Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109213175
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3109213175.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobkyne W. nP. X, zast. advokátskou
kanceláriou JUDr. Martin BARTKO - JUDr. Silvia BARTKOVÁ, so sídlom Trenčín, Piaristická 6667 proti
žalovanému Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX, zast. ADVOKA, s.r.o., so sídlom Bratislava -
Ružinov, Komárnická 36, IČO 44449615, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s

prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. októbra 2017, č. k.
22C/119/2009-884, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i ana ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh žalovaného zo dňa 18.9.2017
na prerušenie konania zamietol. Výrokom II. bezpodielové spoluvlastníctvo manželov- strán sporu

vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal 1 stolík na kolieskach IKEA-LACK, 3 ks
nerezových hrncov, posteľ IKEA- dvojlôžko s 2 matracmi, 4 ratanové kreslá s 2 ratanovými skrinkami,
spolu v zostatkovej hodnote 491,93 eur, TV Philips, umývačku riadu zn. AE, chladničku s mrazničkou zn.
AE, práčku zn. Zanussi, elektrický krájač zn. ZELMER-BOLERO spolu v zostatkovej hodnote 362,- eur,
pohľadávku z účtu žalobkyne č. IBAN SK86 1100 0000 0026 1988 1947 ku dňu rozvodu manželstva
28.4.2007 vo výške 351,38 eur. Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal skrinku s dvierkami, 2

ks nerezových hrncov spolu v zostatkovej hodnote 102,78 eur, audiovežu zn. SONY, PC s monitorom a
klávesnicouzn.P2spoluvzostatkovejhodnote21,-eur,pohľadávkuzbežnéhoúčtužalovanéhovČSOB
č. 311323173/7500 ku dňu rozvodu manželstva 28.4.2008 vo výške 1.657,55 eur. Výrokom III. uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4.525,30 eur ako rozdiel v prevzatých hodnotách do
3 mesiacov po právoplatnosti rozsudku. Výrokom IV. uložil žalobkyni a žalovanému povinnosť zaplatiť
spoločne a nerozdielne na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za vyporiadanie BSM vo výške 354,- eur

do 3 mesiacov po právoplatnosti rozsudku. Výrokom V. uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť náhradu trov
konania štátu v rozsahu 50% vo výške ako bude vyčíslená v samostatnom uznesení tunajšieho súdu
po právoplatnosti tohto rozsudku, na účet tunajšieho súdu do 2 mesiacov po právoplatnosti uznesenia.
Výrokom VI. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu v rozsahu 50% vo výške
ako bude vyčíslená v samostatnom uznesení tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku, na účet
tunajšieho súdu do 2 mesiacov po právoplatnosti uznesenia. Výrokom VII. rozhodol o trovách konania

tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Na vec aplikoval ust. 143, § 145
ods.1, § 150 Občianskeho zákonníka.

2. Súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav veci:

3. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 6.3.2007, č.k. 21C/80/2006-69 bolo manželstvo strán

sporu, uzavreté dňa 12.2.2000, právoplatne rozvedené dňom 28.4.2007. Z ich manželstva pochádza 1
dieťa a to H. D., nar. X.X.XXXX, ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti žalobkyne a žalovaný bolzaviazaný platiť na neho výživné vo výške 2.000,- Sk (t.j. 66,39 eur) mesačne. Žalobkyňa podala na súd
žalobu na vyporiadanie BSM dňa 17.9.2009, teda v zákonnej 3-ročnej lehote od zániku ich manželstva
účastníkov podľa § 149 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Znaleckým posudkom č. 11/2015 zo

dňa 28.12.2015 bola určená hodnota hnuteľných vecí- bytového zariadenia a to stolíka, nerezových
hrncov, postele - dvojlôžko s matracmi, ratanových kresiel so skrinkou, skrinkou s dvierkami v celkovej
výške 102,78 eur ku dňu rozvodu manželstva strán sporu. Strany sporu nenamietali súdnym znalcom
určenú hodnotu vecí. Podľa znaleckého posudku č. 1/2016 zo dňa 15.2.2016 bola ku dňu rozvodu
manželstva strán sporu (28.4.2007) hodnota živnosti žalovaného 1.657,55 eur bez vozidla OPEL Astra,

ktoré znalec považoval za súkromný majetok žalovaného (podľa účtovných dokladov) i keď ho používal
aj na podnikateľské účely. Podľa tohto znaleckého posudku bola hodnota hnuteľných veci - elektroniky
ku dňu rozvodu a to TV Philips, umývačka riadu, chladnička s mrazničkou, práčka Zanussi, elektrický
krájač, audioveže a PC v celkovej výške 383,- eur a vozidla OPEL Astra vo výške 3.031,- eur vrátane
20%DPH.Žalovanýnemalvýhradyktomutoznaleckémuposudku.Podľa§150Občianskehozákonníka
súd prvej inštancie vyporiadaval veci patriace do BSM strán sporu, ktoré uviedla žalobkyňa v žalobe a

žalovaný doplnil v písomnom vyjadrení zo dňa 25.9.2009. Z takto označených hnuteľných vecí nebolo
medzi stranami sporné, že do BSM patrí bytové zariadenie a to stolík, 3 ks nerezové hrnce, posteľ-
dvojlôžko s 2 matracmi, 4 ratanové kreslá s 2 ratanovými skrinkami u žalobkyne spolu v zostatkovej
hodnote 491,93 eur a skrinkou s dvierkami, 2 ks nerezových hrncov u žalovaného spolu v zostatkovej
hodnote 102,78 eur ku dňu rozvodu manželstva podľa znaleckého posudku č.11/2015 Ing. Juraja

Solčanského (celkom v hodnote 597,71 eur). Ďalej do BSM patrí TV Philips, umývačka riadu zn. AE,
chladnička s mrazničkou z. AE, práčka zn. Zanussi, elektrický krájač zn. ZELMER-BOLERO u žalobkyne
spolu v zostatkovej hodnote 362,- eur podľa znaleckého posudku č. 1/2016 Expertízneho inštitútu
informatiky s.r.o. ku dňu rozvodu manželstva a audioveže zn. SONY, PC s monitorom a klávesnicou zn.
P2 u žalovaného spolu v zostatkovej hodnote 21,- eur ku dňu rozvodu manželstva podľa uvedeného

znaleckého posudku č. 1/2016, v celkovej zostatkovej hodnote 383,- eur. Pokiaľ išlo o práčku Zanussi,
bola kúpená z poistky vo výške 15.000,- Sk (t.j. 497,91 eur), ktorá bola platená počas manželstva
strán sporu a preto podľa § 143 Občianskeho zákonníka patrí do BSM strán sporu. Súd neprihliadol
na námietku žalobkyne o jej výlučnom vlastníctve z dôvodu "transformácie" jej starej pokazenej práčky
Philcoprostredníctvompoistnejzmluvy,pretožepri tejto"transformácii"(čoajbolapodmienkavyplatenia

poistky) bola hodnota starej práčky nulová a neopraviteľná, teda výška výlučných investícií žalobkyne
do novej práčky bol vo výške 0,- eur a poistné bolo hradené zo spoločných prostriedkov strán sporu a
nie z výlučných prostriedkov žalobkyne.

4. V priebehu konania žalobkyňa nežiadala zahrnúť zariadenie dielne žalovaného do BSM, s čím

žalovaný súhlasil, pretože podľa neho veci používal na podnikanie a mal veci aj od svojho otca a
niektoré veci už neexistovali. Súd by tieto veci nezahrnul do BSM strán sporu podľa § 143 Občianskeho
zákonníka, pretože išlo o veci slúžiace k výkonu povolania - živnosti žalovaného. Strany sporu zhodne
nežiadali zahrnúť do BSM ďalej mikrovlnnú rúru zn. Whirpool, DVD prehrávač zn. Sencor, 3 ks záclon
a závesov, obliečky a ostatné textílie. Súd nezahrnul do BSM varný panel zn. Zanussi z dôvodu, že

bol zabudovaný do kuchynskej linky, ktorá bola príslušenstvom rodinného domu žalovaného podľa §
121 Občianskeho zákonníka, patrila do jeho výlučného vlastníctva a bola aj predaná spolu s rodinným
domom novému majiteľovi. Žalobkyňa okrem toho tvrdila, že varný panel bol zakúpený z jej výlučných
prostriedkov, preto v rámci tohto sporu o vyporiadanie BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka nie
je možné riešiť (a započítavať do BSM) výlučné investície žalobkyne do výlučného vlastníctva domu

žalovaného. Je možné vyporiadavať iba investície z BSM do výlučného vlastníctva a naopak. Do BSM
nebolo zahrnuté a vyporiadané ani domáce kino, ani LCD televízor zn. Hyundai, uvedené v žalobe
pod č. 8/ a v písomnom vyjadrení žalovaného, pretože sa bez pochybností nepreukázala ich existencia
ku dňu rozvodu manželstva strán sporu a žalovaný tvrdil, že mali iba audiovežu zn. SONY, ktorá je
predmetom vyporiadania. Súd nezahrnul do BSM ani garníže a 3 ks protialergických paplónov, pretože

bezpochybnostínebolopreukázané,žepatrilidoBSM,pretožežalobkyňatvrdila,žegarnižepatrilimatke
žalovaného a zostali v dome žalovaného a existenciu paplónov nepotvrdila.

5. Podľa žaloby do vyporiadania BSM mali byť zahrnuté 3 osobné vozidlá a to: 1/ ŠKODA Forman, 2/
OPEL Astra a 3/ RENAULT Megane.

5.1. K 1/ ŠKODA Forman: žalobkyňa uviedla, že bolo zakúpené v r. 2003 (t.j. počas manželstva) zo
spoločných prostriedkov a ku dňu rozvodu bolo pojazdné. Žalovaný uviedol, že vozidlo ŠKODA Forman
kúpilzkúpnejcenyzapredajvozidlaŠKODAFavoritvovýške78.000,-Sk(t.j.2.589,13eur) bezdoplatkuzo spoločných prostriedkov. Škodu Favorit kúpil v roku 2002 (t.j. počas manželstva) z peňazí, ktoré mal
po predaji svojej výlučnej Škody 120 vo výške 18.000,- Sk (t.j. 597,49 eur) a k tomu pridal výplatu
poistky po havárii tohto vozidla vo výške 12.000,- Sk (t.j. 398,33 eur), opravil ju a predal v autobazáre

za 78.000,- Sk. Doma mal ešte 2 staré Škodovky, ktoré predal za 5.000,- Sk (t.j.165,97 eur). Po rozvode
manželstva predal ŠKODU Forman svojej dcére za 3,- eur bez súhlasu žalobkyne. Svedkyňa C. K.,
dcéra žalovaného, potvrdila, že jej žalovaný- jej otec, dal ŠKODU Forman, za ktoré mu nič neplatila.
Vozidlo bolo nepojazdné a dala si ho opraviť kamarátom za pivo a cigarety a neskôr ho predala asi za
150,- až 200,- eur. Žalobkyňa si už nepamätala, či Škoda 120 bola havarovaná a žalovaný za ňu dostal

z poisťovne sumu 12.000,- Sk (t.j. 398,33 eur). Potvrdila iba existenciu 2 starých Škodoviek a ich predaj
žalovaným avšak max. za 3.000,- Sk (t.j. 99,58 eur). Vzhľadom na uvedené predmetné vozidlo ŠKODA
Forman súd zahrnul do BSM, pretože bez pochybností nebolo preukázané, že bolo zakúpené len z
výlučných prostriedkov žalovaného (poistka platená počas manželstva) a teda nepatrí do BSM. Podľa §
145ods.1ObčianskehozákonníkabolpredajvozidlaŠKODAFormanbezsúhlasužalobkyneneplatným
právnym úkonom, preto bolo toto vozidlo predmetom vyporiadania BSM v zostatkovej hodnote nie 3,-

eur podľa kúpnej ceny, ale vo výške 150,- eur, za ktorú po oprave za minimum predala svedkyňa T. K.
vozidlo, čo skôr zodpovedalo jeho reálnej trhovej cene.

5.2. K 3/ RENAULT Megane žalobkyňa tvrdila, že vozidlo bolo zakúpené dňa 12.1.2006 za 150.000,-
Sk (t.j. 4.979,09 eur) zo spoločných prostriedkov. Trvala na tom, že nemohlo byť kúpené z predaja

záhradnej chatky žalovaného v Chrástí v roku 2002 (t.j. počas manželstva), pretože by si ich žalovaný
určite neuložil na 4 roky na kúpu vozidla. Podľa písomnej kúpnej zmluvy vozidlo RENAULT žalovaný
kúpil dňa 13.1.2006 za upravenú kúpnu cenu dňa XX.X.XXXX vo výške 100.000,- Sk ( t.j. 3.319,39
eur) a podľa jeho tvrdení z peňazí za predaj záhradnej chatky v Chrástí v roku 2002. Pôvod peňazí
na kúpu vozidla bol medzi stranami sporný a žalovaný bez pochybností nepreukázal svoje tvrdenia o

výlučnom vlastníctve vozidla, preto v zmysle § 145 ods. Občianskeho zákonníka vozidlo patrí do BSM.
Zo všetkých vyjadrení strán sporu súd bol názoru, že žalovaný zrejme z kúpnej ceny 100.000,- Sk (t.j.
3.319,39 eur) z predaja svojej záhradnej chaty v Chrástí dňa 18.4.2002, vyplatil dedičský podiel svojej
sestre dňa 19.4.2002, pretože žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz, že by táto suma bola vyplatená
zo spoločných prostriedkov strán sporu. Podľa písomnej kúpnej zmluvy zo dňa 14.7.2006 žalovaný v

tento deň predal vozidlo RENAULT autobazáru AAA v Žiline za kúpnu cenu 90.000,- Sk (t.j. 2.987,45
eur) a podľa formulárovej zmluvy č.l. III. predávajúci - žalovaný potvrdil prevzatie tejto kúpnej ceny v
hotovosti. Podľa Výdajového pokladničného bloku zo dňa 14.7.20016 žalovaný prevzal sumu 90.000,-
Sk za predaj RENAULT Megane a pod tým je uvedené: "OPEL STRA KM334AG. Podľa kúpnej zmluvy
zo dňa 13.7.2006 žalovaný v autobazáre AAA Žilina kúpil vozidlo OPEL ASTRA EČ: KM334AG za kúpnu

cenu121.999,-Sk(t.j.4.049,62eur).Keďževčaserozvodumanželstvastránsporuvozidlobolopredané
a žalobkyňa nežiadala vozidlo zahrnúť do vyporiadania, súd ho nezaradil a nevyporiadal v rámci BSM.

5.3. K OPEL Astra žalobkyňa uviedla, že patrí do BSM, bolo zakúpené podľa zmluvy dňa 13.7.2006
za 128.000,- Sk (t.j. 4.248,82 eur), neskôr tvrdila za 121.999,- Sk (t.j. 4.049,62 eur) zo spoločných

prostriedkov, čo však ničím nepreukázala (takéto dôkazné bremeno ani nemá). Vozidlo žalovaný
predal v máji 2008 po rozvode manželstva za 110.000,- Sk (t.j. 3.651,33 eur). Žalobkyňa oprela
tvrdenia žalovaného, že OPEL Astra kúpil z predaja vozidla RENAULT Megane, pretože kúpna cena
za RENAULT vo výške 90.000,- Sk bola podľa zmluvy vyplatená na druhý deň po kúpe vozidla OPEL.
Žalovaný tvrdil, že vozidlo OPEL Astra nepatrí do BSM, pretože bolo používané pre účely podnikania

a kúpil ho z predaja vozidla Renault Megane a toto kúpil z predaja svojej záhradnej chaty v Chrástí.
Stále tvrdil, že vozidlo RENAULT Megane a OPEL Astra bolo predané a kúpené v jeden deň a OPEL
Astra kúpil z predaja RENAULTA vo výške 90.000,- Sk, ktoré súd považoval za patriace do BSM a z
našetrených peňazí vo výške 32.000,- Sk (t.j. 1.062,21 eur). Žalovaný bez pochybností nepreukázal,
že uvedené "našetrené" peniaze boli jeho výlučnými prostriedkami (čo bolo jeho dôkazné bremeno),

preto ich súd posúdil ako spoločné peniaze z BSM a z toho dôvodu vozidlo OPEL Astra zahrnul do
BSM. Neskôr žalovaný tvrdil, že OPEL Astra kúpil z peňazí, ktoré mu vrátila p. X. dňa 20.9.2006 vo
výške 45.311,- Sk a dňa 30.10.2006 vo výške 5.882,- Sk, ktoré previedol na svoj účet v dňoch 9.11.
a 9.11.2006. Súd na tieto tvrdenia neprihliadol, pretože OPEL Astra bol podľa kúpnej zmluvy kúpený
dňa 13.7.2006, teda pred dňom vrátenia uvedených súm p. X.. Podľa písomnej kúpnej zmluvy zo dňa

14.7.2006 žalovaný v tento deň predal vozidlo RENAULT autobazáru AAA v Žiline za kúpnu cenu
90.000,- Sk a podľa formulárovej zmluvy č.l. III. predávajúci žalovaný potvrdil prevzatie tejto kúpnej ceny
v hotovosti. Podľa Výdajového pokladničného bloku zo dňa 14.7.20016 žalovaný prevzal sumu 90.000,-
Sk za predaj RENAULT Megane a pod tým je uvedené: "OPEL STRA KM334AG. Podľa kúpnej zmluvyzo dňa 13.7.2006 žalovaný v autobazáre AAA Žilina kúpil vozidlo OPEL ASTRA EČ: KM334AG za kúpnu
cenu 121.999,- Sk. Z Výdajového pokladničného bloku zo dňa 14.7.2006, kde sa uvádzajú obe vozidlá
RENAULT i OPEL vyplýva, že v skutočnosti mohlo dôjsť k situácii, tvrdenej žalovaným, že k predaju

a kúpe oboch vozidiel došlo v jeden deň napriek uvedeným dátumom a zrejme došlo k započítaniu
kúpnych cien v rámci jedného autobazáru AAA v Žiline. Z tohto potom vyplýva, že žalovaný kúpil vozidlo
OPEL z kúpnej ceny za predaj RENAULTU za 90.000,- Sk, ktoré však súd považuje za celé patriace
do BSM a k tomu doplatenej sumy 32.000,- Sk z "našetrených" prostriedkov žalovaného, ktoré súd
považoval podľa vyššie uvedeného za tiež patriace do BSM, teda i vozidlo OPEL Astra patrí do BSM

strán sporu. Toto vozidlo podľa znaleckého posudku č. 1/2016 nebolo majetkom živnosti žalovaného,
ale majetkom žalovaného a používal ho aj pre účely živnosti a aj pre súkromné účely. Žalovaný tvrdil, že
vozidlo predal po rozvode bez súhlasu žalobkyne a to dňa 12.5.2008 za 65.000,- Sk (t.j. 2.157,60 eur),
avšak písomnú kúpnu zmluvu nepredložil, ani dôkaz o výške vyplatenej kúpnej cene. Podľa § 145 ods.
1 Občianskeho zákonníka bol predaj vozidla OPEL Astra bez súhlasu žalobkyne neplatným právnym
úkonom, preto bolo toto vozidlo predmetom vyporiadania BSM. Súd vychádzal z hodnoty vozidla podľa

znaleckého posudku vo výške 3.031,- eur vrátane 20% DPH, pretože žalovaný nepredložil žiadny dôkaz
nevzbudzujúci pochybnosti o výške kúpnej ceny získanej z predaja vozidla.

6. Žalovaný podaním zo dňa 24.9.2015 žiadal zahrnúť do BSM a vyporiadať ešte ďalšie hnuteľné veci.
Súd tomuto procesnému návrhu nevyhovel vzhľadom na judikatúru súdov ( NS ČR 22 Cdo/2206/2009

a ďalšie) , podľa ktorej po uplynutí 3-ročnej zákonnej lehote podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka
nie je možné vyporiadať dodatočne uvedené ďalšie veci s prihliadnutím na novelu v ustanovení § 149
ods. 5 Občianskeho zákonníka, účinnú od 1.11.2008.

7. Žalobkyňa sa v žalobe ďalej domáhala vyporiadania investícii jedného z manželov do výlučného

vlastníctva jedného z manželov (žalovaného). Súd poukazuje na to, že podľa § 150 veta druhá
Občianskeho zákonníka každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo
svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo
na jeho samostatný majetok. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že v rámci vyporiadania BSM
sa nevyporiadavajú investície z výlučných prostriedkov jedného z manželov (nadobudnutých napr.

darom od rodičov, našetrených pred uzavretím manželstva, získaných dedením a pod.) do výlučného
vlastníctva druhého manžela, v danom prípade do rekonštrukcie rodinného domu žalovaného v jeho
výlučnom vlastníctve. Žalobkyňa tvrdila, že rekonštrukcia domu žalovaného trvala od 31.5.2000 do
polovice roka 2006 a jej matka im obom poslala poštovou poukážkou sumu 100.000,- Sk (t.j. 3.319,39
eur), pričom išlo o dar pre ňu na dorobenie domu, pričom neuviedla, čo konkrétne sa z týchto peňazí

kúpilo. Žalovaný poprel tento dar ako aj existenciu týchto peňazí. Bez ohľadu na pravdivosť týchto
tvrdení, keďže išlo o dar či už obom stranám sporu alebo len žalobkyni, podľa § 143 Občianskeho
zákonníka tieto prostriedky nepatria do BSM, teda išlo by o investíciu výlučných prostriedkov jedného z
manželov- žalobkyne do výlučného vlastníctva druhého z manželov- žalovaného, čo nie je podľa § 150
Občianskeho zákonníka predmetom vyporiadania BSM. Súd preto nevyporiadaval tieto investície, ale

iba investície, o ktorých bolo bez pochybností preukázané, že boli uhradené zo spoločných prostriedkov
stránsporualebozospoločnéhoúverupočasichmanželstva.Žalovanýtvrdil,žejehomatkamudarovala
(bez svedkov) sumu 40.000,- Sk (t.j. 1.327,76 eur) na nákup dreva na strechu, čo však žalobkyňa
poprela. Uznala iba dlh žalovaného vo výške 35.000,- Sk (t.j. 1.161,79 eur) z pôžičky jeho matke na
opravu strechy na dome, ktorú nesplatil, pretože jeho matka zomrela. Túto sumu 40.000,- Sk i 35.000,-

Sk súd podľa vyššie uvedeného právneho názoru súd nevyporiadal v rámci BSM, pretože išlo o výlučné
prostriedky žalovaného do výlučného vlastníctva žalovaného, bez ohľadu na pravdivosť týchto tvrdení.
Tak isto nepatrí do BSM ani žalovaným uvedený dar vo forme medenej elektroinštalácie od švagra Jána
T. (t.č. nebohého).

8. Žalovaný tvrdil, že prístrešok (altánok) na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobkyne postavil z
materiálu, nachádzajúceho sa v dome, teda nepatriaceho do BSM, preto súd nepovažoval tento altánok
za vec patriacu do BSM a nevyporiadaval ho. Na zmenené vyjadrenie právnej zástupkyne žalovaného
zo dňa 24.9.2015 súd neprihliadol a považoval ho za účelové za účelom získania finančných výhod pre
žalovaného a uplatnené po 3- ročnej lehote podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Na začiatku

sporu tvrdil, že pozemky pod jeho domom nadobudla do výlučného vlastníctva žalobkyňa zámenou
pozemkov jeho matky za byt žalobkyne, pričom rozdiel v zamieňaných veciach vo výške 59.000,-
Sk (t.j.1.958,44 eur) v neprospech jeho matky bol spočiatku matkiným darom im obom a neskôr po
nedorozumeniach výlučným dlhom žalobkyne jeho matke resp. jej dedičom. Z tohto vyplýva, že išloo investíciu z výlučných prostriedkov žalobkyne do výlučného vlastníctva žalobkyne a spočiatku o dar
obom stranám sporu, neskôr o výlučný dlh žalobkyne, teda nešlo o predmet vyporiadania BSM podľa
§ 150 veta druhá Občianskeho zákonníka (o prostriedky zo spoločných peňazí alebo na spoločný-

BSM majetok). Súd k zmenenej výpovedi právnej zástupkyne žalovaného zo dňa 24.9.2015, podľa
ktorej bola suma 59.785,- Sk (t.j. 1.984,50 eur) vyplatená zo spoločných prostriedkov (bez preukázania),
neprihliadolapovažovaljuzaúčelovúzaúčelomzískaniafinančnýchvýhodprežalovaného.Zovšetkých
vyjadrení strán sporu súd bol názoru, že žalovaný zrejme z kúpnej ceny 100.000,- Sk (t.j. 3.319,39 eur),
z predaja svojej záhradnej chaty v Chrástí dňa 18.4.2002, vyplatil dedičský podiel svojej sestre dňa

19.4.2002, pretože žalobkyňa a ani žalovaný nepredložili žiadny dôkaz, že by táto suma bola vyplatená
zo spoločných prostriedkov strán sporu, preto ani táto investícia nebola predmetom vyporiadania BSM
podľa § 150 veta druhá Občianskeho zákonníka.

9. Súd považoval za bez pochybností preukázané investície zo spoločných prostriedkov strán sporu do
výlučného vlastníctva žalovaného (jeho domu) nasledovné investície:

a) rekonštrukcia podlahy vo výške 20.120,- Sk (t.j. 667,86 eur) podľa dodacieho listu č. 2003/063 zo
dňa 28.6.2003 (č.l. 84 spisu), ktorá bola zaplatená zo spotrebiteľského ČSOB úveru zo dňa 9.7.2003
na uvedenú sumu 20.120,- Sk na základe dodacieho listu (č.l. 82) a celý úveru bol splatený počas
manželstva zo spoločných prostriedkov, čo nebolo medzi stranami sporné,
b) rekonštrukcia strechy- plech s prísl. vo výške 47.793,10 Sk (t.j. 1.586,44 eur) podľa faktúry č. 7/2004

zo dňa 3.9.2004 (č.l. 58-59,188 spisu), uhradená z úveru z roku 2004 z ČSOB, z ktorého asi polovicu
žalovaný uhradil po rozvode manželstva, čo strany sporu nenamietali. Podľa vyjadrenia ČSOB ( č.l.
833 spisu) na úver žalovaného zo dňa 17.9.2004, z ktorého bola uhradená faktúra na sumu 47.793,-
Sk (t.j. 1.586,44 eur) na kúpu plechu s prísl. na strechu jeho domu bola počas manželstva celkovo
uhradená suma 41.651,14 Sk (t.j. 1.382,56 eur). Keďže išlo o úver iba na meno žalovaného, súd

tento úver nevyporiadaval v rámci širšieho vyporiadania BSM strán sporu, ale vyporiadal iba celkovú
sumu mesačných splátok zaplatených počas manželstva stranami zo spoločných prostriedkov vo výške
41.651,14 Sk (t.j. 1.382,56 eur) ako investície z BSM strán do výlučného majetku - domu žalovaného.
c) rekonštrukcia kúpeľne a WC ( umývadlo, dlažba, bidet, WC s príl.) v celkovej výške 1.875,18 eur
podľa pokladničných dokladov (č.l. 837-845 spisu),

d) rekonštrukcia kúrenia, 2 ks. rebrové radiátory s ventilom v celkovej výške 2.926,- Sk (t.j. 97,13 eur)
podľa pokladničného dokladu zo dňa 5.9.2000 (č.l. 185), čo strany sporu uznali,
e) rekonštrukcia kúrenia - bytový termostat vo výške 1.500,- Sk (t.j. 49,79 eur) podľa dodacieho listu zo
dňa 12.10.2000 na meno žalovaného (č.l. 187 spisu), ktoré strany nenamietali,
f) doklady na č.l. 189 spisu a zvyšné doklady z č.l. 836-847 spisu na stavebný materiál sú bez uvedenia

mena kupujúceho, žalovaný popieral kúpu stavebného materiálu, preto súd k dokladom neprihliadol,
pretože bez pochybností nepreukazujú, že boli použité spoločné prostriedky z BSM na výlučný majetok
žalovaného ( mohlo ísť aj bločky inej osoby, keďže sú bez mena),
g) zabudovaná skriňa Roldor do detskej izby vo výške 22.847,- Sk (t.j. 758,38 eur) podľa zákazkového
listu zo dňa 9.9.2002 ( č.l. 196 spisu), čo strany sporu uznali.

10. Uvedenými investíciami z BSM strán do výlučného vlastníctva domu žalovaného došlo k
zhodnoteniu domu žalovaného, na čo sa podľa ustálenej judikatúry neprihliada, vložené investície sa
nezvyšujú o toto zhodnotenie a tak isto sa ani nevyporiadavajú vo výške zvýšenia trhovej hodnoty domu
tak ako je to pri vydaní bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom k tomu súd vyporiadaval iba skutočne

vložené a preukázané finančné prostriedky zo spoločných peňazí podľa bodov a) až g) v celkovej sume
4.830,90 eur (= 667,86+1.382,56+1.875,18+97,13+49,79+58,38).

11. Predmetom vyporiadania BSM strán sporu boli ďalej nasledovné finančné prostriedky na ich účtoch
i zrušených účtoch a ich spoločné dlhy ku dňu rozvodu ich manželstva:

a) (č.l. 228 spisu) zostatok na bežnom účte žalovaného č. 311323173/7500 vo výške 1.657,55 eur, čo
nebolo medzi stranami sporné,
b) (č.l. 225 spisu) odkupná hodnota investičného životného poistenia žalovaného č. 72427974 vyplatená
žalovanému v hodnote ku dňu rozvodu vo výške 485,57 eur a odkupná hodnota detského investičného
poistenia č. 72836785 vyplatená žalovanému v hodnote ku dňu rozvodu vo výške 149,40 eur, čo nebolo

medzi stranami sporné,
c) celková suma poistného zaplateného zo spoločných prostriedkov na úrazové poistenie žalobkyne vo
výške 171,28 eur, ktoré uznali obe strany sporu,d) (č.l. 833 spisu) zostatok na účte žalobkyne IBAN SK86 1100 0000 0026 1988 1947 ku dňu rozvodu
vo výške 10.585,69 Sk ( 351,38 eur), čo nebolo medzi stranami sporné,
e)(č.l.833spisu)podľavyjadreniaČSOBnaúveržalovanéhozodňa17.9.2004,zktoréhobolauhradená

faktúra na sumu 47.793,- Sk (t.j. 1.586,44 eur) na kúpu plechu s prísl. na strechu jeho domu bola
počas manželstva celkovo uhradená suma 41.651,14 Sk (t.j. 1.382,56 eur). Keďže išlo o úver iba na
meno žalovaného, súd tento úver nevyporiadaval v rámci širšieho vyporiadania BSM strán sporu, ale
vyporiadal iba celkovú sumu mesačných splátok zaplatených počas manželstva stranami zo spoločných
prostriedkov vo výške 41.651,14 Sk (t.j. 1.382,56 eur) pri vyporiadavaní investícií do domu žalovaného.

12. Súd vykonal vyporiadanie BSM nasledovne:

13. Hnuteľné veci súd prikázal tomu zo strán sporu, ktorý mal konkrétnu vec v užívaní od rozvodu
manželstva. Hodnota hnuteľných vecí patriacich do BSM prikázaných žalobkyni je v celkovej výške
853,93 eur (=491,93 eur + 362 eur) a hodnota hnuteľných vecí prikázaných žalovanému v zostatkovej

hodnote 123,78 eur (= 102,78 eur+21,- eur). Polovičný podiel strán sporu z celkovej hodnoty je
(977,71eur:2=)488,35eur.Žalobkyniboliprikázanévecivhodnote 853,93eur,teda jepovinnázaplatiť
žalovanému rozdiel v prevzatých hodnotách nad polovičný podiel vo výške (853,93-488,35=) 365,58 eur.

14.KhnuteľnýmveciampatrídoBSMajosobnémotorovévozidlozn.OPELASTRA1.6,e.č.:TN-244CC

v zostatkovej hodnote ku dňu rozvodu manželstva vo výške 3.031 eur s DPH a vozidlo ŠKODA FORMAN
v zostatkovej hodnote 150,- eur. Keďže tieto vozidlá žalovaný predal po rozvode manželstva bez súhlasu
žalobkyne, súd vyporiadal iba ich hodnotu tak, ako by ich prikázal žalovanému a zároveň žalovaného
zaviazal zaplatiť žalobkyni polovicu z tejto hodnoty vo výške 1.590,50 eur (=/ 3.031+150/:2).

15. Súd zistil hodnotu vložených investícií zo spoločných prostriedkov strán sporu do výlučného
vlastníctva žalovaného - jeho rodinného domu z predložených pokladničných dokladov a vyjadrení strán
sporu. Podľa vyššie uvedených zásad podľa § 150 Občianskeho zákonníka sa vyporiadavajú skutočne
vložené investície. Tie boli zistené bez pochybností len podľa bodov a), b), c), d), e) a g) spolu vo výške
4.830,90 eur (= 667,86 + 1.382,56 + 1.875,18 + 97,13 + 49,79 + 758,38). Polovičný podiel predstavuje

sumu 2.415,45 eur, ktorú musí žalovaný zaplatiť žalobkyni ako rozdiel v prevzatých hodnotách.

16. Zostatky na účtoch a dlhy súd vyporiadal tak, že žalobkyni prikázal úrazové poistenie, z ktorého
bolo z BSM zaplatené spolu 171,28 eur, zostatok na jej účte vo výške 351,38 eur, celkom spolu 522,66
eur, z toho polovičný podiel je 261,33 eur, ktorý musí žalobkyňa zaplatiť žalovanému ako rozdiel v

prevzatých hodnotách nad svoju polovicu. Žalovanému prikázal zostatok na jeho bežnom účte vo výške
1.657,55 eur, odkupnú hodnotu investičného životného a detského poistenia vo výške 485,57 eur +
149,40 eur, spolu vo výške 2.292,52 eur, z toho polovičný podiel je 1.146,26 eur, ktorý musí žalovaný
zaplatiť žalobkyni ako rozdiel v prevzatých hodnotách nad svoju polovicu.

17. Súd zistil aj hodnotu živnosti žalovaného ku dňu rozvodu manželstva podľa znaleckého posudku
č. 1/2016 vo výške 1.657,55 eur. Podľa obsahu a záveru tohto znaleckého posudku táto hodnota
predstavuje zostatok na bežnom účte žalovaného vo výške 1.657,55 eur, ktorá však už bola vyporiadaná
vyššie. Súd túto hodnotu teda nevyporiadal znovu, pretože by išlo o duplicitné vyporiadanie.

18. Po sumarizácii žalobkyňa vyplatí žalovanému z hnuteľných vecí sumu 365,58 eur, žalovaný vyplatí
žalobkyni z 2 motorových vozidiel sumu 1.590,50 eur, žalovaný vyplatí žalobkyni z investícií sumu
2.415,45 eur, žalobkyňa vyplatí žalovanému z účtov sumu 261,33 eur, žalovaný vyplatí žalobkyni z
účtov sumu 1.146,26 eur.

19. Žalobkyňavyplatížalovanémuspolusumu626,91eur(=365,58+261,33),žalovanývyplatížalobkyni
spolu sumu 5.152,21 eur (=1.590,50+2.415,45+1.146,26) a po vzájomnom započítaní zostáva iba
povinnosťžalovanéhozaplatiťžalobkynisumu4.525,30eur(=5.152,21-626,91)akorozdielvprevzatých
hodnotách nad polovičný podiel.

20. Podľa§2ods.1písm.c)a§2ods.2zák.č.71/1992Zb.vznenínovielapol.6b)sadzobníkasúdnych
poplatkov boli strany sporu zaviazaní zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za vyporiadanie
BSM vo výške 3% všetkých vyporiadavaných hodnôt vo výške 11.804,79 eur ( =977,71+3.181+
4.830,90+522,66+2.292,52) , t.j. vo výške 354,- eur. Podľa § 259 a § 262 ods.2 CSP súd zaviazal stranysporu každého v polovici ( 50%) k náhrade trov konania štátu, ktoré pozostávali z vyplatenej znaleckej
odmeny z rozpočtových prostriedkov súdu vo výške 1.543,16 eur a nákladov za správy z bánk. Podľa
§ 257 CSP súd stranám sporu nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že každý nadobudol polovicu

z vecí patriacich do BSM tak ako žiadal a návrhom na spôsob rozdelenia nie je súd viazaný.

21. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie . Namietal, že súd prvej inštancie
nevyporiadal hnuteľné veci, ktoré účastníci konania označili po troch rokoch od zániku BSM. Uviedol,
že jeho manželstvo zaniklo v apríli 2007 a žalobkyňa podala predmetnú žalobu v júni 2009 . Právne

súdu nič nebránilo, aby až do vyhlásenia definitívneho rozsudku špecifikoval okruh majetku, podliehajúci
súdnemu vyporiadaniu. Nesúhlasil s aplikáciou rozhodnutia českého súdu, keď súd musí rozhodovať v
súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, nie podľa práva cudzích štátov.
Namietalodhadcienhnuteľnýchvecíatozostatkovúhodnotubezcennýchhrncovvovýške102,80,-eur,
pričom zostatková hodnota Tv v zaobstarávacej cene 58.000,-Sk, umývačka 38.000,-Sk, chladnička
20.000,-Sk , práčka 15.000,-Sk a krájač - všetko spolu 132.000,-Sk je len vo výške 362,- eur. V čase od

01.10.2004 do 22.12.2008 vlastnil žalovaný osobné motorové vozidlo zn. Škoda Forman 135L, EČ TN
XXX AH, ktoré v októbri 2008 predal svojej dcére C. K. za symbolickú cenu. Osobné motorové vozidlo zn.
Renault Megane , EČ TN XXX AO kúpil žalovaný výlučne z vlastných finančných prostriedkov vo výške
100.000,-Sk. Motorové vozidlo bolo v júli 2006 predané firme Autocentrum AAA Auto za zostatkovú cenu
90.000,-Sk a do masy BSM nepatrí. Dňa 13.07.2006 kúpil žalovaný zo svojich výlučných prostriedkov

osobné motorové vozidlo Opel Astra ,EČ KM XXX AG , za 121.999,- Sk. Predajom vozidla Renault získal
sumu 90.000,-Sk a doložil 32.000,-Sk, ktoré žalovanému vrátila p. X.. Súd prvej inštancie v odôvodnení
rozhodnutia neuviedol, prečo vozidlo Opel Astra do BSM patrí a súčasne vyporiadal obnos vo výške
3.031,-eur. Výsluch svedkyne S. R. nebol vykonaný riadne a v súlade s procesnými predpismi, čím
bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom. Svedkyňa bola vypočutá dňa 4.9.2014

v zariadení sociálnej starostlivosti , v neprítomnosti sporových strán. Vypovedala, že darovala iba
svojej dcére obnos vo výške 250.000,-Sk. Žiadne iné podrobnosti neuviedla. Týmto úkonom súdu bola
účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. K odvolaniu žalovaný predložil kúpnu zmluvu č.
6528/V zo dňa 12.5.2008 na predaj ojazdeného motorového vozidla Opel Astra medzi žalovaným ako

predávajúcimaAutoalles,s.r.o.,Turanyakokupujúcim,výdavkovýpokladničnýdokladzodňa12.5.2008,
protokol o technickom stave vozidla a o odovzdaní a prevzatí vozidla zo dňa 12.5.2008.

22. Žalobkyňa v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny a zákonný a odvolacie námietky žalovaného sú neopodstatnené.

Súd prvej inštancie správne, dostatočne a preukázateľne zistil skutkový stav veci , vec správne
právne posúdil a presvedčivo zdôvodnil. Námietka žalovaného poukazom na nesprávne právne
posúdenie veci v dôsledku analogického použitia argumentácie uvedenej v rozhodnutí Najvyššieho
súdu Českej republiky č. k. 22 Cdo/2206/2009 nie je dôvodná . Poukázala na blízku príbuznosť právnej
úpravy majetkového spoločenstva manželov a občianskoprávnych vzťahov v právnom poriadku Českej

republiky a Slovenskej republiky. Najvyšší súd Českej republiky je renomovanou právnou inštitúciou,
ktorej právne názory sú rešpektované. Právna argumentácia Najvyššieho súdu Českej republiky nie je
v rozpore s úpravou BSM v občianskom zákonníku a pokiaľ súd prvej inštancie podporil odôvodnenie
svojho rozhodnutia vo veci samej aj podobným názorom Najvyššieho súdu Českej republiky, je to úplne
v súlade s požiadavkou na logické, jasné a presvedčivé zdôvodnenie rozhodnutia. Rovnako nie je

dôvodná ďalšia odvolacia námietka žalovaného poukazom na chybný odhad cien hnuteľných vecí a to
hrncov a Tv, umývačky, chladničky, práčky a krájača. Súd prvej inštancie zistil hodnotu predmetných
vecí zo znaleckého posudku Expertízneho ústavu informatiky , s.r.o., č. 1/2016 zo dňa 15.02.2016 ako
i znaleckého posudku znalca Ing. Juraja Solčanského č. 11/2015 zo dňa 28.12.2015. Žalovaný bol
s posudkami oboznámený, nemal k nim výhrady. Žalobca účelovo namieta aj zaradenie motorového

vozidla zn. Opel Astra do BSM . Predmetné vozidlo, ako to vyplýva zo znaleckého posudku Expertízneho
ústavu informatiky , s. r. o. č. 1/2016 zo dňa 15.02.2016, nebolo vložené do podnikania žalovaného
a nebolo zaradené ani do majetku živnosti žalovaného. Vozidlo bolo kúpené žalovaným počas trvania
manželstva zo spoločných prostriedkov , patrí do BSM, pričom nebolo preukázané, že by vozidlo bolo
nadobudnuté čo i len v časti za výlučné prostriedky žalovaného. Svedkyňa S. R. bola vypočutá vyšším

súdnym úradníkom v mieste, kde sa nachádzala, t.j. v Domove opatrovateľskej služby v Trenčíne
dňa 04.09.2014. Pri výsluchu svedkyne nebola prítomná žiadna zo strán sporu. V danom prípade o
objektívnosti zápisnice o výsluchu svedka preto nemôže byť žiadnych pochýb. Dôkaz má výpovednú
hodnotu a to objektívnu. Samotná skutočnosť, že žalovaný nebol prítomný pri výsluchu svedka, ktorýneskôr zomrel, neznamená, že by skutočnosti zistené z výpovede takéhoto svedka boli neobjektívne
alebo že by súd nemal na ne prihliadať. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné, je účelové, s cieľom
oddialiť splnenie svojej povinnosti spravodlivo vyplatiť žalobkyňu z podielu na BSM. Žalovaný v priebehu

konania o vyporiadanie BSM previedol rodinný dom v Drietome č. XXX na dcéry , ktorý následne predal
a kúpil dom vo M. S. č. XX, ktorý napísal na dcéru C. K.. Žalovaný tak robí všetko preto, aby jeho
zistiteľný majetok pre prípad povinnosti výplaty bol čo najmenší. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a žalovaného zaviazal na
trovy odvolacieho konania.

23. Žalovaný v písomne podanej replike uviedol, že v podaní žalobkyne absentujú aspekty novosti
alebo originality argumentácie. Žalobkyňa uviedla dva momenty , ktoré spôsobili hrubé procesné vady
a to dlhoročnú liknavosť súdu a procesný postup pri vypočutí svedkyne p. R. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne chybné a procesne vadné. Zotrvali na svojej argumentácii , obsiahnutej v
podanom odvolaní.

24. Krajský súd v Trenčíne , ako súd odvolací, spor preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa
§§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len CSP) bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť z týchto dôvodov:

25. Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, jeho vyporiadanie sa vykoná podľa zásad
uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka (§ 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie
§ 150 Občianskeho zákonníka upravuje zásady, z ktorých je potrebné vychádzať pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov je

všetko, čo doň patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadanie BSM v zmysle citovaného
ustanoveniapozostávajednakzostránkykvalitatívnej,t.j. usporiadania vlastníctvakjednotlivýmveciam
patriacich do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových podielov účastníkov
- bývalých manželov. Zásady, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM upravuje ust. § 150
Občianskeho zákonníka tak, že pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú

rovnaké.Každýzmanželovjeoprávnenýpožadovať,abysa uhradilo,čozosvojhovynaložilnaspoločný
majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej
sa prihliada predovšetkým na potreby maloletých detí, na to ako sa každý z manželov staral o rodinu a
na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať
tiež zreteľ na starostlivosť o deti a nobstarávanie spoločnej domácnosti. Ak pri vyporiadaní nastane

rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a ktoré zostanú druhému, je potrebné
vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej peňažnej sumy (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 128/2012 zo dňa 30.1.2013).

26. V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto

spoluvlastníctva patrilo a čo zároveň existovalo ku dňu jeho zániku /teda nehnuteľnosti, hnuteľné veci,
pohľadávky a dlhy/. Súd v konaní o vyporiadanie BSM musí predovšetkým zistiť a ustáliť rozsah tohto
spoluvlastníctva. Následne sa zameria na zistenie cien vecí, ktoré tvoria predmet BSM, pričom platí
zásada, že treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania, avšak z ich stavu ku dňu
zániku BSM.

27. Po preskúmaní skutkových zistení a právnych záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v časti ustálenia okruhu hnuteľných vecí patriacich do masy BSM
nepostupoval správne .

28. Vychádzajúc z obsahu napadnutého rozhodnutia, odvolacích dôvodov uvádzaných žalovaným,
identifikoval odvolací súd niekoľko sporných bodov a otázok, pričom je potrebné zaujať stanovisko k
zásadnej otázke , a to, či môže súd vyporiadať iba to, čo predmetom vyporiadania urobili účastníci v
lehote troch rokov od zániku BSM .

29. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 22 Cdo 2206/2009 a tento aplikoval na predmetnú vec s odôvodnením, že žalovaný
podaním zo dňa 24.9.2015 žiadal zahrnúť do BSM a vyporiadať aj ďalšie hnuteľné veci, ktoré však
uplatnil po uplynutí 3- ročnej zákonnej lehoty a preto nie je možné vyporiadať dodatočne uvedené ďalšieveci s prihliadnutím na novelu v ust. § 149 ods. 5 Občianskeho zákonníka, účinného od 1.11.2008.
Odvolací súd tento právny záver nepovažuje za správny z nasledujúcich dôvodov:

30. Z vyššie citovaného rozhodnutia a najmä odôvodnenia vyplýva, že prax dovolacieho súdu Českej
republiky je v tomto smere jednotná. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva /i
spoločného majetku manželov/ môže súd vyporiadať len ten majetok či hodnoty tvoriace spoločný
majetok manželov , ktorí účastníci konania navrhli k vyporiadaniu súdnym rozhodnutím do troch rokov od
jeho zániku . Tento záver vyplýva i z predchádzajúcej judikatúry a to rozsudku Najvyššieho súdu Českej

republiky zo dňa 23.5.2007, sp. zn. 22 Cdo 1112/2006, uverejneného v Súbore civilných rozhodnutí a
stanovísk Najvyššieho súdu , C.H.Beck , pod por. Č. C 5061, keď je neprípustné uplatnenie spoločnej
pohľadávky v režime BSM po trojročnej zákonnej lehote podľa § 150 ods. 4 Občianskeho zákonníka .
Predchádzajúca prax umožňovala kedykoľvek v priebehu konania o vyporiadanie BSM navrhnúť nové
položky k vyporiadaniu. Tento názor je však neudržateľný vzhľadom k novej hmotnoprávnej úprave /
napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 26.11.2009, sp. zn. 22 Cdo 1192/2007, sp.

zn. 22 Cdo 2881/2008, sp. zn. 22Cdo 1068/2008/.

31. Podľa názoru odvolacieho súdu, konanie o vyporiadanei BSM je konanie špecifické, najmä s
prihliadnutím na predmet sporu.V zmysle § 143 ods. 1 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z

manželov za trvania manželstva. Vzhľadom k tomuto ustanoveniu nie je súd viazaný výlučne návrhom
účastníka na vyporiadanie BSM, ale je povinný sám zisťovať, čo do neho patrí. Súd je teda povinný
zabezpečiť si potrebný skutkový podklad tak, aby do BSM zaradil všetky veci a práva, ktoré ho tvorili
v čase jeho zániku .

32. Podľa ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako

vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

33. Citované ustanovenie § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka stanovilo trojročnú lehotu od

zániku bezpodielového spoluvlastníctva k tomu, aby si manželia svoje zaniknuté bezpodielové
spoluvlastníctvo vyporiadali buď platnou dohodou alebo aby v tejto lehote podali návrh na súd /nie je
rozhodujúce, kedy dôjde k vydaniu súdneho rozhodnutia o vyporiadanie alebo k schváleniu súdneho
zmieru/. Túto lehotu nie je možné kvalifikovať ani ako premlčanie, ani vzhľadom pre svoje zvláštne
právne účinky ako prekluzívnu lehotu . Preto je možné ju označiť ako zvláštnu lehotu hmotno- právnej

povahy.

34. Z dôvodov právnej istoty a bezpečnosti občianskoprávnych vzťahov zákon ustanovil trojročnú lehotu,
v ktorej je potrebné podať návrh na vyporiadanie. Podstatný a určujúci je preto samotný návrh na
vyporiadanie podaný do troch rokov od zániku BSM a nie označenie vecí patriacich do BSM v priebehu

konania.

35. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa
16. septembra 2015 uviedol, že doloží súdu podrobnú rekapituláciu v celej veci aj v rozsahu hnuteľných
vecí a všetky námietky a návrhy na dokazovanie. Podaním zo dňa 24.09.2015 /č.l.646 a nasl./ právny

zástupca žalovaného doložil zoznam hnuteľných vecí, ktoré žiadal zahrnúť do citovaného zoznamu
zariadenia domácnosti . Výzvou súdu prvej inštancie zo dňa 30.08.2016 bol žalovaný vyzvaný, aby
v lehote 30 dní písomne doplnil svoje podanie zo dňa 22.09.2015 k bodu 2/ - hnuteľné veci /č.l.
647 spisu/ o uvedenie dátumu /aspoň roku/ nadobudnutia jednotlivých doplnených hnuteľných vecí, o
uvedenie, či ku dňu rozvodu manželstva tieto existovali, ak áno, u koho boli a u koho sa nachádzajú

v súčasnosti. Súčasne bol poučený, že v zmysle zmeny právnej úpravy od 01.07.2016 /CSP/ súd
vykoná dôkaz len na návrh strany sporu. V zmysle § 206,207 a 209 CSP mal žalovaný uviesť, ako
navrhuje určiť zostatkovú hodnotu doplnených hnuteľných vecí ku dňu rozvodu a za účelom dohody o
zostatkovej hodnote týchto vecí, aby navrhol k jednotlivým veciam zostatkovú hodnotu ku dňu rozvodumanželstva . Právny zástupca žalovaného prevzal výzvu dňa 20.09.2016. Podaním zo dňa 14.10.2016
právny zástupca žalovaného predložil rekapituláciu vybavenia domácnosti žalobkyne a žalovaného
so zoznamom hnuteľných vecí s uvedením nadobúdacej ceny, veku ku dňu rozvodu a zostatkovú

cenu ku dňu rozvodu. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 19.06.2017 poukázal na
judikát Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/2206/2009 podľa ktorého po 3 rokoch nie je
možné vyporiadavať dodatočne ďalšie hnuteľné veci , keď dôvodom tejto judikatúry je zmena právnych
predpisov v § 149 ods. 5, ktorý je účinný od 01.11.2008. Súčasne súd vyzval právneho zástupcu
žalovaného na doplnenie návrhu o vyporiadanie ďalších hnuteľných vecí uvedených v podaní zo dňa

24.09.2015 , ak na nich trvá, a to špecifikáciou roku nadobudnutia, u koho sa vec nachádza, zostatkovú
hodnotu vecí ku dňu rozvodu , či v súčasnosti existuje , a to v lehote 15.8.2017. Žalovaný doplnil podanie
podaním zo dňa 31.08.2017.

36. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný podaním zo dňa 24.09.2015 predložil zoznam hnuteľných
vecí, ktoré žiadal vyporiadať. Súd prvej inštancie vyzval žalovaného na doplnenie podania a to

opakovane. Žalovaný na výzvy súdu reagoval, podanie doplnil. Bolo preto povinnosťou súdu prvej
inštancie vyporiadať i tieto hnuteľné veci posúdením, či patria do BSM. Pregnantné závery, ktoré vyslovil
vo viacerých rozhodnutiach Najvyšší súd Českej republiky pri posudzovaní, či môže súd vyporiadať
len ten majetok či hodnoty tvoriace spoločný majetok manželov , ktorí účastníci konania navrhli k
vyporiadaniu súdnym rozhodnutím do troch rokov od jeho zániku , nie sú použiteľné a najmä ustálené

v našej slovenskej judikatúre , keď jednoznačný záver na spornú otázku doposiaľ vyslovený nebol. V
zmysle čl. 2 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na stav právnej istoty, legitímne očakávania v zmysle
ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít a ak jej niet, aj stav, v ktorom každý môže
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Súdu prvej inštancie nebránila žiadna
okolnosť, aby sa vysporiadal s predmetným návrhom žalovaného na označenie ďalších vecí patriacich

do BSM , keď vykonával dokazovanie a vo veci rozhodol až dva roky po podaní návrhu na vyporiadanie
ďalších hnuteľných vecí . Odvolací súd už vyššie uzavrel, že je podstatný a určujúci samotný návrh na
vyporiadanie, ktorý bol podaný v zákonnej lehote , a nie označenie vecí patriacich do BSM v priebehu
konania.

37. Podľa ust. § 126 ods. 1, 2 a 3 OSP, každá fyzická osoba je povinná ustanoviť sa na predvolanie na
súd a vypovedať ako svedok. Musí vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. Výpoveď môže odoprieť len
vtedy, keby ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám; o dôvodnosti
odopretia výpovede rozhoduje súd. Výpoveď môže odoprieť aj vtedy, ak by výpoveďou porušil spovedné
tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ako osobe poverenej pastoračnou

starostlivosťou ústne alebo písomne pod podmienkou zachovať mlčanlivosť. Na začiatku výsluchu treba
zistiť totožnosť svedka a okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na jeho vierohodnosť; ak totožnosť svedka
má zostať utajená, namiesto jeho totožnosti sa zisťuje jeho príslušnosť podľa osobitného predpisu.
13a) Ďalej treba poučiť svedka o význame svedeckej výpovede, o jeho právach a povinnostiach a o
trestných následkoch krivej výpovede. Predseda senátu alebo samosudca vyzve svedka, aby súvisle

opísal všetko, čo vie o predmete výsluchu. Potom mu kladie otázky potrebné na doplnenie a vyjasnenie
jeho výpovede. Otázky môžu dávať i členovia senátu a so súhlasom predsedu senátu alebo samosudcu
i účastníci a znalci.

38. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že výsluch svedka vykonal súd prvej inštancie ešte za účinnosti

zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku a to v zmysle ust. § 126 ods. 2 OSP , preto
odvolací súd posudzoval odvolaciu námietku žalovaného, poukazom na nesprávne vykonaný výsluch,
v zmysle vtedy platného a účinného zákonného ustanovenia.

39. Pri svedeckej výpovedi sudca hodnotí najprv všeobecne vierohodnosť výpovede s prihliadnutím

na to, aký má svedok vzťah k účastníkom a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná
úroveň, a ďalej vzhľadom na okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie určitých skutočností, vzhľadom
na spôsob reprodukcie týchto skutočností, na chovanie pri výpovedi a pod. V tomto smere odvolací súd
zdôrazňuje, že výpoveď svedkyne uskutočnil vyšší súdny úradník , ktorý stanovil termín výsluchu na
deň 15.08.2014. Výsluch sa mal uskutočniť v mieste bydliska žalobkyne, kde sa svedkyňa nachádzala.

O termíne výsluchu boli upovedomení všetci účastníci konania. Žalobkyňa si prevzala upovedomenie
dňa 12.8.2014, právny zástupca žalobkyne dňa 04.08.2014, žalovaný dňa 07.08.2014. Ako vyplýva
z úradného záznamu zo dňa 15.08.2014, svedkyňa S. sa necítila dobre, bola dezorientovaná a preto
sa výsluch zo zdravotných dôvodov nevykonal s uvedením, že výsluch sa vykoná v inom termíne . Navýsluch sa dostavili žalobkyňa, právny zástupca žalobkyne a žalovaný. Súd prvej inštancie stanovil ďalší
termín výsluchu a to na deň 4.9.2014, ktorý sa uskutočnil v DOS Trenčín. Z obsahu spisu odvolací
súd zistil, že účastníci konania ani právny zástupca žalobkyne neboli písomne upovedomení o ďalšom

termíne výsluchu. Výsluch uskutočnil súd prvej inštancie bez prítomnosti strán sporu.

40. Svedkyňa bola poučená podľa § 126 OSP . Pri hodnotení dôkazu výpoveďou svedka musí súd
vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania
a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň k okolnostiam, ktoré doprevádzali

jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k
správaniu sa pri výpovedi (presvedčivosť, istota a plynulosť výpovede, ochota vypovedať na otázky a
pod.).

41. Odvolací súd zdôrazňuje, že výsluch svedkyne nebol vykonaný v súlade s vtedy platným a účinným
ust. § 126 OSP, keď strany sporu neboli upovedomené o termíne výsluchu svedkyne a teda nemali

možnosť klásť svedkyni otázky a vyjadriť sa priamo k svedeckej výpovedi. I napriek pochybeniam súdu
prvej inštancie má odvolací súd dôvodné pochybnosti o zdravotnom stave svedkyne, poukazom na jej
rozumovú a duševnú úroveň, vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedala. Táto skutočnosť vyplýva z
obsahu výsluchu svedkyne zo dňa 4.8.2014, keď súd prvej inštancie skonštatoval, že svedkyňa S. R.
sa necítila dobre, bola dezorientovaná a preto sa výsluch zo zdravotných dôvodov nevykonal . I napriek

procesným pochybeniam zo strany súdu bude je potrebné výsluch svedkyne posúdiť aj s poukazom na
jej zdravotný stav v čase vykonania výsluchu.

42. K odvolacej námietke žalovaného o odňatí možnosti konať pred súdom odvolací súd uvádza,
že odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa

účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok / úkon
posudzovaný v čase jeho vykonania/ priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov /uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky zo dňa 7. marca 2013, sp. zn. 5 Cdo
286/2012/. Odvolací súd po vykonaní odvolacieho prieskumu skonštatoval relevanciu odvolacej
argumentácie, že súd prvej inštancie vykonal výsluch svedkyne bez upovedomenia o termíne výsluchu

stranám sporu , čím im odňal možnosť konať pred súdom.

43. Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za predčasné, nakoľko nedošlo k ustáleniu
skutkového stavu ohľadne špecifikácie masy BSM, keď súd prvej inštancie sa nezaoberal tvrdeniami
žalovaného o nadobudnutí ďalších vecí patriacich do BSM po vecnej stránke tak, ako uviedol vyššie. V

tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že žalovaný i napriek výzve svoje podanie doplnil a to opakovane.

44. S poukazom na vyššie uvedené, neobjasnenie všetkých skutkových okolností a neúplnosť
skutkových zistení, ktoré malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/, § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

45. Súd prvej inštancie je povinný ďalej vo veci konať tak, že doplní dokazovanie v intenciách hore
uvedených, dokazovanie riadne vyhodnotí v súlade so zákonnými ustanovenia o BSM a súdnou praxou
a opätovne vo veci rozhodne. Bude skúmať, či hnuteľné veci, ktoré žiadal žalovaný vyporiadať, boli

alebo neboli súčasťou BSM, a v prípade, že áno, tieto vyporiadať za dodržania zákonných predpokladov.
Súčasne sa vysporiada so všetkými odvolacími námietkami žalovaného.

46. Vyslovenýmprávnymnázoromodvolaciehosúduje súdprvejinštancie viazaný/§391ods.2CSP/.

47. O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí /§ 396 ods. 3 CSP/.

48. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p).