Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. máj 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/79/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200374
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Janigloš

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4022200447.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v konaní pred sudcom Mgr. Marekom Janiglošom, v právnej veci žalobcu: Z. Z., nar.

XX. XX. XXXX, Y. XX, E., právne zast.: JUDr. Paulína Paramonová, advokátka, Jasná 13, Nitra, IČO:
42 212 529, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o
správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 09. 05. 2017, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 09.
05. 2017 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.
Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania, v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu vyplýva, že Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „správny orgán prvého
stupňa“)rozhodnutímzodňa19.12.2016č.XXXXXXXXXX0priznalažalobcovipodľa§70ods.1a§82
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov invalidný dôchodok v sume
66,90 eur mesačne od 24. 10. 2015. Invalidný dôchodok priznala podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.
Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z. z., ktorým sa ustanovuje

pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, žalobcovi od 01. 01. 2016
zvýšila invalidný dôchodok na sumu 67,30 eur mesačne. Podľa § 82, § 293dq a § 293dr zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žalobcovi od 01. 01. 2017 zvýšila
invalidný dôchodok na sumu 68,90 eur mesačne.

2. Voči uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca v zákonom stanovenej
lehote odvolanie, o ktorom rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne žalobou napadnutým

rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09. 05. 2017. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa
§ 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, na základe odvolania žalobcu vo veci
priznania invalidného dôchodku, rozhodol tak, že zmenil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie a priznal žalobcovi invalidný dôchodok v sume 171,50 eur mesačne od 24. 10. 2015. Sumu
invalidného dôchodku ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 1
opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z. z., ktorým
sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty zvýšil od

01. 01. 2016 na sumu 172,50 eur mesačne. Podľa § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 01. 01. 2017 zvýšil invalidný dôchodok na sumu
176,50 eur mesačne.II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovanej

3. V rozhodnutí Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 09. 05. 2017 tento

uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra dňa 09. 03. 2017, ktorý zotrval na
svojom pôvodnom posudku a kompletný spisový materiál predložil posudkovému lekárovi sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia
Sociálnej poisťovne so sídlom v Nitre posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 28. 03 2017 s nasledovným

záverom:
V odvolacom konaní posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia ohľadne navýšenia základnej miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zotrval na pôvodnom stanovisku, že stav po trombóze
podkľúčkovej žily vpravo je zhojený s miernymi klinickými príznakmi, s dobrým prietokom ostatných žíl, a
preto toto postihnutie nemá vplyv na základnú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Vzhľadomnacharakterzdravotnéhopostihnutiajemožnéstanoviťbudúcukontrolnúlekárskuprehliadku

na október 2019.

4. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre pri posudzovaní
zdravotného stavu žalobcu vyhodnotil nasledujúce lekárske nálezy: prepúšťacia správa z hospitalizácie
na neurologickom oddelení Vojenskej nemocnice Ružomberok od 26. 01. 2015 do 31. 01. 2015,

neurologické vyšetrenie zo dňa 20. 10. 2016 a zo dňa 30. 11. 2016, cievne vyšetrenie NUSCH Bratislava
zo dňa 23. 11. 2016, psychiatrické vyšetrenie zo dňa 04. 10. 2016 a vlastné vyšetrenie posudkového
lekára sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne. Rozhodujúce zdravotné postihnutie - choroby
podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, stavy po
operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, často recidivujúce prejavy

nervovéhoasvalovéhodráždenia,slabosťsvalovéhokorzetuchrbtaspodstatnýmobmedzenímcelkovej
výkonnosti organizmu - posudkový lekár sociálneho poistenia zaradil do kapitoly XV, oddiel E, položka
4, písmeno b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % (z rozpätia 35 % - 45 %). V odvolacom konaní, po
opätovnomposúdenízdravotnéhostavužalobcu,podľapredloženýchlekárskychsprávadiagnostických

záverov odborných lekárov, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so
sídlom v Nitre vyhodnotil zdravotný stav žalobcu a určil, že účastník konania je invalidný a mieru jeho
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil od 24. 10. 2015 na 45 %.

5. Ďalej uviedol, že ku dňu vzniku invalidity žalobca splnil aj ostatné podmienky nároku na invalidný

dôchodok, čím mu vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v
znení neskorších predpisov dňa 24. 10. 2015. Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods.
2 zákona č. 461/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového
poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od
vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty

a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Sumu invalidného dôchodku
stanovil na 168,80 eur mesačne (priemerný osobný mzdový bod 0,9620 x 36,4768 rokov obdobia
dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 10,6865 x 45
%).

6. Ďalej uviedol, že suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
neskorších predpisov zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 2,70 eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia
invalidného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. g) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky č. 295/2014 Z. z.) na 171,50 eur mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej
podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zvyšuje od 01. 01. 2016 o 1,00

euro mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. g) opatrenia
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z. z.) na 172,50 eur
mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82, § 293dq a § 293dr ods. 1 písm. g) zákona
č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zvyšuje od 01. 01. 2017 o 4,00 eurá mesačne na
176,50 eur mesačne. Dôvodom zmeny vo výške invalidného dôchodku bolo dodatočné doplatenie

poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 2 zákon č. 461/2003 Z. z. po 31. 12. 2003.
Súčasne bolo vyhovené námietke žalobcu o výpočet invalidného dôchodku podľa čl. 52 ods. 1 písm. a)
a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009.III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

7. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 25. 07. 2017 navrhol, aby súd rozhodnutie žalovanej zo dňa 09. 05.
2017 vo veci konania o invalidnom dôchodku žalobcu zrušil a vec vrátil žalovanej na nové rozhodnutie
s tým, že nesúhlasil so stanovenou mierou schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkovým
lekárom na 45 % od 24. 10. 2015, keď žalovaná nepriznala žalobcovi zvýšenie percentuálnej miery
za iné zdravotné postihnutie. Taktiež sa žalobca domáhal predĺženia intervalu kontrolných lekárskych

prehliadok, keďže jeho zdravotný stav je trvalý a celý doteraz absolvovaný postup negatívne pôsobí na
jehozdravie.Žalobcavyužilmožnosťvzmysleustanovenia§142ods.3písm.d/ac/zákonaosociálnom
poistení v súlade s ustanovením čl. 5 Nariadenia (ES) Európskeho Parlamentu a Rady č. 883/2004 o
koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a doplatil dodatočne poistné na dôchodkové poistenie
za obdobia, kedy bol zaradený do evidencie nezamestnaných a sústavne sa pripravoval na povolanie
štúdiou na strednej škole. Oznámenie o zaplatení poistného, spolu s výpismi z účtu preukazujúcimi

poukázanie poistného, vysvedčením o maturitne skúške a potvrdením o dobách vedenia v evidencii
uchádzačov o zamestnanie zaslal žalobca žalovanej. Zmenou dôb poistenia bolo preto potrebné na
tento prípad aplikovať čl. 52 ods. 1 písm. a/ Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004
o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, namiesto v pôvodnom výpočte aplikovaného ust. čl.
52 ods. 1 písm. b/. V súlade s čl. 52 ods. 3 a 4 ako aj prílohou VIII. časťou 1 Nariadenia (ES) Európskeho

Parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. V prípade žalobcu
by mala príslušná inštitúcia (Sociálna poisťovňa) odstúpiť od paušálneho výpočtu dávky (vypočítaním
teoretickej výšky) a aplikovať nezávislú dávku podľa čl. 52 ods. 1. Žalovaná nesprávne pri výpočte sumy
invalidného dôchodku aplikovala limity pre osobný vymeriavací základ v rozpore s ustanovením § 138
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a v rozpore s usmernením poskytovaným na webovom

sídle Sociálnej poisťovne.

IV. Vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe

8. K podanej žalobe sa vyjadrila žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 02. 10. 2017, keď

namietla, že správna žaloba žalobcu bola podaná oneskorene, teda po uplynutí dvojmesačnej lehoty na
podanie správnej žaloby, keď žalobca prevzal napadnuté rozhodnutie už dňa 15. 05. 2017, kde lehota
na podanie správnej žalobu uplynula dňa 15. 07. 2017.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

9. Následne správny súd uznesením č. k. 23Sa/87/2017-105 zo dňa 29. 11. 2017 odmietol žalobu ako
oneskorene podanú.

10. Žalobca podal prostredníctvom svoje právnej zástupkyne proti vyššie uvedenému uzneseniu

kasačnú sťažnosť zo dňa 06. 12. 2017. Poukázala na tú skutočnosť, že žalobca bol v správnom
konaní zastúpený na základe splnomocnenia právnou zástupkyňou a jej nebolo doručené napadnuté
rozhodnutie, kde z tohto dôvodu nezačala plynúť lehota na podanie žaloby.

11. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 9Sk/9/2018 zo dňa 31. 10. 2018 zrušil uznesenie Krajského

súdu v Nitre č. k. 23Sa/87/2017-105 zo dňa 29. 11. 2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval,
že i keď sa v dávkovom a posudkovom spise nenachádza plnomocenstvo udelené žalobcom advokátke
JUDr. Paulíne Paramonovej, z predložených dokladov je zrejmé, že právna zástupkyňa sa zúčastňovala
na niektorých úkonoch žalovaného, čo vyplýva aj zo zápisníc na ústnom pojednávaní zo dňa 20. 10.
2016, 30. 11. 2016, 28. 03. 2017, v ktorých je konštatované, že pri posúdení bola prítomná právna

zástupkyňa. Teda jej prítomnosť správny orgán akceptoval, vykonával úkony za jej účasti a akceptoval
aj odvolanie podané právnou zástupkyňou voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa
19. 12. 2016. Bolo preto povinnosťou doručiť žalobou napadnuté rozhodnutie splnomocnenej právnej
zástupkyni. Žalovaný správny orgán nedoručoval zákonom určeným spôsobom, preto jeho doručovanie
nemožno považovať za účinne realizované, keď bolo rozhodnutie doručené len žalobcovi.

12. V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 07. 05. 2019 žalovaná uviedla, že skutkový stav žalobcu bol
objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením
posudkových lekárov sociálneho poistenia. Po opakovanom posúdení zdravotného stavu žalobcuposudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej nezistili takú zmenu v
zdravotnom stave žalobcu, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného posudku. Subjektívne ťažkosti
žalobcu boli vysvetlené dokázanými diagnózami. Námietka termínu kontrolnej lekárskej prehliadky bola

posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra zohľadnená a z októbra
2017 bola posunutá na október 2019. K námietke nesprávnej aplikácie limitu pre osobný vymeriavací
základ pri výpočte invalidného dôchodku, ktorý je v rozpore s § 138 zákona č. 461/2003 Z. z. uviedla,
že Generálny riaditeľ žalovanej postupoval v súlade so všeobecnými zásadami platenia poistného
na dôchodkové poistenia stanovenými v § 138 zákona č. 461/2003 Z. z., kde je určený maximálny

vymeriavací základ. Postup žalovanej bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad
v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu. Toto
vyjadrenie žalovanej bolo jej zástupcom doplnené na nariadenom pojednávaní dňa 10. 06. 2018, keď
bolo zástupcom žalovanej uvedené, že námietku ohľadom vymeriavacieho základu zhodnoteného na
dôchodkové účely na základe doplateného poistného považuje za dôvodnú.

13. Podaním zo dňa 21. 07. 2019 žalobca v súvislosti so žalobným dôvodom - aplikácia maximálneho
vymeriavacieho základu pre doplatné poistné uviedol, že tento žalobný dôvod uznala žalovaná ako
oprávnený a zároveň žiadal aj vyplatenie úrokov z omeškania z rozdielových súm vyplateného a nároku
zodpovedajúceho invalidného dôchodku vždy od vyplatenia zníženej dávky do jej doplatenia. Ďalej
namietol nepriznanie zvýšenia percentuálnej miery za iné zdravotné postihnutie a uviedol, že považuje

kontrolné prehliadky za zbytočne časovo, administratívne aj mentálne vyčerpávajúce a navrhol, aby sa
toto neskúmalo, respektíve alternatívne sa skúmalo v periodicite 5 rokov.

14. Doplňujúcim vyjadrením zo dňa 09. 08. 2019 žalovaná uviedla, že bolo vydané zmenové rozhodnutie
žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 03. 07. 2019, ktoré bolo žalobcovi expedované dňa 24. 07.

2019, ktorým priznala žalobcovi podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 sociálneho zabezpečenia
v znení nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 invalidný dôchodok od 24. 10.
2015 v sume 443,00 eur mesačne a následne podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky č. 283/2015 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky
a percento zvýšenia úrazovej renty, žalobcovi od 01. 01. 2016 zvýšila invalidný dôchodok na sumu
444,00 eur mesačne a podľa § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov žalobcovi od 01. 01. 2017 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 448,00
eur mesačne a podľa § 82, § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov žalobcovi od 01. 01. 2018 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 452,10 eur mesačne a
podľa § 82, § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
žalobcovi od 01. 01. 2019 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 463,90 eur mesačne. Predmetným
rozhodnutím bolo zmenené rozhodnutie žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. 12. 2016
a zároveň aj rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 09. 05. 2017

(žalobounapadnutérozhodnutie)pozohľadnenínámietkyžalobcutýkajúcejsanesprávnehozapočítania
vymeriavacích základov v rokoch 2004, 2005, 2010 a 2011. K námietke týkajúcej sa priznania úrokov
z omeškania žalovaná uviedla, že ju považuje za bezpredmetnú vzhľadom na to, že bol žalobcovi po
vydaní zmenového rozhodnutia poukázaný doplatok od 24. 10. 2015 do 05. 08. 2019 v sume 12.376,99
eur. Námietky týkajúce sa stanovenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a určenej

lehoty na kontrolnú lekársku prehliadky považovala za neopodstatnené, nakoľko žalobca bol posúdený
posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek dňa 09. 03. 2017 a dňa 28. 03. 2017,
ktorí sa s námietkou zvýšenia miery poklesu za iné zdravotné postihnutia vysporiadali a určili termín
kontrolnej lekárskej prehliadky v tom čase z októbra 2017 na október 2019.

15. Súd vec následne prejednal na nariadenom pojednávaní a vo veci rozhodol rozsudkom č. k.
23Sa/97/2018-251 zo dňa 23. 09. 2019 tak, že žalobu zamietol a žalovanej nepriznal nárok na náhradu
trov konania.

16. Voči vyššie uvedenému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť zo dňa 09. 12. 2019, o ktorej

rozhodol Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 9Sk/17/2020 zo dňa 30. 06. 2021 tak, že rozsudok
Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/97/2018-251 zo dňa 23. 09. 2019 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na
ďalšie konanie. Z obsahu súdneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že žalobca už aj v žalobe zo
dňa 25. 07. 2017 namietal aj priznanú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % anesúhlasil aj s tým, že mu táto miera poklesu nebola navýšená podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom
poistení pre iné zdravotné postihnutia, teda o ďalších 10 %. Krajský súd v Nitre sa s touto námietku
nezaoberal, čo žalobca dôvodne v kasačnej ťažnosti namietal a tiež dostatočne nevysvetlil žalobcovi, z

akých právnych dôvodov má byť jeho požiadavka týkajúca sa zaplatenia z úrokov z omeškania právne
irelevantná, keď v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že mu bol poukázaný doplatok na dôchodku
za obdobie od 24. 10. 2015 do 05. 08. 2019. Taktiež bolo podľa názoru Najvyššieho súdu SR potrebné
prisvedčiť námietke žalobcu, z akých dôvodov Krajský súd v Nitre nepovažoval v konečnom dôsledku
žalobu žalobcu podanú za dôvodne, hoci v priebehu konania bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok

vo vyššej sume, než mu bol priznaný napadnutým rozhodnutím.

17. Súd vec následne opätovne prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 08. 11. 2021, kde právna
zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalovaná žalobcovi priznala zvýšenie miery poklesu o 5 % za ochorenie
bronchiálna astma, zohľadnením pôvodne prikladaného lekárskeho nálezu pre postrombotický syndróm
a M. Pagget-von Schroetterov syndróm sa žalovaná nezaoberala. Čo sa týka námietok úrokov z

omeškania uviedla, že žalobcovi vznikol nárok na invalidný dôchodok ešte v roku 2015, odkedy sa
celé toto konanie opakovane predlžuje z veľkej miery zavinením žalovanej. Žalobca si bol nútený vziať
pôžičku pre úhradu doplatku zdravotného poistenia.

18. Zástupkyňa žalovanej na uvedenom pojednávaní uviedla, že bol opätovne posúdený zdravotný

stav žalobcu dňa 06. 08. 2020 so záverom, že je žalobca invalidný s mierou poklesu 50 % od 17. 04.
2020 a na základe uvedeného bolo vydané rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 01. 06. 2020
o zvýšení invalidného dôchodku. Vzhľadom na poukázanie doplatku sumy vo výške 12.376,99 eur
žalobcovi považovala požiadavku žalobcu o priznanie úrokov z omeškania za bezpredmetnú.

19. Správny súd následne na nariadenom pojednávaní dňa 06. 12. 2021 rozhodol rozsudkom č. k.
23Sa/53/2021-380 tak, že žalobu zamietol a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

20. Voči vyššie uvedenému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť zo dňa 06. 03. 2022, o ktorej

rozhodol Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 7Ssk/90/2022 zo dňa 21. 09. 2022 tak, že
rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/53/2021-380 zo dňa 06. 12. 2021 zrušil a vec vrátil tomuto
súdu na ďalšie konanie.

21. Vzhľadom na uvedené správny súd vec opätovne prejednal a rozhodol na pojednávaní nariadenom

na deň 17. 05. 2023 v prítomnosti právnej zástupkyni žalobcu a zást. žalovanej, kde právna zástupkyňa
žalobcu uviedla, že trvá na priznaní zvýšenej miery obmedzenia vykonávania zárobkovej činnosti a
na nároku na trovy konania, keď ostatné veci považovala za vyriešené. Žalovaná zotrvala na svojich
vyjadreniach a žiadala, aby súd žalobu zamietol a nepriznal žalobcovi trovy konania.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

22. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, vychádzajúc zo
zistenéhoskutkovéhostavu,preskúmalžalobounapadnutérozhodnutieGenerálnehoriaditeľažalovanej
zo dňa 09. 05. 2017 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že je toto

rozhodnutie potrebné zrušiť podľa ust. 191 ods. 1 písm. d/ SSP (teda z dôvodu nepreskúmateľnosti pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov) a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie podľa ust. § 191 ods.
4 SSP.

23. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom

súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej

správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je
žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.

Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

24. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového
poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok
alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 vyššie citovaného zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 2 vyššie citovaného zákona, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav,

ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej
vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Podľa § 71 ods. 3 vyššie citovaného zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s

dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 71 ods. 4 vyššie citovaného zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 71 ods. 5 vyššie citovaného zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je uvedená v prílohe č. 4.

Podľa § 71 ods. 6 vyššie citovaného zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
.

Podľa § 71 ods. 7 vyššie citovaného zákona, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Podľa § 71 ods. 8 vyššie citovaného zákona, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí

ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.Podľa § 71 ods. 9 vyššie citovaného zákona, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré
je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré
je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

Podľa § 71 ods. 10 vyššie citovaného zákona, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa
posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť.

25. V prejednávanej veci predmet súdneho prieskumu tvorí rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej
zo dňa 09. 05. 2017, ktorým zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo
dňa 19. 12. 2016, vo veci priznania invalidného dôchodku tak, že priznal žalobcovi invalidný dôchodok
v sume 171,50 eur mesačne od 24. 10. 2015. Sumu invalidného dôchodku ďalej podľa § 82 zákona č.

461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky č. 283/2015 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky
a percento zvýšenia úrazovej renty zvýšil od 01. 01. 2016 na sumu 172,50 eur mesačne. Podľa § 82,
§ 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 01.
01. 2017 zvýšil invalidný dôchodok na sumu 176,50 eur mesačne.

26. Správny súd v prvom rade poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia kasačného súdu sp. zn.
7Ssk/90/2022 zo dňa 21. 09. 2022, v zmysle ktorého si žalobca v podanej žalobe uplatnil tri žalobné
body - aplikovanie maximálneho vymeriavacieho základu pri doplatenom poistnom, zvýšenie o 10
% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a určovanie termínov kontrolnej lekárskej

prehliadky. Kasačný súd skonštatoval, že použitie maximálneho vymeriavacieho základu pri doplatenom
poistnom žalovaná v priebehu súdneho konania uznala. Zároveň novelou právnej úpravy zákona o
sociálnom poistení bola vykonaná zmena týkajúca sa periodicity kontrolných lekárskych prehliadok. Na
tieto žalobcove nároky tak kasačný súd len stručne poukázal a ďalej ich už neuvádzal. Tieto dva žalobné
body tak aj správny súd považoval za vyriešené.

27. Ďalej kasačný súd uviedol, že „Sťažovateľovi je potrebné prisvedčiť, že sa domáhal zvýšenia miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť už v rámci podanej žaloby týkajúcej sa prieskumu
rozhodnutia generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 09. 05. 2017 a to najmä v dôsledku
zdravotných postihnutí - M. Pagett-von Schroeder syndróm a postrombotický syndróm. Je tak preto

nelogické, keď napriek výzve správneho súdu zo dňa 31. 08. 2021, ktorou správny súd žiadal od
sťažovateľa, aby mu predložil rozhodnutie, ktorého súdneho prieskumu sa domáha, čo sťažovateľ
urobil a predložil rozhodnutie generálneho riaditeľa zo dňa 09. 05. 2017, preskúmaval iné rozhodnutie
vo vzťahu k miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a jeho následným zvýšením. V
tejto súvislosti tak námietka sťažovateľa týkajúca sa nezaoberaním správneho súdu zvýšením miery

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo vzťahu k rozhodnutiu generálneho riaditeľa zo dňa 09.
05. 2017 považoval kasačný súd za dôvodnú. Správny súd sa touto žalobnou námietkou zo strany
sťažovateľavodôvodnenínezaoberal.Nemožnotakzostranysprávnehosúduopomenúťsťažovateľove
námietky len poukazom na novšie rozhodnutie žalovanej týkajúce sa zvýšenia miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť zo 45 % na 50 %, vzhľadom na to, že táto skutočnosť nastala až od

17. 04. 2020 a vo vzťahu k novému zdravotnému postihnutiu. Ako bolo vyššie uvedené, sťažovateľ
sa domáhal zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť už v podanej žalobe zo
dňa 25. 07. 2017 v dôsledku iných zdravotných postihnutí (posttrombotický syndróm a M. Pagett-von
Schroeder syndróm) vo vzťahu k rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 09. 05. 2017 a
správny súd sa s argumentáciou sťažovateľa nijako nevysporiadal. Priznanie, resp. zvýšenie miery

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u sťažovateľa o 5 % od 17. 04. 2020, tak bolo v
dôsledku novo diagnostikovaného zdravotného postihnutia (bronchiálna astma). Z rozhodnutí žalovanej
zo dňa 03. 09. 2019, ale ani z rozhodnutia generálneho riaditeľa zo dňa 09. 05. 2017, však nevyplývalo,
prečo v sťažovateľovom prípade nebolo možné aplikovať § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, a
teda zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %.“

28. V zmysle vyššie uvedených záverov kasačného súdu správny súd konštatuje, že žaloba žalobcu
je dôvodná. Už tá skutočnosť, že žalovaná dodatočne vyhovela žalobnému bodu žalobcu týkajúcemu
sa použitia maximálneho vymeriavacieho základu v priebehu konania, potvrdzuje dôvodnosť žalobyžalobcu a nesprávnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej. Je tiež potrebné prisvedčiť žalobcovi, že sa
už v rámci podanej žaloby domáhal zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
a to najmä v dôsledku zdravotných postihnutí - M. Pagett - von Schroetter syndróm a posttrombotický

syndróm,znapadnutéhorozhodnutiažalovanejzodňa09.05.2017všakniejedostatočnezrejmé,prečo
tieto ďalšie zdravotné postihnutia nie sú dôvodom na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť a prečo nie je možné v žalobcovom prípade aplikovať § 71 ods. 8 zákona o sociálnom
poistení, čo bolo konštatované aj v rozhodnutí kasačného súdu. Kasačný súd navyše uviedol, že
toto nevyplýva ani z rozhodnutia žalovanej zo dňa 03. 07. 2019. Správny súd poukazuje na to, že

miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť musí byť zistená spôsobom, ktorý nevzbudzuje
pochybnosti o zohľadnení a posúdení všetkých zdravotných ťažkostí žiadateľa. V tomto smere je tak
napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.

29.Pokiaľideoúrokyzomeškania,správnysúdvsúladesprávnymnázoromkasačnéhosúdu(rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Ssk/90/2022 zo dňa 21. 09. 2022) len doplňujúco uvádza, aj vzhľadom na

to, že žalobca už na úrokoch z omeškania netrval, že úroky z omeškania pri dôchodkovej dávke nemajú
oporu v zákone a nie je možné si ich nárokovať, keďže dôchodkovú dávku nie je možné charakterizovať
ako pohľadávku.

30. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že následným rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa

03. 07. 2019 došlo k zmene napadnutého rozhodnutia, je potrebné uviesť, že aj kasačný súd v podstate
vytkol neštandardnosť takéhoto postupu, resp. to, že sa správny súd takýmto neštandardným postupom
žalovanej pôvodne vo svojich rozhodnutiach nezaoberal. Zároveň podľa názoru správneho súdu
takýmto postupom nie je možné zhojiť nesprávnosť napadnutého rozhodnutia zistenú z dôvodov vyššie
uvedených v odsekoch 26 - 28 tohto rozsudku, kedy by v podstate takýmto postupom prvostupňový

správny orgán menil rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej ako odvolacieho orgánu. Toto tvrdenie
nakoniec ani z rozhodnutia žalovanej zo dňa 03. 07. 2019 nevyplýva, keď výroková časť tohto
rozhodnutia neobsahuje žiadne konštatovanie o tom, že sa mení konkrétne rozhodnutie, pričom až v
odôvodnení rozhodnutia zo dňa 03. 07. 2019 je uvedené, že sa mení rozhodnutie žalovanej zo dňa 19.
12. 2016 (teda ani nie žalobou napadnuté rozhodnutie), kde je však potrebné uviesť, že toto bolo už

predtým právoplatne zmenené práve napadnutým rozhodnutím Generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa
09. 05. 2017.

31. Súd preto na základe vyššie uvedených skutočností žalobou napadnuté rozhodnutie Generálneho
riaditeľa žalovanej zo dňa 09. 05. 2017 podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil a vrátil žalovanej na

ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu podrobne sa zaoberať námietkou
žalobcu ohľadom určenia miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť tak, aby bolo riadne a zákonným
spôsobom odôvodnené, prečo v žalobcovom prípade sú (alebo nie sú) ďalšie zdravotné postihnutia
uvádzané žalobcom dôvodom na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a
prečo teda je (alebo nie je) možné v žalobcovom prípade aplikovať § 71 ods. 8 zákona o sociálnom

poistení.

32. O trovách konania, vrátane trov kasačného konania, správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorá
mal v konaní plný úspech (súd žalobe vyhovel a zrušil napadnuté rozhodnutie), priznal právo na plnú
náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP s tým, že o výške trov bude v zmysle § 175 ods. 2 SSP

rozhodnuté po právoplatnosti vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon

neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je jeden mesiac od doručenia rozhodnutia

krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.