Y. V., keby sa to predtým dozvedel, tak by určite konal a podal by trestné
oznámenie. Y. V. poznal z divadla, konkrétne z jazz klubu, ktorý pravidelne navštevoval. Y. V. bol
majoritným vlastníkom spoločnosti, v ktorej má majetkovú účasť aj mesto Y.. Táto spoločnosť vznikla

dávno predtým, ako on bol prvý krát zvolený do funkcie primátora mesta Y., t.j. ešte za čias primátora L.
F.. Po vražde boli ako svedkovia vypočutí všetci poslanci mestského zastupiteľstva, ktorí boli v orgánoch
spoločnosti, tak isto bol vypočutý viceprimátor mesta Y. a samozrejme aj on ako štatutár mesta.
Zo znaleckého posudku č. 34/2018 vypracovaného znalcom Y.. R. V. (č.l. 175-190) vyplýva, že
obžalovaný trpí duševnou poruchou a to bipolárnou afektívnou poruchou s rýchlym cyklovaním fáz.

Jedná sa o emočne nestabilnú osobnosť - hraničný typ. Ďalej trpí hyperkinetickou poruchou - ADHD
- adultným variantom v anamnéze. Tieto poruchy boli v čase spáchania skutku v remisii, kedy mohol
rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a aj svoje konanie ovládať. U obžalovaného sa jedná
o škodlivé užívanie alkoholu a THC bez chorobnej závislosti. Obžalovaný chápe zmysel konania.
Z hľadiska duševného stavu pobyt obžalovaného je relatívne nebezpečný pre riziko recidívy fázy
(manickej, depresívnej, prípadne zmiešanej). Uvedená relatívna nebezpečnosť pobytu obžalovaného

na slobode sa môže stať akútnou za predpokladu recidívy fáz uvedeného duševného ochorenia. Zmena
správania môže byť za týchto podmienok nepredvídateľná tak voči okoliu, ako aj prípadne k vlastnej
osobe.
Z odborného vyjadrenia vypracovaného znalcom Y.. R. V.Ý. (č.l. 170) vyplýva, že obžalovaný trpí
viacerými duševnými poruchami, pre ktoré je liečený od roku 2010 na psychiatrickej ambulancii. V marci

2018 bol obžalovaný pre tieto poruchy aj hospitalizovaný a podrobený psychiatrickej liečbe. Znalec
odporučil vyšetriť duševný stav obžalovaného.
Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov:
Z článku s názvom „Matka zabitého podnikateľa vyšla s odvážnym tvrdením: Prečo Q. spája s vraždou?“
a pripojenej diskusie (č.l. 69-85) vyplýva, že dňa 20.08.2016 bol predmetný článok zverejnený v denníku

Nový Čas. V diskusii k článku boli zasielané prevažne negatívne reakcie k osobe poškodeného.
V zázname z emailovej komunikácie (č.l. 87) sú uvedené emailové adresy, na ktoré mala byť dňa
16.08.2016 preposlaná kópia listu z emailovej adresy Q..Z. s označeným adresátom - minister vnútra
Slovenskej republiky R.. C. V..
Z overenej kópie listu a doručenky (č.l. 121-127) je zrejmé, že sekretariát viceprezidenta Policajného

zboru SR T.. R.. R. Y. si prevzal list, ktorý mu zaslala obžalovaná, dňa 27.07.2016. Obžalovaná po
nahliadnutí na tento list potvrdila pravosť jej podpisu.
Zo správy spoločnosti News and Media holding, a. s. (č.l. 203-208) vyplýva, že na reportáži s
názvom „E. Q. má problém: Udanie v súvislosti s vraždou“, ktorý bol uverejnený dňa 07.09.2016
na webovej stránke www.pluska.sk a nenásledne dňa 08.09.2016 v týždenníku PLUS 7 DNÍ pod

názvom „Komu leží v žalúdku“ sa podieľal redaktor K. Y.. Táto spoločnosť nikdy nedisponovala adresou
[email protected].
Zo správy spoločnosti Ringier Axel Springer Slovakia, a. s. (č.l. 212-219, 222-223) okrem iného vyplýva,
žečlánoksnázvom„Matkazabitéhopodnikateľavyšlasodvážnymtvrdením:PrečoQ.spájasvraždou?“
bol uverejnený v denníku Nový Čas č. 195/26 na str. 6 a 7.

Zo správy spoločnosti MAFRA Slovakia, a. s. (č.l. 228) okrem iného vyplýva, že list, od odosielateľa
Q..Z. bol ich redakcii doručený, ich spoločnosť tento list redakčne nespracovala.

Zo správy spoločnosti PEREX, a. s. (č.l. 230) okrem iného vyplýva, že list, od odosielateľa Q..Z. bol na
ich emailovú adresu doručený, denník Pravda článok na túto tému nespracoval.

Zo zápisnice (č.l. 239-245) spísanej Ministerstvom Vnútra Slovenskej republiky, Prezídiom policajného
zboru, Národnou kriminálnou agentúrou v konaní č. PPZ-701/NKA-PZ-ST-2016 zo dňa 08.11.2016
vedenom pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 144 ods. 1 Tr. zák. je zrejmé, že dňa 08.11.2016
bol ako svedok vo veci vypočutý obžalovaný Y.. Y. L..
Zo zápisnice (č.l. 246-253, 385-392) spísanej Ministerstvom Vnútra Slovenskej republiky, Prezídiom

policajného zboru, Národnou kriminálnou agentúrou v konaní č. PPZ-701/NKA-PZ-ST-2016 zo dňa
06.10.2016 vedenom pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 144 ods. 1 Tr. zák. je zrejmé, že dňa
06.10.2016 bola ako svedok vo veci vypočutá obžalovaná K.. U. V..
Zo zápisnice (č.l. 254-258) spísanej Prezídiom policajného zboru, Úradom boja proti organizovanej
kriminalite, v konaní č. PPZ-329/BOK-ST-2011 zo dňa 10.01.2012 vedenom pre obzvlášť závažný zločin

vraždy podľa § 144 ods. 1 Tr. zák. je zrejmé, že dňa 10.01.2012 bol ako svedok vo veci vypočutý
poškodený Y.. E.. E. Q..
Zo zápisnice (č.l. 269-273, 380-384) spísanej Prezídiom policajného zboru, Úradom boja proti
organizovanej kriminalite, v konaní č. PPZ-329/BOK-ST-2011 zo dňa 30.09.2011 vedenom pre obzvlášťzávažný zločin vraždy podľa § 144 ods. 1 Tr. zák. je zrejmé, že dňa 30.09.2011 bola ako svedok vo veci
vypočutá obžalovaná K.. U. V.Á..
Zo správy Ministerstva Vnútra Slovenskej republiky, Prezídia policajného zboru, Národnej kriminálnej

agentúry zo dňa 28.04.2017 v konaní č. PPZ-701/NKA-PZ-ST-2016 vedenom pre obzvlášť závažný
zločin vraždy podľa § 144 ods. 1 Tr. zák. vyplýva, že fotokópia listu zo dňa 21.07.2016, ktorý bol poslaný
obžalovanou 1. viceprezidentovi Policajného zboru SR T.. R.. R. Y., bol do uvedeného konania doručený
dňa 19.08.2016. Keďže obsah listu poukazoval na skutočnosti týkajúce sa uvedenej trestnej veci, na
základe uznesenia zo dňa 20.09.2016 bolo rozhodnuté o pokračovaní v trestnom stíhaní. Nakoľko sa

však nepodarilo zistiť nové skutočnosti, následne bolo uznesením zo dňa 28.02.2017 trestné stíhanie
prerušené.
V správe zo dňa 11.01.2017 (č.l. 279) R.. E. H. potvrdil, že mu bol doručený na email H..L. list, ktorý
bol adresovaný R.. C. V..
V správe zo dňa 03.01.2017 (č.l. 283-291) spoločnosť Ringier Axel Springer Slovakia, a. s. potvrdila, že
dňa 16.08.2016 bola na email [email protected] doručená správa z adresy Q..Z. s prílohou, ktorou bol list od

odosielateľa - obžalovanej pre adresáta - R.. C. V.. Ten bol adresovaný na viacero emailových adries.
V správe zo dňa 27.12.2016 (č.l. 295-302) spoločnosť C.E.N., s. r. o. (vysielateľ televízie TA3) potvrdila,
že dňa 16.08.2016 bola na email [email protected] doručená správa z adresy Q..Z. s prílohou, ktorou bol
list s označením Q..T..
Zo správy Ministerstva Vnútra Slovenskej republiky, Prezídia policajného zboru, sekretariátu 1.

viceprezidenta PZ v konaní č. PPZ-VP-65-004/2017 vyplýva, že dňa 28.06.2016 bol na sekretariát 1.
viceprezidenta PZ doručený list od osoby označenej ako K.. U. V.. Doručený bol poštou. Tento list
bol odstúpený Prezídiu policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúre dňa 28.06.2016. Zo strany
sekretariátu 1. viceprezidenta PZ tento list nebol vtedajšiemu hovorcovi Ministerstva Vnútra Slovenskej
republiky poskytnutý.

Zo správy Ministerstva Vnútra Slovenskej republiky, Prezídia policajného zboru, Národnej kriminálnej
agentúry zo dňa 11.09.2020 v konaní č. PPZ-701/NKA-PZ-ST-2016 vedenom pre obzvlášť závažný
zločin vraždy podľa § 144 ods. 1 Tr. zák. vyplýva, že predmetné konanie je odo dňa 28.02.2017
prerušené.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 6C/32/2019 vyplýva, že poškodený sa voči

obžalovaným domáha, aby im bola uložená povinnosť zabezpečiť v týždenníku PLUS 7 dní a v denníku
Nový čas ospravedlnenie a povinnosť nahradiť mu nemajetkovú ujmu vo výške 1,- €. Predmetné konanie
je prerušené do právoplatného skočenia tohto konania (sp. zn. 4T/34/2018).
Zlustrácievevidenciipriestupkov(č.l.612-615),malsúdpreukázané,žeobžalovanáK..U.V. vminulosti
spáchala tri priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky nižšej závažnosti. Z odpisu

registra trestov mal súd preukázané, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná. Z lustrácie registra
obyvateľova vyplýva, že obžalovaná má evidovaný trvalý pobyt v meste Y., W. G.. E.. L.V. Č.. XXX/X.
Z lustrácie Generálnej prokuratúry SR vyplýva, že voči obžalovanej neprebieha iné trestné konanie. Z
lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že obžalovaná je samostatne zárobkovo činná osoba.
Z lustrácie v evidencii priestupkov (č.l. 612-615), mal súd preukázané, že obžalovaný Y.. Y. L. v

minulosti spáchal sedem priestupkov, a to tak priestupok proti majetku, proti verejnému poriadku, proti
občianskemu spolunažívaniu a aj niekoľko priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Z odpisu registra trestov mal súd preukázané, že obžalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu
Martin sp. zn. 0T/100/2015 zo dňa 31.08.2015 uznaný vinný zo spáchania prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., toto odsúdenie je zahladené. Z lustrácie Generálnej

prokuratúry SR vyplýva, že voči obžalovanému neprebieha iné trestné konanie. Z lustrácie v Sociálnej
poisťovni vyplýva, že obžalovaný nie je zamestnaný, je poberateľom invalidného dôchodku.
Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal,
spáchali ho obžalovaní, avšak tento nie je trestným činom.
Vykonaným dokazovaním bolo tak výpoveďami obžalovaných, ako aj poškodeného, a tiež masou

listinných dôkazov bezpochyby preukázané, že obžalovaní spoločným konaním v priebehu roka 2016
vypracovali list, ktorý adresovali T.. R.. R. Y.. V tomto liste okrem iného poukázali na ich podozrenie,
že Y.. E.. E. Q. by mohol mať spojitosť s vraždou syna obžalovanej Y. V. a zároveň uviedli v ňom,
že poškodený mal netransparentným spôsobom hospodáriť s majetkom Mesta Y.. Tento list následne
poslala obžalovaná v listinnej podobe na poštovú prepravu na hlavnej pošte v meste Y.. List bol

dňa 28.07.2016 doručený na sekretariát adresáta a po jeho doručení cestou ďalších policajných
zložiek odovzdaný policajtovi Národnej protizločineckej jednotky, expozitúry Stred, Národnej kriminálnej
agentúry PPZ, konajúcemu v trestnej veci vedenej pod ČVS:PPZ-701/NKA-PZ-ST-2016, pre obzvlášť
závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 Tr. zák.Súd dospel k záveru, že toto konanie obžalovaných, tak ako bolo vykonaným dokazovaním zistené a
ustálené, nie je trestným činom, pričom súčasne nie je ani daný dôvod na postúpenie veci inému orgánu
na prejednanie veci.

Podľa § 8 Tr. zák., trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Prečinu ohovárania podľa § 373 odsek 1 Tr. zák., sa dopustí ten, kto o inom oznámi nepravdivý údaj,
ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v
podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu.

Ako vyplýva zo skutkovej podstaty prečinu ohovárania, medzi znaky charakterizujúce jeho objektívnu
stránku patrí uvedenie nepravdivého údaja a jeho spôsobilosť v značnej miere privodiť niektorý v
tejto skutkovej podstate predpokladaný následok (samotné spôsobenie následku sa nevyžaduje).
Nepravdivým údajom je taký údaj, ktorý je v rozpore so skutočným stavom veci (so skutočnosťou).
Spôsobilosť v značnej miere ohroziť dotknutú osobu (poškodeného) zase predpokladá, že nemôže ísť
o ohrozenie akejkoľvek intenzity (teda miernej alebo obvyklej intenzity), ale musí sa skutočne jednať o

ohrozenie zásadnejšieho charakteru, a to aj z toho pohľadu, že ide o ohrozovací trestný čin (Uznesenie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 5 Tdo 83/2003 zo dňa 05.02.2003 a sp. zn. 11 Tdo 15/2008 zo dňa
08.07.2008).
Trestný čin ohovárania je trestným činom ohrozovacím, čo znamená, že pre vyvodenie trestnoprávnej
zodpovednosti sa nevyžaduje, aby reálne došlo k narušeniu vážnosti iného u spoluobčanov, jeho

poškodeniu v zamestnaní, v podnikaní, v narušení jeho rodinných vzťahov alebo v spôsobení mu inej
vážnej ujmy. Postačí, ak je oznámenie nepravdivého údaja spôsobilé taký následok vyvolať v značnej
miere. Predmetná skutková podstata však vyžaduje, aby oznámený nepravdivý údaj bol spôsobilý
privodiť nepriaznivý následok pre poškodeného predpokladaný skutkovou podstatou ohovárania.
Nepravdivý údaj je možné pokladať za spôsobilý privodiť nepriaznivý následok jedine v prípade, ak

tento obsahuje nepravdivú a dostatočne difamujúcu informáciu (podľa názoru súdu spájanie osoby s
vraždou inej osoby je bezpochyby takou informáciou) a súčasne táto informácia je oznámená spôsobom
umožňujúcimdostaťsadodispozícieosôb,uktorýchmátietonásledkyvyvolať.Vdanomprípadesúdmá
za to, že samotné zaslanie listu (ak aj takého difamujúce informácie obsahoval) príslušníkovi policajného
zboru samo o sebe nemohlo mať za následok značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov,

poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu.
Je zrejmé, že obžalovaná (aj za pomoci spoluobžalovaného), ako matka zavraždeného syna, list,
prostredníctvom ktorého obsahu mala podľa obžaloby ohovárať poškodeného, adresovala R.. R. Y.,
vtedajšiemu viceprezidentovi policajného zboru. Z tohto konania je zrejmé, že obžalovaní sa s dôverou
v právny štát obrátili na R.. R. Y., ako na osobu, ktorá v tom čase zastávala druhú najvyššiu funkciu

v policajnom Zbore SR. Žiadali od neho preveriť skutočnosti uvádzané v liste, no prioritne prešetriť,
či poškodený má nejakú spojitosť s vraždou syna obžalovanej. Adresátom tohto listu bol príslušník
orgánu, ktorého právomocou (resp. právomocou jeho podriadených) bolo okrem iného zisťovať, či
trestný čin bol spáchaný a kto ho spáchal. Predmetný list splnomocnenec R.. R. Y. osobne prevzal dňa
27.07.2016. Je absolútne logické a prirodzené, že obžalovaná (aj za účinnosti obžalovaného), ktorú

postihla nenapraviteľná a zdrvujúca životná tragédia, sa obrátila na orgány činné v trestnom konaní v
nádeji, že jej pomôžu po mnohých rokoch objasniť vraždu jej syna a za tým účelom žiadala preveriť
aj informácie, ktoré boli (a stále sú) zverejnené na jednotlivých webových stránkach siete internet,
a ktorých zdroje aj riadne uviedla. Ak aj sama naďalej pokladá poškodeného za podozrivú osobu a
túto skutočnosť v liste uviedla, za takéto konanie v žiadnom prípade nesmie byť obžalovaná (a ani

obžalovaný, ktorý s ňou predmetný list vytvoril) kriminalizovaná. Ak by súd dospel k opačnému záveru,
pozostalí po obetiach trestných činov by vždy museli čeliť riziku trestného stíhania, ak by označili určitú
osobu, o ktorej si myslia, že by mohla mať nejakú spojitosť s trestným činom. Je potrebné zdôrazniť, že
obžalovaná má postavenie poškodeného v konaní proti neznámemu páchateľovi č. PPZ-701/NKA-PZ-
ST-2016 vedenom Ministerstvom Vnútra Slovenskej republiky, Prezídiom policajného zboru, Národnou

kriminálnou agentúrou pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 144 ods. 1 Tr. zák., ktorým zločinom
mal byť zavraždený syn obžalovanej Y.. Ako poškodená a najmä ako matka má právo poznať meno
osoby, ktorá zodpovedá za smrť jej syna a za tým účelom poskytovať orgánom činným v trestnom konaní
akékoľvek informácie, ktoré by potenciálne mohli napomôcť objasneniu veci. Rovnako má právo obrátiť
sa na orgány činné v trestnom konaní so žiadosťou o preverenie informácií, o ktorých sa dozvedela, či

už ako priamy svedok, sprostredkovane od iných osôb, z obsahu webstránok siete internet alebo z iných
zdrojov, a ktoré podľa jej vlastného úsudku môžu súvisieť s vyšetrovaním skutku.
Súd má tak preukázané, že obžalovaní predmetný list zaslali osobe, ktorá bola príslušníkom policajného
zboru. Pritom písomná forma údaja, miesto, kde bol tento údaj oznámený ako aj jeho šírenie vminimálnom rozsahu len medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, ktorí s takýmito informáciami
prichádzajú v rámci plnenia svojich pracovných povinností bežne do styku a rozhodujú o nich, podľa
názoru súdu nemohlo dosiahnuť značnú mieru ohrozenia vážnosti poškodeného, či už v zamestnaní

alebo v jeho súkromí.
Zo samotného obsahu predmetného listu vyplýva, že obžalovaní nemali záujem list adresovaný
viceprezidentovi policajného zboru zverejniť. Okrem iného je v ňom výslovne uvedené, že list je dôverný.
Odhliadnuc od toho, každý príslušník policajného zboru, ktorému sa predmetný list dostal do dispozície
za účelom preverenia v ňom uvedených skutočností, a ktorý sa oboznámil s jeho obsahom, bol v zmysle

zákonapovinnýzachovávaťmlčanlivosťojehoexistenciianajmäjehoobsahu.Napriektejtoskutočnosti,
ako vyplýva z obsahu spisu, takmer identická kópia tohto listu bola dňa 16.08.2016 rozposlaná z
emailovej adresy Q..Z. na emailové adresy viacerých médií a rovnako viacerých vtedajších čelných
predstaviteľov tohto štátu.
Obžalovaní jednoznačne vylúčili, že by tento list adresovali inej osobe ako R.. R. Y. alebo, že by
ho posielali iným osobám emailom. Napriek výslovnej požiadavke obžalovaných, aby orgány činné v

trestnom konaní objasnili, kto tento list z emailovej adresy Q..Z. šíril, tieto nevykonali žiadne dokazovanie
v tomto smere (nezisťovali osobu, ktorá založila účet Q..Z., resp. nepreverili znaleckým dokazovaním
pravosť obžalovanou namietaného podpisu na liste šírenom emailom, ba ani nezistili tzv. IP adresu,
z ktorej mal byť email obsahujúci predmetný list zaslaný). Pritom vo veci nebol produkovaný jediný
dôkaz, ktorý by akýmkoľvek spôsobom spochybnil tvrdenie obžalovaných, že oni zaslali list výlučne

vtedajšiemu viceprezidentovi policajného zboru R.. R. Y.. Súd nemal akýkoľvek dôvod im neveriť, resp.
ich výpoveď vyhodnotiť ako nehodnovernú. Pritom nemožno opomenúť, že obdoba tohto listu bola
emailom rozposlaná jednotlivým ústavným činiteľom a médiám až s odstupom niekoľkých týždňov po
jeho zaslaní obžalovanou poštou vtedajšiemu viceprezidentovi policajného zboru. Aj táto skutočnosť
jednoznačne nasvedčuje tomu, že list zaslaný z účtu Q..Z., nebol šírení obžalovanými.

Súd konštatuje, že jedine v prípade preukázaného šírenia tohto listu obžalovanými jeho zasielaním
(alebo iným spôsobom jeho zverejňovania) subjektom odlišných od orgánov činných v trestnom konaní,
by bolo možné vôbec uvažovať o páchaní trestného činu ohovárania obžalovanými, no aj to len v
prípade naplnenia všetkých ostatných znakov skutkovej podstaty trestného činu ohovárania. Keďže
orgány činné v trestnom konaní nijak nevyvrátili obranu obžalovaných spočívajúcu v tom, že oni obsah

listu „verejne“ nešírili, táto ich obrana zostala zo strany obžaloby absolútne nespochybnená. Súd ustálil,
že za vynesenie obdoby listu (avšak už s inou grafickou úpravou, iným podpisom a iným adresátom) „na
verejnosť“ a jeho šírenie v žiadnom prípade obžalovaní nenesú zodpovednosť.
Vždy je potrebné posudzovať celkový kontext a spôsob, ako bola informácia prezentovaná zo strany
samotných obžalovaných, prípadne aj iné okolnosti, za akých k jej zverejneniu došlo. V tomto prípade

je na mieste uvažovať, že obsah listu s veľkou pravdepodobnosťou unikol z prostredia polície, ktorá
mala povinnosť (ako už bolo uvedené) zabezpečiť mlčanlivosť o jeho existencii a aj jeho obsahu. Kto
skutočne šíril list iným subjektom ako orgánom činným v trestnom konaní preukázané nebolo.
Pre úplnosť súd uvádza, že do úvahy, akým spôsobom mohol byť šírený list obžalovaných, prichádza aj
možný hackerský útok na obsah počítača obžalovaného, ktorý vo svojej výpovedi uvádzal, že koncept

listu mal v ňom uložený. Tento spôsob úniku obsahu listu, sa ale súdu javí ako menej pravdepodobný.
Avšak ani v takom prípade, by obžalovaní nezodpovedali za jeho šírenie a za spôsobenie prípadnej
ujmy poškodenému.
Súd tak ustálil, že nebolo preukázané, že by konaním obžalovaných informácia, ktorá mala byť
podľa názoru obžaloby spôsobilá poškodenému privodiť ujmu predpokladanú skutkovou podstatou

trestnéhočinuohovárania,bolaoznámenátak,abymohlabyťspôsobiláprivodiťpoškodenémunásledok
predpokladaný skutkovou podstatou trestného činu ohovárania. Takýto následok pritom rozhodne
nemohol byť spôsobený zaslaním predmetného listu príslušníkom policajného zboru.
Je nesporné, ako už bolo uvedené, že údaj - spájanie poškodeného s jedným z najťažších zločinov
- úkladnou vraždou syna obžalovanej, by mohol mať difamujúci účinok na povesť poškodeného. No

na to, aby táto informácia mala relevantný účinok pri posudzovaní, či došlo k spáchaniu trestného
činu ohovárania podľa § 373 odsek 1 Tr. zák., je okrem difamujúceho účinku potrebné, aby táto
súčasne bola nepravdivá. Tu súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním ďalej nebolo preukázané,
že by obžalovaná (a spolu s obžalovaným) vedome uvádzala nepravdivé informácie o poškodenom v
súvislosti so smrťou jej syna. Prokurátor v tomto smere nepredložil súdu žiadne dôkazy, z ktorých by bolo

možné bezpečne vysloviť a prijať záver, že obžalovanými uvádzané skutočnosti sú nepravdivé. Preto
súd z vlastnej iniciatívy doplnil dokazovanie vyžiadaním si stanoviska z Ministerstva Vnútra Slovenskej
republiky, Prezídia policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, odbor Stred, pričom zo správy zo
dňa 10.09.2020 vyplýva, že konanie vedené pod ČVS: PPZ-701/NKA-PZ-ST-2016, ktorého predmetomje trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa
§ 144 ods. 1 Tr. zák. syna obžalovanej Y. V. a pre podozrenie zo spáchania zločinu všeobecného
ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť doposiaľ nezistený páchateľ,

je dlhodobo prerušené, keďže sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie
voči určitej osobe. To, že predmetné konanie je naďalej prerušené potvrdila aj obžalovaná (ktorá má
v tom konaní postavenie poškodeného) vo svojej výpovedi. Keďže predmetná vec ČVS: PPZ-701/
NKA-PZ-ST-2016 nie je doposiaľ právoplatne skončená (dokonca v nej nebolo ani vznesené obvinenie
voči konkrétnej osobe), informácie o možnej spojitosti poškodeného so smrťou syna obžalovanej

prezentované obžalovanými v liste zaslanom R.. R. Y. sú v tejto chvíli neoveriteľné (a nie je preto možné
s istotou uzavrieť, že sú nepravdivé). Tým v žiadnom prípade súd netvrdí, že tieto informácie pravdivé
sú. Avšak vzhľadom na objektívnu stránku stíhaného trestného činu ohovárania podľa §373 ods. 1
Tr. zák. je z hľadiska vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti nevyhnutné, aby nepravdivosť údaja
bola preukázaná jednoznačne, bez akýchkoľvek rozumných pochybností. Očakávať, že by pravdivosť
alebo nepravdivosť takejto informácie bolo možné v blízkej budúcnosti objektívne zistiť a overiť, je

neopodstatnené, najmä ak predmetné konanie sa doposiaľ nevedie voči konkrétnej osobe a je dlhodobo
prerušené.
V danej trestnej veci teda ide o takú povahu skutočností vyplývajúcich z tvrdení obžalovaných, ktorých
pravdivosť alebo nepravdivosť pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti nie je možné objektívne
zistiť (a to ani v rámci úvah o prípadnom dokazovaní na hlavnom pojednávaní). Z týchto dôvodov nie

je naplnený ani ďalší znak objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu ohovárania podľa §373
ods. 1 Tr. zák.
Nazákladevykonanéhodokazovaniajezrejmé,žekonanímobžalovanýchnebolinaplnenévšetkyznaky
objektívnej stránky trestného činu ohovárania podľa § 373 odsek 1 Tr. zák., a preto súd takéto konanie
obžalovaných nemohol vyhodnotiť ako tento trestný čin.

Čo sa týka ďalšieho trestného činu, podľa ktorého prokurátor v podanej obžalobe právne kvalifikoval
žalovaný skutok, je ním prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zák. Tohto prečinu sa dopustí
ten, kto iného lživo obviní z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie. Charakterizujúcimi
znakmi objektívnej stránky tohto prečinu je urobenie lživého obvinenia a úmysel privodiť trestné stíhanie
inej osoby. Lživým obvinením treba rozumieť objektívne nepravdivé obvinenie, ktoré sa zakladá na

vymyslených skutkových okolnostiach o tom, kedy a ako došlo k spáchaniu trestného činu a kto ho
spáchal (pričom je bezvýznamné, či lživo obvinenej osobe bolo vznesené obvinenie, resp. či došlo k jej
odsúdeniu, prípadne či príslušný orgán vec odložil, pretože krivému obvineniu neuveril). Krivé obvinenie
iného z trestného činu musí smerovať voči konkrétnej osobe.
Vyslovenie iba podozrenia obvinenými, nemožno považovať za vedome lživé obvinenie, a teda ani

krivé obvinenie (obdobne v rozhodnutí R 44/1965). Pri posudzovaní viny páchateľa trestného činu
krivého obvinenia sa nestačí zaoberať iba otázkou, či osoba, ktorú páchateľ obvinil, skutočne spáchala
trestný čin, prípadne či bola preň stíhaná a odsúdená. Orgány činné v trestnom konaní musia zároveň
preukázať, že páchateľ trestného činu krivého obvinenia si bol vedomý toho, že inú osobu obviňuje
nepravdivo (rozhodnutie R 63/1991).

Je potrebné uviesť, že obžalovaní v texte predmetného listu nikdy priamo poškodeného neoznačili za
vraha Y. V.. Uviedli v ňom, že obžalovaná sa domnieva, že poškodený má spojitosť s touto vraždou a
pokladá ho za podozrivého. Za podozrivého ho pokladá aj preto, že poškodený vehementne popiera
akúkoľvekminulúspoluprácusjejsynom,hocionajepresvedčenáoopaku.Vtejtosúvislostiobžalovaná
svoje úvahy odôvodnila. Čo sa týka tvrdení obžalovanej (resp. tvrdení obžalovaného, ktorý sa mal

podieľaťnatvorbetejtočastilistu)ohľadomnetransparentnéhohospodáreniasmajetkommestaY.,ktoré
mal poškodený ako primátor mesta Y. podľa jej presvedčenia obsiahnutého v liste vykonávať, informácie
o tejto údajnej činnosti boli dlhodobo pred ich začlenením do nimi zaslaného listu zverejnené na webovej
stránke O..S..L.. Sám poškodený vo svojom výsluchu uviedol, že tieto tvrdenia boli uverejnené na
internete podstatne skôr, ako obžalovaní napísali a poslali predmetný list (a podľa jeho vyjadrenia ešte

stále uverejnené aj majú byť). Obžalovaní v tejto súvislosti dokonca uviedli aj svoj zdroj informácií
(konkrétne verejne prístupné webové stránky), z ktorých pri koncipovaní listu vychádzali.
Pre naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného prečinu krivého obvinenia je nutné, aby
páchateľovi tohto prečinu bolo preukázané, že jeho tvrdenia, ktoré uvádzal v súvislosti so spáchaním
trestného činu inou osobou, boli vymyslené a nezakladajú sa na pravde. Ide o okolnosť, ktorá musí byť

bezrozumnýchpochybnostídokázaná,keďžejezákladomprevinupáchateľaprečinukrivéhoobvinenia.
Aknebolovdostatočnomrozsahupreukázané,žeskutok,ktorýbolpredmetomtrestnéhokonaniavoveci
vedenej pod ČVS: PPZ-701/NKA-PZ-ST-2016, sa stal, resp. ak sa stal, kto bol jeho páchateľom, potom
nemožno vyvodiť ani záver o tom, že bez rozumných pochybností bolo dokázané, že obžalovaní vedomeuviedli o poškodenom nepravdivé údaje o jeho spojitosti s vraždou Y. V.. Ak totiž bola podaná obžaloba
pre prečin krivého obvinenia a táto obžaloba vidí protiprávnosť konania práve v tom, že obžalovaní
lživo obvinili poškodeného zo spáchania trestného činu úkladnej vraždy podľa § 144 Tr. zák., tak potom

obžaloba musí preukázať, že toto tvrdenie obžalovaných bolo bezpochyby lživé. Nakoniec nemožno
prehliadať, že poškodený nebol obžalovanými v predmetnom liste priamo označený za páchateľa
predmetného skutku. Obžalovaná v liste výslovne písala „len“ o svojom osobnom presvedčení, prečo
má mať podľa nej poškodený „spojitosť“ s predmetnou vraždou.
Keďže nebolo obžalobou preukázané, že sa bezpochyby jednalo o lživé tvrdenie zo strany

obžalovaných,dokonca,žebyobžalovaníobviňovalipoškodenéhozospáchaniatrestnéhočinuúkladnej
vraždy podľa § 144 Tr. zák., nie sú konaním obžalovaných naplnené ani všetky znaky objektívnej stránky
trestného činu krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1 Tr. zák.
Nakoniec súd mal za to, že okrem nenaplnenia objektívnych stránok predmetných trestných činov, u
obžalovaných nebola naplnená ani subjektívna stránka prečinu ohovárania a ani krivého obvinenia.
Vykonaným dokazovaním z vyššie uvedených dôvodov nebol u obžalovaných preukázaný úmysel (a

to ani nepriamy/eventuálny), či už úmysel oznámiť o poškodenom nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý
značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť
jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu, ako ani úmysel poškodeného lživo obviniť
z trestného činu za účelom privodenia jeho trestného stíhania. K subjektívnej stránke trestného činu
krivého obvinenia súd dopĺňa, že dokonca ani v prípade podania trestného oznámenia na inú osobu,

na preukázanie úmyselného zavinenia nestačí, že bolo preukázané uzrozumenie s tým, že s podaním
trestného oznámenia bude zrejme spojené trestné stíhanie osoby označenej v trestnom oznámení za
páchateľa trestného činu. Musí byť výslovne preukázané, že sa jedná o obvinenie vedome lživé, teda
osobe podávajúcej trestné oznámenie musí byť spoľahlivo, bez dôvodných a rozumných pochybností
preukázaná vedomosť, že osoba, na ktorú trestné oznámenie podáva sa trestného činu, na ktorý sa

trestné oznámenie vzťahuje, nedopustila.
So zreteľom na uvádzané skutočnosti a ich hodnotenie pre absenciu jednotlivých znakov objektívnej
stránky prečinu ohovárania a krivého obvinenia, rovnako tak pre absenciu preukázania subjektívnej
stránky týchto trestných činov súd dospel k záveru, že konanie obžalovaných v žiadnom prípade
nemohlo byť vyhodnotené ako obžalobou uvádzané trestné činy. Keďže nie je daný ani dôvod na

postúpenie veci inému orgánu na prejednanie veci, súd obžalovaných postupom podľa § § 285 písm.
b) Tr. por. spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Martin v lehote 15 dní odo
dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak
je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to

v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.