Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. august 2020

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 10Cb/64/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413218212
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2020:1413218212.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu: IRM

Slovakia s.r.o., so sídlom Pekná Cesta 15, 831 05 Bratislava IČO: 36 697 702, zastúpený: Šiška &
Partners s.r.o., Palisády 33, 811 06 Bratislava, IČO: 36 861 961, proti žalovanému: R.. L. N., R. Z. XXXX/
XX, XXX XX Z., zastúpený: Legal Cartel s.r.o. , Na Hrebienku 5433/40, Bratislava, IČO: 36 677 175, o
zaplatenie sumy 28 132,29 eura, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 28 132,29 eura, v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %, ktorú je povinný
zaplatiť žalovaný.

III. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.09.2013 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu sumu 28.132,29 eura, z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo nevrátením zálohy
na pohonné hmoty a zúčtovateľnej zálohy, ktoré boli žalovanému vyplatené ako bývalému konateľovi
žalobcu na výkon jeho funkcie.

2. Proti platobnému rozkazu č. k. 25Ro/2947/2013-31 zo dňa 05.12.2013 podal žalovaný odpor s
odôvodnením, že nerozporuje skutočnosť, že mu boli žalobcom poskytnuté zálohy na pohonné hmoty za
obdobie 02.01.2012 až 02.05.2012 v celkovej sume 2.500,- eur. Nesúhlasil však s tvrdením, že tieto bol
povinný vrátiť v celkovej výške, a to z dôvodu, že predstavovali reálne výdavky na pohonné hmoty, ktoré
žalovanému vznikli pri výkone funkcie konateľa. Žalovaný zároveň poprel skutočnosť, že mu žalobca
poskytolsumu27.500,-eurakozúčtovateľnúzálohu.Podľažalovanéhoodžalobcuprevzalsumu7.500,-

eur, čo potvrdil aj podpisom na výdavkovom pokladničnom bloku. Žalovaný sa tak domnieva, že bez
jeho vedomia bola neznámou osobou doplnená k vyplatenej sume číslica tak, aby predstavovala sumu
27.500,-eur.Sumuvovýške20.000,-eurtedažalovanýnikdyneprevzalažalobcovitaknevznikolžiaden
nárok na jeho vymáhanie.

3. Na preukázanie svojich žalobných tvrdení žalobca v rámci procesného útoku navrhol vykonať
nasledovné dôkazy: výdavkové pokladničné doklady na sumy á 500 eur ( č. l. 15-17), výpis z účtu

žalobcu s pohybmi á 500 eur ( č.l. 18-19), výdavkový pokladničný doklad na sumu 27 500 eur, ktorú
mal žalovaný prevziať od žalobcu, výplatnú pásku žalovaného za 05.2012, výsluch konateľov žalobcu p.
N. a Y., porovnávacie cestovné príkazy ( č.l. 150-161), cestovné príkazy vystavené na Poistpoint, s.r.o.( č.l.163-171), porovnávacie príjmové pokladničné doklady (č.l. 189-194), výpis z pokladničnej knihy
žalobcu.

4. Na preukázanie svojich tvrdení v rámci procesnej obrany navrhol žalovaný vykonať nasledovné
dôkazy: cestovné príkazy za január až máj 2012 spolu s kópiami potvrdení o nákupe PHM , znalecké
dokazovanie.

5. Súd prvej inštancie rozsudkom pre zmeškanie č. k. 10 Cb/64/2014-203 zo dňa 20.01.2017 vo veci

rozhodol tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov konania. O odvolaní
žalovaného voči uvedenému rozsudku rozhodol odvolací súd uznesením č. k. 3 Cob /165/2017 - 290
tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ďalším rozsudkom
pre zmeškanie č.k. 10 Cb/64/2014-384 súd prvej inštancie žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave
uznesením č.k. 3Cob/101/2019-513 rozhodol tak, že rozsudok č.k. 10 Cb/64/2014-384 zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Pri prejednaní veci žalobca namietal procesnú obranu žalovaného, podľa ktorej vyplatené zálohy na
PHM žalobcovi riadne vyúčtoval. Označil ju za nepravdivú, účelovú a zavádzajúcu. Žalovaný nemal
uskutočniť pracovné cesty tak ako je uvedené v cestovných príkazoch a vyúčtovaniach doložených k
odporu. Žalobcovi nebolo zo strany žalovaného vyúčtovanie pracovných ciest riadne a včas doložené,

ak by sa tak stalo žalobca by ich musel riadne vyúčtovať. V súlade so zákonom o cestovných náhradách
bol žalovaný povinný žalobcovi vždy najneskôr k poslednému dňu v mesiaci predložiť písomné doklady
potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok. Následne za predpokladu, že by
žalovaný predložil žalobcovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad, bol by žalobca povinný
vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty. Vo vzťahu k internému postupu vyhotovovania a schvaľovania

cestovnýchpríkazov,podpisujekaždýcestovnýpríkazopracovnejcestevždyzamestnaneczodpovedný
za účtovníctvo žalobcu. Žalovaný však nebol takýmto zamestnancom, a preto nemohol bez súčinnosti
ďalšej osoby vykonať platné vyúčtovanie vykonaných pracovných ciest. Tento postup bol dohodnutý
aj z dôvodu kontroly oprávnenosti vykonávania pracovných ciest, ale najmä kontroly a preverenia
oprávnenosti uplatnených vynaložených výdavkov na pracovné cesty na ťarchu žalobcu. Ani jedno

z predložených vyúčtovaní žalovaným v súdnom konaní neobsahuje podpis osoby zodpovednej za
účtovníctvo. Touto osobou bol podľa interných predpisov vždy pokladník žalobcu. Žalovaný riadne
nevyúčtoval a nepreukázal vynaloženie poskytnutých záloh. Žalobca poukázal na skutočnosť, že
žalovaný mu v roku 2013 predložil vyúčtovanie pracovných ciest na ťarchu spoločnosti POISTPOINT,
s.r.o. (žalovaného spoločnosť), pričom ide o identické pracovné cesty ako tie, ktoré boli doložené do

tohto konania, avšak na ťarchu žalobcu.

7. V ďalšej línii žalobca napádal procesnú obranu žalovaného v tom smere, že podľa doložených kópií
dokladov o nákupe PHM vyplýva, že žalovaný mal tankovať aj väčšie množstvo PHM ako je reálny objem
nádrže motorového vozidla, ktoré deklaroval ako použité na služobné účely, teda W. XXX C Kompressor.

Toto vozidlo má nádrž 62 litrov, pričom žalovaný mal tankovať dňa 06.04.2012 - 70,68 litrov pohonných
hmôt, dňa 18.05.2012 - 66,24 litrov pohonných hmôt a dňa 29.05.2012 - 65,85 litrov. Žalobca ďalej
poukázal na nezrovnalosti medzi množstvom tankovaných PHM, napr. tankovanie zo dňa 18.05.2014,
kedymalžalovanýtankovať66,24litrovpohonnýchhmôto18:29hod.anásledne31,47litrovpohonných
hmôt o 22:10 hod. , teda spolu 97,71 litrov pohonných hmôt v priebehu necelých 4 hodín. Ďalej mal

žalovaný dňa 29.05.2012 tankovať 65,85 litrov pohonných hmôt o 17:11 hod. a následne 12,75 litrov
pohonných hmôt o 20:26 hod., a teda spolu 78,6 litrov pohonných hmôt v priebehu 3 hodín. Taktiež
mal žalovaný dňa 27.03.2012 v priebehu toho istého dňa tankovať celkovo trikrát, a to o 09:29 hod.
(tankované množstvo pohonných hmôt 44,20 litrov), o 16:53 hod. (tankované množstvo pohonných hmôt
12,62 litrov), ako aj o 18:56 hod. (tankované množstvo pohonných hmôt 18,82 litrov), pričom celkovo

natankoval 75,64 litrov, avšak ako vyplýva z doložených cestovných príkazov, v tento deň neuskutočnil
pracovnúcestu,ktorábyodôvodňovalatakétomnožstvotankovanýchpohonnýchhmôt. Dňa25.04.2012
v priebehu toho istého dňa mal žalovaný tankovať celkovo trikrát, a to o 10:39 hod. (tankované množstvo
pohonných hmôt 50,16 litrov), o 16:13 hod. (tankované množstvo pohonných hmôt 9,07 litrov), ako aj o
17:47 hod. (tankované množstvo pohonných hmôt 28,59 litrov), pričom celkovo natankoval 87,82 litrov,

avšak v tento deň neuskutočnil pracovnú cestu, ktorá by odôvodňovala takéto množstvo tankovaných
pohonných hmôt. Ďalej mal žalovaný uskutočniť pracovné cesty okrem iného aj počas Veľkonočných
sviatkov, a to dňa 06.04.2012, ktorý bol dňom pracovného pokoja (Veľký piatok), ďalej dňa 07.04.2012
(sobota), dňa 08.04.2012 (Veľkonočná nedeľa), ako aj dňa 09.04.2012 (Veľkonočný pondelok). Takétocesty nebývali pri pracovnej činnosti žalobcu bežné. Žalovaný mal ďalej vykonať pracovné cesty aj
nepretržite počas celého kalendárneho mesiaca, a to aj počas dní, ktoré boli dňami pracovného pokoja,
resp. štátnymi sviatkami. Navrhovateľ konkrétne spochybňuje vykázané pracovné cesty v mesiaci apríl a

máj 2012, kedy mal Odporca uskutočniť pracovné cesty okrem iného aj každý deň počas Veľkonočných
sviatkov a v mesiaci máj 2012 aj počas 01.05.2012 (Sviatok práce) a počas 08.05.2012 (Deň víťazstva
nad fašizmom).

8. Žalobca taktiež spochybnil procesnú obranu žalovaného v tom smere, že výdavkový platobný

doklad na zúčtovateľnú zálohu vo výške 27.500 EUR mal byť doplňovaný alebo pozmeňovaný po
prevzatí peňažných prostriedkov a po podpise tohto výdavkového platobného dokladu žalovaným inou
osobou. Žalobca považuje tieto tvrdenia za nepravdivé a zavádzajúce. Je nesporné, že žalovaný svojím
vlastnoručným podpisom na výdavkovom pokladničnom doklade potvrdil, že mu bola vyplatená suma
vo výške 27.500 euro. Žalobca poukázal na zaužívanú prax vypĺňania výdavkových pokladničných
dokladu, ktoré zahŕňajú uvedenie symbolu „ = „ pred každým číselným vyjadrením sumy na výdavkovom

pokladničnom doklade, ako aj za každým číselným vyjadrením sumy na výdavkovom pokladničnom
doklade. Žalobca poukázal na fakt, že pri slovnom vyjadrení sumy uvedenej na výdavkovom
pokladničnom doklade je toto slovné označenie vždy totožné s číselne uvedenou sumou, ale najmä že
slovné označenie sumy nasleduje vždy bezprostredne po slove „slovom / spolu slovom;“, a to práve
z dôvodu, aby táto suma nemohla byť dodatočne dopĺňaná alebo pozmeňovaná. Takéto vyplnenie

príslušného riadku výdavkového pokladničného dokladu bez ponechania akejkoľvek medzery tak
neponecháva povinnej ani oprávnenej strane žiadny priestor na akékoľvek dodatočné dopĺňanie alebo
pozmeňovanieúčtovnéhodokladu.Navrhovateľďalejuvádza,ževšetkyvýdavkovépokladničnédoklady
sú v tomto ohľade vyplnené rovnakým spôsobom, a to bez ponechania akejkoľvek medzery alebo
priestoru za údajom „slovom / spolu slovom:“.

9. Žalovaný k tvrdeniam žalobcu uviedol, že nemohol účtovať paralelne služobné cesty za mesiac
január 2012 žalobcovi a svojej spoločnosti Poistpoint, s.r.o., nakoľko táto bola zapísaná do Obchodného
registra až 14.04.2012. K údajnému odovzdaniu sumy 27.500 euro uviedol, že takýto postup považuje
za absurdný vzhľadom k tomu, že žalobca v rozhodnom období nedosahoval také zisky, ktoré

by odôvodňovali bezproblémové zaobstaranie nehnuteľnosti. Žalobca podľa tvrdenia žalovaného
neumožnil nahliadnuť na originál dokladu, ktorým mal prevziať sumu 27 500,- euro nemohol sa teda
vyjadriť k tomuto dôkaznému prostriedku.

10. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu: Medzi stranami sporu nebolo

sporné, že žalovaný bol konateľom žalobcu, žalobca nepoprel prijatie záloh na PHM v celkovej výške
2 500,- euro. Spornou v tomto smere ostala otázka, či žalovaný riadne vyúčtoval takto prijaté finančné
prostriedky a či vykonal služobné cesty, ktoré mal vyúčtovať. Spornou bola otázka, či žalovaný prijal
sumu 27.500.- euro na základe výdavkového pokladničného dokladu ( z č.l. 20), žalovaný pritom tvrdil,
že prijal na základe tohto dokladu len 7 500,- euro.

Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal.

11. Z vykonaného dokazovania a z právneho posúdenia veci dospel súd k záveru, že žaloba je v
plnom rozsahu dôvodná. Súd nevykonal žalovaným navrhovaný dôkaz znaleckým dokazovaním, či
bol výdavkový pokladničný doklad, ktorým mal žalovaný prevziať sumu 27.500,- euro pozmeňovaný
neskorším dopísaním sumy 20.000,- euro, nakoľko podľa tvrdenia žalovaného na základe uvedeného

dokladu mal prevziať len 7.500,- euro. Súd dospel k záveru, že znalecké dokazovanie nie je podľa
§ 207 ods. 1 CSP dôvodné. Rozhodnutie súdu nebolo závislé od posúdenia otázky na ktoré treba
vedecké poznatky. Žalovaný pritom nevyžil svoje právo podľa § 209 CSP a sám neinicioval podanie
súkromného znaleckého posudku. Súd uvedený výdavkový pokladničný doklad (č.l.20, aj po porovnanís originálom tohto dokladu) v žalovaným spochybňujúcej časti, či bolo v doklade v stĺpci ,,Celkom k
úhrade“ dopísaná číslica 2 pred sumu 7 500,- euro a v riadku ,,slovom“ dopísané slovo dvadsať pred
slovo sedemtisícpäťsto eur vyhodnotil ako nepochybný. Žalovaný pritom na pojednávaní konanom 6.

júna 2018 odmietol odpovedať na otázku či je na originále uvedeného dokladu, ktorý mu s dovolením
súdu predložil právny zástupca žalobcu jeho podpis. Právny zástupca žalovaného na uvedenom
pojednávaní navrhol, aby súd neprihliadal na predložený originál dokladu, nakoľko nebol označený v
rámci sudcovskej koncentrácie konania v danej lehote. Súd tejto námietke nemohol vyhovieť nakoľko
spornosť uvedeného dokladu je vyvolaná žalovaným od začiatku konania, predloženie originálu dokladu

teda nemôže byť súdom odmietnutá, ide stále o ten istý doklad - dôkaz, od ktorého odvíja žalobca
svoj nárok. Súd porovnaním originálu predmetného dokladu s jeho kópiou založenou v spise môže
konštatovať, že žalovaným namietaný zásah do tohto dokumentu sa mu javí ako nepravdepodobný.
Súd má pritom za to, že k posúdeniu tejto otázky nepotrebuje vedecké poznatky, ktoré by odôvodňovali
nariadenia znaleckého dokazovania. Rozdiel medzi oboma dokumentmi spočíval len v tom, že na
originále bol v pravom hornom rohu napísaná ceruzkou číslica 28 a v pravom dolnom rohu je v kolónke

Má dať - účet dopísané 335003. Súd v tomto nevidí dôvod na úvahu o nepreukázaní skutočnosti,
že žalovaný uvedenú sumu neprevzal. Vysvetlenie žalobcu, že ide zrejme o označenie pre potreby
účtovníka, považuje súd za logické a presvedčivé.

12. Súd taktiež nevykonal žalovaným navrhované dokazovanie ohľadom autenticity výdavkového

dokladu, ktorým mal byť žalovanému vyplatený podiel na zisku žalobcu vo výške 17 424,69 eura
a žalovaným tvrdenej skutočnosti, že podpisoval aj blanco výdavkové účtovné doklady. Takéto
dokazovanie nepovažoval súd vzhľadom na predmet konania za hospodárne a relevantné.

13. Konateľ žalobcu p. Y. vo výpovedi uviedol, že sám fyzicky sumu 27.500,- euro odovzdal žalovanému.

Ako spoločníci sa dohodli, že kúpia byt v Rači, čo riešili od septembra 2011. Žalovaný za uvedeným
účelom žiadal o zálohu, nakoľko bol za túto vec zodpovedný. Uvedenú sumu prevzal žalovaný
23.02.2012.

14. Súd procesnú obranu žalovaného prezentovanú na pojednávaní konanom 21.02.2018 v tom smere,

aké výdavkové doklady žalobca používa ( koľko typov), z akého dôvodu je doklad na 27.500,- euro iného
typu ako ostatné za irelevantné vzhľadom na predmet sporu.

15. Z výpovede konateľa p. N. vyplynulo, že síce nebol priamo pri odovzdávaní sumy 27.500,- euro,
ale mal vedomosť, že tieto peniaze majú byť vyplatené žalovanému. Na kúpe nehnuteľnosti sa dohodli

niekedy v septembri 2011.

16. Na pojednávaní konanom 21.02.2018 žalobca predložil výpis z pokladničnej knihy žalobcu. Právny
zástupca namietal vykonanie tohto dôkazu, nakoľko tento nebol predložený v lehote určenej súdom
na pojednávaní 02.11.2016, v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania. Je pravdou, že žalobca

predložil súdu a žalovanému po sudcom uloženej lehote podľa § 181 ods. 4 CSP. V takom prípade
súd podľa § 153 ods. 2 CSP nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. V prejednávanej veci však súd na výpis prihliadol,
nakoľko nejde o jediný a rozhodujúci dôkaz žaloby, pričom nie kvôli tomuto neskoršiemu predloženiu
dôkazu bolo nariaďované ďalšie pojednávanie. Pojednávanie bolo odročované na 06.06.2018 za účelom

vykonania už navrhnutého dokazovania. Z uvedeného výpisu pokladničnej knihy pritom vyplýva, že
žalobca mal skutočne v knihe zaúčtovanú zálohu na sumu 27.500,- euro na osobu žalovaného.

17. Procesnú obranu žalovaného v časti vyúčtovania poskytnutých záloh považuje súd za účelovú,
zmätočnú a špekulatívnu. Súd hodnotil procesnú obranu podľa svojej najlepšej svojej úvahy v

súlade s princípmi, na ktorých Civilný sporový poriadok, najmä princípom spravodlivosti. Účelovosť
a špekulatívnosť obrany súd vidí najmä z celkového obrazu tejto obrany. Súd nemohol ignorovať
skutočnosť, že žalovaný zrejme omylom predložil žalobcovi identické cestovné príkazy pod hlavičkou
spoločnosti Poistpoint, s.r.o. ako aj pod hlavičkou žalobcu. Súdu je zrejmé, že spoločnosť Poistpoint,
s.r.o. bola zapísaná do Obchodného registra až 14.04.2012. Žalovaný teda nemohol tejto svojej

spoločnosti do tohto času predkladať cestovné príkazy. Súd však prijal z týchto skutočností logický
záver, že žalovaný v reálnom čase od 01/2012 do 05/2012 nevykonával vyúčtovanie cestovných
príkazov a vyplatených záloh žalobcovi. Až neskôr, keď už spoločnosť Poistpoint s.r.o. bola zapísaná
do Obchodného registra vykonal žalovaný ,,súhrnné vyúčtovanie,, žalobcovi za obdobie 01/2012do 05/2012, avšak zrejme omylom uviedol hlavičku svojej novej firmy Poistpoint, po zistení tohto
omylu, opravil hlavičku na žalobcu. Súd si uvedomuje, že ide len o jeho úvahu, avšak považuje ju za
logickú, odôvodňujúcu, že žalovaný vyúčtovanie v reálnom čase v mesačných intervaloch žalovanému

nevykonával. Skutočnosť, že žalovaný nevykonával vyúčtovanie v riadnom čase je preukázaná aj tým,
že vo vyúčtovaní, ktoré predložil súdu sa nachádza aj pokladničný blok za nákup PHM aj z roku 2013.
Súd považuje za dôvodné námietky žalobcu voči procesnej obrane žalovaného ohľadom preukázania
množstva služobných ciest, množstva natankovaných PHM, dátumov vykonania služobných ciest,
veľkosť nádrže vozidla, tankovania do príručného kanistra. Vozidlo Mercedes 200 C Kompressor, má

nádrž 62 litrov, pričom žalovaný mal tankovať dňa 06.04.2012 - 70,68 litrov pohonných hmôt, dňa
18.05.2012 - 66,24 litrov pohonných hmôt a dňa 29.05.2012 - 65,85 litrov. Uvedené skutočnosti považuje
súd za nedôveryhodnú procesnú obranu. Taktiež tvrdenie žalovaného, že tankoval aj do príručného
kanistra, pri jeho častom tankovaní ( aj tri krát denne) a deklarovanom množstve služobných ciest
považuje súd za hranične nepravdepodobné. Súd sa stotožňuje s pochybnosťami žalobcu ohľadom
nezrovnalostí medzi množstvom tankovaných PHM, napr. tankovanie zo dňa 18.05.2014, kedy mal

žalovaný tankovať 66,24 litrov pohonných hmôt o 18:29 hod. a následne 31,47 litrov pohonných hmôt o
22:10 hod. , teda spolu 97,71 litrov pohonných hmôt v priebehu necelých 4 hodín. Ďalej mal žalovaný
dňa 29.05.2012 tankovať 65,85 litrov pohonných hmôt o 17:11 hod. a následne 12,75 litrov pohonných
hmôt o 20:26 hod., a teda spolu 78,6 litrov pohonných hmôt v priebehu 3 hodín .

18. Žalovaný dňa 27.03.2012 v priebehu toho istého dňa tankovať celkovo trikrát, a to o 09:29 hod.
(tankované množstvo pohonných hmôt 44,20 litrov), o 16:53 hod. (tankované množstvo pohonných
hmôt 12,62 litrov), ako aj o 18:56 hod. (tankované množstvo pohonných hmôt 18,82 litrov), pričom
celkovo natankoval 75,64 litrov, avšak ako vyplýva z doložených cestovných príkazov, v tento deň
neuskutočnil pracovnú cestu, ktorá by odôvodňovala takéto množstvo tankovaných pohonných hmôt.

V ten deň mal byť žalovaný na služobnej ceste Bratislava mesto, Petržalka - Sereď, čo aj s trasou po
meste Bratislava predstavuje cca vzdialenosť 200 km. Dňa 25.04.2012 v priebehu toho istého dňa
mal žalovaný tankovať celkovo trikrát, a to o 10:39 hod. (tankované množstvo pohonných hmôt 50,16
litrov), o 16:13 hod. (tankované množstvo pohonných hmôt 9,07 litrov), ako aj o 17:47 hod. (tankované
množstvo pohonných hmôt 28,59 litrov), pričom celkovo natankoval 87,82 litrov, avšak v tento deň

neuskutočnil pracovnú cestu, ktorá by odôvodňovala takéto množstvo tankovaných pohonných hmôt.
Súd musí ako pochybné vyhodnotiť aj tvrdenie žalovaného, že vykonával cesty aj počas dní pracovného
pokoja, či štátnych sviatkov. Samozrejme, že takáto skutočnosť nie je vylúčená, ale súd to považuje
za pochybné, nakoľko služobnú cestu nestačí len vykonať, jej význam spočíva v tom, že sa na nej
dotyčná osoba s niekým stretne a prerokuje alebo dohodne obchodný prípad. Je zrejmé, že počas

dňa pracovného pokoja či štátneho sviatku je možnosť obchodného stretnutia limitovaná. Súd musí
taktiež poukázať, že žalovaný vzhľadom na súdne konanie a pochybnosť vykonaných služobných ciest
namietnutúžalobcom,nepreukázalžiadnymspôsobomodôvodnenosťtýchtociestnapr.skýmsastretol,
obsah stretnutia, výsledok stretnutia. V cestovných príkazoch žalovaný pritom deklaroval, že bol na
služobných cestách za rozhodné obdobie v podstate každý jeden kalendárny deň. Na pojednávaní

žalovaný uviedol, že cestovné príkazy vystavoval ako zamestnanec a sám si ich schvaľoval ako konateľ
žalobcu. Súdu však nebolo vôbec preukázané, že by bol žalovaný aj zamestnancom žalobcu a v
akej pozícii. V skoršej obrane žalovaný tvrdil, že mu zálohy boli poskytnuté z titulu výkonu konateľa.
Vzťah konateľa k obchodnej spoločnosti pritom nemôže byť založený pracovnou zmluvou. Spôsob
deklarovaného predkladania vyúčtovania cestovných príkazov, keď žalovaný ako osoba ich výlučne sám

podpisoval, považuje súd za nesprávny. Žalobca pritom uviedol, že v rámci ich interných predpisov
muselazažalobcupredloženécestovnépríkazyprijímaťosobazodpovednázaúčtovníctvo.Súdmáteda
za to, že žalovaný nepreukázal v súdnom konaní vykonanie namietaných služobných ciest, vyúčtovanie
poskytnutých záloh.

19. Z uvedených dôvodov súd považuje procesnú obranu žalovaného za nedôvodnú, účelovú a žalobe
v celom rozsahu vyhovel.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262
ods. 1 a § 369 ods. 3 C.s.p. tak, že žalobcovi ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu priznal

voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania. Náhradu trov odvolacieho konania súd
nepriznal žiadnej zo strán sporu, nakoľko každá z nich mala úspech v odvolacích konaniach rovnaký.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365
ods. 1 CSP):
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť

vykonanie exekúcie.