Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 27, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoP/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122205720
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8122205720.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a sudcov JUDr. Antónie

Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci navrhovateľa: U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.
XX, J., zast. JUDr. Vladimírom Mačíkom, advokátom, so sídlom Slovenská 69, Prešov proti odporcovi:
Y. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, J., t.č. E. W. - P., v konaní o určenie výživného, o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 28Pc 33/2022-40 zo dňa 21.11.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľa

sumou vo výške 150 eur mesačne počnúc od 20.06.2022 opakovane do budúcna. Rozhodol, že dlžné
výživné za obdobie od 20.06.2022 do 30.11.2022 vo výške 800 eur je otec povinný zaplatiť v lehote
3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania. Rozsudok odôvodnil tým, že na základe zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím
na ustanovenia zákona súd určil výživné zo strany odporcu z dôvodu, že navrhovateľ má zvýšené
potreby v súvislosti so štúdiom. V tomto prípade je oprávnenou osobou plnoleté dieťa, ktoré sa
sústavne pripravuje na výkon povolania. Navrhovateľ študuje v poslednom ročníku strednej školy, otec

na výživné neprispieva. Na výživné od odporcu je navrhovateľ odkázaný, s poukázaním na výdavky,
ktoré má navrhovateľ so školou, stravovaním a zabezpečovaním vecí osobnej potreby. Výdavky na
výživu navrhovateľa sa zvýšili aj v dôsledku jeho veku. Pravidelné mesačné výdavky sa pohybujú vo
výške okolo 250,- Eur, ktoré pozostávajú z nákladov na: stravu vo výške 130,- Eur, hygienické potreby
vo výške 25,- Eur, dobíjací mobilný kredit vo výške 6,- Eur, ošatenie vo výške 20,- Eur, cestovné
vo výške 35,- Eur, náklady na iné voľnočasové aktivity a záujmy vo výške 30,- Eur. Nepravidelné
osobné výdavky pozaostávajú z tvorby fondu na úhradu stužkovej slávnosti vo výške 200,- Eur, úhrady

poplatku za vodičský kurz vo výške 680,- Eur, kúpa mobilného telefónu vo výške 200,- Eur, ročné
výdavky v súvislosti so štúdiom (školské pomôcky a potreby) 60,- Eur. Navrhovateľom požadované
výživné vo výške 150,- Eur je podľa názoru súdu primerané. Súd vychádzal z predložených listinných
dôkazov a z výpovede účastníkov. Odporca pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody pracoval
ako živnostník, dosahoval príjem 2.000,- Eur. Odporca sám svojím úmyselným protiprávnym konaním
spôsobil to, že je vo výkone trestu odňatia slobody. Takéto nezodpovedné a protiprávne konanie odporcu
nemôže byť na ujmu navrhovateľa. V tomto prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality

príjmov, čo znamená že súd neprihliada u odporcu len na skutočné (faktické) príjmy, ktoré dosahuje
v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré
(potenciálne) mohol mať. Súd zdôraznil, že medzi odôvodnené potreby dieťaťa patria nielen tie základné
ako je strava, ošatenie, hygiena, výdavky na školu, cestovné, bývanie, lekárska starostlivosť, ale ajpotreby, ktoré prispievajú k rozvoju osobnosti mladého človeka (kultúra, šport, mimoškolské aktivity,
záľuby). Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd z odôvodnených potrieb navrhovateľa a z možností
a schopností odporcu. Súd považoval stanovenú výšku za takú, ktorou je momentálne odporca schopný

prispievať na výživu navrhovateľa. Je povinnosťou oboch rodičov sa o dieťa starať, tak aby životná
úroveň dieťaťa bola rovnaká ako životná úroveň každého z rodičov. Súd určil výživné počnúc dňom
20.06.2022. Takto vznikol odporcovi dlh na výživnom za obdobie od 20.06.2022 do 30.11.2022 vo
výške 800,- Eur, ktoré je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti
rozsudku. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca. Uviedol, že nesúhlasí
s určenou sumou výživného, ako aj s výškou dlžnej sumy, ako aj so splatnosťou tejto sumy, nakoľko sa
nachádza vo výkone trestu a nemá možnosť požadovanú sumu uhradiť.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľ uviedol, že skutok, pre ktorý otec vykonáva nepodmienečný

trest odňatia slobody, je úmyselným prečinom ohrozovania pod vplyvom návykovej látky, za ktorý už
bol v minulosti trestnoprávne postihnutý. Túto negatívnu skutočnosť je potrebné pripísať na ťarchu otca
a nie na jeho ťarchu z dôvodu, že ju žiadnym spôsobom nezapríčinil. Uviedol, že otec bol z výkonu
trestu odňatia slobody prepustený v decembri 2022 a teda prekážka, ktorou dôvodí podané odvolanie,
už odpadla.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

5. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

6. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s
jeho rozhodnutím stotožňuje. Z odvolania otca nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali
správnosť rozsudku. Doterajšia právna teória, aj súdna prax vychádza zo záveru, že keď osoba povinná
výživou je vo výkone trestu odňatia slobody, tak pri určovaní výživného je potrebné vychádzať z
potenciálneho príjmu, teda z príjmu, ktorý by táto osoba dosahovala, nebyť toho, že vykonáva trest

odňatia slobody (§ 75 ods.1 Zákona o rodine). V danom prípade je známe, že príjem otca bol vo výške
cca 2.000 eur mesačne, predtým ako nastúpil na výkon trestu odňatia slobody a z takejto sumy je
možné vychádzať pri určovaní výživného. Z takejto sumy, aj s prihliadnutím na ďalšie dve vyživovacie
povinnosti otca je výživné vo výške 150 eur primeraným výživným. Správne súd prvej inštancie určil aj
dlžné výživné, ktoré vzniklo odo dňa podania návrhu do rozhodnutia súdu a správny je aj výrok o trovách

konania, ktorý zodpovedá charakteru konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil postupom podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 387 ods. 1 CSP.

7. Záver o tom, že „pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej
osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia

rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne)
mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho
zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce“ vyplývajú aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR
z 20. februára 2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018. Z tohto princípu možno vychádzať podľa uvedeného
rozhodnutia aj v prípade osoby, ktorá má vyživovaciu povinnosť, a dopustila sa trestnej činnosti pre

ktorú jej bol súdom uložený trest odňatia slobody.

8. Odvolací súd konštatuje, že vyššie uvedený rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2019, sp.
zn. 3 Cdo 236/2018 je v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 4/2022 pod č. 42 zverejnený s
nasledovnou právnou vetou:

Skutočnosť, že sa otec maloletého dieťaťa povinný platiť výživné dopustil úmyselného protiprávneho
konania majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jehopríjmov, nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa. Nemôže ísť ani o dôvod, pre ktorý by sa nemal
uplatniť princíp potencionality príjmov, v zmysle ktorého súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby
povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych

príjmov, to znamená príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň
dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. V prípade
povinného, ktorého osobná sloboda je obmedzená, však súd musí pri stanovení výšky výživného
vychádzať aj z reálnych možností povinného počas obdobia obmedzenia jeho osobnej slobody, pretože
v tomto čase sa povinný objektívne nemôže uplatniť slobodne na trhu práce.

9. Posledná časť právnej vety (posledná veta) však z uvedeného rozhodnutia NS SR nevyplýva, ba
dokonca mu protirečí - NS SR v uvedenom rozhodnutí uvádza, že výkon trestu odňatia slobody nemôže
byť na úkor maloletého dieťaťa a nie je dôvodom, pre ktorý by sa nemal uplatniť princíp potencionality
príjmov. Toto rozhodnutie sa však vôbec nezaoberá tým, že pri stanovovaní výživného predsa len
(napriek využitiu princípu potencionality) treba zobrať do úvahy reálne možnosti povinného a to, že

sa objektívne nemôže uplatniť na trhu práce v čase výkonu trestu odňatia slobody. NS SR považoval
za vecne správne určiť výživné otcovi, ktorý vykonával trest odňatia slobody, vychádzajúc z jeho
potenciálneho príjmu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd vychádza z obsahu a záverov citovaného
rozhodnutia NS SR z 20. februára 2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018, nie z právnej vety uvedenej v Zbierke
stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 4/2022 pod č. 42.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP, keď nezistil dôvody na
aplikovanie žiadneho iného ustanovenia o trovách konania.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.