Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. máj 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7SaZ/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200328
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Neviďanská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1023200328.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Neviďanskou, v právnej veci žalobcu:

B. B., nar. XX.XX.XXXX, tureckej štátnej príslušnosti, kurdskej národnosti, č. cestovného pasu V.,
posledný pobyt v krajine pôvodu: V.. XX G. Z.. XXX Sk, Č.. M. XXK-XX/XX K., B., Turecká republika,
t.č. Pobytový tábor Rohovce, Slovenská republika, právne zastúpený: Mgr. Viera Orichová, advokátka,
adresa pracoviska Hollého 10, 949 01 Nitra, so sídlom Kláštorská 131, 949 01 Nitra, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 821 01 Bratislava,
v konaní o správnej žalobe vo veci azylu, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. ČAS: MU-
PO-176-26/2022-Ž zo dňa 20.01.2023, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. ČAS: MU-PO-176-26/2022-Ž zo dňa
20.01.2023 v napadnutej časti bodu 1., ktorým žalovaný rozhodol o neudelení azylu žalobcovi podľa § 13
ods. 1 písm. a/ zákona o azyle a bodu 2., ktorým žalovaný rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany
žalobcovi podľa § 13c ods. 1 písm. a/ a § 20 ods. 4 zákona o azyle a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Žaloba

1. Dňa 01.03.2023 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej aj ako „správny súd“
alebo ,,krajský súd“) doručená správna žaloba zo dňa 28.02.2023, ktorou sa žalobca postupom podľa §
207 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 220 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)
domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. ČAS: MU-PO-176-26/2022-Ž zo dňa 20.01.2023 v časti

bodu 1., ktorým žalovaný rozhodol o neudelení azylu žalobcovi podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona č.
480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako ,,zákon o azyle“)
a bodu 2., ktorým žalovaný rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi podľa § 13c ods. 1
písm. a/ a § 20 ods. 4 zákona o azyle a vrátenia veci na ďalšie konanie a to z dôvodov podľa § 191
ods. 1 písm. c/, d/, e/ a f/ SSP.

2. V odôvodnení žaloby žalobca k dôvodom žiadosti o medzinárodnú ochranu uviedol, že skutkové

okolnosti jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu sa od podania prvej žiadosti vôbec nezmenili a trvá na
vyjadreniach uvedených vo vstupnom pohovore konanom dňa 05.02.2021 v rámci prvého azylového
konania ČAS: MU-PO-358-23/2020-Ž. Je sympatizantom politickej strany HDP. V Tureckej republike
(ďalej aj ako „Turecko“) od detstva zažíval potláčanie z dôvodu, že je Kurd a preto od detstvažije v strachu. V škole sa učil po turecky od siedmych rokov, pričom ho v škole bili. Počas štúdii na
univerzite bol aktívny a chcel robiť aktivity pre Kurdov, ale spolužiaci mu v tom zabránili, dochádzalo
aj k násilným stretom, vyhrážali sa mu, hádzali do neho kamene, iní jeho kamaráti boli zbití a vzatí

na políciu, ale jemu sa vždy podarilo utiecť. Niekedy sa bál chodiť do školy, preto mu štúdium trvalo
dlhšie. Ak by ho polícia chytila, tak by ho bezdôvodne uväznili na dva roky. Takáto bola bežná prax
počas celého štúdia na univerzite (8 rokov). Zastrašovali aj iných Kurdov, pričom páchateľmi boli starší
spolužiaci alebo ich kamaráti. Poukázal na incident, ktorý sa odohral počas kurdského sviatku Nevrus,
ktorý je už zakázané oslavovať. On sa sviatku zúčastnil, ale bol pritom zbitý a všetci tí, ktorých chytila

polícia, skončili vo väzení. Uviedol, že každého, kto oslavuje tento sviatok považujú za teroristu a ak si
vyvesí vlajku Kurdistanu, tak je hneď uväznený. Poukázal na incident, ktorý sa odohral v roku 2015, keď
prebiehala v ich meste demonštrácia. On osobne sa demonštrácie nezúčastnil, bol doma so svojou
mamou. Následkom zásahu polície pri potlačení demonštrácie im zhorel dom a museli volať hasičov. Pri
tomto incidente mal veľký strach, ako aj pri každom inom pochodne alebo demonštrácii, pretože polícia
vždy použije silu na ich potlačenie. Ďalej poukázal na problémy, ktoré pre neho predstavuje povinná

vojenská služba. Uviedol, že táto služba je pre neho nebezpečná, pretože v prípade zásahu posielajú
Kurdov vždy do prvej línie, čoho sa on bojí, pretože by to pre neho znamenalo smrť. V Turecku má
ukončené vysokoškolské vzdelanie (turecký jazyk a literatúra), avšak nikdy nepracoval a to z dôvodu,
že by musel skrývať náboženskú orientáciu (že je ateista) a že podporuje politické hnutie HDP. Každý
Kurd, ktorý chce byť učiteľom, musí absolvovať náročné prijímacie skúšky, počas ktorých nesmie uviesť,

že podporuje HDP. Ak by uviedol, že podporuje HDP, tak zo skúšky by ho vyhodili.

3.DokonaniapredložilscreenshotzoficiálnehoelektronickéhoportáluTurecka,ktorýmázriadenýkaždý
občan Turecka, a cez ktorý mu bola doručená správa o povinnom nástupe na vojenskú službu. Takúto

správu dostal dňa 01.02.2021 a dňa 10.03.2020. V správe sa uvádza (voľný preklad): „Pán A.
Aygün, ste hľadaný ako osoba na úteku. Musíte sa prezentovať cez štátnu e-bránu alebo na najbližšej
vojenskej základni." Z dôkazu je zrejmé, že v prípade návratu do krajiny pôvodu by ho štátne orgány
zaregistrovali a musel by na vojenskú službu nastúpiť.

4. Žalobca namietal formálny prístup žalovaného v napadnutom rozhodnutí, nakoľko podľa žalobcu
žalovaný vôbec nerešpektoval právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej
aj ako ,,najvyšší správny súd“ alebo „NSS SR“) v zrušujúcom rozsudku, ktorý bol pre neho záväzný v
danej veci. NSS SR sa k otázke prenasledovania žalobcu vyjadril jasne a zrozumiteľne keď uviedol,
že na základe získaných informácii o krajine pôvodu nemožno vylúčiť možnosť, že by bol

žalobca donútený v prípade, že by bol v rámci svojej vojenskej služby povolaný do spomínaných oblastí,
podieľať sa na medzinárodných zločinoch či inom konaní, ktoré je predmetom
vylučujúcej klauzuly podľa čl. 12 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/95/EÚ zo
dňa 13.12.2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez
štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo

osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie)
(ďalejlen,,kvalifikačnásmernica“)(§13ods.2zákonaoazyle).Zároveňmázapreukázané(bod52)žev
Turecku neexistuje všeobecne dostupná legálna možnosť sa základnej vojenskej službe vyhnúť, pretože
náhradná civilná služba nebola zavedená. Otázka primeranosti sankcii nie je pre naplnenie skutkovej
podstaty prenasledovania relevantná. Súd konštatoval, že existuje silná domnienka, že odmietnutie

výkonu vojenskej služby za stanovených podmienok sa viaže k jednému z piatich dôvodov v čl. 10
kvalifikačnej smernice. V kontexte ozbrojeného konfliktu, najmä občianskej vojny, a pri neexistencii
zákonnej možnosti vyhnúť sa vojenským povinnostiam, je vysoko pravdepodobné, že odopretie výkonu
vojenskej služby budú orgány vykladať ako prejav politického nesúhlasu, bez ohľadu na prípadne
zložitejšie osobné dôvody. Podľa NSS SR keďže žalobca konzistentne tvrdil, že sa nechce ako osoba

kurdskej národnosti podieľať v rámci výkonu vojenskej služby na ozbrojených akciách vedených proti
jeho etniku, ponúka sa v jeho prípade azylový dôvod prenasledovania spočívajúci v skutočných alebo
prisudzovaných politických názoroch spojených s príslušnosťou ku kurdskému etniku.

5. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že žalovaný v priebehu azylového konania mal možnosť

zistiť, že žalobca je psychicky labilnejší, zle znáša neistotu a hrozbu núteného návratu do Turecka.
Žalobca žiadosť o medzinárodnú ochranu nezdôvodňoval politickými aktivitami a jeho problémy sú oveľa
komplexnejšie. Takisto prenasledovanie z dôvodu ateistického presvedčenia nie je hlavným dôvodom
žiadosti žalobcu o medzinárodnú ochranu. Žalobca nikdy netvrdil, že bude nasadaný na boj proti KPPa nespochybňuje, že na tento boj sú nasadení profesionálni vojaci. Ďalej na základe neidentifikovaných
informácii žalovaný vylúčil systematickú diskrimináciu kurdských vojakov. Takýto záver je nepodložený
a neodôvodnený.

6. Žalovaný ďalej cituje Oddelenie informácii, dokumentácie a výskumu (DIDR) OFPRA k otázkam
zaradenia brancov, podľa ktorej osoba kurdského pôvodu môže byť vyslaná do ktorejkoľvek provincie vo
východnom a juhovýchodnom Turecku. Z tejto informácie následne vyvodil záver o neexistencii reálnej
hrozby nasadenia žalobcu do akýchkoľvek vojenských akcii alebo hrozby, že by musel v armáde

páchať trestné činy. Takýto záver je podľa žalobcu opäť absolútne nepodložený a neodôvodnený.

7. Podľa čl. 4 ods. 3 písm. c/ kvalifikačnej smernice posúdenie žiadosti o medzinárodnú
ochranu sa má vykonať na individuálnom základe a zahŕňa zohľadnenie: individuálneho postavenia a
osobných okolností žiadateľa vrátane takých faktorov ako pôvod, pohlavie a vek, s cieľom posúdenia,
či by na základe osobných okolností žiadateľa činy, ktorým bol alebo mohol byť žiadateľ vystavený,

predstavovali prenasledovanie alebo vážne bezprávie.

8. Podľa žalobcu v jeho prípade je prenasledovanie z dôvodu odmietnutia výkonu vojenskej služby,
odôvodnené individuálnymi okolnosťami a individuálnou charakteristikou žiadateľa, podmienenou jeho
kurdskou etnickou príslušnosťou. V prípadoch rozsudkov NS SR, ktoré žalovaný menuje, sa

hovorí všeobecne o nenastúpení na vojenskú službu v ozbrojených silách. V prípade žalobcu treba
vziať do úvahy konkrétne osobné okolnosti jeho prípadu, pričom žalobca nie je iba obyčajným brancom,
ktorý odmietol nastúpiť na vojenskú službu, ako sa ho snaží vykresliť žalovaný. Žalovaný by mal vziať
do úvahy najmä druhú (podčiarknutú) časť citovaného ustanovenia kvalifikačnej smernice, ktoré hoci
sa do zákona o azyle nedostalo, je potrebné aplikovať v súlade s eurokonformným výkladom práva.

Ustanovenie výslovne upravuje povinnosť správneho orgánu posudzovať tie osobné okolnosti žiadateľa,
ktoré by mohli mať za následok, že činy, ktorým bol alebo by mohol byť žiadateľ vystavený,
budú predstavovať prenasledovanie alebo vážne bezprávie.

9. Žalovaný nerešpektuje rozsudok NSS SR, ktorý uvádza, že informácie o krajine pôvodu potvrdzujú

opakovanie trestov v prípadoch odopretia vojenskej služby z náboženských dôvodov a takúto
prax je už potrebné nepochybne považovať za neprimerané trestanie.

10. Žalobca poukázal na nasledovné informácie o krajine pôvodu, ktoré žalovaný založil do
administratívneho spisu:

11. Podľa doložených správ je vyhýbanie sa vojenskej službe (vo forme vyhýbania sa registrácii,
neprihlásenie sa na službu a dezercia) trestným činom, za ktorý môže byť uložená pokuta až uväznenie,
v závislosti od doby, po ktorú sa osoba vyhýba vojenskej službe a od toho, či sa prihlási dobrovoľne
alebo je zadržaná (Tresty za vyhýbanie sa vojenskej službe v Turecku a výhrade vo svedomí). Úrady

môžu po návrate do Turecka identifikovať osoby vyhýbajúce sa vojenskej službe. Trestom za vyhýbanie
sa je väzenie na dobu až 3 rokov.

12. Pojem ateizmus sa používa ako urážka a stotožňuje sa so satanizmom alebo terorizmom. V
pracovnom a rodinnom prostredí je tlak na jednotlivcov, ktorí majú iné náboženstvo alebo sú ateisti.

Ateisti sú objektom zastrašovania v provládnych médiách (Postavenie ateistov v Turecku).

13. Hoci zákony nebránia Kurdom v prístupe k zamestnaniu vo verejnom alebo súkromnom sektore, v
praxi je to inak, a sú diskriminovaní zo sociálnoekonomického hľadiska a majú menší prístup k vzdelaniu
a trhu práce. Sú nedostatočne zastúpení vo vysokých pozíciách. Väčšina Kurdov, ktorí sa

dostanú na vyššie pozície povie, že majú turecký pôvod a sú verní vláde, nemôžu sa identifikovať ako
Kurdi a nemôžu hovoriť kurdsky. Po pokuse o štátny prevrat Erdogan vyhlásil výnimočný stav a vládol
dekrétmi, prepustil tisíce kurdských učiteľov a zatvoril desiatky kurdských televíznych kanálov a novín -
na základe obvinení z podpory teroristickej organizácie PKK (Diskriminácia Kurdov v zamestnaní).

14. K faktorom, ktoré by mohli viesť k negatívnej pozornosti tureckých orgánov patrí členstvo v HDP
(kurdská etnická strana, ktorá je najväčšou opozičnou stranou), účasť na demonštráciách HDP,
účasť na zhromaždeniach HDP, zverejňovanie príspevkov na sociálnych médiách, vlastníctvo
a distribúcia brožúr HDP a určitých druhov literatúry napr. o samospráve a autonómii pre Kurdov.15. Vojenská služba je pre Kurdov ťažšia, pre kurdských obyvateľov je ponížením, pravidelne majú veľa
incidentov s armádou alebo políciou. Vojenská služba je určená pre turecký ľud, neslúži kurdskému

ľudu, lebo jedným z dôvodov je, že bojujú proti Kurdom. Správy opisujú konkrétne incidenty Kurdov
počas služby v armáde (MU-ODZS-2021/000258-004).

16. Turecké úrady sú pravidelne obviňované z beztrestného mučenia väzňov - najmä Kurdov, gullenistov
a ľavičiarov, prokurátori obvinenia nevyšetrujú.

17. V prípade, že vláda vyhlási vojenskú mobilizáciu, hrozí odporcom svedomia obvinenie z dezercie,
na ktoré sa vzťahuje trest smrti.

18. Turecko neuznáva právo na odmietnutie vojenskej služby z dôvodu svedomia. Okrem zasahovania
do práva na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania sa branci, ktorí odmietajú plniť

povinnosť kvôli svedomiu stretávajú s obmedzeniami mnohých ľudských práv - keď sa odmietajú hlásiť
k jednotke, ktorá im bola pridelená, verejné orgány ich identifikujú ako tých, ktorí sa vyhýbajú odvodom
alebo dezertérov. Tento status sa stáva súčasťou informácii spojených s ich národným identifikačným
číslom a informáciami. Právne postavenie, ktoré im je pridelené, prináša obmedzenia práva na
slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania a ďalších kľúčových ľudských práv, ako je účasť

na verejnom živote vrátane práva voliť a byť volený, práva na vzdelanie a slobodu pohybu. Trestné
opatrenia, s ktorými sa počíta v niekoľkých právnych predpisoch, vrátane zákona o brannej povinnosti,
trestného zákonníka a vojenského trestného zákona, majú za následok administratívne pokuty a trestné
sankcie, ktoré opakovane ovplyvňujú životy osôb.

19. Informácie ďalej hovoria o tom, že hoci Turecko má formálne prijatú antidiskriminačnú legislatívu, v
skutočnosti sú predstavitelia kurskej národnostnej menšiny diskriminovaní vo všetkých oblastiach života
- vo vzdelávacom procese, pri hľadaní zamestnania vo verejnej aj v súkromnej sfére. Diskriminácia
kurdskej menšiny sa vystupňovala po pokuse o vojenský prevrat v roku 2016 a vzhľadom na súčasný
vývoj nie je predpoklad, že by sa situácia v najbližšom čase zlepšila. Opatrenia, ktoré sú prijímané

a vykonávané tureckými štátnymi orgánmi v nadväznosti na prevrat sú namierené z veľkej časti na
príslušníkov kurdskej menšiny. V Turecku je násilie voči Kurdom časté a prítomné v každodennom
živote.

20. Turecké vojenské sily a koalícia sýrskych ozbrojených skupín podporovaných Tureckom ukázali

počas ofenzívy na severovýchode Sýrie hanebnú ignoráciu životov civilistov, keď spáchali závažné
násilie a vojnové zločiny vrátane hromadných vrážd a nezákonných útokov, ktoré zabili a zranili civilistov,
uviedla dnes Amnesty International.

21. ,,Turecká vojenská ofenzíva na severovýchode Sýrie mala ničivý účinok na život sýrskych civilistov,

ktorí boli opäť nútení opustiť svoje domovy a žijú v neustálom strachu z neselektívneho
bombardovania, únosov a hromadných vrážd. Turecké vojenské sily a ich spojenci preukázali úplne
bezohľadné ignorovanie civilných životov a začali nezákonné smrtiace útoky v obytných štvrtiach, ktoré
zabili a zranili civilistov.“ uviedol Kumi Naidoo, generálny tajomník Amnesty International. Turecko je
zodpovedné za činnosť sýrskych ozbrojených skupín, ktoré podporuje, vyzbrojuje a riadi. Turecko

doteraz poskytlo týmto ozbrojeným skupinám voľnú ruku pri páchaní závažných porušení v Afríne a
inde (Zdroj: Amnesty Interanational: Usvedčujúce dôkazy o vojnových zločinoch a iného násilia zo
strany tureckých síl a ich spojencov, dostupné na: ).

22. V roku 2018 turecké ozbrojené sily napadli a ovládli severo-sýrsky región Afrin, ktorý bol vo veľkej
miere obývaný Kurdmi, Jezídmi, kresťanmi a inými menšinovými skupinami. Turci a ich spojenecké
milície vyhnali z Afrínu státisíce ľudí, z ktorých mnohí hľadali útočisko v severovýchodnej Sýrii, ktorú
riadila Autonómna správa severnej a východnej Sýrie (AANE). Na konci roku 2019 zaútočilo Turecko aj
na severovýchod Sýrie po tom, čo prezident Trump nariadil siahnutie väčšiny amerických síl zo Sýrie.

V oblastiach pod kontrolou Turecka boli civilisti vystavení hrozným zločinom proti ľudskosti, ktorých sa
dopustili turecké sily a milície podporované Tureckom. Kurdské mestá boli bombardované a zničené,
niektoré bielym fosforom, čo bol vojnový zločin. Stovky civilistov bolo hromadne popravených. Kurdské a
jezídskeženyboliunesenéavystavenésexuálnemuotroctvu.VtajnýchväzeniachsanachádzajústovkyKurdov, ktorí sú rutinne mučení (Zdroj: Genocide watch, Turecko pácha vojnové zločiny a zločiny proti
ľudskosti v Sýrii, 10.06.2021, dostupné na: ).

23. Žalobca zdôraznil, že zapojenie tureckých ozbrojených síl v Sýrskom konflikte je reálne, dlhodobé,
jeho obeťami sú sýrski Kurdi a nie je predpoklad, že v blízkej budúcnosti dôjde k zmene situácie.

24. Turecko potvrdilo smrtiace nálety v Sýrii a Iraku proti kurdským skupinám. Útoky sa začali ako
odveta za cielený bombový útok v Istanbule na „teroristické základne", ale kurdskí predstavitelia hlásili
úmrtia civilistov. Turecko spustilo smrtiace nálety nad severnými oblasťami Sýrie a
Iraku, uviedlo v nedeľu turecké ministerstvo obrany, cielené proti kurdským skupinám, ktoré Ankara
považuje za zodpovedné za minulotýždňový bombový útok v Istanbule. Kurdské militantné skupiny však
účasť popreli. Ministerstvo citovalo právo Turecka na sebaobranu podľa čl. 51 charty OSN. Uviedlo,

že sa zameriava na oblasti, ktoré používajú teroristi ako základňu pri útokoch na našu krajinu.
Sýrski kurdskí predstavitelia tvrdia, že úmrtia civilistov boli spôsobené leteckými útokmi. Letecké útoky
sa zamerali na Kobane, strategické sýrske mesto s väčšinou kurdskou populáciou blízko tureckých
hraníc, ktoré sa Ankara predtým pokúsila prevziať v rámci svojich plánov na vytvorenie
„bezpečnej zóny" pozdĺž severnej Sýrie. Hovorca Sýrskych demokratických síl Farhad Shami vo svojom

tweete napísal, že dve dediny husto osídlené vysídlenými ľuďmi boli pod tureckým bombardovaním.
Povedal, že útoky si vyžiadali 11 mŕtvych civilistov a zničili nemocnicu, elektráreň a obilné silá. Sýrske
pozorovateľské centrum pre ľudské práva so sídlom v Británii, opozičný vojnový monitor, informovalo,
že útoky zasiahli aj pozície sýrskej armády a že najmenej 12 ľudí bolo zabitých. Turecké bojové lietadlá
podnikli približne 25 náletov na miesta na vidieku pri Aleppe, Rakke a Hasake (Zdroj: The GUARDIAN,

20.11.2022, dostupné na: ).

25. Severovýchodná Sýria: Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v máji pohrozil štvrtou vojenskou
inváziou Turecka do severovýchodnej Sýrie od roku 2016 s cieľom vyhnať Sýrske demokratické sily

(SDF) vedené Kurdmi a podporované Spojenými štátmi z oblastí, ktoré kontroluje južne od tureckých
hraníc (Zdroj: HRW - Human Rights Watch: World Report 2023 - Syria, 12 January 2023 (accessed on 28 February 2023).

26. Začiatkom roku 2022 mali turecké sily 122 vojenských, bezpečnostných a operačných bodov v

Sýrii, najmä pozdĺž sýrsko-tureckých hraníc na severe a severozápade krajiny. Turecké sily a Tureckom
podporované opozičné skupiny údajne pokračovali v útokoch na SDF- pozície v severnej
Sýrii počas referenčného obdobia, a to aj prostredníctvom ostreľovania a ďalšieho bombardovania.
Vojenské operácie Turecka v severnej Sýrii boli údajne zamerané na vytvorenie „nárazníkovej
zóny" pozdĺž turecko-sýrskej hranice. Vnímaním kurdsky ovládanej YPG, SDF a PYD ako napojenej na

PKK v Turecku, Turecko odôvodnilo svoje cezhraničné operácie ako „sebaobranu", tvrdením,
že operácie na oslobodenie „hranice pred hrozbou terorizmu" sa ,,nezameriavali na územnú celistvosť
a suverenitu" svojich susedov, zatiaľ čo Sýria poznamenala, že považuje akékoľvek turecké vojenské
vpády do krajiny za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti (Zdroj: European Union Agency for Asylum
(EUAA), Syria: Bezpečnostná situácia, COI, September 2022, dostupné na: df).

27. Podľa § 2 písm. d/ zákona o azyle prenasledovanie je závažné alebo opakované konanie
spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý
postihuje jednotlivca podobným spôsobom. Za vážne porušenie ľudských práv sa považuje nielen

porušenie nederogovateľných absolútnych ľudských práv, ako napr. právo na život, zákaz mučenia,
zákaz otroctva, atď., ale aj porušenie iných, derogovateľných ľudských práv, a to v závislosti od
závažnosti porušenia alebo od opakovania porušenia. Podstatná je skutočnosť, akým spôsobom ich
porušenie postihuje jednotlivca. K iným základným ľudským právam patrí napríklad právo na slobodu a
bezpečnosť (čl. 5 dohovoru), právo na rešpektovanie rodinného a súkromného života (čl. 8 dohovoru),

právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva (čl. 9 dohovoru), právo na slobodu prejavu (čl. 10
dohovoru), zákaz diskriminácie (čl. 14 dohovoru). Pokiaľ je porušenie týchto ľudských práv opakované,
tak ujma z porušenia dosiahne intenzitu prenasledovania.28. Základné ľudské práva žalobcu boli porušované od detstva až do odchodu z krajiny pôvodu.
Z dôvodu etnickej príslušnosti a neskôr aj z dôvodu prejavovania sympatii k politickej strane HDP bolo
opakovane porušované jeho právo na slobodu a bezpečnosť, právo na slobodu myslenia, svedomia a

náboženstva, právo na slobodu prejavu a zákaz diskriminácie. Diskrimináciu a porušovanie ľudských
práv Kurdov preukazujú aj informácie o krajine pôvodu založené v administratívnom spise. Preukazujú,
že hoci Turecko má formálne prijatú antidiskriminačnú legislatívu, v skutočnosti sú predstavitelia kurskej
národnostnej menšiny diskriminovaní vo všetkých oblastiach života ako vo vzdelávacom procese, pri
hľadaní zamestnania vo verejnej aj v súkromnej sfére. Diskriminácia kurdskej menšiny sa vystupňovala

po pokuse o vojenský prevrat v roku 2016 a vzhľadom na súčasný vývoj nie je predpoklad, že by sa
situácia v najbližšom čase zlepšila. Opatrenia, ktoré sú prijímané a vykonávané tureckými štátnymi
orgánmi sú namierené z veľkej časti na príslušníkov kurdskej menšiny. Konkrétne porušovanie
ľudských práv žalobca uviedol vo vstupnom pohovore, sú nimi vyhrážky a fyzické útoky, ktorým čelil
počas štúdii na univerzite a na všadeprítomný strach pred represiou štátnych orgánov, ktorý ho
sprevádza už od detstva, pričom dôvodom diskriminácie a represie je príslušnosť ku kurdskej

etnickej skupine.

29.Strachzrepresieadiskriminácienazákladeetnickejpríslušnostiužalovanéhovyvrcholilspovolaním
do povinnej vojenskej služby. Dôvodom odmietnutia vykonať vojenskú službu je primárne obava, že s
ním bude zle zaobchádzané z dôvodu kurdskej etnickej príslušnosti a že podmienky výkonu vojenskej

služby budú v jeho prípade horšie ako v prípade vojakov tureckej národnosti, znásobené obavou, že
by v čase výkonu vojenskej služby musel poprieť kurdskú identitu a čelil by tak psychickému násiliu, s
ktorým by sa nevedel vysporiadať a zároveň výkon vojenskej služby by v súčasnej situácii, keď sa
Turecko angažuje vo vojenskom konflikte v Sýrii, mohol zahŕňať činy definované ako trestné činy proti
mieru, vojnové trestné činy alebo trestné činy proti ľudskosti podľa medzinárodných dokumentov. Ďalej

má žiadateľ obavu z trestu, ktorý mu hrozí z dôvodu vyhýbania sa službe.

30. V súlade s právnym názorom uvedeným v rozsudku NSS SR v predmetnej skutkovej veci má žalobca
za to, že žalovaný nesprávne vyhodnotil a nesprávne posúdil neexistenciu prenasledovania žiadateľa z
dôvodu odmietnutia výkonu vojenskej služby, a to vzhľadom na individuálnu konkrétnu situáciu žalobcu.

Správny orgán nevzal do úvahy, že v prípade žalobcu odmietnutie vojenskej služby zakladá azylovo
relevantný dôvod najmä s ohľadom na jeho príslušnosť ku kurdskej etnickej príslušnosti, a s tým
súvisiace odmietnutie zúčastniť sa vojenských represii voči vlastnému (kurdskému) obyvateľstvu s
ohľadom na jeho hlboké spojenie s kurskou identitou, pričom nútenie k účasti na vojenských
operáciách by mu spôsobovalo duševné utrpenie a psychickú traumu, ktorej intenzita by zodpovedala

neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu.

31. Hlavný dôvod prenasledovania žalobcu vyplýva z odmietnutia nastúpiť základnú vojenskú službu v
Turecku, pričom tento dôvod vznikol po jeho odchode z krajiny pôvodu, kedy sa v súvislosti s
nástupom na výkon vojenskej služby dostal do omeškania a je vyhlásený za hľadanú osobu a musí

sa prezentovať cez štátnu e-bránu na vojenskej základni.

32.Podľanázoružalobcusamotnéplneniebrannejpovinnostinemožnobezďalšíchsúvislostípovažovať
za dôvod na udelenie medzinárodnej ochrany, pokiaľ sa jedná o plnenie takej povinnosti v regulárnej
armáde demokratického právneho štátu, ktoré je v súlade s vnútroštátnym aj medzinárodným

právom, a pokiaľ prípadné odmietanie výkonu takej vojenskej služby z dôvodu svedomia nie je trestané
neprimeranými sankciami.

33. Branná povinnosť spojená s účasťou na ozbrojenom konflikte, ako je ten, ktorý sa odohráva medzi
tureckými ozbrojenými silami a vzbúrencami z radov ozbrojených milícii PKK prípadne aj v rámci

tureckých bojových operácii, opäť namierených proti kurdským ozbrojencom najmä v Sýrii, naopak je
významná z pohľadu prenasledovania z azylovo relevantných dôvodov.

34. Žalobca uvádza, že v súvislosti s trestným stíhaním za odmietnutie vojenskej služby existuje
obava, že výkon vojenskej služby by v súčasnej situácii, keď sa Turecko angažuje vo vojenskom

konflikte v Sýrii, mohol zahŕňať činy definované ako trestné činy proti mieru, vojnové trestné činy alebo
trestné činy proti ľudskosti podľa medzinárodných dokumentov. K páchaniu uvedených trestných činov
tureckými ozbrojenými silami v posledných rokoch preukázateľne došlo, pričom obeťami trestných činov
páchaných tureckými ozbrojenými zložkami sú vo veľkej časti príslušníci kurdskej etnickej skupiny.35. Podľa ustanovenia § 2 písm. d/ zákona o azyle, vykladaného v súlade s čl. 9 ods. 2 kvalifikačnej
smernice, za prenasledovanie je mimo iného považované trestné stíhanie alebo trest za odopretie

výkonuvojenskejslužbyzakonfliktu,akbyvýkonvojenskejslužbyzahŕňalzločinyalebokonaniepatriace
medzi dôvody vylučujúcej klauzuly uvedené v čl. 12 ods. 2 kvalifikačnej smernice, ktorá sa vzťahuje na
zločin proti mieru, vojnové zločiny alebo zločiny proti ľudskosti, na vážne nepolitické zločiny a na činy,
ktoré sú v rozpore so zásadami OSN.

36. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 19.11.2020, EZ, C-238/19, podľa ktorého musí
byť čl. 9 ods. 2 písm. c/ kvalifikačnej smernice vykladaný v tom zmysle, že pre branca, ktorý odoprie
výkon vojenskej služby za konfliktu, ale nepozná svoje budúce služobné zaradenie v rámci armády,
v kontexte všeobecnej občianskej vojny, ktorá sa vyznačuje opakovaným a systematickým páchaním
zločinov alebo konaní uvedených v čl. 12 ods. 2 tej istej smernice armádou, ktorá nasadzuje branca,
by výkon vojenskej služby znamenal priamu alebo nepriamu účasť na páchaní takých zločinov alebo

konaní, bez ohľadu na zaradenie v rámci armády. Taktiež poukázal na príručku UNHCR, bod 171,
ktorá poskytuje jeden z autoritatívnych výkladov Dohovoru o právnom postavení utečencov: Ak je typ
vojenskej akcie, s ktorou jedinec nechce byť spájaný, odsudzovaný medzinárodným spoločenstvom
ako súci v rozpore so základnými pravidlami ľudského správania, mohlo by potrestanie za dezerciu
či vyhýbanie sa nástupu vojenskej služby byť, vo svetle všetkých ostatných požiadaviek definície,

samo osebe považované za prenasledovanie. Na základe informácii o krajine pôvodu nemožno vylúčiť
možnosť, že by bol sťažovateľ v prípade, že by bol v rámci svojej vojenskej služby povolaný do oblastí
na severovýchode Sýrie, donútený podieľať sa na medzinárodných zločinoch či inom konaní, ktoré je
predmetom vylučujúcej klauzuly. Zároveň platí, že v Turecku neexistuje všeobecne dostupná legálna
možnosť sa základnej vojenskej službe vyhnúť, pretože náhradná vojenská služba nebola zavedená.

Z informácii o krajine pôvodu je zrejmé, že Turecko vyhýbanie sa vojenskej služby sankcionuje, pričom
otázka primeranosti či neprimeranosti týchto trestných sankcii nie je pre naplnenie skutkovej podstaty
prenasledovania podľa čl. 9 ods. 2 písm. e/ kvalifikačnej smernice relevantná.

37. Existencia súvislosti medzi dôvodmi uvedenými v čl. 2 písm. d/ kvalifikačnej smernice ako aj čl.

10 kvalifikačnej smernice, a trestnými stíhaniami a trestami za odmietnutie výkonu
vojenskej služby podľa čl. 9 ods. 2 písm. e/ kvalifikačnej smernice nemožno považovať za preukázanú
ibaztohodôvodu,žetietotrestnéstíhaniaatrestysúvisiasuvedenýmodmietnutím.Keďževšakžalobca
sa nechce ako osoba kurdského pôvodu v rámcu výkonu vojenskej služby podieľať na ozbrojených
akciách proti jeho etniku, azylovo relevantný dôvod spočíva v žalobcových skutočných či pripisovaných

politických názoroch spojených s jeho príslušnosťou ku kurdskému etniku.

II. Vyjadrenie žalovaného k žalobe

38. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.03.2023 uviedol, že nesúhlasí s námietkou žalobcu
ohľadom nerešpektovania právneho názoru NSS SR. Žalovaný zdôraznil, že zabezpečil nové, aktuálne
informácie o krajine pôvodu, vrátane situácie týkajúcej sa vojenskej služby občanov kurdskej národnosti,

možných následkov odmietnutia výkonu vojenskej služby, vyhodnotil dôkaz predložený žalobcom -
správu o povinnom nástupe na základnú vojenskú službu zo dňa 10.03.2020 a dňa 01.02.2021, ktorú
žalobca obdržal a so žalobcom bol vykonaný aj ďalší pohovor na objasnenie všetkých dôvodov, pre
ktoré žiada udeliť azyl.

39. Žalovaný poukázal na rozsudok NSS SR sp. zn. 1Sak/10/2022, podľa ktorého: „V súvislosti s
odopretím výkonu vojenskej služby je u žiadateľa podstatné skúmať dôvod odmietnutia, či tak žiadateľ
učinil z dôvodu výhrady vo svedomí, prípadne či sa žiadateľ nechcel zapojiť do vojny, ktorá je v rozpore
s medzinárodným právom alebo sa len snažil vyhnúť vojenskej službe ako takej.“.

40.Žalovanýďalejuviedol,žeodmietnutienástupukvýkonuzákladnejvojenskejslužby,ktorájevkrajine
pôvodu povinná, nie je možné bez ďalšieho považovať za dôvod pre udelenie azylu, zvlášť, keď takéto
odmietnutie nie je spojené s reálne prejaveným politickým presvedčením alebo náboženstvom pričom
poukázal na rozsudok NSS SR sp.zn. 8Sža/18/2008.41. Žalovaný taktiež poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-237/19, podľa ktorého „Čl. 9 ods. 3
smernice 2011/95 sa má vykladať v tom zmysle, že musí existovať spojenie medzi dôvodmi uvedenými

v čl. 10 tejto smernice a stíhaním a potrestaním uvedenými v čl. 9 ods. 2 písm. e/ uvedenej smernice.
Ustanovenia čl. 9 ods. 2 písm. e/ v spojení s čl. 9 ods. 3 smernice 2011/95 sa majú vykladať v tom
zmysle, že existencia spojenia medzi dôvodmi uvedenými v čl. 2 písm. d/, ako aj v čl. 10 tejto smernice, a
stíhaním a potrestaním z dôvodu odmietnutia vykonania vojenskej služby uvedenými v čl. 9 ods. 2 písm.
e/ uvedenej smernice sa nemôže považovať za preukázanú len na základe skutočnosti, že toto stíhanie

a potrestanie nadväzujú na toto odmietnutie. Existuje však silná domnienka, že odmietnutie vykonania
vojenskej služby sa za podmienok spresnených v čl. 9 ods. 2 písm. e/ tej istej smernice viaže na jeden z
piatich dôvodov pripomenutých v jej čl. 10. Príslušným vnútroštátnym orgánom prináleží, aby vzhľadom
na všetky predmetné okolnosti overili pravdepodobnosť tohto spojenia.“.

42. Tvrdenie žalobcu v súvislosti s výhradou svedomia považuje žalovaný za vykonštruované.

Je síce pravdou, že v Turecku nie je možné výhradu svedomia uplatniť, avšak z konania a výpovede
samotného žalobcu nevyplýva, že svoju žiadosť o udelenie azylu založil, okrem iného, aj na výhrade
svedomia. Žalobca Turecko opustil legálne na platné víza za účelom práce na Kalvárii v Banskej
Štiavnici, ktorú aj reálne vykonával. To znamená, že Turecko primáme neopustil z „azylových dôvodov“,
aj napriek tomu, že žalobca vedel, resp. mal vedieť o tom, že sa na jeho osobu bude vzťahovať základný

vojenský výcvik, ktorého absolvovanie je v Turecku povinné.

43. Žalovaný uviedol, že výber oblasti na výkon základného vojenského výcviku brancov sa uskutočňuje
prostredníctvom elektronického systému, a teda branec môže byť pridelený do akejkoľvek oblasti s
výnimkou oblasti jeho pobytu. Ministerstvo zahraničných vecí Holandska v správe s názvom Všeobecná

správa o krajine pôvodu Turecko zo dňa 18.03.2022 uvádza, že: „Neexistujú žiadne právne prostriedky
alebodôvody,nazákladektorýchbybrancimohliodmietnuťnasadenievurčitýchoblastiach.Tosatýkaaj
kurdských brancov, ktorí sú umiestnení v juhovýchodnom Turecku.“. Podstatné je však to, že Kurdi nie sú
do„nechcených“oblastídosadzovanícielene,aleideonáhodnývýber,nakoľkoakoKurdsamôžeosoba
dostať slúžiť do hocijakej jednotky naprieč celým Tureckom. Takto nastavený systém výberu vylučuje

systematickú diskrimináciu na základe príslušnosti ku Kurdskému etniku, i keď jednotlivé individuálne
zlyhania ľudského faktora, na ktoré poukazujú aj správy o krajine pôvodu nie je možné úplne vylúčiť.

44. Taktiež je žalovaný toho názoru, že zo strany Turecka nedochádza k opakovanému a
systematickémupáchaniutrestnýchčinovaleboaktovstanovenýchvčl.12ods.2kvalifikačnejsmernice.

Žalovanému nie je známe žiadne vyhlásenie OSN, že by dochádzalo zo strany Turecka k činom, ktoré
sú v rozpore s jej cieľmi a zásadami. Je potrebné taktiež podotknúť, že v prípade Turecka ide o armádu
NATO, ktorá síce má určité problémy, ale určite nejde o také systémové a rozsiahle zlyhania, že iba
samotný odvod do armády bol dôvodom na udelenie azylu. Ak by také zlyhania existovali, nie je reálne,
že by neexistovali žiadne reálne dokumenty NATO, ktoré by na takýto systémový problém upozorňovali,

resp. by aspoň niektorí z predstaviteľov NATO túto vec kritizovali, o čom neexistujú žiadne relevantné
správy.

45. Podľa správy Ministerstva zahraničných vecí Holandska zo dňa 02.03.2022 „turecké ozbrojené sily
využívajú v ozbrojenom boji proti PKK (Kurdská strana pracujúcich) iba profesionálnych vojakov, pretože

tí sú oveľa lepšie vybavení a vycvičení na bojovú činnosť“. Taktiež podľa tureckého vydania denníka
Independent z roku 2012 sa od roku 2010 v dôsledku procesu profesionalizácie armády posielajú
odvedení vojaci a poddôstojníci do boja len vtedy, ak je to naozaj nevyhnutné. Napriek tomu, že
druhá správa je z roku 2012, aktuálnosť informácie v nej potvrdzuje aj skutočnosť, že 25.06.2019 bol
prijatý nový zákon o vojenskej službe, ktorý skrátil dĺžku povinnej vojenskej služby z 12 na 6 mesiacov.

46. V prípade žalobcu nebolo preukázané, že odmietnutím vojenskej služby by bol v prípade návratu
do krajiny pôvodu neúmerne kruto potrestaný za vojenský prečin z rasových, náboženských
alebo národnostných dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k
určitej sociálnej skupine.

47. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany žalobcovi žalovaný poznamenal, že v prípade vážneho
bezprávia vo forme uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu je u žalobcu táto forma vážneho bezprávia
vylúčená, nakoľko v roku 2004 bol trest smrti v Turecku zrušený.48. Čo sa týka druhej formy vážneho bezprávia, žalovaný má za to, že žalobcovi nehrozí ani mučenie
alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Žalobca, hoci je Kurd nikdy žiadnu činnosť

v prospech kurdského odporu voči vláde nevykonával. V prípade uloženia trestu odňatia slobody boli zo
strany žalovaného skúmané aj podmienky v tureckých väzniciach. Na základe správ o krajine pôvodu
žalovaný zistil, že tieto sú štandardné. Samozrejme, že dochádza aj k excesom, ale tieto sú bežnou
súčasťou väzenského života prakticky všade vo svete. Podstatné je, že štát nevytvára také podmienky,
že by tieto excesy toleroval alebo dokonca podporoval. Ide o individuálne problémy a nedá sa na

základe nich skonštatovať, že by väzni v Turecku vo všeobecnosti čelili vážnemu bezpráviu. Taktiež
žalovaný pripúšťa, že v tureckých väzniciach dochádza v istom percente k zlému zaobchádzaniu
s väzňami, primárne s „politickými“ väzňami, kedy najmä jednotlivci spájaní s PKK alebo gulenovcami
sú vystavení zlému zaobchádzaniu, zneužívaniu alebo prípadnému mučeniu zo strany niektorých
príslušníkov bezpečnostných, či väzenských orgánov. V prípade žalobcu však bolo preukázané, že jemu
jednak nehrozí umiestnenie do väznice s vysokým stupňom stráženia a najprísnejším režimom,

a tiež, že ho nemožno považovať za „politického“ väzňa ako potenciálnu obeť zlého zaobchádzania vo
väzení, keďže títo sú v drvivej väčšine terčom takýchto praktík.

49. Individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas
medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu žalobcovi taktiež nehrozí, nakoľko na

území Turecka v súčasnosti neprebieha žiadny ozbrojený konflikt v zmysle jeho definovania
medzinárodným právom. Keďže nie je splnená prvá podmienka, posudzovanie svojvoľného násilia je v
prípade žalobcu irelevantné.

50. Pri posudzovaní prípadu žalovaný postupoval v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou v

oblasti azylu, zohľadnil všetky vyhlásenia a dokumentáciu poskytnutú žalobcom, dôležité skutočnosti
týkajúce sa krajiny pôvodu žalobcu, jeho postavenie a osobné pomery vrátane pôvodu, pohlavia a veku.
Napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a zákonné, a preto navrhol žalobu zamietnuť.

III. Relevantné právne predpisy

51. Podľa § 5 ods. 10 SSP orgány verejnej správy sú rozhodnutiami správnych súdov v konkrétnej

veci viazané.

52. Podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

53. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov.

54. Podľa § 191 ods. 1 písm. f/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnejsprávyaleboopatrenieorgánuverejnejsprávy,akskutkovýstav,ktorývzalorgánverejnejsprávy
za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v
nich nemá oporu.

55. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

56. Podľa § 206 ods. 3 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom
rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.

57. Podľa § 206 ods. 4 SSP pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase
vydania jeho rozhodnutia.58. Podľa § 206 ods. 6 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie
o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o
všeobecnej správnej žalobe.

59. Podľa § 207 ods. 1 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo
opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.

60. Podľa § 207 ods. 2 SSP pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1

sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a
odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.

61. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

62. Podľa § 2 písm. a/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie medzinárodnou ochranou
udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany.

63. Podľa § 2 písm. b/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie azylom ochrana cudzinca
pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve (Dohovor o právnom postavení

utečencov - oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 319/1996 Z.z.) alebo v
osobitnom predpise (čl. 53 Ústavy Slovenskej republiky).

64. Podľa § 2 písm. c/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie doplnkovou ochranou ochrana
pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu.

65. Podľa § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo
opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych
opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v
1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,

2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú
vykonávané diskriminačným spôsobom,
3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,
4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,
5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon

vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,
6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

66. Podľa § 2 písm. f/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím
1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,

2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo
3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia
počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu,

67. Podľa § 8 písm. a/ zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,

žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,
národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo
príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do
tohto štátu.

68. Podľa § 8 písm. b/ zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
žiadateľovi, ktorý je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

69. Podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa
podmienky podľa § 8.

70. Podľa § 13 ods. 2 písm. a/ zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl, ak je dôvodné podozrenie,
že žiadateľ sa dopustil trestného činu proti mieru, vojnového trestného činu alebo trestného činu proti
ľudskosti podľa medzinárodných dokumentov.71. Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne
dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho

bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

72. Podľa § 13c ods. 1 písm. a/ zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi,
ak nespĺňa podmienky podľa § 13a.

73. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1
písm. a/, ods. 2 alebo ods. 4, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu podľa § 13a; to
neplatí, ak cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a.

74. Podľa § 52 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok, ak tento
zákon neustanovuje inak.

75. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny
poriadok“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú
povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a
dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

76. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,

ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

77. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je

viazaný len návrhmi účastníkov konania.

78. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal

s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

79.Podľačl.2písm.d/kvalifikačnejsmernicenaúčelytejtosmernice„utečenec“ještátnypríslušníktretej
krajiny, ktorý kvôli oprávnenej obave pred prenasledovaním z rasových, náboženských dôvodov,
dôvodov štátnej príslušnosti, z dôvodu zastávania určitého politického názoru alebo príslušnosti k určitej

sociálnej skupine nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta ochranu tejto krajiny, alebo
osoba bez štátneho občianstva, ktorá sa nachádza mimo štátu svojho doterajšieho pobytu z dôvodov,
ktoré sú uvedené vyššie, alebo ktorá sa tam vzhľadom na uvedené obavy nemôže alebo nechce vrátiť
a na ktorú sa neuplatňuje článok 12.

80. Podľa čl. 9 ods. 1 kvalifikačnej smernice, aby sa čin považoval za čin prenasledovania v zmysle
článku 1 písm. A Ženevského dohovoru, musí:

a) byť svojou povahou dostatočne vážny alebo opakovaný tak, aby predstavoval vážne porušovanie
základných ľudských práv, najmä práv, na ktoré sa nevzťahuje výnimka podľa článku 15 ods. 2

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, alebo

b) byť zoskupením rozličných opatrení vrátane porušovania ľudských práv, ktoré sú dostatočne vážne
na to, aby mali na jednotlivca rovnaký vplyv ako je uvedený v písmene a/.

81. Podľa čl. 9 ods. 2 kvalifikačnej smernice činy prenasledovania, ako sú kvalifikované v odseku 1,
môžu okrem iného nadobúdať formu:a/ činov fyzického alebo duševného násilia vrátane činov sexuálneho násilia;

b/ zákonných, správnych, policajných a/alebo súdnych opatrení, ktoré sú samotné diskriminačné alebo

ktoré sú vykonávané diskriminačným spôsobom;

c/ stíhania alebo potrestania, ktoré je neúmerné alebo diskriminačné;

d/ odmietnutia súdneho odškodnenia vyplývajúceho z neúmerného alebo diskriminačného potrestania;

e/ stíhania alebo potrestania kvôli odmietnutiu vykonania vojenskej služby v čase konfliktu v prípade, že
vykonávanievojenskejslužbybyzahŕňalotrestnéčinyaleboakty,naktorésavzťahujúdôvodyvylúčenia,
ako sú stanovené v článku 12 ods. 2;

f/ činy špecifické pre pohlavie alebo činy osobitného charakteru týkajúceho sa detí.

82. Podľa čl. 9 ods. 3 kvalifikačnej smernice v súlade s čl. 2 písm. d/ musí existovať spojenie medzi
dôvodmi uvedenými v čl. 10 a činmi prenasledovania, ako sú kvalifikované v odseku 1 tohto článku,
alebo stav, keď chýba ochrana proti takýmto činom.

83. Podľa čl. 10 ods. 1 písm. a/ kvalifikačnej smernice členské štáty zohľadnia pri posudzovaní
dôvodov pre prenasledovanie tieto prvky: pojem rasy bude zahŕňať najmä činitele farby, pôvodu alebo
príslušnosti ku konkrétnej etnickej skupine.

84. Podľa čl. 10 ods. 1 písm. b/ kvalifikačnej smernice členské štáty zohľadnia pri

posudzovaní dôvodov pre prenasledovanie tieto prvky: pojem náboženstvo bude zahŕňať najmä
zastávanie teistického, neteistického a ateistického presvedčenia, účasť alebo zdržanie sa oficiálnych
bohoslužieb v súkromí alebo na verejnosti, sám alebo v spoločnosti iných, iné náboženské úkony alebo
prejavy názoru alebo formy osobného alebo spoločného postoja, ktorý je založený na náboženskom
presvedčení alebo ktorý je ním nariadený.

85. Podľa čl. 10 ods. 1 písm. e/ kvalifikačnej smernice členské štáty zohľadnia pri posudzovaní
dôvodov pre prenasledovanie tieto prvky: pojem politického názoru bude zahŕňať najmä zastávanie
určitého názoru, filozofie alebo náboženského presvedčenia v záležitosti spojenej s prípadnými
aktérmi prenasledovania uvedenými v článku 6 a ich politikami alebo metódami bez ohľadu na to, či

tento žiadateľ uplatňoval tento názor, filozofiu alebo náboženské presvedčenie.

86. Podľa čl. 10 ods. 2 kvalifikačnej smernice pri posudzovaní, či žiadateľ má oprávnenú obavu
z prenasledovania, je nepodstatné, či má žiadateľ skutočne takú rasovú, náboženskú, národnú,
sociálnu alebo politickú charakteristiku, ktorá spôsobuje prenasledovanie, za predpokladu, že takáto

charakteristika je prisudzovaná žiadateľovi aktérom prenasledovania.

87. Podľa čl. 12 ods. 2 písm. a/ kvalifikačnej smernice štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez
štátneho občianstva sú vylúčení zo získania postavenia utečenca, ak existujú vážne dôvody domnievať
sa, že sa dopustili trestného činu proti mieru, vojnových zločinov alebo trestných činov proti ľudskosti

podľa medzinárodných dokumentov obsahujúcich ustanovenia o takýchto trestných činoch.

88. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8
(ďalej len ,,dohovor“) nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu
zaobchádzaniu alebo trestu.

89. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o
jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia
proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu

celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v
demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života
účastníkovalebo,vrozsahupovažovanomsúdomzaúplnenevyhnutný,pokiaľby,vzhľadomnaosobitné
okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.90. Podľa čl. 9 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského
vyznania; toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie alebo presvedčenie, ako

aj slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo presvedčenie sám alebo spoločne s inými,
či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov a
zachovávaním obradov.

91. Podľa čl. 9 ods. 2 dohovoru sloboda prejavovať náboženské vyznanie a presvedčenie môže

podliehať len obmedzeniam, ktoré sú ustanovené zákonmi a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti v záujme verejnej bezpečnosti, ochrany verejného poriadku, zdravia alebo morálky alebo
ochrany práv a slobôd iných.

92. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) nikoho nemožno mučiť ani
podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

93. Podľa čl. 53 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika poskytuje azyl cudzincom
prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd. Azyl možno odoprieť tomu, kto konal v
rozpore so základnými ľudskými právami a slobodami. Podrobnosti ustanoví zákon.

IV. Priebeh administratívneho konania

94. Dňa 23.05.2022 sa dostavil na Oddelenie azylu Policajného zboru Humenné cudzinec B. B., ktorý
opakovane požiadal o udelenie azylu z dôvodu obavy o svoj život ako príslušník kurdskej menšiny a
zo strachu a nesúhlasu, že bude musieť nastúpiť na vojenskú službu a bojovať proti svojim
bratom Kurdom žijúcim v Sýrii. Jedná sa o druhú žiadosť žalobcu. Dňa 28.12.2020 bol žalobca na
základe Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 (ďalej len ,,dublinské nariadenie“)

vrátený z Nemeckej spolkovej republiky (ďalej len ,,Nemecko“) na územie Slovenskej republiky (ďalej
aj ako ,,Slovensko“ alebo ,,SR“) z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušná Slovenská
republika (§ 4 ods. 6 zákona o azyle), nakoľko na Slovensku mal ešte platné povolenie na pobyt.
Povolenie na pobyt mu bolo vydané na účel osobitnej činnosti - dobrovoľnícka činnosť s platnosťou
do 14.04.2020 (následne predĺžené), pričom túto činnosť vykonával na Kalvárii v Banskej Štiavnici.

So žalobcom bol 05.02.2021 vykonaný pohovor, v ktorom uviedol všetky dôvody svojej žiadosti, a to
príslušnosť ku kurdskej menšine, odmietanie vojenskej služby, sympatie k Ľudovo-demokratickej strane
a ateizmus. Žalobca uviedol, že jeho štúdium trvalo dlhšie, nakoľko bolo obdobie, keď sa bál chodiť do
školy. Jeho spolužiakov aj dorezali a vyhrážali sa im. Vzhľadom na to, že podľa žalovaného v prípade
žalobcu neboli splnené podmienky ustanovené v § 8, § 10, § 13a a § 13b zákona o azyle, rozhodnutím

č. ČAS: MU-PO-358-23/2020-Ž zo dňa 22.06.2021 mu azyl nebol udelený a zároveň mu nebola ani
poskytnutá doplnková ochrana na území SR. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca správnu
žalobu na správny súd, ktorý ju rozsudkom č.k. 8SaZ/3/2021-39 zo dňa 06.10.2021 zamietol a potvrdil
správnosť rozhodnutia žalovaného. Keďže sa žalobca s rozsudkom krajského súdu nestotožnil, podal
kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom č.k. 2Sak/5/2021-82

zo dňa 31.01.2022 zmenil zamietací rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 8SaZ/3/2021-39 zo dňa
06.10.2021 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného o neudelení azylu a doplnkovej ochrany žalobcovi
č. ČAS:MU-PO-358-23/2020-Ž zo dňa 22.06.2021 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na to,
že žalobca dňa 22.04.2022 svojvoľne opustil Pobytový tábor Rohovce a mimo azylového zariadenia
sa zdržiaval viac ako 7 dní, bolo konanie vo veci jeho žiadosti rozhodnutím žalovaného č. ČAS: MU-

PO-358-47/2020-Ž zo dňa 29.04.2022 v zmysle § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o azyle zastavené.

95. Žalobca územie SR neopustil a dňa 23.05.2022 opakovane požiadal o azyl. Za účelom
zdôvodnenia jeho opakovanej žiadosti bol so žalobcom dňa 26.05.2022 opätovne vykonaný vstupný
pohovor, počas ktorého uviedol, že v Turecku nie je členom žiadnej politickej strany, avšak sympatizuje

s Ľudovo-demokratickou stranou HDP, pričom v rámci svojich sympatií k tejto strane nevykonával
žiadnu aktívnu činnosť. Na Slovensko pricestoval legálnym spôsobom v máji 2019. Do 16.11.2019 robil
dobrovoľnícke práce cez European Voluntary Service v Banskej Štiavnici. Po skončení projektu odišiel
do Frankfurtu (Nemecko), kde zostal mesiac a potom požiadal v meste Giessen v Nemecku o udelenieazylu. Na dobu trvania projektu od 14.06.2019 do 14.04.2020 mu bolo udelené povolenie na
prechodný pobyt, avšak z dôvodu vyhlásenia výnimočného stavu v súvislosti s ochorením COVID-19 mu
bola platnosť povolenia predĺžená. Na základe jeho žiadosti mu bol pobyt ukončený dňom 26.01.2021.

V súvislosti s dôvodmi jeho žiadosti uviedol, že v Turecku napriek jeho sympatiám k strane HDP
nemal žiadne konkrétne problémy, avšak z dôvodu jeho kurdskej národnosti nebol obľúbený v školskom
kolektíve, so spolužiakmi v škole mal viacero konfliktov a zo strany učiteľov pociťoval diskrimináciu.
Ďalším dôvodom jeho žiadosti je skutočnosť, že je ateista a psychicky to vnímal tak, že na ateistov je v
Turecku nazerané inak, ako na moslimov. Tretím dôvodom jeho žiadosti je obava z nástupu na základnú

vojenskú službu, nakoľko ako Kurd sa odmieta zapájať do bojových akcií, ktoré turecká armáda vedie.

96. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-176-26/2022-Ž zo dňa 20.01.2023 rozhodol v
bode 1. o neudelení azylu žalobcovi podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle, v bode 2. o neposkytnutí
doplnkovej ochrany žalobcovi podľa § 13c ods. 1 písm. a/ a § 20 ods. 4 zákona o azyle, v bode 3. o
neudelení azylu žalobcovi na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b/ a § 20 ods. 5 zákona

o azyle a v bode 4. žalovaný rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi na účel zlúčenia
rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b/ a § 20 ods. 5 zákona o azyle.

97. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že na základe výpovede žalobcu a
všetkých dostupných informácií je zrejmé, že nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu

na území SR. Žalobca v krajine pôvodu nikdy nečelil žiadnym takým problémom zo strany štátu či
neštátnychpôvodcov,ktorébybolomožnépovažovaťzaazylovorelevantnévzmysle§8zákonaoazyle.
Žalovaný vychádzal z informácií o Turecku a o problémoch aktívnych členov kurdských politických
strán, pričom skonštatoval, že obyčajní prívrženci, navyše ak svoj názor nikdy verejne neprejavili, ako
to bolo u žalobcu, sa so žiadnymi problémami nestretávajú. Žalobca ani nikto z jeho blízkych nikdy

nevyvíjali takú činnosť, ktorá by mala byť dôvodom na prisudzovanie nejakých politických názorov.
Samotné vnútorné sympatizovanie s nejakou stranou alebo etnická príslušnosť na toto nepostačuje,
lebo neexistujú také správy, že by v Turecku bol Kurdom en bloc prisudzovaný nejaký politický názor. V
konaní bolo síce zistené, že žalobca sympatizoval s myšlienkami politickej strany HDP, ale individuálne
svoje názory nikdy neprejavil. Na základe uvedenej skutočnosti možno konštatovať, že neexistujú také

okolnosti, ktoré by mu mohli spôsobovať opodstatnené obavy z prenasledovania.

98. Samotný ateizmus taktiež nie je dôvodom na udelenie azylu. Aby mohol byť osobe udelený
azyl z dôvodu jeho ateizmu, musela by byť v danom prípade táto skutočnosť dôvodom na jeho
prenasledovanie, čo žalobca neuviedol. V apríli 2014 bola založená Turecká asociácia ateistov (Ateizm

Dernegi), ktorá v roku 2020 podala dve relevantné žaloby vyvolané hanlivými vyhláseniami proti
ateistom. Z verejne dostupných zdrojov nie sú známe žiadne informácie o tom, že by ateizmus bol v
rozpore s ústavou krajiny a že by ateisti v Turecku boli v ostatnom období terčom krutého alebo
neľudského zaobchádzania.

99. Tretím dôvodom žiadosti o azyl v prípade žalobcu je snaha vyhnúť sa nástupu na povinnú vojenskú
službu a zároveň problémy, s ktorými by sa z toho dôvodu mohol stretnúť. V tejto súvislosti však
treba dodať, že v Turecku v súčasnosti neprebieha žiaden vojenský ozbrojený konflikt. Prebiehajú tam
síce vojenské operácie v pohraničí so Sýriou, resp. Irakom, avšak z informácií, ktoré sú obsahom
spisového materiálu, je zrejmé, že vojaci základnej vojenskej služby nie sú zapájaní do bojových akcií,

ktoré vykonáva armáda Turecka. Šanca zapojenia do bojových akcií je mizivá a v prípade vojaka s
kurdskou národnosťou skoro nulová. Podľa správy Ministerstva zahraničných vecí Holandska zo dňa
02.03.2022 turecké ozbrojené sily využívajú v ozbrojenom boji proti PKK (Kurdská strana pracujúcich)
iba profesionálnych vojakov, pretože tí sú oveľa lepšie vybavení a vycvičení na bojovú činnosť.
Podobné správy prinášajú aj iné zdroje. Podľa tureckého vydania denníka Independent z roku 2012 sa

od roku 2010 v dôsledku procesu profesionalizácie armády posielajú odvedení vojaci a poddôstojníci do
boja len vtedy, ak je to naozaj nevyhnutné. Vojenská služba bola skrátená na 6 mesiacov, takže väčšina
vojakov základnej vojenskej služby nemá ani dostatočný výcvik na zapojenie sa do bojových akcií. Jeho
obava, že by musel bojovať proti Kurdom je teda absolútne neopodstatnená a vykonštruovaná.

100. Podľa Oddelenia informácií, dokumentácie a výskumu (DIDR) Francúzskeho úradu na ochranu
utečencov a osôb bez štátnej príslušnosti (OFPRA) v správe s názvom Turecko: Vojenská služba -
zaradenie brancov, podmienky odkladu, zneužívanie brancov a sankcie za neposlušnosť prideľovanie
brancov do jednotlivých útvarov sa vykonáva náhodne pomocou počítača, ale branec nemôže byťodvedený v provincii, v ktorej sa narodil. Branci si nemôžu vybrať miesto vyslania: osoba kurdského
pôvodu môže byť preto vyslaná do ktorejkoľvek provincie vo východnom a juhovýchodnom
Turecku, pokiaľ to nie je provincia jej pôvodu.

101. Na základe vyššie uvedených skutočností mal žalovaný za to, že nemožno vyhodnotiť situáciu
žalobcutak,žebyišlooreálnuhrozbujehonasadenia doakýchkoľvekvojenskýchakciíaleboo
reálnu hrozbu, že by musel v armáde páchať akékoľvek trestné činy. Z toho dôvodu sa podľa žalovaného
situácia žalobcu, nedá chápať ako odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon

služby zahŕňal trestné činy uvedené v § 13 ods. 2 zákona o azyle. Tak, ako už bolo uvedené vyššie,
žiadne turecké jednotky tvorené vojakmi základnej vojenskej služby sa v súčasnosti nezúčastňujú akcií,
kde by sa takéto činy páchali. Nemôže byť teda vyhodnotené, že by sa vojenskej službe vyhýbal práve
kvôli odmietnutiu zúčastniť sa na trestných činoch, ktoré sú uvedené v § 13 ods. 2 zákona o azyle.

102. Podľa žalovaného v danom prípade nie je splnená ani druhá podmienka, aby bolo odmietnutie

vojenskej služby azylovo relevantné. Musí ísť o odmietnutie vojenskej služby v čase konfliktu a musí
ísť o stav, kedy je aj hrozba, že by do konfliktu bol zapojený, čo je prípade žalobcu vylúčené. Situáciu v
Turecku podľa medzinárodného práva nemožno považovať za vnútroštátny vojenský konflikt. Turecko
nevedie s vojakmi základnej vojenskej služby ani žiadny medzinárodný vojenský konflikt a ani nie je
jeho účastníkom.

103. Aj keď niektorí tureckí občania môžu na individuálnej úrovni čeliť istému nerovnému zaobchádzaniu
alebo diskriminácii v ozbrojených silách, z dôvodu ich politických názorov, kurdskej etnickej príslušnosti,
alebo alavitskému vierovyznaniu, táto diskriminácia nie je systémová či odobrovaná zo strany štátu.
Vo všeobecnosti nedosahuje úroveň perzekúcie podľa Ženevského dohovoru a ani neporušuje čl.

3 dohovoru. Spojitosťou dôvodmi odmietnutia, ich opodstatnenosťou a udelením azylu sa zaoberal
rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-238/19 z 19.11.2020 so záverom, že pri posudzovaní, či žiadateľ
má oprávnenú obavu z prenasledovania je treba posúdiť či existuje nadväznosť po odmietnutí vojenskej
služby a reálne nasledujúce prenasledovanie osoby spojené s azylovo relevantnými dôvodmi.
Teda pre vyhodnotenie oprávnenosti obavy je podstatné, či samotné odmietnutie je chápané ako

vyjadrenie politického názoru, na ktorý je naviazané následné prenasledovanie osoby, pričom toto musí
byť posúdené na individuálnom základe.

104. Okrem toho pod pojem prenasledovanie spadá aj neprimerané alebo diskriminačné stíhanie alebo
trest. Za vyhýbanie sa vojenskej službe by žalobcovi naozaj hrozilo väzenie, ale toto by bolo relevantné

až po tom, kedy by mu vznikla povinnosť nastúpiť na základnú vojenskú službu. Treba dodať, že
vyhýbaniesazákladnejvojenskejslužbeniejepodľaŽenevskéhodohovoruanizákonaoazyledôvodom
na udelenie azylu a navyše v Turecku za toto hrozia úplne štandardné tresty, ktoré nie sú vyššie od
trestov, ktoré sú štandardné v celosvetovom meradle. Obdobné tresty má aj Trestný zákon SR v §
386 - 388, pričom tresty za nenastúpenie vojenskej služby sú ešte prísnejšie ako v Turecku, kde za

odmietnutie vojenskej služby hrozí trest v maximálnej výške 3 rokov. Žiadny trest mu nehrozí, nakoľko
reálne sa vyhýbaniu vojenskej služby ešte nedopustil. Tieto problémy by musel riešiť každý jeden z
potenciálnych brancov z Turecka.

105. Žalovaný uviedol, že hoci existujú správy o individuálnych zlyhaniach s brancami

kurdského pôvodu (týka sa to však aj iných menšín, napr. Arménov alebo Alavitov), tieto sa nedajú
zhrnúť pod systémové zlyhanie.

106. NSS SR v rozsudku sp.zn. 2Sak/5/2021 zaviazal žalovaného zaobstarať si nové, aktuálne
informácie o krajine pôvodu adresne zamerané na posudzované otázky (vrátane situácie týkajúcej

sa vojenskej služby občanov kurdskej národnosti v Turecku, možných následkov odmietnutia výkonu
vojenskej služby, ďalej vyhodnotiť dôkaz predložený žiadateľom - správa o povinnom nástupe na
základnú vojenskú službu zo dňa 10.03.2020 a 01.02.2021, ktorú dostal). Takúto správu si žalovaný
vyžiadal a podľa jeho názoru jednoznačne z nej vyplýva, že v Turecku nie je žiadny rozdiel medzi
výkonom vojenskej služby medzi brancami tureckej a kurdskej národnosti. Vojenská služba je tam

povinná, ako v mnohých iných štátoch sveta a jej odmietnutie sa trestá, čo je bežným štandardom v
rámci celého sveta, vrátane Slovenska. Trest za jej odmietnutie je maximálne 3 roky odňatia slobody, čo
je ešte miernejšia úprava akú má napr. Slovensko a ide o miernejšiu úpravu akú má väčšina štátov sveta.
Podstatné je teda skúmať nie dôsledok odmietnutia, ktorý je úplne bežný, ale najmä dôvod odmietnutia.Ten menovaný dokázal uviesť iba všeobecne, neuviedol nič konkrétneho čo by mu za to mohlo hroziť.
Na základe dostupných informácií bolo jednoznačne preukázané, že vojaci základnej vojenskej služby
nie sú vo všeobecnosti nasadzovaní do vojenských akcií. Slúžia však aj na hraniciach Turecka,

je teda možné, že sa do nejakej potýčky dostať môžu, lebo najmä na hraniciach s Irakom a Sýriou.
Toto však neznamená, že branci sú nasadzovaní do priamych bojov, ide skôr o zlú všeobecnú situáciu,
ktorá tam vládne, a ktorá môže dané incidenty priniesť. Podstatné je však to, že Kurdi nie sú na hranice
dosadzovaní cielene, ale ide skôr o náhodný výber, nakoľko ako Kurd sa môže dostať slúžiť do hocijakej
jednotky naprieč celým Tureckom. Podstatné je, že správy nepreukazujú žiadnu cielenú perzekúciu

kurdských občanov v rámci výkonu základnej vojenskej služby a ani nepreukazujú, že by branci boli
posielaní do reálnych bojov. Základná vojenská služba trvá iba pol roka, čo je úplné minimum a ten čas
je na hrane toho, kedy je vojaka možné vycvičiť natoľko, aby mohol byť reálne nasadený do boja, čo
je bežne uvádzané vo vojenských príučkách. Po naozaj podrobnom preskúmaní všetkých dostupných
informácií je teda preukázané, že žalobcovi naozaj reálne hrozí nástup na základnú vojenskú službu
v Turecku, avšak tento pre neho nepredstavuje žiadne zvýšené riziko prenasledovania z akýchkoľvek

dôvodov, nakoľko primeraný trest za odmietnutie základnej vojenskej služby nemožno považovať za
prenasledovanie.

107. Vzhľadom na to, že neboli splnené dôvody pre udelenie azylu, bolo potrebné v zmysle zákona o
azyle tiež posúdiť, či cudzinec spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR, ktorá

sa poskytuje vtedy, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu
vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle.

108. K uloženiu trestu smrti alebo jeho výkonu žalovaný uviedol, že tento v prípade návratu žalobcu
do krajiny jeho pôvodu možno vylúčiť, a to z objektívnych dôvodov. Posledný trest smrti bol v Turecku

vykonaný v roku 1984 a následne v roku 2004 bol v Turecku trest smrti zrušený ústavou.

109. Pokiaľ ide o jeho nástup do armády, tak je vylúčené, že by žalobca čelil mučeniu. Je síce Kurd, ale
nie je žiadny aktivista a nikdy žiadnu činnosť v prospech kurdského odporu voči vláde nevykonával. Je
teda vnímaný ako úplne bežný občan Turecka.

110. Rovnako žalovaný posúdil podmienky vo väzniciach, ak by bol za odmietnutie vojenskej služby
odsúdený na nepodmienečný výkon trestu odňatia slobody. Tieto sú tiež štandardné. Samozrejme
dochádza aj k excesom, ale tieto sú bežnou súčasťou väzenského života prakticky všade vo svete. Štát
nevytvára také podmienky, že by tieto excesy toleroval alebo podporoval. Ide teda skôr o individuálne

problémy a nedá sa na základe nich skonštatovať, že by väzni v Turecku vo všeobecnosti čelili vážnemu
bezpráviu. V prípade žalobcu nemožno hovoriť o mučení, neľudskom alebo ponižujúcom zaobchádzaní
alebo treste len z titulu jeho zadržania pre účely výkonu spravodlivosti. Navyše, ako bolo už spomenuté,
ani výšku trestu za odmietnutie základnej vojenskej služby, nemožno považovať v tejto súvislosti za
neprimeranú alebo diskriminačnú.

111. Vo výročnej správe za rok 2021 Ministerstvo zahraničných vecí USA konštatuje, že turecká ústava
a zákon zakazujú mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, ale domáce a
medzinárodné skupiny bojujúce za ľudské práva uviedli, že niektorí policajti, väzenské orgány, vojenské
aspravodajskéjednotkypoužívajútietopraktiky.Skupinypreľudsképrávatvrdili,žejednotlivcisúdajnou

príslušnosťou k PKK (Strana kurdských pracujúcich) alebo hnutiu Gulen, boli častejšie vystavení zlému
zaobchádzaniu, zneužívaniu alebo možnému mučeniu. Z uvedených informácii však nevyplýva, že
sa jedná o absolútne bežné praktiky týkajúce sa všetkých väzňov a všetkých väzenských zariadení
bez rozdielu. Tieto praktiky sú najrizikovejšie pre istú časť uvádzaných politických väzňov, pričom sú
vykonávané niektorými príslušníkmi bezpečnostných či väzenských orgánov.

112. Čo sa týka tretej formy vážneho bezprávia, teda vážneho a individuálneho ohrozenia života
nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho
ozbrojeného konfliktu možno skonštatovať, že ani táto nebola naplnená, resp. že ani táto forma vážneho
bezprávia menovanému nehrozí v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu, a to z objektívnych dôvodov.

Na základe všeobecne dostupných informácií je totiž zrejmé, že na území Turecka v súčasnosti
neprebieha žiaden ozbrojený konflikt v zmysle jeho definovania medzinárodným právom, v ktorom by
vôbec mohlo dochádzať k ohrozeniam obyvateľov na základe neselektívneho násilia a vojaci základnejvojenskej služby do konfliktu v rámci Sýrie, na ktorom Turecko do istej miery participuje, zaraďovaní
nie sú.

113. Možno preto skonštatovať, že na základe individuálneho posúdenia dôvodov žalobcu nebolo
preukázané, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu, resp. do miesta svojho trvalého bydliska,
vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 13a zákona o azyle.

V. Posúdenie veci správnym súdom

114. Krajský súd v Bratislave ako vecne, miestne a kauzálne príslušný (§ 10 a § 17 písm. a/ SSP)
po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho
vydaniu postupom podľa prvého dielu štvrtej hlavy tretej časti SSP v spojení s § 206 ods. 3 a 4, pričom

dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a preto rozhodnutie žalovaného v napadnutej časti zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konania podľa § 220 v spojení s § 191 ods. 4 SSP. Správny súd rozhodol
o správnej žalobe v súlade s § 216 ods. 1 SSP do 90 dní od jej doručenia rozsudkom, ktorý dňa
09.05.2023 verejne vyhlásil v súlade s § 137 SSP.

115. Správnu žalobu vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia správny súd posudzuje
neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP). Pre správny
súd je rozhodujúci skutkový stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia (§ 206 ods. 4 SSP).
Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo

nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP), skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy
za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu
(§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP), a ďalej namietal, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo
opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP). Správny súd na základe zákonom uloženej

povinnosti preskúmal existenciu týchto zrušujúcich dôvodov, a dospel k záveru, že zrušujúce dôvody
podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/ a f/ SSP po oboznámení sa s obsahom súdneho a
administratívneho spisu a po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia v predmetnom prípade
preukázané mal.

116. Ak správny orgán pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje
ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu
nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom
a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle

sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane povinnosti rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie
rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako správny orgán v ich veci vyložil a aplikoval
príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní.

117. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe

ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.
Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli
náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny
orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac
zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie

azylu svoje špecifiká, spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť
žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových
tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne, zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o
azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti
úsudku správneho orgánu.

118. Žalobca v pohovore pred žalovaným uviedol, že ako Kurd bol od detstva potláčaný, do svojich 7
rokov nevedel turecky, v škole ich nútili naučiť sa turecky bitkou.S takouto psychikou žil až do svojich
20 rokov do nástupu na Univerzitu. Tu si začal uvedomovať svoju príslušnosť, politickú situáciu a bolešte viac potláčaný. Profesori im robili problémy kvôli názorovej rozdielnosti. Tým, že je Kurd, ateista,
a nie je moslim, sympatizant strany HDP, bolo naňho nazerané ako na satana. Preňho ako Kurda je
vojenská služba nebezpečenstvo, nakoľko v prípade zásahov, Kurdov vždy posielajú v prvej línii. Neskôr

uviedol, že pretože nenastúpil na vojenskú službu, hrozí mu postih aj vo forme uväznenia. Tak ako v
každej oblasti života, tak aj vo väzení čelia Kurdi diskriminácii. Vážne bezprávie vo forme neľudského a
ponižujúceho zaobchádzania mu hrozí aj v prípade, ak by do vojenskej služby nastúpil a
bol by nútený zúčastniť sa vojenského zásahu proti etnickým Kurdom žijúcim v Sýrii. Keďže je spojený
s kurdskou identitou, tak nútenie k účasti na takýchto vojenských operáciách by mu spôsobovalo

duševné utrpenie a psychickú traumu, ktorej intenzita by zodpovedala neľudskému a ponižujúcemu
zaobchádzaniu a teda by sa rovnala vážnemu bezpráviu.

119. Žalobca konzistentne počas konania tvrdil, že sa ako osoba kurdského pôvodu nechce v rámci
výkonu vojenskej služby podieľať na ozbrojených akciách vedených proti jeho etniku, ponúka sa teda
v predmetnej veci azylovo relevantný dôvod prenasledovania spočívajúci v žalobcových skutočných

či jemu pripisovaných politických názoroch (čl. 10 ods. 2 kvalifikačnej smernice) spojených s jeho
príslušnosťou ku kurdskému etiku (čl. 9 ods. 2 písm. c/ a e/ v spojení s čl. 10 ods. 1 písm.
a/ kvalifikačnej smernice).

120. Napadnutým rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-176-26/2022-Ž zo dňa 20.01.2023 žalovaný rozhodoval

vo veci za situácie, keď NSS SR rozsudkom sp.zn. 2Sak/5/2021 zo dňa 31.01.2022 zmenil
zamietací rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 8SaZ/3/2021-39 zo dňa 06.10.2021 tak, že
zrušil prvé rozhodnutie žalovaného o neudelení azylu a doplnkovej ochrany žalovanému č. ČAS:MU-
PO-358-23/2020-Ž zo dňa 22.06.2021 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

121. NSS SR v odôvodnení rozsudku sp.zn. 2Sak/5/2021 zo dňa 31.01.2022 uviedol, že primárnym
dôvodom pre neudelenie azylu žalobcovi bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu
v zmysle zákona o azyle. Žalobca požiadal o udelenie azylu z dôvodu obáv z prenasledovania za
sympatizovanie s opozičnou ľudovodemokratickou stranou (HDP), z dôvodu diskriminačného správania
sa voči nemu ako príslušníkovi kurdskej etnickej skupiny a ateistického presvedčenia a z dôvodu hrozby

trestu za nenastúpenie na základnú vojenskú službu. Uvedené tvrdenia kasačný súd posúdil
ako obavy z prenasledovania z dôvodov príslušnosti k etnickej skupine, z dôvodu sympatizovania s
opozičnými politickými názormi a dôvodu hrozby trestu za odmietnutie výkonu vojenskej služby.

122. Viazanosť právnym názorom správneho súdu sa v zmysle § 5 ods. 10 SSP týka len konkrétnej

veci, v ktorej bolo vydané súdne rozhodnutie. Ide o tzv. kasačnú záväznosť súdneho rozhodnutia, ktorá
je daná zákonom (§ 5 ods. 10 a § 191 ods. 6 SSP) a jej porušenie je priamo vynútiteľné. V nasledujúcom
administratívnom konaní nemá orgán verejnej správy žiadny priestor na úvahu, či a prípadne v akom
rozsahu bude alebo nebude rešpektovať právny názor správneho súdu. Viazanosť správneho orgánu
právnym názorom súdu je právna i skutková a vzťahuje sa na postup správneho orgánu v novom konaní,

na výrok aj na odôvodnenie nového rozhodnutia. Nie je úlohou správneho orgánu polemizovať
s právnym názorom súdu ani ho spochybňovať, ale je jeho povinnosťou ho rešpektovať, najmä ak bol
jasne a zrozumiteľne vyslovený tak, ako tomu v predmetnom rozsudku najvyššieho správneho súdu je.
Nie je pritom nevyhnutné, aby sa správny orgán s právnym názorom súdu stotožnil, je však povinný sa
ním riadiť (pozri rozsudok NS SR sp.zn. 5Sžo/25/2013 zo dňa 30.04.2014).

123. Podľa § 8 písm. a/ zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,
národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo
príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do

tohto štátu.

124. Vo všeobecnej rovine samotné plnenie brannej povinnosti nemožno bez ďalších súvislostí
považovať za dôvod pre udelenie medzinárodnej ochrany, pokiaľ sa však jedná o plnenie takejto
povinnosti v regulárnej armáde demokratického právneho štátu, ktoré je v súlade s vnútroštátnym i

medzinárodným právom, a pokiaľ je daným štátom rešpektovaná možnosť odopretia výkonu takejto
vojenskej služby z dôvodu svedomia či náboženského presvedčenia, či už zavedením náhradnej
(civilnej) služby alebo iným spôsobom, alebo prinajmenšom, pokiaľ takéto odopretie výkonu vojenskej
služby z dôvodu svedomia nie je v zmysle čl. 9 ods. 2 písm. c/ kvalifikačnej smernice trestanéneprimeranými alebo diskriminačnými sankciami (rozsudok NSS ČR č.k. 5Azs/19/2020-45 zo dňa
10.12.2021).

125. V danom prípade však Tureckom nie je rešpektované odopretie výkonu takejto vojenskej služby
z dôvodu svedomia a ako vyplýva z administratívneho spisu, následne je takéto odopretie výkonu
vojenskej služby z dôvodu svedomia mnohokrát trestané neprimeranými sankciami.

126. Na základe získaných informácii o krajine pôvodu nemožno vylúčiť možnosť, že by bol žalobca

donútený v prípade, že by bol v rámci svojej vojenskej služby povolaný do spomínaných
oblastí južného a juhovýchodného Turecka zasiahnutých občianskou vojnou v Sýrii, podieľať sa na
medzinárodných zločinoch či inom konaní, ktoré je predmetom vylučujúcej klauzuly podľa čl. 12 ods. 2
kvalifikačnej smernice (§ 13 ods. 2 zákona o azyle).

127. K argumentom žalovaného, že branci sa nedostávajú, nebývajú nasadzovaní do priamych bojov

správny súd konštatuje, že branec nech by už bol zaradený priamo v boji alebo nepriamo ako podporný
personál, napr. by bol pridelený k jednotke logistiky je súčasťou armády, a tým hoc aj nepriamym, ale
účastníkom páchania týchto vojnových zločinov. Súdny dvor vo svojej judikatúre skonštatoval, že čl.
9 ods. 2 písm. e/ kvalifikačnej smernice musí byť vykladaný tak, že pre branca, ktorý odoprie výkon
vojenskej služby v čase konfliktu, avšak nepozná svoje budúce služobné zaradenie v rámci armády,

v kontexte občianskej vojny, ktorá sa vyznačuje opakovaným a systematickým páchaním zločinov
alebo konaní uvedených v čl. 12 ods. 2 kvalifikačnej smernice armádou, ktorá nasadzuje brancov,
by výkon vojenskej služby znamenal priamu či nepriamu účasť na spáchaní takých zločinov alebo
konaní, bez ohľadu na zaradenie v armáde. To, že na danom území dochádza ku konaniam, ktoré sú
súčasťou vylučovacej klauzuly podľa čl. 12 ods. 2 kvalifikačnej smernice vyplýva z aktuálnych správ

o krajine pôvodu. Navyše zo správy o vojenskej službe v Turecku zo dňa 12.04.2022 vyplýva, že
branci vykonávajú službu aj v žandárstve. Žandárstvo, najmä jeho komando, sa pravidelne zúčastňuje
na vojenských operáciách proti prokurdským partizánom z PKK vo východných a juhovýchodných
oblastiach Turecka. Podľa organizácie Human Rights Watch z roku 2018 pozemné hranice Turecka sú
práve chránené pohraničnými jednotkami tureckých ozbrojených síl. Žandári, ktorí slúžia aj na

hraniciach, podliehajú veleniu pozemných síl. V rokoch 2019 až 2021 viaceré zdroje uvádzajú prípady
brancov pridelených na hraničné stanovištia a niekedy aj podozrivé úmrtia na týchto stanovištiach.
K tvrdeniu žalovaného, že na území Turecka v súčasnosti neprebieha žiadny ozbrojený konflikt v
zmysle jeho definovania medzinárodným právom správny súd poukazuje na správu o Turecku zo dňa
24.02.2022 - Freedom House, ktorá uvádza, že v rámci konfliktu zahynulo od júla 2015 v Turecku a v

severnom Iraku viac ako 5000 ľudí, väčšinou vojakov alebo kurdských militantov. Agentúra Európskej
únie pre azyl vo svojej správe o bezpečnostnej situácii v Sýrii zo septembra 2022 uviedla: ,,Sýria
poznamenala, že akékoľvek turecké vojenské vpády do krajiny považuje za „vojnové zločiny a zločiny
proti ľudskosti.“ V súvislosti s týmto správny súd poukazuje na správu Ministerstva zahraničných vecí
USA o ľudských právach v Turecku zo dňa 12.04.2022, podľa ktorej ,,Tureckom podporované sýrske

ozbrojené opozičné skupiny v severnej Sýrii sa údajne dopúšťali porušovania ľudských práv, pričom
ich terčom boli kurdskí a jezídski obyvatelia a iní civilisti, vrátane mimosúdnych popráv, svojvoľného
zadržiavania a násilného zmiznutia civilistov, mučenia, sexuálneho násilia, násilného vysťahovania z
domovov, rabovania a zaberania súkromného majetku, prevážania zadržaných civilistov cez hranice
do Turecka, verbovania detských vojakov, rabovania a znesväcovania náboženských svätýň.“ Podľa

správy Ministerstva zahraničných vecí Holandska o Turecku zo dňa 18.03.2021 ,,kurdskí branci sú
väznení a mučení, ak odmietnu nasadenie v juhovýchodnom Turecku“. Zo správy Švajčiarskej rady
pre utečencov s názvom Turecko: Situácia kurdských osôb vo vojenskej službe zo dňa 16.09.2020
vyplýva: ,,Podľa kontaktnej osoby A je možné, že Kurdovi, či už je obrezaný alebo nie, hrozí zvýšené
riziko zlého zaobchádzania a obťažovania počas vojenského výcviku. Je tiež možné, že by to

mohlo viesť k samovražde dotknutej osoby alebo jej zabitiu inými vojakmi. Podľa kontaktnej osoby
A existuje niekoľko takýchto prípadov. Podľa kontaktnej osoby C je vojenská služba pre kurdských
obyvateľov nebezpečným prostredím.“ Zo správy s názvom Turecko: Vojenská služba - zaradenie
brancov, podmienky odkladu, zneužívanie brancov a sankcie za neposlušnosť zo dňa 12.04.2022
vyplýva: ,,V rokoch 2000 až 2020 došlo k 3000 podozrivým úmrtiam brancov, najmä Kurdov, Arménov

a Alevitov.“ Podľa správy Ministerstva zahraničných vecí USA o ľudských právach v Turecku zo dňa
12.04.2022: ,,Niektorí branci údajne zažili krutú šikanu, fyzické týranie a mučenie, ktoré niekedy vyústilo
do smrti alebo samovraždy. Skupiny na ochranu ľudských práv hlásili podozrivé úmrtia v armáde, najmä
medzi brancami menšinového alevitského a kurdského pôvodu. Vláda takéto incidenty systematickynevyšetrovala ani o nich nezverejňovala údaje. Združenie pre ľudské práva Turecka a Nadácia pre
ľudské práva Turecka uviedli, že najmenej 13 úmrtí vojakov vykonávajúcich povinnú vojenskú službu
bolo výsledkom nehôd alebo k nim došlo za podozrivých okolností počas prvých 11 mesiacov

roka.“ Európska komisia vo svojej správe o Turecku zo dňa 12.10.2022 uviedla, že: ,,Podľa záväzných
ustanovení medzinárodného práva musí Turecko naďalej riešiť otázku ľudských práv.“

128. Jedným z dôvodov žalobcovej žiadosti o medzinárodnú ochranu je jeho ateizmus a z tejto
skutočnosti vyplývajúce problémy, ktoré má v krajine pôvodu. K uvedenému správny súd poukazuje,

že Humanists International, medzinárodná mimovládna organizácia presadzujúca sekularizmus, ľudské
práva a rovnosť v Správe o slobode myslenia: Turecko zo dňa 05.01.2021 uviedla: ,,Identifikovanie sa
ako,,ateista“jeobzvlášťproblematickéavediekverejnýmočierňovacímkampaniam,urážkam,hrozbám
a diskriminácii.“

129. Podľa správneho súdu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí riadne nezaoberal a nevysporiadal

s tými požiadavkami rozsudku NSS SR sp. zn. 2Sak/5/2021 vyplývajúcimi z jeho bodov 50., 51. a 54.,
ohľadom správ o krajine pôvodu, že: „...turecká vojenská ofenzíva na severovýchode Sýrie mala ničivý
účinoknaživotsýrskychcivilistov,ažeTureckojezodpovednézačinnosťsýrskychozbrojenýchsíl,ktoré
podporuje a riadi, a že v oblastiach pod kontrolou Turecka boli civilisti Sýrie vystavení hrozným činom
proti ľudskosti, kurdské mestá boli bombardované a zničené, kurdské a jezídske ženy boli unesené a

vystavené sexuálnemu otroctvu.“.

130. Z týchto správ o krajine pôvodu je správnemu súdu zrejmé, že Turecko má na svojich hraniciach
na severovýchode Sýrie pod vojenskou kontrolou niektoré pohraničné oblasti suverénneho územia štátu
Sýria s väčšinovým osídlením kurdského etnika, na ktorých vykonáva bojové operácie zamerané práve

voči kurdskému etniku, t.j. ide o etnicky zamerané bojové operácie, ktorými je zasiahnuté aj civilné
obyvateľstvo predovšetkým kurdského etnika (v danej situácii tak ide o potenciálne
páchanie vojenských zločinov na civilistoch na suverénnom území iného štátu), pričom sám žalovaný
v napadnutom rozhodnutí uvádza, že turecký vojaci základnej vojenskej služby sa zúčastňujú výkonu
vojenskej služby aj na hraniciach Turecka so Sýriou, tzn. aj v uvedenej pohraničnej oblasti, ktorá je tak

bojovouzónou,hocisasamotnýchbojovýchoperáciinemajúzúčastňovať,resp.saichpodľažalovaného
zúčastňujú iba vtedy, keď je to nevyhnuté.

131. Podľa správ o krajine pôvodu (Výročná správa Human Rights Watch) na juhovýchode
Turecka prebieha značne intenzívny vnútroštátny ozbrojený konflikt medzi tamojšími ozbrojenými silami

a PKK, ktorý ohrozuje životy a zdravie civilného obyvateľstva. Možnosť, že by žalobca bol donútený
v prípade, že by bol v rámci svojej vojenskej služby povolaný do zmieňovaných oblastí, či už priamo
alebonepriamopodieľaťsanamedzinárodnýchzločinochčikonaniach,ktorésúpredmetomvylučovacej
klauzulepodľačl.12ods.2kvalifikačnejsmernice,tedaniejemožnénapodkladeobstaranýchinformácii
o krajine pôvodu vylúčiť.

132. Podľa správneho súdu je tak s ohľadom na body 51. a 54. rozsudku NSS SR sp. zn. 2Sak/5/2021
zrejmé, že aj s ohľadom na samotné tvrdenia napadnutého rozhodnutia žalovaného o výkone povinnej
základnej vojenskej služby tureckých vojakov na hraniciach so Sýriou, bolo potrebné sa z jeho strany s
ohľadom na kvalifikačnú smernicu zaoberať možnosťou, že v prípade výkonu povinnej vojenskej služby

žalobcu v krajine pôvodu, by tak táto mohla zahŕňať priamu alebo nepriamu účasť na medzinárodných
zločinoch, či iných konaniach spadajúcich pod vylučujúcu klauzulu podľa čl. 12 ods. 2 kvalifikačnej
smernice, čím by bola daná súvislosť (kauzálny nexus) v zmysle čl. 9 ods. 2 písm. e/ kvalifikačnej
smernice medzi prenasledovaním v podobe trestného stíhania alebo trestania za odopretie výkonu
vojenskej služby a azylovo relevantnými dôvodmi prenasledovania taxatívne uvedenými v čl. 2 písm. d/

a v čl. 10 kvalifikačnej smernice.

133. Ďalšou z vyššie uvedeného vyplývajúcou skutočnosťou, s ktorou sa žalovaný v napadnutom
rozhodnutí nijako nezaoberal a nevysporiadal, potom podľa správneho súdu je tá zjavná skutočnosť
na strane žalobcu, ktorý je kurdskej etnicity, že jeho výkon povinnej vojenskej služby v armáde krajiny

pôvodu, vykonávajúcej bojové operácie na území Sýrie zasahujúce civilné obyvateľstvo s výslovným
zameraním na kurdské etnikum, pri ktorých je zjavne sporná opora v medzinárodnom práve, a počas
ktorých tak potenciálne dochádza k páchaniu vojenských zločinov na civilnom obyvateľstve väčšinou
kurdského etnika tureckou armádou, je v rozpore s jeho vnútorným svedomím, na čo žalobca v azylovomkonaní okrem iného tiež poukázal. Je preto podľa správneho súdu dôležité, aby sa v danom prípade
žalovaný výslovne zaoberal aj tou otázkou, či nútenie k povinnému výkonu základnej vojenskej služby
žalobcu v armáde krajiny pôvodu pod hrozbou trestného stíhania a trestu, ktorého aj opakované

odpykanie však aj tak neznamená zrušenie povinnosti výkonu povinnej základnej vojenskej služby, teda
pred hrozbou neprimeraného trestu, kvôli ktorému sa žalobca nechce vrátiť do krajiny pôvodu a žiada o
ochranu pred vydaním do nej, nie je za danej vojenskej situácie v zmysle správ o krajine pôvodu, jeho
prenasledovaním v zmysle čl. 9 ods. 2 písm. c/ a e/ kvalifikačnej smernice.

134. Podľa správneho súdu žalovaný dostatočne nezohľadnil podstatnú námietku žalobcu, že sa
odmietanie zúčastniť sa vojenských represií voči vlastnému (kurdskému) obyvateľstvu je s ohľadom
na jeho hlboké spojenie s kurdskou identitou. Za týchto okolností by bolo v rozpore s jeho svedomím
povinne vykonávať vojenskú službu pre armádu krajiny pôvodu, t. j. organizáciu, ktorá je zodpovedná za
násilné konanie voči jeho etniku vrátane žien a detí na suverénnom území susedného štátu. Zo strany
žalovaného bolo potrebné vyhodnotiť námietku žalobcu, či nútenie k účasti na vojenských operáciách

by mu spôsobovalo duševné utrpenie a psychickú traumu, ktorej intenzita by zodpovedala neľudskému
a ponižujúcemu zaobchádzaniu, teda či by v jeho prípade nebol vystavený v domovskej krajine po jeho
návrate reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle v spojení s judikatúrou
Súdneho dvora. V súvislosti s uvedeným správny súd poukazuje na rozsudok ESĽP F.G. proti Švédsku
zo dňa 23.03.2016, podľa ktorého sa správny orgán musí ex offo zaoberať všetkými relevantnými

okolnosťami, ktoré vyjdú v priebehu konania najavo, ktoré naznačujú že by mohol byť žalobca vystavený
v krajine pôvodu konania v zmysle čl. 3 dohovoru.

135. Zákaz mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, trestu či trestania garantovaný v
čl. 16 ods. 2 ústavy a v čl. 3 dohovoru sa prepája s právom na súkromie najmä v súvislosti s pozitívnym

záväzkom štátu, a to tak v jeho procesnej časti, ako aj v hmotnoprávnej časti.

136. Pri extenzívnom výklade týchto pojmov je poskytnutá ochrana čl. 3 dohovoru aj ľuďom (ide
predovšetkým o cudzincov), ktorým by v prijímajúcom štáte hrozilo vážne ohrozenie zdravia či extrémna
chudoba (bližšie v komentári k čl. 23 ods. 5 ústavy).

137. Pri vecnom napĺňaní pojmov mučenia, krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo
trestania sa spravidla vychádza z prvotných definícii štrasburských orgánov ochrany práva, ktoré
vymedzila Európska komisia pre ľudské práva tak, že:

- mučenie je neľudské zaobchádzanie, ktorého cieľom je získať informácie alebo priznanie,

- neľudské zaobchádzanie alebo trest je také zaobchádzanie, ktoré úmyselne spôsobuje závažné
duševné alebo fyzické utrpenie a ktoré je v danom prípade neospravedlniteľné,

- ponižujúce zaobchádzanie alebo trest je zaobchádzanie, ktoré hrubým spôsobom ponižuje jednotlivca
pred inými alebo ktoré ho núti konať proti svojej vôli alebo svojmu svedomiu.

138. Popri zohľadňovaní osobitostí konkrétneho prípadu treba pri výklade pojmov vymedzených v čl.
16 ods. 2 ústavy a čl. 3 dohovoru vziať do úvahy aj všeobecný vývoj smerujúci k väčšej humanizácii

spoločnosti, na čo reagujú aj orgány ochrany ľudských práv.

139. Článok 16 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 3 dohovoru v rámci práva nebyť mučený zakazujú aj mučivý,
hrubý, neľudský či ponižujúci trest, resp. trestanie. K princípu, že každý trest svojou podstatou obsahuje
aj určitý stupeň utrpenia, však ESĽP uviedol už v rozhodnutí Tyrer proti Spojenému kráľovstvu (zo

dňa 15.03.1978, č. 5856/72): ,, ... aby bol trest ponižujúci a v rozpore s článkom 3, pokorenie alebo
poníženie, ktoré zahŕňa, musí dosiahnuť, určitý stupeň a musí byť v každom prípade iné, ako je obvyklá
podstatná súčasť poníženia". Miera "nevyhnutného prvku poníženia" môže byť daná už samotnou
neprimeranosťou trestu vo vzťahu k spáchanému trestnému činu.“

140. Branná povinnosť spojená s účasťou na ozbrojenom konflikte, ako je aj ten ktorý sa odohráva medzi
tureckými ozbrojenými silami a vzbúrencami z radov ozbrojených milícií Strany kurdských pracujúcich,
prípadne i v rámci tureckých bojových operácii, opäť namierených proti kurdským ozbrojencom v Sýrii
a v Iráku, naopak je významná z pohľadu možného prenasledovania z azylovo relevantných dôvodovpráve v zmysle § 8 písm. a/ zákona o azyle, ktorý musí byť vykladaný v súlade s čl. 9 a 10 kvalifikačnej
smernice.

141. V Turecku neexistuje všeobecne dostupná legálna možnosť sa základnej vojenskej službe vyhnúť,
pretože náhradná civilná služba nebola zavedená. Už uvedené je v rozpore s ľudskými právami ako to
skonštatoval ESĽP vo svojom rozsudku Savda proti Turecku zo dňa 12.06.2012, sťažnosť č. 42730/05,
v ktorom uviedol, že súčasný systém vojenskej služby v Turecku nepovoľuje žiadne výnimky z jej výkonu
z dôvodu výhrady svedomia a môže naopak vyústiť do prísnej a opakovanej trestnej sankcie v dĺžke

odňatia slobody od dvoch mesiacov do dvoch rokov uloženej tým, ktorí odmietli službu nastúpiť. Z
rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sťažovateľ sa môže s dôverou zveriť pod ochranu tureckej vojenskej
justície. Práve však nedostatok jej nezávislosti a nestrannosti viedol ESĽP v spomínanom rozsudku k
záveru o porušení čl. 6 dohovoru, teda práva na spravodlivý proces, zo strany Turecka. V súvislosti s
uvedeným ESĽP skonštatoval, že nemožnosťou alternatívy brannej povinnosti Turecko porušilo čl. 3,
9, 6 ods. 1 dohovoru.

142. Žalovaný pritom nevzal do úvahy informácie zo správy o krajine pôvodu, ktoré potvrdzujú, že po
výkone uloženého trestu je na tých, ktorí odopreli výkon vojenskej služby z náboženských dôvodov
znovu požadované, aby výkon vojenskej služby podstúpili, a tresty za odopieranie sa tak opakujú. Takú
prax je už potrebné za neprimerané trestanie považovať celkom nepochybne, aj keď by bola, ako tvrdí

žalovaný, vykonávaná nediskriminačne voči všetkým tureckým občanom.

143. Iniciatíva za slobodu viery publikovala dňa 21.05.2021 článok, v ktorom okrem iného
informuje: ,,Okrem zasahovania do ich práva na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania
sa branci, ktorí odmietajú splniť povinnosť kvôli svedomiu stretávajú s obmedzeniami mnohých ľudských

práv. Keď sa branci, ktorí odmietajú splniť povinnosť kvôli svedomiu nehlásia k jednotke, ktorá
im bola pridelená, verejné orgány ich identifikujú ako tých, ktorí sa vyhýbajú odvodom alebo ako
dezertérov. Tento status sa stáva súčasťou informácií spojených s ich národným identifikačným číslom a
informáciami. Právne postavenie, ktoré im je pridelené, prináša obmedzenia práva na slobodu myslenia,
svedomiaanáboženskéhovyznaniaaďalšíchkľúčovýchľudskýchpráv,akojeúčasťnaverejnomživote,

vrátane práva voliť a byť volený, práva na vzdelanie a slobodu pohybu. Trestné opatrenia, s ktorými
sa počíta v niekoľkých právnych predpisoch, vrátane zákona o brannej povinnosti, trestného zákonníka
a vojenského trestného zákona, majú za následok administratívne pokuty a trestné sankcie, ktoré
opakovane ovplyvňujú životy osôb odmietajúcich svedomie počas ich života, čo vedie k porušovaniu
zásady ne bis in idem.“

144. Podľa správy o krajine Turecko: Vojenská služba - zaradenie brancov, podmienky odkladu,
zneužívanie brancov a sankcie za neposlušnosť zo dňa 12.04.2022, ak sa osoba po uplynutí 15
dní neprihlási alebo nezaregistruje, podlieha pokute. Podľa správy o výhrade vo svedomí, ktorú v
júli 2021 zverejnilo Združenie pre výhradu vo svedomí, v prípade odvolania niekedy dochádza k

dlhému oneskoreniu medzi okamihom, keď osoba dostane správnu pokutu, a okamihom, keď sa stane
právoplatnou. Počas tohto obdobia môže byť osoba vyhýbajúca sa vojenskej službe pokutovaná pri
každej kontrole vo všeobecnom systéme zhromažďovania informácií. Ako príklad správa uvádza prípad
P. Z. B., ktorému bolo od jeho vyhlásenia vo svedomí udelených celkovo 30 pokút a na základe dvoch
pokút v rokoch 2015 až 2018 mu bola uložená správna pokuta vo výške 12 000 tureckých lír. Abuzer

Yurtsever bol v rokoch 2016 až 2017 sedemkrát pokutovaný a 07.12.2016 mu bola uložená správna
pokuta vo výške 18 666 tureckých lír. K. L. I. bol v rokoch 2018 až 2020 zatknutý 14-krát a dostal 14
pokút, jedna z nich bola vo výške 4 218 tureckých lír.

145. Podľa správy Ministerstva zahraničných vec Holandska o krajine pôvodu Turecko zo dňa

18.03.2022: ,,Vyhýbajúci sa odvodu a dezertéri môžu mať kvôli vyhýbaniu sa odvodu alebo dezercii
osobné problémy s tureckými orgánmi. Tieto problémy môžu mať rôzne podoby, napríklad stále
sa zvyšujúce pokuty, zmrazené bankové účty, konfiškácia majetku, zastavenie vyplácania platov
a dôchodkových dávok, zákaz odchodu a trestnú stíhanie. Podľa dôverného zdroja môžu byť
vyhýbajúci sa odvodu a dezertéri potrestaní neprimerane alebo diskriminačne, ak sa vyhýbanie sa

odvodu alebo dezercia spájajú s politickými motívmi, napríklad s kurdským aktiviznom.“ Správa o
krajine Turecko: Vojenská služba - zaradenie brancov, podmienky odkladu, zneužívanie brancov a
sankcie za neposlušnosť zo dňa 12.04.2022 uvádza, že podľa čl. 75 vojenského trestného
zákona o napomáhaní vyhýbajúcim sa vojenskej službe je zakázané zamestnávať osoby vyhýbajúcesa vojenskej službe. Podľa všeobecnej správy Ministerstva zahraničných vec Holandska o krajine
pôvodu Turecko zo dňa 02.03.2022: ,,Bankový účet niektorých osôb s výhradou svedomia bol zmrazený
alebo zablokovaný alebo stratili prácu. Keďže zamestnávanie osôb, ktoré sa vyhýbajú odvodu, je pre

zamestnávateľov trestným činom, podľa Medzinárodného spoločenstva zmierenia (IFOR), kresťanskej
mierovej organizácie, boli osoby s výhradou svedomia často odsúdené na nezamestnanosť alebo
nelegálnu prácu bez poistenia. Podľa jedného zo zdrojov sú neúmerne postihovaní tí, ktorí sa vyhýbajú
odvodu a dezertéri, ak patria do určitých kategórií z hľadiska etnickej príslušnosti, náboženstva,
politických názorov.“.

146. Zo správy britského ministra vnútra Turecko: Vojenská služba zo septembra 2018 vyplýva, že
odopierači vojenskej služby sú v tureckom väzení často podrobení zlému zaobchádzaniu. Neúmerné
alebo diskriminačné stíhanie alebo trestanie v zmysle čl. 9 ods. 2 písm. c/ kvalifikačnej smernice
môže byť v zmysle judikatúry Súdneho dvora (Shepherd) tiež neprimerané trestanie odopretia výkonu
vojenskej služby. Aj keď žalovaný argumentuje primeranými sankciami, ktoré hrozia žalobcovi za

vyhýbanie sa nástupu do výkonu brannej povinnosti, v zmysle judikatúry Súdneho dvora aj z
primeranej sankcie, ktorá sa opakuje za istých okolností sa stáva neprimeraná, teda neúmerná sankcia v
zmysle kvalifikačnej smernice. Uvedené je relevantné pre naplnenie skutkovej podstaty prenasledovania
v zmysle čl. 9 ods. 2 písm. c/ kvalifikačnej smernice. Avšak treba uviesť, že v zmysle čl. 9 ods. 2
písm. e/ kvalifikačnej smernice otázka primeranosti sankcii nie je pre naplnenie skutkovej podstaty

prenasledovania relevantná. Správny súd konštatuje, že odmietnutie výkonu vojenskej služby v danom
prípade sa viaže k jednému z piatich dôvodov v čl. 10 ods. 1, a to k písm. a/ kvalifikačnej smernice. V
spojení s uvedeným poukazuje správny súd na ESĽP, ktorý vo svojej judikatúre skonštatoval, že turecké
trestné právo vyhýbanie sa vojenskej službe sankcionuje, otázka primeranosti trestnej sankcie nie je
pre naplnenie skutkovej podstaty prenasledovania podľa čl. 9 ods. 2 písm. e/ kvalifikačnej smernice

relevantná (Bayatyan proti Arménsku). Podľa bodu 171 príručky UNHCR tam, kde je typ vojenskej
akcie, s ktorou jedinec nechce byť spájaný, odsudzovaný medzinárodným spoločenstvom pre rozpor
so základnými pravidlami ľudského správania (čo jednoznačne v danom prípade vyplýva z aktuálnych
správ o krajine pôvodu), mohlo by potrestanie za dezerciu či vyhýbanie sa nástupu vojenskej služby byť,
vo svetle ostatných požiadaviek definície, samo osebe považované za prenasledovanie.

147. Podľa polytematickej správy o krajine pôvodu: Turecko zo dňa 19.08.2022: ,,Sofistikované
informačné databázy Turecka znamenajú, že odmietnutí žiadatelia o azyl pravdepodobne upútajú
pozornosť vlády, ak majú záznam v registri trestov alebo sú členmi osobitnej záujmovej skupiny vrátane
hnutia Gülen, kurdských alebo opozičných politických aktivistov alebo sú aktivistami za ľudské práva,

odporcami svedomia alebo dezertérmi.“.

148.Žalobcadoterazprenasledovanýnebolabolomuumožnenéajvzhľadomnajehoznalostitureckého
jazyka vysokoškolské štúdium, dokonca pricestoval dňa 17.05.2019 legálne na územie Slovenskej
republiky na pozývací list Kalvárskeho fondu a na dobu trvania projektu od 14.06.2019 do 14.04.2020

mu bol udelený pobyt. Táto skutočnosť však nevylučuje možnosť, resp. odôvodnený strach žalobcu z
prenasledovania v budúcnosti, najmä ak žalobca uvádza, že hlavný dôvod jeho prenasledovania, teda
odmietnutie nastúpiť základnú vojenskú službu v Turecku, vznikol až po jeho odchode z krajiny pôvodu
na Slovensko, kedy sa v súvislosti s nástupom na výkon vojenskej služby dostal do omeškania a v
krajine pôvodu je vyhlásený za hľadanú osobu na úteku a musí sa prezentovať cez štátnu e-bránu na

najbližšej vojenskej základni.

149. Posudzovanie odôvodnenosti strachu z prenasledovania je úzko späté s ďalšími kritériami, pretože,
ako najvyšší súd v doterajšej rozhodovacej činnosti už niekoľkokrát judikoval, posúdenie nároku na
udelenie azylu podľa § 8 písm. a/ zákona o azyle je postavené na potencialite prenasledovania v

budúcnosti po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, jedná sa teda, podobne ako
pri posudzovaní skutočného nebezpečenstva vážnej ujmy na účely doplnkovej ochrany, o prospektívne
rozhodovanie.

150. Samotná skutočnosť, že žalobca nepožiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky

bezodkladne po príchode na jeho územie (pricestoval na územie Slovenska legálne, bol mu udelený
pobyt a v rámci pobytu opustil Slovensko a požiadal o azyl v Spolkovej republike Nemecko, odkiaľ bol
vrátený), sama o sebe nepostačuje na vylúčenie z možnosti udelenia medzinárodnej ochrany, pretože
táto skutočnosť ešte nevylučuje, že žalobca hľadal najskôr ochranu v Slovenskej republike (kde salegálne zdržiaval, následne požiadal o azyle v Nemecku, odkiaľ bol vrátený), práve preto, že sa
nedá vylúčiť, že má odôvodnený strach z prenasledovania v krajine pôvodu z azylovo relevantných
dôvodov alebo že by v prípade vrátenia do tejto krajiny čelil skutočnému nebezpečenstvu vážnej ujmy

zakladajúcemu nárok na doplnkovú ochranu.

151. Samotné ustanovenia § 8 písm. a/ zákona o azyle pracuje s pojmom strachu (obavy)
ako subjektívnym prvkom a odôvodnenosťou strachu z prenasledovania ako objektívnym prvkom,
nestanovuje však podmienku faktického prenasledovania v minulosti, hoci takáto skutočnosť je veľmi

významnou indíciou primeranej pravdepodobnosti prenasledovania aj v budúcnosti. V každom prípade
je však skúmaná možnosť budúceho prenasledovania, pričom je využívaný štandard primeranej
pravdepodobnosti, čo znamená, že táto možnosť musí byť reálna, nie iba hypotetická. Dôvodom
odmietnutia vykonať vojenskú službu je primárne pre žalobcu obava, že s ním bude zle zaobchádzané
z dôvodu kurdskej etnickej príslušnosti, a že podmienky výkonu vojenskej služby budú v jeho prípade
horšie ako v prípade vojakov tureckej národnosti a zároveň výkon vojenskej služby by v súčasnej situácii,

keď sa Turecko angažuje vo vojenskom konflikte v Sýrii, mohol zahŕňať činy definované ako trestné činy
proti mieru, vojnové trestné činy alebo trestné činy proti ľudskosti podľa medzinárodných dokumentov.
Ďalej má žalobca obavu z trestu, ktorý mu hrozí z dôvodu vyhýbania sa vojenskej službe.
Pričom predpoklad, resp. reálna možnosť budúceho prenasledovania v zmysle čl. 9 ods. 2 písm. c/ a
e/ kvalifikačnej smernice podľa správneho súdu vyplýva z množstva správ o krajine pôvodu, na ktoré

správny súd poukazuje v tomto rozhodnutí.

152. Podľa správy Združenia pre výhradu vo svedomí uverejnenej v júli 2021 nie je vykúpenie sa z
vojenskej služby alternatívou vojenskej služby. Cena vykúpenia sa z vojenskej služby je 4 400 eur,
čo je približne 16-násobok tureckej minimálnej mzdy, a mnohí ľudia sú nútení sa zadlžiť, aby túto

sumu zaplatili. Aj po zaplatení musí každý absolvovať mesačnú službu. Podľa správy Ministerstva
zahraničných vecí Holandska o Turecku zo dňa 02.03.2022 sa suma za vykúpenie za obdobie od
01.07.2021 do 31.12.2021 zvýšila na 43 151,28 tureckých lír. Podľa článku agentúry Anadolu by po
prijatí nového branného zákona v júni 2019 mohli osoby vyhýbajúce sa vojenskej službe požiadať o
vykúpenie sa z vojenskej služby do novembra 2019. Po tomto dátume osoby vyhýbajúce sa vojenskej

službe nemajú nárok na vykúpenie sa z vojenskej služby. Žalobca na Slovensko pricestoval
legálnym spôsobom v máji 2019. Na dobu trvania projektu od 14.06.2019 do 14.04.2020 mu
bolo udelené povolenie na pobyt. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa v domovskej krajine v rozhodnom
období od júna do novembra 2019 nenachádzal a v súčasnosti už ako osoba vyhýbajúca sa vojenskej
službe ani nemôže požiadať o vykúpenie sa z vojenskej služby.

153. V kontexte ozbrojeného konfliktu, najmä občianskej vojny, a pri neexistencii zákonnej možnosti
vyhnúť sa vojenským povinnostiam, je vysoko pravdepodobné, že odopretie výkonu vojenskej služby
budú orgány vykladať ako prejav politického nesúhlasu, bez ohľadu na prípadne zložitejšie osobné
dôvody. Keďže žalobca konzistentne tvrdil, že sa nechce ako osoba kurdskej národnosti podieľať

v rámci výkonu vojenskej služby na ozbrojených akciách vedených proti jeho etniku, ponúka sa v
jeho prípade azylový dôvod prenasledovania spočívajúci v skutočných aj prisudzovaných politických
názoroch spojených s príslušnosť ku kurdskému etniku.

154. Pri výklade zákona o azyle je potrebné rešpektovať zásadu jeho eurokonformného výkladu,

prípadne použiť v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu priamo ustanovenia príslušnej smernice
tam, kde vnútroštátne transpozície v danom období absentovali, či stále absentujú.

155. Podľa žalobcu v jeho prípade odmietnutie výkonu vojenskej služby môže založiť azylovo relevantný
dôvod predovšetkým s ohľadom na jeho príslušnosť ku kurdskej etnickej národnosti a s tým súvisiace

odmietanie zúčastniť sa vojenských represií voči vlastnému (kurdskému) obyvateľstvu s ohľadom na
jeho hlboké spojenie s kurdskou identitou, pričom nútenie k účasti na vojenských operáciách by mu
spôsobovalo duševné utrpenie a psychickú traumu, ktorej intenzita by zodpovedala neľudskému a
ponižujúcemu zaobchádzaniu.

156. Žalovaný aj správny súd sa museli ex offo zaoberať všetkými relevantnými okolnosťami, ktoré vyjdú
v priebehu konania najavo, a ktoré naznačujú, že by mohol byť žalobca vystavený v krajine pôvodu
konaniu v zmysle čl. 3 dohovoru. Teda, okrem iného, či by mu účasť na bojoch proti vlastnému etniku
a opakované tresty za nenastúpenie povinnej vojenskej služby, resp. uložený trest a aj napriek tomupovinnosťabsolvovaťbrannúslužbuspôsobovalapsychickéútrapy,žebybolvdôsledkutohopodrobený
neľudskémualeboponižujúcemuzaobchádzaniualebotrestu.Respektíve,čibyvýkonprípadnéhotrestu
odňatia slobody v súvislosti s jeho výhradou svedomia v spojení s jeho etnicitou nebol v krajine pôvodu

za podmienok, ktoré by boli v rozpore s čl. 3 dohovoru, teda žeby bol v dôsledku toho podrobený
neľudskému zaobchádzaniu alebo trestu, teda takému, ktoré úmyselne spôsobuje závažné duševné
alebo fyzické utrpenie a ktoré je v danom prípade neospravedlniteľné.

157. K uvedenému správny súd poukazuje na rozsudok NSS ČR č.k. 5Azs/19/2020-45 zo dňa

10.12.2021, v ktorom uviedol: ,,Nad rámec uvedeného Najvyšší správny súdu upozorňuje na rozsudok
veľkej komory ESĽP z 23. marca 2016, F. G. proti Švédsku, sťažnosť č. 43611/11, podľa ktorého
príslušné správne orgány aj súdy majú povinnosť sa zaoberať všetkými okolnosťami, ktoré vyjdú v
priebehukonanienajavoaktorébymohlibyťrelevantnézhľadiskaposúdeniatoho,čižiadateľovinehrozí
v krajine pôvodu skutočné nebezpečenstvo zlého zaobchádzania v zmysle článku 3 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, bez ohľadu na to, či žiadateľ také skutočnosti výslovne označí či

neoznačí za dôvody udelenia medzinárodnej ochrany (porov. tiež rozsudok Najvyššieho správneho súdu
z 31.05.2018, č. j. 5Azs 246/2016-45).“

158. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v Turecku za nenastúpenie vojenskej služby hrozia
úplne štandardné tresty, ktoré nie sú vyššie od trestov, ktoré sú štandardné v celosvetovom meradle.

Navyše žalobcovi žiadny trest nehrozí, nakoľko reálne sa vyhýbaniu vojenskej služby ešte nedopustil.

159. Žalovaný sa k otázke sankcií za odopretie výkonu základnej vojenskej služby v tureckej armáde
vyjadril iba okrajovo, zľahčujúc prípadné hrozby stíhania sťažovateľa za odmietnutie nástupu
na vojenskú službu. Hlavný dôvod obavy žalobcu z prenasledovania vyplýva z odmietnutia nastúpiť

základnú vojenskú službu v Turecku, pričom tento dôvod vznikol po jeho odchode z krajiny pôvodu, kedy
sa v súvislosti s nástupom na výkon vojenskej služby dostal do omeškania. Uvedené teda nevylučuje
možnosť, resp. odôvodnený strach žalobcu z prenasledovania v budúcnosti, najmä ak žalobca uvádza,
že hlavný dôvod jeho prenasledovania, teda odmietnutie nastúpiť základnú vojenskú službu v
Turecku, vznikol až po jeho odchode z krajiny pôvodu na Slovensko, kedy sa v súvislosti s nástupom

na výkon vojenskej služby dostal do omeškania a v krajine pôvodu je vyhlásený za hľadanú osobu na
úteku a musí sa prezentovať cez štátnu e-bránu na najbližšej vojenskej základni.

160. Rada pre prisťahovalectvo a utečencov Kanady vo svojom článku publikovanom dňa 30.11.2020
uviedla, že tresty odňatia slobody pre odopretie vojenskej služby skutočne začínajú pri odňatí slobody až

na jeden mesiac, sú však ďalej odstupňované v závislosti na dĺžke omeškania osoby s nástupom, a v
závislosti na tom, či sa osoba dostaví sama alebo bola zatknutá. Pričom v prípadoch kedy sa tieto osoby
dostavia po troch mesiacoch, budú uväznení od štyroch mesiacov do dvoch rokov. Ak budú tieto osoby
zatknuté po troch mesiacoch, potrestajú sa ťažkým trestom odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky.

161. Podľa vyjadrenia žalobcu ho deň pred jeho odchodom na Slovensko dňa 16.05.2019 náhodou
zastavili policajti a zistili v systéme, že nebol na vojenskej službe. Povedali mu, že sa má do 15
dní zaregistrovať do armády. Podľa vyjadrenia žalobcu mu boli doručené správy týkajúce sa brannej
povinnosti v roku 2020 a 2021. Momentálne je tak od výzvy policajtov na zaregistrovanie sa dňa
16.05.2019 v omeškaní s registráciou do armády takmer štyri roky a reálne mu hrozí v prípade

zatknutia trestné stíhanie a uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody až na tri roky.

162. V súvislosti s týmto a s vyššie uvedeným správny súd poukazuje aj na správu Ministerstva
zahraničných vecí USA o ľudských právach v Turecku zo dňa 12.04.2022, podľa ktorej ,,väznice vo
všeobecnosti spĺňali normy týkajúce sa fyzických podmienok (t.j. infraštruktúry a základného vybavenia),

ale značné problémy s preplnenosťou viedli v mnohých väzniciach k podmienkam, ktoré Výbor Rady
Európy na zabránenie mučenia (CPT) pri svojich návštevách v rokoch 2017 a 2019 označil za neľudské
a ponižujúce“, teda v rozpore s čl. 3 dohovoru. ,,Hoci väzenské zariadenia boli vo všeobecnosti v
dobrom technickom stave a dobre vetrané, mnohé zariadenia mali štrukturálne nedostatky, ktoré ich
robili nevhodnými na väzbu trvajúcu dlhšie ako niekoľko dní.“ Dánska imigračná služba vo svojej

správe o podmienkach vo väzniciach v Turecku zo dňa 31.03.2021 uviedla ohľadom diferencovaného
zaobchádzania na základe etnického pôvodu, politickej príslušnosti a so zraniteľnými skupinami,
že ,,medzi väzňami a voči väzňom dochádza k diskriminácii. Kurdskí väzni sú stigmatizovaní a čelia
negatívnemu zaobchádzaniu, keď hovoria kurdsky alebo čítajú prokurdské noviny. Kurdskí väzni sasťažovalinadozorcov,ktoríichurážalinazákladeichetnickej príslušnosti,aneboloimdovolenéposielať
alebo prijímať listy napísané v kurdčine pod zámienkou, že zamestnanci väznice nevedeli listy preložiť“.

163. Žalovaný pri svojom rozhodovaní použil síce správny právny predpis, a to ustanovenia zákona
o azyle, ale správny právny predpis nesprávne vyložil, nakoľko vôbec nepoužil eurokonformný výklad
zákona o azyle, nezohľadnil príslušné články kvalifikačnej smernice a judikatúru Súdneho dvora k
danej problematike, výsledkom čoho bolo, že došlo zo strany žalovaného k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci, čím je daný v predmetnej právnej veci zrušovací dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. c/

SSP. Od žalovaného sa očakávalo, že ochrana žalobcu a jeho práv nebude len formálnou aplikáciou
zákona. Napadnuté rozhodnutie žalovaného sa vyznačuje prílišným formalizmom v rámci posudzovania
žalobcovej žiadosti o medzinárodnú ochranu s absenciou použitia kvalifikačnej smernice a absenciou
akéhokoľvek eurokonformného výkladu zákona o azyle s následkom nesprávneho právneho posúdenia
predmetnej právnej veci.

164. Žalobca do konania predložil screenshot z oficiálneho elektronického portálu Turecka, ktorý má
zriadený každý občan Turecka. Podľa žalobcu mu bola doručená správa o povinnom nástupe
na vojenskú službu a takúto správu dostal dňa 01.02.2021 a dňa 10.03.2020. V správe sa uvádza
(voľný preklad): „Pán A. Aygün, ste hľadaný ako osoba na úteku. Musíte sa prezentovať cez
štátnu e-bránu alebo na najbližšej vojenskej základni.". Podľa rozhodnutia kasačného súdu bolo úlohou

žalovaného v ďalšom konaní okrem iného vyhodnotiť dôkaz predložený žalobcom - správa o povinnom
nástupe na základnú vojenskú službu zo dňa 10.03.2020 a dňa 01.02.2021, ktorú obdržal žalobca.
V administratívnom spise na č.l. 101 je založený jeden screenshot, ktorého obsah zodpovedá vyššie
uvedenému prekladu žalobcu, ale nie je z neho zrejmé, či bola správa žalobcovi doručená viackrát
ako tvrdí, ani to kedy mu bola doručená. Pod predmetnou správou na screenshote je uvedený dátum

23.02.2021, ale ten sa nezhoduje ani s jedným so žalobcom uvedených dátumov doručenia správy. Z
napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva, či žalovaný zisťoval kedy mu boli správy doručené,
ani to aké následky s doručením daných správ vyplývajú pre žalobcu v krajine pôvodu Turecko
(povinnosť registrácie alebo už povinnosť nástupu na výkon brannej povinnosti, uloženie sankcie za
omeškanie s registráciou, resp. s nástupom na výkon vojenskej služby, resp. trestné stíhanie žalobcu).

Žalovaný mal povinnosť uloženú rozsudkom najvyššieho správneho súdu v rámci kasačnej záväznosti
rozhodnutia splniť a s uvedeným sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadať. Nakoľko sa správny
orgán v preskúmavanom napadnutom rozhodnutí opätovne nevysporiadal, resp. vôbec sa nevenoval
vyhodnoteniu uvedeného dôkazu, ktorý označil žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného je v tejto
časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím je daný v predmetnej právnej veci zrušovací dôvod

podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP.

165. V administratívnych spisoch sa nachádza množstvo dôkazov, ktoré spochybňujú vecnú správnosť
rozhodnutia žalovaného, nakoľko podporujú, resp. preukazujú tvrdenia žalobcu v danej veci a žalovaný
sa s nimi vôbec v napadnutom rozhodnutí nijako nevysporiadal. Uvedené informácie, ktoré sú súčasťou

administratívneho spisu neboli vôbec vyhodnotené žalovaným v napadnutom rozhodnutí. Rozhodnutie
žalovaného v zmysle vyššie uvedeného musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu
veci, s následným vyhodnotením všetkých zistených informácií. Žalovaný nemôže za základ svojho
rozhodnutiavziaťúčelovolendôkazyvneprospechžalobcu,alemusíichvyhodnotiťvspojenísdôkazmi,
ktoré sú v prospech žalobcu. Správny orgán hodnotí každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti (§ 34 ods. 5 správneho poriadku). Je na žalovanom, aby preukázal, či vyvrátil
pravdivosť žalobcových tvrdení, zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl,
aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku
správneho orgánu. Vzhľadom k tomu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s tým čo podľa správneho súdu v konečnom dôsledku vplýva

z administratívnych spisov a nemá v nich oporu, bol daný v predmetnej právnej veci zrušovací dôvod
podľa § 191 ods. 1 písm. f/ SSP.

166. Vzhľadom k tomu, že správny súd skonštatoval dôvodnosť podanej správnej žaloby v zmysle § 191
ods. 1 písm. c/, d/ a f/ SSP, rozhodol podľa § 220 v spojení s § 191 ods. 4 SSP tak, že zrušil rozhodnutie

žalovaného v napadnutej časti bodu 1. a 2. a vec mu vrátil na ďalšie konanie o žiadosti o udelenie azylu
a o žiadosti o poskytnutie doplnkovej ochrany.167.Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolpodľa§167a§168SSPtak,žeúčastníkomprávonanáhradu
trov konania nepriznal, nakoľko úspešný žalobca si náhradu trov konania neuplatnil a žalovaný bol v
konaní neúspešný.

168. Žalovaného pre jeho zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. a/ zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch) súd na ich úhradu nezaviazal. Žalobca je v konaní o správnej žalobe
vo veciach azylu osobne oslobodený od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. n/ zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a/ sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b/ sa
opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané
napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c/ smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského
súdu (§ 439 ods. 3 SSP).

Podľa § 440 SSP:

(1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní

porušil zákon tým, že

a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom

rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo
konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej
sťažnosti alebo

j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred krajským súdom.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za nehona kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).