Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 20, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4Csp/34/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116220994
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5116220994.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti žalovanému:
W. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX, S. K. Q., o zaplatenie 1.176,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.176,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 1.176,- € od 16.01.2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.08.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 1176,- EUR a zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1176,- EUR

od 16.1.2011 do zaplatenia. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že žalobca je právnická osoba, žalovaný je
fyzická osoba. Na základe zmluvy o úvere č. 500600081 zo dňa 20.8.2010 žalobca ako veriteľ poskytol
žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 600,- EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným
poplatkom vo výške 576,- EUR, spolu vo výške 1176,- EUR za podmienok dohodnutých v Zmluve o
úvere, a to v 12-tich mesačných splátkach po 98,- EUR, počnúc dňom 2.9.2010. V zmysle Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, sa žalobca a žalovaný
dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady

na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.
Žalobca zaslal žalovanému viacpočetné upozornenia na omeškanie so zaplatením splátok. Na uvedené
upozornenia žalovaný nereagoval.
2. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok,
čím porušil dojednania predmetnej Zmluvy o úvere a stratil výhodu splátok, sa dňa 16.1.2011 stal dlh
splatným.
3.ŽalobcapodaltrestnéoznámenienaOkresnériaditeľstvoPolicajnéhozboruČadcavovecipodozrenia

zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko žalobca
mal podozrenie, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať. Uvedenému
podozreniu nasvedčovala aj skutočnosť, že odo dňa uzatvorenia zmluvy o úvere ku dňu podania
trestného oznámenia žalovaný nepoukázal v prospech predmetnej zmluvy o úvere žiadnu splátku, a to
aj napriek skutočnosti, že mal finančné prostriedky, čo vyplýva z údajov uvedených v žiadosti o úver v
časti „Mesačné príjmy a výdavky“. Žalobca má teda za to, že žalovaný už v čase uzatvárania zmluvy o
úvere vedel, že nebude úver splácať, čím uviedol žalobcu do omylu a spôsobil mu tým škodu.

4. Okresný súd Žilina Trestným rozkazom č.k. 3T/87/2011-42 zo dňa 31.10.2011 uznal žalovaného
vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa §
288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu
spôsobenej škody na občianske súdne konanie.5. Trestný rozkaz Okresného súdu Žilina č.k. 3T/87/2011-42 zo dňa 31.10.2011 nadobudol právoplatnosť
dňa 18.1.2012 a vykonateľnosť dňa 18.1.2012.
6. Žalovaný ku dňu vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu neuhradil žalobcovi žiadnu

platbu.

7. Žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:

8. Z Trestného rozkazu sp. zn. 3T/87/2011-42 vydaného Okresným súdom Žilina dňa 31.10.2011, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 18.01.2012, súd zistil, že obvinený Stanislav Čulák, nar. 13.6.1974 v
Čadci, trvale bytom Kysucké Nové Mesto, Komenského 1310 bol uznaný vinným, že:
9. Dňa 20.8.2010 v S. K. Q. uzatvoril so spol. Pohotovosť, s.r.o. Zmluvu o úvere č. 500600081 a bol
mu poskytnutý úver vo výške 600,- €, ktorý sa zaviazal vrátiť s poplatkom vo výške 576,- €, dvanástimi
mesačnými splátkami po 98,- €, počnúc dňom 2.9.2010, v skutočnosti však nemal v úmysle úver vrátiť
a nezaplatil ani jednu splátku, čím spôsobil podnikateľskému subjektu Pohotovosť, s.r.o. so sídlom v

Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, škodu vo výške 1.176,- €, teda na škodu cudzieho majetku sa
obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, čím spáchal
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, za čo bol odsúdený podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. s použitím
§ 38 ods. 2 Tr. zák. a § 353 ods. 2 Tr. por. na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa
§ 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa

§ 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.
10. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú obchodnú spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne
konanie.

11. Zo Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 20.08.2010 (č.l. 19) medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.
ako veriteľom a W. Č. ako dlžníkom súd zistil, že zmluva je vyhotovená na predtlačenom formulári na
jednej strane, pričom obsah zmluvy uvedený na tejto jednej strane je zadelený do 6 „kolóniek“. Údaje
dlžníka sú v zmluve špecifikované v prvej kolónke, kde sú vymedzené menom, priezviskom a IČO-om:
37 625 659 a v tretej kolónke, kde sú vymedzené menom, priezviskom a rodným číslom. Predmetom

zmluvy bolo poskytnutie úveru v sume 600,- €, pričom dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu
zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 576,- €, t.j. celkovo mal zaplatiť čiastku 1.176,- €, a to v 12
mesačných splátkach po 98,- €, počnúc dňom 02.09.2010 na účet veriteľa. Dlžník prehlásil, že finančné
prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania.

12. Zo Zmluvy o úvere súd ďalej zistil, že podpis dlžníka je uvedený v troch kolonkách, a to:

- v druhej kolónke, v ktorej je uvedená dojednaná výška úveru 600 €, dojednaný poplatok vo výške
576,- €, celková čiastka 1.176,- €, počet mesačných splátok 12, výška jednej splátky 98,- €, začiatok
splácania 02.09.2010. Ako posledná veta v kolónke naľavo nad podpisom dlžníka je uvedený text: Dlžník

prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania.
- v piatej kolónke, v ktorej sa nachádza prehlásenie dlžníka, o. i. o tom, že sa oboznámil s obsahom
zmluvy a súhlasí s ním a tiež súhlasí so Všeobecnými obchodnými podmienkami poskytnutia úveru. V
kolónke je uvedený dátum a čas uzatvorenia zmluvy a sú pripojené podpisy konajúcich osôb.
- v šiestej kolónke, v ktorej dlžník podpisom potvrdil prevzatie finančnej hotovosti.

13. Súd uznesením sp. zn. 4Csp/34/2016-36 zo dňa 21.02.2017 vyzval žalobcu pod následkom
odmietnutia podania, aby odstránil vady žaloby, a to opísaním rozhodujúcich skutočností, aby zo žaloby
jednoznačne vyplývalo:

- na akom skutkovom základe za domáha priznania sumy 1.176,- eur s prísl., t.j. či sa domáha týchto
nárokov na zmluvnom základe (zmluva o úvere č. 500600081 zo dňa 20.08.2010), alebo sa domáha
týchto nárokov titulom vzniknutej škody (v takom prípade bol žalobca vyzvaný na riadne skutkové
odôvodnenie žaloby),

- jednoznačným označením žalovaného dátumom narodenia.14. Súd ďalším uznesením sp. zn. 4Csp/34/2016-40 zo dňa 16.05.2017 podanie žalobcu - žalobu,
podanú na tunajšom súde dňa 16.08.2016 odmietol, proti ktorému uzneseniu podal žalobca odvolanie
doručené súdu dňa 13.06.2017, v ktorom podaní žalobca uviedol tieto ďalšie tvrdenia:

15. Žalobca mal predovšetkým za to, že v civilnom konaní došlo k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1
písm. b) CSP „súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces“, ďalej v ust. § 365 ods.
1 písm. d) CSP „konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci“,

k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP „súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam“ a napokon k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. h)
CSP „rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“

16. Žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu škody pred Okresným súdom žalobou zo dňa 16.08.2016
a žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 1.176,- EUR

s príslušenstvom a náhradu trov konania (ďalej len „žaloba“). Okresný súd podanie odmietol z dôvodu,
že nespĺňa podstatné náležitosti žaloby.
17. Žalobca mal za to, že rozhodujúce skutočnosti boli dostatočným spôsobom opísané a odôvodňujúce
žalobný návrh a že tak v civilnom, ako aj v trestnom konaní preukázal, že Žalovaný naplnil znaky
občianskoprávnej, ako aj obchodnoprávnej zodpovednosti za škodu, a to konkrétne:

- protiprávny úkon (konanie Žalovaného, ktorým úmyselne uviedol Žalobcu do omylu v otázke splnenia
podmienok poskytnutia úveru a neplnenie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy),
- ujma na strane Žalobcu (majetková ujma, ako je uvedená v žalobe),
- príčinná súvislosť medzi predpokladmi uvedenými v bode 1. a 2.,
- zavinenie (priamy úmysel Žalovaného, ktorý bol preukázaný v trestnom konaní).

18. Niet pochýb o tom, že konanie Žalovaného malo charakter úmyslu, čo bolo potvrdené aj Trestným
rozkazom, ktorým súd uznal Žalovaného vinným zo spáchania úmyselného trestného činu úverového
podvodu podľa ust. § 222 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
OkresnýsúdŽilinavTrestnomrozkazeodkázalŽalobcusnárokomnanáhraduškodynacivilnékonanie.

19. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 23.11.2011, sp. zn.:
I. ÚS 269/2011-55, podľa ktorého „Rozsah viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v
trestnom konaní, pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné
znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre
rozhodnutie v občianskoprávnom konaní, nemožno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t. j.

o spáchaní trestného činu a o tom, kto ho spáchal.“

20. Jedným zo znakov skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu je aj spôsobenie škody.
V prípade, ak by uvedený znak nebol naplnený, Žalovaná by nebola uznaná za vinnú. Škodou sa na
účely Trestného zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. Škodou

sa rozumie v tomto zmysle aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak, vzhľadom na okolnosti a svoje
pomery, mal nárok, alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť.
21. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pri trestnom čine úverového podvodu nie je škodou len suma
rovnajúca sa výške poskytnutého úveru, ale aj odplata za poskytnutie úveru a ďalšie záväzky, ktoré
mu vznikli v dôsledku omeškania dlžníka, na ktoré Žalobca ako poškodený vzhľadom na okolnosti

(dojednaný úrok, zákonný úrok z omeškania, zmluvná pokuta) mal nárok alebo ktoré mohol odôvodnene
dosiahnuť.
22. Podľa ust. § 380 Obchodného zákonníka „Za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane
vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej zmluvnej strany“.
23. Podľa ust. § 386 ods. 2 Obchodného zákonníka „Náhradu škody nemôže súd znížiť.“

24. Žalobca opätovne poukázal na skutočnosť, že žalovaný neuhradil žalobcovi ani jedinú splátku a
žalobca si uplatnil svoj nárok na náhradu škody (jeho výšku) v súlade s vyššie uvedenými právnymi
predpismi, Zmluvou a všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
Zmluvy.
25. Žalobca má ďalej za to, že v trestnom konaní, ako aj v civilnom konaní, dostatočne preukázal, že v

prípade absencie konania žalovaného (ak by neuviedol žalobcu do omylu v otázke splnenia úverových
podmienok) nedošlo by k uzavretiu Zmluvy, ani k poskytnutiu úveru a ani k vzniku škody v majetkovej
sfére žalobcu. Peňažné prostriedky, ktoré žalobca poskytol žalovanému titulom Zmluvy, by žalobca(poškodený) vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mohol poskytnúť inému subjektu (klientovi), ktorý
by svoje záväzky plnil riadne a včas, t. j. Žalobca mohol odôvodnene dosiahnuť zisk.
26. Vzhľadom na to, že úverová zmluva je odplatným typom zmluvy, pričom odplata bola dojednaná,

žalobca má za to, že dostatočne špecifikoval škodu vo výške 1.176,- EUR.
27. Žalobca poprel, že by mu bola doručená výzva na opravu označenia žalovaného. Žalobca poukázal,
že nebol v konaní procesne pasívny, právne naopak, na výzvy súdu vždy reagoval. Žalobca tiež uviedol
kompletné identifikačné údaje žalovaného.
28. Návrh na začatie konania je jednou procesných podmienok konania. Žaloba je procesný úkon,

ktorým žalobca žiada súd o poskytnutie právnej ochrany proti žalovanému. Každý má právo sa domáhať
na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené (§ 3 OSP, čl. 46 Ústavy SR). Návrh na
začatie konania spôsobuje predpokladané účinky, ak obsahuje zákonom požadované náležitosti. Ak
ich neobsahuje, súd vyzve žalobcu na ich opravu, resp. doplnenie. Ak strana nesprávne, neúplné,
nezrozumiteľné podanie nedoplní a nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie. Proti
uzneseniu o odmietnutí podania je odvolanie prípustné.

29. Ak do uplynutia lehoty na podanie odvolania bolo podanie doplnené alebo opravené v celom
rozsahu,môžeoodvolaníprotitomutouzneseniurozhodnúťkonajúcisúdpodľaust.§376CSP,vzmysle
ktorého „Ak bolo podané odvolanie proti uzneseniu, súd prvej inštancie môže uznesenie zrušiť, ak
odvolaniu v celom rozsahu vyhovie a z uznesenia nenadobudla doposiaľ práva iná osoba ako odvolateľ“.
30. Vada návrhu na začatie konania predstavuje odstrániteľnú podmienku konania. Okresný súd Žilina

konanie Uznesením zastavil, pretože reagoval na vzniknutú procesnú situáciu. Žalobca mal za to, že v
tomto podaní predmetnú vadu odstránil, v dôsledku čoho je možné riadne pokračovať v konaní.

31. Súd prvej inštancie v zmysle ust. § 129 ods. 4 CSP (podľa ktorého ak sa podanie opraví alebo doplní
v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania

proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho
vydal) odvolaním napadnuté uznesenie sp. zn. 4Csp/34/2016-40 zo dňa 16.05.2017 svojím uznesením
sp. zn. 4Csp/34/2016-55 zo dňa 20.06.2017 zrušil.

32.Súdusanepodarilozistiťadresuskutočnéhopobytužalovaného,pretosúdpostupovalpridoručovaní

žaloby v zmysle ust. § 116 ods. 2 CSP a zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu
a na webovej stránke súdu. Ďalšie písomnosti súd doručoval žalovanému v zmysle § 106 ods. 3 CSP,
teda tiež oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu.

33. Súd vo veci vykonal dňa 20.09.2019 pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými

dôkazmi pripojenými žalobcom k žalobe, ako i pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 3T/87/2011.

34. Pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý sa podaním
doručeným súdu dňa 13.09.2019 z neúčasti pre veľkú pracovnú zaneprázdnenosť ospravedlnil a žiadal
o vykonanie pojednávania v jeho neprítomnosti, ako i v neprítomnosti žalovaného, ktorému sú zásielky

doručované podľa § 106 ods. 3 CSP.

35. Súd sa oboznámil s pripojeným spisom sp. zn. 3T/87/2011, aj vzhľadom k prehláseniu dlžníka v
zmluve o úvere, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na výkon podnikania.

36.Zpripojenéhospisusp.zn.3T/87/2011súdzistil,vjehočasti Vyšetrovaciehospisuč.ČVS:ORP-471/
KN-CA-2011, že:

A. V predtlačenom formulári žiadosti zo dňa 19.08.2010 žiadateľa o úver W. Č. nar. 13.06.1974 (č.l. 3)

- je vyznačené, že žiadateľ je spoločník/živnostník,
- ako údaj o zamestnávateľovi žiadateľa je uvedené IČO 37 625 659.

B. Vo výpise zo Živnostenského registra SR na internete zo dňa 08.05.2011 (č.l. 23) podnikateľského

subjektu s obchodným menom W. Č., je uvedené ako IČO: 37 625 659, miesto podnikania 024 01
Kysucké Nové Mesto, Komenského 1310/123,
- u všetkých (štyroch) predmetov podnikania, uvedených vo výpise zo živnostenského registra, je
uvedený ako dátum vzniku oprávnenia deň 09.09. 2002.37. Zákonné ustanovenia:

Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka (v texte aj len
ako „OBZ“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé
s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476),
zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o
prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení
akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom

účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716),

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch
splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a
požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný

nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana
požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a
ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového
vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať
s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri

obvyklej starostlivosti.

Podľa § 380 Obchodného zákonníka za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla
tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

Podľa § 386 ods. 2 Obchodného zákonníka náhradu škody nemôže súd znížiť.

Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka - účinného od 15.01.2009 do 31.01.2013, ak
je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný

platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (v texte aj len „OZ“) ak ide

o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.01.2013 výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.02.2013 výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo

zániku spoločnosti.

38. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a
zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi sumy 1.176,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5

% ročne zo sumy 1.176,- € od 16.01.2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

39. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191 CSP, podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP na základe

zisteného skutkového stavu procesným postupom stanoveným CSP.

40. Súd mal preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkovo-právny vzťah uzatvorením
zmluvyč.500600081dňa20.08.2010,nazákladektorejžalobcaposkytolžalovanémuúvervovýške600
€, pričom žalovaný sa zaviazal úver splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 98 € počnúc

dňom 02.09.2010. Súd mal ďalej preukázané, že žalovaný si svoje povinnosti, ku ktorým sa zmluvne
zaviazal v zmluve o úvere, voči žalobcovi nesplnil, preto stratil výhodu splátok a úver sa dňa 16.01.2011
stal splatným.

41. Tento záväzkovo-právny vzťah nie je možné subsumovať pod zákonné ustanovenia Zákona č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale pod zákonné ustanovenia Obchodného zákonníka
upravujúce zmluvu o úvere, keďže nebolo preukázané a ani žiadne pochybnosti v tomto smere z
vykonaného dokazovania nevyplynuli, že by sa malo jednať v prípade žalovaného ako dlžníka z úverovej
zmluvy o spotrebiteľa z ďalej uvedených dôvodov:

42. Z pripojeného spisu sp. zn. 3T/87/2011 v jeho časti Vyšetrovacieho spisu č. ČVS: ORP-471/KN-
CA-2011, a to
- zo žiadosti zo dňa 19.08.2010 žiadateľa o úver W. Č. a z výpisu zo živnostenského registra zo
dňa 08.05.2011 podnikateľského subjektu s obchodným menom W. Č., s poukazom na dátum vzniku
oprávnenia 09.09.2002 na podnikateľskú činnosť tomuto podnikateľskému subjektu,

- z údajov žalovaného ako dlžníka uvedených v prvej kolónke zmluvy o úvere, vymedzených len menom,
priezviskom a IČO-om dlžníka,
- v spojitosti s podpisom žalovaného ako dlžníka na úverovej zmluve uzatvorenej dňa 20.08.2010, a
to priamo pod prehlásením dlžníka v znení „Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté
na výkon podnikania“, ktorý predtlačený text na zmluve podľa názoru súdu nemohol uniknúť pozornosti

žalovaného,
mal súd preukázané, že v čase uzatvorenia úverovej zmluvy vykonával žalovaný podnikateľskú činnosť
a zároveň mal súd preukázané, že finančné prostriedky boli na základe úverovej zmluvy skutočne
poskytnuté žalovanému na výkon podnikateľskej činnosti. Iné skutočnosti v konaní preukázané neboli.

43. V prípade žalovaného sa preto nejedná o „spotrebiteľa“, ktorý pojem je vymedzený
- v ust. § 52 ods. 4 OZ, podľa ktorého spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti- a v ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

44. Na žalovaného sa tak nevzťahujú príslušné právne predpisy o ochrane spotrebiteľa a na tento
záväzkovo-právny vzťah nie je preto možné aplikovať zákonné ustanovenia piatej hlavy Občianskeho
zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy, a ani Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z.

45. Súd preto na daný prejednávaný prípad aplikoval zákonné ustanovenia Obchodného zákonníka.

46. Nárok na zaplatenie žalovanej sumy 1.176 € s prísl. nie je uplatnený titulom pohľadávky žalobcu
vyplývajúcej z úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 20.08.2010, ale bol uplatnený titulom náhrady škody
spôsobenej protiprávnym konaním žalovaného, ktoré bolo v trestnom konaní vedenom na OS Žilina sp.
zn. 3T/87/2011 klasifikované ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona.

47. Žalobca si uplatnil nárok titulom vzniknutej škody. Obchodný zákonník v ustanoveniach § 373 -
386 upravuje náhradu škody z porušenia povinností zo záväzkových vzťahov upravených Obchodným
zákonníkom (§ 261, § 262 OBZ). Náhrada škody je viazaná na existenciu záväzku. Spôsobenie
škody je právnou skutočnosťou, ktorá je dôvodom vzniku ďalšieho záväzkového vzťahu, ktorý má
zodpovednostný charakter. Po vzniku záväzku na náhradu škody teda viazanosť škody na obligačný

vzťahprestaneexistovaťazáväzoknanáhraduškodytakexistujenezávisleodpôvodnéhozáväzkového
vzťahu,t.j.toho,kuktorémupatrípovinnosť,ktorábolaporušená.Pretoajkeďdôjdekzánikuzáväzkovo-
právneho vzťahu napr. odstúpením od zmluvy a zaniknú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy,
záväzok na náhradu škody ako dôsledok porušenia zmluvy trvá naďalej.

48. V zmysle ust. § 379 OBZ sa uhrádza skutočná škoda a to poškodenému ušlo, teda ušlý zisk. Za
skutočnú škodu sa považuje taká škoda, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného
oproti stavu pred škodovou udalosťou. Ušlý zisk je v podstate ušlým majetkovým prospechom a spočíva
v nenastalom zväčšení, resp. v rozmnožení majetku poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnene
očakávať vzhľadom na pravidelný priebeh veci, ak by nedošlo ku škodovej udalosti.

49. V prípade súbehu zodpovednostných systémov, ak bola škoda spôsobená konaním, ktoré napĺňa
znaky skutkovej podstaty zločinu, prečinu alebo priestupku, súd je v konaní o náhradu škody viazaný
podľa ust. § 193 CSP rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok
alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal,

50. V zmysle uvedeného je tak súd v tomto konaní viazaný trestným rozkazom Okresného súdu Žilina,
vydaným dňa 31.10.2011 v trestnom konaní sp. zn. 3T/87/2011-42, že bol spáchaný trestný čin.

51. Pre obchodné záväzkové vzťahy je všeobecnou úpravou náhrady škody úprava obsiahnutá v
ust. § 373 až 386 OBZ. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie

právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s
objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo
opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy,
ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných

právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať. Pod pojmom škoda je treba
rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v
peniazoch ako všeobecným ekvivalentom. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom
a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v
každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Zavinenie, ako ďalší

predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, má charakter subjektívny, lebo znamená psychický vzťah
škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode.
52. Súd je viazaný nielen rozhodnutím súdu v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin a
kto ho spáchal, ale aj právnou kvalifikáciou skutku a tým aj formou zavinenia, predpokladanou trestným
zákonom.

53. V súvislosti s otázkou viazanosti odsudzujúcim rozhodnutím v zmysle ust. § 135 ods. 1 O.s.p. (t.č.
§ 193 CSP - poznámka súdu) ide najmä o to, ktoré okolnosti rozhodné pre vyriešenie sporu o náhradu
škody musí súd prevziať z trestného rozsudku bez toho, aby ich musel a mohol v občianskom súdnomkonaníznovuzisťovať.Základnýmipredpokladmivznikuzodpovednostizaškodusúvoväčšineprípadov
(t.j. prípadov všeobecnej zodpovednosti) protiprávne konanie, vznik škody, príčinná súvislosť medzi
protiprávnym konaním a vznikom škody a zavinenie. V každom takom spore je tak predovšetkým nutné

riešiť viazanosť súdu v súvislosti s týmito okolnosťami. Súdy v občianskom súdnom konaní vychádzajú
z toho, že sú viazané trestnými rozsudkami, pokiaľ ide o zavinené protiprávne konanie škodcu. K
pochybeniuvšakvpraxisúdovdochádzavotázkevznikuškodyapríčinnejsúvislostimedziprotiprávnym
konaním a vznikom škody. V súvislosti s riešením tejto otázky je nutné si uvedomiť, že súd je viazaný len
výrokom (nie však odôvodnením) napr. trestného rozsudku. Z výroku o vine je potom nutné vychádzať

ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie znakov skutkovej
podstaty trestného činu konkrétnym rozhodnutím páchateľa. Rozsah viazanosti rozhodnutím o tom, že
bol spáchaný trestný čin alebo prečin a kto ich spáchal, je tak daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej
podstaty trestného činu alebo prečinu zároveň okolnosťami významnými pre rozhodnutie o náhrade
škody. Rozhodnutie o tom, že bol spáchaný dokonaný trestný čin neznamená vždy len konštatovanie
zavineného protiprávneho konania určitého páchateľa, ale i záver o narušení chránených spoločenských

vzťahovaovznikuurčitejujmy,ktorú vprípadeniektorýchtrestnýchčinovpredstavuješkodanamajetku,
prípadne nemajetková ujma, ktorých odškodnenie právne predpisy pripúšťajú (napr. pri ublížení na
zdraví), ako aj záver o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a zmienenou ujmou.
Nemožno tak stotožňovať rozhodnutie o spáchaní trestného činu vždy len so záverom o protiprávnom
konaní. Súd v občianskom súdnom konaní však nie je viazaný v zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 O.s.p.

(t.č. § 193 CSP - poznámka súdu), pokiaľ ide o výšku škody. (stanovisko NS sp. zn. Cpj 35/78 uverejnené
v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 22/1979)
54. Súd je viazaný výrokom rozsudku vydaného v trestnom konaní, nie však jeho odôvodnením. Nie je
však oprávnený skúmať vecnú správnosť výroku takého rozhodnutia, ani procesný postup k príslušnému
rozhodnutiu vedúci. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 32 Cdo 4179/2007 zo dňa 13.01.2009)

55. Vyhodnotiac všetky tieto kritériá, súd mal všetky predpoklady vzniku škody, teda protiprávne konanie
žalovaného, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a škodou za
preukázané z trestného rozkazu vydaného v konaní sp. zn. 3T/87/2011, teda že žalovaný sa dopustil

protiprávneho konania, kvalifikovaného ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona tým
svojím konaním, že uzatvoril so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. Zmluvu o úvere č. 500600081 a bol
mu poskytnutý úver vo výške 600,- €, ktorý sa zaviazal vrátiť s poplatkom vo výške 576,- €, dvanástimi
mesačnými splátkami po 98,- €, počnúc dňom 2.9.2010, v skutočnosti však nemal v úmysle úver vrátiť,
z ktorého prečinu bol uznaný vinným Trestným rozkazom sp. zn. 3T/87/2011-42 vydaným Okresným

súdom Žilina dňa 31.10.2011.
56. Súd je viazaný týmto záverom o protiprávnom konaní žalovaného vyslovenom v trestnom rozkaze
a o týchto skutočnostiach si súd nemohol urobiť ani prejudiciálny záver. Súd sa stotožnil s tvrdením
žalobcu, že ak by nedošlo k uvedenému protiprávnemu konaniu žalovaného, teda ak by žalovaný
neuviedol žalobcu do omylu v otázke splnenia úverových podmienok, nedošlo by k uzavretiu zmluvy o

úvere, ani k poskytnutiu úveru a tým ani k vzniku škody v majetkovej sfére žalobcu. Peňažné prostriedky,
ktoré žalobca poskytol žalovanému titulom zmluvy o úvere, by žalobca vzhľadom na okolnosti a svoje
pomery mohol poskytnúť inému subjektu, pričom žalobca dôvodne očakával z predmetného záväzkovo-
právneho vzťahu dosiahnutie zisku.
57. V príčinnej súvislosti s týmto protiprávnym konaním žalovaného vznikla žalobcovi finančná ujma vo

výške 1.176 €, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú zmluvou o úvere, podľa ktorej celková suma, ktorú
sa zaviazal žalovaný titulom tejto zmluvy uhradiť, predstavovala 1.176 € a pozostávala z istiny úveru
600 € a poplatku vo výške 576 €, pričom žalovaný titulom úverovej zmluvy neuhradil ani jednu splátku,
ktorá skutočnosť bola konštatovaná aj v Trestnom rozkaze sp. zn. 3T/87/2011-42, vydanom Okresným
súdom Žilina dňa 31.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.01.2012 a ktorým bol žalobca ako

poškodený odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
58. Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi mal súd preukázanú celkovú výšku škody v hore
uvedenej špecifikácii. Tvrdenia žalobcu žalovaný nepoprel a nespochybnil ani dôkazy predložené
žalobcom. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a nevyužil možnosť argumentovať a brániť sa proti tvrdeniam
žalobcu ani na pojednávaní, ktorého sa bez ospravedlnenia nezúčastnil. Súd preto pri rozhodovaní o

uplatnenom nároku, vzhľadom na absenciu obrannej argumentácie žalovaného, vychádzal výhradne z
tvrdení a dôkazov produkovaných žalobcom. Žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcu zaviazal na
zaplatenie žalovanej sumy 1.176,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.176,- €,atood16.01.2011dozaplatenia,najskôrodktoréhodňasadostalžalovanýdoomeškaniasozaplatením
žalovanej sumy, ktoré tvrdenie žalobcu žalovaný nepoprel.
59. Výšku úrokov z omeškania upravuje odsek 1 zák. ust. § 369 Obch.z. Základným pravidlom, ktoré sa

vzťahuje na výšku úrokov z omeškania, je priorita dohody o výške úrokov z omeškania pred zákonnou
úpravou. Výška úrokov z omeškania dohodnutá stranami v zmluve má teda prednosť pred zákonnou
výškou úrokov z omeškania a zákon ju výslovne nelimituje. Limitácia výšky úrokov z omeškania v
obchodnoprávnych vzťahoch prichádza do úvahy len v prípade, ak výška úrokov z omeškania nebola
stranami dohodnutá, prípadne takáto dohoda je neplatná, alebo v prípade, že záväzok vznikol zo

spotrebiteľskej zmluvy a vtedy je podľa § 369 ods. 2 Obch.z. dlžník povinný platiť úroky z omeškania
v sadzbe, ktorú ustanovila vláda Slovenskej republiky nariadením. V danom prejednávanom prípade
nedošlo k dohode medzi stranami o výške úrokov z omeškania v zmluve, pričom žalobca si uplatnil
nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne, teda v zákonnom limite podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v
spojitosti s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., súd preto žalobcovi priznal aj nárok na úrok
z omeškania tak, ako sa ho žalobca žalobou domáhal.

60. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi ako plne úspešnej
strany v spore súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.
Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP,
teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).