Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Stk/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200760
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:8018200760.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany

Mališovej a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD.,
v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): MVDr. Hana Konkoľová, miesto podnikania Nová Ľubovňa
505, 065 11 Nová Ľubovňa, IČO: 37 164 996, právne zastúpená: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS /
ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 2317/32, 811 08 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 51 003 848, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102314757/2018 zo dňa 22. novembra 2018, v
konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.

6S/112/2018-53 zo dňa 17. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .

II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na správnom súde

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 6S/112/2018-53 zo

dňa 17. októbra 2019, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia
žalovaného č. 102314757/2018 zo dňa 22. novembra 2018, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Prešov, č. 101095925/2018 zo dňa 05.06.2018, ktorým podľa ustanovenia § 155 ods. 1
písm.f)bod1zákonač.563/2009Z.z.osprávedaní(Daňovýporiadok)aozmeneadoplneníniektorých
zákonov v znení účinnom do 31.12.2015 (ďalej len „Daňový poriadok“) v nadväznosti na § 165e ods.
2 Daňového poriadku bola žalobkyni uložená pokuta vo výške 4.575,00 eur za správny delikt podľa §

154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku - uvedenie v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie január 2012 nižšej ako daň, ktorú mala v daňovom priznaní uviesť.

2. V odôvodnení rozsudku správny súd skonštatoval, že v predmetnej právnej veci bol presne a
dostatočne zistený skutkový stav, na základe ktorého mohol správca dane a žalovaný v súlade so
zákonom konštatovať spáchanie správneho deliktu žalobkyňou, a takto zistený skutkový stav má oporu
v administratívnom spise. Žalovaný ako odvolací orgán sa náležite a v súlade so zákonom vysporiadal

so všetkými relevantnými námietkami žalobkyne v odvolaní, a to pokiaľ ide o úplné zistenie skutkového
stavu veci, zistenia protiprávneho konania zo strany žalobkyne, preskúmania tvrdení o procesných
vadách v postupe správcu dane.3. K námietke neprávoplatnosti rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty zo dňa
24.11.2016 a procesných vád v postupe správcu dane, ktorý nezákonne (neúčinne) doručoval
rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, správny súd uviedol, že nie je dôvodná. Z administratívneho

spisu žalovaného jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie prevzala osobne žalobkyňa dňa 15.11.2017,
ktorej podpis je na doručenke preukazujúcej doručenie tohto rozhodnutia. Pokiaľ ide o doručovanie teraz
napadnutého rozhodnutia správcu dane a žalovaného tie boli doručené až po tom, čo dňa 28.08.2018
bolo zo strany žalobkyne predložené generálne plnomocenstvo pre splnomocnenca na zastupovanie
v konaní, a boli aj prevzaté na adrese žalobkyne splnomocnencom. Z uvedených dôvodov tvrdenia

žalobkyneonezákonnostidoručovaniaapreberaniarozhodnutíosobamiJ..K.apaniX.,niesúdôvodné.

4. Pokiaľ ide o námietku predčasnosti rozhodnutia a povinnosti rešpektovať a dodržiavať vzťah tzv.
závislých rozhodnutí, ktoré sú vzájomne podmienené v následnom poradí, správny súd uviedol, že
nie je opodstatnená a poukázal na právoplatnosť rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012 zo dňa 24.11.2016, a to s poukazom na §

155 ods. 12 Daňového poriadku, podľa ktorého je možné v prípade upravenia sumy rozdielu dane
novým rozhodnutím upraviť alebo zrušiť uloženú pokutu z úradnej moci. Z týchto dôvodov námietka
žalobkyne o potrebe prerušiť konania zo strany správcu dane, nie je dôvodná. Pri existencii materiálneho
podkladu (teda právoplatného rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane) pre vydanie rozhodnutia o uložení
pokuty za správny delikt, nie je ani prípadné prebiehajúce súdne konanie prekážkou v ďalšom postupe

správcu dane, ktorý má byť zavŕšený vydaním rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt. Preto
úvaha žalobkyne, že daňové konanie malo byť prerušené, pretože aj keď išlo o fakultatívnu možnosť
prerušenia, s poukazom na princíp spravodlivosti daňového konania sa naň malo hľadieť ako na
obligatórny dôvod prerušenia, je nesprávna. Správny súd dal do pozornosti skutočnosť, že ani podanie
ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým bola zamietnutá žaloba o zrušenie rozhodnutia o vyrubení

rozdieludane,nepredstavujeokolnosť,prektorúbybolonevyhnutnéprerušiťkonanieoukladanísankcie
za tento správny delikt.

5. Rovnako námietka absencie predpísaných náležitostí rozhodnutia k okolnostiam rozhodujúcim
pre uloženie pokuty podľa názoru správneho súdu nebola spôsobilá privodiť zrušenie rozhodnutia

žalovaného. Z rozhodnutia správcu dane je zrejmé, aké konanie žalobkyne je správnym deliktom,
vrátane označenia ustanovenia zákona - § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku spolu so skutkovou
podstatou tohto deliktu, ďalej ustanovenie zákona, podľa ktorého bola ukladaná pokuta za správny delikt
(§ 155 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku), kde je uvedená konkrétna výška pokuty. V odôvodnení
rozhodnutia správca dane vysvetlil, na základe čoho dospel k záveru o spáchaní deliktu žalobkyňou,

k čomu mal k dispozícii materiálne podklady, a to právoplatné rozhodnutie zo dňa 24.11.2016 o
určení rozdielu dane z pridanej hodnoty v konkrétnej výške za konkrétne zdaňovacie obdobie, a
v ktorom aj popísal spôsob zistenia výšky pokuty použitím právneho predpisu v nadväznosti na
zistenia úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Správny súd tak považoval argument žalobkyne
o nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre absenciu ich náležitostí za neopodstatnený. Absencia precízneho

vysvetlenia a úvah ohľadom výšky uloženej pokuty ešte aj z iných pohľadov, než striktne zákonných,
ktoré aplikoval správca dane v situácii, akou bola táto, že výška pokuty vyplýva z až matematicky
presného vzorca, podľa názoru správneho súdu nemôže mať dopad na zákonnosť tohto rozhodnutia.

6. Správny súd uzavrel, že preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej

správy nielen v rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní
nie sú vady uvedené v § 195 písm. a) až e) SSP, pričom žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy
správny súd nie je viazaný rozsahom žaloby, nezistil. Záverom správny súd poukázal aj na právny názor
vyslovený Najvyšším súdom SR v rozsudkoch sp. zn. 3Asan/12/2019, sp. zn. 3Asan/13/2019 a sp. zn.
3Asan/14/2019, všetky zo dňa 7. augusta 2019, týkajúci sa zhodnej právnej problematiky - uloženia

pokuty inému daňovému subjektu za totožný správny delikt podľa § 154 písm. e) Daňového poriadku.
Správny súd súčasne zdôraznil, že ustanovenia Správneho poriadku, na ktoré žalobkyňa poukazovala
v žalobe, sú v daňovom konaní neaplikovateľné, nakoľko podľa § 163 Daňového poriadku sa na daňové
konanie nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Daňový poriadok v štvrtej časti má osobitnú
úpravupodnázvomDaňovékonanie.Žalovanýsavnapadnutýchrozhodnutiachvysporiadalsovšetkými

námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, dostatočne a v potrebnom
rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite odôvodnil a uviedol
akými úvahami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov. Nepochybil preto ani žalovaný, ak povysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobkyne odvolanie zamietol a rozhodnutie správcu dane
potvrdil.

7. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP a účastníkom
náhradu trov konania nepriznal, keď žalobkyňa nebola v spore úspešná a zároveň neboli splnené ani
podmienky § 168 SSP.

II.

Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

8. Proti právoplatnému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa (ďalej len „sťažovateľka“) kasačnú
sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP navrhujúc, aby kasačný súd napadnutý
rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby zrušil rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil správcovi dane na ďalšie

konanie.

9.Vkasačnejsťažnostisťažovateľkavzásadezopakovalažalobnédôvody,pričomzdôraznila,žeúlohou
správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je predovšetkým
posudzovať,čisisprávnyorgánvecnepríslušnýnakonaniearozhodnutiezadovážildostatokskutkových

podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný skutkový stav, či rozhodnutie bolo vydané
v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda
či bolo vydané v súlade s príslušnými hmotno-právnymi a procesno-právnymi predpismi, čo podporila
odkazom na rozhodnutia č. R 34/2001, sp. zn. 6Sžo/207/2010 a sp. zn. 4Sž/136/1999. Sťažovateľka
mala za to, že správca dane, žalovaný a rovnako ani správny súd si dostatočne skutočnosti rozhodujúce

pre správne určenie pokuty nezaobstarali. V rozhodnutiach absolútne absentujú dátumy nadobudnutia
právoplatnosti a vykonateľnosti jednotlivých rozhodnutí, predovšetkým rozhodnutí o vyrubení rozdielu
dane. Správca dane, žalovaný a rovnako ani správny súd absolútne nezvážili možnosť, že vo vzťahu
k rozhodnutiam o vyrubení rozdielu dane mohli byť podané správne žaloby a na to nadväzujúce
kasačné sťažnosti, ktoré by absolútne vylúčili právoplatnosť a predovšetkým vykonateľnosť jednotlivých

rozhodnutí. Až v prípade, ak je prítomné právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré už nie je teda
možnézrušiťalebozmeniť,ažvtedyjenevyhnutné,abysprávcadanepristúpilkurčeniupokuty.Vdanom
prípade podľa sťažovateľky absentuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie a predmetné skutočnosti,
ktoré žalovaný, správca dane a rovnako ani správny súd nezohľadnili v rámci svojej rozhodovacej
činnosti. Za predpokladu, ak zistili, že absentuje pri rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane vlastnosť

právoplatnosti a vykonateľnosti, mali konanie o uložení pokuty ako druh daňového konania prerušiť až
do právoplatného skončenia konania o určení rozdielu dane.

10. Následne uviedla, že z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a ani rozhodnutia žalovaného
nie je zrejmé, v čom videli protiprávnosť konania žalobkyne. Zdôraznila, že závažnosť porušenia

povinností je potrebné posúdiť z hľadiska významu porušenej povinnosti vo vzťahu k verejnému
záujmu, ktorý sa uložením zákonnej povinnosti chráni. Ďalej dala do pozornosti, že z napadnutého
rozhodnutiaarozhodnutiasprávcudaneniejezrejméanito,akobolovyhodnotenétrvanieprotiprávneho
stavu, ani to, aké malo porušenie povinností následky. Tvrdila, že v odôvodnení rozhodnutí absentujú
dôvody, prečo správny orgán rozhodol o uložení pokuty v konkrétnej výške, a nie je z nich zrejmé,

ako vyhodnotil závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností. S ohľadom
na uvedené rozhodnutia označila za nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a nepresvedčivé. Namietala
nedostatočne zistený skutočný stav veci a absenciu zákonných náležitosti rozhodnutia, keď žalovaný
mal povinnosť prihliadnuť na všetky skutkové a právne okolnosti daného prípadu v rámci svojej
rozhodovacej právomoci.

11. Zároveň žalovanému, ako aj správnemu súdu vyčítala nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí. Túto vadu
videla v absencii zákonom požadovanej miery správnej úvahy, vo vzťahu, ku ktorej námietke krajský
súd len konštatoval, že napokon ani námietka žalobkyne týkajúca sa absencie predpísaných náležitostí
rozhodnutiakokolnostiamrozhodujúcimpreuloženiepokutypodľajehonázorunebolaspôsobiláprivodiť

zrušenie rozhodnutia žalovaného. Doplnila, že rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt, ktoré
nie je odôvodnené uvedenými skutočnosťami, je podľa ustálenej judikatúry súdov nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov. Podľa sťažovateľky absentuje správna úvaha najmä z pohľadu, či určená výška
sankcie nie je voči žalobkyni likvidačná, pričom tento nedostatok nebol doteraz odstránený.12. V závere kasačnej sťažnosti namietala, že uložená sankcia neplní svoju prevenčnú funkciu, keď
jednak neprimerane zasahuje do majetkových práv sťažovateľky a zároveň, keď správca dane mal

približne šesť rokov preukázateľnú vedomosť o existencii v rozhodnutí popisovaných skutočností,
pričom pristúpil k určeniu a vyrubeniu pokuty po dlhom čase po tom, ako sťažovateľka splnila
svoju povinnosť a navyše za situácie, kedy si sťažovateľka príkladne plní povinnosti voči správcovi
dane a ostatným orgánom štátnej správy. Ukladanie peňažných sankcií, ako sankcií celkovo nie je
povinnosť, ale predstavuje právo štátu, ku ktorému by mal pristúpiť len v tom prípade, ak zabezpečenie

splnenia povinnosti nie je možné dosiahnuť iným spôsobom, prípadne ak daňový subjekt nesplní svoje
povinnosti dobrovoľne a sám. Uplatnenie nárokov sťažovateľkou v inej výške, ako to zistil správca dane,
nepredstavujekonanie,prostredníctvomktoréhobymalasťažovateľkaúmyselpoškodiťfinančnézáujmy
štátu. Uloženie pokuty s časovým odstupom šiestich rokov od spáchania správneho deliktu v oblasti
daní stráca zákonný prvok, a to prevenčný charakter, uloženie takejto pokuty je nezákonné. Nie je totiž
možné a zákonné, aby uložená pokuta v sebe subsumovala výlučne len represívny prvok a charakter,

bez súčasne prítomného prvku prevencie.

13. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

III.

Konanie na kasačnom súde

14. Prejednávaná vec bola dňa 20.04.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky -
ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na
Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu sp.

zn. 5Asan/6/2020. S účinnosťou od 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021
danáprávomocNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskejrepubliky(čl.154gods.4a6ÚstavySlovenskej

republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov). Prejedávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným
výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky pod pôvodnou spisovou značkou. Následne bol spis vrátený Krajskému súdu v Prešove bez
rozhodnutia na odstránenie vád a dňa 31.12.2021 opätovne predložený na rozhodnutie kasačnému

senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom
v záhlaví tohto rozhodnutia pod novou spisovou značkou 4Stk/11/2021.

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť

bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP) a že
ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v
zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť je nedôvodná.

16. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6S/112/2018-53 zo dňa
17. októbra 2019, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľka domáhala preskúmania zákonnosti
postupu a rozhodnutia žalovaného z č. 102314757/2018 zo dňa 22.11.2018, ktorým žalovaný potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 101095925/2018 zo dňa 05.06.2018, ktorým správca dane
postupom podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku v nadväznosti na § 165e ods. 2

Daňového poriadku, uložil sťažovateľke pokutu vo výške 4.575,00 eur za správny delikt podľa § 154 ods.
1 písm. e) Daňového poriadku - uvedenie dane z pridanej hodnoty v daňovom priznaní za zdaňovacie
obdobie január 2012 nižšej ako daň, ktorú mala v daňovom priznaní uviesť.

17. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že podkladom pre vydanie rozhodnutia o pokute

bolo právoplatné rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 104359504/2016 zo dňa 24.11.2016, ktorým
správca dane určil sťažovateľke rozdiel dane v sume 45.750,68 eura na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie január 2012. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2017.
Skutočnosť, že sťažovateľka podala proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane žalobu na Krajský súd vPrešove a prebieha o nej súdne konanie, nemôže mať podľa žalovaného za následok, že správca dane
nemá povinnosť uložiť pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku v znení účinnom
do 31.12.2015 za spáchaný správny delikt. Žalovaný poukázal na to, že výšku pokuty vypočítal správca

dane v súlade s § 155 ods. 1 písm. f/ bod 1, ods. 4, ods. 6 Daňového poriadku. Poznamenal tiež, že ak
by výsledkom súdneho konania bolo nové právoplatné rozhodnutie, ktorým by sa rozdiel v sume dane
upravil, potom sa podľa § 155 ods. 12 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 upraví alebo
zruší z úradnej moci aj uložená pokuta.

IV.
Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

18. Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené

záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie

v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v
daňovom priznaní uviesť.

21. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku, správca dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej
sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy, o ktorú správca

dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo
dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového
priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f).

22. Podľa § 155 ods. 4 Daňového poriadku, ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej

centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške
rovnajúcej sa 10% zo sumy podľa odseku 1 písm. f); ak 1,5-násobok základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 5%, pokuta sa uloží vo
výške rovnajúcej sa 5% z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou
uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g).

23. Podľa § 155 ods. 6 Daňového poriadku, pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného
vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) sa uplatňuje základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania.

24. Podľa § 155 ods. 12 Daňového poriadku, ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu
dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci
pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f); novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.

25. Kasačný súd konštatuje, že obdobným námietkam sťažovateľky, avšak týkajúcich sa iných
zdaňovacích období sa venoval už v rozhodnutiach sp. zn. 1Asan/3/2020 zo dňa 25.03.2021
(zdaňovacie obdobie jún 2012), sp. zn. 1Asan/4/2020 zo dňa 25.03.2021 (zdaňovacie obdobie máj
2012), sp. zn. 1Asan/8/2020 zo dňa 25.03.2021 (zdaňovacie obdobie december 2012), sp. zn.
8Asan/33/2020 zo dňa 30.03.2021 (zdaňovacie obdobie február 2012), sp. zn. 8Asan/32/2020 zo dňa

08.12.2020 (zdaňovacie obdobie máj 2013) a sp. zn. 1Stk/5/2021 zo dňa 24.11.2021 (zdaňovacie
obdobieapríl2012).Kasačnýsúdvnichuviedol,žesastotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozsudku
správneho súdu a tak vo všetkých prípadoch kasačnú sťažnosť sťažovateľky ako nedôvodnú zamietol.26. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 8Asan/32/2020 zo dňa 8. decembra 2020 k
argumentácii sťažovateľky uviedol:
„14. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku správneho

súdu, tento považuje za vecne správny a vyčerpávajúco odôvodnený. Vzhľadom na to, že predmetom
kasačného konania je výlučne právne posúdenie, ktoré bolo predmetom konania pred správnym
súdom, kasačný súd dôvody už uvedené v napadnutom rozsudku správneho súdu neopakuje, a len na
zdôraznenie jeho správnosti stručne uvádza, že v danom prípade ide o rozhodovanie o správnom delikte
založené na princípe objektívnej zodpovednosti. Správny orgán vychádza z právoplatného rozhodnutia

o vyrubení rozdielu dane, ktorým je viazaný. Subjektívne okolnosti na strane daňového subjektu, ktoré
viedli k priznaniu dane, ktorá je nižšia ako daň, ktorá mala byť v daňovom priznaní uvedená, nie sú
predmetomkonaniaosprávnomdeliktepodľa§154ods.1písm.e)daňovéhoporiadku,anarozhodnutie
o vine a treste (sankcii) zaň nemajú žiaden vplyv. Liberácia daňového subjektu nie je prípustná.

15. Správca dane vychádzal z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č. 104359689/2016 z 24.

novembra 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30. novembra 2017 a týmto bol viazaný. Právoplatnosť
a vykonateľnosť rozhodnutia č. 104359689/2016 z 24. novembra 2016 žalovaný vo svojom rozhodnutí
skonštatoval. Správny súdny prieskum nemá odkladný účinok (§ 184 S.s.p.), pričom priznanie
odkladného účinku podľa § 185 S.s.p. nebolo sťažovateľkou preukázané ani len tvrdené a tiež nevyplýva
z obsahu administratívneho spisu žalovaného. Oboznámenie sa s obsahom uvedeného rozhodnutia,

vrátane vyznačenej doložky právoplatnosti, ktoré tvorí súčasť administratívneho spisu žalovaného,
zakladalo zistenie skutočného stavu veci v rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia o správnom
delikte podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku.

16. Pokiaľ sťažovateľka opakovane namieta porušenie ust. § 155 ods. 3 daňového poriadku, podľa

ktoréhosprávcadanepriurčovanívýškypokutyprihliadanazávažnosť,trvanieanásledkyprotiprávneho
stavu, dané ustanovenie sa na danú vec neaplikuje, nakoľko ust. § 155 ods. 1 písm. f) bod 1., ods. 4
daňového poriadku predstavujú vo vzťahu k ust. § 155 ods. 3 daňového poriadku špeciálne ustanovenie,
ktoré má aplikačnú prednosť a ktoré už z povahy veci vylučuje všeobecnú aplikáciu ust. § 155 ods. 3
daňového poriadku.

17. Rovnako námietka absencie prevenčného charakteru sankcie uloženej v júni 2018 vo vzťahu k
delikvencii, ku ktorej došlo v máji 2013, je v kontexte ust. § 155 ods. 11 písm. b) daňového poriadku
nedôvodná, keď rozhodovanie správcu dane o správnom delikte podľa 154 ods. 1 písm. e) daňového
poriadku sa viaže na rozhodnutie o vyrubení dane (§ 68 ods. 4 daňového poriadku), ktoré v danom

prípade nadobudlo právoplatnosť 30. novembra 2017. Sankcia bola uložená takmer bezprostredne po
tom, čo bola na danom rozhodnutí vyznačená doložka právoplatnosti (28. marca 2017). Prevenčný
charakter sankcie v danom prípade spočíva v tom, že núti platiteľa dane už v čase podávania
daňového priznania očakávať dôsledky nesprávne priznanej dane. Pokiaľ sťažovateľka namieta, že
sankcionovanie je oprávnením orgánom verejnej moci, nie jeho povinnosťou, kasačný súd uvádza, že

v prípade správnych deliktov podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku zákon ukladá správcovi
dane povinnosť uložiť pokutu (§ 155 ods. 1 písm. f) bod 1., ods. 4 daňového poriadku).

18. Spáchanie správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku sťažovateľkou
bolo nepochybne preukázané, pričom pokuta bola uložená zákonom predpokladaným a pevne

určeným spôsobom. Rovnako nebol dôvod na prerušenie konania, keď prípadnú zmenu rozhodnutia
č. 104359689/2016 z 24. novembra 2016 na základe správneho súdneho prieskumu možno zohľadniť
zákonom predpokladaným spôsobom postupom podľa § 155 ods. 12 daňového poriadku.“

27. Podľa § 464 ods. 2 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už

bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred kasačným súdom na základe skoršej kasačnej
sťažnosti podanej tým istým sťažovateľom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na
svoje skoršie rozhodnutia, a ak sa v celom rozsahu stotožňuje s ich odôvodnením, ďalšie dôvody už
nemusí uvádzať.

28. Kasačný súd po preskúmaní uvedeného záveru, ktoré prevzali jednotlivé senáty kasačného súdu,
postupovalpodľa§464ods.2SSP,kedysavcelomrozsahustotožnilsozávermiuvedenejrozhodovacej
činnosti, a preto v konkrétnostiach odkazuje na ich odôvodnenie.29. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP
ako nedôvodnú zamietol.

30. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľke, ktorá
nemala v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§
467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný
súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a
v súvislosti s kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1

v spojení s § 168 SSP).

31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4
SSP v spojení s § 463 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.